{"guid": "b0298059-51c4-4183-9ab5-9084e3a9ddd0:02269f20-f67d-40b6-aea1-58a557cf97f3", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2025:8823201358.9", "spisova_znacka": "4C/45/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 4C/45/2023 z 25. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 25. februára 2025, sp. zn. 4C/45/2023, ECLI:SK:OSVT:2025:8823201358.9", "identifikacne_cislo": "8823201358", "sud": {"guid": "sud_163", "nazov": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-vranov-nad-toplou"}, "sudca": "JUDr. Barbora Kovaliková", "sudca_id": 3799, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-barbora-kovalikova-3799", "datum_vydania": "2025-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-1", "nazov": "§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-2", "nazov": "§ 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134.odsek-1", "nazov": "§ 134 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134.odsek-2", "nazov": "§ 134 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-134.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130.odsek-1", "nazov": "§ 130 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-872.odsek-6", "nazov": "§ 872 ods. 6 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-872.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-872"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/509", "nazov": "Zákon, ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník (509/1991 Zb.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/509", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/509-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-251", "nazov": "§ 251 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-251", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-251"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-7", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-70", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-134", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-130", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-872", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-251", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/02269f20-f67d-40b6-aea1-58a557cf97f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2025:8823201358.9", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2025:8823201358.9", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2025:8823201358.9/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Vranov nad Topľou\n4C/45/2023\n8823201358\n25. 02. 2025\nJUDr. Barbora Kovaliková\nECLI:SK:OSVT:2025:8823201358.9\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX X/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX,\n3/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX, 4/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.\nX, XXX XX G., zastúpení: JUDr. Miroslav Ondrušek, advokát, Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov,\nproti žalovanému: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, zastúpený: JUDr. Jozef Tarabčák, advokát,\nHlavná 13, 080 01 Prešov, o určenie vlastníckeho práva, takto\nrozhodol:\nI. U r č u j e , že pozemok zapísaný na LV č. XXX, k. ú. A., parcela registra „E“ s parc. č. 81/3, o výmere 829\nm2, druh pozemku ostatná plocha patrí do dedičstva po poručiteľovi C. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelému\ndňa 19.08.1993, naposledy bytom Medzianky v režime BSM.\nII. Žalobcom v 1. – 4. rade p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,\no výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06. 07. 2023 domáhali, aby súd určil, že\npozemok zapísaný na LV č. XXX, k. ú. A., parcela registra „E“ s parc. č.: 81/3, výmera: 829 m2, druh\npozemku ostatná plocha patrí do dedičstva po poručiteľovi: C. B., nar.: 01. 08. 1937, zomrelom dňa 19.\n08. 1993, naposledy bytom: Medzianky.\n2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú právnymi nástupcami po C. B.,\nnar.: 01. 08.\n1937, zomrelom dňa 19. 08. 1993, naposledy bytom: Medzianky. Žalovaný je evidovaný ako výlučný\nvlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. A. a síce, pozemku registra „E“ s parc. č.: 81/3,\nvýmera: 829 m2, druh pozemku ostatná plocha (ďalej len „pozemok“). Žalovaný bol ako údajný vlastník\npozemku zaevidovaný do katastrálnej evidencie na základe Rozhodnutia Správy katastra vo Vranove\nnad Topľou o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov č. sp. Z 783/2010 zo dňa 30. 03.\n2010 - 15/10. Právny predchodca žalobcov spolu so žalobkyňou č. 1, ako svojou manželkou nadobudli\nvlastnícke právo k pozemku na základe kúpno – predajnej zmluvy zo dňa 31. 05. 1966 (ďalej len\n„kúpna zmluva“) a to za kúpnu cenu vo výške 2.000,- Kčs od právneho predchodcu žalovaného (A.\nD. & Anna Onder). O nesúlade evidovaného stavu s právnym stavom, sa žalobcovia dozvedeli v\nobdobí roka 2018, kedy ich sused chcel budovať na vedľajšom pozemku a oboznámil žalobcov s touto\nnesprávnosťou. Do tohto momentu nemali žalobcovia vedomosť o tom, že nie sú evidovaní ako vlastníci\npredmetného pozemku. Približne na Veľkú noc 2022 žalobcovia iniciovali stretnutie so žalovaným, za\núčelom zosúladenia skutočnosti a katastrálnej evidencie k pozemkom. Žalovaný požiadal žalobcov o\nčas na premyslenie. Po mesiaci pri ďalšom stretnutí žalovaný už tvrdil, že on zmluvu neuznáva a údajne\nmu z kúpnej zmluvy vyplýva, že sa má podľa jeho názoru jednať o zmluvu nájomnú. Na tomto mieste\nje možné poznamenať, že z kúpnej zmluvy je jednoznačné, že sa nemôže jednať o nájomnú zmluvu,\n\nnakoľko kúpna zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti nájomnej zmluvy, avšak obsahuje všetky\nobligatórne náležitosti kúpnej zmluvy v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len\n„OZ“). Obdobne ak by mal žalovaný za to, že sa má jednať o zmluvu nájomnú, naskytá sa otázka, prečo\non, ani jeho právni predchodcovia (predchodca) nežiadal od žalobcov (a ich právneho predchodcu)\nnájomné vo výške 2.000,- Kčs mesačne. Pozemok nie je v blízkosti iných nehnuteľností žalovaného,\nnetvorí s nimi žiaden celok. Pozemok bol žalobcami asi rok po jeho kúpe celý ohradený, a kontinuálne\nobhospodarovaný. Podľa § 134 ods. 2 OZ v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy\nk zmluve o prevode nehnuteľností je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza\nregistráciou zmluvy. Hoc táto podmienka splnená zo strany žalobcov a ich právneho predchodcu nebola,\npoukazujú žalobcovia na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015, zo dňa\n14. 11.\n2018: „Pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba\nza podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11\nods. 1 listiny, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny,\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru považovať taký výklad § 134\nObčianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav\nnepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom\ndomnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje,\nresp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Ústavný súd\nzdôrazňuje, že taký výklad § 134 v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka, ktorý vo svojich dôsledkoch\nv značnom rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k\npozemku vydržaním, treba považovať jednoznačne za neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci podstatu\na zmysel zákonného inštitútu vydržania, a teda za ústavne neakceptovateľný. Ústavný súd konštatuje,\nže špecifiká sťažovateľovej veci a dĺžka uplynutého času vyvažujú nedôslednosť týkajúcu sa formálnych\nnáležitostí prevodu a držba tak môže byť považovaná za oprávnenú. Možno dodať, že napriek tomu, že\nv predmetnej veci získal sťažovateľ na základe ústnej zmluvnej dohody pozemok, ktorý mal v dlhodobej\nnerušenej a pokojnej držbe, nie sú prítomné signály zneužitia inštitútu vydržania, napr. nedôveryhodné\ndokumenty či svedectvá. Ďalej považuje ústavný súd za podstatné zdôrazniť, že pri ústavne konformnom\nvýklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že\ndržanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné\npodmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade\ns dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu,\nprípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“ Ako\nvyplýva z doloženej kúpnej zmluvy, kúpna cena bola dohodnutá a aj zaplatená. Zmluva bola podpísaná\npred svedkami, ktorí zároveň potvrdili vyplatenie hotovosti za pozemky. Je preto možné uzavrieť, že\nžalobcovia a ich právny predchodca pozemok poctivým spôsobom nadobudol. Osobitne poukazujú\nžalobcovia aj na skutočnosť, že od r. 1986 platili vyrubenú daň z nehnuteľností. Nakoľko je nesúlad medzi\nstavom právnym a evidovaným, ako aj z dôvodu, že ako vlastník pozemku je evidovaný žalovaný, je\ndaný naliehavý právny záujem žalobcov na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi\nC. B., H. nar. XXXX. Následne vzhľadom na všetky okolnosti je zrejmé, že žalobcovia, ako aj poručiteľ\nboli počas vydržacej doby dobromyseľní v tom, že im pozemok právom patrí a že ho poctivo nadobudli.\nŽalovaný sa ku pozemku nehlásil, neužíval ho, nedržal ho, nevstupoval naň, nevedel o ňom.\n3. K žalobe sa vyjadril podaním zo dňa 27. 12. 2023 žalovaný, ktorý uviedol, že nesúhlasí s tvrdením\nžalobcov a výslovne popiera, že by predchodca žalobcov v 2. - 4. rade mal nadobudnúť vlastníctvo k\nparc. EKN 81/3 o výmere 829 m2, ostatná plocha na základe zmluvy z 31. 05. 1966 za kúpnu cenu 2.000,Kčs. Zo zmluvy nevyplýva, že by účastníkom zmluvy mala byť žalobkyňa v 1. rade, ako manželka. Podľa\nžaloby sa žalobcovia mali dozvedieť o nesúlade „evidovaného stavu s právnym stavom“ v r. 2018, kedy\nich mal na to upozorniť sused, ktorého meno však neuvádzajú, pričom dovtedy nemali vedomosť o tom,\nže nie sú ako vlastníci evidovaní. Zo zmluvy nevyplýva, že by žalobcovia boli jej účastníkmi, preto ani\nnemohli mať žiadnu vedomosť či nevedomosť o tom, že by mali byť ako vlastníci evidovaní. Žalobcovia\npredložili uznesenie OS Vranov nad Topľou, č. 2D/2542/93, Dnot 1206/1994 z 12. 07. 1995, z ktorého\nuž vtedy mohli zistiť, že poručiteľ C. B., ktorý mal pozemok kupovať, nie je jeho vlastníkom. Teda vedeli\no tom, že pozemok nebol predmetom dedičstva a že poručiteľ nebol vlastníkom. Nesúhlasí s tvrdením\na popiera ho, že by žalobcovia iniciovali stretnutie za účelom zosúladenia stavu v katastrálnej evidencii.\nŽalobca v 2. rade sa dostavil za žalovaným, ale za účelom odkúpenia predmetného pozemku v lete\n2023. Žalovaný nesúhlasil s odkúpením, ani s ponúkanou cenou. Z toho vyplýva, že žalobcovia si boli\nvedomí, že poručiteľ vlastníctvo nenadobudol. Následne sa žalobca v 2. rade dostavil, kedy mu žalovaný\noznámil, že ceny sú 7 – 10,- € /m2. Tretí raz sa dostavil s právnym zástupcom s ponukou 1.000,- €, s čím\n\nnesúhlasil. Žalovaný uvedenú kúpnu zmluvu neuznal za platný vlastnícky titul, pretože v zachovalých\ndokladoch – bol dedo A. D. uvádzaný vždy ako A. D. – I., pretože v Medziankach bolo viacej rodín\nmenom Bašista a aj viacej A. D., preto sa rodiny odlišovali aj prímením. Žalovaný nadobudol predmetný\npozemok na základe dedičského rozhodnutia D182/72 z 12.7.1972, po svojom neb. starom otcovi ako\nparc. 81/3, stavebný pozemok o výmere 7á 37m2 v záp. č. XXX k.ú. A.. Predchodca žalobcov C. B.,\naj keby predložená kúpna zmluva mu mohla založiť titul na dobromyseľnú držbu, nemohol nadobudnúť\nvlastníctvo vydržaním, pretože na základe D 182/72 by mu dobromyseľná držba bola prerušená, ak by\npozemok užíval. Popiera však, že by od r. 1966 do r. 1972 pozemok užíval. Žalovaný po smrti svojho\nstarého otca a po dedičskom konaní zisťoval, v akom stave sa nachádzajú pozemky, ktoré zdedil. Takto\nzistil aj to, v akom stave je parc. 81/3 KN a pri jej obhliadke sa stretol s poručiteľom C. B., ktorý sa\nho pýtal, či môže pozemok užívať. Žiadnu zmluvu však nespomenul. Žalovaný mu užívanie odsúhlasil,\navšak výslovne zdôraznil, že v prípade, ak ho bude potrebovať, musí ho uvoľniť. O týchto skutočnostiach\nmá vedomosť aj manželka žalovaného. Žalovaný bol zapísaný ako vlastník na základe cit. rozhodnutia\nŠN Vranov n/Topľou, D 182/72 na LV č. XXX k.ú. A. a toto jeho vlastníctvo bolo potvrdené aj rozhodnutím\nSprávy katastra Vranov, č. Z783/2010 z 30.3.2010 o schválení ROEP. Žalobcovia mali možnosť aj v\nkonaní o ROEP uplatniť svoje právo na usporiadanie vlastníctva k predmetnej parcele, čo však nevyužili.\nZ toho vyplýva, že si boli vedomí toho, že vlastníctvo nenadobudli, ani ich predchodca C. B.. Dovoľuje\nsi poukázať na ustálenú judikatúru dovolacieho súdu, z ktorej vyplýva, že podľa §134 a nasl. Obč.