Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16C/1/2024 z 9. 7. 2024 Citácia: rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 9. júla 2024, sp. zn. 16C/1/2024, ECLI:SK:OSSN:2024:7624200207.5 Okresný súd Spišská Nová Ves | 16C/1/2024 | ECLI:SK:OSSN:2024:7624200207.5 | 2024-07-09 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/11d56ea0-29b9-43b2-ae0b-92372719a4b5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSN:2024:7624200207.5 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Spišská Nová Ves 16C/1/2024 7624200207 09. 07. 2024 JUDr. Radoslav Baláž ECLI:SK:OSSN:2024:7624200207.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, právne zastúpený advokátom JUDr. Jánom Slovinským, sídlo kancelárie Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 13, proti žalovanému: E. F. XX, D. XX, A.: XX XXX XXX, právne zastúpenému JUDr. Tomášom Jaškom, advokátom so sídlom Duklianska 587/7, 052 01 Spišská Nová Ves, v konaní o určenie, že Uznesenia č. 1 až 11. prijaté na zhromaždení E. G. H. F. XX, so sídlom XXX XX D. XX, IČO: XXXXXXXX, konaného dňa 17.12.2023 so začiatkom o 14:00 hod. sú neplatné, takto rozhodol: I. Žaloba sa zamieta. II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 15.01.2024 žalobu, ktorou žiadal, aby súd určil, že Uznesenia č. 1 až 11. prijaté na zhromaždení Spoločenstva vlastníkov bytov F. XX konaného dňa 17.12.2023 so začiatkom o 14:00 hod. sú neplatné a priznal mu nárok na náhradu trov konania. 2. Túto svoju žalobu odôvodnil tým, že je ako vlastník bytov č. X, I. XX J. I. XX v bytovom dome so súpisným číslom XX, k.ú. D. členom Spoločenstva vlastníkov bytov F. XX (t.j. žalovaného). Žalovaný je právnickou osobou a vykonáva správu nehnuteľností na základe poplatkov alebo zmlúv. Dňa 17.12.2023 sa v pivničných priestoroch vchodu č. X bytového domu D. XX konalo zhromaždenie vlastníkov bytov. Predmetom schôdze bola predovšetkým voľba nového predsedu, členov rady, vydanie poverenia na zápis do registra. O priebehu schôdze bola spísaná zápisnica. Z priebehu samotného zhromaždenia žalobca nadobudol dojem, že SVB (žalovaný – poznámka súdu) nepostupovalo v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Po nahliadnutí do zápisnice zo zhromaždenia žalobca zistil, že sa zhromaždenie konalo v rozpore so zákonom a zápisnica neobsahuje zákonom stanovené náležitosti. Na zhromaždení sa zúčastnilo 17 vlastníkov, z toho bolo prítomných 13 vlastníkov a 4 splnomocnenci. Okrem vlastníkov bytov bola prítomná aj verejnosť, a to pani J. H., ktorá nie je vlastníčkou bytu v bytovom dome so súpisným č. 82, k.ú. D., a teda nie je ani osobou oprávnenou zúčastniť sa zhromaždenia E. F. XX a už vôbec nie je oprávnená akokoľvek zasahovať do priebehu zhromaždenia. Táto osoba napriek skutočnosti, že vôbec nemala byť prítomná na zhromaždení, do priebehu schôdze zasahovala, obviňovala žalobcu so slovami, že je starý, chorý a že „dostane po hlave“. Ďalej sa dožadovala, aby sa žalobca vzdal svojej kandidatúry na predsedu SVB F. XX. Žalobca má za to, že aj táto skutočnosť neskôr ovplyvnila výsledky hlasovania. Ďalej žalobca uviedol, že zápisnica o priebehu zhromaždenia nemá zákonom stanovené náležitosti, pretože pri prezenčnej listine absentujú predložené splnomocnenia, ktoré je v súlade s novou úpravou obsiahnutou v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nevyhnutné priložiť k zápisnici. Zvolený overovateľ zápisnice, tú zápisnicu odmietol podpísať, o čom svedčí aj písomný dokument – Dôvod nepodpísania zápisnice zo dňa 29.12.2023, ktorý tvorí prílohu zápisnice, pričom žalobca v žalobe bližšie opísal dôvody uvádzané overovateľom. Aj táto skutočnosť, teda odmietnutie podpísania zápisnice overovateľom, potvrdzuje názor žalobcu o nezákonnosti prijatých uznesení zhromaždenia. Žalobca považuje prijaté uznesenia za neplatné, a to pre rozpor so zákonom (§ 14a ods. 5 a § 14a ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. NR SR o vlastníctve bytov a nebytových priestorov / ďalej v texte len ako „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“/). Citujúc § 14 ods. 2 a ods. 3, § 14a ods. 5 prvé dve vety, ods. 6 a ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobca v žalobe uviedol, že pri tomto type žaloby z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Dôvodom je to, že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. S ohľadom na neplatnú formu zápisnice, nesplnenie zákonom požadovaných náležitostí, ktoré sú vyššie popísané, závažné rozpory so zákonom, navrhol rozhodnúť v zmysle ním formulovaného petitu žaloby. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu, keďže predmetom konania je návrh vlastníka bytu (ťažko ale možno povedať, že prehlasovaného, pri všetkých uzneseniach) na určenie neplatnosti hlasovania, v takomto prípade pasívna vecná legitimácia v spore svedčí všetkým vlastníkom bytov v bytovom dome súpisné č. XX D., ktorých žalovaný môže iba zastupovať, resp. konať v ich mene a na ich účet. Pasívne legitimovaní sú tak všetci vlastníci bytov, nakoľko prípadné rozhodnutie súdu by bolo pre všetkých záväzné. Zároveň vo vyjadrení namietol aj aktívnu vecnú legitimáciu u žalobcu nakoľko táto podľa žalovaného u žalobcu chýba vo vzťahu k uzneseniam schôdze vlastníkov, pri ktorých hlasoval za resp. sa zdržal hlasovania. V danom prípade ide o všetky Uznesenia s výnimkou Uznesenia č. 10, ktorým nebol schválený návrh o znížení preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv z 1,00 EUR/m2 na 0,30 EUR/m2 od 01.02.2024, keďže iba pri tomto Uznesení hlasoval žalobca za. Na to, aby žalobca mohol takúto Žalobu podať, musí mať postavenie prehlasovaného vlastníka bytu o čom má v danom prípade žalovaný závažné pochybnosti. Žalobca počas predmetnej schôdze vlastníkov bytov, ktorej uznesenia žalobou napáda, zaspával a bolo ho potrebné upozorňovať, kedy a o čom hlasuje. Ani z obsahu žaloby nevyplýva, že by žalobca v priebehu schôdze aktívne niečo namietal. Žalovaný vo vyjadrení ďalej k účasti pani J. H. uviedol, že ju nemožno považovať za verejnosť, nakoľko býva v byte č. 9, v ktorom má právo doživotného užívania. Byt vlastní jej neter, ktorá ho získala titulom darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena. Pani H. sa vždy zúčastňovala zasadnutí zhromaždenia ako splnomocnenkyňa vlastníčky bytu s tým, že splnomocnenie na hlasovanie na zasadnutiach zhromaždenia bolo po dožadovaní bývalej predsedníčky H. K. I. uložené u nej, resp. uložené v agende žalovaného spoločenstva. Nakoľko p. H. I. predsedovi A. B. neodovzdala celú agendu spoločenstva, splnomocnenie pre p. H. ostalo u p. H. I.. O znemožnení hlasovania sa p. H. dozvedela až na zasadnutí konanom dňa 17.12.2023, kedy jej to oznámil p. H. L. I.. Nakoľko na tomto zasadnutí nikto nežiadal o odchod p. H. zo zasadnutia, nevznikla potreba hlasovať o jej zotrvaní na zasadnutí. Jedinou pripomienkou bolo, že p. H. nebude môcť hlasovať, čomu sa vyhovelo. K nezverejneniu zápisnice do 7 dní žalovaný uviedol, že zápisnica bola zverejnená vyvesením až 29.12.2023. Zároveň uviedol, že nie je jeho povinnosťou zverejňovať zápisnice, ale ide o povinnosť toho, kto zasadnutie zvolal podľa na § 14a ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov. K nepodpísaniu zápisnice overovateľom žalovaný uviedol, že je zákonným právom v zmysle § 14 odsek 5 Zákona o vlastníctve bytov overovateľa zápisnice takúto zápisnicu nepodpísať, pričom zákon takémuto overovateľovi ukladá povinnosť ku zápisnici priložiť dôvody nepodpísania; avšak nepodpísanie zápisnice automaticky neznamená, že zápisnica, resp. uznesenia zhromaždenia sa stávajú nezákonnými ako žalobca tvrdí. Navyše overovateľ neuviedol ako dôvod nepodpísania porušenie zákona alebo protiprávne konanie, ale len skutočnosti, ktoré by sa dali zhrnúť ako „komplikované susedské vzťahy,“ kedy dochádza k nedorozumeniam medzi susedmi a následným vysvetlením danej situácie. Sám overovateľ svoje pripomienky žiadal dopísať iba do časti diskusie a netýkali sa samotného obsahu Uznesení. 