Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 16C/3/2024 z 7. 5. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Žilina z 7. mája 2025, sp. zn. 16C/3/2024, ECLI:SK:OSZA:2025:5124200419.3
Okresný súd Žilina | 16C/3/2024 | ECLI:SK:OSZA:2025:5124200419.3 | 2025-05-07 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: § 427 ods. 1 OZ, § 427 ods. 2 OZ, § 442 ods. 1 OZ, § 443 OZ, § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 517 ods. 2 OZ, § 438 ods. 1 OZ, § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/64808143-9a0c-4f2a-9b1a-3007a72bbe6d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2025:5124200419.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Žilina
16C/3/2024
5124200419
07. 05. 2025
Mgr. Martin Jažembovský
ECLI:SK:OSZA:2025:5124200419.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
16C/3/2024
Okresný súd Žilina sudcom Mgr. Martinom Jažembovským v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Klemensova 8, IČO: 31 364 501, proti žalovaným: 2/ KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, právne
zastúpený JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Bratislava, Vajnorská 55, o zaplatenie
263,97 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
16C/3/2024

I. Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 263,97 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne
od 15.9.2023 do zaplatenia, pričom táto povinnosť zaniká v rozsahu plnenia žalobcovi spoločnosťou
LESOSTAV SEVER, s.r.o., so sídlom Oščadnica 8, IČO: 36 014 427, na základe výroku I. platobného
rozkazu Okresného súdu Žilina č. k. 16C/3/2024-54 zo dňa 30.1.2024.
II. Žalobca m á voči žalovanému 2/ p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom táto
povinnosť v rozsahu 16,50 eur zaniká v rozsahu plnenia žalobcovi spoločnosťou LESOSTAV SEVER,
s.r.o., so sídlom Oščadnica 8, IČO: 36 014 427, na základe výroku II. platobného rozkazu Okresného
súdu Žilina č. k. 16C/3/2024-54 zo dňa 30.1.2024.
odôvodnenie:
16C/3/2024

1. Žalobca sa podanou žalobou/návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal uloženia povinnosti
žalovaným 1/, 2/ (pôvodný žalovaný 1/ spoločnosť LESOSTAV SEVER, s.r.o., so sídlom Oščadnica 8,
IČO: 36 014 427) zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 263,97 eur s úrokom z omeškania 5
% ročne od 15.9.2023 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Uviedol, že dňa 20.7.2023 došlo k poškodeniu priecestného zabezpečovacieho zariadenia (zlomené
rahno závory na pohone „A" ) v železničnom km 267,514 na železničnom priecestí v obci Dunajov.
Poškodenie zariadenia infraštruktúry v správe ŽSR bolo spôsobené motorovým vozidlom Tatra EČV
A.. Na základe oznámenia o škodovej udalosti - zaslanie č.k. ORPZ-CA-ODI-31-139/2023 zo dňa

23.08.2023 bol žalobca zo strany Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Čadca informovaný,
že dňa 20.07.2023 v čase 10:04 hod. došlo v obci Dunajov k škodovej udalosti, na ktorej mal
účasť B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, E., e. č. A. a ŽSR - poškodenie rahna. Účastník
škodovej udalosti p. B. C. sa dopustil priestupku podľa § 22/1 m zák. SNR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch porušením § 4, ods. 1. písm. c / zák. NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení
neskorších predpisov. Vec škodovej udalosti je evidovaná pod číslom: ORPZ-CA-ODI1-2-188/2023.
Vlastníkom motorového vozidla je (pôvodný) žalovaný 1/ spoločnosť LESOSTAV SEVER, s.r.o. (Dôkaz:
Hlásenie škodovej udalosti, Oznámenie o škodovej udalosti- zaslanie č.k. ORPZ-CA-ODI-31-139/2023).
