Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/238/2017 z 29. 11. 2023 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. novembra 2023, sp. zn. BA-5S/238/2017, ECLI:SK:SpSBA:2023:1017201993.1 Správny súd v Bratislave | BA-5S/238/2017 | ECLI:SK:SpSBA:2023:1017201993.1 | 2023-11-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 191 ods. 1 písm. d) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1b99752-14b7-4b9f-8e01-45fed0385729 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1017201993.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-5S/238/2017 1017201993 29. 11. 2023 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2023:1017201993.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: WERNER & Co. s.r.o., so sídlom Žltá 2/F, 851 07 Bratislava, IČO: 36 869 643, proti žalovanej: Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, IČO: 30 844 789, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. OLP-10/2016-S zo dňa 26.09.2017, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Bankovej rady Národnej Banky Slovenska číslo: OLP-10/2016S zo dňa 26.09.2017 a vec vracia žalovanej na nové konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaná na nižšom stupni rozhodovania vydala rozhodnutie č. k.: OFS-1087/2016-1 zo dňa 01.02.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložila žalobcovi poriadkovú pokutu vo výške XX.XXX,XX eur, a to za porušenie § 2 ods. 7 a § 9 ods. 3 písm. b) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o dohľade“) tým, že žalobca neposkytol v rozsahu a v určených lehotách žalovanej potrebnú súčinnosť, informácie a doklady osobám povereným výkonom dohľadu na mieste, začatom dňa 15.10.2015 na podklade poverenia zo dňa 13.10.2015, a tým sťažoval výkon dohľadu na mieste spôsobom, keď: 1.1. žalobca neposkytol osobám povereným výkonom dohľadu všetky vzory predzmluvnej a zmluvnej dokumentácie používanej pri jednotlivých druhoch produktov tak ako boli požadované osobami poverenými výkonom vo výroku prvostupňového rozhodnutia špecifikovaných dokumentov; 1.2. žalobca neposkytol osobám povereným výkonom dohľadu fotokópie kompletných úverových zložiek k zmluvám v rozsahu údajov a spôsobom ako boli uvedené v dokumentoch špecifikovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia; 1.3. žalobca neposkytol osobám povereným výkonom dohľadu všetky vnútorné predpisy upravujúce opis systému poskytovania spotrebiteľských úverov účinné od 01.09.2015 vrátane prípadných dodatkov tak ako boli požadované dokumentmi špecifikovanými vo výroku prvostupňového rozhodnutia. 2. Žalovaná u žalobcu vykonávala dohľad na mieste, a to najmä vo vzťahu k poskytovaniu predzmluvných informácií, uzatváraniu zmlúv o spotrebiteľských úveroch a k neprijateľným zmluvným podmienkam v zmluvách o spotrebiteľských úveroch. 3. Na dosiahnutie účelu dohľadu na mieste bolo nevyhnutne potrebné získanie vnútorných predpisov upravujúcich postup dohliadaného subjektu pri výkone činnosti tvoriacej predmet dohľadu na mieste, ako aj ďalšej dokumentácie poskytujúcej informácie o skutočnej aplikácii zákonných povinností pri výkone činnosti tvoriacej predmet dohľadu na mieste, a to najmä kópií zmluvnej a predzmluvnej dokumentácie k zmluvám o spotrebiteľských úveroch a úveroch, ktoré účastník konania uzavrel so svojimi klientmi, ako aj vzorovej zmluvnej a predzmluvnej dokumentácie používanej účastníkom konania pri výkone činnosti tvoriacej predmet dohľadu na mieste. Súčasťou oznámenia o začatí výkonu dohľadu na mieste č. A./XXXX zo dňa 18.11.2015 (ďalej len „oznámenie“) bol aj zoznam dokumentácie požadovanej od žalobcu, spolu s lehotami na predloženie. Žalobca postupne predkladal požadovanú dokumentáciu, ako aj žiadosti o vysvetlenia vo vzťahu k požadovanej dokumentácii. 4. V rámci oznámenia bol žalobca ďalej požiadaný aj o predloženie všetkých vnútorných predpisov upravujúcich opis systému poskytovania spotrebiteľských úverov, upravujúcich systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ako aj všetky vnútorné predpisy upravujúce podmienky poskytovania jednotlivých druhov produktov, t. j. vrátane príloh, na ktoré tieto vnútorné predpisy odkazujú. Žalovaná opísala, ktoré dokumenty chýbali a aké úkony vo vzťahu k žalobcovi vykonala, pričom zo strany žalobcu neboli doručené všetky vnútorné predpisy upravujúce opis systému poskytovania spotrebiteľských úverov. 5. Žalovaná následne uviedla, že osoby poverené výkonom dohľadu na mieste viackrát opakovane vyžadovali dokumentáciu a potrebnú súčinnosť žalobcu, pričom prihliadali na jeho prevádzkové možnosti. Napriek tomu žalobca nevyhovel v plnom rozsahu požiadavkám, ktoré smerovali k zisteniu skutkového stavu a k naplneniu účelu dohľadu. Následkom protiprávneho konania žalobcu bolo viacnásobné porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť, čím došlo k sťaženiu výkonu dohľadu. Žalobca bránil riadnemu preskúmaniu skutkového stavu a zároveň predlžoval výkon dohľadu na mieste. Žalobca neposkytol osobám povereným výkonom dohľadu požadovanú súčinnosť, najmä podľa vlastnej úvahy a svojvoľne predkladal informácie a doklady v nesprávnom alebo obmedzenom rozsahu bez opory v právnych predpisoch. Pritom ani opakované výzvy neviedli k náprave na strane žalobcu. Žalovaná bola pri určovaní výšky pokuty vedená úvahou v rámci zákonného obmedzenia, pričom zohľadnila to, že išlo o viacnásobné porušenie povinností žalobcu, ktoré z hľadiska času trvalo do času vydania prvostupňového rozhodnutia a spôsobilo predlžovanie dohľadu na mieste. Žalovaná uviedla, že bez potrebnej súčinnosti žalobcu nebolo možné dôsledne preskúmať skutkový stav a činnosť žalobcu, ktorá bola predmetom dohľadu na mieste. Účelom uloženia poriadkovej pokuty bolo dosiahnuť nápravu na strane žalobcu, berúc do úvahy skutočnosť, že u žalobcu bol dohľad na mieste vykonávaný prvý krát, žalovaná uloženú pokutu v spodnom pásme zákonom ustanovenej sadzby považovala za dostačujúcu, pričom očakávala, že uloženie pokuty povedie k riadnemu plneniu povinností žalobcu podľa § 9 ods. 3 Zákona o dohľade. 