{"guid": "ec332f14-c258-4804-b287-cdcef502a5d4:1ec52532-73ef-4ba3-badf-8b412ce7506f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100261.1", "spisova_znacka": "15Saz/3/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 15Saz/3/2023 z 30. 6. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. júna 2023, sp. zn. 15Saz/3/2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100261.1", "identifikacne_cislo": "0723100261", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2023-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "2Sak/8/2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "7fa2e934-5c91-4c2d-ab15-5b0fdb8792f7:60b49576-2421-440d-97c6-20d6d91cb3cf", "datum": "2023-07-31", "vztah": "zmenene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221", "nazov": "§ 221 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-221", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/499/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 499/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/499/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/499-2011/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1", "nazov": "§ 88 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-221", "/SK/ZZ/2011/499#paragraf-1", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ec52532-73ef-4ba3-badf-8b412ce7506f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100261.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100261.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100261.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n15Saz/3/2023\n0723100261\n30. 06. 2023\nJUDr. Filip Hudec\nECLI:SK:SpSBA:2023:0723100261.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n- 2 - 15Saz/3/2023\nSprávny súd v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobcu: A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D. E., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, Medveďov 244, 930 07 Medveďov, Slovenská republika,\nzastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 12, 810\n05 Bratislava, IČO: 30798841, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, so\nsídlom Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCPBA5-1126-025/2023-AV zo dňa 13.05.2023 o predĺžení zaistenia žalobcu a o prepustenie zo zaistenia,\ntakto\nrozhodol:\n- 2 - 15Saz/3/2023\nI. Súd žalobu\n\nz a m i e t a.\n\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n- 7 - 15Saz/3/2023\n1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 22.06.2023 prostredníctvom žalovaného, sa žalobca\ndomáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-1126-025/2023-AV zo dňa 13.05.2023\n(napadnuté rozhodnutie) o predĺžení zaistenia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia.\n2. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď\nsa v konaní a následne odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal súčasnou bezpečnostnou\nsituáciou na území Pakistanu z pohľadu povinnosti dodržiavania čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, v zmysle § 81 zákona o pobyte cudzincov, ako aj účelu zaistenia v zmysle\n§ 77 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov. Mal za to, že vo vzťahu k povinnosti správneho orgánu\nzaoberať sa prekážkami vyhostenia je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a vo vzťahu k účelu\nzaistenia neúčelné, nakoľko po rozhodnutí o predĺžení zaistenia požiadal o udelenie azylu na území\nSlovenskej republiky. Tvrdil, že na základe nedostatočne zisteného stavu veci a neskúmaním prekážok\nvyhostenia žalovaný následne vec nesprávne právne posúdil. Konštatoval, že žalovaný nezaujal žiadne\nstanovisko k prípustnosti či reálnej schopnosti zrealizovať výkon rozhodnutia o jeho vyhostení vzhľadom\nna bezpečnostnú situáciu v Pakistane. Tvrdil, že v Pakistane je zlá bezpečnostná situácia a v tejto\nsúvislosti poukázal na informácie uverejnené na internetovom portály Ministerstva zahraničných vecí\na európskych záležitostí Slovenskej republiky aktualizovaných ku dňu 11.05.2023. Poukázal taktiež na\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sza/25/2015 zo dňa 11.11.2016, rozsudok\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/31/2014 zo dňa 