{"guid": "fc9a4377-3de3-4a60-9e5d-95277fc0fb5b:7ce99325-1aa4-40c2-aacc-a4172729ce65", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2024:2123205379.4", "spisova_znacka": "61Csp/56/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 61Csp/56/2023 z 16. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Trnava z 16. decembra 2024, sp. zn. 61Csp/56/2023, ECLI:SK:OSTT:2024:2123205379.4", "identifikacne_cislo": "2123205379", "sud": {"guid": "sud_110", "nazov": "Okresný súd Trnava", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Jana Škrabáková", "sudca_id": 2636, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-skrabakova-2636", "datum_vydania": "2024-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ce99325-1aa4-40c2-aacc-a4172729ce65", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2024:2123205379.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSTT:2024:2123205379.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSTT:2024:2123205379.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Trnava\n61Csp/56/2023\n2123205379\n16. 12. 2024\nJUDr. Jana Petrovičová\nECLI:SK:OSTT:2024:2123205379.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom XXX XX C. XXX, zastúpený: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom\nČerveňova 15, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895 proti žalovanému: Home\nCredit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený:\nAdvokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO:\n47 234 679 o zaplatenie 5.704,28 Eur takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 100,- Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nII. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.\nIII. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.07.2023 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť\nzaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.704,28 Eur spolu s úrokmi z omeškania\nvo výške 8,75 % ročne zo sumy 5.704,28 Eur od 17.06.2023 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.\n2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 07.10.2015 zmluvu o\nspotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), na základe ktorej\nbola žalovanému schválená výška úveru 6.140,- Eur, celková čiastka, ktorú mal žalovaný uhradiť,\npredstavovala sumu 11.144,28 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať formou 84 mesačných splátok\npo 132,67 Eur. Podľa prehľadu čerpania a úhrad, spotrebiteľ z poskytnutého úveru uhradil sumu\n4.208,06 Eur. Listom zo dňa 13.12.2018 označeným ako „Výzva k splateniu celého úveru“, dodávateľ\nvyzval spotrebiteľa, aby dlžnú vyčíslenú vo výške 5.361,23 Eur uhradil v lehote 15 dní odo dňa\nspísania listu. V konaní, ktoré bolo vedené Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 8Csp/7/2020 žalovaný\nvystupoval v procesnom postavení žalobcu a žalobca v procesnom postavení žalovaného. Žalovaný\nsa na základe uvedených skutočností v žalobe smerujúcej voči žalobcovi, ktorá bola Okresnému súdu\nČadca postúpená Okresným súdom Banská Bystrica, ako súdom upomínacím, a to z dôvodu podania\nodporu proti platobnému rozkazu č. k. 4Up/1272/2019 zo dňa 23.10.2019, žiadal zaviazať žalobcu\npovinnosťou zaplatiť žalovanému sumu 5.115,23 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne\nzo sumy 4.661,32 Eur od 29.12.2018 do zaplatenia, a to z titulu nesplatenej časti úveru poskytnutého\nžalobcom žalovanému na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.10.2015. Žalobca v odpore a\nvyjadrení dôvodil premlčaním nároku, i v nadväznosti na § 54a Občianskeho zákonníka a absenciou\nzákonných náležitostí (termínu konečnej splatnosti, predpokladov pre výpočet RPMN, rozpisu splátky),\nktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Okresný súd Čadca dospel k záveru, že niektoré\n\nnáležitosti v zmluve absentujú, čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez\npoplatkov. Okresný súd Čadca rozsudkom zo dňa 15.07.2020, sp. zn. 8Csp/7/2020 rozhodol o tom, že\nspotrebiteľ je povinný uhradiť dodávateľovi sumu 1.931,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5\n% ročne zo sumy 1 931,94 Eur od 29.12.2018 do zaplatenia. Okresný súd Čadca pri skúmaní zmluvy\nz pohľadu jej zákonných náležitostí zistil, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje určito vyjadrený\ntermín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k RPMN sa Okresný súd Čadca stotožnil s\nobranou spotrebiteľa, ktorú hodnotil ako účinnú, v zmysle ktorej bolo možné dôvodne poukázať na to, že\nv zmluve je k tejto náležitosti uvedené len to, že táto hodnota bola vypočítaná na základe údajov (avšak\nnevedno akých konkrétnych) platných v čase uzavretia zmluvy, pričom sa má za to, že úver bol v prípade\nvýplaty v hotovosti poskytnutý v deň podpisu zmluvy a v prípade výplaty na bankový účet klienta tretí\ndeň po dni jej podpisu. Podľa Okresného súdu Čadca zo znenia zákonného ustanovenia jednoznačne\nvyplýva, že v zmluve sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery\nnákladov, v zmluve je pritom uvedený len údaj RPMN 20,6 % a priemerná RPMN 15,44 %, pričom nejde\nani len o údaje správne. Skutočná RPMN predstavuje 30,95 %, v zmluve uvedené percento 28,4 je\nteda v neprospech spotrebiteľa. Z dôvodu absencie týchto náležitosti sa Okresný súd Čadca ustálil,\nže predmetný úver sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov. Žalobca sa podanou žalobou\ndomáha primeraného finančného zadosťučinenia podľa na základe ustanovenia § 3 ods. 5 zákona\nč. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľov v platnom znení. Žalobca poukázal na súdne rozhodnutie,\npodľa ktorého čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre\npriznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ\nuplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak to urobí v rámci\nsvojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. Vzhľadom na existenciu tohto právoplatného\nrozhodnutia súdu, ktorým bolo deklarovaná bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z dôvodu absencie\nzákonných náležitostí, resp. ich nesprávne uvedenie a teda aj porušenie povinnosti žalovaného ako\ndodávateľa voči žalobcovi ako spotrebiteľovi, je splnená jediná podmienka vyplývajúca z ust. 3 ods.\n5 ZoOS, a z tohto dôvodu vznikol žalobcovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Súčasne\nžalobca poukazuje na to, že nie je v danej veci právne relevantné, že v danom konaní vystupoval žalobca\nv procesnom postavení žalobcu a táto bezrúročnosť a bezpoplatkovosť bola deklarovaná na základe\nprocesnej obrany žalobcu voči nároku, ktorý voči nemu uplatnil žalovaný (v predchádzajúcom konaní\nžalobca). V konaní iniciovanom žalovaným v právnom postavení žalobcu sa žalobca ako žalovaný musel\nvoči vydanému platobnému rozkazu brániť a podať voči platobnému rozkazu odpor, následne bola tak\nvec postúpená Okresnému súdu Čadca. Žalobca tak od momentu, ako mu bol doručený platobný rozkaz,\nktorým si žalovaný ako dodávateľ uplatňoval nároky vzniknuté z protiprávneho konania (t.j. vedomá\nabsencia zákonných náležitostí v zmluve o úvere s cieľom získať finančný prospech od spotrebiteľa)\nzačal prežívať dni plné strachu a stresu, keďže v danom konaní vystupoval on v pozícií žalovaného,\npričom v pozícií žalobcu vystupoval nechválene známy nebankový subjekt, známy predovšetkým svojimi\npochybnými praktikami voči spotrebiteľom. Samotná skutočnosť, že žalobca ako spotrebiteľ musel viesť\nsúdny spor so žalovaným, ktorý si voči nemu uplatňoval vedome sumu, na ktorú nemal nárok vplývala na\nžalobcu nepriaznivo po psychickej stránke a taktiež mala za následok rodinné pretrvávajúce problémy.\nOd momentu doručenia platobného rozkazu sa spotrebiteľovi zhoršilo životné obdobie a začali dni\nplné stresu a nepokoja. Spotrebiteľ sa nevedel vyrovnať so skutočnosťou prebiehajúceho súdneho\nsporu, v ktorom si voči nemu žalovaný uplatňoval sumu vyplývajúcu z jeho protiprávneho konania. Táto\nskutočnosť mala vplyv na psychický stav žalobcu. Neistota, ktorá vychádzala z daného spotrebiteľského\nvzťahu trvala až do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Čadca vo veci samej. Žalobca bol\ndonútený konaním žalovaného brániť sa v danom súdnom spore a to z dôvodu, že si tento voči nemu\nuplatňoval sumu, na ktorú nemal nárok, žalobca ako spotrebiteľ tak musel znášať navyše aj ďalšie\nfinančné prostriedky na súdne konanie a právne zastúpenie. Žalobca má za to primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 500,- Eur z titulu spôsobenej emocionálnej ujmy ako nemajetkovej ujmy\nvyjadrenej v peniazoch, ktorá mu vznikla v dôsledku konania žalovaného ako dodávateľa je v celej miere\nadekvátne, opodstatnené a zodpovedajúce vzniknutej ujme žalobcu. Žalobca pri výpočte primeraného\nfinančného zadosťučinenia prihliadal na okolnosti konania, ako nutnosť absolvovania konania pred\nOkresným súdom Čadca z dôvodu, že žalovaný ako dodávateľ voči nemu uplatnil nárok, ktorého výška\npramenila z jeho protiprávneho konania a to z absencií zákonných náležitostí, pričom žalobca nemal inú\nmožnosť ako sa voči tomuto brániť, skutočnosť, že žalovaný uplatňoval nárok v danej výške a pritom\nvedel, že na tento z dôvodu absencie zákonných náležitostí nemá nárok, berúc do úvahy aj mnohé súdne\nkonania, ktorých bol žalovaný účastníkom a ktoré neskončili v jeho prospech, samotnú absenciu, resp.\nnesprávne uvedenie obligatórnych zákonných náležitosti v rozpore s tým, ako ich zákonodarca explicitne\nuvádza v zákone č. 129/2010 Z. z., ktoré žalovaný opakovane nesprávne (ne)používal používal i napriek\n\nrozhodnutiam v jeho neprospech v minulosti, kde za adekvátnu náhradu vzhľadom na nepoučiteľnosť\na opakovateľnosť považuje sumu 100,- Eur za každú absentujúcu, resp. nesprávne uvedenú zákonnú\nnáležitosť, t.j. 2 x 100 = 200,- Eur. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola žalobcovi schválená\nvýška úveru 6.140,- Eur, celková čiastka, ktorú mal žalobca ako spotrebiteľ uhradiť, predstavovala sumu\n11.144,28 Eur, ktorú sa žalobca zaviazal splácať formou 84 mesačných splátok po 132,67 Eur. Vzhľadom\nna vyššie uvedené skutočnosti vrátane obsahu rozsudku Okresného súdu Čadca, ktorý deklaroval\nbezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným\nje rozdiel medzi týmito sumami výška sumy, ktorú si žalobca touto žalobou nárokuje z titulu primeraného\nfinančného zadosťučinenia. Rozdiel medzi týmito dvoma sumami je vo výške 5.004,28 Eur. Na základe\nvyššie uvedeného žalobca došiel k výslednej sume 5.704,28 Eur (500,- Eur + 200,- Eur + 5.004,28 Eur\n= 5.704,28 Eur). Žalobca žalovanému adresoval dňa 08.06.2023 predžalobnú výzvu, ktorou sa snažil\nžalobca dohodnúť so žalovaným mimosúdnou cestou s cieľom vyhnúť sa ďalšiemu súdnemu sporu a\nďalšiemu psychickému vypätiu, ktoré so sebou nepochybne súdne konania prinášajú, avšak žalovaný\nna výzvu nijak nereagoval, rovnako ani nedošlo k úhrade primeraného finančného zadosťučinenia zo\nstrany žalovaného.\n3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 04.08.2023, ktorým žiadal žalobu\nako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že základným predpokladom na úspešné uplatnenie\npráva na primerané finančné zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy aj preukázanie, že žalovaný\nsvojím konaním porušil súčasne - kumulatívne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného\nprávneho predpisu. Žalobca v podanej žalobe však nepreukázal, ktoré konkrétne ustanovenie zákona\no ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne ustanovenia osobitného právneho predpisu žalovaný svojím\nkonaním porušil. Finančné zadosťučinenie môže súd priznať iba v prípadoch úspešného uplatnenia\nporušenia práv, alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými zákonmi.