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad a námietku zaujatosti zo dňa 19.04.2016 (ďalej len „rozklad“), pričom uviedol, že dňa 11.09.2015 mu bolo udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov v neobmedzenom rozsahu, a to na základe žiadosti, ktorá obsahovala o. i. aj (i) opis systému posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, (ii) opis systému poskytovania spotrebiteľských úverov, ako aj (iii) opis zamýšľaného využívania samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov podľa osobitného predpisu na finančné sprostredkovanie pri poskytovaní spotrebiteľských úverov. 7. Žalobca následne uviedol, že povereniami zo dňa 13.10.2015, 21.10.2015 a 04.11.2015 žalovaná poverila desiatich zamestnancov výkonom dohľadu na mieste. Predmetom dohľadu mala byť činnosť žalobcu ako veriteľa v oblasti poskytovania spotrebiteľských a iných úverov v súvislosti s dodržiavaním príslušných zákonov, a to najmä vo vzťahu k poskytovaniu predzmluvných informácií, uzatváraniu zmlúv o spotrebiteľských úveroch a neprijateľným zmluvným podmienkam v zmluvách o spotrebiteľských úveroch. 8. Žalobca poukázal na to, že žalovanej boli žalobcu predložené požadované dokumenty, s tým, že chronologický uviedol, kedy a aká dokumentácia bola žalovanej odovzdaná, ako aj identifikáciu dokumentov, ktorú žalovaná požadovala a kedy. 9. K časti – vzorová predzmluvná a zmluvná dokumentácia, žalobca nesúhlasil so záverom žalovanej, že neposkytol úplnú vzorovú predzmluvnú a zmluvnú dokumentáciu a že by sťažoval postup žalovanej pri výkone dohľadu na mieste, a to z dôvodu, že vzorovú dokumentáciu poskytol žalovanej už dňa 21.11.2015, platnú k tomuto dátumu. Zároveň uviedol, že žalovaná vykonala kontrolné zaobstaranie finančnej služby, v dôsledku ktorého obdržala vzorovú dokumentáciu žalobcu, a teda požiadavku na jej predloženie považoval žalobca za nedôvodnú a neproporcionálnu. Súčasne uviedol, že žalovaná opomenula, že jej žalobca sprístupnil jeho informačný systém, obsahujúci zmluvnú dokumentáciu a odovzdal jej 81 úverových zložiek, ako aj ďalšie úverové zložky. Z uvedeného stavu sa požiadavka žalovanej javila ako nedôvodná, neproporcionálna, šikanózna a neprimerane zaťažujúca žalobcu. 10. K časti – odovzdané úverové zložky, žalobca poukázal na e-mail vedúcej dohliadaného tímu zo dňa 07.12.2015, týkajúci sa ochrany osobných údajov, pričom žalobca bol požiadaný o predloženie zmlúv v takej forme, aby z nich bolo možné identifikovať, že ide o vyžiadanú zmluvu, ako aj správnosť postupu dohliadaného subjektu pri overovaní bonity klienta. Žalobca poukázal na nekonzistentnosť postupu žalovanej a na to, že žalovaná mala k dispozícii viacero zmlúv, a preto bola požiadavka na predloženie 81 úverových zložiek (nie zmlúv) zjavne neproporcionálna, šikanózna a neprimerane zaťažujúca žalobcu; dosiahnutie účelu výkonu dohľadu na mieste bolo určite možné dosiahnuť aj bez požiadavky na predloženie desiatok úverových zložiek. K zmluve č. XXXXXXXXX žalobca uviedol, že k danej zmluve nebola uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy, a preto nemohol predložiť niečo, čo neexistuje. 11. K časti – vnútorné predpisy, žalobca zdôraznil, že je potrebné rozlišovať medzi jeho všetkými vnútornými predpismi a vnútornými predpismi, ktoré upravujú (i) opis systému poskytovania spotrebiteľských úverov, (ii) systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a (iii) vnútorné predpisy upravujúce podmienky poskytovania jednotlivých druhov produktov, vrátane príloh, na ktoré tieto predpisy odkazujú. Nie každý vnútorný predpis žalobcu spadá pod zmienené vnútorné predpisy. Žalobca nebol povinný doložiť spomenuté dokumenty, keďže sa nedotýkajú ani jednej z požadovanej oblasti vnútorných predpisov. Kompletná dokumentácia opisu systému poskytovania spotrebiteľských úverov tvorí prílohu žiadosti žalobcu o vydanie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov v neobmedzenom rozsahu a nachádza sa v príslušnom administratívnom spise, a teda žalovaná týmito dokumentami už niekoľko mesiacov disponovala a napriek uvedenému šikanózne a neprimerane žiadala tieto dokumenty od žalobcu. 12. Žalobca v rozklade uplatnil aj námietku zaujatosti a konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané vylúčeným zamestnancom. Poukázal na B. C. D. a na jeho vyjadrenia vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca mal za to, že zo strany daného zamestnanca došlo k vzniku nepriateľského vzťahu k žalobcovi s tým, že je nepochybný neprijateľný pomer B. C. D. voči žalobcovi a táto skutočnosť bola dôvodom existencie pochybností o nezaujatosti zamestnanca správneho orgánu. Na vylúčenie zamestnanca sú postačujúce pochybnosti o nezaujatosti zamestnanca, t. j. nemusí byť daný nepochybný záver o zaujatosti zamestnanca, pričom v danom prípade boli pochybnosti jednoznačne dané, keďže zamestnanec žalovanej uviedol, že žalobca zavádza tretie osoby a ironicky ho označil za profíka, keďže to každodenne vidí z podaní. Ak v nadväznosti na takéto stanovisko táto osoba iniciuje výkon dohľadu na mieste spojený s masívnym vyžiadaním dokladov napriek tomu, že žalovaná potrebnými dokladmi disponuje v spojení s neprimerane krátkymi lehotami a napokon bez akéhokoľvek tlmočenia konkrétnych nedostatkov vydá prvostupňové rozhodnutie, nemožno takúto osobu považovať za nezaujatú a možno prijať záver o jej nepriateľskom vzťahu k žalobcovi. Žalobca požiadal o vylúčenie tejto osoby z konania a prvostupňové rozhodnutie považoval za nezákonné, vydané vylúčeným zamestnancom. 