{"guid": "6233157f-d0c7-47f0-abcf-a2f987d7dd1a:5c79cd4b-b2ce-459f-872c-c7d8d47a2067", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2026:8826201126.2", "spisova_znacka": "5Csp/53/2026", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/53/2026 z 31. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 31. augusta 2026, sp. zn. 5Csp/53/2026, ECLI:SK:OSVT:2026:8826201126.2", "identifikacne_cislo": "8826201126", "sud": {"guid": "sud_163", "nazov": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-vranov-nad-toplou"}, "sudca": "JUDr. Matúš Kalanin", "sudca_id": 2739, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-matus-kalanin-2739", "datum_vydania": "2026-08-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5c79cd4b-b2ce-459f-872c-c7d8d47a2067", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2026:8826201126.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2026:8826201126.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2026:8826201126.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Vranov nad Topľou\n5Csp/53/2026\n8826201126\n31. 08. 2026\nJUDr. Matúš Kalanin\nECLI:SK:OSVT:2026:8826201126.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Všeobecná\núverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31\n320 155, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin,\nIČO: 36 715 352, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., o zaplatenie\n525,- eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nŽalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 374,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške\n9% ročne zo sumy 4,796 eur do 21.7.2023 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 9,982 eur\nod 21.8.2023 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 9,982 eur od 21.9.2023 do zaplatenia, zo\nsumy 9,982 eur od 21.10.2023 do zaplatenia, zo sumy 9,982 eur od 21.11.2023 do zaplatenia, zo sumy\n9,982 eur od 21.12.2023 do zaplatenia, zo sumy 9,982 eur od 21.1.2024 do zaplatenia, zo sumy 9,982\neur od 21.2.2024 do zaplatenia, zo sumy 9,982 eur od 21.3.2024 do zaplatenia, zo sumy 9,982 eur od\n21.4.2024 do zaplatenia, zo sumy 9,982 eur od 21.5.2024 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy\n9,982 eur od 21.6.2024 do zaplatenia, zo sumy 9,982 eur od 21.7.2024 do zaplatenia, zo sumy 9,982 eur\nod 21.8.2024 do zaplatenia, vo výške 8,65% ročne zo sumy 9,982 eur od 21.9.2024 do zaplatenia, zo\nsumy 9,982 eur od 21.10.2024 do zaplatenia, vo výške 8,40% ročne zo sumy 9,982 eur od 21.11.2024\ndo zaplatenia, vo výške 8,15% ročne zo sumy 9,982 eur od 21.12.2024 do zaplatenia, zo sumy 9,982\neur od 21.1.2025 do zaplatenia, vo výške 7,90% ročne zo sumy 9,982 eur od 21.2.2025 do zaplatenia,\nvo výške 7,65% ročne zo sumy 9,982 eur od 21.3.2025 do zaplatenia, zo sumy 9,982 eur od 21.4.2025\ndo zaplatenia, vo výške 7,40% ročne zo sumy 9,982 eur od 21.5.2025 do zaplatenia, vo výške 7,15%\nročne zo sumy 9,982 eur od 21.6.2025 do zaplatenia, zo sumy 9,982 eur od 21.7.2025 do zaplatenia,\nzo sumy 9,982 eur od 21.8.2025 do zaplatenia, zo sumy 9,982 eur od 21.9.2025 do zaplatenia, zo sumy\n9,982 eur od 21.10.2025 do zaplatenia, zo sumy 9,982 eur od 21.11.2025 do zaplatenia, zo sumy 9,982\neur od 21.12.2025 do zaplatenia, zo sumy 9,982 eur od 21.1.2026 do zaplatenia, zo sumy 9,982 eur\nod 21.2.2026 do zaplatenia, zo sumy 9,982 eur od 21.3.2026 do zaplatenia, zo sumy 9,982 eur od\n21.4.2026 do zaplatenia, zo sumy 9,982 eur od 21.5.2026 do zaplatenia, vo výške 7,40% ročne zo sumy\n9,982 eur od 21.6.2026 do zaplatenia, zo sumy 9,982 eur od 21.7.2026 do zaplatenia, zo sumy 9,982\neur od 21.8.2026 do zaplatenia, a to všetko jej povoľuje uhrádzať v 100-eurových mesačných splátkach,\nsplatných vždy každého 25-teho dňa toho, ktorého mesiaca k rukám žalobcu, začínajúc právoplatnosťou\ntohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.\nV prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.\nŽalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43% s tým, že o výške\nnáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením.\n\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.6.2026 domáhal voči žalovanej zaplatenia\nsumy 525,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.7.2023 do zaplatenia a náhrady\ntrov konania.\n2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili spolu dňa 31.8.2022 zmluvu o\nspotrebiteľskom úvere č. 21754544/ 1000225261 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalobca\nžalovanej úver vo výške 549,- eur. Termín konečnej splatnosti úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý\nna 20.7.2023. Podľa zmluvy mala žalovaná splácať úver v pravidelných mesačných splátkach po\n15 eur, a to až do celkovej sumy úveru vo výške 549,- eur. Do spísania žaloby uhradila žalovaná\nz vyššie uvedenej zmluvy sumu 105,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť\nsplácať poskytnutý úver, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t. j. v súlade so Zmluvou a\npodmienkami k zmluve, Žalobca listom zo dňa 23.6.2023 – Predžalobná upomienka, vyzval žalovanú k\núhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne\nžalobca žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca\nbude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila.\nŽalobca si touto žalobou uplatňuje nepremlčané a splatné splátky úveru v celkovej výške 525eur, čo\nzodpovedá splátkam splatným v období od 20.4.2023 do 20.7.2023.\n3. Žalovaná sa k žalobe žalobcu uviedla, že žiada uhradiť dlžnú sumu v splátkach po 10 eur, vzhľadom\nna svoje aktuálne majetkové a sociálne pomery, nakoľko je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce,\npoberá iba dávku v hmotnej núdzi.\n4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Štandardnými európskymi\ninformáciami o spotrebiteľskom úvere, Informáciami o RPMN a priemernej RPMN, Dotazníkom\no klientovi, Zmluvou o viazanom spotrebiteľskom úvere z 31.8.2022, Všeobecnými obchodnými\npodmienkami Quatro, Predžalobnou upomienkou z 23.6.2023 s kópiou doručenky, Amortizačnou\ntabuľkou, Prehľadom splátok a úhrad k zmluve č. 21754544, Výpočtom bonity klienta, Notárskou\nzápisnicou č. N 3283/2017, Prílohou 1 projektu, Vyjadrením žalobcu z 28.7.2026 s prílohami – dopytom\ndo SRBI, dopytom do reg. Sociálnej poisťovne, vyjadrením žalobcu 21.8.2026 a zistil nasledovný\nskutkový stav:\n5. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako klient uzavreli dňa 31.8.2022 zmluvu o spotrebiteľskom úvere\nč. 1000225261, pričom výška úveru predstavovala sumu 549,- eur, ktorú mala žalovaná uhradiť v\n55 mesačných splátkach a celková čiastka predstavovala sumu 810,45 eur, výška mesačnej splátky\npredstavovala sumu 15,- eur, poslednej splátky sumu 0,45 eur a ročná úroková sadzba 20,28 %, RPMN\nbola uvedená vo výške 20,28 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli uvedené vo výške 261,45 eur.\nPrvá splátka bola splatná dňa 20.9.2022. Frekvencia splácania pravidelných mesačných splátok bola\nmesačne vždy k 20.dňu v mesiaci ( rovnako aj bod 6.1 zmluvy). Prvá splátka bola splatná nasledujúci\nkalendárny mesiac po uzavretí zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak (bod 6.2 zmluvy).\n6. Žalobca listom zo dňa 23.6.2023 upozornil žalovanú, že omeškanie na úvere pretrváva už od\n20.4.2023 a výška nedoplatku predstavuje 45,- eur.\n7. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná k úveru celkovo uhradila sumu 105,- eur (mimo\nakontácie kúpnej ceny).\n8. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.7.2026 žalobca uviedol, že nakoľko výsledkom\nporovnania Príjmov a Výdavkov je suma vyššia ako je výška schválenej splátky, žiadosť bola schválená.