{"guid": "50ae5f9f-aaaf-47c4-916f-a72c6be84610:a32423e6-768e-4cc1-b704-803294d7959f", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2025:8824201662.8", "spisova_znacka": "11Csp/69/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Csp/69/2024 z 28. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 28. apríla 2025, sp. zn. 11Csp/69/2024, ECLI:SK:OSVT:2025:8824201662.8", "identifikacne_cislo": "8824201662", "sud": {"guid": "sud_163", "nazov": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-vranov-nad-toplou"}, "sudca": "JUDr. Andrea Zolotová", "sudca_id": 2185, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrea-zolotova-2185", "datum_vydania": "2025-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a32423e6-768e-4cc1-b704-803294d7959f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2025:8824201662.8", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2025:8824201662.8", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2025:8824201662.8/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Vranov nad Topľou\n11Csp/69/2024\n8824201662\n28. 04. 2025\nJUDr. Andrea Zolotová\nECLI:SK:OSVT:2025:8824201662.8\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: A. B.,\nnar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, AK\nso sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: EOS Slovensko Finance, s.r.o., so\nsídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 51 207 354, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom\nPrievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy,\ntakto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve č. 2583473 / Žiadosti\no vydaní pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č. *048501 zo dňa 23.06.2005 na výkon\nzrážok zo mzdy žalobcu.\nII. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške\ntejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení v lehote 60 dní po\nprávoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému\npovinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve č. 2583473 / Žiadosti o vydaní\npôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č. *048501 zo dňa 23.06.2005 na výkon zrážok\nzo mzdy žalobcu.\n2. V podanej žalobe sa žalobca zároveň domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil\nžalovanému, aby sa zdržal použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve č. 2583473 / Žiadosti o vydaní\npôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č. *048501 zo dňa 23.06.2005 na výkon zrážok zo\nmzdy žalobcu do právoplatného skončenia vo veci samej a zamestnávateľovi žalobcu ( ako žalovanému\nv 2.rade v časti o nariadenie neodkladného opatrenia), aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy\nžalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve č. 2583473 / Žiadosti o vydaní pôžičkovej karty\nŽolík vydávanej v spolupráci s SKK č. *048501 zo dňa 23.06.2005 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu\ndo právoplatného skončenia vo veci samej.\n3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.06.2005 uzatvoril s právnou predchodkyňou žalovaného\nv 1. rade (spoločnosťou VÚB, a.s.) ako veriteľom Zmluvu č. 2583473 na základe Žiadosti o vydanie\npôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č. *048501, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver\nv rozsahu schváleného úverového rámca. Súčasťou zmluvy je Dohoda o zrážkach zo mzdy drobným\npísmom inkorporovaná v čl. V. Zúčtovanie, úhrada a platba, bod 31. písm. f) Obchodných podmienok\npre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s.\nv spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s.. V čase podpisovania Zmluvy o úvere\n\nnemal vedomosť o tom, že s podpisom Zmluvy zároveň uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. V\nsúvislosti s Dohodou, nebol na nič upozornený a nebolo mu nič ani vysvetlené. O samotnej skutočnosti,\nže súčasne so spotrebiteľskou zmluvou podpísal aj Dohodu o zrážkach zo mzdy sa dozvedel až od\nsvojho zamestnávateľa, ktorým je BUKOCEL, a.s. (žalovaný v 2. rade), ktorému žalovaný v 1. rade\nprostredníctvom spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. zaslal výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy, a\nto listom zo dňa 28.12.2020. Jeho skutočná vôľa smerovala k uzavretiu úverovej zmluvy a nie k uzavretiu\nďalšieho právneho úkonu, ktorým je dohoda o zrážkach zo mzdy. Jedná sa o nekalú obchodnú praktiku\nzo strany obchodníka. V konaní namieta neprijateľnosť Dohody o zrážkach zo mzdy zakomponovanej\nv úverovej zmluve z dôvodu, že predmetná Dohoda s ním nebola individuálne dojednaná, ale bola mu\npredložená na podpis spolu so samotnou spotrebiteľskou zmluvou. Mohol len Zmluvu spolu s Dohodou\nako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa celému predformulovanému obsahu. Dohoda je vyhotovená ako\nsúčasť samotnej Zmluvy napísaná veľmi drobným písmom a nebol poučený o dôsledkoch jej uzavretia\na nemal možnosť ju odmietnuť. Konanie obchodníka, ktorý podsúva na podpis takéto sporné dohody\no zrážkach zo mzdy považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 108/2024\nZ.z. o ochrane spotrebiteľa. Obchodník má mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu vyplývajúcu z\nokolností uzatvárania predformulovaných štandardných zmlúv, v ktorých zmluvné podmienky stanovuje\nsám obchodník. Obchodník má pritom väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a ľahšiu\ndostupnosť právnych služieb. V snahe získať finančné prostriedky som nemal inú možnosť, ako\npredloženú spotrebiteľskú zmluvu spoločne s inkorporovanou Dohodou podpísať. Jeho zamestnávateľ\n(žalovaný v 2. rade) je povinný vykonávať zrážky zo mzdy iba na základe jednoduchej výzvy žalovaného\nv 1. rade a on nemá žiadnu možnosť ani ich priamo zastaviť alebo obmedziť. Takáto povinnosť\nzamestnávateľa nastupuje bez ohľadu na to, či je vymáhaná pohľadávka dôvodná a zákonná. Žalovaný\nv 1. rade si tak ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím\nsa mu poskytuje priestor siahnuť na jeho majetok a vymáhať pohľadávku bez objektívneho posúdenia\nspotrebiteľskej zmluvy nezávislým orgánom. Spotrebiteľská zmluva totiž nesmie obsahovať neprijateľné\nzmluvné podmienky a musí byť v súlade s ustanoveniami právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa.\nVzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa\n§ 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia\núverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ). Konkrétne, podľa ZoSÚ, Zmluva musí okrem iného obsahovať: „ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný\na bez poplatkov“ (§ 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ). Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ: „Od spotrebiteľa nemôže veriteľ\npožadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.“ Zmluva tieto\nnáležitosti neobsahuje, preto je potrebné považovať úver aj za bezúročný a bezpoplatkový. Zároveň\npovažuje už prípadne celú pohľadávku z úverového vzťahu zo dňa 23.06.2005 veriteľa za premlčanú.\n4. Súd uznesením č.k. 11Csp/69/2024-24 zo dňa 10.09.2024 vydal neodkladné opatrenie a uložil\nžalovanému v 1.rade zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve č. 2583473 / Žiadosti\no vydanie pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č.*048501 zo dňa 23.06.2005 na výkon\nzrážok zo mzdy žalobcu do právoplatného skončenia vo veci samej a zároveň žalovanému v 2.rade\nzdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve č. 2583473 /\nŽiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č. *048501 zo dňa 23.06.2005\nna výkon zrážok zo mzdy žalobcu do právoplatného skončenia vo veci samej.\n5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil.\n6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Žiadosťou\no vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK, listom spoločnosti EOS KSI Slovensko\ns.r.o. zo dňa 28.12.2020, potvrdením spoločnosti BUKOCEL, a.s. zo dňa 02.08.2024, písomnými\nvyjadreniami žalobcu a žalovaného spolu s prílohami, prednesmi právnych zástupcov, výpoveďou\nžalobcu, potvrdením spoločnosti BUKOCEL, a.s., výplatnými páskami žalobcu.\n7. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav veci:\n8. Z predloženej Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa\n23.6.2005, vyplýva, že spoločnosť VÚB, a.s. prostredníctvom spoločnosti Slovenské kreditné karty, a.s.\n(jej právnym nástupcom je od 31.12.2005 podľa výpisu z obchodného registra je spoločnosť Consumer\nFinance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok) ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli zmluvu\nč.2583473. V článku II. Údaje klienta o zamestnaní Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, je ako\nzamestnávateľ žalobcu uvedený BUKOCEL, a.s., 093 02 Hencovce, IČO: 36 445 461. Podľa bodu VI.