{"guid": "96447917-c133-4e76-a2d7-9984a851ebb8:81ebba42-75fd-4c56-a12f-082fb98c6d5a", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2025:8818203558.19", "spisova_znacka": "5C/51/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/51/2018 z 15. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 15. apríla 2025, sp. zn. 5C/51/2018, ECLI:SK:OSVT:2025:8818203558.19", "identifikacne_cislo": "8818203558", "sud": {"guid": "sud_163", "nazov": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-vranov-nad-toplou"}, "sudca": "JUDr. Barbora Kovaliková", "sudca_id": 3799, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-barbora-kovalikova-3799", "datum_vydania": "2025-04-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-2", "nazov": "§ 420 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-3", "nazov": "§ 420 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-1", "nazov": "§ 427 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-2", "nazov": "§ 427 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-429", "nazov": "§ 429 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-429", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-444", "nazov": "§ 444 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-444", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-449.odsek-3", "nazov": "§ 449 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-449.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-427", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-428", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-429", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-444", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-449", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/81ebba42-75fd-4c56-a12f-082fb98c6d5a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2025:8818203558.19", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2025:8818203558.19", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSVT:2025:8818203558.19/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Vranov nad Topľou\n5C/51/2018\n8818203558\n15. 04. 2025\nJUDr. Barbora Kovaliková\nECLI:SK:OSVT:2025:8818203558.19\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X.\nXXXX XX/XX, XXX XX D. E. F., zastúpená súdom ustanovenou opatrovníčkou - matkou: G. B., nar. XX.\nXX. XXXX, trvale bytom C. X. XXXX XX/XX, XXX XX D. E. F., 2. G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom\nC. X. XXXX XX/XX, XXX XX D. E. F., obaja právne zastúpení: JUDr. Július Buček, advokát, Štefánikova\n18, 066 01 Humenné, IČO: 420 32 954, proti žalovaným: 1. Marius Pedersen, a.s., Opatovská 1735,\n911 01 Trenčín, IČO: 34 115 901, právne zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, 811\n08 Bratislava, IČO: 36 862 711, 2. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74\nBratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví v sume 263.520,08 eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI.\nŽalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu\nbolestného vo výške 1 766,-Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia\npovinnosť druhého žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti (353,20 Eur) žalobu žalobkyne v 1. rade vo vzťahu k náhrade bolestného zamieta.\nIII. Vo vzťahu k výroku I. priznáva žalobkyni v 1. rade nárok na náhradu trov konania vrátane trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100% o výške ktorého rozhodne súd 1. inštancie po právoplatnosti\nrozsudku samostatným uznesením.\nIV. Vo vzťahu k výroku II. tohto aj pôvodného rozsudku žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov\nkonania vrátane trov odvolacieho konania voči žalobkyni v 1. rade nepriznáva.\nV. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 2. rade náhradu účelne\nvynaložených nákladov spojených s liečením žalobkyne v 1. rade vo výške 1 340,-Eur s tým, že plnením\njedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, do 3 dní od\nprávoplatnosti rozsudku.\nVI. V prevyšujúcej časti (7 890,-Eur) nárok žalobcu v 2. rade zamieta.\nVII. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade priznáva voči žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 70,96 % o výške ktorého rozhodne súd 1. inštancie po právoplatnosti rozsudku\nsamostatným uznesením.\nVIII. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade priznáva voči žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 33,5 % o výške ktorého rozhodne súd 1. inštancie po právoplatnosti\nrozsudku samostatným uznesením.\n\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa v 1. rade sa podanou žalobou dňa 28. 12. 2018 domáhala voči pôvodne žalovaným v 1., 2.\na 3. rade titulom náhrady škody na zdraví zaplatenia sumy\n263.520, 08 Eur a náhrady trov konania.\n2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn.\n1T/77/2018, zo dňa 28. 09. 2018, bol pôvodne žalovaný v 1. rade uznaný za vinného z prečinu\nublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr.\nZákona. Zranenia si u poškodenej vyžiadali trvalé následky, pretože v dôsledku ochrnutia je poškodená\nplne odkázaná na starostlivosť druhej osoby. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a\nvykonateľnosť vo výroku o vine, treste a náhrade škody dňa 20.10.2018. Vina pôvodne žalovaného v 1.\nrade bola preukázaná v trestnom konaní a súd je uvedeným trestným rozkazom viazaný v zmysle ust.\n§ 193 Civilného sporového poriadku. Pôvodne žalovaný v 1. rade bol v čase vyššie uvedenej dopravnej\nnehody zamestnaný v spoločnosti Marius Pedersen, a.s. Trenčín t.j. pôvodne žalovaného v 2. rade\n(ďalej „žalovaného v 1. rade“) a špeciálne nákladné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz, evidenčného\nčísla D. A., slúžiace na prepravu odpadu, ktorým bola žalobkyni v 1. rade spôsobená škoda na zdraví\nje rovnako vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Vyššie opísaný skutkový stav zakladá u pôvodne\nžalovaného v 1. rade zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku podľa §\n427 Občianskeho zákonníka a u žalovaného v 1. rade zodpovednosť za škodu v zmysle § 420 ods. 2 prvá\nveta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je škoda spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou,\nkeď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Na základe poistnej zmluvy č.\n808004891/00421 bolo predmetné vozidlo zn. Mercedes - Benz, ev. č. D. XXX A., ktorým bola dopravná\nnehoda spôsobená, vo vlastníctve žalovaného v 1. rade poistené pre prípad zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného v 2. rade t.j. Allianz – Slovenskej poisťovne,\na.s. Pôvodne žalovaný v 1. rade bol prevádzkovateľom a vodičom špeciálneho nákladného motorového\nvozidla, ktorým bola spôsobená škoda a táto škoda bola vyvolaná osobitnou povahou tejto prevádzky.\nŽalovaný v 1. rade je držiteľom špeciálneho nákladného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená\nškoda. Zároveň žalovaný v 1. rade je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je predovšetkým\nnakladanie s odpadmi, a ktorá je povinne zmluvne poistená u žalovaného v 2. rade, pričom poistenie\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa v súlade s § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.\nvzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného\nv poistnej zmluve. Pri tejto udalosti utrpela žalobkyňa v 1. rade zranenia, na základe ktorých stanovil\nbodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia znalec z odboru zdravotníctvo\na farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, MUDr. Dušan Sukovský, ktorý vypracoval znalecký\nposudok č. 46/2018. Žalobkyňa v 1. rade ako poškodená si u žalovaného v 2. rade ako poisťovateľa\npodľa zákona č. 381/2001 Z. z. v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré utrpela pri dopravnej nehode\ndňa 13. 01. 2017 uplatnila dňa 05. 12. 2018 nárok na vyplatenie poistného plnenia z titulu : - bolestné\n-1405 bodov t.j. 24.813 Eur, - sťaženie spoločenského uplatnenia - 8120 bodov t.j.\n148.109 Eur,\n- náklady na vyhotovenie znaleckého posudku vypracovaného Ing. Jánom Sabom, znalcom z odboru\ndoprava cestná - 815,93 Eur, - náklady na vyhotovenie znaleckého posudku vypracovaného MUDr.\nDušanom Sukovským znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia – 892.60 Eur, - náklady vynaložené v\nsúvislosti s liečbou poškodenej – 14.836,05 Eur. Dňa 15. 01. 2018 žalovaný v 2. rade oznámil právnemu\nzástupcovi žalobkyne v 1. rade, že z povinného zmluvného poistenia žalovaného v 1. rade poukázal\nz titulu bolestného za 1 305 bodov x 17,66 Eur/bod sumu 23.047 Eur a z titulu sťaženia spoločenského\nuplatnenia za 2 600 bodov x 18,24 Eur/bod sumu 47.424 Eur. Následne dňa 26. 03. 