Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11C/13/2026 z 23. 3. 2026
Citácia: uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou z 23. marca 2026, sp. zn. 11C/13/2026, ECLI:SK:OSVT:2026:8826200485.1
Okresný súd Vranov nad Topľou | 11C/13/2026 | ECLI:SK:OSVT:2026:8826200485.1 | 2026-03-23 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP, § 324 ods. 1 CSP, § 324 ods. 3 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. c) CSP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 326 ods. 2 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 330 ods. 1 CSP, § 330 ods. 2 CSP, § 333 CSP, § 334 CSP, § 336 ods. 1 CSP, § 336 ods. 2 CSP, § 336 ods. 3 CSP, § 336 ods. 4 CSP, § 337 ods. 1 CSP, § 337 ods. 3 CSP, § 251 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 354 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/43642994-b268-4058-969f-f5ba74a16a92
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2026:8826200485.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Vranov nad Topľou
11C/13/2026
8826200485
23. 03. 2026
JUDr. Andrea Zolotová
ECLI:SK:OSVT:2026:8826200485.1

Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.. E. XXXX/XX,
XXX XX F. G. H., proti žalovanému: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C. XXX/XX, XXX XX J., o určenie,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
takto
rozhodol:
N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste
vlastníctva č. XX, okres F. G. H., obec B., k. ú. B. a to stavby- rekreačnej chaty, súp. č. XXX postavenej
na parcele KN č. XXX vo výmere 50 m2 – zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc.č. XXX/X vo
výmere 376 m2- zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc.č. XXX vo výmere 50 m2- zastavané plochy
a nádvoria, najmä tieto nehnuteľnosti predať, darovať, zameniť, založiť, zaťažiť vecným bremenom,
predkupným právom, vypožičať, uzavrieť ohľadne týchto nehnuteľnosti zmluvu o budúcej zmluve, vložiť
ako vklad na podnikanie, ručiť, dať súhlas s dobrovoľnou dražbou, vyhotoviť notársku zápisnicu –
exekučný titul týkajúci sa týchto nehnuteľností, resp. akokoľvek inak disponovať s vyššie uvedeným
nehnuteľným majetkom, do právoplatného skončenia vo veci samej.
II. Súd u k l a d á Okresnému úradu Vranov nad Topľou, katastrálnemu odboru, aby sa zdržal rozhodnúť
o vkladovom konaní pod V 2412/2025 a to do právoplatného skončenia vo veci samej.
III. Toto neodkladné opatrenie b u d e trvať až do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 11C/13/2026.
IV. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenie, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, k. ú. B. –
stavba- rekreačná chata, súp.č. XXX postavenej na parcele KN č. XXX vo výmere 50m2- zastavané
plochy a nádvoria, pozemku parc.č. XXX/X vo výmere 376 m2- zastavané plochy a nádvoria, pozemku
parc.č. XXX vo výmere 50 m2- zastavané plochy a nádvoria patria do dedičstva po nebohých: D. I. B.,
nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a súčasne sa
domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému zdržať sa akéhokoľvek
nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XX, okres F. G. H., obec B., k. ú. B. a to
stavby- rekreačnej chaty, súp. č. XXX postavenej na parcele KN č. XXX vo výmere 50 m2 – zastavané
plochy a nádvoria, pozemku parc.č.č XXX/X vo výmere 376 m2- zastavané plochy a nádvoria, pozemku
parc.č. XXX vo výmere 50 m2- zastavané plochy a nádvoria, najmä tieto nehnuteľnosti predať, darovať,
zameniť, založiť, zaťažiť vecným bremenom, predkupným právom, vypožičať, uzavrieť ohľadne týchto
nehnuteľnosti zmluvu o budúcej zmluve, vložiť ako vklad na podnikanie, ručiť, dať súhlas s dobrovoľnou
dražbou, vyhotoviť notársku zápisnicu – exekučný titul týkajúci sa týchto nehnuteľností, resp. akokoľvek

inak disponovať s vyššie uvedeným nehnuteľným majetkom, do právoplatného skončenia vo veci
samej. Zároveň sa neodkladným opatrením domáha, aby súd uložil Okresnému úradu Vranov nad
Topľou, katastrálnemu odboru, aby sa zdržal rozhodnúť o vkladovom konaní pod V 2412/2025 a to do
právoplatného skončenia vo veci samej.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je v katastri evidovaný ako vlastník nehnuteľností zapísaných na
LV č. XX, k. ú. B. a to: - stavby - rekreačnej chaty, súp. č. XXX postavenej na parcele KN č. XXX vo
výmere 50 m2 - zastavané plochy a nádvoria - pozemku pare č. XXX/X vo výmere 376 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, - pozemku pare č. XXX vo výmere 50 m2 - zastavané plochy a nádvoria na základe
absolútne neplatného právneho úkonu - kúpnej zmluvy z rokov 2013 (viď poznámka na LV č. XX).