\nZ hľadiska § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, preto musí byť preukázané, že došlo k úspešnému\nuplatneniu práva na strane spotrebiteľa. Je nesporné, že Okresný súd Čadca rozsudkom v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8Csp/7/2020 žalobe sčasti vyhovel a zaviazal žalovaného (v tomto konaní žalobcu)\nna úhradu sumy 1.931,94 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Nevyhnutným je však podotknúť, že v tomto\nkonaní nešlo o aktívnu iniciatívu žalobcu, ktorý by si v konaní uplatňoval porušenie práv alebo povinností.\nPráve naopak, bol to žalovaný v postavení žalobcu, ktorý si uplatňoval dlžnú sumu z dôvodu, že si\nžalobca v pôvodnom konaní v postavení žalovaného neplnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy týkajúce\nsa uhrádzania splátok riadne a včas. Žalobca čerpal úver na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX\nvo výške 6.140,- Eur, pričom do dnešného dňa uhradil len sumu 4.771,40 Eur, napriek tomu, že bol\nOkresným súdom Čadca zaviazaný uhradiť istinu vo výške 1.931,94 Eur s prísl. Žalobca ani túto svoju\npovinnosť dobrovoľne nesplnil a sumu stanovenú rozsudkom neuhradil. Žalovaný bol preto v postavení\nžalobcu nútený vymáhať svoj nárok cestou súdneho exekútora a aktuálne je predmetná pohľadávka\nvymáhaná v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom Mgr. Janecom pod sp.zn. 351EX\n360/23. Namiesto splnenia svojich povinností žalobca žaluje žalovaného o absurdnú sumu finančného\nzadosťučinenia na zmluve, na ktorej nemá doplatenú ani samotnú istinu. Uvedené konanie nemožno\noznačiť inak, ako za špekulatívne zneužívanie inštitútu na ochranu spotrebiteľa, čo jednoznačne nebolo\ncieľom zákonodarcu pri koncipovaní ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Pokiaľ ide o\nprezentované psychické vypätie žalobcu zo súdneho sporu, je to práve on, kto komunikuje so žalovaným\nprostredníctvom telefonických rozhovorov nie práve „vyberaným spôsobom“, je útočný a nepríjemný\nnapriek tomu, že za vzniknutú situáciu si môže výlučne sám. Žalovaný preto odmieta akékoľvek\nprezentácie o psychickej ujme žalobcu. Žalobca je tým, kto si dobrovoľne neplnil povinnosti vzniknuté z\núverovej zmluvy, dobrovoľne nesplnil povinnosť stanovenú rozsudkom Okresného súdu Čadca v konaní\nsp. zn. 8Csp/7/2020, pri exekučnom konaní útočne kontaktuje žalovaného. V danom prípade nemožno\nvyhodnotiť za splnený ani jeden z predpokladov, ktoré ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.\nna primerané finančné zadosťučinenie vyžaduje. Uvedený rozsudok Okresného súdu Čadca v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8Csp/7/2020 v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť ako úspešné uplatnenie\nporušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi.\nŽalovaný má za to, že nie každé rozhodnutie súdu, v ktorom vystupoval ako účastník spotrebiteľ, je\nnevyhnutné okamžite považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených\nzákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Predpokladom toho, aby súd mohol priznať\nprimerané finančné zadosťučinenie je, že spotrebiteľove práva a povinnosti sú porušené a sám vyvíja\niniciatívu ako túto situáciu odvrátiť a zabezpečiť si súdnym rozhodnutím ochranu. Spotrebiteľove práva\na povinnosti však úverovou zmluvou uzatvorenou so žalovaným neboli žiadnym spôsobom poškodené,\nspotrebiteľ žiadne poškodenie práv neprezentoval. V prípade žalovanej úverovej zmluvy č. 4510053530\n\nneexistuje už prvý predpoklad, ktorý na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vyžaduje\nzákon č. 250/2007 Z. z. a to úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností zo strany žalobcu-ako\nspotrebiteľa na súde. Rozsudkom v konaní vedenom pod sp. zn. 8Csp/7/2020 súd uložil žalovanému (v\ntomto konaní žalobcovi) uhradiť sumu vo výške 1.931,94 Eur s prísl. Nedošlo však k žiadnej deklarácií\nporušenia práv alebo povinností. Podľa názoru žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno\nohľadne toho, že zo strany žalovaného skutočne došlo k porušeniu práv alebo povinnosti ustanovených\nzákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, nakoľko v žalobe nešpecifikoval ani bližšie\nnekonkretizoval akého konkrétneho porušenia práva alebo povinnosti sa mal žalovaný údajne dopustiť\nani toto porušenie presne nevymedzil odkazom na konkrétne ustanovenie zákona ani nepredložil súdu\nrozhodnutie, ktoré by preukazovalo, že by žalovaný porušil práva alebo povinnosti ustanovené zákonom\no ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Rozsudok Okresného súdu Čadca v konaní sp. zn.