{"guid": "fb7861b5-7f46-4585-9d51-fdc031388177:b1b99752-14b7-4b9f-8e01-45fed0385729", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1017201993.1", "spisova_znacka": "BA-5S/238/2017", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/238/2017 z 29. 11. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. novembra 2023, sp. zn. BA-5S/238/2017, ECLI:SK:SpSBA:2023:1017201993.1", "identifikacne_cislo": "1017201993", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2023-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/747", "nazov": "zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/747", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/747-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1b99752-14b7-4b9f-8e01-45fed0385729", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1017201993.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1017201993.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:1017201993.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/238/2017\n1017201993\n29. 11. 2023\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2023:1017201993.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nMgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,\nso sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: WERNER & Co. s.r.o.,\nso sídlom Žltá 2/F, 851 07 Bratislava, IČO: 36 869 643, proti žalovanej: Národná banka Slovenska, so\nsídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, IČO: 30 844 789, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovanej č. OLP-10/2016-S zo dňa 26.09.2017, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Bankovej rady Národnej Banky Slovenska číslo: OLP-10/2016S zo dňa 26.09.2017 a vec vracia žalovanej na nové konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalovaná na nižšom stupni rozhodovania vydala rozhodnutie č. k.: OFS-1087/2016-1 zo dňa\n01.02.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložila žalobcovi poriadkovú pokutu vo výške\nXX.XXX,XX eur, a to za porušenie § 2 ods. 7 a § 9 ods. 3 písm. b) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade\nnad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov\n(ďalej len „Zákon o dohľade“) tým, že žalobca neposkytol v rozsahu a v určených lehotách žalovanej\npotrebnú súčinnosť, informácie a doklady osobám povereným výkonom dohľadu na mieste, začatom\ndňa 15.10.2015 na podklade poverenia zo dňa 13.10.2015, a tým sťažoval výkon dohľadu na mieste\nspôsobom, keď:\n1.1. žalobca neposkytol osobám povereným výkonom dohľadu všetky vzory predzmluvnej a zmluvnej\ndokumentácie používanej pri jednotlivých druhoch produktov tak ako boli požadované osobami\npoverenými výkonom vo výroku prvostupňového rozhodnutia špecifikovaných dokumentov;\n1.2. žalobca neposkytol osobám povereným výkonom dohľadu fotokópie kompletných úverových zložiek\nk zmluvám v rozsahu údajov a spôsobom ako boli uvedené v dokumentoch špecifikovaných vo výroku\nprvostupňového rozhodnutia;\n1.3. žalobca neposkytol osobám povereným výkonom dohľadu všetky vnútorné predpisy upravujúce\nopis systému poskytovania spotrebiteľských úverov účinné od 01.09.2015 vrátane prípadných dodatkov\ntak ako boli požadované dokumentmi špecifikovanými vo výroku prvostupňového rozhodnutia.\n\n2. Žalovaná u žalobcu vykonávala dohľad na mieste, a to najmä vo vzťahu k poskytovaniu\npredzmluvných informácií, uzatváraniu zmlúv o spotrebiteľských úveroch a k neprijateľným zmluvným\npodmienkam v zmluvách o spotrebiteľských úveroch.\n3. Na dosiahnutie účelu dohľadu na mieste bolo nevyhnutne potrebné získanie vnútorných predpisov\nupravujúcich postup dohliadaného subjektu pri výkone činnosti tvoriacej predmet dohľadu na mieste, ako\naj ďalšej dokumentácie poskytujúcej informácie o skutočnej aplikácii zákonných povinností pri výkone\nčinnosti tvoriacej predmet dohľadu na mieste, a to najmä kópií zmluvnej a predzmluvnej dokumentácie\nk zmluvám o spotrebiteľských úveroch a úveroch, ktoré účastník konania uzavrel so svojimi klientmi,\nako aj vzorovej zmluvnej a predzmluvnej dokumentácie používanej účastníkom konania pri výkone\nčinnosti tvoriacej predmet dohľadu na mieste. Súčasťou oznámenia o začatí výkonu dohľadu na mieste\nč. A./XXXX zo dňa 18.11.2015 (ďalej len „oznámenie“) bol aj zoznam dokumentácie požadovanej od\nžalobcu, spolu s lehotami na predloženie. Žalobca postupne predkladal požadovanú dokumentáciu, ako\naj žiadosti o vysvetlenia vo vzťahu k požadovanej dokumentácii.\n4. V rámci oznámenia bol žalobca ďalej požiadaný aj o predloženie všetkých vnútorných predpisov\nupravujúcich opis systému poskytovania spotrebiteľských úverov, upravujúcich systém posúdenia\nschopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ako aj všetky vnútorné predpisy upravujúce\npodmienky poskytovania jednotlivých druhov produktov, t. j. vrátane príloh, na ktoré tieto vnútorné\npredpisy odkazujú. Žalovaná opísala, ktoré dokumenty chýbali a aké úkony vo vzťahu k žalobcovi\nvykonala, pričom zo strany žalobcu neboli doručené všetky vnútorné predpisy upravujúce opis systému\nposkytovania spotrebiteľských úverov.\n5. Žalovaná následne uviedla, že osoby poverené výkonom dohľadu na mieste viackrát opakovane\nvyžadovali dokumentáciu a potrebnú súčinnosť žalobcu, pričom prihliadali na jeho prevádzkové\nmožnosti. Napriek tomu žalobca nevyhovel v plnom rozsahu požiadavkám, ktoré smerovali k zisteniu\nskutkového stavu a k naplneniu účelu dohľadu. Následkom protiprávneho konania žalobcu bolo\nviacnásobné porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť, čím došlo k sťaženiu výkonu dohľadu. Žalobca\nbránil riadnemu preskúmaniu skutkového stavu a zároveň predlžoval výkon dohľadu na mieste. Žalobca\nneposkytol osobám povereným výkonom dohľadu požadovanú súčinnosť, najmä podľa vlastnej úvahy\na svojvoľne predkladal informácie a doklady v nesprávnom alebo obmedzenom rozsahu bez opory\nv právnych predpisoch. Pritom ani opakované výzvy neviedli k náprave na strane žalobcu. Žalovaná\nbola pri určovaní výšky pokuty vedená úvahou v rámci zákonného obmedzenia, pričom zohľadnila to,\nže išlo o viacnásobné porušenie povinností žalobcu, ktoré z hľadiska času trvalo do času vydania\nprvostupňového rozhodnutia a spôsobilo predlžovanie dohľadu na mieste. Žalovaná uviedla, že bez\npotrebnej súčinnosti žalobcu nebolo možné dôsledne preskúmať skutkový stav a činnosť žalobcu, ktorá\nbola predmetom dohľadu na mieste. Účelom uloženia poriadkovej pokuty bolo dosiahnuť nápravu na\nstrane žalobcu, berúc do úvahy skutočnosť, že u žalobcu bol dohľad na mieste vykonávaný prvý krát,\nžalovaná uloženú pokutu v spodnom pásme zákonom ustanovenej sadzby považovala za dostačujúcu,\npričom očakávala, že uloženie pokuty povedie k riadnemu plneniu povinností žalobcu podľa § 9 ods.