{"guid": "9eec7612-02e5-4347-bf74-b9ed98ebb19d:c4d8483f-f726-4675-b49c-f061cfc7b43e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201602.1", "spisova_znacka": "BA-2S/194/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/194/2018 z 17. 10. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 17. októbra 2023, sp. zn. BA-2S/194/2018, ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201602.1", "identifikacne_cislo": "1018201602", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2023-10-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4d8483f-f726-4675-b49c-f061cfc7b43e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201602.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201602.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018201602.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/194/2018\n1018201602\n17. 10. 2023\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2023:1018201602.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov\nsenátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C. D.,\nnarodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpený: Advokátska kancelária Ivan\nSyrový, s.r.o., Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. SPOU-PO-PK-87/2018 zo dňa 23.10.2018, takto\nrozhodol:\nI. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku\nz a m i e t a.\nII. Súd žalobu z a m i e t a.\nIII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nStručný priebeh administratívneho konania\n1. Napadnutým rozhodnutím žalovaného č. SPOU-PO-PK-87/2018 zo dňa 23.10.2018 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“) bol zamietnutý rozklad žalobcu proti personálnemu rozkazu ministerky vnútra\nSlovenskej republiky č. 190 zo dňa 24.07.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol\nžalobca ako príslušník Policajného zboru podľa § 40 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe\npríslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže\nSlovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službe\npríslušníkov PZ“) vyňatý z činnej zálohy dňom 30.09.2018 s tým, že ustanovenie do funkcie dňom\n01.10.2018 vykoná prezident Policajného zboru (ďalej len „PZ“) podľa § 33 ods. 1 zákona o službe\npríslušníkov PZ.\n2. Vyňatiu žalobcu z činnej zálohy podľa prvostupňového rozhodnutia predchádzal personálny rozkaz\nministra vnútra Slovenskej republiky č. 198 zo dňa 02.08.2017, ktorým bol žalobca zaradený do činnej\nzálohy podľa § 41 ods. 1 písm. a) zákona o službe príslušníkov PZ a zároveň bol ustanovený do funkcie\npolicajného pridelenca v činnej zálohe s miestom výkonu služby na Zastupiteľskom úrade Slovenskej\nrepubliky v Bukurešti v Rumunsku (ďalej aj „policajný pridelenec v Bukurešti“) podľa § 33 ods. 1 a § 41\nods. 2 zákona o službe príslušníkov PZ.\n\n3. O prvostupňovom rozhodnutí (personálnom rozkaze č. 190 o vyňatí z činnej zálohy) bol žalobca\ninformovaný emailom dňa 03.08.2018 a následne mu bol doručený osobne (s potvrdením prevzatia\npodpisom žalobcu) dňa 24.09.2018. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa\n05.08.2018 poštou z Bukurešti (dátum odoslania dňa 06.08.2018) a následne aj osobne na Ministerstve\nvnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“) dňa 26.09.2018, ktorý bol obsahovo totožný s rozkladom\nzo dňa 05.08.2018.\n4. V rozklade poukazoval žalobca na neštandardné doručenie prvostupňového rozhodnutia emailom\ns požiadavkou na jeho podpis a zaslanie späť podpísaného rozhodnutia skenom v prílohe emailu;\nnesúlad druhej časti prvostupňového rozhodnutia o ustanovení do funkcie dňom 01.10.2018\nv porovnaní s personálnym rozkazom prezidenta PZ č. 91, ktorým došlo k prepusteniu žalobcu zo\nslužobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ ku dňu 30.09.2018; na nedostatočné odôvodnenie\nprvostupňového rozhodnutia; na averziu prezidenta PZ B. G. voči osobe žalobcu. Konanie ministerky\nvnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka vnútra“) považuje za diskriminačné voči svojej osobe\na tvrdí rozpor § 192 ods. 2 s § 2a ods. 1 i § 8 ods. 1 zákona o službe príslušníkov PZ. Poukazuje ďalej\nna ustanovenia Etického kódexu príslušníka PZ; na skutočnosť, že v čase vyslania žalobcu na post\npolicajného pridelenca v Bukurešti mal len dva mesiace do dovŕšenia veku 55 rokov, ktorý je jednou\nz podmienok na prepustenie zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 2 zákona o službe príslušníkov\nPZ; na svoju dlhoročnú prax v PZ; na svoje služobné hodnotenie ako spôsobilého zastávať predmetnú\nfunkciu policajného pridelenca v Bukurešti; na sfunkčnenie úradu v Bukurešti zásluhou žalobcu; na § 2a\nods. 2 zákona o službe príslušníkov PZ, podľa ktorého musí byť výkon práv a povinností vyplývajúcich\nzo služobného pomeru v súlade s dobými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinností zneužívať na\nškodu druhého; na okolnosti prepustenia žalobcu zo služobného pomeru.\n5. O rozklade rozhodla ministerka vnútra a základe návrhu ňou ustanovenej osobitnej (rozkladovej)\nkomisie (§ 244 zákona o službe príslušníkov PZ) vydala napadnuté rozhodnutie zo dňa 23.10.2018\n(doručené žalobcovi dňa 29.10.2018), ktorým bol rozklad zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie bolo\npotvrdené.\n6. S prvostupňovým rozhodnutím (personálnym rozkazom č. 190 zo dňa 24.07.2018 o vyňatí z činnej\nzálohy) a konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, nepriamo súvisí aj administratívne konanie,\nktorého výsledkom bol vyššie spomínaný personálny rozkaz prezidenta PZ č. 91 zo dňa 30.07.2018\no prepustení žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ podľa § 192 ods. 2 zákona\no službe príslušníkov PZ. Služobný pomer skončil uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, t. j. ku dňu\n30.09.2018. Proti tomuto personálnemu rozkazu prezidenta PZ č. 91 podal žalobca odvolanie podľa\n§ 242 zákona o službe príslušníkov PZ, o ktorom rozhodla ministerka vnútra rozhodnutím č. SPOUPO-PK-85/2018 zo dňa 09.10.2018 tak, že odvolanie zamietla a personálny rozkaz č. 91 potvrdila.\nSprávna žaloba, ktorá smerovala proti tomuto rozhodnutiu, bola ako nedôvodná zamietnutá rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1S/159/2018-69 zo dňa 11.06.2020. Kasačná sťažnosť žalobcu proti\nuvedenému rozsudku bola Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny\nsúd“) zamietnutá rozsudkom sp. zn. 4Sžk/24/2020 zo dňa 27.10.2021.\nII.\nArgumenty žalobcu\n7. Včas podanou žalobou, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.11.2018,\ndoplnenou podaním zo dňa 23.01.2019, sa žalobca domáhal voči žalovanému preskúmania zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (personálnym rozkazom č. 190), ako\naj postupu, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí a navrhoval, aby ich súd zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\n8. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§\n191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov /\nďalej len „SSP“/), že je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP) a že\nnapadnutým rozhodnutím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nsprávy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej\n(§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP).\n\n9. V úvode žaloby žalobca poukazuje na personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 198\nzo dňa 02.08.2017, ktorým bol žalobca zaradený do činnej zálohy a ustanovený do funkcie policajného\npridelenca v Bukurešti a na personálny rozkaz prezidenta PZ č. 91 zo dňa 30.07.2018 o prepustení\nžalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ. Zvýrazňuje, že bol vyslaný do Bukurešti\nna návrh priameho nadriadeného potom, čo mu to bolo ponúknuté zo strany bývalého prezidenta PZ.\nNevyberal si miesto vyslania a toto nechal na rozhodnutí jeho nadriadených podľa ich uváženia a potrieb\nzamestnávateľa.