2019 žalovaný\nv 2. rade oznámil žalovanému v 1. rade, že z jeho povinného zmluvného poistenia poukázal z titulu\nsťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyni v 1. rade za 3 120 bodov x 18,24 Eur/bod sumu 56.909\nEur a z titulu účelne vynaložených nákladov za nákup liečiv sumu 1.054,13 Eur. Spolu teda žalovaný v 2.\nrade poukázal žalobkyni v 1. rade z titulu bolestného sumu 23.047 Eur za 1 305 bodov, z titulu sťaženia\nspoločenského uplatnenia sumu 104.333 Eur za 5 720 bodov, z titulu nákladov vynaložených v súvislosti\ns liečbou sumu 3.896,07 Eur. Právo na náhradu tzv. ďalšej škody si uplatnil aj žalobca v 2. rade titulom\núčelne vynaložených nákladov v súvislosti s liečbou žalobkyne v 1. rade v celkovej výške 9.230 Eur.\n3. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 22. 11. 2022 č.k. 5C/51/2018-459 rozhodol takto:\n\n„I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu bolestného,\nsťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške\n119 949,60 Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť\ndruhého žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nII. Žalobu žalobkyne v 1. rade v prevyšujúcej časti vo vzťahu k náhrade bolestného, sťaženia\nspoločenského uplatnenia a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zamieta.\nIII. Žalobu žalobkyne v 1. rade vo vzťahu k náhrade nákladov vynaložených na vyhotovenie znaleckých\nposudkov zamieta.\nIV. Žalobu žalobcu v 2. rade o náhradu účelne vynaložených nákladov v súvislosti s liečbou žalobkyne\nv 1. rade z a m i e t a.\nV. Vo vzťahu k výroku I. a II. priznáva žalobkyni v 1. rade voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto\nplnenia povinnosť druhého žalovaného, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozsudku samostatným uznesením.\nVI. Vo vzťahu k výroku III. priznáva žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobkyni v 1. rade nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku\nsamostatným uznesením.\nVII. Vo vzťahu k výroku IV. priznáva žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku\nsamostatným uznesením“\n4. Proti rozsudku súdu I. inštancie podal včas odvolanie žalobca v 2. rade, a to proti IV. výroku, ktorým\nsúd zamietol žalobu žalobcu v 2. rade o náhradu účelne vynaložených nákladov súvisiacich s liečbou\nžalobkyne v 1. rade a proti VII. výroku, teda súvisiacemu výroku, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na\nnáhradu trov konania.\n5. Voči výroku I. v rozsahu 2.119,20 Eur (bolestné – 120 bodov x 17,66 Eur) a výroku V. – trovy\nkonania, podali žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade v zákonnej lehote odvolanie. Z uvedeného teda\nvyplýva, že rozsudok súdu I. inštancie nadobudol právoplatnosť v podstatnej časti I. výroku, a to pokiaľ\nide o priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia vo výške 117.830,40 Eur, odvolanie bolo podané len voči výroku o bolestnom priznanom vo\nvýške 2.119,20 Eur. Žalovaní v podanom odvolaní proti I. vyhovujúcemu výroku, pokiaľ ide o bolestné a\nsúvisiacemu výroku V. o náhrade trov konania uvádzali, že nesúhlasia s rozhodnutím súdu I. inštancie v\nčasti priznanej náhrady škody titulom bolestného, keďže konajúci súd nesprávne vyhodnotil žalovanými\nvznesenú námietku premlčania tohto nároku. Žalobou zo dňa 28. 12. 2018 sa žalobkyňa v 1. rade okrem\niného domáhala aj priznania náhrady škody titulom bolestného za 1405 bodov x 17,66 eur vo výške\n24.812,30 Eur. Ďalším podaním zo dňa 20. 12. 2019 žalobkyňa v 1. rade vykonala úpravu žaloby a\nokrem iných nárokov sa domáhala aj priznania náhrady škody titulom bolestného za 100 bodov x 17,66\neur vo výške 1.766 Eur. Na pojednávaní dňa 17. 09. 2021 konajúci súd uznesením pripustil zmenu\nžaloby v znení „žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni titulom\nnáhrady škody na zdraví sumu vo výške 117.830,40 Eur“. Z matematického prepočtu sumy náhrady\nškody na zdraví, ktorej sa domáhala žalobkyňa v 1. rade - 117.830,40 Eur je zrejmé, že predmetom\nkonania tak učinila nárok titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatneniam vo výške 43.776 Eur a\nnárok titulom 50 %-ného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 74.054,44\nEur. Na pojednávaní dňa 25. 10. 2022 konajúci súd uznesením pripustil ďalšiu zmenu žaloby podľa\npodania žalobkyne v 1. rade zo dňa 30.05.2022 v znení „žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a\nnerozdielne zaplatiť žalobkyni titulom náhrady škody na zdraví vo výške 120.479,40 Eur“. Vychádzajúc\nz tejto úpravy je zrejmé, že suma pozostáva a teda predmetom konania sú nároky na náhradu škody\ntitulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 43.776 Eur a titulom 50 %-ného zvýšenia náhrady\nza sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 74.054,44 Eur a titulom bolestného vo výške 2.649\nEur, ktorého výšku po výsluchu znalca stanovila za 150 bodov pri hodnote bodu 17,66 Eur. K takto\nuplatňovanému nároku žalobkyne v 1. rade titulom bolestného vzniesli žalovaní námietku premlčania\nvychádzajúc z toho, že nárok titulom bolestného od súdom pripustenej zmeny žaloby zo dňa 17. 09.\n2021 nebol predmetom konania a preto v čase ku dňu 30. 05. 2022 márne uplynula lehota na jeho\nuplatnenie podľa ust. § 106 Občianskeho zákonníka. Tak ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu\nI. inštancie, tento pri rozhodovaní neprihliadol na žalovanými vznesenú námietku premlčania nároku,\nmajúc zato, že citujeme : „ žalobkyňa v 1. rade si v žiadnom momente konania neprestala uplatňovať\nbolestné ako to tvrdia žalovaní a výška uplatneného nároku je len následkom zrejmého nesprávneho\n\nsčítania uvedených súm. Taktiež čo sa týka nároku ohľadom bolestného prevyšujúcu 100 bodov, tu súd\nkonštatuje, že to, že došlo k omylu konštatoval znalec až pri výsluchu na pojednávaní dňa 29. 04. 2022,\na teda tento nárok v žiadnom prípade nemôže byť premlčaný“. Žalovaný v 2. rade toto nepovažuje za\nsprávne, keďže niet pochýb o tom, že úprava žaloby v smere rozšírenia či späťvzatia je jednostranný\nprocesný úkon účastníka konania a teda výrazom dispozičného oprávnenia žalobcu so žalobou, pričom\no tomto procesnom úkone rozhoduje konajúci súd, jeho účinky nastávajú v okamihu keď sa dostane\ndo dispozície adresáta. Zároveň platí, že každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho\nhľadiska teda podľa toho ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým čo účastník\nzamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom\nvôle procesné právo spája. Ak teda právny zástupca žalobkyne v 1. rade na pojednávaní dňa 17. 09.\n2021 uviedol, že si žalobkyňa v 1. rade uplatňuje nárok vo výške 117.830,40 Eur, čo je suma náhrady\nškody na zdraví titulom sťaženia spoločenského uplatnenia (43.776 Eur), vrátane zvýšenia náhrady za\nsťaženie spoločenského uplatnenia (74.054,40 Eur), bez náhrady škody titulom bolestného a konajúci\nsúd túto zmenu pripustil, tak je zrejmé, že nárok titulom bolestného už nebol predmetom konania a v\nčase ku dňu 30. 05. 2022, kedy bol nárok na náhradu škody titulom bolestného (2.649 Eur) opätovne\nuplatnený, už márne uplynula lehota podľa ust. § 106 Občianskeho zákonníka na jeho uplatnenie, a\npreto bolo na mieste vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania, nárok zamietnuť. Žalovaný\nv 2. rade poukazuje ďalej aj nato, že aj v tom prípade, ak by bol nárok titulom bolestného za 100 bodov vo\nvýške 1.766 Eur stále predmetom konania a podaním zo dňa 30. 05. 2022 došlo k ďalšej úprave žaloby v\nčasti nároku titulom bolestného a to po výsluchu znalca na pojednávaní dňa 29. 04. 2022, ktorý pripustil\nnesprávne hodnotenie bolestného vo svojom znaleckom posudku z dôvodu „technického omylu“ a teda,\nže hodnotenie/zvýšenie hodnotenia bolestného malo byť o 50 bodov vyššie ako pôvodne bolo uvedené\nv ním vypracovanom znaleckom posudku, tak aj v takom prípade je dôvodná argumentácia a obrana\nžalovaných, že ak navýšenie položky hodnotenia bolestného nebolo realizované v znaleckom posudku\nzo dňa 19. 06. 2018, pritom nie z toho dôvodu, že nebol ustálený stav žalobkyne v 1. rade, alebo preto\nže nebol známy rozsah zranení či dôvody pre zvýšenie hodnotenia bolestného v čase vypracovania\nznaleckého posudku t.j. ku dňu 19. 06. 2018, ale výlučne z dôvodu nesprávneho postupu znalca, tak\npochybenie znalca nemôže byť reparované na úkor žalovaných s odôvodnením, že sa žalobkyňa o\ntomto dozvedela až pri výsluchu znalca dňa\n29. 04. 2022, nakoľko toto je irelevantné a na\nmieste bolo nárok na náhradu škody titulom bolestného v rozsahu prevyšujúcom 100 bodov ku dňu 30.\n05. 2022 zamietnuť ako premlčaný. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že konajúci súd pri svojom\nrozhodovaní vzal do úvahy námietku žalovaného v 2. rade a to, že žalobkyňou v 1. rade bol nesprávne\nstanovený počet bodov vychádzajúc z nesprávneho prepočtu rozdielu bodového hodnotenia svedka G.