4. Žalobca v písomnej replike vo vzťahu k svojej aktívnej vecnej legitimácii poukazujúc na svoju žalobu uviedol, že právny úkon, ktorý nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Citujúc § 40a Občianskeho zákonníka ďalej uviedol, že dovolať sa relatívnej neplatnosti je oprávnená osoba, ktorá je napadnuteľným právnym úkonom dotknutá na jej právach. Je nepochybné, že práva žalobcu, ktorí má záujem na chode SVB ako člen SVB, boli dotknuté. Ďalej v replike uvádzal, že schôdzu vlastníkov bytov E. F. XX zvolal dňa 9.12.2023 A. M. B. - predseda SVB vyvesením oznamu na štyroch vchodových dverách bytového domu D. XX , v znení bližšie popísanom v replike. Zápisnicu a výsledok hlasovania (uznesenia č. 1 až č. 11) schôdze vlastníkov SVB F. XX konanej dňa 17.12.2023 zverejnil A. M. B. – predseda SVB F. XX až 29.12.2023, teda 12 dní od konania schôdze vyvesením zápisnice na nástenke pri vchodových dverách v každom zo štyroch vchodov bytového domu D. XX. Termín zverejniť zápisnicu, a to do siedmich dní od konania schôdze vlastníkov nebol dodržaný, to znamená, že zápisnica a výsledok hlasovania (uznesenia č. 1 až č. 11) schôdze vlastníkov E. F. XX zo dňa 17.12.2023 sú neplatné. V tejto súvislosti tiež uviedol, že ( podľa jeho názoru) je aj A. M. B. toho názoru, že zápisnica a výsledok hlasovania (uznesenia č.1 až č.11) schôdze vlastníkov E. F. XX zo dňa 17.12.2023 sú neplatné, nakoľko funkciu predsedu SVB vykonáva naďalej, teda aj 4 mesiace po konaní schôdze E. F. XX dňa 17.12.2023, kde sa vzdal funkcie predsedu E. F. XX. Ďalej doslovne opisujúc obsah zápisnice zo schôdze vlastníkov E. F. XX zo dňa 17.12.2023 na jej strane č. 4/5 k textu na tejto strane uvedenom ( a ním opísanom) žalobca v replike uviedol, že ani jedno Uznesenie zhromaždenia z jedenástich nie je z SVB F. XX. Uvedenému obsahu zápisnice na predmetnej strane vytkol, že tam chýba text v znení „ Hlasovanie k uzneseniam sa uskutočnilo v súlade so zákonom č. 476/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z., v znení neskorších predpisov.“. Ďalej uvedenému obsahu zápisnice na predmetnej strane vytkol, že tam chýba výsledok hlasovania k uzneseniam s uvedením „ Za: ....... Proti: ....... Zdržal sa: .......“ a v tejto súvislosti reagujúc na argument žalovaného o prehlasovanom vlastníkovi, poukázal na to, že z tohto znenia textu na uvedenej strane zápisnice nie je možné určiť pri všetkých prijatých uzneseniach, kto bol a kto nebol prehlasovaný. Žalobca tiež namietal, že na prvej strane č.1/5 zápisnice zo schôdze vlastníkov E. F. XX zo dňa 17.12.2023 nie je do programu schôdze zaradený pred záverom – bod „bod č. 7. Schválenie uznesení“ a na strane č.5/5 predmetnej zápisnice za podpismi zapisovateľa a overovateľov vľavo podľa žalobcu chýba text v znení „ Zverejnené dňa: 29.12.2023“. V uvedenej replike žalobca ďalej namietal, že na schôdzi vlastníkov bytov E. F. XX zo dňa 17.12.2023 za byty č. X J. I.XX neboli prítomní manželia a ich manželky hlasovali aj keď nepreukázali sa splnomocnením k hlasovaniu čo odôvodňoval poukazom na stranu č.1/5 zápisnice, kde splnomocnenia za uvedené byty č. X J. I. XX nie sú uvedené a manželia nie sú na prezenčnej listine podpísaní. Aj z dôvodu týchto ním vytýkaných nedostatkov preto Uznesenia č.1 až č.11 neboli schválené na schôdzi vlastníkov bytov E. F. XX dňa 17.12.2023 v súlade splatným zákonom č. 182/1993 Z. z., v znení neskorších predpisov, a preto sú neplatné. Ďalej doslovne popisujúc stranu 7 Zápisnice zo zasadnutia zhromaždenia namietal, že tabuľka prezenčnej listiny (ktorá je tam uvedená – poznámka súdu) nie je prevedená v súlade s platnou legislatívou, nakoľko nie sú v nej uvedené dva riadky k bytom, ktoré vlastnia manželia (BSM) s podielom 1/1 (LV). / Jeden riadok priezvisko a meno manžela a podpis a druhý riadok pre priezvisko s meno manželky a podpis/ . Ak manžel nie je na schôdzi (keď že obaja sú vlastníci s právom hlasovať), musí manželka na schôdzi predložiť za chýbajúceho manžela splnomocnenie k hlasovaniu (úradne overené), inak nemôže hlasovať, (nedostane hlasovaciu kartičku za byt). Platí to aj opačne, ak je na schôdzi iba manžel. V tejto súvislosti porovnávajúc List vlastníctva č.XXX poukázal na to, že za byty č.X, I.X, I.XX J. I.XX je podpísaná iba manželka a za byt č. XX je podpísaný iba manžel, a v nadväznosti na to uviedol, že po spočítaní teda päť bytov nemalo právo hlasovať, lebo za uvedených päť bytov č. X., XX., X., XX., J. XX., nie sú uvedené splnomocnenia v úvode na prvej strane (1/5) Zápisnice zo zasadnutia zhromaždenia E. F. XX konaného dňa 17.12.2023. Počet platných hlasov na zhromaždení E. F. XX konaného dňa 17.12.2023 je 12 , a nie ohlásených 17 (17 mínus 5 rovná sa 12). Na zvolenie nového predsedu bod č. 3 programu schôdze je potrebných 13 hlasov (nadpolovičná väčšina z 24), a teda schôdza nebola uznášania schopná. Ďalej žalobca v replike namietal, že zasadnutie zhromaždenia E. F. XX o 14:00 hod otvoril a viedol predseda E. F. XX, p. A. M. B., ktorý však podľa Zápisnice zo zasadnutia zhromaždenia sa vzdáva funkcie predsedu E. F. XX a je potrebné zvolenie nového predsedu. Nakoľko nebol zvolený nový predseda E. F. XX, mal byť navrhnutý a zvolený predsedajúci schôdze, lebo § 14a ods. 3 prestal platiť (platí iba pre predsedu SVB), ale nebol ani navrhnutý ani zvolený predsedajúci schôdze. Vo vedení schôdze pokračoval A. M. B., nemal mandát ďalej viesť schôdzu, preto žalobca považuje A. M. B. podpísanú Zápisnicu zo schôdze E. F. XX zo dňa 17.12.2023 a prijaté uznesenia č.1 až č.11 za neplatné. Napokon žalobca v replike namietal, že v súvislosti s voľbou nových členov rady za členov rady E. F. XX boli navrhnutí, a po hlasovaní aj schválení iba dvaja vlastníci bytov v bytovom dome D. XX, (p. J. L. a p. A. B. C.) a tak je to je uvedené aj v Zápisnici schôdze vlastníkov E. F. XX v D. dňa 17.12.2023. Chýba zvolený tretí člen rady, aby bola splnená podmienka zákona. To, že p. C. N. bol v minulosti člen rady v zápisnici nie je spomenuté, ale na strane č.10 Zápisnice zo schôdze E. F. XX zo dňa 17.12.2023 je uvedený bod 4) Hlasovanie za členov rady. Pod sebou sú ručne napísané tri mená: 7 - dva krát prečiarknutý C. N. - C. 10 (ZA:10) - L. 8X 9 (ZA:9). 