\nVo vzťahu k overovaniu bonity žalovanej žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že Občiansky preukaz\nžalovanej nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klient spĺňal štandardné riskové podmienky. Klient\npodpisom danej zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaná taktiež prehlásila,\nže ku dňu podpisu zmluvy jej neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie\njej záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy, teda žalovaná mala možnosť sa\ns podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporovala. Zmluvné podmienky boli žalovanou riadne\n\npodpísané. Žalovaná zároveň z titulu zamestnanca preukázal výšku jeho mesačného príjmu a na druhej\nstrane aj jeho mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom\nna žalovanou uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré po\npodpise zmluvy znemožnili žalovanej riadne splácať poskytnutý úver a o týchto ani nemohol mať\nvedomosť. Odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať poskytnutý úver (t.j. pri\nposudzovaní bonity žalovanej) bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu\nžiadnej povinnosti veriteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí, že veriteľ je pred uzavretím zmluvy\no spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku\nspotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V čase uzavretia\nzmluvy neexitoval žiadny legislatívny rámec stanovujúci konkrétne kroky, ktoré je veriteľ povinný v rámci\nposudzovania bonity dodržať a posúdenie postupcom preto považuje za plne v súlade s právnymi\npredpismi. Žalovaná je v spore pasívna a doposiaľ nepredložila žiadne dôkazy a neuviedla žiadne\nskutočnosti, ktoré by žalobcov nárok na zaplatenie žalovanej sumy spochybňovali. Poukázal na ust. §\n151 CSP a taktiež na unesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn.: 43CoCsp/40/2020 zo\ndňa 21.10.2020.\n9. Podaním doručeným súdu dňa 21.8.2026 žalobca navrhol, aby súd rozhodol na základe predložených\nlistinných dôkazov a písomných vyjadrení. Uviedol, že sa pridržiava špecifikácie uvedenej v žalobe.\nNavrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie alebo rozsudkom pre uznanie nároku v prípade, ak na\nto budú splnené podmienky.\n10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka\nposkytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné\nprostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.\n11. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o\niných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon\no spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie\npeňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej\nplatby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa\ntohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet\nspotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ\nalebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné\nposkytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru\nbezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver\npodľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský\núver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b)\na nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na\nbývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú\ndotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.\n12. V zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru\npovinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom\nberie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,\npríjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.\n13. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou\npodľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského\núveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a\nbez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti\nsplácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa\nalebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti\nspotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj\nporušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.\n\n14. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem\nvšeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:\na) druh spotrebiteľského úveru,\nb) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,\nmiesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;\nak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom\nfinančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u\nveriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,\nc) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené\nrodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,\nd) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\ne) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,\nf) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo\nslužby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo\nak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,\ng) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo\nreferenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,\nako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,\npodmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové\nsadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových\nsadzbách spotrebiteľského úveru,\nh) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané\nna základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky\npredpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,\ni) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým\nnesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,\nj) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa\namortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek\npočas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nk) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a\nnepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,\nl) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú\nplatobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie\nplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy\no spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,\nm) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej\núpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nn) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,\no) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,\np) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,\nq) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,\nr) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení\nspotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred\nlehotou splatnosti podľa § 16,\ns) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nt) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nu) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo\nuplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť\nčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej\nvýpočtu,\nv) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.\n15. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje\nza bezúročný a bez poplatkov, ak\na) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,\nb) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),\n\nc) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie\nalebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.\nb) a c) alebo\nd) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v\nneprospech spotrebiteľa,\ne) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov\nna platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným\nprostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného\nspotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie\niného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo\nosobitného predpisu\nf) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z\nposkytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,\ng) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku\nodplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.\n16. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má\nprávo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54\nObčianskeho zákonníka.