Uznesenie Okresného súdu Rožňava sp. zn. 6C/37/2026 z 27. 8. 2026 Citácia: uznesenie Okresného súdu Rožňava z 27. augusta 2026, sp. zn. 6C/37/2026, ECLI:SK:OSRV:2026:7826201883.1 Okresný súd Rožňava | 6C/37/2026 | ECLI:SK:OSRV:2026:7826201883.1 | 2026-08-27 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 324 ods. 1 CSP, § 324 ods. 2 CSP, § 324 ods. 3 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e73c550-8c66-4dc4-bff1-084954cf8956 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSRV:2026:7826201883.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Rožňava 6C/37/2026 7826201883 27. 08. 2026 Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková ECLI:SK:OSRV:2026:7826201883.1 Uznesenie Okresný súd Rožňava, v spore žalobkyne: A. B., IČO: XX XXX XXX, so sídlom C. D. X, XXX XX E., právne zastúpená: MACKO LEGAL s.r.o. so sídlom Kuzmányho č. 57, 040 01 Košice- Staré Mesto, IČO: 57 758 743, proti žalovanému: Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku Rožňava, so sídlom Šafárikova č. 5, 048 01 Rožňava, IČO: 30 687 446, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Súd n e p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa podala dňa 30.07.2026 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek obmedzenia výkonu nájomných práv žalobkyne podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.09.2009 a uložil žalobkyni podať v lehote 30 dní od vydania tohto uznesenia žalobu vo veci samej, o určenie, že nájomný vzťah zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.09.2009 trvá a priznal jej právo na náhradu trov konania. 2. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 01.09.2009 Zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa v katastrálnom území E., obec E., na prízemí hlavnej budovy na jej južnej strane s celkovou výmerou 48,33 m2, pozostávajúcich z prednej miestnosti pri hlavnom vstupe do budovy o výmere 19,20 m2, zadnej miestnosti nadväzujúcej na prednú miestnosť o výmere 23,16 m2 a chodby pri hlavnom vstupe v južnom prízemnom krídle o výmere 5,97 m2. Uvedené priestory sa nachádzajú v budove bývalej školy so súpisným číslom XXX, postavenej na parcele registra KN-C č. XXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom. Žalobkyňa od uzavretia nájomnej zmluvy v roku 2009 predmet nájmu nepretržite užívala a v uvedených priestoroch bez akýchkoľvek problémov vykonávala svoju podnikateľskú činnosť až do marca 2026, keď bola zo strany žalovaného upozornená na údajný havarijný stav budovy. Od konca marca 2026 žalobkyňa nemohla predmet nájmu užívať z dôvodu žalovaným tvrdeného havarijného stavu budovy. Žalovaný vymenil zámky na hlavnom vchodu a znemožnil jej vstup do prenajatých priestorov, a to napriek tomu, že žalobkyňa počas celého tohto obdobia naďalej riadne plnila svoje povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy a uhrádzala nájomné. Túto skutočnosť potvrdzuje samotný žalovaný vo svojej emailovej správe zo dňa 16.06.2026. V bode A) predmetnej emailovej správy žalovaný uvádza, že koncom marca 2026 boli všetci nájomcovia oboznámení s havarijným stavom budovy na ulici F. X G. E. a zároveň boli informovaní o prijatí neodkladného opatrenia spočívajúceho v dočasnom uzatvorení celej budovy. Podľa žalovaného toto opatrenie vychádzalo zo záverov statického posudku, podľa ktorého bolo z hľadiska statiky a bezpečnosti potrebné bezodkladne uzavrieť všetky vstupy do objektu, zabezpečiť jeho okolie a zabrániť vstupu osôb z dôvodu ochrany života, zdravia a predchádzania vzniku bezprostredne hroziacej škody. V bode I) tej istej emailovej správy žalovaný oznámil žalobkyni opätovné sprístupnenie predmetu nájmu a vyzval ju na prevzatie kľúčov dňa 16.06.2026. V tej istej emailovej správe však žalovaný po prvýkrát uviedol, že žalobkyni mala byť už dňa 17.04.2026 zaslaná výpoveď zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá mala byť podľa jeho tvrdenia doručená dňa 03.06.2026. Žalobkyňa toto tvrdenie od začiatku popiera a má za to, že žalovaný riadne doručenie výpovede doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal. Hoci žalovaný v bodoch B) a C) emailovej správy tvrdí, že výpoveď bola žalobkyni riadne doručená, z príloh pripojených k emailu takýto záver vôbec nevyplýva. Naopak, z predloženej doručenky ani z ďalších listín nie je možné jednoznačne ustáliť, či bola predmetná zásielka žalobkyni vôbec doručovaná, akým spôsobom bola doručovaná a kedy mali prípadne nastať účinky jej doručenia. Ak žalovaný tvrdí, že zásielka bola žalobkyni doručená dňa 03.06.2026 odmietnutím jej prevzatia, túto skutočnosť doposiaľ nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. Naopak, z emailovej komunikácie zo dňa 16.06.2026 