{"guid": "96d58489-c892-46a9-9381-921e7729a14a:04cfe078-9279-46d9-94ab-157b349a2215", "ecli": "ECLI:SK:OSSL:2025:8523200571.9", "spisova_znacka": "3C/51/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 3C/51/2023 z 13. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 13. októbra 2025, sp. zn. 3C/51/2023, ECLI:SK:OSSL:2025:8523200571.9", "identifikacne_cislo": "8523200571", "sud": {"guid": "sud_161", "nazov": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-stara-lubovna"}, "sudca": "JUDr. Emília Mišenková", "sudca_id": 2255, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emilia-misenkova-2255", "datum_vydania": "2025-10-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "10Co/45/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "3a53864d-4c39-486f-8afc-07c8b0bbf558:0f08dc80-1b42-487f-a966-5f6774daa30d", "datum": "2025-12-11", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "nazov": "§ 391 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "nazov": "§ 255 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/04cfe078-9279-46d9-94ab-157b349a2215", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2025:8523200571.9", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2025:8523200571.9", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2025:8523200571.9/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Stará Ľubovňa\n3C/51/2023\n8523200571\n13. 10. 2025\nJUDr. Emília Mišenková\nECLI:SK:OSSL:2025:8523200571.9\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobcov: 1. A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., 2. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B.,\nobaja právne zastúpení: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňová 15,\n811 03 Bratislava –Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Obec Kolačkov, Kolačkov 30, 065\n11 Kolačkov, IČO: 00 329 959, právne zastúpený: JUDr. Gábor Száraz, advokát, Garbiarska 20, 064 01\nStará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie finančnej\nnáhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, takto\nrozhodol:\nŽalovaný má n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a 2. rade\nv rozsahu 100 % s tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť trovy konania žalovanému\nspoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej aj len „žalobcovia“) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa\n17.5.2023 domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 6.000,- eur, eventuálne zo sumy určenej súdom\nna základe znaleckého dokazovania odo dňa 6.5.2023 (vrátane) až do úplného zaplatenia, a to titulom\nfinančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, ako aj náhrady trov konania.\n2. Žalovaný nepovažoval nárok žalobcu za dôvodný ani čiastočne, žiadal žalobu ako nedôvodnú\nzamietnuť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n3. Súd na pojednávaní dňa 17.5.2024 vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením\nlistinných dôkazov založených v spisovom materiáli a pojednávanie odročil na deň 5.6.2024. Na\npojednávaní dňa 5.6.2024 oboznámil spisový materiál a po prednesení záverečného návrhu vyhlásil\ndokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok, ktorým I. zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania\nv zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP a podanie návrhu na Ústavný súd SR na začatie konania o súlade\nprávnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR; II. žalobu zamietol; III. žalovanému priznal\nnárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania\nbude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\n4. Proti rozsudku podali žalobcovia v 1. a 2. rade odvolanie.\n5. Na podklade odvolania žalobcov rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 10Co/46/2024-300\nzo dňa 29.7.2025 tak, že: I.. zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 písm.\nb) CSP a podanie návrhu na Ústavný súd SR na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa\nčl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR; II. potvrdil rozsudok vo veci samej, ktorým žalobu zmietol (výrok II.\n\nrozsudku); III. zrušil rozsudok v jeho napadnutej časti výroku III. o trovách konania a v rozsahu zrušenia\nvrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n6. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí, okrem iného, konštatoval, že súd prvej inštancie svoje\nrozhodnutie ohľadom náhrady trov konania neodôvodnil aj s poukazom na ustanovenie § 257 CSP, preto\nodôvodnenie rozhodnutia v tejto časti nenapĺňa požiadavky ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Nadriadený\nsúd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdiť argumenty žalobcovi pri aplikácií\nustanovenia § 257 CSP a až v prípade, ak zistí, že aplikácia tohto ustanovenia neprichádza do úvahy\nani sčasti, opätovne rozhodne o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP.\n7. Vec bola vrátená súdu prvej inštancie dňa 16.8.2025. Súd zaslal rozsudok odvolacieho súdu\nsporovým stranám na vedomie a zároveň upovedomil sporové strany, že prípadné vyjadrenia, resp.\nnávrhy na doplnenie dokazovania môžu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto písomnosti.\n8. Žalobcovia v 1. a 2. rade, prostredníctvom právneho zástupcu, vo vyjadrení zo 21.8.2025 najprv\ncitovali zákonné ustanovenie § 257 CSP a predniesli rozsiahly teoretický výklad tohto zákonného\nustanovenia. Následne uviedli, že podľa ich názoru súd musí aplikovať právnu normu a to ust. § 255\nods. 1 CSP namiesto ust. § 257 CSP, keďže v danom konaní sú prítomné dôvody osobitného zreteľa\npre nepriznanie náhrady trov konania (bod 13. vyjadrenia žalobcov).\n9. Žalobcovia vidia výnimočné okolnosti naplňujúce ustanovenie § 257 CSP v tom, že:\n(i) iniciovanie tohto sporu podaním žaloby nebolo nedôvodným uplatnením a bránením práva žalobcov,\npretože nárok žalobcov je podľa názoru žalobcov skutočne daný, nie je prekludovaný a nie je premlčaný,\nako nesprávne súd prvej inštancie a odvolací súd uzavreli vo svojich rozsudkoch. Vzhľadom na uvedenú\nnesprávnosť žalobcovia využijú možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku.\n(ii) žalobcovia sú fyzickými osobami, pričom obaja sú dôchodcami, čo mohol súd aj sám zistiť, ak by\nprihliadal na ich vek, pričom ich dôchodok neprevyšuje priemernú výšku dôchodku v SR.\n(iii) podanou žalobou sa žalobcovia domáhajú toho, čo im právo patrí, pričom žalovaný odmieta\nžalobcom zaplatiť odplatu, hoci užíva ich pozemky. Žalobcovia tak nielenže nemajú a nemôžu mať žiadny\núžitok z ich vlastníctva nehnuteľností, ale navyše za obmedzenie ich vlastníckeho práva nedostávali a ani\nnedostávajú od žalovaného žiadnu finančnú náhradu, čo mali súdy nepochybne zohľadniť a vzhliadnuť\nako dôvod osobitného zreteľa.\n(iv) žalobcovia sa snažili a vyvinuli maximálnu snahu k mimosúdnemu urovnaniu, o čom svedčí\naj predžalobná výzva adresovaná zo strany žalobcov žalovanému, nakoľko sa ako fyzické osoby\n- dôchodcovia, snažili vyhnúť súdnemu konaniu so samosprávnym subjektom disponujúcim tak\nekonomickým ako aj právnym oddelením. Nakoľko sa žalovaný nemienil so žalobcami dohodnúť,\nžalobcovia nemali inú možnosť, než podať žalobu na súd.\n(v) žalovaný ako samosprávny subjekt disponujúci vlastným ekonomickým a právnym oddelením, si\nmusel byť dobre vedomý ústavnoprávnej požiadavky, že za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov\npatrí žalobcom primeraná náhrada. Napriek tomu, žalovaný nevyvinul žiadne úsilie na odstránenie krívd\nspôsobených žalobcom, naopak, súd zavádza a predstiera nepodstatné argumenty, len aby žalobcom\nnič nezaplatil, čo žalobcovia taktiež považujú za skutočnosť, ktorú by mal odvolací súd zohľadniť a\npovažovať za dôvod hodný osobitného zreteľa.\n(vi) dôvodom hodným osobitného zreteľa je napokon aj pomerne zložitá právna otázka a právna\nargumentácia, čo vo svojich rozsudkoch potvrdili aj obe súdne inštancie, keďže uznali, že nároky\nžalobcov nie sú z pohľadu súdnej praxe stále exaktne riešené a aj súdna prax sa v právnych otázkach\nprejednávaných v tomto konaní podstatne od seba navzájom odlišovala.\n(vii) ak by súd zaviazal žalobcov k náhrade trov konania žalovanému - ktorý ako samosprávny subjekt\nnetrpí nedostatkom finančných prostriedkov, keď disponuje jednak vlastným majetkom, ktorý sama\nspravuje za podmienok určených v zákone, a ktorá je taktiež ale podporovaná aj z prostriedkov zo\nštátneho rozpočtu, žalobcovia by sa tak dostali do prakticky pre nich likvidačnej situácie, pričom žalovaný\nby mal v rukách exekučný titul, čím by sa, ak by pristúpil k vymáhaniu týchto trov, žalobcova už teraz\nmimoriadne nepriaznivá finančná a sociálna situácia ešte viac prehĺbila.\n(viii) súd by mal zohľadniť aj osobu žalovaného – samosprávny subjekt podporovaný aj prostriedkami\nzo štátnych rozpočtov. Z verejne dostupných zdrojov žalobcovia poukazujú na majetkovú situácie obce\nKolačkov (žalovaného), pričom Obec Kolačkov v roku 2023 dosiahla celkové výnosy v rozsahu až 1,10\nmil. eur a v roku 2024 tiež 1,09 mil. eur. Teda kým žalovaný by si nezaplatenie trov konania ani len\n\nnevšimol pri tak veľkých výnosoch, úhrada trov konania by žalobcov zruinovala, čo je taktiež dôvod\nhodný osobitného zreteľa.