\n3 Zákona o dohľade.\n6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad a námietku zaujatosti zo dňa 19.04.2016\n(ďalej len „rozklad“), pričom uviedol, že dňa 11.09.2015 mu bolo udelené povolenie na poskytovanie\nspotrebiteľských úverov v neobmedzenom rozsahu, a to na základe žiadosti, ktorá obsahovala o. i.\naj (i) opis systému posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, (ii) opis systému\nposkytovania spotrebiteľských úverov, ako aj (iii) opis zamýšľaného využívania samostatných finančných\nagentov a viazaných finančných agentov podľa osobitného predpisu na finančné sprostredkovanie pri\nposkytovaní spotrebiteľských úverov.\n7. Žalobca následne uviedol, že povereniami zo dňa 13.10.2015, 21.10.2015 a 04.11.2015 žalovaná\npoverila desiatich zamestnancov výkonom dohľadu na mieste. Predmetom dohľadu mala byť činnosť\nžalobcu ako veriteľa v oblasti poskytovania spotrebiteľských a iných úverov v súvislosti s dodržiavaním\npríslušných zákonov, a to najmä vo vzťahu k poskytovaniu predzmluvných informácií, uzatváraniu zmlúv\no spotrebiteľských úveroch a neprijateľným zmluvným podmienkam v zmluvách o spotrebiteľských\núveroch.\n\n8. Žalobca poukázal na to, že žalovanej boli žalobcu predložené požadované dokumenty, s tým,\nže chronologický uviedol, kedy a aká dokumentácia bola žalovanej odovzdaná, ako aj identifikáciu\ndokumentov, ktorú žalovaná požadovala a kedy.\n9. K časti – vzorová predzmluvná a zmluvná dokumentácia, žalobca nesúhlasil so záverom žalovanej,\nže neposkytol úplnú vzorovú predzmluvnú a zmluvnú dokumentáciu a že by sťažoval postup žalovanej\npri výkone dohľadu na mieste, a to z dôvodu, že vzorovú dokumentáciu poskytol žalovanej už dňa\n21.11.2015, platnú k tomuto dátumu. Zároveň uviedol, že žalovaná vykonala kontrolné zaobstaranie\nfinančnej služby, v dôsledku ktorého obdržala vzorovú dokumentáciu žalobcu, a teda požiadavku na\njej predloženie považoval žalobca za nedôvodnú a neproporcionálnu. Súčasne uviedol, že žalovaná\nopomenula, že jej žalobca sprístupnil jeho informačný systém, obsahujúci zmluvnú dokumentáciu\na odovzdal jej 81 úverových zložiek, ako aj ďalšie úverové zložky. Z uvedeného stavu sa požiadavka\nžalovanej javila ako nedôvodná, neproporcionálna, šikanózna a neprimerane zaťažujúca žalobcu.\n10. K časti – odovzdané úverové zložky, žalobca poukázal na e-mail vedúcej dohliadaného tímu zo\ndňa 07.12.2015, týkajúci sa ochrany osobných údajov, pričom žalobca bol požiadaný o predloženie\nzmlúv v takej forme, aby z nich bolo možné identifikovať, že ide o vyžiadanú zmluvu, ako aj správnosť\npostupu dohliadaného subjektu pri overovaní bonity klienta. Žalobca poukázal na nekonzistentnosť\npostupu žalovanej a na to, že žalovaná mala k dispozícii viacero zmlúv, a preto bola požiadavka\nna predloženie 81 úverových zložiek (nie zmlúv) zjavne neproporcionálna, šikanózna a neprimerane\nzaťažujúca žalobcu; dosiahnutie účelu výkonu dohľadu na mieste bolo určite možné dosiahnuť aj bez\npožiadavky na predloženie desiatok úverových zložiek. K zmluve č. XXXXXXXXX žalobca uviedol, že\nk danej zmluve nebola uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy, a preto nemohol predložiť niečo, čo\nneexistuje.\n11. K časti – vnútorné predpisy, žalobca zdôraznil, že je potrebné rozlišovať medzi jeho všetkými\nvnútornými predpismi a vnútornými predpismi, ktoré upravujú (i) opis systému poskytovania\nspotrebiteľských úverov, (ii) systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a\n(iii) vnútorné predpisy upravujúce podmienky poskytovania jednotlivých druhov produktov, vrátane\npríloh, na ktoré tieto predpisy odkazujú. Nie každý vnútorný predpis žalobcu spadá pod zmienené\nvnútorné predpisy. Žalobca nebol povinný doložiť spomenuté dokumenty, keďže sa nedotýkajú\nani jednej z požadovanej oblasti vnútorných predpisov. Kompletná dokumentácia opisu systému\nposkytovania spotrebiteľských úverov tvorí prílohu žiadosti žalobcu o vydanie povolenia na poskytovanie\nspotrebiteľských úverov v neobmedzenom rozsahu a nachádza sa v príslušnom administratívnom spise,\na teda žalovaná týmito dokumentami už niekoľko mesiacov disponovala a napriek uvedenému šikanózne\na neprimerane žiadala tieto dokumenty od žalobcu.\n12. Žalobca v rozklade uplatnil aj námietku zaujatosti a konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie\nbolo vydané vylúčeným zamestnancom. Poukázal na B. C. D. a na jeho vyjadrenia vo vzťahu\nk žalobcovi. Žalobca mal za to, že zo strany daného zamestnanca došlo k vzniku nepriateľského vzťahu\nk žalobcovi s tým, že je nepochybný neprijateľný pomer B. C. D. voči žalobcovi a táto skutočnosť\nbola dôvodom existencie pochybností o nezaujatosti zamestnanca správneho orgánu. Na vylúčenie\nzamestnanca sú postačujúce pochybnosti o nezaujatosti zamestnanca, t. j. nemusí byť daný nepochybný\nzáver o zaujatosti zamestnanca, pričom v danom prípade boli pochybnosti jednoznačne dané, keďže\nzamestnanec žalovanej uviedol, že žalobca zavádza tretie osoby a ironicky ho označil za profíka, keďže\nto každodenne vidí z podaní. Ak v nadväznosti na takéto stanovisko táto osoba iniciuje výkon dohľadu\nna mieste spojený s masívnym vyžiadaním dokladov napriek tomu, že žalovaná potrebnými dokladmi\ndisponuje v spojení s neprimerane krátkymi lehotami a napokon bez akéhokoľvek tlmočenia konkrétnych\nnedostatkov vydá prvostupňové rozhodnutie, nemožno takúto osobu považovať za nezaujatú a možno\nprijať záver o jej nepriateľskom vzťahu k žalobcovi. Žalobca požiadal o vylúčenie tejto osoby z konania\na prvostupňové rozhodnutie považoval za nezákonné, vydané vylúčeným zamestnancom.