{"guid": "a37c5191-7759-46d2-9bea-a8c149d27185:e202a6c2-6811-42fc-9fa6-7e130f01a597", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2026:8825201686.4", "spisova_znacka": "10Csp/61/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10Csp/61/2025 z 18. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 18. júna 2026, sp. zn. 10Csp/61/2025, ECLI:SK:OSVT:2026:8825201686.4", "identifikacne_cislo": "8825201686", "sud": {"guid": "sud_163", "nazov": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-vranov-nad-toplou"}, "sudca": "JUDr. Martin Kopina", "sudca_id": 2246, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-kopina-2246", "datum_vydania": "2026-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "nazov": "§ 52 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-2", "nazov": "§ 53 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-3", "nazov": "§ 53 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "nazov": "§ 53 ods. 5 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-1", "nazov": "§ 54 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-251", "nazov": "§ 251 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-251", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-251"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262", "nazov": "§ 262 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-54", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-3", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-251", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e202a6c2-6811-42fc-9fa6-7e130f01a597", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2026:8825201686.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2026:8825201686.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2026:8825201686.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Vranov nad Topľou\n10Csp/61/2025\n8825201686\n18. 06. 2026\nJUDr. Martin Kopina\nECLI:SK:OSVT:2026:8825201686.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: 1/ A. B., nar.\nX.X.XXXX, C. XX, okr. Vranov nad Topľou a 2/ D. E., nar. X.X.XXXX, F. XX, okr. G., obaja zast. JUDr.\nIgor Šafranko, advokát AK, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanej: 365.bank, a.s.,\nDvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.,\nDvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 47 232 471, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n651,36 eur, t a k t o\nrozhodol:\nI. Žalovaná je p o vi n n á zaplatiť žalobcovi v 1/rade 60,- eur a žalobcovi v 2/rade 60,- eur, obom do\n3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .\nIII. Žalobca 1/ a žalobca 2/, každý z nich, m a j ú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %, avšak počítaný iba zo sumy priznanej vo výroku I. tohto rozsudku každému z nich\nako zo základu pre výpočet týchto trov konania. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie\nsamostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. V konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4Csp/32/2024, o\nurčenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie\nneprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok, boli žalobcovia v postavení spotrebiteľov úspešní\nvo všetkých uplatňovaných nárokoch, rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn.\n4Csp/32/2024, z 10.6.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.8.2025 ( ďalej len „Základné konanie“ ).\nVýrokom I., súd určil, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka číslo 1683961970 zo\ndňa 15.12.2016 je bezúročný a bez poplatkov.“ Výrokom II. zaviazal žalovanú vydať nám „bezdôvodné\nobohatenie vo výške 351,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 351,36\neur od 1.8.2024 do zaplatenia a určil neprijateľnosť dvoch zmluvných podmienok, a to: „IV. Súd\nurčuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1683961970,\nzo dňa 15.12.2016, uvedená v časti [4] Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.5, v znení:\n„Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči\npohľadávke Dlžníka/Spoludlžníka z ktoréhokoľvek účtu alebo vkladu vedeného Bankou. Banka je z tohto\ndôvodu zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť\nDlžníkovi/Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo\ns vkladom Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí.“, je neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou. V. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere\nlepšia splátka č. 1683961970, zo dňa 15.12.2016, uvedená v časti [6] Záverečné ustanovenia, bod\n6.4, v znení: „Dlžník/Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a]\n\nnáklady spojené s poistením (ak bolo uzavreté) b] poplatky podľa ZoÚ, c] úrok z omeškania, d]\nzmluvný úrok z Úveru, e] splátka istiny Úveru, pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky\nvoči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr\nsplatné.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.“ Podľa § 3 ods. 5 veta tretia zák. č. 250/2007 Z.\nz.: „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto\nzákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za\nporušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“\nAko spotrebitelia si uplatňujú primerané finančné zadosťučinenie ( ďalej len „PFZ“ ) za porušenie\nsvojich spotrebiteľských práv, ktoré boli nútení brániť sa v základnom konaní. PFZ má sankčnú a\nodradzujúcu funkciu, aby sa obchodník nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu relutárnu, ktorá\npredstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného PFZ proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ\npodstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný. Slovo primeraný má viacero\nsynoným a jedným z nich je slovo spravodlivý. Výška PFZ preto nemôže mať len symbolický význam,\nnakoľko PFZ, len v symbolickej výške, nemôže byť ani primeraným ani spravodlivým. V tejto súvislosti\ndávajú žalobcovia do pozornosti, že na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia existujúcich\nv právnom poriadku SR ( napr. ochrana osobnosti ), v ktorých sa na prvé miesto kladie morálne\nzadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri inštitúte PFZ je možné\nzadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej strane postihu nečestného\ndodávateľa a na druhej strane je PFZ odmenou spotrebiteľa za úspech na súde v spotrebiteľskom\nprávnom vzťahu. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške\naby mala, nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie\naj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a\nsúd ju stanovuje voľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z\nintenzity porušenia spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa. Vo veciach, v ktorých je predmetom\nkonania finančná čiastka, je jediným objektívnym kritériom, ktoré by malo byť rozhodujúcim pre určenie\nvýšky PFZ, suma o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil, alebo sa chcel obohatiť. Nakoľko\nžalobcovia sú spotrebiteľmi, ktorí úspešne uplatnili porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená\nhypotéza vyššie citovanej právnej normy. 1/ PFZ vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti\núveru uplatňujú vo výške 100 eur. 2/ PFZ vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu si uplatňujeme vo\nvýške 351,36 eur, to je o sumu, o ktorú sa žalovaná na náš úkor bezdôvodne obohatila. Vo vzťahu\nk dvom v Základnom konaní judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam, si uplatňujú PFZ za\nkaždú vo výške 100 eur, spolu vo výške 200 eur. Žalovaná v súdnych konaniach opakovane zotrváva\nna platnosti predmetných zmluvných podmienok. Spolu si za štyri porušenia spotrebiteľského práva\nžalovanou v Základnom konaní, uplatňujú žalobcovia PFZ vo výške 651,36 eura. Čo sa týka otázky\nrozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom v Základnom\nkonaní, t. j. rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 4Csp/32/2024, z 10.6.2025 a jeho\nodôvodnením, ktoré je hmotnoprávnou podmienkou nároku na PFZ a z tejto hmotnoprávnej podmienky\nje potrebné vychádzať, ako záväznej. Žalobcovia navrhujú, aby v prípade úspechu žaloby, bolo v\nrozsudku vyjadrené, v akej výške bolo PFZ priznané, ku ktorému zo štyroch porušení spotrebiteľského\npráva, a to z dôvodu, že ak by strana konania nepovažovala za správnu výšku PFZ priznanú len\nvo vzťahu k niektorému zo štyroch samostatných porušení spotrebiteľského práva, ako samostatných\nnárokov, len spojených žalobou do jedného konania, aby tak mala strana možnosť domáhať sa nápravy\nopravným prostriedkom, len ohľadne tej ktorej žalobou spojenej veci.