\n8Csp/7/2020, o ktorý žalobca opiera svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie, nedeklaroval\nporušenie práv alebo povinností, ale výlučne zaviazal žalovaného (v tomto konaní žalobcu) uhradiť sumu\n1.931,94 Eur s prísl.. Žalovaný pri koncipovaní úverovej zmluvy postupoval v dobrej viere, že plní literu\nzákona korektne a komplexne. Preto zastáva názor, že je nesprávne, aby bol sankcionovaný za svoj\nvýklad zákona, pri ktorom sa ani výklad súdov nedokáže zjednotiť. Je adekvátne a samozrejmé, že\nžalovaný požadoval od žalobcu úhradu jeho dlhu v zmysle úverovej zmluvy. Pokiaľ by mal žalovaný\nuhradiť žalobcovi ešte „umelo vykonštruované“ finančné zadosťučinenie vo výške 5.704,28 Eur, dostal\nby sa sám do pozície, že by uhradil žalobcovi - ako spotrebiteľovi oveľa viac ako mu vrátil. Tento\nstav určite nemôže byť žiaduci ani na základe európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, nakoľko\nnamiesto zabezpečenia rovnosti účastníkov konania by duplicitné sankcionovanie spôsobilo vznik\nnerovnováhy v neprospech žalovaného - dodávateľa. Súčasne by sa takýmto rozhodovaním súdov\npodporila špekulatívnosť spotrebiteľov, ktorým by súd v prípade podania žaloby nielen vyhlásil úver za\nbezúročný a bez poplatkov, ale pri priznaní ešte aj ďalšieho umelo navýšeného primeraného finančného\nzadosťučinenia by sa z poskytovania úverov stala príjmová činnosť pre spotrebiteľov, ktorým by sa ešte\naj platilo za poskytnutie úveru. Žalovaný má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu\nhodnoverným a presvedčivým spôsobom nepreukázal: 1/ úspešné uplatnenie porušenia práva alebo\npovinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, 2/ ani, že mu v súvislosti\ns porušením práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi vznikla určitá\nujma a ani, že táto ujma mu vznikla vo výške 5.704,28 Eur, ktoré požaduje v zmysle finančného\nzadosťučinenia. Žalovaný poukázal na súdne rozhodnutie, podľa ktorého z hypotézy citovanej právnej\nnormy vyplýva, že spotrebiteľ musí byť aktívny pri uplatnení porušenia práva alebo povinnosti a zároveň\nmusí byť úspešný. Iba za tohto predpokladu mu vznikne právo na primerané finančné zadosťučinenie.\nV prejednávanej veci podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinností žalovaným\nnie je naplnená, lebo žalobkyňa neuplatnila žalobou žiaden konkrétny nárok z porušenia práva alebo\npovinností určených na ochranu spotrebiteľa, napr. nárok na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného\nobohatenia alebo na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej\nv spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa ako spotrebiteľka v konaní nevystupovala v pozícii žalobkyne.\nVýška primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje je vrcholne\nneprimeraná. Hľadisko primeranosti je jednou z podmienok, ktoré je súd v konaní povinný skúmať. Je\nzrejmé, že v danom prípade žalobcovi žiadne, ani len potenciálne riziko ujmy nehrozilo, ale z celého\nzmluvného vzťahu so žalovaným sa snaží vyťažiť len výhody a finančné prostriedky. Ani súdy by nemali\nspotrebiteľov zbavovať zodpovednosti za svoje záväzky a následne im ešte priznať primerané finančné\nzadosťučinenie. Záverom žalovaný rozporuje a spochybňuje aj žalované úroky z omeškania. Tieto majú\nvýlučne povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2\nObčianskeho zákonníka). Primerané finančné zadosťučinenie však nie je bezdôvodným obohatením,\nani vydaním dlhu. Akékoľvek úroky z omeškania sú preto v danom prípade neprípustné a právne\nnepodložené.\n4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 16.08.2023 Vo vyjadrení\nuviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal, ktoré konkrétne ustanovenie zákona\no ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne ustanovenia osobitného právneho predpisu žalovaný svojím\nkonaním porušil sú absolútne zavádzajúce a nepravdivé. Žalobca má preto za to, že dostatočne\npreukázal v podanej žalobe, ktoré ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch žalovaný porušil,\npričom toto porušenie konštatoval v právoplatnom rozsudku aj Okresný súd Čadca. Žalobca si uplatňoval\nv rámci upomínacieho konania sumu, ktorá prevyšuje skutočne priznanú sumu až o sumu vo výške\n3.183,29 Eur (bez úrokov z omeškania) a súčasne aj náhradu trov konania. Celková čiastka, ktorú\nmal žalobca uhradiť, predstavovala sumu 11.144,28 Eur, pričom čerpal úver vo výške 6.140,- Eur,\n\nčo predstavuje rozdiel sumy vo výške 5.004,28 Eur. Žalobcovi tak hrozila ujma v podobe rozsiahlych\nmajetkových škôd, pričom táto hrozba tejto ujmy bola prítomná a existujúca, nakoľko nie len že žalovaný\nvyzýval žalobcu na úhradu splatenia celého úveru, ale žalovaný podal návrh na vydanie platobného\nrozkazu, kde sa dožadoval zaplatenia sumy, na ktorú nemal nárok a okrem iného aj náhrady trov konania.\nAk by žalobca nebol býval bránil svoje práva, prišiel by o svoj majetok, teda nepochybne bola prítomná\nhrozba ujmy a škôd na majetku žalobcu. Počas celého súdneho konania žil v strachu, neistote, zažíval\nnepríjemné pocity zo súdneho konania a z jeho výsledku, pričom sa tieto pocity odrazili na psychickom\nprežívaní žalobcu, a v tejto rovine je potrebné na túto ujmu nazerať ako na ujmu, ktorá skutočne žalobcovi\naj vznikla. Žalovaný v súvislosti so psychických vypätím žalobcu uvádza vo svojom vyjadrení, že to\nje práve žalobca, ktorý prostredníctvom telefonických rozhovorov nie práve „vyberaným spôsobom“ je\nútočný a nepríjemný. Táto skutočnosť je len dôkazom psychického vypätia žalobcu, keďže tento musel\nso žalovaným absolvovať súdny spor/súdne konanie, v ktorom si žalovaný nárokoval sumu, na ktorú\nnemal nárok. Žalobca sa preto stavia do ofenzívnej pozície, nakoľko sú u neho stále prítomné obavy, že\nsi žalovaný bude ďalej uplatňovať a vymáhať sumu, na ktorú nemá nárok, nakoľko k tejto situácií už raz\ndošlo. To, že je žalobca útočný a nepríjemný je len výsledok dlhodobého stresu a psychického vypätia,\nktoré vzniklo výlučne na základe konania žalovaného. Reakcie žalobcu sú len výsledkom konania\nžalovaného a výsledkom obáv, ktoré mu tento svojim konaním navodil. Žalobca odmieta tvrdenia, že si\nza vzniknutú situáciu môže výlučne sám. Ak by si žalovaný voči nemu uplatňoval sumu, na ktorú mal\nskutočne nárok, berúc do úvahy bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, o ktorej žalovaný musel vedieť,\nnenastala by potreba viesť súdne konanie, ktoré mu túto ujmu privodilo a žalobca by nebol býval nútený\npodať odpor. Súdy, ani ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 8 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene\nzákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nekladie\nako podmienku to, že v prípade uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti musí spotrebiteľ vystupovať\nv postavení žalobcu. Takýto výklad by bol absolútne nelogický a nesprávny, pričom tento inštitút ako\nzavŕšenie ochrany spotrebiteľa by mohol byť poskytnutý len spotrebiteľom v postavení žalobcov, čo\nby spotrebiteľov, ktorí úspešne uplatnili porušenie práva (v rámci procesnej obrany alebo procesného\nútoku) rozdeľovalo na dve skupiny a jednu zvýhodňovalo oproti tej druhej. Úmyslom zákonodarcu\nbolo poskytnúť primeraného finančné zadosťučinenie spotrebiteľom, ktorí úspešne uplatnili porušenie\npráva či už z pozície žalobcu alebo žalovaného, nakoľko výsledok je rovnaký. Ak by sa žalobca bránil\nsamostatnou žalobou o určenie bezpoplatkovosti a bezúročnosti predmetného úveru, výsledok konania\nby bol absolútne totožný, ako keď táto skutočnosť bola deklarovaná v rámci jeho procesnej obrany.\nŽalovaný sa v predošlom konaní domáhal plnenia, na ktoré tento nemal nárok, čoho si bol nepochybne\nvedomý, pričom žalobcovi skutočne hrozili rozsiahle majetkové škody, kedy ak by sa nebol býval bránil\n(podaným odporom) bol by zaviazaný na úhrady sumy, na ktorú žalovaný nemal nárok a navyše aj na\nnáhradu trov konania, pričom mu v súvislosti s týmto konaním vznikla až psychická ujma. Žalobca má tak\nza to, že ním požadované primerané finančné zadosťučinenie je v celom rozsahu dôvodné a adekvátne.\nZároveň rozporuje tvrdenia žalovaného, že žalobca nemá nárok na úroky z omeškania.\n5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 18.09.2023, v ktorom\nrozporoval tvrdenia žalobcu uvádzané v jeho vyjadrení, nakoľko ich považuje za účelové,\nneopodstatnené, dôkazmi nepodložené a najmä v rozpore s cieľom zákonodarcu pri koncipovaní\nustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., v zmysle ktorého sa spotrebiteľom priznáva právo na\nprimerané finančné zadosťučinenie. Vo vyjadrení uviedol, že konanie žalobcu nemožno označiť inak\nako neopodstatneným zneužívaním inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia na bezdôvodné\nobohacovanie sa, čo jednoznačne nebolo cieľom zákonodarcu pri jeho koncipovaní v ustanovení § 3\nods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. neupravuje, že stačí, aby\nžalobca v žalobe o primerané finančné zadosťučinenie poukázal na porušenie práv spotrebiteľa, ale toto\nporušenie práv alebo povinností musí byť jednoznačne uplatnené na súde. Pod úspešným uplatnením\nporušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech\nspotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za\nškodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej\nzmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Najvyšší súd deklaruje dve podmienky, ktoré\nzákon na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vyžaduje. Prvou je aktivita a iniciovanie\nsúdneho konania zo strany žalobcu ako spotrebiteľa a druhou je priznanie určitého nároku. V prípade\nsúdneho konania vedeného pod sp. zn. 8Csp/7/2020 však nedošlo k splneniu ani jednej z vyššie\nuvedených podmienok. Súdny spor inicioval žalovaný ako veriteľ z dôvodu nesplácania dlhu žalobcom\nako spotrebiteľom riadne a včas. Okrem toho súd v prospech spotrebiteľa (v tomto konaní žalobcu)\nnejudikoval žiadny nárok, rozhodol dokonca o čiastočnom plnení vo vzťahu k veriteľovi (žalovanému).\n\nVyplatenie žalovanej sumy vo výške 5.704,28 Eur považuje žalovaný za nedôvodné, nepreukázané a v\nrozpore s cieľom normy, ktorú zákonodarca primeraným finančným zadosťučinením sledoval. Najnovšia\njudikatúra tak Okresného ako aj Krajského súdu v Prešove, ktorá sa svojím prístupom snaží eliminovať\nzneužívanie inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia v prípadoch, kedy bola náprava zjednaná\nuž vydaním bezdôvodného obohatenia, prípadne vyhlásením úveru za bezúročný a bez poplatkov a\nrozsah priznaného finančného zadosťučinenia považuje za dostačujúci v rozmedzí 50-100 Eur. Žalovaný\nma za to, že primerané finančné zadosťučinenie nie je dlhom, ku ktorému by prislúchal úrok z omeškania,\nuž len z dôvodu, že výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od voľnej úvahy súdu.\n6. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 04.11.2024 žalobca uviedol, že sám vyvinul iniciatívu ako túto\nsituáciu odvrátiť a zabezpečiť si súdnym rozhodnutím ochranu a to v rámci svojej procesnej obrany\nvýsledkom, ktorej je rozsudok Okresného súdu Čadca, ktorý síce zaviazal žalobcu na úhradu sumy,\navšak nie v takej výške ako požadoval žalovaný, keďže procesná obrana bola úspešná a Okresný súd\nČadca vychádzal pri výške sumy zo skutočnosti, že predmetný uver je bezúročný a bez poplatkov.\nUstálená súdna prax je pritom jednotná v závere, že predpoklad pre priznanie práva na primerané\nfinančné zadosťučinenie je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti\nžalobou proti dodávateľovi, resp. ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému\nnároku. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov načrtnutej vyššie (a aj v predošlých písomných podaniach\nžalobcu) je zrejmé, že na uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti nie je nevyhnutné aby spotrebiteľ\nvystupoval v postavení žalobcu v sporovom konaní, ktoré predchádza konaniu o zaplatenie primeraného\nfinančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta ZoS. Spotrebiteľ môže vystupovať v\ntakomto konaní aj v postavení žalovaného, pričom jediným predpokladom na úspešné uplatnenie\npráva alebo povinnosti je preukázanie porušenia takejto povinnosti, čo sa prejaví na konci konania v\nmeritórnom rozhodnutí konajúceho súdu. Okresný súd Čadca vo svojom rozsudku určil bezúročnosť\na bezpoplatkovosť poskytnutého úveru (resp. uzatvorenej zmluvy) uzatvoreného medzi žalobcom a\nžalovaným, teda spotrebiteľ úspešne preukázal porušenie povinnosti veriteľa v zmysle osobitného\nzákona (zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov). Žalovaný\nna podporu svojich mylných tvrdení priečiacich sa s ratio legis zákona o ochrane spotrebiteľa a iných\nzákonov upravujúcich ochranu spotrebiteľa, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.