\n13. Žalobca vzniesol tiež námietku, že dohľad na mieste bol vykonaný vylúčeným zamestnancom.\nPoverením nad výkonom dohľadu bola určená E. E. F. a táto bola poverená vylúčeným zamestnancom\nB. C. D.. Žalobca zistil skutočnosti, ktoré svedčia o vylúčení E. E. F., keďže dohľad na mieste, kde E. E.\nF. pôsobí ako vedúca dohliadaného tímu, je spojený s neprimeraným, časovo stresujúcim a šikanóznym\nzaťažovaním žalobcu, z čoho možno vyvodiť zjavný nepriateľský pomer vo vzťahu k žalobcovi, a to\nv dôsledku rodinného, priateľského a susedského vzťahu s rodinou dlžníka žalobcu. Tento vzťah je\n\npodľa konštantného záveru súdnej judikatúry, ako aj odbornej literatúry dôvodom existencie pochybností\no nezaujatosti zamestnanca správneho orgánu. Žalobca mal za to, že prvostupňové rozhodnutie bolo\nzaložené na nezákonnom dohľade na mieste vykonávanom vylúčeným zamestnancom orgánu dohľadu\na predstavovalo sankciu za nesplnenie požiadaviek uložených žalobcovi vylúčeným zamestnancom.\n14. Ďalej žalobca namietal, že vykonávaný dohľad na mieste predstavuje nezákonný zásah do práv\nžalobcu. Žalobca uviedol, že (i) poverenie osôb poverených výkonom dohľadu je maximálne všeobecné,\ntýkajúce sa prakticky kontroly dodržiavania celého spotrebiteľského práva v prípade poskytovania\nspotrebiteľských úverov, bolo udelené na dobu neurčitú a chýba v ňom akékoľvek poučenie o právnych\nprostriedkoch obrany žalobcu, (ii) v povereniach chýba uvedenie akéhokoľvek konkrétneho podozrenia\nporušenia zákona vedúceho k dohľadu na mieste, v zmysle čoho tento text dovoľuje kontrolovať prakticky\nčokoľvek a v ľubovoľnom rozsahu, (iii) z prvostupňového rozhodnutia vyplýva existencia kontrolného\nzaobstarania finančnej služby v čase predchádzajúcom vydaniu poverení, (iv) napriek dostatočnému\npredloženiu dokladov žalovaná zotrvávala na povinnosti žalobcu poskytnúť vzorovú dokumentáciu viac\nako 80 úverových zložiek, vymohla si prakticky neobmedzený prístup do informačného systému žalobcu\na zotrvala na predložení vnútorných predpisov, ktorými disponovala a (v) napriek tomu, že žalovaná\ndisponovala dostatočným množstvom podkladov a informácií, ukladala žalobcovi početné požiadavky na\npredloženie podkladov a informácií v neprimeraných lehotách a s neprimeraným odôvodnením. Žalobca\nmal za to, že celý výkon dohľadu na mieste bol nezákonný, čo spôsobilo nezákonnosť prvostupňového\nrozhodnutia, pretože žalobcovi nebolo možné uložiť poriadkovú pokutu za nesplnenie povinností, resp.\nneposkytnutie súčinnosti v rámci nezákonného výkonu dohľadu na mieste. Výkon dohľadu na mieste\nmožné označiť ako neprípustnú fishing expedition, keďže ide zjavne o zhromažďovanie obrovského\nmnožstva informácií bez existencie konkrétneho podozrenia, ktoré naviac nebolo žalobcovi oznámené.\nZároveň uviedol, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu práv ohľadom ochrany osobných údajov.\n15. Žalobca záverom namietal, že prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôkazov a bolo založené na nedostatočnom a neúplnom zistení skutkového stavu. Žalobca v rozklade\nzároveň uviedol, že prvostupňové rozhodnutie predstavuje neprípustnú súhrnnú sankciu.\nII.\nStručné zhrnutie napadnutého opatrenia\n16. Na podklade podaného rozkladu vydala žalovaná rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky\nSlovenska číslo: OLP-10/2016-S zo dňa 26.09.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým\nrozhodla tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdila a rozklad zamietla.\n17. K námietke zaujatosti a k námietke nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaná uviedla, že\npríslušné námietky boli zamietnuté ako nedôvodné.\n18. K námietke ohľadom skutkového stavu – k vzorovej predzmluvnej a zmluvnej dokumentácii,\nk odovzdaným úverových zložkám a vnútorným predpisom žalovaná uviedla, že prvostupňové\nrozhodnutie obsahuje vypísané vzorové predzmluvné a zmluvné dokumenty s označením verzie a doby\nplatnosti. Zároveň prvostupňové rozhodnutie na strane 4 uvádza konkrétne nedostatky vo vzorovej\npredzmluvnej a zmluvnej dokumentácii, ktoré neboli odstránené ani po upozornení na nedostatky. Tieto\nnedostatky sú nedostatkami, ktoré orgán dohľadu na účely dohľadu na mieste potreboval a nevedel\ndoplniť z dokumentácie poskytnutej v priebehu dohľadu na mieste žalobcom, resp. získanej dohliadacím\ntímom počas kontrolovaného zaobstarávania finančných služieb. Žalovaná uviedla, že žalobca doručil\nvyžiadanú dokumentáciu do podateľne až po tom, ako bol dohliadacím tímom upozornený na možnosť\nudelenia poriadkovej pokuty, ak žiadaná dokumentácia nebude poskytnutá v požadovanom rozsahu\na kvalite v určenej lehote.\n19. Námietku žalobcu ohľadom neprimeranosti spracovania osobných údajov, aj v súvislosti\ns predložením 81 úverových zložiek so širokou škálou osobných údajov a prístupom orgánu dohľadu\ndo informačného systému žalobcu vyhodnotila žalovaná ako nedôvodnú. Vyžiadanie 81 úverových\nzložiek nesmerovalo k zhromaždeniu osobných údajov, ale k tomu, aby orgán dohľadu zistil ako žalobca\nuzatvára zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či sa pritom dopúšťa porušenia príslušnej platnej legislatívny\na ak áno, tak v akom rozsahu, prípadne či takéto konanie je náhodné alebo opakujúce sa.\n\n20. K námietke ohľadom nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaná uviedla, že orgán\ndohľadu dostatočne zistil skutkový stav veci a rovnako tento zistený stav aj správne vyhodnotil. Námietky\nžalobcu o neúplnom zistení skutkového stavu a o závažných pochybeniach pri jeho zistení vyhodnotila\nžalovaná ako neopodstatnené. Orgán dohľadu v zmysle ponímania materiálnej pravdy spoľahlivo zistil\nskutkový stav a tento bol podkladom prvostupňového rozhodnutia.\n21. Ako nedôvodnú vyhodnotila žalovaná aj námietku, že prvostupňové rozhodnutie predstavovalo\nneprípustnú súhrnnú sankciu. Žalovaná konštatovala, že sa podrobne zaoberala všetkými námietkami\nžalobcu a vzhľadom na zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí ich považovala za neopodstatnené.