\n17. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom\nv čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá\nzmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o\nspotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom\nje spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné\nzmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,\nsú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú\nustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.\nDodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej\nobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej\nčinnosti.\n18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,\nktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú\nhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne\na zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.\n19. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne\ndojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť\nsa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné\nustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.\n20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských\nzmluvách sú neplatné.\n21. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou\nzmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže\nvopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa\npriznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských\nzmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.\n22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a\nzrozumiteľne; inak je neplatný.\n\n23. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo\núčelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n24. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho\núkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností,\nza ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.\n25. Ako vyplýva z § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v\nomeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo\nod zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať\naj len jednotlivých plnení.\n26. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má\nveriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný\nplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací\npredpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3\nstanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková\nsadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.\n27. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo\nspotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.\n28. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone\nustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n29. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia\ndoba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n30. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť\npremlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok\nstane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.\n31. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s\ndodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil\ndodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky\nzákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských\nzmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v\nprávach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z\ntoho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,\nže vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým\nprístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi\nvystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.\n32. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za\nneprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich\npoužitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských\nzmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ\nz povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných\npodmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany\ndodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá\nmožnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania\nneprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa\nich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe\npredbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa\nv dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.\n\n33. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože\nju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah\nvšeobecných obchodných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek\nzmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho\nzákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,\ndošlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.\n34. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej\núnie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,\naby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo\ndodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa\ntýchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok\n(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,\nďalej len „smernica“).\n35. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle\nzákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany\nspotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v\nspotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú\nzmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.\n36. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako klient\nuzavreli dňa 31.8.2022 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom výška úveru predstavovala sumu 549,eur, ktorú mala žalovaná uhradiť v 55 mesačných splátkach a celková čiastka predstavovala sumu\n810,45 eur, výška mesačnej splátky predstavovala sumu 15,- eur, poslednej splátky sumu 0,45 eur a\nročná úroková sadzba 20,28 %, RPMN bola uvedená vo výške 20,28 %. Celkové náklady spotrebiteľa\nboli uvedené vo výške 261,45 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20.9.2022. Frekvencia splácania\npravidelných mesačných splátok bola mesačne vždy k 20.dňu v mesiaci ( rovnako aj bod 6.1 zmluvy).\nPrvá splátka bola splatná nasledujúci kalendárny mesiac po uzavretí zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté\ninak (bod 6.2 zmluvy). Žalovaná k tejto zmluve uhradila sumu 105,- eur.\n37. V zmysle § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej\nzmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, pričom z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu\nje zrejmé, že za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie\nsúdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie.\n38. Začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho\nzákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba\njednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý\ndlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Jednotlivé splátky sa\nopäť premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú zo splátok.\n39. Ako je zrejmé zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splatnosť úveru bola rozvrhnutá na 55 mesiacov.\nPrvá splátka bola splatná dňa 20.9.2022. Žaloba bola podaná na súde dňa 19.6.2026.\n40. Vzhľadom na bezúročnosť úveru, premlčaných je 9 splátok istiny úveru po 9,982 eur (istina 549 eur:\n55 splátok=9,982 eur), čo je spolu 89,84 eur, splatných od 20.9.2022 do 20.5.2023. Úhrady žalovanej v\nsume 105,- eur tak boli zarátané aj na premlčané splátky úveru. Žalobca si žalobou neuplatnil premlčané\nsplátky resp. istinu splátok úveru.\n41. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie\nštvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za\npotrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou\nšpeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho\nzákonníka.\n42. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy\ninštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo\n\n(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti\nobčianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.\nSmernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej\nstrane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek\nzhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.\n43. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013 „..súd so\nzreteľom na uvedené nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenie o premlčacej dobe\ntrojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného\nzákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho\nsúkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“\n44. Odplata za poskytnutie úveru však musí byť úmerná okrem iného aj bonite klienta, pričom vzhľadom\nna nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 zákona o\nspotrebiteľských úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania\nbonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nje nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto\nzmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho\nzákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že\nbonitu žalovanej náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona o\nspotrebiteľských úveroch.\n45. Z vykonaného dokazovania súdu je zrejmé, že pri overovaní bonity žalovanej žalobca nemal takmer\nžiadne údaje preukazujúce skutočnú výšku výdavkov žalovanej, nebolo preto preukázané, či s odbornou\nstarostlivosťou pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver.\n46. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 zákona o\nspotrebiteľských úveroch totiž nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia\nspotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.\n47. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti\nna frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných\nprostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej\nvýške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to\nako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.\nj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu,\ndomácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu\núverovej schopnosti nepostačuje. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa\nsplácať úver nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Kľúčová je i povinnosť\nveriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a\nexistenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo\nod spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (pozri Rozsudok\nNS ČR z 25.7.2018, sp. zn. 33Cdo 2178/2018). Overovanie bonity žalovaného iba na podklade\ninformácií poskytnutých žalovaným v žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne\na prostredníctvom Spoločného registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie\nschopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu\nv Prešove č.k. 2CoCsp/20/2020 z 23.09.2020).\n48. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní sa javí iba formálny a\nnezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa\nsplácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.\nLen samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať\nza náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.\nTakýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať\núver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej\nexistencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o\n\nsociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať\núver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2\nzákona o spotrebiteľských úveroch.\n49. V danom prípade síce bolo preukázané, že žalobca mal k dispozícií iba výpis zo Spoločného\nregistra bankových informácií a výpis z registra Sociálnej poisťovne, avšak nebolo preukázané, aby mal\nk dispozícii doklady o výdavkoch žalovanej, najmä nákladoch na bývanie, doklady SIPO, prípadne výpisy\nz bežného účtu žalovanej, pri uzatváraní zmluvy.\n50. Súd tak nemá za preukázané, že by mal žalobca v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových\npomeroch žalovanej, teda kde táto bývala, či vlastnila nehnuteľnosť alebo či bývala v podnájme,\naké výdavky spojené s ubytovaním uhrádzala a taktiež nepreukázal ani iné doklady, resp. zistenia\no jej výdavkoch predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb. Bez toho, aby žalobca\npreukázal, že skúmal aj výdavky na strane žalovanej, nemohol mať reálny obraz o majetkovej situácii\nspotrebiteľa potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver (porovnaj napríklad rozsudok\nKrajského súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/3/2021 z 14. 10. 2021).\n51. Žalobca vôbec neskúmal skutočné výdavky žalovanej, a to predložením prislúchajúcich listín.\nVychádzal zrejme iba z tvrdení žalovanej. Zo žiadneho údaja nie sú zrejmé ani ďalšie rodinné pomery\nžalovanej a s tým súvisiace výdavky.\n52. Samotná žalovaná na pojednávaní uviedla, že žalobca nežiadal od nej žiadne listiny v čase uzavretia\nzmluvy, ktoré by preukazovali jej majetkové pomery. Uviedla tiež, že si nespomína, aby sa žalobca\nvôbec pri uzatváraní zmluvy dotazoval na jej majetkové pomery alebo rodinné pomery, či má napríklad\nvyživovaciu povinnosť a podobne. Uvedenému tvrdeniu žalovanej nasvedčuje aj skutočnosť, že v zmluve\nv časti II. Údaje o príjme je uvedené, že je zamestnanec a ako jediný predložený doklad je uvedený\nobčiansky preukaz.\n53. Žalobca vychádzal u žalovanej z toho, že jej príjem je 482,06 eur, jej výdavky mali predstavovať sumu\n157,61 eur. Javí sa, že žalobca vychádzal iba z tvrdení žalovanej a sumy životného minima. V zmluve\nako aj v predloženom výpočte bonity klienta je uvedené, že žalovaná mala 0 nezaopatrených detí a je\nvydatá. Od týchto skutočností potom odvíjal údaje o životnom minime, ktoré použil pri skúmaní bonity\nžalovanej ako výdavkovú časť pri porovnávaní príjmu a výdavkov. Vychádzal teda zrejme iba z tvrdení\nžalovanej a zo žiadneho údaja nie sú zrejmé ďalšie rodinné pomery žalovanej a s tým súvisiace výdavky.\n54. Žalobca teda vychádzal zo skutočnosti, že žalovaná nemá žiadne vyživovacie povinnosti.\nV skutočnosti však žalovaná mala v čase uzatvárania zmluvy vyživovaciu povinnosť k jednému\nnezaopatrenému dieťaťu, nakoľko v čase uzavretia zmluvy bola matkou neplnoletého dieťaťa\n(narodeného v roku 2008), čo by žalobcovi nemohlo ujsť z pozornosti pri riadnom skúmaní výdavkov\nna strane žalovanej.\n55. Súd zdôrazňuje, že zo sumy životného minima nemôže veriteľ pri zisťovaní bonity spotrebiteľa\nvychádzať paušálne. Túto sumu treba považovať za východiskový bod minimálnych nákladov, ku\nktorému je zásadne nutné pripísať ďalšie náklady. Suma životného minima, ktorá predstavuje\nštátom uznanú minimálnu hranicu peňažných príjmov fyzických osôb na zabezpečenie výživy a\nostatných základných osobných potrieb, nutne neodráža konkrétnu sumu, ktorú na zabezpečenie\nsvojich individuálnych základných životných potrieb musí vynaložiť potenciálny žiadateľ o úver.\nNepokrýva najmä výdavky na bývanie, ktoré ju mnohokrát niekoľkonásobne prevyšujú. Rovnako\nnereflektuje ďalšie nutné výdavky, ako napríklad zrážky zo mzdy, náklady vyvolané zdravotným\nstavom, či výživné. Z tohto dôvodu je potrebné bezvýhradne trvať na požiadavke individualizovaného\nposudzovania úveruschopnosti, pri ktorom poskytovateľ musí brať ohľad na konkrétnu situáciu\nkonkrétneho spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd odkazuje na použiteľnú judikatúru, najmä na rozhodnutie\nNSS ČR sp.zn. 9As 127/2024 z 13.08.2024: „Nejvyšší správní soud se s argumentací správních\norgánů ztotožňuje. Částka životního minima, jež představuje státem uznanou minimální hranici\npeněžních příjmů fyzických osob k zajištění výživy a ostatních základních osobních potřeb, nutně\nnereflektuje konkrétní částku, kterou k zajištění svých individuálních základních životních potřeb\nmusí vynaložit potenciální žadatel o úvěr. Nepokrývá zejména výdaje na bydlení, které ji mnohdy\nněkolikanásobně převyšují. Rovněž nereflektuje další nutné výdaje, jako například srážky ze mzdy,\n\nnáklady vyvolané zdravotním stavem, či výživné. Z tohoto důvodu je třeba bezvýhradně trvat na\npožadavku individualizovaného posuzování úvěruschopnosti, při kterém poskytovatel musí brát zřetel\nna konkrétní situaci konkrétního spotřebitele.