Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/20/2018 z 11. 10. 2023
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 11. októbra 2023, sp. zn. BA-5S/20/2018, ECLI:SK:SpSBA:2023:1018200141.2
Správny súd v Bratislave | BA-5S/20/2018 | ECLI:SK:SpSBA:2023:1018200141.2 | 2023-10-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, § 190 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/42007e87-b486-4804-9cf5-d4020c310e6f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018200141.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-5S/20/2018
1018200141
11. 10. 2023
JUDr. Lucia Tóth
ECLI:SK:SpSBA:2023:1018200141.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov
senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, D. X, E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol.
s.r.o., so sídlom Šumavská 3, Bratislava 821 08, IČO 36 856 592, proti žalovanému: Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava 813 11, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 38909/2017/153/RK zo dňa 10.11.2017, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, sekcia dohľadu, odbor znaleckej, tlmočníckej
a prekladateľskej činnosti (ďalej aj „prvostupňový orgán“) ako príslušný správny orgán podľa § 27 ods.
10 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom rozhodnom čase t. j. do 30.06.2018 (ďalej len „zák. o znalcoch“) rozhodnutím
č. 38909/2017/153 zo dňa 09.08.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodlo, že žalobca, ktorý
je znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel zápis znalcov, odbor:
Elektrotechnika, odvetvie: Elektroenergetické stroje a zariadenia, odvetvie: Elektronika, odvetvie: Odhad
hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, odbor: Optika, odvetvie: Prístrojová optika, odvetvie:
Fyziologická optika, odvetvie: Špeciálna optika, odvetvie: Optoelektronika, odvetvie: Spektrofotometria,
evidenčné č. XXXXXX je vinný, že:
a) v lehote 30 nezapísal do denníka číslo úkonu, dátum vyžiadania úkonu, dátum do ktorého sa má úkon
vykonať, označenie zadávateľa, druh úkonu, účel a predmet úkonu, údaje o preddavku, požadované
znalečné a dátum vykonania znaleckého úkonu č. XX/XXXX a znaleckého úkonu označeného ako
„Doplnok č. 1 k Znaleckému posudku číslo: XX/XXXX“, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1
zák. o znalcoch a § 17 ods. 1, 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 490/2004
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“;
b) v písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovanom dňa 27.07.2016 (ďalej len
„znalecký posudok“):

i) na s. 2 uviedol ako úlohu znalca „stanovenie hodnoty obstaranej zdravotníckej techniky a vybavenia
s posúdením hospodárnosti k dátumu 02/2014. Znalec má oceniť zariadenia, ako sú uvedené
v priloženej objednávke“, pričom k znaleckého posudku nepriložil prílohu od zadávateľa, obsahujúcu
vymedzenie predmetov skúmania, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s
§ 33 písm. e) zák. o znalcoch, § 18 ods. 3 Vyhlášky a bod 1 úvodnej časti prílohy č. 4 k Vyhláške;
ii) na s. 5 uviedol údaje o opravách a poškodení, modernizácii alebo rekonštrukcii zariadení v znení
„podľa údajov poskytnutých objednávateľom neboli vykonané žiadne opravy v rozsahu generálnej
opravy, zariadenia sú v prevádzke, priebežne ošetrované, podľa dokumentácie detto“, hoci jeho úlohou
bolo stanoviť všeobecnú hodnotu k dátumu kúpy zariadení, na ktorú nemohli mať žiaden dopad prípadné
neskôr vykonané opravy, teda uviedol chaotický popis postupu pri zodpovedaní otázok zadávateľa, čím
porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 zák. o znalcoch;
iii) na s. 10 uviedol: „dosadením premenných a parametrov príslušných vzorcov by bolo možné vypočítať
všeobecnú hodnotu hodnoteného zariadenia. Nakoľko však nebolo úlohou znalca stanoviť všeobecnú
hodnotu zariadení, pre účely posúdenia bol zvolený nasledujúci spôsob: Znalcom budú zisťované
predajné (ponukové) ceny jednotlivých zariadení k rozhodujúcemu dátumu február 2014 a tieto budú
porovnávané s nadobúdacími cenami jednotlivých zariadení a budú znalecky vyhodnocované“, zo
znenia prílohy označenej ako 1/2 však vyplýva, že úlohou bolo stanovenie všeobecnej hodnoty
bližšie špecifikovaných zdravotníckych prístrojov, čiže znalec neuskutočnil postup v súlade so zadaním
zadávateľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) zák. o znalcoch;
iv) na s. 11 uviedol, že „ceny prístrojov Tissue – Tek VIP 6-E2 sa pohybujú v závislosti od vybavenia
a dodávateľa od XX.XXX,XX dolárov do XX.XXX,- eur. Ceny boli zisťované u dodávateľov OLYMPUS
MEDICAL – AUS, LAB X-UK, MEDESA – CZ. Najvyššia cena bola zistená u dodávateľa MEDESA – CZ
– XX.XXX,- eur“, čo však nevyplýva z príloh znaleckého posudku, ku ktorému neboli priložené žiadne
prílohy potvrdzujúce tieto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení
s § 17 ods. 6 zák. o znalcoch;
v) na s. 11 uviedol, že „v prípade zvýšenia ceny o 10 % je cena vo výške XX.XXX,- eur bez DPH,
čo by zodpovedalo maximálnej objektívnej a ekonomickej nadobúdacej cene dodaného zariadenia“,
z obsahu znaleckého posudku však nie je zrejmé, prečo by malo byť počítané s navýšením, a to vo
výške maximálne 10 %, teda neodôvodnil svoj postup, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2
písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 zák. o znalcoch;
vi) na s. 11 a 12 sa vyjadroval k tomu, či bola kúpa zariadenia SAKURA Tissue – Tek VIP 6-E2
ekonomická, čo nie je úlohou znalca zapísaného v odboroch Elektrotechnika a Optika, a preto mal
odmietnuť zodpovedanie tejto otázky, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 3 zák. o znalcoch;
vii) na s. 12 uviedol, že „ceny prístrojov OLYMPUS BX- 43F sa pohybujú v závislosti od vybavenia
a dodávateľa od XX.XXX,- dolárov do XX.XXX,- eur. Ceny boli zisťované u dodávateľov ZENA-R
Slovakia – SK, SPACH OPTICS – USA, MEDIPMENT - PL. Najvyššia cena bola zistená u dodávateľa
ZENA- R Slovakia – XX.XXX,- eur“, čo však nevyplýva z príloh znaleckého posudku, ku ktorému neboli
priložené žiadne prílohy potvrdzujúce tieto tvrdenia, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2
písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 zák. o znalcoch;
viii) na s. 12 uviedol, že „v prípade zvýšenia ceny o 10 % je cena vo výške XX.XXX,- eur bez DPH,
čo by zodpovedalo maximálnej objektívnej a ekonomickej nadobúdacej cene dodaného zariadenia“,
z obsahu znaleckého posudku však nie je zrejmé, prečo by malo byť počítané s navýšením, a to vo
výške maximálne 10 %, teda neodôvodnil svoj postup, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2
písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 zák. o znalcoch;
ix) na s. 12,13 sa vyjadroval k tomu, či bola kúpa zariadenia OLYMPUS BX-43F ekonomická, čo nie je
úlohou znalca zapísaného v odboroch Elektrotechnika a Optika, a preto mal odmietnuť zodpovedanie
tejto otázky, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 3 zák. o znalcoch;
x) na s. 12 uviedol všeobecnú hodnotu zariadenia SAKURA Tissue- Tek VIP 6-E2, hoci ju nestanovil
postupom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení

všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o všeobecnej hodnote
majetku“), čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. d) zák.