\nV súlade s príslušnými ustanoveniami zákona požadoval orgán prvého stupňa súčinnosť pri výkone\ndohľadu a táto povinnosť zo strany žalobcu nebola splnená. Požadované dokumenty neboli orgánu\ndohľadu predložené v požadovanom rozsahu a tie ktoré boli predložené mali nedostatky, podrobne\nuvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaná konštatovala, že so všetkými námietkami sa podrobne\nvysporiadal orgán prvého stupňa a žalovaná na základe preskúmania celého spisového podkladu\nk prvostupňovému rozhodnutiu dospela k názoru, že námietky žalobcu sú účelové a neopodstatnené.\nŽalobca nemal žiaden zákonný dôvod polemizovať o tom, či požadované doklady sú potrebné na\nriadny výkon dohľadu a či tieto predloží alebo nepredloží, v akom rozsahu a podobne. Žiaden\nplatný zákon nedával žalobcovi ako dohliadanému subjektu kompetenciu posudzovať oprávnenosť\npožiadaviek orgánu dohľadu, resp. rozhodovať, či je účel dostatočný alebo dostatočne zdôvodnený na\nposkytnutie požadovaných dokladov, vysvetlení alebo iných údajov. Skutočnosť, že žalobca bezdôvodne\npolemizuje s orgánom dohľadu o predložení požadovaných dokladov, a to aj napriek skutočnosti, že\nnemá kompetencie rozhodovať a posudzovať, čo je potrebné pre riadny výkon dohľadu, vzbudzuje\npochybnosti, či svoju činnosť vykonáva s náležitou odbornou starostlivosťou a v záujme svojich klientov.\n22. Žalovaná uviedla, že po preskúmaní predložených dokumentov mala za preukázané, že žalobca\npri výkone dohľadu sťažoval prebiehajúci výkon dohľadu tým, že neposkytol osobám povereným\nvýkonom dohľadu všetky požadované doklady tak, ako to bolo uvedené v bodoch 1 až 3 výroku\nprvostupňového rozhodnutia. Žalovaná mala za preukázané, že orgán prvého stupňa žiadal od žalobcu\ndoklady obsahujúce informácie potrebné na dosiahnutie účelu dohľadu na mieste v súlade so zákonom,\nz jeho strany nešlo o svojvoľné a nezákonné vymýšľanie dokladov a požiadaviek a nechýbala súvislosť\nmedzi požadovanými dokladmi a právnou povinnosťou žalobcu.\n23. Vo vzťahu k výške pokuty a správnej úvahe žalovaná poukázala na to, že táto bola vyjadrená\nv odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Na základe skutočností uvedených v napadnutom\nrozhodnutí žalovaný dospela k záveru, že orgán prvého stupňa v rámci prvostupňového rozhodnutia\nnáležite zistil a posúdil skutkový a právny stav a dostatočne odôvodnil prvostupňové rozhodnutie, ktoré\nbolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Hodnotenie zistených skutočností a dôkazov bolo\npri prvostupňovom rozhodovaní vykonané v medziach zákonom povolenej úvahy, výrok prvostupňového\nrozhodnutia bol určitý a dostatočne odôvodnený, skutkový stav bol dostatočne zistený a správne\nposúdený s uvedením všetkých relevantných podkladov, z ktorých orgán prvého stupňa pri rozhodovaní\nvychádzal a nebol daný zákonný dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia.\nIII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n24. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo veciach správneho trestania zo dňa\n30.11.2017 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia\na prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia.\n25. Žalobca namietal, že vykonávaný dohľad na mieste u žalobcu predstavoval neústavný a nezákonný\nzásah do jeho práv. Žalobca namietal nezákonné poverenie na výkon dohľadu na mieste, ako aj\nnezákonnosť uloženej pokuty vzhľadom na neprípustný rozsah určenia predmetu dohľadu v povereniach\nna výkon dohľadu na mieste, a to aj v spojení s neurčením času výkonu dohľadu na mieste, t. j.\nnezákonný dohľad na mieste. Žalobca ďalej namietal neprimeraný a nešetrný výkon dohľadu na mieste,\nkeď výkon dohľadu bol neprimeraný, nešetrný a neprihliadal na prevádzkové potreby žalobcu.\n26. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná formulovala svoju požiadavku na predloženie informácií\na dokladov tak, že žiadala o poskytnutie informácií a podkladov aj za obdobie, kedy žalobca povolenie\n\nna poskytovanie spotrebiteľských úverov nemal, a teda nemohol spotrebiteľské úvery poskytovať.\nUž len z tohto dôvodu bola požiadavka žalovanej nezákonná a neprimeraná a za jej prípadné\nnesplnenie nemožno uložiť žalobcovi poriadkovú pokutu. Žalovaná uložila poriadkovú pokutu aj za\nnesplnenie požiadaviek na predloženie dokladov z obdobia spred udelenia povolenia na poskytovanie\nspotrebiteľských úverov žalobcovi, konala tak nezákonne, a preto sú prvostupňové rozhodnutie\na napadnuté rozhodnutie nezákonné.\n27. Napadnuté rozhodnutia predstavujú tiež neprípustnú súhrnnú sankciu. Poriadková pokuta bola\nuložená na základe viacnásobného porušenia povinnosti žalobcu, pričom žalovaná toto viacnásobné\nporušenie právne kvalifikovala ako priťažujúcu okolnosť v neprospech žalobcu. Napriek tomu je\nv napadnutom rozhodnutí uvedené, že išlo o jeden poriadkový delikt a vo vzťahu k výške pokuty\nžalovaná poukázala na prípustnú správnu úvahu. Uložená pokuta sa dotýka viacerých – troch skutkov\nspoločne. Žalovaná uložila pokutu za tri odlišné skutky, avšak v rozhodnutiach sa orgány verejnej\nsprávy nezaoberali problematikou analógie s trestným právom a ukladaním úhrnného / súhrnného\ntrestu a absorpčnou zásadou. Napadnuté rozhodnutia tak v tomto smere považoval žalobca za\nnepreskúmateľné a naviac aj rozporné s judikatúrou, na ktorú poukázal. Žalovaná sa mala podľa\nžalobcu vysporiadať s tým, ktorý z uvedených skutkov považovala za najzávažnejšie porušenia zákona\na následne mala uložiť sankciu iba za spáchanie závažnejšieho skutku.\n28. Žalobca mal za to, že nezákonnosť a neprimeranosť postupu žalovanej možno vztiahnuť aj na\nagendu ochrany osobných údajov, a to vo vzťahu k údajne excesívne anonymizovaným 81 úverovým\nzložkám. Žalobca tiež zdôraznil, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané vylúčeným zamestnancom\nžalovanej a dohľad na mieste vykonával vylúčený zamestnanec žalovanej.