{"guid": "8e4bfb17-1268-4d3d-9af7-a0d015aad3e0:f7ac1dd5-c84c-4a9b-b1bc-4e0678428ab1", "ecli": "ECLI:SK:OSSL:2025:8524200098.12", "spisova_znacka": "5C/5/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5C/5/2024 z 26. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 26. novembra 2025, sp. zn. 5C/5/2024, ECLI:SK:OSSL:2025:8524200098.12", "identifikacne_cislo": "8524200098", "sud": {"guid": "sud_161", "nazov": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-stara-lubovna"}, "sudca": "JUDr. Emília Mišenková", "sudca_id": 2255, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emilia-misenkova-2255", "datum_vydania": "2025-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "13Co/9/2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "038e48ce-b62c-4916-8883-b9a4aed5fd83:6888df63-8311-409f-9e4e-5bb493038e77", "datum": "2026-05-05", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "nazov": "§ 123 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-123"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-124", "nazov": "§ 124 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-124", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-124"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "nazov": "§ 126 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c.odsek-1", "nazov": "§ 135c ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-135c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c.odsek-2", "nazov": "§ 135c ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-135c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c.odsek-3", "nazov": "§ 135c ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-135c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151n.odsek-1", "nazov": "§ 151n ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151n.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151n"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151n.odsek-2", "nazov": "§ 151n ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151n.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151n"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151o.odsek-1", "nazov": "§ 151o ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151o.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151o"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "nazov": "§ 391 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-123", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-124", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-135c", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151n", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151o", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7ac1dd5-c84c-4a9b-b1bc-4e0678428ab1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2025:8524200098.12", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2025:8524200098.12", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2025:8524200098.12/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Stará Ľubovňa\n5C/5/2024\n8524200098\n26. 11. 2025\nJUDr. Emília Mišenková\nECLI:SK:OSSL:2025:8524200098.12\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v sporovej veci žalobcu: Obec\nŠarišské Jastrabie, Šarišské Jastrabie 257, 065 48 Šarišské Jastrabie, IČO: 00 330 213, právne zast.\ndoc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., Hlavná 111/25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258 proti\nžalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. D. XXX, občan SR, 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX,\nXXX XX C. D. XXX, občan SR, žalovaní v 1. a 2. rade právne zast. JUDr. Marián Geleneky, advokát\nso sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 027 942, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti\na o vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a 2. rade, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a .\nII. Súd u r č u j e, že žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému\nbremenu, ktoré pozostáva z práva užívania stavby bez súpisného čísla – garáže, ktorá je postavená\nna parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. 725, zastavaná plocha a nádvorie\no výmere 29 m2, vedenej na LV č. XXXX Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, pre\nkatastrálne územie C. D., obec C. D., E. F. G., spočívajúce v povinnosti žalobcu strpieť užívanie\npredmetnej stavby bez súpisného čísla – garáže, ktorá je postavená na parcele registra „C“ evidovanej\nna katastrálnej mape pod parc. č. 725, zapísanej na LV č. XXXX žalovanými v 1. a 2. rade. Vecné\nbremeno je zriadené bezodplatne.\nIII. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o žalobe, ako aj trovy\nkonania o vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov\nkonania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.1.2024 domáhal vypratania nehnuteľnosti pozemku parc. č. KN-C 725 o výmere 29 m2, nachádzajúceho sa v obci C. D., ktorý je v jeho výlučnom\nvlastníctve. Žalobu odôvodnil tým, že na dotknutom pozemku sa nachádza budova bez označenia\nsúpisným číslom, ktorá je žalovanými využívaná ako garáž vzhľadom na to, že dotknutý pozemok susedí\ns pozemkom vo vlastníctve žalovaných. Žalovaní dlhodobo užívajú najmä túto budovu nachádzajúcu\nsa na dotknutom pozemku, a to bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalovaní boli opakovane vyzývaní\nna uzatvorenie nájomnej zmluvy k dotknutému pozemku, avšak, ignorovali akékoľvek snahy žalobcu\no nápravu nezákonného stavu. Z toho dôvodu sa žalobca rozhodol podať na súd žalobu o vypratanie\nnehnuteľnosti.\n2. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili. Uviedli, že je pravdou, že užívajú stavbu garáže (stavba\nbez súp. čísla) stojacu na parcele KN-C parc. č. 725 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2 k.ú.\nC. D. (evidovaná parcela na LV č. XXXX), avšak z ich strany v žiadnom prípade nejde o neoprávnené\n\nužívanie, ako to tvrdí, výslovene účelovo, žalobca. Poukázali na to, že približne v roku 1987 dostali do\nužívania tzv. „učiteľský” byt v obytnom dome pri Základnej škole v Šarišskom Jastrabí. Oproti obytnému\ndomu, na pozemku obce, stáli už v tom čase garáže, postavené a využívané susedmi, na čo obdobne s\nvtedajším starostom obce pánom H. I. jednali o možnosti postavenia vlastnej garáže v danom mieste, čo\nim tento povolil - všetko bolo dohodnuté iba ústne s tým, že nie sú potrebné žiadne formality, keďže tam\nbývajú a iné využitie dotknutého pozemku nebolo nijako obcou plánované. Na základe toho zrealizovali\nsvojpomocne a z vlastných prostriedkov stavbu garáže, ktorá doposiaľ stojí, a to konkrétne na parcele\nKN-C parc. č. 690/5 - zastavaná plocha a nádvorie, evidovaná vo vlastníctve žalobcu na LV č. XXXX\nk.ú. C. D., pričom daná garáž je tak dlho ako tá, ktorú využívajú oni a stojí na žalovanom pozemku,\nvyužívaná samotným žalobcom - obcou. V roku 1997 si v obci kúpili pozemok za účelom výstavby\nrodinného domu. Už v tom čase v danom mieste (bezprostredne susediacom s ich parcelou) stála na\npozemku, ktorého vypratania sa žalobca domáha, garáž (v žalobe spomínaná „stavba bez súpisného\nčísla”), o ktorej im vtedajší starosta p. H. I. uviedol, že táto patrí obci Šarišské Jastrabie a či ju nechcú\n(keďže je bezprostredne vedľa ich pozemku, na ktorom začali a postupne postavili rodinný dom a teda\npraktickejšie) s obcou zameniť tak, že táto garáž bude ich a obec bude mať garáž (tiež ide o stavbu\nbez súpisného čísla) oproti bytovke, v ktorej dovtedy bývali v byte, s čím súhlasili, a to aj na základe\nubezpečenia pána I., že s pozemkom sa to dotiahne do konca neskôr. Pôvodnú garáž na základe\ntejto zámeny prestali užívať - paradoxne ju v súčasnosti užíva stále obec (dokonca pán starosta).\nŽalovaní na základe toho, v dobrej viere, vstúpili do užívania garáže, ktorá stojí na parcele, ktorej\nvypratania sa žalobca podanou žalobou domáha. Túto zámenu od počiatku, keďže v oboch prípadoch\nišlo o stavby bez súpisného čísla a teda neevidované v katastri nehnuteľností, hoci išlo len o ústnu\ndohodu, považovali za plne platnú a od uvedenej doby garáž stojacu na pozemku pod ňou (t.j. pozemok\nv zmysle žaloby sporný), užívajú v dobrej viere, že im táto patrí, pričom uvedené užívanie v dobrej\nviere trvá už skoro tridsať rokov. Pokiaľ by súd žalobe vyhovel, znamenalo by to absolútnu skrivodlivosť\nvoči nim, spočívajúcu v tom, že stále by žalobca ostal vlastníkom a užívateľom garáže, ktorá pôvodne\nbola nimi vybudovaná, teda v ich vlastníctve, a ktorá bola predmetom zámeny (cca v roku 1995-1996\nako je popísané vyššie, t.j. v súčasnosti stavba bez súpisného čísla na parcele KN-C 690/5 v k.ú. C.\nD.). S poukazom na uvedené dôvody navrhli, aby súd (zohľadniac najmä okolnosti vzniku súčasného\nskutkového stavu, ich nepochybnú dobromyseľnosť a ich dlhodobosť) podanú žalobu v celom rozsahu\nzamietol a zároveň určil, že žalovaní A. B. a D. B. ako bezpodieloví spoluvlastníci stavby bez súpisného\nčísla - garáže - vydržali právo vecného bremena k pozemku - parcele registra KN-C parcelné číslo\n725 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2, evidovanej na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. C.\nD. - a to právo umiestnenia a užívania stavby bez súpisného čísla - garáže na uvedenom pozemku.\nZároveň žiadajú, aby súd priznal žalovaným spoločne a nerozdielne voči žalobcovi náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %.\n3. Žalobca v replike k vyjadreniam žalovaných zotrval na svojich skorších skutkových a právnych\ntvrdeniach, obsiahnutých v žalobe. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že spornú garáž užívajú na základe\nneformálneho súhlasu od bývalého nebohého starostu obce C. D. H. I. , k tomuto žalobca uviedol,\nže nemá žiadnu vedomosť o zámennej zmluve, na ktorú sa žalovaný odvoláva. Žalovaní\nžiadnym spôsobom nepreukázali tvrdenie o existencii predmetnej zámennej zmluvy, neuniesli teda\ndôkazné bremeno tvrdenia vo vzťahu k zámennej zmluve. K tvrdeniu údajného vydržania práva\nz vecného bremena k pozemku a k umiestneniu a užívaniu stavby bez súpisného čísla - garáže\nna predmetnom pozemku žalobca uvádza, že žalovaní žiadnym spôsobom nešpecifikovali splnenie\npodmienok vydržania vecného bremena. Žalobca má za to, že žalovaní nepochybne nesplnili základnú\npodmienku vydržania a to dobromyseľnosť, že im právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí.\nŽalovaní sa odvolávajú práve na neformálny súhlas bývalého starostu obce Šarišské Jastrabie s\nužívaním pozemku a garáže na ňom stojacej, táto skutočnosť však nemôže byť považovaná za splnenie\npodmienky dobromyseľnosti vydržania práva z vecného bremena k pozemku a k užívaniu garáže na\nňom stojacej. Žalovaní počas celej doby nepochybne vedeli, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti,\nako aj garáže na nej stojacej, je žalobca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nemohlo dôjsť k riadnemu\nvydržaniu práva z vecného bremena. S poukazom na uvedené žalobca zotrval na pôvodne uplatnenom\nžalobnom návrhu a žiadal, aby súd jeho žalobe vyhovel.