\nzák. v znení účinnom do 31.12.1991, sa vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobúda účinnosťou zmluvy, na\nktorú je potrebná registrácia štátnym notárstvom. Podľa tejto judikatúry Omyl držiteľa vychádzajúci z\nneznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona\nje právny omyl neospravedlniteľný a preto nemôže byť dobromyseľným držiteľom. (viď rozhodnutia\n3Obdo/42/2018 z 21.8.2018, 5Cdo/49/2010, 4Cdo/361/2012 – R74/2015, 4Cdo/283/09 – R73/2015,\n3Cdo/46/2017). Žalovaným uvádzaný nález III.ÚS 484/2015 judikoval v bode 57, že „… pri ústavne\nkonformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený\no tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol.“ V tomto prípade nemohol byť právny predchodca\nžalobcov presvedčený objektívne o tom, že pozemok poctivým spôsobom nadobudol, pretože už v r.\n1972 bol žalovaným upozornený, že vlastníctvo nadobudol žalovaný dedením. Ak by aj jeho držba\ndo r. 1972 bol dobromyseľná, týmto upozornením by bola prerušená. Ani žalobcovia nemohli byť\ndobromyseľnými držiteľmi, pretože minimálne od 12.7.1995, kedy bolo vydané dedičské rozhodnutie po\nC. B., museli vedieť, že nebol vlastníkom pozemku. Počas jeho života nemali žiadny titul, na základe\nktorého by mohli byť dobromyseľnými držiteľmi. Z textu predloženej kúpnej zmluvy nie je zrejmé, kedy\nbola uzatvorená. Dátum 31.mája 1966 je dňom, kedy ho prejednala rada MNV. Z textu zmluvy nevyplýva,\nže sumu 2.000,- Kčs A. D. prevzal pri podpísaní zmluvy. Popiera preto, že kúpna cena bola zaplatená.\nVychádza pri tom zo skutočnosti, že A. D. – starý otec žalovaného, nikdy nespomínal ani uzatvorenie\nkúpnej zmluvy, ani zaplatenie 2.000,- Kčs ani žalovanému, ani nikomu inému v rodine, naopak dával\nmu do pozornosti, že po ňom bude dediť pozemky, ktorú sú v družstve, ale aj pozemky v obci. Ak\nby predmetný pozemok odpredal, nesporne by sa o tom zmienil. Zák. 68/2021 Z.z. novelizoval zák.\n161/2015 Z.z. (CMP) a zaviedol novú úpravu vydržania ako obligatórne konanie podľa §359a, až 359k)\nCMP. Táto úprava vylučuje, aby sa o vydržaní konalo a rozhodovalo podľa ust. CSP o určení vlastníctva.\n4. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 21. 02. 2024 vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že\npopierajú všetky skutkové tvrdenia žalovaného a v zmysle ust. § 151 ods. 2 CSP ohľadne skutkových\ntvrdení, ktoré sa týkajú konania alebo vnímania žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, poukazujú\nna skutočnosti uvedené v žalobe, ako aj v tomto vyjadrení. Ak žalovaný uvádza, že zo zmluvy údajne\nnevyplýva, že jej účastníkom je aj žalobkyňa 1/, poukazuje na ust. § 143 OZ účinného ku dňu uzavretia\nkúpnej zmluvy a síce, 31.05.1966: „V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže\nbyť predmetom osobného vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva, s\nvýnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej\npotrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.“ Žalobkyňa 1/ je uvedená v záhlaví zmluvy,\nako manželka C. B.. Ak sa žalovaný snaží navodiť dojem, že žalobcovia nemali vedomosť o tom, že sú\nvlastníci daného pozemku, je toto tvrdenie v priamom rozpore so žalobcami predloženým dôkazom –\nkúpnou zmluvou, ktorá je v rodine žalobcov od jej uzavretia a síce, od 31.05.1966. Zároveň je tvrdenie\nžalovaného prekvapivé, pretože pri dome žalobcov sa daný pozemok nachádza, rodina žalobcov daný\npozemok obhospodarovala, oplotila, udržiavala a nemala až do r. 2018 čo i len pochybnosť o tom,\nže nie sú vlastníkmi predmetného pozemku, nakoľko ho užívajú nepretržite od r. 1966. Zdôrazňuje,\nže za účelom vyvrátenia skutočnosti o užívaní pozemku žalobcami a ich právnymi predchodcami\nžalovaný neprodukoval žiaden relevantný dôkaz. B., ktorý upozornil žalobcov na nesúlad reálneho stavu\n\ns evidenciou je p. C. A.. Ak žalovaný vyvodzuje z uznesenia OS Vranov nad Topľou, že nemal byť p. B.,\nako poručiteľ vlastníkom pozemku poukazuje na skutočnosť, že dané uznesenie je z r. 1993 a v zmysle\nust. § 872 ods. 6 OZ by aj v prípade pravdivosti argumentácie žalovaného uplynula vydržacia doba\nod 1966 do 1993. Zároveň, ak aj nie je v danom uznesení o dedičstve (2D/2542/93) zakomponovaný\ndaný pozemok, neprelamuje táto okolnosť tú skutočnosť, že poručiteľ pozemok riadne nadobudol, hoc\nnadobudnutie nebolo zaevidované zákonom predpokladaným spôsobom. Žalobcovia v žalobe poukázali\nna znenie nálezu ÚS SR sp. zn.: II. ÚS 484/2015, zo dňa 14. 11. 2018 (ďalej len „nález ÚS“), z ktorého\nplynie, že nemôže byť rozhodujúce, že žalobca pri nadobudnutí pozemku nadobudnutie vlastníctva nedal\npredpísaným spôsobom zaevidovať. Podstatné je, že pozemok riadne, čestne nadobudol, a zaplatil zaň\nkúpnu cenu, čo je v tomto prípade nesporné. Ak nebola kúpa pozemku zaevidovaná, je zrejmé, že nebol\npozemok uvedený v majetkovej podstate dedičstva (2D/2542/93). Napriek tomu však vydržacia doba\nuplynula, a o tom, že nie sú žalobcovia vlastníkmi sa objektívne dozvedeli až v r. 2018. Žalobcovia v r.\n2022 navštívili žalovaného nie za účelom odkúpenia pozemku, ale za účelom jeho prepisu zo žalovaného\nna žalobcov a teda za účelom „zosúladenia papierov.“ Žalovaným tvrdené „neuznanie“ kúpnej zmluvy\nz dôvodu „prezývky“ je absurdné. Žalovaný nepopiera podpis svojho právneho predchodcu a zmluvu\nrozporuje z dôvodu, že sa mu v tejto dobe (r. 2022 -2023) nepáči, že v r. 1966 jeho právny predchodca\npredal pozemok za sumu 2.000,- KČS. To bolo predmetom rozhovoru žalovaného a žalobcu 2/. Naproti\ntomu však žalobcovia neuznávajú a namietajú správnosť dedičského konania v r. 1972, nakoľko\nžalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku, ktorý jeho právny predchodca previedol\nza kúpnu cenu. Kúpna zmluva z ktorej odvodzujú vlastnícke právo žalobcovia má osvedčený podpis\nzmluvných strán a zároveň je v nej svedkami potvrdené prevzatie kúpnej ceny predávajúcimi, teda\npráve tá podstatná skutočnosť, na ktorej zakladá nález ÚS vlastnícke právo žalobcov. Relevantnou\nskutočnosťou je aj to, že dedičské konanie bolo zaevidované do katastrálnej evidencie až na základe\nROEPu, teda v r. 2010. Naproti tomu žalovaný tvrdí nereálne hypotézy. De facto žalovaný chce, aby\nžalobcovia museli druhý krát kúpiť pozemok, ktorý žalovaný nikdy neužíval a ani o ňom nevedel. Keďže\nžalovaný navrhol ako kúpnu cenu za pozemok typu „ostatná plocha“ sumu vo výške 10.000,- €, bol tento\nnávrh ceny vyhodnotený žalobcami ako úžernícky. Nie je teda pravdou, že by navrhol žalovaný cenu 7 –\n10 €. Následne ak žalobca 2/ navštívil žalovaného v lete r. 2023 s ponukou 1.000,- €, jednalo sa o snahu\no mimosúdne riešenie sporu a to v zmysle zásady hospodárnosti a rýchlosti dosiahnutia zosúladenia\nprávneho stavu so skutočným. Žalobcovia namietajú výsluch manželky žalovaného, nakoľko ako vyplýva\nz obsahu vyjadrenia žalovaného, jeho manželka môže mať len sprostredkované informácie práve od\nžalovaného. Môže vypovedať len a výlučne k tomu, čo jej niekto povedal. Priamu vedomosť plynúcu z jej\nvlastného vnímania okolitého sveta manželka žalovaného (podľa obsahu vyjadrenia žalovaného) nemá.\nJej výsluch teda nemôže potvrdiť ani vyvrátiť žiadne z tvrdení žalovaného. Žalovaný ani len netvrdí, že\nmanželka bola prítomná pri akomkoľvek relevantnom dianí. Nemôže teda vypovedať ku okolnostiam\npodstatným pre prejednávaný prípad. Žalobcovia výslovne popierajú zavádzajúce a vedome nepravdivé\ntvrdenie o tom, že mal žalovaný údajne kontrolovať pozemky a v r. 1972 dovoliť právnemu predchodcovi\nžalobcov (ako 21 ročný mladík) užívať pozemok. Je priam nepochopiteľné, aby právny predchodca\nžalobcov, ktorý mal k dispozícii kúpnu zmluvu toleroval takúto čo i len myšlienku žalovaného. Žiadne\ntakéto stretnutie sa neudialo. Je nesporné, že ak by žalovaný skutočne prišiel za p. B. v r. 1972, od p. B.\nby hneď vedel o kúpnej zmluve z r. 1966 a že daný pozemok dedičstvom nenadobudol, pretože pozemok\nbol predaný p. B.. Práve táto zavádzajúca myšlienková konštrukcia preukazuje nedôveryhodnosť\nžalovaného. Je totiž nemožné, aby pri konfrontácii o vlastníctve pozemku nebol p. B. v r. 1972 poukázal\nna to, že je skutočným vlastníkom pozemku. V zmysle uvedeného nie je logický a ani možný taký\nsled udalostí, ako popisuje žalovaný. Svojím vedome nepravdivým tvrdením sa síce žalovaný snažil\npretrhnúť plynutie vydržacej doby, ale nelogickosť a absurdnosť ním uvedených tvrdení preukazuje\ndobromyseľnosť žalobcov a ich právnych predchodcov. Zároveň z vyjadrenia žalovaného de facto plynie,\nže p. B. (kupujúci), ktorý s manželkou pozemok pri svojom rodinnom dome kúpil, ho údajne nemal\nužívať po dobu šiestich (6) rokov (1966 – 1972). Jedná sa evidentne o absurdnú a nenaplniteľnú úvahu.\nPrečo by predsa p. B. pozemok kupoval, aby ho šesť rokov neužíval. Žalovaný neuvádza žiadnu logickú\nsúvislosť, prečo by mal p. B. ako vlastník pozemku čakať na smrť predávajúceho a na to ho navštívil vtedy\n21 ročný žalovaný (údajne z vlastného podnetu žalovaného, ktorý mal údajne kontrolovať pozemky),\naby sa žalovaného pýtal na súhlas s užívaním pozemku. Na margo tvrdenia, že mali žalobcovia, resp.\nich právni predchodcovia byť aktívni v konaní ROEP je potrebné podotknúť, že žalovaný neuvádza,\nže žalobcovia a ich právny predchodca/ predchodcovia (ďalej len „PP“) mali o danom ROEP konaní\nakúkoľvek vedomosť. Žalovaný a jeho PP neuviedli túto podstatnú skutočnosť a síce, že pozemok bol\nuž raz predaný, žalobcov a ich PP o danom konaní neupozornili a neuviedli ani ROEP komisii/orgánu, že\nje im priznaný aj pozemok, ktorý užívajú žalobcovia. Ak PP žalovaného zamlčal pred svojou rodinou, že\n\npredal predmetný pozemok, táto skutočnosť nezaťažuje žalobcov. V náleze ÚS sa ÚS SR vysporiadal aj\ns rozhodnutiami NS SR, ktoré uvádza žalovaný a to tak, že dané rozhodnutia sú prekonané. Na margo\nnasledovnej argumentácie žalovaného v zmysle, že p. B. (PP) údajne nebol presvedčený o tom, že\npozemok poctivým spôsobom nadobudol v r. 1966 z dôvodu dedičského konania v r. 1972 uvádzajú,\nže sa jedná o zmätočné tvrdenie, ktoré je vnútorne rozporné. Predsa kúpna zmluva bola uzavretá v r.\n1966. Žalovaný teda mylne prepája poctivé nadobudnutie držanej veci (úhrada kúpnej ceny viď nález\nÚS) s plynutím vydržacej doby. Popieranie obsahu kúpnej zmluvy je absurdné a ničím nepodložené.\nKúpna zmluva je opatrená viacerými podpismi. Je v nej výslovne uvedené, že členovia rady potvrdzujú\naj vyplatenie a prevzatie kúpnej ceny. Snaha žalovaného o popretie poctivého nadobudnutia pozemku\nje teda vyvrátená samotným obsahom kúpnej zmluvy.\n5. K vyjadreniu žalobcov sa podaním zo dňa 04. 04. 2024 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že trvá na\ndoterajších vyjadreniach. Nad rámec uviedol, že z listín, pripojených k vyjadreniu z 27. 12. 2023 ako\ndôkaz vyplýva aj to, že podpis na zmluve z r. 1966 predávajúceho A. D. nie je jeho podpisom, preto aj\nnapriek tomu, že v zmluve je uvedené, že podpísal kúpnu zmluvu, tento podpis sa nezhoduje a preto\npopiera, že zmluvu podpísal. Podľa platnej právnej úpravy v čase podpisu zmluvy v §460 O.z. prešlo\nvlastníctvo na základe dedičského rozhodnutia D182/72 bez ohľadu na to, kedy bolo v KN zapísané, ku\ndňu smrti poručiteľa. Zápis v KN má a aj v čase dedičského rozhodnutia mal iba evidenčný charakter.\nPopiera však, že bolo zapísané až v r. 2010 pri ROEP. Nesúhlasí a popiera tvrdenie, že žalovaný\nnavrhol kúpnu cenu 10.000,- €. Žalovaný vyslovil nesúhlas s ponukou 1.000,- € a sám uviedol, že\npozemky sa predávajú v cene 7-10,- €/m2. Táto skutočnosť t.j. akú cenu navrhol, však pre rozhodnutie\nnemá podstatný význam. Iba potvrdzuje skutočnosť, že žalobcovia chceli pozemok odkúpiť. Trvá aj na\nvyjadrení ohľadom stretnutia žalovaného a neb. C. B. v r. 1972, ktorý žiadnu kúpnu zmluvu nespomínal\nzrejme preto, že si bol vedomý toho, že nie je vlastníkom. Pozemok parc. č. 81/3 bol pôvodne o výmere\n737 m2 (teraz 939 m2) a pôvodne aj v čase dedičstva v r. 1972 bol stavebným pozemkom. Podľa §135a,\nods. 2 zák. 131/1982 Zb. (novela OZ účinná\n01. 04. 1983 – 31. 12. 1991) vlastníctvo\nk pozemku, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§199 ods. 1) nadobúda do\nvlastníctva štát. Ak by teda bola držba predchodcu žalobcov oprávnená, vydržal by vlastníctvo pre štát\na v takom prípade by neboli aktívne legitimovaní.\n6. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 05. 06. 