13. Žalobca vzniesol tiež námietku, že dohľad na mieste bol vykonaný vylúčeným zamestnancom. Poverením nad výkonom dohľadu bola určená E. E. F. a táto bola poverená vylúčeným zamestnancom B. C. D.. Žalobca zistil skutočnosti, ktoré svedčia o vylúčení E. E. F., keďže dohľad na mieste, kde E. E. F. pôsobí ako vedúca dohliadaného tímu, je spojený s neprimeraným, časovo stresujúcim a šikanóznym zaťažovaním žalobcu, z čoho možno vyvodiť zjavný nepriateľský pomer vo vzťahu k žalobcovi, a to v dôsledku rodinného, priateľského a susedského vzťahu s rodinou dlžníka žalobcu. Tento vzťah je podľa konštantného záveru súdnej judikatúry, ako aj odbornej literatúry dôvodom existencie pochybností o nezaujatosti zamestnanca správneho orgánu. Žalobca mal za to, že prvostupňové rozhodnutie bolo založené na nezákonnom dohľade na mieste vykonávanom vylúčeným zamestnancom orgánu dohľadu a predstavovalo sankciu za nesplnenie požiadaviek uložených žalobcovi vylúčeným zamestnancom. 14. Ďalej žalobca namietal, že vykonávaný dohľad na mieste predstavuje nezákonný zásah do práv žalobcu. Žalobca uviedol, že (i) poverenie osôb poverených výkonom dohľadu je maximálne všeobecné, týkajúce sa prakticky kontroly dodržiavania celého spotrebiteľského práva v prípade poskytovania spotrebiteľských úverov, bolo udelené na dobu neurčitú a chýba v ňom akékoľvek poučenie o právnych prostriedkoch obrany žalobcu, (ii) v povereniach chýba uvedenie akéhokoľvek konkrétneho podozrenia porušenia zákona vedúceho k dohľadu na mieste, v zmysle čoho tento text dovoľuje kontrolovať prakticky čokoľvek a v ľubovoľnom rozsahu, (iii) z prvostupňového rozhodnutia vyplýva existencia kontrolného zaobstarania finančnej služby v čase predchádzajúcom vydaniu poverení, (iv) napriek dostatočnému predloženiu dokladov žalovaná zotrvávala na povinnosti žalobcu poskytnúť vzorovú dokumentáciu viac ako 80 úverových zložiek, vymohla si prakticky neobmedzený prístup do informačného systému žalobcu a zotrvala na predložení vnútorných predpisov, ktorými disponovala a (v) napriek tomu, že žalovaná disponovala dostatočným množstvom podkladov a informácií, ukladala žalobcovi početné požiadavky na predloženie podkladov a informácií v neprimeraných lehotách a s neprimeraným odôvodnením. Žalobca mal za to, že celý výkon dohľadu na mieste bol nezákonný, čo spôsobilo nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, pretože žalobcovi nebolo možné uložiť poriadkovú pokutu za nesplnenie povinností, resp. neposkytnutie súčinnosti v rámci nezákonného výkonu dohľadu na mieste. Výkon dohľadu na mieste možné označiť ako neprípustnú fishing expedition, keďže ide zjavne o zhromažďovanie obrovského množstva informácií bez existencie konkrétneho podozrenia, ktoré naviac nebolo žalobcovi oznámené. Zároveň uviedol, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu práv ohľadom ochrany osobných údajov. 15. Žalobca záverom namietal, že prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov a bolo založené na nedostatočnom a neúplnom zistení skutkového stavu. Žalobca v rozklade zároveň uviedol, že prvostupňové rozhodnutie predstavuje neprípustnú súhrnnú sankciu. II. Stručné zhrnutie napadnutého opatrenia 16. Na podklade podaného rozkladu vydala žalovaná rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska číslo: OLP-10/2016-S zo dňa 26.09.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým rozhodla tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdila a rozklad zamietla. 17. K námietke zaujatosti a k námietke nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaná uviedla, že príslušné námietky boli zamietnuté ako nedôvodné. 18. K námietke ohľadom skutkového stavu – k vzorovej predzmluvnej a zmluvnej dokumentácii, k odovzdaným úverových zložkám a vnútorným predpisom žalovaná uviedla, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje vypísané vzorové predzmluvné a zmluvné dokumenty s označením verzie a doby platnosti. Zároveň prvostupňové rozhodnutie na strane 4 uvádza konkrétne nedostatky vo vzorovej predzmluvnej a zmluvnej dokumentácii, ktoré neboli odstránené ani po upozornení na nedostatky. Tieto nedostatky sú nedostatkami, ktoré orgán dohľadu na účely dohľadu na mieste potreboval a nevedel doplniť z dokumentácie poskytnutej v priebehu dohľadu na mieste žalobcom, resp. získanej dohliadacím tímom počas kontrolovaného zaobstarávania finančných služieb. Žalovaná uviedla, že žalobca doručil vyžiadanú dokumentáciu do podateľne až po tom, ako bol dohliadacím tímom upozornený na možnosť udelenia poriadkovej pokuty, ak žiadaná dokumentácia nebude poskytnutá v požadovanom rozsahu a kvalite v určenej lehote. 19. Námietku žalobcu ohľadom neprimeranosti spracovania osobných údajov, aj v súvislosti s predložením 81 úverových zložiek so širokou škálou osobných údajov a prístupom orgánu dohľadu do informačného systému žalobcu vyhodnotila žalovaná ako nedôvodnú. Vyžiadanie 81 úverových zložiek nesmerovalo k zhromaždeniu osobných údajov, ale k tomu, aby orgán dohľadu zistil ako žalobca uzatvára zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či sa pritom dopúšťa porušenia príslušnej platnej legislatívny a ak áno, tak v akom rozsahu, prípadne či takéto konanie je náhodné alebo opakujúce sa. 20. K námietke ohľadom nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaná uviedla, že orgán dohľadu dostatočne zistil skutkový stav veci a rovnako tento zistený stav aj správne vyhodnotil. Námietky žalobcu o neúplnom zistení skutkového stavu a o závažných pochybeniach pri jeho zistení vyhodnotila žalovaná ako neopodstatnené. Orgán dohľadu v zmysle ponímania materiálnej pravdy spoľahlivo zistil skutkový stav a tento bol podkladom prvostupňového rozhodnutia. 