{"guid": "fde8f3f1-ab93-45ca-a631-3315a8c1bcae:cf451fd4-687b-4b40-8f24-012491182a9e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101303.1", "spisova_znacka": "15Saz/12/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 15Saz/12/2023 z 30. 11. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. novembra 2023, sp. zn. 15Saz/12/2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101303.1", "identifikacne_cislo": "0723101303", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2023-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cf451fd4-687b-4b40-8f24-012491182a9e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101303.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101303.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723101303.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n15Saz/12/2023\n0723101303\n30. 11. 2023\nJUDr. Filip Hudec\nECLI:SK:SpSBA:2023:0723101303.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n2 15Saz/12/2023\n\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobcu: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Marocké kráľovstvo, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený\nv Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, Slovenská republika, zastúpeného: Centrum\nprávnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, proti žalovanému:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, so sídlom\nRegrútska 4, Bratislava, o prepustenie zo zaistenia, takto\nrozhodol:\n2 15Saz/12/2023\n\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n7 15Saz/12/2023\n\n1. Správnou žalobou doručenou súdu dňa 21.11.2023 (žalovanému dňa 14.11.2023) sa žalobca domáhal\nsvojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia predĺženého žalobcovi rozhodnutím žalovaného č. C./\nXXXX-XX zo dňa 14.09.2023 (ďalej len „Rozhodnutie“).\n2. Žalobu odôvodnil tým, že ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov\n(ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), na základe ktorého došlo k jeho zaisteniu síce oprávňuje policajný\norgán zaistiť cudzinca s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie na základe rozhodnutia o administratívnom\nvyhostení, no limitom zaistenia je okrem formálnej zákonnosti aj jeho účelnosť a efektívnosť a aj súlad\ns čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“),\na teda reálna možnosť naplnenia účelu zaistenia, ktorým je v tomto prípade výkon rozhodnutia\no administratívnom vyhostení. Uviedol, že žalovaný v odôvodnení Rozhodnutia síce tvrdí, že jeho\nzaistenie považuje za zákonné, avšak nezaujal v ňom žiadnu právnu úvahu k otázke jeho vyhostiteľnosti\n\nani k prípustnosti jeho vyhostenia z pohľadu čl. 3 Dohovoru, a teda ani k otázke efektívnosti jeho držania\nv zaistení. Tvrdil, že pokiaľ nie je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení ani potenciálne možný\nči prípustný pre rozpor s čl. 3 Dohovoru, nie je prípustné ani jeho zaistenie pre jeho rozpor s čl. 5 ods.\n1 písm. f) Dohovoru. Bol toho názoru, že v samotnom procese výkonu administratívneho vyhostenia\nje žalovaný pasívny, keďže ďalšie plánované alebo realizované úkony nevykonal a nepopísal – v tejto\nsúvislosti poukázal na rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 13Saz/1/2023 zo dňa 22.06.2023.\nTvrdil taktiež to, že rozhodnutím o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu č. C./XXXX-XX\nzo dňa 15.07.2023 nebola určená krajina jeho vyhostenia, v dôsledku čoho je predmetné rozhodnutie\nnevykonateľné. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/7/2016. Ďalej\nbol toho názoru, že Rozhodnutie je nezákonné, nakoľko požiadal po vydanom Rozhodnutí v priestoroch\nÚtvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZpC“) o azyl a žalovaný mal\npostupovať v zmysle § 77 ods. 5 a § 88a zákona o pobyte cudzincov, čo neurobil. V tejto súvislosti\npoukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/4/2017 z 11.05.2017, sp. zn. 10Sža/29/2014\nz 27.08.2014, sp. zn. 1Sza/6/2013 z 24.09.2013, ako aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.\nzn. 10Sa/1/2017 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Sa/20/2018. Ďalej uviedol, že\nžalovaný v Rozhodnutí nepreukázal nemožnosť uloženia iných (miernejších) donucovacích opatrení.\nV tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/26/2015 z 26.05.2015. Svoje\nzaistenie na účel výkonu administratívneho vyhostenia považoval za neúčelné a neefektívne.