{"guid": "bd74ad3e-c8c5-4358-a6ce-b0df35ebf284:f7d943c5-fa37-49d7-8fcf-3e7728953704", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1017202158.4", "spisova_znacka": "BA-2S/312/2017", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/312/2017 z 21. 8. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 21. augusta 2023, sp. zn. BA-2S/312/2017, ECLI:SK:SpSBA:2023:1017202158.4", "identifikacne_cislo": "1017202158", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2023-08-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151", "nazov": "zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152", "nazov": "zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/152-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/211", "nazov": "Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov (211/2022 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2022"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7d943c5-fa37-49d7-8fcf-3e7728953704", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1017202158.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1017202158.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1017202158.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/312/2017\n1017202158\n21. 08. 2023\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2023:1017202158.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a sudkýň\nJUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michaely Machovej, Ph.D., v právnej veci\nžalobkyne: BILLA s.r.o., Bajkalská č. 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, právne zastúpenej:\nSOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej č. 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej:\nŠtátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická č. 17, 842 13 Bratislava, IČO:\n00 156 426, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 3308/2017-2 zo dňa 18.10.2017, takto\nrozhodol:\nI. Súd z a m i e t a návrh žalobkyne na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) Správneho\nsúdneho poriadku.\nII. Súd rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 3308/2017-2 zo\ndňa 18.10.2017 z r u š u j e a v e c jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nIII. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania (ďalej len „správna žaloba“ alebo „žaloba“)\npodanou dňa 28. decembra 2017 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sa žalobkyňa\ndomáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 18. októbra 2017, č. k. 3308/2017-2\n(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej\nsprávy Bratislava - mesto (ďalej aj „RVPS“) zo dňa 3. júla 2017, č. k. 169/1457/2017-163 (ďalej aj\n„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým napadnutým rozhodnutím žalovaná podľa § 59 ods. 2 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny\nporiadok“) čiastočne zmenila prvostupňové rozhodnutie v časti vymedzenia (skutkových viet) a právnej\nkvalifikácie spáchaných iných správnych deliktov vymedzených v rozhodnutí (najmä v časti nedodržania\nteploty, neoznačenia nebalených potravín alergénmi) a potvrdila prvostupňové rozhodnutie RVPS v časti\nuloženej pokuty.\n2. Prvostupňovým rozhodnutím RVPS ako orgán príslušný podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 23 ods. 5 zákona\nč. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“), a podľa\n§ 46 a nasl. Správneho poriadku rozhodla, že žalobkyňa:\n- porušila povinnosť prevádzkovateľa na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane\npredaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi\na povinnosť zabezpečiť skladovanie potravín len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa\n\nzachovala ich zdravotná neškodnosť, kvalita a biologická hodnota potravín a surovín na ich výrobu,\na povinnosť zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov a manipulačného zariadenia podľa § 4 ods. 1,\n§ 10 písm. a), písm. b) zákona o potravinách v znení účinnom do 31. decembra 2016 a povinnosť\ndodržiavať potravinárske priestory v čistote a v dobrom stave údržby podľa Prílohy II Kapitola I ods. 1,\nods. 2 písm. b) a Kapitola IX ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29.\napríla 2004 o hygiene potravín (ďalej len „nariadenie“), a to spôsobom vymedzeným v skutkovej vete\nrozhodnutia, čím žalobkyňa naplnila všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa §\n28 ods. 2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách;\n- porušila povinnosť prevádzkovateľa na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane\npredaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi\npodľa § 4 ods. 1, § 10 písm. a), písm. b) zákona o potravinách a povinnosť zabezpečiť hygienu\nskladovacích priestorov a vyhovujúci hygienický stav vrátane ochrany pred kontamináciou pri skladovaní\npotravín, a najmä kontrolu škodcov podľa Prílohy II Kapitoly I ods. 2 písm. c) nariadenia, a to spôsobom\nvymedzeným v skutkovej vete rozhodnutia, čím žalobkyňa naplnila všetky znaky skutkovej podstaty\niného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách;\n- v rozpore s § 3 ods. 3, § 4 ods. 1 zákona o potravinách, § 2 ods. 2 výnosu Ministerstva\npôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 12.\napríla 2006, č. 28167/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky\nupravujúca všeobecné požiadavky na konštrukciu, usporiadanie a vybavenie potravinárskych\nprevádzkarní a niektoré osobitné požiadavky na výrobu a predaj tradičných potravín a na\npriame dodávanie malého množstva potravín (ďalej len „výnos“) neudržala manipulačné priestory\na priestranstvo patriace k prevádzkarni v čistote, a to spôsobom vymedzeným v skutkovej vete\nrozhodnutia, čím žalobkyňa naplnila všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa §\n28 ods. 2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách;\n- porušila povinnosť zabezpečiť hygienu predaja podľa osobitného predpisu, najmä vykonávať sústavné\nupratovanie, čistenie všetkého zariadenia používaného pri predaji, dezinfekciu, a v prípade potreby\nvykonanie dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov podľa § 12 ods.\n1 písm. b) zákona o potravinách a podľa Prílohy II Kapitoly I ods. 1, a Kapitoly V ods. 1 písm. a)\nnariadenia, a to spôsobom vymedzeným v skutkovej vete rozhodnutia, čím žalobkyňa naplnila všetky\nznaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6\nzákona o potravinách;\n- porušila povinnosť uchovávať potraviny a suroviny pri teplotách deklarovaných prevádzkovateľom\npotravinárskeho podniku podľa § 12 ods. 1 písm. m) zákona o potravinách, a to spôsobom vymedzeným\nv skutkovej vete rozhodnutia, čím žalobkyňa naplnila všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho\ndeliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách;\n- porušila povinnosť prevádzkovateľa dodržiavať požiadavky na všetkých stupňoch výroby, spracovania\na distribúcie vrátane predaja na diaľku podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách, upravené osobitnými\npredpismi, teda povinnosť podľa čl. 9 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)\nč. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia\na dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým\nsa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES,\nsmernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a\nnariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (ďalej len „nariadenie č. 1169/2011“) a v zmysle § 3 ods. 1 písm.\nb) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo 6. októbra 2015\nč. 243/2015 Z. z. o požiadavkách na označovanie potravín označovať nebalené potraviny v blízkosti\nich umiestnenia povinnými údajmi, a to spôsobom vymedzeným v skutkovej vete rozhodnutia, čím\nžalobkyňa naplnila všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm.\nf) zákona o potravinách;\n- porušila povinnosť prevádzkovateľa dodržiavať požiadavky na všetkých stupňoch výroby, spracovania\na distribúcie vrátane predaja na diaľku podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách, upravené osobitnými\npredpismi, teda povinnosť podľa Prílohy X ods. 3 písm. a) bod 2. nariadenia č. 1169/2011 označovať\nzmrazené výrobky dátumom zmrazenia, a to spôsobom vymedzeným v skutkovej vete rozhodnutia, čím\nžalobkyňa naplnila všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm.\nf) zákona o potravinách;\n- porušila povinnosť prevádzkovateľa dodržiavať požiadavky na všetkých stupňoch výroby, spracovania\na distribúcie vrátane predaja na diaľku podľa § 4 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona o potravinách, upravené\nosobitnými predpismi, teda porušila povinnosť podľa čl. 15 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011 umiestňovať\nna trh potraviny neoznačené v kodifikovanej podobe štátneho jazyka povinnými údajmi, a to spôsobom\n\nvymedzeným v skutkovej vete rozhodnutia, čím žalobkyňa naplnila všetky znaky skutkovej podstaty\niného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách;\n- porušila povinnosť prevádzkovateľa dodržiavať požiadavky na všetkých stupňoch výroby, spracovania\na distribúcie vrátane predaja na diaľku podľa § 4 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona o potravinách, upravené\nosobitnými predpismi, teda porušila povinnosť podľa čl. 9 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1169/2011\numiestňovať na trh potraviny označené povinnými údajmi, ktoré sú okrem iného aj dátum minimálnej\ntrvanlivosti alebo dátum spotreby, a to spôsobom vymedzeným v skutkovej vete rozhodnutia, čím\nžalobkyňa naplnila všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm.\nf) zákona o potravinách;\n- porušila povinnosť prevádzkovateľa na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane\npredaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi podľa\n§ 4 ods. 1 zákona o potravinách a zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume minimálnej\ntrvanlivosti podľa § 6 ods. 5 písm. d) a v zmysle § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách, a to spôsobom\nvymedzeným v skutkovej vete rozhodnutia, čím žalobkyňa naplnila všetky znaky skutkovej podstaty\niného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách;\n- porušila povinnosť prevádzkovateľa na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane\npredaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi podľa\n§ 4 ods. 1 a zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby podľa § 6 ods. 5 písm.\na), písm. d), § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách a zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako\nbezpečné podľa čl. 14 ods. 2 až 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z\n28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje\nEurópsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej\nlen „nariadenie č. 178/2002“) v nadväznosti na čl. 24 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011, a to spôsobom\nvymedzeným v skutkovej vete rozhodnutia, čím žalobkyňa naplnila všetky znaky skutkovej podstaty\niného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách;\n- porušila zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona\no potravinách v zmysle čl. 14 ods. 1, ods. 2 v spojení s ods. 5 nariadenia č. 178/2002, a to spôsobom\nvymedzeným v skutkovej vete rozhodnutia, čím žalobkyňa naplnila všetky znaky skutkovej podstaty\niného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách.\n3. Za to bola žalobkyni podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách uložená\npokuta vo výške X XXX XXX Eur s povinnosťou zaplatiť ju do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia na príjmový účet RVPS s predpísanými identifikačnými údajmi platby.\nII.\nRozsah a dôvody správnej žaloby\n4. Označenou správnou žalobou žalobkyňa napadla rozhodnutie žalovanej v celom rozsahu, v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím RVPS, a navrhla po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti tieto zrušiť\nz dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v texte ďalej „Správny súdny poriadok“ alebo\n„SSP“) a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania.\nSúčasne navrhla žalobe priznať odkladný účinok a na prejednanie veci nariadiť pojednávanie v zmysle\n§ 182 ods. 1 písm. g) SSP.\n5. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie\nskutkového stavu žalovanou, z ktorého vychádzalo rozhodnutie, je nedostačujúce na riadne posúdenie\nveci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie a ktorý vzala žalovaná za základ\nrozhodnutia, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a nemá v ňom oporu, rozhodnutie\nje nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, v konaní žalovanej došlo\nk podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať vplyv\nna zákonnosť rozhodnutia.\n6. Zrekapitulovala skutkový stav veci a s poukazom na rozhodnutie v obdobnej veci (rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave z 25. októbra 2016, sp. zn. 5S/114/2016) vymedzila konkrétne dôvody žaloby:\n- 1/ Porušenie zásady dvojinštančnosti správneho konania\n- 2/ Nepreskúmateľnosť zhromaždených dôkazov a výkon úradnej kontroly potravín\n- 3/ Absencia protiprávneho konania\n\n- 4/ Nesprávna právna kvalifikácia\n- 5/ Porušenie práva na spravodlivý proces a práva na ochranu súkromia\n- 6/ Neprimeranosť výšky uloženej pokuty\n- 7/ Protiústavnosť ustanovenia § 28 ods. 8 zákona o potravinách.\n7. V bližšom odôvodnení správnej žaloby k bodu 1/ okrem iného žalobkyňa uviedla, že kontrolu potravín\ndňa 14. mája 2016 vykonali dvaja inšpektori žalovanej, pričom medzi kompetencie žalovanej patrí\nnajmä kontrola výkonu štátnej správy, ktorý uskutočňujú regionálne veterinárne a potravinové správy,\nako aj rozhodovanie v druhom stupni vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhoduje regionálna\nveterinárna a potravinová správa. Pomocou opravných prostriedkov sa pritom účastník konania\ndomáha preskúmania rozhodnutia iným orgánom než je ten, ktorý rozhodnutie vydal. Správny poriadok\nneobsahuje len požiadavku, aby o odvolaní rozhodoval iný orgán (osoba), ale aby aj odvolanie bolo\nspôsobilé iniciovať nezávislý a nezaujatý prieskum, a teda aby nešlo len o formálne odvolanie. Je preto\nnemysliteľné, aby sa druhostupňový orgán (žalovaná) podieľal na výkone úradnej kontroly potravín,\nako k tomu došlo v danej veci. V dôsledku takéhoto postupu podľa žalobkyne došlo k narušeniu\nobjektívnosti, nestrannosti, dôveryhodnosti, nezávislosti a nepredpojatosti rozhodovania RVPS, ako aj\nžalovanej, a bola potlačená zásada dvojinštančnosti konania a ústavné právo žalobkyne na súdnu\na inú právnu ochranu. Odvolanie teda bolo len formálne, nedávajúce akúkoľvek nádej, že žalovaná\nprvostupňové rozhodnutie nezávisle preskúma, keďže závery o porušení zákona deklarovala už pri\nsamotnej kontrole. Ak žalovaná konala v prvom stupni, mala následne vydať rozhodnutie, ktoré by mohlo\nbyť preskúmané Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Rozhodnutie\nje preto nepreskúmateľné a nezákonné.\n8. V rámci bližšieho odôvodnenia bodu 2/ námietok žalobkyňa uviedla, že úradná kontrola sa dňa\n14. mája 2016 uskutočnila bez prítomnosti akéhokoľvek zástupcu žalobkyne, ktorý by bol oprávnený\nkonať v jej mene, či už titulom členstva v štatutárnom orgáne alebo titulom udelenia plnomocenstva.\nInšpektori vstúpili do prevádzky bez povolenia a vedomia oprávnenej osoby, kontrolu vykonali bez toho,\naby ich sprevádzal poverený zamestnanec. Takto vykoná kontrola je neprípustná a nezákonná. Rovnako\nnesprávnym postupom žalovanej je podľa žalobkyne vyhotovenie záznamu namiesto zápisnice,\nneobsahujúceho náležitosti podľa § 22 Správneho poriadku ani dostatočné opísanie rozhodujúcich\nskutočností. Záznam o výkone úradnej kontroly potravín nepredstavuje spoľahlivé zistenie skutkového\nstavu, pričom bol podľa žalobkyne vyhotovený jednostranne, s úmyslom udeliť jej pokutu. Navyše\nneobsahuje fotodokumentáciu, ktorá nie je ani bližšie špecifikovaná. Záznam je nepreskúmateľný,\nnedôveryhodný a nemôže byť považovaný za riadne získaný dôkaz a byť podkladom rozhodnutia\no uložení pokuty.\n9. Absenciu protiprávneho konania (bod 3/ námietok) žalobkyňa vysvetlila tým, že sa nedopustila\nporušenia zákona o potravinách, keďže medzery, ktoré sa nachádzali na dverách, neumožňujú vniknutie\nškodcov do priestorov skladu. Vytýkaný nedostatok označila za šikanózny, nakoľko je podľa nej nereálne,\naby sa akýkoľvek druh škodcov dostal cez predmetné medzery\ndo priestorov\nskladu, a zároveň je technicky nemožné, aby boli dvere bez akejkoľvek medzery, keďže by sa tým\nznemožnilo ich používanie. Vo vzťahu k porušeniam ustanovení o hygiene potravín uznala, že k nim\ndošlo pravdepodobne zlyhaním ľudského faktora, avšak ako poľahčujúcu okolnosť uviedla, že žalovaná\nvykonala kontrolu v najexponovanejšom čase, keď bol najväčší prísun tovaru na filiálku a ten musel byť\nčo najskôr uložený, a tiež skutočnosť, že po výkone kontroly boli ihneď tieto nedostatky odstránené. Vo\nvzťahu k označovaniu potravín v blízkosti ich umiestnenia údajom o prítomnosti alergénov vysvetlila,\nže katalóg s požadovanými údajmi bol umiestnený zboku na stojane s výrobkami, čím bol naplnený\núčel zákona. Skutkový stav bol preto podľa nej nedostatočne zistený a došlo k nesprávnemu právnemu\nposúdeniu veci. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezákonné. Žalobkyňa v ďalšom poprela\naj protiprávne konanie vo vzťahu k povinnosti označiť výrobky dátumom zmrazenia (dátum sa podľa\nnej nachádzal na obale výrobku vedľa „DMT“) a k porušeniu uvádzať na trh potraviny po uplynutí\ndoby spotreby a potraviny iné ako bezpečné (potraviny po uplynutí doby spotreby sa nenachádzali na\npredajnej ploche), a uzavrela, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné.\n10. V rámci nesprávnej právnej kvalifikácie (bod 4/ námietok) žalobkyňa poukázala\nna zmätočnosť\npri právnej kvalifikácii ustanovenia, v zmysle ktorého mala byť pokuta uložená. Ďalej namietala, že\nopakovaným porušením povinnosti sa rozumie porušenie tej istej povinnosti nielen podľa rovnakého\n\nodseku, ale aj podľa toho istého písmena, a v zmysle § 28 ods. 8 zákona o potravinách je možné uložiť\nsankciu iba za opakované porušenie tej istej povinnosti, za ktorú bola uložená pokuta podľa ods. 4.\nŽalobkyňa mala za to, že z jej strany neboli naplnené tieto podmienky, pretože nedošlo k porušeniu\npovinnosti, za ktorú už bola pokuta uložená. Napadnuté rozhodnutie je podľa nej nezákonné, keďže\ndošlo k uloženiu pokuty bez toho, aby došlo k porušeniu § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách.\n11. Žalobkyňa v rámci bodu 5/ námietok vyjadrila názor, že na predmetnú vec sa aplikuje čl. 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), pretože sú splnené dve z troch\nEngelových kritérií, teda predmetné konanie má charakter trestného konania, pričom bolo porušené\njej právo na rozhodovanie nestranným subjektom, pri rozhodovaní boli použité nezákonné dôkazy,\nbolo porušené jej právo na súkromie a nedotknuteľnosť obydlia, inšpekcia bola uskutočnená bez\npredchádzajúceho príkazu sudcu a bez prítomnosti tretích osôb, je preto nezákonná.\n12. Neprimeranosť výšky uloženej pokuty (bod 6/ námietok) ďalej odôvodnila komparáciou s Trestným\nzákonom, keď pokuta vo výške X XXX XXX Eur, ktorú je možné podľa zákona o potravinách uložiť,\npredstavuje trojnásobok sumy, ktorú môže súd uložiť právnickej osobe podľa Trestného zákona.\nArgumentovala účelom sankcií, ktorý je zakotvený aj v nariadeniach EÚ č. 882/2004 a 178/2002.\nDoplnila, že uložená pokuta viac ako 18 443 – násobne prevyšuje cenu tovaru, ktorý mal byť\numiestňovaný na trh neoprávnene, na proporcionalitu trestov a na skutočnosť, že sankciou dotknutá\nprevádzkareň bude odstraňovať následky pokuty minimálne 10 rokov. Žalobkyňa dospela k záveru,\nže súd by nemal uplatniť ustanovenia § 28 ods. 8 zákona o potravinách, a to s ohľadom na jeho\nneprimeranosť a rozpor s právom EÚ, čo bolo vyslovené už v predchádzajúcich rozhodnutiach\nžalobkyne. Uzavrela, že uložená pokuta vo výške X XXX XXX Eur je v rozpore s medzinárodným právom,\nÚstavou Slovenskej republiky a je neprimeraným zásahom do práv žalobkyne a jej majetku.\n13. Žalobkyňa v rámci bodu 7/ námietok mala za to, že uloženie pokuty v danej výške zasahuje do jej práv\ntakým spôsobom, že dochádza k zmene jej majetkových pomerov, možnej likvidačnosti pokuty, ktorá\nspočíva v tom, že pokuta niekoľkonásobne prevyšuje možné výnosy z podnikateľskej činnosti, pričom\ntáto činnosť sa stáva bezúčelnou a smerujúcou len k úhrade dlhu. Vzhľadom na uvedené mala za to, že\ndolná hranica sadzby pokuty podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách je v rozpore s Listinou základných\npráv a slobôd, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, i s nariadeniami EÚ a navrhla, aby súd začal\nkonanie o súlade právneho predpisu a konanie na tento účel prerušil podľa § 100 ods. 1 písm. a) SSP.\n14. Žalobkyňa zároveň navrhla, aby súd v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len\n„EÚ“) požiadal Súdny dvor EÚ o predbežný nález k otázkam týkajúcim sa výkladu európskeho práva,\nkonkrétne k otázkam:\n„a) Ako sa má vykladať povinnosť členských štátov ustanoviť pravidlá o opatreniach a pokutách\nuplatniteľných na porušenia potravinového práva v zmysle čl. 55 ods. 1 nariadenia č. 882/2004\na v zmysle čl. 17 ods. 2 nariadenia č. 178/2002 z pohľadu požiadavky na primeranosť pokút?\nb) Je vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje spodnú hranicu sadzby pokuty za porušenie\npotravinového práva vo výške X XXX XXX Eur v súlade so zásadou primeranosti sankcií za porušenie\npotravinového práva zakotvenej v čl. 55 ods. 1 nariadenia č. 882/2004 a v čl. 17 ods. 2 nariadenia č.\n178/2002?“\n15. Svoj návrh na položenie prejudiciálnej otázky zdôvodnila s poukazom na označené nariadenia, ktoré\nmajú vyššiu právnu silu ako zákon o potravinách a podľa ktorých pravidlá o opatreniach a pokutách\nuplatniteľných na porušenie potravinového práva musia byť účinné, úmerné (primerané) a odradzujúce.\nVyslovila názor, že legislatívne vymedzenie rozsahu sadzby pokuty podľa ustanovenia § 28 ods. 8\nzákona o potravinách je neprimerané, a to aj v prípade, ak ide o opakované porušenie tej istej povinnosti\npodľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách. Ak je minimálna sadzba pokuty stanovená v neprimeranej výške,\nktorá neumožňuje správnemu orgánu prihliadnuť na všetky okolnosti prípadu (napr. skutkové okolnosti,\nzávažnosť, majetkové pomery, likvidačnosť) a posúdiť celkovú závažnosť skutku, dochádza k eliminácii\nzásady spravodlivosti. Zdôraznila, že extrémne vysokými pokutami sú neodôvodnene postihovaní\nlen prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, pričom z porušovania ich povinností podľa zákona\no potravinách nehrozia obyvateľstvu následky, ktoré by mohli byť horšie, ako následky nedodržania\npovinností. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sú právnou úpravou výšky pokút neodôvodnene\nprísne postihovaní a oproti prevádzkovateľom podnikov z iných oblastí priemyslu aj diskriminovaní.\nUstanovenie § 28 ods. 8 zákona o potravinách stanovujúce spodnú hranicu pokuty za správny delikt vo\n\nvýške X XXX XXX Eur podľa názoru žalobkyne odporuje právu EÚ, nakoľko ňou dochádza k paušalizácii\nzávažnosti protiprávneho konania a prevádzkovatelia sú neúmerne a neprimerane potrestaní v prípade,\nak sa dopustia v poradí tretieho porušenia povinnosti podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách, bez ohľadu\nna to, ako bagateľné toto porušenie môže byť.\nIII.\nVyjadrenia žalovanej a žalobcu\n16. K správnej žalobe a jej navrhovanému odkladnému účinku sa vyjadrila žalovaná podaním doručeným\nkrajskému súdu dňa 22. februára 2018. V úvode vyjadrenia zrekapitulovala priebeh a zistenia úradnej\nkontroly potravín uskutočnenej formou inšpekcie, ktorá bola u žalobkyne vykoná dňa 14. mája\n2016, a s námietkami vyjadrila nesúhlas. K porušeniu zásady dvojinštančnosti konania okrem iného\nuviedla, že prvostupňové konanie bolo vedené na vecne a miestne príslušnom orgáne a o odvolaní\nrozhodol druhostupňový orgán, objektívne rešpektujúc všetky zásady správneho konania, najmä zásadu\nzákonnosti. Účastníkovi konania bolo poskytnuté reálne právo na odvolanie, ktoré aj využil, a o odvolaní\nbolo legitímne rozhodnuté, pričom podklady na druhom stupni pripravoval nezávislý zamestnanec, ktorý\nv čase odvolania nemal žiadne informácie o veci, nezúčastnil sa kontroly a nedával prvostupňovému\norgánu žiadne usmernenia, preto bola zabezpečená nezávislosť a objektívnosť konania. Dodala,\nže na celoslovenské úradné kontroly potravín boli vytvorené inšpekčné skupiny, ktoré vykonávajú\nkontroly v rámci Slovenskej republiky pod hlavičkou žalovanej, pričom oprávnenie inšpektorov žalovanej\na RVPS je jasne definované zákonom o potravinách a ich územná pôsobnosť v zákone č. 39/2007\nZ. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o veterinárnej\nstarostlivosti“). Žalovaná rozhoduje v druhom stupni nestranne a objektívne a jej zamestnanci nemajú ku\nkonkrétnemu prípadu žiadne väzby, o čom v konečnom dôsledku podľa žalovanej svedčí aj skutočnosť,\nže v odvolacom konaní nemala za preukázané všetko tak, ako to bolo zadokumentované skupinou\nkontrolórov. Pre riešenie konfliktu záujmov má vytvorenú vnútornú smernicu. Žalovaná tiež poukázala na\nobdobné rozhodnutia, v ktorých sa súdy s touto námietkou žalobkyne vysporiadali obdobne (rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2017, sp. zn. 7Sžo/262/2015).\n17. K ďalším čiastkovým námietkam žalovaná vysvetlila, že úradná kontrola potravín bola vykonaná\nv čase od 8.40 hod. do 17.40 hod., pričom boli kontrolované náhodne vybrané druhy potravín. K záznamu\no úradnej kontrole sa vyjadril zodpovedný zamestnanec prevádzkovateľa prítomný pri kontrole a záznam\npotvrdil svojím podpisom s tým, že bude informovať vedenie. Žiadne námietky v čase úradnej kontroly\nani v zákonnej lehote podané neboli. Úradnou kontrolou nezačína správne konanie, preto ani záznam\nnemusí byť vyhotovený vo forme zápisnice. Záznam spĺňa náležitosti nariadenia č. 882/2004. Inšpektori\nsú oprávnení v každom čase vstupovať\ndo potravinárskych prevádzok, pričom\ntieto kontroly sa uskutočňujú bez predchádzajúceho ohlásenia tak, aby nebol zmarený ich účel. Zo\nžiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť inšpektorov zabezpečiť pri kontrole prítomnosť\nštatutárneho orgánu prevádzkovateľa. Kontrola bola vykonaná s vedomím zamestnanca, ktorý bol\nv danom čase zodpovedný za chod prevádzky a bol spôsobilý vyjadriť sa k tomu, či priebeh kontroly\nzodpovedá obsahu záznamu, teda či nedostatky sú popísané spôsobom, ako boli zistené. V súvislosti\ns namietanou fotodokumentáciou žalovaná uviedla, že nie je povinnosťou inšpektorov pri kontrole\nzabezpečiť tlačenú podobu fotografií. Fotodokumentácia bola riadne poskytnutá prevádzkovateľovi\nspolu s upovedomením o začatí správneho konania a plne korešponduje s obsahom záznamu. Ani\nv jednom prípade nebolo rozhodované iba na podklade fotografií, všetky nedostatky boli zaznamenané\npredovšetkým písomne, fotograficky len podporne. Akýkoľvek následný zásah do fotografií by bol zrejmý.