vyplýva, že zásielka sa mala dňa 12.06.2026 vrátiť odosielateľovi ako nedoručená. Tvrdenia žalovaného sú preto navzájom rozporné a neosvedčujú riadne doručenie výpovede. Žalobkyňa zároveň poukazuje na to, že podľa nájomnej zmluvy musí byť výpoveď doručená druhej zmluvnej strane v písomnej forme. Žalobkyňa má za to, že táto podmienka splnená nebola, a preto nemohli nastať ani právne účinky predmetnej výpovede. Žalovaný následne emailovou správou zo dňa 29.06.2026 zaslal žalobkyni výzvu datovanú dňa 17.06.2026, ktorá žalobkyni nebola samostatne doručená, ale tvorila iba prílohu uvedenej emailovej správy. Vo vyzve žalovaný uviedol, že eviduje nedoplatok na nájomnom vo výške 6 751,11 eura, pričom nárok na jeho úhradu sa mal stať splatným dňa 15.07.2026. Žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že žalovaný vo výzve vôbec nešpecifikoval, z akého právneho titulu si uvedenú pohľadávku uplatňuje, za aké konkrétne obdobie mal údajný nedoplatok vzniknúť ani spôsob, akým bola požadovaná suma vypočítaná. Súčasne k výzve nepripojil žiadne vyúčtovanie ani inú listinu, z ktorej by bolo možné preskúmať dôvodnosť a správnosť uplatňovaného nároku. Na uvedenú výzvu žalobkyňa reagovala emailovou správou zo dňa 13.07.2026, v ktorej žalovanému oznámila, že tvrdený nárok považuje za nepreukázaný a nedôvodný. Zároveň poukázala na svoje pohľadávky voči žalovanému vzniknuté z titulu rekonštrukčných prác vykonaných na prenajatých priestoroch, najmä výmeny okien, podlahy a podlahového kúrenia. Napriek uvedenému žalovaný emailovou správou zo dňa 22.07.2026 oznámil žalobkyni, že jej doručuje ďalší právny úkon, a to okamžité skončenie nájomného vzťahu zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov z dôvodu údajného neuhradenia dlžného nájomného vo výške 6.751,11 eura. Žalobkyňa poukazuje na to, že ani v tomto prípade žalovaný nepreukázal riadne doručenie predmetného právneho úkonu. Emailová správa obsahovala iba listinu datovanú dňa 17.07.2026, z ktorej navyše nevyplýva, na základe akých konkrétnych skutkových okolností žalovaný dospel k záveru, že boli splnené podmienky na okamžité skončenie nájomného vzťahu. Žalobkyňa preto namieta, že ani okamžité skončenie nájomného vzťahu nebolo doručené spôsobom predpokladaným nájomnou zmluvou. Rovnako ako pri výpovedi nájomnej zmluvy žalovaný ani v tomto prípade nepreukázal riadne doručenie predmetného právneho úkonu žalobcovi, a preto podľa názoru žalobcu nemohli nastať ani jeho právne účinky. Žalobkyňa zároveň poukazuje na to, že žalovaný mal počas celej doby vedomosť o rekonštrukčných prácach vykonaných žalobcom v prenajatých priestoroch. Tieto práce boli realizované s vedomím a súhlasom žalovaného, pričom medzi účastníkmi bola v tejto súvislosti vyhotovená aj zápisnica, ktorou však žalobca v súčasnosti nedisponuje. Rekonštrukčné práce boli vykonané ešte za pôsobenia vtedajšieho zborového dozorcu H. H. I., ktorý ich priebeh koordinoval a odsúhlasil. Ich realizáciou došlo k podstatnému zhodnoteniu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Podľa dohody účastníkov mali byť náklady žalobkyne na tieto rekonštrukčné práce postupne započítavané proti povinnosti platiť nájomné, a to vo výške 4 100 eur za výmenu okien a vo výške 6 006,22 eura za výmenu podlahy a podlahového kúrenia. Pravdivosť týchto tvrdení potvrdzuje aj samotný žalovaný vo svojej emailovej správe zo dňa 22.07.2026. Zároveň tým potvrdzuje, že minimálne časť pohľadávok žalobkyne z titulu vykonaných rekonštrukčných prác uznal ako dôvodnú. Táto skutočnosť zároveň spochybňuje tvrdenie žalovaného, že voči žalobkyni existoval jednoznačný, nesporný a splatný dlh na nájomnom, ktorý by odôvodňoval okamžité skončenie nájomného vzťahu. Žalobkyňa následne emailovou správou zo dňa 27.07.2026 reagovala na oznámenie žalovaného o okamžitom skončení nájomného vzťahu. V uvedenej emailovej správe žalovanému oznámila, že s okamžitým skončením nájomného vzťahu nesúhlasí, keďže predmetná písomnosť jej doposiaľ nebola riadne doručená. Zároveň uviedla, že nesúhlasí ani s predchádzajúcou výpoveďou nájomnej zmluvy, ktorú rovnako považuje za neplatný právny úkon. Už pri prvom právnom úkone smerujúcom k ukončeniu nájomného vzťahu, teda pri výpovedi zo dňa 13.04.2026 žalovaný vôbec netvrdil, že dôvodom ukončenia nájomného vzťahu malo byť omeškanie žalobkyne s platením nájomného. Výpoveď bola daná bez uvedenia tohto dôvodu, a to navyše v období, keď žalobkyňa nemohla predmet nájmu užívať z dôvodu uzatvorenia budovy pre jej údajný havarijný stav. Žalovaný najskôr v marci 2026 uzatvoril budovu z dôvodu jej údajného havarijného stavu a následne predložil žalobkyni návrh dohody o ukončení nájomného vzťahu. Keď k