\nV zmysle všetkých vyššie uvedených skutočností majú žalobcovia za to, že sú naplnené všetky\npredpoklady v zmysle ust. § 257 CSP na to, aby odvolací súd nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov\nprvoinštančného konania, nakoľko takéto rozhodnutie by okrem vyššie uvedených\n10. Žalovaný vo vyjadrení zo 18.9.2025 uviedol, že k priznaniu náhrady trov konania sa náležite v\npredmetnom spore vyjadroval písomne a aj na pojednávaniach, ktorých sa zúčastnil v predmetnej veci.\nJen nesporné, že žalobcovia zapríčinili toto konanie tým, že podľa názoru žalovaného podali na súd\nnepodloženú žalobu, ktorú podľa názoru žalovaného má rozhodovať iný súd a tento nárok bol v čase\njeho podania dávno premlčaný. Uvedený žalobcami uplatňovaný nárok nebol od počiatku ani náležite\nodôvodnený a podložený. Takéto konanie žalovaných nie je jediným konaním voči žalovanému. Žalobca\nv 1. rade (vo vyjadrení tu, aj v nasledujúcom texte zrejme omylom uvádzané „žalovaný v 1. rade“, pozn.\nsúdu) bol v minulosti svojim konaním právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin podľa § 286 ods.\n1, písm. c/ Trestného zákona v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa, sp. zn.\n8T/9/2022. Žalobca v 1. rade počas vyhlásenej mimoriadnej situácie bránil zložkám zabezpečiť pre Obec\nKolačkov pitnú vodu, ktorej samotným občanom a obyvateľom je samotný žalobca v 1. rade a žalobkyňa\nv 2. rade. Žalovaný podotýka, že ide o rodených obyvateľov Obce Kolačkov. Žalobca v 1. rade A. B. bol\nochotný si ľahnúť pod stroje počas vyhlásenej mimoriadnej situácie, na čo ho museli viackrát príslušníci\npolície vyzvať, aby vstal, následne policajti začali konať a zodvihli ho zo zeme, aby prizvané osoby\nmohli pokračovať v zabezpečovaní dodávok pitnej vody v Obci Kolačkov počas vyhlásenej mimoriadnej\nsituácie. Tieto konania žalobcov sú účelové s cieľom, že mienia tieto pozemky odpredať za cenu, ktorá\nnie je Obcou Kolačkov akceptovateľná. V čase kúpy žalobcovia veľmi dobre vedeli, čo kupujú, pretože\nnielenže boli obyvateľmi Obce Kolačkov ale týmito boli aj ich rodičia a starí rodičia. Vzhľadom na vyššie\nuvedené skutočnosti je žalovaný toho právneho názoru, že žalobcovia nespĺňajú podmienky ustanovenia\n§ 257 CSP a preto navrhol, aby súd aplikoval ustanovenie § 255 CSP a priznal žalovanému náhradu\ntrov konania v rozsahu 100%.\n11. Nakoľko rozsudok tunajšieho súdu č.k. 3C/51/2023-201 zo dňa 5.6.2024 vo veci samej (výrok\nII.: Žalobu zamieta) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 10Co/46/2024-300 zo\ndňa 29.7.2025 (výrok II.: Potvrdzuje rozsudok vo veci samej, ktorým žalobu zamietol), nadobudol\nprávoplatnosť dňom 3.9.2025, predmetom konania ostalo už len rozhodnutie o trovách konania, v ktorej\nčasti odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu (výrok III.) zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie.\n12. Keďže ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie\nsú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva v tomto štádiu konania už neprevyšuje 2.000,- eur,\npojednávanie nebolo potrebné podľa § 177, ods. 2, písm. a/ CSP nariaďovať. Podľa § 219 ods. 3\nCSP bolo na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 10.9.2025 zverejnené oznámenie, že dňa\n13.10.2025 o 9.00 hod. bude vo veci bez nariadenia pojednávania vyhlásený rozsudok v zmysle § 219\nods. 3 CSP.\n13. V rámci rozhodovania v časti rozsudku zrušenej odvolacím súdom a vrátenej na ďalšie konanie,\nt.j. o nároku na náhradu strov konania, sa súd oboznámil s vyjadreniami sporových strán podanými\nv odvolacom konaní, ďalej s vyjadrením žalobcov v 1. a 2. rade zo dňa 21.8.2025, s vyjadrením\nžalovaného zo dňa 18.9.2025, ako aj s celým spisovým materiálom a dospel k nasledovným zisteniam\na právnym záverom:\n14. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\n15. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo\nveci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne\nvysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n16. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n\n17. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n18. Pre rozhodovanie o náhrade trov konania platí zásada zodpovednosti za výsledok a zásada\nzodpovednosti za zavinenie, t.j. úspešná strana sporu má v zásade vždy nárok na náhradu trov konania.\n19. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku z tejto zásady. Súd výnimočne neprizná náhradu trov\nkonania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú\nstranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím\nzavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov\nkonania podľa ust. § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to existenciu dôvodov\nhodných osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné\nokolnosti zákon však už bližšie nešpecifikuje.\n20. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo\nurčitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania\nalebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda\nna ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa\nuplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07\nči I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného\nsúdu ČR, III. ÚS 727/2000).\n21. V prejednávanej veci súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamietol v celom rozsahu, preto v zmysle\nzásady úspechu v konaní žalovanému, ako strane plne úspešnej v tomto konaní, patrí v zmysle § 255\nods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.\n22. V predmetnej veci sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali aplikácie ustanovenia § 257 CSP pri\nrozhodnutí súdu o trovách konania, nakoľko, podľa ich názoru, existujú tu dôvody hodné osobitného\nzreteľa, ktoré majú spočívať o. i. v tom, že:\n(i) nárok žalobcov, podľa ich názoru, nie je prekludovaný a nie je premlčaný, ako to nesprávne uzavreli\nprvoinštančný aj odvolací súd vo svojich rozhodnutiach;\n(ii) žalobcovia sú fyzickými osobami, pričom sú obaja dôchodcami, čo mohol súd aj sám zistiť, ak by\nprihliadal na ich vek, pričom ich dôchodok neprevyšuje priemernú výšku dôchodku v SR;\n(iii) žalobcovia nielenže nemajú a nemôžu mať žiadny úžitok z ich vlastníctva nehnuteľnosti, ale navyše\nza obmedzenie ich vlastníckeho práva nedostávali a ani nedostávajú od žalovaného žiadnu finančnú\nodmenu;\n(iv) žalobcovia sa snažili a vyvinuli maximálnu snahu k mimosúdnemu urovnaniu;\n(v) dôvodom hodným osobitného zreteľa má byť aj pomerne zložitá právna otázka a právna\nargumentácia;\n(vi) súd by mal zohľadniť aj osobu žalovaného – samosprávny subjekt podporovaný aj zo štátnych\nrozpočtov, ktorý v roku 2023 dosiahol celkové výnosy v rozsahu 1,10 mil. eur a v roku 2024 tiež 1,09\nmil. eur. Teda kým žalovaný by si nezaplatenie trov konania ani len nevšimol, tak úhrada trov konania\nby žalobcov zruinovala.\nS poukazom a uvedené argumenty žalobcovia navrhli, aby súd o trovách konania rozhodol v zmysle §\n257 CSP tak, že žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\n23. Náhrada trov civilného konania je koncipovaná a priori na zásade úspechu v spore a vzťahuje sa\nna všetky druhy konaní. Civilný sporový poriadok obsahuje špeciálne ustanovenia pre spory s ochranou\nslabšej strany (kam prejednávaná vec nepatrí), avšak ani tieto nie sú vyňaté spod všeobecných pravidiel\nnáhrady trov konania podľa zásady úspechu.\n24. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP)\naj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej\nstrane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým\nna základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne\nreštriktívneho výkladu § 257 CSP a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“.\n\nDôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne a výklad\ntýchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry súdov (pozri k\ntomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo/67/2010 či sp. zn.\n3MCdo/46/2012) ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho\nvoľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,\nči v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné\npri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Pri skúmaní, či existujú dôvody\nhodné osobitného zreteľa, treba prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov,\nprocesný postoj účastníkov, a to na obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu\nnárokov, pričom hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá\njej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu\nzodpovednosti za výsledok sporového konania (I. ÚS 118/2017, I. ÚS 269/2018).\n25. Strana, ktorá sa domáha aplikovania výnimky zo všeobecných pravidiel pri rozhodovaní o trovách\nkonania, v zásade musí nielen tvrdiť, ale aj preukazovať, že na jej strane nastali okolnosti hodné\nosobitného zreteľa (§ 257 CSP). Dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), ktoré sa týkajú\nsociálnych pomerov strany dovolávajúcej sa aplikácie výnimky zo všeobecných pravidiel pri rozhodovaní\no trovách konania, sú mnohokrát pre druhú stranu mimo možnosti jej poznania a okamžitej reakcie, preto\nv tomto prípade informačný deficit žalobkyne týkajúci sa majetkových pomerov žalovaných je povinná\npreklenúť tvrdením a zároveň preukázaním takých okolností strana domáhajúca sa aplikácie výnimky.