5. Žalovaný v písomnej duplike v súvislosti s ním namietanou pasívnou vecnou legitimáciou jeho osoby v tomto spore uvádzal, že v danej veci sa jednalo o konkrétne hlasovanie konkrétnych osôb, a preto mali byť v danom spore označení jednotliví podieloví spoluvlastníci ako členovia spoločenstva vlastníkov bytov a nie označený Žalovaný. Podľa § 9 ods. 8 Zákona o VB spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a/ proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, b/ ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome. Z tohto dôvodu musí byť žaloba podaná podľa § 14a ods. 8 zák. Zákona o VB smerujúca proti spoločenstvu, ktoré len realizuje výkon správy, nevyhnutne zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Spoločenstvo síce združuje a zastupuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ide však o samostatný právny subjekt majúci nielen vlastnú právnu subjektivitu, ale aj samotnú procesnú spôsobilosť. Spoločenstvo však nehlasuje na zhromaždení, ktoré tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, nehlasuje písomnou formou a nerozhoduje takýmto spôsobom. Tvorcom prejavu vôle, ktorý sa transformuje do podoby uznesení prijatých na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov a do rozhodnutí prijatých písomným hlasovaním, sú samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov prítomní na schôdzi alebo zúčastnení na písomnom hlasovaní a len oni môžu byť žalovanými subjektmi v spore. Pokiaľ sa jedná o otázku danosti aktívnej legitimácie Žalobcu, v tejto súvislosti žalovaný v duplike uviedol, že z dikcie i gramatického výkladu § 14a ods. 8 veta prvá a druhá Zákona o VB je zrejmé, že zákon stanovuje ochranu len pre prehlasovaných vlastníkov v dome. V dôsledku toho a contrario platí, že rovnakú právnu ochranu nepožívajú tí vlastníci, ktorí sa buď vôbec nezúčastnili na schôdzi vlastníkov, hoci o nej boli riadne a včas informovaní, ale logicky ani tí vlastníci, ktorí hlasovali za prijatie väčšinového rozhodnutia. Použitím argumentu per eliminationen potom nevyhnutne platí, že oprávnenie podať žalobu nepatrí ani vlastníkom, ktorí sa schôdze síce zúčastnili, ale o konkrétnej otázke, ktorá má byť napadnutá žalobou nehlasovali, resp. sa zdržali hlasovania. Opätovne uviedol, že Žalobca má postavenie prehlasovaného vlastníka len pri Uznesení č. 10, čo uviedol Žalovaný už vo svojom vyjadrení k žalobe. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Košice sp.zn. 5Co/160/2020 z 29. 07. 2021. Ďalej žalovaný v duplike uviedol, že Uznesenia zo zasadnutia zhromaždenia E. F. XX uvedeného na strane 4/5 zápisnice vychádzajú z hlasovaní k jednotlivým bodom programu, t. j. nejde o samostatné uznesenia. Uznesenia uvedené na strane 4/5 zápisnice sú len prehľadným znením prijatých uznesení. Zákon o VB neukladá povinnosti týkajúce sa štylizácie textu zápisnice. V ustanovení § 14a ods. 5 Zákona o VB je jasne uvedené, že zápisnica musí obsahovať najmä termín a miesto konania schôdze vlastníkov alebo písomného hlasovania, odsúhlasený program schôdze vlastníkov a výsledky hlasovania k jednotlivým bodom programu; znenie prijatých rozhodnutí schôdze vlastníkov; iné skutočnosti, o ktorých rozhodli vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome na schôdzi vlastníkov; otázky písomného hlasovania a jeho výsledky; meno, priezvisko a podpisy predsedajúceho, zapisovateľa a overovateľov. Dátum vyvesenia zápisnice (t. j. dátum jej zverejnenia) je uvedený na prvej strane v pravom hornom rohu. Zákon o VB ani žiadny iný zákon neurčuje konkrétne náležitosti, ako má prezenčná listina vyzerať. V tomto smere Žalovaný považuje tvrdenia Žalobcu, že sú potrebné podpisy oboch manželov v zápisnici alebo osobná účasť oboch manželov na zasadnutí zhromaždenia za právne nepodložené. Za byty v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je možné, aby hlasoval aj len jeden z manželov, ak sa hlasovanie týka bežnej veci. Čo je bežná vec síce zákon neupresňuje. V tejto súvislosti poukázal aj na stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky, z ktorého aj citoval, a tiež na právny názor uvedený v odbornej publikácii : G., N. a kol. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2023. s. 1128. V otázke potrebného kvóra na hlasovanie žalobca v uvedenej duplike uviedol, že najväčšie kvórum potrebné na schválenie niektorého z uznesení bolo kvórum nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov bytov. Ani jedno z uznesení nebolo odsúhlasené dvojtretinovou väčšinou alebo všetkými vlastníkmi bytov. Podstatou ani jedného z hlasovaní nebolo rozhodovanie o zmene vlastníckych vzťahov, hlasovanie sa týkalo výlučne chodu samotného spoločenstva (voľba predsedu a voľba členov rady). Týmto je vyvrátené tvrdenie Žalobcu o neplatnosti 5 hlasov na zasadnutí zhromaždenia E. F. XX konaného dňa 17.12.2023. Napokon pokiaľ ide o voľbu členov rady, žalobca v predmetnej duplike poukázal na to, že na zasadnutí zhromaždenia E. F. XX konaného dňa 17.12.2023 sa volili len dvaja členovia rady a to z dôvodu, že sa funkcie členky rady vzdala p. G. I. a funkcie člena rady sa vzdal p. D. C.. Keďže sa p. N. C. nevzdal členstva v rade, naďalej je členom rady a nebolo ho potrebné v zápisnici spomínať. Prečiarknuté meno N. C. na strane č. 10 (poznámky zapisovateľky na spísanie zápisnice) je spôsobené chybou zapisovateľky, p. J. L., ktorá omylom zapísala meno p. N. C., ale po upozornení p. A. M. B., že o p. N. C. sa nejde hlasovať, meno p. N. C. prečiarkla. 6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedka, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav: 7. Žalobca je výlučným vlastník bytov č. X, I. XX J. I. XX v bytovom dome so súpisným číslom 82, nachádzajúcom sa v Obci D., k.ú. D., Okres E. O. G. stojacom na parcele registra „P.“ evidovanej na katastrálnej mapa pod parcelným číslom XXX/X ( ďalej aj ako „ Bytový dom č. XX“) , a to podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom, katastrálnym odborom vyhotovenom dňa 13.01.2024. (Ďalej len ako „List vlastníctva č. XXX“). Zároveň je aj členom spoločenstva vlastníkov bytov : E. F. XX, E. E. XXX XX D. XX, A.: XXXXXXXX ( ďalej aj ako „ žalovaný“). 8. Žalovaný vykonáva správu bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v Bytovom dome č. XX. 9. Podľa obsahu Listu vlastníctva č. XXX v uvedenom Bytovom dome č. XX je celkovo 24 bytov. 10. Dňa 17.12.2023 so začiatkom o 14:00 hod. sa v pivničných priestoroch vchodu č. 4 Bytového domu I.XX konalo zhromaždenie vlastníkov bytov. Podľa programu uvedeného v zápisnici z tohto zhromaždenia predmetom uvedeného zhromaždenia mali byť : 1. otvorenie zhromaždenia a kontrola účasti, 2. voľba zapisovateľa a overovateľov zápisnice, 3. voľba nového predsedu spoločenstva, 4. voľba nových členov rady, 5. udelenie poverenia na zápis do registra, 6. rôzne a diskusia a napokon 7. záver. 11. Podľa prezenčnej listiny zo zhromaždenia spoločenstva vlastníkov bytov uvedeného dňa sa predmetného zhromaždenia zúčastnili: - J. H. za byt číslo X, ktorého výlučným vlastníkom podľa zápisu v časti B Listu vlastníctva č. XXX pod H. k 13.01.2024 bola Q. R., D. E. , - N. C., za byt číslo XX, ktorý podľa zápisu v časti B Listu vlastníctva č. XXX pod H. k 13.01.2024 bol vedený ako jeho bezpodielový spoluvlastník v podiele 1/1 k celku spoločne s N. C., D. S. (manželku), - D. H. za byt číslo XX, ktorá k 13.01.2024 bola jeho výlučnou vlastníčkou podľa zápisu na liste vlastníctva číslo XXX pod H. , - F. H. za byt č. X, ktorá k 13.01.2024 bola podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXX pod H. vedená ako jeho bezpodielový spoluvlastník v podiele 1/1 k celku spoločne s Q. H. (manželom), - R. C. za byt číslo X, ktorého k 13.01.2024 bola výlučnou vlastníčkou podľa zápisu na liste vlastníctva číslo XXX pod H. X , - Q. C. za byt číslo X , ktorá k 13.01.2024 bola podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXX pod H. bola vedená ako jeho bezpodielový spoluvlastník v podiele 1/1 k celku spoločne s Q. C. (manželom), - K. I. za byt číslo X, ktorá k 13.01.2024 bola jeho výlučnou vlastníčkou podľa zápisu na liste vlastníctva číslo XXX pod H. , - G. I. za byt č. X, ktorá k 13.01.2024 bola jeho výlučnou vlastníčkou podľa zápisu na liste vlastníctva číslo XXX pod H. , - L. C. za byt č. X, , ktorý k 13.01.2024 bol jeho výlučným vlastníkom podľa zápisu na liste vlastníctva číslo XXX pod H. J. H. , - P. E. za byt č. XX, ktorá k 13.01.2024 bola podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXX pod H. vedená ako jeho bezpodielový spoluvlastník v podiele 1/1 k celku spoločne s C. E. (manželom), - D. C. za byt č. X, ktorý podľa zápisu v časti H. Listu vlastníctva č. XXX pod H. k 13.01.2024 bol vedený ako jeho bezpodielový spoluvlastník v podiele 1/1 k celku spoločne s R. C., D. S. (manželkou), - J. L. za byt č.XX, ktorá k 13.01.2024 bola podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXX pod H. vedená ako jeho bezpodielový spoluvlastník v podiele 1/1 k celku spoločne s L. L. (manželom), - Q. C. za byt č.XX, ktorý k 13.01.2024 bol jeho výlučným vlastníkom podľa zápisu na liste vlastníctva číslo XXX pod H. , - M. B. za byt č. XX, ktorý k 13.01.2024 bol jeho výlučným vlastníkom podľa zápisu na liste vlastníctva číslo XXX pod H. , - Žalobca za byty č.X,XX J. XX, , ktorý k 13.01.2024 bol vedený ako výlučný vlastník uvedených bytov podľa zápisu na liste vlastníctva číslo XXX pod H., H. J. H. XX, 12. Na uvedenej prezenčnej listine je podpísaný za byt. č XX aj T. H.. 13. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 17.12.2023, t.j. v čase konania uvedeného zhromaždenia spoluvlastníkov bytov a zároveň v čase spísania a podpísania uvedenej prezenčnej listiny boli výlučnými vlastníkmi, resp. bezpodielovými spoluvlastníkmi jednotlivých bytov uvedených v tejto prezenčnej listine osoby, ktoré ako výluční vlastníci, resp. bezpodieloví spoluvlastníci týchto bytov sú zapísaní aj na Liste vlastníctva č XXX vyhotoveného dňa 13.01.2024 14. Podľa zhodného tvrdenia strán sporu p. J. H. sa samotného hlasovania na uvedenom zhromaždení nezúčastňovala ako splnomocnenkyňa za byt, ktorý obýva, a ani nebola vedená ako osoba čo do počtu hlasujúcich osôb. 15. Z uvedeného zhromaždenia bola spísaná zápisnica. Podľa obsahu zápisnice za program uvedeného zhromaždenia bolo 17 hlasov proti 0 hlasov, a zdržalo sa 0 hlasov. Podľa účastníckej výpovede žalobcu tento v danom prípade hlasoval za uvedený bod programu. 16. Z obsahu zápisnice ďalej vyplynulo, že za zapisovateľku bola navrhnutá pani J. L., za ktorú hlasovalo 14 hlasov, proti bolo 0 hlasov, a zdržal sa 3 hlasy. Z uvedeného zápisu nie je zrejmé, kto konkrétne hlasoval za a kto sa zdržal hlasovania. Z účastníckej výpovede žalobcu však vyplynulo, že tento v danom prípade hlasoval za uvedenú zapisovateľku. Predsedajúci konštatoval, že menovaná bola zvolená za zapisovateľku. 17. Za overovateľov boli navrhnutí p. H. L. I., za ktorého bolo 12 hlasov, proti 5 hlasov a zdržalo sa 0 hlasov, a P. E., za ktorú bol 16 hlasov, proti 1 hlas, a zdržalo sa 0 hlasov. Z uvedeného zápisu nie je zrejmé, kto konkrétne hlasoval za a kto bol proti, avšak z účastníckej výpovede žalobcu vyplynulo, že tento v danom prípade hlasoval za oboch overovateľov. Predsedajúci tak konštatoval podľa zápisu, že menovaní boli zvolení za overovateľov zápisnice. 18. Z vyjadrení strán sporu zo zápisnice ako aj z účastníckeho výsluchu žalobcu vyplynulo, že uvedené zhromaždenie otvoril a viedol A. M. B. - predseda žalovaného. Menovaný v rámci 3. bodu programu Voľby nového predsedu na uvedenom zhromaždení oznámil, že sa vzdáva funkcie predsedu žalovaného a je potrebné zvoliť nového predsedu. 19. Za predsedu bol navrhnutý žalobca, o čom dal predsedajúci p. B. hlasovať. Podľa zápisu hlasovanie dopadlo tak, že za žalobcu bolo 8 hlasov, proti bolo 0 hlasov, a zdržalo sa 9 hlasov. Z uvedeného zápisu nie je zrejmé, kto konkrétne hlasoval za a kto sa zdržal hlasovania. Podľa účastníckej výpovede žalobcu tento s v prípade tohto hlasovania zdržal. Predsedajúci konštatoval že žalobca nebol zvolený za predsedu. 20. Následne za predsedníčku žalovaného bola navrhnutá pani D. H., o čom dal predsedajúci hlasovať. Podľa zápisu hlasovanie dopadlo tak, že za menovanú bolo 7 hlasov, proti bolo 0 hlasov a zdržalo sa 10 hlasov. Z účastníckej výpovede žalobcu však vyplynulo, že tento v danom prípade hlasoval proti uvedenému návrhu. Z uvedeného zápisu nie je zrejmé, kto konkrétne hlasoval za a kto sa zdržal hlasovania. Predsedajúci konštatoval, že pani H. nebola zvolená za predsedu žalovaného. Nakoľko nebol zvolený predseda žalovaného a iný vlastník na túto funkciu nebol navrhnutý na dočasný výkon funkcie predsedu žalovaného mal byť poverený člen rady žalovaného, pričom v zápise nebolo uvedené kto ním bude. 21. Následne podľa zápisu nasledovala voľbách členov rady, kedy predsedajúci oznámil prítomným, že pani G. I. a pán D. C. sa vzdali funkcie členov rady žalovaného a preto je potrebná voľba nových členov rady. Za členov rady boli navrhnutí žalobca a pani J. L.. 22. Podľa zápisu hlasovanie o týchto návrhoch dopadlo tak, že za žalobcu bolo 10 hlasov, proti 0 hlasov, a zdržalo sa 7 hlasov, a za pani L. bolo 9 hlasov, proti bolo 0 hlasov a zdržalo sa 8 hlasov. Z uvedeného zápisu nie je zrejmé, kto konkrétne hlasoval za a kto sa zdržal hlasovania, avšak z účastníckej výpovede žalobcu vyplynulo, že v prípade tohto bodu programu v prípade hlasovania o svojej osobe sa zdržal hlasovania a v prípade hlasovania o osobe p. L. hlasoval za. Predsedajúci tak konštatoval, že žalobca a p. L. boli zvolení za členov rady žalovaného. 23. V rámci rukou písaných poznámok zapisovateľky- p. J. L. bolo prečiarknuté meno N. C. na strane č. 10 (poznámky zapisovateľky na spísanie zápisnice). Podľa skutkových tvrdení žalovaného (v duplike) to bolo spôsobené chybou zapisovateľky, ktorá omylom zapísala meno p. N. C., ale po upozornení p. A. M. B., že o p. N. C. sa nejde hlasovať, meno p. N. C. prečiarkla. 24. Z výpovede žalobcu ako aj z výpovede svedka p. H. L. I. vyplynulo, že posledná voľba členov rady, v rámci ktorej boli do nej zvolení p. C.- terajší člen rady, ako aj p. C., a L., ktorí sa pred zhromaždením konanom dňa 17.12.2023 vzdali členstva v nej, sa uskutočnila koncom roka 2022. 25. Podľa bodu 5 programu predmetom tohto bodu malo byť poverenie na zápis do registra, avšak predsedajúci konštatoval, že nakoľko nebol zvolený nový predseda tento bod programu stráca pôvodnú podstatu. 26. V rámci bodu 6 „Rôzne a diskusia“ pán H. L. I. navrhol, aby bol znížený preddavok do fondu prevádzky, údržby a opráv zo sumy 1,--EURO/m2 na 0,30 EUR/m2. Podľa zápisu za tento návrh hlasovalo 5 hlasov, proti bolo 0 hlasov a zdržalo sa 12 hlasov. Z uvedeného zápisu nie je zrejmé, kto konkrétne hlasoval za a kto sa zdržal hlasovania. Podľa účastníckej výpovede žalobcu tento v prípade tohto bodu programu hlasoval za uvedený návrh. Predsedajúci teda konštatoval podľa uvedeného zápisu, že návrh na zníženie preddavku nebol schválený. 27. Výsledky o jednotlivých bodoch , o ktorých sa hlasovalo na uvedenom zhromaždení, boli zhrnuté v závere spísanej zápisnice v samostatne vypracovaných uzneseniach v nasledovnom znení : „ Uznesenie zhromaždenia E. F. č. 1 Zhromaždenie E. F. XX schvaľuje program zasadnutia zhromaždenia E. F. XX. Uznesenie zhromaždenia E. F. č. 2 Zhromaždenie E. F. XX schvaľuje za zapisovateľku zápisnice p. J. L.. Uznesenie zhromaždenia E. F. č.3 Zhromaždenie E. F. XX schvaľuje za overovateľa zápisnice p. H. L. I.. Uznesenie zhromaždenia E. F. č. 4 Zhromaždenie E. F. XX schvaľuje za overovateľku zápisnice p. P. E.. Uznesenie zhromaždenia E. F. č. 5 Zhromaždenie E. F. XX berie na vedomie, že p. A. M. B. sa vzdal výkonu C funkcie predsedu E. F. XX. Uznesenie zhromaždenia E. F. č. 6 Zhromaždenie E. F. XX neschvaľuje za predsedu E. F. XX p. A. B. C.. Uznesenie zhromaždenia SVB 1--11.JTA č. 7 Zhromaždenie E. F. XX neschvaľuje za predsedníčku E. F. XX p. D. H.. Uznesenie zhromaždenia E. F. č. 8 Zhromaždenie E. F. XX schvaľuje za člena rady E. F. XX p. A. B. C.. Uznesenie zhromaždenia E. F. č. 9 Zhromaždenie E. F. XX schvaľuje za členku rady E. F. XX p. J. L.. Uznesenie zhromaždenia E. F. č. 10 Zhromaždenie E. F. XX neschvaľuje návrh o znížení preddavku do fondu prevádzky, C údržby a opráv zo súčasných 1 EUR/m2 na 0,30 EUR/m2 od 01 .02.2024. Uznesenie zhromaždenia E. F. č. 11 Zhromaždenie E. F. XX berie na- vedomie, že sa p. A. M. B. vzdal odmien a platu spojených s výkonom funkcie predsedu E. F. XX v prospech E. F. XX a že si nárokuje len vyplatenie poplatkov spojených s prevodom predsedníctva na jeho osobu podľa predložených blokov.