“\n56. Žalobca bližšie neskúmal skutočné výdavky na strane žalovanej napriek tomu, že pri skúmaní\núverového zaťaženia vyšlo najavo, že mala aj dva exitujúce úvery, kde v prípade jedného bola\nzostávajúca istina a príslušenstvo na splatenie v čase uzavretia zmluvy v sume 6548,- eur a druhého\n7050,- eur. Zároveň iba v roku 2022 bolo žalovanej odmietnutých celkovo 12 žiadostí (!) o úver. Napriek\ntýmto skutočnostiam poskytol žalobca žalovanej úver, kde celková čiastka predstavovala 810,45 eur bez\npodrobnejšieho skúmania jej bonity.\n57. Najzávažnejším nedostatkom pri skúmaní bonity žalovanej teda je, že nedošlo ku skutočnému\novereniu výdavkov na strane žalovanej. Žalobca neskúmal skutočné výdavky na strane žalovanej,\nstarostlivosť o ďalšie osoby a podobne. Nie je jasné aké výdavky na živobytie mala žalovaná, aké\nnáklady mala na bývanie. Uvedené skutočnosti žalobca neskúmal napriek skutočnosti, že táto uvádzala\nako typ bývania vlastníctvo bez hypotéky a napriek skutočnostiam zisteným pri skúmaní úverového\nzaťaženia žalovanej, existujúcich úveroch v značnej sume zostávajúcej na zaplatenie v porovnaní s jej\ndeklarovaným príjmom. Uvedené skutočnosti nemohli ostať nepovšimnuté pri riadnom skúmaní bonity\nžalovanej s odbornou starostlivosťou, vrátanej jej bežných výdavkov.\n58. Náklady na bývanie a ďalšie nevyhnutné výdavky a ani celkové výdavkové zaťaženie žalovanej\nžalobca preukázateľne neskúmal, preto uvedené minimálne nezodpovedá odbornej starostlivosti\ndodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd má za to, že žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno čo sa týka skúmania pravidelných výdavkov žalovanej pred samotným uzavretím\nuvedenej úverovej zmluvy. Všetky zistené skutočnosti v ich súhrne mali viesť žalobcu k podrobnejšiemu\nskúmaniu bonity žalovanej, najmä vo vzťahu k výdavkom.\n59. Podľa čl. 23 smernice sú členské štáty povinné stanoviť pravidlá o sankciách za porušenie\nvnútroštátnych ustanovení prijatých na základe smernice a sú povinné prijať všetky potrebné\nopatrenia, aby zabezpečili ich vykonávania. Ustanovené sankcie pritom musia byť účinné, primerané\na odrádzajúce. Taká sankcia, ktorá by veriteľovi hrozila len v prípade nenahliadnutia do príslušných\nregistrov či v prípade úplnej ignorancie akýchkoľvek podkladov nevyhnutných na posúdenie úverovej\nbonity klienta, by bola zjavne v rozpore s účelom a cieľom smernice a nebolo by ju možné považovať ani\nza účinnú, ani za primeranú a ani za odradzujúcu (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 530/2024 zo dňa 12. februára 2025).\n60. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka skúmania pravidelných výdavkov\nžalovanej pred samotným uzavretím uvedenej úverovej zmluvy.\n61. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ\nvychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností\npríslušnými listinami. Skúmanie bonity žalovanej v žalobcom uvedenom rozsahu (dopyt do Soc.\npoisťovne, správa zo Spoločného registra bankových informácií), v zmysle uvádzanej judikatúry,\nnemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou starostlivosťou.\n62. Nahliadnutie do databáz úverových registrov a databáz bánk za účelom skúmania výdavkov\nžalovanej nie je možné považovať za dostatočné. Výpisy z týchto databáz nepodávajú kompletný\nobraz o výdavkoch žiadateľa, nakoľko výdavkami klienta sú aj bežné mesačné výdavky súvisiace s\ndomácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom,\nči žalovaná je alebo nie je schopná splácať požadovaný úver (porovnaj rozsudok Krajského súdu v\nPrešove sp.zn. 20CoCsp/18/2022 z 28.06.2022 obdobne tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.\n18CoCsp/15/2022 z 24. 11. 2022).\n63. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii\nžalovanej, potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Ani prípadné skúmanie výdavkov\nlen nahliadnutím do databáz bánk nie je postačujúce, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z\nverejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať obraz ani o\nvýdavkoch klienta. Pri overovaní bonity žalovanej nemal žalobca k dispozícii údaje o jej výdavkoch, čo\n\nvedie k záveru, že pri uzatváraní zmluvy nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Z dikcie zákona:\n„posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva,\nže s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez\nporovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove\nsp.zn.18Co/144/2019 z 27. 05. 2020)\n64. Uvedené je možné považovať iba za formálne overenie bonity žalovanej, nie však skutočné overenie\nbonity s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.\n65. Mohlo by sa teda zdať, že postačuje, ak veriteľ preukáže, že nahliadol do príslušných registrov a\nvyžiadal si od spotrebiteľa a ďalších orgánov príslušné podklady. Je ale zrejmé, že na to, aby bolo možné\nhovoriť o odbornej starostlivosti, je potrebné preukázať aj odbornosť samu - teda preukázať aj to, že\nbola platobná schopnosť posúdená správne, t. j. boli vyhodnotené všetky údaje a správnym spôsobom\nbolo na nich prihliadnuté (rovnako porov. vyššie cit. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS\n530/2024 zo dňa 12. februára 2025).\n66. Z cit. nálezu tiež vyplýva nasledovné: „Súd rozhodujúci vo veci je teda povinný (ex offo)\nsa vysporiadať so všetkými konkrétnymi okolnosťami prípadu a v rámci rozhodnutia spotrebiteľovi\nodôvodniť, prečo preskúmanie jeho bonity veriteľom bolo/nebolo v súlade nielen so slovenskými\nprávnymi predpismi, ale aj normami európskeho práva.“\n67. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia\nSúdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady\n2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/\nEHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo\nexistenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred\nuzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto\npovinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa\nuvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia\nvnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred\nuzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s\npovinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,\nuplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej\ndobe. (porovnaj tiež rozhodnutie Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20)\n68. Žalobca v danom prípade vôbec neskúmal ďalšie reálne výdavky žalovanej, nezisťoval, aké ďalšie\nvýdavky má spojené so stravovaním, cestovným, ubytovaním, ošatením, platbami za mobilný telefón,\ninternet, a ďalšie. Konanie žalobcu pri posudzovaní bonity žalovanej bolo bez náležitej odbornej\nstarostlivosti, pričom vôbec nezohľadňovalo individuálne pomery žalovanej a jej výdavky, ktoré žalobca\nvôbec neskúmal, keďže je zrejmé, že žalovaná musela mať v čase poskytovania úveru aj iné výdavky.\nVeriteľ by mal venovať skúmaniu bonity klienta zvýšenú starostlivosť a neuspokojiť sa s výdavkami len\nvo výške životného minima.\n69. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp.zn. 17CoCsp/10/2025 z 29. 10. 2025: „Neobstojí prípadné tvrdenie veriteľa, že pri skúmaní bonity\nžalovaného postupoval v súlade s opatrením Národnej banky Slovenska č. 10/2017, pretože predmetné\nopatrenie pre účely výdavkov spotrebiteľa upravuje, že tieto sú najmenej vo výške životného minima, t.j.