\n\nŽiadosti bol schválený úverový rámec 2887,87 eur (87.000,- Sk) a výška mesačnej splátky bola 96,26\neur (2900,- Sk).\n9. Podľa Článku VII. bod 4 zmluvy (časť Vyhlásenie žiadateľa-klienta), žalobca ako klient vyhlásil, že pred\npodpisom tejto Žiadosti/Zmluvy sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie\nkreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., v spolupráci s SKK, ktoré\ntvoria prílohu tejto Žiadosti/Zmluvy, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.\n10. Podľa Článku VII. posledný odsek žiadosti (za bodom 8), prijatím a schválením žiadosti zo strany\nVÚB, a.s. sa táto Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.\nvydávanej v spolupráci s SKK uzatvorenou medzi VÚB a.s. na strane jednej a klientom na strane\ndruhej podľa z.č. 258/2001 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Obchodné\npodmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných v spolupráci s SKK sú\nsúčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy.\n11. Ako vyplýva z listu spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 28.12.2020 adresovaného\nspoločnosti BUKOCEL, a.s. ako platiteľovi mzdy žalobcu, táto oznámila, že na základe Zmluvy o\nspolupráci zo dňa 2.1.2019 spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. vymáha pohľadávky žalovaného v 1.\nrade. Spoločnosť podľa §551 Občianskeho zákonníka vyzvala žalovaného v 2.rade ako platiteľa mzdy\nžalobcu, že je na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy alebo iného príjmu povinný pravidelne\nzrážať a vyplácať mu doručením tejto výzvy dohodnuté zrážky zo mzdy alebo z iných príjmov a to\naž do uspokojenia pohľadávky. Zároveň v liste poukázala na skutočnosť, že predmetné ustanovenie\nneoprávňuje zamestnávateľa ako platiteľa mzdy posudzovať predloženú dohodu, ani odmietnuť\nvykonávať zrážky zo mzdy na jej základe. Výška dlhu žalobcu ku dňu 28.12.2020 predstavovala istinu\nv sume 4499,99 eur, riadny úrok v sume 5106,79 eur, úrok z omeškania do postúpenia pohľadávky v\nsume 1183,49 eur, poplatky v sume 174,18 eur, úrok z omeškania po postúpení pohľadávky v sume 137\neur, spolu 11.101,45 eur.\n12. Z potvrdenia spoločnosti BUKOCEL, a.s. zo dňa 02.08.2024 vyplýva, že žalobca je jeho\nzamestnancom od 11.03.2020 naďalej s tým, že od mesiaca december 2023 vykonávajú zrážky zo mzdy\npre spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Bratislava. Doposiaľ bolo zo mzdy zrazených 734,52 eur,\nktoré boli poukázané na účet spoločnosti EOS Slovensko Finance, s.r.o.\n13. Podľa potvrdenia spoločnosti BUKOCEL, a.s. zo dňa 21.10.2024 je zrejmé, že žalobca je ich\nzamestnancom od 11.03.2020 naďalej. Zároveň potvrdili, že za mesiace december 2023 až august 2024\nboli zo mzdy žalobcu vykonaná zrážky pre spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. spolu vo výške 1040,24\neur, ktoré boli poukázané na účet spoločnosti EOS Slovensko Finance, s.r.o. Za mesiac december 2021\nbola tiež vykonaná a odoslaná zrážka zo mzdy vo výške 80 eur. K tomuto potvrdeniu boli predložené aj\nvýplatné pásky za mesiace 1/2021, 12/2023 až 8/2024.\n14. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 08.11.2024 uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej aj\n„Dohoda“), ktorá tvorí obsah Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.06.2005 (ďalej aj „Zmluva“),\nlogicky nemôže byť posudzovaná ako nekalá obchodná praktika podľa § 9 ods. 1 zákona č. 108/2024\nZ. z. ako uvádza žalobca, nakoľko je medzi nimi rozdiel bez mála 20 rokov. Žalobca by mal bližšie\nvysvetliť, na základe zákona a jeho konkrétneho ustanovenia (platného v čase uzavretia Dohody)\nodvodzuje nekalosť postupov postupcu alebo upustiť od ničím nepreukázaných obvinení a domnienok\nobdobného typu. Ak predmetom žaloby (petit) nie je určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, nie\nje žalovanému zrejmé, z akého dôvodu žalobca posudzuje obsah predmetnej Zmluvy a špekuluje nad\njej náležitosťami. Predmetom tohto konania je určenie neplatnosti právneho úkonu – dohody o zrážkach\nzo mzdy. Ak sa teda už žalobca púšťa do predmetnej polemiky, mal by uviesť aspoň svoj názor, osobitne\nv otázke, ako možno určiť RPMN pri kreditnej karte (?). V čase uzavretia zmluvy (o kreditnej karte)\nje známy len úverový rámec, nie však výška čerpania, čas čerpania / nečerpanie úveru, splatnosť, a\npod. Inak na túto skutočnosť zákonodarca aj reflektoval v zákone č. 258/2001 Z. z., a to v § 1 ods. 3\npredmetného zákona, kde platí výluka na tento typ úveru (kreditnej karty) a naopak uplatňuje sa § 3\nods. 6 predmetného zákona, kde sa RPMN nevyžaduje (napr. viď aj v neskoršej právnej úprave zák.\nč. 129/2010 Z. z. § 10 ods. 1 písm. a)). Uvedená námietka žalobcu je preto nie len irelevantná ale aj\nzásadne nesprávna. Celkovo z postupov žalobcu nie je zrejmé, z akého dôvodu sa vlastne domáha\nrozhodnutia vo veci samej, ak mohol koncipovať neodkladné opatrenie aj tak, že jeho právoplatnosťou\n\nsa celá vec bude považovať za vybavenú. Podľa názoru žalovaného žalobca podaným neodkladným\nopatrením dosiahol čo potreboval (uznesenie o jeho nariadení je medzičasom právoplatné) a ďalšie\nkonanie je absolútne neefektívne, nehospodárne a zaťažujúce všetkých zainteresovaných vrátane súdu,\nresp. skôr nasvedčuje súdichtivosti na strane žalobcu a/alebo jeho právneho zástupcu. Žalobca už\nv minulosti podal na Okresný súd Vranov nad Topľou návrh na nariadenie neodkladného opatrenia\nv obdobnom znení ako teraz, pričom tamojší súd v konaní 4Csp/8/2021 vydal neodkladné opatrenie\nuznesením zo dňa 11.02.2021 – vec t. č. zastupoval JUDr. Ondrej Barna, advokát. V danom spore\nišlo o reakciu na oznámenie nášho veriteľa zamestnávateľovi, aby začal zrážky zo mzdy podľa Zmluvy\n– to je presne to isté oznámenie, ktoré bolo priložené k žalobe aj teraz v tomto konaní. Na základe\nuvedeného neodkladného opatrenia zo dňa 11.02.2021 veriteľ – žalovaný pristúpil k rešpektovaniu tohto\nrozhodnutia, opravný prostriedok nepodal a žiadal u zamestnávateľa zastavenie zrážok zo mzdy listom\nzo dňa 18.02.2021. Obsahom predmetného neodkladného opatrenia zo dňa 11.02.2021 bolo aj uloženie\npovinnosti žalobcovi podať návrh na začatie konania vo veci do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia,\nkeďže žalobca nekoncipoval svoj návrh správne (neodôvodnil, že netreba). Nakoľko k tomuto právnemu\nkroku zo strany žalobcu nikdy nedošlo, tamojší uznesením zo dňa 10.11.2023 sp. zn. 4Csp/8/2021 zrušil\nneodkladné opatrenie zo dňa 11.02.2021, t. j. z dôvodu nepodania návrhu vo veci samej. Od tohto\nmomentu sa nič nestalo – žalovaný nežiadal zrážky opätovne. Momentálne sa vedie opätovne konanie\no nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je právoplatné (nakoľko žalovaný sa nemal žiadnu ambíciu\nsúdiť), na základe toho istého oznámenia o zrážkach, ktoré bolo už predmetom predchádzajúceho\nkonania a bolo zo strany žalovaného stiahnuté. Nelogický, súdichtivý postup žalobcu výsledkom ktorého\nje opätovné zaťažovanie súdu a žalovaného, ktorý to ešte bude musieť v konečnom dôsledku (opäť)\ncelé zaplatiť. Právny zástupca žalovaného pritom s touto skutočnosťou právneho zástupcu žalobcu\noboznámil a navrhol mu mimosúdnu dohodu v tom zmysle, že mu za podanie uhradí trovy právnej služby,\nkedy žalobca nesúhlasil z dôvodu, že žiadal aj navyše plnenia, ktoré absolútne netvoria predmet tohto\nkonania. Podľa názoru žalovaného takémuto konaniu žalobcu nemožno poskytnúť právnu ochranu resp.\nmu nemožno priznať nárok na náhradu trov konania, ktorý si uplatňuje duplicitne, svojím nezmyselným\na zmätočným konaním sa opakovane obohacuje a na mimosúdne riešenie veci pred podaním žaloby\nani len nevyzval. Podľa názoru žalovaného sú v tomto ohľade naplnené minimálne dôvody hodné\nosobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie trov podľa § 257 CSP, ak tak aspoň nie v plnom rozsahu\n(duplikovane). Na základe uvedeného žalovaný konštatuje, že uplatňovanie práv zo strany žalobcu je\nv tomto štádiu, po právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia – ktoré ani nebolo\nnutné, keďže žalovaný zrážky nežiadal a ďalšie zrážky začali iniciatívne zo strany zamestnávateľa\nžalobcu, absolútne nadbytočné a javí sa, že predstavuje len šikanózne uplatňovanie práv žalobcu s\njediným cieľom, a to vyťažiť nedôvodné plnenia pod prizmou statusu spotrebiteľa (hoc aj v podobe\nnedôvodných a neúčelných trov konania). Žalovaný nad rámec vyššie uvedeného uvádza, že v podanej\nžalobe neidentifikoval konkrétny zákonný predpis, z ktorého žalobca požaduje určenie neplatnosti\nprávneho úkonu - Dohody. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia právnej skutočnosti podľa §\n137 písm. d) CSP. Podmienky stanovené v ustanovení § 137 písm. d) CSP sú dve, pričom sa jedná\no podmienky kumulatívne. a) musí ísť o určenie právnej skutočnosti, právnej skutočnosti inej ako je\nurčenie práva alebo právneho vzťahu (§ 137 pís. d) CSP v spojitosti s ustanovením § 137 pís. c)\nCSP a contrario), b) Možnosť učenia takejto právnej skutočnosti musí explicitne vyplývať z ustanovenia\nosobitného predpisu. Prípustnosť takejto špecifickej určovacej žaloby musí tvrdiť a preukázať žalobca a\nto uvedením konkrétnej právnej normy, ktorá uvedené určenie explicitne pripúšťa (neplatnosť skončenia\npracovného pomeru, neplatnosť dobrovoľnej dražby, neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia).\nPodľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. apríla 2021, sp. zn. 9Cdo/7/2021: „Podľa novej právnej\núpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu.“\nAk v právnom poriadku takáto osobitná právna norma nie je, nejde o žalobu procesne prípustnú.\nPrávna norma, ktorá by umožňovala žiadať takéto určenie podľa názoru žalovaného v slovenskom\nprávnom poriadku neexistuje, rozhodne neexistovala v čase podpisu Dohody a žalobca ju v podanej\nžalobe ani neoznačil. V konaní nebolo tvrdené, nieto preukázané, že by veriteľ toto ustanovenie\nZmluvy, t. j. Dohodu použil (po predchádzajúcom konaní) a začal so zrážkami so mzdy, so zrážkami\nzo mzdy začal iniciatívne zamestnávateľ žalobcu, podanie neodkladného opatrenia tu bolo namieste\nvoči zamestnávateľovi. Ak žalobca odvodzuje prípustnosť žaloby podľa Občianskeho zákonníka, je\npotrebné nevyhnutne zodpovedať otázku, či právny úkon – Dohodu o zrážkach zo mzdy – je možné\npovažovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú zákon v spotrebiteľskom charaktere zmluvného\nvzťahu nepripúšťa, pričom žalovaný zastáva názor, že dané nie je. Rovnako odôvodňovať prípustnosť\nžaloby s poukazom na novú právnu úpravu, ktorá v čase podpisu Dohody neexistovala, je neprípustné z\ndôvodu zákazu retroaktivity. Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov upravuje § 551 Občianskeho\n\nzákonníka, v zmysle ktorého ide o dobrovoľné vykonávanie zrážok na základe písomnej dohody medzi\nveriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy. Ide o zabezpečovací inštitút, ktorým sa súčasne pohľadávka\nveriteľa aj uspokojuje. Dlžník dáva súhlas k tomu, aby sa pohľadávka postupne uspokojovala zrážkami\nzo mzdy. Dohoda musí mať písomnú formu, ktorej podstatným znakom je súhlas dlžníka s vykonávaním\nzrážok z jeho mzdy. Dohoda je účinná až potom, čo sa pohľadávka veriteľa stala zročnou a veriteľ ju\npredloží platiteľovi mzdy dlžníka. Z § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ nadobúda\nproti platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom predloženia dohody platiteľovi mzdy. Následne\nje platiteľ mzdy dlžníka povinný zrážať a vyplácať veriteľovi zrážky z dlžníkovej mzdy, a to pravidelne až\ndo uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Žalovaný zastáva názor, že v zmysle vyššie citovanej úpravy nie\nje obligatórnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov samostatnosť na osobitnej\nlistine, pričom § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nadobudol účinnosť\naž dňa 01.05.2014 (prípadná platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z hľadiska jej\nnáležitostí sa posudzuje podľa práva platného v čase jej vzniku). Žalovaný zároveň uvádza, že v čase\npodpisu Zmluvy (resp. Dohody) nebola zákonom upravená ani veľkosť písma, keďže uvedená právna\núprava bola prijatá až Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 141/2014 Z. z. účinným od 01.01.2015,\npričom žalovaný 1/ má za to, že Zmluva je písaná dostatočne veľkým písmom. Poukázal pritom na\nnázor Okresného súdu Prešov zo dňa 14.01.2016, sp.zn. 9C/389/2015. Predmetné ustanovenie o\nDohode neobsahuje žiadne zložité, resp. zavádzajúce právne formulácie. Aplikujúc výklad žalobcu\nnebolo možné so spotrebiteľom dohodu o zrážkach zo mzdy v podstate uzavrieť za žiadnych okolnosti.\nK tomuto žalovaný 1/ podotýka, že dohody o zrážkach zo mzdy sú stále súčasťou právnych predpisov\nSlovenskej republiky a aj keď zákonodarca reagoval na požiadavku vo forme samostatnej listiny,\nnebolo tomu tak v čase podpisu Zmluvy a je nevyhnutné aplikovať právne predpisy platné v čase\npodpisu Zmluvy, nakoľko spätná účinnosť sa tu nepripúšťa. V čase uzatvorenia Zmluvy boli splnené\nvšetky zákonné náležitosti v zmysle zákonných ustanovení platných v čase uzatvorenia Zmluvy (a\nDohody, ktorá je jej súčasťou). Uzavretá Dohoda má teda všetky zákonné náležitosti potrebné pre\nsvoju platnosť. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca v Zmluve, ktorú vlastnoručne podpísal,\nvýslovne súhlasil, aby v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch\nmesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa Zmluvy, veriteľ je oprávnený\npožadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy. Ex post tvrdenia, že žalobca nemal\nambíciu dané ustanovenie podpísať, nemožno vnímať nijak inak ako zásadne účelové tvrdenia, pričom\nsamotný spotrebiteľský status toto jeho konanie neospravedlňuje. Takýmto výkladom by dodávateľ pre\nprípad uzavretia akejkoľvek zmluvy so spotrebiteľom nikdy nemal istotu v tom, či spotrebiteľ vôbec\nzmluvu prečítal (napriek jeho vyhláseniu pri podpise), či obsahu porozumel a pod., napriek tomu, že\nspotrebiteľ je držiteľom občianskeho preukazu a nie je súdne obmedzený na spôsobilosti na právne\núkony. V predmetnej veci zároveň nie je sporné a žalobca to ani neuvádza (resp. nevyvracia), že sa\ns plnením dostal do omeškania a plnenia riadne a včas podľa Zmluvy neuhrádzal, sporným je výška\npohľadávky, ktorú mal uhradiť – avšak toto by bolo relevantné pre prípad, že by k aktivácii zrážok zo mzdy\ndošlo, avšak v danom prípade toto žalobca nepreukázal. Názor žalobcu, že ustanovenia o Dohode neboli\nindividuálne dojednané a nemal možnosť ich odmietnuť sú podľa žalovaného nepreukázané a účelové.\nŽalobca neuviedol jedinú výhradu k obsahu Zmluvy či Dohody v čase podpisu, až tu po bez mála 20 (!)\nrokoch. Žalovaný má za to, že Dohoda predstavuje jednu z foriem zabezpečenia poskytnutého úveru,\npričom zabezpečenie pohľadávky je zákonom aprobovaný inštitút aj keď je zmluvnou stranou spotrebiteľ\n- o to viac v čase podpisu Zmluvy. Zabezpečenie bolo v samostatnom bode Zmluvy – zreteľne označené\nv zornom poli čitateľa, teda pre priemerne obozretného čitateľa (koncepcia priemerne zorientovaného\nspotrebiteľa) nebolo možné ho prehliadnuť. Opätovne je nutné na tomto mieste zdôrazniť, že požiadavka\nna samostatnej listine v čase podpisu neexistovala, t. j. k porušeniu právnej normy dôjsť nemohlo,\nak v tom čase neexistovala. Okrem toho sa jednalo o štandardnú súčasť zmlúv - spotrebiteľských\núverov poskytovaných prakticky všetkými bankami v tom čase (notorieta). Obsah zmluvy bol veriteľom\nsíce vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočný jav, pretože návrh\nzmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe, vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď\nžalobca na obsahu Dohody alebo Zmluvy v tejto časti aktívne neparticipoval. Opačným výkladom by\nbolo nutné právne uzavrieť, že všetky zmluvy, ktoré hromadne uzatvárajú napr. štátne energetické\npodniky, (všetky) banky, (všetci) mobilný operátori atď. so spotrebiteľmi sú neplatné, čo žalovaný taktiež\npovažuje za výklad ad absurdum. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn.\n10Co/55/2020 zo dňa 24.06.2020. Podľa názoru žalovaného teda žalobca nemôže dobre argumentovať\ntým, že by snáď nemal vôľu za týchto podmienok Zmluvu uzatvárať (resp. Dohodu), keďže vzhľadom\nna jeho osobu (vek) mal a mohol byť v rozumnej miere informovaný, opatrný a obozretný. Tvrdenia\nžalobcu vo vzťahu k tomu, že zmluvné dojednanie (dohoda o zrážkach zo mzdy) je neurčité je podľa\n\nnázoru žalovaného taktiež účelové, nakoľko v Zmluve je veľmi konkrétne uvedený spôsob zabezpečenia\naj prípadný výkon zrážok. Jedná sa o zabezpečenie záväzku. Teda ak by sme prijali túto premisu,\npotom aj zabezpečenie formou záložného práva by bolo za každých okolností podľa výkladu žalobcu\nneplatné, nakoľko v čase podpisu úverovej zmluvy je zrejmá výška istiny, úroku a počet splátok, nie\nvšak to, kedy (a či vôbec) sa dlžník dostane do omeškania – teda aká bude výška zabezpečenia v\nrozhodnom čase výkonu záložného práva. Obdobne výkladom „zhoršenia postavenia spotrebiteľa“ by\nsa dalo argumentovať v prípade záložného práva, preto tento výklad žalobcu neprichádza do úvahy.