{"guid": "c39dd6cf-084b-4be0-b1f3-8ef0f70d3727:afe328e2-f3b9-4908-b3f5-0dd9ddb3166a", "ecli": "ECLI:SK:OSSL:2026:8525201031.2", "spisova_znacka": "7Csp/18/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7Csp/18/2025 z 17. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 17. februára 2026, sp. zn. 7Csp/18/2025, ECLI:SK:OSSL:2026:8525201031.2", "identifikacne_cislo": "8525201031", "sud": {"guid": "sud_161", "nazov": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-stara-lubovna"}, "sudca": "JUDr. Karol Krochta", "sudca_id": 408, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-karol-krochta-408", "datum_vydania": "2026-02-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "nazov": "§ 497 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-497"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-3", "nazov": "§ 52 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-4", "nazov": "§ 52 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-6", "nazov": "§ 53 ods. 6 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54a", "nazov": "§ 54a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "nazov": "§ 100 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-1", "nazov": "§ 517 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "nazov": "§ 517 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-517.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-517"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/87/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 87/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/87/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/87-1995/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-121.odsek-3", "nazov": "§ 121 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-121.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-121"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-215.odsek-1", "nazov": "§ 215 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-215.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-215"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-497", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-1", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-2", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-7", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-54a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-103", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-517", "/SK/ZZ/1995/87#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-121", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-215", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/afe328e2-f3b9-4908-b3f5-0dd9ddb3166a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2026:8525201031.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2026:8525201031.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2026:8525201031.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Stará Ľubovňa\n7Csp/18/2025\n8525201031\n17. 02. 2026\nJUDr. Karol Krochta\nECLI:SK:OSSL:2026:8525201031.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Stará Ľubovňa, sudcom JUDr. Karolom Krochtom, v spore žalobcu: Všeobecná úverová\nbanka, a. s.:, skrátený názov VÚB, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO:\n31 320 155, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30,\n036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX\nXX D. E., o zaplatenie 937,04 eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 882,80 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne\nzo sumy 882,80 eur od 22.2.2023 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.\nIII. Žalobcovi voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,42 % s tým, že\no výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnom skončení\nveci.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 937,04 eur s príslušenstvom\na náhrady trov konania, titulom porušenia zmluvných podmienok žalovanou z uzatvorenej zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovanou.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 18.9.2022 zmluvu o pôžičke č.\n21757323/100232296 (evidenčné číslo zmluvy/pridelený autorizačný kód), na základe ktorej žalobca\nposkytol žalovanej pôžičku vo výške 882,80 eur na kúpu spotrebného tovaru špecifikovaného v zmluve\n(LG 55UP8000). Kúpna cena tovaru bola 982,80 eur. Žalovaná pri podpise zmluvy uhradila akontáciu\nvo výške 100,- eur a na zvyšok kúpnej ceny poskytol žalobca žalovanej pôžičku. Podľa zmluvy mala\nžalovaná splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 33,10 eur, a to až do celkovej\nsumy pôžičky vo výške 1.191,60 eur. Ku dňu podania žaloby žalovaná uhradila celkovo 0,- eur (bez\nakontácie). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku,\nresp. jednotlivé splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom\nzo dňa 24.12.2022 vo forme predžalobnej upomienky vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo\njej poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní, a zároveň žalovanú upozornil na možnosť\nvyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalovaná ani dodatočne dlžné splátky neuhradila, preto žalobca dňa\n20.1.2023 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 22.1.2023 - „Oznámenie o\nvyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Jej celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje čiastku 937,04\neur. Žalobca zároveň požaduje aj zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho\npo oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou\nzásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Zmluvnú pokutu vo výške 172,99 eur uvedenú v\n\nprehľade splátok a úhrad si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mala\nžalovaná uhradiť sumu 1.037,04 eur, ktorá je tvorená súčtom predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu\na sumou po zosplatnení, pričom výsledná suma zahŕňa aj akontáciu. Ku dňu podania žaloby žalovaná\nuhradila sumu 100,- eur, pričom zahŕňa akontáciu vo výške 100,- eur a celkovú sumu vykonaných úhrad\nvo výške 0,- eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Žalobca si teda v konaní\nuplatňuje sumu, ktorá predstavuje celkovú dlžnú istinu v sume 937,04 eur, mínus prijaté úhrady vo výške\n0,- eur, t. j. sumu 937,04 eur.\n3. Žalovaná sa k podanej žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 17.1.2026 spolu s prílohami a výzvou na\nvyjadrenie a poučeniami o procesných právach a povinnostiach, nevyjadrila.\n4. Keďže sa jedná o spor s ochranou slabšej strany (žalovanej), súd výzvou zo dňa 7.11.2025\nvyzval žalobcu na predloženie dôkazov o skúmaní bonity žalovanej. Vo vyjadrení doručenom súdu\ndňa 18.11.2025 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v prejednávanom prípade bol\nvykonaný prepočet schopnosti žalovanej splácať úver. V zmysle vyhodnotenia žiadosti žalovanej bol\nakceptovaný príjem vo výške 540,- eur, životné minimum bolo vo výške 234,42 eur, fixné rodinné výdavky\nvo výške 234,42 eur, finančná rezerva vo výške 274,64 eur. Keďže výsledkom porovnania príjmov\na výdavkov bola suma vyššia ako výška schválenej splátky, žiadosť bola schválená. Podľa názoru\nžalobcu v čase uzatvorenia zmluvy neexistoval žiadny legislatívny rámec stanovujúci konkrétne kroky,\nktoré je veriteľ povinný v rámci posudzovania bonity dodržať a posúdenie postupcom preto považuje za\nplne v súlade s právnymi predpismi. Spolu s vyjadrením žalobca predložil výpis z registra klientskych\ninformácií a dopytu v Sociálnej poisťovni. Ďalej uviedol, že predžalobnou upomienkou zo dňa 24.12.2022\nbola žalovaná upozornená, že je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku od 20.10.2022\nvo výške 90,30 eur a súčasne na možnosť zosplatnenia úveru. Z pripojenej doručenky vyplýva, že\npredmetnú upomienku žalovaná neprevzala v odbernej lehote a žalobcu ju považuje za prevzatú dňom\n2.1.2023 (dňom uloženia zásielky na pošte). Keďže žalovaná omeškané splátky neuhradila, žalobca jej\nlistom zo dňa 22.1.2023 zaslal oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu, pričom z pripojenej\ndoručenky vyplýva, že žalovaná predmetné oznámenie prevzala dňa 31.1.2023. Žalobca tiež poukázal\nna pasivitu žalovanej, ktorá doposiaľ neuviedla žiadne skutočnosti a nepredložila dôkazy spochybňujúce\nžalobcov nárok, ako aj na ust. § 151 CSP a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n43CoCsp/40/2020 zo dňa 21.10.2020, z ktorého vyplýva, že súd ani v prípade spotrebiteľských sporov\nnie je oprávnený popierať skutkové tvrdenia za spotrebiteľa. Na základe uvedených skutočností žalobca\nnavrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel v zmysle žalobného petitu a priznal žalobcovi právo na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu.\n5. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 937,04 eur, pričom ide iba o otázku\njednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keď žalovaná nárok\nnijako nerozporovala a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, pojednávanie nebolo\npotrebné podľa § 297 písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného\nvyhlásenia rozsudku dňa 17.2.2026 o 8.15 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu\ndňa 9.2.2026.\n6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a jej príloh, ako aj ostatného\nspisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 18.9.2022 zmluvu\no spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru na\nzakúpenie tovaru (LG 55UP8000). V zmluve boli uvedené tieto podmienky: kúpna cena 982,80 eur, počet\nsplátok 36, akontácia 100,- eur, výška splátky 30,94 eur, splátka s poistením 33,10 eur, poistné 2,16\neur, posledná splátka 30,83 eur, posledná splátka s poistením 32,99 eur, celková výška úveru 882,80\neur, RPMN 16,89 %, fixná ročná úroková sadzba 17,34 %, celkové náklady spotrebiteľa 230,93 eur,\ndoba trvania zmluvy 36 mesiacov, alebo do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy. Prvá\nsplátka bola splatná 20.10.2022, ďalšie splatné vždy k 20. dňu v mesiaci. V čl. X, v bode 10.2 zmluvy\nsi jej účastníci dohodli oprávnenie spoločnosti na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky, ak je klient v\nomeškaní s úhradou jednej splátky, alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho\nako 3 mesiace za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.\n7. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaná zaplatila žalobcovi len akontáciu vo\nvýške 100,- eur, ďalej na splátky neuhradila žiadnu sumu. Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa\n24.12.2022 vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 99,30 eur s tým, že ak do\n\n13.1.2023 nedôjde k úhrade, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Výzva sa žalobcovi vrátila ako\nneprevzatá v odbernej lehote s tým, že dňa 2.1.2023 bola uložená na pošte. Nakoľko k úhrade dlžných\nsplátok nedošlo, žalobca úver predčasne zosplatnil dňa 21.3.2022 a túto skutočnosť oznámil žalovanej\nlistom zo dňa 23.3.2022 (Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru), ktorý je bol doručený dňa\n31.1.2023.\n8. Z notárskej zápisnice, spísanej pod č. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017\ndňa 11.12.2017 notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou, vyplýva, že právnym nástupcom spoločnosti\nComsumer Finance Hodling a. s., sa z titulu zlúčenia stala spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s.,\nskrátený názov VÚB a. s.\n9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere\nsa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej\nsumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.\n10. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch\na pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase\nuzatvorenia zmluvy (ďalej len ako „ZSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné\nposkytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru,\nodloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.\n11. Podľa § 2 písm. d) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie, zmluvou o spotrebiteľskom úvere\nzmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje\nposkytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským\núverom.\n12. Podľa § 7 ods. 1 ZSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou\ntejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou\nschopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa\nposkytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel\nspotrebiteľského úveru.\n13. Podľa § 11 ods. 2 ZSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je\noprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého\nporušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé\nporušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom\nbez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia\nna údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie\nustanovení § 7 ods. 19 až 42.\n14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len\n„Občianskeho zákonníka“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú\nuzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\n15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.\n16. Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej\nčinnosti.\n17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,\nktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú\nhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne\na zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.\n\n18. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie\npeňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od\nspotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty,\nkritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.\n19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má\nvykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od\nomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní\nna uplatnenie tohto práva.\n20. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať\na ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného\npráva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno\nlen na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.\n21. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n22. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia\ndoba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n23. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť\npremlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok\nstane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.\n24. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie\ncelej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.\nToto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n25. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,\nje v omeškaní.\n26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má\nveriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný\nplatiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací\npredpis.\n27. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho\nzákonníka (ďalej len „cit. nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia\nako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením\npeňažného dlhu.\n28. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z\nomeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.\n29. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), dôkazy súd hodnotí podľa svojej\núvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada\nna všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\n30. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.