Podľa súčasného právneho stavu v evidencii nehnuteľností v časti B LV č. XX, titulom nadobudnutia
sporných nehnuteľností je kúpna zmluva zo dňa 06.09.2013 - viď číslo spisu V 846/2013 pod položkou
výkazu zmien 75/13. Kúpna zmluva zo dňa 06.09.2013 bola uzatvorená na stavbu rekreačná chata
č. XXX, postavená na parcele „C" KN, č. XXX X výmere 50m2 a pozemok „C" KN, č. XXX/X 0
výmere 376m2, k. ú. B.. Sporné nehnuteľností boli nadobudnuté kúpnou zmluvou, ktorých žalovaný
ako nadobúdateľ nikdy nezaplatil kúpnu cenu, teda nadobudol bezodplatne, čo kúpnou zmluvou nie je
možné. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosti na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Žalobca z
vyjadrení rodičov vie, že žalovaný nezaplatil rodičom kúpnu cenu. Rodičia sa žalobcovi, ako aj ostatných
príslušníkom rodiny zverili že chatu s pozemkami darovali žalovanému. Kúpna cena sa nikdy neprejavila
na peňažných účtoch otca, ktorý až do svojej smrti jediný viedol všetky financie rodiny najprv na účte
manželky A. a po jej smrti XX.XX.XXXX na svojom účte. Otec zomrel dňa XX.XX.XXXX. Žalobca má
vedomosť, že na ich účtoch od 01.01.2014 nikdy nebola pripísaná vyššia suma, ako 2.000 € do roku
2022, čo môže preukázať výpismi zo C., K.. Či bola náhodou kúpna cena pripísaná v čase od 06.09.2013
do 31.12.2013 sa dá preukázať iba dožiadaním od C., K., či rodičia dostali na účet nejaké peniaze
vo vyššej hodnote od žalovaného. Táto skutočnosť je podľa žalobcu rozhodujúca, pretože zakladá
absolútnu neplatnosť právneho úkonu prevodu chaty od samotného začiatku. Navyše bez výpovede
navrhnutých svedkov a účastníkov konania sa nedá písomne v tomto štádiu konania preukázať, že
chata bola prevedená darom. Z predložených listín všetko svedčí o tom, že išlo o zastretý právny
úkon. Navyše cca mesiac po smrti otca žalovaný si od žalobcu vyžiadal celý fascikel s dokumentáciu
okolo chaty, ktorú mu v dobrej viere vydal a preto ich žalobca nevie predložiť do konania. Nenašli
sa ani výpisy z banky z roku 2013, ale aj od 01.01.2014. Tieto si pravdepodobne taktiež prisvojil
žalovaný a preto je ich nevyhnutné vyžiadať z vyššie uvedeného peňažného ústavu. Prevod zo dňa
06.09.2013 ako to žalobca uvádza, bol darovaním, a nie kúpou, ako je to uvedené v katastri. Taktiež
brat K. nadobudol rodičovský byt na základe darovacej zmluvy zo dňa 16.04.2013 a otcovi tiež pripravil
darovaciu zmluvu zo dňa 16.04.2013 na žalovaného ako obdarovaného na chatu. Túto žalobcovi brat
K. vybral z počítača pre toto konanie. Prečo táto nebola podpísaná a uzatvorená si žalobca ani jeho
brat K. nevie vysvetliť, pretože podľa LV bola uzatvorená kúpna zmluva. Z akého dôvodu sa zmenila
vôľa právnych predchodcov žalobcu predať chatu kúpnou zmluvou žalobcovi nie je známe. Na tomto
mieste sa javí otázka, či predávajúci nebol uvedený do omylu tým, že mu žalovaný predložil inú zmluvu,
