{"guid": "8e9b3c9f-f836-4c1f-afce-abe4c32bb6f4:008a03ef-0a88-453d-99f0-3935a59698f5", "ecli": "ECLI:SK:OSSL:2026:8525200901.2", "spisova_znacka": "6Csp/37/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6Csp/37/2025 z 12. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 12. februára 2026, sp. zn. 6Csp/37/2025, ECLI:SK:OSSL:2026:8525200901.2", "identifikacne_cislo": "8525200901", "sud": {"guid": "sud_161", "nazov": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-stara-lubovna"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 3191, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-3191", "datum_vydania": "2026-02-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/008a03ef-0a88-453d-99f0-3935a59698f5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2026:8525200901.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2026:8525200901.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2026:8525200901.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Stará Ľubovňa\n6Csp/37/2025\n8525200901\n12. 02. 2026\nJUDr. Miriam Szárazová\nECLI:SK:OSSL:2026:8525200901.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.\nr. o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés,\nadvokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava – Staré Mesto, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale\nbytom C. XXXX/XXX, XXX XX D. E., o zaplatenie 173,98 eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu úveru vo výške 164,00 eur spolu s úrokom z omeškania\nvo výške 6,25 % ročne zo sumy vo výške 164,00 eur od 29.11.2025 do zaplatenia.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.\nIII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,52 %, ktoré je povinný\nzaplatiť žalovaný, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 173,98 eur s príslušenstvom\ntvoreným úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 173,98 eur od 25.9.2022 do zaplatenia.\nPre prípad úspechu v spore sa domáhal i priznania nároku na náhradu trov konania. Aktívnu vecnú\nlegitimáciu považuje za danú v dôsledku zmeny záväzku v osobe veriteľa na základe Rámcovej\nzmluvy o odstúpení pohľadávok uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom ako postupcom a ním ako\npostupníkom dňa 30.11.2017 v znení Dodatku č. 7 k Rámcovej zmluve zo dňa 20.12.2023 a následnej\nŽiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 6.12.2024, prevzatej dňa 16.12.2024; o postúpení bol žalovaný\nupovedomený v súlade s ust. § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca ako úverový veriteľ a žalovaný ako dlžník\nuzatvorili dňa 8.3.2022 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 1000159270 (ďalej aj ako\n„Zmluva“); na jej základe bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 179,00 eur, ktorý sa žalovaný\nzaviazal uhrádzať formou 14 zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok vo výške 15,00\neur. Pred uzatvorením Zmluvy si úverový veriteľ splnil povinnosť skúmať schopnosť klienta splácať\núver s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských\núveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,\nkeď zohľadnil dobu, na ktorú sa úver poskytuje, výšku úveru, príjem žalovaného a účel úveru;\nna preukázanie tvrdeného predložil výpis zo Spoločného registra bankových informácií. V rozpore\nso zmluvnými dojednaniami Zmluvy žalovaný svoj záväzok splácať úver v splátkach neplnil riadne\na včas – táto skutočnosť vyplýva z Prehľadu splátok a úhrad. Právny predchodca žalobcu za týchto\nokolností vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok s upozornením na možnosť vyhlásiť\núver za predčasne splatný. Pretože sa výzva na úhradu minula účinkom a nedošlo ani v dôsledku\n\nnej k plneniu žalovaným, právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaniami vyhlásil\nmimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.5.2022. Ani\nv dodatočne poskytnutej lehote do 24.9.2022 žalovaný dlžnú sumu neuhradil, čím sa dňom 25.9.2022\ndostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, k čomu prislúcha nárok na úhradu úrokov z omeškania.\nK zaplateniu nedošlo ani k času podania žaloby.\n3. Konajúci súd vyzval žalobcu, aby v zmysle § 150 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku doplnil skutkové tvrdenia vo vzťahu k spôsobu skúmania bonity žalovaného a na predloženie\ndokladov preukazujúcich tieto tvrdenia. Toto podanie spolu so žalobou, jej prílohami, poučeniami\na výzvou bolo žalovanému doručené k vlastným rukám dňa 27.11.2025, k žalobe sa však ani k času\nrozhodovania nevyjadril.\n4. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 173,98 eur, teda hodnota sporu bez\npríslušenstva neprevyšuje 1.000,00 eur, skutkové tvrdenia strán vo vzťahu k žalovanému nároku nie sú\nsporné, keď sa žalovaný k žalobe nevyjadril, pričom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia\nveci, pojednávanie nebolo potrebné v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku nariadiť.\nPodľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na\ndeň 12.2.2026 o 9.00 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 22.1.2026.\nSúd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi zistil tento skutkový\nstav:\n5. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 8.3.2022 zmluvu o viazanom spotrebiteľskom\núvere č. 1000159270, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 179,00 eur\nurčeného na kúpu tovaru v nej špecifikovaného. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku\n195,99 eur, a to spôsobom plnenia v 14 splátkach, z toho 13 z nich vo výške 15,00 eur a posledná vo\nvýške 0,99 eur. Výška fixnej ročnej úrokovej sadzby úveru bola určená na 17,94 %, RPMN na 17,94\n%, doba trvania zmluvy na 14 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov klienta, dátum dodania\ntovaru do 30.9.2022, frekvencia splátok vždy k 20. dňu príslušného mesiaca, dátum prvej splátky na\n20. dňa nasledujúceho po dodaní tovaru. Z článku IX., bod 9.2 Zmluvy vyplýva, že zmluvné strany si\ndohodli pre prípad riadneho a včasného nesplácania splátok oprávnenie spoločnosti žiadať od klienta\nzaplatenie celej pohľadávky pred dátumom konečnej splatnosti úveru, a to za podmienok ustanovených\nv § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.\n6. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný uhradil sumu 15,00 eur dňa\n18.5.2022; splátku so splatnosťou 20.5.2022 a ani nasledujúce splatné splátky neuhradil. Predžalobnou\nupomienkou zo dňa 24.7.2022 žalobca oznámil žalovanému, že je s plnením v omeškaní už od 20.5.2022\na výška nedoplatku dosiahla 45,00 eur, na ktorých úhradu bol zároveň vyzvaný v lehote do 13.8.2022\ns upozornením, že nedodržaním stanoveného termínu dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti podľa\nzmluvných dojednaní; k zásielke bolo priradené číslo RF654889515SK – uložená na odber, vrátená\ndňa 6.8.2022 (č. l. spisu 20, 20 rub). Listom zo dňa 25.8.2022 bolo žalovanému oznámené, že ku dňu\n23.8.2022, po márnom uplynutí lehoty 15 dní od upozornenia, došlo k zosplatneniu úveru; zásielka bola\nžalovaným prevzatá dňa 2.9.2022 (č. l. spisu 22).\n7. Základom pre zmenu záväzku v osobe veriteľa sa stala Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok zo\ndňa 30.11.2017, Dodatok č. 7 k uvedenej Rámcovej zmluve zo dňa 20.12.2023 a Žiadosť o postúpenie\na prevod zo dňa 6.12.2024, keď z právneho predchodcu žalobcu ako postupcu prešli práva z pohľadávky\nuplatnenej touto žalobou na žalobcu ako postupníka.\n8. Z interných dokumentov predložených žalobcom vo vzťahu k splneniu si povinnosti skúmať s odbornou\nstarostlivosťou schopnosť klienta poskytnutý úver splácať vyplývajú nasledovné údaje. Čistý príjem\nžalovaného predstavuje 423,31 eur za posledné tri mesiace, životné minimum 218,06 eur (konzumujúc\nrodinné výdavky), výdavky 54,00 eur, finančná rezerva 136,25 eur, suma celkového dlhu 1.982,00 eur,\nukazovateľ schopnosti splácať 0,34; úver schválený.\nZistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:\n9. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných\núveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSÚ“),\nspotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na\n\nzáklade zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej\nfinančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.\n10. Podľa § 2 ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v\nrámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,\nktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o\nspotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver\na spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa\nspojené so spotrebiteľským úverom.\n11. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred\nzmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou\nstarostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,\nna ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne\naj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné\na pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie\nje dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok\nustanovených osobitným zákonom.\n12. Podľa § 11 ods. 2 ZSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je\noprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého\nporušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé\nporušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom\nbez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia\nna údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení\n§ 7 ods. 19 až 42.