\nS odľahčením totiž možno uviesť, že všetko, čo i len minimálne zabezpečí veriteľovu pohľadávku, je\nv neprospech spotrebiteľa a zhoršuje mu jeho zmluvné postavenie. Žalobca však opomína podstatnú\nskutočnosť, a to, že k aktivácii zabezpečenia záväzku dochádza spravidla a resp. výlučne vtedy, keď si\nspotrebiteľ prestane plniť svoje zmluvné povinnosti uhrádzať splátky úveru. Rovnako tvrdenia žalobcu o\ntom, že je zrejmý nedostatok slobodnej a vážnej vôle na uzavretie Zmluvy resp. Dohody (ako integrálna\nsúčasť), sú absolútne účelovými tvrdeniami, ktoré prichádzajú po bez mála 20 rokoch od podpisu\nZmluvy (dovtedy nikomu neprekážali). V tejto súvislosti žalovaný výslovne poukazuje na to, že nemožno\nzamieňať právnu argumentáciu právneho zástupcu žalobcu s tvrdeniami žalobcu, preto ak žalobca\nresp. jeho právny zástupca uvedené tvrdí, je bremeno dôkazu na ňom a mal by navrhnúť vykonanie\ndôkazu v tejto otázke (napr. výsluchom samého seba), inak uvedené nemôže tvoriť skutkový základ pre\nrozhodnutie. Platí prezumpcia poznania zverejnených právnych predpisov pre všetky subjekty práva (aj\npre spotrebiteľa). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 zo dňa\n29.06.2010, podľa ktorého „(...)ochranu spotrebiteľa nie je možné pojať ako ochranu ľahkomyseľnosti\na nerozvážnosti spotrebiteľa“ Žalovaný má za to, že Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné\npodmienky, obsahuje všetky náležitosti kladené zákonom o spotrebiteľských úverov platným v čase\npodpisu. Žalobca svojím podpisom potvrdil, že obsahu Zmluvy, vrátane Dohody, porozumel a prejavil\nvôľu byť nimi viazaný – aj svojim konaním postupoval v súlade s uvedeným. Európsky súd pre ľudské\npráva definuje spotrebiteľa ako osobu v rozumnej miere dobre informovanú, vnímavú a obozretnú. Z\ntakejto dikcie je potom možné vyvodiť, že spotrebiteľ by si mal byť vedomý svojho konania, a teda\nreflektujúc na konkrétnu žalobu žalobcu, ak žalobca Zmluve nerozumel, mohol ju odmietnuť podpísať.\nPodpísaním Zmluvy však žalobca prejavil súhlas s prípadným zrážaním zo mzdy, pričom uzavretie\ndohody o zrážkach zo mzdy nevylučoval ani samotný zákon. Aj pri zohľadnení istej miery ľahkovážnosti\nspotrebiteľa pri uzatváraní zmlúv je spotrebiteľ povinný postupovať obozretne, dôsledne sa so zmluvnými\npodmienkami oboznámiť, v prípade nejasností si žiadať ich ozrejmenie druhou zmluvnou stranou,\nprípadne inou znalou osobou a po dôkladnom zvážení rozhodujúcich skutočností sa rozhodnúť či do\nzmluvného vzťahu vstupuje, alebo nie. Za značnú nerovnováhu pritom nemožno považovať, že veriteľ\nmôže dohodu o zrážkach zo mzdy uplatniť v podstate priamo, bez súdneho rozhodnutia. Podľa Súdneho\ndvora EÚ vo veci C-34/13, Kušionová proti SMART Capital. Súdny dvor vyslovil, že sama možnosť\npresadzovania nárokov zo zmluvy aj bez ingerencie súdu (teda mimosúdne, priamo), nie je v rozpore\nso smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za predpokladu, že\nexistuje možnosť predbežne obmedziť takýto výkon (ak sa dohoda o zrážkach zo mzdy využíva na\nuspokojenie pohľadávok založených na neprijateľných podmienkach) a že existuje účinná následná\nsúdna kontrola. Vzhľadom na to žalovaný nepovažuje za preukázané, že by sama dohoda o zrážkach\nzo mzdy spôsobovala značnú nerovnováhu v právach žalobcu a že by bola neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou, ktorá by bola v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu\no neurčitosti dohody o zrážkach zo mzdy pre neuvedenie výšky pohľadávky. Pri dohode o zrážkach\nzo mzdy však už podľa § 551 ods. 1 Obč. zák. postačuje, ak je v nej označená pohľadávka veriteľa,\nktorá sa zabezpečuje. Pohľadávka je identifikovaná dostatočne vtedy, ak je identifikovaný jej právny\nzáklad, listina, v ktorej je obsiahnutá, účastníci zmluvy a pod., pričom všetky tieto údaje Zmluva resp.\nDohoda preukázateľne obsahuje. Záverom nemožno opomenúť, že doktrinálne platí priorita platnosti\nprávneho úkonu oproti neplatnosti, pričom neplatnosť právneho úkonu v súkromnoprávnom vzťahu by\nmala byť skôr výnimkou (nie pravidlom). Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej\nveci a interpretácii relevantných právnych úkonov nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti\npredmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom\nobčianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii\nvšetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v\nprospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu (nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp.\nzn. I. ÚS 640/2014). Na uvedenom nič nemení ani spotrebiteľský status žalobcu. Na základe uvedeného\npodľa názoru žalovaného neobstoja účelové a všeobecné argumenty žalobcu resp. jeho právneho\nzástupcu vznesené ex post s odstupom času bez mála 20 rokov odo dňa podpisu Zmluvy, najmä ak sám\nv tejto veci žiaden dôkaz nenavrhol a k uplatneniu riadne dojednaného zabezpečenia ani len nedošlo.\n\nNa základe uvedeného má žalovaný za to, že aj v prípade prijatia záveru o prípustnosti žaloby o určenie\nneprijateľnej zmluvnej podmienky, je táto absolútne nedôvodná v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené\npovažuje žalobu za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. Spolu s týmto vyjadrením predložil súdu aj\nlist spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 18.02.2021 adresovaný spoločnosti BUKOCEL, a.s.,\nv ktorom ho požiadal o zastavenie zrážok zo mzdy žalobcu, e-mailovú komunikáciu, uznesenie OS\nVranov nad Topľou sp.zn. 4Csp/8/2021 zo dňa 11.02.2021, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie\ntýkajúce sa zdržania použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Žiadosti o vydanie pôžičkovej\nkarty Žolík, vydávanej v spolupráci SKK zo dňa 23.06.2005. Zároveň bola žalobcovi v lehote 60 dní\nod právoplatnosti tohto uznesenia uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej. Zároveň predložil aj\nuznesenie sp.zn. 4Csp/8/2021 zo dňa 10.11.2023, ktorým súd zrušil neodkladné opatrenie Okresného\nsúdu Vranov nad Topľou sp.zn. 4CSp/8/2021 zo dňa 11.02.2021.\n15. Žalobca vo svojej replike zo dňa 28.02.2025 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,\nže nesúhlasí s tvrdením žalovaného. Je potrebné podotknúť, že podaniu žaloby predchádzal reálny\nzásah do práv žalobcu, keďže mu boli vykonávané zrážky zo mzdy v prospech žalovaného od mesiaca\ndecember 2023 v sume 734,52 €. Pokiaľ žalovaný uvádza, že nežiadal o výkon zrážok zo mzdy, tak\ntáto jeho argumentácia je v rozpore s faktom, že zrážky boli realizované a žalovaný ich „v pokoji“\nprijímal. Je potrebné mimosúdnu dohodu, aby všetky zrazené plnenia žalobcovi riadne vrátil (najmä\npokiaľ tvrdí, že zrážky „nechcel“)? Je to práve žalovaný, ktorý koná ziskuchtivo a jeho argumentácia\nje alibistická. Nemožno ani súhlasiť s námietkou žalovaného, že na ochranu práv žalobcu postačuje\nnariadené neodkladné opatrenie. Ak by tomu tak bolo, potom by súd v predchádzajúcom konaní\nnevyzval žalobcu na podanie osobitnej žaloby o zdržanie sa dohody o zrážkach zo mzdy. K dôvodom,\nprečo k tomu nedošlo zo strany predchádzajúceho právneho zástupcu Mgr. Barnu je irelevantné sa\nvyjadrovať. Na zabezpečenie ochrany práv žalobcu je potrebné vec meritórne posúdiť a rozhodnúť.\nKonštatovať nehospodárnosť, účelovosť a šikanóznosť možno skôr na strane žalovaného, ktorý svojou\nnedôvodnou procesnou obranou zbytočne zaťažuje súd a strany v spore, najmä pokiaľ mohol sám\npristúpiť k mimosúdnemu urovnaniu. Argumentácia žalovaného možno chce mať psychologický účinok,\nale koniec koncov nemôže mať žiadne právne účinky, a pre veci znalého čitateľa, ani psychologické.\nŽalovaný súčasne obhajuje uzatvorenú Dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom konštatuje, že táto je platná\na nie je uzatvorená v rozpore so zákonom. Vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy, jej neprijateľnosť\nnespočíva v tom, že by išlo o inštitút, ktorý právna úprava nepozná. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku\ntreba považovať takú, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach\na povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). V podanej žalobe\nžalobca však jasne špecifikoval, v čom vidí nekalú obchodnú praktiku zo strany dodávateľa pri\nuzatváraní sporných Dohôd o zrážkach zo mzdy, nedostatky v zmluve o spotrebiteľskom úvere a\nprítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok. Dohody o zrážkach zo mzdy vrátane spotrebiteľskej\nzmluvy majú bezpochyby tzv. formulárový charakter. Ako žalobca už uviedol v žalobe a návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia, zo strany dodávateľa nebol nijakým spôsobom upozornený na\npredmetnú Dohodu a poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia. Všetky zmluvné podmienky a listiny, ktoré\nžalobcovi boli predložené, predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah.\nŽalobca nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť obsah týchto podmienok. Mohol len Zmluvu\no spotrebiteľskom úvere vrátane inkorporovanej Dohody, t.j. ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa\ncelému predformulovanému obsahu. Žalovaný zatiaľ nijakým spôsobom relevantne nepreukázal, že\nso žalobcom viedol kontraktačný proces vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy. V ďalšom citoval\nustanovenia § 53 ods. 1 OZ, § 23a ods. 1, § 6 ods. 3 písm. a) b) zákona č. 634/1992 Zb. Na základe\ncitovaných ustanovení slovenská právna úprava už v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy obsahovala\nkomplexnú ochranu spotrebiteľa pred neprimeranými podmienkami, ktoré boli neskôr nazvané ako\nneprijateľné zmluvné podmienky. S účinnosťou už od 01.07.2001 Slovenská republika ústavným\nzákonom č. 90/2001 Z.z. v čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prijala inter alia aj záväzky náležite transponovať\nsmernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc po vstupe Slovenskej republiky do\nEurópske únie. V oblasti ochrany spotrebiteľa (najmä finančného spotrebiteľa) EÚ prijala viaceré právne\nzáväzné akty. Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách si EÚ stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom\npozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor vo fundamentálnom rozsudku Océano Grupo Editorial SA\nC-240/98 až C-244/98 konštatuje, že je nezanedbateľné nebezpečenstvo v prípade, keď priemerný\nspotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné\nzastúpenie advokátom majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Žalovaný\nnijakým spôsobom nepreukázal, že žalobcu dodávateľ poučil a náležitým spôsobom mu vysvetlil\n\njednotlivé ustanovenia Dohody o zrážkach zo mzdy ako aj samotnú podstatu tohto inštitútu. Predmetnú\nDohodu o zrážkach zo mzdy dodávateľ inkorporoval priamo do textu zmluvy a ju podsunul žalobcovi na\npodpis spoločne so spotrebiteľskou zmluvou. Predmetná Dohoda spolu so spotrebiteľskou zmluvou a\nďalšími dokumentmi obsahuje množstvo ustanovení vymedzených drobným písmom. Oboznámenie sa\ns takýmto počtom zmluvných podmienok predstavuje aj pre nadpriemerný subjekt práva veľmi náročnú\núlohu a už samotné prečítanie predmetných ustanovení zaberie množstvo času, nehovoriac o ich\nnáležitom objasnení a vysvetlení. Uzatváranie spotrebiteľskej zmluvy je totiž nevyhnutné posudzovať\nkomplexne. Dodávateľ sa nemôže alibisticky vyviniť z povinnosti náležitým spôsobom poučiť spotrebiteľa\no jednotlivých ustanoveniach vzťahujúcich sa na spotrebiteľskú zmluvu a povinnosti náležitým spôsobom\nspotrebiteľa poučiť o možnosti odmietnuť jednotlivé jej ustanovenia tým, že dohoda o zrážkach zo\nmzdy predstavuje zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky. Žalovaný sa takýmto jednoduchým\nspôsobom snaží navodiť dojem, že formálne boli naplnené zákonné podmienky pre využitie tohto\ninštitútu, avšak samotný zákonodarca v tejto súvislosti v spotrebiteľských právnych vzťahoch apeluje\nna prísnejšie posudzovanie uvedených právnych vzťahov. Dodávateľ konal v rozpore s požiadavkou\nodbornej starostlivosti, keď žalobcovi podsunul na podpis takúto spornú Dohodu o zrážkach zo mzdy,\nčo považujeme za nekalú obchodnú praktiku. Konanie dodávateľa predstavuje obchodnú praktiku, ktorá\npodstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa.\nNa margo poukazujeme na dôvodovú správu k ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o\nochrane spotrebiteľov, ktorý síce v čase podpísania Dohody o zrážkach zo mzdy ešte nebol platný a\núčinný, ale zákonodarca sa jeho prijatím snažil exaktne legislatívne reagovať na dovtedy nekalú prax\ndodávateľov: „Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy\nalebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu\nje táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom,\nstačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi\npostavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť\npoužívaný bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody\n(či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne\nju odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať\nriadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad,\ntak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.” Zákonodarca chcel prijatím tohto ustanovenia\nzákona o ochrane spotrebiteľa upozorniť na nekalé obchodné praktiky dodávateľov a zamedziť takémuto\nkonaniu. Neschopnosť spotrebiteľov nemôže byť legálnym zdrojom ziskov obchodníkov, poškodzujúc\nv konečnom dôsledku celú spoločnosť. To sa týka aj konania, ktoré sa vonkajšiemu pozorovateľovi\njaví byť ako ľahkomyseľnosť a nezodpovednosť, zo strany spotrebiteľa. V skutočnosti je to prejav\nslabosti spotrebiteľa, ktorý je vo väčšine prípadov do konania, javiacim sa ako ľahkomyseľné a\nnezodpovedné, vmanévrovaný agresívnymi reklamnými kampaňami obchodníkov, z ktorých sa zdá,\nže ak si spotrebiteľ produkt obchodníka kúpi, resp. dá si poskytnúť, ešte na tom zarobí. Štát nemôže\ndovoliť, aby táto „nezodpovednosť a ľahkomyseľnosť“ spotrebiteľov, ktorá je len prejavom ich slabosti,\nbola zdrojom neúmerných príjmov nič neprodukujúcich obchodníkov, keď jediným efektom ich činnosti\nje ochudobňovanie obyvateľov SR a transfer obrovských súm finančných prostriedkov do zahraničia,\nnamiesto toho, aby sa dostali do finančného „krvného“ obehu v SR, napr. cez maloobchodnú sieť, čo\nby v konečnom dôsledku podporilo výrobu, obchod, zamestnanosť a životnú úroveň všetkých vrstiev\nobyvateľstva. Vôľa žalobcu smerovala výlučne k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy, a nie k uzatvoreniu\nďalšieho právneho úkonu, Dohody o zrážkach zo mzdy. Čo sa týka argumentácie o bezúročnosti\na bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, túto\npovažujú iba za podpornú vo vzťahu k posúdeniu merita veci, a to neplatnosti Dohody o zrážkach zo\nmzdy, preto považujú za nadbytočné sa nad rámec argumentácie uvedenej v žalobe viac k tomuto\nvyjadrovať. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby súd žalobe vyhovel.\n16. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 18.03.2025 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,\nže replika žalobcu je skôr hodnotiacim úsudkom vo vzťahu k faktickým skutočnostiam preukázaným\nzo strany žalovaného, v ostatnom len všeobecným nesúhlasom s inštitútom dohody o zrážkach zo\nmzdy, s akcentom na potrebu ochrany spotrebiteľa z makroekonomického hľadiska. Replika žalobcu\nsa ani len nedotkla zásadných námietok žalovaného vo vzťahu k prípustnosti žaloby a ani nepoprela\nzásadné skutočnosti (ak tak len všeobecne). Špeciálne vo vzťahu k otázkam mimosúdnej dohody, kde\nžalovaný preukázal, že žalobca žiadal plnenia nad rámec predmetu tohto konania, je pre žalovaného\nnepochopiteľné, ako žalobca dospel k nehospodárnosti, účelovosti a šikanóznosti na strane žalovaného.\nUvedené tvrdenia žalobcu sú vyslovene neprijateľné, rovnako ako hodnotenie jeho procesnej obrany v\n\nsúdnom spore, ktorý žalobca inicioval bez predchádzajúcich rokovaní so žalovaným. Vyššie uvedené\njednotlivo i vzájomne – najmä zohľadňujúc nepopreté tvrdenia žalovaného - nasvedčuje dôvodnosti\naplikácie § 257 CSP, t. j. výnimočné nepriznanie trov žalovanému pre prípad, že by súd vyhodnotil jeho\nžalobu ako prípustnú a dôvodnú (s čím sa žalovaný nestotožňuje) Naďalej zostáva sporné, či zvolený\nprostriedok ochrany domnelých práv žalobcu je tým správnym prostriedkom, najmä ak k aktivácii dohody\no zrážkach zo mzdy nedošlo z dôvodov na strane žalovaného, ale zjavným pochybením zamestnávateľa\nžalobcu, ktorý mu spôsobil škodu. Naozaj doposiaľ nie je zrejmé, čo s týmto má žalovaný čo do\nčinenia a žalobca to odmieta vysvetliť, pričom na tejto premise stojí samotná dôvodnosť žaloby, t.\nj. aby súd neposudzoval len hypotetickú (akademickú) otázku platnosti dohody o zrážkach zo mzdy,\nale riešil reálny zásah do práv žalobcu (ktorý nespôsobil žalovaný). Súdna moc tu nie je na to, aby\nriešila hypotetické situácie a akademické otázky, ale rozumne usporiadala vzťahy medzi stranami\nsporu, resp. spory, ktoré z týchto vzťahov vznikli. Petit žaloby a jeho všeobecné odôvodnenie totiž\nnenasvedčujú žiadnemu zásahu do práv žalobcu zo strany žalovaného, preto je potrebné odmietnuť\nnezmyselné určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý žalovaný ani nekoncipoval. Konkrétne priamo\nodvolací súd sa k obdobným právnym otázkam vyjadril opakovane, kedy (v skratke) uzavrel, že ak\nje zmluvný vzťah ukončený (čo v danom prípade je), potom si veriteľ nemôže od dlžníka uplatňovať\nžiadne ďalšie nároky (čo ani neuplatňoval) a žaloba o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky –\ns tým súvisiacej neplatnosti určitého ustanovenia zmluvy (v danom prípade dohody o zrážkach zo\nmzdy) – nie je vhodným prostriedkom ochrany. Nemožno vyhovieť takej žalobe, ktorej prejednanie\nsíce (v teoretickej rovine) vedie k zisteniu formálneho rozporu konania dodávateľa so zákonom, no\nzároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry žalobcu (porovnaj uznesenie\nÚstavného súdu SR z 19. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 245/2016). V ďalšom poukázal na rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach, sp.zn. 11CoCsp/16/2021 zo dňa 20.04.2022 a sp.zn. 3CoCsp/10/2023 zo\ndňa 22.02.2024. Konkrétne v danej veci bola úverová zmluva uzavretá 13.06.2005, čo je približne 20\nrokov pred podaním tejto žaloby a pôvodný veriteľ vyhlásil splatnosť dňa 01.09.2012, t. j. zmluvný vzťah\nbol ukončený približne 12 rokov pred podaním tejto žaloby. Vo veci prebiehalo aj súdne konanie na\nOkresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3C/326/2015 titulom predmetnej úverovej zmluvy, na\nstrane žalobcu vystupovala Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ pohľadávky, neskôr žalovaný\n(tam ako žalobca) voči žalobcovi (vtedy žalovanému), toho času zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom,\nadvokátom. Uznesením zo dňa 30.12.2016 č. k. 3C/326/2015 súd konanie zastavil na základe späťvzatia\nžaloby, s ktorým späťvzatím žalobca (tam žalovaný) súhlasil. Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi je\npremlčaná, nevie si ju reálne nijak uplatniť (§ 54a Občianskeho zákonníka). To však neznamená, že\npohľadávka neexistuje – t. j. platby prijaté na dlh v podobe naturálnej obligácie nezakladajú bezdôvodné\nobohatenie na strane veriteľa. Rovnako ak zamestnávateľ poškodí zamestnanca zrážkami zo mzdy\n(a odvedie ich na účet veriteľa), ktoré však od neho veriteľ nežiadal vykonať, potom zodpovedá za\nporušenie škodu zamestnávateľ zamestnanca, nie veriteľ – veriteľ tu žiadnu právnu normu neporušil.\nNa základe je pomerne bezpečne zrejmé a preukázané, že žaloba o určenie neplatnosti dohody o\nzrážkach zo mzdy resp. určenie neprijateľnosti (neplatnosti) tejto zmluvnej podmienky nemá v danom\nprípade žiaden zmysel, keďže k zániku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v predmetnom\nspore došlo k 01.09.2012 t.j. viac ako tri roky (dokonca viac ako 10 rokov) pred podaním tejto žaloby.\nPreto žalovaný už nemá možnosť realizovať svoje práva z neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy\nresp. neplatnosti zmluvných podmienok a voči žalobcovi si ani žiaden nárok neuplatnil. Za tohto\nstavu, keď žalovaný nemá možnosť realizovať práva vyplývajúce z neplatných zmluvných podmienok a\nuplatňovať nároky voči žalobcovi na ich základe a ani ich voči žalobcovi reálne neuplatňuje (žalobca to\nv konaní ani netvrdil, len vyjadril rozhorčenie, že plnenie na platný dlh „nevrátil a pokojne si ponechal“),\npodaná žaloba o určenie neplatnosti tejto zmluvnej podmienky (ako aj odbočka bez pokračovania\nsmerom k bezúročnosti) nepredstavuje vhodný prostriedok ochrany práv žalobcu ako spotrebiteľa (jeho\nochrany pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a prípadným protiprávnym konaním\ndodávateľa), neplní svoj účel a slúži len k zbytočnému rozmnožovaniu súdnych sporov, a z týchto\ndôvodov podľa názoru žalovaného a v súlade s tu cit. názorom Krajského súdu v Košiciach v obdobných\nprávnych veciach je potrebné žalobu zamietnuť. V zmysle vyššie uvedených skutočností jednotlivo i\nvzájomne žalovaný nesúhlasí s podanou žalobou, považuje ju za nedôvodnú v celom rozsahu a navrhuje\nžalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.\n17. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu zotrváva\nna podanej žalobe ako aj na argumentácii uvedenej v písomnej replike. Čo sa týka samotných\nskutkových okolností, tak zo strany žalovanej boli vykonávané zrážky zo mzdy, pričom síce žalovaná\nstrana alibisticky popiera, že tieto nežiada, ale samotná žalovaná ich prijímala a zdráha sa ich vôbec\n\nvydať na čom aj stroskotali mimosúdne dohody, čiže z týchto dôvodov máme za to, že záujem na zdržaní\nsa výkonu zrážok zo mzdy meritórne je daný, považujú to za neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto\nnavrhujú, aby súd žalobe vyhovel.\n18. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že zotrváva na všetkých svojich\npísomných podaniach a vyjadreniach, ktoré boli doručované aj súdu. Žalovaný s podanou žalobou\nnesúhlasí, považuje ju za nedôvodnú a dokonca aj neprípustnú. Považuje ju za nielen nadbytočnú, ale\naj za šikanóznu a to z dôvodu, že žalobca ešte v roku 2021 podal návrh na vydanie neodkladného\nopatrenia na základe toho istého oznámenia o zrážkach ako to je aj v prejednávanom prípade, ale v\nroku 2021 žalobca napriek tomu, že mu súd uložil povinnosť podať aj návrh na začatie konania, vo\nveci tak neurobil a neakceptoval toho usmernenie zo strany súdu. Žalobca teraz opätovne zaťažuje\nsúd ako aj žalovaného tým, že rovnako žiada ako v roku 2021 na základe rovnakého oznámenia ako\nžiadal v roku 2021. S uvedeného dôvodu žalovaný považuje predmetnú žalobu za šikanóznu. Čo sa\ntýka dohody o zrážkach zo mzdy, k tomu sa rovnako vyjadrovali v písomnom podaní. V krátkosti majú\nza to, že predmetná žaloba je prípustná, nakoľko žalobca ani neidentifikoval konkrétny právny predpis\no ktorý sa opiera a na základe, ktorého požaduje určenie neplatnosti právneho úkonu a to dohody o\nzrážkach zo mzdy. Zároveň v čase podpisu predmetnej dohody bola aj zákonná úprava úplne odlišná\noproti súčasnosti. Žalobca súhlasil s predmetnou dohodou, podpísal ju a rovnako aj čerpal výhody z\núverového vzťahu. Navyše prešlo už 20 rokov od podpisu predmetnej zmluvy. Žalovaný má aj za to,\nže čo sa týka nejakých mimosúdnych dohôd, ktoré prebehli medzi stranami sporu, tak žalobca v rámci\ntýchto dohôd preukázateľne žiadal plnenia nad rámec tohto konania v súvislosti aj s tým, že nepoprel\núčinné tvrdenia žalovaného, majú za to, že v prípade ak súd sa rozhodne žalobe vyhovieť, je tu priestor\nna to, aby sa aplikoval § 257 CSP na výnimočné nepriznanie trov konania.\n19. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v predchádzajúcom konaní nebola podaná žaloba, nakoľko\njeho právny zástupca s ním nekomunikoval a neinformoval ho, preto zmenil právneho zástupcu. Od\nvydania neodkladného opatrenia v predchádzajúcom konaní 4Csp/8/2021 žalovaný realizoval z jeho\nmzdy zrážky. Je to uvedené vo výplatných páskach, ktoré mu zasielajú elektroniky. Zrážal mu za 10\nmesiacov a to sumu 1040,20 eur. Na otázku súdu či vie uviesť, v ktorých mesiacoch a v ktorom roku tieto\nzrážky boli vykonané uviedol, 12/2023, 1,2,3,4,5,6,7,8/2024. Na otázku právneho zástupcu žalovaného,\nči vie uviesť, ktorá spoločnosť dala návrh na vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré boli realizované v rokoch\n2023-2024 uviedol, že nevie, nepamätá sa. Kontaktovala ho účtovníčka, že mu musia zrážať zrážky.\n20. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:\n21. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v\nčase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,\nzmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,\nak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol\nindividuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ\nje osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej\nalebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej\nzmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.\n22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,\nktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka\").\n23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských\nzmluvách sú neplatné.\n24. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou\nzmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže\nvopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.\nV pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.\n\n25. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho\núkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností,\nza ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.\n26. Ako vyplýva z § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a\ndoplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení\nneskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských\núveroch“), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci\nsvojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj\npredávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako\nna výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.\n27. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o\nzrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.