21. Ako nedôvodnú vyhodnotila žalovaná aj námietku, že prvostupňové rozhodnutie predstavovalo neprípustnú súhrnnú sankciu. Žalovaná konštatovala, že sa podrobne zaoberala všetkými námietkami žalobcu a vzhľadom na zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí ich považovala za neopodstatnené. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona požadoval orgán prvého stupňa súčinnosť pri výkone dohľadu a táto povinnosť zo strany žalobcu nebola splnená. Požadované dokumenty neboli orgánu dohľadu predložené v požadovanom rozsahu a tie ktoré boli predložené mali nedostatky, podrobne uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaná konštatovala, že so všetkými námietkami sa podrobne vysporiadal orgán prvého stupňa a žalovaná na základe preskúmania celého spisového podkladu k prvostupňovému rozhodnutiu dospela k názoru, že námietky žalobcu sú účelové a neopodstatnené. Žalobca nemal žiaden zákonný dôvod polemizovať o tom, či požadované doklady sú potrebné na riadny výkon dohľadu a či tieto predloží alebo nepredloží, v akom rozsahu a podobne. Žiaden platný zákon nedával žalobcovi ako dohliadanému subjektu kompetenciu posudzovať oprávnenosť požiadaviek orgánu dohľadu, resp. rozhodovať, či je účel dostatočný alebo dostatočne zdôvodnený na poskytnutie požadovaných dokladov, vysvetlení alebo iných údajov. Skutočnosť, že žalobca bezdôvodne polemizuje s orgánom dohľadu o predložení požadovaných dokladov, a to aj napriek skutočnosti, že nemá kompetencie rozhodovať a posudzovať, čo je potrebné pre riadny výkon dohľadu, vzbudzuje pochybnosti, či svoju činnosť vykonáva s náležitou odbornou starostlivosťou a v záujme svojich klientov. 22. Žalovaná uviedla, že po preskúmaní predložených dokumentov mala za preukázané, že žalobca pri výkone dohľadu sťažoval prebiehajúci výkon dohľadu tým, že neposkytol osobám povereným výkonom dohľadu všetky požadované doklady tak, ako to bolo uvedené v bodoch 1 až 3 výroku prvostupňového rozhodnutia. Žalovaná mala za preukázané, že orgán prvého stupňa žiadal od žalobcu doklady obsahujúce informácie potrebné na dosiahnutie účelu dohľadu na mieste v súlade so zákonom, z jeho strany nešlo o svojvoľné a nezákonné vymýšľanie dokladov a požiadaviek a nechýbala súvislosť medzi požadovanými dokladmi a právnou povinnosťou žalobcu. 23. Vo vzťahu k výške pokuty a správnej úvahe žalovaná poukázala na to, že táto bola vyjadrená v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Na základe skutočností uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaný dospela k záveru, že orgán prvého stupňa v rámci prvostupňového rozhodnutia náležite zistil a posúdil skutkový a právny stav a dostatočne odôvodnil prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Hodnotenie zistených skutočností a dôkazov bolo pri prvostupňovom rozhodovaní vykonané v medziach zákonom povolenej úvahy, výrok prvostupňového rozhodnutia bol určitý a dostatočne odôvodnený, skutkový stav bol dostatočne zistený a správne posúdený s uvedením všetkých relevantných podkladov, z ktorých orgán prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal a nebol daný zákonný dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 24. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo veciach správneho trestania zo dňa 30.11.2017 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia. 25. Žalobca namietal, že vykonávaný dohľad na mieste u žalobcu predstavoval neústavný a nezákonný zásah do jeho práv. Žalobca namietal nezákonné poverenie na výkon dohľadu na mieste, ako aj nezákonnosť uloženej pokuty vzhľadom na neprípustný rozsah určenia predmetu dohľadu v povereniach na výkon dohľadu na mieste, a to aj v spojení s neurčením času výkonu dohľadu na mieste, t. j. nezákonný dohľad na mieste. Žalobca ďalej namietal neprimeraný a nešetrný výkon dohľadu na mieste, keď výkon dohľadu bol neprimeraný, nešetrný a neprihliadal na prevádzkové potreby žalobcu. 26. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná formulovala svoju požiadavku na predloženie informácií a dokladov tak, že žiadala o poskytnutie informácií a podkladov aj za obdobie, kedy žalobca povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov nemal, a teda nemohol spotrebiteľské úvery poskytovať. Už len z tohto dôvodu bola požiadavka žalovanej nezákonná a neprimeraná a za jej prípadné nesplnenie nemožno uložiť žalobcovi poriadkovú pokutu. Žalovaná uložila poriadkovú pokutu aj za nesplnenie požiadaviek na predloženie dokladov z obdobia spred udelenia povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov žalobcovi, konala tak nezákonne, a preto sú prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie nezákonné. 27. Napadnuté rozhodnutia predstavujú tiež neprípustnú súhrnnú sankciu. Poriadková pokuta bola uložená na základe viacnásobného porušenia povinnosti žalobcu, pričom žalovaná toto viacnásobné porušenie právne kvalifikovala ako priťažujúcu okolnosť v neprospech žalobcu. Napriek tomu je v napadnutom rozhodnutí uvedené, že išlo o jeden poriadkový delikt a vo vzťahu k výške pokuty žalovaná poukázala na prípustnú správnu úvahu. Uložená pokuta sa dotýka viacerých – troch skutkov spoločne. Žalovaná uložila pokutu za tri odlišné skutky, avšak v rozhodnutiach sa orgány verejnej správy nezaoberali problematikou analógie s trestným právom a ukladaním úhrnného / súhrnného trestu a absorpčnou zásadou. Napadnuté rozhodnutia tak v tomto smere považoval žalobca za nepreskúmateľné a naviac aj rozporné s judikatúrou, na ktorú poukázal. Žalovaná sa mala podľa žalobcu vysporiadať s tým, ktorý z uvedených skutkov považovala za najzávažnejšie porušenia zákona a následne mala uložiť sankciu iba za spáchanie závažnejšieho skutku. 