“ 28. Uvedená zápisnica bola podpísaná predsedom žalovaného – p. A. M. B. ako predsedajúcim, p. J. L. ako zapisovateľkou a p. P. E. ako overovateľkou. Naopak nebola podpísaná overovateľom – p. H. L. I.. 29. Tento vzniesol výhrady k uvedenému zápisu, ktoré boli písomne zaznamenané a ním vlastnoručne podpísané, v ktorých žiadal dopísať zrušené prijaté uznesenie /bod č. 6 z dňa 29.05.2022 v znení „odstránenie schodov za BD do 15.01.2024, dôvod časté poškodzovanie majetku SVB (kľučka na bráne stále zlomená), odstrániť nebezpečné schody, cez ktoré je možne prísť k BD a odcudziť osobné veci“, tvrdiac, že toto žiadal predsedajúceho osobne a nie je to tam zapísané. Ďalej žiadal dopísať že p. H. J. obvinila p. A. C. B. (žalobcu – poznámka súdu), že keď bol navrhnutý za predsedu tak mu povedala , že je starý, chorý a dostane po hlave, a že tvrdila že sa má vzdať. A napokon žiadal dopísať že p. C. N. od otvorenia schôdze neustále narušovala priebeh schôdze a obviňovala tohto overovateľa (neustále vrieskala po ňom, kde k tomu sa pripojil p. C. N. a p. H. D.), že kradol peniaze na réžiu a kupoval perá ,ceruzky a iné veci, že kradol peniaze zo SVB. Na záver týchto písomných výhrad uviedol, že sa domnieva, že pri účasti 17 vlastníkov na schôdzi je táto žiadosť o doplnenie týchto informácii na mieste. 30. Zo zhodného skutkového tvrdenia strán sporu vyplynulo, že zápisnica o priebehu zhromaždenia vlastníkov bytov zo dňa 17.12.2023 bola zverejnená až dňa 29.12.2023 A. M. B. (t.j. až po teda 12 dňoch od konania zhromaždenia) a to jej vyvesením na nástenke pri vchodových dverách v každom zo štyroch vchodov bytového domu D. XX. 31. Podľa zápisu zo zasadnutia rady spoločenstva zo dňa 15.06.2024 rada v súlade s § 7 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov do zvolenia nového predsedu (spoločenstva) poverila výkonom funkcie predsedu spoločenstva p. N. C., pričom podľa obsahu uvedeného zápisu sa tohto zasadnutia zúčastnili p. N. C. a p. J. L.. Podľa výpisu z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov SR je od 24.06.2024 p. N. C. vedený ako osoba oprávnená konať v mene žalovaného. 32. Podľa § 7c ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby ako aj v čase rozhodovania súdu (ďalej len ako „zák č. 182/1993 Z.z.“), Predsedu odvoláva zhromaždenie. Funkčné obdobie predsedu sa skončí dňom, keď zanikne vlastnícke právo predsedu k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome. Ak je predseda odvolaný alebo sa skončilo funkčné obdobie predsedu z dôvodu zániku jeho vlastníckeho práva k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome a nie je súčasne zvolený nový predseda, ak sa predseda vzdá funkcie alebo ju nie je schopný vykonávať z iných dôvodov najmenej po dobu troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, do zvolenia nového predsedu vykonáva funkciu predsedu člen rady určený radou. 33. Podľa § 7 ods. 10 zákona č. 182/1993 Z.z., Náležitosti zapísané v registri sú účinné voči každému odo dňa vykonania zápisu do registra. 34. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 35. Podľa § 161 ods. 2 CSP, Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 36. Podľa § 161 ods. 3 CSP, Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. 37. Podľa § 89 ods. 1 CSP, Strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 38. Podľa § 92 ods. 1 CSP, Zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony. 39. Podľa § 92 ods. 2 CSP, Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. 40. Súd sa na úvod vysporiadal s procesnou námietkou žalobcu, podľa ktorej splnomocnenie na zastupovanie v tomto spore udelené žalovaným advokátovi Q. U. Q. je neplatné, nakoľko N. C. nebol a nie je oprávnený konať ako člen rady E. F. XX, t.j. žalovaného. 41. V konaní z výpovede žalobcu ako aj z výpovede svedka p. H. L. I. vyplynulo, že posledná voľba členov rady, v rámci ktorej bol do nej zvolený aj uvedený p. N. C., sa uskutočnila koncom roka 2022. To znamená, že menovaný bol legitímnym členom rady žalovaného. 42. Zároveň bolo preukázané, že podľa zápisu zo zasadnutia rady spoločenstva (žalovaného) zo dňa 15.06.2024 bol touto radou v súlade s § 7 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov do zvolenia nového predsedu (spoločenstva) poverený výkonom funkcie predsedu spoločenstva práve uvedený p. N. C., kedy sa za toto jeho poverenie vyslovili dvaja členovia rady, a to on samotný ako aj p. L.. 43. I keď platnosť voľby p. L. v tomto spore bola zo strany žalobcu napádaná, tak ako to bude ďalej uvedené, samotný žalobca hlasujúci za túto menovanú pri voľbe tejto menovanej za členku rady žalovaného, nebol aktívne vecne legitimovaný napadnúť toto hlasovanie o jej zvolení za člena rady žalovaného, keďže po tomto hlasovaní nemal postavenie „prehlasovaného vlastníka“, a preto toto poverenie udelené touto radou p. C. na dočasný výkon funkcie predsedu spoločenstva bolo platné, a skrz toho bolo aj následne platné splnomocnenie, ktoré menovaný udelil vyššie uvedenému advokátovi dňa 17.06.2024 na zastupovanie žalovaného v tomto spore. Zároveň vychádzajúc z obsahu uvedeného plnomocenstva, posledný odstavec, podľa ktorého žalovaný odsúhlasil všetky úkony doteraz vykonané týmto advokátom v predmetnom spore, konvalidovali sa aj prípadné tie procesné úkony, ktoré boli do tohto momentu zo strany žalobca napádané. 44. Súd zastáva názor, že pokiaľ by sa aj prípadná voľba p. L. a žalobcu za členov rady z akýchkoľvek iných dôvodov považovala za neplatnú (nie teda z toho titulu, že jej neplatnosť napadol žalobca v tomto spore , na čo nebol aktívne vecne legitimovaný) , tak v takomto prípade by už prvotné splnomocnenie uvedeného advokáta udelené menovaným p. N. C. písomným plnomocenstvom zo dňa 27.03.2024 bolo možné považovať za platné, nakoľko mu ho udelil menovaný z pozície člena rady , ktorý radou v tomto prípade reprezentovanou len jeho jedinou osobou, bol určený do funkcie predsedu spoločenstva v čase kedy tento orgán už ďalších členov nemal. V situácii predídenia škôd je takýto postup výkonu funkcie člena rady, ktorý za danej situácie začne vykonávať aj funkciu dočasného predsedu spoločenstva súladný zo zákonom. 45. Súd preto uzavrel, že žalovaný v tomto spore bol teda riadne zastúpený tým advokátom, ktorý v tomto spore vykonával v jeho mene všetky procesného úkony, či už písomne alebo priamo na pojednávaní. 46. Podľa § 14a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., Schôdzu vlastníkov zvoláva správca alebo rada podľa potreby, najmenej raz za kalendárny rok, alebo keď o to požiada aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo predseda. Termín konania schôdze vlastníkov musí byť určený tak, aby sa jej mohol zúčastniť čo najväčší počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Písomné hlasovanie vyhlasuje správca alebo rada podľa potreby, alebo keď o to požiada aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo predseda. O písomnom hlasovaní môžu rozhodnúť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome aj hlasovaním na schôdzi vlastníkov. Schôdza vlastníkov alebo začiatok písomného hlasovania sa musí uskutočniť do 15 dní od doručenia žiadosti predsedu alebo aspoň štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak správca alebo rada v tomto termíne nekoná alebo sa rada podľa § 7c ods. 6 nezriaďuje, právo zvolať schôdzu vlastníkov alebo vyhlásiť písomné hlasovanie má aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo predseda. 