\n6Cdo/217/2017 zo dňa 30.01.2019 (ďalej len „rozsudok Najvyššieho súdu SR“), z ktorého nesprávne a\nsvojvoľne vyvodil povinnosť spotrebiteľa iniciovať súdne konanie za účelom priznania určitého nároku\nupraveného v osobitných predpisoch.\n7. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu žaloby a právna zástupkyňa žalovaného v rámci vyjadrenia\nsa k prednesu právneho zástupcu žalobcu podľa § 181 ods. 1 CSP sa pridržali písomných vyjadrení\nvo veci.\n8. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to rozsudok Okresného súdu Čadca\nsp. zn. 8Csp/7/2020 zo dňa 15.07.2020, rozhodnutie Národnej banky Slovenska zo dňa 12.06.2017,\npredžalobnú výzvu zo dňa 08.06.2023 s doručenkou.\n9. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesmi právnych zástupcov\nstrán sporu, vykonal dokazovanie listinami, pripojeným spisom Okresného súdu Čadca sp. zn.\nCA-8Csp/7/2020, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.\n10. Z pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. CA-8Csp/7/2020 súd zistil, že žalobou doručenou\nOkresnému súdu Banská Bystrica dňa 29.09.2019 sa žalobca - Home Credit Slovakia, a. s. domáhal,\naby súd uložil žalovanému - A. B., nar. XX.XX.XXXX povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške\n5.115,23 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.661,32 Eur od 29.12.2018\ndo zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril\nso žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 07.10.2015 Úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo\nposkytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 6.140,- Eur zo strany žalobcu. Žalovaný sa dostal do\nomeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal, na základe čoho žalobca\npristúpil k zosplatneniu úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok.\nŽalobca evidoval voči žalovanému dlh vo výške 5.115,23 Eur. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa\n23.10.2019 platobný rozkaz sp. zn. 4Up/1272/2019, ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu. Žalovaný\npodal voči platobnému rozkazu odpor a vec bola postúpená Okresnému súdu Čadca.\n\n11. Okresný súd Čadca rozsudkom zo dňa 15.07.2020 sp. zn. 8Csp/7/2020, právoplatným dňa\n05.09.2020, uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 1.931,94 Eur spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.931,94 Eur od 29.12.2018 do zaplatenia, v lehote do 3\ndní od právoplatnosti rozsudku (výrok I. rozsudku), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II. rozsudku)\na o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 24,46 % (výrok III. rozsudku). V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalovaný v\nodpore a vyjadrení zo dňa 4.5.2020 dôvodil premlčaním nároku, i v nadväznosti na § 54aObčianskeho\nzákonníka a absenciou zákonných náležitostí (termínu konečnej splatnosti, predpokladov pre výpočet\nRPMN, rozpisu splátky), ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, odkazujúc zároveň na\nmnohé rozhodnutia súdov rôznych inštancií, ktoré i pripojil (napr. rozsudok Krajského súdu Banská\nBystrica sp. zn. 13Co/203/2017, 13Co/106/2017, Krajského súdu Trenčín sp. zn.6Co/129/2018).\n12. Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu\npred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.\n13. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá a tretia zákona č. 250/2007 Z. z., proti porušeniu práv a povinností\nustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde\ndomáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo\npovinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné\nzadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a\nosobitnými predpismi zodpovedá.\n14. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní\ndospel k záveru, že žaloba žalobcu je čo do základu dôvodná.\n15. V prejednávanom spore si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na primerané finančné\nzadosťučinenie za to, že na súde ako spotrebiteľ úspešne uplatnil voči žalovanému porušenie predpisov\nna ochranu spotrebiteľa, a to vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8Csp/7/2020. Nie je\npritom podstatné, že žalobca nepodal voči žalovanému žalobu odôvodnenú porušením spotrebiteľského\npráva, ale si uplatnil porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi v rámci svojej obrany\nproti dodávateľom uplatnenému nároku. Tým bolo pritom zároveň právoplatne vymedzené úspešné\nuplatnenie porušenia práva alebo povinnosti, preto právny základ žalobcu na finančné zadosťučinenie\nje daný a zostávalo určiť už len jeho primeranú výšku (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n7CoCsp/8/2022 zo dňa 30.06.2022).\n16. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pokiaľ ide o rozsah finančného\nzadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia\nzohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu,\naby so zreteľom na všetky okolnosti každého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia\n(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 127/2017 zo dňa 30.01.2019).