aká bola dohodnutá. Právni predchodcovia účastníkov konania nevedeli, čo podpisujú. Teda išlo o omyl
vo vôli. Žalobca pravdepodobne špekulatívne predložil kúpnu zmluvu, nakoľko je z formálneho hľadiska
ťažšie napadnuteľná v porovnaní s darovacou zmluvou. Žalobca tiež z listín, ktoré teraz nenašiel,
predpokladá, že ku dňu 16.04.2013 chata ako stavba nebola zapísaná na LV č. XX. Preto sa prevod
zrealizoval pravdepodobne spolu s tzv. kúpou, o čom svedčia dobové listy vlastníctva a žiadosť o
pridelenie súpisného čísla od obce na pozemku, na ktorom stojí chata z roku 2013. Tvrdením, že
rodičia nikdy peniazmi z predaja chaty na základe kúpnej zmluvy zo 06.09.2013 nedostali je v rodine
všeobecne známa skutočnosť, ktorú vedia potvrdiť všetci navrhnutí svedkovia. Evidentne namiesto
darovacej zmluvy bola z neznámeho dôvodu neskôr uzatvorená kúpna zmluva, ktorá zastrela skutočnú
vôľu rodičov strán sporu, svedčí o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorý zakladá u žalobcu právo
na podanie určovacej žaloby, že chata patrí do dedičského konania. Predmetné nehnuteľnosti vlastnili
rodičia, ktorí v roku 2013 z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu riešili svoje práva k vlastneným
nehnuteľnostiam a to k predmetnej chate, ako aj bytu a garáže vo F. G. H., ale darom a nie predajom
nehnuteľnosti. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu má žalobca za to, že vyššie uvedené
právne úkony sú absolútne neplatné. Vyslovením tohto záveru by mal súd riešiť ako prejudiciálnu
otázku a až následne určiť, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohých rodičoch účastníkov
konania. Z LV č. XX, k. ú B. vyplýva, že žalovaný nadobudol rekreačnú chatu na L. kúpnou zmluvou
zo dňa 06.09.2013 za kúpnu cenu, ktorá žalobcovi nie je známa a tvrdí že nikdy o kúpu nešlo. Vada
v nadobudnutí nehnuteľnosti zakladá právo na určenie vlastníckeho práva, pretože daná nehnuteľnosť

následne jednoznačne patrí do dedičstva po nebohých rodičoch a túto by podľa zákona nadobudli všetci
traja bratia v podiele po 1/3 k celku, ak by sa v dedičskom konaní nedohodli inak. Právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ). Skutočnosť že
napadnutý právny úkon kúpnej zmluvy nebol urobený vážne, ako aj má iné náležitosti, aká bola vôľa
konajúcej strany (rodičov) ako darcom zakladá dôvod absolútne neplatného právneho úkonu. Okolnosti
uzatvorenia zmluvy a jej obsahu, nevyjadrujú skutočnú vôľu konajúcej osoby a nakoľko absentuje
základná podmienka platnosti právneho úkonu podľa § 39 ods. 1 OZ, považuje sa takýto právny úkon,
ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, za absolútne neplatný ex tunc.
Medzi poruchy vážnosti prejavu vôIe sa zaraďujú predstierané právnych úkony (simulácie). Tieto vady
vážnosti vôle sa označujú aj ako vedomé vady vážnosti vôle. V prípade simulácie ide jednu z vád vôle.
V tomto prípade je tento simulovaný právny úkon vykonaný na ťarchu žalobcu (ukrátenie na majetku).