2024 vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že\npozemok bol zakúpený za finančné prostriedky patriace do BSM. Pozemok je/bol v zmysle uvedeného\nv BSM. Ak súd žalobe vyhovie, tak bude pozemok predmetom dodatočného dedičstva, kde bude taktiež\nvyporiadané BSM C. B. a A. B., H. J.. Ďalej poukázali na bod 2/ Kúpno-predajnej dohody zo dňa\n31.05.1966: „C. B. manželka A. J. odkupuje horeuvedený pozemok ako aj za horeuvedených podmienok\nza sumu 2000 Kčs, s tým že pozemok okamžite preberám do užívania ako aj do vlastníctva a začnem\ns ním nakladať ako so svojím. A. D. prehlasuje že touto dohodou automaticky prestáva byť vlastníkom\npozemku a nikdy si naň nárok nebude činiť lebo tento odpredal.“ V závere Kúpno-predajnej dohody je\ntaktiež uvedené: „Taktiež rada súhlasí s tým, aby cez tento pozemok žiaden prechod verejný nebol /\npešník/ a tento B. C. si môže ohradiť.“ Nakoľko zo samotnej kúpno-predajnej dohody plynie, že p. B. st.\npreberá pozemok do užívania a začne s ním nakladať a zároveň, že sa príslušná rada MNV vyjadrila,\nže si môže pozemok aj oplotiť, tak je nesporné, že p. B. si pozemok kúpil preto, aby ho užíval a nie\npreto, aby čakal na smrť predávajúceho a následne aby čakal na príchod 21 ročného žalovaného, aby\nmu ten dovolil zakúpený pozemok (pri jeho dome) užívať. Ak by žalovaný tvrdil pravdu o návšteve\nv r. 1972, tak by rozhodne nenechal C. B., žalobkyňu 1/ a ich právnych nástupcov užívať pozemky\nzdarma. Zároveň by rozhodne danú „návštevu spomenul“ C. B. ml., a jeho dcére J. A., H. B., keď\nzačali danú vec riešiť so žalovaným v r. 2022. Ak by žalovaný bol vlastníkom a mal o tom vedomosť\nod r. 1972 tak, ako sa to snaží navodiť, tak by aj platil daň z pozemku. Žalovaný však daň za daný\npozemok neplatí, do r. 2022 nemal žiadnu vedomosť o danom pozemku. Nedôslednosť týkajúca sa\nformálnych náležitostí prevodu vlastníckeho práva k pozemku (1966) mala za následok zakomponovanie\npozemku do dedičského konania D 182/72. Avšak aj napriek dedičskému konaniu D 182/72 pozemok\nužívali naďalej nerušenie žalobcovia a ich právny predchodca. Žalovaný popiera že bol ako vlastník\npozemku zapísaný až pri ROEP v r. 2010. Nakoľko žalovaný z daného tvrdenia vyvodzuje pre seba lepšie\npostavenie, zaťažuje ho dôkazné bremeno. Namietajú preto, že žalovaný nedoložil do konania žiaden\ndôkaz, ktorým by preukázal svoje vlastnícke právo pred ROEP v r. 2010. Zároveň uvádzajú, že účelom\nROEP je zaevidovanie vlastníka pozemku z údajov dostupných konajúcemu orgánu. Vo vyjadrení ku\nžalobe žalovaný neuvádza, že predajca zmluvu nepodpísal. Dané uvádza až v duplike na repliku\nžalobcov, kde žalobcovia uviedli, že žalovaný nerozporuje podpis predávajúceho. Zároveň sa žalovaný\n\nnemôže kvalifikovane vyjadrovať ku pravosti podpisu jeho právneho predchodcu, nie je totiž znalec, ani\nznalecký ústav. V súvislosti s podpisom predávajúceho je potrebné poukázať na skutočnosť, že komisia\n– svedkovia osvedčuje, že predávajúci pred nimi kúpno-predajnú dohodu podpísal, nie však, že sa jedná\no podpis predávajúceho, ktorý predávajúci používa vždy a za každých okolností. Čo treba rozumieť pod\npojmom podpis totiž nedefinuje žiaden právny predpis. Podotýkajú, že na kúpno-predajnej dohode z\nr. 1966 je uvedené, že predajca – právny predchodca žalovaného podpísal dohodu pred svedkami a\npred svedkami aj prevzal kúpnu cenu ako odplatu za predaný pozemok. Tvrdenia žalovaného sú preto\nprekvapivé. Zároveň, žalovaný sa pri prvom kontakte v predmetnej veci so žalobcami (2022) vyjadril, že\nkúpnu zmluvu neuznáva z dôvodu (jeho subjektívny pocit) nízkej ceny a považuje ju za nájomnú. Zároveň\nžalovaný na podporu svojho tvrdenia v zmysle že sa má jednať o falošný podpis nepredložil žiaden\ndôkaz. Naproti tomu žalobcovia zdôrazňujú, že platnosť p. ú. – kúpnej dohody plynie aj z následného\nchovania zmluvných strán. Predajca pozemok neužíval (žalovaný netvrdí, že by pozemok v jeho rodine\nužívali) a naproti tomu rodina žalobcu pozemok preukázateľne užíva od r. 1966. Nakoľko nebola kúpnopredajná dohoda zaevidovaná, tak je pochopiteľné, že žalobcovia neboli príslušným orgánom pri ROEP\nkontaktovaní. To však neznamená, že nenadobudli originárne vlastnícke právo k pozemku vydržaním.\nC. B. st. a žalobkyňa 1/ boli teda dobromyseľní, nakoľko kúpnu zmluvu podpísal pred svedkami, pred\nsvedkami predávajúci prevzal kúpnu cenu, a pozemok C. B. st. začal hneď užívať. Pri užívaní pozemku\nnebol s manželkou nikým rušený a taktiež hradili takmer 40 rokov daň z daného pozemku. V náleze II.\nÚS 484/2015 je prejednávaná situácia, kedy bol nadobudnutý pozemok v r. 1967, resp. 1975. V oboch\nprípadoch (1967 aj 1975) by bol v zmysle úvahy žalovaného vydržaný tam prejednávaný pozemok v\nprospech štátu. Ústavný súd SR však uzavrel, že vlastníkom pozemku je poctivý nadobúdateľ a nie štát.\nNález Ústavného súdu je preto priamo aplikovateľný aj na prejednávaný prípad ako aj na argumentáciu\nžalovaného v bode 8 vyjadrenia.\n7. Súd vo veci pojednával dňa 07. 06. 2024, kde právny zástupca žalobcov uviedol, že trvá na podanej\nžalobe v celom rozsahu. Právny zástupca žalovaného uviedol, že v prvom rade tento súd nie je vecne\npríslušný, nakoľko bol zriadený súd, ktorý rozhoduje o vydržaní, čiže tento súd nemôže prejednať túto\nvec. Taktiež uvádza, že podľa jeho názoru si právny predchodca žalobcu bol vedomý, že nedošlo\nk uzavretiu kúpnej zmluvy, a preto nekonal.\n8. Následne súd na návrh právneho zástupcu žalovaného vyžiadal z Okresného úradu Vranov nad\nTopľou Overený výpis z LV XXX, k.ú. A., overenú kópiu originálu LV č. XXX, k.ú. A., stotožnený dňa 03.\n12. 2016, overenú kópiu originálu listiny č. D 182/72-76/78 zo zbierky listín, overenú kópiu originálu listiny\nč. Z 457/95-32/96 zo zbierky listín, overenú kópiu originálu listiny č. Z 783/2010-15/10 zo zbierky listín.\n9. Podaním zo dňa 02. 08. 2024 sa vyjadril právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že popiera\ntvrdenie, že z bodu 2 zmluvy by malo vyplývať, že C. B. a jeho manželka A. nadobúdajú pozemok. Z\ntextu je nesporné, že v zátvorke uvedené (manželka E. I.) iba identifikuje bližšie C. B., nie to, že aj\nmanželka nadobúda pozemok. Popiera aj tvrdenie, že pozemok bol zakúpený z prostriedkov v BSM.\nToto nebolo ničím preukázané a ani doteraz to nebolo tvrdené. Z bodu 2 síce vyplýva, že „C. B. manželka\nA. J.“, avšak bez spojky „a“, čo znamená, že uvedenie manželky iba bližšie identifikuje kupujúceho.\nPri mene manželky nie je uvedený ani dátum narodenia, ani iné identifikačné údaje. Pri mene C. B. je\niba rok narodenia XXXX. To, že je v zmluve uvedené, že odkupuje pozemok a okamžite ho preberá\ndo užívania a vlastníctva však neznamená, že sa tak aj stalo. Predmetný pozemok nebol užívaný,\nani oplotený a užívaný bol až okolo r. 1990. Do tohto obdobia cez tento pozemok viedla skratka na\nželezničnú stanicu. Pozemok začali žalobcovia, resp. C. B. užívať až po jeho oplotení. Súhlas Rady s\ntým, aby cez pozemok nebol verejný prechod iba potvrdzuje vyššie uvedené. Neznamená to však, že\nsa tak aj stalo a pozemok bol ohradený. Opakovane popiera, že by A. D. predmetnú zmluvu podpísal,\nnakoľko pozemok užívaný nebol a dohoda nebola nikdy predložená v origináli. Čo sa týka stretnutia s\nC. B. trvá na ňom a vôbec ho nepovažuje za nelogické. Práve naopak, vzhľadom na všetky okolnosti\nje to logické, keďže C. B., ani žalobcovia zmluvu nikdy nepredložili. C. B. zrejme kúpnu zmluvu nemal,\nkeď ju nedal registrovať ŠN. Vôbec nepovažuje za absurdné tvrdenie, že žalovaného žiadal o súhlas\ns užívaním. Práve naopak, ide o logický postup, keďže zistil, že zmluvu – ak ju v tom čase mal –\nnemá registrovanú a vlastníkom z titulu dedenia je žalovaný. Žalovaný nemal dôvod žiadať odplatu za\nužívanie, keďže všetky jeho pozemky boli združené do JRD, sám bol zamestnaný a pozemky neplánoval\nužívať. V r. 2022 nemal dôvod toto spomínať, keďže C. B. ml. prišiel s tým, že pozemok chce odkúpiť\na dohadovali sa iba o cene. Popiera tvrdenie, že žalovaný nemal vedomosť o tom, že je evidovaný\nako vlastník. Žalovaný mal k dispozícii dedičské rozhodnutie a aj vedomosť o vlastníctve. Dedičstvo\n\nnadobudol už smrťou poručiteľa. Popiera aj tvrdenie žalobcov, že ich poctivosť vyplýva priamo zo zmluvy\na že platia daň z nehnuteľnosti, pretože táto okolnosť nebola ničím doložená. Ohľadom označovania\npredchodcu žalovaného a jeho podpisu predložil prílohy k vyjadreniu z 27. 12. 2023 – kúpnopredajná\nzmluva z 29. apríla 1936, uznesenie D342/38, žalobný spis adresovaný Okr. súdu Giraltovce 0260/35\n– z ktorých vyplýva, že v úradných dokladoch je označovaný ako A. D. I. a z kúpnej zmluvy je zrejmé\naj podpisovanie A. D. I.. To, či predajca pozemok užíval, nie je pre vydržanie žalobcov podstatné.\nPodstatné je to, či žalobcovia, resp. C. B. pozemok dobromyseľne po zákonnú dobu nerušene užíval.\nNesúhlasia s tvrdením, že žalobcovia pozemok vydržali najneskôr v r. 1992, teda pred ROEP. Vzhľadom\nk tomu, že pozemok nemali zapísaný ako svoje vlastníctvo, javilo by sa logickým, že pri ROEP by\npredložili kúpnu zmluvu a snažili by sa nedostatok evidencie vlastníctva odstrániť zákonným spôsobom,\nna to určeným podľa §11 zák. 180/1995 Z.z . Žiadny orgán pri ROEP nemal povinnosť žalobcov\nkontaktovať. Naopak, bolo povinnosťou žalobcov predložiť predmetnú dohodu spravovateľovi ROEP\nzákonom predpokladaným spôsobom. Žalobcovia, tak ako aj ostatní účastníci ROEP, boli zákonným\nspôsobom podľa zák. č.180/1995 Z.z. o začatí a priebehu informovaní. To, že o tom či už nevedeli,\nalebo tomu nevenovali náležitú pozornosť, je podstatné pre posúdenie, či boli „bdelými vlastníkmi“, ak\ntvrdia, že vlastníctvo vydržali, podľa starej zásady „právo patrí bdelým“, ktorú judikatúra aj v súčasnosti\npreferuje. Popiera tvrdenie o dobromyseľnosti C. B. st. a manželky, o podpise zmluvy a prevzatí kúpnej\nceny predávajúcim a že 40 rokov platil daň z pozemku. Dane z pozemku sa platia od r. 1992 a žalobcovia\nnepreukázali platenie dane za predmetný pozemok. Zo zaslaného LV č. XXX vyplýva, že v časti „B –\nvlastníci“ je zapísaný titul dedičstvo D 182/72, pol. vz. 76/1978 hoci na Stredisko geodézie bolo doručené\n13.X.1972. Vlastníctvo bolo na LV zapísané v r. 1978, avšak žalovaný ho nadobudol právoplatnosťou\ndedičského rozhodnutia ku dňu smrti poručiteľa. Rozhodnutie Správy katastra o schválení ROEP bolo\nzapísané až pod č. 15/10 t.j. v r. 2010.\n10. Súd opäť pojednával a to dňa 17. 09. 2024 kde žalobcovia predložili súdu k nahliadnutiu 2 originály\nkúpno-predajnej zmluvy. Právny zástupca žalovaného predložil súdu vyjadrenie MUDr. Vladimíra\nBašistu, pričom právny zástupca žalobcu uviedol, že popiera takúto súkromnú listinu. Následne bol\nvypočutý žalobca v 2. rade, ktorý uviedol, že odkedy si pamätá, túto zem, o ktorej rozpráva, stále obrábali,\nstále to užívali. Nemá vedomosť, že by nejaký Bašista prišiel za nimi, že by chcel dajaký nájom. Vie\nod svojho otca nebožtíka, že táto zem bola odkúpená od D. a oni ju používali. K jednej veci sa chce\nvyjadriť, je tam spomínané oplotenie. On keď nastúpil do práce v 1984, hneď z prvej výplaty kupoval\nnové pletivo a robil nový plot, nové oplotenie t.j. už asi tých 18 rokov bolo staré urobené a on ho z toho\ndôvodu menil, lebo bolo staré. Od vtedy sa to nemenilo a stále ten pozemok užívajú. Na otázku právneho\nzástupcu žalobcov, kedy sa žalobca v 2. rade dozvedel, že pozemok nie je napísaný na ich rodinu\nuvádza, on sa dozvedel nedávno, pretože mladý sused chcel stavať na svojom pozemku a pozeral sa\ndo papierov aj do tých, ktoré sa týkali tohto pozemku, ktorý je predmetom sporu a mu povedal, že to\nnie je napísané na nich. Tak sa to dozvedel, trochu si to nechali prejsť hlavou a išli za pánom A. D.,\naby to vyriešili, že to nie je prepísané, avšak zaplatené to bolo a odvtedy sa ťahá ten spor. Na otázku\nprávneho zástupcu žalobcov, či za pánom D. išiel sám, alebo s niekým, uviedol, že išiel s dcérou, lebo\ndcéra sa medzičasom vydala a chcel posunúť tento pozemok už na dcéru a dozvedeli sa okolnosti,\nže sa neakceptuje zmluva, ktorá bola urobená vtedy dávno. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či\nsi pamätá nejaké okolnosti, keď boli za pánom D. napr. ohľadom sumy, alebo niečo iné, čo sa vtedy\nriešilo, uviedol, že po čase asi do mesiaca bola ďalšia návšteva kde im oznámil, že neakceptuje túto\nzmluvu a že chce vyplatenie za tento pozemok. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či sa vyjadroval\naj k nejakému svojmu posúdeniu tejto zmluvy, či je kúpna, nájomná, alebo niečo iné uviedol, že čo sa\ntýka nájmu, tak tam nebolo spomínané nič, ale len zahlásil sumu 10.000 Eur, plus, mínus. Na otázku\nprávneho zástupcu žalobcov, či bol žalovaný niekedy sa starať o pozemok, či tam niečo pestoval, či\nho zveľaďoval, uviedol, že nikdy to nezažil, aby niekto z Bašistovej strany prišiel na tento pozemok.