\n2. Žalovaná vo svojom vyjadrení navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Finančné zadosťučinenie\npodľa jej názoru nie je koncipované ako sankcia veriteľovi, ale ako náprava pre dlžníka. Podľa názoru\nOkresného súdu Martin, sp. zn. 10Csp/59/2017 podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona proti porušeniu práv\na povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi\nna súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa\nporušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav a to a to aj vtedy, ak takéto konanie\nporušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých\nspotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované\nvoči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde\núspešne uplatní porušenie práva, alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,\nmá právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva, alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované zákonné ustanovenie podľa\npresvedčenia súdu však nemožno vykladať tak, že právo na primerané finančné zadosťučinenie má\nkaždý spotrebiteľ, ktorý vytkne a to úspešne, napr. nejakú vadu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.\n\nPodľa presvedčenia súdu je ho nutné vykladať tak, že poskytnutím finančného zadosťučinenia má\nbyť kompenzovaná istá ujma, ktorá spotrebiteľovi v dôsledku porušenia práv priznaných mu právnymi\npredpismi dodávateľom vznikla. Žalobkyňa pri zdôvodňovaní nároku na poskytnutie primeraného\nfinančného zadosťučinenia vo výške 500 eur argumentovala tým, že sa jej banka vyhrážala exekúciou,\nneprestajne jej posielala upomienky, keď sa dostala do omeškania s úhradou splátok a pod.. Obdobne\nvypovedala aj jej sestra. Obe konštatovali, že je v dôsledku takéhoto postoja banky boli vystresované.\nSúd konštatuje, že zasielanie upomienok pri omeškaní dlžníka s úhradou splátok, prípadne upozornenie\nna možné súdne vymáhanie pohľadávky a následnú exekúciu, je štandardný a obvyklý postup veriteľov,\nktorí sú bankovými, ale aj nebankovými subjektmi. Je samozrejmé, že dlžník je v takomto období\nvystresovaný, nakoľko si uvedomuje vlastnú insolventnosť a jej možné následky, čo je opäť pocit,\nktorý je u dlžníkov bežný a prirodzený. Na to aby sa mohol žalobca domáhať priznania primeraného\nfinančného zadosťučinenia je potrebná, aby mala v prvom rade právoplatný rozsudok, v tomto prípade\no určení neprijateľných zmluvných podmienok. Bez existencie takéhoto právoplatného rozhodnutia\nnie sú splnené podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovanému nie je\njasné z čoho vychádzali žalobcovia pri určení výšky finančného zadosťučinenia a prečo žiadajú od\nžalovanej sumu 651,36 eur. V žalobe žalobca uvádza, že nárok, ako ho požaduje zohľadňuje skutočnosť,\nže žalovaná v zmluve použila 2 neprijateľné zmluvné podmienky a za každé z týchto porušení\nspotrebiteľského práva si uplatňuje PFZ vo výške 100 eur. Vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti\núveru si uplatňuje žalobca PFZ vo výške 100 eur a vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu si uplatňuje\nPFZ vo výške 351,36 eur. Žalobca výšku finančného zadosťučinenia žiadnym spôsobom neodôvodnil\na ani v tomto smere nepredložil a nenavrhol žiaden dôkaz. „Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na\nktoré poukazuje okresný súd (sp. zn. 3Obo 147/2007, 6Obo 302/2006) napriek tomu, že v súvislosti\ns priznanou výškou finančného zadosťučinenia je treba uviesť, že nárok na primerané finančné\nzadosťučinenie je nárokom objektívnym, ktorý nie je viazaný na naplnenie akýchkoľvek subjektívnych\npodmienok, totiž vyplýva, že je treba mať na zreteli, že finančné zadosťučinenie a jeho výška má\nbyť „kompenzáciou za nevyčísliteľné straty, ktoré postihnutý utrpel“, resp. „prihliadne sa aj na to, aby\nnáhrada ujmy predstavovala určitú satisfakciu za stav, ktorý musel žalobca týmto konaním žalovaného\nstrpieť“. Inak povedané, aj keď predpokladom priznania finančného zadosťučinenia je v zmysle §\n3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa to, aby spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie práva alebo\npovinnosti ustanovenej predpismi na jeho ochranu, je treba zrozumiteľne uviesť, či a ktoré práva\nžalobcu ako spotrebiteľa boli porušené postupom žalovaného a posudzovanou úverovou zmluvou\nv danom, konkrétnom - tu v prejednávanom prípade. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie\npodlieha voľnej úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu súdu. Pre svoju úvahu súd musí mať k\ndispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých súd pri svojich úvahách musí\nvychádzať. Je nutné prihliadnuť k tomu, akým spôsobom výšku zadosťučinenia žalobca zdôvodňuje, aké\ndôkazy v tomto smere označuje, avšak rozhodnou je úvaha súdu, ktorá smeruje k zisteniu primeranosti\npriznávaného zadosťučinenia v peniazoch. Súd musí o výške primeraného finančného zadosťučinenia\nuvažovať v intenciách konkrétneho sporu a vychádzať z konkrétnych zistených skutkových okolností.\nSúd prihliadne na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, vplyv tohto konania, intenzitu trvania a\nrozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Až na\nzáklade takto zistených skutočností je možné určiť výšku zadosťučinenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že\nhlavným kritériom pri finančnom zadosťučinení je kritérium primeranosti (výšku uvedenú v petite nemôže\nsúd prekročiť).“ V tomto smere pritom podľa žalovanej nie je postačujúce, pokiaľ žalobcovia navrhujú\nurčitú sumu primeraného finančného zadosťučinenia, avšak túto požadovanú výšku žiadnym spôsobom\nneodôvodní v tom smere, aký vplyv malo alebo mohlo mať porušenie práva spotrebiteľa na jeho\nosobu, a to zvlášť za skutkových okolností tohto prípadu. Žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázal\nnevyčísliteľné straty, ktoré utrpel. Je na voľnej úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu súdu. Pre\nsvoju úvahu súd musí mať k dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých súd pri\nsvojich úvahách musí vychádzať. Je nutné prihliadnuť k tomu, akým spôsobom výšku zadosťučinenia\nžalobcovia zdôvodňujú, aké dôkazy v tomto smere označujú, avšak rozhodnou je úvaha súdu, ktorá\nsmeruje k zisteniu primeranosti priznávaného zadosťučinenia v peniazoch.\n3. Žalobcovia vo svojej replike k vyjadreniu žalovanej uviedli, že podľa názoru žalovanej je podaná\nžaloba čo do dôvodu a výšky nedôvodná a neprimeraná, pretože nepreukázali porušenie ich\nspotrebiteľských práv. Právoplatný rozsudok súdu prvej inštancie vydaný v základnom konaní je\nprílohou žaloby, pričom jasne deklaruje, že v právnom vzťahu založenom Zmluvou o úvere lepšia\nsplátka č. 1683961970 zo dňa 15.12.2016 došlo k porušeniu noriem spotrebiteľského práva. Tvrdenia\nžalovanej o neexistencii a nepreukázaní porušenia práv a povinností, len odzrkadľujú jej prístup\n\nk rešpektovaniu príslušných noriem spotrebiteľského práva a princípu ochrany spotrebiteľa. Podľa\nust. § 3 ods. 5 in fine zákona o ochrane spotrebiteľa: „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní\nporušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na\nprimerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej\ntýmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“ V zmysle rozhodnutia vydaného v základnom\nkonaní je podľa nášho názoru evidentné, že sme na súde úspešne uplatnili porušenie našich práv,\nako aj povinností žalovanej ustanovených týmto zákonom resp. osobitnými predpismi, čím sme naplnili\nhypotézu právnej normy uvedenú v § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie § 3\nods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje, aby rozhodnutie súdu v základnom konaní muselo\nvýslovne obsahovať vo výroku porušenie konkrétneho ustanovenia. V zásade je v práve potrebné\nuplatňovať doslovný gramatický výklad. Pričom pri citovanom ustanovení § 3 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľa poukazujeme naviac na formálno-systematický výklad ( argumentum a rubrica ), keďže\núčelom a zmyslom zákona je „ochrana spotrebiteľa“ a na nadpis § 3 predmetného zákona „Práva\nspotrebiteľa“. Nadpis a pomenovanie sú bezpochyby integrálnou súčasťou právneho predpisu, ktorým\nzákonodarca vyjadruje, že sa určité ustanovenia vzťahujú k určitej veci alebo inštitútu a spolu obsahovo\nsúvisia. Vo vzťahu k výkladu ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa poukazujeme na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/80/2020 zo dňa 24.8.2022: „Odvolací súd v rozsahu odvolacích\nnámietok žalovanej v podstatnom uviedol: „Úspešné uplatnenie na súde zo strany spotrebiteľa, ktoré je\npredpokladom priznania finančného zadosťučinenia podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vykladať\nreštriktívne len na spory, kedy spotrebiteľ je v pozícii žalobcu, resp. v rámci konania ako žalovaný podá\nprotižalobu. Naopak v tomto prípade je nutné vychádzať z teleologického výkladu právnej normy, a\nto s poukazom na cieľ, ktorý chcel zákonodarca dosiahnuť, ktorým nepochybne bola širšia ochrana\nspotrebiteľa, ktorý má pozíciu slabšej strany. Z tohto dôvodu je nutné predmetné ustanovenie vykladať\ntak, že aj v prípade úspešnej obrany svojich práv, ktorý je výsledkom obrany žalovaného v konaní,\nv ktorom bolo možné pozíciu žalovaného subsumovať pod pojem úspešné uplatnenie porušenia\npráva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Z tohto\ndôvodu ani táto odvolacia námietka nebola odvolacím súdom posúdená ako dôvodná ... Rovnako je\nbezpredmetná odvolacia námietka spočívajúca v tom, aké v predchádzajúcom konaní vo výrokovej\nčasti nebolo konštatované porušenie povinnosti žalovaného, nakoľko v danom konať konajúci súdu\nzamietol žalobu postupníka. V odôvodnení svojho rozsudku mohol jedine uviesť dôvody, pre ktorá\ntak učinil a tam nepochybne skonštatoval nesprávnosť postúpenia pohľadávky, ktorú nepochybne\nspôsobo žalovaný tým, aké porušil svoje povinnosti, ktorá mu ustanovuje osobitný predpis, a to zákon o\nbankách, nerešpektoval tieto ustanovenia, ktorá nepochybne súd prijaté z dôvodu ochrany spotrebiteľa,\naby tento nebol bez predchádzajúcich upozornene a uplynúť určitých časových okamihov daný do\nvzťahu s nebankovou spoločnosťou. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd dospel k záveru, že\ncitované rozhodnutie okresného súdu bolo základom pre posúdenie skutočnosti či žalovaný porušil svoju\npovinnosť ustanovenú osobitným zákonom. Táto otázka nepochybne preukázaná bola a táto podmienka\npriznania finančného zadosťučinenia bola splnená. Ani skutočnosť, že žalovaný nebol účastníkom tohto\nkonania, nič nemení na tomto závere, nakoľko nepochybne súd konštatoval, že subjektom, ktorý porušil\nustanovenia zákona o bankách bol žalovaný, ktorý nerešpektoval tam vyjadrené zákonné predpoklady\npre platné postúpenie pohľadávky a na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že v danom konaní bol\nžalobca postupníkom z uvedenej zmluvy. Z tohto konania nepochybne bolo preukázané, že spotrebiteľ\nna súde bol úspešný v otázke porušenia jeho práv, ktoré ustanovuje osobitný predpis pre žalovaného,\ntento zodpovedá za toto porušenie a spornou ostáva len výška primeraného finančného zadosťučinenia.“\nJe zrejmé, že uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 15.12.2016 v rozpore so zákonom došlo\npreukázateľne k porušeniu spotrebiteľských práv a povinností žalovanou.\n4. V žiadnom prípade nemožno určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov, vydanie bezdôvodného\nobohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok považovať za satisfakciu, nakoľko ide\no zákonný následok majúci základ v primárnom právnom vzťahu, ktorý zavinením žalovanej nebol\nperfektný a dokonca privodil nám ako spotrebiteľom nielen ekonomickú ujmu. Judikované porušenia vo\nvýroku rozhodnutia súdu je následkom porušenia povinnosti zo strany žalovanej. V žiadnom prípade\nnemožno výsledok základného konania vnímať ako sankciu v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľa. Pripustením takejto argumentácie žalovanej by bola popretá samotná podstata a zmysel\ninštitútu primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa,\nktorý má mať sankčný a odradzujúci charakter, keďže zo strany žalovanej dochádza na finančnom\ntrhu k dlhodobému a opakujúcemu sa porušovaniu práv spotrebiteľov. V súvislosti s naznačenou\nargumentáciou o charaktere, zmysle a účele inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia dávame\ndo pozornosti rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/137/2016-71 zo dňa 24.5.2017: „Inštitút\n\nprimeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku\núčinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú\ninštitút náhrady škody výlučne so zničením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút\nsúkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne\nreparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody ( punitive damages v práve USA a\nexemplary damages v práve Veľkej Británie ) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať\nžalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k\nžalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od\nopakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí\npreventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najme druhú funkčnú zložku sankčnej\nnáhrady škody, teda funkciu preventívnu. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy\nmôže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle už\ncitovanej judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie\núčinné, primerané a odradzujúce.“ Vzhľadom na charakter a stupeň porušenia práv a povinností\ndaných spotrebiteľskými právnymi normami považujeme uplatnenú výšku primeraného finančného\nzadosťučinenia za adekvátnu. Nami uplatnená výška zodpovedá svojmu účelu, pretože je potrebné\ntoto finančné zadosťučinenie nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu. Rovnako\nje potrebné podotknúť, že prípadné sankcie vyplývajúce z opatrení dohľadných orgánov by boli\nneporovnateľne prísnejšie. Uvedené finančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovanú, ale aj iných\ndodávateľov, od porušovania práv spotrebiteľov. Záleží len na žalovanej, aby sa nedopúšťala recidívy\nv neprípustnom kontrahovaní v rozpore so záujmami spotrebiteľov. Primeranosť sumy 651,36 eur\nje vzhľadom najmä na postoj žalovanej, množstvo a intenzitu porušenia spotrebiteľských noriem\nevidentne daná. Žalovaná nechce niesť akúkoľvek zodpovednosť a porušenie svojich zákonných\npovinností alibisticky ospravedlňuje. Uvedená výška je podľa nášho názoru nanajvýš v minimálnej\nmiere primeraná aj s ohľadom na výšku sankcií ( pokút až do výšky 50 000 eur ), ktoré podľa\nzákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa alebo\nzákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančný trhom je oprávnená dodávateľovi uložiť Národná\nbanka Slovenska. Vzhľadom na permanentný odmietavý postoj žalovanej voči svojim pochybeniam je\nuplatnená suma nielenže primeraná, ale zjavne aj nízka. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to\nmožné len priznaním v takej výške, ktorá má nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu\nfunkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške nemôže spĺňať.\nPri nepeňažných nárokoch, z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia, by kritériom posudzovania\nprimeranosti mala byť aj recidíva porušovania spotrebiteľského práva, s tendenciou zvyšovania PFZ pri\nzistení opätovného opakovaného porušenia spotrebiteľského práva. Podľa § 4 ods. 10 zákona o ochrane\nspotrebiteľa: „Ak predávajúci porušuje povinnosť uloženú súdom alebo osobitným predpisom zdržať sa\npoužívania neprijateľnej zmluvnej podmienky, považuje sa také konanie za osobitne závažné porušenie\npovinnosti predávajúceho.“ Dávame do pozornosti, že žalovaná v základnom konaní neprejavila žiadnu\nsebareflexiu, ale súdne konanie sa snažila využiť vo svoj prospech, avšak výsledok základného konania\ndokazuje, že toto jej právo súdiť sa, nemalo oporu v hmotnom práve, hoci už má skúsenosti a\nvedomosti z iných obdobných súdnych konaní o nesprávnosti svojej argumentácie, v ktorých už bola\nso svojimi právnymi názormi neúspešná. Ak by sme analogicky použili terminológiu trestného práva,\ntak súdy by mali, pri úvahách o PFZ, zohľadňovať v neprospech dodávateľov, v ich postupoch voči\nspotrebiteľom, tzv. špeciálnu recidívu dodávateľov, teda PFZ zvyšovať a nie znižovať. Napokon súdu\nje z jeho rozhodovacej činnosti dozaista známe, že žalovaná dlhodobo a vo veľkom rozsahu porušuje\nspotrebiteľské práva na finančnom trhu. Aj v súčasnosti napriek množstvu rozsudkov vydaných proti\nžalovanej, táto neustále používa nekalé obchodné praktiky a finančne sa snaží na úkor spotrebiteľov\nobohacovať. V rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 10CoCsp/98/2022 zo dňa 25.1.2023, poskytol\nv rámci odôvodnenia súd jednouché odporúčanie pre dodávateľa, ktorý bol ako protistrana v konaní\nneúspešný: „Dodávateľ má súčasne jednoduchú motanísk sa plateniu finančného zadosťučinenia,\nprípadne aj iným zodpovednostným následkom v iných úverových prípadoch vyhnúť, a to tým, že\nbude podnikať v rámci pravidiel stanovených právnymi predpismi SR. Súčasne má za to, že priznanie\nfinančného zadosťučinenia vo výške 1.500 eur nepredstavuje neopodstatnené finančné obohacovanie\nsa žalobcu, pri zohľadnení všetkých krokov, ktoré musel žalobca podniknúť, aby úspešne uplatnil svoje\nprávo.