\n31. Žalobcom predloženú zmluvu súd posúdil v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o\nspotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že táto úverová zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľskej\nzmluvy, ktoré sú vymedzené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetnú zmluvu uzatváral\nžalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľka, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových\npodmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto predmetný\nprávny vzťah súd posúdil i podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na\n\nskutočnosť, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupovala žalovaná ako spotrebiteľka\na žalobca mal postavenie dodávateľa, keďže pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ,\nktorý koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, má uvedená zmluva spotrebiteľský charakter. V\nposudzovanom prípade ide zároveň o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá bola uzatváraná vo viacerých\nprípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohol.\n32. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom súd považuje za preukázané, že medzi sporovými\nstranami došlo k uzavretiu platnej zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere. Na základe uzatvorenej\nzmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky vo výške 882,80 eur a žalovaná\nsa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s dohodnutým úrokom.\n33. Žalovaná v rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy neplnila svoj záväzok uhrádzať\npravidelné mesačné splátky riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu upomienkou zo dňa\n24.12.2022 vyzval žalovanú na úhradu omeškaných úverových splátok vo výške 99,30 eur a upozornil ju,\nže ak nedôjde k úhrade splátky do 13.1.2023 bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže žalovaná napriek\nuvedenej písomnej výzve svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatila, žalobca v súlade\nso zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru.\n34. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial SA (spojené\nprípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného\nnároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že predmetná\nzmluva o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovanou obsahuje všetky povinné náležitosti, ktoré\nsú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd tak nezistil žiadny dôvod\npre prijatie záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke\nMinisterstva finanční Slovenskej republiky zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých\nspotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2022, zmluvná\nsplatnosť od 1 do 5 rokov vrátane, ostatné spotrebiteľské úvery, RPMN činilo 10,84 %. Z toho je zrejmé,\nže výška RPMN v danom prípade nesmela prevýšiť 2 - násobok 10,84 % ročne s poukazom na § 1 ods.\n4 Nariadenia, čiže výšku 21,68 %. Súd konštatuje, že dojednaná výška odplaty pri tomto úvere (16,89\n%) tak nepresahovala túto maximálne prípustnú odplatu, preto je výška odplaty v súlade so zákonom\n(§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka).\n35. Súd sa zaoberal aj tým, či veriteľ postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní tohto\nspotrebiteľského úveru žalovanej, a teda či riadne zisťoval a preveroval jej bonitu.\n36. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoCsp/17/2024 zo dňa 27.6.2024\nzákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.\nj. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1\nzákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky\npríjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval.\nDôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami\nspotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne\ntaká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa\nsplácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde\npritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr.\nmožné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a\npod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní\nsvoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre\nrozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v\nspolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej\nschopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním\naj preukázaných a z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa\ntakto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je\nnevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z\nktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný\nposkytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje\nveriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne\n\nsi zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané\ninformácie riadne vyhodnotiť.\n37. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe\npovažovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských\núveroch. Podľa názoru súdu príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ\nnepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný\nsplácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz\no majetkovej situácii žalovanej, potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať dlh zo zmluvy.\n38. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti\nna frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných\nprostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej\nvýške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to\nako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.\nj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu,\ndomácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu\núverovej schopnosti nepostačuje. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa\nsplácať úver nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Kľúčová je i povinnosť\nveriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a\nexistenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo\nod spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch.\n39. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk spolu s dôkazmi, ktoré súdu prvej inštancie\npredložil žalobca, je možné konštatovať, že žalobcu sa pri poskytovaní úveru žalovanej, posudzujúc\njej úverovú schopnosť, uspokojil len s dopytom do Spoločného registra bankových informácií (ďalej len\n„SRBI“), do Sociálnej poisťovne a s údajmi poskytnutými žalovanou uvedenými v zmluve. Žalobca mal\npritom, ako zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, pri posúdení schopnosti dlžníka splácať úver\nkonať s odbornou starostlivosťou. Podľa názoru súdu je odborná starostlivosť poskytovateľa úverov\nstarostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál\nspotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Nie je odbornou\nvtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo\nvzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou\npotenciálne negatívne ohrozené taktiež. Aj keď totiž zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť\núdaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti\núdaje získané od spotrebiteľa v rámci možností preveriť a následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ\nmusí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam. Veriteľ\nby mal úverovú bonitu dlžníka aktívne zisťovať a preverovať.\n40. Z predloženej zmluvy vyplýva, že v čase jej uzatvorenia bola žalovaná zamestnaná na dobu neurčitú\nod 6/2022 a jej priemerný čistý príjem bol 540,- eur, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, je vydatá a býva\nvo vlastnom byte/dome bez hypotéky. Údaj o zamestnávateľovi, ako aj údaje o akýchkoľvek výdavkoch\nžalovanej, v zmluve absentujú. Žalobca vôbec neskúmal ďalšie reálne výdavky žalovanej, nezisťoval,\naké ďalšie výdavky má spojené so stravovaním, ubytovaním, ošatením, cestovným, platbami, napr. za\nmobilný telefón, internet, lieky a ďalšie. Podľa názoru súdu konanie žalobcu pri posudzovaní bonity\nžalovanej bolo bez náležitej odbornej starostlivosti, pričom vôbec nezohľadňovalo individuálne pomery\nžalovanej a jej výdavky, ktoré žalobca vôbec neskúmal, keďže je zrejmé, že žalovaná musela mať\nv čase poskytovania úveru aj výdavky. Z predloženého výpisu z registra klientskych informácií síce\nnevyplývajú žiadne ďalšie splátky, resp. poskytnuté úvery, na druhej strane sa však žalobca uspokojil\nlen s výdavkami vo výške životného minima 234,42 eur, pričom pri výpočte finančnej rezervy vychádzal\nz akceptovaného čistého príjmu žalovanej 540,- eur uvedeného žalovanou. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti, vychádzajúc z predložených listín, súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol predložený\nžiadny dôkaz o tom ako, a či vôbec overoval príjem žalovanej a z akého pracovného pomeru uvádzaný\npríjem žalovanej vyplýva.\n41. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ porušil svoje\npovinnosti overiť úverovú schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa, keďže jej poskytol úver bez overenia\núdajov o jej ekonomickej situácii, avšak bez akéhokoľvek ďalšieho preverenia a aktívneho zisťovania jej\n\nbonity so skúmaním jej výdavkov (na zabezpečenie bývania, energií, stravy, dopravy, telekomunikačné\nslužby, poistenie, výdavky osobnej spotreby, atď.).\n42. K posudzovaniu schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver pristúpil žalobca len formálne,\nnevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovanej a jeho postup nenaplnil účel\npredpokladaný ustanovením § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre posúdenie splnenia\npovinnosti v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká\nbola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca)\npristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. Podľa dôvodovej správy k predmetnému\nustanoveniu, by toto ustanovenie malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť\nspotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu\ndôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov.\n43. Nepreukázal tak, že by ho skutočne zaujímala bonita žalovanej, keď ho v konečnom dôsledku\ndostatočne nezaujímali ani jej výdavky, ich výška a stabilita. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti\nžalovanej, súd prvej inštancie považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je\nspôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca využil takúto ľahkomyseľnosť, musí\nniesť dôsledky, a to aj pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti\nsplácať úver (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011 zo dňa 11.10.2011).\n44. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že veriteľ hrubo porušil\nsvoje povinnosti pri overovaní bonity žalovanej ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1, v spojení s §\n11 ods. 2 veta druhá zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že\nby zisťoval a vyhodnotil dostatočným spôsobom príjem žalovanej pred uzavretím zmluvy o úvere,\na podobne pokiaľ ide o skúmanie výdavkov žalovanej pred uzavretím tejto zmluvy. Navyše skúmanie\nvýdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je ani dostatočné, pretože\nzáväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať aj o pôžičky súkromné. Tieto\ndatabázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné\nmesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta,\nnemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Dôsledkom\npodcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť\ns odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa.\n45. Na základe uvedeného je dostatočne odôvodnený záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti\nposkytnutého úveru. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy spolu 937,04 eur.\nVzhľadom na skutočnosť, že výška úveru predstavovala sumu 882,80 eur, pričom žalovaná, okrem\nakontácie vo výške 100,- eur uhradenej pri podpise zmluvy z kúpnej ceny tovaru 982,80 eur, nezaplatila\nžiadnu splátku úveru, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 882,80 eur a v prevyšujúcej časti žalobu\nzamietol.\n46. Súd sa ďalej s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter zmluvy zaoberal aj doručovaním výzvy pred\nzosplatnením zo dňa 24.12.2022 a oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti zo dňa 22.1.2023,\nkeďže na preukázanie uvedeného je potrebné, aby žalobca preukázal, že listina vôbec došla do\ndispozičnej sféry žalovanej. Žalobca na preukázanie doručenia výzvy pred zosplatnením predložil\nfotokópiu vrátenej zásielky a na preukázanie doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti\ndoručenku.\n47. V súvislosti s preskúmaním doručenia uvedených výziev súd uvádza, že ustanovenie § 45\nods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje režim doručovania hmotnoprávnych úkonov. V zmysle\nuvedeného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom\nprípade ide o takzvanú teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné\ndoručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných\nhmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva\npredpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho\ndispozície. Už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie\n„dostane do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním\npotrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym\núkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného\n\nhmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho\nprejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením\noznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu\nobjektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát\nskutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať\njeho obsah (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/129/2010 zo dňa\n28.1.2011).\n48. V zmluvnej právnej praxi sa zvyknú v súvislosti s doručovaním právnych úkonov a iných listín v\nzmluvách používať dojednania upravujúce tzv. fikciu doručenia, podľa ktorej sa zásielka považuje za\ndoručenú bez ohľadu na to, či doručenie (v zmysle faktického prevzatia zásielky) bolo reálne vykonané.\nV tomto smere možno rozlišovať dve situácie fikcie doručenia, a to: 1/ zásielka sa považuje za doručenú\nuplynutím vopred určených dní odo dňa jej odoslania, 2/ zásielka sa považuje za doručenú dňom jej\nvrátenia odosielajúcemu subjektu z dôvodu neprevzatia adresátom. K prvému spôsobu dojednania\nfikcie doručenia zaujala súdna prax odmietavé stanovisko, podľa ktorého dohodou zmluvných strán\nnemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny\núkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Podľa\ntohto názorového prúdu fikcia doručenia neobstojí ako platne dojednaná pre jej rozpor s ustanovením\n§ 45 ods.1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Pri druhom\nspôsobe dojednania fikcie doručenia je irelevantné, či sa adresát v mieste doručovania skutočne\nzdržiava, dôležité je to ako vymedzil spôsob prijímania zásielok v zmluve. Predpokladá sa, že ak účastník\nzmluvy uvedie určitú adresu, tak tým vymedzil svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť\noboznámiť sa s doručovanou zásielkou. Opačná argumentácia by totiž viedla k absurdným dôsledkom\n- zmluvná strana by úmyselne uviedla adresu, na ktorej sa nezdržiava, aby znemožnila účinné\ndoručovanie. Takto dojednanú fikciu doručenia možno istým spôsobom považovať za nadbytočnú,\nnakoľko pri doručovaní hmotnoprávnych úkonov sa nevyžaduje reálne prevzatie zásielky adresátom. Z\ntoho vyplýva, že aj bez takto dojednanej fikcie doručenia sa bude právny úkon považovať za doručený\nbez ohľadu na jeho faktické prevzatie, ak dôjde do dispozičnej sféry adresáta (rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020, publikované v zbierke stanovísk\na rozhodnutí NSSR pod R 4/2021 s právnou vetou: „Ustanoveniu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nneodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a veriteľa v spotrebiteľskej\nzmluve o tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť fikcia doručenia zásielky na\nposlednú známu adresu spotrebiteľa.“).\n49. Pokiaľ ide o doručenie výzvy pred zosplatnením zo dňa 24.12.2022, táto bola z dôvodu nezastihnutia\nadresáta následne dňa 2.1.2023 uložená na pošte, kde si ju mohla žalovaná v odbernej lehote prevziať.