uzavretiu dohody nedošlo, začal tvrdiť, že nájomný vzťah bol ukončený výpoveďou. Napriek tomu však dňa 16.06.2026 žalobkyni opätovne odovzdal kľúče od budovy a umožnil jej pokračovať v užívaní predmetu nájmu. Až následne začal žalovaný tvrdiť existenciu údajného nedoplatku na nájomnom, ktorý mal byť dôvodom okamžitého skončenia nájomného vzťahu. Uvedený postup nie je logický ani právne konzistentný. Ak žalovaný skutočne považoval nájomný vzťah za skončený už na základe výpovede, neexistoval žiadny dôvod, aby žalobkyni opätovne odovzdal kľúče od budovy a umožnil jej pokračovať vo výkone práv nájomcu. Naopak, týmto svojím konaním žalovaný sám potvrdil ďalšie trvanie nájomného vzťahu a následne svojim ďalším postupom vytvoril stav právnej neistoty, keď po opätovnom sprístupnení predmetu nájmu začal tvrdiť existenciu dlhu na nájomnom a následne oznámil okamžité skončenie nájomného vzťahu. Zo samotného postupu žalovaného vyplývajú dôvodné pochybnosti o platnosti právnych úkonov smerujúcich k ukončeniu nájomného vzťahu. Z doteraz predložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi účastníkmi existuje závažný spor nielen o výšku prípadného nedoplatku na nájomnom, ale aj o existenciu vzájomných pohľadávok, ich započítanie a spôsob určenia samotnej výšky nájomného. Za tejto situácie nemožno považovať tvrdený dlh vo výške 6 751,11 eura za jednoznačne preukázaný ani nesporný. Posúdenie existencie a výšky prípadných vzájomných pohľadávok si vyžiada vykonanie rozsiahleho dokazovania, ktoré bude predmetom konania vo veci samej. Rovnako bude predmetom dokazovania aj posúdenie platnosti výpovede nájomnej zmluvy, platnosti okamžitého skončenia nájomného vzťahu, ako aj otázka, či boli tieto právne úkony žalobkyni vôbec riadne doručené. Uvedený postup žalovaného vyvoláva dôvodné pochybnosti o platnosti právnych úkonov smerujúcich k ukončeniu nájomného vzťahu a zároveň odôvodňuje potrebu dočasnej ochrany práv žalobkyne až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zo skutkového stavu opísaného v naratívnej časti tohto návrhu a z príloh nej označených je zrejmé, že tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, a že sa nejedná o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatnenie alebo bránenie práva. Z ustálenej rozhodcovskej praxe všeobecných súdov vzťahujúcich sa k inštitútu predbežného opatrenia, ktorých závery je možné aplikovať aj na inštitút NO, okrem iného vyplýva, že súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia vo veci a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Postačuje aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy Zo všetkých doposiaľ zistených skutočností totiž vyplýva, že medzi účastníkmi vznikol vážny spor o ďalšie trvanie nájomného vzťahu, pričom žalovaný jednostranne tvrdí, že nájomný vzťah skončil, zatiaľ čo žalobkyňa považuje výpoveď aj okamžité skončenie nájmu za neplatné právne úkony. Žalobkyňa osvedčila, že minimálne v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení existuje vysoká miera pravdepodobnosti, že k platnému skončeniu nájomného vzťahu doposiaľ nedošlo. Žalovaný doposiaľ hodnoverne nepreukázal riadne doručenie výpovede nájomnej zmluvy, ani okamžitého skončenia nájmu. Rovnako nepreukázal existenciu splatného a nesporného dlhu na nájomnom, ktorý by mohol byť zákonným dôvodom na okamžité skončenie nájomného vzťahu. Naopak, z predložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi účastníkmi existujú sporné vzájomné pohľadávky, ktoré budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Samotné konanie žalovaného vyvoláva dôvodnú obavu z ďalšieho zásahu do práv žalobkyne. Žalovaný už raz žalobkyni fakticky znemožnil výkon nájomného práva, keď v mesiaci marec 2026 uzatvoril budovu, odobral žalobkyni kľúče a zabránil jej vstupovať do prenajatých priestorov. Až po niekoľkých mesiacoch žalobkyni opätovne umožnil vstup do predmetu nájmu. Následne však začal tvrdiť, že nájomný vzťah mal medzitým skončiť výpoveďou, ktorú žalobca nikdy neprevzal, a po krátkom čase oznámil ďalší právny úkon – okamžité skončenie nájomného vzťahu. Takýto postup žalovaného je nekonzistentný a zakladá dôvodnú obavu, že žalovaný bude aj naďalej považovať nájomný vzťah za skončený a žalobkyni opätovne zabráni v užívaní predmetu nájmu. Táto obava nie je hypotetická. Vyplýva priamo z doterajšieho konania žalovaného, ktorý už raz žalobkyni výkon nájomného práva fakticky znemožnil. Žalobkyňa pritom predmetné priestory užíva nepretržite od roku 2009. V uvedených priestoroch žalobkyňa vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, prijíma klientov, uzatvára zmluvy a zabezpečuje každodenný chod svojej prevádzky. Predmetné priestory