\nTvrdenia žalobkyne o úmyselnom spôsobení nedostatkov inšpektormi za účelom uloženia pokuty sú\npodľa žalovanej ničím nepodložené, absurdné a urážajúce.\n18. V súvislosti s absenciou protiprávneho konania odkázala na svoje podrobné vyjadrenia uvedené\nv napadnutom rozhodnutí, ktoré podľa nej postačujúco a jasne vysvetľujú právny názor v danej veci.\nZdôraznila, že v odvolacom konaní boli zistené nedostatky napravené. Žalobkyňa naopak zotrvala na\nstanovisku, že je nesprávne tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého pri predaji nebalených potravín postačuje\nuvádzať prítomnosť alergénov len v katalógu, a to s poukazom na všeobecne záväzné práve predpisy\na nariadenie č. 1169/2011. Taktiež zotrvala na tom, že výrobky po dátume spotreby sa nenachádzali\nna predajnej ploche. Vo vzťahu k nesprávnej právnej kvalifikácii a jej zmätočnosti mala za to, že nie je\npodstatné, kde sa potraviny nachádzali, ale že boli predmetom umiestnenia na trh, ktoré umiestnenie\nokrem iného zahŕňa aj skladovanie.\n\n19. Žalovaná v ďalšej časti podania vyjadrila presvedčenie, že úradná kontrola potravín dňa 14. mája\n2016 bola u žalobkyne vykonaná v zmysle právnych predpisov, dôkazy, ktoré boli zhromaždené,\nnevyvolávajú pochybnosti o spôsobe ich získania, spoľahlivosti či presnosti. Kontrola bola vykonaná za\nprítomnosti zodpovedného zamestnanca, účastníkovi bola preukázateľne poskytnutá možnosť riadne\nsa obhajovať, vyjadrovať a navrhovať doplnenia a dôkazy. Následné rozhodnutia vychádzali výlučne\nzo zákonných dôkazov, preto nedošlo k porušeniu práva prevádzkovateľa na spravodlivý proces podľa\nčl. 6 Dohovoru. Žalovaná poukázala na jednoznačne vymedzené zákonné právo vykonávať úradné\nkontroly bez povolenia, ohlásenia a pri kontrole neboli porušené žiadne práva účastníka na ochranu\nsúkromia, keďže inšpektori pri výkone kontroly nezasahovali do súkromnej sféry, napríklad kontrolou\npošty, prehliadkou kancelárií, ale kontrolovali výlučne prevádzkovú časť priestorov.\n20. Vo vzťahu k uloženej pokute žalovaná argumentovala tým, že ani rozhodnutia v obdobných\nveciach neobsahujú závery, že orgány úradnej kontroly potravín nemajú pri určení výšky pokuty sporné\nustanovenie § 28 ods. 8 zákona o potravinách brať do úvahy. Správne orgány sú povinné rešpektovať\nplatnú právnu úpravu a postupovať len v medziach ňou určených.\n21. S ohľadom na uvedené žalovaná rezultovala, že pri ukladaní pokuty postupovala v súlade so\nzákonom, jej rozhodnutie je zákonné, zrozumiteľné, vychádza z náležite zisteného skutkového stavu\nveci a obsahuje všetky predpísané náležitosti. Navrhla preto, aby súd žalobu podľa § 190 SSP v celom\nrozsahu zamietol, pričom nežiadala nariadenie pojednávania vo veci. Posúdenie otázky, či sú splnené\npodmienky na priznanie odkladného účinku, ponechala na rozhodnutie súdu.\n22. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej podala repliku, doručenú krajskému súdu\n16.\nmája 2018. Na predloženú argumentáciu reagovala tak, že ju považovala za nepodloženú a nespôsobilú\nobstáť. Poukázala na to, že totožnosť konajúceho zamestnanca nie je z rozhodnutia zistiteľná. Na\nzabezpečenie nezávislosti a nezaujatosti je podľa nej potrebné, aby prvostupňový a druhostupňový\norgán spolu nekomunikovali. Úradný postup vykonaný zamestnancom pri úradnej kontrole potravín je\núradným postupom toho istého subjektu, ktorý rozhodol o odvolaní, aj keď rozhodnutie podpísal iný\nzamestnanec. Žalobkyňa nemá garanciu, že rozhodnutie o odvolaní nepripravil ten istý zamestnanec\nžalovanej, ktorý vykonával kontrolu, a žalovaná nepreukázala,\nže o odvolaní\nrozhodla iná osoba. Ďalej uviedla, že úradnú kontrolu vykonala hybridná skupina inšpektorov, ktorá\nnemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Žalovaná podľa nej môže udeliť poverenie na\nvýkon kontroly v územnom obvode inej RVPS len zamestnancovi RVPS, teda nie svojim vlastným\nzamestnancom. Postup žalovanej bol nad rámec zákona. Bezpredmetná je aj smernica o konflikte\nzáujmov, nakoľko tá rieši vzťahy navonok, nie dovnútra, a nesprávny je aj názor žalovanej, že výkon\nkontroly je úkonom pred začatím správneho konania, pretože sa v ňom rozhoduje o právach, právom\nchránených záujmoch a povinnostiach osôb, najmä ukladaním opatrení na mieste. Navyše podľa § 31\nods. 2 zákona o potravinách sa na konanie vzťahuje Správny poriadok s určitými výnimkami. Zápisnica\npreto mala byť spísaná a záznam nemôže slúžiť ako dôkaz. V ostatnej argumentácii žalobkyňa zotrvala\nna svojich vyjadreniach a návrhoch uvedených v správnej žalobe.\n23. K replike sa vyjadrila žalovaná podaním doručeným krajskému súdu 8. júna 2018. Vo vzťahu\nk námietke porušenia zásady dvojinštančnosti zdôraznila vydané rozhodnutia, ktoré sa zaoberali\npredmetnou otázkou so záverom o nedôvodnosti námietok žalobkyne (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 27. septembra 2017, sp. zn. 7Sžo/262/2015 v spojení s rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave z 18. júna 2015, č. k. 1S/141/2014-117, a iné), pričom rovnako zotrvala na záveroch\no zákonnosti inšpekcie ako takej. Nesúhlasila so záverom, že z kontroly mala byť vyhotovená zápisnica\na poukázala na znenie § 28 ods. 10 zákona o potravinách, z ktorého vyplýva, že konanie o uložení pokuty\nnezačína v deň začatia výkonu kontroly. Zhrnula, že orgán kontroly postupoval zákonným spôsobom\nv rozsahu svojej pôsobnosti, pričom nedošlo z jeho strany k nezákonnému zásahu. V ostatných častiach\nzotrvala na svojich predchádzajúcich záveroch, vyjadreniach a návrhoch.\n24. Podaním doručeným krajskému súdu 29. mája 2019 označeným ako „Doplnenie argumentácie\nnávrhu na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ a návrh nového znenia prejudiciálnych\notázok“, ktoré bolo dodatočne doručené žalovanej, žalobkyňa modifikovala prejudiciálne otázky, ktoré\nv správnej žalobe navrhla položiť Súdnemu dvoru EÚ tak, že navrhla položiť otázky v tomto znení:\n\n„a) Aké faktory musí zohľadňovať vnútroštátny súd pri hodnotení, či je pokuta, ktorú ustanovuje právo\nčlenského štátu upravujúce sankcie za porušenia potravinového a krmivového práva a iných ustanovení\nEÚ týkajúcich sa ochrany zdravia zvierat a starostlivosti o zvieratá, primeraná v zmysle jednotlivých\nustanovení čl. 55 ods. 1 nariadenia č. 882/2004 a čl. 17 ods. 2 nariadenia č. 178/2002?\nb) S ohľadom na odpoveď na prvú otázku, bráni požiadavka primeranosti v zmysle čl. 55 ods. 1\nnariadenia č. 882/2004 a čl. 17 ods. 2 nariadenia č. 178/2002 členskému štátu udeliť, berúc pritom\ntiež do úvahy práva prevádzkovateľov potravinových podnikov, pokutu na spodnej hranici sadzby vo\nvýške X XXX XXX Eur za porušenie povinností podľa týchto nariadení bez ohľadu na závažnosť a druh\nporušenia a bez ohľadu na účel povinnosti stanovenej potravinovým právom, ktorej splnenie má táto\npokuta údajne za cieľ vynútiť?\nc) Pri hodnotení primeranosti, v zmysle čl. 55 ods. 1 nariadenia č. 882/2004 a čl. 17 ods. 2 nariadenia č.\n178/2002, spodnej hranice sadzby pokuty vo výške X XXX XXX Eur za porušenie povinností podľa týchto\nnariadení, musí vnútroštátny súd vziať do úvahy, či sa povinnosť potravinového práva, ktorej splnenie\nmá pokuta údajne vynútiť, týka len ochrany kvality potravín a nie ochrany ľudského zdravia?\nŽalobkyňa mala za to, že s ohľadom na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 9. marca 1978\nč. 106/77 vo veci Simmenthal II je krajský súd povinný zabezpečiť plný účinok noriem práva EÚ\na z vlastnej moci neuplatniť také vnútroštátne ustanovenie, ktoré by bolo v rozpore s právom EÚ, a to bez\ntoho, aby musel čakať na zrušenie § 28 ods. 8 zákona o potravinách legislatívnou cestou. V opačnom\nprípade by došlo k popretiu záväzkov, ktoré Slovenská republika prevzala vstupom\ndo EÚ.\nŽalobkyňa preto navrhla, aby sa súd obrátil na Súdny dvor EÚ a podľa situácie konanie prerušil podľa\n§ 100 ods. 1 písm. c) SSP až do jeho rozhodnutia.\n25. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 17. augusta 2022 označeným ako „Vyjadrenie v súvislosti\ns prijatou novelou zákona o potravinách a k porušeniu zásad ukladania trestov“, ktoré bolo dodatočne\ndoručené žalovanej, žalobkyňa dala súdu do pozornosti zmenu zákona o potravinách, ku ktorej došlo\nzákonom č. 211/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.\n152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001\nZ. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „zákon č. 211/2022 Z. z.