Uvedenou škodovou udalosťou vznikla žalobcovi škoda vo výške 534,33 eur. Škoda pozostáva z
nasledujúcich položiek: Kalkulačný list: Výkony zamestnancov SMSÚ OZT ZT Žilina vo výške 99.18 eur,
materiál vo výške 435,15 eur (Dôkaz: kalkulačný list, výstup z ekonomického systému SAP s rozpisom
jednotlivých položiek).
3. Spôsobenú škodu si žalobca uplatnil cestou povinného zmluvného poistenia prevádzkovateľa auta
(pôvodného žalovaného 1/), t. j. v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa. a.s. Vienna Insurance Group
– žalovaný 2/. Žalovanému 1/ bola vystavená faktúra za spôsobenú škodu č. 2500021561 – splatná
14.9.2023 vo výške 534,33 eur. Listom zo dňa 10.10.2023 žalovaný 2/ oznámil, že z PZP žalobcovi
poskytne poistné plnenie vo výške 270,36 eur. Vo zvyšku nárok neuhradil z dôvodu odpočtu opotrebenia.
Žalovaný 1/ bol vyzvaný prostredníctvom upomienky a oznamu o zostatku škody po poistnom plnení
na úhradu dlžnej sumy. Na výzvu nereagoval a dlžnú sumu neuhradil. (Dôkaz: Oznámenia o poistnom
plnení zo dňa 10.10.2023, Faktúra, Upomienka, Oznam o zostatku škody po poistnom plnení). Žalobca
má za to, že uvedenou škodovou udalosťou mu bola spôsobená celková škoda vo výške 534,33 eur.
Jedná sa o náklady, ktoré musel žalobca vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Žalovaní
neuhradili ŽSR sumu vo výške 263,97 eur z dôvodu odpočtu amortizácie. Ústavný súd ČR revidoval
doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov napr. vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 2221/2007, v
ktorom uviedol: ..ak je za škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a
jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí sa
aj rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený
vynaložiť k obnoveniu pôvodného majetkového stavu, v danom prípade k oprave vozidla tak, aby bolo
z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ obnovenie
pôvodného majetkového stavu nie je možné inak ako použitím nových náhradných dielov, oprava bola
prevedená účelne a smerovala iba k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nie je možné prenášať
povinnosť úhrady nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho
znevýhodňovať oproti škodcovi... v neposlednom rade je potrebné brať do úvahy, že poškodenému ono
diskutované „zhodnotenie" bolo v podstate protiprávnym konaním vnútené." V náleze I.ÚS 1902/13 zo
dňa 11.06.2014 Ústavný súd ČR tiež uviedol, že úhrada celej ceny účelne vykonanej opravy (smerujúcej
len k odstráneniu následkov škodnej udalosti) by mala byt' pravidlom (bod 21). V ďalšom náleze II.
ÚS 155/2016 z 6.6.2017 sa riešil prípad tzv. totálnej škody na motorovom vozidle, pričom Ústavný
súd ČR uviedol, že dva vyššie spomínané nálezy postulujú princíp v maximálne možnej miere plného
odškodnenia, keďže nie je možné prenášať na poškodeného povinnosť k náhrade nákladov na uvedenie
veci do pôvodného stavu a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti škodcovi. Túto právnu argumentáciu
prevzali aj slovenské súdy (napr. NS SR sp. zn. 20bdo 48/2012). Žalobca uzavrel, že vzhľadom na vyššie
uvedené má za to, že krátenie plnenia o amortizáciu zo strany žalovaného bolo v rozpore so zmyslom
a účelom ustanovenia § 443 Obč. zák., aby bola poškodenému v plnej miere kompenzovaná majetková
ujma, ako aj v rozpore s aktuálnou judikatúrou NS SR.
4. Tunajší súd platobným rozkazom č. k. 16C/3/2024-54 zo dňa 30.1.2024 plne vyhovel návrhu/žalobe
žalobcu a rozhodol tak, že
I. Žalovaní v rade 1. a 2. sú povinní do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť spoločne
a nerozdielne žalobcovi sumu vo výške 263,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 263,97 eur od 15.9.2023 do zaplatenia alebo môžu v tej istej lehote podať odpor s vecným
odôvodnením na tomto súde.
