{"guid": "a5cc2b17-0493-4a63-b7f7-b5ec3fb0014d:4a29c44a-ad0d-40f9-aabf-35ee17b94eb4", "ecli": "ECLI:SK:OSSL:2025:8509203528.6", "spisova_znacka": "5Er/343/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5Er/343/2009 z 30. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa z 30. apríla 2025, sp. zn. 5Er/343/2009, ECLI:SK:OSSL:2025:8509203528.6", "identifikacne_cislo": "8509203528", "sud": {"guid": "sud_161", "nazov": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-stara-lubovna"}, "sudca": "Mgr. Vladimír Gurka", "sudca_id": 2674, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-vladimir-gurka-2674", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "25CoEk/11/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "3a9c5bfe-5179-4523-9391-7138bea4b9fb:b3b02626-9bf8-48ee-9afa-d33b98c2656a", "datum": "2025-08-19", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a29c44a-ad0d-40f9-aabf-35ee17b94eb4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2025:8509203528.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2025:8509203528.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2025:8509203528.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Stará Ľubovňa\n5Er/343/2009\n8509203528\n30. 04. 2025\nMgr. Vladimír Gurka\nECLI:SK:OSSL:2025:8509203528.6\n\nUznesenie\nOkresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s .r. o, so sídlom Pribinova\n25, 811 09 Bratislava, IČO : 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX,\nXXX XX C., o vymoženie 336,59 eur s príslušenstvom takto\nrozhodol:\nI. Súd v y h l a s u j e exekúciu vedenú pod sp. zn. 5Er/343/2009 (EX 8715/09) za neprípustnú a zastavuje\nju.\nII. Súd povinnému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nIII. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubecovi trovy\nexekúcie, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nIV. Súd z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.\nodôvodnenie:\n1. Oprávnený návrhom spísaným do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. dňa\n24.08.2009 požadoval vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému vo výške 336,59\neur s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu,\nktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská\nrozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno, Bratislava, sp. zn. SR 06123/09 zo dňa 06.07.2009.\n2. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 5Er/343/2009-38 zo dňa 03.03.2010 zastavil exekučné\nkonania v časti istiny vo výške 160,66 euro, v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo\nsumy 326,64 eur od 23.01.2009 do zaplatenia a v časti vymoženia trov oprávneného vzniknutých\nv rozhodcovskom konaní vo výške 132,14 eur a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, rozhodol\no trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Predmetné uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 8.9.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 15CoE\n28/2010 zo dňa 02.07.2010.\n3. Okresný súd Stará Ľubovňa poverením zo dňa 17.09.2010 č. 5710 019808* poveril súdneho\nexekútora vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného uloženej povinnosti\n175,93 eur, trov oprávneného v exekučnom konaní 16,50 eur a trov právneho zastúpenia oprávneného\n47,10 eur a trov exekúcie.\n4. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 5Er/343/2009-55 zo dňa 06.09.2013 zastavil exekúcie,\nrozhodol, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania a rozhodol, že o trovách\nsúdneho exekútora súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia. Vychádzal zo zistenia, že\nv posudzovanej veci je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného\nspoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. sp. zn. SR 06123/09 zo dňa 6.7.2009. Po oboznámení\n\nsa s obsahom spisu a dokladov v ňom založených zistil, že opravený a povinný uzavreli dňa 13.08.2008\nzmluvu o úvere a ich vzťah posúdil ako spotrebiteľský. Uvedené skutočnosti ho viedli k tomu, že\npodrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený\ninštitút neprijateľných podmienok. Uvedené skutočnosti zrejmé z exekučného titulu viedli súd k tomu,\nže preskúmal exekučný titul, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej\nzmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy\nnespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa\n(§ 53 ods. 1 Obč. zákonníka). Zároveň citoval zákonné ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002\nZ. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) a uviedol, že uvedené ustanovenie zakotvuje v sebe osobitný\nprieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu\nrozhodnutia. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský\nrozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v\ntomto ustanovení aj čo do jeho správnosti. V rámci tohto preskúmania môže exekučný súd samostatne\nposúdiť, či je vec spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, či v tej istej veci bolo už vydané\nprávoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej\nrozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené\nalebo priečiace sa dobrým mravom. Pokiaľ je zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve v hrubom\nnepomere v neprospech spotrebiteľa, takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by\ntakouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije,\nv takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom\nrozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý\nsvoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Poukázal na to, že rozhodcovská\ndoložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,\nznemožňuje voľbu spotrebiteľa, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom\nsúde. Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom\nna jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo\npodrobiť sa všetkým Všeobecným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal\noprávnený ako dodávateľ prvý. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcom\nviedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú\nustanovenia § 52 a nasl. Obč. zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného dospel\nk záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami,\nnajmä § 52 a nasl. Obč. zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Preto s\npoukazom na citované zákonné ustanovenia exekúciu zastavil v celom rozsahu.\n5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie a zároveň alternatívne navrhol,\naby súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil a Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267\nZmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktorých presnú formuláciu uvádza v\núvode dôvodov podaného odvolania. V ďalšej časti rozsiahlych dôvodov odvolania vytýka súdu I. stupňa,\nže svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, rozhodol nad rámec zverenej\nprávomoci, nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, nedostatočne zistil\nskutkový stav a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyslovil názor, že pokiaľ\nexekučný súd založil svoje rozhodnutie na aplikácii smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách, musela byť táto aplikácia založená na správnej interpretácií,\nktorá neodporuje interpretácii uskutočnenej Súdnym dvorom EÚ. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora\nEÚ zo dňa 21.2.2013 sp. zn. C-472/11 Banif Plus Bank Zrt proti D. D., E. D., v ktorom Súdny dvor\nvyslovil, že zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti nepriznáva každému účastníkovi konania len\nprávo oboznámiť sa s listinami a pripomienkami predkladanými súdu protistranou a vyjadrovať sa k\nnim, ale tiež zahŕňa právo účastníkov konania oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom\nuplatňovaným súdom „ex offo“, na ktorých chce súd založiť svoje rozhodnutie. Tvrdí, že všeobecný\nsúd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k\nopätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná\nnemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, akoby bol exekučný\ntitul zrušený. Pripomína, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd\npreskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Právoplatný\nrozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a preto exekučný súd musí\ns takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu; to znamená, že exekučný\nsúd je rovnako viazaný rozsudkom rozhodcovského súdu, ako je viazaný rozsudkom všeobecného\n\nsúdu. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora\nna vykonanie exekúcie exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové\na právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku súdu rozhodcovského. Exekučný súd\nnedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Nesúhlasí s názorom\nprvostupňového súdu, že v prejednávanom prípade rozhodcovská doložka je neplatná pre rozpor s\ndobrými mravmi. Exekučný súd je oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským súdom\nje v súlade s dobrými mravmi, nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Ak by napriek\ntomu odvolací súd usúdil, že exekučný súd je oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, tvrdí,\nže táto je platná. Od 1.1.2008 je za neprijateľnú podmienku považované ustanovenie zmluvy, ktoré\nvyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby všetky spory s dodávateľom\nriešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V prejednávanom prípade je však účastníkom zmluvy daná\nmožnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo na riadny súd. Možnosť voľby účastníkmi\ndojednaná bola, preto nejde o neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ OZ.