28. Žalobca mal za to, že nezákonnosť a neprimeranosť postupu žalovanej možno vztiahnuť aj na agendu ochrany osobných údajov, a to vo vzťahu k údajne excesívne anonymizovaným 81 úverovým zložkám. Žalobca tiež zdôraznil, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané vylúčeným zamestnancom žalovanej a dohľad na mieste vykonával vylúčený zamestnanec žalovanej. 29. V ďalšom obsahu žalobca namietal porušenie zásady dvojinštančnosti konania, keďže napadnuté rozhodnutie na stranách 14 až 71 obsahuje stanovisko prvostupňového orgánu; následne obsahuje napadnuté rozhodnutie len všeobecné závery orgánu oprávneného rozhodnúť o rozklade s citáciou právnej úpravy a ďalej súhlas so záverom prvostupňového orgánu bez bližšieho odôvodnenia, o výške pokuty a o oprave pisárskej chyby. Z napadnutého rozhodnutia je tak zrejmé, že s výnimkou rozhodnutia o zaujatosti zamestnancov žalovanej a výšky poriadkovej pokuty orgán oprávnený rozhodovať o rozklade úplne rezignoval na vysporiadanie sa s rozkladom, prenechal túto otázku orgánu prvého stupňa, s ktorým sa iba všeobecne stotožnil a na takomto všeobecnom a „nič nehovoriacom“ postuláte založil svoje rozhodnutie. Žalovaná zároveň neupovedomila žalobcu o žiadnom stanovisku orgánu prvého stupňa vo vzťahu k jeho rozkladu a jej jediná odpoveď na rozklad bolo napadnuté rozhodnutie. 30. Následne žalobca poukázal na nedostatočné zistenie skutkového stavu, a to vo vzťahu k chýbajúcemu dohľadovému spisu a chýbajúcim úverovým zložkám a ďalším podkladom. Rozhodnutie bez chýbajúceho spisu o výkone dohľadu na mieste je závažným procesným pochybením žalovanej, ktorá v danej veci úplne a presne skutkový stav nezistila a v tomto smere existujú viaceré závažné pochybenia, v zmysle ktorých zákonnosť prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia neobstojí. 31. Žalobca nesúhlasil so žalovanou, že neposkytol úplnú vzorovú predzmluvnú a zmluvnú dokumentáciu a že by súčasne sťažoval postup žalovanej pri výkone dohľadu na mieste. Poukázal na to, že žalovanej vzorovú dokumentáciu poskytol. Súčasne sa vyjadril aj k odovzdaným úverovým zložkám a uviedol, že účelom predloženia bolo hodnotenie bonity klienta, a preto, ak bol anonymizovaný údaj, ktorý z hľadiska hodnotenia bonity klienta nebol rozhodný, nešlo o skutočnosť, za ktorú bolo možné uložiť žalobcovi poriadkovú pokutu. 32. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Poukázal na všeobecné a nekonkrétne pasáže prvostupňového rozhodnutia a mal za to, že podobnými chybami trpí aj napadnuté rozhodnutie. 33. Uloženú pokutu považoval žalobca za neprimeranú, a to s ohľadom na okolnosti daného prípadu. V prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí absentuje správna úvaha týkajúca sa uloženia poriadkovej pokuty s ohľadom na (i) čas trvania protiprávneho konania, (ii) rozsah jeho následku a (iii) prípadné opakované porušenie povinností. Žalobca zdôraznil, že žalovaná argumentačne rezignovala na posúdenie času trvania protiprávneho konania a rovnako rezignovala na skutočnosť, že prípadné protiprávne konanie žalobcu nemalo žiadne negatívne právne následky, ako aj na to, že nešlo o recidívu na strane žalobcu. Preto je napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutí za hypotetického predpokladu protiprávneho konania na strane žalobcu nielen uložením pokuty v neprimeranej výške, ale aj nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov z dôvodu nezohľadnenia všetkých zákonných kritérií pre uloženie pokuty. Súčasne navrhol peňažnú moderáciu tak, aby správny súd zmenil výšku uloženej pokuty na X,XX euro, nakoľko pôvodne uložená pokuta je neprimeraná povahe skutku. IV. Vyjadrenie žalovanej 34. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 23.03.2018 (ďalej len „vyjadrenie“), pričom navrhla žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. 35. Žalovaná k namietanému neprimeranému a nešetrnému dohľadu na mieste uviedla, že žalobca vykonáva činnosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov v tak veľkom rozsahu, že požiadavky žalovanej v žiadnom prípade nemohli byť neprimerane zaťažujúce. 36. K žalobnému bodu ohľadom požadovania informácií a dokladov aj za obdobie spred udelenia povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov (t. j. od 01.09.2015) žalovaná poukázala na to, že na základe Zákona o dohľade je daná pôsobnosť k preskúmaniu zmlúv uzavretých pred právoplatnosťou povolenia veriteľa. Nejestvuje dôvod, pre ktorý by osoba, ktorá poskytovala úvery pred udelením povolenia, prechodom právomoci zo Slovenskej obchodnej inšpekcie na žalovanú mala dostať faktickú amnestiu na všetky prípadné porušenia zákona, ktoré do vydania povolenia Slovenská obchodná inšpekcia nezistila a nezačala o nich konanie. 37. Žalovaná ďalej uviedla, že v predmetnom prípade sa nejednalo o rôzne správne delikty, ale o jeden delikt – porušenie zákonnej povinnosti poskytovať osobám povereným výkonom dohľadu a prizvaným osobám nimi požadovanú súčinnosť na účely výkonu dohľadu na mieste, a to informácie a doklady, čím žalobca spôsobil sťažovanie výkonu dohľadu na mieste, pričom za toto porušenie je možné uložiť poriadkovú pokutu. Vyplýva to z konštrukcie skutkovej podstaty v § 38 ods. 1 písm. a) a § 38 ods. 2 Zákona o dohľade. Vo vzťahu k žalobcovi sa jedná o jeden poriadkový delikt, spáchaný viacerými útokmi, resp. nekonaním žalobcu, ktorých konkretizácia je uvedená pod č. 1 až 3 výroku prvostupňového rozhodnutia. Súčasne poukázala na to, že zo skutkovej podstaty predmetného deliktu vyplýva, že zodpovednosť je objektívna, s možnosťou liberácie, ak domnelý páchateľ preukáže, že existoval závažný dôvod. Pri objektívnej zodpovednosti nemá zmysel hovoriť o úmyselnom zavinení, a teda ani o jednotiacom zámere. Do popredia vystupuje objektívna súvislosť, ktorá je daná vykonávaním jedného konkrétneho dohľadu na mieste na základe jedného poverenia. 