\nC. na pojednávaní a teda, že správna výška rozdielu nečiní 150 bodov ale 120 bodov. Premlčacia doba\npri nárokoch na odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia začne plynúť odo dňa,\nkedy je zdravotný stav poškodeného ustálený (§ 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť\na o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia: „Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný\nstav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla\naž po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví“). Takýto záver vychádza z pomerne ustálenej\njudikatúry a právnej teórie. K otázke začiatku plynutia premlčacej doby, ktorá je spojená aj s okamihom\nvzniku vedomosti poškodeného o škode v takom rozsahu, že je ju možné vyčísliť a takto vyčíslenú\nuplatniť, poukazujú aj na súdne rozhodnutia, ktoré sa síce vzťahujú na predchádzajúcu právnu úpravu\n(vyhláška č. 32/1965 Zb.), avšak podľa ich názoru ich možno v plnom rozsahu použiť aj na právnu\núpravu náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z.z. Podľa\nrozsudku Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 29. 07. 1983, sp.zn. 1Cz 23/83, ktorý vyšiel v Zbierke rozhodnutí\npod č. 9/1986: „O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe,\nkeď možno objektívne vykonať ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže až\nvtedy má poškodený k dispozícií skutkové okolnosti, z ktorých je možné škodu zistiť. Podľa ustanovení §\n9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sa posúdenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vykoná,\nlen čo je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený.“ Podľa rozsudku Najvyššieho súdu\nSR M Cdo 37/2000 zo dňa 28. 06. 2001, ktorý vyšiel v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod R\n68/2003: „Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti\npoškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih (deň) ustálenia zdravotného stavu\npoškodeného.“ „V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. posúdenie (bolesti a sťaženia\nspoločenského uplatnenia) sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený. Z toho\nvyplýva, že akonáhle je ustálený zdravotný stav poškodeného, možno ohodnotiť bolesť; týmto okamihom\nje teda bolesť zistená, bez ohľadu na to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení\nspoločenského uplatnenia. Posudok ošetrujúceho lekára je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a\n\nzistenú bolesť. O vydanie posudku môže požiadať poškodený a tiež právnická osoba alebo fyzická\nosoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, pričom posudok vydaný ošetrujúcim lekárom možno\naj preskúmať podľa predpisov o rozhodovaní pri výkone zdravotníckych služieb (§ 8, § 12 vyhlášky\nč. 32/1965 Zb.). Sama táto skutočnosť nasvedčuje, že za dátum zistenia bolesti nemožno považovať\nvýlučne deň vyhotovenia posudku ošetrujúceho lekára.“ Žalovaný v 2. rade má zato, že predmetné\nrozhodnutie súdu I. inštancie nie je správne, nakoľko nekorešponduje so samotnou podstatou právnou\npraxou aprobovaného záveru, že o takejto škode sa poškodený dozvie spravidla v čase, kedy už je\njeho zdravotný stav ustálený do tej miery, že objektívne možno vykonať ohodnotenie či už bolestného\nalebo sťaženia spoločenského uplatnenia (rozsudok NS ČR sp. zn. 1Cz 23/1983 zo dňa 29. júla\n1983, uverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu pod č. Rc9/1986). Inými slovami\npovedané, subjektívna premlčacia doba vo vzťahu k nároku na odškodnenie bolestného či sťaženia\nspoločenského uplatnenia začína plynúť v čase, kedy sa objektívne vzaté dá jeho výška už stanoviť\n(lekárskym posudkom alebo znaleckým posudkom), bez ohľadu na to, kedy si poškodený bolestné alebo\nsťaženie spoločenského uplatnenia nechá bodovo ohodnotiť. Podľa interpretačného záveru právnej\npraxe sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik\nškody a orientačne aj jej rozsah tak, aby bolo možné určiť výšku škody v peniazoch aspoň približne. Je\npotrebné v tomto smere doplniť, že v právnej praxi je tento záver prezentovaný v kontexte doplňujúceho\nvysvetlenia, že nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah škody presne a že začiatok plynutia\nsubjektívnej premlčacej doby„...nie je viazaný na okamih, kedy sa poškodený zo znaleckého posudku\nči lekárskej správy dozvie konkrétny výsledok bodového ohodnotenia jeho ujmy“ (por. napr. uznesenie\nNS ČR sp. zn. 25Cdo 1256/2006 z\n23. septembra 2008), nakoľko tento škodu na zdraví (v\nposudzovanom prípade vytrpenú bolesť) len deklaruje (por. napr. rozsudok KS v Košiciach sp. zn. 5Co\n509/2006 z\n28. novembra 2007 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 305/2008\nz 24. septembra 2008 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2016 z 21. júna 2016).\n6. Súčasne žalovaný v 2. rade považuje za nesprávne resp. zmätočné rozhodnutie súdu I. inštancie\naj v časti týkajúcej sa trov konania vo výroku V., v ktorom vo vzťahu k výroku I. a II. priznal žalobkyni\nv 1. rade voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že\nplnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, o výške\nktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Tak ako už\nžalovaný v 2. rade vyššie uviedol, je zrejmé, že žalobkyni v 1. rade bola rozsudkom konajúceho súdu\npriznaná suma 119.949,60 Eur, ktorá pozostáva z náhrady za bolesť vo výške 2.119,20 Eur, z náhrady\nza sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 43.776 Eur a 50 %-ného zvýšenia náhrady za sťaženie\nspoločenského uplatnenia vo výške 74.054,40 Eur. Teda s poukazom na predmet konania je zrejmé, že\nžalobe žalobkyne v 1. rade bolo čo do nároku na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia\nvrátane jeho zvýšenia vyhovené v celom rozsahu a teda, že v tejto časti žaloby mala žalobkyňa v 1.\nrade plný úspech, a preto konajúci súd titulom týchto nárokov nemal čo zamietnuť. Preto je výrok II.,\nktorým konajúci súd v prevyšujúcej časti vo vzťahu k náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia a\nzvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, žalobu zamietol, zmätočný resp. nadbytočný.\nPokiaľ mala žalobkyňa v 1. rade úspech v časti bolestného v sume 2.119,20 Eur, tak potom je zrejmé,\nže len v sume 529,80 Eur konajúci súd nárok zamietol a len v tejto časti bola žalobkyňa v 1. rade\nneúspešná. Rovnako zmätočné a nadbytočné preto je rozhodnutie konajúceho súdu, ktorým vo výroku\nV. priznal vo vzťahu ku výroku I. a II. žalobkyni v 1. rade voči žalovaným 1.a 2. nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %, nakoľko jednak, tak ako už vyššie uviedol, v časti nároku titulom náhrady za\nsťaženie spoločenského uplatnenia a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nebolo\nčo zamietnuť a aj v prípade keby pri týchto nárokoch konajúci súd žalobe nevyhovel (tak ako tomu je\nu nároku na bolestné), tak v takom prípade žalobkyni v 1. rade ako neúspešnej strane sporu náhrada\ntrov konania neprináleží, a preto predmetný výrok namietame ako nesprávny. Vzhľadom na uvedené\nžalovaní v 1. a 2. rade žiadali, aby súd v tejto časti zmenil tak, že nárok na bolestné žalobkyni v 1.\nrade neprizná. Súčasne im priznal nárok na náhradu trov konania a nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania.\n7. Pokiaľ ide o žalobcu v 2. rade a jeho podané odvolanie proti IV. výroku a súvisiacemu VII. výroku\ntýkajúcemu sa nároku na náhradu trov konania, tento dôvodil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods.\n1 písm. h) CSP a podané odvolanie podal len v rozsahu uplatňovaného nároku na náhradu nákladov\nza pobyt v hyperbarickej komore v rozsahu 4.030 Eur. Podľa žalobcu v 2. rade súd I. inštancie v\nbode 47 rozsudku uviedol, že žalobu žalobcu na náhradu účelne vynaložených nákladov zamietol\nv celom rozsahu z dôvodu, že vo vzťahu ku náhrade nákladov za pobyt v centre Liberta žalobca\n\nv 2. rade neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania úhrady týchto nákladov a pokiaľ ide o\nnáhradu nákladov za pobyty v hyperbarickej komore u G. H. tu sa súd I. inštancie stotožnil s námietkou\nžalovaných, že žalobca tieto dôkazy nepredložil riadne a včas preto s poukazom na sudcovskú\nkoncentráciu konania tento nárok žalobcovi v 2. rade nepriznal. Vzhľadom k uvedenému má žalobca v 2.\nrade za to, že súd I. inštancie uplatnením sudcovskej koncentrácie konania vo vzťahu k nároku žalobcu\nv 2. rade na úhradu nákladov za pobyt poškodenej v hyperbarickej komore G. H. v celkovej výške 4.030\nEur postupoval v rozpore so zákonom, príliš formalisticky a tým došlo k porušeniu procesných práv\nžalobcu a porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca v 2. rade si svoj nárok uplatnil podaním zo\ndňa 20. 12. 2019. Dôkazy o úhradách týchto pobytov predložil súdu na pojednávaní dňa 29. 04. 2022.\nPo uplatnení nároku žalobcu, súd I. inštancie dňa 11. 05. 