\n13. Podľa § 17 ods. 1 ZSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a\nveriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka\nso všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného\nposkytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods.\n1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje\nsa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala\nsplatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.\n14. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky\nalebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so\nsplnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže\nbanka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku\npostúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez\nsúhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky,\nktorá je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o\núvere podľa osobitného predpisu, pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom\núvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na\nbývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže\nuplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky\nomeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých\nomeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke\nzahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej\nbanky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe\nvznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť\ninformáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky\na klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.\n\n15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia\nZmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú\nuzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\n16. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len\n„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu\nplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo\nak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia\nsa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak\nnemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi\ndodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.\n17. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,\nmôže obchodník uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so\nzaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie\ntohto práva.\n18. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre\nnesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže\nveriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n19. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní\nani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak\nide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.\nAk ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení\núroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z\nomeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je\nnariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..\n20. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych\nbodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k dňu omeškania s\nplnením peňažného dlhu, t. j. 5 %.\n21. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.\nSúd dospel k právnemu záveru:\n22. Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci zo Zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere\nzo dňa 8.3.2022, k uzatvoreniu ktorej pristúpil žalovaný. Vzniknutý záväzkový právny vzťah spĺňa\nkritériá spotrebiteľského vzťahu nakoľko pri uzatváraní Zmluvy vystupovala na jednej strane fyzická\nosoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na\ndruhej strane osoba pri uzatváraní a plnení Zmluvy konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej\nalebo inej podnikateľskej činnosti; do všetkých práv a povinností vstúpil žalobca. Na daný záväzkový\nvzťah je preto potrebné aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách obsiahnuté\nv Občianskom zákonníku, zároveň je potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo,\npredovšetkým zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a v neupravených\notázkach Občiansky zákonník, a to aj bez aktivity žalovaného. Použitie Obchodného zákonníka,\nv ktorom je zmluva o úvere upravená ako pomenovaný zmluvný typ a svojou povahou je taký záväzkový\nvzťah absolútnym obchodom, prichádza do úvahy len v prípade, keď neodporuje občianskoprávnej\núprave spotrebiteľských vzťahov. Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku\nšpeciálnym právom, preto má prednosť.