o znalcoch, § 4 ods. 1,3 vyhlášky o všeobecnej hodnote majetku a prílohy č. 5 k tejto vyhláške;
xi) na s. 12 uviedol všeobecnú hodnotu zariadenia OLYMPPUS BX-43F, hoci ju nestanovil postupom
podľa vyhlášky o všeobecnej hodnote majetku, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b)
v spojení s § 33 písm. d) zák. o znalcoch, § 4 ods. 4 vyhlášky o všeobecnej hodnote majetku;
xii) do časti príloh potrebných na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku nezahrnul listiny
preukazujúce nadobúdacie ceny posudzovaných zariadení, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16
ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 zák. o znalcoch;
c) v písomnom vyhotovení znaleckého úkonu označeného ako „Doplnok č. 1 k znaleckému posudku
číslo 49/2016 dňa 05.09.2016 (ďalej len „doplnenie znaleckého posudku“):
i) na titulnej strane uviedol, že znalecký úkon bol vypracovaný na základe objednávky č. 108/2016 zo dňa
27.06.2016, čo však nie je možné, keďže ide o doplnenie znaleckého posudku, ktoré nemôže byť zadané
pred dátumom vypracovania pôvodného znaleckého posudku, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16
ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. e) zák. o znalcoch, § 18 ods. 3 Vyhlášky a prílohy č. 3 v Vyhláške;
ii) na s. 3 uviedol, že v prípade zvýšenia ceny o 25 % je cena vo výške XX.XXX,- eur bez DPH, čo by
zodpovedalo maximálnej objektívnej a ekonomickej nadobúdacej cene dodaného zariadenia“, z obsahu
znaleckého úkonu však nie je zrejmé, prečo by malo byť počítané s navýšením, a to vo výške maximálne
25 %, teda neodôvodnil svoj postup, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení
s § 17 ods. 6 a § 18 zák. o znalcoch;
iii) na s. 4 uviedol všeobecnú hodnotu zariadenia SAKURA Tissue-Tek VIP 6-E2, hoci ju nestanovil
postupom podľa vyhlášky o všeobecnej hodnote majetku, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods.
2 písm. b) v spojení s § 33 písm. d) zák. o znalcoch, § 4 ods. 1, 3 vyhlášky o všeobecnej hodnote majetku
a prílohy č. 5 k tejto vyhláške;
iv) na s. 4 sa vyjadroval k tomu, či bola kúpa zariadenia SAKURA Tissue-Tek VIP 6-E2, ekonomická,
čo nie je úlohou znalca zapísaného v odboroch Elektrotechnika a Optika, a preto mal odmietnuť
zodpovedanie tejto otázky, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 3 zák. o znalcoch;
v) na s. 3, 4 uviedol všeobecnú hodnotu zariadenia OLYMPPUS BX-43F, hoci ju nestanovil postupom
podľa vyhlášky o všeobecnej hodnote majetku, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b)
v spojení s § 33 písm. d) zák. o znalcoch, § 4 ods. 4 vyhlášky o všeobecnej hodnote majetku;
vi) na s. 3,4 sa vyjadroval k tomu, či bola kúpa zariadenia OLYMPPUS BX-43F, ekonomická, čo nie je
úlohou znalca zapísaného v odboroch Elektrotechnika a Optika, a preto mal odmietnuť zodpovedanie
tejto otázky, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 3 zák. o znalcoch;
vii) do časti príloh potrebných na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku zahrnul prílohu,
ktorou je ponuka č. 365/16/MS zo dňa 22.08.2016 od spoločnosti ZENA-R Slovakia, s.r.o., so sídlom
Ulica svornosti 42, Bratislava IČO 43 913 717, vzťahujúca sa na mikroskop OLYMPPUS BX-43F, hoci
z obsahu znaleckého posudku ani z doplnenia znaleckého posudku nie je zrejmé, či mal byť znalcom
posudzovaný identický model s rovnakým príslušenstvom a zárukou, čiže nepriložil všetky prílohy
potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z
§ 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 a § 18 zák. o znalcoch;
viii) do časti príloh potrebných na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku zahrnul prílohu,
ktorou je odpoveď spoločnosti MEDESA s.r.o., so sídlom Na Vyšehradě 1092, Polička, vzťahujúca
sa na prístroj SAKURA Tissue-Tek VIP 6-E2 v štandardnej konfigurácii, hoci z obsahu znaleckého
posudku ani z doplnenia znaleckého posudku nie je zrejmé, či mal byť znalcom posudzovaný identický
model s rovnakým príslušenstvom a zárukou, čiže nepriložil všetky prílohy potrebné na zabezpečenie
preskúmateľnosti znaleckého posudku, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení
s § 17 ods. 6 a § 18 zák. o znalcoch.

2. V dôsledku porušenia zákonných povinností spôsobom vyššie uvedeným bol žalobca uznaný za
vinného zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b) zák. o znalcoch, za čo mu
prvostupňový orgán uložil podľa § 27 ods. 3 písm. c) zák. o znalcoch sankciu zákazu výkonu znaleckej
činnosti na obdobie štyroch mesiacov a zároveň podľa § 27 ods. 3 písm. b) zák. o znalcoch peňažnú
pokutu vo výške XXX,- eur.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 30.08.2017 rozklad, pričom namietal, že
doplnenie znaleckého posudku bol znalecký úkon dojednaný ústne medzi ním a zadávateľom, ktorý
nebol fakturovaný. Bez uvedenia účtovanej odmeny programové prostriedky neumožnili uložiť tento
úkon do elektronického denníka znalca (ďalej len „EDZ“); uvedený úkon bol zapísaný do písomnej
podoby znaleckého denníka k znaleckému posudku do kolónky „Poznámka“. Správny orgán mal
objektívne vyhodnotiť problémy s funkčnosťou EDZ, keď uvedené pochybenie nebolo spôsobené
žalobcom, ale nesprávnym fungovaním EDZ. V písomnom denníku znalca boli úkony reálne evidované.
4. Žalobca poukázal, že špecifikácia prístrojov, ktoré boli predmetom posudzovania, bola uvedená
v mailovej komunikácii so zadávateľom; keďže v tomto zozname boli aj iné prístroje, konkrétna
špecifikácia bola uvedená v plnej moci vystavenej žalobcovi, ktorá mu umožnila tieto prístroje fyzicky
obhliadnuť. Rovnako v prílohe č. 2 znaleckého posudku boli uvedené technické listy zariadení,
ktoré boli predmetom preskúmania. V prílohe č. 2 v doplnení znaleckého posudku bola uvedená
konkrétna špecifikácia posudzovaného prístroja (analyzátor) aj s cenovou ponukou, z ktorej žalobca
vychádzal pri stanovení výhodnosti jeho nákupu. Najvyššiu cenu mal prístroj so špeciálnou a najdrahšou
konfiguráciou, ktorú žalobca v rámci objektívneho zisťovania akceptoval. Vo vzťahu k špecifikácii
mikroskopu bola cena uvádzaná dodávateľom za identickú konfiguráciu, v akej bol aj mikroskop
zakúpený spoločnosťou Senium Medica s.r.o. (podávateľa podnetu podľa § 27 ods. 1 zák. o znalcoch
na vykonanie dohľadu nad činnosťou žalobcu ako znalca, pozn. správneho súdu). Totožnosť prístrojov
bola žalobcom zistená pri fyzickej obhliadke. Žalobca v tomto smere spochybnil odborné znalosti
prvostupňového orgánu, ktorý neoslovil odborného garanta/znalecký ústav, ale len jednoducho obvinil
žalobcu z pochybenia.