\npodľa odvolacieho súdu na životné minimum sa prihliada v prípade, že iné výdavky spotrebiteľa nebolo\nmožné zistiť, resp. skutočné výdavky spotrebiteľa sú nižšie ako životné minimum. V zmysle § 7 ods. 27\nzákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2019 ako aj v zmysle § 2 ods. 5 opatrenia Národnej\nbanky Slovenska č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017 v znení neskorších opatrení (oznámené ako č. 306/2017\nZ. z.) sa síce náklady na zabezpečenie životných nákladov spotrebiteľa posudzujú s ohľadom na životné\nminimum (zákon), resp. najmenej vo výške životného minima (opatrenie), predmetné ustanovenia podľa\nodvolacieho súdu nemôže nahradiť, zrušiť, či oslabiť základnú povinnosť veriteľa vynaložiť potrebné\núsilie na zistenie informácií o aktuálnych reálnych nákladoch spotrebiteľa, ani nedáva veriteľovi možnosť\nsám si určiť výšku týchto nákladov (vo výške životného minima).“\n\n70. Ako je zrejmé, tak aj z nariadenia NBS č. 10/2017 vyplýva, že výdavky spotrebiteľa na živobytie\nnemôžu byť bez ďalšieho nahrádzané životným minimom, ale toto životné minimum tvorí najnižšiu\nmožnú čiastku nákladov na živobytie. Taktiež je do výdavkov na živobytie spotrebiteľa a jeho rodiny\npotrebné zaradiť aj maloleté dieťa (ak ho spotrebiteľ má), ako aj jeho manžela/ku, pretože manželia\nmajú podľa zákona o rodine vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť\nzistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovanej, čo znamená povinnosť zistiť jednak\njej príjem a taktiež aj pravidelné výdavky jej domácnosti. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti\nklienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi\nzostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať.\nCieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky\nriadne uhrádzať. Žalobca nepreukázal kedy a či vôbec zisťoval aj ďalšie bežné výdavky žalovanej,\nnapr. na domácnosť, stravu, atď. Žalobca mal pritom, ako zo zákona o spotrebiteľských úveroch\nvyplýva, pri posúdení schopnosti dlžníka splácať úver konať s odbornou starostlivosťou. Podľa názoru\nsúdu je odborná starostlivosť poskytovateľa úverov starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom\núčinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude\ndaný individuálnymi okolnosťami. Nie je odbornou vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia\nkvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným\nzdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené taktiež. Aj keď zákon\nukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho schopnosť splácať\núver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v rámci možností preveriť a\nnásledne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a\npožadovať doklady k jeho tvrdeniam. Veriteľ by mal úverovú bonitu dlžníka aktívne zisťovať a preverovať.\nPokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo\nnie je schopný splácať požadovaný úver. Súd uzatvára, že žalobca ako veriteľ porušil svoje povinnosti\noveriť úverovú schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa, keďže jej poskytol úver bez overenia údajov o jej\nekonomickej situácii, avšak bez akéhokoľvek ďalšieho preverenia a aktívneho zisťovania jej bonity so\nskúmaním jej výdavkov (na zabezpečenie bývania, energií, stravy, dopravy, telekomunikačné služby,\npoistenie, výdavky osobnej spotreby, atď.).\n71. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že veriteľ v danej veci\nhrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovanej ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1,\nv spojení s § 11 ods. 2 veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno, že by pred uzavretím zmluvy o úvere zisťoval a vyhodnotil dostatočným spôsobom príjmovú\na výdavkovú stránku žalovanej. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý\ns hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa.\nNa základe uvedených skutočností možno uzavrieť, že v súdenom spore neboli splnené podmienky\nna platné vyhlásenie úveru za predčasne splatný, a zároveň zo zistených skutočností vyplývajúci\npostup právneho predchodcu žalobcu je možné v konkrétnych okolnostiach zisteného skutkového stavu\nhodnotiť podľa ustanovenia § 11 ods. 2 prvá a druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch ako\nnekonanie s odbornou starostlivosťou pri posúdení splácať spotrebiteľský úver, ako aj hrubé porušenie\ntejto povinnosti s dôsledkami, ktoré z porušenia vyplývajú, t. j. zánik oprávnenia od spotrebiteľa\nvyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a tiež bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.\n72. Za situácie, keď bol poskytnutý spotrebiteľovi úver bez náležitého posúdenia jeho bonity, nemožno\nžalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Keďže žalobca nevyužil\nmožnosť jednorazového splatenia úveru a žiada iba splátky, ktorých splatnosť nastala v súlade so\nzmluvou, žalobou uplatnený nárok je dôvodný v časti istiny týchto splátok.\n73. Žalobca má v danom prípade nárok na istinu jednotlivých splátok splatných od 20.7.2023 do\n20.8.2026 (posledná splátka splatná pred vyhlásením rozsudku), respektíve na súčet splátok istiny\núveru po odrátaní úhrad vykonaných žalovanou k predmetnej zmluve. Splatné sú sú splátky úveru od\n20.9.2022 do 20.8.2026, teda celkovo 48 splátok. Žalovanú tak súd zaviazal na úhradu nesplatenej istiny\nsplátok úveru v sume 374,13 eur (výpočet istiny splátok:istina úveru 549 eur : 55 splátok = 9,982 eur,\n48 splátok úveru po 9,982 eur = 479,13 eur – úhrady v sume 105 eur). Súd preto žalobe v uvedenom\nrozsahu vyhovel a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.\n74. Súd v danom prípade nemohol vychádzať z predloženej amortizačnej tabuľky, nakoľko po zrátaní\nistiny splátok úveru, nekorešpondovala zistená suma so skutočnou istinou úveru podľa zmluvy. Istina\n\núveru vyplývajúca z amortizačnej tabuľky predstavuje 600,18 eur, avšak žalovanej bol v zmysle zmluvy\nposkytnutý úver vo výške 549, eur.\n75. Žalovaného zároveň súd zaviazal na úhradu úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti\njednotlivých splátok úveru splatných od 20.7.2023 do 20.8.2026, a to vždy odo dňa nasledujúceho po\nsplatnosti tej ktorej splátky až do dňa zaplatenia.\n76. Žalovanú súd zaviazal na úhradu úroku z omeškania vo výške, ktorá je v súlade s príslušnými\nustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády v období od 21.7.2023 až\n21.8.2026 až do dňa zaplatenia.\n77. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, výšku úroku súd priznal s poukazom na ust. § 517 ods. 2\nObčianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z. Ku dňu 21.7.2023 bola základná\núroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 4 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 9\n% ročne, ku dňu 21.8.2023 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 4,25\n% p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 9,25 % ročne, ku dňu 21.9.2023 bola základná úroková\nsadzba európskej centrálnej banky vo výške 4,50 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 9,50 %\nročne, ku dňu 21.6.2024 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 4,25 % p.a.\na úroky z omeškania tak predstavujú 9,25 % ročne, ku dňu 21.9.2024 bola základná úroková sadzba\neurópskej centrálnej banky vo výške 3,65 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 8,65 % ročne,\nku dňu 21.11.2024 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 3,40 % p.a. a\núroky z omeškania tak predstavujú 8,40 % ročne, ku dňu 21.12.2024 bola základná úroková sadzba\neurópskej centrálnej banky vo výške 3,15 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 8,15 % ročne,\nku dňu 21.2.2025 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 2,90 % p.a. a\núroky z omeškania tak predstavujú 7,90 % ročne, ku dňu 21.3.2025 bola základná úroková sadzba\neurópskej centrálnej banky vo výške 2,65 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 7,65 % ročne, ku\ndňu 21.5.2025 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 2,40 % p.a. a úroky\nz omeškania tak predstavujú 7,40 % ročne, ku dňu 21.6.2025 bola základná úroková sadzba európskej\ncentrálnej banky vo výške 2,15 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 7,15 % ročne a ku dňu\n21.6.2026 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 2,40 % p.a. a úroky z\nomeškania tak predstavujú 7,40 % ročne.