\n23. V konaní mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo\nk platnému uzatvoreniu Zmluvy. Na jej základe bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 179,00 eur,\nktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 14 pravidelných mesačných splátkach; 13 z nich vo\nvýške 15,00 eur a poslednú splátku vo výške 0,99 eur. Splatnosť prvej úverovej splátky bola dojednaná\nna 20. deň mesiaca bezprostredne nasledujúceho po dodaní tovaru žalovanému ako kupujúcemu.\nZ predložených dôkazov bolo zjavné, že tovar bol žalovanému dodaný dňa 28.3.2022, splatnosť prvej\n\nsplátky preto nastala ku dňu 20.4.2022 (a bola uhradená dňa 18.5.2022) a následne po dobu 14\nmesiacov bol povinný plniť každú ďalšiu splátku k 20. dňu toho-ktorého mesiaca; žalovaný však vlastné\nzáväzky neplnil.\n24. V zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci OcéanoGrupoEditorial SA\n(spojené prípady C-240/98 až C-244/98) súd z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť\nuplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru,\nže uzatvorená Zmluva spĺňa všetky obligatórne náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 citovaného zákona.\n25. Súd sa zaoberal tým, či veriteľ postupoval pri uzatváraní Zmluvy a poskytovaní úveru žalovanému\ns náležitou odbornosťou, teda či preveroval schopnosť klienta úver splácať v rozsahu ustanovenom\nzákonom o spotrebiteľských úveroch. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo ku skúmaniu bonity\nspotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere\na o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú\npovinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa\nktorej veriteľ musí pred uzatvorením zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky,\nktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú\npožiadavky podľa článku 23.\n26. Súd nemôže pri posudzovaní splnenia podmienok skúmania bonity spotrebiteľa postupovať\nformalisticky, nakoľko v týchto osobitne chránených vzťahoch je nutné poskytovať ochranu v súlade\ns účelom úpravy prijatej na ochranu spotrebiteľa, ktorá sleduje dosiahnutie cieľa - vyváženia\nnerovnovážneho vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa. Iný prístup by znamenal rozvíjajúcu sa prax\ndodávateľov, ktorí sú schopní tieto podmienky formálne splniť. Bez skúmania skutočných príjmov a\nvýdavkov spotrebiteľa nemožno zodpovedne zistiť stav finančných pomerov – úverovej schopnosti,\nzabezpečujúcej plnenie dohodnutých mesačných splátok bez obavy o naplnenie nežiadúceho efektu,\nktorým je tvorba vlastného zisku na úkor prehlbovania predlženia spotrebiteľa neschopného vlastné\nzáväzky riadne splácať. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je tak potrebné chápať\nako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom\nrozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať\nsplátku v predpokladanej výške, preto je dodávateľ povinný skúmať ako stranu príjmov, tak aj stranu\nvýdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej\nalebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti).\nAnalýza iba niektorej zo strán rozpočtu alebo iba čiastková analýza k posúdeniu úverovej schopnosti\nnepostačuje. Za dostatočné informácie dokladajúce schopnosť spotrebiteľa úver splácať tiež nemožno\npovažovať informácie získané výlučne od spotrebiteľa, i keď je pravdou, že ten má povinnosť údaje\nuvádzať pravdivo. Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú\nnapríklad štátom publikované údaje o životnom minime a existenčnom minime, priemerných výdavkoch\nobyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými, vždy však overenými\n(nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (porovnaj rozsudok NS ČR z 25.7.2018,\nsp. zn. 33Cdo 2178/2018).\n27. Aby sa tak ustanovenia kladúce veriteľom na úverovom trhu povinnosť skúmať bonitu klientov\nnestali obsolentnými, jej porušenie musí byť spojené s reálnymi následkami (sankciami), ktoré boli\nna dosiahnutie cieľa – skúmania skutočnej bonity spotrebiteľa (nie iba deklarovanej) – v zákone\nkoncipované. Zákon o spotrebiteľských úveroch pozná dvojaký následok porušenia povinnosti posúdiť\nschopnosť spotrebiteľa úver splácať, a to v závislosti od intenzity tohto porušenia. Ak ide o porušenie\npovinnosti postupovať pri skúmaní úverovej bonity s odbornou starostlivosťou, následkom je nemožnosť\npožadovať jednorazové zosplatnenie úveru a ak ide o hrubé porušenie tejto povinnosti, následok spočíva\nv bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tejto súvislosti však nemožno opomenúť, že menšie je\nobsiahnuté vo väčšom, preto hrubé porušenie povinností značí kumuláciu oboch zákonných následkov.\n28. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoCsp/17/2024 zo dňa 27.6.2024 vyžaduje\nzákon o spotrebiteľských úveroch skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší\nstupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských\núveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je\npotrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov,\n\nale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení\núverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na\nposúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká\nbude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa\nvychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie\nstopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že\nspotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.. Cieľom zákonodarcu bolo\nefektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu\nzákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu\nuzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní\nrelevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza z\ninformácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných a z informácií, ktoré získava\nz iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť\nich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa\npovažujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny\nobraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,\npresné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda\nvyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne\nzistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť (obdobne rozsudok\nKrajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 16CoCsp/1/2023 zo dňa 25.7.2023).\n29. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa v rámci poskytovania úveru\nžalovanému, posudzujúc jeho úverovú schopnosť, uspokojil s dopytom do registra SRBI, Sociálnej\npoisťovne a dopytovaním sa informácií od samotného žalovaného, všetko ku dňu uzatvorenia Zmluvy;\ntie však kriticky nevyhodnotil. Z prehľadu otázok, na ktoré bolo možné odpovedať kladne alebo záporne\nvyplýva, že žalovaný bol v tom období zamestnaný, aspoň 90 dní, za posledné tri mesiace mal\nvymeriavací základ aspoň 478 eur a nie je poberateľom akéhokoľvek dôchodku. Pri výpočte schopnosti\núver splácať bola zohľadnená výška mesačnej splátky, deklarovaný príjem žalovaného, životné minimum\nvo výške 218,06 eur, výdavky vo výške 54,00 eur bez ich bližšej špecifikácie a bez preukázania ich\nskutočnej výšky. Samotné zhromaždenie informácií o klientovi, navyše neúplné, nemožno považovať\nza dostačujúce pre splnenie si povinnosti vyplývajúcej veriteľovi z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských\núveroch. Pre komplexné posúdenie úverovej schopnosti bolo potrebné pristúpiť k detailnému skúmaniu\nskutočných a preukázaných výdavkových pomerov klienta, teda výdavkov vynaložených na stravovanie,\ncestovanie, úhrad spojených s bývaním, ošatením, platbami za iné služby, napr. mobilné služby, služby\ninternetu atď.. Súd mal pritom lustráciou v Registri obyvateľov preukázané, že v čase uzatvárania Zmluvy\nmal žalovaný vyživovaciu povinnosť i voči nezaopatrenému dieťaťu. Právny predchodca žalobcu pri\nposudzovaní bonity žalovaného nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, pre zachovanie\nktorej nepostačujú čiastkové zistenia, teda zistenia príjmových pomerov, ale celkom jednoznačne\na presne musia byť identifikované aj výdavkové pomery žalovaného, ktoré sú v každom a jednom prípade\nindividuálne. V tejto súvislosti súd dodáva, že ani potenciálne vyhovujúca ekonomická, resp. sociálna\nsituácia nemôže zbaviť veriteľa jeho povinností a rovnako jeho nedbalý postup nemožno pričítať na ujmu\ndlžníkovi zo spotrebiteľského úveru. Skutočne vyhovujúcu ekonomicko-sociálnu situáciu žalovaného\nmal preukázať žalobca. Súd nemal preukázané, že by právny predchodca žalobcu postupoval s riadnou\nodbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanému v súvislosti s posúdením jej bonity a riadne\nnepreukázal tvrdené údaje o výdavkoch žalovanej strany, a teda porušil svoje povinnosti uvedené v § 7\nods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11\nods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, tzn. nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľov jednorazové\nsplatenie spotrebiteľského úveru a rovnako je tento stav hrubého porušenia vlastných povinností spojený\ns následkom, že úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov.\n30. Súd uvádza, že horeuvedené východiská by boli základom pre konštatovanie nedostatku aktívnej\nvecnej legitimácie iba v prípade, že by k úkonom smerujúcim k zmene v osobe veriteľa došlo ešte pred\ntermínom konečnej splatnosti úveru. Za okolností ako sú dané niet hmotnoprávnej prekážky postúpenia\npohľadávky v zmysle § 17 ods. 1 ZSÚ. Rovnako je nutné konštatovať i splnenie procesnoprávnych\npodmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré na ust. § 17 ZSÚ odkazuje. Toto\nustanovenie je špeciálnym vo vzťahu k cesii upravenej v Občianskom zákonníku a v jeho zmysle sa pre\nplatné postúpenie z bankového subjektu na iný bankový alebo aj nebankový subjekt vyžaduje nepretržité\n\nomeškanie klienta s plnením po viac ako 90 dní napriek adresovaniu písomnej výzvy k úhrade čo i len\nčasti\nomeškanej časti peňažného záväzku; k postúpeniu možno v tom prípade pristúpiť i bez súhlasu klienta.