5. Zo znenia úlohy zadanej zadávateľom bolo podľa žalobcu zrejmé, že mal stanoviť všeobecnú hodnotu
majetku, a preto bolo potrebné sa zaoberať aj opravami posudzovaných zariadení, ktorá okolnosť je pri
stanovení hodnoty podstatná. Žalobca cenu zisťoval dopytom na konkrétnych dodávateľov, uvedených
v prílohe č. 5 znaleckého posudku, avšak z dôvodu časovej tiesne prostredníctvom webmailu, čo je
komunikácia v reálnom čase v okne webovej stránky predajcu a telefonicky. Zistené ceny prístrojov boli
zapísané a uvedené v znaleckom posudku tak, ako ich uviedli jednotliví predajcovia.
6. Žalobca namietal, že nebol zrejmý dôvod, pre ktorý by mal odmietnuť zodpovedanie otázky vo vzťahu
k posúdeniu ekonomickosti obstarania posudzovaných zariadení. Jedná sa o posúdenie výhodnosti,
hospodárnosti obstarania veci, pričom zák. o znalcoch, Vyhláška ani vyhláška o všeobecnej hodnote
majetku, zodpovedanie otázky na výhodný nákup nezakazuje, ani ju nerieši. Žalobca nestanovoval
všeobecnú hodnotu prístrojov podľa vyhlášky o všeobecnej hodnote majetku, ale bol zvolený spôsob
stanovenia hospodárneho obstarania, čo v znaleckom posudku aj uviedol. Za nedôvodný tak považoval
záver prvostupňového orgánu, že postupoval v rozpore s príslušnou metodikou.
7. K zvýšeniu všeobecnej hodnoty o 10 % resp. 25 % žalobca zdôraznil, že skutočná predajná cena
akéhokoľvek zariadenia v identickej konfigurácii bude v čase trhového hospodárstva rozdielna. Pre
elimináciu neočakávaných nákladov, ktoré môžu vplývať na výšku ceny, žalobca pri priamom predajcovi
navýšil uvádzanú cenu o 10 %; pri predajcovi, u ktorého prebieha predaj cez sprostredkovateľa,
bola cena navýšená o 25 %. Tento postup žalobca realizoval, aby nedošlo k poškodeniu predajcu či
kupujúceho, uvedené navýšenie bolo dokonca v prospech spoločnosti Senium Medica s.r.o.
8. Žalobca ďalej namietal likvidačný charakter uloženej pokuty, pretože znalecká činnosť je vykonávaná
žalobcom ako hlavná činnosť, nie ako vedľajšia činnosť, ako to uvádzal prvostupňový orgán. Žalobca
je spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorej reálne jedinou zárobkovou činnosťou je znalecká činnosť,
pričom žalovaný likvidačnou pokutou v r. 2015 spôsobil likvidáciu tejto spoločnosti v r. 2016, takže už
nevykonáva žiadnu činnosť, boli odovzdané odtlačky znaleckých pečiatok. Žalobca je jediných živiteľom
rodiny, manželka je na materskej dovolenke, stará sa o dve deti, spláca hypotekárny úver na byt,

pričom obe sankcie (hlavne zákaz výkonu činnosti) budú mať pre neho likvidačný charakter. Ročný
príjem zo znaleckej činnosti predstavuje 80 % príjmov žalobcu, pričom po zaplatení pokuty XXX,- eur
nebude mať 4 mesiace zabezpečený príjem. Žalobcovi vzniknú aj následné straty v dôsledku odmietnutia
výkonu znaleckej činnosti, keď si zadávatelia vyberú iných znalcov a do budúcna sa už na žalobcu
s požiadavkami nebudú obracať.
9. Žalovaný - Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky ako vedúca Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) príslušného na konanie podľa § 27 ods. 10 zák. o znalcoch
a § 62 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutím č. 38909/2017/153/RK zo dňa 10.11.2017 rozklad žalobcu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keď neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré by rozkladom
napadnuté rozhodnutie malo byť nesprávne alebo nezákonné, procesné a formálno-právne vady, či iné
skutočnosti, z ktorých by mohla plynúť dôvodnosť podaného rozkladu.
10. Žalovaný dospel k záveru, že kľúčovým nedostatkom v postupe žalobu bol spôsob výpočtu
všeobecnej hodnoty zariadenia v čase jeho obstarania. Spôsob, ktorý žalobca zvolil, neumožnil
objektívne stanoviť všeobecnú hodnotu zariadenia v čase jeho obstarania, ani preskúmanie jeho
postupu. Hoci právna úprava žalobcovi striktne nevymedzila spôsob, akým má pri výkone svojej
činnosti postupovať, uvedené neznamená svojvôľu, resp. arbitrárnosť. Povinnosťou žalobcu bolo logicky
odôvodniť postup, ktorý si vybral, aby bolo možné posúdiť jeho vhodnosť, pričom v danom prípade bolo
stanovenie všeobecnej hodnoty posudzovaných zariadení skôr predmetom subjektívnej fabulácie ako
objektívneho hodnotenia.
11. Žalobca nepriložil žiadne podklady, z ktorých by bolo zrejmé, že reálne zisťoval cenu zariadení.
Obhajobu žalobcu, v zmysle ktorej pre časovú tieseň nemohol priložiť písomné doklady o zisťovanej
cene, žalovaný vyhodnotil ako účelovú. Ak bol predajca v reálnom čase schopný odpisovať na
požiadavky žalobcu, je viac ako pravdepodobné, že mohol promptne reagovať aj na email. Keďže
žalobca nepreukázal, že skutočne zisťoval cenu zariadení, znalecký posudok je nepreskúmateľný.
12. Žalovaný spochybnil žalobcovu hodnovernosť ohľadne spôsobu zisťovania hodnoty zariadení,
pretože v priebehu dvoch mesiacov bola cena toho istého výrobku u toho istého dodávateľa diametrálne
odlišná. Konkrétne v znaleckom posudku bola cena prístroja Tissue-Tek VIP 6-E2 stanovená na
XX.XXX,- eur, avšak v doplneniu znaleckého posudku bola cena za ten istý prístroj vo výške XX.XXX,eur.
13. Za najväčšie pochybenie považoval žalovaný spôsob, akým žalobca poňal objektívnu hodnotu
zariadenia v čase jeho obstarania, ktoré nedostatky sa týkali tak znaleckého posudku ako aj doplnenia
znaleckého posudku. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca sa nesnažil zistiť objektívnu cenu, ale
znalecký posudok podriadil tomu, aby nadobúdacia cena zariadení bola vyhodnotená ako objektívna,
a to bez ohľadu na skutočný stav.
