Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16Saz/4/2023 z 7. 8. 2023 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 7. augusta 2023, sp. zn. 16Saz/4/2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100464.2 Správny súd v Bratislave | 16Saz/4/2023 | ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100464.2 | 2023-08-07 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 167 SSP, § 175 ods. 2 SSP, § 175 ods. 1 SSP, § 227 ods. 1 SSP, § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z., § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z., § 88 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z., zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, § 221 ods. 1 SSP, § 221 ods. 2 SSP, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/12d59e13-13cd-443d-9350-a5c75aae6d1b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100464.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave 16Saz/4/2023 0723100464 07. 08. 2023 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100464.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX. XXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpenej Centrom právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, IČO: 30 798 841, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Nové Zámky, so sídlom Bitúnková 8, Nové Zámky, o správnej žalobe vo veci prepustenia zo zaistenia vykonaného na základe rozhodnutia žalovaného č. E./XXXX-XX zo dňa 30. júna 2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave nariaďuje, aby bola A. B., narodená XX. XXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, bezodkladne prepustená zo zaistenia. II. Správny súd v Bratislave žalobkyni priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie rozhodnutia o zaistení 1. Rozhodnutím zo dňa 30. júna 2023 č. E./XXXX-XX (ďalej len „rozhodnutie o zaistení“) žalovaný zaistil žalobkyňu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) na účely výkonu administratívneho vyhostenia a umiestnil ju v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZpC“) na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 30. augusta 2023. 2. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na zisteniach, podľa ktorých bola žalobkyňa dňa 30. júna 2023 zadržaná hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Komárno v obci Bajč, na čo nevedela hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť. Po predvedení k ďalším úkonom na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky bolo v informačných systémoch zistené, že žalobkyňa nedisponuje žiadnym oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. V nadväznosti na uvedené preto žalovaný dňa 30. júna 2023 vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republika do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, do ktorejkoľvek tretej krajiny alebo na územie členského štátu, z dôvodu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, bez určenia lehoty na vycestovanie. Žalovaný zároveň vylúčil odkladný účinok, v dôsledku čoho sa rozhodnutie o administratívnom vyhostení stalo jeho doručením žalobkyni dňa 30. júna 2023 vykonateľným. 3. Žalovaný pristúpil aj k posúdeniu možnosti uloženia alternatív zaistenia, na čo s poukazom na vyjadrenia žalobkyne obsiahnuté v zápisnici č. E./XXXX-XX z 30. júna 2023 dospel k názoru, že žalovaná nevie splniť podmienky pre ich uloženie. Žalobkyňa nevie a ani nechcela preukázať zabezpečenie ubytovania a taktiež nesplnila podmienku finančného zabezpečenia ďalšieho pobytu na území Slovenskej republiky. 4. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade cudzinca, ktorý je štátnym príslušníkom C. D., ktorý nedisponuje cestovným dokladom a odmieta spoluprácu s príslušnými pracovníkmi ÚPZpC, je potrebné vykonať úkony týkajúce sa predovšetkým overenia totožnosti žalobkyne prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (čo zvykne trvať cca 8 týždňov) a až následne po obdržaní odpovede možno vykonať úkony smerujúce k vystaveniu cestovného dokladu, kúpe leteniek a ďalšie úkony týkajúce sa materiálneho a personálneho zabezpečenia prepravy žalobkyne. 