“). Poukázala na to, že touto novelou sa mení od 1. júla 2022 ukladanie\nsankcií za porušenie zákona o potravinách, a podrobne analyzovala zmeny, ku ktorým došlo. Žiadala\nzohľadniť, že napadnuté rozhodnutie je v časti určenia najzávažnejšieho deliktu na účely uloženia pokuty\nzmätočné, podľa novej právnej úpravy by žalobkyni vôbec nebola uložená pokuta za umiestňovanie na\ntrh potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti a že na takéto konanie už nie je možné aplikovať\n§ 28 ods. 8 zákona o potravinách, pričom nie sú splnené ani podmienky pre aplikáciu § 28 ods. 9\ntohto zákona. Žalobkyňa mala za to, že v danej veci je potrebné aplikovať novú právnu úpravu prizmou\ntrestnoprávnych zásad ukladania trestov. V súvislosti s uloženou pokutou namietla aj skutočnosť, že\npredchádzajúce rozhodnutie zohľadnila RVPS pri posudzovaní konania dvakrát, v rozpore so zásadou\nne bis in idem, a to ako okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej sadzby pokuty i ako priťažujúcu okolnosť\npri hodnotení minulosti žalobkyne. Uložená pokuta je podľa nej aj v rozpore so zásadou úmernosti a pri\njej ukladaní nebola zohľadnená závažnosť protiprávneho konania.\n26. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na\nďalšie konanie s tým, že v rozsudku vyjadrí záväzný právny názor okrem iného aj o povinnosti aplikovať\npriaznivejšiu právnu úpravu a dodržiavať zásadu materiálnej pravdy a trestnoprávne zásady ukladania\ntrestov.\n27. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 1. decembra 2022 označeným ako „Informácia\no rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 3/2019“, ktoré\nbolo dodatočne doručené žalovanej, žalobkyňa dala súdu do pozornosti uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“, príp. „ústavný súd“) z 12. októbra 2022, č. k. PL. ÚS 3/2019 –\n86, ktorým bolo konanie o návrhoch Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Prešove a Krajského\nsúdu v Trenčíne o súlade právnych predpisov zastavené a v ktorom ÚS SR vyslovil názor na aplikáciu\nnovšej právnej úpravy.\n28. Žalobkyňa žiadala, aby súd vzal do úvahy uvedené skutočnosti a aby napadnuté rozhodnutie zrušil\na vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v rozsudku vyjadrí právny názor okrem iného o povinnosti\naplikovať priaznivejšiu právnu úpravu.\n\n29. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 10. marca 2023 sa k podaniam žalobkyne vyjadrila\nžalovaná, ktorá okrem iného vyjadrila názor, že budúcu priaznivejšiu právnu úpravu nie je možné\nsubsumovať pod žiadny z dôvodov, ktoré vymedzuje SSP pre zrušenie právoplatného rozhodnutia,\na v danej veci nie je dôvodná ani sankčná moderácia s poukazom na § 198 ods. 2 SSP. K porušeniu\ntrestnoprávnych zásad ukladania trestov dodala, že súhlasí s tvrdením žalobkyne, že pokiaľ je určitá\nokolnosť dôvodom na aplikáciu kvalifikovanej skutkovej podstaty, nemôže byť zároveň priťažujúcou\nokolnosťou pri určení pokuty v rámci tejto zvýšenej sadzby, na druhej strane to však podľa nej\nneznamená, že ako priťažujúca okolnosť nemá byť posúdený súbeh ďalších opakovaných správnych\ndeliktov a pokuty uložené v predchádzajúcom období inými rozhodnutiami. Žalobkyni bola pokuta\nuložená na úplne spodnej hranici zákonnej sadzby, preto je podľa nej tvrdenie, že nebolo prihliadnuté\nna závažnosť konania a došlo k dvojnásobnému priťaženiu, neopodstatnené.\n30. Vyjadrenie žalovanej bolo na vedomie zaslané žalobkyni a doručené dňa 14. marca 2023.\n31. Podaním doručeným Správnemu súdu v Bratislave dňa 21. júla 2023 žalobkyňa oznámila, že\nv predmetnej veci ďalej netrvá na nariadení pojednávania a súhlasí s tým, aby súd rozhodol bez\npojednávania.\nIV.\nRelevantná právna úprava\n32. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n33. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n34. Podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak podal návrh na\nzačatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy,\nktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny\nsúd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.\n35. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie.\n36. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach\nsprávneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n37. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n38. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností\nmôže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu\nverejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie\nrozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení\nvšetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.\n39. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je\norgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval\nv súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v\nzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n\n40. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n41. Podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách v znení účinnom do 31. decembra 2016 orgán\núradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur\ndo 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny\npo uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.\n42. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení účinnom do 31. decembra 2016,\nak do\njedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde\nk\nopakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej\nkontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.\n43. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách v znení účinnom do 31. decembra 2016,\nak do\njedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde\nk\nopakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej\nkontroly potravín uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur.\n44. Podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách v znení účinnom od 1. júla 2022 orgán úradnej\nkontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do\n500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po\nuplynutí dátumu spotreby.\n45. Podľa § 28 ods. 8 (pôvodne § 28 ods. 7) zákona o potravinách v znení účinnom\nod 1.\njúla 2022, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde\nk opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán\núradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.\n46. Podľa § 28 ods. 9 (pôvodne § 28 ods. 8) zákona o potravinách v znení účinnom\nod\n1. júla 2022, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty\ndôjde k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej\nkontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.\nV.\nKonanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci\n47. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč.\n151/2022 Z. z.“) začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva\nprešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny\nsúd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.\nPredmetná vec, v ktorej rovnako došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola náhodným výberom pridelená\nna prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave, ktorý ďalej konal vo veci.\n48. Uznesením krajského súdu z 23. marca 2018, č. k. 2S/312/2017-127, bol\nna\npodklade návrhu žalobkyne priznaný správnej žalobe odkladný účinok až do právoplatnosti rozhodnutia\nsprávneho súdu vo veci samej. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. apríla 2018.\n49. Uznesením krajského súdu z 3. augusta 2018, č. k. 2S/312/2017-158, bolo konanie v predmetnej veci\npodľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP prerušené, a to až do právoplatného skončenia konania na Ústavnom\nsúde Slovenskej republiky vedenom pod sp. zn. Rvp 1159/2018 o návrhu Krajského súdu v Bratislave\npodanom vo veci sp. zn. 5S/161/2017 podľa čl. 125 ods. 1 písm. a), čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) na konanie o súlade § 28 ods. 8 zákona o potravinách s čl. 1\nods. 1, čl. 20 ods. 1, ods. 4, čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy, ako aj s čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru, ktoré by mohlo mať význam pre rozhodnutie v danej veci. Uznesenie nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 16. augusta 2018.\n\n50. Uznesením z 20. februára 2023, č. k. 2S/312/2017-223, predsedníčka senátu krajského súdu podľa\n§ 100 ods. 3 veta druhá SSP rozhodla, že súd v predmetnom konaní pokračuje, a to s poukazom na\nvydanie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. októbra 2022, č. k. PL.ÚS 3/2019-86.\n51. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu\nsprávneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako i postup predchádzajúci ich\nvydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP),\nvychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v spojení\ns § 493e SSP), zistiac existenciu vady trestania podľa § 195 písm. d) SSP, spočívajúcu v zmene\nzákona použitého pri ukladaní trestu, ktorá je pre žalobkyňu priaznivejšia a ktorá oprávňuje správny súd\npreskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, za splnenia procesných\npodmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel\nk záveru o dôvodnosti žaloby.\n52. O návrhu žalobkyne na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozhodol\ntak, že tento zamietol.