Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 15Saz/8/2023 z 6. 10. 2023 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 6. októbra 2023, sp. zn. 15Saz/8/2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100963.1 Správny súd v Bratislave | 15Saz/8/2023 | ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100963.1 | 2023-10-06 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 168 SSP, § 119 SSP, § 221 ods. 2 SSP, § 230 ods. 2 SSP, § 221 ods. 2 SSP, § 221 ods. 1 SSP, § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z., § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z., § 88 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z., § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z., zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, § 47 ods. 3 SSP, SSP, § 32 ods. 1 SP, SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b740464-7359-43ae-a7bc-b80f1fec4f08 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100963.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave 15Saz/8/2023 0723100963 06. 10. 2023 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100963.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY - 2 - 15Saz/8/2023 Správny súd v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobkyne: A. A., narodená dňa XX.XX.XXXX, štátna príslušníčka A. B. C., bez cestovného alebo iného dokladu totožnosti, aktuálne umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpenej: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, 810 05 Bratislava, IČO: 30798841, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom Bitúnková 8, 940 02 Nové Zámky, o prepustenie zo zaistenia, takto rozhodol: - 2 - 15Saz/8/2023 I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: - 2 - 15Saz/8/2023 1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 27.09.2023 prostredníctvom žalovaného, sa žalobkyňa domáhala prepustenia zo zaistenia uloženého žalobkyni rozhodnutím žalovaného č. D./XXXX-XX zo dňa 25.08.2023 (ďalej len „Rozhodnutie“). 2. Žalobkyňa správnu žalobu odôvodnila tým, že predmetné Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj tým, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci. Poukázala na článok 28 Dublinského nariadenia III. Ďalej uviedla, že je zraniteľnou osobou, keďže je A. štátnej príslušnosti, je žiadateľkou o azyl, ktorá je na Slovensku bez rodiny, bez znalosti jazykového a kultúrneho prostredia, pričom z rodnej krajiny utiekla kvôli prebiehajúcemu vojnovému konfliktu. Tvrdila, že dokazovanie vykonané žalovaným prebehlo len formálne a bolo zamerané len na okolnosti a skutočnosti, ktoré sú v prospech postupu a Rozhodnutia žalovaného, pričom nesmerovali k objektívnemu zisteniu skutkového stavu, ktoré by mohlo preukázať aj skutočnosti svedčiace v neprospech jej zaistenia. Mala za to, že dĺžka doby zaistenia bola stanovená len všeobecne bez dostatočného odôvodnenia použitia zaistenia. 3. Podaním zo dňa 21.09.2023, ktoré bolo doručené súdu spolu s administratívnym spisom a správnou žalobou, sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe tak, že túto navrhol zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa bola zaistená v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, čo je v súlade s platnou legislatívou na území Slovenskej republiky, pričom dĺžka doby zaistenia bola stanovená v súlade s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, ako aj v zmysle článku 28 Dublinského nariadenia do 25.10.2023. Tvrdil, že na žalobkyňu bolo hladené ako na osobu, ktorá je žiadateľom o udelenie azylu na území Cyperskej republiky, a preto mal za to, že vec posúdil správne. Skutkový stav považoval za dostatočne zistený, pričom voči žalobkyni boli uplatnené legitímne, zákonom stanovené sankcie. Ďalej mal za to, že šesť týždňová lehota (v zmysle článku 28 Dublinského nariadenia) v prípade žalobkyne ešte nezačala plynúť, pretože lehota začne plynúť dňom, keď sa rozhodnutie Migračného úradu zo dňa 12.09.2023 č. E./XXXX-XX o odovzdaní žalobkyne na územie Cyperskej republiky stane vykonateľným. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 13.09.2017 vo veci C-60/16, v ktorom sa stanovil výklad článku 28 ods. 3 Dublinského nariadenia, podľa ktorého sa predmetný článok má vykladať v tom zmysle, že lehota šesť týždňov počítaná od okamihu, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania zavedený týmto ustanovením, sa uplatní aj vtedy, keď dotknutá osoba výslovne o odklad výkonu rozhodnutia o odovzdaní nepožiadala. Mal teda za to, že šesť týždňová lehota sa má počítať od vykonateľnosti rozhodnutia Dublinského strediska Migračného úradu, to znamená odo dňa, kedy je reálne možné transfer vykonávať a mať priestor šesť týždňov na samotné dohodnutie transferu a jeho realizáciu. Tvrdil, že v prípade, že by sa spomínaná lehota počítala od akceptácie, bola by realizácia transferu a výkonu rozhodnutia znemožnená a viac menej nevykonateľná vzhľadom na nasledovné úkony, ktorými sú napísanie rozhodnutia, jeho vydanie, doručovanie, lehota na podanie správnej žaloby a rozhodnutie súdu – až následne môže byť výkon rozhodnutia. Nepovažoval žalobkyňu za zraniteľnú osobu podľa zákona o pobyte cudzincov a počas celého konania nenadobudol dojem, že by bolo odôvodnené pristupovať k žalobkyni ako ku zraniteľnej osobe. 4. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 25.08.2023 hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru Šahy v obci Kubáňovo zadržala žalobkyňu, ktorá bola následne predvedená pred žalovaného. Boli vykonané lustrácie žalobkyne v informačných systémoch polície a aj EURODAC, z ktorého bolo zistené, že žalobkyňa je žiadateľkou o udelenie azylu v Cyperskej republike. Po podaní zákonných poučení za prítomnosti tlmočníka bola so žalobkyňou dňa 25.08.2023 spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia. V tejto zápisnici žalobkyňa o. i. uviedla trasu jej postupu z domovského štátu do Schengenského priestoru, že nedisponuje žiadnym dokladom totožnosti, že nechce v SR požiadať o azyl, pričom o azyl už požiadala v Cyperskej republike, nemá rodinných príslušníkov na území SR, o azyl v Cyperskej republike požiadala z dôvodu, že sa chce mať lepšie ako v domovskej krajine, nemala pri sebe žiadne finančné prostriedky, nevie si zabezpečiť ubytovanie, nie je členom žiadnej politickej strany, je moslimka. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v prípade prepustenia by odišla do Nemecka. 5. Žalovaný dňa 25.08.2023 oznámil štátnemu orgánu Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Dublinské stredisko”) dôvod na začatie konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov. 6. Dňa 25.08.2023 žalovaný vydal Rozhodnutie podľa § 88 ods. 1 písm. c) v spojení s § 88 ods. 4, 5 zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jej prevozu podľa Dublinského nariadenia z dôvodu, že existuje značné riziko jej úteku. Na to bola žalobkyňa umiestnená do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZpC Medveďov”). Dĺžku doby zaistenia žalovaný určil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 25.10.2023. 7. Dublinské stredisko začalo konanie o návrat žalobkyne na územie iného členského štátu žiadosťou o prevzatie naspäť zo dňa 05.09.2023. Cyperská republika akceptovala žiadosť o prevzatie žalobkyne naspäť dňa 08.09.2023. Dňa 12.09.2023 bolo Dublinským strediskom vydané rozhodnutie o odovzdaní žalobkyne na územie Cyperskej republiky pod č. E./XXXX-XX, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 13.09.2023 a toho istého dňa bola vyznačená právoplatnosť uvedeného rozhodnutia. Dňa 21.09.2023 podala žalobkyňa proti rozhodnutiu Dublinského strediska č. E./XXXX-XX zo dňa 12.09.2023 správnu žalobu. Relevantné právne predpisy 8. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 9. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 10. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) ak existuje značné riziko jeho úteku. K poznámke 85) je uvedené - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v.EÚ L 180,29.6.2013). 11. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. 12. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. 13. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 14. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie. 15. Podľa čl. 3 Dohovoru, nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. 16. Podľa článku 25 ods. 1 Dublinského nariadenia III, dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a rozhodne o dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo systému EURODAC, uvedená lehota sa skráti na dva týždne. 