\n4. Žalovaní v replike v podstate zotrvali na svojej obrane, ktorú predostreli už vo vyjadrení k žalobe. V\nzávere vyjadrenia uviedli, že zotrvávajú na vznesenej vzájomnej žalobe v zmysle ust. § 147 CSP.\n\n5. Súd nariadil pojednávanie na deň 3.10.2024, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného\nv 1. rade, oboznámením listinných dôkazov založených v spisovom materiáli.\n6. Žalovaný v 1. rade vo výpovedi pred súdom uviedol, že predmetnú garáž užíval od roku 1992 do\nroku 1995 na základe ústnej dohody s bývalým nebohým starostom H. I.. V roku 1995 si postavil garáž\nv blízkosti obecného úradu a v roku 1998 došlo k zámene garáži a tú predmetnú garáž užíva dodnes.\nTakže titulom užívania tej garáže, ktorú užíva doposiaľ, je tá zámenná zmluva, na základe ktorej došlo k\nvýmene tých garáži. Bola to neformálna zámenná zmluva uzatvorená v roku 1998 medzi nimi, teda medzi\nním a jeho manželkou na jednej strane a medzi starostom obce H. I. strane druhej. Táto dohoda bola iba\nústna, písomne vyhotovená nebola. Ďalej uviedol, že predmetná garáž na parcele KN-C 725, celý areál\nškoly, jeho garáž pri bytovke na parcele 690/5, to všetko bolo niekedy areál školy a školskej záhrady,\ntie pozemky neboli majetkoprávne vysporiadané. V roku 1998 si odkúpil pozemok od cirkvi v blízkosti\npredmetnej garáže na parc. č. KN-C 725, aby postavil rodinný dom. V roku 2004 obec neprávom\nvysporiadala pozemok pod predmetnou garážou KN-C 725, nakoľko jej garáž nepatrila a vlastníkom\npozemku bola cirkev. Teda obec si neprávom vysporiadala pozemok pod cudzou stavbou, takže je to\ntrošku záhadné, že si obec do dnešného dňa tú predmetnú garáž nedala ani zapísať, nič. Oni vedia\ndobre, že to nie je obecná garáž. Ešte doplnil, že v roku 1992 pán J., ktorý postavil tú garáž na parcele\nKN-C 725, bol vyštvaný z Jastrabia, lebo to bol zarytý komunista a tá garáž ostala tak. On potom v roku\n1992 oslovil bývalého starostu pán I., aby mu dovolil, aby v tej garáži parkoval svoje osobné auto, lebo\nbýval naďaleko v bytovke. V 1995 roku znovu oslovil pána starostu, aby mu povolil drobnú stavbu, a to\ngaráž na parcele 690/5, ktorému doložil všetky projektové dokumentácie, žiadosť o povolenie drobnej\nstavby, čo mu bolo aj vyhovené. Garáž postavil v 1995, tú užíval od 1995 do 1998. V roku 1998 začal\nstavať rodinný dom v blízkosti predmetnej garáže na parcele KN-C č. 725 a tam sa dohodli, vtedy s\npánom starostom I., že zamenia jeho garáž na parc. KN-C č. 690/5 a garáž na parcele KN-C č. 725. Od\ntoho 1998 roku nerušene, dobromyseľne ju užívajú, bez problémov až doposiaľ, do roku 2024, kedy\nnastala pomsta zo strany pána starostu.\n7. Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol prvým rozsudkom č. k. 5C/5/2024-117 zo dňa\n30.10.2024 tak, že žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vypratania spornej nehnuteľnosti, vyhovel\na vzájomnú žalobu žalovaných zamietol. Žalobcovi priznal nárok náhradu trov konania voči žalovaným\nv 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.\n8. Na podklade odvolania žalovaných v 1. a 2. rade odvolací súd uznesením č.k 13Co/3/2025-154 zrušil\nrozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd\nvo svojom rozhodnutí predostrel právny výklad pojmov vypratanie nehnuteľnosti, držba a vydržanie.\nNásledne vo vzťahu k rozhodnutiam, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, a to R 74/2015 a R 62/2018\nuviedol, že závery prijaté týmito rozhodnutiami boli následne prelomené rozhodnutiami vyšších súdnych\nautorít a to hlavne s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu (sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra\n2018). Aj predtým prijaté rozhodnutia vyšších súdnych autorít však pripúšťali nadobudnutie vlastníckeho\npráva vydržaním aj v prípade, ak titul nadobudnutia tu nebol. S poukazom na tam prijaté závery a na\nšpecifické okolnosti prípadu je preto nutné, aby sa súd prvej inštancie vyporiadal v hore naznačenom\nsmere s týmito závermi, ktoré v konaní nebral do úvahy. Vzhľadom na komplikovanosť veci je nutné,\naby súd prvej inštancie venoval pozornosť individuálnym okolnostiam prípadu tak, aby vec posúdil s\nprizmou pohľadu spravodlivosti, aby nedochádzalo k vydávaniu formálnych rozhodnutí bez ohľadu na\nindividuálne okolnosti prípadu. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude po vykonanom dokazovaní s\nprihliadnutím na novšiu judikatúru vo vzťahu k predpokladu vydržania posúdiť skutočnosti, či nadobudli\nžalovaní právo užívania predmetnej garáže vydržaním, až prípadne následne posúdiť otázku stavby na\ncudzom pozemku v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka v zmysle tam uvedených kritérií.\n9. Súd zaslal uznesenie odvolacieho súdu sporovým stranám s tým, že prípadné návrhy na doplnenie\ndokazovania môžu oznámiť súdu v lehote 15 dní.\n10. Súd nariadil pojednávanie vo veci na deň 29.10.2024, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom\nštatutárneho orgánu žalobcu, starostu obce Šarišské Jastrabie, a svedkov D. K. a A. B..\n11. Štatutárny zástupca žalobcu, starosta obce Šarišské Jastrabie na pojednávaní dňa 29.10.2025\nuviedol, že začiatok sporu eviduje niekedy v mesiaci september – október v roku 2023, kedy zistil, že\npán B. užíva parcelu č. 725, na ktorej je postavená garáž, ktorú takisto užíva. Jeho cieľom bolo vyriešiť\ntieto veci vzájomnou dohodou, zaslal žalovaným v 1. a 2. rade niekedy v októbri 2023 list, ktorý si však\nneprevzali. Podstata toho všetkého prečo k tomu došlo je to, že chcel ten stav, ktorý je v skutočnosti, aby\n\nbol zapísaný aj v katastri nehnuteľnosti tak, ako to je. Od svojich predchodcov nemá žiadne informácie\nalebo listiny, ktoré by potvrdzovali to, že so žalovanými bola v minulosti uzavretá akákoľvek dohoda\ntýkajúca sa sporných nehnuteľností. Ohľadom spornej garáže má vedomosť, že bola postavená v čase,\nkeď bol riaditeľom školy pán J. a on užíval tento pozemok aj garáž. Po jeho odchode pána táto garáž\npripadla obci. Pokiaľ sa jedná o garáž, ktorá stojí na parcele KN-C č. 690, má takú vedomosť, že od\nroku 2003, keď nastúpil do funkcie a keď obec kúpila prvé motorové vozidlo asi v roku 2005, tak už\nho parkovali v uvedenej garáži. Nikto sa nedožadoval nájomného za uvedenú garáž, tá je postavená\nna obecnom pozemku.