14. Pokiaľ žalobca uviedol, že nadobúdacia cena sa rovná všeobecnej hodnote zariadenia, resp.
predstavuje objektívnu cenu, tento záver považoval žalovaný za nesprávny a rozporný s § 2 písm.
g) vyhlášky o všeobecnej hodnote majetku, podľa ktorého so rozumie všeobecnou hodnotou majetku
výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny
hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu
v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou
informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou;
obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty.
15. Úlohou žalobcu bolo zistiť, či bola obstarávacia cena zariadenia primeraná, a to s ohľadom na
cenový vývoj v čase jeho obstarania. V konkrétnom prípade boli posudzované zariadenia dodané
spoločnosťami, ktoré ich ponúkli za najvyššiu cenu, t.j. spoločnosťami MEDESA.CZ a ZENA-R Slovakia.
Žalobca uviedol, že cena, za ktorú boli prístroje dodané (t.j. najvyššia cena) bola objektívna, pretože
nadobúdacia cena je automaticky cenou objektívnou. Naviac túto „objektívnu nadobúdaciu cenu“ ešte
navýšil o vlastný koeficient, ktorý predstavoval v prvom prípade 10% a v druhom až 25%. Žalobca
nepodal náležité vysvetlenie svojho postupu, ktoré by zároveň malo oporu v zákone. Konštatovanie,

že k stanovenej cene je potrebné zarátať odchýlku v určitej výške, pretože môžu vzniknúť dodatočné
náklady spojené s dodaním, žalovaný nepovažoval za dostatočné.
16. Vo vzťahu k argumentu, že pokiaľ by bol braný aritmetický priemer od troch predajcov, výsledná
hodnota by bola nižšia ako ju uviedol žalobca, čo by v konečnom dôsledku znamenalo nevýhodnejší
záver pre spoločnosť Senium Medica s.r.o., žalovaný zdôraznil, že je v rozpore s účelom znaleckej
činnosti brať do úvahy, či objektívne stanovená hodnota bude mať na niekoho negatívny dopad.
Z uvedeného dôvodu bolo hrubým pochybením žalobcu, že pripísal rozhodujúcu váhu dodávateľovi
ponúkajúcemu najvyššiu cenu, ktorú ešte navýšil o vlastný koeficient, ktorý predstavoval v prvom prípade
10 % a v druhom až 25 %, len aby sa nadobúdacia cena javila ako objektívna cena. Cieľom žalobcu
tak nebolo stanoviť objektívnu cenu.
17. Uloženú sankciu považoval žalovaný za primeranú, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca už
bol raz potrestaný a uvedený trest neviedol k náprave. Pokiaľ žalobca v rozklade namietal likvidačný
charakter sankcie, tieto tvrdenia nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. Znalecká činnosť má
charakter vedľajšej činnosti, čo vyplýva z dôvodovej správy k zák. o znalcoch. Pokiaľ by aj znalecká
činnosť nemala takýto charakter, žalobca nemôže vykonávať naďalej znaleckú činnosť, ak boli jeho
pochybenia takého charakteru, že nedávajú záruku, či bude činnosť vykonávať riadne aj v budúcnosti.
Žalobca si mal byť vedomý toho, že v prípade, ak nevykonáva znaleckú činnosť v súlade s právnymi
predpismi, môže byť jej výkon pozastavený. V opačnom prípade by verejnosť musela znášať dôsledky
nekvalitných znaleckých úkonov len z dôvodu, že znalecká činnosť bola hlavným zdrojom príjmov znalca.
II. Žaloba
18. Žalobou zo dňa 30.01.2018, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.01.2018 sa žalobca
domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a náhrady
trov konania.
19. Žalobca namietal, že počas celého správneho konania správny orgán neakceptoval jeho vysvetlenia,
žalobca nebol privolaný k ústnemu výsluchu, aby podal vysvetlenie, ktoré by objasnilo jeho konanie
pri vytváraní znaleckého posudku, čím bol porušený § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Pri rozhodovaní
žalovaného nebol prizvaný odborný garant na zodpovedanie technicko-odborných otázok, nebol ani
vypracovaný ďalší znalecký posudok, pričom v napadnutom rozhodnutí bol žalobca spochybňovaný, či
porovnával totožné zariadenia, vo vzťahu ku ktorým bol vykonávaný prieskum trhu. Žalobca uviedol, že
ním predloženú dokumentáciu z odborného hľadiska nikto nemohol posúdiť.
20. Vo vzťahu k povinnosti zapísať údaje do znaleckého denníka žalobca zdôraznil, že doposiaľ je zápis
týchto údajov problematický, keďže elektronické znalecké denníky nefungujú správne. V prípade, že
znalecký úkon nebol fakturovaný, zaevidovanie nie je vôbec možné, lebo systém vyžaduje uvedenie
dátumu, kedy bol znalecký úkon fakturovaný.
21. Pokiaľ žalovaný spochybnil hodnovernosť žalobcu ohľadne spôsobu zisťovania hodnoty zariadenia,
keďže totožné zariadenia mali v priebehu dvoch mesiacov diametrálne odlišnú cenu, v tomto smere bolo
na mieste posudzovať hodnovernosť predajcov; žalobca si cenu nevymyslel, ale cenovú ponuku mu
predložil predajca a je zdokumentovaná v znaleckom posudku a v doplnení znaleckého posudku.
22. Žalobca poukázal na § 2 písm. g) vyhlášky o všeobecnej hodnote majetku, podľa ktorého zistil ceny
zariadení. Kontaktoval troch predajcov uvedených zariadení, posúdil všetky vplyvy na cenu a závery
uviedol v znaleckom posudku, hoci žalovaným mu bolo vytknuté, že sa nesnažil zistiť objektívnu cenu
zariadení.
23. Uloženú pokutu vo výške XXX,- eur považoval žalobca za likvidačnú pre neho a jeho rodinu, pričom
žalovaný ho nevyzval k predloženiu údajov o osobných a majetkových pomeroch, a teda na likvidačný
dopad pokuty vôbec neprihliadal. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie českého Najvyššieho
správneho súdu č.j. 1 AS 9/2008 zo dňa 20.04. 2010, z ktorého vyplýva, že správny orgán ukladajúci
pokutu za iný správny delikt je povinný prihliadnuť k osobným a majetkovým pomerom páchateľa
a výške pokuty, ktorú možno uložiť, pokiaľ je zrejmé, že by pokuta mohla mať likvidačný charakter,

a to aj v prípadoch, kedy príslušný zákon osobné a majetkové pomery páchateľa v taxatívnom výpočte
hľadísk rozhodných pre určenie výšky pokuty neuvádza; v týchto prípadoch správny orgán vychádza pri
zisťovaní osobných a majetkových pomerov z údajov doložených samotným účastníkom konania.
24. Žalobca záverom zdôraznil, že žiadnym z vytýkaných nedostatkov nedošlo k akémukoľvek
ovplyvneniu či nesprávnemu výkladu obsahu alebo odbornej stránky posudku, prípadne spôsobeniu
akejkoľvek škody, a nebolo to ani jeho úmyslom. Na základe uvádzaných skutočností považoval
rozhodnutie žalovaného o uložení sankcie vo výške XXX eur a pozastavenie činnosti na štyri mesiace
za neadekvátne vo vzťahu k jeho konaniu.
III. Vyjadrenie k žalobe
25. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 03.08.2018, tak, že žalobu navrhol
ako nedôvodnú zamietnuť, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné, pričom podrobné
odôvodnenie všetkých právnych záverov bolo uvedené najmä prvostupňovom rozhodnutí.