38. Ohľadom agendy ochrany osobných údajov (anonymizované úverové zložky) žalovaná poukázala na právny základ spracúvania osobných údajov, keď žalovaná má širokú právomoc spracúvať osobné údaje. 39. Namietané porušenie zásady dvojinštančnosti konania žalovaná považovala za nedôvodné, keďže druhostupňový orgán uviedol svoje stanovisko a argumentáciu, dôvody, prečo nevyhovel námietkam žalobcu. Druhostupňový orgán vykonal riadne konanie, pričom sa podrobne zaoberal všetkými podanými námietkami žalobcu, a tom rozsahu ich aj uviedol v napadnutom rozhodnutí. Zároveň poukázala na to, že v praxi slovenských súdov je bežné, že súd v texte vlastného odôvodnenia rozhodnutia použije, aj bez atribúcie, doslovný text z iného rozhodnutia. Žalovaná poukázala na to, že vo veci sa rozhodovalo v dvoch inštanciách a k porušeniu tejto zásady nemohlo dôjsť. 40. K nedostatočnému zisteniu skutkového stavu (chýbajúci dohľadový spis, chýbajúce úverové zložky a ďalšie podklady) žalovaná uviedla, že z oboch napadnutých rozhodnutí vyplýva, že skutkový stav bol zistený správne. Zároveň poukázala na to, že práva žalobcu na obhajobu neboli v konaní porušené a žalobca mal právo vyjadriť sa k všetkým dôkazom. K vzorovej predzmluvnej a zmluvnej dokumentácii, žalovaná zdôraznila, že samotný žalobca potvrdil, že jej neposkytol potrebné verzie vzorovej zmluvnej dokumentácie. 41. K žalobnému bodu ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobca tu neprípustne otáča dôkazné tvrdenia a dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal liberačné dôvody. K neprimeranosti výšky uloženej pokuty odkázala žalovaná na napadnuté rozhodnutie a uviedla, že obe rozhodnutia obsahujú riadne odôvodnenie uloženej sankcie s uvedením dôvodov, a to s ohľadom na ich závažnosť, na čas trvania protiprávneho konania, jeho rozsah a možné následky. Žalovaná považovala uloženú sankciu za primeranú a účinnú daným okolnostiam, aby sa dosiahol nielen náležitý represívny účinok, ale aj preventívny účinok. S odkazom na skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalovaná navrhla žalobu zamietnuť a sankčnej moderácii nevyhovieť. V. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 42. K vyjadreniu sa vyjadril žalobca replikou zo dňa 23.05.2018 (ďalej len „replika“), v ktorej konštatoval, že žalovaná rezignovala na vyjadrenie k celému obsahu žaloby, osobitne k všetkým žalobným bodom a v časti, v ktorej sa k žalobe nevyjadrila iba všeobecne poukázala na prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie. Žalobca nepovažoval argumentáciu žalovanej za správnu a zotrval na žalobe. 43. Ďalšie písomné podania vo vzťahu k podanej žalobe zo strany účastníkov neboli predložené. VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 44. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: BA – 5S/238/2017. 45. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní tak ako vyplýval z obsahu žaloby, a to v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a je nutné napadnuté rozhodnutie zrušiť, a to z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“). 46. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže ani jeden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania, resp. účastníci konania súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.11.2023. 47. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 48. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 49. Podľa § 27 ods. 1 Zákona o dohľade (v znení platnom a účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia), rozhodnutie Národnej banky Slovenska musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o rozklade. 50. Podľa § 27 ods. 3 Zákona o dohľade (v znení platnom a účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia), v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutkové zistenia boli podkladom na rozhodnutie, z ktorých dôkazov a akých úvah pri vyhodnotení dôkazov vychádza rozhodnutie a podľa akých ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov sa posudzoval zistený skutkový stav. Odôvodnenie netreba, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 51. Podľa prvej vety § 32 ods. 1 Zákona o dohľade (v znení platnom a účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia), o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhoduje banková rada. 52. S odkazom na žalobu a uplatnené žalobné body bolo úlohou správneho súdu preskúmať, či si orgány verejnej správy zaobstarali dostatok dôvodov k vydaniu napadnutých rozhodnutí a či ich správna úvaha a odôvodnenie napadnutých rozhodnutí poskytujú dostatočný obraz toho, ako orgány verejnej správy dospeli k svojim záverom. 53. Nakoľko si žalobca v žalobe uplatnil žalobný bod týkajúci sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, správny súd v prvom rade preskúmal dôvodnosť tohto žalobného bodu. K danému žalobca uviedol, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že s výnimkou rozhodnutia o zaujatosti zamestnancov žalovanej a výšky poriadkovej pokuty, orgán oprávnený rozhodovať o rozklade úplne rezignoval na vysporiadanie sa s rozkladom, prenechal túto otázku orgánu prvého stupňa, s ktorým sa všeobecne stotožnil a na tomto všeobecnom postuláte založil napadnuté rozhodnutie. 54. V súlade s uplatneným žalobným bodom správny súd preskúmal administratívy spis, z ktorého obsahu mal za preukázané, že prvostupňový orgán sa k podanému rozkladu vyjadril, a to podaním s názvom: „Stanovisko k rozkladu proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty č. A./XXXX-X“ zo dňa 29.04.2016 (ďalej len „stanovisko“). Prostredníctvom tohto stanoviska sa prvostupňový orgán vyjadril k rozkladu a predložil ho orgánu oprávnenému rozhodovať o rozklade. 