2020 vydal uznesenie, ktorým pripustil vstup\nžalobcu v 2. rade do konania. Uvedené uznesenie bolo právnemu zástupcovi doručené dňa 14. 05. 2020.\nNásledne bol vo veci určený termín pojednávania na deň 17.09.2021, kde došlo k predneseniu žaloby zo\nstrany právneho zástupcu žalobcov v 1. a 2. rade a zároveň k vysloveniu predbežného právneho názoru\nsúdu. Zároveň bolo skonštatované, že právnemu zástupcovi žalobcov nebolo doručené vyjadrenie\nžalovanej v 2. rade zo dňa 15. 10. 2020, pričom následne súd I. inštancie dal pokyn na doručenie tohto\nvyjadrenia. V uvedenom vyjadrení žalovaná v 2. rade namietala nepreukázanie úhrad za pobyty u G. H..\nĎalšie pojednávanie sa uskutočnilo až dňa 29. 04. 2022, kde boli predložené dôkazy o týchto úhradách.\nŽalobca v 2. rade poukázal na to, že uvedené pojednávania neboli odročované kvôli predkladaniu\ndôkazov zo strany žalobcu v 2. rade, ale kvôli vykonaniu výsluchu znalca, ktoré vyjadrenie v tomto konaní\nbolo podstatným dôkazom. V tejto súvislosti poukazuje na právny rámec a výklad ustanovenia § 153\nCSP. Účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní (§ 153 a § 154 CSP) je najmä prispieť\nk naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a\nmotivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Procesný úkon nie je vykonaný\nvčas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne\nhľadisko). Je plne v diskrečnej právomoci súdu, či omeškaný procesný úkon strany ospravedlnení alebo\nnie. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 33/2021 z 26. januára 2021). Vzhľadom\nk uvedenému má žalobca v 2. rade za to, že predloženie dôkazov o úhradách pobytov v hyperbarickej\nkomore G. H. bolo vykonané riadne a včas, nakoľko nespôsobilo predlžovanie súdneho konania, pretože\ndĺžka súdneho konania v právnej veci sp. zn. 5C/51/2018 nezávisela od predloženia či nepredloženia\ntýchto dôkazov a rovnako ani nepredložením týchto dôkazov nedošlo k neúmernému predlžovaniu\nsúdneho konania. Vzhľadom na uvedené má za to, že výrok IV. rozsudku v napádanej časti predstavuje\nporušenie procesných práv žalobcu v 2. rade v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nsúdny proces. S prihliadnutím na argumentáciu uvedenú vo vzťahu k výroku IV. rozsudku je zrejmé, že\nsa týka aj výroku VII. , ktorým súd rozhodol o trovách konania, pretože ak by súd vyhovel podanému\nodvolaniu malo by to vplyv v zmysle § 255 Civilného sporového poriadku aj na priznanie náhrady trov\nkonania. Vzhľadom na podané odvolanie navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu I. inštancie\ntak, aby žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi v 2. rade vynaložené náklady v súvislosti\ns liečbou žalobkyne vo výške 4.030 Eur.\n8. K podanému odvolaniu žalobcu v 2. rade sa vyjadril listom zo dňa 16. 02. 2023 žalovaný v 2. rade, ktorý\nuviedol, že žalobca v 2. rade si mal ujasniť predovšetkým odvolací dôvod, keďže ním označený odvolací\ndôvod podľa ust. §365 ods.1 písm. h) Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), znamená že odvolanie\nmožno dôvodiť tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci a nie tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane sporu, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva do tej miery, že došlo ku porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací\ndôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP je možné uplatniť len v takom prípade, ak rozhodnutie súdu I.\ninštancie má hmotnoprávnu vadu, ktorá predstavuje mylné použitie právnej normy, ktorú na skutkový\nstav nie je možné použiť. Zo súdneho spisu je zrejmé, že nedošlo ku omylu súdu pri aplikácii práva\nna zistený skutkový stav a preto táto odvolacia námietka nie je naplnená. Samotná ťažisková polemika\nodvolateľa so závermi súdu I. inštancie, zameraná na prosté spochybňovanie správnosti či dôvodnosti\ndôsledného uplatnenia koncentračnej zásady je absolútne nenáležitá. Fundamentálnymi povinnosťami\nsporových strán v konaní je povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre posúdenie prípadu a svedčiace v\nprospech tejto strany, a súčasne povinnosť strany pravdivosť týchto svojich tvrdení pred súdom dokázať\nzákonnými prostriedkami, pričom kritériom pri posudzovaní použiteľnosti uplatnených prostriedkov\nprocesnej obrany procesného útoku v sporovej veci zo strany súdu je ich relevantnosť pre prejednávanú\nvec, ako aj včasnosť ich uplatnenia. Žalovaný v 2. rade poukazuje na to, že potom čo mu bol doručený\nžalobný návrh a aj následné podania, vrátane podania, ktorým bol rozšírený okruh žalobcov o žalobcu\nv 2. rade, sa k týmto podaniam podrobne vyjadroval s konzistentnou argumentáciou, a to už od prvého\n\npodania vo veci zo dňa 04. 03 .2019 až po ostatné podanie vo veci zo dňa 28. 07. 2022, a to vrátane\nnámietky absencie aktívnej legitimácie žalobkyne v 1. rade pre konanie v časti uplatňovaných nárokov\ntitulom vynaložených liečebných nákladov, nehovoriac o tom, že žalovaný v 2. rade ako poisťovateľ\npovinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla po\nuplatnení týchto nárokov poškodenou t.j. žalobkyňou v 1. rade tiež na toto reagoval a aj listom zo dňa 16.\n07. 2019 a 28. 08. 2019 adresovaným právnemu zástupcovi žalobcov, túto skutočnosť oznamoval (ftk.\npripojené). V ich podaní zo dňa 28. 07. 2022, ktoré je súčasťou súdneho spisu, obsiahli rekapituláciu\ncelej argumentácie z predmetného konania, nadväzujúc na všetky predošlé stanoviská vo veci (a to či\nuž písomné alebo ústne), k všetkým uplatňovaným nárokom a teda aj k nároku uplatňovanom titulom\nnáhrady vynaložených liečebných nákladov a je zrejmé, že argumentácia týkajúca sa tohto nároku\nbola Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s. v postavení žalovaného v 3. rade (toho času žalovaným v\n2.rade) ako aj v postavení poisťovateľa povinného zmluvného poistenia, tvrdená od samého počiatku a\nkontinuálne v priebehu celého konania, a preto nie je pravdou, aby o tejto argumentácii právny zástupca\nnadobudol vedomosť až na pojednávaní dňa 17. 09. 2021. V zmysle prednesu právneho zástupcu\nžalobcov na pojednávaní dňa 17. 09. 2021 sa ku podaniu spoločnosti Allianz zo dňa 15. 10. 2020 mienil\nvyjadriť, spolu s návrhom na doplnenie dokazovania a súdom mu bolo stanovené do termínu ďalšieho\npojednávania stanoveného na deň\n19. 11. 2021 zaslať písomné stanovisko MUDr. Sukovského k\nnámietkam žalovaného v 3. rade (toho času žalovaného v 2. rade), proti záverom znaleckého posudku\nMUDr. Sukovského, ktoré vzniesol žalovaný v 3. rade (toho času žalovaný v 2. rade) už vo svojom\npodaní zo dňa 04. 03. 2019 a je zrejmé, že tieto v čase pojednávania uskutočneného dňa 17. 09. 2021\nuž právnemu zástupcovi boli známe a mal dostatok času na toto reagovať a nič na tom nemení to,\nkedy sa uskutočnilo vo veci ďalšie pojednávanie. Pokiaľ žalobcovia v konaní neboli aktívni, nereagovali\na nerešpektovali lehoty určené súdom na predloženie návrhov na dokazovanie, nevyužili možnosť na\npresadzovanie svojho práva v občianskom súdnom konaní, predloženie dôkazov až na pojednávaní dňa\n29. 04. 2022 včasné nebolo. Žalovaný v 2. rade sa s dôvodmi odvolania žalobcu v 2.rade a tvrdeným\nnesprávnym procesným postupom prvoinštančného súdu nestotožňuje, a preto žiada, aby odvolací súd\nodvolaniu žalobcu v 2. rade nevyhovel.\n9. K odvolaniam žalovaných v 1. a 2. rade sa vyjadrila žalobkyňa v 1. rade listom zo dňa 09. 03. 2023,\nv ktorom uviedla, že považuje žalovanými napádaný rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.\nzn. 5C/51/2018, zo dňa 22. 11. 2022 za vecne správny, dostatočne odôvodnený a vydaný v súlade so\nzisteným skutkovým stavom veci. Tak ako je zrejmé z podaných odvolaní žalovaní namietajú správnosť\nvýroku č. 1 vyššie uvedeného rozsudku s poukazom na to, že nárok žalobkyne na úhradu bolestného\nbol v tomto prípade premlčaný, preto nemal byť žalobkyni v 1. rade zo strany konajúceho súdu priznaný.\nS týmto právnym názorom žalovaného v 1. rade nemožno súhlasiť, nakoľko žalobkyňa v 1. rade si po\nčiastočnej úhrade bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zo strany žalovanej v 2. rade počas\ncelého konania uplatňovala nárok na bolestné v rozsahu, v akom nedošlo k plneniu zo strany žalovanej\nv 2. rade t.j. v rozsahu nevyplatených 100 bodov násobených sumou 17,66 eur. Neskôr po výsluchu\nznalca na pojednávaní dňa 29. 04. 2022 žalobkyňa v 1. rade ohľadom bolestného upravila petit žaloby a\nto tak, že si uplatňuje nárok na náhradu bolestného v rozsahu 150 bodov násobených sumou vo výške\n17,66 eur za jeden bod. Uvedená zmena vyplynula z výsluchu znalca, ktorý na pojednávaní dňa 29. 04.