26. Žalovaný prvotne poukázal na nedostatky žaloby, keď žalobca odkazoval na už neúčinný právny
predpis (zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov) a súčasne
v rozpore s § 182 ods. 1 písm. e) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení
účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) nebolo možné zo znenia správnej žaloby vydedukovať, z
akých konkrétnych právnych dôvodov považuje žalobca napadnutý výrok rozhodnutia za nezákonný.
Zo správnej žaloby bolo zrejmé len to, že žalobca považoval za nezákonné nenariadenie ústneho
pojednávania, čím malo údajne dôjsť k porušeniu § 3 ods. 2 Správneho poriadku. V ďalšom nebolo
poukázané na žiadne ustanovenie právneho predpisu, ktoré malo byť zo strany ministerstva porušené,
a to v intenzite, ktorá by opodstatňovala zrušenie napadnutého rozhodnutia. Zo žaloby nebolo možné
určiť ani to, ktorý zákonný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobca uplatnil.
27. Vo vzťahu k námietke žalobcu o neakceptovaní jeho vysvetlení a nenariadení ústneho pojednávania
žalovaný zdôraznil, že žalobca mal možnosť sa v konaní vyjadriť, čo aj spravil, avšak jeho argumentácia
nebola akceptovaná. Nariadenie ústneho pojednávania prichádza do úvahy vtedy, ak to vyžaduje povaha
veci alebo to ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 32 zák. o znalcoch, sa na konanie o inom správnom
delikte znalca použije Správny poriadok, ak nie je v zák. o znalcoch ustanovené inak. V zák. o znalcoch
nie je upravené, že v konaní o inom správnom delikte znalca sa vždy nariadi ústne pojednávanie, zák.
o znalcoch túto otázku bližšie neupravuje.
28. V konaní bola posudzovaná zákonnosť dvoch písomne podaných znaleckých úkonov, z hľadiska
naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty iného správneho deliktu, teda bolo rozhodujúce znenie
zmienených úkonov. V priebehu správneho konania neboli vypočutí žiadni svedkovia, ani vypracované
ďalšie úkony znaleckej činnosti, neboli vykonané listinné dôkazy a ani nedošlo k vykonaniu obhliadky;
žalovaný v prvostupňovom a napadnutom rozhodnutí právne posúdil predložené rovnopisy znaleckých
úkonov a vyhodnotil stav veci tak, že nebolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie, keďže disponoval
podrobnými písomnými vyjadreniami žalobcu. Nebolo zrejmé, v čom by mala tkvieť výhoda vyplývajúca
z nariadenia ústneho pojednávania, ani to, aké tvrdenia chcel žalobca predniesť, keďže k vytýkanému
konaniu bolo možné rovnako kvalitne sa vyjadriť v písomnej podobe, čo žalobca aj využil.
29. Vo vzťahu k povinnosti nariadiť ústne pojednávanie žalovaný odkázal na Zbierku stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2018, kde ako rozhodnutie č. 41. bol
publikovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/2/2016 zo dňa z 13.12.2017,
z ktorého vyplýva záver: „Nariadenie ústneho pojednávania správnymi orgánmi vo veciach správnych
deliktov a iných správnych deliktov je len fakultatívne. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa
zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle správneho
poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho
správna úvaha závisí od skutkových okolností v danej veci. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že zákon
o priestupkoch upravil inštitút ústneho pojednávania v priestupkových veciach kogentným spôsobom.“
30. Žalovaný zdôraznil, že na základe výziev sa žalobca vyjadril listom zo dňa 16.01.2017 (štyri strany
plus prílohy) a podaním zo dňa 19.04.2017 (päť strán plus prílohy), ako aj v rozklade zo dňa 28.08.2017

(deväť strán plus prílohy); žalovaný tak mal vedomosť o názoroch žalobcu na vytýkané konanie a jeho
právnu kvalifikáciu.
31. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj výhradu žalobcu týkajúcu sa neprizvania odborného garanta a
nevypracovania ďalšieho znaleckého posudku. V predmetnom správnom konaní nebola posudzovaná
vecná správnosť znaleckých úkonov, ale najmä zabezpečenie ich preskúmateľnosti (odôvodnenie a
priloženie príloh). Záver o dôležitosti popísania postupu pri vykonaní úkonu znaleckej činnosti bol
potvrdený napríklad nálezom Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 299/06 zo dňa 30.04.
2007, podľa ktorého „je potrebné hodnotiť celý proces vytvárania znaleckého dôkazu, vrátane prípravy
znaleckého skúmania, získavania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti
teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosti metód použitých znalcom
a spôsobu vyvodzovania záverov znalca.“ Uvedené sa vzťahuje na hodnotenie znaleckého úkonu zo
strany súdu alebo iného orgánu verejnej moci, čiže ministerstvo špecializované na preskúmavanie
zákonnosti znaleckých úkonov bolo kompetentné posúdiť rovnakú otázku v konaní o inom správnom
delikte. Nebolo potrebné priberať ďalšieho znalca, ktorý by mal posúdiť, či skôr vypracovaný znalecký
úkon bol odôvodnený alebo či k nemu boli priložené prílohy dokladajúce tvrdenia uvedené v posudkovej
časti. Na prijatie záveru, že znalec neodôvodnil postup alebo nepriložil prílohu slúžiacu na zabezpečenie
preskúmateľnosti znaleckého posudku, nebolo potrebné znalecké skúmanie; v takomto prípade by bolo
vykonanie znaleckej činnosti nehospodárne, v rozpore s § 3 ods. 4 Správneho poriadku.
32. K nezapísaniu údajov do denníka žalovaný poukázal na obsah spisového materiálu, z ktorého bola
zrejmá možnosť prístupu žalobcu do jeho denníka, keďže aj naďalej zapisoval údaje o vykonaných
úkonoch. Znalecký denník je od 01.07.2016 povinne vedený prostredníctvom aplikácie EDZ, pričom
o vine žalobcu bolo rozhodnuté, keďže v lehote 30 dní nezapísal do denníka číslo úkonu, dátum
vyžiadania úkonu, dátum, do ktorého sa má úkon vykonať, označenie zadávateľa, druh úkonu, účel a
predmet úkonu, údaje o preddavku, požadované znalečné a dátum vykonania celkovo dvoch znaleckých
úkonov. Každý z povinne zapisovaných údajov sa musí do EDZ zapísať do 30 dní od vzniku predmetnej
skutočnosti, čiže napríklad dátum zadania sa musí zapísať do 30 dní od doručenia zadania a podobne.
Naviac v priebehu správneho konania žalobca tvrdil, že vo vzťahu k znaleckému posudku sa domnieval,
že k zápisu malo dôjsť ešte do listinne vedeného denníka, kým pri doplnení znaleckého posudku mal za
to, že k zapísaniu nemuselo dôjsť, keďže šlo o bezplatne vykonané doplnenie, s ktorou argumentáciou
sa prvostupňový orgán riadne vysporiadal.
33. Nedostatkom preskúmavaných úkonov znaleckej činnosti bolo to, že nedošlo k zabezpečeniu ich
preskúmateľnosti; znalec postupoval arbitrárnym spôsobom, keď vzal do úvahy zvyšovanie o 10 %, resp.
o 25 %, ktoré nevyplývalo z právnej úpravy. Žalobca vykonáva znaleckú činnosť na základe poverenia zo
strany štátu, s čím je spojená jeho povinnosť vykonávať znaleckú činnosť v súlade s právnou úpravou.