17. Podľa článku 25 ods. 2 Dublinského nariadenia III, nekonanie v lehote jedného mesiaca alebo dvoch týždňov uvedených v odseku 1 sa považuje za akceptovanie dožiadania a ukladá povinnosť prijať späť dotknutú osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť náležité opatrenia pre jej príchod. 18. Podľa článku 28 ods. 1 Dublinského nariadenia III, členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia. 19. Podľa článku 28 ods. 2 Dublinského nariadenia III platí, že ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia. 20. Podľa článku 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III, zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú. 21. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 22. Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. 23. Podľa § 230 ods. 2 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 2, rozsudkom podľa povahy veci a) nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, b) nariadi žalovanému po vykonanom dokazovaní bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia a rozhodne o uložení miernejšieho donucovacieho opatrenia žalobcovi podľa osobitného predpisu. Skutkové a právne závery správneho súdu 24. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobkyne realizovaného na podklade Rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. O žalobe rozhodol podľa § 228 SSP na pojednávaní uskutočnenom dňa 06. októbra 2023 bez prítomnosti účastníkov konania, za dodržania podmienok podľa § 114 SSP. Účastníci konania súhlasili s prejednaním veci bez ich prítomnosti. 25. Správny súd podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného žalovaným, ktorý je zosumarizovaný vyššie, pričom nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie. 26. Žalobkyňa podala dňa 21.09.2023 správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 SSP, domáhajúc sa jej bezodkladného prepustenia zo zaistenia (v úvodnom texte odôvodnenia správnej žaloby asi nedopatrením označuje Rozhodnutie ako napadnuté rozhodnutie, avšak vzápätí je konkretizované, že ide o žalobu o prepustenie zo zaistenia, pričom obsah aj žalobný návrh je naformulovaný ako žaloba podaná podľa § 221 ods. 2 SSP), pretože za momentálneho skutkového stavu je podľa jej názoru jej zaistenie na Rozhodnutím určenú dobu neúčelné. Predmetom tohto konania teda nie je preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia, napriek tomu, že niektoré žalobné námietky smerujú voči tomuto Rozhodnutiu. Predmetom konania je rozhodnutie o návrhu žalobkyne na jej okamžité prepustenie zo zaistenia (žaloba podľa § 221 ods. 2 SSP), a teda posúdenie, či v prípade žalobkyne nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jej zaistenie prestalo napĺňať stanovený účel (zaistenie na účely zabezpečenia prípravy alebo výkonu jej prevozu podľa Dublinského nariadenia z dôvodu, že existuje značné riziko jej úteku), v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jej prepustenie zo zaistenia [v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie jeho účelu počas celej doby zaistenia]. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, sa správny súd bude zaoberať len tými námietkami žalobkyne, ktoré potenciálne môžu zakladať dôvod na jej prepustenie zo zaistenia. Ďalšími námietkami zo strany žalobkyne sa už správny súd zaoberať nebude. 27. Žalobkyňa v žalobe namietala, že žalovaný dĺžku doby zaistenia stanovil len všeobecne bez dostatočného odôvodnenia použitia zaistenia. Žalobkyňa taktiež namietala, že sa na ňu malo hľadieť ako na zraniteľnú osobu. 28. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na článok 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III, podľa ktorého zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. 29. Správny súd z obsahu administratívneho spisu, ako aj súdneho spisu zistil, že dňa 08.09.2023 Cyperská republika (štát v ktorom žalobkyňa požiadala o udelenie azylu) akceptovala prijatie žalobkyne späť v zmysle dublinského nariadenia, pričom však doposiaľ predmetné rozhodnutie Dublinského strediska č. E./XXXX-XX zo dňa 12.09.2023 o odovzdaní žalobkyne do Cyperskej republiky ešte nenadobudlo vykonateľnosť (keďže žalobkyňa podala voči nemu správnu žalobu), a teda predmetná šesť týždňová lehota, ktorú pripúšťa dublinské nariadenie ako maximálnu, v danom prípade ešte nezačala plynúť (v zmysle judikatúry sa spomínaná šesť týždňová lehota počíta od vykonateľnosti toho ktorého rozhodnutia Dublinského strediska o odovzdaní osoby do inej členskej krajiny). 