\n12. Svedok D. K. na pojednávaní dňa 29.11.2025 uviedol, že býval v bytovke v obci Šarišské Jastrabie\nod roku 1983 a vie, že tú garáž pri bytovke staval žalovaný v 1. rade, pomáhal mu svokor, rodina. Jeho\nsvokor H. I. bol starostom obce a ten mu povedal, že A. B. ho požiadal, že chce stavať tú garáž pred\nbytovkou. Takže bolo zvolané nejaké zastupiteľstvo, ktoré mu to odsúhlasilo a pán B. tú garáž tam\npostavil. Pokiaľ ide o tú garáž, ktorú užíva pán B. v súčasnosti, vie o tom, že ju staval bývalý riaditeľ\nškoly, pán J., ktorý v novembri 1989 odišiel zo Šarišského Jastrabia a táto garáž potom prešla na obec.\nPokiaľ ide o zámenu tých garáži, môže uviesť len to, že počul, že pán B. si zamenil garáž s obcou tak,\nže tú garáž, ktorá je pred bytovkou bude užívať obec a tú druhú bude užívať pán B.. Nevie uviesť\npresne, od koho to počul, nakoľko je tomu už veľa rokov, ale vie o tom, že sa tak dohodli a takto to aj\nbolo a v podstate tak to aj je, nakoľko aj v súčasnosti užíva tú garáž pred bytovkou obec a tú garáž\npri dome pána B. užíva pán B.. Jeho svokor zomrel XX.XX.XXXX. Tú garáž, postavenú pred bytovkou,\nužívali najprv žalovaní, pretože má vedomosť, že si kúpili auto a až následne stavali tú garáž a potom\nju užívali. Kedy malo dôjsť k zámene garáži, teda kedy začal pán B. užívať tú druhú garáž, konkrétne\nuviesť nevie, nechce hádzať nejaké čísla, ktoré by sa nezakladali na pravde. Žalovaní sa z bytovky\nodsťahovali v roku 2000 a on sa odsťahoval potom v roku 2001.\n13. Svedok A. B. na pojednávaní dňa 29.10.2025 uviedol, že v roku 1998, keď robili strechu na\nrodinnom dome žalovaných, zhodou okolností išiel okolo bývalý starosta obce pán I., ktorý sám ponúkol\nžalovanému v 1. rade, či nechce zameniť garáže, teda tú čo je pri bytovke za tú, čo je pri rodinnom\ndome žalovaných, že obec bude mať bližšie garáž a aj oni budú mať garáž bližšie pri dome. Je si\ntoho vedomý, lebo tam bol osobne, prikrývali tam strechu, resp. pripravovali si materiál. Teda má\nvedomosť o tom, že bývalý starosta to navrhol z dôvodu, že by to bolo lepšie pre obidve strany, pretože\non by nemusel chodiť z obecného úradu okolo školy až k rodinnému domu žalovaných a tak to mal len\ncez cestu, nakoľko obecný úrad je blízko garáže postavenej pri bytovke. Bývalý starosta p. I. hovoril, že\npapierovo to spravia dodatočne, ale asi sa to nespravilo, keď sa to rieši. Odvtedy, keď si to zamenili,\nteda asi tak o týždeň – dva, kým sa to vypratalo, tak potom už obec užívala tú garáž, ktorú postavil\nšvagor a švagor užíval tú druhú, teda skrátka išlo o vzájomnú výmenu. Išlo o ústnu dohodu. Svedok\nďalej uviedol, že rodinný dom žalovaných sa začal stavať v roku 1997 a pod strechou bol v roku 1998,\nteda asi približne v tomto roku to mohlo byť, teda asi v tom roku došlo k tej dohode o zámene garáži.\nGaráž pred bytovkou sa stavala v roku 1992 alebo v roku 1993, resp. možno v roku 1993 až 1994,\npretože v tom čase ešte žalovaní bývali v bytovke a do rodinného domu sa sťahovali v roku 2000.\nNa základe vykonaného dokazovania súd ustálil tento skutkový stav:\n14. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. C. D., obec C. D.,\nE. F. G., vedeného Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, a to pozemku parc. č. KN-C 725\no výmere 29 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: pozemku,\nna ktorom je postavená stavba – garáž. Stavba nie je zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako samostatná\nstavba a ani nebolo vydané pre ňu súpisné číslo. V konaní nebola sporná skutočnosť, že uvedenú garáž\npostavil bývalý riaditeľ školy, pán J., ktorý v novembri 1989 odišiel zo Šarišského Jastrabia. Od roku\n1998 doposiaľ užívajú túto garáž žalovaní v 1. a 2. rade.\n15. Žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX,\nkat. úz. C. D., obec C. D., E. F. G., vedeného Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor,\na to pozemku parc. č. KN-C 724/1, o výmere 1105 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,\nspôsob využívania pozemku: pozemok, na ktorom je dvor. Na tomto pozemku majú žalovaní postavený\nrodinný dom.\n16. Parcely KN-C č. 725 a KN-C č. 724/1 sa nachádzajú v tesnej blízkosti, sú susediacimi parcelami.\n\n17. Z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C. D. ďalej plynie, že vlastníkom parcely registra „C“ evidovanej\nna katastrálnej mape pod parc. č. 690/5 je žalobca. Na uvedenej parcele sa nachádza garáž, ktorú\nvystavili žalovaní v 1. a 2. rade v roku 1995 a užívali ju do roku 1998. Stavba nie je zapísaná v katastri\nnehnuteľnosti ako samostatná stavba a ani nebolo pre ňu vydané súpisné číslo. Uvedená garáž sa\nnachádza oproti bytovému domu, v ktorom v minulosti bývali žalovaní v 1. a 2. rade, blízko obecného\núradu. V súčasnosti uvedenú garáž užíva žalobca. V súčasnosti uvedenú garáž užíva žalobca.\n18. Žalobca listom zo dňa 18.10.2023 vyzval žalovaných na zdržanie sa užívania dotknutého pozemku\n(KN-C č. 725) vo vlastníctve žalobcu. Žalovaní si výzvu neprevzali, preto žalobca podal na súd túto\nžalobu o vypratanie nehnuteľnosti.\nZistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:\n19. Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá\nfyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho\nmajetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n20. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\n21. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)\nnároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami\nvyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny\nzáujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo\nd) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu.\n22. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vlastník je v mediach zákona oprávnený\npredmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody úžitky a nakladať s nimi.\n23. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje\nsa im rovnaká právna ochrana.\n24. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho\nvlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju\nneprávom zadržuje.\n25. Podľa § 135c ods. 1 OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže\nsúd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil\n(ďalej len „vlastník stavby“).\n26. Podľa § 135c ods. 2 OZ Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do\nvlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.\n27. Podľa § 135c ods. 3 OZ Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom\nstavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho\npráva k stavbe.\n28. Podľa § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej\nveci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.\nPráva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo\npatria určitej osobe. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom\nnehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.\n29. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na\nzáklade závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím\npríslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť\n\ntiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva\nzodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra.\n30. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\nPrávne posúdenie veci\n31. V predmetnej veci sa žalobca domáha vypratania pozemku – parcely registra KN-C č. 725,\nzastavenej stavbou – garážou, ktorú užívajú žalovaní v 1. a 2. rade. Uvedená otázka je úzko prepojená\ns predmetom vzájomnej žaloby, ktorou sa žalovaní v 1. a 2. rade domáhajú vyslovenia, že vydržali právo\nzodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve užívať spornú garáž. Keďže predmety oboch\nkonaní t.j. žaloby a aj vzájomnej žaloby úzko súvisia a sú vzájomne prepojené, súd uvedené otázky\nposudzoval komplexne, prihliadajúc na všetky špecifické okolnosti danej veci a dospel k nasledovným\nzáverom.\n32. V posudzovanom prípade je nesporné to, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely č. KN-C 725 na\nktorej je postavená stavba – garáž, túto stavbu zrealizoval cca v roku 1972 bývalý riaditeľ základnej školy\np. J. a v súčasnosti ju užívajú žalovaní. Stavba nie je zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako samostatná\nstavba a ani nebolo vydané pre ňu súpisné číslo. Rovnako v konaní nebolo sporným to, že na parcele\nKN-C č. 690/5, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu, žalovaní v 1. a 2. rade vystavili v roku 1995\ngaráž, ktorú následne užívali do roku 1998 a od uvedenej doby (od r. 1998) doposiaľ ju užíva žalobca.\nAni táto stavba nie je zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako samostatná stavba a nebolo pre ňu vydané\nsúpisné číslo.\n33. Na pozemku /parcele KN-C č. 725, ktorého vypratania sa domáha žaloba touto žalobou, sa\nnachádza garáž, pričom ide o stavbu spojenú s pevným základom. V takomto prípade nemožno\naplikovať ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka, nakoľko vypratanie nehnuteľností sa týka len\nhnuteľných vecí na nehnuteľnosti umiestnených. Pokiaľ sa na nehnuteľnosti nachádza stavba, vlastnícky\npatriaca inému subjektu, než vlastníkovi pozemku, jedná sa o vzťah stavby na cudzom pozemku, na\nriešenie ktorej otázky je potrebné aplikovať zákonné ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka.\n34. V zmysle ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka je potrebné v prvom rade dať odpoveď na\notázku, či sa jedná neoprávnenú alebo nepovolenú stavbu.\n35. Neoprávnenou je taká stavba, ktorá bola postavená na cudzom pozemku bez toho, aby vlastník\nstavby mal k jej postaveniu občianskoprávne oprávnenie. Pod takýmto oprávnením treba rozumieť najmä\nvlastnícke právo, vecné bremeno, obsahom ktorého je právo zriadiť stavbu a obligačné právne úkony,\nv rámci ktorých dáva vlastník súhlas na zriadenie stavby na jeho pozemku (napr. nájomná zmluva). Od\nneoprávnenej stavby treba odlišovať nepovolenú stavbu, ide o stavbu, ktorá bola zrealizovaná v rozpore\nso stavebnými predpismi, najmä bez stavebného povolenia.\n36. Občiansky zákonník v ustanovení § 135c ustanovuje „preferenčnú postupnosť“ spôsobov\nvyporiadania neoprávnenej stavby. V zmysle označeného zákonného ustanovenia ak niekto zriadi\nstavbu na cudzom pozemku, i keď na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť,\nže stavbu je potrebné odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil. Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo\núčelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku\nsúhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä\ntiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.