\n78. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“)\nlehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch\nurčiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky,\nvykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd\nmôže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého\nplnenia.\n79. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané\nv splátkach. Žalovaná je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, poberá iba dávku v hmotnej núdzi\nvo výške 360,- eur mesačne. Manžel je tiež nezamestnaný, vyživovaciu povinnosť už nemajú, avšak v\ntomto roku skončil strednú školu osemnásťročný syn, plánuje sa zamestnať, zatiaľ nie je zamestnaný.\nŽije s nimi aj dvadsaťšesťročný syn, ktorý však sa málo zdržiava doma, chodí za prácou do Nemecka\na Rakúska. Rovnako s nimi v spoločnej domácnosti žije aj svokra, ktorá má vlastný vchod. V súvislosti\ns bývaním žalovaná uvádza, že výdavky na elektrinu predstavujú mesačne 234,- eur, pričom svokra im\nprispieva sumu 57 eur, zároveň platia poplatky za kanalizáciu a odpad vo výške 45 eur. Zároveň ešte\nmajú DIGI televíziu, avšak túto uhrádza svokra. Na ošatenie sa snažia míňať úplne minimálne, výdavky\nna stravu predstavujú sumu okolo 150 až 200 eur mesačne, na čo im prispieva zamestnaný syn sumou\nminimálne 50 eur. Mladšiemu synovi zabezpečujú stravu aj ošatenie, kým sa nezamestnaná. Manžel\ntrpí cukrovkou, tak isto sa lieči na zvýšený cholesterol, jeho mesačné výdavky na lieky predstavujú 25\neur. Žalovaná sa lieči na vysoký krvný tlak, za lieky dopláca 10 až 15 eur mesačne.\n80. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prihliadnuc na majetkové pomery žalovanej, jej celkovú majetkovú\nsituáciu, najmä skutočnosť, že spoločne s manželom poberajú iba dávku v hmotnej núdzi, povolil jej\nsúd splácať dlh v primeraných splátkach po 10,- eur mesačne. Súd prihliadol aj na postoj žalovanej\nv konaní a ochotu a snahu dlžnú sumu splatiť, naviac splátkami v primeranej výške vo vzťahu svojim\nmajetkovým pomerom.\n\n81. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu\ndlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia (napríklad\nrozsudok Krajského súd Trnava sp.zn. 10Co/293/2016 zo dňa 14. 06. 2017). Splácanie dlhu iba o dva\nmesiace presiahne dobu 36 mesiacov. Účelom priznania dlžnej sumy súdnym rozhodnutím nemôže byť\nlikvidačné pôsobenie na spotrebiteľa, ktorý sa dostáva z finančných problémov, ale uspokojenie nároku\nveriteľa. Žalobca vzhľadom na priznanie nároku na úrok z omeškania nebude takýmto rozhodnutím\nnijako ukrátený.\n82. Povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nie je spôsobilé žalobcovi spôsobiť ekonomické\nproblémy v jeho obchodnej činnosti. Splácanie prisúdenej sumy v mesačných splátkach nezasiahne\nneprimerane do hospodárskych pomerov žalobcu ako spoločnosti ktorá má v predmete svojej obchodnej\nčinnosti okrem iného zaradené aj poskytovanie úverov. Žalovaná sa nachádza v nepriaznivej životnej\nsituácii. Žalovaná ako spotrebiteľ si zaslúži ochranu, keď sa objektívne ocitla v takej situácii, že by\nzaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia bolo pre ňu devastujúce.\n83. Súd, ktorý rozhoduje o čase plnenia žalobou uplatneného nároku nie je viazaný pôvodne\ndojednanými splátkami, môže však pri stanovení výšky splátok zohľadniť situáciu existujúcu v čase\nrozhodovania. Ak spotrebiteľ svoj dlh nebude plniť spôsobom určeným rozsudkom, omeškanie jednej\nzo splátok bude mať za následok zročnosť celého dlhu. Plynutie času nemá na postavenie žalobcu\nnegatívny dopad, keďže mu patrí nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy až do času úplného splnenia\ndlhu. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so stabilným zázemím na trhu, preto možnosť postupnej\núhrady dlhu splátkami v súdom určenej výške nemožno vnímať ako zásah do pomerov žalobcu, ktorý by\nbol spôsobilý ohroziť ďalšiu činnosť žalobcu, neprimerane zhoršiť jeho majetkovú situáciu (v súvislosti\ns uvedeným porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/130/2018 z 17. 12. 2018).\n84. Splácanie pôvodného dlhu podľa zmluvy bolo rozvrhnuté na 55 splátok, pričom v danom prípade\nsplácanie priznanej dlžnej istiny 374,13 eur stanovenými primeranými splátkami po 10,- eur mesačne,\nnebude neprimerané dlhé oproti pôvodne dohodnutej dobe splácania úveru.\n85. Stanovená výška splátky neúmerne nepredĺži dobu splácania oproti pôvodnej zmluve a zároveň\nexistenčne neohrozí žalovaného (v súvislosti s uvedeným porovnaj napríklad rozsudok Krajského súdu\nv Prešove sp.zn. 25Co/101/2018 z 30. 04. 2019).\n86. Súd na záver udáva, že neboli naplnené predpoklady ustanovené v § 282 zákona č. 160/2015\nZ.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), z ktorého vyplýva, že pokiaľ žalovaný uzná\nnárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie\nnároku. Žalovaná nárok žalobcu neuznala, žiadala iba o možnosť uhradiť dlh v splátkach. Okrem toho v\nprejednávanej veci sa jedná o spor spotrebiteľský, kedy spotrebiteľ požíva zvýšenú ochranu tak, ako to\npredpokladá ust. § 290 až 306 CSP a s prihliadnutím na túto zvýšenú ochranu zo strany súdu vo vzťahu\nk žalovanému, t.z. vo vzťahu k spotrebiteľovi z čoho vyplýva s prihliadnutím na ust. § 295 CSP, súd môže\nvýnimočne vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli, preto sa vo vzťahu k spotrebiteľovi prikláňa k tzv.\nvyšetrovaciemu princípu, pokiaľ je to potrebné pre rozhodnutie vo veci (porovnaj Krajský súd Trenčín\nsp.zn. 5Co/244/2017 zo dňa 08. 11. 2017)\n87. V prípade spotrebiteľských sporov nie je uznanie dlhu žalovaným - spotrebiteľom pred súdom\nskutočnosťou, ktorá by zbavovala súd povinnosti preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je právnym\nzákladom uplatneného nároku z toho hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Priečilo\nby sa zásade spravodlivosti, ak by v konaní pasívni spotrebitelia boli zvýhodňovaní voči spotrebiteľom,\nktorí dlh pred súdom uznajú, a to častokrát len z obavy, že v opačnom prípade im nebude umožnené\nuhradiť dlh v splátkach, z dôvodu neinformovanosti, neznalosti svojich práv, pocitu bezmocnosti voči\ndodávateľovi, ktorý je v konaní právne zastúpený a pod. (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Prešove\nsp.zn. 17Co/79/2015 zo dňa 25. 2. 2016).\n88. Prejav žalovaného, že uznáva žalobu je možné interpretovať napr. aj tým, že je si vedomý toho, že\nurčité záväzky voči žalobcovi nesplnil. Keďže žalovaný môže uznať nárok žalobcu čo i len do určitej\nvýšky alebo čo do základu, tento prejav uznania musí byť natoľko určitý, aby nevyvolával pochybnosti o\ntom, čo bolo jeho obsahom. Samotný prejav žalovaného, že so žalobou súhlasí za takýto určitý prejav\n\npodľa nemožno považovať (v súvislosti s uvedeným porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove\nsp.zn. 8Co/92/2019 z 29. 06. 2020).