Súčasne sa konštatuje, že kúpna zmluva sa považuje medzi odplatné právne úkony. V danom prípade
nikdy nedošlo zo strany žalovaného k zaplateniu kúpnej ceny, pretože rodičia nikdy peniaze od syna
I. (žalovaného) nepožadovali ani ju nikdy dobrovoľne nezaplatil. Išlo o bezodplatný právny úkon tak,
ako to bolo v prípade môjho brata K., ktorý nadobudol garáž a byt darovacou zmluvou. Tieto závažné
skutočnosti vie potvrdiť celá rodina a navrhnutí svedkovia. Môže ho vyvrátiť iba žalovaný, ak hodnoverne
preukáže, že kúpna cena bola prevzatá jeho právnymi predchodcami. Z pohľadu právnej doktríny možno
uzatvoriť, že právny úkon nie je vykonaný vážne, pokiaľ podľa objektívnych okolností daného prípadu
konajúci (zosnulý D. I. B. a A. B.) nechceli vyvolať následky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy
občianskeho práva spájajú. Nedostatok vážnosti vôle sa prejavuje tým, že sa pri právnom úkone zdanlivo
prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje alebo vôľa, ktorá síce existuje, avšak v inej kvalite, než
to ukazuje jej prejav. Navyše ide o zrejme aj o omyl vyvolaný žalovaným úmyselne, čo taktiež zakladá
absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že z aktuálneho výpisu z katastra
nehnuteľnosti na LV č. XX k. ú. B. vyplýva, že žalovaný je účastníkom konania o zmene zápisu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, určenie ktorých je predmetom tohto konania. Vyznačená plomba
v katastri pod V 2412/2025 svedčí o tom, žalovaný uzatvoril kúpnu zmluvu s treťou osobou a táto
je predmetom vkladového konania. Dôvodnosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je daná
naliehavosťou a nutnosťou potreby dočasnej bezodkladnej úpravy. Je dôvodná obava z nenapraviteľnej
alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na strane žalobcu. Vec má povahu právneho vzťahu a účinky
uznesenia smerujú do budúcnosti. Hrozí tiež zhoršenie právnej pozície žalobcu a vzhľadom k tomu, že
žalobca má za to, že sú v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej
úpravy pomerov je táto zdôvodnená. V ďalšom citoval ust. § 325 ods. 1 a § 325 ods. 2 písm. c)
CSP. Úpravou právnych vzťahov sporových strán, urobenou vo forme predbežného (neodkladného)
opatrenia, sa neprejudikujú práva ani povinnosti účastníkov ani konečné posúdenie právneho vzťahu
medzi nimi, znamená to, že obsahom (dočasnej) úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže
rozhodnúť inak (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky· z 22.09.2010 6 Cdo 171/2010).
Nariadením neodkladného opatrenia žalobcovi nevznikne neprimeraná výhoda. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia je
podľa názoru žalobcu primeraný, jeho nariadením nevznikne žalovanému žiadna ujma, pretože súčasný
právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom nezmení a obmedzenie dispozície
s nehnuteľnosťami bude dočasného charakteru, a to do skončenia konania vo veci samej. Nariadením
neodkladného opatrenia sa bude realizovať aj jeho preventívna funkcia a v konečnom dôsledku
ochrana strán sporu a prípadne aj tretích osôb a jeho nariadenie je realizáciou primeranej opatrnosti v
danom právnom vzťahu a predchádzania vzniku ďalších možných súdnych sporov. Žalobca nadobudol
presvedčenie, že konanie žalovaného smeruje k zhoršeniu vymožiteľnosti práva. Bez ingerencie súdu v
podobe nariadenia neodkladného opatrenia nebude mať príslušný katastrálny odbor inú možnosť, než
vydať rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva.
4. Z listu vlastníctva č. XXX, okres F. G. H., obec B., katastrálne územie B. vyplýva, že vlastníkom
pozemku na parc. č. XXX/XXX o výmere 33m2 - ostatná plocha, parc.č. XXX/X o výmere 376 m2
– zastavaná plocha a nádvorie, parc.č. XXX o výmere 50m2- zastavaná plocha a nádvorie a stavby
súpisné č. XXX na parc. č. XXX- rekreačná chata je žalobca v spoluvlastníckom podiele 1/1 a to na
základe kúpnej zmluvy 06.09.2013. Zároveň na liste vlastníctva č. XX je vyznačená plomba na základe
V-2412/2025 ( Kúpnu zmluva).

5. Z úmrtného listu D. I. B. vyplýva, že ten zomrel dňa XX.XX.XXXX.
6. Z predloženej darovacej zmluvy vyplýva, že darcovia D. I. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar.
XX.XX.XXXX mali ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k.ú. B., obec
B., okres F. G. H. a to stavby- rekreačnej chaty postavenej na parcele KN č. XXX/X vo výmere 376 m2zastavané plochy a nádvoria a pozemku parc.č. XXX vo výmere 50 m2- zastavané plochy a nádvoria
obdarovať I. B., nar. XX.XX.XXXX. Darovacia zmluva je datovaná dňom 16.04.2013 avšak neobsahuje
podpisy darujúcich ani obdarovaného.