47. Podľa § 14a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z., Termín, miesto a program schôdze vlastníkov alebo termín, miesto a otázky písomného hlasovania musia byť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome oznámené najneskôr sedem dní vopred. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo oznámenie o písomnom hlasovaní musí byť v listinnej podobe doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčí iný spôsob doručenia. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo písomnom hlasovaní musí byť doručené správcovi alebo predsedovi, ak sa ich rozhodovanie dotýka. 48. Podľa § 14a ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z., Schôdzu vlastníkov vedie predseda alebo správca, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nerozhodli inak. 49. Podľa § 14a ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z., Zo schôdze vlastníkov alebo z písomného hlasovania musí byť vyhotovená zápisnica, ktorú spíše správca, predseda, člen rady, zástupca vlastníkov alebo zvolený vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a podpíšu ju overovatelia. Prílohou zápisnice je originál prezenčnej listiny alebo hlasovacej listiny s priloženými splnomocneniami a vyjadrenie overovateľa, ktorý ju odmietol podpísať. Zápisnica musí obsahovať najmä a) termín a miesto konania schôdze vlastníkov alebo písomného hlasovania, b) odsúhlasený program schôdze vlastníkov a výsledky hlasovania k jednotlivým bodom programu, c) znenie prijatých rozhodnutí schôdze vlastníkov, d) iné skutočnosti, o ktorých rozhodli vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome na schôdzi vlastníkov, e) otázky písomného hlasovania a jeho výsledky, f) meno, priezvisko a podpisy predsedajúceho, zapisovateľa a overovateľov 50. Podľa § 14a ods. ž zák. č. 182/1993 Z.z., Zápisnicu a výsledok hlasovania schôdze vlastníkov alebo písomného hlasovania musí zverejniť ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal alebo vyhlásil písomné hlasovanie, a to do siedmich dní od konania schôdze vlastníkov alebo od skončenia písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým; oznámenie o výsledku hlasovania musí obsahovať dátum jeho zverejnenia. Spôsob zverejňovania, ktorý sa považuje v dome za obvyklý, si vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome upravia v zmluve o spoločenstve alebo zmluve o výkone správy. Ak aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zvolala schôdzu vlastníkov alebo vyhlásila písomné hlasovanie, originál zápisnice a výsledok hlasovania schôdze vlastníkov alebo výsledok písomného hlasovania musí predsedovi spoločenstva alebo správcovi doručiť poverený zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome do siedmich dní od konania schôdze vlastníkov alebo od skončenia písomného hlasovania. 51. Podľa § 14a ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.z., Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi poverená osoba. 52. Podľa § 14a ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z., Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu.15a) Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd. 53. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby ako aj v čase rozhodovania súdu, Spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. 54. Podľa § 9 ods. 8 zák č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby ako aj v čase rozhodovania súdu , (t.j. v znení zákona č. 283/2018 Z.z. účinného od 01.11.2018), Spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a) proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, b) ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome. 55. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 40//1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ako „Občiansky zákonník“) Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. 56. Následne súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné z nižšie uvedených dôvodov zamietnuť. 57. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Ide o situáciu, keď jeden zo subjektov právneho vzťahu je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia a druhý subjekt je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. V sporovom konaní zároveň platí, že na to, aby sa niekto stal stranou konania nie je potrebné, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, ktorý je predmetom sporu. Ten, kto podá žalobu je žalobcom a ten, proti komu žaloba smeruje, je žalovaný. Procesný úspech žalobcu však závisí od toho, či strany sporu sú aj účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, ktorého ochranu žalobca podaním žaloby sleduje. Pre procesný úspech preto platí, že žalobcom musí byť ten subjekt, ktorý skutočne je nositeľom hmotného práva (tento stav sa nazýva aktívna legitimácia) a že žaloba smeruje proti subjektu, ktorému z hmotného práva určitá povinnosť vyplýva (pasívna legitimácia). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) bez ďalšieho znamená neúspech žalobcu v spore. Za nedostatok aktívnej legitimácie je potrebné považovať stav, keď ten, kto o sebe tvrdí že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto oprávnenia, ktoré je predmetom sporu. O nedostatok pasívnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom tejto povinnosti (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/192/2004). 58. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania, a súd je povinný ju skúmať vždy aj bez návrhu a to aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). 59. S povinnosťou ex offo skúmania vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej ako imanentnej súčasti každého súdneho konania sa stotožňuje aj Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach (porovnaj napr. nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014-27). Navyše tiež dodáva, že „... Postup konajúceho súdu, ktorý opomenie vyriešenie kardinálnej otázky, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. III. ÚS 266/2014)“ (porovnaj bod 21 a 22 odôvodnenia Nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 407/2016-37 zo dňa 12.12.2017). 60. Vzhľadom na vyššie uvedené preto na úvod tohto sporu bolo povinnosťou súdu skúmať vecnú legitimáciu v tomto spore a to ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaného, o to viac, že túto žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal. 61. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Cdo197/2010 zo dňa 31.7.2012 konštatoval, že súd nemôže ex offo odstrániť nesprávne určenie okruhu strán v sporovom konaní a súd nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle § 5 OSP (teraz § 160 CSP). Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti konať pred súdom, pretože súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva stranou sporu a takéto určenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 OSP (teraz § 160 CSP) a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. 62. Preto súd vo vzťahu k tomuto nedostatku žalobného návrhu žalobcu nevykonával žiadnu poučovaciu povinnosť s výnimkou výzvy na späťvzatie žaloby, ktorý procesný postup však zo strany žalobcu nebol v tomto spore napriek ponuke súdu uplatnený. 63. Súd tak konštatuje, že v tomto spore nebola predovšetkým daná pasívna vecná legitimácia na strane žalovaného. 