30. Správny súd mal taktiež z obsahu administratívneho spisu, ako aj súdneho spisu za preukázané, že žalobkyňa je osobou, u ktorej je značné riziko úteku (svojvoľne odišla, respektíve utiekla z územia iného štátu, kde požiadala o azyl – nevyčkala na rozhodnutie; jej vyjadrenie v spísanej zápisnici, že po prepustení by ihneď išla do Nemecka; nelegálny pohyb za pomoci prevádzačov) a nezaistením by hrozilo, že bude zmarený samotný účel konania o odovzdaní, ktoré nie je v kompetencii správneho orgánu a preto je potrebné mať žalobkyňu k dispozícii počas procesu návratu v zmysle Dublinského nariadenia III. Z uvedeného teda nesporne vyplýva riziko jej úteku, pričom žalobkyňa zrejme nie je schopná ani postarať sa o svoju osobu po materiálnej, zdravotnej a existenčnej stránke (je bez akýchkoľvek dokladov totožnosti, bez finančných prostriedkov, nedokáže si zabezpečiť ubytovanie, nedokáže sa vrátiť späť na územie Cyperskej republiky). 31. Správny súd ďalej poukazuje na konštantnú judikatúru vo veciach zaistenia cudzincov (napr. 1SZa/7/2016, 1SZa/9/2016) a dodáva, že žalovaný je v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení cudzinca je v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov preukázanie jeho účelu, ktorým je v danom prípade zabezpečenie prípravy alebo výkonu prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Rovnako tak v rozhodnutí o zaistení nesmie absentovať dôvodnosť zásadného zásahu do jeho osobnej slobody, spočívajúceho v jeho umiestnení do útvaru policajného zaistenia. 32. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný riadne vysporiadal s uvedenými skutočnosťami, pričom správne stanovil dĺžku zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, ale aj podľa čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III, pričom ju aj náležite odôvodnil. Správny súd je taktiež toho názoru, že žalovaným stanovená dĺžka doby zaistenia neprekračuje prípustné lehoty stanovené v čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III. Z vyššie uvedených skutočností je teda zrejmé aj to, že žalovaný vykonal úkony smerujúce k príprave a výkonu prevozu žalobkyne a v súčasnosti nie sú známe žiadne prekážky, pre ktoré by bolo možné považovať zaistenie žalobkyne za neúčelné. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu (rozsudky sp. zn. 1Szak/3/2017 zo dňa 04.05.2017, sp. zn. 10Szak/12/2018 zo dňa 23.03.2018). 33. Čo sa týka námietky žalobkyne týkajúcej sa toho, že žalovaný na ňu nehľadel ako na zraniteľnú osobu, tak aj túto námietku považoval správny súd za nedôvodnú, keď žalobkyňa neuviedla v predmetnej zápisnici o podaní vyjadrenia, a ani neskôr, žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť braná ako jedna z osôb, ktoré sú považované za zraniteľné osoby v zmysle zákona o pobyte cudzincov. 34. Zaistenie cudzinca predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca, a to do práva na slobodu pohybu a pobytu. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných najmä zákonom o pobyte cudzincov. Úspešnosť námietok voči rozhodnutiu o zaistení môže obstáť jedine v prípade, ak žalobca svojimi námietkami spochybní zákonnosť rozhodnutia o jeho zaistení, inými slovami ak preukáže, že neboli splnené podmienky jeho zaistenia, resp. podmienky predĺženia zaistenia (podobne aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 10SZa/16/2016), čo sa však v danom prípade žalobkyni nepodarilo. 35. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že v prípade žalobkyne nenastali také okolnosti, pre ktoré by jej zaistenie prestalo napĺňať stanovený účel, a preto správny súd nemal inú možnosť ako správnu žalobu podľa § 229 SSP zamietnuť. 36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať. Poučenie: - 2 - 15Saz/8/2023 Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods. 2 písm. d) SSP]. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.