\n10. Žalobca poukazuje na to, že prvostupňové rozhodnutie (personálny rozkaz č. 190 o vyňatí z činnej\nzálohy) je odôvodnené ukončením vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí, na základe čoho pominul\ndôvod, pre ktorý bol zaradený do činnej zálohy. Namieta, že mu nie je zrejmý dôvod, na základe ktorého\nbolo vyslanie ukončené. V súvislosti s ukončením vyslania na výkon funkcie policajného pridelenca\nv Bukurešti žalobca vo vzťahu k svojej osobe namieta diskrimináciu a uvádza, že na post policajného\npridelenca v Bukurešti bol preradený na základe návrhu jeho nadriadeného, ktorý jednoznačne vedel, že\nuž v čase jeho vyslania, t. j. dňa 01.10.2017 mal len dva mesiace do dovŕšenia veku 55 rokov, a napriek\ntomu bolo jeho vyslanie realizované. Zdôraznil, že aj v zmysle čl. 3 ods. 4 nariadenia MV SR č. 55/2003\nzo dňa 24.11.2003 o policajných pridelencoch a policajných styčných dôstojníkoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „nariadenie MVSR č. 55/2003“) sa takéto vyslanie uskutočňuje spravidla na 3 roky\na minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“ alebo „ministerka vnútra“) môže na\nzáklade návrhu riaditeľa Úradu medzinárodnej policajnej spolupráce prezídia PZ (ďalej len ako „UMPS\nPPZ“) a odporúčania prezidenta PZ predĺžiť dobu vyslania, najviac však o jeden rok. Uviedol, že sa cíti\nbyť podvedený rovnako aj jeho manželka, ktorá sa ho rozhodla nasledovať v zahraničí, keďže z tohto\ndôvodu rozviazala pracovný pomer so svojim zamestnávateľom, a keby vedela, že vyslanie bude trvať\nlen takú krátku dobu, je zrejmé, že by sa takto nerozhodla. Vo vzťahu k tvrdenej priamej diskriminácii\npoukázal tiež na prípad iného policajného pridelenca – JUDr. Štefana Šurka, ktorý je od 01.10.2018 na\nzastupiteľskom úrade v Bukurešti vyslaný ako policajný pridelenec, už má 55 rokov ako žalobca, pričom\naj v súčasnosti zastáva danú pozíciu.\n11. Žalobca poukázal na dôvodovú správu k čl. III k bodu 34 k vládnemu návrhu zákona číslo: E./XXXX,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon o službe príslušníkov PZ, predložený predsedom vlády Slovenskej\nrepubliky dňa 26.09.2018, v ktorom sa navrhuje posunúť vek na možnosť prepustenia zo štátnej služby\npo dosiahnutí nároku na výsluhový dôchodok z 55 rokov na 62 rokov, pričom dôvodom je skutočnosť,\nže prepustenie zo služobného pomeru po dosiahnutí nároku na výsluhový dôchodok vo veku 55\nrokov bez splnenia ďalších podmienok, teda keď je policajt plne schopný vykonávať štátnu službu, je\nvzhľadom aj na súčasný všeobecný vek nároku na dôchodok neprimerane nízky a môže diskriminovať\npolicajtov, ktorí chcú naďalej vykonávať štátnu službu. Zároveň poukázal na právnu úpravu skončenia\nslužobného pomeru v Českej republike, z ktorej vyplýva, že služobný pomer skončí dňom 31. decembra\nkalendárneho roku, v ktorom štátny zamestnanec dovŕšil vek 70 rokov, čiže v značne vyššom veku, ako\naj na právnu úpravu v Maďarsku, kde rovnako služobný pomer skončí dovŕšením 70-ich rokov veku.\n12. Žalobca sa odvolával na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje\nvšeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní v platnom znení (ďalej len\n„rámcová smernica“) a na súvisiacu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „súdny dvor“),\nnapr. na rozsudky v prípadoch Palacios C-411/05 Félix Palacios de la Villa proti Cortefiel Servicios\nSA (2007), v ktorom sa zaoberal súdny dvor zákazom diskriminácie na základe veku a v rozsudku\nspresnil podmienky, za ktorých môžu členské štáty stanoviť odôvodnené rozdielne zaobchádzanie\nna základe veku v zmysle rámcovej smernice, ktorá zakazuje akúkoľvek (priamu alebo nepriamu)\ndiskrimináciu v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva a viery, zdravotného postihnutia, veku\nalebo sexuálnej orientácie. V súvislosti s vekom však za určitých okolností pripúšťa odôvodnené\nrozdielne zaobchádzanie. Podľa čl. 6 ods. 1 rámcovej smernice môžu členské štáty stanoviť, že rozdiely\nv zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak sú objektívne a primerane odôvodnené\noprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a\nak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné. Podľa španielskej právnej úpravy,\nskončenie pracovného pomeru zamestnancov, ktorí dosiahli vekovú hranicu na odchod do dôchodku 65\nrokov a splnenie všetkých ostatných kritérií nároku na poberanie starobného dôchodku v zmysle právnej\núpravy sociálneho zabezpečenia, prichádza do úvahy, avšak iba za podmienok, že takéto opatrenie\nmuselo byť spojené s cieľmi, ktoré sú v súlade s politikou zamestnanosti. Súdny dvor EÚ v prípade\nPalacios konštatoval, že španielska vnútroštátna právna úprava ovplyvňuje dĺžku pracovnoprávneho\n\nvzťahu medzi účastníkmi, ako aj výkon profesijnej činnosti zamestnanca, keďže bráni jeho budúcej účasti\nna aktívnom živote.\n13. Žalobca je presvedčený o tom, že ukončenie jeho vyslania do zahraničia a následné prepustenie\nzo služobného pomeru príslušníka PZ sú len dôsledkom zaujatosti zo strany vtedajšieho prezidenta PZ,\ngen. B. B. G., na základe ktorej boli predmetné rozhodnutia iniciované len z jeho pokynov, pričom jeho\nzaujatosť zdôraznil žalobca pri viacerých situáciách, už pred jeho ustanovením do funkcie policajného\npridelenca v Bukurešti, ako aj potom. Poukazuje na svoje pôsobenie na Krajskom riaditeľstve PZ v Žiline\nvo funkcii riaditeľa, kde mal niekoľko kontrol vykonávaných na základe anonymných podaní, zo strany\nSekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR (ďalej len „Sekcia kontroly“), ktoré v tom čase riadil práve\ngen. Mgr. Milan Lučanský. I keď sa vo všetkých prípadoch preukázalo, že anonym nemá pravdu a že sa\nnejedná o porušenie zákona ani interných predpisov, bolo voči žalobcovi začaté disciplinárne konanie\nzo strany nadriadeného. Tieto konania boli vždy zastavené.\n14. Poukázal na to, že na základe Harmonogramu vnútrorezortnej predvýjazdovej prípravy ako kandidát\nna funkciu policajný pridelenec v Bukurešti absolvoval predvýjazdovú prípravu a oboznámil sa s\nčinnosťou Sekcie kontroly. Vzhľadom na to, že činnosti jednotlivých útvarov PZ po 36-tich rokoch služby\nv bezpečnostných zložkách žalobca dobre poznal, jednalo sa skôr o formálnu záležitosť, avšak F. G., ako\njediný zo všetkých 27 zodpovedných za jednotlivé útvary, vo vyhodnotení kandidáta žalobcu neodporučil\npre výkon funkcie policajného pridelenca, čo sa doposiaľ nikomu z predvýjazdovej prípravy ešte nestalo.\n15. Aj samotný návrh na prepustenie mal byť iniciovaný F. B. B. G., už ako prezidentom PZ, čo\nžalobcovi potvrdila zástupkyňa UMPS PPZ, ktorá bola na porade so súčasným prezidentom a kde\nvzišla požiadavka prepustiť žalobcu do civilu v zmysle § 192 ods. 2 zákona o službe príslušníkov PZ.\nPoukázal aj na stretnutie s ministerkou vnútra v jej kancelárii v budove MV SR dňa 09.07.2018 (kedy\ntrávil dovolenku na území SR), kde jej žalobca oznámil odkazy od prezidenta PZ, že si má dať žiadosť\ndo civilu, lebo inak bude prepustený z dôvodu dovŕšenia veku 55 rokov. Žalobca ponúkol ministerke\nvnútra, že ak si ona nepraje, aby zotrval na pozícii policajného pridelenca v Bukurešti, nech mu dá k tomu\npríslušné rozhodnutie a žalobca tam už ani nevycestuje. Na základe uvedených skutočností žalobca\nzastával názor, že rozhodnutie o jeho prepustení bolo iniciované len z pokynov vtedajšieho prezidenta\nPZ F. G. z dôvodu jeho averzie voči nemu, teda len zo subjektívnych dôvodov, a preto vzhľadom k\njeho dosahovaným služobným výkonom a záverom služobného hodnotenia sa nejedná o primeranú\npožiadavku v zmysle rámcovej smernice.\n16. Žalobca sa odvolával na ustanovenie § 2a ods. 1 zákona o službe príslušníkov PZ, v zmysle\nktorého práva policajtov pri vykonávaní štátnej služby musia byť zaručené v súlade so zásadou\nrovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou zákonom\nč. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“ alebo „ADZ“) a s čl. 12 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky. Vzhľadom na to, že žalovaný napriek jeho námietke neaplikoval vyššie uvedené\nustanovenie zákona na túto situáciu, podľa názoru žalobcu došlo tak z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia k nezákonnosti rozhodnutia.\n17. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Vo svojich\nnámietkach proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol viaceré argumenty, pre ktoré nesúhlasil s\nprvostupňovým rozhodnutím a s ktorými sa žalovaný vôbec nevysporiadal a okrem úplného stotožnenia\nsa s prvostupňovým rozhodnutím neuviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ani úvahy\npoužité pri hodnotení dôkazov a právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.\n18. Vo vzťahu k žalobnej námietke podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verenej\nsprávy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej,\nžalobca poukazuje na § 266 zákona o službe príslušníkov PZ, podľa ktorého sa rozhodnutie oznamuje\nvyhlásením a ak to nie je možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak. Rozhodnutie oznamuje\nvyhasením policajtovi ústne oprávnený orgán. Poukázal na neštandardné doručenie prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré mu bolo oznámené prostredníctvom emailu dňa 03.08.2018 s požiadavkou na podpis\na poslanie späť skenu podpísaného dokumentu. Keďže je prípustné voči predmetnému personálnemu\nrozkazu č. 190 podať rozklad, je riadne doručenie rozhodujúcou skutočnosťou.\n\n19. Následne poukazuje na svoje podozrenie, že personálny rozkaz prezidenta PZ č. 91 o jeho\nprepustení bol vyhotovený skôr ako personálny rozkaz ministerky vnútra č. 190 o vyňatí z činnej zálohy.