\n53. Podmienkou aplikácie ustanovenia § 100 ods. 1 písm. c) SSP, ktoré upravuje obligatórne prerušenie\nkonania (teda povinnosť súdu takto postupovať) je, aby bol vo veci podaný návrh na začatie\nprejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.\nPredpokladom takejto prejudiciálnej iniciatívy zo strany súdu však je existencia pochybnosti o výklade\npráva EÚ, pričom platí, že povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor EÚ má až ten vnútroštátny orgán (súd),\nproti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok, ak pred ním bola takáto otázka riešená.\nVýnimky z tejto povinnosti zadefinoval Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vo veci CILFIT, C-283/81,\npodľa ktorého povinnosť položiť prejudiciálnu otázku nevznikne, ak:\n- otázka, ktorá vznikla v konaní pred vnútroštátnym súdom, už bola Súdnym dvorom EÚ zodpovedaná,\ntzv. acte éclairé, teda právny akt, ktorého význam už Súdny dvor objasnil,\n- skutočnosť, že odpoveď na otázku, ktorá vznikla v konaní pred vnútroštátnym súdom, je zjavná a\nnepripúšťa žiadne rozumné povinnosti o spôsobe jej riešenia, tzv. acte clair, teda právny akt, ktorého\nvýznam je jednoznačný, jasný, a to pre všetky členské štáty a ich orgány.\n54. V predmetnej veci došlo po podaní návrhu žalobkyne k zmene vnútroštátnej právnej úpravy zo strany\nzákonodarcu, konkrétne k zmene zákona o potravinách, uskutočnenej zákonom\nč.\n211/2022 Z. z., ktorou bolo okrem iného upravené ukladanie pokút za správne delikty spáchané podľa\nzákona o potravinách, vrátane sporného ustanovenia § 28 ods. 8, podľa ktorého bola pokuta za iný\nsprávny delikt uložená aj žalobkyni, pričom táto zmena sa zároveň dotkla otázok, ktoré mali byť podľa\nžalobkyne riešené v prejudiciálnom konaní (primeranosť sankcie). Vzhľadom k tomu, že výška uloženej\npokuty bude predmetom ďalšieho konania po zrušení rozhodnutia žalovanej, je takýto návrh žalobkyne\nbezpredmetný. Navyše správny súd má za to, že v danom konaní nevznikli pochybnosti o výklade práva\nEÚ, ktoré by mali byť odstraňované podaním návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ale nastolené\notázky bolo potrebné riešiť na vnútroštátnej úrovni, k čomu aj došlo.\n55. S ohľadom na uvedené správny súd návrh žalobkyne na prerušenie konania ako nedôvodný\nzamietol.\n56. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej,\nktorým bolo (v spojení s rozhodnutím RVPS) na základe úradnej kontroly potravín vykonanej dňa 14.\nmája 2016 v prevádzkarni žalobkyne na Bajkalskej č. 19 v Bratislave (filiálka č. 104) konštatované, že\nžalobkyňa sa dopustila porušenia zákona o potravinách a ďalších osobitných predpisov konkrétnym\nkonaním napĺňajúcim znaky iných správnych deliktov identifikovaných v skutkovej vete prvostupňového\nrozhodnutia vrátane ich právnej kvalifikácie, s modifikáciou špecifikovanou v napadnutom rozhodnutí,\na bola jej uložená úhrnná pokuta vo výške X XXX XXX Eur podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28\nods. 8 zákona o potravinách účinného do 31. decembra 2016.\n57. O priebehu a výsledkoch kontroly bol v konaní pred RVPS spísaný Záznam o úradnej kontrole\npotravín zo 14. mája 2016, č. ŠVPS SR/2016/So,Mi,Má/24 (ďalej len „Záznam“), ktorý je obsahom\nadministratívneho spisu a z ktorého vyplýva, že kontrola bola vykonaná podľa § 21 ods. 1 písm. c)\nzákona o potravinách, použitou metódou bola inšpekcia a jej účelom bola cielená kontrola zameraná\n\nna dodržiavanie požiadaviek zákona o potravinách. Kontrolu vykonali inšpektor orgánu úradnej kontroly\npotravín žalovanej, odbor auditu a kontroly, inšpektor orgánu úradnej kontroly potravín žalovanej,\nodbor legislatívny a právny, vedúci odboru RVPS Banská Bystrica, a inšpektor RVPS Bratislava\n– mesto. Kontrolné zistenia sa týkali najmä oblastí: príjem tovaru, hygiena skladovania a predaja,\nvýroba pekárskych výrobkov dopekaním zo zmrazeného polotovaru, predajná plocha, dodržiavanie\nteplotných režimov, osobná hygiena, označovanie potravín, dátum spotreby a dátum minimálnej\ntrvanlivosti potravín. Na základe zistených skutočností boli podľa § 20 ods. 2 zákona o potravinách\nuložené opatrenia na mieste: stiahnuť z predaja potraviny nesprávne označené, potraviny po uplynutí\ndátumu spotreby/dátumu minimálnej trvanlivosti, potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu, a zabezpečiť\nuchovávanie potravín v súlade s deklaráciou prevádzkovateľa na ich obale. Záznam opatril svojím\npodpisom zástupca vedúceho filiálky, ktorý v rámci vyjadrenia k výsledkom kontroly uviedol, že bude\ninformovať vedenie. Prílohou Záznamu je Protokol o odbere vzorky č. 271667, z ktorého vyplýva, že\nvzorka bola odobratá z dôvodu podozrenia na hnilobu. Žalobkyňa sa k Záznamu vyjadrila podaním\ndatovaným 23. mája 2016, v ktorom vzniesla námietky. Odpoveď k námietkam bola vypracovaná\nžalovanou dňa 30. júna 2016.\n58. Dňa 5. mája 2017 bolo žalobkyni doručené upovedomenie o začatí správneho konania vo veci\nuloženia pokuty pre podozrenie zo spáchania iných správnych deliktov na základe Záznamu. Súčasťou\nupovedomenia bola fotodokumentácia. K upovedomeniu sa žalobkyňa vyjadrila podaním datovaným 15.\nmája 2017.\n59. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 3. júla 2017 pod č. k. 169/1457/2017-163. Vo vzťahu\nk ukladanej pokute RVPS ako prvostupňový orgán uviedla, že pri ukladaní pokuty uplatnila na základe\nanalógie legis tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (prísnejší trest pohlcuje\nmiernejší) a uložila pokutu za iný správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, teda\npodľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, podľa ktorého\norgán úradnej kontroly potravín uloží osobe pokutu od 1 000 Eur\ndo 500 000\nEur, ak v rozpore so zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí\ndátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Konštatovala,\nže\nnaplnenie skutkovej podstaty iných správnych deliktov bolo považované za priťažujúcu okolnosť. Ďalej\nkonštatovala, že pri určení výšky uloženej pokuty sa prihliadalo na charakter a závažnosť zisteného\nprotiprávneho konania, spočívajúceho v porušení zákonom chráneného práva spotrebiteľa na predaj\nvýrobkov zdravotne bezpečných a v neporušenej kvalite. Dospela k názoru, že konanie žalobkyne je\nopakovaným konaním a bola splnená podmienka na uloženie pokuty v rozsahu podľa § 28 ods. 8\nzákona o potravinách. Pri určení výšky pokuty zohľadnila aj dĺžku trvania protiprávneho stavu, minulosť\nprevádzkovateľa, ktorému už bola uložená pokuta za porušenie zákona o potravinách, konkrétne:\n- rozhodnutím zo dňa 26. novembra 2015, č. 306/2310/2015-163, úhrnná pokuta X XXX Eur podľa § 28\nods. 4 písm. b) zákona o potravinách v znení účinnom do 31. marca 2015\nza použitie na\nvýrobu potravín zložky po uplynutí dátumu spotreby a za umiestňovanie\nna trh výrobkov\nnevhodných na ľudskú spotrebu;\n- rozhodnutím z 3. marca 2016, č. 54/442/2016-163, úhrnná pokuta X XXX Eur podľa § 28 ods. 4 písm.\ni) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení účinnom do 31. marca 2015 za umiestňovanie\nna trh potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.\nOpakované konanie podľa nej bolo preukázané v prípade správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. o)\nzákona o potravinách. Naplnené bolo aj ustanovenie § 28 ods. 7 zákona o potravinách.\n60. Na základe odvolania podaného žalobkyňou žalovaná dňa 18. októbra 2017 vydala napadnuté\nrozhodnutie č. 3308/2017-2, v ktorom okrem iného potvrdila uloženú pokutu v stanovenej výške.\nRozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. októbra 2017. Námietkam žalobkyne čiastočne vyhovela\na v časti zmenila skutkové vety a právnu kvalifikáciu správnych deliktov. Stotožnila sa s výškou uloženej\npokuty s poukazom na § 28 ods. 9 zákona o potravinách i jej odôvodnením a doplnila ďalšie podporné\nvysvetlenie s tým, že pokuta bola určená na dolnej hranici sadzby.\n61. V priebehu súdneho konania v danej veci došlo k legislatívnej zmene právnej úpravy zákona\no potravinách, ktorá zmena bola prijatá zákonom č. 211/2022 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2022.\nUvedenou novelou došlo k úprave pravidiel pri ukladaní pokút vrátane sporného ustanovenia § 28 ods.\n8 zákona o potravinách, ktoré boli aplikované v súvislosti s uložením peňažnej sankcii žalobkyni ako\nkontrolovaného subjektu.\n\n62. Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 211/2022 Z. z. (B. Osobitná časť, K bodu 17) „v ustanovení\ndochádza k úprave dolnej hranice sadzby pokuty pri opakovanom porušení povinností podľa § 28 ods.\n8, za ktoré bola orgánom úradnej kontroly potravín uložená pokuta, a to z dôvodu, že ustanovená\ndolná hranica pokuty by mohla byť pre viaceré subjekty likvidačná a neumožňovala v rámci správnej\núvahy aplikovanej príslušným správnym orgánom uložiť primeranú pokutu. Napríklad aj pri subjektoch\ns obratom pod 1 000 000 eur ukladalo ustanovenie orgánu úradnej kontroly potravín povinnosť uložiť\nminimálnu pokutu 1 000 000 eur. Od roku 2014 bolo uložených podľa predmetného paragrafu 33\nmiliónových pokút, pričom nenadobudli právoplatnosť a sú v súčasnosti predmetom konania na vecne\na miestne príslušných súdoch a na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Ani jedna z uložených\nmiliónových pokút nebola pre prevádzkovateľa likvidačná.