\nNa otázku právneho zástupcu žalobcov, ako užívajú žalobcovia a ich strana tento pozemok spätne\nod roku 1966 uviedol, že stále si pestovali nejaké potraviny, zemiaky, zeleninu. Na otázku právneho\nzástupcu žalobcov, či pamätá, že bol ten pozemok ohradený, uviedol, že on dával v tom roku 1984\nuž nové pletivo a stále predtým bol ohradený a aj teraz je stále. Čo on pamätá stále bol ohradený\na aj teraz je ohradený. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či pamätá, že by mu otec alebo mama\nrozprávali, že užívajú cudzí pozemok iba so súhlasom uviedol, že nikdy to tak nebolo, že by užívali\ncudzí pozemok iba so súhlasom, vždy to bolo ich a posúvalo sa to z otca na syna. Na otázku právneho\nzástupcu žalobcov, či v súvislosti s týmto pozemkom registruje nejakú aktivitu manželky žalovaného,\nči by tam chodila, alebo niečo tam robila uviedol, že má 58 rokov a to nezažil. Na otázku právneho\nzástupcu žalobcov, či má nejaké sprostredkované informácie, že by sa o tento pozemok zaujímali, alebo\n\nčokoľvek, uviedol, že nie. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, kedy sa narodil žalobca, uviedol,\nže 1966. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, že uvádza, že v roku 1984 dal nové oplotenie,\nuviedol, že áno po gymnáziu, skončil gymnázium a vtedy začal pracovať a z prvej výplaty dal urobiť\ntento plot. Na otázku právneho zástupcu žalovaného prečo robil oplotenie keď pozemok nebol jeho,\nuviedol, že na tom pozemku žil a bolo potrebné vymeniť plot, tak to bral ako svoju prvú akciu, že\nvymení ten plot zo svojej prvej výplaty. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, kedy žalobca v 2.\nrade nadobudol pozemok pod domom, keďže z listu vlastníctva vyplýva, že parcela pod domom bola\nprevedená v roku 1990 na žalobcu v 2. rade, či nezisťoval vtedy čo mu otec prevádzal, uviedol, že nie. Na\notázku právneho zástupcu žalovaného, že skončil gymnázium v 1984 či ďalej neštudoval, či pracoval,\nuviedol, že pracoval. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či vie kedy mu bol prevedený dom do\nvlastníctva uviedol, že plus, mínus v 90. rokoch, vie, že bol po vojenčine a chcel robiť prestavbu. Na\notázku právneho zástupcu žalovaného, či ani pri dome nezisťoval čo mu bolo prevedené, uviedol, že také\nbolo obdobie otec bral po synovi. Otec to naňho prepísal. Na otázku právneho zástupcu žalovaného,\nodkedy platili daň za pozemok, ktorý je predmetom tohto konania, žalobca v 2 rade uviedol, že asi\nv 1972, lebo predtým sa dane neplatili, aspoň on nemá takú vedomosť, takže nevie presne uviesť. Na\notázku právneho zástupcu žalovaného, či platili daň za celý tento pozemok, žalobca uviedol, že prišiel\nvýmer z obecného úradu, a oni ho vyplatili. Právny zástupca žalovaného uviedol, že výmer musel prísť\nna základe nejakého daňového priznania, takže oni tam to museli uviesť, na čo žalobca uviedol, že on\nto neriešil, prišiel výmer a zaplatil.\n11. Súd následne vykonal výsluch žalobkyne v 3. rade, ktorá k veci uviedla, že v tom dome bývala od roku\n1968. Narodila sa v roku 1961, v 1968 sa nasťahovali a pokiaľ vie tú záhradu užívajú odvtedy, odkedy\npamätá. Žili v tom, že je to ich záhrada, vedeli, že to ich rodičia kúpili, že nebol problém. Dedo žalovaného\nto nespochybňoval roky pokým ešte žil. Oni to užívali, s dedom pásla kravky tam poniže, nemal nijaký\nproblém, všetko bolo v poriadku. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, aby žalobkyňa popísala ako\nbol užívaný pozemok ich rodinou, uviedla, že tam pestovali zeleninu, zemiaky. Najprv museli vyviezť\ntonu kameňa, pretože tam bolo veľa kameňa na tom pozemku, keďže sa používal ako cesta, museli si\nto prispôsobiť. Bolo tam veľa práce, vtedy to nechýbalo nikomu, ani kamene nikto nevyvážal. Na otázku\nprávneho zástupcu žalobcov, kedy získala informáciu, že pozemok nepatrí ich rodine, uviedla, že jej to\npovedala neter, že pozemok nie je prepísaný a že dedič po bývalom majiteľovi chce vysokú sumu za\ntento pozemok ešte raz, ktorý užívajú toľké roky. Na otázku právneho zástupcu žalobcov či si pamätá,\nkedy bol pozemok oplotený, uviedla, že bola dieťa, takže stále si pamätá, že to bolo oplotené, možno\nnie hneď ako to kúpili, niekoľko mesiacov možno odvtedy prešlo, lebo aj neboli peniaze otec robil na\ndružstve, ale stále si pamätá potom, že to bolo oplotené. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či sú\ntam tie isté stĺpy, čo sa týka oplotenia, čo tam boli od začiatku uviedla, že áno. Ešte si pamätá keď sa\nkopali diery na tie stĺpiky, keď sa betónovali. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, kto kopal tie diery\nna betónové stĺpiky, žalobkyňa uviedla, že najskôr mama, neskôr otec pomáhal, ale mama bola aktivátor\nvšetkých prác, takže ona to začala a dajaká rodina, pomocníci určite. Na otázku právneho zástupcu\nžalobcov, či si žalobkyňa pamätá, že žalovaný alebo niekto z jeho rodiny či niekedy sa zaujímali o tento\npozemok, alebo si robili nejaké nároky žalobkyňa uviedla, že žili v tom, že je to ich. Určite aj oni žili v tom,\nže je to ich, preto sa o nič nezaujímali, o nič sa nestarali. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, že\nžalobkyňa uvádza, že tam išla cesta, žalobkyňa upresňuje, že cesta išla nad pozemkom, ale pozemok\nsa využíval, pretože sa tam robila cesta a bol plný kamenia zrejme tam bolo nejaké odkladisko, pracovali\ntam, lámali tam kamene na cestu. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či si vie spomenúť v ktorom\nroku to bolo, žalobkyňa uviedla, že cesta sa robila skôr. Ona už vie, že tá cesta tam bola, ona si to\nnepamätá kedy sa robila. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, že kedy tie kamene dávali preč,\nuvádza žalobkyňa, že odkedy tú záhradu používali. Od samého začiatku, nedalo sa pestovať, museli\nkamene povyvážať. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, že v akom veku to asi bolo, čo si spomína\nna to oplotenie, žalobkyňa uvádza: Od 1968 tam bývali a odvtedy to bolo oplotené, mala asi 6, 7 rokov\nkeď sa stĺpiky betónovali. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či užívali pozemok aj predtým ako\nsa oplotenie vystavalo, uviedla, že možno nejaký ten mesiac bolo neoplotené, avšak pozemok už bol ich,\nuž ho užívali. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, že spomínala, že pásla kravy, že koľko mohla\nmať asi rokov, keď tie kravy pásla, uviedla, že zhruba asi od roku 1966, 1967 pásla tie kravy. Predtým\nžili v Bystrom a vtedy niekedy sa presťahovali do Medzianok, takže tak si to približne spomína, pričom\nuviedla, že viacero obecných pozemkov bolo poprepisovaných na deda žalovaného, z počutia toto vie,\npretože tam mal postaviť mlyn, avšak mlyn sa nepostavil. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či\nmala vedomosť o tom keď bol pozemok prevádzaný na brata, pýta sa na pozemok pod domom či mala\nvedomosť žalobkyňa o tom, že bol prevádzaný na brata, uviedla, že áno samozrejme, že sa vedelo v\n\nrodine. Brat, ako syn ostával doma tak sa naňho previedlo. Na otázku právneho zástupcu žalovaného,\nči jej nebolo divné, že sa prevádzal len pozemok pod domom a nič iné, žalobkyňa uviedla, že mala o\ntom vedomosť, že sa prevádza pozemok na brata a ani ona, ani sestra nepozerali presne do plánov\na čísla parciel, že čo sa prevádza. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či otec pozeral uviedla,\nže to ona nevie.\n12. Súd následne vykonal výsluch svedkyne manželky žalovaného, ktorá uviedla, že k tejto parcele sa\nmôže vyjadriť tak ako jej je známe. Je to trvalý trávny porast, ktorý niekedy bol využívaný na pastviny.\nStarý otec jej muža mal veľa hektárov, no potom všetky hektáre prešli na jej muža, ktorý toto zdedil\nv roku 1972 v dedičskom konaní, takisto to prešlo cez ROEP, že bolo potvrdené, že je to jeho. Dedo nič\nneodpredával, on skôr kupoval. V roku 2022 prišiel Socha, že chce sa prísť dohodnúť alebo odkúpiť tú\nparcelu, lebo tam dačo chcú stavať. Jej muž im povedal, že on kľudne mu ju odpredá. No potom prišiel\nešte druhýkrát, no a povedal, že koľko on asi za ňu by dal, že iba 1.000 Eur, tak muž mu povedal, že\nza 1.000 Eur nepredá, že veď tam je cez 800 m2 a to ako stavebný pozemok, ktorý je pri ceste. Na\notázku právneho zástupcu žalovaného, odkedy si svedkyňa spomína na tento pozemok a čo tam v tom\nčase bolo, svedkyňa uviedla, že si pamätá od začiatku 70. rokov, kedy sa zobrali, že to bol trvalý trávny\nporast. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či v tom čase, keď sa zobrali, či to užívali žalobcovia,\nresp. nebohý manžel žalobkyne v 1. rade, uviedla, že bol to trvalý trávny porast. Na otázku právneho\nzástupcu žalovaného, či to bolo oplotené v tom čase, svedkyňa uviedla, že nevie uviesť presne, kedy\nto bolo oplotené. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, kedy sa zobrali s manželom uviedla, že\nv roku 1977. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či je rodáčka z Medzianok, uviedla, že nie je.\nNa otázku právneho zástupcu žalovaného, či teda to, že to je trvalý trávny porast či o tom má vedomosť\nod toho roku 1977, tak uvádza, že aj skôr, lebo už skôr sa stretávala s budúcim manželom a on jej\npovedal, že ktoré pozemky on má. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či má nejakú vedomosť\no tom, že by žalobcovia mali nejaký titul, či boli nejak dohodnutí s manželom na užívaní tohto pozemku,\nsvedkyňa uviedla, že manžel sa stretol po roku 1972 s nebohým manželom žalobkyne v 1. rade a že\nmu povedal, že toto je jeho a on mu povedal ja viem. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či\nkeď prišla svedkyňa do Medzianok či už bola vystavaná cesta smerom na Vranov, uviedla, že áno,\ncesta bola. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, aby svedkyňa uviedla ako ona, prípadne jej manžel\nobhospodarovali daný pozemok, uviedla, že zo začiatku sa na ňom páslo, pričom na otázku právneho\nzástupcu žalobcov, či ona na ňom pásla uviedla, že nie, že to bolo ešte skôr. To manžel spomínal, že sa\nna ňom páslo. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či videla manžela tam pásť kravy, uviedla, že ako\nho mohla vidieť, keď to bolo ešte predtým. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či bola osobne pri\ntom keď manžel mal dať súhlas na užívanie pozemku, ktorý je predmetom sporu zosnulému manželovi\nžalobkyne v 1. rade, uviedla, že nie iba manžel sa tak vyjadril, že on s ním hovoril a že on mu povedal,\nže ja viem. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či videla vlastnými očami, že pán B. a jeho rodina\npozemok obhospodarujú, uviedla, že nevie ako ho obhospodarujú, pretože tam je stále tráva. Na otázku\nžalobcu v 2. rade, či aj teraz je tam tráva, svedkyňa uviedla, že momentálne nie je, ale bola do metra\na pol. Žalobkyňa v 3. rade uviedla, že nech sa svedkyňa príde pozrieť koľko zemiakov a zeleniny bolo\nna tomto pozemku, svedkyňa uviedla, že dobre bolo, ale nebolo to vidno.\n13. Súd následne vykonal výsluch svedkyne dcéry žalobcu v 2. rade J. A., ktorá uviedla, že celý svoj\nživot (30 rokov) žila na uvedenej adrese A. XX a teraz keď sa jej narodilo bábätko, keď sa vydala, tak\nsa chceli presťahovať, bývať tam. Keďže si to prerobili, tak chceli napísať časť domu na nich a k tomu\naj tú záhradu. A preto to začali riešiť, tým, že vedeli, čo im povedala suseda. Tak prišli za pánom D.\naj s doloženou zmluvou, že tá záhrada je ich. Vedia o tom, že to nie je zapísané na katastri a boli by\nradi, aby to vyriešili. Táto skutočnosť sa stala približne na Veľkú noc pred dvomi rokmi. Tak nechali\nžalovanému dohodnutý čas a povedal hneď na začiatku, že o danej zmluve nevie. Dali mu kópiu, nechali\nmu čas nech si to rozmyslí a odišli. Bola tam vtedy s otcom. Prišli asi o mesiac, či už si rozmyslel, že\nako to budú riešiť a povedal, že on túto zmluvu neakceptuje a že podľa neho to nie je jasné, že to je\nkúpna zmluva, podľa neho, podľa tej sumy je to iba nájomná zmluva. Tak sa troška pozasmiala nad\ntým, že prečo to nechce uznať, keď tam je 5 podpisov, 5 rôznych ľudí aj pečiatka, z úradu niekde\nv Medziankach a tak sa ho pýtali, že ako to chce riešiť. Tak navrhol, že keď to chcú, tak že môžu si to\nodkúpiť za 10 Eur za meter. Ostala zarazená, že či naozaj chce už vyplatený pozemok ešte raz, aby\nzaplatili za 10.000 Eur, pričom to nie je ani stavebný pozemok. Tak povedal, že to je jej názor, že to už\nbolo raz vyplatené, a že vlastne on chce to takto to riešiť. Takže sa rozlúčili s tým, že to budú riešiť na\nsúde. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či si pamätá či pozemok bol v užívaní ich rodiny alebo\nrodiny Bašistov, uviedla, že celý život jedla zeleninu iba z ich záhrady a stále to volá naša záhrada. Na\n\notázku právneho zástupcu žalobcov, či eviduje hoci aj z počutia, že by to mal byť Bašistov pozemok,\nuviedla, že vie, že to dedo s babkou odkúpili od nich a o Bašistových sa vie, že mali viacero pozemkov\nv dedine. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, odkedy vie svedkyňa o zmluve z roku 1966, ktorá\nje predmetom tohto konania, uviedla, že keď sa o tom začali rozprávať, keď jej suseda povedala, že\nv katastri na online mape nie sú uvedení ako majitelia, tak vtedy sa táto zmluva začala hľadať. Na otázku\nprávneho zástupcu žalovaného, kedy im to suseda povedala, uviedla, že asi 6, 7 rokov dozadu. Na\notázku právneho zástupcu žalovaného, prečo čakali 4-5 rokov kým išli za pánom D., kým to začali riešiť,\nsvedkyňa uviedla, že sa čakalo, že to bude iba nejaká chyba online, takže vlastne dovtedy sa to neriešilo,\nnebolo to predmetom a potom aj vzhľadom k tomu, že svedkyňa chcela vyriešiť to vlastníctvo, tak sa to\nzačalo riešiť. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či to preverovala na katastri uviedla, že áno,\nbola sa opýtať. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, kedy bola na katastri, uviedla, že približne\nv tej dobe, keď boli za pánom D.. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, že to bolo 4 – 5 rokov\npotom, ako sa o tom dozvedeli tak, že prečo až vtedy, uviedla, že bola väčšinou v zahraničí a pre ňu to\nnebolo až také urgentné. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, že narodila sa v roku 1994 a keď\nto teda začala evidovať, tak že či už to bolo oplotené uviedla, že áno, samozrejme a či bolo rovnaké\npletivo uviedla, že áno a že stĺpiky sú určite rovnaké. Uviedla, že tam bol ešte jeden plot čo si pamätá,\njedná sa o časť plotu, ktorá bola súbežne s ich plotom a ten asi 15 rokov čo tam nie je. Bola to bránka,\ndalo sa to otvoriť. Tou bránkou sa išlo z ich pozemku na ďalší pozemok, aby mohol traktor prejsť a aby\nmohol poorať, aby išiel na pozemok o ktorom je spor.\n14. Súd vo veci pojednával 12. 11. 2024 kde právny zástupca žalovaného uviedol, že z listinných\ndôkazov, ktoré predložila obec Medzianky vyplýva, že daňové priznanie bolo podané až za rok 2005\na aj to iba na časť parcely, ktorá je predmetom tohto konania, pretože sa jedná o C parcelu č. 96,\navšak E parcela 81/3 pozostávala z viacerých týchto C parciel a z toho vyplýva, že sa nepovažovali za\nvlastníkov nehnuteľnosti. Z daňového priznania vyplýva, že bolo podávané na záhradu, pričom podľa\nidentifikácie parciel vložky 152 vyplýva, že sa jedná o stavebný pozemok, pričom tu vyvstáva otázka\nči mohol nadobudnúť stavebný pozemok do vydržania za bývalého režimu, podľa ich názoru mohlo sa\nvydržať iba do vlastníctva štátu. Následne právny zástupca žalobcov uviedol, že čo sa týka platenia dane\nza pozemky tak ako boli platené, je potrebné zdôrazniť, že žiadna logicky zmýšľajúca osoba sa nepríde\nhlásiť na obec, že chce platiť viac dane. Ani žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by platil za dané\npozemky daň. Má za to, že v zmysle ustálenej judikatúry len samotné platenie dane z nehnuteľnosti bez\ntitulu nie je dôvodom na vyhovenie žalobe o určení vydržania. Preto má za to, že samotná skutočnosť,\nže bola daň platená za pozemok, ktorý je tam hlavný, preukazuje tú skutočnosť, že pozemok bol riadne\nužívaný a pokiaľ si to obec Medzianky neustriehla je to problém obce Medzianky, ktorá sa má starať\no to, aby dane boli vybrané riadne. Na margo, že sa má jednať o stavebný pozemok, určenie pozemku\nbez ohľadu na jeho nejaké reálne využívanie, ktoré už tu bolo preukázané je irelevantné. Zároveň žalujú\nto v roku 2023, držba je dlhodobá, žalovaný tento pozemok nikdy neobhospodaroval a má za to, že do\ndoby keď ho navštívila pani A. so svojim otcom žalobcom, tak nemal predstavu o tom, že tento pozemok\nvôbec vlastní.\n15. Súd následne vykonal výsluch svedkyne, C. A., susedy, ktorá uviedla, že ona s manželom chceli\nstavať na pozemku svokrovcov, ktorý je vedľa pozemku, ktorý je predmetom tohto konania a pritom\nzistili, že tento pozemok nie je na nikoho napísaný. Nebolo tam nič, nebolo napísané, že čí je. Na\notázku právneho zástupcu žalobcov, aby sa svedkyňa vyjadrila či túto informáciu, že pozemok nie je\nzapísaný niekomu posunula, uviedla, že áno oznámili to Sochovým, že tento pozemok nie je zaznačený\nv katastri, nie je na nich napísaný. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či rodina Sochových o tejto\nskutočnosti vedela, alebo to bola pre nich nová informácia, uviedla, že nevedeli o tom, bola to nová\ninformácia. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, že svedkyňa hovorí o tomto pozemku, že ktorý\nje to tento pozemok, uviedla, že je to susediaci so svokriným pozemkom. Je to pozemok na ktorom\nmajú žalobcovia záhradu. Je to pozemok vedľa pozemku, ktorý oni pozerali, pričom uvádza, že tam\nbolo napísané číslo pozemku, avšak nebolo tam uvedené, kto je vlastník. Na otázku právneho zástupcu\nžalovaného, o aké číslo pozemku ide, uviedla, že nevie o aké číslo. Na otázku právneho zástupcu\nžalovaného, odkiaľ vedela aký pozemok pozerala, uviedla, že vedela, že vedľa svokrinho pozemku je ten\npozemok žalobcov a pozerali to preto, aby vedeli, že kto sú susedia na koho sa majú obrátiť. Na otázku\nprávneho zástupcu žalovaného, že svedkyňa uvádza, že tam nebol vlastník zapísaný, či tam nebol,\nsvedkyňa uviedla, že nie, nebol. Svedkyňa ďalej uviedla, že tento pozemok pozerali na google maps. Na\notázku právneho zástupcu žalovaného, že v ktorom roku to pozerala, uviedla, že v roku 2018. Na otázku\nprávneho zástupcu žalobcov, že svedkyňa počas odpovede na otázku právneho zástupcu žalovaného\n\nuviedla, že má vedomosť, že žalobcovia mali daný pozemok obhospodarovať, či má vedomosť, že ho\nobhospodaroval aj žalovaný, uviedla, že nie. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či svedkyňa je\nrodáčka z Medzianok, uviedla, že nie, je z Podlipník a mala asi 10 rokov, keď sa tam presťahovali. Bolo\nto v roku 2003. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, kedy sa nasťahovala do Medzianok, uviedla,\nže sa nasťahovala na adresu Polipníky, nenasťahovala sa do Medzianok.\n16. Súd následne vykonal dokazovanie výsluchom svedka A. J., brata žalobkyne v 1. rade, ktorý uviedol,\nže tam žije od 1954 roku, takže to pozná veľmi dobre, celú tú problematiku. On už ako 12 ročný chlapec\nsi dobre pamätá, ako ich rodičia im delili tie zeme tam. A sestre dali polovičku z ich sadu, tak povedali,\nže jej stačí polovička a tú rovinku kúpia od Ondera a tam si môžu mať pozemok. A mamka ešte vravela,\nže ale predsa, že by dal jej, no ale oco nie, to ešte nech ostane smarkatému, tak sa vyjadril o ňom. No\na on bol taký potešený, že otec mu to necháva, že radšej dajú peniaze a nech si kúpia tamto tam. Toľko\nsa môže k tomu vyjadriť. Pamätá si ešte jak decko, sa tam hral po tej lúke, to ešte také pastviny tam\nboli, ale potom ako sa to odkúpilo, no kravy ešte chodili na pole, tak hneď asi po roku to zahradili, lebo\ntam chodili s chalanmi, tak aby už nešli na to, lebo sa tam obrábalo a pestovalo všetko možné, zemiaky,\nzelenina a pestuje sa tam doteraz a to už sú roky rokúce. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či má\nsvedok vedomosť o tom, že žalovaný niekedy daný pozemok obhospodaroval, užíval, svedok uviedol,\nže čo sa pamätá, tak nie. Žalobcovia to dali do poriadku, tam kedysi boli pasienky, resp. skôr neúrodná\npôda. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, že svedok povedal, že rodičia, povedali, že kúpia od I.,\nže kto je Onder, svedok uviedol, že to je dedo toho D., toho žalovaného. Na otázku právneho zástupcu\nžalovaného, či jeho dedo sa volal I., uviedol, že áno, Onder. Na otázku právneho zástupcu žalovaného,\nči si svedok pamätá, že tam bola niekedy skládka kamenia, alebo bol tam kameň uskladnený, uviedol,\nže to si nepamätá, pamätá, že ešte ďalej bol mlyn a to bolo toho I. a na tomto pozemku sa hrali ako deti.\nNa otázku právneho zástupcu žalovaného, či si svedok pamätá, či mu rodičia ukazovali nejakú zmluvu\nohľadom tohto pozemku, uviedol, že to si nepamätá, len si pamätá ako rozprávali, že dajú peniaze na\nten pozemok a že to odkúpia pre sestru.\n17. Právny zástupca žalovaného následne navrhol znalecký posudok na pravosť podpisu A. D. na kúpnej\nzmluve, avšak následne podaním zo dňa 11. 12. 2024 vzal tento návrh späť.\n18. Súd vo veci pojednával dňa 31. 01. 2025, kde vykonal výsluch žalobkyne v 1. rade. Právny zástupca\nžalobkyne v 1. rade uviedol, že žalobkyňa v 1. rade trpí demenciou, avšak staršie udalosti si pamätá.\nNajprv kládol otázky žalobkyni v 1. rade právny zástupca žalovaného, pričom na otázku či pani B.,\nžalobkyňa v I. rade vie o čom sa na tomto súde koná, uviedla, že o záhradu sa jedná, Kamenec tak sa\nniekedy volala. Na otázku, aby povedala niečo bližšie, že ktorá záhrada. Uviedla, že hneď pri jej byte,\nrovno z dvora, rovno do záhrady sa ide. Na otázku ako nadobudla túto záhradu, uviedla, že kúpili ju od\ndeda starého volá sa Bašista. Na otázku ako ju kúpili, kedy, uviedla, že bolo to podpísané na MNV, že\ndedo predal tú záhradu a uvádza, že to nebola záhrada, to bol K., tak sa to volalo. Toľko kameňov tam\nnazbierala. Na otázku aké kamene tam boli, prečo tam boli kamene, uviedla, že keď sa robila cesta do\nobce, asfaltka, tak tam boli navezené tieto kamene a ostalo to tam. Na otázku kedy bola robená cesta,\nči bola robená predtým, ako to kúpili, alebo potom, uviedla, že nepamätá si kedy to bolo, najprv to bola\ncesta iba taká obyčajná a potom sa robila asfaltka a keď sa robila asfaltka tak vtedy tam boli tie kamene.\nPresne roky si nepamätá. Na otázku či bola na MNV, uviedla, že áno. Na otázku či podpisovala zmluvu,\nuviedla, že áno. Na otázku, či vie niečo o tom, že v roku 1972 sa pán D. stretol s jej mužom, uviedla,\nže no veď oni sa dohodli na tej kúpe a predaji s pánom D.. Na otázku, či žalobkyňa vie niečo o tom,\nže by sa vnuk A. D., ktorý zdedil tento pozemok stretol s jej mužom uviedla, že o vnukovi ona nevie\na taktiež žalobkyňa uviedla, že s pánom D. sa museli stretnúť keď kupovali pozemok. Na otázku, či\nžalobkyňa videla nejakú zmluvu o tom, že kúpili ten pozemok, uviedla, že bola zmluva, bolo normálne na\nMNV spísané. Na otázku, či si žalobkyňa pamätá kedy darovala synovi pozemok pod domom uviedla,\nže nepamätá sa kedy to bolo. Na otázku, či vie čo prevádzala na svojho syna, uviedla, že celý funduš\naj s tým pozemkom. Na otázku, či vie, kedy kamene boli vypratané uviedla, že keď tam prišli bývať, tak\nkamene sa začali vyvážať. Na otázku, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že nemá pozemok zapísaný vo\nsvojom vlastníctve, uviedla, že nepamätá si kedy presne to bolo. Na otázku, či vie žalobkyňa, že v obci\nprebiehalo vysporiadanie pozemkov, uviedla, že áno vie, že niečo také bolo, áno prepisovalo sa, vie\no tom. Na otázku, či si žalobkyňa pozemky vysporiadavala uviedla, že oni sa tam zbudovali, funduš bol\npo rodičoch a potom tam bol ten kamenec. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či si aj žalobkyňa\nvysporiadavala pozemky, právny zástupca žalobcov uviedol, že podľa jeho názoru žalobkyňa vzhľadom\nna jej vek a zdravotný stav nevie o čo sa jedná, aké vysporiadanie. Na otázku, či keď zomrel manžel,\n\nči mala žalobkyňa k dispozícii zmluvu, ktorú podpisovali na MNV uviedla, že teraz nevie ako to bolo,\nbola zmluva ale nevie. Na otázku, kedy našla túto zmluvu uviedla, že nevie. Na otázku či vie kto našiel\nzmluvu uviedla, že si už nepamätá. Následne kládol otázky právny zástupca žalobcu. Na otázku, či si\nžalobkyňa pamätá, že jej manžel dal D. peniaze uviedla, že áno, toto si pamätá, starému D. áno. Na\notázku či si pamätá kedy bol postavený plot okolo kamenca, uviedla, že keď urobili záhradu, tak hneď\nurobili plot, lebo im išli kravy po pozemku. Na otázku, či starého Bašistu deda, či poznala, uviedla, že áno,\npoznala ho. Na otázku právneho zástupcu žalovaného či podpisovala zmluvu zo starým Bašistom na\nMNV uviedla, že áno, podpisovali. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, že kde boli odovzdávané\npeniaze uviedla, že keď podpisovali, tak hneď mu tam vyplatili. Na konštatovanie právneho zástupcu\nžalovaného, že žalobkyňa zmluvu nepodpisovala, a žiada aby súd ukázal zmluvu, že tam jej podpis nie\nje žalobkyňa uviedla, že jej tam nie, tak to muž vybavoval všetko.