\nToto podozrenie žalobcu utvrdzuje v tom, že celé jeho prepustenie je iniciované len zo strany prezidenta\nPZ F. G. z dôvodu jeho averzie voči žalobcovi. Už dňa 12.07.2018 mu bolo emailom doručené oznámenie\no začatí konania o jeho prepustení, ktoré spracovala zástupkyňa UMPS PPZ.\n20. Žalobca navrhol súdu prerušiť konanie podľa ustanovenia § 100 ods. 1 písm. b) SSP a podať návrh\nna Ústavný súd Slovenskej republiky na preskúmanie súladu ustanovenia § 192 ods. 2 zákona o službe\npríslušníkov PZ s čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože predmetné ustanovenie je podľa\njeho názoru diskriminačné.\n21. S poukazom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia,\nako aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie ako aj\nprvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.\n22. Žalobca po uplynutí zákonnej lehoty na podanie správnej žaloby doplnil žalobu podaním zo\ndňa 23.01.2019, v ktorom opätovne poukázal na dôvodovú správu k čl. III k bodu 34 k vládnemu\nnávrhu zákona číslo: E./XXXX, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o službe príslušníkov PZ, predloženým\npredsedom vlády Slovenskej republiky dňa 26.09.2018 s tým, že medzirezortné pripomienkové konanie\nzačalo už dňa 12.04.2018 s dátumom ukončenia 03.05.2018 a predkladateľom predmetného materiálu\nbolo práve MV SR. Z uvedeného je zrejmé, že druhostupňový orgán už v čase odvolacieho konania\nmusel mať vedomosť o diskriminácii žalobcu, keďže návrh uvedeného zákona bol v tom čase na\nmedzirezortnom pripomienkovom konaní a uvedené vyplývalo aj z dôvodovej správy. Za podstatné\npovažoval žalobca, že zákonodarca posunul hranicu prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu\nvekového kritéria v porovnaní s doterajšou právnou úpravou o sedem rokov, t. j. na vek 62 rokov.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n23. Vo svojom vyjadrení žalovaný argumentoval tým, že pôsobnosť ministra vnútra vyslať policajta na\nvýkon štátnej služby v zahraničí jeho ustanovením do funkcie policajného pridelenca alebo policajného\nstyčného dôstojníka zahŕňa aj právo skončiť toto vyslanie. Tak ako je minister vnútra oprávnený\nrozhodnúť o zaradení policajta do činnej zálohy, tak je zároveň oprávnený rozhodnúť aj o jeho vyňatí\nz nej, ak sa skončili dôvody pre zaradenie policajta do tejto zálohy. Dňa 12.07.2018 bol spracovaný\nnávrh prezidenta PZ na vyňatie žalobcu z činnej zálohy dňom 30.09.2018. Tento návrh bol predložený\nministerke vnútra, ktorá ho akceptovala a dňom 30.09.2018 žalobcovi ukončila vyslanie na výkon štátnej\nslužby v zahraničí. Tým súčasne pominul dôvod, pre ktorý bol žalobca zaradený do činnej zálohy. Na\nzáklade týchto skutočností bol vydaný personálny rozkaz ministerky vnútra č. 190 zo dňa 24.07.2018.\n24. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca sa v prevažnej časti správnej žaloby vyjadruje primárne k jeho\nprepusteniu zo služobného pomeru a s tým súvisiacou údajnou diskrimináciou z dôvodu veku. Podľa\nžalovaného v žiadnom z podkladov konania a ani v samotných rozhodnutiach správnych orgánov oboch\nstupňov nie je žiadna zmienka o tom, že by práve žalobcov vek bol určujúcim faktorom pri jeho vyňatí\nzo zálohy a ani § 40 ods. 6 zákona o službe príslušníkov PZ neupravuje vek ako okolnosť určujúcu\npre prijatie rozhodnutia o vyňatí zo zálohy. Predpokladom pre postup ministerky vnútra bolo, ako je aj\nexplicitne uvedené v odôvodnení personálneho rozkazu č. 190, výlučne ukončenie vyslania na výkon\nštátnej služby v zahraničí. Bez ohľadu na vek žalobcu bola ministerka vnútra nielen oprávnená, ale pri\nsplnení všetkých zákonom vyžadovaných podmienok dokonca povinná žalobcu vyňať z činnej zálohy.\n25. Žalovaný poukazuje na tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že priamo žalobca povedal ministerke\nvnútra na stretnutí dňa 09.07.2018, že ak si ona nepraje, aby zotrval na pozícii policajného pridelenca\nv Bukurešti, nech mu dá k tomu príslušné rozhodnutie a žalobca tam už 09.07.2018 ani nevycestuje,\nkeďže práve v ten deň cestoval spoločne s manželkou späť do Bukurešti zo Slovenska, pretože dovtedy\nsi čerpal riadnu dovolenku, pracovnú rehabilitáciu a taktiež vybavoval pracovné záležitosti.\n26. Žalovaný poukazuje aj na súhlas žalobcu s jeho vyslaním do zahraničia krátko pred dovŕšením 55.\nroku veku, čo má predstavovať výnimku z inak pomerne striktného pravidla uplatňovaného v ozbrojených\nbezpečnostných zboroch, že príslušník takéhoto zboru sa ustanovuje do funkcie a zmeny v jeho\n\nslužobnom pomere prebiehajú primárne s ohľadom na potreby služobného úradu na základe splnenia\nzákonom určených predpokladov. Aj žalobca si tak musel uvedomovať, že jeho vek v spojení so splnením\npodmienok priznania nároku na výsluhový dôchodok môže byť dôvodom na postup príslušného\nnadriadeného v súlade s § 192 ods. 2 zákona o službe príslušníkov PZ, a preto bolo na ňom, či\nsa do výberového konania podľa čl. 7 nariadenia MVSR č. 55/2003 prihlási a následne či so svojím\nvyslaním prejaví súhlas, a to, ako môže táto okolnosť ovplyvniť ďalších členov jeho rodiny, mal zvážiť\nešte pred jeho vyslaním na výkon štátnej služby v zahraniční, a nie až potom, čo, okrem iného, aj na\njeho žiadosť bolo toto vyslanie ukončené. Žalovaný opakuje, že dosiahnutie veku 55 rokov u žalobcu\ns vydaním personálneho rozkazu č. 190 o vyňatí z činnej zálohy nijako nesúvisí, pretože je založené\nna diametrálne odlišných dôvodoch a pokiaľ si žalobca možnosť uplatnenia ustanovenia § 192 ods. 2\nzákona o službe príslušníkov PZ zo strany príslušných nadriadených uvedomoval, mal možnosť vyjadriť\ns takýmto vyslaním nesúhlas. Poukazovanie na čl. 3 ods. 4 nariadenia MVSR č. 55/2003, ktorý umožňuje\nvyslať policajta na výkon služby v zahraničí spravidla na dobu troch rokov, nie je namieste, pretože\nako vyplýva z personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 198 zo dňa 02.08.2017, nebolo žalobcovo\nzaradenie do činnej zálohy a súčasné ustanovenie do funkcie policajného pridelenca v Bukurešti nijako\nčasovo ohraničené, t. j. nebol určený presný časový rámec vyslania, z čoho vyplýva, že žalobca bol na\nplnenie úloh vyslaný na neurčito.\n27. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že medzi jeho prepustením zo služobného pomeru podľa\n§ 192 ods. 2 zákona o službe príslušníkov PZ a vyňatím z činnej zálohy je priama alebo nepriama\nsúvislosť. Ide o odlišné inštitúty s rozdielnymi následkami, existencia jedného z nich sa neodvíja od\ndanosti druhého a na ich prijatie boli v prípade žalobcu príslušní rôzni nadriadení. Vyňatie zo zálohy\nbolo realizované bez ohľadu na vek žalobcu, podklady ohľadom veku žalobcu ani neboli súčasťou\nspisového materiálu, a preto je zaoberanie sa touto otázkou dôvodné jedine v odlišnom súdnom konaní\no preskúmanie zákonnosti jeho prepustenia zo služobného pomeru. Poukazovanie na vek je v tomto\nsmere nedôvodné. Ministerka vnútra v prvostupňovom rozhodnutí uviedla aj konkrétneho nadriadeného\na dátum, ku ktorému mal byť žalobca ustanovený na funkciu po jeho vyňatí zo zálohy. Predpokladala,\nže tento bude aj naďalej vykonávať štátnu službu v súlade s potrebami služobného úradu.\n28. Vo vzťahu k námietke napádajúcej diskrimináciu žalobcu zo strany vtedajšieho prezidenta PZ\nžalovaný uvádza, že na vyňatie žalobcu z činnej zálohy nemal prezident PZ žiadnu personálnu\nprávomoc. Uvedené skutočnosti boli objasnené aj v druhostupňovom rozhodnutí, v ktorom boli citované\nustanovenia nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach\nslužobného pomeru v štátnej službe príslušníkov PZ (ďalej len „nariadenie č. 174/2010“). Konkrétne\npodľa čl. 8 ods. 4 nariadenia č. 174/2010 voči policajtovi, ktorý bol zaradený do zálohy podľa § 40 ods.\n4 písm. a) zákona o službe príslušníkov PZ, vykonáva personálnu pôsobnosť v rozsahu uvedenom\nv odseku 3 nadriadený, ktorý o zaradení do zálohy rozhodol. Zároveň podľa čl. 2 ods. 2 nariadenia č.\n55/2003 do funkcie pridelenca alebo styčného dôstojníka ustanovuje policajta minister vnútra Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „minister vnútra“ alebo „ministerka vnútra“). Nadriadený, ktorý bol jediný oprávnený\no vyňatí žalobcu z činnej zálohy rozhodnúť, žiadne informácie o ním tvrdených skutočnostiach údajnej\nzakladajúcich diskrimináciu nemal, pretože tieto netvorili podklad personálneho rozkazu ministersky\nvnútra č. 190.\n29. Diskriminácia z dôvodu určitého veku by mala byť vždy spojená s určitým negatívnym následkom\npre poškodený subjekt, čomu ale v prípade žalobcu nedošlo, pretože sa s ním v zmysle personálneho\nrozkazu o jeho vyňatí z činnej zálohy počítalo v ďalšom výkone štátnej služby a nemožno opomenúť\nani už uvedenú skutočnosť, že žalobca sa takéhoto postupu u ministersky vnútra sám osobne domáhal.