02.09.2014, rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/34/2010, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Sza/8/2015, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/26/2015\nzo dňa 26.05.2015. Mal za to, že žalovaný nepreukázal ani nemožnosť uloženia iných miernejších\ndonucovacích opatrení. Bol toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je aj neúčelné, nakoľko žalovaný\nmal postupovať v zmysle § 77 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov. Konštatoval, že v danej veci existujú\nprekážky jeho vyhostenia do Pakistanu a neexistuje žiadna tretia krajina, ktorá by ho bola ochotná\nprijať, keďže nemal v inej krajine oprávnenie na pobyt a ani sa takýto odsun nezačal. Tvrdil, že zistené\nprekážky vyhostenia môžu zakladať právny dôvod buď pre odloženie výkonu rozhodnutia o vyhostení v\nzmysle § 84 ods. 5 písm. a) zákona o pobyte cudzincov alebo udelenie povolenia na zotrvanie na území\nSlovenskej republiky v zmysle § 61a zákona o pobyte cudzincov, a teda majú za následok nemožnosť\njeho zaistenia pre jeho neúčelnosť.\n3. Podaním zo dňa 22.06.2023, ktoré bolo doručené súdu spolu s administratívnym spisom a správnou\nžalobou, sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe tak, že túto navrhoval zamietnuť. Vo vyjadrení žalovaný\nzotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom argumenty jeho vyjadrenia\nvychádzali z napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že žalobcom spomínané odporúčanie Ministerstva\nzahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, necestovať do Pakistanskej islamskej\nrepubliky, je určené pre občanov Slovenskej republiky, pričom mieru rizika pri cestovaní do Pakistanskej\nislamskej republiky nemožno chápať všeobecne a uplatňovať ju na občanov Slovenskej republiky a\nobčanov Pakistanskej islamskej republiky rovnako. Tvrdil, že treba brať do úvahy, že žalobca ako\nobčan Pakistanskej islamskej republiky disponuje osobnou a miestnou znalosťou v danej krajine, na\nzáklade čoho sa môže vyvarovať akýmkoľvek stretom medzi protestujúcimi a ozbrojenými zložkami.\nZdôraznil, že pokiaľ žalobca má skutočnú obavu o svoj život v Pakistanskej islamskej republike,\nmohol požiadať o jednu z foriem medzinárodnej ochrany už v prvej bezpečnej krajine, v tomto\nprípade v Bulharsku. Poukázal na v minulosti uskutočnené stotožnenia štátnych príslušníkov Pakistanu,\nvystavenie cestovných dokladov a letecké vyhostenia v rokoch 2022 a 2021. Ďalej konštatoval, že\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sza/25/2015 zo dňa 11.11.2016, na ktorý\nžalobca poukázal, nemožno brať do úvahy v prípade žalobcu, nakoľko sa týka zaistenia podľa iného\nustanovenia zákona o pobyte cudzincov. Mal za to, že podrobne skúmal možnosť uloženia miernejších\nopatrení, pričom bolo preukázané, že žalobca nemá zabezpečené žiadne ubytovanie na území\nSlovenskej republiky a ani nemá dostatočné finančné prostriedky, ani si ich nevie zabezpečiť. Poukázal\nna to, že žalobca v zápisniciach PPZ-HCP-BA5-l126-009/2023-AV, PPZHCP-BA5-l126-0l2/2023-AV\na PPZ-HCP-BA5-1126-024/2023-AV, uviedol, že na území Slovenskej republiky nevlastní žiadnu\nnehnuteľnosť, taktiež neuviedol žiadnu osobu, ktorá by mu poskytla ubytovanie - na základe uvedeného\nnemohol rozhodnúť podľa § 89 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, teda nemohol žalobcovi\nuložiť hlásenie pobytu, pričom žalobca taktiež nedisponoval potrebnými finančnými prostriedkami, ktoré\nby pokryli jeho zotrvanie na území Slovenskej republiky, až do realizácie administratívneho vyhostenia.\nK uvedenej problematike uloženia iných, teda miernejších donucovacích opatrení, nepristúpil aj preto,\nže v čase vydania rozhodnutia o zaistení vedenom pod č. PPZ-HCP-BA5-1126-013/2023-AV, ako\naj rozhodnutia o predĺžení zaistenia č. PPZ-HCP-BA5-1126-025/2023-AV sa domnieval, že žalobca\nby nezotrval na určenom mieste a zneužil by inštitút alternatívy zaistenia, teda existenciu rizika\núteku vyhodnotil ako dôvodnú (za cieľovú krajinu označil Taliansko). Ďalej uviedol aj to, že žalobcovi\nbola v zápisniciach PPZ-HCP-BA5-1126-009/2023-AV, PPZ-HCP-BA5-1126-012/2023-AV a PPZ-HCPBA5-1126-024/2023-AV daná možnosť požiadať o medzinárodnú ochranu na útvare Mobilnej jednotky\nPolicajného zboru Bratislava, ktorú žalobca nevyužil a nepožiadal o túto