II. Žalovaní v rade 1. a 2. sú povinní do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 16,50 eur (z titulu zaplatenia súdneho poplatku za podanie žaloby).
5. Proti tomuto platobnému rozkazu podal riadne odpor žalovaný 2/ a žiadal žalobu zamietnuť. Nárok
neuznal a označil ho za neodôvodnený a nepreukázaný. Žalobca neuniesol bremeno preukázať tvrdené
skutočnosti, pričom nárok navyše presahuje reálne vzniknutú škodu, nakoľko je potrebné zohľadniť
amortizáciu. Predloženú faktúru nie je možné považovať za relevantný dôkaz preukazujúci výšku škody,

nakoľko ju vydal samotný žalobca, pričom nedodal žiadne dodacie listy alebo iné dokumenty. Ďalej
poukázal na skutočnosť, že žalobca bol informovaný oznámením zo dňa 23.8.2023 o tom, že 20.7.2023
došlo k škodovej udalosti. Vo vystavenej faktúre však žalobca uvádza dátum dodania 20.7.2023.
Predmetná faktúra neobsahuje ani náležitosti v zmysle § 74 ods. 1 písm. f/ zákona č. 222/2004 Z. z.,
preto ju nemožno považovať za faktúru.
6. (Pôvodný) žalovaný 1/ proti platobnému rozkazu odpor nepodal.
7. Žalobca v replike zotrval na uplatnenom nároku aj na argumentácii, osobitne o tom, že uspokojením
jeho nároku nedôjde na úkor žalovaných k nadobudnutiu vyššej hodnoty, než pri škodovej udalosti stratil.
Nárok predstavuje náklady na opravu – odstránenie poškodenia a uvedenie poškodeného zariadenia
do pôvodného funkčného a prevádzkyschopného stavu na zabezpečenie dopravy na príslušnom úseku
trate. Argumentácia žalovaného 2/ o nedostatkoch faktúry označil za účelovú a bezpredmetnú, faktúra
obsahuje podstatné náležitosti – druh materiálu, jeho číselný kód, množstvo ako aj názor dodanej služby.
Výška škody bola stanovená na základe predloženého kalkulačného listu s výstupmi z ekonomického
systému SAP s rozpisom jednotlivých položiek, na základe čoho bola vystavená faktúra. Konaním
žalovaného 2/ pri likvidácii poistnej udalosti a predovšetkým z jeho oznámenia o poistnom plnení dat.
10.10.2023 je preukázané, že žalovaný 2/ akceptoval žalobcom predložené doklady a vyhodnotil ich ako
vecne a účtovne správne. Na základe kalkulačného listu žalobcu s výstupmi z ekonomického systému
SAP a žalobcom vystavenej faktúry žalovaný 2/ realizoval výpočet výšky poistného plnenia, ako aj jeho
poukázanie na účet žalobcu. K námietke o časových okolnostiach opravy uviedol, že dňa 20.7.2023 sa
dozvedel o vzniku škody na priecestí, o čom následne vyhotovil hlásenie škodovej udalosti, na druhý
deň (bezodkladne) bola vykonaná oprava poškodeného zariadenia, dňa 23.8.2023 bolo žalobcovi zo
strany polície doručené oznámenie o škodovej udalosti, ktorým bol žalobca informovaný o účastníkoch
dopravnej nehody. Žalovaný 2/ doručil žalobcovi výpočet výšky škody, avšak pri tom postupoval zrejme
podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z., ktorá ustanovuje metódy a postupy stanovenia všeobecnej
hodnoty majetku znalcom, nie poisťovňou, ktorá na jej základe uplatnila amortizáciu voči žalobcovi.