Je nemysliteľné, aby žalovaný akceptoval svojvoľné zvyšovanie hodnôt (v každom znaleckom úkone o
iné percento).
34. Pokiaľ žalobca namietal, že mu bolo vytýkané, že sa nesnažil zistiť objektívnu cenu, žalovaný
uviedol, že takéto konštatovanie nenadväzuje na znenie prvostupňového rozhodnutia ani napadnutého
rozhodnutia. Žalobcovým pochybením bol postup v rozpore s metodikou, nie snaha o zistenie objektívnej
ceny. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že postup stanovenia všeobecnej hodnoty je na základe § 33
písm. d) zák. o znalcoch bližšie upravený vo vyhláške o všeobecnej hodnote majetku, pričom uvedené
postupy majú záväzný, nie odporúčací charakter. Nie je prípustné, aby si znalec sám vytváral a aplikoval
alternatívne postupy.
35. Vo vzťahu likvidačnej povahe uloženej peňažnej pokuty žalovaný uviedol, že podľa záverov
uznesenia českého Najvyššieho správneho súdu č. j. 1 As 9/2008 zo dňa 20.04.2010, nie je potrebné
spoľahlivo zistiť majetkové pomery, v správnom konaní správne orgány ani nemajú zodpovedajúce
prostriedky, aby to docielili. Spoliehať sa nemožno výlučne na vyjadrenia účastníkov konaní, pretože tí
sa vôbec nemusia vyjadriť, resp. môžu uviesť len neúplné informácie. Cieľom posudzovania možného
likvidačného charakteru je zabrániť celkom zjavne nespravodlivým situáciám, keďže uloženie pokuty v
identickej nominálnej výške môže mať na rôzne subjekty úplne odlišný dopad. Majetkové pomery sú
zohľadnené tým, že ak sú nepriaznivé, pokuta sa uloží len v takej výške, ktorá nebude mať likvidačný
charakter. Úplné a presné zisťovanie majetkových pomerov nie je nevyhnutné a spravidla ani možné,

aj keby mali správne orgány potrebné nástroje, pretože z hľadiska sledovaného cieľa by bolo takéto
zisťovanie nepotrebné a v mnohých prípadoch náročnejšie ako dokazovanie vo veci samej.
36. Žalovaný s odkazom na prvostupňové rozhodnutie zdôraznil, že žalobca v roku 2016 vypracoval
až trojciferný počet úkonov znaleckej činnosti; za rok 2017 mal vypracovaných celkovo 109 znaleckých
úkonov; v roku 2018 šlo doposiaľ o 41 znaleckých úkonov, pričom za niektoré zo zmienených znaleckých
úkonov bolo uhradené znalečné vyššie ako je výška uloženej peňažnej pokuty, resp. len v mierne nižšej
sume. Žalobca mal uložený zákaz výkonu činnosti, nedošlo k jeho vyčiarknutiu, čo znamená, že mu do
budúcnosti nebolo úplne znemožnené zarábať i touto formou.
37. V súlade s požadovaným štandardom bolo dokázané, že peňažná pokuta vo výške 800 eur nemohla
byť pre žalobcu likvidačná, pričom možný likvidačný charakter by nemal byť posudzovaný vo vzťahu
k zákazu výkonu znaleckej činnosti. Výkon znaleckej činnosti má mať vedľajší charakter, všeobecne
nemožno prijať záver, že keď osoba zapísaná v zozname znalcov len v malom rozsahu vykonáva inú
činnosť, uvedené by jej malo zabezpečiť imunitu pred uložením určitých sankcií. V opačnom prípade by
osoby zapísané v zozname znalcov mohli obmedziť výkon inej ako znaleckej činnosti a tým by si fakticky
zabezpečili, že za porušenie povinností znalca by im mohla byť uložená nanajvýš pokuta.
38. K uloženému zákazu výkonu činnosti žalovaný poukázal, že žalobca aj počas trvania tohto zákazu
vypracoval odborné vyjadrenie č. 10/2018, pričom počas trvania zákazu výkonu znaleckej činnosti
vypracoval XX znaleckých úkonov a bolo mu vyplatené znalečné vo výške X XXX,XX eura. Z tohto
dôvodu žalovaný listom č. 42595/2018/153 zo dňa 31.07.2018 oznámil Okresnej prokuratúre Bratislava
IV, že tieto skutočnosti nasvedčujú spáchaniu trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
IV. Právne posúdenie
39. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola
na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave
na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave
a je vedená pod sp. zn. BA-5S/20/2018.
40. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo
veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, a to aj z hľadísk uvedených v § 195 SSP, keďže prejednávaná žaloba je
správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná. Správny súd podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na nariadenom
pojednávaní dňa 11.10.2023.
41. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
42. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
43. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
44. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak

a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.
45. Podľa § 14 ods. 1 zák. o znalcoch v znení účinnom od 01.01.2016, znalec, tlmočník a prekladateľ
zapísaný v zozname je povinný viesť priebežne o svojich úkonoch denník v elektronickej podobe
prostredníctvom programových a technických prostriedkov schválených ministerstvom a zodpovedá za
správnosť zapisovaných údajov.
46. Podľa § 37a ods. 2 zák. o znalcoch (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016),
o úkonoch, ktoré vznikli po 1. júli 2016, vedie znalec, tlmočník alebo prekladateľ denník podľa predpisov
účinných od 1. januára 2016.
47. Podľa § 11 ods. 3 zák. o znalcoch, znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname nesmie
vykonať úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný; to sa nevzťahuje na znalca, tlmočníka
alebo prekladateľa ustanoveného na účely súdneho alebo iného konania súdom alebo iným orgánom
verejnej moci.
48. Podľa § 16 ods. 2 písm. b) zák. o znalcoch, znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť riadne
a v určenej lehote.
49. Podľa § 17 ods. 3 zák. o znalcoch, písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje
a) titulnú stranu,
b) úvod,
c) posudok,
d) záver,
e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku,
f) znaleckú doložku.
50. Podľa § 17 ods. 6 zák. o znalcoch, titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje
znalca, označenie "znalecký posudok", poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku
predmetu znaleckého skúmania. "Úvod" obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý
sa znalecký posudok použije. V časti "posudok" znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania
a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe
sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V
časti "záver" znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba
znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy
znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade
musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou
pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia
prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah
časti "posudok".
51. Podľa § 17 ods. 8 zák. o znalcoch, pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa
všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva.
52. Podľa § 27 ods. 1 písm. b) zák. o znalcoch, znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho
deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom.

53. Podľa § 27 ods. 3 zák. o znalcoch, za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto sankcie:
a) písomné napomenutie,
b) peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osobe a do 33 190 eur právnickej osobe,
c) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie
najviac jedného roka,
d) vyčiarknutie zo zoznamu.
54. Podľa § 27 ods. 4 zák. o znalcoch, sankciu podľa odseku 3 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe;
sankciu podľa odseku 3 písm. d) možno uložiť súbežne len so sankciou podľa odseku 3 písm. b).