\n2022 po prvýkrát uviedol, že v pri stanovení rozsahu bodov pri náhrade za bolesť došlo k technickým\nchybám, ktoré mali za následok nesprávny súčet výsledného počtu bodov. Poukazuje a v plnom rozsahu\nsa stotožňuje s právnym názorom konajúceho súdu, ktorý je uvedený v bode 38 rozsudku, kde súd\nI. inštancie uvádza, že: Žalobkyňa v 1. rade si v žiadnom momente konania neprestala uplatňovať\nbolestné ako to tvrdia žalovaní a výška uplatneného nároku je len následkom zrejmého nesprávneho\nsčítania uvedených súm. Taktiež čo sa týka nároku ohľadom bolestného prevyšujúcu 100 bodov, tu súd\nI. inštancie konštatuje že to, že došlo k omylu konštatoval znalec až pri výsluchu na pojednávaní dňa\n29. 04. 2022, a teda tento nárok v žiadnom prípade nemôže byť premlčaný. S prihliadnutím na vyššie\nuvedené považuje za vecne správny aj výrok o trovách konania. Vzhľadom k uvedenému má za to, že\nodvolania žalovaných sú v celom rozsahu nedôvodné a preto by mali byť odvolacím súdom zamietnuté.\nZároveň si žalobkyňa v 1.rade uplatňuje trovy odvolacieho konania.\n10. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade sa vyjadril žalobca v 2. rade listom zo dňa 02. 05. 2023, v\nktorom uviedol, že žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces, čo vyplýva aj zo samotného obsahu a textu podaného odvolania. Uvedenie\nnesprávneho označenia písmena paragrafu bolo len dôsledkom chyby v písaní, ale podľa obsahu\n\nodvolania je zrejmé, čo bolo odvolacím dôvodom a na základe čoho napáda žalobca v 2. rade rozsudok\nsúdu prvej inštancie. Aj naďalej má za to, že súd I. inštancie uplatnením sudcovskej koncentrácie\nkonania vo vzťahu k nároku žalobcu v 2. rade na úhradu nákladov za pobyt poškodenej v hyperbarickej\nkomore G. H. v celkovej výške 4.030,- Eur postupoval v rozpore so zákonom, príliš formalisticky a tým\ndošlo k porušeniu procesných práv žalobcu a porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukazuje na to,\nže účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní (§ 153 a § 154 Civilného sporového\nporiadku) je najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť\nzdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.\nProcesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko),\nak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Je plne v diskrečnej právomoci súdu, či omeškaný\nprocesný úkon strany ospravedlnení alebo nie. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.\nÚS 33/2021 z 26. januára 2021). Časovú postupnosť vykonania dokazovania v prvoinštančnom konaní\nžalobca v 2.rade popísal vo svojom odvolaní a preto nepovažuje za potrebné opakovane uvádzať tie\nisté skutočnosti, preto v celom rozsahu na ne žalobca v 2. rade poukazuje. Vzhľadom k uvedenému\nmá za to, že predloženie dôkazov o úhradách pobytov v hyperbarickej komore G. H. bolo vykonané\nriadne a včas, nakoľko nespôsobilo predlžovanie súdneho konania, pretože dĺžka súdneho konania v\nprávnej veci sp. zn. 5C/51/2018 nezávisela od predloženia či nepredloženia týchto dôkazov a rovnako\nani nepredložením týchto dôkazov nedošlo k neúmernému predlžovaniu súdneho konania. Vzhľadom\nk uvedenému žalobca v 2. rade žiada, aby odvolací súd odvolaniu žalobcu v 2. rade vyhovel v plnom\nrozsahu a rozhodol v zmysle podaného odvolania.\n11. Odvolací súd v rámci kompetencie vyplývajúcich mu z ust. § 34 CSP preskúmal odvolaním napadnuté\nvýroky rozsudku prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP bez nariadenia\npojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu I. inštancie v napadnutých\nvýrokoch nie je správne. Predmetom odvolacieho prieskumu je rozsudok súdu I. inštancie tak vo výroku\nI., ako aj v súvisiacom výroku V. o trovách konania a ďalej vo výroku IV. a súvisiacom výroku VII. o\ntrovách konania.\n12. Súd I. inštancie priznal žalobkyni v 1. rade bolestné vo výške 2.119,20 Eur, sťaženie spoločenského\nuplatnenia vo výške 43.776 Eur a zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 74.054,40\nEur. Žalovaní v 1. a 2. rade podali odvolania len voči priznanému bolestnému, a teda rozsudok súdu\nI. inštancie v I. výroku pokiaľ ide o priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšenia sťaženia\nspoločenského uplatnenia nadobudol právoplatnosť.\n13. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 08. 10. 2024, č.k. 25Co/35/2023 - 542 zrušil rozsudok\nOkresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 22. 11. 2022, č.k. 5C/58/2018-459 vo výroku č. I čo\ndo bolestného vo výške 2.119,20 Eur, v súvisiacom výroku o trovách konania č. V, výroku č. IV\na v súvisiacom výroku č. VII o trovách konania a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že k otázke odvolaním namietaného\npriznania bolestného pokiaľ žalovaní ako odvolatelia namietali priznanú výšku bolestného, odvolací súd\npovažoval túto námietku za čiastočne dôvodnú. Pôvodnou žalobou zo dňa 28. 12. 2018 bolo bolestné\nuplatňované vo výške 24.813 Eur. Následným podaním - úpravou žaloby zo dňa\n20. 12. 2019\nbolo bolestné uplatnené vo výške 1.766 Eur. Na pojednávaní dňa\n17. 09. 2021 bola pripustená\nzmena žaloby v celkovej výške 117.830,40 Eur. Žalovaní z takto pripustenej zmeny žaloby vyvodili\nz matematického súčtu jednotlivých uplatnených nárokov, že bolestné od tohto momentu uplatnené\nnebolo. Následnou zmenou žaloby zo dňa 30. 05. 2022 došlo k zmene celkových uplatnených nárokov\nna sumu 120.479,40 Eur. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke žalovaných uvádza, že aj podľa jeho\nnázoru bolestné bolo uplatnené po celý čas trvajúceho súdneho konania na súde I. inštancie. Súdny\nspis nie je „účtovným záznamom“ a nezáleží len na správnom číselnom vyjadrení žalobou uplatnených\nnárokov, ale aj na obsahu jednotlivých podaní uplatnených procesnými stranami resp. skutočnej vôli\nprocesných strán. V predmetnej veci je zjavné, že žalobkyňa v 1. rade počas celého súdneho konania\nmala vôľu uplatňovať si aj vyčíslené bolestné. Pokiaľ právny zástupca urobil vo svojom podaní výpočtové\nchyby pri celkovom súčte jednotlivých uplatnených nárokov, aj podľa názoru odvolacieho súdu treba\nzisťovať skutočnú vôľu pri uplatnenom nároku a podanie posudzovať podľa jeho skutočného obsahu.\nJe zrejmé, že bolestné po celý čas súdneho konania uplatnené bolo. Podľa posúdenia odvolacieho\nsúdu bolestné vo výške 1.766 Eur, bolo žalobkyňou v 1. rade aj riadne uplatnené dňa 20. 12. 2019.\nPokiaľ na základe chýb v podanom znaleckom posudku došlo k zmene žaloby dňa 30. 05. 2022, keďže\nbolo správne vyčíslené bolestné až na pojednávaní dňa 29. 04. 2022, v tomto smere odvolací súd\n\npovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaných v 1. a 2. rade. Zhodne s odvolateľmi odvolací súd\nkonštatuje, že tento nárok, pokiaľ bola uplatnená suma rozšírená až na pojednávaní dňa 29. 04. 2022,\njaví sa odvolaciemu súdu v rozšírenom rozsahu z doposiaľ vykonaného dokazovania ako premlčaný.\nPokiaľ je zdravotný stav poškodeného ustálený, je možné ohodnotiť bolesť a týmto okamihom je\nbolesť zistiteľná bez ohľadu na to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení\nspoločenského uplatnenia. Posudok ošetrujúceho lekára je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a\nzistenú bolesť. O vydanie posudku môže požiadať poškodený a tiež právnická alebo fyzická osoba, ktorá\nza poškodenie na zdraví zodpovedá, pričom posudok vydaný ošetrujúcim lekárom možno aj preskúmať\npodľa predpisov o rozhodovaní pri výkone zdravotníckych služieb. Sama táto skutočnosť nasvedčuje, že\nza dátum zistenia bolesti nemožno považovať výlučne deň vyhotovenia posudku ošetrujúceho lekára.\nNa pojednávaní dňa 29. 04. 2022 uplatnený nárok teda podľa odvolacieho súdu nemohol byť žalobkyni\nv 1. rade v súlade s právnou úpravou priznaný. Uvedenú právnu otázku preto podľa názoru odvolacieho\nsúdu súd I. inštancie neposúdil správne. Suma uplatneného nároku z titulu bolestného nad 1.766 Eur\nje podľa názoru odvolacieho súdu potrebné skúmať z hľadiska plynutia premlčacích lehôt. Bolestné v\nrozsahu 1.766 Eur bolo podľa obsahu zmeny žaloby riadne uplatnené dňa\n20. 12. 2019, suma\nnad 1.766 Eur môže byť podľa názoru odvolacieho súdu s poukazom na vyššie citovanú judikatúru\nnajvyššej súdnej autority premlčaná. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade aj voči súvisiacemu\nvýroku V. o náhrade trov konania, odvolací súd považoval uvedenú odvolaciu námietku za dôvodnú a\nuvedený výrok rozsudku súdu I. inštancie za zmätočný z týchto dôvodov: Pokiaľ svojim výrokom V. súd\nI. inštancie priznal žalobkyni v 1. rade nárok na náhradu trov konania v úplnom rozsahu, aj vo vzťahu k\nvýroku II., postupoval zjavne v rozpore so zásadou úspechu v predmetnej veci, keďže v rámci svojho II.\nvýroku zamietol žalobu žalobkyne v I. rade v prevyšujúcej časti. Vo vzťahu k výroku II. preto nemožno\nhovoriť o úspechu žalobkyne a preto priznanie nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k tomuto\nvýroku II. je nesprávne. Žalobkyňa v tomto výroku nebola úspešná strana sporu a preto jej náhrada trov\nkonania nemá prináležať. Pokiaľ sa jedná o odvolacie námietky žalobcu v 2. rade voči výroku IV. súdu\nI. inštancie a súvisiacemu výroku VII. o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd považoval jeho\nodvolacie námietky, (pokiaľ namietal nesprávnu sudcovskú koncentráciu konania) za dôvodnú. Odvolací\nsúd je toho názoru, že uplatnením sudcovskej koncentrácie konania vo vzťahu k nároku žalobcu v 2.