\nUvedené podmienky boli nepochybne splnené, keď medzi doručením Predžalobnej výzvy a postúpením\npohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní je dostatočný časový odstup. Aktívna vecná legitimácia\nje preto daná.\n31. Podľa tvrdení žalobcu mal byť žalovaný o postúpení pohľadávky písomne upovedomený listom zo\ndňa 20.12.2024. Práve toto oznámenie pôvodného veriteľa – postupcu je základom pre plnenie záväzku\ndlžníka postupníkovi, za predpokladu, že obsahuje všetky náležitosti právneho úkonu, teda je určité,\nzrozumiteľné, urobené vážne a slobodne. Momentom oznámenia bol žalovaný povinný plniť žalobcovi\nako postupníkovi. Ak by aj vznikla pochybnosť o tom, či sa oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky\ndostalo do dispozičnej sféry žalovaného, možno v tejto súvislosti poukázať na to, že zákonnou sankciou\nza absenciu takého oznámenia je, že do okamihu takého oznámenia alebo dokiaľ postupník postúpenie\npohľadávky dlžníkovi nepreukáže, dlžník je oprávnený sa zbaviť záväzku plnením i postupcovi, avšak v\nkonaní bolo nesporné to, že žalovaný neplnil svoj záväzok ani voči postupcovi (právnemu predchodcovi\nžalobcu) a ani voči postupníkovi (žalobcovi).\n32. Vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru zo Zmluvy súd vyhovel žalobe\npokiaľ ide o sumu 164,00 eur, keď na poskytnutú úverovú istinu vo výške 179,00 eur započítal plnenie\nsplátky žalovaným vo výške 15,00 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Keďže následkom\nporušenia povinností na strane úverového veriteľa bol v tom čase i samotný zákaz požadovať\njednorazové zaplatenie celej zosplatnenej pohľadávky, súd zohľadnil túto skutočnosť pri úprave úrokov\nz omeškania, a to tak, že počiatok omeškania s úhradou sumy 164,00 eur naviazal na doručenie\nžaloby žalovanému. Žalobca bola doručená žalovanému dňa 27.11.2025, nasledujúci deň bol určený na\nplnenie, preto sa žalovaný dostal do omeškania dňom 29.11.2025. Percentuálnu výšku ponechal súd\nv zmysle návrhu, ktorý nemôže prekročiť.\n33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo\nvýrokovej časti tohto rozsudku.\nO trovách konania súd rozhodol:\n34. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo\nveci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne\nvysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do\n60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n37. Vo vzťahu k uplatnenému nároku v celkovej výške 173,98 eur (bez príslušenstva) bol žalobca\núspešný pokiaľ ide o zaplatenie sumy 164,00 eur, v ktorej časti bolo žalobe vyhovené a žalovaný bol\núspešný pokiaľ ide o zaplatenie sumy 9,98 eur, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá. Žalobca bol teda\núspešný v 94,26 % a žalovaný v 5,74 %. Čistý úspech žalobcu predstavuje 88,52 %, v rozsahu ktorých\nmá žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov.\n38. Dôvod v zmysle § 257 CSP v rámci rozhodovania o trovách konania súd nevzhliadol a táto skutočnosť\nv konaní ani nebola tvrdená.\n39. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym\núradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch\npísomných vyhotoveniach.\nPodľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.\nPodľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)\nuvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len\ndo uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie\nexekúcie podľa Exekučného poriadku.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "921b12d5-1794-41ae-8d46-44df1db7410e:6f8e8aff-7860-44d8-a76b-ed1796c5b438", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6122345952.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/17/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10CoCsp/17/2024 z 30. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-05-30", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6122345952.1"}, {"guid": "651964b8-e4f5-40de-a391-288a0fa3548e:fd3104c6-03f9-4549-9afe-f68eb036d71e", "ecli": null, "spisova_znacka": "16CoCsp/1/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 16CoCsp/1/2023 z 27. 2. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-02-27", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/651964b8-e4f5-40de-a391-288a0fa3548e:fd3104c6-03f9-4549-9afe-f68eb036d71e"}], "citovane_v": []}