“ V skutkovo a právne obdobných veciach poukazujeme na aktuálne rozhodnutia, a to rozsudok\nKrajského súdu v Prešove č. k. 22CoCsp/22/2024–166 zo dňa 28.11.2024, ktorým bola priznaná výška\nPFZ 1 500,- €, a rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7CoCsp/9/2024–138 zo dňa 28.11.2024,\nktorým bola priznaná výška PFZ 500 eur, t. j. viac ako 50 % zo sumy požadovanej dodávateľom\nnedôvodnou žalobou v tzv. základnom konaní. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove\n\nsp. zn. 22CoCsp/8/2023 zo dňa 30.03.2023, podľa ktorého „je primerané finančné zadosťučinenie v\nneproporcionálne nízkej výške 100 eur. Odvolací súd preto považoval odvolanie žalobcov v tejto časti\nza dôvodnú“. Pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie novelizované ust. § 3 ods. 5\nzákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje vznik ani hrozbu ujmy. Vo vzťahu k argumentácii, že nám\nnevznikla žiadna ujma, poukazujeme na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo\ndňa 30.1.2019: „Pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor\nzo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy.\nOdvolací súd v tejto časti žaloby správne vec po právnej stránke posúdil, keď vychádzal zo záveru,\nže zákon pre priznanie finančného zadosťučinenia žiadne osobitné podmienky nestanovuje.“ Z dikcie\ncitovaného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a odôvodnenia dovolacieho súdu\nje zrejmé, že zákonodarca vôbec nestanovil podmienku vzniku, resp. preukazovania akejkoľvek ujmy.\nJedná sa iba o neprípustný extenzívny výklad contra legem žalovanej. Poukazujú, že ujma, ktorá\nkonaním žalovanej vznikla nebola len v akademickej rovine, pretože porušenie zo strany žalovanej malo\nbezpochyby aj majetkový charakter. Zároveň uplatňovaním nášho legitímneho nároku v súdnom konaní\nbol narušený nielen náš bežný život. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním v\ntakej výške, ktorá má nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto\nfunkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške nemôže spĺňať. Poukazujú na aktuálny rozsudok\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoCsp/12/2025 zo dňa 30.9.2025, ktorým odvolací súd nepovažoval\nza primeranú sumu PFZ 50 eur a zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 13Csp/111/2021\nzo dňa 13.06.2023, pričom za porušenie spočívajúce v NZP priznal za každú NZP po 100 eur a za\nbezúročnosť a bezpoplatkovosť, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia priznal sumu v úrovni cca\n57 % zo sumy obohatenia dodávateľa. Vo vzťahu k 100 eurám za jednu NZP z najnovších rozhodnutí\npoukazujeme na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 18CoCsp/4/2025-85 zo dňa 29.5.2025, z\nktorého vyberáme odsek 21. odôvodnenia: „Primeraná povahe a rozsahu mnohonásobného porušenia\npráv žalobcov (predloženie spotrebiteľskej zmluvy s 5 neprijateľnými zmluvnými podmienkami na podpis\nspotrebiteľom) je suma 100 eur za každú určenú neprijateľnú zmluvnú podmienku, t.j. celkovo 500,- eur.\nSúdom prvej inštancie priznanú suma 50 eur za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku odvolací súd\nnepovažuje za dostatočnú vo vzťahu reálnemu a efektívne odradzujúcemu účinku pre dodávateľa na\nupustenie od porušovania spotrebiteľských práv.“ Vo vzťahu k 100 eurám za jednu NZP z najnovších\nrozhodnutí poukazujeme aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 22CoCsp/8/2025-110 zo dňa\n9.6.2025, z ktorého vyberáme odsek 19. odôvodnenia: „Vzhľadom na porušenie spotrebiteľských práv\nžalobcu zo strany žalovanej, sa priznanie finančného zadosťučinenia javí ako dôvodné. Nie však v plnej\nvýške ako si žalobca uplatnil 300 eur za každú určenú neprijateľnú zmluvnú podmienku ( 2.400,- eur ).\nŽalobca svoje dôkazné bremeno uniesol len čiastočne, preto odvolací súd pri určení výšky uplatneného\nnároku zohľadnil skutočnosť podania žaloby, priebeh samotného súdneho konania a dospel k záveru,\nže primeraná povahe a rozsahu mnohonásobného porušenia práv žalobcu (predloženie spotrebiteľskej\nzmluvy s 8 neprijateľnými zmluvnými podmienkami) je suma 100,- eur za každú určenú neprijateľnú\nzmluvnú podmienku, t.j. celkovo 800 eur. Súdom prvej inštancie priznanú suma 50 eur za každú\nneprijateľnú zmluvnú podmienku odvolací súd nepovažuje za dostatočnú vo vzťahu reálnemu a efektívne\nodradzujúcemu účinku pre dodávateľa na upustenie od porušovania spotrebiteľských práv. Zároveň\npodľa názoru odvolacieho súdu takáto suma vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje\nneopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa. Suma vo výške 800 eur poskytuje žalobcovi ako\nspotrebiteľovi dostatočnú satisfakciu a kompenzáciu nekomfortnej situácie vedenia spotrebiteľského\nsporu voči žalovanej ako dodávateľovi. Odvolací súd poznamenáva, že časový aspekt na uplatnenie\na výšku žalobcom uplatneného nároku nemá relevanciu.“ Poukazujú aj na aktuálne rozhodnutia čo do\npriznanej výšky za každú judikovanú NZP, v ktorých súdy priznali až 300 eur za každú NZP. Ide o\nrozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 24Csp/101/2023 zo dňa 22.2.2024 v spojení s potvrdzujúcim\nrozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k. 9CoCsp/22/2024-140 zo dňa 7.8.2024 a rozsudok\nOkresného súdu Bardejov č.k. SK-2Csp/26/2023-102 zo dňa 30.1.2024 v spojení s potvrdzujúcim\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 13CoCsp/28/2024-140 zo dňa 5.11.2024.\n5. Žalovaný v duplike k vyjadreniu žalobcovi uviedol, že žalovanému nie je jasné z čoho vychádzali\nžalobcovia pri určení výšky finančného zadosťučinenia a prečo žiadajú od žalovanej sumu 651,36\neur. Žalobcovia výšku finančného zadosťučinenia žiadnym spôsobom neodôvodnili a ani v tomto\nsmere nepredložili ani nenavrhli žiaden dôkaz. Žalobcovia vo svojej replike uvádzajú že považujú\nuplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia za adekvátnu a zodpovedá svojmu účelu,\npretože je potrebné toto finančné zadosťučinenie nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú\nsatisfakciu. Primeranosť sumy 651,36 eur je podľa žalobcov vzhľadom na postoj žalovanej a intenzitu\n\nporušenia spotrebiteľských noriem evidentne daná. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcov o tom, že v\nrozhodovacej praxi prevažujú rozhodnutia, v ktorých súdy priznali primerané finančné zadosťučinenie\nvo výške v akej bola, v súvislosti s obohatením sa dodávateľa, alebo v súvislosti so snahou dodávateľa\nbezdôvodne sa na úkor spotrebiteľov obohatiť uplatnená. Právnemu zástupcovi žalobcov je určite známa\naj rozhodovacia prax súdov vo veci priznávania primeraného finančného zadosťučinenia, v zmysle\nktorej nie je priznávaná uplatňovaná výška primeraného finančného zadosťučinenia. V súčasnosti súdy\nSlovenskej republiky priznávajú v obdobných sporoch primerané finančné zadosťučinenia vo výške\nrádovo od 50 eur do maximálne 300 eur. Žalovaná nepovažuje nimi uplatnenú výšku primeraného\nfinančného zadosťučinenia za adekvátnu. Tak ako uviedol žalovaný v predošlom vyjadrení nárok\nna primerané finančné zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu\nsúdu. Pre svoju úvahu súd musí mať k dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, z\nktorých súd pri svojich úvahách musí vychádzať. Je nutné prihliadnuť k tomu, akým spôsobom výšku\nzadosťučinenia žalobcovia zdôvodňujú, aké dôkazy v tomto smere označuje, avšak rozhodnou je úvaha\nsúdu, ktorá smeruje k zisteniu primeranosti priznávaného zadosťučinenia v peniazoch. Súd musí o\nvýške primeraného finančného zadosťučinenia uvažovať v intenciách konkrétneho sporu a vychádzať\nz konkrétnych zistených skutkových okolností. Súd prihliadne na závažnosť a intenzitu protiprávneho\nkonania, vplyv tohto konania, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny\nprístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Až na základe takto zistených skutočností je možné určiť\nvýšku zadosťučinenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že hlavným kritériom pri finančnom zadosťučinení\nje kritérium primeranosti (výšku uvedenú v petite nemôže súd prekročiť).“ V tomto smere pritom\npodľa žalovanej nie je postačujúce, pokiaľ žalobcovia navrhujú určitú sumu primeraného finančného\nzadosťučinenia, avšak túto požadovanú výšku žiadnym spôsobom neodôvodnia v tom smere, aký vplyv\nmalo alebo mohlo mať porušenie práva spotrebiteľa na jeho osobu, a to zvlášť za skutkových okolností\ntohto prípadu. Žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali nevyčísliteľné straty, ktoré utrpeli. Je na\nvoľnej úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu súdu. Pre svoju úvahu súd musí mať k dispozícii\ndostatok tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých súd pri svojich úvahách musí vychádzať. Je\nnutné prihliadnuť k tomu, akým spôsobom výšku zadosťučinenia žalobcovia zdôvodňujú, aké dôkazy\nv tomto smere označujú, avšak rozhodnou je úvaha súdu, ktorá smeruje k zisteniu primeranosti\npriznávaného zadosťučinenia v peniazoch.