\n29. V ďalšom obsahu žalobca namietal porušenie zásady dvojinštančnosti konania, keďže napadnuté\nrozhodnutie na stranách 14 až 71 obsahuje stanovisko prvostupňového orgánu; následne obsahuje\nnapadnuté rozhodnutie len všeobecné závery orgánu oprávneného rozhodnúť o rozklade s citáciou\nprávnej úpravy a ďalej súhlas so záverom prvostupňového orgánu bez bližšieho odôvodnenia, o výške\npokuty a o oprave pisárskej chyby. Z napadnutého rozhodnutia je tak zrejmé, že s výnimkou rozhodnutia\no zaujatosti zamestnancov žalovanej a výšky poriadkovej pokuty orgán oprávnený rozhodovať\no rozklade úplne rezignoval na vysporiadanie sa s rozkladom, prenechal túto otázku orgánu prvého\nstupňa, s ktorým sa iba všeobecne stotožnil a na takomto všeobecnom a „nič nehovoriacom“ postuláte\nzaložil svoje rozhodnutie. Žalovaná zároveň neupovedomila žalobcu o žiadnom stanovisku orgánu\nprvého stupňa vo vzťahu k jeho rozkladu a jej jediná odpoveď na rozklad bolo napadnuté rozhodnutie.\n30. Následne žalobca poukázal na nedostatočné zistenie skutkového stavu, a to vo vzťahu\nk chýbajúcemu dohľadovému spisu a chýbajúcim úverovým zložkám a ďalším podkladom. Rozhodnutie\nbez chýbajúceho spisu o výkone dohľadu na mieste je závažným procesným pochybením žalovanej,\nktorá v danej veci úplne a presne skutkový stav nezistila a v tomto smere existujú viaceré závažné\npochybenia, v zmysle ktorých zákonnosť prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia\nneobstojí.\n31. Žalobca nesúhlasil so žalovanou, že neposkytol úplnú vzorovú predzmluvnú a zmluvnú\ndokumentáciu a že by súčasne sťažoval postup žalovanej pri výkone dohľadu na mieste. Poukázal na to,\nže žalovanej vzorovú dokumentáciu poskytol. Súčasne sa vyjadril aj k odovzdaným úverovým zložkám\na uviedol, že účelom predloženia bolo hodnotenie bonity klienta, a preto, ak bol anonymizovaný údaj,\nktorý z hľadiska hodnotenia bonity klienta nebol rozhodný, nešlo o skutočnosť, za ktorú bolo možné\nuložiť žalobcovi poriadkovú pokutu.\n32. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov. Poukázal na všeobecné a nekonkrétne pasáže prvostupňového rozhodnutia a mal za to, že\npodobnými chybami trpí aj napadnuté rozhodnutie.\n33. Uloženú pokutu považoval žalobca za neprimeranú, a to s ohľadom na okolnosti daného prípadu.\nV prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí absentuje správna úvaha týkajúca sa uloženia\nporiadkovej pokuty s ohľadom na (i) čas trvania protiprávneho konania, (ii) rozsah jeho následku a (iii)\nprípadné opakované porušenie povinností. Žalobca zdôraznil, že žalovaná argumentačne rezignovala\nna posúdenie času trvania protiprávneho konania a rovnako rezignovala na skutočnosť, že prípadné\nprotiprávne konanie žalobcu nemalo žiadne negatívne právne následky, ako aj na to, že nešlo\n\no recidívu na strane žalobcu. Preto je napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutí\nza hypotetického predpokladu protiprávneho konania na strane žalobcu nielen uložením pokuty\nv neprimeranej výške, ale aj nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov z dôvodu nezohľadnenia\nvšetkých zákonných kritérií pre uloženie pokuty. Súčasne navrhol peňažnú moderáciu tak, aby správny\nsúd zmenil výšku uloženej pokuty na X,XX euro, nakoľko pôvodne uložená pokuta je neprimeraná\npovahe skutku.\nIV.\nVyjadrenie žalovanej\n34. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 23.03.2018 (ďalej len „vyjadrenie“), pričom navrhla\nžalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.\n35. Žalovaná k namietanému neprimeranému a nešetrnému dohľadu na mieste uviedla, že žalobca\nvykonáva činnosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov v tak veľkom rozsahu, že požiadavky\nžalovanej v žiadnom prípade nemohli byť neprimerane zaťažujúce.\n36. K žalobnému bodu ohľadom požadovania informácií a dokladov aj za obdobie spred udelenia\npovolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov (t. j. od 01.09.2015) žalovaná poukázala na to, že na\nzáklade Zákona o dohľade je daná pôsobnosť k preskúmaniu zmlúv uzavretých pred právoplatnosťou\npovolenia veriteľa. Nejestvuje dôvod, pre ktorý by osoba, ktorá poskytovala úvery pred udelením\npovolenia, prechodom právomoci zo Slovenskej obchodnej inšpekcie na žalovanú mala dostať faktickú\namnestiu na všetky prípadné porušenia zákona, ktoré do vydania povolenia Slovenská obchodná\ninšpekcia nezistila a nezačala o nich konanie.\n37. Žalovaná ďalej uviedla, že v predmetnom prípade sa nejednalo o rôzne správne delikty, ale o jeden\ndelikt – porušenie zákonnej povinnosti poskytovať osobám povereným výkonom dohľadu a prizvaným\nosobám nimi požadovanú súčinnosť na účely výkonu dohľadu na mieste, a to informácie a doklady,\nčím žalobca spôsobil sťažovanie výkonu dohľadu na mieste, pričom za toto porušenie je možné\nuložiť poriadkovú pokutu. Vyplýva to z konštrukcie skutkovej podstaty v § 38 ods. 1 písm. a) a §\n38 ods. 2 Zákona o dohľade. Vo vzťahu k žalobcovi sa jedná o jeden poriadkový delikt, spáchaný\nviacerými útokmi, resp. nekonaním žalobcu, ktorých konkretizácia je uvedená pod č. 1 až 3 výroku\nprvostupňového rozhodnutia. Súčasne poukázala na to, že zo skutkovej podstaty predmetného deliktu\nvyplýva, že zodpovednosť je objektívna, s možnosťou liberácie, ak domnelý páchateľ preukáže, že\nexistoval závažný dôvod. Pri objektívnej zodpovednosti nemá zmysel hovoriť o úmyselnom zavinení,\na teda ani o jednotiacom zámere. Do popredia vystupuje objektívna súvislosť, ktorá je daná vykonávaním\njedného konkrétneho dohľadu na mieste na základe jedného poverenia.\n38. Ohľadom agendy ochrany osobných údajov (anonymizované úverové zložky) žalovaná poukázala\nna právny základ spracúvania osobných údajov, keď žalovaná má širokú právomoc spracúvať osobné\núdaje.\n39. Namietané porušenie zásady dvojinštančnosti konania žalovaná považovala za nedôvodné, keďže\ndruhostupňový orgán uviedol svoje stanovisko a argumentáciu, dôvody, prečo nevyhovel námietkam\nžalobcu. Druhostupňový orgán vykonal riadne konanie, pričom sa podrobne zaoberal všetkými podanými\nnámietkami žalobcu, a tom rozsahu ich aj uviedol v napadnutom rozhodnutí. Zároveň poukázala na to,\nže v praxi slovenských súdov je bežné, že súd v texte vlastného odôvodnenia rozhodnutia použije, aj\nbez atribúcie, doslovný text z iného rozhodnutia. Žalovaná poukázala na to, že vo veci sa rozhodovalo\nv dvoch inštanciách a k porušeniu tejto zásady nemohlo dôjsť.