\nPoukazuje na to, že exekúcia už bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a\nplatného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným.\nSúd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu\nna vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Súd môže podľa ustanovenia § 44 ods. 2\nEP vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou\ninterpretáciou ust. § 45 ZoRK dbajúc na existenciu ustanovenia § 40 a nasl. ZoRK len v spojení s\nrevíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré je prílohou. Ak exekučný súd uskutočňuje\nrevíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej istoty a princípom\nochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, čím porušuje základné práva účastníkov\nexekučného konania, najmä právo na súdnu ochranu, na spravodlivý súdny proces, právo vlastniť\nmajetok. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného\ntitulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Od vydania exekučného\ntitulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti,\nktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Vzhľadom na uvedené považuje rozhodnutie súdu o zastavení\nexekúcie za neprípustné a nezákonné.\n6. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 13CoE/4/2014-87 zo dňa 31.3.2014 zrušil uznesenie súdu\nprvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia zároveň krajský súd uviedol,\nže súd prvého stupňa nemohol zastaviť exekúciu s odkazom na § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002\nZ. z., pretože takýto postup je možný len vo vzťahu k rozhodcovského rozsudku, nie k doložke. Ak\nsúd chcel zastaviť exekúciu z dôvodu neplatnej (neprijateľnej) rozhodcovskej zmluvy (doložky), mal\npostupovať podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Zároveň zaviazal súd prvého stupňa\nrozhodnúť aj o návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c)\nOSP a Čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ.\n7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku upravujúceho prechodné ustanovenia k úprave účinnej\nod 01.04.2017 (zákon č. 2/2017 Z. z.), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné\nkonania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.\n8. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj\nvykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.\n9. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský\nrozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný\npodľa osobitných predpisov.\n10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za\nneprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.\n11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.\n12. Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej\nexekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie. Vychádzal pritom\naj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 09.12.2010, sp. zn. II.ÚS\n545/2010–15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu,\n\nv ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na\nvykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už\nzačaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania\nako aj bez návrhu. V tejto rozhodovacej línii pokračoval Ústavný súd SR aj v ďalšej rozhodovacej činnosti\n(porovnaj IV.ÚS 55-2011, I. ÚS 650/2022, či III.ÚS 72/2024).\n13. V danej veci je zrejmé, že vzťah medzi účastníkmi tohto konania vznikol na základe zmluvy o\núvere zo dňa 13.8.2008, keď oprávnený postupoval pri uzatváraní a poskytnutí úveru ako dodávateľ a\npovinný ako spotrebiteľ. Exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym\nrozhodcovským súdom zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava sp. zn. SR\n06123/09 zo dňa 6.7.2009. Nespotrebiteľský charakter zmluvy, teda že úver bol poskytnutý na výkon\npodnikateľskej činnosti, resp. výkon povolania povinnej, oprávneným v konaní preukázaný nebol. Je\npreto potrebné právny vzťah účastníkov konania posúdiť ako spotrebiteľský v zmysle predpokladov §\n52 a nasl. Občianskeho zákonníka.\n14. Súd je počas celého konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie\nprebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky) a v prípade zistenia, že nie\nsú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu\naj bez návrhu zastaviť (uznesenie Ústavného súdu SR z 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15).\nSúdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej\na materiálnej. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že medzi oprávneným a povinným ide o\nspotrebiteľský vzťah a je preto na mieste dôsledná aplikácia ochrany spotrebiteľa. V spotrebiteľských\nveciach v konkrétnych súvislostiach princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) ustupuje\ndôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012). To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského\nkonania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej\nzmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň\npovinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku\nv tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu\nnevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z\nprincípu ochrany práv spotrebiteľa.\n15. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť\nprejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali\ntakúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva v minulosti vyjadrila len v podobe\nrozhodcovskej doložky, ktorá splývala s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve alebo ide o\nformulárovú zmluvu pripravenú vopred dodávateľom. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami\nje predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu\nsúkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový\nkvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.\n16. Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo\nnajmä v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka), pričom v znení účinnom od 1.1.2008 v § 53 ods. 4\npísm. r) za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve považoval aj ustanovenia, ktoré vyžadujú\nv rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne\nv rozhodcovskom konaní. Takisto Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 2 za individuálne dojednané\nzmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom\nzmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.\n17. V danom prípade rozhodcovská doložka nebola dojednaná v osobitnej zmluve, ale bola uvedená len\nvo všeobecných podmienkach poskytovania úveru (ďalej aj VPPÚ). Tak u samotnej zmluvy o úvere, ako\naj u VPPÚ pritom išlo o formulárové listiny, ktorá oprávnený používal pri svojej podnikateľskej činnosti\na ktoré spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Táto rozhodcovský doložka je písaná drobným\npísmom, začína približne v strede bodu 17 VPPÚ, teda nie je ani písaná ako samotný odsek, pričom túto\nsi spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými\npodmienkami, čiže mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam\nupravených v zmluve a všeobecných podmienkach. Znenie tejto doložky pritom núti spotrebiteľa podrobiť\nsa rozhodcovskému konaniu, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súdu (súdu sú z úradnej\n\nčinnosti známe iba prípady, keď bol žalobcom oprávnený). Rozhodcovskú doložku v tomto znení,\nktorá bola spotrebiteľovi v podstate nanútená, keďže nemal možnosť ju odmietnuť, súd považuje na\nneprijateľnú podmienku. Takisto miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a\ndostupnosti, nakoľko rozhodcovský súd sa nachádza na druhom konci republiky a o poučení spotrebiteľa\no rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky.\n18. Súd k veci ešte poznamenáva, že zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom\nkonaní aj v spotrebiteľských veciach, súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva,\nresp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda\nako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná\nvôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o\ntom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej doložky nevyplýva, že by\npovinný vôbec mal možnosť voľby a ak by ju aj mal (čo súd nemal preukázané), z predložených listín\nnevyplýva, že by sa povinnému poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená\nriešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. V rozhodcovskej doložke absentujú\nakékoľvek informácie o skutočne podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania,\nktoré sú potrebné pre naozaj slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr. o záväznosti\nrozhodcovského rozsudku, voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný prostriedok v zmysle\ndvojinštančnosti konania (ako je tomu napr. v súdnom konaní pred všeobecnými súdmi, keď rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa môže na základe odvolania preskúmať druhostupňový súd), alebo o tom, že\ntouto dohodou sa riešenie sporov prenáša na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom\nprocesnom postupe rozhodcovského súdu a o právach a povinnostiach povinného v prípadnom\nrozhodcovskom konaní. Je len ťažko si predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke, ak\nspotrebiteľ nepozná jej obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským súdom.