\n6. Súd oboznámil žalobu, vyjadrenia k nej a listinné dôkazy, a to: žaloba vo veci samej, žalobcom\npripojený rozsudok Okresného súdu Vranov sp. zn. 4Csp/32/202, vyjadrenia žalobcov a žalovanej\nprostredníctvom právnych zástupcov k žalobe.\n7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci: V konaní Okresného súdu\nVranov nad Topľou sp. zn. 4Csp/32/2024 zo dňa 10.6.2025 bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd rozhodol\ntakto: I. Súd určuje, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka číslo 1683961970 zo\ndňa 15.12.2016 je bezúročný a bez poplatkov. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade a\nžalobcovi v 2. rade z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 351,36 Eur s úrokom z omeškania vo výške\n9,25 % ročne zo sumu 351,36 Eur od 01.08.2024 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nIII. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamieta. IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka\nv Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1683961970, zo dňa 15.12.2016, uvedená v časti\nPráva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.5, v znení: „Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka\nsi môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči pohľadávke Dlžníka/Spoludlžníka z ktoréhokoľvek účtu\nalebo vkladu vedeného Bankou. Banka je z tohto dôvodu zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek\nprevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť Dlžníkovi/Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami\nna ktoromkoľvek účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo s vkladom Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/\nSpoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V. Súd určuje, že zmluvná\npodmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1683961970, zo dňa 15.12.2016,\nuvedená v časti [6] Záverečné ustanovenia, bod 6.4, v znení: „Dlžník/Spoludlžník súhlasí, aby sa ich\nplatby započítavali v nasledujúcom poradí: a] náklady spojené s poistením (ak bolo uzavreté) b] poplatky\npodľa ZoÚ, c] úrok z omeškania, d] zmluvný úrok z Úveru, e] splátka istiny Úveru, pričom platí, že\nv prípade viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka\nzapočítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VI. Za\nkonanie o určenie bezúročnosti a bezplatkovosti úveru súd nárok na náhradu trov konania žalobcovi\n1. rade a žalobcovi v 2. rade nepriznáva. VII. Za konanie o vydanie bezdôvodného obohatenie súd\npriznáva žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 % o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným\n\nuznesením. VIII. Za konanie o určenie neprijateľných zmluvných podmienok súd priznáva žalobcovi v\n1. rade a žalobcovi v 2. rade voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške\nktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.\n8. Žalobcovia podanie žaloby odôvodnili tým, že so žalovanou uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu. Ide o\nZmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1683961970, zo dňa 15.12.2016. Predmetom Zmluvy\nbolo poskytnutie úveru vo výške 10.00 Eur, ktorý sa zaviazali žalovanému zaplatiť v 96 mesačných\nsplátkach, výška prvej až predposlednej splátky 161,74 eur a výška poslednej splátky 161,09 eur, s\nkonečnou splatnosťou úveru dňa 10.12.2024. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba vo výške\n1 výške 12,60 %, priemerná RPMN vo výške 10,00 % a odplata za poskytnutie úveru 11,90 %. Na\npredmetný úver doposiaľ zaplatili splátky spolu vo výške 10.351,36 eur. Žalovanej na predmetný úver\nzaplatili splátky spolu vo výške 10.351,36 eur. Pri poskytnutom úvere vo výške 10.000 eur, sú toho\nnázoru, že žalovaná sa na ich úkor bezdôvodne obohatila o sumu 351,36 eur. Bezdôvodné obohatenie\nvo výške 351,36 eur pozostáva zo splátky vo výške 161,74 eur zo dňa 10. 2. 2022 ( z toho časť 133,86\neur pripadá na istinu a časť 27,88 eur nad istinu poskytnutého úveru ) a splátok zo dňa 10.3.2022 a\n10.4. 2022 spolu vo výške 323,48 eur ( 27,88 eur + 161,74 eur + 161,74 eur ). Ohľadom prvého výroku,\nsúd dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN,\nčo je uvedené v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ a v dôsledku toho zo zákona nastáva fikcia o bezúročnosti\na bezpoplatkovosti podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ. Súd poukazuje na to, že si je vedomý, že v\nZbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2021 bolo zverejnené\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. 02. 2021, sp. zn. 7Cdo/183/2020, v ktorom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril právny názor, podľa ktorého z ustanovenia § 9 ods. 2 písm.\nj/ ZoSÚ v znení do 31. 03. 2015 nevyplýva, že by jednou z náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy\nbol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov alebo predpoklady pre jej\nvýpočet. Súd uvádza, že Súdny dvor EÚ dňa 23. 01. 2025 rozhodol rozsudkom vo veci C-677/23 o\nnávrhu na začatie prejudiciálneho konania, podaného rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 12.\n10. 2023, ktorý súvisí s konaním A.B, F.B proti Slovenskej sporiteľni, a.s. Z bodov tohto rozsudku\nvyplýva : ,,58. Pokiaľ ide o povinnosť uviesť tieto rôzne predpoklady v zmluve o úvere v súlade s článkom\n10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, z judikatúry uvedenej v bode 30 tohto rozsudku vyplýva, že táto\npovinnosť má zabezpečiť, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami. 59.\nToto uvedenie tak musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správne vypočítal RPMN, a ak nie,\nuplatniť svoje práva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy stanovené v článku 14 smernice 2008/48,\npričom lehota na uplatnenie tohto odstúpenia od zmluvy sa predĺži v prípade porušenia požiadaviek\nstanovených v článku 10 tejto smernice, ako aj ostatných práv stanovených vo vnútroštátnej právnej\núprave, ako sankcia prijatá v súlade s článkom 23 uvedenej smernice. 60. V tejto súvislosti Súdny\ndvor rozhodol, že podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako\nje RPMN uvedená v článku 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 (rozsudok z 09. 11. 2016, Home\nCredit Slovakia, C-42/15, EU:C:2016:842, bod 70) 61. Na základe tejto judikatúry treba konštatovať,\nže uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN v zmluve o úvere má tiež, najmä z dôvodov\nuvedených v bodoch 58 a 59 tohto rozsudku, pre spotrebiteľa zásadný význam. 62. Keďže neuvedenie\ntýchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho\nzáväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej\nprávnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 smernice 2008/48 (pozri v tomto\nzmysle rozsudok z 09. 11. 2016, Home Credit Slovakia, C-42/15, EU:C:2016:842, bod 71). 63. Vzhľadom\nna to, že, ako bolo pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku, predpoklady použité na výpočet RPMN\nmôžu byť zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom\nsamotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení tejto\nzmluvy nepostačuje. 64. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať\ntak, že článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité\nna výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich\nspotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Z týchto dôvodov Súdny dvor\n(siedma komora) rozhodol takto 2. Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou\n2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery\nnákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich\nspotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“ (porovnaj rozsudok PO sp.\nzn. 18CoCsp/16/2024, z 30.01.2025 ). K zmluvnej podmienke uvedenej vo výroku rozsudku pod č. IV\nsúd uvádza, že ustanovenia, ktoré neboli so spotrebiteľom osobitne dojednané, ale sú včlenené do textu\nzmluvných podmienok, sa hrubým spôsobom odchyľujú v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia §\n\n581 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku,\nktorá ešte nie je splatná, rovnako nemožno započítať ani premlčané pohľadávky, ďalej pohľadávky\nktorých sa nemožno domáhať na súde, ako ani pohľadávky z vkladov. Obdobnú zmluvnú podmienku\nurčil za neprijateľnú, vo vzťahu k inej banke, Okresný súd Prešov, právoplatným rozsudkom sp. zn.\n9Csp/74/2022, zo dňa 28. 11. 