\n3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe popísal doterajší priebeh administratívneho konania, vrátane\nrozhodnutí súdov vo veci zaistenia žalobcu. Uviedol, že námietka, ktorou sa snaží žalobca poukázať na\nnezákonnosť zaistenia je z časového hľadiska neaktuálna, keď žalobca v čase vypracovania správnej\nžaloby nevychádzal zo skutkového stavu veci. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS\n147/2013 – 50, podľa ktorého počas lehoty 60 dní od začatia konania o udelení azylu stále trvá účelnosť\nzaistenia vzhľadom na to, že je tu existencia reálneho predpokladu, že bude možné realizovať výkon\njeho vyhostenia z územia SR v rámci maximálnej zákonnej lehoty zaistenia. Konštatoval, že ak Migračný\núrad rozhodne o žiadosti žalobcu o udelenie azylu podľa § 11 ods. 1 alebo § 12 ods. 1 zákona o azyle do\n60 dní od začatia konania o udelenie azylu, nie je táto skutočnosť dôvodom na prepustenie žalobcu zo\nzaistenia. Bol toho názoru, že policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie\núčelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky. Tvrdil, že po obdŕžaní stanoviska od\nÚPZpC, ktorého obsahom bolo, že žalobca dňa 31.10.2023 vyhlásil podľa § 3 ods. 1 zákona o azyle,\nže žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, promptne reagoval a vydal rozhodnutie\no zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ako žiadateľa o udelenie\nazylu a podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov určil dĺžku doby zaistenia do 03.02.2024.\nKonštatoval, že vyhlásenie žalobcu, že žiada o azyl neponechal bez povšimnutia, naopak konal podľa\nust. § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, kde skúmal či účel zaistenia trvá. Žiadosť\nžalobcu o udelenie azylu považoval za účelovú, podanú len z dôvodu zmarenia či pozdržania výkonu\nadministratívneho vyhostenia. Ďalej uviedol, že dostatočne skúmal možnosť uloženia miernejších\nopatrení, pričom zistil, že žalobca nemá zabezpečené žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky\na ani nemá dostatočné finančné prostriedky, ani si ich nevie zabezpečiť – v tejto súvislosti poukázal\nna príslušné zápisnice o podaní vyjadrenia. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že nemohol žalobcovi\nuložiť miernejšie opatrenia. Ďalej uviedol, že k uloženiu miernejších opatrení nepristúpil aj preto, že\nv čase vydania rozhodnutia o zaistení žalobcu č. C./XXXX-XX sa domnieval, že žalobca by nezotrval\nna určenom mieste a zneužil by inštitút alternatívy zaistenia – hrozí riziko úteku žalobcu do Nemecka.\nV tejto súvislosti zároveň podotkol, že žalobca je osobou bez dokladu totožnosti, o ktorej nemá žiadne\ninformácie týkajúce sa totožnosti, prípadnej trestnej minulosti a pomerov z ktorých prichádza, pričom tým,\nže žalobca cestoval viacerými krajinami s vedomím, že sa v nich nachádza neoprávnene je vytvorený\nodôvodnený predpoklad ďalšieho jeho úteku v prípade jeho ponechania na slobode. K samotnému\nprocesu administratívneho vyhostenia žalobcu, k jeho nevykonateľnosti a k namietanej pasivite uviedol,\nže dňa 20.11.2023 kontaktoval ÚPZpC za účelom získania informácií k vykonaným úkonom, ktoré\nsmerujú k výkonu administratívneho vyhostenia žalobcu, pričom z odpovede zistil, že pracovníci ÚPZpC\npo zaistení žalobcu a jeho umiestnení do priestorov útvaru pristúpili ku krokom smerujúcim k potvrdeniu\npravej totožnosti žalobcu a následnému vystaveniu náhradného cestovného dokladu – následne bola\nvykonaná návšteva na zastupiteľskom úrade Marockého kráľovstva so sídlom vo Viedni za účelom\nodovzdania žiadosti o vystavenie predmetného náhradného cestovného dokladu – do dnešného dňa\nešte nedošlo k potvrdeniu totožnosti žalobcu. Konštatoval, že v spomínanej odpovedi je taktiež uvedené,\nže od 31.10.2023 ÚPZpC nemôže vykonávať kroky smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej\nrepubliky, nakoľko je žalobca od uvedeného dátumu žiadateľom o azyl na území Slovenskej republiky.\n\nZaistenie žalobcu na výkon administratívneho vyhostenia považoval za účelné a efektívne, vecne\nsprávne a v každej časti aj dostatočne odôvodnené. Správnu žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.\n4. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 14.07.2023 hliadka OO PZ Bratislava - Rusovce\nzadržala žalobcu, ktorý bol následne predvedený pred žalovaného. Boli vykonané lustrácie žalobcu v\ninformačných systémoch polície z ktorých bolo zistené, že žalobca sa na území schengenského priestoru\na na území Slovenskej republiky zdržiava bez dokladu totožnosti, bez víza a bez povolenia na pobyt\nv rozpore s článkom 6 Kódexu schengenských hraníc. Po podaní zákonných poučení za prítomnosti\ntlmočníka bola dňa 15.07.2023 so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci spísania\nktorej bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci jeho zaistenia. V tejto zápisnici žalobca o. i.