\n37. Odstránenie stavby je výnimočným a iba krajným opatrením sankcionujúcim tie najzávažnejšie\nzásahy. Súd prihliada najmú na to, a) či bol stavebník dobromyseľný, b) stavebník neporušil hrubým\nspôsobom svoje povinnosti, c) či o vlastnícke právo k stavbe nemá záujem ani vlastník pozemku,\nd) odstránenie stavby sa javí ako účelné. Zmyslom ust. § 135c Občianskeho zákonníka nie je iba\nochrana záujmov vlastníka pozemku, ale spravodlivé vyriešenie vzťahu medzi ním a neoprávneným\nstavebníkom. Zo samotného textu uvedeného ustanovenia zákona je zrejmé, že možno prihliadať aj\nna záujmy stavebníka. Týmto môže dostať aj stavebník určitú ochranu jeho záujmov na úkor vlastníka\npozemku v konaní o odstránenie neoprávnenej stavby (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/1569/2008).\n\n38. V predmetnej veci mal súd za to, že danom prípade je potrebné v prvom rade zaoberať sa obranou\n(a vzájomnou žalobou) žalovaných, t.j. posúdiť skutočnosti, či žalovaní nadobudli právo užívania\npredmetnej garáže vydržaním a až prípadne následne bude možné zaoberať sa riešením otázky stavby\nna cudzom pozemku v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka v zmysle tam uvedených kritérií.\n39. Vecné bremeno je vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech niekoho iného\ntak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať. Podstatným obsahom vecného bremena\nje zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti, alebo jeho obmedzenie v jeho výkone vlastníckeho práva. Právo\nzodpovedajúce vecnému bremenu je spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (vecné bremená\nin rem) alebo patrí určitej osobe (vecné bremená in personam). Vlastný pojem „vecné bremeno“ upravil\nObčiansky zákonník č. 141/1950 Sb. a prevzali ho aj jeho neskoršie úpravy.\n40. Vydržaním vzniká vecné bremeno v prípade, keď oprávnený držiteľ, t. j. ten, kto vykonáva právo pre\nseba v dobrej viere o tom, že mu právo patrí, využíva toto právo nepretržite po dobu desiatich rokov. Do\ntejto doby sa započítava i doba, počas ktorej toto právo oprávnene vykonával aj právny predchodca. Je\nvšak nevyhnutné, aby v prípade sporu medzi vlastníkom nehnuteľnosti a osobou oprávnenou z vecného\nbremena bolo v konaní pred súdom jednoznačne preukázané, že vecné bremeno vzniklo jedným zo\nspôsobov uvedených v Občianskom zákonníku a dosiaľ nezaniklo.\n41. Vydržanie je v právnej teórii a praxi považované za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia\npráva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok (týkajúcich sa\ndržby držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) priznávajú právne účinky. Základnými podmienkami\nvydržania ako spôsobu pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva, resp. práva vecného bremena\nsú: 1) oprávnená držba, 2) uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3) spôsobilý predmet vydržania.\nPodmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť kumulatívne splnené - ak z nich nie je\nsplnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu.\n42. Tak v minulej právnej úprave § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení novely vykonanej\nzákonom č. 132/1982 Zb., resp. § 135a Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991\nZb., ako aj podľa súčasnej právnej úpravy(§ 134 Občianskeho zákonníka v znení od 01.01.1992),\nje oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci, resp. vecného bremena\nvydržaním a v pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho\nzákonníka).\n43. Za držiteľa sa považuje fyzická alebo právnická osoba, ktorá fakticky vec ovláda, pričom pri\noprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou\nako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa,\nktorý sám osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že\nnekoná bezprávne, a že si neprisvojuje cudziu vec, sa navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním,\na to už môže byť predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere, alebo\nnie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia)\nsamého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno\nvzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, alebo nemohol mať\npo celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v\nokamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o\ntom, že mu vec právom patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých\nvôbec mohlo vlastnícke právo, resp. vecné bremeno vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku\n(nadobudnutia) vlastníctva, svedčiaceho poctivosti nadobudnutia. Oprávnená držba sa nemusí nutne\nopierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod (titulus putativus). Ide o\nto, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.\nTakýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže v prípade vydržania vecného bremena rozumieť len právny\núkon, ktorým sa vecné bremeno zriaďuje, a to je dohoda o zriadení vecného bremena, ktorý môže trpieť\nvadou, resp. formálnymi nedostatkami a nemusí byť perfektné.\n44. Vydržanie práva z vecného bremena je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby výkonu\npráva, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie práva\nz vecného bremena držiteľovi, ktorej právo dlhodobo vykonáva v dobrej viere, že je oprávneným z\nvecného bremena, a to so zreteľom na všetky okolnosti. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok\n\nnadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nadobúdateľ pri zachovaní\nobvyklej opatrnosti nevedel, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na\nvšetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri\nsplnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so\nstavom právnym.\n45. Pri posudzovaní podmienok na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu súd dospel\nk záveru, že garáž postavená na parcele KN-C 726, t.j. na pozemku, vypratania ktorého sa žalobca\ndomáha, je spôsobilým predmetom vydržania.\n46. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že spornú garáž užívajú žalovaní v 1. a 2. rade od\nroku 1998 doposiaľ. Za tohto stavu mal súd preukázané splnenie aj zákonom požadovanej vydržacej\ndoby 10 rokov.\n47. Následne sa súd zaoberal splnením tretej podmienky pre vznik práva zodpovedajúceho vecnému\nbremenu, a to oprávnenej držby, pričom v tomto smere bolo vzhľadom na námietky žalobcu potrebné\nvyriešiť jednak otázku nadobúdacieho titulu, na základe ktorého by vzniklo tvrdené právo, ako aj otázku\ndobrej viery žalovaných v 1. a 2. rade, že im toto právo patrí.\n48. Pri posudzovaní uvedených otázok súd považuje za potrebné uviesť určité východiská, z ktorých\npri rozhodovaní vychádzal, resp. ktoré pri rozhodnutí zohľadnil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,\nže žalovaní v 1. a 2. rade v roku 1995 postavili svojpomocne garáž, a to na parcele KN-C 690,\nnachádzajúcej sa pred bytovkou, v ktorej v tom čase bývali. Túto garáž v súčasnosti užíva žalobca.\nĎalej na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že v roku 1998 došlo medzi bývalým starostom\nžalobcu H. I. a žalovanými v 1. a 2. rade k neformálnej dohode o zámene užívania garáží postavených\nna parcelách KN-C č. 690 a KN-C č. 725. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané nielen z výpovede\nžalovaného v 1. rade, ale aj z výpovedí svedkov A. B. a D. K., ktorí v podstate zhodne uviedli, že žalovaní\nv 1. a 2. rade v čase, keď bývali v bytovom dome (cca v roku 1995), vystavili pred bytovým domom\ngaráž a následne v roku 1998 došlo k dohode o zámene garáží medzi bývalým starostom žalobcu\na žalovanými; túto zámenu užívania garáži inicioval bývalý starosta žalobcu, nakoľko garáž, ktorú\nvystavili žalovaní, sa nachádzala blízko pri obecnom úrade a naproti tomu garáž, ktorú postavil bývalý\nriaditeľ základnej školy Dančišin a užívala ju obec, sa nachádzala blízko rodinného domu žalovaných\nv 1. a 2. rade. Teda zámena užívania garáží mala byť výhodná pre obidve strany. V prejednávanej veci\nje teda nesporné, že od uvedenej doby, t.j. od roku 1998 žalovaní v 1. a 2. rade užívali garáž postavenú\nna parcele KN-C 725 nerušene až do roku 2023, kedy ich žalobca vyzval na jej vypratanie.\n49. Zohľadniac tieto východiská a v snahe o čo najspravodlivejšie vyriešenie tohto sporu dospel súd\nk nižšie uvedeným záverom.\n50. Podstata tohto sporu sa týka užívania nehnuteľnosti/garáže postavenej na parcele KN-C 725\nžalovanými v 1. a 2. rade, nakoľko ústnu dohodu o zámene užívania garáži, ku ktorej malo dôjsť\nv roku 1998 medzi bývalým starostom žalobcu p. I. a žalovanými v 1. a 2. rade, žalobca, pre nedostatok\npísomnej formy, neakceptuje.\n51. Je treba dať za pravdu žalobcovi, že absentuje listinný dôkaz o nadobúdacom titule vstupu do\ndržby resp. užívania spornej garáže žalovanými v 1. a 2. rade, pokiaľ ide o dohodu medzi bývalým\nstarostom žalobcu p. I. a žalovanými v 1. a 2. rade. Táto skutočnosť však vyplýva jednak z výpovede\nžalovaného v 1. rade ale aj z vyjadrení svedkov A. B. a D. K. a existenciu tejto dohody možno\nvyvodiť aj zo skutočnosti, že žalovaní v 1. a 2. rade skutočne predmetnú garáž užívali dlhodobo\na nerušene, a to od roku 1998 až do roku 2023, t.j. 25 rokov a napokon ani žalobca užívanie tejto\ngaráže žalovanými počas celého tohto obdobia žiadnym spôsobom nenamietal. V tejto súvislosti súd\nprihliadol aj na logickú argumentáciu žalovaných v 1. a 2. rade, že pri dohode o zámene užívania\ngaráži nedošlo k uzavretiu zmluvy v písomnej forme, nakoľko obidve garáže, ktoré boli predmetom\ndohody/zámennej zmluvy, neboli zapísané v katastri nehnuteľnosti ako samostatné stavby a ani pre\nnich nebolo vydané súpisné číslo. Vzhľadom na dobu vybudovania garáži (rok 1972 a 1995), okolnosti\nvybudovania týchto garáží, dôvod zámeny garáži (vzájomná výhodnosť pre žalobcu aj žalovaných), ako\naj s prihliadnutím na dlhodobé a nerušené užívanie týchto garáži sporovými stranami (od roku 1998)\nv zmysle dohody/zámennej zmluvy z roku 1998, predovšetkým v záujme o spravodlivé vyriešenie sporu,\n\nsúd pri rozhodovaní priznal relevanciu aj takejto neformálnej, ústnej dohode o zámene užívania garáži\nsporovými stranami.\n52. Súd svoj názor opiera o právne názory vyslovené Najvyšším súd SR, ako aj Ústavným súdom SR,\nktoré sa vo viacerých rozhodnutia zaoberali rovnakou otázkou, pričom súd len príkladmo poukazuje na\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018, ktorý vyslovil,\nže: „Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol\nbyť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,\nže pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také\nnadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú\nvec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar\nako bezodplatné plnenie.“ Podobne aj Najvyšší súd SR v uznesení z 23. februára 2022 sp. zn. 4 Cdo\n183/2020 uviedol, že: „Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu\nvec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk\nviažucich sa k právnemu dôvodu (právnemu titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera\nznamená presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Pri skúmaní\nexistencie dobrej viery treba preto zohľadniť konkrétne právne, ale aj skutkové okolnosti prípadu spojené\ns prevodom nehnuteľnosti - viažuce sa k nadobúdaciemu titulu.