\nrade na úhradu nákladov za pobyt poškodenej v hyperbarickej komore G. H. v celkovej výške 4.030\nEur postupoval súd I. inštancie príliš formalisticky a tým došlo k porušeniu procesných práv žalobcu a\nporušenie práva na spravodlivý proces. Pokiaľ však ide o žalobcom v 2. rade uplatnený nárok, podľa\nodvolacieho súdu bude potrebné v ďalšom konaní zo strany súdu I. inštancie skúmať aktívnu vecnú\nlegitimáciu žalobcu v 2. rade na uplatnenie predmetného nároku. Z doposiaľ vykonaného dokazovania\nodvolaciemu súdu aktívna vecná legitimácia žalobcu v 2. rade nevyplýva. Zo záverov uvedených v\nrozsudku súdu I. inštancie je skôr zrejmé, že samotný okresný súd nemal ustálené s kým na strane\nžalobcu v 2. rade koná a má konať, pokiaľ jeho aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby vyhodnotil\nspôsobom uvedenom v napádanom rozsudku. V ďalšom štádiu konania bude povinnosťou okresného\nsúdu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v 2. rade na podanie žaloby, s ním vymedzeným petitom vo\nvyššie naznačenom smere. Vzhľadom na zrušenie výroku IV. rozsudku súdu I. inštancie, odvolaciemu\nsúdu nezostávalo iné, len súčasne zrušiť aj súvisiaci výrok VII. o trovách konania.\n14. Po vrátení veci odvolacím súdom súd reflektoval názory v ňom vyjadrené, pričom poskytol stranám\nsporu priestor na vyjadrenie sa k tomuto rozhodnutiu.\n15. Žalovaný v 1. rade uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou odvolacieho súdu o včasnom\npredložení dôkazov zo strany Žalobcu v 2. rade. Žalovaný v 1. rade je toho názoru, že predkladanie\ndôkazov nie je naviazané na ústne pojednávanie, ale vzhľadom na citovaný § 153 odsek 1 Civilného\nsporového poriadku k predloženiu dôkazov má dôjsť hneď ako sú dôkazy pre stranu dostupné. Dôkazy\no úhradách predložil Žalobca v 2. rade súdu 29. 04. 2022 až po viacerých vyjadreniach zo strany\nžalovaných, v ktorých žalovaní opakovane poukazovali na skutočnosť, že Žalobca v 2. rade svoje nároky\nnepreukázal. Pritom potvrdenie o úhrade faktúr bolo vystavené dňa 11. 02. 2019. Žalovaný v 1. rade má\nza to, že vo vzťahu k nároku Žalobcu v 2. rade na náhradu účelne vynaložených nákladov v súvislosti s\nliečbou Žalobcu v 1. rade nemožno nárok Žalobcu v 2. rade považovať za oprávnený a preukázaný a to\nnajmä z dôvodu namietaného nedostatku aktívnej vecnej legitimácia Žalobcu v 2. rade ako aj z dôvodu\nneskorého uplatnenia nároku.\n16. Žalovaný v 2. rade uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach.\n\n17. Súd vo veci pojednával dňa 18. 03. 2025 v prítomnosti žalobcu v 2. rade, právneho zástupcu\nžalobcov, právneho zástupcu žalovaného v 1. rade a zástupcu žalovaného v 2. rade. Právny zástupca\nžalobcov na pojednávaní uviedol, že sa nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že nárok žalobkyne\nv 1. rade je čiastočne premlčaný, taktiež je toho názoru, že nárok žalobcu v 2. rade je v rozsahu\nodvolania dôvodný. Právny zástupca žalovaného v 1. rade a zástupca žalovaného v 2. rade uviedli,\nže sú toho názoru že nárok žalobkyne v 1. rade je v celom rozsahu premlčaný a že žalobca v 2. rade\nnepreukázal svoju aktívnu legitimáciu a taktiež neuniesol dôkazné bremeno ohľadom požadovaného\nnároku. Na pojednávaní súd vypočul žalobcu v 2. rade, ktorý uviedol, že po tragickej dopravnej nehode,\nktorá sa stala A. B., ktorá jej znemožnila žiť nejaký spoločenský život, ho rodina oslovila, aby po tejto\nnehode pomohol rodine, keďže je ich rodinný príbuzný. Od začiatku zariaďoval všetko vrátane lekárov,\nliečení a pod. Pri preberaní Bibky im doktori povedali, že padla do kómy a bude treba čo najrýchlejšie\nkomunikovať s doktorom H. a pristúpiť k liečbe v hyperbarickej komore. Keďže rodina nemala finančné\nprostriedky tak rodine sľúbil, že uhradí všetku liečbu do roka. Za prvé dva mesiace tam bol každý deň,\nriešil veci s lekármi. Náklady, ktoré boli vynaložené uhradil on, niektoré boli hradené v hotovosti a niektoré\nprevodom na účet. Bibiána bola v Košiciach a v Košiciach bola hyperbarická komora, takže tam to\nbolo všetko a popri tom mala rehabilitačnú liečbu. Keďže samotná hyperbarická komora nepomôže,\nmusí byť pri tom rehabilitácia. Rehabilitáciu nehradili, keďže tá bola poskytnutá v rámci nemocenskej\nstarostlivosti. Hyperbarická komora, jeden cyklus spočíva v 10 expozíciách, takže po každých desiatich\nexpozíciách, zdravotný stav Bibiany riešili s lekármi a keďže ten stav sa zlepšoval, tak opakovane tú\nhyperbarickú komoru platili ďalej. Uviedol, že má k dispozícii iba tie potvrdenia o úhrade, ktoré sú v spise,\nktoré hradil on. Dokladal len tie, ktoré on zaplatil, lebo ďalšie im dala buď nejaká organizácia, alebo\nnejaký sponzorský dar, takže tie už nedokladal. Museli to hradiť hneď, tam nemohli čakať, nemali čas\nna to a aj keď tá rodina peniaze nemala, tak to museli zaplatiť hneď. Na otázku právneho zástupcu\nžalovaného v 1. rade, či mal nejaké objektívne prekážky, aby si mohol uplatniť náhradu týchto nákladov,\nči už u poisťovne alebo u prevádzkovateľa dopravného prostriedku, žalobca uviedol, že nad tým sa ani\nnezamýšľal, avšak čo sa týka žalovaného v 1. rade tak nad tým ani nerozmýšľal, pretože oni im dali\nsponzorský dar 20.000 Eur. Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, či si pamätá, ktoré\nfaktúry hradil v hotovosti, žalobca uvádza, že to si nepamätá, pretože celá liečba žalobkyne v 1. rade\nstála 180.000 Eur a všetko riešil on, aj čo sa týka rozhovorov s lekármi, s právnikmi, s poisťovňami všetko\nriešil on, takže si to nepamätá. Uvádza, že všetko hradili zo svojich - Adeli centrum, sanitku a pod. Na\notázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, či má nejaké potvrdenie o tých výdavkoch, ktoré hradil\nv hotovosti, tak uvádza, že je tam potvrdenie od lekára, že všetky faktúry boli zaplatené.\n18. Súd sa oboznámil so žalobou a prílohami, vyjadreniami strán sporu, ako aj ostatným spisovým\nmateriálom a zistil nasledovný skutkový stav v časti, ktorá bola zrušená uznesením Krajského súdu v\nPrešove:\n19. Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 1T/77/2018, zo dňa\n28.\n09. 2018, bol pôvodne žalovaný v 1. rade uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa\n§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. Zákona. Zranenia si\nu poškodenej vyžiadali trvalé následky, pretože v dôsledku ochrnutia je poškodená plne odkázaná\nna starostlivosť druhej osoby. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť vo\nvýroku o vine, treste a náhrade škody dňa 20. 10. 2018. Vina pôvodne žalovaného v 1. rade bola\npreukázaná v trestnom konaní. Pôvodne žalovaný v 1. rade bol v čase vyššie uvedenej dopravnej\nnehody zamestnaný v spoločnosti Marius Pedersen, a.s. Trenčín t.j. pôvodne žalovaného v 2. rade\n(ďalej „žalovaného v 1. rade“) a špeciálne nákladné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz, evidenčného\nčísla D. A., slúžiace na prepravu odpadu, ktorým bola žalobkyni v 1. rade spôsobená škoda na zdraví\nje rovnako vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Vyššie opísaný skutkový stav zakladá u pôvodne\nžalovaného v 1. rade zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku podľa\n§ 427 Občianskeho zákonníka a u žalovaného v 1. rade zodpovednosť za škodu v zmysle § 420 ods.\n2 prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je škoda spôsobená právnickou alebo fyzickou\nosobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Na základe poistnej\nzmluvy č. 808004891/00421 bolo predmetné vozidlo zn. Mercedes - Benz, ev. č. D. XXX A., ktorým bola\ndopravná nehoda spôsobená, vo vlastníctve žalovaného v 1. rade poistené pre prípad zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného v 2. rade t.j. Allianz – Slovenskej\npoisťovne, a.s. Pôvodne žalovaný v 1. rade bol prevádzkovateľom a vodičom špeciálneho nákladného\nmotorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda a táto škoda bola vyvolaná osobitnou povahou\ntejto prevádzky. Žalovaný v 1. rade je držiteľom špeciálneho nákladného motorového vozidla, ktorým\n\nbola spôsobená škoda. Zároveň žalovaný v 1. rade je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti\nje predovšetkým nakladanie s odpadmi, a ktorá je povinne zmluvne poistená u žalovaného v 2. rade,\npričom poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa v súlade s § 4 ods. 1 zákona\nč. 381/2001 Z. z. vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla uvedeného v poistnej zmluve. Pri tejto udalosti utrpela žalobkyňa v 1. rade zranenia, na základe\nktorých stanovil bodové ohodnotenie bolestného znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie\nchirurgia a traumatológia, MUDr. Dušan Sukovský, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 46/2018.