\nuviedol trasu jeho postupu z domovského štátu do Schengenského priestoru, to že nedisponuje žiadnym\ndokladom totožnosti, že nechce v SR požiadať o azyl, nemá rodinných príslušníkov na území SR, nehrozí\nmu riziko prenasledovania v domovskej krajine; žalobca nemal pri sebe žiadne finančné prostriedky,\njeho cieľovou krajinou je Nemecko.\n5. Žalovaný dňa 15.07.2023 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vydal rozhodnutie\no administratívnom vyhostení žalobcu vedené pod č. C./XXXX-XX a následne vydal rozhodnutie o\nzaistení. Žalobca bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu\nadministratívneho vyhostenia, dĺžka doby zaistenia bola stanovená na nevyhnutne potrebný čas najviac\ndo 15.09.2023.\n6. Dňa 13.09.2023 bolo žalovanému doručené stanovisko ÚPZpC obsahom ktorého bolo, že v tom\nčase, na základe vykonaných úkonov smerujúcich k potvrdeniu pravej totožnosti žalobcu, nebol\npríslušným zastupiteľským úradom vydaný náhradný cestovný doklad. Z uvedeného dôvodu žalovaný\nvydal rozhodnutie o predĺžení zaistenia č. C./XXXX-XX zo dňa 14.09.2023 a stanovil dĺžku doby zaistenia\nna čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 15.01.2024.\n7. Dňa 31.10.2023 bolo žalovanému opätovne doručené stanovisko ÚPZpC obsahom ktorého bolo, že\nžalobca dňa 31.10.2023 vyhlásil podľa § 3 ods. 1 zákona o azyle, že žiada o udelenie azylu na území\nSlovenskej republiky.\n8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný dňa 03.11.2023 podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona\no pobyte cudzincov vydal rozhodnutie o zaistení žalobcu ako žiadateľa o udelenie azylu a podľa § 88a\nods. 2 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do\n03.02.2024 (ďalej len „Rozhodnutie o prezaistení“). Žalobca je naďalej umiestnený v priestoroch ÚPZpC.\nRelevantné právne predpisy\n9. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení\nrozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami\nbol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia.\n10. Podľa § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak cudzinec, proti ktorému sa vedie konanie\no administratívnom vyhostení alebo konanie o zákaze vstupu podľa tohto zákona, podá žiadosť o\nudelenie azylu, policajný útvar vydá rozhodnutie o prerušení konania o administratívnom vyhostení až\ndo rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu a ďalej postupuje podľa osobitného predpisu; konanie\no zákaze vstupu policajný útvar rozhodnutím zastaví. Ak sa cudzincovi neudelí azyl alebo neposkytne\ndoplnková ochrana, policajný útvar, ktorý konanie o administratívnom vyhostení prerušil, pokračuje v\nkonaní o administratívnom vyhostení; policajný útvar pokračuje v konaní o administratívnom vyhostení\naj vtedy, ak cudzinec nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky podľa osobitného\npredpisu.\n11. Podľa § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny\n\na) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77\nods. 1, ak\n1. existuje riziko jeho úteku, alebo\n2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho\nvyhostenia,\nb) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,\nc) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje\nznačné riziko jeho úteku, alebo\nd) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu\nalebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.\n12. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa\nrozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny\npríslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá\nudelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\n13. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie\nštátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie\nzaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením\nštátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.\n14. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\n15. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o\nudelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak\nide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal\nžiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s\ncieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.