8. Žalovaný 2/ v duplike zotrval na obrane. Žalobca uviedol, že pri stanovení výšky škody vychádzal
z výpočtového programu, nie z reálnej hodnoty dodaného materiálu. Žalobca si nárokuje aj hodnotu
predstavujúcu 6 hodinový výkon jeho zamestnancov (99,18 eur), ktorý ale nepredstavuje pre žalobcu
žiadne zníženie jeho majetku, nakoľko ich nárok na hodinovú/mesačnú odmenu vznikol bez ohľadu na
poistnú udalosť. Žalobca nepreukázal, že by bol vyplatil svojím zamestnancom plnenie nad rámec ich
mesačných miezd predstavujúcich hodnotu nárokovanú v spore, ani, že by ním nárokované plnenie
predstavovalo skutočný úbytok v jeho majetkovej sfére. Poistnom udalosťou bolo zničené rahno závory,
preto skutočnou škodou je hodnota predmetného rahna v čase poškodenia.
9. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že predkladá doklady preukazujúce nákup na
opravu použitého materiálu, a to objednávku žalobcu č. 1410130/MAT a faktúru č. 2340239 vystavenú
spoločnosťou Automatizácia železničnej dopravy, a.s. Neuhradená škody vo výške 263,97 eur
zodpovedá amortizácii uplatnenej poisťovňou, ktorá sa týkala materiálu použitého žalobcom pri oprave,
a nie výkonov zamestnancov žalobu, ktoré boli poisťovňou uhradené v rámci poistného plnenia. Napriek
tomu predkladá doklad – Jednotné tarify zamestnancov pre plán roku 2023, na základ ktorých bol
účtovaný výkon zamestnancov pri odstraňovaní následkov predmetnej škodovej udalosti.
10. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 7.5.2025. Za účasti žalobcu (povedeného
zamestnanca) súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu (hlásenie č. l. 12, oznámenie
č. l. 13, faktúra 2500021561 č. l. 14, kalkulačný list č. l. 15, výstup č. l. 16, upomienka č. l. 17, oznámenie
o poistnom plnení č. l. 18, oznam o zostatku škody č. l. 19, výpočet výšky škody č. l. 66, jednotné tarify č.
l. 99, faktúra 2340239 čl. 100, dodací list č. l. 100, objednávka č. l. 101, príjem z nákupu a preskladnenia
č. l. 102.
11. Podľa § 427 ods. 1 Obč. zák., Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky;
ods. 2 Obč. zák., Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako
aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák., Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 443 Obč. zák., Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. (ďalej aj zákon o PZP), Poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na
náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo
po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej ujmy poisťovateľovi,
ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 15 ods. 1 veta prvá a časť vety druhej pred bodkočiarkou zákona o PZP, Náhradu škody vrátane
inej ujmy uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody vrátane inej ujmy priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.
12. Primárne súd konštatuje, že nakoľko žalovaní (pôvodný žalovaný 1/ LESOSTAV SEVER, s.r.o.
a žalovaný 2/) v konaní vystupovali ako samostatní spoločníci, pričom pôvodný žalovaný 1/ nepodal
odpor proti platobnému rozkazu z 30.1.2024, pričom tento nadobudol voči nemu právoplatnosť aj
vykonateľnosť. Nadväzne, keďže konanie sa uvedeným voči pôvodnému žalovanému 1/ skončilo, súd
pokračoval v konaní len voči žalovanému 2/.
13. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 20.7.2023 došlo k poškodeniu priecestného
zabezpečovacieho zariadenia (zlomené rahno závory) na železničnom priecestí v obci Dunajov,
pričom poškodenie bolo spôsobené motorovým vozidlom zn. Tatra EČV A. vo vlastníctve (rovnako
prevádzkovateľ) pôvodného žalovaného 1/ LESOSTAV SEVER, s.r.o. Tiež nebolo sporné, že označené
vozidlo bolo povinne zmluvne poistné u poisťovateľa – žalovaného 2/, ktorý žalobcovi ako poškodenému
poskytol poistné plnenie vo výške 270,36 eur a vo zvyšku (263,97 eur) škodu neuhradil/nenahradil
z dôvodu odpočtu opotrebenia/zhodnotenia (amortizácia).