“\n63. Okrem uvedeného zákon č. 211/2022 Z. z. modifikoval i skutkovú podstatu iného správneho deliktu\npodľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, keď bola vypustená jedna z alternatív postihnuteľného\nprotiprávneho konania.\n64. Dôvodová správa k zákonu č. 211/2022 Z. z. (B. Osobitná časť, K bodu 15) k tejto zmene uvádza, že\nsa upravuje skutková podstata vo vzťahu k možnosti uvádzania potravín po uplynutí DMT na trh podľa §\n6 ods. 7. V rámci prechodných ustanovení § 31ai zákona č. 211/2022 Z. z. zákonodarca zakotvil pravidlo,\npodľa ktorého konanie o uložení pokuty podľa § 28 a 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do\n30. júna 2022, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2022.\n65. Z uvedených skutočností je jednoznačné, že zmena právnej úpravy sa priamo dotýka ustanovení,\nktoré boli aplikované pri ukladaní pokuty vo vzťahu k žalobkyni v predmetnom konaní pred orgánmi\nverejnej správy a tieto zmeny sú v jej prospech, hoci nastali až po právoplatnosti napadnutého\nrozhodnutia, v priebehu konania pred správnym súdom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na\nprávny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/2/2019 z\n5. novembra 2019, publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod č. R 20/2021, podľa ktorého „...rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne\norgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase,\nkeď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej\núpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie,\npôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej\núprave sankcie, a to aj v prípade, že táto nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov\nvo veci samej.“\n66. Správny súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS\n3/2019-86 zo dňa 12. októbra 2022, , ktorým bolo zastavené konanie o návrhoch Krajského súdu v\nBratislave, Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Trenčíne podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy\nna vyslovenie nesúladu ustanovenia § 28 ods. 8 v časti slov „od 1 000 000 Eur“ zákona o potravinách\nv znení účinnom do 30. júna 2022 s Ústavou a Dohovorom z dôvodu, že preskúmavaný právny predpis\nstratil platnosť pred vyhlásením nálezu vo veci. Návrhy označených súdov vo veci pred ÚS SR vzišli z\nkonaní o správnych žalobách prevádzkovateľov predajní potravín proti rozhodnutiam žalovanej, ktorá\npri rozhodovaní o odvolaniach proti rozhodnutiam RVPS uložila najnižšiu možnú pokutu X XXX XXX\nEur podľa § 28 ods. 4 v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách. ÚS SR v odôvodnení svojho\nuznesenia poukázal na to, že napadnuté ustanovenie § 28 ods. 8 zákona o potravinách stratilo 30. júna\n2022 platnosť, a to prijatím zákona č. 211/2022 Z. z., ktorým bola nahradená pôvodná právna úprava §\n28 ods. 8 novou úpravou (aktuálne § 28 ods. 9 zákona), pričom okrem iného konštatoval: „16. Ústavný\nsúd už opakovane vyslovil, že v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne\nkonformný a druhý ústavne nekonformný), všeobecné súdy majú povinnosť vykladať právny predpis\nspôsobom ústavne konformným. Toto právo a zároveň aj povinnosť všeobecných súdov vyplývajúca z\nčl. 152 ods. 4 ústavy sa však nedá použiť vtedy, keď jednoznačné znenie normatívneho textu vylučuje\njeho interpretáciu iným spôsobom. Ústavne konformný výklad právnej normy, resp. výklad právnej normy\ntotiž nemôže siahať tak ďaleko, aby sa dostal do rozporu so znením, resp. so zmyslom vykladaného\nnormatívneho textu. V takomto prípade by totiž už nešlo o výklad, ale o faktickú novelizáciu právnej\nnormy a odlišné ponímanie normatívneho textu by bolo treba považovať za prejav arbitrárnosti (II. ÚS\n244/09, I. ÚS 212/06, I. ÚS 338/06).“\n\n67. Ústavný súd dal do pozornosti vôľu zákonodarcu zmeniť neprimerané sankcie poukazom na\ndôvodovú správu k zákonu č. 211/2022 Z. z. k bodu 17 tohto zákona, v ktorej sa uvádza: „V ustanovení\ndochádza k úprave dolnej hranice sadzby pokuty pri opakovanom porušení povinností podľa § 28\nods. 8 za ktoré bola orgánom úradnej kontroly potravín uložená pokuta a to z dôvodu, že ustanovená\ndolná hranica pokuty by mohla byť pre viaceré subjekty likvidačná a neumožňovala v rámci správnej\núvahy aplikovanej príslušným správnym orgánom uložiť primeranú pokutu. Napríklad aj pri subjektoch\ns obratom pod 1 000 000 eur ukladalo ustanovenie orgánu úradnej kontroly potravín povinnosť uložiť\nminimálnu pokutu 1 000 000 eur. Od roku 2014 bolo uložených podľa predmetného paragrafu 33\nmiliónových pokút, pričom nenadobudli právoplatnosť a sú v súčasnosti predmetom konania na vecne\na miestne príslušných súdoch a na Ústavnom súde Slovenskej republiky.“\n68. V nasledujúcich bodoch uznesenia ústavný súd dôvodil: „18. V nadväznosti na to pojem\nprávoplatnosti použitý v „prechodníkovom“ ustanovení musí byť v rovine skúmania vzťahu medzi\nsprávnym konaním a správnym súdnym konaním vo veci správneho trestania interpretovaný so zreteľom\nna skutočnosť, že správny súd (teda aj krajské súdy ako navrhovatelia) koná v prípade správnej žaloby\nvo veciach správneho trestania, čo znamená, že rozhoduje v plnej jurisdikcii [rieši nielen právne otázky\nprepojené na kritérium zákonnosti, ale môže vykonávať aj dokazovanie v zmysle § 197 Správneho\nsúdneho poriadku (ďalej len „SSP“)].\n19. Podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby a aby disponoval právomocou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmať v plnom\nrozsahu. Správny súd teda musí mať právomoc v takom rozsahu, aby bol objektívne schopný posúdiť\nvšetky relevantné skutkové, ako aj právne okolnosti [rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) z 2. apríla 1995 vo veci Fischer v. Rakúsko, sťažnosť č. 16922/90]. Plná jurisdikcia\npredstavuje dôležitý atribút práva na spravodlivý proces a význam tohto inštitútu sa osobitne prejavuje\npráve v oblasti správneho trestania. Skutočnosť, že správny delikt má trestnú povahu, nebráni tomu,\naby o vine a sankcii za protiprávne konanie rozhodoval správny orgán. ESĽP však k tomu dôvodí,\nže pre nastolenie súladu s dohovorom prichádzajú do úvahy dve alternatívy. Tou prvou je, že orgány\nvyvodzujúce zodpovednosť za správne delikty majú povahu nezávislého a nestranného tribunálu (súdu),\na teda spĺňajú požiadavky zakotvené v čl. 6 ods. 1 dohovoru. V opačnom prípade (absencia postavenia\nnezávislého a nestranného súdu), tak ako to je aj v podmienkach Slovenskej republiky, musia ich\nrozhodnutia byť preskúmateľné nezávislým a nestranným súdom v plnom rozsahu (rozhodnutie ESĽP\nz 28. 1. 1983 vo veci Albert and Le Compte v. Belgicko, sťažnosť č. 7299/75, 7496/76). Práve preto je\nnevyhnutná plná jurisdikcia správnych súdov.“\n20. Požiadavka konania súdu v plnej jurisdikcii oslabuje rozhraničovací význam pojmu právoplatnosť\npoužitý v § 31ai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. natoľko, že záujem na ochrane základných práv a slobôd\npodnikateľov postihnutých neprimerane prísnymi sankciami, ktorí sa obrátili na navrhovateľov (krajské\nsúdy), vyžaduje interpretáciu slovného spojenia „konanie o uložení pokuty,... ktoré sa právoplatne\nneskončilo“ tak, že toto konanie zahŕňa nielen správne konanie, v ktorom sa ukladala sankcia podľa\nnapadnutého ustanovenia, ale aj správny súdny prieskum na základe správnej žaloby podanej vo veci\nsprávneho trestania.\n21. Odôvodnenosť rozširujúceho výkladu § 31ai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. zároveň dokresľuje\n§ 195 písm. d) SSP, podľa ktorého správny súd v konaní o žalobe vo veciach správneho trestania nie\nje viazaný rozsahom ani dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného\nzákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. K zásadám\nukladania trestov (v širšom ponímaní tohto pojmu) patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa zákona\núčinného v čase spáchania skutku, podľa neskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa\npriaznivejšie (čl. 50 ods. 6 ústavy). Novela zákona č. 152/1995 Z. z. účinná od 1. júla 2022 preto\nnavrhovateľom (krajským súdom) vytvára priestor, aby v procese súdneho prieskumu právoplatných\nrozhodnutí orgánov verejnej správy ukladajúcich sankcie podľa napadnutého ustanovenia prihliadli na\nzmenu právnej úpravy, ktorá toto ustanovenie vypustila,\na teda už netvorí súčasť právneho\nporiadku.