55. Podľa § 33 písm. e) zák. o znalcoch, všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo,
ustanoví podrobnosti o identifikačných znakoch, o vedení denníka a lehotách a postupe, ktorým sa
vykonáva zápis údajov do denníka, o osnove a obsahu znaleckého posudku.
56. Podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky, znalec, tlmočník a prekladateľ do denníka zapisuje
a) číslo úkonu,
b) stav vykonávaného úkonu,
c) dátum vyžiadania úkonu,
d) dátum, do ktorého sa má úkon vykonať,
e) označenie zadávateľa úkonu v rozsahu
1. meno a priezvisko a adresa trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
2. názov, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené, ak ide o právnickú osobu,
f) druh úkonu,
g) účel a predmet úkonu,
h) údaje o preddavku,
i) požadované znalečné alebo tlmočné,
j) priznané znalečné alebo tlmočné,
k) dátum vyplatenia znalečného alebo tlmočného,
l) dátum vykonania úkonu,
m) dôvody odmietnutia vykonania úkonu.
57. Podľa § 17 ods. 2 Vyhlášky, znalec, tlmočník a prekladateľ zapíše do denníka údaj podľa odseku 1
do 30 dní odkedy sa o ňom dozvedel alebo mohol dozvedieť.
58. Podľa § 4 ods. 1, 3 vyhlášky o všeobecnej hodnote majetku, všeobecnú hodnotu zložiek majetku
podniku alebo iného majetku stanoví znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou znaleckého
posudku. Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku alebo iného majetku sa postupuje
podľa príloh tejto vyhlášky, vždy s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie tejto zložky
majetku.
59. Podľa § 32 zák. o znalcoch, ak nie je ustanovené v tomto zákone inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
60. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa
má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.
61. Správny súd prvotne považuje za potrebné zdôrazniť, že obsah podanej správnej žaloby bol vo
vzťahu k viacerým žalobným dôvodom vágny, bez bližšej špecifikácie, s tým, že je potrebné dať do
pozornosti žalobcu, že súdne správne konanie nie je pokračovaním administratívneho konania pred
správnym orgánom, nemožno len jednoducho odkázať na tvrdenia prednesené v jeho priebehu. Nie je
úlohou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával, konkretizoval prípadne domýšľal, z akých dôvodov
by napadnuté a prvostupňové rozhodnutie mali byť zrušené.
62. Žalobca v podanej žalobe v rozpore s § 182 ods. 1 písm. e) v spojení s § 194 ods. 2 SSP neuviedol
dostatočné skutkové a rovnako ani právne dôvody, pre ktoré sa domáhal zrušenia napadnutého
rozhodnutia. Žalobcovi svedčí v správnom súdnom konaní povinnosť tvrdiť, pričom pre vymedzenie

dôvodov súdneho prieskumu zákonnosti nepostačuje jednoduché spochybnenie postupu žalovaného
bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, z ktorých žalobca vyvodzuje nezákonnosť spôsobilú
vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP. Ak tak žalobca nevykonal,
nesie bremeno neúspechu pri prieskume na podklade takto podanej žaloby, pretože správny súd nie je
oprávnený a ani povinný vyhľadávať konkrétne dôvody žalobného bodu za žalobcu.
63. Správny súd tak napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie ich vydaniu
predchádzajúce preskúmal najmä so zreteľom splnenie podmienok v zmysle § 195 SSP, pričom
nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutého a prvostupňového
rozhodnutia.
64. Pokiaľ žalobca namietal, že nebolo nariadené ústne pojednávanie, na ktorom by mohol podať svoje
vysvetlenia, nebolo správnemu súdu ani z obsahu správnej žaloby zrejmé, aké konkrétne doplnenia
vyjadrení mal žalobca na mysli, pre ktoré by bolo potrebné na prejednanie správneho deliktu nariadiť
ústne pojednávanie.
65. V zmysle § 21 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 32 zák. o znalcoch patrí do oblasti
správneho uváženia správneho orgánu, či na prejednanie správneho deliktu nariadi ústne pojednávanie,
keď v tejto oblasti správneho trestania správny orgán nemá obligatórne uloženú povinnosť nariadiť ústne
pojednávanie. Uvedený záver vyplýva nielen z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Asan/2/2016 zo dňa z 13.12.2017, na ktoré poukázal žalovaný, ale pretrváva aj v novšej judikatúre
Najvyššieho správneho súdu SR, kedy v rozsudku sp. zn. 4Asan/21/2020 zo dňa 26. 04 2022, bod
28, najvyšší správny súd uviedol: „K námietke spočívajúcej v tom, že nebolo vo veci nariadené ústne
pojednávanie kasačný súd uvádza, že túto považuje za neopodstatnenú. Kasačný súd poukazuje na §
21 ods. 1 správneho poriadku, ktorý ukladá správnemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie,
ak to ustanoví osobitný zákon alebo to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.
Ustanovenie § 21 ods. 1 správneho poriadku teda dáva správnemu orgánu možnosť zvážiť (ak osobitný
zákon neustanovuje povinnosť nariadiť ústne pojednávanie), či k prejednaniu veci s ohľadom na jej
povahu je potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Ústne pojednávanie sa vo všeobecnosti v správnom
konaní na rozdiel od súdneho konania nevyžaduje. Ústne pojednávanie správny orgán nariaďuje len
v prípadoch, ak to vzhľadom na povahu prejednávaného prípadu považuje za potrebné za účelom
zistenia a objasnenia skutkového stavu veci. Na ústnom konaní možno vykonať aj niektoré dôkazy. Ústne
pojednávanie vo veci môže nariadiť prvostupňový aj druhostupňový správny orgán, čo však v danom
prípade správne orgány v rámci svojho správneho uváženia s ohľadom na povahu zistení nepovažovali
za potrebné. Cieľom ústneho pojednávania v správnom konaní je predovšetkým zistiť skutočný stav veci,
odstrániť rozpory medzi tvrdeniami viacerých účastníkov správneho konania, prípadne vykonať ohliadku
resp. výsluch svedkov.“ Kasačný súd tiež poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,
podľa ktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu vo vzťahu k požiadavkám čl. 6
ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú
sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. F. G. proti Portugalsku rozhodnutie z
25. apríla 2002, č. sťažnosti 64336/01). Rovnaké závery vyplývajú aj z rozsudku Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 8Asan/15/2021 zo dňa 28.02.2023.
66. Z citovanej judikatúry je zrejmé, že k nariadeniu ústneho pojednávania v prípade konania o správnom
delikte a uložení sankcie, je potrebné pristupovať individuálne, pričom je povinnosťou orgánu verejnej
správy vždy posúdiť okolnosti konkrétnej veci, a v prípade ak účastník konania žiada nariadiť ústne
pojednávanie, ak sú tvrdené skutočností rozporné a predpokladá sa, že sa tým prispeje k objasneniu
veci, je nevyhnutné, aby orgán verejnej správy pristúpil k nariadeniu ústneho pojednávania.
67. V prejednávanej veci mal žalobca mal v konaní možnosť sa k veci vyjadriť, ktorú využil v písomných
podaniach zo dňa 16.01.2017 (vyjadrenie k podnetu), zo dňa 19.04.2017 (vyjadrenie k začatiu správneho
konania), ako aj v podanom rozklade zo dňa 28.08.2017. Z predloženého administratívneho spisu
nevyplýva, že by skutkové zistenia orgánu verejnej správy boli v rozpore s vyjadreniami žalobcu, na
odstránenie ktorých rozporov by bolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie, okolnosti svedčiace potrebe
nariadenia ústneho pojednávania nevyplývajú ani z obsahu žaloby. Na základe uvedených dôvodov túto
námietku správny súd považoval za nedôvodnú.