\n40. K nedostatočnému zisteniu skutkového stavu (chýbajúci dohľadový spis, chýbajúce úverové zložky\na ďalšie podklady) žalovaná uviedla, že z oboch napadnutých rozhodnutí vyplýva, že skutkový stav bol\nzistený správne. Zároveň poukázala na to, že práva žalobcu na obhajobu neboli v konaní porušené\na žalobca mal právo vyjadriť sa k všetkým dôkazom. K vzorovej predzmluvnej a zmluvnej dokumentácii,\nžalovaná zdôraznila, že samotný žalobca potvrdil, že jej neposkytol potrebné verzie vzorovej zmluvnej\ndokumentácie.\n\n41. K žalobnému bodu ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že\nžalobca tu neprípustne otáča dôkazné tvrdenia a dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal liberačné\ndôvody. K neprimeranosti výšky uloženej pokuty odkázala žalovaná na napadnuté rozhodnutie a uviedla,\nže obe rozhodnutia obsahujú riadne odôvodnenie uloženej sankcie s uvedením dôvodov, a to s ohľadom\nna ich závažnosť, na čas trvania protiprávneho konania, jeho rozsah a možné následky. Žalovaná\npovažovala uloženú sankciu za primeranú a účinnú daným okolnostiam, aby sa dosiahol nielen náležitý\nrepresívny účinok, ale aj preventívny účinok. S odkazom na skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalovaná\nnavrhla žalobu zamietnuť a sankčnej moderácii nevyhovieť.\nV.\nĎalšie vyjadrenia účastníkov konania\n42. K vyjadreniu sa vyjadril žalobca replikou zo dňa 23.05.2018 (ďalej len „replika“), v ktorej konštatoval,\nže žalovaná rezignovala na vyjadrenie k celému obsahu žaloby, osobitne k všetkým žalobným bodom\na v časti, v ktorej sa k žalobe nevyjadrila iba všeobecne poukázala na prvostupňové rozhodnutie\na napadnuté rozhodnutie. Žalobca nepovažoval argumentáciu žalovanej za správnu a zotrval na žalobe.\n43. Ďalšie písomné podania vo vzťahu k podanej žalobe zo strany účastníkov neboli predložené.\nVI.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n44. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného\nzriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy\nzačnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4\nods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne\nsúdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“\nPredmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a v súlade s Rozvrhom práce Správneho\nsúdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je\nvedená pod sp. zn.: BA – 5S/238/2017.\n45. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté\nrozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní tak ako vyplýval\nz obsahu žaloby, a to v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a je nutné\nnapadnuté rozhodnutie zrušiť, a to z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“).\n46. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže ani\njeden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania, resp. účastníci konania súhlasili\ns prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu\na rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.11.2023.\n47. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n48. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n49. Podľa § 27 ods. 1 Zákona o dohľade (v znení platnom a účinnom v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia), rozhodnutie Národnej banky Slovenska musí obsahovať\nvýrok, odôvodnenie a poučenie o rozklade.\n50. Podľa § 27 ods. 3 Zákona o dohľade (v znení platnom a účinnom v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia), v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutkové zistenia boli podkladom na rozhodnutie, z ktorých\n\ndôkazov a akých úvah pri vyhodnotení dôkazov vychádza rozhodnutie a podľa akých ustanovení\nvšeobecne záväzných právnych predpisov sa posudzoval zistený skutkový stav. Odôvodnenie netreba,\nak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.\n51. Podľa prvej vety § 32 ods. 1 Zákona o dohľade (v znení platnom a účinnom v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia), o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhoduje banková rada.\n52. S odkazom na žalobu a uplatnené žalobné body bolo úlohou správneho súdu preskúmať, či si orgány\nverejnej správy zaobstarali dostatok dôvodov k vydaniu napadnutých rozhodnutí a či ich správna úvaha\na odôvodnenie napadnutých rozhodnutí poskytujú dostatočný obraz toho, ako orgány verejnej správy\ndospeli k svojim záverom.\n53. Nakoľko si žalobca v žalobe uplatnil žalobný bod týkajúci sa nepreskúmateľnosti napadnutého\nrozhodnutia pre nedostatok dôvodov, správny súd v prvom rade preskúmal dôvodnosť tohto žalobného\nbodu. K danému žalobca uviedol, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že s výnimkou rozhodnutia\no zaujatosti zamestnancov žalovanej a výšky poriadkovej pokuty, orgán oprávnený rozhodovať\no rozklade úplne rezignoval na vysporiadanie sa s rozkladom, prenechal túto otázku orgánu prvého\nstupňa, s ktorým sa všeobecne stotožnil a na tomto všeobecnom postuláte založil napadnuté\nrozhodnutie.\n54. V súlade s uplatneným žalobným bodom správny súd preskúmal administratívy spis, z ktorého\nobsahu mal za preukázané, že prvostupňový orgán sa k podanému rozkladu vyjadril, a to podaním\ns názvom: „Stanovisko k rozkladu proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty č. A./XXXX-X“ zo dňa\n29.04.2016 (ďalej len „stanovisko“). Prostredníctvom tohto stanoviska sa prvostupňový orgán vyjadril\nk rozkladu a predložil ho orgánu oprávnenému rozhodovať o rozklade.