2022. Čo sa týka zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku rozsudku pod\nč. V, tak podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie\ndlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Sporné zmluvné ustanovenie\nvšak poskytuje dodávateľovi možnosť započítať platby spotrebiteľa na iný účel než istinu a to bez ohľadu\nna vôľu spotrebiteľa a preto je nepochybné, že táto zmluvná podmienka zakladá nevyvážený vzťah\nmedzi stranami, keďže dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. Vzťah sa v tejto otázke stáva\npre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa až nepredvídateľným. Aj o tejto neprijateľnej\nzmluvnej podmienke už bolo právoplatne rozhodnuté napr. rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp.\nzn. 16Csp/176/2024 zo dňa 3.4.2025.\n9.\n\nNa zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledujúce právne normy:\n\n10.\nZ ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy\nvyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára\ndodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia\nupravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech\nzmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom\nalebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.\n11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,\nktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú\nhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne\na zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.\n12.\nAko vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne\ndojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť\nsa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné\nustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.\n13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských\nzmluvách sú neplatné.\n14.\nAko vyplýva z § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené\nspotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ\nsa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť\nsvoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre\nspotrebiteľa priaznivejší.\n15. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo\núčelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n16.\nPodľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z\nobčianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov\niných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.\n17.\nAko vyplýva z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon\no ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v\nspotrebiteľských zmluvách.\n18. Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených\nzákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať\nochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal\nprotiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to\n\naj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým\nsúhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o\nkonanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len kolektívne záujmy spotrebiteľov).\nOsoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu\nspotrebiteľovi.\n19. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy\nkonania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v\nsúvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\n20. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu\nvo veci.\n21.\nPodľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd\nv zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n22. Po aplikovaní uvedených právnych noriem na zistený skutkový stav veci súd vec takto právne\nhodnotí.\n23. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo\nna primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej\nzákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde\núspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s\nprávom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že\nv konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa\nzákona č. 250/2007 Z. z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona\no spotrebiteľských úveroch prípade iných predpisov. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba\npodanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom\nna podnet dodávateľa.\n24.\nV danej právnej veci je preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.\n4Csp/32/2024 si žalobcovia v dvoch neprijateľných zmluvných podmienkach úspešne uplatnili svoje\npráva ako spotrebitelia, keďže na základe uvedeného rozsudku súd v Zmluve o spotrebiteľskom úvere\nlepšia splátka č. 1683961970 zo dňa 15.12.2016, ktorú žalobcovia uzavreli ako dlžníci so žalovanou\nako veriteľom a dodávateľom finančnej služby, súd určil dvojicu neprijateľných podmienok tejto zmluvy.\n25. Predpokladom pre priznanie nároku podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. je skutočnosť, že\nv konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa\nzákona č. 250/2007 Z. z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o\nspotrebiteľských úveroch prípadne ďalších predpisov.\n26. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne\npreukázať. Uvedené neznamená svojvôľu pri rozhodovaní súdu o výške priznaného finančného\nzadosťučinenia, ale pri tomto súd zohľadňuje viaceré kritéria tak ako je uvedené vyššie ( intenzitu a\nčasové obdobie trvania závadného konania dodávateľa, satisfakčnú a sankčnú funkciu zadosťučinenia\na podobne ).\n27. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované\nnezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne\nsankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za\nsamotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok\nje v zadosťučinení obsiahnutý.\n\n28. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa\npriznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy ale už vtedy, keď mu ujma\nv nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla. Teda už samotné vyvolanie stavu\nžalovaným, na základe ktorého by žalobcovi ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z\npredpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007\nZ. z. Spotrebiteľ už vôbec nie je povinný odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej neistoty, prípadne\nuvádzať iné skutočnosti týkajúce sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie už bezprostredne\nv konaní, v ktorom bolo vyslovené porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ je oprávnený\nuplatniť si nárok na primerané finančné zadosťučinenie samostatnou žalobou na súde, ako tomu žalobca\nučinil aj v prejednávanom prípade.\n29.\nPokiaľ ide o určenie výšky finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č.\n250/2007 Z. z., súd dáva do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu č. k. III. ÚS 420/2025, bode 13.\nodôvodnenia, kde bolo uvedené, cit.: „Zamietnutie žaloby sťažovateľa je tak postavené na argumentácii,\nktorá sa vymyká právnej úprave sťažovateľom uplatneného nároku, tak ako je obsiahnutá v § 3\nods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní\nporušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na\nprimerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej\ntýmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Na to nadväzuje judikatúra najvyššieho súdu,\npodľa ktorej pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa je rozhodujúcim kritériom primeranosť\npožadovaného zadosťučinenia, pričom jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti\nkaždého jednotlivého prípadu (R 48/2022) a primerané zadosťučinenie je satisfakčný prostriedok s\npreventívnou a sankčnou funkciou a okrem satisfakcie má odrádzať dodávateľa od protiprávneho\nkonania (2Cdo/131/2023).“\n30.\nFinančné zadosťučinenie sa vo všeobecnosti skladá z náhrady morálnej ujmy a výdavkov\nspojených s reparáciou navodeného stavu, ako aj zo satisfakcie za stav, ktorý dotknutá osoba musela\ntrpieť. Za nemajetkovú ujmu pre spotrebiteľa je možné považovať každé obmedzenie spotrebiteľovho\nkomfortu, a všetko čo mu berie čas a kľud. Pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý\nna súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona č.\n250/2007 Z. z. je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu\nvýšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu (k tomu pozri uznesenie\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 30.6.2022, sp. zn. 7Cdo/92/2021 - R 48/2022). Vždy je však potrebné\nprihliadnuť na to, že pri uplatňovaní takéhoto nároku musí žalobca v žalobe tvrdiť nielen základ\nuplatňovaného nároku, ale musí uviesť aj okolnosti, na základe ktorých má za to, že jeho nárok je\ndaný práve vo výške, ktorú požaduje (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.\n14CoCsp/25/2025 zo dňa 23.4.2026).\n31. Súd vzal do úvahy všetky faktory dôležité pre výpočet primeraného zadosťučinenia spotrebiteľa, ako\naj námietky sporových strán voči vzájomným nárokom, resp. námietky žalovanej voči žalobcovi. Súd vzal\ndo úvahy funkciu výšky zadosťučinenia jeho primeranosti, ktorý má kompenzovať ujmu nemateriálnej\npovahy a nemá byť jeho úlohou sankcionovanie žalovaného ako dodávateľa (porovnaj napr. rozsudok\nKrajského súdu v Prešove, sp. zn. 25CoCsp/8/2024 zo dňa 28.11.2024).