\nZ úradnej činnosti súdu sa javí, že predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu,\nkeď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa\nzneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Takéto postupy je podľa názoru\nsúdu možné označiť za nekalé obchodné praktiky, pričom na tomto nič nemení technika predkladania\nrozhodcovských zmlúv, resp. doložiek – t.j. či inkorporovanie doložky do zmluvy alebo všeobecných\nzmluvných podmienok alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste\n(hárku) papiera.\n19. Takúto rozhodcovskú doložku dohodnutú za vyššie uvedených okolností spolu s absenciou\nindividuálnosti jej dojednania súd považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku. Takéto dojednanie\npodľa názoru súdu dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech\nspotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho\nzákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť (porovnaj napr. aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k.\n26CoE/7/2019-130 zo dňa 28.10.2019 tak vo vzťahu k neplatnosti rozhodcovskej doložky nedohodnutej\nindividuálne, ako aj vo vzťahu potreby prihliadať na túto skutočnosť súd v každom štádiu exekučného\nkonania). Za takéhoto stavu potom vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nemal právomoc, čo je jednou zo\nzákladných podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu.\n20. Vzhľadom k tomu súd rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 06123/09 zo dňa 6.7.2009 vyhodnotil\nz vyššie uvedených dôvodov ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho\npokračovania v exekúcii na jeho podklade, danú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň v súlade s\nvyššie citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.\n21. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v\nkonaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.\n22. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP), o nároku na\nnáhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n23. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov\nkonania protistrane.\n24. O náhrade trov exekučného konania medzi účastníkmi tohto konania súd rozhodol postupom\npodľa už vyššie citovaného ustanovenia § 9a ods. 1 EP a § 256 ods. 1 tak, že povinnému náhradu\n\ntrov konania nepriznal. Procesné zavinenie zastavenia exekúcie je na strane oprávneného, keďže\nneplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez\nprávomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej\nzmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli preto splnené\npodmienky na vykonanie exekúcie. Preto oprávnený by mal povinnému nahradiť trovy tohto konania,\navšak povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že\nby mu nejaké vznikli. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli je v súlade s čl.\n17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť\npriamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018\nz 28.2.2018, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).\n25. Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť\nnahradenie nevyhnutných trov exekúcie.\n26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do\n60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n27. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 1 EP a § 262 ods. 2 CSP a priznal náhradu\ntrov exekúcie súd exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubecovi (ako nástupcovi súdneho exekútora JUDr.\nRudolfa Krutého, PhD., ktorý bol dňa 31.10.2023 odvolaný z funkcie) voči oprávnenému, keďže\noprávnený zavinil zastavenie exekúcie. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti\ntohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (aj s prihliadnutím na skutočnosť,\nže súd nemá v čase rozhodovania vyčíslenie trov súdneho exekútora)\n28. Súd sa zaoberal aj návrhom oprávneného na prerušenie konania za účelom položenia otázok\nSúdnemu dvoru EÚ. Oprávnený síce podal uvedený návrh v rámci vyššie popísaného odvolania,\nteda ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (konkrétne podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP).\nVzhľadom na skutočnosť, že od 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok a OSP bol\nzrušený, súd uvedený návrh posúdil už podľa aktuálne platného a účinného CSP, a to konkrétne podľa\n§ 162 ods. 1 písm. c) CSP, ktoré svojím obsahom zodpovedá pôvodnému § 109 ods. 1 písm. c) OSP,\na to aj vzhľadom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017.\n29. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho\nkonania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská\nrepublika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí\nministerstvu spravodlivosti\n30. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) Súdny dvor Európskej únie má\nprávomoc vydať rozhodnutie o otázkach, ktoré sa týkajú a) výkladu zmlúv, b) platnosti a výkladu aktov\ninštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie.\n31. Čl. 267 ZFEÚ poskytuje vnútroštátnym súdom možnosť a v prípade potreby im ustanovuje povinnosť\npodať návrh začatie prejudiciálneho konania, keď súd či už z vlastného podnetu alebo na návrh\núčastníkov konania konštatuje, že podstata sporu obsahuje otázku, ktorú treba vyriešiť, spadajúcu pod\nprvý odsek citovaného článku. Vnútroštátne súdy majú čo najširšiu možnosť obrátiť sa na Súdny dvor, ak\nsa domnievajú, že konanie, ktoré na nich prebieha, obsahuje otázky týkajúce sa výkladu alebo posúdenia\nplatnosti ustanovení práva Únie vyžadujúceho si rozhodnutie z ich strany (rozsudok zo dňa 16.1.1974\nReinműhlen - Dűsseldorf, 166/73, Zb. s. 33, bod 3 a rozsudok z 10.7.1997 - 261/95, Zb. s. I - 4025,\nbod 20).\n32. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, a tento súdny orgán\nusúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor\nEurópskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym\norgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je\ntento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.\n\n33. Ustanovenie procesných podmienok, ktoré sa uplatňujú pri prejednávaní a rozhodovaní, je\nvecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu podľa zásady procesnej autonómie\nčlenských štátov, pod podmienkou, že takéto pravidlá nie sú menej priaznivé ako pravidlá upravujúce\nobdobné situácie vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie), a že nevedú k faktickej nemožnosti alebo\nnadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom Únie (zásada efektivity) (napr.\nrozsudok zo dňa 7.1.2004, Wells C - 201/02 Zb. s. I. - 723, bod 65).\n34. Súdny dvor definoval tri situácie, za ktorých súdny orgán, proti rozhodnutiam ktorého nemožno\npodať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, nie je povinný položiť prejudiciálnu otázku. Tieto\nsituácie sú opísané v rozsudku Cilfit / Ministero della Sánitá zo dňa 6.10.1982 283/81, Zb. s. 3415,\nbody 10 a 11. Jedná sa o situáciu, ak otázka nie je relevantná, t.j. v prípadoch, kedy odpoveď na ňu\nnemôže mať, bez ohľadu na to, aká by bola, žiadny vplyv na výsledok sporu. Druhou situáciou je taká,\nak je vzniknutá otázka vecne zhodná s otázkou, o ktorej sa už rozhodlo v prejudiciálnom konaní v\nanalogickom prípade alebo ak sporná právna otázka už bola vyriešená ustálenou judikatúrou Súdneho\ndvora bez ohľadu na povahu konania, z ktorého vzišla táto judikatúra, dokonca aj v prípade, kedy otázky\nnie sú úplne zhodné. Treťou situáciou je taká, ak je správne uplatňovanie práva Spoločenstva také\njednoznačné, že nepripúšťa nijaké rozhodné pochybnosti; skôr, než vnútroštátny súdny orgán dospeje k\nzáveru o existencii takejto situácie, musí byť presvedčený o tom, že táto jednoznačnosť sa bude rovnako\njaviť tak súdnym orgánom ostatných členských štátov, ako aj Súdnemu dvoru.\n35. Vo vzťahu k problematike prieskumu neprijateľnej podmienky vo fáze výkonu rozhodnutia dal\nodpoveď Súdny dvor EÚ (ďalej aj SD EÚ) v rozsudku C-40/08 ASTURCOM. Súdny dvor v ňom uviedol,\nže vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku,\nmusí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel preskúmať „ex offo“ rozpor rozhodcovskej doložky s\nvnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať „ex offo“ nekalú povahu\nrozhodcovskej doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej Smernice 93/13/EHS hneď po tom, ako\nje súd oboznámený s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (odstavec\n53 citovaného rozsudku). Súdny dvor zároveň vyslovil, že Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v\ntom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského\nrozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď po tom, ako sa oboznámi s právnymi a\nso skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej\ndoložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa\nvnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných\nprostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky,\nktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú (ods. 59 citovaného rozsudku).\n36. K tomu súd poznamenáva, že na prejudiciálnu otázku Krajského súdu v Prešove v exekučnej veci\nH. odpovedal Súdny dvor uznesením vo veci C-76/10, pretože považoval otázku vyvodenia dôsledkov\nexekučným súdom z existencie neprijateľných zmluvných podmienok za vec judikovanú (rozsudok\nASTURCOM C-40/08) a meritórne sa neodklonil od línie, ktorá exekučnému súdu umožňuje súdny\nprieskum neprijateľných podmienok aj vo fáze výkonu rozhodnutia. Naopak v čl. 50 zdôraznil povinnosť\nexekučného súdu pristupovať k naplneniu čl. 6 smernice v režime ochrany podľa vnútroštátnych pravidiel\nverejného poriadku, t. j. vždy a za každých okolnosti trvať na cieli v čl. 6 smernice, ktoré ustanovenie\noznačil za kogentnú normu.\n37. Pokiaľ sa oprávnený sa snažil zistiť výklad ustanovenia ods. 1 písm. q) Prílohy Smernice\nRady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, tak v danom prípade podľa názoru súdu je jednoznačné, že\ncieľom tohto ustanovenia nebolo vylúčiť resp. zakázať riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv\nv rozhodcovskom konaní. Uvedené je možné vyvodiť zo znenia tohto ustanovenia. Ustanovenie ods.\n1 písm. q) Prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS pritom našlo odraz v ustanovení § 53 ods. 4 písm.\nr) Občianskeho zákonníka (najprv s účinnosťou do 31.12.2014 a následne v znení účinnom od\n1.1.2015 vzhľadom na prijatie zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní).\nAj z tejto vnútroštátnej úpravy je zrejmá odpoveď na 1. otázku oprávneného, kde ani slovenská\nprávna úprava nezakazovala úplne rozhodcovské konanie v prípade, ak jednou stranou vzťahu bol\nspotrebiteľ, avšak vymedzila podmienky, za ktorých dodržania bolo možné akceptovať riešenie sporov\nso spotrebiteľom v rozhodcovskom konaní. Aj v rámci rozhodcovského konania je však potrebné skúmať\nneprijateľnosť prípadnej zmluvnej podmienky vrátane rozhodcovskej doložky alebo zmluvy, a to podľa\nkritérií neprijateľnosti podmienky upravenej v § 52 a nasl. OZ.\n\n38. Pokiaľ ide o 2. otázku oprávneného, touto sa oprávnený de facto dožaduje odpovede, či ním\nnaformulovaná zmluvná podmienka upravujúca rozhodcovskú doložku (ako použil v danom prípade),\nje v rozpore s uvedeným ustanovením prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS. Posúdenie neprijateľnosti\nkonkrétnej zmluvnej podmienky je úlohou vnútroštátneho súdu aj s prihliadnutím na hmotné právo\nkonkrétneho štátu, pričom vo vzťahu k oprávnenému už existuje značné množstvo rozhodnutí\nslovenských súdov v obdobných situáciách pri posúdení rovnakej zmluvnej podmienky týkajúcej sa\nrozhodcovskej doložky.\n39. Vo vzťahu k 3. otázke súd prvej inštancie poznamenáva, že SD EÚ často v rozhodnutiach\ntýkajúcich sa sporov so spotrebiteľským charakterom poznamenáva, že vnútroštátny súd má prijať také\nsankcie, ktoré budú dostatočne odradzujúce od používania neprijateľných podmienok v spotrebiteľských\nzmluvách (napr. aj pokiaľ ide o stratu úrokov pri spotrebiteľských úveroch a pod.). V danom prípade sa\npritom oprávnenému zabráni vo vymožiteľnosti nároku iba na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý\npodľa názoru súdu vydal rozhodcovský rozsudok na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, avšak\nnebráni mu to domáhať sa svojho nároku žalobou na všeobecnom súde, kde budú posúdené prípadné\nneprijateľné zmluvné podmienky a v prípade vyhovenia žalobe aspoň sčasti sa môže znova domáhať\nsvojich nárokov aj prípadne cestou exekúcie. Odpoveď na túto 3. otázku teda nemôže mať, bez ohľadu\nna to, aká by bola, žiadny vplyv na výsledok sporu.\n40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods.\n1 písm. c) CSP za účelom predloženia otázok SD EÚ nie je opodstatnený, preto ho súd zamietol a teda\nnevyhovel žiadosti oprávneného na predloženie prejudiciálnej otázky v ním navrhnutom znení.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného\nvyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa (§ 362 ods. 1 CSP).\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie\ndôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania (§ 364 CSP).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "25CoEk/11/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "3a9c5bfe-5179-4523-9391-7138bea4b9fb:b3b02626-9bf8-48ee-9afa-d33b98c2656a", "datum": "2025-08-19", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:990e6f91-a3cf-42fc-bb30-70e98cfd85c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.72.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2024 z 30. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.72.2024.2"}, {"guid": "ussr:6bee84cd-a5ba-4deb-8f57-1716eccd8e2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.650.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 650/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 650/2022 z 2. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-02", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.650.2022.1"}, {"guid": "ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 2649, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "8e57404c-3d22-4a6a-818a-d676e934e909:249faac7-2094-492f-998c-f82f5fc09757", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7809209587.1", "spisova_znacka": "13CoE/4/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/4/2014 z 30. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7809209587.1"}], "citovane_v": []}