7. Z pripojeného spisu 10C/71/2025 súd zistil, že žalobca už raz žiadal nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorým by súd žalovanému uložil zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými
na LV č. XX, okres F. G. H., obec B., k.ú. B. a to stavby – rekreačnej chaty, súp.č. XXX postavenej
na parcele KN č.XXX vo výmere 50 m2 – zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc.č. XXX/X vo
výmere 376 m2- zastavané plochy a nádvoria, pozemku parc.č. XXX vo výmere 50 m2- zastavané
plochy a nádvoria, pozemku parc.č. XXX/XXX vo výmere 33 m2- ostatná plocha a to do právoplatného
skončenia vo veci samej. Súd uznesením č.k. 10C/71/2025-30 zo dňa 08.12.2025 návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Uznesenie bolo potvrdené aj uznesením Krajského súdu v Prešove
č.k. 27Co/3/2026-56 zo dňa 10.02.2026. Dôvodom zamietnutia bolo to, že žalobca neosvedčil
existenciu vecného práva žalobcu k nehnuteľnostiam. Nebola dostatočným spôsobom osvedčená
potreba neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania žalobcom, ktorý sa snažil obísť určovaciu
žalobu.
8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. V zmysle § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. V zmysle § 330 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po
určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol
totožný s výrokom vo veci samej.
17. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
18. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

19. V zmysle § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.
20. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.
21. Podľa § 336 ods. 3 a 4 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci
samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
22. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
23. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
24. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedeného a opísané rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu.
25. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“
indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín predložených
navrhovateľom neodkladného opatrenia.
26. Neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde
sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že
by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení
svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce
bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
27. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaných, ktorým spôsobujú žalobcovi
nenahraditeľnú ujmu. Nárok uplatnený vo veci samej pritom nemusí byť nepochybne preukázaný,
ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.
Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených
listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie
účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si
okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Neodkladné opatrenie je totiž inštitútom, ktorý nachádza
uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie veci samej, pretože je tu hrozba, že
konečné rozhodnutie nebude mať už pre hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu materiálny význam.
Neodkladné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho
charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej
ochrany stranám sporu, najmä z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej, avšak za
predpokladu aspoň osvedčenia nároku.
28. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie
neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému
zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje
nariadenie neodkladného opatrenia. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno)
v tomto smere má len žalobca. Neodkladné opatrenie zásadne neprejudikuje právo, nárok žalobcu, má
dočasný charakter, ktorého hranice sú dané ustanovením § 333 a nasl. CSP.

29. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí
ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným,
ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi, t.j. naliehavosť situácie i po právnej
stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi
skutočnosťami.
30. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
31. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie
o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa
súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu
sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).
32. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp.
zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné.
33. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie,
vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok
súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)
34. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia
musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu
o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)
35. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchle a efektívne riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý
zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb. Plní zaisťovaciu funkciu, jeho cieľom je zabezpečiť efektívnosť konania, prípadne vytvoriť pokojný
stav, aby sa žalobca mohol nerušene domáhať svojho práva. Má preto opodstatnenie tam, kde v
konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna
pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Navrhované obmedzenie pritom musí byť primerané
zabezpečovanému nároku a musí korešpondovať s právnym vzťahom, ktorý bude predmetom konania
vo veci samej.
36. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, propocionality následku
a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií stojacich
záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.
37. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom
tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z
ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia
objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným

neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
38. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych
vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súčasne je nevyhnutné zohľadniť,
že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne. Právne účinky uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti.
39. Oboznámením sa skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia uvedených žalobcom a k nemu priloženými listinnými dôkazmi, tak ako je to vyššie popísané
a ozrejmené, dospel súd k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.
Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy
bude sporný vzťah strán sporu vyriešený konečným rozhodnutím a vyvstáva potreba dočasnej úpravy
pomerov strán.