14. Spornou zostala/bola medzi stranami výška škody z hľadiska ne/dôvodnosti odpočtu opotrebenia/
zhodnotenia žalovaným 2/.
15. Skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Podľa stanoviska NS ČSR Cpj 87/70, skutočná škoda predstavuje
majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predošlého stavu. Obdobne podľa R 25/1990, pri stanovení
výšky škody treba vychádzať z nákladov, ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu
16. Žalovaný 2/ ako poisťovateľ PZP krátil výšku poistného plnenia poškodenému - žalobcovi z dôvodu
amortizácie v rozsahu 263,97 eur (fakturovaná suma 534,33 eur mínus skutočná výška škody 270,36
eur v zmysle oznámenia o poistnom plnení).
17. V danom prípade fakturovaná suma 534,33 eur predstavuje skutočnú škodu poškodeného, teda
skutočný, reálny úbytok na jeho majetku, resp. hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie
(zariadenia) do predošlého, resp. funkčného stavu. Nebola medzi stranami sporná dôvodnosť postupu
žalobcu spočívajúcom v odstránení poškodenia a uvedení poškodeného zariadenia – závory na
železničnom priecestí v obci Dunajov do pôvodného, t. j. funkčného a prevádzkyschopného stavu
(výmena rahna závory). Žalobca preukázal výšku nákladov čo do ceny obstarania rahna závory 435,15
eur (napr. faktúra č. 2340239 vystavená žalobcovi dodávateľom Automatizácia železničnej dopravy, a.s.,
č. l. 100).
18. Žalovaný 2/ síce argumentoval, že nárok žalobcu presahuje reálne vzniknutú škodu a je
potrebné zohľadňovať amortizáciu, pričom priznaním nároku v celom rozsahu by žalobca nadobudol
vyššiu hodnotu, než v dôsledku škodovej udalosti stratil; tieto tvrdenia žalovaného 2/ však zostali
v uvedenej všeobecnej rovine. Z dokazovania vyplýva, že došlo k výmene zlomeného rahna závory
na železničnom priecestí za nové. Nie je zrejmé, resp. žalovaný 2/ neozrejmil, akým iným spôsobom,
než výmenou zlomeného rahna za nové, mohol žalobca uviesť poškodené zariadenie – závoru do
pôvodného, t. j. funkčného a prevádzkyschopného stavu; a pokiaľ tak žalobca učinil, ako by tým
mohol nadobudnúť vyššiu hodnotu, než akú stratil v dôsledku škodovej udalosti (pri priznaní mu
uplatňovaného nároku). Žalovaný 2/ ani len netvrdil, že sfunkčnenie predmetného zariadenia bolo možné
realizovať inak, za nižšie náklady (napr. použitím opotrebovaného rahna závory a pod.). Tiež netvrdil, že
výmena zlomeného rahna závory nesmerovala (len) k obnoveniu prevádzkyschopnosti, k sfunkčneniu
predmetného zariadenia, resp. že by nové rahno nesúviselo s opravou poškodeného zariadenia. Okrem
toho predmetné náklady boli nevyhnutné a účelné aj z hľadiska zabezpečenia bezpečnosti prevádzky
na dráhe aj krížiacej pozemnej komunikácii. V neposlednom rade je nevyhnutné si uvedomiť, že žalobca
nevykonával opravu z vlastnej pohnútky, ale ako poškodený v dôsledku škodovej udalosti, za ktorú

zodpovedá škodca (pôvodný žalovaný 1/), ktorý bol vlastníkom a prevádzkovateľom vozidla poisteného
u žalovaného 2/. V danom prípade žalobcovi vznikla škoda, ktorá zodpovedá nákladom vynaloženým
na opravu/sfunkčnenie predmetného zariadenia. Uvedené je v súlade napríklad aj so závermi NS SR
vyslovenými v jeho rozsudku sp. zn. 2Obdo/48/2012 zo dňa 28.3.2013. Nadväzne mal súd za to, že
nárok predstavujúci rozdiel medzi preukázanými nákladmi poškodeného – žalobcu a výškou plnenia
poisťovne – žalovaného 2/ je plne dôvodný, Preto žalobe vyhovel.