\n22. Hranicou prípustnosti ústavne konformného výkladu je aj zabezpečenie funkčnej symbiózy\nústavných noriem. Ústavná konformita výkladu pojmovo nemôže znamenať súlad len s niektorými\nústavou chránenými hodnotami, kým iné by boli narúšané (PL. ÚS 6/2016). V posudzovanej veci\nriziko narušenia funkčnej symbiózy ústavných noriem nehrozí, pretože právna istota formálne nastolená\nprávoplatnosťou rozhodnutia orgánu verejnej správy o uložení sankcie nechráni žiadne základné právo\nani slobodu, lebo „protistranou“ žalobcov v konaniach pred krajskými súdmi je štát, zastúpený orgánom\nverejnej správy, ktoré verejnomocenská pozícia vylučuje, aby bol nositeľom základných práv a slobôd\n\npotenciálne chránených právnou istotou nastolenou právoplatnosťou rozhodnutia správneho orgánu o\nuložení sankcie.“\n69. V nadväznosti na uvedené úvahy ústavný súd v bode 26. uznesenia uzavrel, že „Od krajských súdov\nsa tak očakáva, že ustanovenie § 31ai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. zinterpretujú rozširujúco, nie\nformalisticky, s prísnym rešpektom k podústavne definovanej kategórii právoplatnosti, a tým aj ústretovo\nk základným právam, vyslovenia porušenia ktorých sa napadnutým ustanovením navrhovatelia (krajské\nsúdy) domáhali.“\n70. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v\nčase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.\n71. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\nostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n\na\n\n72. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona\núčinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku\nnadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý\nje pre páchateľa priaznivejší.\n73. Podľa § 5 ods. 1 SSP, konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný\nsporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi\nuvedenými v odsekoch 2 až 12.\n74. Podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť\nna základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo\niného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.\n75. Hoci správne delikty predstavujú v porovnaní s trestnými činmi nižší stupeň protiprávneho\nspoločensky nebezpečného a nežiadúceho konania, pri posudzovaní trestnosti skutkov a pri ukladaní\ntrestov v administratívnom konaní sa uplatňujú zásady a princípy, ako v prípade trestných činov. Správne\nsúdy nie sú podľa § 195 písm. d) SSP viazané rozsahom ani dôvodmi žaloby, pokiaľ ide o dodržanie\nzásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je nutné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci\nadministratívneho trestania. K zásadám ukladania trestov (v širšom ponímaní tohto pojmu) aj podľa\nnázoru ústavného súdu, tak ako to prezentoval vo svojom uznesení sp. zn. PL. ÚS 3/2019 zo dňa\n12.10.2022, patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania skutku, podľa\nneskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie (čl. 50 ods. 6 ústavy v spojení s § 2\nods. 1 Trestného zákona a § 195 písm. d/ SSP ). Aplikácia inštitútu nepravej retroaktivity je tak prípustná,\nak je v prospech páchateľa.\n76. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, v súlade s ústavnokonformným výkladom právnych predpisov,\nv súlade so zásadami správneho trestania, reflektujúc judikatúru i právny názor Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, rešpektujúc práva dotknutých účastníkov konania, bolo potrebné v danom konaní\nzohľadniť zmenu právnej úpravy, ku ktorej v priebehu konania pred správnym súdom došlo a ktorá\nmá zásadný vplyv na posúdenie správnosti peňažnej sankcie, uloženej žalobkyni preskúmavanými\nrozhodnutiami a namietanej žalobkyňou v danom konaní najmä vo vzťahu k jej zákonnosti a primeranosti\n(body 6/ a 7/ námietok správnej žaloby).\n77. Vysloveným právnym názorom správneho súdu je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný\n(§ 191 ods. 6 v spojení s § 194 ods. 2 SSP). Žalovaná, viazaná právnym názorom správneho súdu\nvysloveným v tomto rozsudku, bude v rámci svojich odvolacích právomocí po vrátení veci povinná\naplikovať novú právnu úpravu, ktorá je pre žalobkyňu priaznivejšia, v jej komplexnosti, a teda opätovne\nposúdiť zistené nedostatky a uloženú sankciu v súlade s ňou pri zohľadnení zásad správneho trestania\na subsidiárneho použitia trestnoprávnych zásad ukladania trestov. Zároveň je orgán verejnej správy\npovinný nové rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo zrozumiteľné a presvedčivé, pričom uvedie,\nktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov,\nako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa\nvyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n\nSprávny súd zdôrazňuje, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho\norgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán\nv zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie\nsprávnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom\ntohto procesu (uváženia), musí byť náležite odôvodnené (R 90/2012).\n78. Zároveň správny súd dáva do pozornosti, že pre prípad ukladania trestov za predmetné protiprávne\nkonania bude úlohou konajúcich správnych orgánov vo vzťahu k jednotlivým, kontrolou zisteným\nsprávnym deliktom prehodnotiť aj právnu skutočnosť prípadného zániku trestnosti za spáchanie\nsprávneho deliktu (v zmysle zásad posudzovania trestnosti skutku podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy a § 2 ods.\n1 vety druhej Trestného zákona), ku ktorej došlo na základe zákona č. 211/2022 Z. z. (napr. § 28 ods.\n4 písm. i/ zákona o potravinách).\n79. V súvislosti s ďalšími námietkami uplatnenými v správnej žalobe (body 1/ až 5/ námietok) správny súd\nosobitne poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. januára\n2023, sp. zn. 1Asan/18/2020, ktorý sa totožnými námietkami vo veci tej istej žalobkyne a totožného\npredmetu konania podrobne zaoberal, a preto na jeho právne závery, najmä tie, ktoré sú uvedené v\nbodoch 38 – 47 rozhodnutia, v ďalšom odkazuje. Obdobne tak poukazuje na rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. septembra 2017, sp. zn. 7Sžo/262/2015 a dodáva, že\ntotožné námietky žalobkyne neboli v týchto konaniach uznané ako opodstatnené.\n80. Na základe uvedeného správny súd postupujúc v súlade s čl. 50 ods. 6 a čl. 152 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky v spojení s § 2 ods. 1 Trestného zákona a § 195 písm. d) SSP, aplikujúc ustanovenie\n§ 191 ods. 1 písm. c) SSP per analogiam v spojení s § 194 ods. 2 SSP v zmysle princípov a zásad\nkonania podľa § 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zrušil napadnuté\nrozhodnutie žalovanej pre nesprávne právne posúdenie veci a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom\nsa žalovaná vysporiada s novou právnou úpravou, pre žalobkyňu priaznivejšou vo vzťahu k výške\nsankcie a trestnosti kontrolou zistených skutkov.\n81. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanej úplnú\nnáhradu účelne vynaložených trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O ich výške rozhodne správny súd\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník(§ 175 ods. 2 SSP).\n82. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0\n139 ods. 4 veta prvá SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2\nSSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\n\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:7a1a6baa-9722-42de-baba-b4a86e50e1e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.3.2019.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2019 z 12. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-12", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.3.2019.1"}, {"guid": "ussr:dfc1bbcc-58b6-4de0-8dca-f93ccfa398f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 244/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 1017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dfc1bbcc-58b6-4de0-8dca-f93ccfa398f9"}, {"guid": "ussr:0d0a67bd-b89f-40db-b783-b845300ba37d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 338/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 338/06 z 8. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-08", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d0a67bd-b89f-40db-b783-b845300ba37d"}, {"guid": "ussr:2f88adb7-2309-423a-acbd-dc5e5c4be7d0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 212/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 212/06 z 28. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-28", "citacie_n": 539, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f88adb7-2309-423a-acbd-dc5e5c4be7d0"}, {"guid": "bc1ff62d-a5fa-4e58-820a-e3665597db12:bca0afdc-48e7-4863-b098-c1b3bbce9f52", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1015201090.1", "spisova_znacka": "4Asan/2/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/2/2019 z 4. 11. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-11-04", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1015201090.1"}, {"guid": "6ad0b235-840e-49ca-b4b9-3bb8f48cc47a:c943b23c-93f2-4cca-b592-532541d096b2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1017200308.1", "spisova_znacka": "1Asan/18/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/18/2020 z 31. 3. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1017200308.1"}], "citovane_v": []}