Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 3Er/189/2006 z 31. 3. 2025 Citácia: uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa z 31. marca 2025, sp. zn. 3Er/189/2006, ECLI:SK:OSSL:2025:8506201448.5 Okresný súd Stará Ľubovňa | 3Er/189/2006 | ECLI:SK:OSSL:2025:8506201448.5 | 2025-03-31 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 243b ods. 1 EP, § 57 ods. 1 písm. b) EP, § 57 ods. 1 písm. c) EP, § 196 EP, § 197 ods. 1 EP, § 200 ods. 1 EP, § 200 ods. 2 EP, § 203 ods. 1 EP, § 30 zákona č. 68/2017 Z. z., § 14 ods. 1 zákona č. 288/1995 Z. z., § 14 ods. 2 zákona č. 288/1995 Z. z., § 14 ods. 3 zákona č. 288/1995 Z. z., § 15 ods. 1 zákona č. 288/1995 Z. z., § 22 ods. 1 zákona č. 288/1995 Z. z., § 25 zákona č. 288/1995 Z. z., § 2 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z., § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z. z., § 5 ods. 1 zákona č. 288/1995 Z. z., § 16 ods. 2 zákona č. 288/1995 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/27662322-2335-4b5c-920a-5db838a10be0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2025:8506201448.5 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Stará Ľubovňa 3Er/189/2006 8506201448 31. 03. 2025 JUDr. Emília Mišenková ECLI:SK:OSSL:2025:8506201448.5 Uznesenie Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávnených: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., t. č. ÚVV a ÚVTOS Prešov 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, D., proti povinnému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX, XXXXX J. I., v konaní o vymoženie výživného s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd exekúciu v prospech oprávneného v 1. rade z a s t a v u j e . II. Súd exekúciu v prospech oprávneného v 2. rade z a s t a v u j e . III. Súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Dňa 03.05.2006 bola tunajšiemu súdu osobne podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu zákonného zástupcu oprávnených na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi 05.04.2006 a exekučného titulu – rozsudku tunajšieho súdu č.k. 4P/70/2005-33 zo dňa 07.06.2005, právoplatného dňa 22.05.2005. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 04.05.2006 pod číslom 5710 009740*. 2. Súd uznesením č.k. 3Er/189/2006-18 zo dňa 20.02.2008 vyhlásil exekúciu za neprípustnú v časti výživného pre oprávnených v 1. a 2 . rade za obdobie od 01.04.2006 do 31.12.2006 a v časti 1.700,Sk pre oprávneného v 1. rade a 1700,- Sk pre oprávneného v 2. rade za obdobie od 01.01.2007 do 31.01.2007 a v tejto časti exekúciu zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal v zastavenej časti nárok na náhradu trov konania. Súdnemu exekútorovi v zastavenej časti exekúcie trovy exekúcie nepriznal. 3. Tunajší súd uznesením č.k. 3Er/189/2006-37 zo dňa 29.01.2009 zamietol námietky povinného proti exekučnému príkazu a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania o námietkach. 4. Dňa 25.08.2011 bol súdu súdnym exekútorom predložený návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že zákonná zástupkyňa oprávnených a právna zástupkyňa povinného mu doručili návrhy na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy vo výške 343,35 eur. 5. Zákonná zástupkyňa oprávnených v návrhu uviedla, že žiada zastaviť exekúciu v prospech oprávneného v 2. rade z dôvodu, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5C/95/2009-78 bolo určené, že povinný nie je otcom oprávneného v 2. rade D. E.. Zákonná zástupkyňa ďalej uviedla, že na oprávneného v 1. rade si nebude uplatňovať výživné od dátumu zastavenia konania. Zároveň uviedla, že do zastavenia konania si uplatňuje dlžné výživné od 01.10.2010 do 30.11.2010 s od 01.01.2011 do 30.07.2011 spolu v sume 955,20 eur. V podaní zároveň rozpísala výšku nezaplateného výživného za jednotlivé mesiace. 6. Povinný vo svojom návrhu podaného exekútorovi prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že dňa 30.03.2011 bol tunajším súdom vydaný rozsudok, ktorým súd určil, že povinný G. B., nie je otcom maloletého D. B. (E.), nar. XX.XX.XXXX. Na základe uvedeného povinný mal za to, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo po začatí exekúcie neúčinným. Preto povinný navrhol, aby exekučné konania v zmysle poverenia 5710 009740* zo dňa 04.05.2006 v časti vymáhania výživného na oprávneného v 2. rade zastavil. 7. Súd následne opakovane vyzýval zákonnú zástupkyňu oprávnených, či v zmysle podaného návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 28.07.2011 žiada o zastavenie exekúcie v celom rozsahu, alebo v jej časti. Na žiadnu výzvu zákonná zástupkyňa nereagovala. Súd následne vyzval oprávneného v 1. rade, či navrhuje exekúciu zastaviť alebo v nej pokračovať. Oprávnený v podaní zo dňa 06.03.2025 navrhol exekúciu zastaviť. 8. Mgr. Ján Jurašovský bol rozhodnutím ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 43671/2016/152 zo 7. júna 2016 na vlastnú žiadosť odvolaný z funkcie súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu v Starej Ľubovni, Levočská 3, a to s účinnosťou od 1.7.2016, čím menovanému zanikol výkon funkcie exekútora v zmysle § 16 ods. 1 písm. c) v spojení s § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Za jeho nástupcu vymenovala Slovenská komora exekútorov súdneho exekútora JUDr. Dušana Sopka, so sídlom Exekútorského úradu vo Svite, Okružná 17. 9. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,EP“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 10. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 30.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. 11. Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ EP v znení účinnom do 31.10.2013, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. 12. Súd mal z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 5C/95/2009-78 zo dňa 30.03.2011 za preukázané, že súd určil na základe vykonaného znaleckého posudku, že G. B. (povinný), nar. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletého D. B., nar. XX.XX.XXXX (oprávnený v 2. rade). Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2011. Vzhľadom na uvedené, teda možno konštatovať, že exekučný titul sa stal momentu právoplatnosti uvedeného rozsudku vo vzťahu k oprávnenému v 2. rade neúčinným. Súd vzhľadom na vyššie uvedené exekúciu v zmysle § 57 ods.1 písm. b) EP znení účinnom do 31.10.2013 vo vzťahu k oprávnenému v 2. rade zastavil. 13. Vo vzťahu k oprávnenému v 1. rade súd vyhovel jeho návrhu na zastavenie exekúcie a exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. c/ EP v znení účinnom do 31.10.2013 vo vzťahu k oprávnenému v 1. rade zastavil. Exekučné konanie sa v zásade riadi dispozičným princípom. Z dispozičného princípu vyplýva, že oprávnený, ktorý iniciuje začatie exekučného konania, je oprávnený iniciovať aj jeho skončenie, a to podaním návrhu na zastavenie exekúcie. V takom prípade sa exekučný súd bližšie nezaoberá dôvodmi, na základe ktorých oprávnený navrhol zastaviť exekúciu, čo vyplýva z dispozičnej povahy tohto procesného úkonu. 14. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 30.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 15. Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 30.10.2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 16. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 30.10.2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 17. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 30.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 18. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 19. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 20. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. 21. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa ods.1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. 22. Podľa § 14 ods. 3 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.04.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk. 23. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 24. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 25. Podľa § 25 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.04.2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 26. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,z. o zavedení meny euro“), na účely súvisiace s prípravou na prechod a prechodom na euro, vrátane duálneho zobrazovania, sa prepočty a premeny všetkých súm zo slovenskej meny na eurá povinne vykonávajú výlučne podľa konverzného kurzu, pravidiel pre zaokrúhľovanie a ďalších pravidiel pre prechod na euro a postupom podľa tohto zákona a osobitných predpisov tak, aby čiastkové výpočty a výsledné prepočty konečných peňažných súm zo slovenskej meny na eurá boli čo najpresnejšie a bez vplyvu na zvýšenie ich reálnej finančnej hodnoty a cenovej úrovne v dôsledku prípravy na prechod a prechodu na euro. 27. Podľa § 2 ods. 3 z. o zavedení meny euro, ak výsledkom prepočtu zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu sú konečné peňažné sumy v eurách, ktoré majú byť skutočne zaplatené alebo vyúčtované (ďalej len „konečné sumy“), najmä konečné sumy vyúčtované na výpisoch z účtu alebo konečné sumy ceny, platby alebo inej hodnoty uvádzané na faktúrach, na iných účtovných dokladoch alebo dokladoch o zaplatení, také konečné sumy v eurách sa po prepočte podľa konverzného kurzu zaokrúhľujú na dve desatinné miesta na najbližší eurocent podľa pravidiel ustanovených osobitným predpisom. Celkový vypočítaný zvyšok konečnej sumy, ktorý je nižší ako polovica jedného euro centa, sa podľa osobitného predpisu zaokrúhľuje nadol na najbližší eurocent a celkový vypočítaný zvyšok konečnej sumy, ktorý sa rovná polovici alebo je vyšší ako polovica jedného eurocenta, sa podľa osobitného predpisu zaokrúhľuje nahor na najbližší eurocent, ak sa účastníci právnych vzťahov nedohodnú inak, alebo ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Konečné sumy, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy, sa však prednostne zaokrúhľujú nadol, na prospech osôb povinných znášať úhradu týchto platieb, a konečné sumy, ktoré sú výdavkom štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy, sa prednostne zaokrúhľujú nahor, na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 28. Podľa § 5 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.04.2008 odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 500 Sk a najviac 1 000 000 Sk. 29. Podľa § 16 ods. 2 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky. 30. Z citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 vyplýva všeobecné pravidlo, podľa ktorého, trovy exekúcie znáša spravidla povinný. Výnimkou je znenie ustanovenia § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013, ktoré z dôvodu zavinenia zastavenia exekúcie oprávneným, umožňuje súdu uložiť mu povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Súd mal zo spisu za preukázané, že exekúcia sa začala dôvodne, nakoľko ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie (04.05.2006) existoval dlh povinného voči obom maloletým oprávneným, ktorý uhradil povinný až na základe exekučnej činnosti v zmysle § 63 Exekučného poriadku, preto súd na úhradu trov exekúcie zaviazal povinného. Vo vzťahu k zastaveniu exekúcie v prospech oprávneného v 2. rade, súd ešte dopĺňa, že oprávnený v 2. rade v tomto konaní existenciu skutočností rozhodujúcich pre vznik neúčinnosti exekučného titulu nemohol ani pri náležitej opatrnosti predpokladať. Súd má za to, že vedenie exekúcie bolo od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi až do vzniku neúčinnosti exekučného titulu oprávneným v 2. rade dôvodné, preto súd zaviazal aj v danom prípade na úhradu trov exekúcie povinného. 31. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 23.08.2011 uviedol, že celková vymožená suma je vo výške 3.182,19 eur. Z tejto sumy si uplatnil exekútor odmenu v zmysle § 5 cit. vyhl. vo výške 636,60 eur, hotové výdavky vo výške 25,86 eur a cestovné vo výške 14,14 eur. Súdny exekútor si spolu uplatnil trovy vo výške 676,60 eur, pričom si z danej sumy odpočítal zálohovo účtovanú sumu vo výške 333,25 eur, teda celkovo požaduje trovy exekúcie vo výške 343,35 eur. 32. Súdny exekútor sa dovolával priznania trov exekúcie podľa § 16 ods. 2 v spojení s § 4 a § 5 vyhlášky, t.j. vo výške 20% z vymáhanej pohľadávky, ktorý spôsob výpočtu odmeny v danej veci súd považuje za nedôvodný. Zo súdnej praxe vyplýva, že ak súd zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP, odmena exekútora sa neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky (§ 5 ods. 1, 2 cit. vyhl.), ale podľa ustanovenia § 14 ods. 1 cit. vyhl. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 16/2005 z 01.05.2006, rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5CoE/75/2013, sp. zn. 15CoE/213/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 13CoE/181/2011). 33. Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu vyplýva, že výšku odmeny exekútora určuje vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ktorá zo všeobecnej zásady platnej pre určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie ustanovenej v § 4 ods. 1 tejto vyhlášky určuje výnimky. Jednou z nich je aj osobitná úprava určenia odmeny exekútora v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá v § 14 ods. 1 uvedenej vyhlášky. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu 30.04.2008), základom pre určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16). Z uvedeného je zrejmé, že súdny exekútor si môže uplatniť odmenu podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. (základom pre určenie odmeny je výška vymáhanej pohľadávky, pričom podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie) alebo podľa § 14 až 16 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. (odmena súdneho exekútora sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti; podľa § 16 v prípade čiastočného zastavenia exekúcie, resp. čiastočného vymoženia pohľadávky pred zastavením exekúcie, odmena súdneho exekútora predstavuje 20 % zo základu na jej určenie).“ Uvedené rozhodnutie pritom možno aplikovať aj na ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 141/2008 Z.z. účinnej od 1.1.2009. 34. Súd považuje za potrebné poukázať ja na skutočnosť, že za základ na určenie odmeny exekútor považoval sumu 3.182,19 eur. Súd pritom nevie určiť ako dospel súdny exekútor k jej výške, nakoľko preskúmaním súdneho a exekučného spisu súd zistil, že súdny exekútor na základe exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov sp. zn. Ex 157/2006 zo dňa 14.01.2008 adresovaného Sociálnej poisťovni vymohol sumu vo výške 755,69 eur (22.766,- Sk) a na základe exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov sp. zn. Ex 157/2006 zo dňa 09.10.2007 adresovaného zamestnávateľovi povinného spoločnosti PILEX SLOVAKIA s.r.o. bolo vymožená suma vo výške 1.630,75 eur. Spolu bola teda zrážkami z príjmov povinného vymožená suma vo výške 2.386,44 eur. Povinný uhradil v zmysle predložených šekov priamo zákonnej zástupkyni oprávnených sumu vo výške 3.310,37 eur. Z uvedené teda nie je zrejmé ako dospel súdny exekútor k vymoženej sume vo výške 3.182,19 eur. Spôsoby vykonávania exekúcie (a teda spôsoby exekučného vymoženia pohľadávky súdnym exekútorom) sú taxatívne ustanovené v § 63 Exekučného poriadku a z predloženého exekučného spisu vyplýva, že exekútor týmto spôsobom vymohol iba sumu vo výške 2.386,44 eur. Ostatné plnenia boli povinným uhradené dobrovoľne priamo zákonnej zástupkyni oprávnených a teda ich nemožno považovať za vymožené výkonom exekúcie. 35. Bez ohľadu na súdnym exekútorom uvedenej výšky vymoženej sumy, má súd za to , že v danej veci neprichádza do úvahy právne posúdenie odmeny exekútora podľa § 4 ods. 1 cit. vyhl. a ani určenie jej výšky podľa § 5 ods. 1 cit. vyhl. v spojení s ust. § 16 ods. 2 cit. vyhl. (ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky), tak ako si zvolil súdny exekútor. Ak sa exekúcia zastavuje v zmysle § 57 Exekučného poriadku, odmena exekútora sa určuje podľa § 14 a § 15 cit. vyhl. platnej v rozhodnom čase - exekútor je povinný predložiť súdu špecifikáciu trov exekúcie účelne vynaložených v exekúcii v zložení - § 14 a) a b), § 22 - hotové výdavky, § 23 - strata času (t.j. v zmysle znenia vyhlášky účinnej do 30.04.2008), ktorá predstavuje podklad pre priznanie trov exekúcie exekútorovi súdom. Exekútorovi sa týmto neodníma právo na odmenu za jeho exekučnú činnosť, ibaže sa odmena stanoví iným zákonom stanoveným spôsobom - podľa počtu a charakteru (druhu) úkonov, ktoré exekútor v exekúcii vykonal (pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 16/2005, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 604/2017 zo dňa 06.10.2017). 36. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne: 1/ odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b),ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.04.2008 (po prepočítaní na menu euro podľa § 2 ods. 2, ods. 3 z. o zavedení meny euro) vo výške 26,56 eur (8 x 3,32 eur) 2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. vo výške 25,86 eur 3/ DPH z priznanej odmeny vo výške 23 % (§ 27 ods. 1, 3 zák. č. 222/2004 Z.z.) zo sumy 33,19 eur t.j. 7,63 €. 37. Súd priznal poverenému súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 26,56 eur v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 cit. vyhl. v znení účinnom do 30.04.2008 za 8 úkonov exekučnej činnosti; a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (1 krát), doručenie príkazu na začatie exekúcie (2 krát), doručenie exekučného príkazu (2 krát), zisťovanie zamestnávateľa povinného (1 krát) a zisťovanie majetku povinného (2 krát – Soc. Poisťovňa, Kataster nehnuteľností). V súvislosti s odmenou za každé vykonané doručenie príkazu na začatie exekúcie je potrebné uviesť, že za správneho použitia gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky, patrí exekútorovi odmena len za jedno vykonané doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a jedno vykonané doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu. V danej veci boli vyhotovené 2 príkazy na začatie exekúcie a 2 exekučné príkazy adresované Sociálnej poisťovni a zamestnávateľovi povinného. V opačnom prípade by odmena za takéto úkony exekučnej činnosti bola upravená rovnako ako v písm. g) až j) § 15 ods. 1 vyhlášky, kde je odmena exekútora výslovne viazaná na každý takýto úkon exekučnej činnosti. 38. Pokiaľ ide o náhradu cestovného v zmysle predloženého vyúčtovania súdneho exekútora zo spisu súdneho exekútora vyplýva vyúčtovanie cestovných výdavkov vo výške 14,14 eur za bližšie neurčenú cestu. Súd preskúmaním exekučného spisu zistil, že dňa 11.09.2007 mal exekútor vykonať cestu na trase zo Starej Ľubovne do Spišskej Novej Vsi do Podolínca a späť. Z obsahu záznamu vyplýva, že cesta bola vykonaná vo viacerých exekučných veciach (Ex 157/06, Ex 149/07, Ex 148/07, EX 147/07) pričom súdu nie je známe či bol pri úkone účastný osobne exekútor alebo iná osoba, ani skutočnosť akým motorovým vozidlom bola cesta vykonaná, nakoľko v zázname čo sa týka veci EX 157/06 je uvedené iba to, že povinný sa nezdržiava na mieste trvalého bydliska ani na pracovisku. Identifikácia motorového vozidla a údaje o spotrebe, cena pohonných látok, účel cesty neboli súdu uvedené ani vo vyúčtovaní trov. Súdny exekútor súdu nepredložil kópiu osvedčenia o evidencii motorového vozidla a ani doklad o kúpe pohonných látok. Súd nemal preukázanú účelnosť vykonanej cesty so zohľadnením skutočnosti, že súdny exekútor nepredložil súdu ani doklady potrebné na priznanie tohto nároku. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor je osobou znalou práva, súd na tieto náležitosti exekútora nevyzýval. Poukazujúc na vyššie uvedené súd nepriznal požadované cestovné ani náhradu za stratu času uplatnenú v súvislosti s vykonanou cestou. 39. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor uviedol, že si zaúčtoval zálohovo sumu vo výške 333,25 eur a keďže zálohové platby zaúčtované súdnym exekútorom prevyšujú sumu priznaných trov exekúcie (60,05 eur), súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Poučenie: Proti II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods.3 CSP). Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.