64. V tejto súvislosti súd uvádza, že otázka vecnej legitimácie v konaní o určenie neplatnosti uznesenia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov vychádza z ustáleného názoru, že ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. V prípade, ak stranou sporu nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by mohlo byť v konaní vydané, by nebolo záväzné pre tých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi súdneho sporu. Je nepochybné, že sú to iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí realizujú svoje vlastnícke práva hlasovaním a závery hlasovaním prijaté, sú rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutie prijaté väčšinou vlastníkov je prejavom ich väčšinovej vôle a v prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti hlasovania by došlo k negovaniu tohto rozhodnutia prijatého príslušnou väčšinou vlastníkov v rámci hlasovania, čím by zároveň došlo k zmene tohto rozhodnutia. Je preto nevyhnutné, aby sporovými stranami v spore o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov a určenia neplatnosti konkrétnych rozhodnutí prijatých na zhromaždení boli všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, teda všetci okrem tých, ktorí sú v danom spore žalobcami. Rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR IV. ÚS 194/2012 a III. ÚS 11/2015. Napokon uvedený názor bol pôvodne judikovaný aj v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2020 – rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych a to pod číslom 37 ( t.j. Uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo 133/2018 zo dňa 23.04.2019), v ktorom najvyšší súd uviedol, že „Žaloba prehlasovaného vlastníka bytu a nebytového priestoru na určenie neplatnosti hlasovania, ktorého predmetom bolo udelenie súhlasu na vykonanie dobrovoľnej dražby (§ 14 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) musí smerovať proti všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome; len oni sú záložnými veriteľmi a majú pasívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore“. 65. Na tomto vyššie prezentovanom závere sa nič nemení ani po novele zákona č. 182/1993 účinnej od 01.11.2018. Totiž aj z ustanovenia § 9 ods. 8 písm. a) zákona č. 182/1993 Z.z. účinného od 1.11.2018 za použitia gramatického výkladu jednoznačne vyplýva, že žaloba prehlasovaného vlastníka o neplatnosť hlasovania musí smerovať proti ostatným vlastníkom bytov v bytovom dome a žalovaný ako spoločenstvo je len ich zástupcom. V texte daného zákonného ustanovenia je výslovne uvedené, že „správca, resp. spoločenstvo zastupuje vlastníkov bytov proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom v dome“. Žalobca teda mal žalobu smerovať proti všetkým ostatným vlastníkom bytov. Jednotliví vlastníci bytov mali byť preto v žalobe označení ako žalovaní. V citovanom zákonnom ustanovení nie je uvedené, žeby spoločenstvo v takomto konaní ako zástupca konal vo vlastnom mene a na účet vlastníkov (ako je to uvedené v predchádzajúcom odseku 7 daného ustanovenia). Je zrejmé, že sa teda jedná o priame zastúpenie, kedy správca koná v mene a na účet zastúpených vlastníkov, práva a povinnosti vznikajú priamo zastúpeným vlastníkom, ktorí sú účastníkmi konania o neplatnosť hlasovania a spoločenstvo je len ich zástupcom. Tým sa zároveň v konaní dosiahne hospodárnosť, efektívnosť , rýchlosť súdneho konania, keďže súd bude konať len so spoločenstvom ako so zástupcom vlastníkov bytov v dome; doručovať súdne písomnosti, predvolávať na súdne konanie nebude jednotlivých vlastníkov bytov, ale v tomto smere bude konať iba so spoločenstvom ako priamym zástupcom. Tento záver podporuje aj vyššie uvedená judikatúra najvyšších súdnych autorít, ktorá akcentuje, že žalovanými subjektami v tomto špecifickom druhu konania musia byť všetci ostatní vlastníci bytov, keďže títo sú tvorcami prejavu vôle , ktorý sa transformuje do podoby uznesení prijatých na schôdzach alebo v písomnom hlasovaní. Aby bol rozsudok súdu, ktorým by súd vyhlásil za neplatné písomné hlasovanie, záväzný pre všetkých vlastníkov bytov podľa § 228 ods. 1 CSP, musia byť títo účastníkmi konania. K rovnakej interpretácii ust. § 9 ods. 8 písm. a) a súvisiacich ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorej v konaní o neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov musia byť žalovaní všetci vlastníci bytov, inak ide o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, a žalobe nemožno vyhovieť, a spoločenstvo, resp. správca je v konaní len zástupcom vlastníkov bytov dospeli aj krajské súdy, napr. Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 9Co 158/2018 zo dňa 17.4.2019, Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 3Co/103/2019 zo dňa 22.10.2019, Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 5Co 160/2020 zo dňa 29.7.2021, ale aj Krajský súd v Nitre v uznesení sp.zn. 11Co/43/2023 zo dňa 13. 12. 2023. 66. Je potrebné si uvedomiť, že výsledkom tohto sporového súdneho konania má byť rozhodnutie nahradzujúce konkrétny výsledok hlasovania, akého sa domáha prehlasovaný vlastník a takéto konanie sa týka všetkých vlastníkov. Aj keď z textu zákona priamo nevyplýva, kto má byť pasívne legitimovaný v uvedenej veci, z povahy veci vyplýva, že ide o spor medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a nie medzi vlastníkmi a spoločenstvom (v tomto prípade teda žalovaným) samotným. Pasívne legitimovanými v prípade žaloby prehlasovaných vlastníkov sú tak ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože sa jedná o nerozlučné spoločenstvo účastníkov sporu, avšak nie spoločenstvo bytového domu. Rozhodnutie prijaté príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov je prejavom ich väčšinovej vôle. Spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené zákonom. V zmysle § 9 ods. 8 písm. a/ zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov len zastupuje vlastníkov bytových a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom/vlastníkmi. Spoločenstvo však nehlasuje na schôdzi vlastníkov, ktorú tvoria vlastníci bytov a nebytových priestorov, nehlasuje písomnou formou a nerozhoduje takýmto spôsobom, uvedené iba organizačne zabezpečuje.(obdobne je to u správcu bytového domu a k tomu porovnaj body 10 a 13 odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu v Nitre sp.zn. 11Co/43/2023 zo dňa 13. 12. 2023). 67. Preto už len pre absenciu vyššie uvedenej pasívnej vecnej legitimácie musel súd uvedenú žalobu zamietnuť. 68. Súd však konštatuje, že na strane žalobcu nebola daná ani aktívna vecná legitimácia vo všetkých ním napádaných bodoch, o ktorých sa hlasovalo na predmetnom zhromaždení vlastníkov bytov dňa 17.12.2023. 69. Konkrétne z vykonaného dokazovania a to samotného výsluchu žalobcu vyplynulo, že pri hlasovaní o bodoch programu uvedeného zhromaždenia č. 1 - schválenie programu , č. 2 - voľba zapisovateľky a overovateľov zápisnice , č. 4 – voľba člena rady pokiaľ šlo o zvolenie p. L. , hlasoval za uvedené body , pričom tieto uvedené body boli schválené , a pri hlasovaní o bodoch č. 3 – voľba predsedu spoločenstva a č. 4 – voľba člena rady , pokiaľ šlo o zvolenie jeho osoby do uvedených funkcii, sa zdržal hlasovania , takže pri týchto hlasovaniach nezískal status „prehlasovaného vlastníka“. 70. V uvedenej otázke aktívnej vecnej legitimácie súd dáva do pozornosti právnu vetu vyslovenú v judikovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu, podľa ktorej „Prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru, ktorý má podľa ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov právo domáhať sa žalobou podanou na súde ochrany svojich práv dotknutých hlasovaním na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a žiadať, aby súd „vo veci“ rozhodol, je len vlastník, ktorý bol na schôdzi prítomný a na nej hlasoval proti rozhodnutiu prijatému väčšinou. Takým (prehlasovaným) vlastníkom nie je vlastník, ktorý sa na schôdzi vlastníkov nezúčastnil, hoci bol o nej riadne a včas informovaný alebo sa jej síce zúčastnil, avšak buď hlasoval za prijatie väčšinového rozhodnutia, alebo sa hlasovania zdržal.