{"guid": "3aeecf0e-c029-4215-b55b-65d606508957:023f628e-9c92-4b41-9c13-0cd88f4901c0", "ecli": "ECLI:SK:OSSL:2024:8524200098.9", "spisova_znacka": "5C/5/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5C/5/2024 z 30. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa z 30. októbra 2024, sp. zn. 5C/5/2024, ECLI:SK:OSSL:2024:8524200098.9", "identifikacne_cislo": "8524200098", "sud": {"guid": "sud_161", "nazov": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-stara-lubovna"}, "sudca": "JUDr. Emília Mišenková", "sudca_id": 2255, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emilia-misenkova-2255", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "13Co/3/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "d985bd23-c5da-45dd-bc90-091d4cf69a83:9578b53c-ae28-44f1-a246-2498c6cb42a8", "datum": "2025-07-14", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/023f628e-9c92-4b41-9c13-0cd88f4901c0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSL:2024:8524200098.9", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2024:8524200098.9", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSSL:2024:8524200098.9/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Stará Ľubovňa\n5C/5/2024\n8524200098\n30. 10. 2024\nJUDr. Emília Mišenková\nECLI:SK:OSSL:2024:8524200098.9\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v sporovej veci žalobcu: Obec\nŠarišské Jastrabie, Šarišské Jastrabie 257, 065 48 Šarišské Jastrabie, IČO: 00 330 213, právne zast.\ndoc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., Hlavná 111/25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258 proti\nžalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. D. XXX, občan SR, 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX\nXX C. D. XXX, občan SR, žalovaní v 1. a 2. rade právne zast. JUDr. Marián Geleneky, advokát so sídlom\nGarbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 027 942, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í vypratať nehnuteľnosť: parcelu registra „C“ evidovanú\nna katastrálnej mape pod parc. č. 725, o výmere 29 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,\nspôsob využívania pozemku: pozemok, na ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom,\nzapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcu sa v katastrálnom území C. D., obec C. D., E. F.\nG., v lehote do 1 mesiaca odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.\nII. Vzájomnú žalobu žalovaných v 1. a 2. rade na určenie, že žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli právo\nzodpovedajúce vecnému bremenu, z a m i e t a .\nIII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu\n100 % s tým, že žalovaní v 1. a 2. rade\nsú povinní\nnahradiť žalobcovi priznané trovy\nspoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.1.2024 domáhal vypratania nehnuteľnosti pozemku parc. č. KN-C 725 o výmere 29 m2, nachádzajúceho sa v obci C. D., ktorý je v jeho výlučnom\nvlastníctve. Žalobu odôvodnil tým, že na dotknutom pozemku sa nachádza budova bez označenia\nsúpisným číslom, ktorá je žalovanými využívaná ako garáž vzhľadom na to, že dotknutý pozemok susedí\ns pozemkom vo vlastníctve žalovaných. Žalovaní dlhodobo užívajú najmä túto budovu nachádzajúcu\nsa na dotknutom pozemku, a to bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalovaní boli opakovane vyzývaní\nna uzatvorenie nájomnej zmluvy k dotknutému pozemku, avšak, ignorovali akékoľvek snahy žalobcu\no nápravu nezákonného stavu. Z toho dôvodu sa žalobca rozhodol podať na súd žalobu o vypratanie\nnehnuteľnosti.\n2. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetný pozemok s garážou, postavenou na\npozemku CKN č. 725, užívali od r. 1992 do 1995 - pozemok nevysporiadaný, so súhlasom už nebohého\nstarostu obce Šarišské Jastrabie p. H. I.. V roku 1995 si postavili pred 6 bytovou jednotkou vlastnú\ngaráž, teraz pozemok CKN č. 690/5 - predtým CKN č. 690, na základe ohlásenia drobnej stavby na\nObecnom úrade v Šarišskom Jastrabí-pozemky neboli vysporiadané. V roku 1998 začal stavať rodinný\n\ndom na pozemku parcela CKN č. 724/1, ktorý sa nachádza v tesnej blízkostí sporného pozemku parcela\nCKN č. 725. Po vzájomnej dohode s bývalým starostom obce p. H. I. uzatvorili neformálnu zámennú\nzmluvu garáží, ktoré sú postavené na pozemkoch parcely CKN č. 725 a 690/5 - pozemky pod garážami\nnevysporiadané. V roku 2006 na základe rozhodnutí o osvedčení pri ROEP si Obec Šarišské Jastrabie\nvysporiadala pozemky pod obidvoma garážami. Predmetný pozemok CKN č. 725 s garážou užívajú\ndoposiaľ. Záverom podotkol, že pozemok parcela CKN č. 725 bola podľa pozemkovej knihy vo\nvlastníctve Gréckokatolíckej cirkvi v Šarišskom Jastrabí, podľa pozemkovej knihy m.p.č. 219/b. Na\nzáklade rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Starej Ľubovni č.2004-1382 zo dňa 8.12.2004,\nnadobudla vlastníctvo Obec Šarišské Jastrabie, bez toho, že by sa k tomu vyjadrila Gréckokatolícka\ncirkev. Obec Šarišské Jastrabie si nemôže robiť nárok ani na jestvujúcu garáž na pozemku parcela\nCKN č. 725, nakoľko túto garáž postavil v roku 1975, bývalý riaditeľ základnej školy p. J. D. z vlastných\nprostriedkov. Podľa jeho úsudku obec neprávom vysporiadala pozemok parcela CKN č. 725, nakoľko\njej nepatril ani pozemok, ani garáž postavená na tomto pozemku.\n3. V ďalšom vyjadrení k žalobe žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že s podanou žalobou v celom rozsahu\nnesúhlasia. Uviedli, že je pravdou, že užívajú stavbu garáže (stavba bez súp. čísla) stojacu na parcele\nKN-C parc. č. 725 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2 k.ú. C. D. (evidovaná parcela na LV\nč. XXXX), a tým pádom logicky i samotný, v žalobe uvedený pozemok, avšak z ich strany v žiadnom\nprípade nejde o neoprávnené užívanie, ako to tvrdí, vyslovene účelovo, žalobca. Poukázali na to, že\npribližne v roku 1987 dostali do užívania tzv. „učiteľský” byt v obytnom dome pri ZŠ v Šarišskom Jastrabí.\nOproti obytnému domu, na pozemku obce, stáli už v tom čase garáže, postavené a využívané susedmi,\nna čo obdobne s vtedajším starostom obce pánom H. I. jednali o možnosti postavenia vlastnej garáže\nv danom mieste, čo im tento povolil - všetko bolo dohodnuté iba ústne s tým, že nie sú potrebné žiadne\nformality, keďže tam bývajú a iné využitie dotknutého pozemku nebolo nijako obcou plánované. Na\nzáklade toho zrealizovali svojpomocne a z vlastných prostriedkov stavbu danej garáže, ktorá doposiaľ\nstojí, a to konkrétne na parcele KN-C parc. č. 690/5 - zastavaná plocha a nádvorie, evidovaná vo\nvlastníctve žalobcu na LV č. XXXX k.ú. C. D., pričom daná garáž je tak dlho ako tá, ktorú využívajú oni\na stojí na žalovanom pozemku, využívaná samotným žalobcom - obcou. V roku 1997 si v obci kúpili\npozemok za účelom stavby rodinného domu. Už v tom čase v danom mieste (bezprostredne susediacom\ns ich parcelou) stála na pozemku, ktorého vypratania sa žalobca domáha, garáž (v žalobe spomínaná\n„stavba bez súpisného čísla”), o ktorej im vtedajší starosta p. H. I. uviedol, že táto patrí obci Šarišské\nJastrabie a či ju nechcú (keďže je to bezprostredne vedľa ich pozemku, na ktorom začali a postupne\npostavili rodinný dom a teda praktickejšie) s obcou zameniť tak, že táto garáž bude ich a obec bude mať\ngaráž (doposiaľ tiež ide o stavbu bez súpisného čísla) oproti bytovke, v ktorej dovtedy bývali v byte, s\nčím súhlasili, a to aj na základe ubezpečenia pána I., že s pozemkom sa to dotiahne do konca neskôr.\nPôvodnú garáž na základe takejto zámeny prestali užívať - paradoxne ju v súčasnosti užíva stále obec\n(dokonca pán starosta). Žalovaní na základe toho, v dobrej viere, vstúpili do užívania garáže, ktorá\nstojí na parcele, ktorej vypratania sa žalobca podanou žalobou domáha. Túto zámenu, keďže v oboch\nprípadoch išlo o stavby bez súpisného čísla a teda neevidované v katastri nehnuteľností, od počiatku,\nhoci ohľadom zámeny garáží išlo len o ústnu dohodu, považovali za plne platnú a od uvedenej doby\ngaráž stojacu na pozemku pod ňou (t.j. pozemok v zmysle žaloby sporný), užívajú v dobrej viere, že im\ntáto patrí, pričom uvedené užívanie v dobrej viere trvá už skoro tridsať rokov a teda ak nič iné, tak sú\ntoho názoru, že vlastnícke právo k dotknutej garáži (ak by niekto spochybňoval ako titul jej nadobudnutia\nsamotnú popísanú zámenu) prinajmenšom vydržali. Na základe uvedeného sú toho názoru, že nemožno\ns tým spojené užívanie daného pozemku nijako hodnotiť ako užívanie bez právneho dôvodu, resp. ako\nuvádza v žalobe žalobca, že by išlo o užívanie neoprávnené. Je totiž zrejmé, že ak obec navrhla takúto\nvýmenu, bola si vedomá, na akej parcele garáž, ktorú ponúkla za ich, stojí a teda tým, že im na zámenu\nposkytla uvedenú garáž, musela si obec byť vedomá, že stále (pokiaľ sa to neupraví inak) táto bude\nlogicky stáť na pozemku v jej vlastníctve. Konkrétny spôsob vysporiadania daného pozemku vtedajší\nštatutár obce nijako nenavrhol, na ich návrh na odkúpenie parcely alebo zriadenie vecného bremena k\nnej reagoval tým, že „veď garáž tam stojí a pozemok neutečie, keď bude treba dačo s tým, spravíme\nneskôr” - žiaľ, k tomu už za jeho éry nedošlo a pokiaľ osobne oslovili súčasného starostu obce či\nmožno vzniknutý stav sformalizovať zaznamenaním vecného bremena k pozemku, tak nijako sa k tomu\nnevyjadril a odmietol s nimi komunikovať. Pokiaľ by súd žalobe vyhovel, znamenalo by to absolútnu\nskrivodlivosť voči nim, spočívajúcu v tom, že stále by žalobca ostal vlastníkom a užívateľom garáže,\nktorá pôvodne bola nimi vybudovaná, teda v ich vlastníctve, a ktorá bola predmetom zámeny (cca v roku\n1995-1996 ako je popísané vyššie, t.j. v súčasnosti stavba bez súpisného čísla na parcele KN-C 690/5\nv k.ú. C. D.). Preto žalovaní navrhli, aby súd (zohľadniac najmä okolnosti vzniku súčasného skutkového\n\nstavu, ich nepochybnú dobromyseľnosť a ich dlhodobosť) podanú žalobu v celom rozsahu zamietol a\nzároveň určil, že žalovaní A. B. a D. B. ako bezpodieloví spoluvlastníci stavby bez súpisného čísla garáže - vydržali právo vecného bremena k pozemku - parcele registra C parcelné číslo 725 - zastavaná\nplocha a nádvorie o výmere 29 m2, evidovanej na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. C. D. - a to právo\numiestnenia a užívania stavby bez súpisného čísla - garáže na uvedenom pozemku. Zároveň žiadajú,\naby súd priznal žalovaným spoločne a nerozdielne voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n4. Žalobca v replike k vyjadreniam žalovaných uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojich skorších\nskutkových a právnych tvrdeniach, obsiahnutých v žalobe. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.02.2024\nuvádza, že predmetný pozemok KN-C č. 725 užíva na základe neformálneho súhlasu od bývalého\nnebohého starostu obce C. D. H. I.. Žalobca nemá žiadnu vedomosť o zámennej zmluve, na ktorú\nsa žalovaný odvoláva. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal\ntvrdenie o existencii predmetnej zámennej zmluvy, má za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno\ntvrdenia vo vzťahu k zámennej zmluve, na takúto procesnú obranu žalovaného nemožno prihliadať.\nŽalovaní na jednej strane tvrdia, že žiadali súhlas od nebohého starostu obce Krafčíka na užívanie\ngaráže stojacej na parcele registra KN-C č. 725, avšak nižšie vo svojom vyjadrení uvádzajú, že podľa\nnich garáž ani pozemok obci nepatrili. Žalobcovi preto vzhľadom na vzájomne odporujúce si tvrdenia\nžalovaných nie je zrejmé, z akého dôvodu potom žiadali žalovaní súhlas od nebohého starostu I. na\nužívanie garáže stojacej na parcele registra KN-C č. 725, keď spochybňujú vlastnícke právo obce\nku „garáži a k pozemku“. K tvrdeniu údajného vydržania práva z vecného bremena k pozemku a k\numiestneniu a užívaniu stavby bez súpisného čísla - garáže na predmetnom pozemku žalobca uvádza,\nže žalovaní žiadnym spôsobom nešpecifikovali splnenie podmienok vydržania vecného bremena.\nŽalovaní nepochybne nesplnili základnú podmienku vydržania a to dobromyseľnosť, že im právo\nzodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Žalovaní sa odvolávajú práve na neformálny súhlas bývalého\nstarostu obce Šarišské Jastrabie s užívaním pozemku a garáže na ňom stojacej. Táto skutočnosť\nnemôže byť považovaná za splnenie podmienky dobromyseľnosti vydržania práva z vecného bremena\nk pozemku a k užívaniu garáže na ňom stojacej. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR, sp. zn. 3M Cdo 1/2010. Žalovaní počas celej doby nepochybne vedeli, že vlastníkom\npredmetnej nehnuteľnosti, ako aj garáže na nej stojacej, je žalobca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,\nnemohlo dôjsť k riadnemu vydržaniu práva z vecného bremena. Žalobca má za to, že trvanie jeho\nvlastníckeho práva k pozemku parc. registra KN-C č. 725 a k stavbe na ňom stojacej nemôže byť týmto\nspôsobom spochybnené. Tvrdenia žalovaného týkajúce sa odmietnutia komunikácie zo strany žalobcu\no vyriešenie vzťahu k predmetnému pozemku mimosúdne považuje žalobca s poukazom na priložené\npredžalobné výzvy za bezpredmetné. Žalovanými uplatňované nároky týkajúce sa vzájomného užívania\ngaráží nie sú predmetom tohto sporu a žalovaní tvrdenia o existencii právneho úkonu smerujúceho k\nzámene garáži žiadnym spôsobom nepreukázali označenými alebo predloženými dôkazmi. Užívanie\ngaráže nachádzajúcej sa na pozemku parcely KN-C č. 690/5 nesúvisí s predmetom prejednávaného\nsporu, ktorým je vypratanie pozemku parcely KN-C č. 725 a žiadnym spôsobom nezakladá právo\nžalovaných na užívanie sporného pozemku. Na základe uvedeného zotrval na pôvodne uplatnenom\nžalobnom návrhu a žiada, aby súd jeho žalobe vyhovel.\n5. Žalovaní v replike v podstate zotrvali na svojej obrane, ktorú predostreli už vo vyjadrení k žalobe,\npričom v podstatnej časti repliky popisujú priebeh spracovania ROEP, vlastnícke vzťahy k pozemku CKN\nč. 725 a priebehu vysporiadania vlastníckych vzťahov k tejto parcele.\n6. Následne žalovaní splnomocnili na ich zastupovanie v tomto konaní advokáta a prostredníctvom neho\npodali ďalšie vyjadrenie vo veci dňa 23.7.2024, obsahom ktorého sú vo podstate totožné argumenty,\naké už boli uvedené žalovanými v ich predchádzajúcich vyjadreniach. V závere tohto vyjadrenia žalovaní\nuviedli, že zotrvávajú na vznesenej vzájomnej žalobe v zmysle ust. § 147 CSP tak, ako ju uvádzali\nžalovaní vo svojom vyjadrení, pričom presne špecifikovali petit vzájomnej žaloby.\n7. Súd nariadil pojednávanie na deň 3.10.2024. Na pojednávanie sa dostavila právna zástupkyňa\nžalobcu, žalovaný v 1. rade a jeho právny zástupca.\n8. Žalovaný v 1. rade vo výpovedi pred súdom uviedol, že predmetnú garáž užíval od roku 1992 do\nroku 1995 na základe ústnej dohody s bývalým nebohým starostom H. I.. V roku 1995 si postavil garáž\nv blízkosti obecného úradu a v roku 1998 došlo k zámene garáži a tú predmetnú garáž užíva dodnes.\nTakže titulom užívania tej garáže, ktorú užíva doposiaľ, je tá zámenná zmluva, na základe ktorej došlo k\n\nvýmene tých garáži. Bola to neformálna zámenná zmluva uzatvorená v roku 1998 medzi nimi, teda medzi\nním a jeho manželkou na jednej strane a medzi starostom obce H. I. strane druhej. Táto dohoda bola iba\nústna, písomne vyhotovená nebola. Ďalej uviedol, že predmetná garáž na parcele KN-C 725, celý areál\nškoly, jeho garáž pri bytovke na parcele 690/5, to všetko bolo niekedy areál školy a školskej záhrady,\ntie pozemky neboli majetko-právne vysporiadané. V roku 1998 si odkúpil pozemok od cirkvi v blízkosti\npredmetnej garáže na parc. č. KN-C 725, aby postavil rodinný dom. V roku 2004 obec neprávom\nvysporiadala pozemok pod predmetnou garážou KN-C 725, nakoľko jej garáž nepatrila a vlastníkom\npozemku bola cirkev. Teda obec si neprávom vysporiadala pozemok pod cudzou stavbou, takže je to\ntrošku záhadné, že si obec do dnešného dňa tú predmetnú garáž nedala ani zapísať, nič. Oni vedia\ndobre, že to nie je obecná garáž. Ešte doplnil, že v roku 1992 pán J., ktorý postavil tú garáž na parcele\nKN-C 725, bol vyštvaný z Jastrabia, lebo to bol zarytý komunista a tá garáž ostala tak. On potom v roku\n1992 oslovil bývalého starostu pán I., aby mu dovolil, aby v tej garáži parkoval svoje osobné auto, lebo\nbýval naďaleko v bytovke. V 1995 roku znovu oslovil pána starostu, aby mu povolil drobnú stavbu, a to\ngaráž na parcele 690/5, ktorému doložil všetky projektové dokumentácie, žiadosť o povolenie drobnej\nstavby, čo mu bolo aj vyhovené. Garáž postavil v 1995, tú užíval od 1995 do 1998. V roku 1998 začal\nstavať rodinný dom v blízkosti predmetnej garáže na parcele KN-C č. 725 a tam sa dohodli, vtedy s\npánom starostom I., že zamenia jeho garáž na parc. KN-C č. 690/5 a garáž na parcele KN-C č. 725. Od\ntoho 1998 roku nerušene, dobromyseľne ju užívajú, bez problémov až doposiaľ, do roku 2024, kedy\nnastala pomsta zo strany pána starostu.\n9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade, oboznámením listinných dôkazov\nzaložených v spisovom materiáli a zistil tento skutkový a právny stav:\n10. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. C. D., obec C. D.,\nE. F. G., vedeného Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, a to pozemku parc. č. KN-C 725\no výmere 29 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku: pozemku,\nna ktorom je postavená budova bez označenia súpisným číslom.\n11. Žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX,\nkat. úz. C. D., obec C. D., E. F. G., vedeného Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálny odbor,\na to pozemku parc. č. KN-C 724/1, o výmere 1105 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,\nspôsob využívania pozemku: pozemok, na ktorom je dvor. Na tomto pozemku majú žalovaní postavený\nrodinný dom.\n12. Parcely KN-C č. 725 a KN-C č. 724/1 sa nachádzajú v tesnej blízkosti, sú susediacimi parcelami.\n13. Na parcele KN-C č. 725 je postavená garáž - stavba bez súpisného čísla. Túto garáž užívali žalovaní\nod roku 1992 do roku 1995, a potom od roku 1998 doposiaľ, podľa tvrdenia žalovaných, so súhlasom\nbývalého starostu obce Šarišské Jastrabie p. H. I..\n14. Z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C. D., je zrejmé, že výlučným vlastníkom parciel registra „C“\nevidovaných na katastrálnej mape pod parc. č. 725 a parc. č. 690/5 je žalobca.\n15. Žalovaní namietajú vlastnícke právo žalobcu vo vzťahu parcele KN-C č. 725 (ktorej vypratania sa\nžalobca domáha) a tvrdia, že obec si tento pozemok vysporiadala neprávom, nakoľko jej nepatril ani\npozemok, ani garáž postavená na tomto pozemku.\n16. Žalobca listom zo dňa 18.10.2023 vyzval žalovaných na zdržanie sa užívania dotknutého pozemku\n(KN-C č. 725) vo vlastníctve žalobcu. Žalovaní si výzvu neprevzali, preto žalobca podal na súd túto\nžalobu o vypratanie nehnuteľnosti.\nZistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:\n17. Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá\nfyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho\nmajetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n\n18. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\n19. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)\nnároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami\nvyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny\nzáujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo\nd) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu.\n20. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vlastník je v mediach zákona oprávnený\npredmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody úžitky a nakladať s nimi.\n21. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje\nsa im rovnaká právna ochrana.\n22. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho\nvlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju\nneprávom zadržuje.\n23. Podľa § 46 Občianskeho zákonníka (účinného od 30.7.1997, t.j. v čase uzatvorenia zámennej\nzmluvy, ktorého znenie je rovnaké aj súčasnosti), písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch\nnehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.\n24. Podľa § 40 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zámennej zmluvy, ktorého znenie\nje rovnaké aj súčasnosti), ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda\núčastníkov, je neplatný.\n25. Podľa § 47 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zámennej zmluvy, ktorého znenie\nje rovnaké aj súčasnosti), ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu,\nje zmluva účinná týmto rozhodnutím.\n26. V zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zámennej zmluvy,\nktorého znenie je rovnaké aj súčasnosti), ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda\nsa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon\nneustanovuje inak.\n27. Podľa § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej\nveci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.\nPráva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo\npatria určitej osobe. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom\nnehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.\n28. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na\nzáklade závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím\npríslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť\ntiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva\nzodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra.\n29. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných\npráv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak\nsa nepreukáže opak.\nSúd právne uzatvára\n30. Vlastnícka žaloba podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka o vydanie veci má charakter žaloby\nna plnenie podľa § 137 písm. a) CSP. Zmyslom tejto žaloby je dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho\npráva k vlastnej veci, t.j. aby vlastník mohol s vlastnou vecou nakladať, ale i fakticky disponovať (aby\n\nmal vec vo svojej moci). Z toho dôvodu sa môže domáhať žalobou na vydanie veci od toho, kto mu ju\nneprávom zadržiava.\n31. Nato, aby sa takýto žalobca úspešne domohol ochrany poskytovanej vindikačnou žalobou, musí\npreukázať nasledovné predpoklady:\n1/ preukázať svoje vlastnícke právo k predmetu sporu - teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu;\n2/ preukázať, že vec sa nachádza u tretej osoby, pričom táto osoba bude v konaní označená ako\nžalovaná - čo predstavuje pasívnu legitimáciu;\n3/ preukázať, že osoba žalovaná ako pasívne legitimovaná, zadržiava vec u seba neoprávnene,\nt.j. bez titulu.\nPrvý predpoklad - aktívna vecná legitimácia\n32. Pokiaľ ide o naplnenie prvého zákonom požadovaného predpokladu, v prípade nehnuteľnosti, ako\nje to v danej sporovej veci, sa vlastnícke právo k predmetu sporu preukazuje výpisom z listu vlastníctva\nz katastra nehnuteľností.\n33. Žalovaní spochybnili vlastnícke právo žalobcu k parcele KN-C č. 725, ktorej vyporiadania sa žalobca\ndomáha, tvrdiac, že obec si vysporiadala označenú parcelu neoprávnene. K uvedenej námietke súd\nuvádza nasledovné.\n34. V ustanovení § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. je vyjadrená tzv. zásada hodnovernosti a záväznosti\nzápisov v katastri nehnuteľnosti. V zmysle tejto zásady platí, že to, čo je zapísané v katastri\nnehnuteľnosti, sa považuje za správne a v súlade so skutočným stavom, aj keby tomu tak nebolo.\nPlatí teda, že za vlastníka nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností sa zo zákona považuje\nosoba, ktorá je ako vlastník danej nehnuteľnosti zapísaná na príslušnom liste vlastníctva. Ide o\nprávnu domnienku, ktorá chráni dôveru každého v správnosť údajov katastra. Táto domnienka je však\nvyvrátiteľná, t.j. údaje katastra prestanú byť hodnoverné a záväzné, ak sa preukáže opak, teda pokiaľ\nzápis v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti, má právny stav prevahu nad evidovaným\nstavom (napriek prípadnej dobrej viere osoby zapísanej ako vlastník).\n35. Je potrebné zdôrazniť, že predmetom tohto konania je vypratanie nehnuteľnosti, v rámci ktorého\nkonania súd musí skúmať, či žalobca má aktívnu legitimáciu, t.j. či je vlastníkom nehnuteľnosti, vypratia\nktorej sa domáha. V danej veci žalobca výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. C. D. preukázal,\nže je vlastníkom parcely KN-C č. 725.\n36. Žalovaní v rámci procesnej obrany síce uvádzali, že podľa ich úsudku si obec neprávom vysporiadala\npozemok parcelu KN-C č. 725, avšak nepredložili žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by vyplynul opak\nzápisu v katastri nehnuteľnosti, teda touto ich obranou nebola hodnoverným spôsobom spochybnená, a\nuž vôbec nie vyvrátená materiálna publicita údajov katastra nehnuteľností v súlade s § 70 katastrálneho\nzákona. Námietky žalovaných tak ostali len v rovine tvrdení, bez podloženia relevantných dôkazov,\nspôsobilých vyvrátenie správnosti zápisov údajov o nehnuteľnostiach v katastri nehnuteľnosti.\nDruhý predpoklad - pasívna vecná legitimácia\n37. V prejednávanej veci obidve sporové strany zhodne konštatovali, že nehnuteľnosť parcelu KN-C č.\n725, na ktorej je postavená stavba - garáž, užívajú žalovaní v 1. a 2. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade sú\nteda pasívne vecne legitimovanými subjektami v tejto veci.\nTretí predpoklad - neoprávnené zadržiavanie veci, bez titulu\n38. Z písomných vyjadrení žalovaných podaných v tomto spore, ale aj z ústneho vyjadrenia žalovaného\nv 1. rade na pojednávaní dňa 3.10.2024 vyplýva, že žalovaní užívali parcelu KN-C č. 725, resp. garáž\nstojacu na tejto parcele, od roku 1992 do roku 1995 a od roku 1998 ju užívajú doposiaľ. Žalovaní\ntvrdia, že titulom, ktorý ich oprávňuje užívať túto nehnuteľnosť je neformálna zámenná zmluva s bývalým\nstarostom obce p. H. I., uzatvorená v roku 1998, keď sa s ním dohodli na zámene garáží, a to garáže\npostavenej na parcele KN-C č. 725 (ktorej vypratania sa žalobca domáha) a garáže postavenej na\nparcele KN-C č. 690/5, ktorú postavili žalovaní. Dôvodom zámennej zmluvy bolo to, že garáž postavená\n\nna parcele KN-C č. 725 bola bližšie k rodinnému domu žalovaných, keďže sa nachádza bezprostredne\npri ich pozemku. Žalovaní majú za to, že išlo o recipročnú výmenu, v rámci ktorej obec popísaným\nspôsobom zamenila stavbu garáže stojacej na spornom pozemku v jej vlastníctve, a to za recipročne\nzískanú vec - garáž rovnakého druhu a v minimálne rovnakej hodnote, postavenej žalovanými. Išlo o\nústnu, neformálnu zámennú zmluvu.\n39. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení § 46, § 40, § 47 Občianskeho zákonníka\n(účinného od 30.7.1997, t.j. v čase uzatvorenia zámennej zmluvy, ktorého znenie je rovnaké aj\nsúčasnosti) jednoznačne plynie, že zmluvy o prevodoch nehnuteľností musia mať písomnú formu.\nNedodržanie písomnej formy zmluvy, ktorou sa prevádza (resp. zamieňa) nehnuteľnosť, spôsobuje\nabsolútnu neplatnosť takejto zmluvy,\n40. Nakoľko v prejednávanej veci bola medzi bývalým starostom obce Šarišské Jastrabie a medzi\nžalovanými uzatvorená len neformálna zámenná zmluva (predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti garáže), pričom pre platnosť takejto zámennej zmluvy zákon vyžadoval, v čase jej uzatvorenia, písomnú\nformu, nemožno konštatovať iné len to, že zámenná zmluva, na ktorú sa odvoláva žalovaný, je pre\nnedostatok zákonom požadovanej písomnej formy, sankcionovaná absolútnou neplatnosťou.\n41. Súd opiera svoje rozhodnutie o právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 27. januára 2015 sp. zn. 4 Cdo 361/2012, podľa ktorého: „Oprávneným držiteľom\nnehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže\nbyť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991\nna základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme.“ Uvedené\nrozhodnutia bolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2015 pod R 74/2015.\n42. Súd má za to, že uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR, vyslovený v uznesení 4Cdo 361/2012\nzo dňa 27.1.2015, je plne aplikovateľný aj v teraz prejednávanej veci, t.j. na posudzovanie oprávnenosti\ndržby na základe zámennej zmluvy, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme.\n43. V tejto súvislosti súd uvádza, že jedným zo základných princípov civilného sporového konania je\naj princíp právnej istoty, formulovaný v článku 2 ods. 2 CSP. Podľa tohto zákonného ustanovenia\nprávna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade\ns ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Nakoľko vyššie označené rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR (obsahujúce hore citovaný právny názor Najvyššieho súdu SR) bolo zverejnené\naj v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2015, nemôže súd na neho, pri rozhodovaní v\npredmetnej veci, neprihliadať.\n44. Na základe vyššie uvedených zistení dospel súd k záveru, že v predmetnej veci sú naplnené\nvšetky vyššie uvedené predpoklady, t.j. 1. vlastnícke právo k predmetu sporu - parcele KN-C č. 725\nsvedčí žalobcovi, 2. je nesporné, že spornú nehnuteľnosť užívajú žalovaní, a 3. žalovaní užívajú túto\nnehnuteľnosť bez právneho titulu.\n45. K námietka žalovaných, že garáž, nachádzajúcu sa na parcele KN-C č. 725, mala postaviť tretia\nosoba, súd uvádza, že táto námietka v predmetnom spore nie je právne významná, nakoľko predmetom\ntohto konania je vypratanie nehnuteľnosti a nie určenie, že vlastníkom garáže by mala byť iná - tretia\nosoba, resp. určenie, že žalobca nie je vlastníkom stavby postavenej na nehnuteľnosti, ktorej vypratania\nsa domáha.\n46. Námietky žalovaných, ktorými vyslovujú podozrenie, že podaná žaloba má byť nejakým „revanšom“\nresp. „pomstou“ zo strany starostu obce voči žalovaným, a to najmä voči žalovanému v 1. rade, ktorý bol\njeho protikandidátom vo voľbách na starostu obce, sú v tejto veci (ktorej predmetom je rozhodovanie o\nnávrhu žalobcu na vypratanie nehnuteľnosti) irelevantné, nesúvisiace s predmetom konania, preto súd\nnepovažuje za potrebné na tieto reagovať.\nVzájomná žaloba\n47. Žalovaní navrhli, aby súd zohľadnil okolnosti vzniku súčasného skutkového stavu, ich nepochybnú\ndobromyseľnosť a dlhodobosť užívania garáže nachádzajúcej sa na parcele KN-C č. 725 a žiadali,\n\naby súd určil, že žalovaní A. B. a D. B. ako bezpodieloví spoluvlastníci stavby bez súpisného čísla garáže - vydržali právo vecného bremena umiestnenia a užívania stavby bez súpisného čísla - garáže\nna uvedenom pozemku - parcele registra KN-C parcelné číslo 725 - zastavaná plocha a nádvorie o\nvýmere 29 m2, evidovanej na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. C. D. - a to právo umiestnenia a užívania\nstavby bez súpisného čísla - garáže na uvedenom pozemku.\n48. Žalovaní majú za to, že hoci ohľadom zámeny garáží išlo len o ústnu dohodu, oni ju považovali\nza plne platnú a od uvedenej doby, t.j. od roku 1998 garáž stojacu na pozemku pod ňou (t.j. pozemok\nv zmysle žaloby sporný), užívajú v dobrej viere, že im táto patrí, pričom uvedené užívanie v dobrej\nviere trvá už skoro tridsať rokov a teda ak nič iné, tak sú toho názoru, že prinajmenšom vydržali vecné\nbremeno k dotknutej garáži, spočívajúce v práve jej užívania\n49. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že vzájomná žaloba, ktorou sa žalovaní domáhajú\nurčenia, že vydržali právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a to konkrétne právo užívania garáže\npostavenej na parcele KN-C parc. č. 725, nie je dôvodná.\n50. Predpokladom vydržania je oprávnená držba, čo znamená, že držiteľ musí byť so zreteľom na\nvšetky okolnosti v dobrej viere, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Pre úspešnosť\nžaloby vo veci vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí preukázať, že niekto\nužíva nehnuteľnosť po určitú dobu. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa obsah\npráva zodpovedajúceho vecnému bremenu ešte neznamená, že je držiteľom tohto vecného práva. Taký\ndržiteľ je len ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce\nvecnému bremenu patrí. Oprávnený držiteľ tak musí v konaní preukázať konkrétnymi skutočnosťami\npresvedčenie, že mu patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a teda že je so zreteľom ku všetkým\nokolnostiam v dobrej viere, že sa stal subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu\nvzniku vecného bremena, teda že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne vzniklo\nalebo na neho riadne prešlo. Nevyhnutným predpokladom vydržania je tak okrem iného aj existencia\nprávneho titulu, z ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere vyvodzuje, že z určitého\nprávneho vzťahu mu patrí právo k cudzej veci, ktoré je spôsobilé byť obsahom vecného bremena. K\nnaplneniu dobrej viery nestačí len to, že tvrdené právo bolo dlhodobo vykonávané bez toho, že by\nvlastník nehnuteľnosti jeho výkonu bránil, prípadne bolo vykonávané od nepamäti.\n51. Súd má za to, že žalovaní v konaní nepreukázali splnenie podmienok vydržania, a síce, že\noprávnene vykonávali právo zodpovedajúce vecnému bremenu, t.j. že so zreteľom na všetky okolnosti\nboli dobromyseľní, že im toto právo patrí, keďže nepreukázali relevantný titul vstupu do držby práva\nzodpovedajúceho vecnému bremenu, ako jedného zo základných predpokladov vydržania. Práve\nnaopak, odvodzovali svoju dobromyseľnosť len od neformálnej zámennej zmluvy (ktorá pre nedostatok\nzákonom stanovenej písomnej formy je absolútne neplatným právnym úkonom) a tej skutočnosti, že\nsa nimi tvrdené právo vykonávalo od roku 1998. K naplneniu dobrej viery nestačí len tvrdenie, že\nprávo bolo dlhodobo vykonávané bez toho, že by oprávnený mal právny titul na jeho vykonávanie,\npričom je potrebné zároveň uviesť, že oprávnená držba práva zodpovedajúca vecnému bremenu\nnemôže spočívať v takom omyle, ktorému sa mohol tento držiteľ pri bežnej opatrnosti vyhnúť. Omyl\nje ospravedlniteľný len vtedy, ak k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou\nmierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať.\nZ dokazovania vykonaného v predmetnej veci vyplynulo, že žalovaní si boli vedomí tej skutočnosti, že\nsporná nehnuteľnosť je vo vlastníctve žalobcu.\n52. Aj tieto svoje závery súd opiera o ustálenú judikatúru všeobecných súdov, zaoberajúcich sa splnením\npredpokladov pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Navyše súd zdôrazňuje, že\nobdobnou otázkou sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach,\nnapríklad v uznesení sp zn. 3Cdo/147/2016, zo dňa 22.2.2018, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil,\nže: „Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa\nprávneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit\ndržiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami\nobjektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Dobrú vieru určitého subjektu v to, že vykonáva\nprávo zodpovedajúce vecnému bremenu, nemôže v zásade zakladať zmluva uzatvorená od 1.1.1992,\nna základe ktorej nebol povolený vklad do katastra nehnuteľnosti.“ Toto uznesenie Najvyššieho súdu\nSR bolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 8/2018 pod R 62/2018.\n\n53. V zmysle čl. 2 ods. 2 CSP je súd povinný rešpektovať ustálenú rozhodovaciu súdnu prax najvyšších\nsúdnych autorít, preto aj v tomto konaní musí prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní vziať na zreteľ\nvyššie uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR.\n54. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a\nzrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (3 Cdo 97/2009, 4 Cdo\n283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3 MCdo 7/2010, 3 MCdo 8/2010 a 6 MCdo 5/2010). Neznalosť inak jasného,\nzrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona nikoho neospravedlňuje - pri zachovaní obvyklej\nopatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý\nmá v úmysle urobiť.\n55. Je nepochybné, že v roku 1998, teda v čase, keď mala byť medzi žalovanými a bývalým starostom\nobce, uzatvorená zmluva o zámene garáži, resp. práva žalovaných na užívania garáže nachádzajúcej\nsa na KN-725, sa na zriadenie vecného bremena vyžadovala písomná zmluva a na nadobudnutie\npráva zodpovedajúceho vecným bremenám bol potrebný vklad do katastra nehnuteľnosti (§ 151o ods.\n1 Občianskeho zákonníka).\n56. Ak žalovaní vstúpili do užívania nehnuteľnosti KN-C č. 725, resp. garáže na nej postavenej, len na\nzáklade ústnej dohody o práve zodpovedajúcom vecnému bremenu, nie je splnená podmienka dobrej\nviery vo vzťahu k právnemu titulu vstupu do držby. Takýto omyl je v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR neospravedlniteľný a nemôže viesť k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému\nbremenu, aj keď žalovaní môžu byť subjektívne presvedčení, že im toto právo prislúcha.\n57. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo možné vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a 2.\nrade, o určenie, že nadobudli právo vecného bremena, spočívajúce v práve užívania nehnuteľnosti garáže postavenej na parcele KN-C č. 725, vyhovieť.\n58. To boli podstatné dôvody, na základe ktorých súd dospel záveru, že nárok žalobcu je zákonný a\ndôvodný, preto jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel. Naproti tomu vzájomnú žalobu posúdil ako\nneopodstatnenú, a preto ju zamietol.\n59. Vzhľadom na uvedené skutočnosti uložil súd žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vypratať\nnehnuteľnosť, parcelu registra KN-C č. 725 tak, ako je to presne špecifikované v enunciáte tohto\nrozsudku.\n60. Pri neoprávnenom užívaní nehnuteľnosti a povinnosti jej vypratania neoprávneným užívateľom je\npotrebné pristupovať k právu užívania komplexne, čo znamená nielen neumožnenie faktické prístupu,\nresp. vstupu na nehnuteľnosť, ale aj jeho prípadné nezapratávanie vecami žalovaného. Žalovaný má\npri povinnosti vypratania nehnuteľnosti túto vypratať, čo znamená buď odtiaľ odísť, ak sa na nej fakticky\nzdržuje a zároveň si aj odniesť alebo odstrániť svoje veci z nehnuteľnosti, čo predstavuje komplexný\nobsah práva užívania.“ (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR 1Cdo/1089/2015).\n61. Pre úplnosť súd uvádza, že z dôvodu neúčelnosti a hospodárnosti zamietol návrhy žalovaných\nna zabezpečenie listín z Okresného úradu Stará Ľubovňa, katastrálneho odboru, a to listu vlastníctva\na kópiu katastrálnej mapy Šarišské Jastrabie vo vzťahu k nehnuteľnostiam parcela KNC č. 690/5 a č.\n725 a parcelám nimi susediacim, a taktiež návrh na vypočutie svedkov uvedených v podaní doručenom\nsúdu dňa 27.02.2024 a v podaní zo dňa 23.04.2024. K tomuto súd uvádza, že žalovaní navrhli vypočuť\n16-tich svedkov na potvrdenie nimi uvádzaných tvrdení vo vzťahu k výstavbe garáže žalovanými na\nparcele KN-C č. 690/5, ale aj vo vzťahu k okolnostiam uzatvorenia zámennej zmluvy s bývalým starostom\nobce p. I., ako aj k skutočnosti, kto v súčasnosti užíva žalovanými postavenú garáž. Súd nepovažoval\nvykonávanie týchto dôkazov za účelné a hospodárne jednak z dôvodu, že žalobca nepoprel skutkové\ntvrdenie žalovaných, teda že oni zrealizovali stavbu garáže na pozemku parc. č. KN-C 690/5, a že\ntúto v súčasnosti už neužívajú žalovaní ale žalobca, preto tieto skutkové tvrdenia považuje súd za\nnesporné, a jednak z dôvodu, že predmetom tohto konania nie je skúmanie vlastníckych či užívacích\nvzťahov vo vzťahu k stavbe - garáže postavenej na parc. č. KN-C 690/5. Pokiaľ žalovaní navrhli vykonať\ndokazovanie vyžiadaním listov vlastníctva a kópiu kat. mapy vo vzťahu k parcelám KN-C č. 690/5\na č. 725 a parcelám nimi susediacimi, aj tento návrh žalovaných považoval súd za nadbytočný a\n\nnehospodárny, nakoľko sporové strany predložili súdu listy vlastníctva dotknutých nehnuteľností, ako\naj kópie katastrálnej mapy a v prípade potreby súd má možnosť oboznámiť sa s listami vlastníctva\na aj s kópiou katastrálnej mapy na portáli katastra nehnuteľnosti. Navyše na základe vykonaného\ndokazovania mal súd za to, že vykonávanie ďalšieho dokazovania by bolo neúčelné a nehospodárne,\nnakoľko, podľa názoru súdu, vzhľadom na zistený skutkový stav a z neho vyplývajúce právne závery,\nby ani vykonávanie ďalšieho dokazovania, neviedlo k inému právnemu záveru, a teda neprinieslo by\niné rozhodnutie vo veci samej.\nTrovy konania\n62. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že\nžalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech (žalobca bol úspešný v konaní o jeho žalobe o vypratanie\nnehnuteľnosti a zároveň aj o vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a 2. rade o určenie vecného bremena)\npriznal náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 % s tým, že žalovaní v 1.\na 2. rade sú povinní žalobcovi priznané trovy nahradiť spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov\nkonania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.\nPodľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.\nPodľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)\nuvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len\ndo uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie\nexekúcie podľa Exekučného poriadku.", "vazby": {"stav": {"sz": "13Co/3/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "d985bd23-c5da-45dd-bc90-091d4cf69a83:9578b53c-ae28-44f1-a246-2498c6cb42a8", "datum": "2025-07-14", "vztah": "zrusene"}}, "cituje": [{"guid": "b5855417-96a9-490b-905d-d723564b8328:cc009472-1f28-4b6f-bc82-b6095e0b6d77", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1204899713.2", "spisova_znacka": "1Cdo/1089/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/1089/2015 z 27. 2. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-02-27", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1204899713.2"}], "citovane_v": []}