\n16. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas\nnevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie\nazylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas\nzaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa §\n88 ods. 4.\n17. Podľa § 88a ods. 3 zákona o pobyte cudzincov na konanie o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa\nprimerane vzťahujú ustanovenia § 88 ods. 4, 5, 7, 8 a 12.\n18. Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho\nvyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a)\nhlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.\n19. Podľa § 89 ods. ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa\nodseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho\npomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o\nkonanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b).\n20. Podľa § 89 ods. ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa\nodseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania\n\ntejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o\nazyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho\npríslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.\n21. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý\nčas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\n22. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o\nzaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo\nurčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.\n23. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia\nvykonaného podľa osobitného predpisu.\n24. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\nSkutkové a právne závery správneho súdu\n25. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17\npísm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia\nposudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal\nzákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade Rozhodnutia o prezaistení, oboznámil\nsa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia\nrozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\nO žalobe rozhodol podľa § 228 SSP na pojednávaní uskutočnenom dňa 30. novembra 2023 bez\nprítomnosti účastníkov konania, za dodržania podmienok podľa § 114 SSP. Účastníci konania súhlasili\ns prejednaním veci bez ich prítomnosti.\n26. Správny súd podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného žalovaným, ktorý je\nzosumarizovaný vyššie, pričom nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie.\n27. Správny súd úvodom považuje za dôležité zdôrazniť, že žalobca sa správnou žalobou podanou podľa\n§ 221 ods. 2 SSP domáha prepustenia zo zaistenia, čo znamená, že predmetom súdneho prieskumu nie\nje preskúmanie zákonnosti samotného rozhodnutia, ktoré bolo podkladom jeho zaistenia, ale posúdenie,\nči v prípade žalobcu nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie prestalo napĺňať\nstanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia [v zmysle §\n90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie jeho účelu počas celej doby\nzaistenia].\n28. Nie menej dôležité bolo zistenie správneho súdu, že žalobca smeruje prevažnú väčšinu svojich\nnámietok a súvisiacej argumentácie voči rozhodnutiu o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b)\nzákona o pobyte cudzincov, resp. voči Rozhodnutiu (rozhodnutiu o predĺžení tohto zaistenia), pričom\nz administratívneho spisu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobca je ku dnešnému dňu\nzaistený na podklade iného rozhodnutia a to Rozhodnutia o prezaistení podľa § 88a ods. 1 písm.\nc) zákona o pobyte cudzincov, ktoré bolo vydané v nadväznosti na jeho žiadosť o azyl zo dňa 31.\noktóbra 2023. Zákonnosť ďalšieho trvania zaistenia žalobcu bude preto potrebné skúmať odvíjajúc sa\nod zmieneného Rozhodnutia o prezaistení.\n29. Ak žalobca mienil podať správnu žalobu, ktorej by bolo možné priznať úspech, jeho námietky sa\nmali zamerať výlučne na osvedčenie nezákonnosti trvania zaistenia a to z dôvodu, že neexistuje (resp.\nže žalovaný neosvedčil existenciu) dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s\ncieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.\n30. Zatiaľ čo v prípade zaistenia podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov\nmusel žalovaný náležite skúmať a osvedčiť účel zaistenia, ktorým bol v danom prípade výkon\nadministratívneho vyhostenia s čím úzko súvisí aj skúmanie otázky reálnej vyhostiteľnosti do určenej\nkrajiny, momentom podania žiadosti o azyl až do rozhodnutia o nej tento účel odpadol.