\n32. K otázke primeranosti súd hodnotí nasledovné skutočnosti:\nHmotnoprávny základ pre uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods.\n5, teda judikované porušenie práv žalobcov ako spotrebiteľov je dané a to rozsudkom sp. zn.\n4Csp/32/2024. Žalobou si uplatnili nárok za celkovo 4 podľa jeho názoru porušenia spotrebiteľských\npráv na základe § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 zákona o spotrebiteľoch, a to v celkovej\nsume 651,36 eur. Svoj nárok špecifikovali tak, že v základnom konaní, t.j. v konaní tunajšieho súdu\nsp. zn. 4Csp/32/2024 v rozsudku zo dňa 10.7.2025 bolo vo výroku I. určené, že úver zo zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov. II., že žalovaný je povinný obom žalobcom zaplatiť\nbezdôvodné obohatenie v sume 351,36 eur, vo výroku IV. bolo určené, že zmluvná podmienka, podľa\nktorej si banka môže započítať svoje pohľadávky jednostranne voči dlžníkovi je neprijateľná a vo výroku\nV. bolo určené, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere o tom, že dlžník v zmluve\nvyhlásil, že platby sa majú započítavať v poradí, najprv náklady spojené s poistením, potom poplatky,\npotom úrok z omeškania a potom zmluvný úrok a potom splátky istiny je tiež neprijateľnou podmienkou.\n\nPodaná žaloba bola koncipovaná síce nejasne a nezrozumiteľne, ale z pohľadu súdu žalobca navrhol,\naby žalovaná zaplatila uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie spoločne a nerozdielne, teda ako\nsolidárny záväzok.\n33. Samosudca konštatuje, že podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. nie je možné posúdiť porušenie\nspotrebiteľských práv viacerých spotrebiteľov ako solidárne právo, teda spoločne a nerozdielne právo\nvoči takémuto porušovateľovi týchto práv, ktorým je v tomto prípade banka, teda žalovaná ako dodávateľ\nfinančných služieb. Ide o výsostne delené nároky, pretože každý spotrebiteľ je svojím samostatným\nsubjektívnym a špecifickým spôsobom poškodený na svojich spotrebiteľských právach. Preto súd túto\nžalobu rozhodol o delený nárok a žalovaným priznal každému po 60 eur, teda spolu po 120 eur,\na to nasledovným spôsobom: Za porušenie práva v I. výroku rozsudku v základnom konaní sp. zn.\n4Csp/32/2024, teda určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, súd priznal spolu obom žalovaným\n2 eurá, teda každému po 10 eur. A to z dôvodu, že je síce možné konštatovať a teda v základnom\nkonaní to bolo aj vyhlásené, že išlo o porušenie práv spotrebiteľov, ale dôvod vyhlásenia bezúročnosti\na bezpoplatkovosti v ods. 42, vyplýva to z odôvodnenia tohto rozsudku v základnom konaní sp. zn.\n4Csp/32/2024, jediný dôvod pre určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti bol ten, že v zmluve neboli\nuvedené predpoklady použité na výpočet RPMN a obligatórne v takejto zmluve byť mali. Súd poukazuje\nna to, že si je vedomý, že v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky č. 7/2021 bolo zverejnené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. 02.\n2021, sp. zn. 7Cdo/183/2020, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril právny názor,\npodľa ktorého z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ v znení do 31. 03. 2015 nevyplýva, že\nby jednou z náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej\npercentuálnej miery nákladov alebo predpoklady pre jej výpočet. Rozsudok v tomto základnom konaní\nv tejto otázke odkazuje na rozsudok Súdneho dvora v tomto kontexte, ktorý prejednával prejudiciálnu\notázku danú Krajským súdom v Prešove v tejto veci. Súd tu síce konštatuje, že išlo o porušenie\nspotrebiteľských práv, ale nie tak vo výraznej miere a intenzite, aby mali spôsobiť väčší diskomfort\nspotrebiteľov vo vzťahu k povinnosti, na ktorú boli zaviazaní touto spotrebiteľskou zmluvou, teda ako\ndlžníci splácať poskytnutý úver. Čiže k tomuto porušeniu ich práv priznal spolu 20,- eur, každému po\n10,- eur. Vo vzťahu k druhému výroku v tomto základnom konaní, kde bola uložená povinnosť banke\nvydať bezdôvodné obohatenie obom žalobcom v sume 351,36 eur, tu si žalobcovia obaja uplatnili voči\nbanke nárok na primerané finančné zadosťučinenie v sume 351,36 eur podľa zdôvodnenia žaloby. Tu\nsúd konštatuje, že za toto žalobcom neprináleží žiadne finančné zadosťučinenie. Pretože týmto výrokom\nnebolo konštatované porušenie spotrebiteľských práv, tak ako ho hmotnoprávne predpokladá § 3 ods.\n5 zákona č. 250/2007 Z. z. Tento výrok, teda výrok II. rozsudku v základnom konaní bol len právnym\nnásledkom výroku I., kde bola určená bezúročnosť a bezpoplatkovosť a žalobcom priznáva do istej miery\nprofit, alebo teda keďže bezúročnosť a bezpoplatkovosť je sankcionovaná a žalovaná sa na úkor vlastne\ntejto bezúročnosti a bezpoplatkovosti bezdôvodne obohatila, tak vydáva toto bezdôvodné obohatenie,\nalebo teda vracia naspäť žalobcovi. Teda tu nie je možné hovoriť o porušení spotrebiteľských práv\nv kontexte § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 ako hmotnoprávneho základu pre priznanie primeraného\nzadosťučinenia.\n34.\nAle pokiaľ ide o nárok na finančné za zvýšenie podľa žaloby, kde si uplatnili 100 eur za\nďalšie porušenie spotrebiteľských práv, a totiž určenie v rozsudku základnom konaní IV., že zmluvná\npodmienka, kde sa dohodli, že banka si môže jednostranne započítavať svoje pohľadávky voči\npohľadávkam dlžníka, tu súd konštatuje, že áno, tu ide o také porušenie spotrebiteľských práv v\nspotrebiteľskej zmluve, kde spotrebiteľ ako slabšia strana je vystavený do výraznej nerovnováhy voči\nbanke ako silnejšej strany a dodávateľovi finančnej služby, nakoľko dáva banke toto ustanovenie zmluvy,\nktoré bolo v základnom konaní vyhlásené za neprijateľné a to jednostrannú veriteľovu výhodu voči\ndlžníkovi si započítavať akejkoľvek svoje pohľadávky. Za toto porušenie spotrebiteľských práv, teda\nkonkrétne za tento výrok v rozsudku v základnom konaní IV. súd obom žalobcom priznal spolu 50 eur\nfinančného zadosťučinenia, čiže každému po 25 eur. Rovnakú sumu, teda 50 eur spolu, teda každému\npo 25 eur, súd priznal aj za porušenie spotrebiteľských práv, a to výrok v rozsudku v základnom konaní\nV., kde bola určená neprijateľná podmienka o poradí, kde o vyhlásení dlžníka o tom, že udeľuje súhlas\nna porade započítavania si jednotlivých platieb jednostranne zo strany banky, síce dôvodov, ale ako\nneprijateľnou dohodou a to prioritne na náklady spojené s poistením, postupne poplatky, zmluvný úrok,\nsplátka istiny úveru, teda ešte úrok z omeškania, potom úrok z omeškania, zmluvný úrok a splátka istiny\núveru. Toto súd takisto považuje za výrazne zmluvnú podmienku, ktorá kladie do výraznej nerovnováhy\npovinnosti spotrebiteľa oproti právam banky. Preto zmluvné porušenie zmluvy, ale túto podmienku\n\nvyhlásenú za neprijateľnú v základnom konaní súd takisto priznal žalobcom ako spotrebiteľom finančné\nzadosťučinenie každému po 25 eur, čiže spolu 50 eur. Celkovo tak teda súd priznal ako delený nárok\nžalobcu 1. a žalobcu 2. spolu obom po 60 eur. Súd pri priznaní primeraného finančného zadosťučinenia\nvzal do úvahy aj ďalšie relevantné faktory, a totiž výšku poskytnutej istiny úveru, ktorá bola 10.000 eur.\nOboma žalobcami vrátenú sumu, ktorá podľa žaloby bola, a to oboma žalobcami teda poskytnutý úver\nobom žalobcom 10.000 eur a nimi vrátená celkovo suma podľa rozsudku v základnom konaní vrátená\nsuma 10.351,36 eur. Súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že z titulu bezúročnosti a bezpoplatkovosti v\nzákladnom konaní bola žalovaná zaviazaná im vydať bezdôvodné obohatenie prevyšujúce sumu istiny\n10.000 eur, a to 351,6 eur. Súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že úverová zmluva bola uzavretá\n15.12.2016 na 96 mesiacov, čiže 8 rokov, a teda platnosť tejto zmluvy skončila de facto splnením\nalebo mala skončiť splnením do 15.12.2022 a žaloba na vydanie bezdôvodného, teda finančného\nzadosťučinenia podaná 25.09.2025, čiže necelé 3 roky po splnení. Všetky tieto faktory súd vyhodnotil\nako relevantné pre určenie výšky priznaného finančného zadosťučinenia. S tým, že teda hmotnoprávny\nnárok, na základe ktorých porušení alebo neprijateľných podmienok zmluvy súd priznal už rozviedol\nvyššie v rozsudku.\n35. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n36. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n37. Pri rozhodovaní o trovách konania súd zohľadnil úspech žalobcu. Žalobca bol úspešný v celom\nrozsahu a preto mu priznal nárok na náhradu trov konanie v rozsahu 100 %, o výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Je prejudikované, že určenie tohto finančného\nzadosťučinenia závisí od voľnej úvahy súdu, teda súd určil finančné zadosťučinenie tak ako určil vo\nvýroku I., a teda je možné konštatovať plný úspech oboch žalobcov v spore, a teda iba do výšky\npriznaného zadosťučinenia.