55. Správny súd preskúmal stanovisko a toto porovnal s obsahom napadnutého rozhodnutia a zistil, že napadnuté rozhodnutie je na viacerých miestach priamo doslovným prepísaním argumentácie uvedenej v stanovisku. Správny súd uvádza: 55.1. na strane 2-4 napadnutého rozhodnutia je sumarizácia skutkového stavu; 55.2. na strane 5-6 napadnutého rozhodnutia sa žalovaná vyjadrila k námietke ohľadom nesprávneho doručenia prvostupňového rozhodnutia a vo vzťahu k uplatneným námietkam zaujatosti; 55.3. od strany 6 až po stranu 12 napadnutého rozhodnutia žalovaná doslovne odcitovala odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia; 55.4. strana 14 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 2 stanoviska a prvostupňového rozhodnutia; 55.5. strana 16 a 17 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 3 stanoviska; 55.6. strana 18 a 19 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 4 a 5 stanoviska; 55.7. strana 20 a časť strany 21 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 6 stanoviska; 55.8. časť strany 21 a strana 22 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 7 až 8 stanoviska; 55.9. strana 23 a časť strany 24 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 8 a 9 stanoviska; 55.10. časť strany 24 a časť strany 25 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 9 a 10 stanoviska; 55.11. väčšia časť strany 25 a strane 26 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 10 stanoviska; 55.12. strana 27 a 28 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 11 stanoviska; 55.13. strana 29 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 12 stanoviska; 55.14. strana 30 a strana 31 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 13 stanoviska; 55.15. strana 32 a časť strany 33 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 14 stanoviska; 55.16. väčšia časť strany 33, strana 34 a časť strany 35 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 15 stanoviska; 55.17. časť strany 35 a strane 36 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 16 stanoviska; 55.18. väčšia časť strany 37 a strana 38 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 17 stanoviska; 55.19. strana 39 a časť strany 41 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 18 stanoviska; 55.20. časť strany 41 a časť strany 41 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 19 stanoviska; 55.21. časť strany 42 a strana 43 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 20 stanoviska; 55.22. časť strany 43, strana 44 a časť strany 45 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 41 stanoviska; 55.23. časť strany 45, strana 46, strana 47 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 22 stanoviska; 55.24. strana 49 a strana 50 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 23 stanoviska; 55.25. časť strana 51 a časť strany 52 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 24 stanoviska; 55.26. časť strany 52, strana 53 , strana 54 a časť strany 55 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 25 stanoviska; 55.27. časť strany 55, strana 56 a časť strany 57 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 27 stanoviska; 55.28. napadnuté rozhodnutie v časti – B/ vykonávaný dohľad na mieste u dohliadaného subjektu predstavuje nezákonný zásah do práv dohliadaného subjektu – argumentácia žalovanej v tejto časti je doslovne prepísaná strana 27 až 35 stanoviska; 55.29. napadnuté rozhodnutie v časti – C/ prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov – argumentácia žalovanej je doslovne prepísaná strana 35 stanoviska k danému dôvodu rozkladu; 55.30. napadnuté rozhodnutie v časti – prvostupňové rozhodnutie je založené na nedostatočnom a neúplnom zistení skutkového stavu – argumentácia žalovanej je doslove prepísaná strana 35 a 36 stanoviska k danému dôvodu rozkladu; 55.31. napadnuté rozhodnutie v časti – E/ prvostupňové rozhodnutie predstavuje neprípustnú súhrnnú sankciu – argumentácia žalovanej je doslove prepísaná strana 36 stanoviska k danému dôvodu rozkladu. 56. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaná ako orgán oprávnený rozhodovať o rozklade si sama ani nevymedzila podstatné námietky žalobcu uvedené v rozklade, ku ktorým sa v napadnutom rozhodnutí vyjadrí – tieto boli doslovne prevzaté zo stanoviska. Zároveň argumentácia uvedená v napadnutom rozhodnutí bola prevzatá zo stanoviska, a to len s menšími štylistickými zmenami. Takýto postup žalovanej tak nemožno považovať za súladný so Zákonom o dohľade a súladný s postavením orgánu oprávneného rozhodovať o rozklade. Žalovaná opomenula vykonať vlastný prieskum prvostupňového rozhodnutia tak ako jej to ukladá Zákon o dohľade a v napadnutom rozhodnutí absentuje akákoľvek vlastná úvaha žalovanej k podanému rozkladu a rovnako absentuje vlastné odôvodnenie žalovanej vo vzťahu k námietkam uplatneným žalobcom. Správny súd tak objektívne nevie ako sa žalovaná vysporiadala s podaným rozkladom, keď celá argumentácia použitá v napadnutom rozhodnutí je postojom / stanoviskom prvostupňového orgánu a nie žalovanej. S odkazom na uvedené je tak naplnený dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, nakoľko napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Správny súd tak nemohol pristúpiť k prieskumu napadnutého rozhodnutia, pretože objektívne nemohol preskúmať odôvodnenie a myšlienkové pochody žalovanej, tieto v napadnutom rozhodnutí úplne absentovali. 