19. Ako právne irelevantnú vyhodnotil súd argumentáciu žalovaného 2/ ohľadom nedôvodnosti nároku
žalobcu v časti 6-hodinového pracovného výkonu zamestnancov žalobcu pri odstraňovaní následkov
predmetnej škodovej udalosti. Správne žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný 2/ ako poisťovateľ
krátil poistné plnenie (z ktorého titulu si následne žalobca v aktuálnom konaní uplatnil svoj nárok)
z dôvodu odpočtu za opotrebenie/zhodnotenie (amortizácia), ako to vyplýva aj z obsahu Oznámenia
o poistnom plnení dat. 10.10.2023 (č. l. 18), a nie z dôvodu neuznania nákladov na pracovnú silu.
Odhliadnuc od uvedeného sa súd nestotožnil ani so súvisiacou argumentáciou žalovaného 2/, že nárok
zamestnancov žalobcu na hodinovú, resp. mesačnú odmenu vznikol bez ohľadu na poistnú udalosť,
a teda nepredstavuje pre žalobcu zníženie jeho majetku. Je zrejmé, že využitím zamestnancov pri
odstraňovaní následkov škodovej udalosti zamestnávateľ – žalobca stratil možnosť využiť ich inde, na
iné práce, resp. nemohli pre neho vykonávať inú prácu, čo v konečnom dôsledku predstavuje stratu pre
zamestnávateľa (vo výške hodnoty práce, ktorá nemohla byť vykonaná). Pokiaľ žalovaný argumentoval,
že žalobca nepreukázal výplatu svojim zamestnancom nad rámec ich bežných miezd (ktorú si uplatňuje
v tomto konaní), súd poukazuje na bezprostredne predchádzajúce úvahy. Zároveň je celkom zrejmé, že
na opravu poškodeného zariadenia bolo nutné vynaložiť ľudskú pracovnú silu, a to navyše, vzhľadom
na povahu poškodeného zariadenia (závora na železničnom priecestí) a účel, ktorý plní, neodkladne.
V neposlednom rade žalovaný 2/ svojím postupom pri likvidácii poistnej udalosti a vychádzajúc tiež
z obsahu jeho oznámenia o poistnom plnení dat. 10.10.2023, akceptoval žalobcom predložené doklady
a vyhodnotil ich ako vecne správne (uvedené platí nielen vo vzťahu k nákladom na pracovnú silu, ale vo
vzťahu k celému nároku). Možno len doplniť, že žalovaný nespochybňoval časové nároky (množstvo,
neodkladnosť) na opravu.
20. Vo vzťahu k zvyšnej argumentácii žalovaného (predovšetkým rozpor dátumu oznámenia o škodovej
udalosti a dátumu opravy, náležitosti faktúry, odhadovaná vs. reálna hodnota dodaného materiálu) súd
ho odkazuje na nadväzujúce podania/vysvetlenia žalobcu.
21. Vychádzajúc z prezentovaných úvah a záverov súd vyhovel žalobe žalobcu (čo do istiny nároku)
a zaviazal žalovaného k úhrade sumy 263,97 eur v prospech žalobcu. Žalobcovi priznal aj úrok
z omeškania v uplatnenej výške/sadzbe 5 % ročne, ktorá bola v súlade, resp. nepresiahla právnymi
predpismi ustanovenú sadzbu úroku z omeškania (§ 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. Vlády
SR č. 87/1995 Z. z.)., a to od 15.9.2023, t. j. počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry č.