\nŽalobca teda nebol v rovnakom postavení ako ostatní príslušníci PZ vykonávajúci funkciu policajného\npridelenca, ktorí údajne taktiež už dosiahli vek 55 rokov, pretože v ich prípade nebolo ukončené\nvyslanie na výkon štátnej služby v zahraničí a iniciatívne sa nedožadovali takého postupu ako žalobca,\na to bez ohľadu na jeho vek a vek ostatných policajných pridelencov. Žalobca výslovne neuviedol,\nz akého dôvodu podľa neho dochádza k diskriminácii jeho osoby zo strany prezidenta PZ. Žiadny\nz diskriminačných dôvodov uvedených v právnych predpisoch nebol súčasťou a ani nevyplýval zo\nžiadneho z podkladov návrhu prezidenta PZ zo dňa 12.07.2018 na vyňatie žalobcu z činnej zálohy.\n30. Personálny rozkaz ministerky vnútra č. 190 bol vydaný dňa 24.07.2018, teda šesť dní pred vydaním\nžalobcom namietaného personálneho rozkazu prezidenta PZ č. 91 zo dňa 30.07.2018. Ministerka\nvnútra ako nadriadená s určenou personálnou pôsobnosťou na vyňatie žalobcu z činnej zálohy preto\n\npodľa žalovaného nemohla v čase vydávania personálneho rozkazu predpokladať, že iný nadriadený\ns personálnou pôsobnosťou na prepustenie žalobcu sa v budúcnosti rozhodnej aplikovať toto zákonné\nustanovenie.\n31. Žalovaný uvádza, že už v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí bolo ozrejmené, že pokus\no zaslanie prvostupňového rozhodnutia žalobcovi prostredníctvom emailu dňa 03.08.2018 nebol\nvyhodnotený ako riadne doručenie v zmysle § 266 zákona o službe príslušníkov PZ a k takémuto\nzákonne konformnému doručeniu došlo až dňa 24.09.2018, čo vyplýva zo žalobcovho vlastnoručného\npotvrdenia oboznámenia sa s uvedeným rozhodnutím na jeho výtlačku č. 5. Doručovanie rozhodnutí\nvo veciach služobného pomeru a jeho forma je v kompetencii služobných orgánov. Pre posúdenie\nzákonnosti a vecnej správnosti žalobou napadnutých rozhodnutí nie je právne podstatné, či\nprvostupňový správny orgán mal vedomosť o pohybe žalobcu v čase od 28.07.2018 do 30.07.2018 na\núzemí SR. Po vydaní uvedeného personálneho rozkazu bolo v prípade žalobcu jeho vyhlásenie značne\nskomplikované už iba samotnou skutočnosťou, že na rozdiel od prevažnej väčšiny príslušníkov PZ, sa\nmiesto jeho výkonu služby nenachádzalo na území SR. Ako teda vyplýva z výtlačku č. 5 personálneho\nrozkazu č. 190 zo dňa 24.07.2018, toto rozhodnutie bolo žalobcovi vyhlásené presne takým spôsobom,\nako predpokladá § 266 zákona o službe príslušníkov PZ dňa 24.09.2018.\n32. Žalovaný odmieta špekulácie žalobcu o úmyselne nesprávne datovaných personálnych rozkazoch\na spochybňuje akýkoľvek zmysel takýchto údajných postupov. Žalobca svoje tvrdenia nijako\nnepreukazuje dôkazmi, pričom ide v oboch prípadoch (prepustenie zo služobného pomeru a vyňatie\nz činnej zálohy) o samostatné personálne opatrenia prijaté rozdielnymi nadriadenými, ktorí o postupe\ndruhého nadriadeného nemuseli mať žiadnu vedomosť. Nie je jasné, čo by naznačeným hypotetickým\npostupom, spočívajúcim v manipulovaní s reálnymi dátumami vydania personálnych rozhodnutí, mal\nten-ktorý nadriadený sledovať a ako by sa tým mala zmeniť právna situácia žalobcu.\n33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby krajský súd žalobu v plnom rozsahu\nako nedôvodnú zamietol.\nIV.\nReplika žalobcu\n34. V replike žalobca opätovne tvrdí, že v rozkaze o vyňatí z činnej zálohy neboli uvedené žiadne dôvody,\npre ktoré bol policajt vyňatý zo zálohy. Súvis medzi prepustením zo služobného pomeru a vyňatím\nz činnej zálohy vidí žalobca vzhľadom na dátumy vydania personálnych rozkazov, v nepreskúmateľnosti\nrozhodnutí a v ďalších okolnostiach (porušovaní postupov doručovania, vybočení z rámca vyslania na\n3 roky).\n35. Žalobca objasňuje, že predmetom stretnutia s ministerkou vnútra dňa 09.07.2018 nebola žiadosť,\naby zrušila žalobcovo vyslanie do Bukurešti, ale práve aby zamedzila prezidentovi PZ, aby len z dôvodu\njeho averzie k osobe žalobcu, vydal rozkaz o jeho prepustení zo služobného pomeru z dôvodu veku 55\nrokov, nakoľko inú účelovú zámienku nemohol uplatniť. Predmetom rozhovoru bolo vysvetlenie osobnej\nanimozity prezidenta PZ voči žalobcovi a tiež že prepustenie z dôvodu veku 55 rokov sa bude v blízkej\nbudúcnosti meniť. Podľa žalobcu žalovaný dezinterpretuje vyjadrenia žalobcu a vytrháva ich z kontextu\nžalobcových podaní. Žalobca nepredložil žiadnu žiadosť o stiahnutie z miesta policajného pridelenca\nv Bukurešti.\n36. Žalobca poukazuje na úvodné tvrdenia žalovaného, že medzi vyňatím z činnej zálohy a prepustením\nnie je žiadny súvis a následne žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že žalobca si mohol byť vzhľadom\nna svoj vek vedomý toho, že jeho stiahnutie sa môže realizovať a mal svoj súhlas s vyslaním vopred\nzvážiť. Sám žalovaný tak dáva vyňatie do súvisu s prepustením, čo žalobca považuje za zvláštne.\n37. Žalobca nesúhlasí s tvrdením, že žalobcovi vyslanie nebolo nijako obmedzené, pretože priamo\npersonálny rozkaz ministra vnútra SR č. 198 z 02.08.2017, ktorým bol zaradený do činnej zálohy\nz dôvodu jeho vyslania na výkon služby v zahraničí, obsahuje v odôvodnení priamo odkaz na čl. 3 ods.\n4 nariadenia MVSR č. 55/2003, ktoré obsahuje pravidlo o vyslaní na výkon štátnej služby v zahraničí\nspravidla na dobu troch rokov.\n\n38. Poukaz žalovaného, že sa v personálnom rozkaze č. 190 odkazuje na ďalšie zaradenie žalobcu\npodľa potrieb služobného úradu, považuje žalobca za formálny, pretože žalobca dňa 09.07.2018\ninformoval ministerku vnútra o zámere prezidenta PZ prepustiť žalobcu z dôvodu veku. Zároveň mal\nprezident PZ podľa žalobcu rešpektovať personálny rozkaz č. 190 jeho vyššie nadriadeného a ustanoviť\nžalobcu dňom 01.10.2018 na voľnú policajnú funkciu. Taktiež ministerka vnútra mala a mohla vedieť,\nže žalobca bude k 30.09.2018 prepustený zo služobného pomeru, pretože to dňa 30.07.2018 uviedol\nžalobca v odvolaní proti personálnemu rozkazu prezidenta PZ, ktorým žalobcu prepustil zo služobného\npomeru. Je tiež zarážajúce, že žalovaný úplne otvorene pomenúva možnosť využitia razantnejších\ninštitútov upravených zákonom ako možnosti účelového šikanovania príslušníka PZ. Podľa žalobcu sa\ntiež žalovaný sám usvedčuje, že došlo k pochybeniu ohľadom doručovania rozkazu ministersky, keď\npoukazuje na to, že žalobcovi bol rozkaz vyhlásený až dňa 24.09.2018.\nV.\nKonanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava\n39. Žaloba napadla Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) dňa 13.11.2018 pod sp. zn.\n2S/194/2018. K tomuto spisu je pripojený aj súdny spis vedený pôvodne pod sp. zn. 1S/159/2018,\nktorý sa týka personálneho rozkazu prezidenta PZ č. 91 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru\npríslušníka PZ.\n40. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal\nod 01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od\n01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná\nprávomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského\nsúdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety dňa 06.06.2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do\nsenátu 1S Správneho súdu v Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“).\n41. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n42. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n43. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n44. Podľa § 2a ods. 1 zákona o službe príslušníkov PZ v znení účinnom do 31.12.2018, práva ustanovené\ntýmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri\nvykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a\nobdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého\nzaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti,\njazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu,\nmajetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej\nčinnosti.\n45. Podľa § 2a ods. 2 zákona o službe príslušníkov PZ v znení účinnom do 31.12.2018, výkon práv\na povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie\ntieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Policajt nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej\nslužby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo nadriadeného\nsťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej\nprotispoločenskej činnosti.\n\n46. Podľa § 40 ods. 2 zákona o službe príslušníkov PZ v znení účinnom do 31.12.2018, záloha\nje organizačné opatrenie umožňujúce zaradiť policajtov, ktorí z dôvodov určených zákonom nemôžu\ndočasne vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu, na voľné miesta v tejto zálohe.\n47. Podľa § 40 ods. 3 zákona o službe príslušníkov PZ v znení účinnom do 31.12.2018. na policajta, ktorý\nbol zaradený do zálohy v súvislosti s vyslaním do zahraničia, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak\nmedzinárodná zmluva neustanovuje inak.