“ (Porovnaj judikát v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2023 – rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych a to pod číslom 79, t.j. Uznesenie NS SR sp.zn. 7Cdo 196/2020 zo dňa 31.01.2022). 71. Vychádzajúc z tohto judikovaného právneho záveru je teda zrejmé, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný žalobou v tomto spore napádať tie časti hlasovania na predmetnom zhromaždení konanom dňa 17.12.2024, ktoré boli schválené a u ktorých sám hlasoval za ich prijatie, resp. u ktorých sa on samotný zdržal hlasovania, čo boli všetky vyššie uvedené hlasovania. 72. Status „ prehlasovaného vlastníka“ žalobca nemal ani pri hlasovaní o bode č. 3 – voľba predsedu spoločenstva pokiaľ šlo o hlasovanie o návrhu zvoliť do uvedenej funkcie p. D. H.. Aj keď z dosiaľ vykonaného dokazovania bolo sporné ako o tomto bode žalobca hlasoval (podľa obsahu zápisnice sa mal zdržať tohto hlasovania a podľa jeho účastníckej výpovede hlasoval proti), v konečnom dôsledku menovaná nebola zvolená do uvedenej funkcie, a teda ani žalobca nemohol byť pri tomto bode prehlasovaný. Pokiaľ by sa totiž preukázalo, že hlasoval proti, tak by sa len osvedčilo to, že nebol prehlasovaný, a pokiaľ by sa preukázalo že sa zdržal hlasovania skrz vyššie uvedený judikát by nemal predmetný status „prehlasovaného vlastníka“. 73. Aktívna vecná legitimácia žalobcovi tak svedčila len v prípade ním napadaného hlasovania v bode 6, a to pri hlasovaní o znížení preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorý návrh nebol schválený a za ktorý žalobca zahlasoval. 74. Keďže však súd celú žalobu zamietal pre už vyššie uvádzanú absenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, samotná skutočnosť preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby v tomto jedinom bode hlasovania, bola irelevantná pre ďalšie vedenie tohto sporu. 75. Súd napokon sa vyjadruje aj k formuláciu samotného žalobného petitu, ktorým sa domáhal žalobca nápravy záverov hlasovaní, ktoré sa uskutočnili na uvedenom zhromaždení vlastníkov bytov konanom dňa 17.12.2023. Žalobca sa v tomto spore domáhal určenia neplatnosti Uznesení č. 1 až 11. prijatých na zhromaždení Spoločenstva vlastníkov bytov F. XX konaného dňa 17.12.2023 so začiatkom o 14:00 hod, a teda je zrejmé, že žalobca sa domáhala určenia neplatnosti rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z obsahu písomných vyjadrení (repliky) je zrejmé, že žalobca tieto uznesenia, resp. prijaté rozhodnutia vlastníkov bytov považuje za právne úkony. 76. K tomu je predovšetkým potrebné poznamenať, že je to ust. § 34 Občianskeho zákonníka, v ktorom je vymedzená definícia právneho úkonu. Iba konanie subjektu, ktoré tejto definícii zodpovedá, možno považovať za právny úkon, a preto iba v takom prípade možno uvažovať o platnosti, prípadne neplatnosti právneho úkonu. Je nepochybné, že právne úkony môžu robiť len subjekty, ktoré majú spôsobilosť mať práva a povinnosti. Sú to osoby fyzické (§ 7 Občianskeho zákonníka) a osoby právnické (§ 18 Občianskeho zákonníka). Spoločenstvo vlastníkov bytov, ako právnická osoba má spôsobilosť mať práva a povinnosti (§ 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.) a má aj spôsobilosť na právne úkony. Spôsobilosť mať práva a povinnosti však nemá schôdza, resp. zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Aj keď schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov tvoria samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí majú spôsobilosť mať práva a povinnosti a rozhodnutie je výsledkom ich konania (hlasovania), rozhodnutie vlastníkov nie je právnym úkonom právnickej osoby. Rozhodnutie vlastníkov je výsledkom procesu tvorby ich kolektívnej vôle a je záväzné pre spoločenstvo, ktoré je povinné riadiť sa rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Právnym úkonom sa vôľa vlastníkov bytov a nebytových priestorov stane až tým, že ju spoločenstvo navonok prejaví. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že predmetné rozhodnutia vlastníkov bytov na uvedenom zhromaždení vlastníkov nie sú právnymi úkonmi a teda nemožno sa úspešne domáhať určenia ich neplatnosti (k tomu porovnaj aj napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/192/2009-247 zo dňa 23.09.2010). 77. Okrem toho z ustanovenia § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. je zrejmé, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru, prípadne pri rovnosti hlasov alebo ak sa potrebná väčšina nedosiahne, ktorýkoľvek vlastník bytu alebo nebytového priestoru sa môže domáhať na súde iba toho, aby o veci (čím sa rozumie predmet hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, napr. otázka zateplenia bytového domu) rozhodol súd, alebo toho, aby súd popri uvedenom rozhodovaní aj dočasne pozastavil účinnosť rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Iný druh žaloby zákon č. 182/1993 Z.z. v prípade hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov nepripúšťa. Nepripúšťa teda ani žalobu o určenie, že zápisnica z hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov a výsledky vyhodnotenia písomného hlasovania sú neplatné. Zákonodarca uvedeným spôsobom racionálne odmietol pripustiť žaloby, ktorých (kladný) výsledok by nespôsoboval konkrétny vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností dotknutých subjektov, resp. by spôsobil iba toľko, aby sa o spornej otázke znova na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov hlasovalo. Zákonodarca stanovuje, aby sa (za podmienok § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z.) rovno o spornej veci rozhodlo súdom, čím sa vylučuje stav právnej neistoty v konkrétnom bytovom dome a zabraňuje nemožnosti prijať rozhodnutie na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov (keďže stále by mohol prehlasovaný vlastník žiadať zrušenie uznesenia zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čím by sa znemožnilo prijatie akéhokoľvek rozhodnutia). Pre úplnosť je potrebné dodať, že ani žiadny iný osobitný predpis nepripúšťa určenie, že zápisnica z hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov a výsledky písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú neplatné (porovnaj bod 35 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/48/2021 zo dňa 26.05.2022). 78. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 79. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 80. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 81. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 82. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 83. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a žalobcu zaviazal povinnosťou zaplatiť náhradu trov konania žalovanému v rozsahu zodpovedajúcom pomeru jeho úspechu v tomto spore, teda v plnom rozsahu. 84. Výrok o náhrade trov konania súd formuloval v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v uznesení sp.zn. 6 Cdo/65/2017 zo dňa 30.05.2017, ako aj v uznesení sp. zn. 6 Cdo 222/2016 zo dňa 23. marca 2017, podľa ktorého musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, a teda len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. 85. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.