\nSúd v tejto súvislosti poukazuje na vyššie uvedenú právnu teóriu, z ktorej vyplýva účinnosť adresovaných\njednostranných hmotnoprávnych úkonov momentom, keď sa právny úkon dostane do sféry dispozície\nadresáta. Už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej strane a možno ho považovať za\ndoručený. V prípade žalovanej preto za účinné doručenie oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti\nmožno považovať okamih, keď sa predmetná zásielka dostala do jej dispozičnej sféry, a teda keď mala\nobjektívnu možnosť oboznámiť sa s jej obsahom, čím sa v tomto konkrétnom prípade rozumie vloženie\noznámenia do poštovej schránky o uložení zásielky obsahujúcej výzvu na zaplatenie omeškaných\nsplátok úveru s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti zo dňa 24.12.2022 na pošte.\n50. Čo sa týka doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti zo dňa 22.1.2023, toto žalobca\npreukázal priloženou doručenkou, z ktorej vyplýva, že si ho žalovaná prevzala dňa 31.1.2023.\n51. S poukazom na popísané skutočnosti možno konštatovať, že predmetné listiny žalobca žalovanej\ndoručil do jej dispozičnej sféry, a teda ich doručenie preukázal.\n52. Súd napokon ex offo skúmal aj to, či uplatnená pohľadávka nie je, hoci len čiastočne, premlčaná.\nTáto povinnosť mu vyplýva z § 54a Občianskeho zákonníka. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka\npremlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie§\n151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť\nho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka,\nktorý o premlčaní vedel.\n\n53. Splatnosť spotrebiteľského úveru bola rozvrhnutá na 36 mesiacov. Prvá splátka bola splatná dňa\n20.10.2022 a žaloba bola podaná na súde dňa 25.9.2025. Nárok bol uplatnený včas, pred uplynutím\npremlčacej doby, a pohľadávka nie je premlčaná ani čiastočne.\n54. Keďže sa žalovaná dostala s platením svojich peňažných záväzkov do omeškania, súd jej uložil\npovinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka a § 3 naradenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v žalobcom uplatnenej výške, neprevyšujúcej\nzákonný úrok z omeškania, a to 5 % ročne zo sumy 882,80 eur od 22.2.2023 do zaplatenia a v\nprevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom úroku z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil od šiesteho dňa\nnasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, t. j. od 28.1.2023 zamietol. V danom\nprípade bolo oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.1.2023 žalovanej doručené\ndňa 31.1.2023. Týmto oznámením žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v lehote do\n21.2.2023. Keďže žalovaná svoj dlh nesplnila ani v daný deň, nasledujúcim dňom sa dostala s plnením\nsvojho dlhu do omeškania. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 %\nročne zo sumy 882,80 eur od 22.2.2023 a v prevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom úroku z omeškania\nzamietol.\n55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n56. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n57. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n58. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do\n60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n59. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v tomto prípade nevzhliadol žiadny dôvod osobitného zreteľa\nodôvodňujúci postup podľa § 257 CSP, rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia\n§ 255 ods. 1 CSP spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobcov úspech v spore predstavuje 94,21 %, úspech\nžalovanej 5,79 %. Čistý úspech žalobcu predstavuje 88,42 %, preto mu súd priznal nárok na náhradu\ntrov konania proti žalovanej v rozsahu 88,42 %.\n60. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch\npísomných vyhotoveniach.\nPodľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.\nPodľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)\nuvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\n\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do\nuplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie\nexekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "921b12d5-1794-41ae-8d46-44df1db7410e:6f8e8aff-7860-44d8-a76b-ed1796c5b438", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6122345952.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/17/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10CoCsp/17/2024 z 30. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-05-30", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6122345952.1"}, {"guid": "89ee86e7-41a9-4ed6-9f4b-1a237f1aaa41:972430e5-5d81-436a-906f-a6458e46ee33", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6118322338.1", "spisova_znacka": "43CoCsp/40/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoCsp/40/2020 z 20. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-10-20", "citacie_n": 158, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6118322338.1"}, {"guid": "53d24d05-2ef0-4d86-b97b-d1a9de37e8ce:cdf524b1-db7c-4005-8d6d-548407d0445a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8109216144.2", "spisova_znacka": "3Co/3/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/3/2011 z 11. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2011-10-11", "citacie_n": 251, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8109216144.2"}], "citovane_v": []}