\n48. Podľa § 40 ods. 5 zákona o službe príslušníkov PZ v znení účinnom do 31.12.2018, policajt sa zaradí\ndo zálohy na nevyhnutne potrebný čas, ak ďalej nie je ustanovené inak.\n49. Podľa § 40 ods. 6 zákona o službe príslušníkov PZ v znení účinnom do 31.12.2018, ak sa skončia\ndôvody, pre ktoré bol policajt zaradený do zálohy, vyjme sa zo zálohy a nasledujúcim dňom sa ustanoví\ndo funkcie alebo vymenuje do funkcie podľa § 33.\n50. Podľa § 41 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona o službe príslušníkov PZ v znení účinnom do 31.12.2018,\ndo činnej zálohy sa zaradí policajt, ktorý bol s jeho súhlasom vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí.\nPri zaradení do činnej zálohy sa policajt ustanoví do funkcie vyčlenenej pre túto zálohu v služobnom\núrade.\n51. Podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona o službe príslušníkov PZ v znení účinnom do 31.12.20108, rozhodnutie\nsa oznamuje vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak. Rozhodnutie\noznamuje vyhlásením policajtovi ústne oprávnený orgán.\n52. Podľa § 266 ods. 3 zákona o službe príslušníkov PZ v znení účinnom do 31.12.20108, rozhodnutie\no prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a\nrozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta\nv služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť\npolicajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s\ndoručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým.\n53. Podľa § 266 ods. 4 zákona o službe príslušníkov PZ v znení účinnom do 31.12.20108Povinnosť\ndoručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne.\nAk sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia.\nNa túto lehotu sa nevzťahuje ustanovenie § 262 o počítaní času.\nVI.\nPrávne posúdenie veci\n54. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,\npreskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183\nSSP) napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich\nvydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení\ns § 493e SSP). Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a dospel k\nzáveru, že žaloba je nedôvodná. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní, zopakujúc podstatné žalobné\nbody, zotrval na dôvodoch a petite žaloby.\n55. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy súd skúma, či orgán verejnej\nsprávy, vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia\na zistil vo veci dostatočne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie\nbolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané\nnáležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a s\nprocesnoprávnymi predpismi a či je zrozumiteľne, presvedčivo a dostatočne odôvodnené.\n56. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. SPOU-PO-PK-87/2018 zo dňa 23.10.2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím - personálnym\nrozkazom ministerky vnútra č. 190 zo dňa 24.07.2018, ktorým bol žalobca podľa § 40 ods. 6 zákona\no službe príslušníkov PZ vyňatý z činnej zálohy dňom 30.09.2018.\n\n57. Úlohou správneho súdu bolo potrebné primárne posúdiť, či v danom prípade nastali na strane\nžalobcu také právne skutočnosti, v dôsledku ktorých mohol byť vyňatý z činnej zálohy podľa ustanovenia\n§ 40 ods. 6 zákona o službe príslušníkov PZ, ako aj, či boli vo vzťahu k žalobcovi splnené všetky zákonné\npodmienky po vecnej aj formálnej stránke na to, aby mohol nadriadený služobný orgán t. j. ministerka\nvnútra, využiť v rámci svojej diskrečnej právomoci oprávnenie vyňať žalobcu z činnej zálohy.\nK námietke absencie dôvodu ukončenia vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí\n58. Z administratívneho spisu má súd za preukázané, že personálnym rozkazom ministerky vnútra č.\n190 zo dňa 24.07.2018 bol žalobca vyňatý z činnej zálohy vo funkcii policajného pridelenca s výkonom\nfunkcie na Zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v Bukurešti dňom 30.09.2018 podľa § 40 ods. 6\nzákona o službe príslušníkov PZ. Jeho ďalšie ustanovenie do funkcie podľa § 33 ods. 1 zákona o službe\npríslušníkov PZ vykoná prezident PZ dňom 01.10.2018. Odôvodnenie tohto personálneho rozkazu\nuvádza: „Menovaný bol zaradený do činnej zálohy podľa § 41 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.\nv znení neskorších predpisov. Menovanému bolo ukončené vyslanie na výkon štátnej služby v zahraničí\na pominul dôvod, pre ktorý bol zaradený do činnej zálohy.“. Následne obsahuje personálny rozkaz aj\npoučenie o možnosti podať rozklad, ktorý nemá odkladný účinok. Personálny rozkaz č. 190 vydala\nministerka vnútra H. I., pričom ho podpisovala v zastúpení štátnym tajomníkom J. E..\n59. Návrh na vyňatie z činnej zálohy žalobcu zo dňa 12.07.2018 predložil vtedajší prezident PZ F. B. B.\nG. s odôvodnením: „Dôvod: služobný, menovanému bude ukončené vyslanie na výkon štátnej služby\nv zahraničí a pominul dôvod, pre ktorý bol zaradený do činnej zálohy.“.\n60. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že žalobca bol personálnym rozkazom ministra vnútra č. 198\nzo dňa 02.08.2017 zaradený do činnej zálohy dňom 01.10.2017 na výkon funkcie policajného pridelenca\nv Bukurešti podľa § 33 ods. 1 a § 41 ods. 2 zákona o službe príslušníkov PZ, pričom odôvodnenie tohto\npersonálneho rozkazu znie: „Menovaný je s jeho súhlasom vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí\nna plnenie úloh policajného pridelenca na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v Bukurešti podľa\nnariadenia ministra vnútra č. 55/2003 o policajných pridelencoch a policajných styčných dôstojníkoch v\nznení neskorších predpisov.“.\n61. Z odôvodnenia personálneho rozkazu č. 190 jednoznačne vyplýva, že dôvodom rozhodnutia o vyňatí\nžalobcu z činnej zálohy je ukončenie vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí. Na tomto mieste\nmožno súhlasiť so žalovaným, že ministerka vnútra musela ukončiť zaradenie do činnej zálohy podľa §\n40 ods. 6 zákona o službe príslušníkov PZ, podľa ktorého, ak sa skončia dôvody, pre ktoré bol policajt\nzaradený do zálohy, vyjme sa zo zálohy a nasledujúcim dňom sa ustanoví do funkcie alebo vymenuje\ndo funkcie. Keďže vyslanie na výkon štátnej služby v zahraničí je samostatným dôvodom na zaradenie\ndo činnej zálohy (§ 41 ods. 1 písm. a/ zákona o službe príslušníkov PZ), ak tento dôvod zaradenia\npolicajta pominie, je obligatórnou povinnosťou ministra vnútra vyňať tohto policajta z činnej zálohy (§\n40 ods. 6 zákona o službe príslušníkov PZ). Znenie ustanovenia nedáva žiadny priestor na úvahu, či\nide o možnosť alebo povinnosť. Práve vyslanie na výkon štátnej služby v zahraničí bolo dôvodom na\nzaradenie žalobcu do činnej zálohy v roku 2017 podľa personálneho rozkazu č. XXX zo dňa 02.08.2017.\nAk teda tento dôvod pominul a malo sa skončiť vyslanie žalobcu na výkon štátnej služby v zahraničí,\nbolo povinnosťou ministerky vnútra vyňať žalobcu z činnej zálohy.\n62. V tomto smere poukazuje správny súd na skutočnosť, že zákon nestanovuje pre personálne\nrozhodnutia o vyslaní policajta na plnenie štátnej služby v zahraničí, rovnako ani na rozhodnutia\no ukončenie tohto vyslania, žiadne špecifické podmienky, či okolnosti. Vyslanie na výkon štátnej\nslužby v zahraničí nie je podľa zákona podmienené kvalitným plnením služobných úloh, disciplinárnou\nodmenou, či inou skutočnosťou, ktorá by osvedčovala odborné či osobnostné kvality príslušného\npolicajta.\n63. Odôvodnenie personálneho rozkazu č. 190 (citované v bode 58 tohto rozsudku) nie je v rozpore\nso všeobecnou požiadavkou na odôvodnenie rozhodnutia podľa § 241 ods. 1 až 3 zákona o službe\npríslušníkov PZ, pretože obsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie a sú z neho\njasné úvahy, akými bol oprávnený orgán vedený pri aplikácii právnych predpisov, na ktorých základe\nrozhodoval. Zákon nestanovuje nad rámec všeobecnej požiadavky na odôvodnenie personálnych\n\nrozhodnutí žiadne osobitné požiadavky zdôvodnenia personálnych rozkazov. V tomto smere poukazuje\nsprávny súd na odôvodnenie personálneho rozkazu č. XXX, ktorým bol žalobca zaradený do činnej\nzálohy dňom 01.10.2017 na výkon funkcie policajného pridelenca v Bukurešti podľa § 33 ods. 1 a\n§ 41 ods. 2 zákona o službe príslušníkov PZ (bod 60 tohto rozsudku). Nad rámec konštatovania\no vyslaní žalobcu na výkon štátnej služby v zahraničí na plnenie úloh policajného pridelenca v Bukurešti,\nneobsahuje žiadne ďalšie odôvodnenie. Absencia argumentov ministra vnútra, pre ktoré sa rozhodol\nvyslať do Bukurešti práve žalobcu, nespôsobuje neplatnosť tohto personálneho rozkazu a nikto túto\nskutočnosť ani nenamietal. Rovnako tak nepovažuje správny súd ani vyššie citované odôvodnenie\npersonálneho rozkazu č. 190 za nespĺňajúce minimálne zákonné požiadavky na jeho odôvodnenie.