\n55. Správny súd preskúmal stanovisko a toto porovnal s obsahom napadnutého rozhodnutia a zistil, že\nnapadnuté rozhodnutie je na viacerých miestach priamo doslovným prepísaním argumentácie uvedenej\nv stanovisku. Správny súd uvádza:\n55.1. na strane 2-4 napadnutého rozhodnutia je sumarizácia skutkového stavu;\n55.2. na strane 5-6 napadnutého rozhodnutia sa žalovaná vyjadrila k námietke ohľadom nesprávneho\ndoručenia prvostupňového rozhodnutia a vo vzťahu k uplatneným námietkam zaujatosti;\n55.3. od strany 6 až po stranu 12 napadnutého rozhodnutia žalovaná doslovne odcitovala odôvodnenie\nprvostupňového rozhodnutia;\n55.4. strana 14 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 2 stanoviska\na prvostupňového rozhodnutia;\n55.5. strana 16 a 17 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 3 stanoviska;\n55.6. strana 18 a 19 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 4 a 5 stanoviska;\n55.7. strana 20 a časť strany 21 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 6\nstanoviska;\n55.8. časť strany 21 a strana 22 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 7 až 8\nstanoviska;\n55.9. strana 23 a časť strany 24 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 8 a 9\nstanoviska;\n55.10. časť strany 24 a časť strany 25 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 9\na 10 stanoviska;\n55.11. väčšia časť strany 25 a strane 26 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana\n10 stanoviska;\n55.12. strana 27 a 28 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 11 stanoviska;\n55.13. strana 29 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 12 stanoviska;\n55.14. strana 30 a strana 31 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 13 stanoviska;\n55.15. strana 32 a časť strany 33 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 14\nstanoviska;\n55.16. väčšia časť strany 33, strana 34 a časť strany 35 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je\nprepísaná strana 15 stanoviska;\n55.17. časť strany 35 a strane 36 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 16\nstanoviska;\n\n55.18. väčšia časť strany 37 a strana 38 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana\n17 stanoviska;\n55.19. strana 39 a časť strany 41 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 18\nstanoviska;\n55.20. časť strany 41 a časť strany 41 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 19\nstanoviska;\n55.21. časť strany 42 a strana 43 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 20\nstanoviska;\n55.22. časť strany 43, strana 44 a časť strany 45 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná\nstrana 41 stanoviska;\n55.23. časť strany 45, strana 46, strana 47 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana\n22 stanoviska;\n55.24. strana 49 a strana 50 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 23 stanoviska;\n55.25. časť strana 51 a časť strany 52 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná strana 24\nstanoviska;\n55.26. časť strany 52, strana 53 , strana 54 a časť strany 55 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je\nprepísaná strana 25 stanoviska;\n55.27. časť strany 55, strana 56 a časť strany 57 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je prepísaná\nstrana 27 stanoviska;\n55.28. napadnuté rozhodnutie v časti – B/ vykonávaný dohľad na mieste u dohliadaného subjektu\npredstavuje nezákonný zásah do práv dohliadaného subjektu – argumentácia žalovanej v tejto časti je\ndoslovne prepísaná strana 27 až 35 stanoviska;\n55.29. napadnuté rozhodnutie v časti – C/ prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov – argumentácia žalovanej je doslovne prepísaná strana 35 stanoviska k danému dôvodu\nrozkladu;\n55.30. napadnuté rozhodnutie v časti – prvostupňové rozhodnutie je založené na nedostatočnom\na neúplnom zistení skutkového stavu – argumentácia žalovanej je doslove prepísaná strana 35 a 36\nstanoviska k danému dôvodu rozkladu;\n55.31. napadnuté rozhodnutie v časti – E/ prvostupňové rozhodnutie predstavuje neprípustnú súhrnnú\nsankciu – argumentácia žalovanej je doslove prepísaná strana 36 stanoviska k danému dôvodu\nrozkladu.\n56. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaná ako orgán\noprávnený rozhodovať o rozklade si sama ani nevymedzila podstatné námietky žalobcu uvedené v\nrozklade, ku ktorým sa v napadnutom rozhodnutí vyjadrí – tieto boli doslovne prevzaté zo stanoviska.\nZároveň argumentácia uvedená v napadnutom rozhodnutí bola prevzatá zo stanoviska, a to len\ns menšími štylistickými zmenami. Takýto postup žalovanej tak nemožno považovať za súladný so\nZákonom o dohľade a súladný s postavením orgánu oprávneného rozhodovať o rozklade. Žalovaná\nopomenula vykonať vlastný prieskum prvostupňového rozhodnutia tak ako jej to ukladá Zákon\no dohľade a v napadnutom rozhodnutí absentuje akákoľvek vlastná úvaha žalovanej k podanému\nrozkladu a rovnako absentuje vlastné odôvodnenie žalovanej vo vzťahu k námietkam uplatneným\nžalobcom. Správny súd tak objektívne nevie ako sa žalovaná vysporiadala s podaným rozkladom,\nkeď celá argumentácia použitá v napadnutom rozhodnutí je postojom / stanoviskom prvostupňového\norgánu a nie žalovanej. S odkazom na uvedené je tak naplnený dôvod na zrušenie napadnutého\nrozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, nakoľko napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Správny súd tak nemohol pristúpiť k prieskumu\nnapadnutého rozhodnutia, pretože objektívne nemohol preskúmať odôvodnenie a myšlienkové pochody\nžalovanej, tieto v napadnutom rozhodnutí úplne absentovali.\n57. Vo vzťahu k vyššie uvedenému záveru neobstojí námietka žalovanej, že aj súdy bežne použijú\ndoslovný text z iného rozhodnutia, keď je rozdiel, či rozhoduje orgán oprávnený rozhodnúť o rozklade a či\nrozhoduje správny súd v rámci správneho súdnictva. Zatiaľ čo orgán oprávnený rozhodnúť o rozklade je\npovinný preskúmať prvostupňové rozhodnutie (neprávoplatné) na podklade podaného rozkladu, a teda\njedná sa o konanie, kedy môže tento orgán preskúmať prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu\na je oprávnený doplniť dokazovanie aj na základe svojej vlastnej úvahy, správny súd preskúmava\nprávoplatné rozhodnutia a je prísne viazaný žalobnými bodmi. Zároveň je aj rozdielna preskúmavacia\nčinnosť kasačného súdu, ktorý je taktiež viazaný kasačnými bodmi a orgánu, oprávneného rozhodovať\no podanom rozklade. Súčasne, ak by sa správny súd stotožnil s tvrdením žalovanej, akceptoval by\n\nprávne neudržateľnú situáciu, kedy by orgán oprávnený rozhodovať o rozklade nemusel prvostupňové\nrozhodnutie preskúmavať, ale by stačilo len bezmyšlienkovito prevziať tvrdenia prvostupňového orgánu.