\n19. Právny zástupca žalobcov následne uviedol, že má za to, že žaloba je dôvodná, navrhuje jej vyhovieť,\npriznať trovy v rozsahu 100 %. Má za to, že z vykonaného dokazovania vyplynula dôvodnosť tejto žaloby,\nžalovaný nerozporoval, resp. nevyvrátil relevantné skutočnosti, ktoré žalobcovia predniesli, najmä\nnepreukázal to, že v roku 1972 mal žalovaný navštíviť starého pána B.. Z vykonaného dokazovania\nvyplynulo, kedy sa dozvedeli žalobcovia o tom, že pozemok nie je evidovaný vo vlastníctve, vyplynulo, že\npozemok dlhodobo obhospodarovali, vyplynulo, že žalovaný o tomto pozemku de facto nevedel, vôbec\nsa oňho nezaujímal, neobhospodaroval ho, neplatil daň z nehnuteľnosti ani z časti, na druhú stranu\nžalobcovia daň z nehnuteľnosti platili, dlhodobo ho obhospodarovali, brali z neho úžitky a až keď zistili,\nže je rozdiel medzi skutočným stavom a zápisom katastra, začali vec riešiť. Má za to, že vydržacia doba\nje splnená, navrhuje žalobe vyhovieť.\n20. Právny zástupca žalovaného uviedol, že podľa jeho názoru je treba žalobu zamietnuť v celom\nrozsahu z nasledujúcich dôvodov: Žalobcovia požadujú určiť, že táto parcela patrí do dedičstva C. B.\nna základe zmluvy z roku 1966, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, že nadobudli tento\npozemok a teda, že ho vydržali. V žalobe tvrdia, že o tomto sa mali dozvedieť niekedy v roku 2018,\nže nemajú zapísané na LV, avšak už dedičského rozhodnutia v roku 1993 po nebohom C. B. bolo\nzrejmé, že vlastníkom nie sú. Žalovaný tento pozemok nadobudol v roku 1972 po svojom starom\notcovi na základe dedičského rozhodnutia a v Medziankach prebehlo aj konanie o ROEP, ktoré bolo\npotvrdené rozhodnutím správy katastra z 30.03.2010, kedy ROEP bol schválený, no ani v tomto konaní\nžalobcovia si svoje právo neuplatnili. Pritom na dnešnom pojednávaní sa vyjadrila žalobkyňa v 1. rade, že\nvedeli o tom, že takéto konanie prebieha. Žalovaný popiera, že by žalobcovia, resp. poručiteľ, prípadne\nžalobkyňa v 1. rade jeho manželka nadobudla vlastníctvo na základe takejto zmluvy. Navrhuje žalobu\nzamietnuť, jednak z procesných dôvodov a takisto aj z vecných a skutkových dôvodov. Procesný dôvod\nje ten, že žalobcovia žiadajú, aby bolo určené, že celý pozemok patrí do dedičstva, pritom v žalobe\ntvrdia, že nadobudla žalobkyňa v 1. rade spolu so svojim nebohým manželom, to znamená, ak by\nto tak bolo, že na základe tejto zmluvy to mali nadobudnúť a neskôr vydržať, tak by do dedičstva\nmala patriť len jedna polovica, tak minimálne jedna polovica z tohto pozemku do dedičstva by patriť\nnemala, lebo tak by to vyplývalo z bezpodielového spoluvlastníctva. Ďalším dôvodom je, že zákon č.\n68/2021 Z.z. zakotvil novú právnu úpravu konania o vydržaní. V tomto konaní sa v podstate domáhajú,\nže došlo k vydržaniu a táto nová právna úprava vylučuje, aby sa o vydržaní rozhodovalo v civilnom\nkonaní podľa CSP, pretože konanie má prebiehať podľa Civilného mimosporového poriadku a z toho\npotom vyplýva, že rozhoduje v tomto konaní nezákonný sudca. Tie vecné dôvody, pre ktoré treba\nžalobu zamietnuť sú, že žalovaný v roku 1972, resp. po tomto roku keď bolo prejednané dedičstvo\npo jeho dedovi a tento pozemok nadobudol, sa stretol s poručiteľom C. B. a upozornil ho, že teda\ntento pozemok nadobudol a vtedy bol daný súhlas na to, aby pozemok mohol užívať. Dovtedy tento\npozemok užívaný žiadnym spôsobom nebol a toto vyplýva z toho ako tu svedkyňa zdôrazňovala, že tu\nbol kamenec, veľa kameňov. Aj na minulom pojednávaní uviedla, že teda boli tam kamene po stavbe\ncesty. Takže tento pozemok užívaný minimálne do roku 1972 nebol a ak by aj bol užívaný týmto bola\nprerušená vydržacia doba, resp. dobromyseľnosť nebohého C. B. a jeho manželky, o tom, že im vec\npatrí. C. B. bol v roku 1972 uzrozumený, že môže tento pozemok užívať a bol uzrozumený s tým, že\nmu nepatrí a tomuto záveru svedčí aj to, že po celé toto obdobie, napriek tomu, že prevádzali na syna\npozemky, že prebehlo dedičské konanie, že prebehol ROEP, tento pozemok tam zahrnutý nebol no\na z toho teda vyplýva, že museli vedieť o tom, že tento pozemok im nepatrí. Ak by to bolo ináč, tak\nnesporne by už v minulosti sa pokúsili o vysporiadanie a dosiahnutie, prípadne aj súdneho rozhodnutia\no vydržaní. Žalovaný teda tvrdil, že predchodca žalovaného jeho dedo tú zmluvu nepodpísal, nakoniec\nustúpil od znaleckého dokazovania, avšak stále trvá na tom, že používal pri podpisovaní prídavok Onder,\n\npretože v obci bolo veľa D. a aj A. D. no a takto sa navzájom odlišovali. Predložil súdu aj vyjadrenie\nnezainteresovanej osoby, ktorý toto potvrdil a toto nebolo zo strany žalobcov nijak namietané. Držba\nje podľa zákona dobromyseľná ak so zreteľom na všetky okolnosti je zrejmé, že to užívajú ako vlastný\npozemok a tie okolnosti dobromyseľnosti nesvedčia. Žalobcovia svoju dobromyseľnosť preukazovali\naj tým, že platili dane, nakoniec sa ukázalo, že tie dane platili až od roku 2005, aj to len za časť tej\npôvodnej parcely, teraz platili za časť parcely 96 Ckn iba o výmere 334 m2, avšak tá pôvodná\nnková parcela 81/3 je identická s parcelou 96, 95/3, 95/4 a 95/2, tak ak tvrdia teda, že boli vlastníkmi\ncelej tejto parcely no tak potom je otázka, že prečo nepodali daňové priznanie na celú parcelu, ale\niba na časť. To znamená aj z toho jednoznačne vyplýva, že táto dobromyseľnosť u nich nie je daná.\nPokiaľ ide o námietku, že teda žalovaný neplatil daň z nehnuteľnosti, žalovaný samozrejme neplatil\ndaň z nehnuteľnosti, pretože daň z nehnuteľnosti platí podľa zákona užívateľ a tými užívateľmi, ale nie\ndobromyseľnými z hľadiska držby boli žalobcovia, to znamená, že oni mali podľa zákona povinnosť\nplatiť daň z nehnuteľností. Táto neregistrovaná kúpna zmluva, upozornenie v roku 1972 na dedičstvo\nžalovaného, ROEP, platenie dane za časť parcely tomuto záveru nasvedčujú a teda podľa názoru\nžalovaného, oni neboli dobromyseľnými držiteľmi. Pri minimálnej opatrnosti, ktorú v takomto prípade\nje treba zo strany akože vlastníka požadovať by museli prísť na to, že nie sú zapísaní ako vlastníci\na mali sa v minulosti tohto domáhať, ak si mysleli, že tie pozemky vydržali. Ďalšia námietka žalovaného\nspočíva v tom, že pôvodne bola táto parcela aj v čase dedičstva ako stavebný pozemok, to znemená, že\npodľa jeho názoru takýto stavebný pozemok nemohli vydržať, pretože k tomuto stavebnému pozemku\nbolo možné zriadiť iba právo osobného užívania a vlastníctvo mohol nadobudnúť vydržaním iba štát.\nTo je v súlade s tou úpravou zákona 131/82, ktorý bol účinný v čase od 01. 04. 1983 do 31. 12. 1991,\n§ 135a ods. 2 to znamená, že stavebný pozemok nebolo možné vydržať. Žalobcovia argumentujú\nNálezom Ústavného súdu 2Ús/484/2015. Tento nález si myslí, že na tento prípad nie je možné aplikovať\na vychádzať z neho, že vydržali, vzhľadom na tie skutočnosti, ktoré už uviedol, že tieto okolnosti tomu\nnesvedčia. Pokiaľ ide o podpisovanie a kto bol účastníkom zmluvy, podpisoval tú zmluvu iba manžel pani\nB. C. B.. Ona síce tvrdí, že to tiež podpisovala, a že tam bola, len z dokazovania toto nevyplýva, v texte\nzmluvy je, že nadobúdajú obidvaja a toto aj tvrdili v žalobe žalobcovia, no tak keď nadobudli obidvaja, tak\ndo dedičstva by mala patriť jedna polovica. Pri prevode na syna to bolo v roku 1990 darovali iba pozemok\npod svojim domom. Pozemok, ktorý je predmetom tohto konania nebol prevedený, nie je možné sa\nstotožniť s tým, že ak by sa cítili ako vlastníci, tak by už minimálne vtedy nezistili alebo sa nedomáhali\ntoho, že aj tento pozemok by bolo treba nejakým spôsobom vysporiadať, takže z toho teda vyplýva, že\noni o tom museli vedieť, že ten pozemok im nepatrí. Po tom roku 1995 bolo prejednávané dedičstvo po\nC. B. a ani vtedy to nezistili. Veď boli u notára, tak neverí, že by notára neupozornili na to, že aj táto\nparcela by mala byť predmetom dedičstva, a že ich potom v takom prípade neupozornil, že nemajú to\nnapísané na liste vlastníctva. Z týchto skutočností možno urobiť jediný záver, že sa za vlastníkov v tom\nčase nepovažovali, no a v neskoršom období zrejme na radu niekoho si povedali, že budú uplatňovať\nz titulu vydržania. Takže z týchto skutočností je treba urobiť záver, že žalobu je potrebné zamietnuť.\n21. Z kúpno-predajnej dohody vyplýva, že bola uzatvorená dňa 31. 05. 1966 medzi A. D. a C. B., pričom\nA. D. odpredal C. B. nehnuteľnosť, pozemok pri obecnej ceste v k.ú. A., parcelné č. 81/3 (nová 96) vo\nvýmere 7 áre, 37 m2 za sumu 2000,-Kčs. Podľa kúpno-predajnej dohody kupujúci pred svedkami členmi\nRady MNV hotovosť dvetisíc korún vyplatil čo obaja potvrdzujú. Horeuvedená dohoda bola prejednaná\naj na rade MNV kde členovia rady zároveň potvrdzujú platnosť dohody a vyplatenie a prevzatie sumy\n2 000,-Kčs. Taktiež rada súhlasí s tým, aby cez tento pozemok žiaden prechod verejný nebol (pešník)\na tento B. C. môže ohradiť.\n22. Z geodetických podkladov pre výpočet dane vyplýva výška dane za parc. č. 94/3 a 96/0.\n23. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre Obec Medzianky vyplýva, že ako vlastník parcely E KN\n81/3 o výmere 829 m2 je zapísaný A. D. na základe Rozhodnutia Správy katastra vo Vranove nad\nTopľou o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov č. sp. Z 783/2010 zo dňa 30.03.2010-15/10.\nDedičstvo D 182/72 pol. vz. 76/1978.\n24. Z uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou 2D 2542/93 vyplýva, že súd schválil dohodu\ndedičov o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi C. B..\n25. Z odpovede na výzvu súdu obce Medzianky zo dňa 04. 10. 2024 vyplýva, že parcela reg. E KN č.\n81/3, k.ú. A. pozostáva zo 4 parciel registra C KN, a to C KN 96, 95/2, 95/3 a 95/4. Obec Medzianky\n\nv súčasnosti disponuje vo vzťahu k pozemku parc. reg. E KN č. 81/3 daňovým priznaním podaným\nosobou C. B., nar. XX.XX.XXXX a to daňové priznanie na rok 2005 za pozemok parcelu č. 96, ktorá je\nsúčasťou parcely E KN 81/3. Obec nemá vedomosť o tom kedy podal C. B., nar. X.X.XXXX, prípadne\njeho manželka A. B., nar.\nXX. XX. XXXX daňové priznanie k dani z pozemku E KN 81/3 o výmere\n829m2 a odkedy platí daň z tohto pozemku, nakoľko tieto informácie obec nearchivuje a v súčasnosti\nk nim nemá prístup.\n26. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, a to najmä výpisom z listu\nvlastníctva č. XXX katastrálne územie A., kúpno-predajnou dohodou zo dňa 31.05.1966, výsluchom\nžalobcov, výsluchom svedkov, ako aj ostatným spisovým materiálom, a zistil nasledovný skutkový stav:\n27. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, a to pozemkov zapísaných\nako parc. č. E KN 81/3 – ostatná plocha o výmere 829 m2. Žalobcovia sú právnymi nástupcami po\nC. B., nar.: 01. 08. 1937, zomrelom dňa 19. 08. 1993, naposledy bytom: Medzianky. Žalovaný bol ako\nvlastník pozemku zaevidovaný do katastrálnej evidencie na základe Rozhodnutia Správy katastra vo\nVranove nad Topľou o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov č. sp. Z 783/2010 zo dňa\n30. 03. 2010 - 15/10. Právny predchodca žalobcov spolu so žalobkyňou č. 1, ako svojou manželkou\nnadobudli vlastnícke právo k pozemku na základe kúpno – predajnej zmluvy zo dňa 31. 05. 1966 (ďalej\nlen „kúpna zmluva“) a to za kúpnu cenu vo výške 2.000,- Kčs od právneho predchodcu žalovaného (A.\nD., manželka E. I.). O nesúlade evidovaného stavu s právnym stavom, sa žalobcovia dozvedeli v období\nroka 2018, kedy ich sused (C. A.) chcel budovať na vedľajšom pozemku a oboznámil žalobcov s touto\nnesprávnosťou. Do tohto momentu nemali žalobcovia vedomosť o tom, že nie sú evidovaní ako vlastníci\npredmetného pozemku. Približne na Veľkú noc 2022 žalobcovia iniciovali stretnutie so žalovaným.\nPozemok nie je v blízkosti iných nehnuteľností žalovaného, netvorí s nimi žiaden celok. Kúpna cena\nbola dohodnutá a aj zaplatená. Zmluva bola podpísaná pred svedkami, ktorí zároveň potvrdili vyplatenie\nhotovosti za pozemky. Nakoľko je nesúlad medzi stavom právnym a evidovaným, ako aj z dôvodu, že\nako vlastník pozemku je evidovaný žalovaný, je daný naliehavý právny záujem žalobcov na určení, že\nnehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi C. B., nar. XXXX.\n28. Podľa § 137, písm. c) zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) žalobou\nmožno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý\nprávny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.\n29. Podľa § 7 zákona č. 162/1995 Z.z. Katastrálny zákon, kataster obsahuje tieto údaje:\n- geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území,\n- parcelné čísla, údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách\nregistra „E“ evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla\nstavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce,2) údaje o druhoch chránených\nnehnuteľností, o cene nehnuteľnosti a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie\npozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o\nbonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia\na vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,\n- údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len „vlastník“) a o inej\noprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné\nčíslo, a ak ide o cudzinca, iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov,\nsídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam,\n- údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach,\n- sídelné a nesídelné geografické názvy.