\n64. Pokiaľ zákonodarca zveruje do právomoci orgánu verejnej správy rozhodovanie o určitých otázkach\npri splnení zákonom stanovených podmienok (v danom prípade ukončenie vyslania na výkon štátnej\nslužby v zahraničí a s tým súvisiace vyňatie z činnej zálohy, resp. podľa § 40 ods. 6 v spojení s § 41\nods. 1 písm. a/ zákona o službe príslušníkov PZ), t. j. možnosť správnej úvahy, na základe správneho\nuváženia, správnemu súdu neprislúcha, aby nad rámec vlastných právomocí vlastnou úvahou nahrádzal\ntoto oprávnenie orgánu verejnej správy, pretože by tak vstupoval do právomoci iných orgánov štátnej\nmoci. Správny súd má za to, že prvostupňový orgán (ministerka vnútra) aplikoval voči žalobcovi\nzákonné ustanovenie § 40 ods. 6 zákona o službe príslušníkov PZ v súlade so zákonom, ktorý jej\ndáva ako oprávnenému orgánu pri splnení zákonom stanovených podmienok možnosť správnej úvahy,\nči vyjme policajta z činnej zálohy a ukončí jeho vyslanie na výkon služby v zahraničí. Ide o prejav\ndiskrečnej právomoci, kedy sa orgánu verejnej správy necháva možnosť voľnej úvahy, či využije túto\nmožnosť, alebo nie a je teda iba na jeho výlučnom rozhodnutí, či voči policajtovi, ktorý spĺňa všetky\nzákonné podmienky na výkon služby v zahraničí, rozhodne o jeho ponechaní v danej pozícii alebo nie.\nV tomto smere odkazuje správny súd na body 87 až 92 rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1S/159/2018-69 zo dňa 11.06.2020, v ktorých súd vykladá čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nv spojení s § 27 ods. 2 SSP, ktorý stanovuje medze pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia, opatrenia\nalebo iného zásahu vydaného alebo uskutočneného na základe správnej úvahy. Uvedené závery vo\nvzťahu k prepusteniu zo štátnej služby žalobcu potvrdzuje aj bod 22 rozsudku najvyššieho správneho\nsúdu sp. zn. 4Sžk/24/2020 zo dňa 27.10.2021. Ako už bolo uvedené vyššie, zákon nestanovuje žiadne\nosobitné materiálne podmienky, ktoré musia byť splnené na možnosť rozhodnúť o ukončení vyslania\npolicajta na výkon štátnej služby v zahraničí. Vo vzťahu k vyňatiu z činnej zálohy pre odpadnutie dôvodu\nvyslania na výkon štátnej služby v zahraničí (§ 40 ods. 6 v spojení s § 41 ods. 6 zákona o službe\npríslušníkov PZ) sú preto zákonné medze správnej úvahy príslušného nadriadeného širšie, ako v prípade\nukončenia služobného pomeru podľa § 192 ods. 2 zákona o službe príslušníkov PZ, ktorý stanovuje\nisté vecné (materiálne) podmienky na jeho aplikáciu. Sám žalobca v žalobe uvádza, že si nevyberal\nmiesto vyslania, keď bol zaradený do činnej zálohy, a toto nechal na rozhodnutí jeho nadriadených\npodľa ich uváženia a potrieb zamestnávateľa. Žalobca tak pri vyslaní do zahraničia akceptoval uváženie\nnadriadených podľa aktuálnych potrieb PZ.\n65. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na osobitný charakter Policajného zboru ako jedného\nz bezpečnostných zborov, ktorý je hierarchicky a vojensky organizovaný. Ide o špecifický druh štátnej\nslužby, ktorý osobitne odôvodňuje širšie zákonné medze pri prijímaní personálnych rozhodnutí. Je to\nnadriadený, kto je oprávnený posúdiť v rámci personálnych potrieb PZ vhodnosť vyslania konkrétneho\npolicajta na výkon služby v zahraničí, resp. vyhodnotiť potrebu zmeny osoby, ktorá je vyslaná. Ústavný\nsúd SR pri obdobnej personálneho otázke (výklad § 35 ods. 1 písm. a/ zákona o službe príslušníkov\nPZ o preložení policajta na inú funkciu v dôsledku organizačnej zmeny) uviedol, že „ústavný súd\nakceptuje ako ústavne konformný právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého príslušné ustanovenia\npolicajného zákona je potrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru\npríslušníkov Policajného zboru, keďže „Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ\nodráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného\nzačlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že\nnemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátno-zamestnaneckom\npomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu.“. Vzhľadom na citované ústavný\nsúd považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný záver najvyššieho súdu, v zmysle ktorého\nsa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje a od riadiacich pracovníkov polície nemožno\nvyžadovať, aby preukazovali a dokladovali splnenie podmienky nemožnosti prevedenia na inú funkciu\nv mieste výkonu doterajšej funkcie, ktorá bola zrušená. Keďže policajný zbor je vojensky organizovaný\nzbor, je to nadriadený, ktorý je oprávnený posúdiť v rámci organizačných zmien v prípade zrušenia\n\ndoterajšej funkcie príslušníka Policajného zboru, potrebu zaradenia príslušníka na konkrétnu funkciu na\nkonkrétnom mieste v závislosti od potrieb Policajného zboru.“ (uznesenie Ústavného súdu SR č. k. II.\nÚS 515/2016-19 zo dňa 23.06.2016).\n66. Aj námietku žalobcu, že prezident PZ mal rešpektovať druhú vetu personálneho príkazu č. 190, podľa\nktorej ustanovenie do funkcie poľa § 33 ods. 1 zákona o službe príslušníkov PZ vykoná prezident PZ\ndňom 01.10.2018, považuje súd za nedôvodnú, keďže každý nadriadený má svoju mieru úvahy v rámci\njemu zverenej právomoci rozhodovať v personálnych otázkach v súlade s potrebami PZ. Prezident\nPZ bol oprávnený autonómne rozhodnúť o ďalšom pôsobení žalobcu, pričom toto jeho oprávnenie\nzahŕňa aj možnosť prepustenia zo štátnej služby za dodržania zákonných dôvodov. K dodržaniu týchto\nzákonných dôvodov v prípade prepustenia žalobcu sa vyjadril Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.\nk. 1S/159/2018-69 zo dňa 11.06.2020. V súlade s vyššie uvedenou argumentáciou súdu je vhodné\ndoplniť, že „správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti\nrozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké\nuzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Ide teda o právomoc ...,\nna základe ktorej má správny orgán istý stupeň slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže\nvybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie.“ (rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/32/2018 zo dňa 08.10.2019, body 41 a 42). Ak\nprezident PZ vyhodnotil, že najvhodnejšie v tomto prípade bude prepustenie žalobcu, pokiaľ pri tom\nneprekročil medze zákona (o čom už rozhodoval Krajský súd v Bratislave a najvyšší správny súd v inom\nkonaní), nie je daný priestor posudzovať túto otázku v tomto súdnom konaní. Uvedený postup prezidenta\nPZ nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaného personálneho rozkazu ministerky vnútra č. 190.\n67. Na základe vyššie uvedeného je správny súd toho názoru, že prvostupňové rozhodnutie je\ndostatočne odôvodnené, uvádza úvahy, ktorými bol príslušný orgán vedený a nijako nevybočuje zo\nzákonných mantinelov kladených na tento typ personálneho rozkazu. Aj napadnuté rozhodnutie druhého\nstupňa jasne pomenúva, že ukončením vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí pominul dôvod, pre\nktorý bol žalobca zaradený do činnej zálohy.\nK námietke diskriminácie žalobcu z dôvodu veku\n68. Ďalšia podstatná žalobná námietka smerovala proti diskriminácii žalobcu z dôvodu veku. Aj keď\nv značnej časti tejto žalobnej námietky odkazuje žalobca na tvrdenú diskrimináciu z dôvodu veku\nvo vzťahu k jeho prepusteniu, čo nie je predmetom tohto súdneho konania, žalobca formuluje svoju\nnámietku diskriminácie z dôvodu dosiahnutia veku 55 rokov aj vo vzťahu k ukončeniu jeho vyslania\ndo zahraničia. V tomto smere podľa názoru súdu neboli v žalobe preukázané žiadne skutočnosti\na ani z administratívneho spisu nevyplývajú žiadne informácie, ktoré by odôvodňovali tvrdenie, že\nspôsob vyňatia z činnej zálohy a ukončenie výkonu funkcie policajného pridelenca v Bukurešti odporuje\nlegislatíve (národnej či európskej) upravujúcej oblasť diskriminácie z dôvodu veku. Zo žiadnej časti\nodôvodnenia personálneho rozkazu č. 190, no ani z iných súvisiacich úkonov nevyplýva, že by bolo\nvyňatie realizované z dôvodu dosiahnutia veku 55 rokov u žalobcu.