\nProti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda\npredložila. ( § 551 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).\n28. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych\nvzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť\nv rozpore s dobrými mravmi.\n29. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite\na zrozumiteľne; inak je neplatný.\n30. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom\nodporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n31. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách\nv čl. 3 bod 1 ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za\nnekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán\nvzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.\n32. Podľa čl. 4 bod 1 smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných\npodmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená\na na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné\npodmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.\n33. V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej\nforme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle\npodmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti\ns postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2 ( čl. 5 smernice ).\n34. V zmysle čl. 8 smernice členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia\nkompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho\nstupňa ochrany spotrebiteľa.\n35. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za\nneprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich\npoužitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských\nzmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ\nz povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných\npodmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany\ndodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá\nmožnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania\nneprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa\nich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe\npredbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa\nv dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.\n\n36. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože\nju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah\nobchodných podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je\npotrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.\n37. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej\núnie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,\naby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo\ndodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa\ntýchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok\n(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,\nďalej len „smernica“).\n38. Nepochybne zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom je teda\nspotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj\ns komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné\npovažovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.\n39. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú\nuzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§\n34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie\nktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy\nneobsahovala.\n40. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že ak žalobca chcel uzavrieť zmluvu o úvere,\nmusel uzavrieť aj dohodu o zrážkach zo mzdy zakomponovanú do zmluvy drobným písmom. Žalobca\nnemal možnosť uzavrieť túto zmluvu bez dohody o zrážkach zo mzdy. Vsunuté ustanovenie o dohode o\nzrážkach zo mzdy do zmluvy nepôsobí určito a zrozumiteľne a preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka neplatné.\n41. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo\nsúdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nv neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť\nochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,\nna základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných\nzmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok\nC-106/77 Simmenthal).\n42. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o\nzrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.\n43. Uvedenie menšieho písma v zmluve o úvere ohľadne tak významného zabezpečovacieho inštitútu,\nakým je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorý dodávateľovi umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku\npohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa je nepochopiteľný. Rozhodne takáto\nzávažná klauzula nemala byť uvedená drobným písmom uprostred súvislého textu zmluvy. Priemerný\nspotrebiteľ sa celkom dôvodne môže spoliehať na to, že menším písmom sú uvedené už menej závažné\na menej podstatné dojednania a tak podcení túto časť zmluvy.\n44. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,\nktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní\nktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže\nspotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie zmluvných\npodmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý úmysel,\nktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález I. ÚS 342/09\n(ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Opačne\ntext s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy.\n\n45. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v\nneprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej\nzmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne\npochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného\nsúdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).\n46. Súd dohodu o zrážkach zo mzdy uvedenú drobným písmom v zmluve o úvere podrobil preskúmaniu\naj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je\nzákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva.\n47. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť\nposkytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej\npraktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).\n48. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z\nobčianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov\niných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.\n49. Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku\ndôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť\nochranu. Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva.\nPojem dobré mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách\nmorálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu\ndobré mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva,\nktoré je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa\nstáva, že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok,\nnež dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v\nrozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia\nsúdu potrebného na právneho vzťahu.\n50. Zámer právneho predchodcu žalovaného dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky bez súdnej kontroly\npodpísaním Dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere, ktorú žalobca podpísal, súd hodnotí\nako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to\nnedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie\nnaruší správanie spotrebiteľa.\n51. Žalobca nemal vedomosť o následkoch dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré je zakomponované do\nzmluvy drobným písmom, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalobcu\nuzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy.\n52. Právny predchodca žalovaného v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti predložil žalobcovi\nna podpis zmluvu, ktorú žalovaný používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Uzavretie dohody je\ncieľ sledovaný žalovaným, nie však žalobcom ako spotrebiteľom, ktorý obsah formulára nemôže nijako\novplyvniť. Dopredu pripravený text v podobe formulára je vytlačený drobným písmom, čo spôsobuje, že\nbežný priemerne informovaný spotrebiteľ si tento text dôkladne neprečíta. Aj v prípade, že by uvedený\ntext prečítal a nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý\nprávnych dôsledkov uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Ak by žalovaný postupoval s odbornou\nstarostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o zrážkach zo mzdy zakomponovanú\nv strede textu písaného drobným písmom, týkajúceho sa ďalších skutočností (napríklad inkorporovanie\nVšeobecných obchodných podmienok do zmluvy). Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa\nprinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.\n53. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica\nRady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný\nspotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej\nSmernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej\nkvality života ľudí.\n\n54. V danom prípade je možné predpokladať, že uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy, tak ako je\nto vyššie uvedené sa žalovaný snažil vyhnúť posudzovaniu jednotlivých nárokov z pôvodnej zmluvy\no úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj\nnáležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup právneho predchodcu žalovaného, ktorý je výslovne\nšpekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, preto nemôže\npožívať právnu ochranu (§3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zo strany súdu pretože žalobca sa chcel\nvyhnúť posudzovaniu pôvodného zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich. Na základe dohody\no zrážkach zo mzdy žalovaný môže sám určiť výšku, akú ma zamestnávateľ žalobcu tejto zrážať.\n55. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica\nRady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch. Článok 6 Smernice\nRady 93/2013/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle\nefektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy ktorá,\nneumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve\no spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto\nsúvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok\nz dlžníkovej mzdy.\n56. Článok 4 a 14 Smernice rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov iných právnych\npredpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré, sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia\nuplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj\nbez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s\nustanoveniami, preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku čl.4 uvedenej smernice, alebo\nneumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia\nvykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy ( znenie písomných podmienok európskej komisie vo veci\nC-30/12 P.G. T./POHOTOVOSŤ, s.r.o. ).\n57. Súd poukazuje podporne aj na právnu úpravu § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane\nspotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, podľa ktorej je neprípustné zabezpečenie uspokojenia\npohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných\npríjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej\nlistiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.\n58. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,\nktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj\nkeď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred\njeho účinnosťou. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014)\n59. Aj v prípade, že súd priamo neaplikuje ustanovenie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. na predmetnú\nzmluvu uzavretú v roku 2005, môže ustanovenie zmluvy týkajúce sa dohody o zrážkach zo mzdy\nvyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a postup žalobcu popísaný\nvyššie ako nekalú obchodnú praktiku. Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve č. 2583473 / Žiadosti\no vydaní pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č. *048501 zo dňa 23.06.2005 nebola\ndojednaná individuálne, žalobca nemohl ovplyvniť obsah zmluvy. Zmluva ako celok mala formulárový\ncharakter. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je obsiahnutá v Zmluve a nie je uzavretá vo\nforme osobitnej listiny. Súd dohodu o zrážkach zo mzdy posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v\nzmysle § 53 Občianskeho zákonníka a považoval ju za neplatnú. Tento nárok je preto dôvodný.\n60. Podľa čl. 3 ods. 1,2 Smernice Rady 93/2013/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach\nv spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje\nza nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nstrán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne\ndohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,\nnajmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.\n61. Súd zároveň zdôrazňuje, že obrana žalovaného obsiahnutá v jeho vyjadreniach sa javí ako\nnedôvodná a to najmä z toho dôvodu, že žalovaný nerešpektoval pôvodné neodkladné opatrenie vydané\n\nvo veci vedenej pod sp.zn. 4Csp/8/2021. Neodkladné opatrenie bolo zrušené z dôvodu, že nebola\npodaná žaloba vo veci samej pre zlú komunikáciu medzi žalobcom a jeho vtedajším právnym zástupcom.\nŽalovaný napriek tomu, že vedel , že si uplatňuje právo z nekalej obchodnej praktiky, čo mu muselo\nbyť zrejme z rozhodovacej praxe súdov SR, si opätovne toto právo uplatnil a opätovne požiadal\no vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu, čo bolo súdu preukázané preloženými výplatnými páskami\nžalobcu. Zamestnávateľ nemôže realizovať takéto zrážky zo mzdy zamestnanca sám od seba, ale na\nžiadosť. Na veci nič nemení ani to, že žalovaný nie je pôvodný veriteľ. Ako je preukázané súčasný\nžalovaný sa stal právnym nástupcom pôvodného veriteľa, preto sú námietky žalovaného nedôvodné.\nNekorektné konanie veriteľa porušujúce práva spotrebiteľa ešte viac odôvodňuje potrebu vyhovenia\nžalobe žalobcu.\n62. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe žalobcu vyhovel. Drobným písmom vsunuté ustanovenie\no dohode o zrážkach zo mzdy do zmluvy o úvere, nepôsobí určito a zrozumiteľne, preto je v zmysle § 37\nods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. Zároveň sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda\nneplatnú, s poukazom na to, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných\nstrán v neprospech spotrebiteľa a nejedná sa o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Naviac\nbola uzavretá za použitia nekalej obchodnej praktiky, ako súd uviedol vyššie.\n63. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a uvádzané skutočnosti, súd vyhovel žalobe\nv celom rozsahu, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\n64. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\n65. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo\nveci.\n66. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v\nlehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník.\n67. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté v samostatnom uznesení v lehote do 60 dní\npo právoplatnosti rozhodnutia.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný\nsúd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na odvolanie.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\n\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia\ndomáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:7c351f23-ceca-4b37-b62d-b738db84659a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 640/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 688, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1"}, {"guid": "ussr:53975195-7554-40e6-aa6c-f45c83a75783", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 342/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 342/09 z 11. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-11", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53975195-7554-40e6-aa6c-f45c83a75783"}, {"guid": "61c59a82-9b7f-42c6-8be3-ed5b0471cd9a:356b7546-57c2-4af7-946b-a55209632062", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1", "spisova_znacka": "3MCdo/14/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2014 z 20. 4. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 1437, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8812213260.1"}, {"guid": "20e818a7-1aee-4f9e-9075-4527633d018b:15a10086-cd48-4864-9b9e-5813a5fc0341", "ecli": null, "spisova_znacka": "3CoCsp/10/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoCsp/10/2023 z 22. 2. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-02-22", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/20e818a7-1aee-4f9e-9075-4527633d018b:15a10086-cd48-4864-9b9e-5813a5fc0341"}, {"guid": "30b61e59-a008-4d54-8d39-0c47e8e99ef9:e315aa79-a957-45c6-9ee4-c70f2f8aa13a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:6120391818.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/16/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoCsp/16/2021 z 24. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-05-24", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:6120391818.1"}, {"guid": "5da64ace-4f42-4c2c-9826-caa7288d7fec:d2c16a30-cc53-4282-a4f1-20a435ea424b", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Co/55/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/55/2020 z 24. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-06-24", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5da64ace-4f42-4c2c-9826-caa7288d7fec:d2c16a30-cc53-4282-a4f1-20a435ea424b"}], "citovane_v": []}