\n38. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný\nsúd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis\ns prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a\nčoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania\nmôže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť\na dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia\ndomáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6110fc16-d1aa-451e-91b0-7995c4973bea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.420.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 420/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 420/2025 z 11. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.420.2025.2"}, {"guid": "33348733-c2d4-4a5e-a52e-3267782edade:2d9727da-873e-4810-91a8-5517725f4d52", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8720201248.1", "spisova_znacka": "2Cdo/131/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/131/2023 z 18. 12. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8720201248.1"}, {"guid": "e7a412dd-b194-4c0e-a52c-0732fa7e2ba7:812b6524-a8da-4f80-8f1b-663936093aa5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1", "spisova_znacka": "7Cdo/92/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/92/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "419b07a5-4196-4b26-a2c2-b9fc9c1c0d59:2c532da8-7d03-46ae-b704-9cd40131ed19", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6124343187.1", "spisova_znacka": "14CoCsp/25/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoCsp/25/2025 z 18. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-11-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6124343187.1"}, {"guid": "ee35b9e9-e5ab-40a3-ad3d-667221364261:1e3b3b9c-73c0-4ed2-92ad-2af7f60943de", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8121207007.1", "spisova_znacka": "22CoCsp/12/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/12/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8121207007.1"}, {"guid": "e31d3722-a070-4f94-a5ab-ac0650766f3c:5ae55c67-3f8a-40b5-be33-24f90d9e11f4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8124205851.2", "spisova_znacka": "22CoCsp/8/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/8/2025 z 9. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-06-09", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8124205851.2"}, {"guid": "43350252-2eb4-4549-9d84-7ffc2aec1f8e:8e7d4ac1-2580-4f4b-8976-306567b40b1a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8124205853.1", "spisova_znacka": "18CoCsp/4/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoCsp/4/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8124205853.1"}, {"guid": "51aa5791-6163-463d-9f93-5d4b46fabe29:f7dbba50-a601-4b82-8cf7-52a847d209a1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8122203998.2", "spisova_znacka": "18CoCsp/16/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoCsp/16/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8122203998.2"}, {"guid": "17e6712a-c6b2-40e1-b327-1712eda26a6e:08661a89-f984-4905-8658-5ddc617cda67", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8823201498.1", "spisova_znacka": "22CoCsp/22/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/22/2024 z 28. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8823201498.1"}, {"guid": "d2983e79-9580-49c9-8f6a-163af780df89:9aad871c-27d4-416b-91b9-105aa3670f22", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8622200735.1", "spisova_znacka": "25CoCsp/8/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 25CoCsp/8/2024 z 28. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8622200735.1"}, {"guid": "90b759ee-1886-4ff0-aa17-cf8e074e2bc6:48be9f51-3826-40e5-9bf3-5d4c38484dcf", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8623200871.1", "spisova_znacka": "13CoCsp/28/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13CoCsp/28/2024 z 5. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-11-05", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8623200871.1"}, {"guid": "61e6856d-9c04-4d8e-a0b7-4829bb144260:60fa2e44-97b8-401c-b9f1-32d367bc3239", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5823231900.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/9/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoCsp/9/2024 z 21. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-08-21", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5823231900.1"}, {"guid": "4f19771a-fca7-4ad0-a498-c8334eb31722:8a0b54b3-767c-4766-9f9a-adbad42bdc7b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7123215689.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/22/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoCsp/22/2024 z 7. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-08-07", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7123215689.1"}, {"guid": "8196d336-67c4-4ac3-8145-9a7c54361130:41bba943-f4bc-4539-a25c-d6be5829fbbf", "ecli": null, "spisova_znacka": "22CoCsp/8/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 22CoCsp/8/2023 z 28. 2. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8196d336-67c4-4ac3-8145-9a7c54361130:41bba943-f4bc-4539-a25c-d6be5829fbbf"}, {"guid": "49c21b8a-3393-47f1-b809-0500568f19df:5649424e-efd2-46e4-b8b9-0e3ee94cbbe6", "ecli": null, "spisova_znacka": "10CoCsp/98/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoCsp/98/2022 z 25. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2023-01-25", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/49c21b8a-3393-47f1-b809-0500568f19df:5649424e-efd2-46e4-b8b9-0e3ee94cbbe6"}, {"guid": "6a112ece-74e4-4d8b-a07d-ed08f53dda16:ded37d39-de59-4030-a9ca-26bb6b9fae46", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1315213203.1", "spisova_znacka": "2Co/137/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/137/2016 z 28. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-04-28", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1315213203.1"}, {"guid": "ffd6caf4-c48e-4bc1-971e-52f53d9a6bb9:8d0d26b5-b020-4ed2-b904-e17fbcd4e501", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2026:1423208864.4", "spisova_znacka": "2Csp/26/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 2Csp/26/2023 z 21. 4. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2026-04-21", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:1423208864.4"}, {"guid": "5d74b567-2f47-4fa3-9f36-b3827308ff53:4f3cc74c-642e-4d9b-8fae-617d20995268", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Csp/101/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 24Csp/101/2023 z 22. 2. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-02-22", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5d74b567-2f47-4fa3-9f36-b3827308ff53:4f3cc74c-642e-4d9b-8fae-617d20995268"}, {"guid": "48d35131-f353-4b2d-84e4-6b079ddc3afc:0295ea4b-7f6b-4a0f-b263-55fd70ddd76a", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2025:8824200936.4", "spisova_znacka": "4Csp/32/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 4Csp/32/2024 z 10. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2025-06-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2025:8824200936.4"}, {"guid": "6bc63965-84a6-4179-8cb6-555f9fff688e:518fd15f-dca3-4c60-8d11-f0c2d827a21b", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8124209882.1", "spisova_znacka": "16Csp/176/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 16Csp/176/2024 z 3. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2025-04-03", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8124209882.1"}, {"guid": "34dedd2a-4193-46e6-90d0-4092143fb16d:6c447cab-e359-4265-8c38-e5c3931e0355", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Csp/74/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9Csp/74/2022 z 29. 9. 2022", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2022-09-29", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/34dedd2a-4193-46e6-90d0-4092143fb16d:6c447cab-e359-4265-8c38-e5c3931e0355"}, {"guid": "a1d1af3a-cc58-47f4-88b2-4c5d98267f22:4f97bb3c-5bff-4ff0-a3de-935e33a52095", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Csp/111/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 13Csp/111/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a1d1af3a-cc58-47f4-88b2-4c5d98267f22:4f97bb3c-5bff-4ff0-a3de-935e33a52095"}, {"guid": "7215d6fc-f50c-4474-96a3-059eba275d3a:a45c63c9-1216-465e-918b-e3b4556418c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Csp/59/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 10Csp/59/2017 z 17. 2. 2017", "sud": "Okresný súd Košice okolie", "datum_vydania": "2017-02-17", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7215d6fc-f50c-4474-96a3-059eba275d3a:a45c63c9-1216-465e-918b-e3b4556418c0"}], "citovane_v": []}