\n89. „Keďže ide o konanie s tzv. slabšou stranou, je potrebné dôsledne vyžadovať náležitosti uznávacieho\nprávneho úkonu. V tomto smere odvolací súd poukázal na skutočnosť, že výrazový prostriedok „je si\nvedomý dlhu\", „chce dlžnú sumu zaplatiť\" nemožno bez ďalšieho považovať za uznávací prejav. Nie\nje možné uznanie výšky nároku bez toho, aby sa uznal jeho základ. Prejav žalovaného, tak ako je\nzachytený v zápisnici z pojednávania na súde prvého stupňa, nie je natoľko jasný a jednoznačný, aby z\nneho bolo možné usúdiť, že jeho úmyslom bolo skutočne uznanie základu aj výšky nároku. Z vyjadrenia\nžalovaného nie je zrejmé, v akom rozsahu považuje žalobu za opodstatnenú. Byť si vedomý dlhu ešte\nsamo osebe neznamená, že dlžník svoj dlh aj uznáva. V prípade spotrebiteľských sporov je súd povinný\npreskúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je právnym základom uplatneného nároku z toho hľadiska,\nči neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či spĺňa obsahové požiadavky ustanovené zákonom\no spotrebiteľských úveroch a pod. V spotrebiteľských sporoch možno za relevantný považovať iba\ninformovaný uznávací prejav vôle spotrebiteľa, t. j. taký, ku ktorému spotrebiteľ pristúpil až po tom, čo súd\nprvej inštancie vykonal poučenie podľa § 292 písm. b) CSP, teda vhodným spôsobom, nielen v rozsahu\nvšeobecnej poučovacej povinnosti.“ (rozsudok NS SR z 30. novembra 2021 sp. zn. 7Cdo/179/2020)\n90. Súd ďalej konštatuje, že v súlade s § 299 ods. 1 CSP sa nepoužijú ani ustanovenia o rozsudku pre\nzmeškanie, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa.\n91. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\n92. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n93. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n94. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v\nlehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník.\n95. Z pôvodne uplatnenej sumy 525 eur s príslušenstvom, žalobca dôvodne uplatňoval sumu 374,13\neur spolu s príslušenstvom, vo zvyšku súd žalobu zamietol.\n96. Žalobcov úspech tak predstavoval 71,26% a neúspech 28,74%. Úspešnejšiemu žalobcovi tak po\nodrátaní neúspechu od jeho úspechu vznikol proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n43% (71,26% - 28,74 % = 42,52 %), ktorý mu súd aj priznal.\n97. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté\nsamostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd z obsahu spisu nevzhliadol žiadne\ndôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP a ani neboli neúspešnou stranou takéto dôvody\nv priebehu konania prezentované.\n98. Samotná skutočnosť, že je niekto v zlej finančnej situácii (napríklad je poberateľ dávok alebo invalidný\ndôchodca), nestačí na automatické použitie § 257 CSP ( porovnaj napríklad Uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/50/2024 z 20.02.2025).\n99. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný\nsúd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis\ns prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.\n\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a\nčoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania\nmôže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť\na dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia\ndomáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:954d5525-a479-4256-bb6a-67c96f853ca8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.530.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 530/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 530/2024 z 12. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-12", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.530.2024.1"}, {"guid": "2bdc983f-74c8-46af-b40c-b1b86ead7763:af7f5390-74ee-463b-9594-a0b3215830c7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2106217085.3", "spisova_znacka": "2Cdo/50/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/50/2024 z 20. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2106217085.3"}, {"guid": "dec22b0d-471c-4a4c-ac57-14ca9d465503:428780ce-9c6e-41d7-89ab-3ecfd0a3ea52", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8217203526.1", "spisova_znacka": "7Cdo/179/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/179/2020 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8217203526.1"}, {"guid": "9fee893c-f25e-4495-9e69-f080128f7131:e78c596d-ecc4-45fe-a24c-fb2a9689d53f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:4123241364.1", "spisova_znacka": "17CoCsp/10/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoCsp/10/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:4123241364.1"}, {"guid": "7ee8a05b-d752-4789-a4d5-2fe707e4d919:0c152a6d-c5d9-43b3-9697-6f53c9c85a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "18CoCsp/15/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoCsp/15/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7ee8a05b-d752-4789-a4d5-2fe707e4d919:0c152a6d-c5d9-43b3-9697-6f53c9c85a06"}, {"guid": "ff0d84a1-f6cc-41df-be93-738ee78d2796:f98c7643-4b40-4d49-ba54-cd3429e24b37", "ecli": null, "spisova_znacka": "20CoCsp/18/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20CoCsp/18/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ff0d84a1-f6cc-41df-be93-738ee78d2796:f98c7643-4b40-4d49-ba54-cd3429e24b37"}, {"guid": "89ee86e7-41a9-4ed6-9f4b-1a237f1aaa41:972430e5-5d81-436a-906f-a6458e46ee33", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6118322338.1", "spisova_znacka": "43CoCsp/40/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoCsp/40/2020 z 20. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-10-20", "citacie_n": 158, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6118322338.1"}, {"guid": "b91dcbc8-94ba-47e5-b7b7-7194990e4860:55150f93-286b-4a0a-b896-6015ac8883b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "2CoCsp/20/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoCsp/20/2020 z 23. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-09-23", "citacie_n": 151, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b91dcbc8-94ba-47e5-b7b7-7194990e4860:55150f93-286b-4a0a-b896-6015ac8883b0"}, {"guid": "b8621951-c219-4903-bb39-441976bb87cd:fe47959a-ef43-4d32-841a-19f26eccbebd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5612205380.1", "spisova_znacka": "8Co/92/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/92/2019 z 25. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5612205380.1"}, {"guid": "b4d02644-fa2b-4338-9ef2-a5e33f919e63:2559549b-4eea-4b1f-9c53-6c26f67940a1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8117223537.1", "spisova_znacka": "25Co/101/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 25Co/101/2018 z 29. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8117223537.1"}, {"guid": "e3bc594c-9235-4114-8c9a-f88092ed9b25:f7139ec3-ca93-4cc1-9146-f68d93260c47", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8117200847.1", "spisova_znacka": "18Co/130/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/130/2018 z 16. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-12-16", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117200847.1"}, {"guid": "f61fb9de-0873-4f7f-bc8e-b49049346e83:e8a0dc42-af04-49fc-a5de-c9a0e68f457b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3716207956.1", "spisova_znacka": "5Co/244/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/244/2017 z 7. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-11-07", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3716207956.1"}, {"guid": "4219395e-fd6f-420e-89a5-f0dd900bf78a:264a5e10-3a1d-4817-9a84-49d784627ef3", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5112236084.3", "spisova_znacka": "10Co/293/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/293/2016 z 25. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5112236084.3"}, {"guid": "bbc4c9cb-e6ed-4116-b80a-67e9b678a9c4:84d9fbce-3986-4be1-9a41-94b4c2511cbc", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8614203071.1", "spisova_znacka": "17Co/79/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/79/2015 z 24. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8614203071.1"}, {"guid": "e7cde029-e1e6-4997-ac68-64dc74bed21c:9cf6351a-b9f7-411a-9f86-5d10414183ae", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3112219377.1", "spisova_znacka": "6Co/105/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/105/2013 z 25. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-03-25", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3112219377.1"}], "citovane_v": []}