\nTo, že bolo v danej veci formálne rozhodnuté na dvoch inštanciách je síce nespochybniteľné, avšak\nporušenie tejto dvojinštančnosti sa nevníma len vo formálnom ponímaní dvojinštančnosti konania (teda,\nže rozhodoval orgán oprávnený rozhodovať o rozklade), ale poníma sa aj v materiálnom ponímaní\nrozhodovania tohto orgánu, ktorý má presne vymedzené oprávnenia a povinnosti.\n58. Správny súd uvádza, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy,\nak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné\npre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných\núčastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť (rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4So/226/04 zo dňa 19.10.2005, publikovaný v Zbierke rozhodnutí\nNajvyššieho súdu pod č. R 33/2006).\n59. Správny súd konštatuje, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy\nje jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zaťažené.\nNesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie (alebo\nich časť) preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné rozhodnutie je také rozhodnutie alebo\nopatrenie, pokiaľ z neho nemožno zistiť ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, či prečo bolo\nrozhodnuté práve tak. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho\nobsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom\nposudzovaní veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale\ni to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu (rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Svk/19/2021 zo dňa 15.11.2022). Ako to\nuž správny súd uviedol vyššie, z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké úvahy viedli žalovanú\nako orgán oprávnený rozhodovať o rozklade k vydaniu napadnutého rozhodnutia. To, že sa žalovaná\ndoslovne stotožní so stanoviskom prvostupňového orgánu a toto doslovne prevezme do svojho\nrozhodnutia nepredstavuje dostatočné vysporiadanie sa s podaným rozkladom, pretože stanovisko je\nvýsledkom úvahy prvostupňového orgánu a nie žalovanej ako orgánu rozhodujúceho o rozklade.\n60. Správny súd na podporu svojich záverov uvádza nasledujúce: „Najvyšší súd má za to, že žalovaný\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani len v minimálnych náznakoch neuviedol dôvody svojho\nprávneho záveru. Žalovaný len stroho súhlasil s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa,\nktorého vlastný právny názor v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia v prezentovanom smere\núplne absentuje. Toto doplnil o jednotlivé zákonné ustanovenia a opis priebehu správneho konania\nso záverečným konštatovaním nemajúcim základ v dostatočne zdôvodnenom skutkovom stave o tom,\nže ustanovenie § 16 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení a na žalobcu nevzťahuje. Okrem toho sa\nnámietkam žalobcu nevenoval ani len okrajovo“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn.: 10Sžso/79/2015 zo dňa 29.11.2016). Je potrebné zdôrazniť, že zmyslom a účelom odôvodnenia\nrozhodnutia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre jeho výrok, a preto je\npotrebné uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré správny orgán vykonal, ale aj reagovať na vyjadrenia\na návrhy účastníkov, ktoré pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Z odôvodnenia musí byť zrejmé,\nktoré námietky účastníka považuje za nesprávne a z akého dôvodu a ktoré skutočnosti považuje\nza preukázané, a aké úvahy ho viedli k danému záveru. Aj odvolací správny orgán by mal náležite\nodôvodniť svoj názor na prejednávanú vec a nemôže len odkazovať na to, že napadnuté rozhodnutie\nbolo preskúmané a dôvody prvostupňového rozhodnutia uznané za správne a bezmyšlienkovito sa\nstotožniť so závermi prvostupňového rozhodnutia alebo stanoviska prvostupňového orgánu.\n61. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti tak bol naplnený dôvod na zrušenie napadnutého\nrozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Vada nepreskúmateľnosti vytvára prekážku, aby\nsprávny súd preskúmal aj ostatné uplatnené žalobné body, a preto sa ďalšími žalobnými bodmi\nnezaoberal. Zároveň správny súd nepristúpil ani k peňažnej moderácii, keď mu v tom objektívne bránila\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.\n62. Správny súd pre úplnosť uvádza, že nepristúpil k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia, keď\nnepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia spôsobila, že správny súd nemohol objektívne preskúmať\nprvostupňové rozhodnutie. Správny súd nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych\norgánov, pričom vecne preskúmať zákonnosť prvostupňového rozhodnutia je možné len za predpokladu\n\nnáležitého odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom správny orgán vyhodnotí a bude reagovať\nna námietky žalobcu. Žalovaná opomenula napadnuté rozhodnutie náležite odôvodniť, v ďalšom konaní\ntak bude jej úlohou znova vykonať prieskum prvostupňového rozhodnutia na podklade podaného\nrozkladu a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, a to aj s prihliadnutím na skutočnosti, uvedené v tomto\nrozsudku.\n63. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal voči žalovanej\nnáhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov\nkonania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa\n§ 175 ods. 2 SSP.\n64. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP, v spojení s § 493e SSP/.\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "d445b102-967c-4b07-9221-fa7bb15abbf5:f62b1d4a-4eae-4114-91b3-6268021d2ba7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8012200693.3", "spisova_znacka": "4Svk/19/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/19/2021 z 15. 11. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-11-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8012200693.3"}], "citovane_v": []}