predstavujú dlhoročné sídlo jej podnikateľskej činnosti a sú verejnosti známe ako miesto, kde žalobca svoje služby poskytuje. Ak by žalovaný žalobkyni opätovne znemožnil vstup do predmetu nájmu alebo jej odobral možnosť priestory užívať ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu, žalobkyni by vznikla bezprostredná a len ťažko napraviteľná ujma. Súčasne by žalobkyňa utrpela značnú majetkovú škodu spočívajúcu vo výpadku príjmov, strate klientely a poškodení svojho dobrého obchodného mena. Takto vzniknutú škodu by nebolo možné úplne odstrániť ani prípadným úspechom žalobkyne vo veci samej. Ak by totiž súd až po niekoľkých mesiacoch alebo rokoch rozhodol, že výpoveď alebo okamžité skončenie nájmu boli neplatné, žalobkyňa by už medzitým mohla prísť o klientelu, obchodné kontakty a stabilitu svojho podnikania. Účel konania o neodkladnom opatrení spočíva práve v tom, aby sa takýmto nezvratným následkom zabránilo ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Žalobkyňa zároveň zdôrazňuje, že navrhovaným neodkladným opatrením nežiada konečné rozhodnutie o právach účastníkov. Domáha sa iba dočasnej úpravy pomerov tak, aby až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zostal zachovaný doterajší fakticky stav a žalovaný sa zdržal akéhokoľvek konania smerujúceho k obmedzeniu výkonu nájomného práva žalobkyne. Takéto riešenie nijakým spôsobom nezasahuje do vlastníckeho práva žalovaného nad nevyhnutnú mieru. Naopak, zabezpečuje zachovanie existujúceho stavu až do času, kým súd po vykonaní riadneho dokazovania rozhodne o platnosti alebo neplatnosti skončenia nájomného vzťahu. Žalobkyňa je preto presvedčená, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému žiadna neprimeraná ujma. Na druhej strane jeho nevydanie môže mať pre žalobkyňu závažné a nezvratné následky. Princíp proporcionality preto jednoznačne vyznieva v prospech dočasnej ochrany práv žalobkyne až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 3. Súd sa v konaní oboznámil so Zmluvou o nájme nebytového priestoru zo dňa 01.09.2009, Faktúrou č. 23015269, Faktúrou č. 04/2025, Upozornením o havarijnom stave zo dňa 09.03.2026, Výpoveďou zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 01.09.2009 a doručenkou, e – mailovou komunikáciou strán sporu, Výzvou žalovaného zo dňa 17.06.2026 a Výpoveďou z nájmu – zrušení nájomného vzťahu zo dňa 17.07.2026. 4. Zo Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 01.09.2009 súd zistil, že prenajímateľom je Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Rožňava, Šafárikova č. 5, 048 01 Rožňava a nájomcom A. B., C. D. X, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX. Predmetom zmluvy je nehnuteľnosť - nebytový priestor budovy bývalej školy so súp. č. XXX a dvora o výmere 2001 m2 na parcele KN XXX/X zapísaných na LV č. XXX kat. úz. E., ktorých je prenajímateľ výlučným vlastníkom s tým, že prenajímateľ prenecháva nájomcovi do užívania časť nehnuteľnosti na prízemí hlavnej budovy na južnej strane s celkovou výmerou 48,33 m2 špecifikovaných nasledovne: predná miestnosť – vstup pri hlavnom vstupe do budovy – 19,20 m2, zadná miestnosť – naväzujúca na prednú miestnosť – 23,16 m2, chodba – pri hlavnom vstupe, v južnom prízemnom krídle – 5,97 m2. Účelom nájmu je využívanie nebytového priestoru nájomcom na prevádzku poskytujúcu bankové a/alebo poisťovacie produkty a služby. Zmluvné strany sa dohodli na cene nájmu vo výške € 30/m2/ ročne (bez DPH), a to od 01.septembra 2009. Nájomné je splatné mesačne, vždy na začiatku príslušného mesačného obdobia, najneskôr do 15. dňa príslušného mesiaca. Ďalej súd zo zmluvy zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že nájomná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a to od 01. septembra 2009. Výpovedná lehota je dohodnutá na tri mesiace, pričom začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po odoslaní písomnej výpovede druhej zmluvnej strane. V prípade, že zo strany nájomcu dôjde k omeškaniu platby nájmu dlhšiemu ako 2 mesiace, zmluvné strany sa dohodli na okamžitom zrušení nájomného vzťahu, to odo dňa odoslania doporučenej výpovede nájmu. Zmluvné strany sa dohodli, že prenajímateľ uhradí tie náklady, ktoré sa majú vynaložiť na opravu a údržbu prenajatého priestoru, na ktorých sa zmluvne strany vopred dohodnú. Prenajímateľ si vyhradzuje právo rozhodovať o nájomcom navrhovaných stavebných úpravách, na vykonanie ktorých je potrebný súhlas stavebného úradu. Ostatné podmienky pre prípadnú stavebnú rekonštrukciu, resp. modernizáciu budú predmetom osobitnej zmluvy. Zároveň sa zmluvné strany dohodli o okamžitej vzájomnej informovanosti pri zistení rušivých momentov, ktoré zhoršujú nájomné podmienky, poškodzujú dobré meno zmluvných strán, ako aj pri ochrane majetku oboch zmluvných strán. 