\n17. Vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., predpokladom pre uplatnenie\npráva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda\nnevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k\ntakémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti\núčinné znenie ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia\nprimeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby\nporušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi\nbolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.06.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie\nvzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností\nustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi. Čo\nsa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na\nprimerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej obrany proti\ndodávateľom uplatnenému nároku (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/101/2017 zo dňa\n07.12.2017). Na tomto mieste súd uvádza, že sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, podľa\n\nktorého žalobca pre úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností musí v konaní vystupovať len\nv pozícii žalobcu, nakoľko takýto právny názor nemá oporu tak v zákone, ako ani v ustálenej súdnej praxi.\n18. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo\nvzniká v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení\nneskorších predpisov po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva\nalebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde\nvyplynie až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.\n19. V danom prípade sa žalovaný (v pôvodnom konaní v právnom postavení žalobcu) domáhal\nvoči žalobcovi (v pôvodnom konaní v právnom postavení žalovaného) zaplatenia sumy 5.115,23 Eur\ns príslušenstvom. Žalobca v postavení žalovaného sa voči podanej žalobe procesne bránil podaním\noporu voči platobnému rozkazu vydaného v upomínacom konaní a následne procesnou obranou\nv rámci vyjadrenia sa k vyjadreniu žalobcu v pôvodnom konaní. Obrana žalovaného bola procesne\núspešná a Okresný súd Čadca zaviazal žalobcu v postavení žalovaného na zaplatenie sumy 1.932,94\nEur s príslušenstvom a priznal mu voči žalovanému v postavení žalobcu nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 26,46 %. Právoplatným skončením konania vo veci sp. zn. 8Csp/7/2020 vedenej\nna Okresnom súde Čadca bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo\npovinnosti žalobcu, ktorý tak urobil v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku,\numožňujúci žalobcovi požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobca\nsi tak bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne uplatnil porušenie práva alebo\npovinnosti zo strany žalovaného.\n20. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov má plniť jednak\nfunkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od\nprotiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity\nspotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich\npráva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného\npráva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý toto ustanovenie zákona\nvyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti stanovenej týmto\nzákonom a osobitnými predpismi. Za takéto úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti možno\nbez akýchkoľvek pochybností označiť i stav, ak v prospech spotrebiteľa je súdom judikovaný nárok z\nbezdôvodného obohatenia. Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo\nspotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri\nuplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu\nškody (bezdôvodné obohatenie) je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá\nproblematické preukazovanie, či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu\ndruhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o\nrozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky\nzadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto\nvecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah\nfinančného zadosťučinenia. Uvedené priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 30.01.2019 vydaného vo veci 6Cdo 127/2017.\n21. Aj keď zákon nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi\nbola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci k vzniku ujmy na strane žalobcu nepochybne došlo.\nOd podania žaloby sp. zn. 8Csp/7/2020 do právoplatného ukončenia konania v tejto veci bol žalobca\nbezdôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty. Pritom je zrejmé, že tento stav\nvyvolal žalovaný, ktorý sa snažil na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť tým, že si uplatňoval voči\nžalovanému peňažnú sumu vo výške, na ktorú z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nemal\nnárok.\n22. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca bol v pôvodnom konaní\nv postavení žalovaného sčasti úspešný, a z tohto dôvodu mu vznikol nárok na primerané finančné\nzadosťučinenie. Žalobca úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti na základe svojej\nprocesnej obrany voči žalobe v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8Csp/7/2020\nsplnil zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n\npodľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia\nneumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy,\npretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože\npostačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/20/2017\nzo dňa 04.05.2017).\n23. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej\nurčovaní sa zohľadňujú rôzne kritéria a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná\na sankčná funkcia a podobne. V prejednávanom spore súd považoval za primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 100,- Eur. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu,\nktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku\nkonania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní úverovej\nzmluvy nekonal v súlade so zákonom. Sumu 100,- Eur súd považoval za opodstatnenú aj s ohľadom na\nto, aby finančné zadosťučinenie malo okrem iného aj reálny a efektívne odradzujúci účinok vo vzťahu\nk dodávateľovi od upustenia recidívy porušovania spotrebiteľských práv. Zároveň však suma 100,- Eur\nvo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie\nsa voči žalovanému. Žalobcom požadovanú sumu vo výške 5.704,28 Eur súd považoval za zjavne\nneprimeranú, v rozpore so zmyslom samotného inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia.\n24. Priznanú sumu 100,- Eur súd považoval za dôvodnú, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť\nžalovanému primerané finančné zadosťučinenie v tejto výške a vo zvyšnej časti presahujúcej túto\nsumu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, vrátane uplatneného príslušenstva. V časti požadovaných\núrokov z omeškania súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, nakoľko nárok na primerané finančné\nzadosťučinenie sa nepovažuje záväzok, resp. dlh, ku ktorému by prislúchali úroky z omeškania.\n25. Záverom súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán\nkonania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za\nrozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani\nc. Španielskoz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c.\nFrancúzskoz 19. februára 1998).\n26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,\nže žalobcovi, ktorý bol v konaní čo do základu plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 % z prisúdenej sumy. Keďže v danom prípade predmetom konania bol nárok žalobcu\nna primerané finančné zadosťučinenie, výška napokon priznaného nároku závisela od úvahy súdu. Je\npreto spravodlivé, aby aj súdom prisúdená výška plnenia bola braná za základ pre výpočet náhrady trov\nkonania. V prípade, keď výška nároku závisí od úvahy súdu, súd môže priznať náhradu trov konania\nv plnej výške aj vtedy, keď priznal nárok úspešnej strane, nie však v požadovanej výške. Plný úspech\nžalobcu v konaní, kde výška plnenia závisí od úvahy súdu, súd teda odvodzoval od úspechu v základe\nnároku.\n29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do\n60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho\ndoručenia prostredníctvom Okresného Trnava na Krajský súd v Trnave.\nOdvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).\n\nOdvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa\nrozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).\nAk zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b)\nkto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie\nurobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania\n(§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov\ns prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší\nsubjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd\nvyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).\nPodľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nPodľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nOprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá\nvykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "9dce7d41-d31d-4c47-b407-acbc79ebe102:38d0e47f-904e-4b79-903f-4a79f4dcd5c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "7CoCsp/8/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/8/2022 z 27. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-06-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9dce7d41-d31d-4c47-b407-acbc79ebe102:38d0e47f-904e-4b79-903f-4a79f4dcd5c0"}, {"guid": "8e703622-efe8-42d4-ae9b-a62dd4c0b70e:0570ad9b-b090-4b07-b3d3-1e3bfd4e540d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6916208249.1", "spisova_znacka": "13Co/203/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/203/2017 z 23. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-04-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6916208249.1"}, {"guid": "1f8dd8dc-e931-4bc3-be86-014775a83dc9:1f4ed181-7bb3-431d-8bb2-a924db8c72cc", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6916205368.1", "spisova_znacka": "13Co/106/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/106/2017 z 26. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-03-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6916205368.1"}, {"guid": "35ebd6c6-ce6b-4bbe-bf6b-2f211d977b60:4db394d8-279c-402a-9099-7e55d32c854b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1113234895.2", "spisova_znacka": "3Co/20/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/20/2017 z 14. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-14", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1113234895.2"}, {"guid": "6b669087-b20a-47b6-99b1-103a395d5bf8:1327746a-94ad-42c2-9c18-e509a380739f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8815208901.2", "spisova_znacka": "3Co/101/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/101/2017 z 6. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-12-06", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8815208901.2"}, {"guid": "cfcfb879-f00a-4cf7-b5d0-85663c3d8a8c:161709c4-0620-44fd-83da-e4e812dc894a", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Csp/7/2020", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Komárno sp. zn. 8Csp/7/2020 z 14. 2. 2020", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2020-02-14", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cfcfb879-f00a-4cf7-b5d0-85663c3d8a8c:161709c4-0620-44fd-83da-e4e812dc894a"}], "citovane_v": []}