\nŽalobkyňa v 1. rade ako poškodená si u žalovaného v 2. rade ako poisťovateľa podľa zákona č. 381/2001\nZ. z. v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré utrpela pri dopravnej nehode dňa 13. 01. 2017 uplatnila\ndňa 05. 12. 2018 nárok na vyplatenie poistného plnenia z titulu : - bolestné -1405 bodov t.j. 24 813 Eur.\nDňa 15. 01. 2019 žalovaný v 2. rade oznámil právnemu zástupcovi žalobkyne v 1. rade, že z povinného\nzmluvného poistenia žalovaného v 1. rade poukázal z titulu bolestného za 1 305 bodov x 17,66 Eur/bod\nsumu 23.047 Eur. Žalobou zo dňa\n28. 12. 2018 sa žalobkyňa v 1. rade okrem iného domáhala aj\npriznania náhrady škody titulom bolestného za 1405 bodov x 17,66 Eur vo výške 24.812,30 Eur. V podaní\nzo dňa 24. 04. 2019 žalobkyňa v 1. rade uviedla, že v časti berie žalobu späť a okrem iného uviedla, že\nnárok žalobkyne po čiastočnej úhrade predstavuje z titulu bolestného sumu 1.766 Eur. Ďalším podaním\nzo dňa 20. 12. 2019 žalobkyňa v 1. rade vykonala úpravu žaloby a okrem iných nárokov sa domáhala\naj priznania náhrady škody titulom bolestného za 100 bodov x 17,66 Eur vo výške 1.766 Eur a taktiež\nžiadala pripustiť do konania G. A. v súvislosti s nárokom na úhradu nákladov spojených s liečením vo\nvýške 9.230 Eur, ktoré podľa jej tvrdenia vynaložil on. Neskôr po výsluchu znalca na pojednávaní dňa\n29. 04. 2022 žalobkyňa v 1. rade ohľadom bolestného upravila petit žaloby a to tak, že si uplatňuje\nnárok na náhradu bolestného v rozsahu 150 bodov násobených sumou vo výške 17,66 Eur za jeden\nbod. Uvedená zmena vyplynula z výsluchu znalca, ktorý na pojednávaní dňa 29. 04. 2022 po prvýkrát\nuviedol, že v pri stanovení rozsahu bodov pri náhrade za bolesť došlo k technickým chybám, ktoré mali\nza následok nesprávny súčet výsledného počtu bodov.\n20. Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“, každý zodpovedá za škodu, ktorú\nspôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou,\nkeď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto\nspôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov\nnie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.\n21. Podľa § 427, ods. 1, 2 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za\nškodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového\nvozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.\n22. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená\nokolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode\nnemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.\n23. Podľa § 429 OZ prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za\nškodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich\nopatrovať.\n24. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie\njeho spoločenského uplatnenia.\n25. Podľa § 449 ods. 1, 3 OZ, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.\nNáklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.\n26. Podľa § 4, ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa\nvzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného\nv poistnej zmluve.\n27. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je\noprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok\npreukázať.\n\n28. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vo veci rozhodol tak, že čo sa týka výroku I v časti\nzrušeného rozsudku ohľadom nároku z titulu bolestného vo výške 2.119,20 Eur, tak v súlade so svojím\npredchádzajúcim názorom, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd, a teda že suma 1.766 Eur nie je\npremlčaná, tento nárok žalobkyni v 1. rade priznal. V prevyšujúcej časti (353,20 Eur) súd žalobu zamietol\nz dôvodu, že v tejto časti je podľa názoru súd nárok žalobkyne v 1. rade premlčaný. Podľa § 106 OZ\nprávo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto\nza ňu zodpovedá, pričom najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu\nspôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,\nak ide o škodu na zdraví. V tomto smere je dôležitý odkaz na judikát Najvyššieho súdu SR sp.zn. M Cdo\n37/2000 zo dňa 28. 06. 2001, ktorý bol publikovaný v Zbierke rozhodnutia stanovísk Najvyššieho súdu\nSR pod sp.zn. R 68/2003, podľa ktorého plynutie premlčacej lehoty začína v momente, keď je zdravotný\nstav ustálený. Podľa cit. rozhodnutia : „Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň\nukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih\n(deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného“. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ je zdravotný stav\npoškodeného ustálený, je možné ohodnotiť bolesť a týmto okamihom je bolesť zistiteľná bez ohľadu na\nto, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Posudok\nošetrujúceho lekára je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť. O vydanie posudku môže\npožiadať poškodený a tiež právnická alebo fyzická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá,\npričom posudok vydaný ošetrujúcim lekárom možno aj preskúmať podľa predpisov o rozhodovaní\npri výkone zdravotníckych služieb. Sama táto skutočnosť nasvedčuje, že za dátum zistenia bolesti\nnemožno považovať výlučne deň vyhotovenia posudku ošetrujúceho lekára. Zo znaleckého posudku\nMUDr. Sukovského vyplýva, že doba liečenia žalobkyne v 1. rade bola 12 mesiacov. Z toho vplýva, že\nprvýkrát bolo možné posúdiť jej zdravotný stav 13. 01. 2018. Zároveň však musí existovať subjektívna\nvedomosť poškodeného o škode a o tom kto za ňu zodpovedá. Tu súd zdôrazňuje, že žalobkyňa v 1. rade\nbola po škodovej udalosti v bezvedomí z ktorého sa po určitom čase síce prebrala, avšak bez schopnosti\nvnímať a z toho dôvodu jej bol dňa 14. 11. 2017 ustanovený opatrovník. Aj napriek tejto skutočnosti\nvšak nie je možné konštatovať, že dňom ustanovenia opatrovníka sa poškodená dozvedela o tom\nkto zodpovedá za škodu. Túto skutočnosť sa prvýkrát mohla dozvedieť z vyšetrovacieho spisu, ktorý\njej bol prostredníctvom právneho zástupcu predložený na preštudovanie dňa 21. 05. 2018. Pôvodne\nžalovaný v 1. rade síce informáciu ohľadom prevádzkovateľa vozidla uviedol pri svojom výsluchu dňa\n15. 02. 2017, avšak uvedeného úkonu sa poškodená nezúčastnila ani jej zápisnica o výsluchu nebola\nzasielaná v čase pred oboznámením sa so spisom dňa\n21. 05. 2018. Do uvedeného dňa zo\nžiadneho predloženého dôkazu nevyplýva, že poškodená, resp. jej opatrovníčka sa dozvedela kto je\nprevádzkovateľ uvedeného vozidla, teda kto za škodu zodpovedá. Subjektívna premlčacia lehota teda\npodľa názoru súdu pri nárokoch, kde bola škoda vyčíslená do uvedeného termínu, uplynula 21. 05.\n2020 a do tohto času si poškodená mohla uplatniť svoje nároky. V uvedenom prípade neprichádza do\núvahy ani objektívna lehota, keďže sa jedná o škodu na zdraví. Keďže žalobkyňa v 1. rade si nárok na\nbolestné, ktorý prevyšoval sumu 1 766,-Eur uplatnila až 30. 05. 2022, tento nárok bol v čase uplatnenia\nuž premlčaný. Na uvedenom nič nemení ani fakt, že znalec uviedol, že išlo o chybu v znaleckom posudku\na že žalobkyňa vychádzala z pôvodného znaleckého posudku s chybou. Možnosť domáhať sa nároku\ns titulu bolestného totiž nijak nesúvisí s vypracovaním znaleckého posudku a osoba, ktorá sa tohto\nnároku domáha, si ho musí uplatniť v subjektívnej premlčacej lehote bez ohľadu na to kedy bol znalecký\nposudok vypracovaný a či bol vypracovaný správne alebo nie. Žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2.\nrade zaviazal uvedenú sumu zaplatiť tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto\nplnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ dopravného prostriedku\nje preto povinný plniť žalobkyni v 1. rade náhradu škody podľa § 427 ods. 2 OZ (R 15/2004) a žalovaný\nv 2. rade je povinný poškodenej žalobkyni v 1. rade plniť na základe osobitného právneho predpisu ako\npoistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu vozidla žalovaného v\n1. rade (§ 823 OZ a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení). Z uvedeného\nvyplýva, že postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v tomto prípade obdobné\npostaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, čo znamená, že poškodený nemôže dostať to isté plnenie\ndva krát - od škodcu aj od jeho poisťovne. Pretože obaja, škodca a poisťovateľ, boli žalovaní v jednom\nkonaní, nemohol ich súd zaviazať na náhradu škody „solidárne“ (spoločne a nerozdielne) pretože ide o\nsamostatných spoločníkov. V tomto prípade, aby sa zabránilo poskytnutiu plnenia žalobkyni v 1. rade dva\nkrát (od každého žalovaného), musí byť tento vzťah (obdobný vzťahu veriteľ-dlžník-ručiteľ) vyjadrený\nvo výroku rozsudku tým, že „plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť\n\ndruhého žalovaného“. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že nie je viazaný návrhom žalobcov, aby\nžalovaným bola uložená povinnosť na plnenie spoločne a nerozdielne.\n29. Čo sa týka súvisiaceho výroku o trovách konania, súd rozhodol v súlade s právnym názorom\nodvolacieho súdu, a to že pokiaľ svojim výrokom V súd I. inštancie priznal žalobkyni v 1. rade nárok\nna náhradu trov konania v úplnom rozsahu, aj vo vzťahu k výroku II, postupoval zjavne v rozpore so\nzásadou úspechu v predmetnej veci, keďže v rámci svojho II. výroku zamietol žalobu žalobkyne v 1. rade\nv prevyšujúcej časti. Vo vzťahu k výroku II preto nemožno hovoriť o úspechu žalobkyne a preto priznanie\nnároku na náhradu trov konania vo vzťahu k tomuto výroku II je nesprávne. Súd teda vo vzťahu k výroku\nI priznal žalobkyni v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže zotrval na svojom\nnázore, že ustálenie výšky škody vyplývalo z odborných znalostí, ktoré žalobkyňa v 1. rade nemohla\npred podaním žaloby úplne presne stanoviť. Podstatné je, že právo na náhradu škody jej bolo priznané\nv súlade so zákonom, a teda žalobkyňa v 1. rade bola v predmetnom konaní úspešná v celom rozsahu,\nnapriek skutočnosti, že jej nebola priznaná náhrada škody v ňou uplatnenej výške v podanej žalobe. V\ndanom prípade treba rozlišovať, čo je hlavné a čo je sprevádzajúce. Hlavné je, že žalobkyňa v 1. rade\nmala voči žalovaným nárok na náhradu škody, ktorú si ako poškodená uplatnila voči prevádzkovateľovi\naj poisťovateľovi a sprevádzajúca je výška náhrady škody. Ak mala teda žalobkyňa v 1. rade v hlavnej\nčasti konania plný úspech, potom jej je potrebné priznať procesný úspech v plnom rozsahu, vychádzajúc\nz prisúdenej istiny, lebo výška náhrady škody je iba druhotná a nadväzujúca. Zásadu úspechu vo veci\ntreba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo\nod znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola\npriznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou\nzodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Vo vzťahu k\nvýroku II tohto aj pôvodného rozsudku žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal,\nnakoľko žalovaní v 1. a 2. rade síce mali v konaní vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade čiastočný úspech,\navšak vzhľadom na vyššie uvedené, súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobkyni v 1. rade\nv celom rozsahu vo vzťahu k výroku I a žalovaným v 1. a 2. rade vo vzťahu k výroku II tohto aj pôvodného\nrozsudku nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v 1. rade nepriznal. Uvedené sa týka aj trov\nodvolacieho konania.\n30. Ďalším výrokom voči ktorému bolo podané odvolanie bol výrok IV, ktorým súd zamietol žalobu\nžalobcu v 2. rade o náhradu účelne vynaložených nákladov v súvislosti s liečbou žalobkyne v 1. rade\na súvisiaci výrok o trovách konania. Žalobca v 2. rade, G. A. vstúpil do konania podaním zo dňa 20. 12.\n2019 ako osoba, ktorá si uplatňuje účelné náklady spojené s liečením. Odvolanie podal len v rozsahu\nuplatňovaného nároku na náhradu nákladov za pobyt v hyperbarickej komore v rozsahu 4.030 Eur.\nŽalobca v 2. rade mal za to, že súd I. inštancie uplatnením sudcovskej koncentrácie konania vo vzťahu\nk nároku žalobcu v 2. rade na úhradu nákladov za pobyt poškodenej v hyperbarickej komore G. H. v\ncelkovej výške 4.030 Eur postupoval v rozpore so zákonom, príliš formalisticky a tým došlo k porušeniu\nprocesných práv žalobcu a porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd teda viazaný právnym názorom\nodvolacieho súdu, podľa ktorého predloženie dôkazov o úhradách pobytov v hyperbarickej komore bolo\nvykonané riadne a včas, nespôsobili predlžovanie súdneho konania, pretože dĺžka súdneho konania\nv tejto právnej veci nezávisela od predloženia, či nepredloženia týchto dôkazov a ich nepredložením\nnedošlo k neúmernému predlžovaniu súdneho konania, preskúmal uvedené listinné dôkazy a na základe\nnich a vyjadrenia žalobcu v 2. rade dospel k nasledujúcemu záveru. V prvom rade sa musel vysporiadať\ns námietkou žalovaných či žalobca v 2. rade je aktívne legitimovanou osobou v tomto spore. Dospel\nk záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v 2. rade vyplýva z ustanovenia občianskeho zákonníka,\nkde podľa § 449, ods. 1 a 3 sa nahrádzajú účelné náklady spojené s liečením, pričom náklady liečenia\nsa uhrádzajú tomu, kto ich vynaložil. Úlohou súdu bolo teda posúdiť, či sa jedná o účelne vynaložené\nnáklady a či mal za preukázané, že tieto náklady vynaložil žalobca v 2. rade. Pri posudzovaní či sa\njednalo o účelne vynaložené náklady súd vychádzal z tvrdenia žalobcu v 2. rade, ktorý uviedol, že pri\nhyperbarickej komore, jeden cyklus spočíva v 10 expozíciách, takže po každých desiatich expozíciách,\nzdravotný stav Bibiany riešili s lekármi a keďže ten stav sa zlepšoval, tak opakovane tú hyperbarickú\nkomoru platili ďalej. Keďže žalovaní účelnosť týchto nákladov nepopreli, súd vychádzal z nepopretého\nskutkového stavu tvrdeného žalobcom v 2. rade. Ako posledné musel súd zistiť, či žalobca preukázal,\nže požadovanú sumu uhradil. V návrhu zo dňa 20. 12. 2019 si uplatnil za pobyty v hyperbarickej komore\nnasledujúce sumy: Fa 77/2017 – 1.480 Eur, fa 21/2018 – 540 Eur, fa 77/2018 – 670 Eur, fa 85/2018\n– 670 Eur a fa 31/2018 – 670 Eur. Následne podaním doručeným súdu dňa 29. 04. 2022 preukázal\nvystavenú faktúru 77/2017 na sumu 1.480 Eur avšak bez potvrdenia o úhrade, faktúru 21/2018 na\n\nsumu 540 Eur avšak bez potvrdenia o úhrade, faktúru č. 77/2018 na sumu 670 Eur vrátane potvrdenia\no úhrade, faktúru č. 85/2018 na sumu 670 Eur vrátane potvrdenia o úhrade a potvrdenie o úhrade sumy\n670 Eur dňa 01. 03. 2017 bez faktúry, pričom faktúru 31/2018 nepredložil. Zároveň žalobca v 2. rade\npredložil potvrdenie o úhrade vystavených faktúr zo dňa 11. 02. 2019 z ktorého vyplýva, že faktúry\n77/2017, 21/2018, 31/2018, 77/2018 a 85/2018 boli uhradené v termíne splatnosti. Z potvrdenia však\nnevyplýva kto tieto faktúry uhradil, pričom z výpovede žalobcu v 2. rade je zrejmé, že žalobca v 2. rade\nvo svojej výpovedi uviedol, že má k dispozícii iba tie potvrdenia o úhrade, ktoré sú v spise, ktoré hradil on.\nDokladal len tie, ktoré on zaplatil, lebo ďalšie im dala buď nejaká organizácia, alebo nejaký sponzorský\ndar, takže tie už nedokladal. Žalobca v 2. rade teda preukázal úhradu len sumy vo výške 1.340 Eur,\nktorú mu súd priznal, pričom na jej úhradu zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade tak, že úhradou jedného\nzo žalovaných v rozsahu úhrady zaniká povinnosť druhého žalovaného. V prevyšujúcej časti žalobu\nzamietol, nakoľko žalobca v 2. rade neuniesol dôkazné bremeno, že uvedenú sumu uhradil. Čo sa týka\npreukázanej úhrady 670 Eur z dňa 01. 03. 2017, túto si neuplatnil v pôvodnom návrhu dňa 20. 12. 2019\na keďže si ju prvýkrát uplatnil až\n29. 05. 2022, k tomuto dňu už uplynula subjektívna premlčacia\ndoba, a preto tento nárok súd priznať nemohol. Súd v zamietajúcom výroku rozhodol o celom zvyšnom\npredmete konania, nakoľko odvolací súd zrušil celý výrok, aj napriek tomu, že predmetom odvolania\nbola len suma 4.030 Eur. Uvedené sa následne premietlo do výroku o trovách konania.\n31. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n33. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.\n34. Čo sa týka trov konania, súd priznal úspešnej žalobkyni v 1. rade nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 % z priznanej sumy, tak ako je to uvedené v bode 21. Vo vzťahu žalobcu v 2. rade\na žalovaných v 1. a 2. rade, súd priznal úspešnejším žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n70,96 %, keďže žalobca v 2. rade mal úspech vo výške 1.340 Eur a neúspech vo výške 7.890 Eur. Vo\nvzťahu k trovám odvolacieho konania (keďže žalobca v 2. rade sa odvolal len ohľadom sumy 4.030\nEur), mali žalovaní úspech v rozsahu 33,50 %. O samotnej výške týchto trov konania bude v súlade\ns § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný\nsúd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis\ns prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a\nčoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania\nmôže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť\na dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:4836bade-c9ce-4e19-a8ed-864a20121737", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.33.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2021 z 26. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-26", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.33.2021.1"}, {"guid": "ussr:2b995169-204b-4bba-a1bf-1586d4a381d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.399.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 399/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2016 z 21. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.399.2016.1"}], "citovane_v": []}