5. Z priloženej faktúry č. 23015269 súd zistil, že žalobkyni bola fakturovaná spoločnosťou MONTREL plus s.r.o. suma 6.008,22 eura za montáž podlahového kúrenia v priestoroch kancelárie a ďalších položiek so splatnosťou 03.02.2023. 6. Z priloženej faktúry č. 04/2025 súd zistil, že žalobkyňa (nájomca) refakturovala žalovanému (prenajímateľ) dodávku a montáž 4 ks plastových okien s parapetnými doskami a s tým spojenými stavebnými úpravami v prenajímanom priestore F. X, v celkovej výške 4.100,- eur s dátumom splatnosti 29.06.2025. 7. Z upozornenia – Havarijný stav žalovaného zo dňa 09.03.2026 adresovaného žalobkyni súd zistil, že žalovaný ako vlastník budovy J. K. F., F. X, XXX XX E. oznámil žalobkyni, že vzhľadom na havarijný stav – narušenie statiky steny schodiska ju upozorňuje, aby parkovala vo vzdialenosti aspoň 5 metrov od danej steny budovy a tiež, aby sa kvôli nebezpečenstvu nevyužívali WC pod schodiskom. 8. Súd sa v konaní oboznámil aj s Výpoveďou zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 01.09.2009 zo dňa 13.04.2026 adresovanú žalobkyni, z ktorej súd zistil, že prenajímateľ v súlade s Čl. V Doba nájmu, bodom 2 týmto vypovedá zmluvu. Výpovedná lehota je dohodnutá na tri mesiace, pričom začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po odoslaní písomnej výpovede druhej zmluvnej strane. V prípade, že zo strany nájomcu dôjde k omeškaniu platby nájmu dlhšiemu ako 2 mesiace, zmluvné strany sa dohodli na okamžitom zrušení nájomného vzťahu, to odo dňa odoslania doporučenej výpovede nájmu. Nájomca je povinný v súlade s Čl. VII bod 11 – Po skončení nájmu je nájomca povinný odovzdať nebytové priestory v stave, v akom ich prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie, resp. upravené v rozsahu písomnej dohody. Ak nie je dohodnuté inak, najneskôr v posledný deň nájmu je nájomca povinný prenajaté priestory vypratať a odovzdať prenajímateľovi. Predmetná výpoveď bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 17.04.2026. Žalobkyňa zásielku – výpoveď neprevzala v odbernej lehote a táto bola vrátená dňa 11.05.2026. 9. Súd sa oboznámil aj s e-mailovou komunikáciou medzi stranami, z ktorej vyplýva, že žalovaný prostredníctvom e-mailu zo dňa 16.06.2026 upovedomil žalobkyňu, že v marci 2026 bola oboznámená ako aj ostatní nájomníci o dočasnom uzatvorení budovy, kedy takéto neodkladné opatrenie vychádzalo zo záverov statického posúdenia. Zároveň jej v prílohe doručil kópiu Výpovede Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 01.09.2009, ktorá jej bola dňa 17.04.2026 odoslaná poštou. Správa v ďalšom bode znie, že dňa 03.06.2026 na vopred dohodnutom stretnutí na farskom úrade CZ ECAV na F. X G. E. bola žalobkyni preukázateľne opäť doručená predmetná výpoveď z nájmu, kde na pripravený zápis z rokovania odmietla žalobkyňa podpísať svoju prítomnosť. Zároveň bola žalobkyňa v ďalšom bode e-mailovej správy upovedomená o tom, že Výpoveď Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 01.09.2009 je platná, pričom plynutie výpovednej doby žalovaný nadväzuje na jej preukázateľné doručenie dňa 03.06.2026. Podľa tohto opätovného doručenia výpovede uvádzajú, že 3 – mesačná výpovedná lehoty plynie od 01.07.2026 a končí dňa 30.09.2026, kedy má prenajaté priestory vypratať a odovzdať. Žalovaný mal uskutočniť úkony týkajúce sa odstránenia havarijného stavu a žalobkyňa si tak môže 16.06.2026 prevziať kľúče od hlavného vchodu budovy. V ďalšom e-maily zo dňa 29.06.2026 žalovaný upovedomil žalobkyňu o tom, že dňa 18.06.2026 jej bola odoslaná listová zásielka s doručením do vlastných rúk, s predmetom „Výzva“, na základe ktorej má žalobkyňa uhradiť žalovanému dlžnú čiastku ako neuhradené platby nájomného, ktorú žalovaný eviduje ku dňu 17.06.2026 v celkovej výške 6.751,11 eura do 15.07.2026. E-mailom zo dňa 22.07.2026 žalovaný ohľadom faktúry č. 04/2025 vo výške 4.100,- eur za výmenu okien uviedol, že predmetná výška bola žalobkyni započítaná a pohľadávka vo výške 6.751,11 eura je bez tejto sumy. Žalovaný disponuje Zmluvou o nájme, dodatkami, splátkovými kalendármi a bankovými výpismi – evidenciou úhrad, ktoré boli podkladom k vyššie uvedenej výzve. Čo sa týka stavebných úprav, ak tieto žalobkyňa realizovala bez súhlasu prenajímateľa jedná sa o porušenie Zmluvy o nájme. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa dlžnú sumu neuhradila do 15.07.2026 je žalovaný nútený postupovať v zmysle čl. V ods. 2 Zmluvy a to okamžitým skončením nájomného vzťahu s následným vymáhaním pohľadávky, žalovaný žiadal vypratať prenajaté priestory do 31.07.2026. Z e-mailovej správy žalobkyne zo dňa 13.07.2026 a 27.07.2026 adresovanej žalovanému, žalobkyňa oznámila, že s obsahom výzvy zo dňa 17.06.2026 nesúhlasí a uplatnený nárok považuje za nepreukázaný. Nie je jej zrejmé, za ktoré mesiace alebo obdobia má byť nájomné neuhradené. Zároveň poukázala, že tvrdenie žalovaného nie je podložené žiadnym vyúčtovaním, prehľadom platieb ani iným účtovným dokladom, ktorý by preukazoval nedoplatok v uvádzanej výške. O vykonaní stavebných úprav mal žalovaný vedomosť a ich realizácia bola z ich strany odsúhlasená. Opakovane uviedla, že s tvrdeniami žalovaného nesúhlasí, doporučenú zásielku neobdržala a výpoveď z nájomného vzťahu považuje za nedôvodnú a neuznáva nároky žalovaného voči jej osobe čo do dôvodu ani výšky. 10. Z výzvy žalovaného adresovanej žalobkyni zo dňa 17.06.2026 súd zistil, žalovaný v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.9.2009, v znení jej dodatkov a platných splátkových kalendárov eviduje ku dňu spisovania výzvy neuhradené platby nájomného v celkovej výške 6.751,11 eura. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že omeškanie platieb zo strany žalobkyne – nájomcu je dlhšie ako 2 mesiace, pričom v Čl. V, ods. 2 Zmluvy je uvedené: „ V prípade, že zo strany nájomcu dôjde k omeškaniu platby nájmu dlhšiemu ako 2 mesiace, zmluvné strany sa dohodli na okamžitom zrušení nájomného vzťahu, a to odo dňa odoslania doporučenej výpovede z nájmu.“ Žalobkyňa mala úhradu dlžnej čiastky vykonať do 15.07.2026. 11. Z priloženej výpovede z nájmu – zrušenie nájomného vzťahu zo dňa 17.07.2026 adresovanej žalobkyni súd zistil, že vzhľadom k tomu, že do 15.07.2026 nebola dlžná suma zo strany žalobkyne – nájomcu uhradená, bol žalovaný nútený postupovať v zmysle Čl. V, ods. 2 Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.9.2009, a to okamžitým zrušením nájomného vzťahu s následným vymáhaním pohľadávky. Žalovaný žiadal vypratať prenajaté priestory do 31.07.2026 a odovzdať v stave, v akom ich nájomca prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie. 12. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 13. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. 14. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 15. Podľa ustanovenia § 327 Civilného sporového poriadku, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 16. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. 17. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 18. Podľa ustanovenia § 330 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 19. Podľa ustanovenia § 331 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie. 20. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 21. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva povinnosť súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením žiadanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) neodkladné opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 22. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Neodkladné opatrenie za účelom rýchlej úpravy (§ 328 ods. 2 CSP) pomerov strán môže súd nariadiť len ak je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí jeho navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje v krátkej dobe bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, preto z procesného hľadiska je zásadným obsah samotného návrhu, lebo len z tohto súd pri rozhodovaní o NO môže vychádzať. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Náležitosti návrhu vymedzuje ust. § 326 CSP. Splnenie aspoň jedného zo základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré navrhovatelia uvádzajú. Navrhovateľ NO teda musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje aj argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Po uvedení rozhodujúcich skutočností v návrhu ich musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V spojitosti so zákonnou požiadavkou osvedčenia práva je nevyhnutné vyporiadať sa aj s otázkou zákonnosti hroziaceho zásahu. Neodkladné opatrenie nemôže teda poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom. 23. Neodkladné opatrenie v civilnom procese možno vydať pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné nariadiť ho len z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodov je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, druhým dôvodom je obava že exekúcia bude ohrozená. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobkyne, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. 24. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobkyne bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. 25. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť, dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, alebo obava že exekúcia bude ohrozená. Existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo nároku prípadne ich osvedčenie samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až existencia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. 26. Z citovaných ustanovení ako aj zo samotnej podstaty neodkladných opatrení jednoznačne vyplýva, že predpokladom ich nariadenia je: 1. Osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov, alebo obavy že exekúcia bude ohrozená. 27. Tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každý jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia vo veci, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ku ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy by bolo právo účastníka ohrozené. Súd musí zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí stav alebo zásah do právnych vzťahov medzi stranami sporu, ktorý by nebol primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a aby nedošlo k zásahu do práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru. 28. Žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek obmedzenia výkonu nájomných práv žalobkyne podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.09.2009, ktorá sa týka nehnuteľností vyššie špecifikovaných. 29. Vo vzťahu k splneniu základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia súd uvádza, že hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru súdu, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/146/2018). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/26/2017). Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/698/2013). Žalobkyňa vo svojom návrhu jednoznačne preukazuje existenciu nájomného vzťahu medzi stranami, všetky ostatné tvrdenia žalobkyne smerujúce k sporu o trvanie nájomného vzťahu musia byť predmetom dokazovania vo veci samej a v tomto štádiu konania, vychádzajúc z tvrdení a listinných dôkazov predložených žalobkyňou, nie je možné preukázateľne ustáliť spoľahlivé osvedčenie základných skutkových okolností tvrdených žalobkyňou v podanom návrhu. 30. Súd musí ďalej konštatovať, že pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek obmedzenia výkonu nájomných práv žalobkyne podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.09.2009, žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktorými by odôvodnila potrebu upraviť pomery strán sporu uložením takýchto povinností, a rovnako neodôvodnila ani ich bezodkladnosť. Okrem predloženej výzvy, emailu žalovaného zo dňa 16.06.2026, výpovede zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov, emailu žalovaného zo dňa 29.06.2026, emailu žalovaného zo dňa 22.07.2026, žalobkyňa nekonkretizuje, aké konanie by malo spočívať v bránení, znemožňovaní či sťažovaní výkonu jej práv vyplývajúcich z nájomného vzťahu, ktorých sa žalovaný aktuálne dopúšťa, respektíve sa mieni do budúcna dopustiť, ktoré by vyžadovalo bezodkladnosť úpravy. Pokiaľ sa žalobkyňa sústreďuje na platnosť/neplatnosť výpovede, resp. okamžitého zrušenia nájomného vzťahu, treba upriamiť pozornosť na skutočnosť, že žalovaný síce určil lehotu na vypratanie do 31.07.2026, avšak žalobkyňa nepreukázala, akým konaním jej bráni žalovaný užívať nebytové priestory, resp. či podnikol právne úkony k vyprataniu nehnuteľnosti. Uvádzaná skutočnosť, že žalobkyňa predmetný nebytový priestor užívala bez akýchkoľvek problémov a vykonávala tak svoju podnikateľskú činnosť až do marca 2026, keď bola zo strany žalovaného upozornená na údajný havarijný stav budovy, s danou vecou skutkovo nesúvisí, pretože z obsahu podania návrhu vyplýva, že všetci nájomcovia boli oboznámení s havarijným stavom budovy na ulici F. X G. E. a navyše žalovaný oznámil žalobkyni opätovné sprístupnenie predmetu nájmu a vyzval ju na prevzatie kľúčov dňa 16.06.2026. 31. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný uviedol, že eviduje nedoplatok na nájomnom vo výške 6 751,11 eura, pričom nárok na jeho úhradu sa mal stať splatným dňa 15.07.2026. Žalobkyňa pritom poukázala na skutočnosť, že žalovaný vo výzve vôbec nešpecifikoval, z akého právneho titulu si uvedenú pohľadávku uplatňuje, za aké konkrétne obdobie mal údajný nedoplatok vzniknúť ani spôsob, akým bola požadovaná suma vypočítaná. Súčasne k výzve nepripojil žiadne vyúčtovanie ani inú listinu, z ktorej by bolo možné preskúmať dôvodnosť a správnosť uplatňovaného nároku. Zároveň však žalobkyňa ani nepreukazovala v konaní, že nájomné uhrádzala. Poukázala na svoje pohľadávky voči žalovanému vzniknuté z titulu rekonštrukčných prác vykonaných na prenajatých priestoroch, najmä výmeny okien, podlahy a podlahového kúrenia a že podľa dohody účastníkov mali byť náklady žalobkyne na tieto rekonštrukčné práce postupne započítavané proti povinnosti platiť nájomné, a to vo výške 4.100,- eur za výmenu okien a vo výške 6.006,22 eura za výmenu podlahy a podlahového kúrenia, avšak tieto skutočnosti by museli byť predmetom dokazovania vo veci samej. 