\n31. Na druhej strane, predpokladom zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je\npodľa názoru správneho súdu vznik špecifickej situácie, ktorá je zapríčinená podaním žiadosti o udelenie\n\nazylu cudzincom, zo správania ktorého možno dôvodne predpokladať, že ju podal iba so zámerom\noddialiť alebo úplne zmariť jeho administratívne vyhostenie. Tým, že naplnenie účelu zaistenia je\ndeterminované postojom a správaním cudzinca – žiadateľa o azyl ku podanej žiadosti, je primárne na\ncudzincovi, aby až do momentu rozhodnutia o nej minimálne tvrdil, že uňho už od začiatku existovali\nalebo následne nastali také okolnosti, ktoré mali za následok, že o udelenie azylu žiada v úprimnej snahe\nzotrvania na území Slovenskej republiky. Účel zaistenia podľa vyššie citovaného ustanovenia je teda\ndaný v období, kedy migračný úrad posudzuje jeho žiadosť o udelenie azylu a zároveň neboli zistené\nskutočnosti, že by cudzinec prejavil úprimnú snahu zotrvania na území Slovenskej republiky v dôsledku\nudelenia azylu (v tejto súvislosti správny súd taktiež poukazuje na tvrdenie žalobcu uvedené v zápisnici\no podaní vyjadrenia zo dňa 15.07.2023, v ktorom jasne a zreteľne uviedol, že jeho cieľová krajina\nje Nemecko, kam by aj v prípade možnosti ihneď odišiel). Správny súd je toho názoru, že v prípade\nzaistenia podľa citovaného ustanovenia sa v priebehu zaistenia neskúma aj vyhostiteľnosť cudzinca\n[ktorá sa mala skúmať v priebehu predošlého zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov], pretože tá sa momentom podanej žiadosti o udelenie azylu stala až druhoradým účelom\na do poľa záujmu sa (prípadne) dostane opätovne až po rozhodnutí migračného úradu o nej. Vo vzťahu\nk vyhosteniu cudzinca sa v čase rozhodovania o zaistení skúma iba splnenie podmienky, či je cudzinec\nv čase jeho prezaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov zaistený buď podľa\n§ 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Inými slovami, zo znenia ustanovenia\nnevyplýva, že by sa tieto dva účely mali v prípade trvania zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona\no pobyte cudzincov kumulovať.\n32. S ohľadom na uvedené je preto zrejmé, že námietky, ktoré sa neviažu na existujúcu skutkovú\nsituáciu ale týkajú sa nevyhostiteľnosti žalobcu v dôsledku neuvedenia krajiny do ktorej má byť vyhostený\na nečinnosti žalovaného vo vzťahu k zabezpečeniu náhradného cestovného dokladu nemôžu byť\nrelevantné. Vyhostenie totiž nie je reálne uskutočniteľné už iba v dôsledku podanej žiadosti o udelenie\nazylu.\n33. Žalobca žalovanému ďalej vyčíta, že po vydaní Rozhodnutia (rozhodnutia o predĺžení zaistenia)\nv priestoroch ÚPZpC požiadal o azyl a žalovaný mal preto postupovať v zmysle § 88a zákona o pobyte\ncudzincov, v opačnom prípade nemožno konštatovať, že účel zaistenia naďalej trvá. Ani tejto námietke\nnebolo možné priznať úspech a to s ohľadom na skutočnosť, že práve takto ako aj v súlade s ustálenou\npraxou kasačného súdu, na ktorú žalobca poukazuje, žalovaný postupoval. Z administratívneho spisu\ntotiž správny súd zistil, že žalobca dňa 31. októbra 2023 požiadal o udelenie azylu zatiaľ čo bol\numiestnený v ÚPZpC na podklade Rozhodnutia (rozhodnutia o predĺžení zaistenia). Túto skutočnosť\nÚPZpC bezprostredne, ešte v ten istý deň, oznámil žalovanému. Žalovaný dňa 3. novembra 2023\nžalobcu vypočul a umožnil mu vyjadriť sa ku jeho rozhodnutiu požiadať o azyl, predovšetkým z akého\ndôvodu oň požiadal a prečo o azyl nepožiadal už dňa 15. júla 2023, kedy bol prvýkrát zadržaný políciou.\nŽalobca sa ku dôvodom žiadosti o azyl nechcel vyjadriť a ku zmene jeho názoru len poznamenal, že\nv čase zadržania o azyl požiadať nechcel. Dňa 3. novembra 2023 preto žalovaný vydal Rozhodnutie\no prezaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov.\n34. Keďže žalovaný dodržal zákonom predpokladaný postup a relatívne promptne zareagoval na\nzmenu skutkových okolností v podobe odpadnutia dôvodu zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona\no pobyte cudzincov, nemožno konštatovať, že pochybil. Dodržanie zákonom predpokladaného postupu\nsa preto odráža aj v zákonnosti jeho ďalšieho trvania zaistenia. Rovnaké závery vyplývajú aj z rozsudku\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sak/1/2022 z 25. januára 2022, v zmysle\nktorého „...podaním žiadosti o azyl pominul dôvod zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov (do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu sťažovateľa) a nastali nové skutkové okolnosti, s\nktorými bol žalovaný povinný sa vysporiadať, a to buď okamžitým prepustením sťažovateľa na slobodu\nalebo v prípade, ak mal za to, že u sťažovateľa je daný dôvod zaistenia ako žiadateľa o azyl, vydaním\nnového rozhodnutia o zaistení podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov ...“.\n35. Hoci nebolo možné priznať žiadnej z námietok prezentovaných žalobcom relevanciu a posúdiť ju ako\ndôvodnú, správny súd si je vedomý, že správnu žalobu vo veci zaistenia má posudzovať neformálne a nie\nje viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, čo znamená, že môže prihliadnuť aj na iné skutkové a právne\ndôvody, ako tie, ktoré boli uvedené v správnej žalobe. Ani na základe vlastnej činnosti však žiaden\ndôvod pre konštatovanie nezákonnosti resp. neexistencie trvania účelu zaistenia ku dňu rozhodovania\nnedetegoval.\n36. Zaistenie cudzinca predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca, a to do práva\nna slobodu pohybu a pobytu. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok\ndefinovaných najmä zákonom o pobyte cudzincov. Žaloba, ktorou sa žalobca domáha prepustenia zo\nzaistenia, môže byť úspešná jedine v prípade, ak žalobca svojimi námietkami spochybní zákonnosť\n\ntrvania jeho zaistenia, inými slovami ak preukáže, že ďalšie trvanie jeho zaistenia nie je účelné\na efektívne, čo sa v danom prípade žalobcovi nepodarilo.\n37. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že zaistenie žalobcu za súčasného\nskutkového stavu je zrejme účelné. Keďže správny súd po preskúmaní veci zistil, že podaná žaloba\npodľa § 221 ods. 2 SSP je nedôvodná (vychádzala dokonca z neaktuálneho skutkového stavu veci),\nnezostala mu iná možnosť, ako žalobu žalobcu podľa § 229 SSP zamietnuť.\n38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\n2 15Saz/12/2023\n\nProti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od jeho doručenia\noprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).\nZmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nRozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods.\n2 písm. d) SSP].\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ\nv zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nalebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9695070f-f0a5-43c8-b95e-3a0277f389ef", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 147/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 147/2013 z 9. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-09", "citacie_n": 381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9695070f-f0a5-43c8-b95e-3a0277f389ef"}, {"guid": "008d99b3-78b2-408a-8bf1-d3b60c813358:0a941ddd-8569-41cd-a8c4-e70bf87a488b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1017200320.1", "spisova_znacka": "1Szak/4/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/4/2017 z 10. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1017200320.1"}, {"guid": "d393225b-8473-4e0f-a9ed-b528e57f86cf:2d75c929-b08d-47e4-9c38-4f786edb98c3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1016200188.1", "spisova_znacka": "1SZa/7/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/7/2016 z 4. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-04", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1016200188.1"}, {"guid": "8409988d-3c82-4bff-ba1b-5a0ed6c30343:8139d7ef-0b9d-4038-849d-81f10a5e6462", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7018200627.1", "spisova_znacka": "9Sa/20/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Sa/20/2018 z 3. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-07-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7018200627.1"}, {"guid": "9f46bd34-c48a-462a-80fb-cd95a6576ddc:6d7de341-029e-4ff7-b2c6-de5e3d550aee", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7017200004.1", "spisova_znacka": "10Sa/1/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 10Sa/1/2017 z 11. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-01-11", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200004.1"}], "citovane_v": [{"guid": "15a4fce2-f382-4287-bcd0-2b8bc736f04b:7d2eab79-baac-4fa0-bf3f-0b12dabf33c5", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100460.1", "spisova_znacka": "13Saz/6/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 13Saz/6/2024 z 27. 3. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-03-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100460.1"}]}