5. Záverom rozhodnutia o zaistení žalovaný skonštatoval, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je zaistenie žalobkyne v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Zaistenie na účel administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody osoby. Predpokladom je existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení, čo v predmetom prípade splnené je. II. Správna žaloba 6. Žalobkyňa podala dňa 12. júla 2023 správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), domáhajúc sa jej bezodkladného prepustenia zo zaistenia (v úvode správnej žaloby asi nedopatrením označená ako žaloba podľa § 221 ods. 1 SSP, avšak vzápätí je konkretizované, že ide o žalobu o prepustenie zo zaistenia, pričom obsah aj žalobný návrh je naformulovaný ako žaloba podaná podľa § 221 ods. 2 SSP ), pretože za momentálneho skutkového stavu je podľa jej názoru jej zaistenie neúčelné. 7. Žalovaný totiž rozhodol o jej administratívnom vyhostení na územie krajiny pôvodu, ktorou je C. D., krajiny tranzitu alebo tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. Je pravdou, že ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov síce dáva žalovanému možnosť zaistiť cudzinca na účely výkonu jeho administratívneho vyhostenia, no limitom zaistenia je zároveň jeho účelnosť a efektívnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a teda reálna možnosť vyhostenia žalobkyne. V rozhodnutí o zaistení pritom absentuje akákoľvek úvaha k otázke vyhostiteľnosť žalobkyne a posúdenie bezpečnostnej situácie krajiny, do ktorej má byť vyhostená. Pokiaľ nie je výkon administratívneho vyhostenia ani potenciálne možný pre rozpor s čl. 3 Dohovoru, nie je prípustné ani zaistenie pre jeho rozpor s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Žalobkyňa odkázala na informácie uverejnené na webovom sídle Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, podľa ktorých je v súvislosti s nestabilnou a neprehľadnou situáciou v ruskej federácii a s ohľadom na zavedenie režimu proti teroristickej operácie v Moskve, Moskovskej a Voronežskej oblasti zo dňa 24. júna 2023 odporúčané občanom Slovenskej republiky do C. D. necestovať. 8. Žalobkyňa namieta, že žalovaný pripustil, že môže byť administratívne vyhostenia aj na územie tranzitu, no z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nie je zrejmé ktorú konkrétnu krajinu mal na mysli (pričom žalobkyňa tranzitovala viacerými krajinami). Z odôvodnenia teda nevyplýva, či a ako žalovaný skúmal a vyhodnocoval jednotlivé prekážky vyhostenia a vo vzťahu ku ktorej konkrétnej krajine, aké konkrétne správy o bezpečnostnej situácii si obstaral aby mohol dospieť k jednoznačnému záveru o neexistencii rizika utrpenia vážnej ujmy žalobkyne. 9. Záverom dodala, že v zaistení sa nachádza čisto formálne a bez akéhokoľvek predpokladu zrealizovania jej vyhostenia, keďže tomu bránia právne aj faktické prekážky. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Ku žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný v celosti zrekapituloval jeho argumentáciu obsiahnutú v rozhodnutí o zaistení a trval na svojom závere, že zaistenie žalobkyne smeruje k naplneniu jeho účelu, ktorým je jej reálne vyhostenie z územia Slovenskej republiky. Vo vzťahu k situácii v C. D. dodal, že odporúčanie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky je adresované občanom Slovenskej republiky a ako také nemôže byť podkladom zotrvania príslušníkov tretej krajiny s neoprávneným pobytom na území Slovenskej republiky. IV. Skutkové a právne závery správneho súdu 11. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobkyne realizovaného na podklade rozhodnutia o zaistení, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol podľa § 228 SSP na pojednávaní uskutočnenom dňa 7. augusta 2023 bez prítomnosti účastníkov konania, za dodržania podmienok podľa § 114 SSP. Účastníci konania súhlasili s prejednaním veci bez ich prítomnosti. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. Podľa § 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky a) na účel zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti, b) na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku, c) ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, d) ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, alebo e) z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c). Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Podľa čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES z 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „Návratová smernica“) zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1. Podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné. 12. Hneď úvodom správny súd považuje za dôležité zdôrazniť, že žalobkyňa sa správnou žalobou podanou podľa § 221 ods. 2 SSP domáha prepustenia zo zaistenia, čo znamená, že predmetom súdneho prieskumu nie je preskúmanie zákonnosti samotného rozhodnutia o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov), ale posúdenie, či v prípade žalobkyne nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jej zaistenie prestalo napĺňať stanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jej prepustenie zo zaistenia [v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie jeho účelu počas celej doby zaistenia]. 13. Správny súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa po vydaní rozhodnutia o jej zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účely jej administratívneho vyhostenia podala v ÚPZpC žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, na základe ktorej bolo dňa 18. júla 2023 začaté konanie vo veci udelenia azylu. Podľa tohto oznámenia sa žalobkyňa naďalej nachádza umiestnená v ubytovacích priestoroch ÚPZpC. 14. Správny súd usúdil, že žalovaný mal o podaní žiadosti vedomosť, keďže predmetné oznámenie ÚPZpC je zažurnalizovanou súčasťou administratívneho spisu. Z jeho vyjadrenia k žalobe ani z doterajšieho správania v priebehu konania pred správnym súdom pritom nevyplynulo, že by na podanie žiadosti ako na novú a podstatnú zmenu skutkových okolností prihliadol a zohľadnil ju vo svojom ďalšom postupe. 15. Je pravdou, že ustanovenie § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov umožňuje žalovanému automaticky neprepustiť štátneho príslušníka tretej krajiny zo zaistenia v prípade podania žiadosti o udelenie azylu, avšak to len za predpokladu súčasného rešpektovania ustanovenia § 90 ods. 1 písm. d) zákona pobyte cudzincov, z ktorého vyplýva žalovanému permanentná povinnosť skúmať počas celej doby zaistenia cudzinca, či účel zaistenia (ktorým je v prejednávanej veci výkon administratívneho vyhostenia) trvá. 16. Zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov je viazané na účel, ktorým je výkon administratívneho vyhostenia alebo výkon trestu vyhostenia. Zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovanie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Limitom zaistenia je s poukazom na § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov práve naplnenie jeho účelu, a to reálnosť vyhostenia a vyhostiteľnosť štátneho príslušníka tretej krajiny. V prípade žalobkyne podaním žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky reálnosť jej vyhostenia pominula, a to do momentu rozhodnutia o žiadosti o azyle. Pobyt žalobkyne ako žiadateľky o azyl už nie je možné považovať za neoprávnený a na žalobkyňu sa preto prestali vzťahovať príslušné ustanovenia Návratovej smernice. Jej ďalšie zaistenie pre účely výkonu administratívneho vyhostenia nie je možné ďalej odôvodniť na podklade citovanej smernice ani na základe ustanovenia § 88 zákona o pobyte cudzincov. 17. Na postavenie a práva žiadateľa o azyl sa vzťahuje príslušný medzinárodný azylový režim a azylový režim Spoločenstva, najmä Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26.6.2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26.6.2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu. Zaistenie žiadateľa o azyl musí byť v každom prípade opodstatnené a odôvodnené s ohľadom na konkrétne podmienky, ktoré sú stanovené príslušnými právnymi normami v oblasti azylu a nemôže mať svoj právny základ v práve upravujúcom postavenie osôb s nelegálnym pobytom. Naopak, pokiaľ je žiadateľka o azyl naďalej zaistená na základe pôvodného rozhodnutia potom, čo požiadala o azyl a príslušné orgány neprijali nové rozhodnutie o zaistení, a aj naďalej by sa nachádzala v zaistení na účely vyhostenia, toto zaistenie by sa však vo svetle vyššie uvedených úvah muselo považovať za protiprávne (stanovisko generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie F. G. z 10.11.2009 k veci Kadzoev (C-357/09 PPU), bod 89.) 