ochranu, pričom žalobca túto\nmožnosť nevyužil ani po umiestnení v ÚPZpC Medveďov. Poukázal na to, že z informácií poskytnutých\nod pracovníkov ÚPZpC Medveďov, ako aj z informačného systému Migra (ďalej len „IS Migra“) je\nzrejmé, že žalobca nepožiadal po vydanom rozhodnutí o predlžení zaistenia o azyl, nakoľko absentuje\nv IS Migra začaté konanie o udelenie azylu, ako aj vyhlásenie o udelení azylu. Mal teda za to, že\nžalobca (respektíve jeho zástupca) zavádza a ide z jeho strany o klamlivú informáciu. Zdôraznil, že v\nprípade ak by žalobca žiadal o azyl po vydanom rozhodnutí o predlžení zaistenia, účelovo by sa snažil\no zmarenie, prípadne predĺženie návratu do krajiny pôvodu. Záverom uviedol, že skúmal podľa § 90\nods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, či účel zaistenia žalobcu naďalej trvá - zaistenie žalobcu\nna výkon administratívneho vyhostenia považoval za účelné a efektívne, vecne správne a dostatočne\nodôvodnené, pričom so zaistením súhlasí a považuje ďalšie zaistenie žalobcu za účelné.\n4. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 13.04.2023 hliadka OO PZ Brodské\nzadržala žalobcu, ktorý bol následne predvedený pred žalovaného. Bola vykonaná lustrácia žalobcu v\ninformačných systémoch polície s negatívnym výsledkom. Po podaní zákonných poučení za prítomnosti\n\ntlmočníka bola so žalobcom dňa 13.04.2023 spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci spísania\nktorej bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci jeho zaistenia. V tejto zápisnici žalobca o. i.\nuviedol trasu jeho postupu z domovského štátu do Schengenského priestoru, to že nedisponuje žiadnym\ndokladom totožnosti, že nechce v SR požiadať o azyl, nemá rodinných príslušníkov na území SR, nehrozí\nmu riziko prenasledovania v domovskej krajine; žalobca mal pri sebe iba malú hotovosť (v zápisnici zo\ndňa 13.05.2023 nemal pri sebe žiadne finančné prostriedky).\n5. Následne žalovaný dňa 13.04.2023 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vydal\nrozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu vedené pod č. PPZ-HCP-BA5-1126-010/2023-A V\na následne vydal rozhodnutie o zaistení. Žalobca bol zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o\npobyte cudzincov na výkon administratívneho vyhostenia, dĺžka doby zaistenia bola stanovená na čas\nnevyhnutne potrebný do 14.05.2023. Následne žalovaný vydal rozhodnutie o predlžení zaistenia č. PPZHCP-BA5-1126-025/2023-AV zo dňa 13.05.2023 a stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne\npotrebný, najviac však do 13.07.2023.\n6. Listom č. PPZ-HCP-BA5-1126-018/2023-AV zo dňa 09.05.2023 Útvar policajného zaistenia pre\ncudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZpC Medveďov“) sa obrátil na žalovaného a požiadal o predĺženie\nzaistenia žalobcu, ktorý bol zaevidovaný do systému RCMS za účelom jeho identifikácie a následného\nvystavenia náhradného cestovného dokladu. Z doterajších skúseností tento proces môže trvať 2 – 3\nmesiace.\n7. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu na nevyhnutne potrebný\nčas, najviac do 13.07.2023, podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov.\nRozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalovanému bola dňa 11.05.2023 doručená žiadosť ÚPZpC\nMedveďov o predĺženie zaistenia, z ktorej vyplýva, že predĺženie zaistenia je potrebné z dôvodu, že\nbol zaevidovaný do systému RCMS za účelom jeho identifikácie a následného vystavenia náhradného\ncestovného dokladu - z doterajších skúseností tento proces môže trvať 2 – 3 mesiace. Žalovaný zároveň\ndospel k záveru, že v prípade žalobcu nie je možné realizovať alternatívny spôsob zaistenia podľa § 89\nods. 1 písm. a) a b) o pobyte cudzincov, pretože žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohli\nbyť uložené povinnosti podľa označeného zákonného ustanovenia.\nSkutkové a právne závery správneho súdu\n8. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení\nrozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami\nbol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia.\n9. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“),\npolicajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny\na) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77\nods. 1, ak\n1. existuje riziko jeho úteku, alebo\n2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho\nvyhostenia,\nb) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,\nc) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje\nznačné riziko jeho úteku, alebo\nd) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu\nalebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.\n10. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa\nrozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny\npríslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá\nudelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\n11. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\n\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu\nzastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar\nrozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\n12. Podľa § 89 ods. ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia,\nmôže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\n13. Podľa § 89 ods. ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa\nodseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho\npomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o\nkonanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b).\n14. Podľa § 89 ods. ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa\nodseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania\ntejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o\nazyl. O uložení povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho\npríslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.\n15. Podľa § 6 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny pri vstupe cez vonkajšiu\nhranicu na hraničnom priechode je povinný preukázať finančné prostriedky potrebné na pokrytie\nnákladov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky.\n16. Podľa § 6 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, Ministerstvo vnútra podľa osobitného predpisu vydá\nvšeobecne záväzný právny predpis, v ktorom určí sumu finančných prostriedkov potrebných na pokrytie\nnákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky.\n17. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MV SR č. 499/2011 Z.z. o určení sumy finančných prostriedkov potrebných\nna pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej\nrepubliky, suma finančných prostriedkov potrebná na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho\npríslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky sa určuje vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu.\n18. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MV SR č. 499/2011 Z.z., ak má štátny príslušník tretej krajiny pobyt na\núzemí Slovenskej republiky čiastočne uhradený, pri vykonávaní hraničnej kontroly sa na túto skutočnosť\nprihliada.\n19. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o\nzaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo\nurčenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.\n20. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\n21. Podľa § 230 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa §\n221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci\na) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o\npredĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia,\nb) uloží žalobcovi po vykonanom dokazovaní miernejšie donucovacie opatrenie podľa osobitného\npredpisu, ktorým sa v plnom rozsahu nahrádza napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o\npredĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, a nariadi žalovanému bezodkladné\nprepustenie žalobcu zo zaistenia (plná jurisdikcia),\nc) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o\npredĺžení lehoty zaistenia, ak obsahovalo odstrániteľné vady, a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému,\nd) určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o\npredĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné.\n22. Správny súd podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného žalovaným, ktorý je\nzosumarizovaný vyššie.\n23. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď sa v konaní a\nnásledne odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal súčasnou bezpečnostnou situáciu na území\nPakistanu, ako aj to, že na základe nedostatočne zisteného stavu veci a neskúmaním prekážok\n\nvyhostenia vec nesprávne právne posúdil. Ďalej mal zohľadniť prekážky vrátenia cudzinca, najmä ak\ntieto vyšli najavo pred alebo po rozhodnutí o zaistení. (Rozhodnutie NSSR sp. zn. 1Sza/8/2015). Taktiež\nnamietal, že žalovaný nepreukázal nemožnosť uloženia iných (miernejších) donucovacích opatrení, a\nže napadnuté rozhodnutie je neúčelné, nakoľko požiadal po vydanom rozhodnutí o predĺžení zaistenia\no azyl, a nie je predpoklad, že bude prípustné zrealizovať jeho administratívne vyhostenie a naplniť\ntak účel zaistenia. Ďalej mal za to, že absentuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia z pohľadu\nefektivity a účelnosti jeho zaistenia vzhľadom na existujúce prekážky vyhostenia – bezpečnostná situácia\nv Pakistane. Napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre absentujúcu správnu úvahu\nžalovaného ohľadom viacerých závažných skutkových okolností.\n24. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zaistenie žalobcu podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov\npredĺžil o dobu dvoch mesiacov na účel zabezpečenia náhradného cestovného dokladu pre žalobcu,\npotrebného na realizáciu výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení.\n25. Z napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že dôvodom vydania rozhodnutia bola skutočnosť,\nže žalobca bol zaevidovaný do systému RCMS za účelom jeho identifikácie a následného vystavenia\nnáhradného cestovného dokladu. Tento dôvod rozhodnutia plne korešponduje s dôvodom, umožňujúcim\nžalovanému rozhodnúť o predĺžení zaistenia, vymedzeným v ustanovení § 88 ods. 4 zákona o pobyte\ncudzincov. Doba zaistenia podľa predchádzajúceho rozhodnutia o zaistení bola 1 mesiac a podľa\nrozhodnutia o predĺžení zaistenia 2 mesiace, čo znamená, že celková doba zaistenia podľa týchto\nrozhodnutí je určená na 3 mesiace, čo neprekračuje ani základnú maximálnu dobu zaistenia podľa § 88\nods. 4 zákona o pobyte cudzincov a doba predĺženia zaistenia reflektuje predpokladanú dĺžku realizácie\nadministratívneho vyhostenia, nepochybne známu žalovanému z jeho úradnej činnosti.\n26. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď sa v konaní\na následne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal súčasnou bezpečnostnou situáciou\nna území Pakistanu, tak správny súd uvádza, že žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobcu zo dňa\n13.04.2023, že v domovskej krajine je ťažká situácia a nechce sa tam vrátiť, že mu tam nehrozí\ntrest smrti, resp. neľudské zaobchádzanie, bola mu daná možnosť, či chce požiadať o azyl na území\nSlovenskej republiky, čo odmietol, odišiel z ekonomických dôvodov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti\nsprávny súd považoval námietku žalobcu za nedôvodnú.\n27. Žalobca ďalej tvrdil, že z internetového portálu Ministerstva zahraničných vecí a európskych\nzáležitostí Slovenskej republiky aktualizovaného ku dňu 11.05.2023 vyplýva, že „Ministerstvo\nzahraničných vecí a európskych záležitostí SR odporúča občanom Slovenskej republiky necestovať\ndo Pakistanu vzhľadom na zhoršenie bezpečnostnej situácie kvôli mimoriadne turbulentnej a napätej\nvnútropolitickej situácii v krajine, v ktorej prebiehajú násilné strety medzi ozbrojenými zložkami\na protestujúcimi.“, no už neuviedol, že cestovné odporúčanie ďalej pokračuje tým, že: „Osobitne\nupozorňuje slovenských občanov na pretrvávajúce zvýšené bezpečnostné riziko teroristických útokov a\núnosov pre cudzincov vo veľkých mestách, predovšetkým v Karáči (aj vysoká kriminalita), provinciách\nFATA, Khyber - Pakhtunkhwa, Balučistan a Gilgit-Baltistan. V uvedených oblastiach sa uskutočňujú\nprotiteroristické operácie a strety pakistanskej armády s bojovníkmi F., ktorý neustále hrozí cudzincom,\nže pokiaľ neopustia Pakistan, stanú sa terčom odvetných útokov. Provincie Sindh, Pandžáb a Balúčistan\nčelia v letných mesiacoch pravidelným monzúnom, ktoré spôsobujú záplavy. Rekordné zrážky v lete\n2022 spôsobili záplavy, ktoré v uvedených provinciách zničili prakticky všetku infraštruktúru vrátane\nzdravotníckych zariadení. Pri pobyte v krajine hrozí aj riziko nákazy spojené s rôznymi druhmi epidémií\nmenovite maláriou, hepatitídou, svrabom a respiračnými ochoreniami. V prípade ocitnutia sa v núdzi\nmôžu občania Slovenskej republiky kontaktovať pohotovostné číslo mobilného telefónu Veľvyslanectva\nSlovenskej republiky v Teheráne.