\n69. Práva vyplývajúce zo zákona o službe príslušníkov PZ sa zaručujú rovnako všetkým policajtom pri\nvykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného\nzákona (§ 2a ods. 1 zákona o službe príslušníkov PZ). Zásada rovnakého zaobchádzania v oblasti\npracovno-právnych vzťahov sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými\nzákonmi, najmä v oblastiach výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane\nodmeňovania, funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania (§ 6 ods. 2 písm. b/ ADZ). Právnická\nosoba môže byť pasívne legitimovanou osobou, keďže je zodpovedná za konanie svojich zamestnancov\n(uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 573/2018-13 z 15.11.2018). V zmysle antidiskriminačného\nzákona má povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania každý, tak fyzická ako i právnická\nosoba. Táto povinnosť sa týka aj MVSR ako právnickej osoby v postavení služobného úradu\nvoči žalobcovi, ako aj ďalších pracovníkov služobného úradu alebo verejných činiteľov, ktorí ako\nnadriadení zamestnanci (minister vnútra, prezident PZ) vykonávajú riadiacu právomoc voči podriadeným\nzamestnancom (príslušníkom PZ). Vedúci zamestnanci zamestnávateľa majú primárnu a bezprostrednú\nmožnosť porušiť rovné zaobchádzanie v pracovno-právnych či služobných vzťahoch voči svojim\npodriadeným.\n\n70. V prípade diskriminácie sa musí preukázať existencia neodôvodneného rozdielneho zaobchádzania\nna základe zakázaných diskriminačných dôvodov. Požiadavka, aby žalujúca strana musela preukázať,\nže bola diskriminovaná práve a výlučne z určitého dôvodu, a nie z iného dôvodu, je celkom zjavne\nnesplniteľná, lebo preukázať motiváciu (pohnútku) žalovanej strany je z povahy veci vylúčené (nález\nÚstavného súdu Českej republiky, sp. zn. Pl. ÚS 37/04 z 26.4.2006). Práve preto podľa § 11 ods. 2 ADZ\npostačuje oznámiť konajúcemu súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu\nzásady rovnakého zaobchádzania došlo. Podľa tohto ustanovenia ADZ, ktoré je možné cez § 2a ods.\n1 zákona o službe príslušníkov PZ aplikovať aj na služobné pomery policajtov, je žalovaný povinný\npreukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z\nktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Ústavný\nsúd SR k predmetnej otázke uvádza: „Antidiskriminačné spory je potrebné vo všeobecnosti považovať za\nnáročné na dokazovanie, a to hlavne vo fáze hodnotenia vykonaných dôkazov. Dôvodom formulovaného\nzáveru je práve špecifikum rozloženia dôkazného bremena zakladajúce sa na povinnosti žalobcu\noznámiť súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať (teda nie bez pochybností ustáliť),\nže k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.“ (nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 90/2015-40 z\n1.12.2015).\n71. Súdu je známe, že diskriminácia sa štandardne nedeje tak, aby ju bolo možné priamo listinne alebo\ninak zadokumentovať. Zo žiadnych okolnosti týkajúcich sa vyňatia z činnej zálohy, no ani následného\nukončenia služobného pomeru žalobcu, však nie je možné dôvodne usudzovať, že došlo k diskriminácii\nžalobcu na základe veku pri ukončení jeho vyslania na výkon služby v zahraničí. Žalobcom uvádzaná\nčasová následnosť právnych úkonov vyňatia z činnej zálohy z dôvodu ukončenia vyslania na výkon\nštátnej služby v zahraničí a prepustenia zo služby (aj z dôvodu dosiahnutia veku 55 rokov) nijako\nnepreukazuje (ani neosvedčuje), že práve vek bol dôvodom na vyňatie z činnej zálohy. Žalobca zároveň\nnijako nepreukázal, že dosiahnutie veku 55 rokov bolo dôvodom na samotné ukončenie vyslania na\nvýkon štátnej služby v zahraničí. Tvrdenie žalobcu o prípade iného policajného pridelenca – JUDr.\nŠtefana Šurka, ktorý je od 01.10.2018 na zastupiteľskom úrade v Bukurešti vyslaný ako policajný\npridelenec, už má 55 rokov ako žalobca, pričom aj v súčasnosti (v čase podania žaloby) zastáva danú\npozíciu, nie je dostatočným na to, aby bolo možné dôvodne usudzovať o nerovnom zaobchádzaní\nso žalobcom v porovnaní s inými osobami v rovnakej situácii. Práve kvôli vyššie pomenovanej\nširšej miere zákonných rámcov správneho uváženia pri personálnych rozhodnutiach v prípadoch bez\nzákonom stanovených osobitných vecných podmienok, má príslušný orgán vyššiu mieru autonómie\npri rozhodovaní. Ani táto autonómia nie je neohraničená a v právnom štáte tieto hranice tvorí najmä\nzákaz diskriminácie. Aby však bolo možné dôvodne usudzovať (teda nie bez pochybností ustáliť)\npodozrenie o diskriminácii z určitého diskriminačného dôvodu, nie je postačujúce pomenovať jeden\nprípad odlišného zaobchádzania s osobou v rovnakom postavení. Osobitne to platí v prípade, kedy\nžalobca nepredložil žiadny dôkaz o svojom tvrdení o rovnakej situácii žalobcu i pridelenca Šurka\n(napr. čestné vyhlásenie policajného pridelenca Šurka, iný listinný dôkaz) a takýto dôkaz ani nenavrhol\ndruhostupňovému správnemu orgánu vykonať (napr. aj výsluch svedka). V tejto časti neuniesol žalobca\nbremeno tvrdenia, ktoré by žalovaný mal vyvracať a preukazovať, že na základe určitého hodnotiaceho\nkritéria (veku) žalobcu nediskriminoval.\n72. Súd zároveň odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, predmetom ktorého bolo\npreskúmanie zákonnosti personálneho rozkazu prezidenta PZ č. 91 o prepustení žalobcu zo služobného\npomeru, ktorý sa vyjadril aj k námietke diskriminácie z dôvodu veku pri tomto prepustení. Krajský\nsúd konštatoval, že rozhodnutie o prepustení založené na aplikácii ustanovenia § 192 ods. 2 zákona\no službe príslušníkov PZ nemôže byť vo vzťahu k žalobcovi diskriminačné, nakoľko sa v tomto prípade\naplikuje výnimka zo zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu veku v zmysle antidiskriminačnej\nlegislatívy v prípade ozbrojených bezpečnostných zborov (bližšie body 83 a 94 rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 1S/159/2018-69 o dňa 11.06.2020).\n73. Na základe uvedených dôvodov považuje správny súd námietku diskriminácie žalobcu z dôvodu\nveku za nedôvodnú. Aj napadnuté rozhodnutie druhého stupňa jasne pomenúva, že vek nebol dôvodom\nna vyňatie z činnej zálohy, čo v spojení s jasným odôvodnením personálneho rozkazu č. 190 nezakladá\ndôvodnú obavu z diskriminácie.\nK námietke zneužitia práv zo strany vtedajšieho prezidenta PZ\n\n74. Výkon práv a povinností musí byť v súlade s dobrými mravmi a práva a povinnosti v zmysle zákona\nnesmie nikto zneužívať na škodu druhého (§ 2a ods. 1 zákona o službe príslušníkov PZ).\n75. Námietku žalobcu, že vtedajší prezident PZ F. B. B. G. bol voči jeho osobe zaujatý pri podaní návrhu\nna vyňatie z činnej zálohy, čo podkladá svojimi tvrdeniami o účelovom realizovaní kontrol zo strany\nSekcie kontroly v danom čase pod vedením F. G., či tvrdeniami o neodporúčaní F. G. pre výkon funkcie\npolicajného pridelenca, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Orgánom, ktorý rozhodoval o ukončení\nvyslania na výkon štátnej služby v zahraničí a o vyňatí z činnej zálohy bola ministerka vnútra, ktorá je\nna to oprávnená v súlade s čl. 8 ods. 4 nariadenia č. 174/2010 a čl. 2 ods. 2 nariadenia č. 55/2003,\nvydaných ministrom vnútra podľa zákona o službe príslušníkov PZ. Je pravdou, že návrh na vyňatie\nz činnej služby predkladal prezident PZ, no uvedený úkon predstavuje návrhové oprávnenie, s ktorým\nsa orgán oprávnený rozhodnúť môže i nemusí stotožniť. Žalobca netvrdil a ani nepreukazoval v tomto\nkonaní žiadny dôvod zaujatosti ministerky vnútra voči jeho osobe. Naopak, sám žalobca uvádza, že mal\nvoči osobe ministerky vnútra dôveru, keď sám prejavil ochotu podriadiť sa jej rozhodnutiu o prípadnom\nukončení vyslania do zahraničia, ak sa tak ona rozhodne.\n76. V tomto smere je potrebné odmietnuť tvrdenia žalovaného uvedené v jeho vyjadrení v žalobe o tom,\nže žalobca sám v žalobe uvádza, že žiadal ministerku vnútra o ukončenie jeho vyslania. Zo žiadneho\ntvrdenia žalobcu v žalobe týkajúceho sa stretnutia žalobcu s ministerkou vnútra takáto skutočnosť\nnevyplýva. Tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení týkajúce sa ústne podanej žiadosti ministerke vnútra\no ukončení jeho vyslania sú nesprávnou a nelogickou argumentáciou žalovaného a snahou o prekrútenie\ntvrdení žalobcu. Keďže však ide o tvrdenia, ktoré sa vyskytli len vo vyjadrení k žalobe, nie sú\npredmetom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia druhého stupňa ani prvostupňového rozhodnutia,\nsúd ich považuje za nerelevantný prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol prítomný pri úvahách\noprávneného orgánu počas jeho deliberácie o návrhu prezidenta PZ na vyňatie žalobcu z činnej zálohy.\n77. Vo vzťahu k posudzovaniu možného vplyvu F. G. na rozhodnutie ministerky vnútra o vyňatí z činnej\nzálohy, tento vplyv nebol v konaní preukázaný žiadnym dôkazom. Na tomto mieste poukazuje súd aj na\nzáver Krajského súdu v Bratislave, ktorý pri posudzovaní, či bol F. G. negatívne zaujatý voči žalobcovi pri\nprepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ, dospel k záveru o nepreukázaní tohto subjektívneho\ntvrdenia žalobcu (bod 95 rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/159/2018-69 zo dňa 11.06.2020).