18. V tejto súvislosti poukazuje správny súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sza/6/2013 zo dňa 24. septembra 2013, podľa ktorého „Ak zaistený cudzinec požiada o medzinárodnú ochranu, spravidla to bude mať za následok ukončenie zaistenia podľa čl. 15 Návratovej smernice č. 2008/115/ES, ako konštatoval Súdny dvor Európskej únie v rozsudku Súdneho dvora (tretia komora) z 30. mája 2013 vo veci Arslan proti Polícii Českej republiky, a policajný útvar bude povinný cudzinca bez zbytočného odkladu zo zaistenia prepustiť; dôvody pre pôvodné zaistenie cudzinca tak automaticky pominú. Ak však policajný útvar dospeje k záveru, že žiadosť cudzinca o medzinárodnú ochranu je účelová, podaná iba za účelom pozdržať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia o vyhostení cudzinca, môže znova rozhodnúť podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, že dôvody predchádzajúceho zaistenia trvajú, napriek tomu, že cudzinec požiadal o medzinárodnú ochranu. V takomto rozhodnutí policajný útvar vyloží, aké konkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie zaistenia cudzinca po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu.“ 19. Správny súd konštatuje, že podanie žiadosti o azyl je novou skutočnosťou, s ktorou bol žalovaný povinný sa bezprostredne po jej podaní (resp. oznámení zo strany ÚPZpC) vysporiadať a nemal ju ponechať bez povšimnutia. Žalovanému zákon o pobyte cudzincov ponecháva v zásade iba dve možnosti ďalšieho postupu, a to buď žiadateľa o azyl zo zaistenia prepustiť, alebo ho tzv. prezaistiť, ak zistí naplnenie dôvodov na niektorý z účelov zaistenia uvedených v § 88a zákona o pobyte cudzincov. Ako už správny súd načrtol vyššie, účel zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) odpadol a preto do úvahy neprichádza ani nadväzujúce predĺženie zaistenia žiadateľa na rovnaký účel. 20. S konkretizáciou na prejednávanú vec, podkladom zaistenia žalobkyne je aj naďalej rozhodnutie o zaistení z 30. júna 2023 na účel jej administratívneho vyhostenia, pričom ku dnešnému dňu správny súd neeviduje, že by bola žalobkyňa zo zaistenia prepustená. Tým, že žalovaný tak sám neučinil, správnemu súdu nezostala iná možnosť, ako nariadiť okamžité prepustenie žalobkyne zo zaistenia realizovaného na podklade takéhoto rozhodnutia o zaistení. 21. Správnym súdom prezentovaný záver pritom vyplýva z konštantnej judikatúry kasačného súdu v obdobných veciach napr. z rozsudku 10Szak/10/2017 z 20. júna 2017 alebo z rozsudku sp. zn. 1Sak/1/2022 z 25. januára 2022, v zmysle ktorého „...podaním žiadosti o azyl pominul dôvod zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov (do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu sťažovateľa) a nastali nové skutkové okolnosti, s ktorými bol žalovaný povinný sa vysporiadať, a to buď okamžitým prepustením sťažovateľa na slobodu alebo v prípade, ak mal za to, že u sťažovateľa je daný dôvod zaistenia ako žiadateľa o azyl, vydaním nového rozhodnutia o zaistení podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov, čo však žalovaný neučinil.“ 22. Správny súd len pre úplnosť dodáva, že nepovažoval za potrebné pristúpiť k posúdeniu dôvodnosti námietok žalobkyne ktoré sú obsahom podanej správnej žaloby a to práve v dôsledku zistenia iných závažných skutočností, popri ktorých by aj prípadné konštatovanie ich nedôvodnosti, nemohlo mať za následok ponechanie žalobkyne v zaistení. Správny súd sa nimi preto bližšie nezaoberal. 23. Záverom správny súd apeluje na žalovaného, ktorému zákonodarca v § 227 ods. 1 SSP uložil povinnosť predložiť správnemu súdu správnu žalobu spolu s jeho vyjadrením v lehote 5 pracovných dní od jej podania, a ktorú je žalovaný povinný rešpektovať (v prejednávanej veci túto lehotu prekročil až o 6 pracovných dní). Lehotovanie úkonov účastníkov konania, osobitne žalovaného ako aj konajúceho správneho súdu, je odôvodnené citlivou povahou preskúmavaných individuálnych správnych aktov, ktoré sú podkladom faktického obmedzenia osobnej slobody jednotlivcov. Zákonodarca sa nastolením krátkych lehôt, v ktorých sú príslušné orgány povinné konať, snažil minimalizovať výrazný zásah do osobnej slobody, ktorý potenciálne môže byť realizovaný na základe nezákonného rozhodnutia. Hoci majú stanovené lehoty poriadkovú povahu, nezbavuje to žalovaného ako orgán verejnej správy povinnosti rešpektovať zákonnú úpravu, v záujme predchádzať prípadným prieťahom v konaní. 24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. 25. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods. 2 písm. d) SSP]. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.