\n30. Podľa § 70, ods. 1, 2 Katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,\nak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,\ngeometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia,\nnázov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,\nalebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje\no bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa\nnepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.\n\n31. Podľa § 134, ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného k 31.05.1966, ak sa\nprevádza hnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym\npredpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. K zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná\njej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.\n32. Podľa § 134, ods. 1 OZ účinného od 01. 01. 1992, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak\nju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o\nnehnuteľnosť.\n33. Podľa § 130, ods. 1 OZ účinného od 01. 01. 1992, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti\ndobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa\npredpokladá, že držba je oprávnená.\n34. Podľa § 872, ods. 6 OZ účinného od 01. 01. 1992, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku\npodľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na\nuzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej\nprávny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona\nRegister „Vyd“ alebo „C“\n35. Ako prvou sa súd zaoberal otázkou či vo veci rozhoduje zákonný sudca, keďže túto skutočnosť\nnamietal právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že zákon č. 68/2021 Z.z., ktorým sa mení a\ndopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým\nsa menia a dopĺňajú niektoré zákony, zakotvil novú právnu úpravu konania o vydržaní. Uviedol, že\nv tomto konaní sa žalobcovia domáhajú, že došlo k vydržaniu, vec mala byť zapísaná do registra „Vyd“\na táto nová právna úprava vylučuje, aby sa o vydržaní rozhodovalo v civilnom konaní podľa CSP,\npretože konanie má prebiehať podľa Civilného mimosporového poriadku a z toho potom vyplýva, že\nrozhoduje v tomto konaní nezákonný sudca. Súd konštatuje, že cieľom konania o potvrdení vydržania\nje zabezpečiť efektívne a relatívne rýchle potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\nalebo potvrdenie vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu príslušným súdom. Uvedené sa\npresunulo z právomocí notárov do právomocí súdov. „Notársky poriadok od prvého dňa svojej účinnosti,\nt. j. od 01.01.1993 zaviedol v § 63 inštitút osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, ktorého účelom bolo\nprocesne upraviť nesporové vydržanie. Sporové vydržanie sa uplatňovalo určovacou žalobou podanou\nna súde a nesporové vydržanie sa presadzovalo vyššie uvedeným notárskym osvedčením vyhlásenia\no vydržaní.“ (viď ods. 40 nálezu Ústavného súdu II ÚS 484/2015) Ako vyply´va zo vsˇeobecnej cˇasti\ndo^vodovej spra´vy, ide o presun pra´vomoci z nota´rov na su´d. Nejde teda o rozsˇi´renie pra´vomoci\naj na dˇalsˇi´ subjekt (su´d) pri zachovani´ su´cˇasnej pra´vomoci nota´rov. To znamena´, zˇe pocˇnu´c\ndnˇom 1. ma´ja 2021 nota´ri stratia opra´vnenie vyda´vatˇ osvedcˇenie vyhla´senia o vydrzˇani´ vlastni\n´ckeho pra´va k nehnutelˇnosti alebo o vydrzˇani´ pra´va zodpovedaju´ceho vecne´mu bremenu podlˇa\n§ 63 Nota´rskeho poriadku (za´kon cˇ. 323/1992 Zb. o nota´roch a nota´rskej cˇinnosti). Ako do^vod pre\npresun pra´vomoci sa uva´dza evidovanie proble´mov pri aplika´cii su´cˇasnej pra´vnej u´pravy v ra´mci\nvyda´vania osvedcˇeni´ o vyhla´seni´ vydrzˇania nota´rmi, resp. v niektory´ch pri´padoch aj zneuzˇitie\ntohto pra´vneho insˇtitu´tu na u´kor u´stavnej ochrany vlastni´ckeho pra´va. Pocˇnu´c dnˇom 1. ma´ja\n2021 tak bude su´d jediny´m subjektom opra´vneny´m potvrdzovatˇ vydrzˇanie. Su´dne rozhodnutie\nnebude pra´vnou skutocˇnostˇou, pretozˇe sa s ni´m nespa´ja vznik, zmena ani za´nik pra´v a povinnosti\n´. Bude vsˇak nevyhnuty´m dokumentom pre za´pis nove´ho vlastni´ka, resp. opra´vnene´ho z vecne\n´ho bremena do katastra nehnutelˇnosti´. Aj kedˇ po^jde len o za´pis formou za´znamu, bez su´dneho\nrozhodnutia, ktory´m sa vyhovie na´vrhu, nebude okresny´ u´rad, odbor katastra´lny opra´vneny´ zmenu\nna liste vlastni´ctva vo vztˇahu k vydrzˇatelˇovi vykonatˇ. Z uvedeného teda vyplýva, že novelou č.\n68/2021 Z.z. došlo len k presunu právomoci v prípade nesporových vydržaní z notárov na súdy, ktoré\nv tomto prípade budú konať podľa Civilného mimosporového poriadku. V prípade, že sa jedná o sporové\nkonanie, nedošlo k žiadnej zmene a naďalej je možné podať žalobu v súlade s § 137 písm. c) CSP\no určenie vlastníckeho práva, ak je na tom naliehavý právny záujem. Keďže žalobcovia sa pred podaním\nžaloby obrátili na žalovaného, ktorý popieral vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcov, je zrejmé,\nže sa nejedná o nesporové konanie, a preto podali návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti\npodľa § 137 písm. c) CSP.\nBSM a naliehavý právny záujem\n\n36. Predmetom konania je určenie, že pozemok zapísaný na LV č. XXX, k. ú. A., parcela registra „E“ s\nparc. č.: 81/3, výmera: 829 m2, druh pozemku ostatná plocha patrí do dedičstva po poručiteľovi: C. B.,\nnar.: 01. 08. 1937, zomrelom dňa 19. 08. 1993, naposledy bytom: Medzianky. Vo vyjadrení k námietke\nžalovaného, že žalobkyňa v 1. rade nebola účastníčkou zmluvy, žalobcovia uviedli, že ak žalovaný\nuvádza, že zo zmluvy údajne nevyplýva, že jej účastníkom je aj žalobkyňa v 1. rade, poukazujú na\nust. § 143 OZ účinného ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy a síce, ku 31. 05. 1966, že v bezpodielovom\nspoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom osobného vlastníctva a čo niektorý z\nmanželov nadobudol za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj\nvecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.\nŽalobkyňa v 1. rade je uvedená v záhlaví zmluvy, ako manželka C. B.. Skutočnosť, že žalobkyňa v 1.\nrade bola v čase uzatvárania zmluvy manželkou C. B., nie je sporná. V súvislosti s tvrdením žalovaného\no nesprávnosti petitu súd prvej inštancie konštatuje, že pokiaľ sporná nehnuteľnosť patrila do BSM, je\nnevyhnutné, aby petit žaloby znel tak, že vec patrí do dedičstva v rozsahu BSM (resp. v režime BSM), a\nto z dôvodu, aby bolo súdu prejednávajúcemu dedičstvo zrejmé, že v dodatočnom konaní o dedičstve\nbude treba najskôr vyporiadať BSM (len ohľadom novoobjaveného majetku), a až následne sa to, čo\nz novoobjaveného majetku nepripadlo pozostalému manželovi, „prededí“. V danom prípade priamo zo\nžaloby vyplýva, že ide o nehnuteľnosť patriacu do BSM, nakoľko poručiteľ uzatvoril kúpnu zmluvu počas\ntrvania manželstva a nebolo preukázané, že na vyplatenie kúpnej ceny použil v celom rozsahu finančné\nprostriedky získané darom, resp. dedením, alebo že by nehnuteľnosť mala slúžiť osobnej potrebe,\nresp. výkonu povolania poručiteľa C. B.. (porovnaj rozsudok KS v Trnave č.k. 23Co/135/2022) Súd\nnie je viazaný doslovným znením petitu, ako ho naformulovali žalobcovia, pretože iba súd rozhoduje\no tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia a ak použitím/doplnením iných slov vyjadrí vo\nvýroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobcovia domáhajú, nepostupuje\nv rozpore so zákonom. Pri formulácii výroku rozhodnutia musí súd dbať, aby vyjadroval z obsahového\nhľadiska to, čoho sa žalobcovia skutočne domáhajú a zároveň, aby výrok zodpovedal zákonu. Aj keď\nsa teda žalobcovia domáhali určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, z\nobsahu žaloby je nepochybné, že sa domáhajú určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po\nporučiteľovi v režime BSM. Pokiaľ takáto formulácia nebola obsiahnutá v žalobe, súd bol povinný túto\nformuláciu doplniť tak, aby výrok zodpovedal ustanoveniu § 137 písm. c/ CSP. Ak zaniklo manželstvo\nporučiteľa jeho smrťou, vyporiada sa BSM v konaní o dedičstve po poručiteľovi, v ktorom sa určí,\nčo z majetku patrí pozostalému manželovi a čo patrí do dedičstva, teda civilný súd nie je oprávnený\nurčiť, že predmetom konania je iba 1, keďže druhá polovica patrí žalobkyni v 1. rade z titulu BSM.\nTo je oprávnený určiť iba súd vrámci dedičského konania. Žalobcovia ako dedičia po poručiteľovi, ak\nchceli dosiahnuť, aby sporná nehnuteľnosť po tom, čo dôjde v dedičskom konaní k vyporiadaniu BSM,\nbola predmetom dedenia (a teda ku ktorej by potenciálne mali mať ako zákonní dedičia svoj dedičský\nnárok), ani nemali inú možnosť, ako podať takúto žalobu. Z obsahu žaloby je jasné, že žalobcovia\ntvrdia, že sporná nehnuteľnosť patrila ku dňu smrti do BSM poručiteľa a žalobkyne v 1. rade, ktoré BSM\nporučiteľovou smrťou zaniklo a ako na nehnuteľnosť v tomto režime chcú, aby sa na ňu v dodatočnom\ndedičskom konaní po poručiteľovi nahliadalo. Súd dospel k záveru, posúdiac túto žalobu podľa § 137\npísm. c/ CSP ako žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, že žalobcovia majú na požadovanom určení\nnaliehavý právny záujem. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle\n§ 137 písm. c/ CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Procesnú\npovinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva, zaťažuje\ntoho, kto sa tohto určenia domáha, t.j. žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny\nzáujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu\nmedzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je. V prejednávanej veci pritom nejde\no prípad, kedy by právny záujem na požadovanom určení práva vyplýval z právneho predpisu, keďže\nžiaden predpis neoprávňuje, resp. neukladá povinnosť niekomu podať takú žalobu, aká je predmetom\ntohto sporu. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo\nžalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Ak zaniklo\nmanželstvo poručiteľa jeho smrťou, vyporiada sa BSM v konaní o dedičstve po poručiteľovi, v ktorom\nsa určí, čo z majetku patrí pozostalému manželovi a čo patrí do dedičstva. Žalobcovia ako dedičia teda\npodľa názoru súdu majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože z tej časti sporných\nnehnuteľností, ktoré budú patriť po vyporiadaní BSM do dedičstva, budú môcť aj oni ako zákonní\ndedičia dediť, a teda prípadným vyhovujúcim výrokom súdu by došlo k pozitívnej zmene v právnych\npomeroch žalobcov. Len na základe vyhovujúceho rozhodnutia súdu by sa predmetom dodatočného\ndedičského konania po poručiteľovi C. B. mohla stať predmetná nehnuteľnosť, resp. podiely na nej. Inú\n\nžalobu sledujúcu tento cieľ ani nie je možné podať. Súd uzatvára, že podaná žaloba v tu prejednávanej\nveci je vhodným nástrojom na odstránenie spornosti práva, žalobcovia majú naliehavý právny záujem\nna tejto určovacej žalobe, pretože vyporiadanie BSM je možné iba v dedičskom konaní, v ktorom súd\nurčí, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi a čo patrí do výlučného vlastníctva pozostalého manžela\na následne vyporiada dedičstvo. (porovnaj uznesenie KS v Košiciach, sp. zn. 6Co/65/2024) Súd teda\ndospel k záveru, že procesné podmienky na podanie predmetnej žaloby sú v tomto prípade splnené.\nHistorická úprava vydržania a možnosť vydržať vec, ktorá do 01. 01. 1992 nemohla byť predmetom\nvydržania\n37. V ďalšom kroku bolo úlohou súdu preskúmať či v danom prípade mohlo dôjsť k vydržaniu\nnehnuteľnosti a následne, či boli splnené podmienky vydržania zo strany poručiteľa a žalobkyne v 1.\nrade, ktorí predmetnú nehnuteľnosť nadobudli do BSM. Žalobcovia v podanej žalobe vymedzili predmet\nkonania. Z ich vecnej argumentácie je zrejmé, že nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej\nnehnuteľnosti odvodzujú od dlhodobej nerušenej držby poručiteľa a žalobkyne v 1. rade v období rokov\n1966 až 1993, kedy poručiteľ C. B. dňa 19. 08. 