68. K námietke o nevypracovaní ďalšieho znaleckého posudku prípadne prizvania odborného garanta,
správny súd rovnako uvádza, že v podanej žalobe žiadnym spôsobom neboli uvedené konkrétne
skutočnosti, ktorých odborné posúdenie by vyžadovalo znalecké posúdenie. Predmetom konania pred
žalovaným bolo posúdenie otázky zodpovednosti žalobcu za spáchanie správneho deliktu, v zásade
nebola preskúmavaná správnosť záverov v podaných znaleckých úkonoch, ale ich preskúmateľnosť,
a teda zrozumiteľnosť a odôvodnenosť.
69. V zák. o znalcoch je stanovená povinnosť znalcov vykonávať znaleckú činnosť riadne, pričom riadny
výkon znaleckej činnosti sa prvotne týka riadneho vypracovania znaleckého úkonu a odráža sa v kvalite
znaleckého posudku. Zmyslom a cieľom riadneho výkonu znaleckej činnosti je kvalitné vypracovanie
posudku, ktorý má náležitú formu, spĺňa formálne náležitosti, obsahuje metódu vypracovania a je
preskúmateľný.
70. Znalecký posudok vrátane jeho príloh musí byť zrozumiteľný nie len pre odborne spôsobilé osoby,
ale aj pre zadávateľa a v konečnom dôsledku pre každého priemerne inteligentného jednotlivca,
v žiadnom prípade nemožno hodnotenie obsahu znaleckého posudku vo vzťahu k zrozumiteľnosti
a preskúmateľnosti vyhradiť len do sféry osôb, ktoré disponujú určitou odbornou spôsobilosťou. V tejto
súvislosti tak bola nedôvodná námietka žalobcu, že ním predloženú dokumentáciu nemohol z odborného
hľadiska nikto posúdiť, pretože prvotne k znaleckému posudku a k doplneniu znaleckého posudku neboli
pripojené prílohy potrebné pre zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku a pokiaľ by takéto
prílohy boli priložené, pre posúdenie ich obsahu by nebolo potrebné odborné posúdenie; adresátom
znaleckých úkonov sú predovšetkým osoby laickej verejnosti, vrátane orgánov štátnej správy a súdov,
a preto požiadavka disponovať odbornými vedomosťami v príslušnom odbore pre posúdenie príloh
k znaleckým úkonom je nelogická.
71. Správny súd zhodne so žalovaným nepovažoval za potrebné pre objasnenie veci nariadenie
znaleckého dokazovania, pričom uvedený záver zvýrazňuje absencia tvrdení žalobcu vo vzťahu
k vymedzeniu okolností, ktoré by mali byť predmetom odborného posúdenia. Naviac žalobcovi nič
nebránilo, aby takýto dôkazný prostriedok sám v konaní pred orgánmi verejnej správy predložil, o čom
bol poučený v upovedomení o začatí správneho konania zo dňa 16.03.2017, ktoré mu bolo doručené
dňa 06.04.2017.
72. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že sa snažil zistiť objektívnu cenu
s odkazom na vyhlášku o všeobecnej hodnote majetku. Samotný žalobca v podanom rozklade uviedol,
že nestanovoval všeobecnú hodnotu prístrojov postupom podľa vyhlášky o všeobecnej hodnote majetku,
ale bol zvolený spôsob stanovenia hospodárneho obstarania.
73. Pokiaľ bolo úlohou žalobcu (súladne so zadaním zadávateľa) určiť všeobecnú hodnotu majetku
zdravotníckych prístrojov, nemožno aprobovať postup, keď znalec bez náležitého odôvodnenia
rozhodne, že nebude postupovať podľa vyhlášky o všeobecnej hodnote a ním zistené ceny (o ktorých
zisťovaní nie sú k znaleckému posudku pripojené relevantné listiny) následne navýši o 10 % resp. 25
%, s odôvodnením, aby nedošlo k poškodeniu predajcu či kupujúceho. Uvedené správny súd nemohol
považovať za riadny výkon znaleckej činnosti.
74. Vo vzťahu k porušeniu povinností zapísať údaje o znaleckých úkonoch do EDZ, správny súd
poukazuje, že žalobca túto povinnosť v podanej žalobe v zásade nespochybnil, jeho obrana spočívala
v nefunkčnosti elektronického systému, o ktorej skutočnosti však súdu nepredložil ani neoznačil žiadne
dôkazné prostriedky. S prihliadnutím na to, že v priebehu administratívneho konania žalobca uvádzal
iné dôvody nezapísania údajov do EDZ, a to že nemal zákonnú povinnosť zapisovať údaje do EDZ,
ktorá argumentácia bola prvostupňovým orgánom odmietnutá, správny súd vyhodnotil túto námietku
ako účelovú.
75. Pokiaľ žalobca namietal likvidačný charakter uloženej sankcie, správny súd opätovne zdôrazňuje,
že to je žalobca, ktorý má povinnosť tvrdiť a svoje tvrdenia aj preukázať rešpektujúc § 182 ods. 1
písm. e) SSP. Žalobca súdu neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia svedčiace likvidačnej povahe
uloženej pokuty, neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, tvrdenia žalobcu boli správnemu
súdu predostreté len vo všeobecnej rovine. V konaní pred žalovaným rovnako neboli pripojené žiadne
relevantné dôkazy svedčiace o likvidačnom charaktere uloženej sankcie na žalobcu. Bolo povinnosťou

žalobcu, zastúpeného právnym zástupcom, aby svoj žalobný bod dostatočne konkretizoval, a tým
umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v kontexte uplatneného žalobného bodu.
76. Majúc na zreteli § 194 ods. 2 písm. e) SSP správny súd preskúmal, či uložená sankcia a jej
výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy, pričom vychádzajúc z obsahu
administratívneho spisu dospel k záveru, že uložená pokuta vo výške 800 eur je primeraná a rovnako
aj zákaz činnosti na 4 mesiace, pričom v tomto smere prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie
nevykazovali znaky arbitrárnosti a boli dostatočne odôvodnené.
77. Pokiaľ žalobca v konaní o rozklade predložil vyhlásenie obchodnej spoločnosti, v ktorej je
spoločníkom, VÝSKUMNÝ ÚSTAV SÚDNEJ OPTIKY, s.r.o., so sídlom Vajnorská 137, Bratislava 831
04, IČO: 35 837 462, že žalobca nie je zamestnancom tejto spoločnosti, nepoberá ani v minulosti
nepoberal žiaden plat, ani mu nebol vyplatený podiel na zisku, uvedené na preukázanie likvidačného
charakteru sankcie nepostačuje, ako to správne posúdil žalovaný. Vo vzťahu k uvádzaným nákladom
žalobca nepredložil ani neoznačil žiadny dôkazný prostriedok, ktorý by jeho tvrdenia potvrdzoval (a to
ani v konaní pred súdom), a teda uvedené ostalo len v rovine nepreukázaných tvrdení.
78. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby,
a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.
79. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému ich
náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať,
aby ich žalovanému nahradil.
80. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§
493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
SSP; je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).