\n(porov.: uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 411/2024 zo dňa 27.8.2024, zverejnené v Zbierke\nrozhodnutí Ústavného súdu SR pod č. 27/2024).\n26. V prejednávanej veci žalobcovia za jeden z dôvodov hodného osobitného zreteľa považujú\nskutočnosť, že obaja sú dôchodcami a že ich dôchodky nepresahujú výšku priemerných dôchodkov\nv Slovenskej republike. V tejto súvislosti súd konštatuje, že uvedená skutočnosť, t. j. že žalobcovia\nsú starobnými dôchodcami, sama o sebe nemôže byť automaticky považovaná za dôvod hodný\nosobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval nepriznanie nároku na náhradu trov konania v spore\núspešnému žalovanému, keďže ide o objektívnu okolnosť na strane žalobcov. Zároveň súd poukazuje\nna to, že ak by vo všetkých konaniach postupoval podľa argumentov žalobcov (dôchodkový vek sporovej\nstrany), znamenalo by to neuloženie povinnosti nahradiť trovy konania vždy, ak je stranou konania\nosoba vyššieho veku, resp. dôchodcom, čo súd považuje za neakceptovateľné. Je pravdou, že pri\núvahe o aplikácii ustanovenia § 257 CSP zvažuje súd osobné, sociálne ako aj majetkové pomery\nstrán sporu, avšak len samotný argument, že žalovaní poberajú starobný dôchodok, nemožno sám o\nsebe považovať za preukázanie ich nepriaznivých majetkových pomerov bez toho, aby svoje majetkové\npomery akýmkoľvek spôsobom preukázali. Zo spisu nijak nevyplýva, že by finančné a majetkové pomery\nžalobcov boli tak kritické, že by objektívne neboli schopní uhradiť trovy konania protistrany, resp. že by sa\nv dôsledku toho mali dostať do neprijateľne nepriaznivej sociálnej situácie (pozri aj uznesenie Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 2Co/57/2025 zo dňa 20.5.2025, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 12Co/31/2019 zo dňa 17.7.2019).\n27. Navyše tvrdenia žalobcov o ich nepriaznivých osobných, sociálnych a majetkových pomeroch,\npredostreté súdu v odvolaní proti rozsudku zo dňa 27.8.2024 a následne aj vo vyjadrení zo dňa\n21.8.2025, ostali len v rovine tvrdení, bez ich podloženia relevantnými dôkazmi (napr. rozhodnutie o\nvýške starobného dôchodku, špecifikácia výdavkov a nákladov na domácnosť, na lieky, na zdravotnícke\npomôcky a pod.). Na tomto mieste súd opätovne zdôrazňuje, že sporová strana, ktorá sa dožaduje\naplikácie § 257 CSP, v zásade musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že na jej strane existujú okolnosti\nhodné osobitného zreteľa.\n28. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že žalobcovia síce k podaniam označeným v predchádzajúcom\nodseku nepripojili žiadne dôkazy preukazujúce ich majetkové a finančné pomery, avšak súd z obsahu\nspisu zistil, že žalobcovia v tomto konaní spolu so žalobou podali aj návrh na oslobodenie od súdnych\npoplatkov a na výzvu súdu predložili listiny preukazujúce ich majetkové a finančné pomery, ako aj ich\npreukázateľné výdavky. O tomto návrhu rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 3C/51/2023-62 zo dňa\n20.10.2023 tak, že žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade nepriznal oslobodenie od súdneho poplatku\nv celom rozsahu. V tomto rozhodnutí súd podrobne rozpísal zistenia, ku ktorým dospel po skúmaní\npríjmov, výdavkov a majetkových pomerov žalobcov a dospel k záveru, že: „Vzhľadom na všetky súdom\nverifikované okolnosti tvrdené žalobcami nie je možné konštatovať celkovú nemajetnosť a sociálne slabú\n\nsituáciu žalobcov do miery, ktorá by súd oprávňovala zbaviť ich zákonnej povinnosti splniť si poplatkovú\npovinnosť v predmetnom súdenom konaní. Celková majetková situácia žalobcov nenasvedčuje tomu,\nže by neboli objektívne schopní zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu, prípadne, že by splnenie\npoplatkovej povinnosti vážnejším spôsobom negatívne a citeľne ovplyvnilo ich celkovú situáciu a viedlo\nk ich existenčnému ohrozeniu“. (v podrobnostiach viď uznesenie v tejto veci č.k. 3C/51/2023-62 zo dňa\n20.10.2023 na č.l. 62 a nasl. spisu).\n29. K tvrdeniam žalobcov, že podanie žaloby nebolo nedôvodným uplatnením a bránením práva\nžalobcov, pretože ich nárok, podľa ich názoru, nie je premlčaný a prekludovaný, ako nesprávne uzavreli\nsúdy oboch inštancií vo svojich rozhodnutiach, súd uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým\nbola žaloba žalobcov zamietnutá, bol potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu, teda uvedené rozsudky\nsú právoplatné. Skutočnosť, že sa žalobcovia s týmito rozsudkami nestotožňujú a zvažujú možnosť\npodania mimoriadneho opravného prostriedku, nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa\npre aplikáciu § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania. Platí totiž princíp zachovania právnej istoty\nstrán sporu v existenciu právoplatného rozhodnutia v ich veci.\n30. Ďalšie argumenty žalobcov, t.j. že žalovaný nevyvinul žiadne úsilie na odstránenie krívd\nspôsobených žalobcom, že má ísť o zložitú právnu otázku a právnu argumentáciu, a že žalovaný je\nsamosprávny subjekt podporovaný aj prostriedkami zo štátnych rozpočtov, sú pre rozhodnutie o náhrade\ntrov konania právne irelevantné.\n31. S poukazom na uvedené dôvody súd vyhodnotil, že v posudzovanej veci na strane žalobcovi nie\nsú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.\n32. Súd preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval v zmysle § 255 ods. 1\nCSP. Pokiaľ teda súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade v celom rozsahu zamietol, čiže úspešnou stranou\nv konaní bol žalovaný a súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania nezhliadol na strane žalobcov\nexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, niet zásadne\nprekážok, aby pri rozhodovaní o trovách konania nepoužil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.\n33. Z uvedených dôvodov súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a 2.\nrade v rozsahu 100 % s tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť trovy konania žalovanému\nspoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho\nStará Ľubovňa.\n\ndoručenia, na Okresný súd\n\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).\nPodľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3\n\nCSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok).", "vazby": {"stav": {"sz": "10Co/45/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "3a53864d-4c39-486f-8afc-07c8b0bbf558:0f08dc80-1b42-487f-a966-5f6774daa30d", "datum": "2025-12-11", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:82617d28-bf64-4fc8-a1e8-214802fa5ac9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.411.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 411/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 411/2024 z 27. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-27", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.411.2024.1"}, {"guid": "ussr:25cc8446-8ff2-4a64-bdea-336f944d4934", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.269.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 269/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.269.2018.1"}, {"guid": "ussr:56b1a6ac-c292-494d-923f-e83e1e3e7bfd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.118.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 118/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/2017 z 8. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-08", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.118.2017.1"}, {"guid": "ussr:0a034a32-4b8d-4a4d-a746-80593d2b7f28", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 292/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 292/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 345, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a034a32-4b8d-4a4d-a746-80593d2b7f28"}, {"guid": "305f1990-92ab-41f9-b79f-16e5c7c44334:c92e5245-669a-4a4d-8b21-21b0bfbf15f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1", "spisova_znacka": "3MCdo/46/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/46/2012 z 8. 1. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-01-08", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1"}, {"guid": "02b0647c-491c-4696-beec-741c5bdd433a:bf89f7a7-087d-4ed8-b3c8-dc12fbf79743", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7824201999.1", "spisova_znacka": "2Co/57/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/57/2025 z 20. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-05-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7824201999.1"}, {"guid": "96b8efca-9f67-4e10-9ff1-72e909d1c7c5:2de67324-3ce1-495f-8c42-99535a693801", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6217205782.1", "spisova_znacka": "12Co/31/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/31/2019 z 16. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-07-16", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6217205782.1"}], "citovane_v": []}