\nNebolo preto preukázané zneužitie práva zo strany F. G. pri rozhodovaní o prepustení žalobcu zo\nslužobného pomeru. Správny súd vyhodnocuje obdobne námietku o zneužití práva pri rozhodovaní\nministerky vnútra o vyňatí z činnej zálohy o to viac, že v tomto prípade nerozhodoval prezident PZ, ktorý\npodával návrh na prijatie predmetného rozhodnutia o vyňatí z činnej zálohy.\nK námietkam týkajúcich sa nesprávneho procesného postupu\n78. K námietke nesprávneho doručenia prvostupňového rozhodnutia je potrebné uviesť, že sám\ndruhostupňový orgán sa k tejto námietke vyčerpávajúco vyjadril, keď uviedol, že „nedostatok\nnapadnutého rozhodnutia spočívajúci v nesprávnom spôsobe jeho oznámenia odvolateľovi\n(prostredníctvom emailu dňa 03.08.2018), bol konvalidovaný dňa 24.09.2018 riadnym oznámením tohto\nrozhodnutia odvolateľovi v súlade s § 266 ods. 1 zákona“. Správny orgán prvého stupňa si uvedomil\nmožný nedostatok doručenia prvostupňového rozhodnutia, a preto od dátumu 03.08.2018 ani neurčil\npočítanie lehoty na podanie rozkladu. Túto lehotu rátal aj správny orgán až od oznámenia rozhodnutia\nžalobcovi dňa 24.09.2018. Z toho dôvodu nebol žalobca ukrátený na svojich právach spôsobom, ktorý\nby mohol mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n79. Rozhodnutie vo veciach služobného pomeru musí byť oznámené vyhlásením, a ak to nie je možné,\ndoručením, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 266 ods. 1 zákona o službe príslušníkov PZ). Rozhodnutie\noznamuje vyhlásením policajtovi ústne oprávnený orgán. Následne § 266 ods. 3 zákona o službe\npríslušníkov PZ vyžaduje doručenie odpisu rozhodnutia len pri rozhodnutí o prijatí do služobného\npomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a\n246 (rozhodnutia prijaté v rámci obnovy konania a preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania).\nOdpis sa doručuje do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude\nzastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú\nznámu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“. Súd\n\npovažuje za potrebné doplniť, že spôsob doručovania „do vlastných rúk“ sa netýka rozhodnutia o vyňatí\nz činnej zálohy. Preto je pri tomto druhu rozhodnutia zákonne prípustný aj iný spôsob doručovania.\n80. Doručenie personálneho rozkazu č. 190 k dátumu 24.09.2018 a nadobudnutie jeho právoplatnosti po\nuplynutí lehoty na podanie odvolania/rozkladu (§ 241 ods. 6 zákona o službe príslušníkov PZ), čo nastalo\naž po dátume, kedy služobný pomer žalobcu skončil (30.09.2018) na základe personálneho rozkazu\nprezidenta PZ č. 190, nespôsobuje nezákonnosť personálneho rozkazu č. 190 o vyňatí z činnej zálohy.\nZo žiadneho ustanovenia zákona o výkone služby príslušníkov PZ totiž nevyplýva nemožnosť vyňať\nformálne príslušníka z činnej zálohy počas plynutia doby dvoch mesiacov od doručenia personálneho\nrozkazu o prepustení (§ 194 ods. 2 zákona o službe príslušníkov PZ). Skutočnosť, že správny orgán\nopakovane doručoval prvostupňové rozhodnutie žalobcovi k dátumu 24.09.2018 a toto doručenie\npovažuje správny orgán za súladné so zákonom, nespôsobilo jeho nezákonnosť len z toho dôvodu,\nže lehota na podanie rozkladu (ktorá bola žalobcom využitá dňa 26.09.2018) uplynula až po ukončení\nslužobného pomeru (t. j. po 30.09.2018). Z uvedeného dôvodu nebol žalobca nijako ukrátený na svojich\nprávach a tieto aj aktívne uplatnil. Rovnako poukaz žalobcu, že už dňa 12.07.2018 bolo žalobcovi\ndoručené oznámenie o začatí konania o jeho prepustení, ktoré spracovala zástupkyňa UMPS PPZ,\npričom v ten istý deň bol vypracovaný aj návrh prezidenta PZ na vyňatie žalobcu z činnej zálohy, správny\nsúd vyhodnocuje ako nerelevantný a neschopný spochybniť zákonnosť prvostupňového rozhodnutia\no vyňatí z činnej zálohy.\n81. Správny súd na základe uvedených skutočností a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym\nspisom, dospel k záveru, že postup ako aj rozhodnutia orgánov verejnej správy v oboch inštanciách sú\nv súlade so zákonom a že sa s posudzovanou vecou dôsledne zaoberali a vyvodili správne skutkové\naj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnili a s ktorými sa správny súd v celom rozsahu stotožňuje a\nkonštatuje, že v konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení\nzákonov a že správne rozhodnutia oboch inštancií obsahujú všetky náležitosti v zmysle ustanovení\nzákona o službe príslušníkov PZ. Správne orgány v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí uviedli\nskutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedené a ako sa vyrovnali s návrhmi\na námietkami žalobcu a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n82. Zároveň správny súd zdôrazňuje, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim\nprieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva s tým, že úlohou súdov v\nsprávnom súdnictve je súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom\nstanoveného postupu, a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy\nvykonať (uplatniť) v administratívnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať\nčinnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda, či\nkompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné\nhmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor napr. z rozhodnutia Ústavného súdu SR č. k. II ÚS\n127/07-21, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 6 Sžo 84/2007, sp. zn. 6 Sžo 98/2008, sp.\nzn. 1 Sžo 33/2008, sp. zn. 2 Sžo 5/2009, sp. zn. 8 Sžo 547/2009).\n83. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy s náležitou\nzodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné zákony za súčasného dodržiavania základných\npráv a slobôd žalobcu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu veci, pričom jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nkonania, preto niet dôvodu na jeho zrušenie.\n84. Správny súd zastáva názor, že žalovaný sa s námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí riadne\nvysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na správnom súde\na vyhodnotil ich ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a považoval ich za vydané v súlade so zákonom\na v celom rozsahu sa stotožnil s ich odôvodnením.\n85. S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je\ndôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol.\n\n86. Návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP a predloženie návrhu na\nÚstavný súd SR na preskúmanie súladu § 192 ods. 2 zákona o službe príslušníkov PZ s čl. 12 ods. 1\na 2 Ústavy Slovenskej republiky, správny súd nepovažuje za relevantný a dôvodný, keďže predmetom\nsúdneho prieskumu v tomto súdnom konaní nie je ukončenie služobného pomeru podľa § 192 ods. 2\npredmetného zákona, ale vyňatie z činnej zálohy podľa § 40 zákona o službe príslušníkov PZ. Návrh\nžalobcu preto nie je nijako relevantný k právnej norme, ktorá bola správnymi orgánmi aplikovaná na\nskutkový stav, ktorý je predmetom tohto konania.\n87. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému\nžalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania\nnepriznal.\n88. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\n2\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia\nrozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného\nuznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že (a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, (b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, (c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, (d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, (e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, (f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, (h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\n(i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\n(j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:2bf7f5f1-c89c-4332-ae85-94a07110e70f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.573.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 573/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 573/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.573.2018.1"}, {"guid": "ussr:57e43d3e-2340-463e-aa80-e2ac5f1c1860", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.515.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 515/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 515/2016 z 23. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-23", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.515.2016.1"}, {"guid": "ussr:ea48d9c0-f748-4f82-b743-cc6872127be6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.90.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 90/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2015 z 1. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-01", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.90.2015.1"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": []}