1993, zomrel. Deklarované obdobie držby veci je pritom\nosobitne dôležité v kontexte zmien Občianskeho zákonníka. Vývoj nášho objektívneho práva vydržania,\ndržby a práva vlastníctva nehnuteľností je veľmi diskontinuitný a táto skutočnosť spôsobuje výkladové\nproblémy. V „strednom“ občianskom zákonníku (1950 – 1964) má pôvod dnešný pojem oprávnenej\ndržby viazanej na dobromyseľnosť s ohľadom na všetky okolnosti. V týchto rokoch 1950 – 1964 sa\npozemkové vlastníctvo prevádzalo len zmluvne bez knihovného zápisu. Občiansky zákonník z roku\n1964 do veľkej novely z roku 1982 vydržanie nepoznal a nepoznal ani držbu. Držba sa odvodzovala\nlen výkladom. Aj samotné pozemkové vlastníctvo, resp. presnejšie množina vzťahov fyzických osôb,\nktorých predmetom bol pozemok, sa delilo jednak na ustupujúce tradičnejšie súkromné vlastníctvo a\nna právo osobného užívania pozemkov. Od roku 1982 bolo vydržanie opätovne zavedené, dokonca\nso spätnými účinkami. Vydržovalo sa do vlastníctva štátu, ale s nárokom na získanie práva osobného\nvlastníctva, ktoré sa po novele zákonom č. 519/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny\nporiadok a notársky poriadok, v znení neskorších predpisov ex lege transformovalo na právo vlastnícke,\nak držba pozemku v tom čase pretrvávala. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom\nod 01. 01. 1992, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch\nrokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Od 01. 01. 1992 nadobudla\núčinnosť novela Občianskeho zákonníka, ktorá podstatným spôsobom transformovala inštitút vydržania\nnehnuteľnosti v prospech fyzickej osoby. Uvedená novela započítavala dobu dovtedajšej držby do\nsplnenia predpokladov vydržania. Súčasná právna úprava vydržania obsiahnutá v § 134 OZ bola\nzavedená zákonom č. 509/1991 Zb. účinným od 1. januára 1992. Z prechodného ustanovenia § 872 ods.\n6 OZ v nadväznosti na prijatú prax a judikatúru vyplýva, že do vydržacej doby možno započítať aj dobu\ndržby uskutočňovanú pred 1. januárom 1992, a to aj vtedy, ak ide o vydržanie veci, ktorá nemohla byť\npredmetom vydržania pred týmto dňom (§ 135a ods. 3 OZ v znení do 31. decembra 1991) alebo išlo\no osobu nespôsobilú vydržať vlastnícke právo (právnická osoba). (Števček, M., Dulak, A., Bajánková,\nJ., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie.\nPraha: C. H. Beck, 2019, 1754 s.) To zároveň dáva odpoveď aj na námietku žalovaného, že pôvodne\nbola táto parcela aj v čase dedičstva ako stavebný pozemok, to znamená, že podľa jeho názoru takýto\nstavebný pozemok nebolo možné vydržať, pretože k tomuto stavebnému pozemku bolo možné zriadiť\niba právo osobného užívania a vlastníctvo mohol nadobudnúť vydržaním iba štát. To je v súlade s tou\núpravou zákona 131/82, ktorý bol účinný v čase od 01. 04. 1983 do 31. 12. 1991, § 135a ods. 2 to\nznamená, že stavebný pozemok nebolo možné vydržať. Súd konštatuje s poukazom na § 134 OZ účinný\nod 01. 01. 1992 a komentár k tomuto zákonu, že ku dňu smrti poručiteľa – 19.08.1993 bolo možné vydržať\naj pozemok, ktorý podľa predchádzajúcej právnej úpravy bolo možné vydržať iba do vlastníctva štátu.\nSplnenie podmienok vydržania\n38. Poslednou, avšak najdôležitejšou otázkou, ktorú súd musel preskúmať, bolo, či u poručiteľa C. B.\na jeho manželky došlo k splneniu podmienok vydržania. Vydržanie patrí ku všeobecným originárnym\nspôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva\ndlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť\nhnuteľná aj nehnuteľná vec, vrátane bytov a nebytových priestorov, ktorá je individuálne určená.\nK zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú\nvydržaciu dobu; b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu\n\nvydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach\ndesať rokov. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný, alebo\nprestane nakladať s vecou ako so svojou. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so\nzreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je\nso zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia\nsubjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho\nhľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti\nkonkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva\nnehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o\nexistujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby\ndržiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp.zn.4Cdo/287/2006). Taký výklad § 134 v spojení s § 130 Občianskeho\nzákonníka, ktorý vo svojich dôsledkoch v značnom rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť\nnadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydržaním, treba považovať jednoznačne za neprípustne\nreštriktívny, nerešpektujúci podstatu a zmysel zákonného inštitútu vydržania, a teda za ústavne\nneakceptovateľný. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ\nmohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť\nteda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba\npovažovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce,\nže držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo\npreukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 484/2015\nzo dňa 14. 11. 2018) Zároveň súd poukazuje na judikát R 32/2011 podľa ktorého v konaní o žalobe,\nktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie,\nči poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu\nsmrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu.\n(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 2010 sp. zn. 3 Cdo 154/2010)\nObdobím, ktoré súd posudzoval teda bolo obdobie od 31. 05. 1966 do 19. 08. 1993.\n39. Súd dospel k záveru, že medzi poručiteľom C. B. a právnym predchodcom žalovaného A. D. bola\ndňa 31. 05. 1966 uzatvorená kúpno-predajná zmluva, ktorou A. D. odpredal C. B. pozemok v k.ú. A.,\nparc. č. 81/3 vo výmere 7 árov, 37 m2 za sumu 2 000,-Kčs, ktorú toho istého dňa priamo pri podpise\nzmluvy zaplatil. Zmluva bola podpísaná predávajúcim aj kupujúcim a piatimi členmi MNV, z ktorých dvaja\nboli zároveň podpísaní aj ako svedkovia a potvrdili vyplatenie sumy 2 000,-Kčs. Žalovaný namietal,\nže podpis patrí A. D. ako právnemu predchodcovi žalovaného a odôvodnil to skutočnosťou, že A. D.\nbol vždy uvádzaný s prídavkom Onder. Súdu predložil ako dôkaz kúpno-predajnú zmluvu z 29. 04.\n1936 a uznesenie Okresného súdu v Giraltovciach z 12. 06. 1939, kde bol A. D. označený ako Michal\nBašista Onder. Pôvodne navrhoval aj znalecký posudok písmoznalcom, avšak následne od neho upustil\na taktiež predložil súdu kópiu listu MUDr. Vladimíra Bašistu, ktorý taktiež uviedol, že A. D. používal\nprídavok Onder. Súd je toho názoru, že žalovaný účinne nepoprel, že zmluvu uzatvoril A. D. ako právny\npredchodca žalovaného. To, že existujú dokumenty s označením A. D. I. (z obdobia takmer 30 rokov pred\nuzavretím zmluvy), nevylučuje, že následne mohol podpísať zmluvu ako A. D., najmä keď na zmluve je aj\nďalších 5 podpisov členov MNV, ktorých pravosť žalovaný nenamietal. Títo zároveň potvrdili, že došlo aj\nk odovzdaniu sumy 2 000,-Kčs za pozemok, čo potvrdila vo výsluchu aj žalobkyňa v 1. rade. Na základe\ntýchto skutočností a s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 484/2015 súd konštatuje, že\nC. B. a jeho manželka žalobkyňa v 1. rade boli pri vstupe do držby dobromyseľnými v tom, že pozemok im\npatrí, keďže C. B. uzavrel kúpnu zmluvu počas trvania manželstva so žalobkyňou v 1. rade a za pozemok\nzaplatil kúpnu cenu. Nakladanie s vecou ako s vlastnou bolo preukázané výsluchmi žalobcov a svedkov,\nktorí všetci potvrdili, že tento pozemok patril rodine Sochových, ktorí od začiatku s pozemkom nakladali\nako s vlastným. Pozemok si oplotili, vyvozili z neho kamene, ktoré sa na ňom nachádzali a následne ho\nroky využívali ako záhradu. Túto skutočnosť žalovaný nijak nevyvrátil, nakoľko k využívaniu pozemku\nžalobcami predložil iba vyjadrenie MUDr. Vladimíra Bašistu, ktorý uviedol, že ako deti sa na pozemku\nhrávali, avšak vzhľadom k tomu, že on sa narodil v roku 1956 a C. B. predmetný pozemok kúpil v roku\n1966, tak táto skutočnosť nie je nemožná, nakoľko A. L. D. mal v čase kúpy už 10 rokov a mohol sa\ntam dovtedy hrať. Taktiež uviedol, že v 60.-80. rokoch slúžil ako pasienok pre zvieratá, avšak zároveň\nuvádza že v roku 1983 sa odsťahoval do zahraničia, čiže minimálne o osemdesiatych rokoch nemal\nzrejme taký prehľad, aby mohol tvrdiť, že slúžil ako pasienok. Taktiež manželka žalovaného uviedla,\nže si nepamätá, kedy bol pozemok oplotený a žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca pozemok\nneužíval a neoplotil až do roku 1990 kedy tadiaľ išla skratka na železničnú stanicu. V inom svojom\n\nvyjadrení uviedol, že po smrti svojho starého otca a po dedičskom konaní zisťoval, v akom stave sa\nnachádzajú pozemky, ktoré zdedil. Takto zistil aj to, v akom stave je parc. 81/3 KN a pri jej obhliadke\nsa stretol s poručiteľom C. B., ktorý sa ho pýtal, či môže pozemok užívať. Žalovaný mu užívanie\nodsúhlasil, avšak výslovne zdôraznil, že v prípade, ak ho bude potrebovať, musí ho uvoľniť. Ak by sa\nho žalobca v roku 1972 pýtal či môže pozemok užívať, aký by mal dôvod ho ďalších 18 rokov neužívať,\nnajmä keď užívanie potvrdili všetci žalobcovia aj ďalší vypočutí svedkovia. Na základe vyhodnotenia\nvýpovedí, vyjadrení a ďalších dôkazov súd dospel k záveru, že C. B. a jeho manželka predmetný\npozemok užívali ku dňu smrti poručiteľa C. B. minimálne po dobu 10 rokov. Čo sa týka posúdenia, či išlo\no držbu dobromyseľnú alebo nie, súd taktiež dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že v roku 1972\nnavštívil C. B. a oznámil mu, že je vlastníkom tohto pozemku. Túto skutočnosť potvrdila jedine manželka\nžalovaného. Dokonca priamo žalovaný uvádza jednotlivé skutočnosti, ktoré sa mali udiať v roku 1972,\nodlišne. Vo vyjadrení z 27. 12. 2023 uviedol, že C. B. ho pri stretnutí v roku 1972 žiadal či môže pozemok\nužívať a že nespomenul žiadnu zmluvu, avšak v čestnom prehlásení z 27. 12. 2023 ktoré bolo priložené\nk vyjadreniu sa uvádza, že C. B. žalovanému uviedol, že mal dohodu o kúpe s jeho dedom, avšak\nzmluvu mu neukázal a taktiež že on mu povedal, že pozemok zdedil a o žiadnej zmluve nevie. Už táto\nsamotná skutočnosť zakladá pochybnosti o tom či sa uvedené stretnutie udialo a v spojení s ďalšími\nskutočnosťami je odôvodnený záver, že k predmetnému stretnutiu nikdy nedošlo. Ohľadom tvrdenia\nžalovaného, že z dedičského rozhodnutia na základe ktorého zdedil žalovaný predmetný pozemok, sa\nmohol C. B. dozvedieť o vlastníctve žalovaného k predmetnému pozemku, súd uvádza, že C. B. nebol\núčastníkom dedičského konania a teda mu rozhodnutie doručované nebolo. Čo sa týka roku 1990,\nkedy C. B. s manželkou darovali žalobcovi v 2. rade dom a pozemok pod domom, tak táto skutočnosť\ntaktiež nevylučuje to, že pozemok, ktorý je predmetom tohto konania nechceli darovať. Táto skutočnosť\nteda nijak nezakladá nedobromyseľnosť žalobcov na základe ktorej by bolo možné tvrdiť, že vedeli, že\npozemok im nepatrí, a preto ho synovi nedarovali. Súd teda dospel taktiež k záveru, že držba bola po\ncelú dobu až do smrti poručiteľa dobromyseľná a na základe vyššie uvedených skutočností preto súd\nžalobe vyhovel a priznal žalobcom voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\nLen na doplnenie súd pripomína judikát R 32/2011 podľa ktorého určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti\nporučiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Súd sa\npreto nezaoberal ďalšími okolnosťami, ktoré nastali po 19. 08. 1993.\n40. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\n41. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo\nveci.\n42. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n43. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešní žalobcovia majú\nvoči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný\nsúd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis\ns prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a\nčoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania\nmôže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\n\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť\na dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:01400b7d-c73a-4c84-b49c-73ab376801c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 484/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 409, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1"}, {"guid": "ussr:debf1443-af0e-4d25-9294-13eedf9d0104", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.484.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 484/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 484/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.484.2015.1"}, {"guid": "c40334db-f1b6-4150-9f47-ed904e307c66:f0c81a8f-28a7-4013-a942-8b1f013b4255", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Co/135/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/135/2022 z 28. 2. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c40334db-f1b6-4150-9f47-ed904e307c66:f0c81a8f-28a7-4013-a942-8b1f013b4255"}], "citovane_v": []}