“ (§ 122 SSP).\n28. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že odporúčanie Ministerstva zahraničných\nvecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky necestovať do Pakistanskej islamskej republiky je\nurčené pre občanov Slovenskej republiky, a že ak žalobca má skutočnú obavu o svoj život v Pakistanskej\nislamskej republike, mohol požiadať o jednu z foriem medzinárodnej ochrany. Ak žalobca tvrdil, že\npožiadal o azyl, toto tvrdenie bol povinný správnemu súdu preukázať (§ 5 ods. 9 druhá veta SSP, §\n121 ods. 1 SSP). Žalovaný žalobcom tvrdenú skutočnosť poprel a uviedol vlastné tvrdenia o absencii\nžiadosti v systéme IS Migra. Vzhľadom na uvedené je správny súd toho názoru, že ak by žalobca\nskutočne o azyl požiadal, uvedené by preukázal. Na základe uvedeného posúdil argumentáciu žalobcu\no neúčelnosti zaistenia z dôvodu žiadosti o azyl za bezdôvodnú. Správny súd taktiež dodáva, že\n\nžalobca nie je povinný zúčastniť sa demonštrácie, čím sa môže vyhnúť prípadnému stretu s ozbrojenými\nzložkami.\n29. Čl. 3 dohovoru upravuje zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo\ntrestania. Žalobca nešpecifikuje, ktorú zo skutkových podstát namieta. Cieľom mučenia je zlomiť fyzický\na duševný odpor a získať informácie alebo priznanie alebo uloženie trestu. Neľudské zaobchádzanie\nzahŕňa premyslené konanie, použité dlhodobo, ktoré spôsobuje ľudskej bytosti kruté utrpenie alebo\nuloženie trestu smrti po nespravodlivom procese súdom, ktorého nezávislosť a nestrannosť boli\nspochybnené. Pre určenie, či ide o ponižujúci trest je potrebné rozlišovať medzi trestom vo všeobecnom\nvýzname a ponižujúcim trestaním v zmysle čl. 3, ponižujúce trestanie dosahuje určitý stupeň tvrdosti.\nMučenie nezahŕňa bolesť alebo utrpenie vzniknuté len na základe alebo v súvislosti so zákonnými\nsankciami (čl. 1 ods. 1 Dohovoru OSN proti mučeniu). Žalobca vo svojom výsluchu pred správnym\norgánom uviedol, že sa nedopustil žiadneho trestného činu, nie je členom politickej strany, politického\nhnutia, nehrozí mu prenasledovanie, nebol mu uložený trest smrti, žalovaný teda zisťoval podstatné\nokolnosti z hľadiska dodržiavania čl. 3 Európskeho dohovoru.\n30. Pokiaľ ide o námietku efektivity, žalovaný poukázal na v minulosti uskutočnené stotožnenie štátnych\npríslušníkov Pakistanu, vystavenie cestovných dokladov a letecké vyhostenie v roku 2022 a 2021, na\nzáklade čoho správny súd konštatuje, že tento postup (stotožnenie, vystavenie cestovných dokladov\na za tým účelom zaistenie práve na tento účel, následne administratívne vyhostenie) je teda možný\na aj efektívny. Tento proces podľa tvrdenia žalobcu trvá 2-3 mesiace, v danom prípade zaistenie na\nnevyhnutne potrebný čas zodpovedá tomuto časovému úseku (1 + 2 mesiace) a nepresahuje maximálnu\nzákonnú lehotu zaistenia. Zaisteniu jedného mesiaca zodpovedá informácia z ÚPZpC Medveďov,\nže žalovanému boli poskytnuté informácie, že prostredníctvom systému RCMS (readmission case\nmanagement system - ktorý slúži na komunikáciu orgánov Slovenskej republiky s autoritami Pakistanu),\nbol žalobca stotožnený, na základe čoho mu bude vystavený náhradný cestovný doklad potrebný k\nvyhosteniu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, správny súd aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako\nnedôvodnú.\n31. Správny súd sa stotožnil aj s argumentáciou žalovaného o tom, že rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10Sza/25/2015 zo dňa 11.11.2016, na ktorý poukazoval žalobca, sa týka\niného zákonného ustanovenia.\n32. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nedostatočne zaoberal\nmožnosťou využitia miernejších opatrení podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov,\nsprávny súd poukazuje na to, že aplikácia miernejších opatrení k zaisteniu je podmienená podľa § 89\nods. ods. 3 zákona o pobyte cudzincov tým, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny preukáže\nzabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa\n§ 6, ktorá je podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MV SR č. 499/2011 Z.z. (vykonávací predpis k § 6 zákona\no pobyte cudzincov) vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu. Zo zápisnice o podaní vyjadrenia zo\ndňa 13.04.2023 vyplýva, že žalobca nemá žiaden majetok, všetko predal, mal so sebou len nejakú\nmalú hotovosť a mobilný telefón, teda nedisponuje potrebnou finančnou hotovosťou. Správny súd\nv tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca by na účely aplikácie alternatívnych miernejších opatrení\nk zaisteniu musel sám preukázať, že disponuje finančnou hotovosťou minimálne vo výške 60 dní x 56,€, čo je najmenej 3.360,- €, pričom žalobca nepreukázal ani to, že má zabezpečené ubytovanie počas\npredpokladanej doby zaistenia a v zmysle vyššie uvedeného ani to, že disponuje akýmkoľvek finančným\nzabezpečením pobytu vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. V nadväznosti\nna uvedené správny súd dospel k záveru, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodne vyhodnotil\ndanú situáciu tak, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa\n§ 89 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutie žalovaného je preto v namietanej\nčasti nedostatočného odôvodnenia dĺžky doby zaistenia dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky\nzákonom požadované náležitosti.\n33. Zaistenie cudzinca predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca, a to do práva\nna slobodu pohybu a pobytu. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok\ndefinovaných najmä zákonom o pobyte cudzincov. Úspešnosť námietok voči rozhodnutiu o zaistení\nmôže obstáť jedine v prípade, ak žalobca svojimi námietkami spochybní zákonnosť rozhodnutia o jeho\nzaistení, inými slovami ak preukáže, že neboli splnené podmienky jeho zaistenia, resp. podmienky\npredĺženia zaistenia (podobne aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 10SZa/16/2016), čo sa však v danom\nprípade žalobcovi nepodarilo.\n34. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ako aj so\n\nSprávnym poriadkom. Žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia riadne zistil skutkový stav podľa\n§ 32 ods. 1 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce\nvšetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 Správneho poriadku), a je z neho zrejmé akými úvahami\nbol vedený žalovaný pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,\nna základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu. Správny súd preto nemal inú\nmožnosť ako správnu žalobu podľa § 229 SSP zamietnuť.\n35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní\núspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi\nnevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.\nPoučenie:\n- 9 - 15Saz/3/2023\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\nRozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím\nlehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti\ntomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem dní od doručenia rozhodnutia a podáva\nsa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§\n443 SSP).\nKasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej\nvydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods.2\npísm. d) SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nSSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "2Sak/8/2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "7fa2e934-5c91-4c2d-ab15-5b0fdb8792f7:60b49576-2421-440d-97c6-20d6d91cb3cf", "datum": "2023-07-31", "vztah": "zmenene"}}, "cituje": [{"guid": "ca139d75-fd4d-41e9-9a92-fb7db7be2f0a:dddaed89-7716-49a9-adbc-9b4a1b8fd0a7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1016200631.2", "spisova_znacka": "10SZa/16/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SZa/16/2016 z 10. 7. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-07-10", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1016200631.2"}], "citovane_v": [{"guid": "575dd440-c392-4f69-ac5e-be6d7923afdd:0ea6b71c-1b41-4597-bded-86218c907da9", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:0923100381.1", "spisova_znacka": "1Sak/16/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sak/16/2023 z 21. 12. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-12-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:0923100381.1"}]}