40. Žalobca v podanej určovacej žalobe v tomto konaní namieta neplatnosť právneho úkonu a to kúpnej
zmluvy zo dňa 06.09.2013, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníctva na žalovaného, nakoľko jeho
rodičia chceli previesť chatu, avšak darovacou zmluvou a nie kúpnou zmluvou. Preto má za to, že
právny úkon uzavretie kúpnej zmluvy nebol urobený vážne a nevyjadruje skutočnú vôľu konajúcej osoby
( rodičov). Vzhľadom na túto skutočnosť má za to, že ide o neplatný právny úkon. V prípade neplatnosti
tejto zmluvy, by nehnuteľnosti patrili do dedičstva po jeho nebohých rodičoch, pričom žalobca je jedným
z dedičov.
41. Súd má v danom prípade za to, že žalobca súdu dostatočne osvedčil naliehavosť potreby nariadenia
neodkladného opatrenia, keď súdu predložil výpis z LV M.XX, na ktorom je vyznačená plomba z dôvodu
vkladového konania realizovaného na základe kúpnej zmluvy. Znamená to, že žalovaný realizuje predaj
nehnuteľností, ktoré získal kúpnou zmluvou, ktorej neplatnosť žalobca namieta. Ide o nehnuteľnosti,
ktoré žalobca žiada podanou žalobou určiť, že patria do dedičstva. Teda má právny záujem. V
tomto prípade sa jedná o taký stav, ktorý je potrebné bezodkladne upraviť nariadeným neodkladným
opatrením do skončenia konania, kým sa rozhodne o platnosti resp. neplatnosti tejto zmluvy. Nevydaním
neodkladného opatrenia by na predmetných nehnuteľnostiach mohlo dôjsť k nenávratnému stavu.
42. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť
nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde. Ak by bola
žaloba zamietnutá, neodkladné opatrenie bude zrušené.
43. Rozhodnutie sporných skutočností, či je namietaný právny úkon platný alebo neplatný, je aj v záujme
žalovaného pri realizácii predaja svojej nehnuteľnosti. Je aj v jeho záujme, aby sa v budúcnosti vyhol
ďalším právnym následkom a žalobám v prípade, že nehnuteľnosti prevedie na tretiu osobu, o čo sa
evidentne snaží. Vyriešenie tohto sporného stavu je potrebné, aby v budúcnosti neboli napadnuté ďalšie
kúpne zmluvy v prípade predaja.
44. V závere súd uvádza, že ak keď vo veci 10C/71/2025 bol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnutý, má za to, že teraz dôvod na vydanie neodkladného opatrenia existuje. V konaní
vedenom pod sp.zn.10C/71/2025 žalobca dostatočne neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia, ani nepodal žalobu vo veci samej. V tomto konaní vedenom pod. sp.zn. 11C/13/2026 však
žalobca spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podal aj žalobu vo veci samej, ktorú
odôvodnil neplatnosťou právneho úkonu ( kúpnej zmluvy), na základe ktorého žalovaný získal do
vlastníctva predmetné nehnuteľnosti. Taktiež počas rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vedeného pod sp.zn. 10C/71/2025 nebola na predmetných nehnuteľnostiam vyznačená
plomba z dôvodu vkladového konania na základe kúpnej zmluvy, ako je tomu teraz.
45. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
47. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia bude v zmysle § 262 ods 1 CSP v spojení s 354
CSP rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách konania, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave 4Cob/241/2017 zo dňa 15.02.2018, podľa ktorého „keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods.
1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa
následne vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Výnimku predstavuje iba neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a ktoré
nie je viazané na meritórne rozhodnutie. Takýmto rozhodnutím je neodkladné opatrenie nariadené po
skončení konania vo veci samej a neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré nie je
a nemá byť nasledované žalobou, teda pri ktorom v zmysle § 336 ods. 1 CSP neuloží navrhovateľovi
žalobnú povinnosť“.
49. V danom spore sa nejedná o situáciu, kedy neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a kedy
nie je viazané na meritórne rozhodnutie. V danom prípade sa jedná o situáciu, kedy bol podaný návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia spolu so žalobou. Preto má súd za to, že o trovách neodkladného
opatrenia má byť rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.