57. Vo vzťahu k vyššie uvedenému záveru neobstojí námietka žalovanej, že aj súdy bežne použijú doslovný text z iného rozhodnutia, keď je rozdiel, či rozhoduje orgán oprávnený rozhodnúť o rozklade a či rozhoduje správny súd v rámci správneho súdnictva. Zatiaľ čo orgán oprávnený rozhodnúť o rozklade je povinný preskúmať prvostupňové rozhodnutie (neprávoplatné) na podklade podaného rozkladu, a teda jedná sa o konanie, kedy môže tento orgán preskúmať prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a je oprávnený doplniť dokazovanie aj na základe svojej vlastnej úvahy, správny súd preskúmava právoplatné rozhodnutia a je prísne viazaný žalobnými bodmi. Zároveň je aj rozdielna preskúmavacia činnosť kasačného súdu, ktorý je taktiež viazaný kasačnými bodmi a orgánu, oprávneného rozhodovať o podanom rozklade. Súčasne, ak by sa správny súd stotožnil s tvrdením žalovanej, akceptoval by právne neudržateľnú situáciu, kedy by orgán oprávnený rozhodovať o rozklade nemusel prvostupňové rozhodnutie preskúmavať, ale by stačilo len bezmyšlienkovito prevziať tvrdenia prvostupňového orgánu. To, že bolo v danej veci formálne rozhodnuté na dvoch inštanciách je síce nespochybniteľné, avšak porušenie tejto dvojinštančnosti sa nevníma len vo formálnom ponímaní dvojinštančnosti konania (teda, že rozhodoval orgán oprávnený rozhodovať o rozklade), ale poníma sa aj v materiálnom ponímaní rozhodovania tohto orgánu, ktorý má presne vymedzené oprávnenia a povinnosti. 58. Správny súd uvádza, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4So/226/04 zo dňa 19.10.2005, publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu pod č. R 33/2006). 59. Správny súd konštatuje, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zaťažené. Nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie (alebo ich časť) preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné rozhodnutie je také rozhodnutie alebo opatrenie, pokiaľ z neho nemožno zistiť ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Svk/19/2021 zo dňa 15.11.2022). Ako to už správny súd uviedol vyššie, z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké úvahy viedli žalovanú ako orgán oprávnený rozhodovať o rozklade k vydaniu napadnutého rozhodnutia. To, že sa žalovaná doslovne stotožní so stanoviskom prvostupňového orgánu a toto doslovne prevezme do svojho rozhodnutia nepredstavuje dostatočné vysporiadanie sa s podaným rozkladom, pretože stanovisko je výsledkom úvahy prvostupňového orgánu a nie žalovanej ako orgánu rozhodujúceho o rozklade. 60. Správny súd na podporu svojich záverov uvádza nasledujúce: „Najvyšší súd má za to, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani len v minimálnych náznakoch neuviedol dôvody svojho právneho záveru. Žalovaný len stroho súhlasil s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ktorého vlastný právny názor v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia v prezentovanom smere úplne absentuje. Toto doplnil o jednotlivé zákonné ustanovenia a opis priebehu správneho konania so záverečným konštatovaním nemajúcim základ v dostatočne zdôvodnenom skutkovom stave o tom, že ustanovenie § 16 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení a na žalobcu nevzťahuje. Okrem toho sa námietkam žalobcu nevenoval ani len okrajovo“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 10Sžso/79/2015 zo dňa 29.11.2016). Je potrebné zdôrazniť, že zmyslom a účelom odôvodnenia rozhodnutia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre jeho výrok, a preto je potrebné uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré správny orgán vykonal, ale aj reagovať na vyjadrenia a návrhy účastníkov, ktoré pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ktoré námietky účastníka považuje za nesprávne a z akého dôvodu a ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a aké úvahy ho viedli k danému záveru. Aj odvolací správny orgán by mal náležite odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec a nemôže len odkazovať na to, že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané a dôvody prvostupňového rozhodnutia uznané za správne a bezmyšlienkovito sa stotožniť so závermi prvostupňového rozhodnutia alebo stanoviska prvostupňového orgánu. 61. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti tak bol naplnený dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Vada nepreskúmateľnosti vytvára prekážku, aby správny súd preskúmal aj ostatné uplatnené žalobné body, a preto sa ďalšími žalobnými bodmi nezaoberal. Zároveň správny súd nepristúpil ani k peňažnej moderácii, keď mu v tom objektívne bránila nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. 62. Správny súd pre úplnosť uvádza, že nepristúpil k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia, keď nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia spôsobila, že správny súd nemohol objektívne preskúmať prvostupňové rozhodnutie. Správny súd nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov, pričom vecne preskúmať zákonnosť prvostupňového rozhodnutia je možné len za predpokladu náležitého odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom správny orgán vyhodnotí a bude reagovať na námietky žalobcu. Žalovaná opomenula napadnuté rozhodnutie náležite odôvodniť, v ďalšom konaní tak bude jej úlohou znova vykonať prieskum prvostupňového rozhodnutia na podklade podaného rozkladu a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, a to aj s prihliadnutím na skutočnosti, uvedené v tomto rozsudku. 63. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal voči žalovanej náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP. 64. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP, v spojení s § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).