2500021561 (14.9.2023) vystavenej pôvodnému žalovanému 1/.
22. Vzhľadom na to, že zdrojom záväzku škodcu na náhradu škody je zodpovednosť za škodu (tu
§ 427 Obč. zák.) a zdrojom záväzku poisťovateľa plniť z povinného zmluvného poistenia je poistná
zmluva, nemôže súd škodcu a jeho poisťovateľa zaviazať na solidárne (spoločné a nerozdielne) splnenie
záväzku. Ide o prípad nepravej solidarity, keď poisťovňa a škodca zodpovedajú na základe rôznych
právnych titulov. Ustanovenie § 438 ods. 1 Obč. Zák. stanovuje solidaritu ako zásadu iba pre nároky na
náhradu škody a nevzťahuje sa na nároky na poistné plnenie, pre ktoré neustanovuje solidaritu ani iný
právny predpis. Pasívna solidarita v danej veci tak nie je možná, lebo vo vzťahu žalobcu ku škodcovi
a žalovanej poisťovni ide o dva rozdielne nároky. Zatiaľ čo je nárok žalobcu voči škodcovi nárokom
na náhradu škody, je nárok žalobcu na výplatu poistného plnenia uplatnený voči žalovanému ako
poisťovateľovi originárnym nárokom na plnenie založeným osobitným právnym predpisom (rozsudok NS
ČR, sp. zn. 25 Cdo 895/2008). V případě, že poškozený má právo na plnění jak proti škůdci tak i proti jeho
pojistiteli, avšak může je dostat jen jednou, jde o situaci nikoliv ojedinělou v občanskoprávních vztazích,
kdy jeden subjekt má nárok na totéž plnění proti dvěma subjektům, přičemž proti každému z nich z
jiného právního důvodu; proti škůdci jde o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho pojistiteli jde o zvláštní
právo na plnění. Postavení škůdce a jeho pojistitele vůči poškozenému je v takovém případě obdobné
postavení dlužníka a ručitele vůči věřiteli, tzn., že se jedná o dva závazky zaplatit věřiteli stejný dluh,
přičemž věřitel nemůže dostat to stejné plnění dvakrát - od dlužníka i od ručitele. Jejich vzájemný vztah je
takový, že v tom rozsahu, v jakém splnil věřiteli jeden z nich, zaniká dluh a tím i povinnost druhého. Jsou-

li oba žalováni v jednom řízení, mají postavení samostatných společníků, nevzniká mezi nimi pasivní
solidarita a jedním soudním rozhodnutím může být každý z nich zavázán k plnění celého dluhu věřiteli,
avšak ve výroku rozhodnutí musí být vymezen jejich vzájemný vztah (tj. že plněním jednoho z nich zaniká
v rozsahu tohoto plnění povinnost druhého) (rozsudok NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 499/2002).
23. Nadväzne súd vyjadril vzájomný vzťah pôvodného žalovaného 1/ (voči ktorému nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť platobný rozkaz zo dňa 30.1.2024) a žalovaného 2/, keď každý z nich
bol zaviazaný k totožnému plneniu iným súdnym rozhodnutím, vo výrokovej časti tohto rozsudku.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore so žalovaným 2/
úspešný v plnom rozsahu, preto má voči nemu v rovnakom rozsahu aj právo na náhradu trov konania.
V zmysle bezprostredne prechádzajúcich bodov odôvodnenia tohto rozsudku súd vyjadril vzájomný
vzťah pôvodného žalovaného 1/ a žalovaného 2/ vo výrokovej časti tohto rozsudku aj pokiaľ ide o trovy
konania (trovy vo výške 16,50 eur titulom súdneho poplatku sú spoločnými trovami oboch označených
žalovaných; nad tento rámec už pôjde o trovy žalobcu vzniknuté výlučne v spore so žalovaným 2/).
25. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
16C/3/2024
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je
Krajský súd v Žiline (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ meniť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie.