Uznesenie Okresného súdu Rožňava sp. zn. 6C/37/2026 z 27. 8. 2026
Citácia: uznesenie Okresného súdu Rožňava z 27. augusta 2026, sp. zn. 6C/37/2026, ECLI:SK:OSRV:2026:7826201883.1
Okresný súd Rožňava | 6C/37/2026 | ECLI:SK:OSRV:2026:7826201883.1 | 2026-08-27 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 324 ods. 1 CSP, § 324 ods. 2 CSP, § 324 ods. 3 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e73c550-8c66-4dc4-bff1-084954cf8956
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSRV:2026:7826201883.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Rožňava
6C/37/2026
7826201883
27. 08. 2026
Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková
ECLI:SK:OSRV:2026:7826201883.1

Uznesenie
Okresný súd Rožňava, v spore žalobkyne: A. B., IČO: XX XXX XXX, so sídlom C. D. X, XXX XX E.,
právne zastúpená: MACKO LEGAL s.r.o. so sídlom Kuzmányho č. 57, 040 01 Košice- Staré Mesto, IČO:
57 758 743, proti žalovanému: Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku Rožňava, so sídlom
Šafárikova č. 5, 048 01 Rožňava, IČO: 30 687 446, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Súd n e p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala dňa 30.07.2026 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek obmedzenia výkonu nájomných práv
žalobkyne podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.09.2009 a uložil žalobkyni podať v
lehote 30 dní od vydania tohto uznesenia žalobu vo veci samej, o určenie, že nájomný vzťah zo Zmluvy
o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.09.2009 trvá a priznal jej právo na náhradu trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 01.09.2009 Zmluvu o nájme nebytových
priestorov, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v katastrálnom
území E., obec E., na prízemí hlavnej budovy na jej južnej strane s celkovou výmerou 48,33 m2,
pozostávajúcich z prednej miestnosti pri hlavnom vstupe do budovy o výmere 19,20 m2, zadnej
miestnosti nadväzujúcej na prednú miestnosť o výmere 23,16 m2 a chodby pri hlavnom vstupe v južnom
prízemnom krídle o výmere 5,97 m2. Uvedené priestory sa nachádzajú v budove bývalej školy so
súpisným číslom XXX, postavenej na parcele registra KN-C č. XXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č.
XXX, vedenom Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom. Žalobkyňa od uzavretia nájomnej
zmluvy v roku 2009 predmet nájmu nepretržite užívala a v uvedených priestoroch bez akýchkoľvek
problémov vykonávala svoju podnikateľskú činnosť až do marca 2026, keď bola zo strany žalovaného
upozornená na údajný havarijný stav budovy. Od konca marca 2026 žalobkyňa nemohla predmet
nájmu užívať z dôvodu žalovaným tvrdeného havarijného stavu budovy. Žalovaný vymenil zámky na
hlavnom vchodu a znemožnil jej vstup do prenajatých priestorov, a to napriek tomu, že žalobkyňa
počas celého tohto obdobia naďalej riadne plnila svoje povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy a
uhrádzala nájomné. Túto skutočnosť potvrdzuje samotný žalovaný vo svojej emailovej správe zo dňa
16.06.2026. V bode A) predmetnej emailovej správy žalovaný uvádza, že koncom marca 2026 boli všetci
nájomcovia oboznámení s havarijným stavom budovy na ulici F. X G. E. a zároveň boli informovaní o
prijatí neodkladného opatrenia spočívajúceho v dočasnom uzatvorení celej budovy. Podľa žalovaného
toto opatrenie vychádzalo zo záverov statického posudku, podľa ktorého bolo z hľadiska statiky a
bezpečnosti potrebné bezodkladne uzavrieť všetky vstupy do objektu, zabezpečiť jeho okolie a zabrániť
vstupu osôb z dôvodu ochrany života, zdravia a predchádzania vzniku bezprostredne hroziacej škody.
V bode I) tej istej emailovej správy žalovaný oznámil žalobkyni opätovné sprístupnenie predmetu nájmu
a vyzval ju na prevzatie kľúčov dňa 16.06.2026. V tej istej emailovej správe však žalovaný po prvýkrát

uviedol, že žalobkyni mala byť už dňa 17.04.2026 zaslaná výpoveď zo Zmluvy o nájme nebytových
priestorov, ktorá mala byť podľa jeho tvrdenia doručená dňa 03.06.2026. Žalobkyňa toto tvrdenie od
začiatku popiera a má za to, že žalovaný riadne doručenie výpovede doposiaľ žiadnym spôsobom
nepreukázal. Hoci žalovaný v bodoch B) a C) emailovej správy tvrdí, že výpoveď bola žalobkyni riadne
doručená, z príloh pripojených k emailu takýto záver vôbec nevyplýva. Naopak, z predloženej doručenky
ani z ďalších listín nie je možné jednoznačne ustáliť, či bola predmetná zásielka žalobkyni vôbec
doručovaná, akým spôsobom bola doručovaná a kedy mali prípadne nastať účinky jej doručenia. Ak
žalovaný tvrdí, že zásielka bola žalobkyni doručená dňa 03.06.2026 odmietnutím jej prevzatia, túto
skutočnosť doposiaľ nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. Naopak, z emailovej komunikácie zo
dňa 16.06.2026 vyplýva, že zásielka sa mala dňa 12.06.2026 vrátiť odosielateľovi ako nedoručená.
Tvrdenia žalovaného sú preto navzájom rozporné a neosvedčujú riadne doručenie výpovede. Žalobkyňa
zároveň poukazuje na to, že podľa nájomnej zmluvy musí byť výpoveď doručená druhej zmluvnej strane
v písomnej forme. Žalobkyňa má za to, že táto podmienka splnená nebola, a preto nemohli nastať
ani právne účinky predmetnej výpovede. Žalovaný následne emailovou správou zo dňa 29.06.2026
zaslal žalobkyni výzvu datovanú dňa 17.06.2026, ktorá žalobkyni nebola samostatne doručená, ale
tvorila iba prílohu uvedenej emailovej správy. Vo vyzve žalovaný uviedol, že eviduje nedoplatok na
nájomnom vo výške 6 751,11 eura, pričom nárok na jeho úhradu sa mal stať splatným dňa 15.07.2026.
Žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že žalovaný vo výzve vôbec nešpecifikoval, z akého právneho
titulu si uvedenú pohľadávku uplatňuje, za aké konkrétne obdobie mal údajný nedoplatok vzniknúť ani
spôsob, akým bola požadovaná suma vypočítaná. Súčasne k výzve nepripojil žiadne vyúčtovanie ani inú
listinu, z ktorej by bolo možné preskúmať dôvodnosť a správnosť uplatňovaného nároku. Na uvedenú
výzvu žalobkyňa reagovala emailovou správou zo dňa 13.07.2026, v ktorej žalovanému oznámila, že
tvrdený nárok považuje za nepreukázaný a nedôvodný. Zároveň poukázala na svoje pohľadávky voči
žalovanému vzniknuté z titulu rekonštrukčných prác vykonaných na prenajatých priestoroch, najmä
výmeny okien, podlahy a podlahového kúrenia. Napriek uvedenému žalovaný emailovou správou
zo dňa 22.07.2026 oznámil žalobkyni, že jej doručuje ďalší právny úkon, a to okamžité skončenie
nájomného vzťahu zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov z dôvodu údajného neuhradenia dlžného
nájomného vo výške 6.751,11 eura. Žalobkyňa poukazuje na to, že ani v tomto prípade žalovaný
nepreukázal riadne doručenie predmetného právneho úkonu. Emailová správa obsahovala iba listinu
datovanú dňa 17.07.2026, z ktorej navyše nevyplýva, na základe akých konkrétnych skutkových
okolností žalovaný dospel k záveru, že boli splnené podmienky na okamžité skončenie nájomného
vzťahu. Žalobkyňa preto namieta, že ani okamžité skončenie nájomného vzťahu nebolo doručené
spôsobom predpokladaným nájomnou zmluvou. Rovnako ako pri výpovedi nájomnej zmluvy žalovaný
ani v tomto prípade nepreukázal riadne doručenie predmetného právneho úkonu žalobcovi, a preto
podľa názoru žalobcu nemohli nastať ani jeho právne účinky. Žalobkyňa zároveň poukazuje na to,
že žalovaný mal počas celej doby vedomosť o rekonštrukčných prácach vykonaných žalobcom v
prenajatých priestoroch. Tieto práce boli realizované s vedomím a súhlasom žalovaného, pričom medzi
účastníkmi bola v tejto súvislosti vyhotovená aj zápisnica, ktorou však žalobca v súčasnosti nedisponuje.
Rekonštrukčné práce boli vykonané ešte za pôsobenia vtedajšieho zborového dozorcu H. H. I., ktorý
ich priebeh koordinoval a odsúhlasil. Ich realizáciou došlo k podstatnému zhodnoteniu nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaného. Podľa dohody účastníkov mali byť náklady žalobkyne na tieto rekonštrukčné
práce postupne započítavané proti povinnosti platiť nájomné, a to vo výške 4 100 eur za výmenu
okien a vo výške 6 006,22 eura za výmenu podlahy a podlahového kúrenia. Pravdivosť týchto tvrdení
potvrdzuje aj samotný žalovaný vo svojej emailovej správe zo dňa 22.07.2026. Zároveň tým potvrdzuje,
že minimálne časť pohľadávok žalobkyne z titulu vykonaných rekonštrukčných prác uznal ako dôvodnú.
Táto skutočnosť zároveň spochybňuje tvrdenie žalovaného, že voči žalobkyni existoval jednoznačný,
nesporný a splatný dlh na nájomnom, ktorý by odôvodňoval okamžité skončenie nájomného vzťahu.
Žalobkyňa následne emailovou správou zo dňa 27.07.2026 reagovala na oznámenie žalovaného o
okamžitom skončení nájomného vzťahu. V uvedenej emailovej správe žalovanému oznámila, že s
okamžitým skončením nájomného vzťahu nesúhlasí, keďže predmetná písomnosť jej doposiaľ nebola
riadne doručená. Zároveň uviedla, že nesúhlasí ani s predchádzajúcou výpoveďou nájomnej zmluvy,
ktorú rovnako považuje za neplatný právny úkon. Už pri prvom právnom úkone smerujúcom k ukončeniu
nájomného vzťahu, teda pri výpovedi zo dňa 13.04.2026 žalovaný vôbec netvrdil, že dôvodom ukončenia
nájomného vzťahu malo byť omeškanie žalobkyne s platením nájomného. Výpoveď bola daná bez
uvedenia tohto dôvodu, a to navyše v období, keď žalobkyňa nemohla predmet nájmu užívať z dôvodu
uzatvorenia budovy pre jej údajný havarijný stav. Žalovaný najskôr v marci 2026 uzatvoril budovu
z dôvodu jej údajného havarijného stavu a následne predložil žalobkyni návrh dohody o ukončení
nájomného vzťahu. Keď k uzavretiu dohody nedošlo, začal tvrdiť, že nájomný vzťah bol ukončený

výpoveďou. Napriek tomu však dňa 16.06.2026 žalobkyni opätovne odovzdal kľúče od budovy a umožnil
jej pokračovať v užívaní predmetu nájmu. Až následne začal žalovaný tvrdiť existenciu údajného
nedoplatku na nájomnom, ktorý mal byť dôvodom okamžitého skončenia nájomného vzťahu. Uvedený
postup nie je logický ani právne konzistentný. Ak žalovaný skutočne považoval nájomný vzťah za
skončený už na základe výpovede, neexistoval žiadny dôvod, aby žalobkyni opätovne odovzdal kľúče
od budovy a umožnil jej pokračovať vo výkone práv nájomcu. Naopak, týmto svojím konaním žalovaný
sám potvrdil ďalšie trvanie nájomného vzťahu a následne svojim ďalším postupom vytvoril stav právnej
neistoty, keď po opätovnom sprístupnení predmetu nájmu začal tvrdiť existenciu dlhu na nájomnom a
následne oznámil okamžité skončenie nájomného vzťahu. Zo samotného postupu žalovaného vyplývajú
dôvodné pochybnosti o platnosti právnych úkonov smerujúcich k ukončeniu nájomného vzťahu. Z
doteraz predložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi účastníkmi existuje závažný spor nielen o
výšku prípadného nedoplatku na nájomnom, ale aj o existenciu vzájomných pohľadávok, ich započítanie
a spôsob určenia samotnej výšky nájomného. Za tejto situácie nemožno považovať tvrdený dlh vo výške
6 751,11 eura za jednoznačne preukázaný ani nesporný. Posúdenie existencie a výšky prípadných
vzájomných pohľadávok si vyžiada vykonanie rozsiahleho dokazovania, ktoré bude predmetom konania
vo veci samej. Rovnako bude predmetom dokazovania aj posúdenie platnosti výpovede nájomnej
zmluvy, platnosti okamžitého skončenia nájomného vzťahu, ako aj otázka, či boli tieto právne úkony
žalobkyni vôbec riadne doručené. Uvedený postup žalovaného vyvoláva dôvodné pochybnosti o
platnosti právnych úkonov smerujúcich k ukončeniu nájomného vzťahu a zároveň odôvodňuje potrebu
dočasnej ochrany práv žalobkyne až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zo skutkového stavu
opísaného v naratívnej časti tohto návrhu a z príloh nej označených je zrejmé, že tento návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, a že sa nejedná o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné
uplatnenie alebo bránenie práva. Z ustálenej rozhodcovskej praxe všeobecných súdov vzťahujúcich
sa k inštitútu predbežného opatrenia, ktorých závery je možné aplikovať aj na inštitút NO, okrem
iného vyplýva, že súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného
rozhodnutia vo veci a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie.
Postačuje aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy Zo všetkých doposiaľ zistených skutočností totiž vyplýva, že medzi
účastníkmi vznikol vážny spor o ďalšie trvanie nájomného vzťahu, pričom žalovaný jednostranne tvrdí, že
nájomný vzťah skončil, zatiaľ čo žalobkyňa považuje výpoveď aj okamžité skončenie nájmu za neplatné
právne úkony. Žalobkyňa osvedčila, že minimálne v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom
opatrení existuje vysoká miera pravdepodobnosti, že k platnému skončeniu nájomného vzťahu doposiaľ
nedošlo. Žalovaný doposiaľ hodnoverne nepreukázal riadne doručenie výpovede nájomnej zmluvy,
ani okamžitého skončenia nájmu. Rovnako nepreukázal existenciu splatného a nesporného dlhu na
nájomnom, ktorý by mohol byť zákonným dôvodom na okamžité skončenie nájomného vzťahu. Naopak,
z predložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi účastníkmi existujú sporné vzájomné pohľadávky,
ktoré budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Samotné konanie žalovaného vyvoláva
dôvodnú obavu z ďalšieho zásahu do práv žalobkyne. Žalovaný už raz žalobkyni fakticky znemožnil
výkon nájomného práva, keď v mesiaci marec 2026 uzatvoril budovu, odobral žalobkyni kľúče a zabránil
jej vstupovať do prenajatých priestorov. Až po niekoľkých mesiacoch žalobkyni opätovne umožnil vstup
do predmetu nájmu. Následne však začal tvrdiť, že nájomný vzťah mal medzitým skončiť výpoveďou,
ktorú žalobca nikdy neprevzal, a po krátkom čase oznámil ďalší právny úkon – okamžité skončenie
nájomného vzťahu. Takýto postup žalovaného je nekonzistentný a zakladá dôvodnú obavu, že žalovaný
bude aj naďalej považovať nájomný vzťah za skončený a žalobkyni opätovne zabráni v užívaní predmetu
nájmu. Táto obava nie je hypotetická. Vyplýva priamo z doterajšieho konania žalovaného, ktorý už
raz žalobkyni výkon nájomného práva fakticky znemožnil. Žalobkyňa pritom predmetné priestory užíva
nepretržite od roku 2009. V uvedených priestoroch žalobkyňa vykonáva svoju podnikateľskú činnosť,
prijíma klientov, uzatvára zmluvy a zabezpečuje každodenný chod svojej prevádzky. Predmetné priestory
predstavujú dlhoročné sídlo jej podnikateľskej činnosti a sú verejnosti známe ako miesto, kde žalobca
svoje služby poskytuje. Ak by žalovaný žalobkyni opätovne znemožnil vstup do predmetu nájmu alebo
jej odobral možnosť priestory užívať ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu, žalobkyni by vznikla
bezprostredná a len ťažko napraviteľná ujma. Súčasne by žalobkyňa utrpela značnú majetkovú škodu
spočívajúcu vo výpadku príjmov, strate klientely a poškodení svojho dobrého obchodného mena. Takto
vzniknutú škodu by nebolo možné úplne odstrániť ani prípadným úspechom žalobkyne vo veci samej.
Ak by totiž súd až po niekoľkých mesiacoch alebo rokoch rozhodol, že výpoveď alebo okamžité
skončenie nájmu boli neplatné, žalobkyňa by už medzitým mohla prísť o klientelu, obchodné kontakty a
stabilitu svojho podnikania. Účel konania o neodkladnom opatrení spočíva práve v tom, aby sa takýmto

nezvratným následkom zabránilo ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Žalobkyňa zároveň zdôrazňuje,
že navrhovaným neodkladným opatrením nežiada konečné rozhodnutie o právach účastníkov. Domáha
sa iba dočasnej úpravy pomerov tak, aby až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zostal
zachovaný doterajší fakticky stav a žalovaný sa zdržal akéhokoľvek konania smerujúceho k obmedzeniu
výkonu nájomného práva žalobkyne. Takéto riešenie nijakým spôsobom nezasahuje do vlastníckeho
práva žalovaného nad nevyhnutnú mieru. Naopak, zabezpečuje zachovanie existujúceho stavu až do
času, kým súd po vykonaní riadneho dokazovania rozhodne o platnosti alebo neplatnosti skončenia
nájomného vzťahu. Žalobkyňa je preto presvedčená, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne
žalovanému žiadna neprimeraná ujma. Na druhej strane jeho nevydanie môže mať pre žalobkyňu
závažné a nezvratné následky. Princíp proporcionality preto jednoznačne vyznieva v prospech dočasnej
ochrany práv žalobkyne až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
3. Súd sa v konaní oboznámil so Zmluvou o nájme nebytového priestoru zo dňa 01.09.2009, Faktúrou
č. 23015269, Faktúrou č. 04/2025, Upozornením o havarijnom stave zo dňa 09.03.2026, Výpoveďou
zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 01.09.2009 a doručenkou, e – mailovou komunikáciou
strán sporu, Výzvou žalovaného zo dňa 17.06.2026 a Výpoveďou z nájmu – zrušení nájomného vzťahu
zo dňa 17.07.2026.
4. Zo Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 01.09.2009 súd zistil, že prenajímateľom je Cirkevný
zbor Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Rožňava, Šafárikova č. 5, 048 01 Rožňava a nájomcom A. B.,
C. D. X, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX. Predmetom zmluvy je nehnuteľnosť - nebytový priestor budovy
bývalej školy so súp. č. XXX a dvora o výmere 2001 m2 na parcele KN XXX/X zapísaných na LV č. XXX
kat. úz. E., ktorých je prenajímateľ výlučným vlastníkom s tým, že prenajímateľ prenecháva nájomcovi
do užívania časť nehnuteľnosti na prízemí hlavnej budovy na južnej strane s celkovou výmerou 48,33
m2 špecifikovaných nasledovne: predná miestnosť – vstup pri hlavnom vstupe do budovy – 19,20 m2,
zadná miestnosť – naväzujúca na prednú miestnosť – 23,16 m2, chodba – pri hlavnom vstupe, v južnom
prízemnom krídle – 5,97 m2. Účelom nájmu je využívanie nebytového priestoru nájomcom na prevádzku
poskytujúcu bankové a/alebo poisťovacie produkty a služby. Zmluvné strany sa dohodli na cene nájmu
vo výške € 30/m2/ ročne (bez DPH), a to od 01.septembra 2009. Nájomné je splatné mesačne, vždy
na začiatku príslušného mesačného obdobia, najneskôr do 15. dňa príslušného mesiaca. Ďalej súd
zo zmluvy zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že nájomná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a to
od 01. septembra 2009. Výpovedná lehota je dohodnutá na tri mesiace, pričom začína plynúť prvým
dňom mesiaca nasledujúceho po odoslaní písomnej výpovede druhej zmluvnej strane. V prípade, že zo
strany nájomcu dôjde k omeškaniu platby nájmu dlhšiemu ako 2 mesiace, zmluvné strany sa dohodli
na okamžitom zrušení nájomného vzťahu, to odo dňa odoslania doporučenej výpovede nájmu. Zmluvné
strany sa dohodli, že prenajímateľ uhradí tie náklady, ktoré sa majú vynaložiť na opravu a údržbu
prenajatého priestoru, na ktorých sa zmluvne strany vopred dohodnú. Prenajímateľ si vyhradzuje právo
rozhodovať o nájomcom navrhovaných stavebných úpravách, na vykonanie ktorých je potrebný súhlas
stavebného úradu. Ostatné podmienky pre prípadnú stavebnú rekonštrukciu, resp. modernizáciu budú
predmetom osobitnej zmluvy. Zároveň sa zmluvné strany dohodli o okamžitej vzájomnej informovanosti
pri zistení rušivých momentov, ktoré zhoršujú nájomné podmienky, poškodzujú dobré meno zmluvných
strán, ako aj pri ochrane majetku oboch zmluvných strán.
5. Z priloženej faktúry č. 23015269 súd zistil, že žalobkyni bola fakturovaná spoločnosťou MONTREL
plus s.r.o. suma 6.008,22 eura za montáž podlahového kúrenia v priestoroch kancelárie a ďalších
položiek so splatnosťou 03.02.2023.
6. Z priloženej faktúry č. 04/2025 súd zistil, že žalobkyňa (nájomca) refakturovala žalovanému
(prenajímateľ) dodávku a montáž 4 ks plastových okien s parapetnými doskami a s tým spojenými
stavebnými úpravami v prenajímanom priestore F. X, v celkovej výške 4.100,- eur s dátumom splatnosti
29.06.2025.
7. Z upozornenia – Havarijný stav žalovaného zo dňa 09.03.2026 adresovaného žalobkyni súd zistil, že
žalovaný ako vlastník budovy J. K. F., F. X, XXX XX E. oznámil žalobkyni, že vzhľadom na havarijný
stav – narušenie statiky steny schodiska ju upozorňuje, aby parkovala vo vzdialenosti aspoň 5 metrov
od danej steny budovy a tiež, aby sa kvôli nebezpečenstvu nevyužívali WC pod schodiskom.

8. Súd sa v konaní oboznámil aj s Výpoveďou zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 01.09.2009
zo dňa 13.04.2026 adresovanú žalobkyni, z ktorej súd zistil, že prenajímateľ v súlade s Čl. V Doba
nájmu, bodom 2 týmto vypovedá zmluvu. Výpovedná lehota je dohodnutá na tri mesiace, pričom začína
plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po odoslaní písomnej výpovede druhej zmluvnej strane.
V prípade, že zo strany nájomcu dôjde k omeškaniu platby nájmu dlhšiemu ako 2 mesiace, zmluvné
strany sa dohodli na okamžitom zrušení nájomného vzťahu, to odo dňa odoslania doporučenej výpovede
nájmu. Nájomca je povinný v súlade s Čl. VII bod 11 – Po skončení nájmu je nájomca povinný odovzdať
nebytové priestory v stave, v akom ich prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie, resp. upravené
v rozsahu písomnej dohody. Ak nie je dohodnuté inak, najneskôr v posledný deň nájmu je nájomca
povinný prenajaté priestory vypratať a odovzdať prenajímateľovi. Predmetná výpoveď bola odovzdaná
na poštovú prepravu dňa 17.04.2026. Žalobkyňa zásielku – výpoveď neprevzala v odbernej lehote a táto
bola vrátená dňa 11.05.2026.
9. Súd sa oboznámil aj s e-mailovou komunikáciou medzi stranami, z ktorej vyplýva, že žalovaný
prostredníctvom e-mailu zo dňa 16.06.2026 upovedomil žalobkyňu, že v marci 2026 bola oboznámená
ako aj ostatní nájomníci o dočasnom uzatvorení budovy, kedy takéto neodkladné opatrenie vychádzalo
zo záverov statického posúdenia. Zároveň jej v prílohe doručil kópiu Výpovede Zmluvy o nájme
nebytového priestoru zo dňa 01.09.2009, ktorá jej bola dňa 17.04.2026 odoslaná poštou. Správa
v ďalšom bode znie, že dňa 03.06.2026 na vopred dohodnutom stretnutí na farskom úrade CZ ECAV
na F. X G. E. bola žalobkyni preukázateľne opäť doručená predmetná výpoveď z nájmu, kde na
pripravený zápis z rokovania odmietla žalobkyňa podpísať svoju prítomnosť. Zároveň bola žalobkyňa
v ďalšom bode e-mailovej správy upovedomená o tom, že Výpoveď Zmluvy o nájme nebytového
priestoru zo dňa 01.09.2009 je platná, pričom plynutie výpovednej doby žalovaný nadväzuje na jej
preukázateľné doručenie dňa 03.06.2026. Podľa tohto opätovného doručenia výpovede uvádzajú, že
3 – mesačná výpovedná lehoty plynie od 01.07.2026 a končí dňa 30.09.2026, kedy má prenajaté
priestory vypratať a odovzdať. Žalovaný mal uskutočniť úkony týkajúce sa odstránenia havarijného stavu
a žalobkyňa si tak môže 16.06.2026 prevziať kľúče od hlavného vchodu budovy. V ďalšom e-maily zo
dňa 29.06.2026 žalovaný upovedomil žalobkyňu o tom, že dňa 18.06.2026 jej bola odoslaná listová
zásielka s doručením do vlastných rúk, s predmetom „Výzva“, na základe ktorej má žalobkyňa uhradiť
žalovanému dlžnú čiastku ako neuhradené platby nájomného, ktorú žalovaný eviduje ku dňu 17.06.2026
v celkovej výške 6.751,11 eura do 15.07.2026. E-mailom zo dňa 22.07.2026 žalovaný ohľadom faktúry č.
04/2025 vo výške 4.100,- eur za výmenu okien uviedol, že predmetná výška bola žalobkyni započítaná
a pohľadávka vo výške 6.751,11 eura je bez tejto sumy. Žalovaný disponuje Zmluvou o nájme,
dodatkami, splátkovými kalendármi a bankovými výpismi – evidenciou úhrad, ktoré boli podkladom
k vyššie uvedenej výzve. Čo sa týka stavebných úprav, ak tieto žalobkyňa realizovala bez súhlasu
prenajímateľa jedná sa o porušenie Zmluvy o nájme. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa dlžnú sumu
neuhradila do 15.07.2026 je žalovaný nútený postupovať v zmysle čl. V ods. 2 Zmluvy a to okamžitým
skončením nájomného vzťahu s následným vymáhaním pohľadávky, žalovaný žiadal vypratať prenajaté
priestory do 31.07.2026. Z e-mailovej správy žalobkyne zo dňa 13.07.2026 a 27.07.2026 adresovanej
žalovanému, žalobkyňa oznámila, že s obsahom výzvy zo dňa 17.06.2026 nesúhlasí a uplatnený
nárok považuje za nepreukázaný. Nie je jej zrejmé, za ktoré mesiace alebo obdobia má byť nájomné
neuhradené. Zároveň poukázala, že tvrdenie žalovaného nie je podložené žiadnym vyúčtovaním,
prehľadom platieb ani iným účtovným dokladom, ktorý by preukazoval nedoplatok v uvádzanej výške.
O vykonaní stavebných úprav mal žalovaný vedomosť a ich realizácia bola z ich strany odsúhlasená.
Opakovane uviedla, že s tvrdeniami žalovaného nesúhlasí, doporučenú zásielku neobdržala a výpoveď
z nájomného vzťahu považuje za nedôvodnú a neuznáva nároky žalovaného voči jej osobe čo do dôvodu
ani výšky.
10. Z výzvy žalovaného adresovanej žalobkyni zo dňa 17.06.2026 súd zistil, žalovaný v zmysle Zmluvy
o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.9.2009, v znení jej dodatkov a platných splátkových kalendárov
eviduje ku dňu spisovania výzvy neuhradené platby nájomného v celkovej výške 6.751,11 eura. V tejto
súvislosti poukázal na skutočnosť, že omeškanie platieb zo strany žalobkyne – nájomcu je dlhšie ako 2
mesiace, pričom v Čl. V, ods. 2 Zmluvy je uvedené: „ V prípade, že zo strany nájomcu dôjde k omeškaniu
platby nájmu dlhšiemu ako 2 mesiace, zmluvné strany sa dohodli na okamžitom zrušení nájomného
vzťahu, a to odo dňa odoslania doporučenej výpovede z nájmu.“ Žalobkyňa mala úhradu dlžnej čiastky
vykonať do 15.07.2026.

11. Z priloženej výpovede z nájmu – zrušenie nájomného vzťahu zo dňa 17.07.2026 adresovanej
žalobkyni súd zistil, že vzhľadom k tomu, že do 15.07.2026 nebola dlžná suma zo strany žalobkyne –
nájomcu uhradená, bol žalovaný nútený postupovať v zmysle Čl. V, ods. 2 Zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 1.9.2009, a to okamžitým zrušením nájomného vzťahu s následným vymáhaním
pohľadávky. Žalovaný žiadal vypratať prenajaté priestory do 31.07.2026 a odovzdať v stave, v akom ich
nájomca prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie.
12. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
13. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania
neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
14. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa ustanovenia § 327 Civilného sporového poriadku, ak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh
odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád
podania sa nepoužijú.
16. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa
§ 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
17. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní
sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné
opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia,

ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností
významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
18. Podľa ustanovenia § 330 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné
opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
19. Podľa ustanovenia § 331 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné
opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho
odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje;
uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie
o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. Ak je uznesenie,
ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný
odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.
20. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je
vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods.
2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
21. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva povinnosť súdu pri rozhodovaní o
neodkladnom opatrení posúdiť, či:
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b) žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu z ohrozenia exekúcie,
c) uložením žiadanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa
žalobca domáha,
d) navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav,
e) neodkladné opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah
a
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
22. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v rámci civilného sporového konania je nariadenie
neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Neodkladné
opatrenie za účelom rýchlej úpravy (§ 328 ods. 2 CSP) pomerov strán môže súd nariadiť len ak je
to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom
zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom
podľa zákonného vymedzenia musí jeho navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje v krátkej
dobe bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, preto z procesného
hľadiska je zásadným obsah samotného návrhu, lebo len z tohto súd pri rozhodovaní o NO môže
vychádzať. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ
opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Náležitosti návrhu vymedzuje ust. § 326 CSP. Splnenie aspoň jedného zo základných
predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu
a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré navrhovatelia uvádzajú. Navrhovateľ NO teda musí opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje aj argumentačnú líniu
v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Po uvedení rozhodujúcich skutočností v návrhu ich
musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku
predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných
listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej
pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením
upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa
aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V spojitosti so zákonnou požiadavkou osvedčenia práva je

nevyhnutné vyporiadať sa aj s otázkou zákonnosti hroziaceho zásahu. Neodkladné opatrenie nemôže
teda poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom.
23. Neodkladné opatrenie v civilnom procese možno vydať pred začatím konania, počas konania alebo
po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné nariadiť ho len z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodov
je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, druhým dôvodom je obava že exekúcia bude
ohrozená. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie,
ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by
bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu
rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho
riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by
sa zhoršila pozícia žalobkyne, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý
by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len
natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú.
24. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a
pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to
však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobkyne bez toho, aby bola
osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným
opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom
chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného
opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť
uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom
dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná
potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp.
jej zväčšovanie.
25. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť, dôvodnosť a trvanie
žalobou uplatneného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a aby neboli vážnejšie pochybnosti o
potrebe neodkladnej úpravy pomerov, alebo obava že exekúcia bude ohrozená. Existencia právneho
pomeru medzi stranami sporu alebo nároku prípadne ich osvedčenie samé osebe ešte netvoria
zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až existencia skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.
26. Z citovaných ustanovení ako aj zo samotnej podstaty neodkladných opatrení jednoznačne vyplýva,
že predpokladom ich nariadenia je: 1. Osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má
navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana,
2. osvedčenie naliehavosti
potreby bezodkladnej úpravy pomerov, alebo obavy že exekúcia bude ohrozená.
27. Tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať
ich splnenie, každý jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení
vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydanie končeného rozhodnutia vo veci, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné
skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ku ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí
byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy by bolo právo účastníka ohrozené. Súd musí zvážiť, či v dôsledku
neodkladného opatrenia nevytvorí stav alebo zásah do právnych vzťahov medzi stranami sporu, ktorý by
nebol primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a aby nedošlo k zásahu do práv dotknutej
strany nad nevyhnutnú mieru.
28. Žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiada, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa akéhokoľvek obmedzenia výkonu nájomných práv žalobkyne podľa Zmluvy o nájme
nebytových priestorov zo dňa 01.09.2009, ktorá sa týka nehnuteľností vyššie špecifikovaných.
29. Vo vzťahu k splneniu základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia súd
uvádza, že hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru súdu, že miera pravdepodobnosti

úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť
jej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/146/2018). Zjavne nedôvodnému
alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného
opatrenia (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/26/2017). Z hľadiska skutkového
je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký
stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno
dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou
pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Krajského súdu v
Bratislave, sp. zn. 8Co/698/2013). Žalobkyňa vo svojom návrhu jednoznačne preukazuje existenciu
nájomného vzťahu medzi stranami, všetky ostatné tvrdenia žalobkyne smerujúce k sporu o trvanie
nájomného vzťahu musia byť predmetom dokazovania vo veci samej a v tomto štádiu konania,
vychádzajúc z tvrdení a listinných dôkazov predložených žalobkyňou, nie je možné preukázateľne ustáliť
spoľahlivé osvedčenie základných skutkových okolností tvrdených žalobkyňou v podanom návrhu.
30. Súd musí ďalej konštatovať, že pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek
obmedzenia výkonu nájomných práv žalobkyne podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa
01.09.2009, žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktorými by odôvodnila potrebu upraviť pomery
strán sporu uložením takýchto povinností, a rovnako neodôvodnila ani ich bezodkladnosť. Okrem
predloženej výzvy, emailu žalovaného zo dňa 16.06.2026, výpovede zo Zmluvy o nájme nebytových
priestorov, emailu žalovaného zo dňa 29.06.2026, emailu žalovaného zo dňa 22.07.2026, žalobkyňa
nekonkretizuje, aké konanie by malo spočívať v bránení, znemožňovaní či sťažovaní výkonu jej
práv vyplývajúcich z nájomného vzťahu, ktorých sa žalovaný aktuálne dopúšťa, respektíve sa mieni
do budúcna dopustiť, ktoré by vyžadovalo bezodkladnosť úpravy. Pokiaľ sa žalobkyňa sústreďuje
na platnosť/neplatnosť výpovede, resp. okamžitého zrušenia nájomného vzťahu, treba upriamiť
pozornosť na skutočnosť, že žalovaný síce určil lehotu na vypratanie do 31.07.2026, avšak žalobkyňa
nepreukázala, akým konaním jej bráni žalovaný užívať nebytové priestory, resp. či podnikol právne úkony
k vyprataniu nehnuteľnosti. Uvádzaná skutočnosť, že žalobkyňa predmetný nebytový priestor užívala
bez akýchkoľvek problémov a vykonávala tak svoju podnikateľskú činnosť až do marca 2026, keď bola
zo strany žalovaného upozornená na údajný havarijný stav budovy, s danou vecou skutkovo nesúvisí,
pretože z obsahu podania návrhu vyplýva, že všetci nájomcovia boli oboznámení s havarijným stavom
budovy na ulici F. X G. E. a navyše žalovaný oznámil žalobkyni opätovné sprístupnenie predmetu nájmu
a vyzval ju na prevzatie kľúčov dňa 16.06.2026.
31. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný uviedol, že eviduje nedoplatok na nájomnom vo výške
6 751,11 eura, pričom nárok na jeho úhradu sa mal stať splatným dňa 15.07.2026. Žalobkyňa pritom
poukázala na skutočnosť, že žalovaný vo výzve vôbec nešpecifikoval, z akého právneho titulu si uvedenú
pohľadávku uplatňuje, za aké konkrétne obdobie mal údajný nedoplatok vzniknúť ani spôsob, akým bola
požadovaná suma vypočítaná. Súčasne k výzve nepripojil žiadne vyúčtovanie ani inú listinu, z ktorej
by bolo možné preskúmať dôvodnosť a správnosť uplatňovaného nároku. Zároveň však žalobkyňa ani
nepreukazovala v konaní, že nájomné uhrádzala. Poukázala na svoje pohľadávky voči žalovanému
vzniknuté z titulu rekonštrukčných prác vykonaných na prenajatých priestoroch, najmä výmeny okien,
podlahy a podlahového kúrenia a že podľa dohody účastníkov mali byť náklady žalobkyne na tieto
rekonštrukčné práce postupne započítavané proti povinnosti platiť nájomné, a to vo výške 4.100,- eur
za výmenu okien a vo výške 6.006,22 eura za výmenu podlahy a podlahového kúrenia, avšak tieto
skutočnosti by museli byť predmetom dokazovania vo veci samej.
32. Súd ustálil, že žalobkyňa podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia nesplnila, nakoľko
v danom prípade vychádzajúc z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priložených príloh,
nevyplýva jeho základný predpoklad, ktorým je nevyhnutná a naliehavá úprava vzťahov medzi sporovými
stranami. Ustálená súdna prax vychádza z požiadavky, aby navrhovateľ reálnym spôsobom osvedčil,
resp. preukázal potrebu okamžitej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Uvedené v danom
prípade absentuje. Žalobkyňa neosvedčila žiadnu aktuálnu, bezprostredne hroziacu ujmu, ktorá by
odôvodňovala potrebu okamžitej ingerencie súdu. Žalobkyňa neosvedčila, že by žalovaný v súčasnosti
vykonával právne úkony, ktoré by bezprostredne smerovali k vyprataniu nehnuteľnosti, nakoľko určený
termín 31.07.2026 podľa predloženej výpovede z nájmu – okamžitého zrušenia nájomného vzťahu už
vypršal, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdu doručený 30.07.2026, t.j deň
pred daným termínom a z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný inicioval právne kroky k vyprataniu
nehnuteľnosti. V danom prípade žalobkyňa síce poukazuje na skutočnosť, že žalovaný vypovedal

nájomnú zmluvu a následne ju vyzval na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, avšak z obsahu návrhu
ani z predložených dôkazov nevyplýva, že by žalovaný pristúpil k akýmkoľvek reálnym, bezprostredným
alebo faktickým úkonom smerujúcim k vyprataniu žalobkyne z nehnuteľnosti, k znemožneniu užívania
alebo k inému obmedzeniu výkonu práv, ktoré žalobkyňa považuje za trvajúce. Samotná výpoveď
nájomnej zmluvy, ako ani výzva na vypratanie nehnuteľnosti, bez ďalšieho nepredstavujú osvedčenie
bezprostredne hroziaceho faktického zásahu, proti ktorému by bolo nevyhnutné poskytnúť ochranu
formou neodkladného opatrenia. Ide o právne úkony smerujúce k vyvolaniu právnych účinkov v rovine
existencie nájomného vzťahu, pričom otázka, či výpoveď resp. okamžité zrušenie boli platné a či ich
účinky skutočne viedli k zániku nájomného vzťahu, môže a musí byť predmetom osobitného konania,
ktoré žalobkyňa podľa vlastného tvrdenia hodlá iniciovať. Pokiaľ žalobkyňa viazala neodkladnosť
neodkladného opatrenia na termín 31.07.2026 výzvy na odovzdanie nehnuteľnosti, tak ten už pominul,
nepreukázala, že by jej žalovaný znemožňoval od daného termínu výkon jej práv a preto nariadené
neodkladné opatrenie by sa míňalo účinku. K faktickému obmedzeniu žalobkyne nedošlo, predmet
nájmu naďalej nerušene užíva, pričom súdu neposkytla žiadne ďalšie tvrdenia, pre ktoré by bolo dôvodné
dospieť k záveru, že je obmedzovaná vo svojich právach do takej miery, že je dôvodná úprava pomerov
medzi stranami sporu a teda nesvedčila takú intenzitu správania žalovaného, ktorá by odôvodňovala
nariadenie neodkladného opatrenia.
33. Významnou okolnosťou svedčiacou proti existencii naliehavosti požadovanej súdnej ochrany
je navyše skutočnosť, že žalovaný žalobkyni odovzdal nové kľúče od predmetnej nehnuteľnosti.
Takéto konanie objektívne nekorešponduje s tvrdením žalobkyne o bezprostredne hroziacom faktickom
obmedzení jej užívacích práv. Naopak, odovzdanie nových kľúčov je okolnosťou, ktorá nasvedčuje
tomu, že žalovaný žalobkyni faktický prístup k predmetnej nehnuteľnosti umožnil, a preto nemožno bez
ďalšieho dospieť k záveru, že žalobkyni v čase rozhodovania súdu reálne hrozí znemožnenie výkonu
jej tvrdených nájomných práv.
34. Žalobkyňa tak v podstate zamieňa existenciu sporu o právny základ a trvanie nájomného vzťahu
s existenciou bezprostredne hroziaceho faktického zásahu do svojich práv. Tieto dve otázky však
nemožno stotožňovať. Skutočnosť, že medzi stranami existuje spor o platnosť výpovede, resp. o
ďalšie trvanie nájomného vzťahu, sama osebe neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ
žalobkyňa súčasne neosvedčí konkrétne konanie žalovaného, ktorým by jej hrozilo bezprostredné
obmedzenie alebo znemožnenie výkonu tvrdeného práva.
35. V posudzovanom prípade žalobkyňa takýto konkrétny skutkový základ neosvedčila. Z jej tvrdení
nevyplýva, že by žalovaný vymenil zámky bez umožnenia vstupu žalobkyni, odstránil jej veci, fyzicky jej
bránil v prístupe do nehnuteľnosti, podnikol kroky smerujúce k faktickému vyprataniu alebo vykonal iný
úkon, z ktorého by bolo možné dôvodne usudzovať na bezprostrednú hrozbu zásahu do jej užívacích
práv. Samotnú výzvu na vypratanie pritom nemožno automaticky interpretovať ako dôkaz toho, že k
vyprataniu má bezprostredne dôjsť, osobitne za situácie, keď žalovaný následne žalobkyni odovzdal
nové kľúče od nehnuteľnosti.
36. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preto v tomto štádiu predstavuje skôr preventívny
prostriedok na elimináciu žalobkyňou predpokladaného budúceho konania žalovaného než reakciu
na reálne osvedčený bezprostredný zásah do práv žalobkyne. Takto formulovaná požiadavka však
presahuje účel neodkladného opatrenia. Súd nemôže založiť nariadenie neodkladného opatrenia iba na
hypotetickej možnosti, že žalovaný v budúcnosti pristúpi k výkonu svojho tvrdeného práva na vypratanie
nehnuteľnosti.
37. Za týchto okolností nemožno uzavrieť, že pomery medzi stranami vyžadujú bezodkladnú úpravu.
Žalobkyni nič nebráni, aby svoje tvrdenia o neplatnosti výpovede alebo o ďalšom trvaní nájomného
vzťahu uplatnila v konaní vo veci samej, v ktorom bude možné vykonať riadne dokazovanie a s konečnou
platnosťou posúdiť právne účinky výpovede a existenciu nájomného vzťahu. Neodkladné opatrenie však
nemôže nahrádzať takéto konanie ani slúžiť ako prostriedok na predbežné vyriešenie otázky, ktorá tvorí
jeho predmet.
38. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila existenciu bezprostredne hroziaceho zásahu
do svojich práv ani nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Za rozhodujúce
považuje súd najmä to, že napriek existencii výpovede/ okamžitého zrušenia nájomného vzťahu a výzvy

na vypratanie nebolo preukázané, že by žalovaný vykonal alebo bezprostredne pripravoval konkrétne
faktické kroky smerujúce k vyprataniu žalobkyne či k obmedzeniu jej prístupu k nehnuteľnosti, pričom
žalovaný žalobkyni dokonca odovzdal nové kľúče od predmetnej nehnuteľnosti.
39. Za uvedeného skutkového stavu preto absentuje jeden zo základných materiálnych predpokladov
nariadenia neodkladného opatrenia. Návrh žalobkyne je tak potrebné zamietnuť, keďže ním tvrdená
potreba súdnej ochrany má v súčasnosti povahu hypotetickej obavy z budúceho konania žalovaného,
a nie reálne osvedčenej bezprostrednej hrozby zásahu, ktorá by odôvodňovala ingerenciu súdu formou
neodkladného opatrenia.
40. Navrhované neodkladné opatrenie je navyše formulované veľmi široko, keď žalovanému ukladá
povinnosť zdržať sa akéhokoľvek obmedzenia výkonu nájomných práv žalobkyne podľa Zmluvy o
nájme nebytových priestorov zo dňa 01.09.2009. Takto vymedzené akékoľvek obmedzenie, je podľa
názoru súdu značne neurčité, čo vyvoláva pochybnosti o vykonateľnosti takto formulovaného výroku
a pre neurčitosť a nevykonateľnosť navrhovaného výroku nemožno neodkladné opatrenie nariadiť v
požadovanom znení; súd pritom nie je oprávnený tento petit sám preformulovať. V závere preto súd dáva
do pozornosti, že odhliadnuc od vyššie uvedeného sa pri formulácii návrhu neodkladného opatrenia
(petitu) žalobkyne, prikláňa k právnemu záveru, že takto naformulovaný návrh je nevykonateľný, a to z
toho dôvodu, že je právne neurčitý. Súd však formalisticky nepristúpil k odmietnutiu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle § 327 CSP. Po podrobnej analýze tohto petitu súd uvádza, že
žalobkyňa navrhuje uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek obmedzenia výkonu nájomných
práv žalobkyne podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.09.2009 vo vzťahu k nebytovému
priestoru a preto súd uvádza, že uvedený žalobný návrh musí byť jasne zadefinovaný a nemôže
byť určený neurčito – akékoľvek konanie. Súd uvádza, že takto naformulovaný návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia vedie tiež k jeho zamietnutiu z dôvodu jeho neurčitosti a nevykonateľnosti.
41. S poukazom na vyššie uvedené, keďže súd nemal za splnené procesné podmienky a preukázané
naplnenie zákonných predpokladov nevyhnutných pre vyhovenie návrhu, súd návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu. Žalobkyni však nič
nebráni, aby na vyriešenie otázky trvania nájomného vzťahu podala žalobu vo veci samej.
42. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. O nároku neúspešnej žalobkyne na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, tak, že jej nepriznal nárok na náhradu
trov konania, nakoľko v konaní nebola úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.