“\n53. Pokiaľ ide o dobromyseľosť žalovaných v 1. a 2. rade vo vzťahu k užívaniu danej garáže, zohľadnil\nsúd skutočnosť, že na základe (aj keď neformálnej) zámennej zmluvy došlo v roku 1998 k zámene\nužívania garáží, na základe čoho žalovaní v 1. a 2. rade prenechali žalobcovi na užívanie garáž, ktorú\nvystavali pred bytovkou a oni začali užívať garáž nachádzajúcu sa v blízkosti ich rodinného domu. Od\nuvedenej doby žalovaní v 1. a 2. rade boli dobromyseľní že v zmysle tejto dohody im patrí užívacie právo\ndanej garáže, t.j. garáže nachádzajúcej sa na parcele KN-C 725 . V tomto ich nepochybne utvrdzovalo aj\ndlhodobé 25- ročné, nikým (ani žalobcom) nerušené užívanie tejto garáže. Ani súd nemal z vykonaného\ndokazovania preukázané to, že by do roku 2023 (keď žalobca zistil, že vlastníkom pozemku pod\nspornou garážou je žalobca) boli nejaké spory ohľadom užívania spornej garáže žalovanými v 1. a 2.\nrade, a že by žalovaní do uvedenej doby boli žalobcom upozornení na to, že ju užívajú neoprávnene,\nči vyzývaní na jej vypratanie.\n54. Vzhľadom na vyššie uvedené špecifické okolnosti tohto prípadu dospel súd k záveru, že\nv prejednávanej veci je možné akceptovať dobromyseľnosť držby zo strany žalovaných v 1. a 2. aj na\nzáklade neformálneho nadobúdacieho titulu (čo je síce výnimočný prípad, ale súdna prax akceptuje v\nodôvodnených prípadoch aj takéto prípady).\n55. Za tohto stavu súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky\nna potvrdenie vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve žalovaných\nv 1. a 2. rade užívať spornú garáž.\n56. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd žalobu žalobcu o vypratanie parcely registra\nKN-C č. 725 zamietol a vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a 2. rade v celom rozsahu vyhovel.\n57. Už len záverom súd poznamenáva, že v prejednávanej veci starostlivo posudzoval individuálne\nokolnosti daného prípadu aj cez prizmu kogentného ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nzakotvujúceho zásadu súladného výkonu práv s dobrými mravmi, ktoré je v rovine jednoduchého\npodústavného práva odrazom ústavnej požiadavky nájsť spravodlivé riešenie. Ústavnoprávne je teda\nustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka tým miestom, skrz ktoré sú všeobecné súdy povinné\nnechať preniknuť ideu materiálneho právneho štátu do inerpretácie a aplikácie podústavného práva.\nLen napĺňaním idey spravodlivosti právo a prípadne súdy plnia svoju funkciu, pretože ich rozhodnutia sú\nakceptovateľné väčšinovou mienkou. Spravodlivosť totiž sprostredkováva aplikovateľnosť rozhodnutia\npreto, že je univerzálnou hodnotou, lebo každý, aj ten najobyčajnejší človek, má schopnosť rozpoznať,\nčo je a čo nie je spravodlivé. Hlavne v tomto zmysle je spravodlivosť imanentnou kategóriou práva.\n(Nález Ústavného súdu SR z 3. októbra 2012, sp. zn. 1 ÚS 33/2012).\n58. Každé rozhodnutie by malo byť nielen zákonné ale aj spravodlivé. Princíp spravodlivosti\nje jedným z najdôležitejších princípov sporového konania. Spravodlivosť predstavuje koncept\nzahŕňajúci spravodlivosť, rovnosť a spravodlivé zaobchádzanie ktorého obsahom je predovšetkým\n\njeho uplatňovanie vo svetle konkrétnych okolností každého sporového konania. Napriek skutkovým\nokolnostiam, ktoré sa zdajú vzhľadom na zákonnú úpravu pomerne jednoducho preskúmateľné, nemôže\nsúd rozhodnúť bez prihliadnutia na vyšší princíp spravodlivosti, ktorému je v každom súdnom konaní\npotrebné „podriadiť“ rozhodovanie vo veci samej.\n59. To boli podstatné dôvody, ktoré po zohľadnení všetkých okolností daného prípadu, viedli súd\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, naproti tomu po zistení, že boli splnené všetky podmienky na\npotvrdenie vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve žalovaných v 1.\na 2. rade užívať spornú garáž, vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a 2. rade vyhovel.\n60. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n61. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n62. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1\nCSP. Súd žalobu žalobcu zamietol a vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a 2. rade v celom rozsahu\nvyhovel. Úspešnými v tomto konaní boli žalovaní v 1. a 2. rade, preto im súd priznal nárok na náhradu\ntrov konania voči žalobcovi v konaní o žalobe aj v konaní o vzájomnej žalobe s tým, že o výške náhrady\ntrov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku\nna súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.\nOdvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri\nvšeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ\ndomáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do\nuplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť\na dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá\nvykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995\nZ.z.", "vazby": {"stav": {"sz": "13Co/9/2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "038e48ce-b62c-4916-8883-b9a4aed5fd83:6888df63-8311-409f-9e4e-5bb493038e77", "datum": "2026-05-05", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:01400b7d-c73a-4c84-b49c-73ab376801c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 484/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 409, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1"}], "citovane_v": []}