32. Súd ustálil, že žalobkyňa podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia nesplnila, nakoľko v danom prípade vychádzajúc z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priložených príloh, nevyplýva jeho základný predpoklad, ktorým je nevyhnutná a naliehavá úprava vzťahov medzi sporovými stranami. Ustálená súdna prax vychádza z požiadavky, aby navrhovateľ reálnym spôsobom osvedčil, resp. preukázal potrebu okamžitej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Uvedené v danom prípade absentuje. Žalobkyňa neosvedčila žiadnu aktuálnu, bezprostredne hroziacu ujmu, ktorá by odôvodňovala potrebu okamžitej ingerencie súdu. Žalobkyňa neosvedčila, že by žalovaný v súčasnosti vykonával právne úkony, ktoré by bezprostredne smerovali k vyprataniu nehnuteľnosti, nakoľko určený termín 31.07.2026 podľa predloženej výpovede z nájmu – okamžitého zrušenia nájomného vzťahu už vypršal, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdu doručený 30.07.2026, t.j deň pred daným termínom a z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný inicioval právne kroky k vyprataniu nehnuteľnosti. V danom prípade žalobkyňa síce poukazuje na skutočnosť, že žalovaný vypovedal nájomnú zmluvu a následne ju vyzval na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, avšak z obsahu návrhu ani z predložených dôkazov nevyplýva, že by žalovaný pristúpil k akýmkoľvek reálnym, bezprostredným alebo faktickým úkonom smerujúcim k vyprataniu žalobkyne z nehnuteľnosti, k znemožneniu užívania alebo k inému obmedzeniu výkonu práv, ktoré žalobkyňa považuje za trvajúce. Samotná výpoveď nájomnej zmluvy, ako ani výzva na vypratanie nehnuteľnosti, bez ďalšieho nepredstavujú osvedčenie bezprostredne hroziaceho faktického zásahu, proti ktorému by bolo nevyhnutné poskytnúť ochranu formou neodkladného opatrenia. Ide o právne úkony smerujúce k vyvolaniu právnych účinkov v rovine existencie nájomného vzťahu, pričom otázka, či výpoveď resp. okamžité zrušenie boli platné a či ich účinky skutočne viedli k zániku nájomného vzťahu, môže a musí byť predmetom osobitného konania, ktoré žalobkyňa podľa vlastného tvrdenia hodlá iniciovať. Pokiaľ žalobkyňa viazala neodkladnosť neodkladného opatrenia na termín 31.07.2026 výzvy na odovzdanie nehnuteľnosti, tak ten už pominul, nepreukázala, že by jej žalovaný znemožňoval od daného termínu výkon jej práv a preto nariadené neodkladné opatrenie by sa míňalo účinku. K faktickému obmedzeniu žalobkyne nedošlo, predmet nájmu naďalej nerušene užíva, pričom súdu neposkytla žiadne ďalšie tvrdenia, pre ktoré by bolo dôvodné dospieť k záveru, že je obmedzovaná vo svojich právach do takej miery, že je dôvodná úprava pomerov medzi stranami sporu a teda nesvedčila takú intenzitu správania žalovaného, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia. 33. Významnou okolnosťou svedčiacou proti existencii naliehavosti požadovanej súdnej ochrany je navyše skutočnosť, že žalovaný žalobkyni odovzdal nové kľúče od predmetnej nehnuteľnosti. Takéto konanie objektívne nekorešponduje s tvrdením žalobkyne o bezprostredne hroziacom faktickom obmedzení jej užívacích práv. Naopak, odovzdanie nových kľúčov je okolnosťou, ktorá nasvedčuje tomu, že žalovaný žalobkyni faktický prístup k predmetnej nehnuteľnosti umožnil, a preto nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru, že žalobkyni v čase rozhodovania súdu reálne hrozí znemožnenie výkonu jej tvrdených nájomných práv. 34. Žalobkyňa tak v podstate zamieňa existenciu sporu o právny základ a trvanie nájomného vzťahu s existenciou bezprostredne hroziaceho faktického zásahu do svojich práv. Tieto dve otázky však nemožno stotožňovať. Skutočnosť, že medzi stranami existuje spor o platnosť výpovede, resp. o ďalšie trvanie nájomného vzťahu, sama osebe neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ žalobkyňa súčasne neosvedčí konkrétne konanie žalovaného, ktorým by jej hrozilo bezprostredné obmedzenie alebo znemožnenie výkonu tvrdeného práva. 35. V posudzovanom prípade žalobkyňa takýto konkrétny skutkový základ neosvedčila. Z jej tvrdení nevyplýva, že by žalovaný vymenil zámky bez umožnenia vstupu žalobkyni, odstránil jej veci, fyzicky jej bránil v prístupe do nehnuteľnosti, podnikol kroky smerujúce k faktickému vyprataniu alebo vykonal iný úkon, z ktorého by bolo možné dôvodne usudzovať na bezprostrednú hrozbu zásahu do jej užívacích práv. Samotnú výzvu na vypratanie pritom nemožno automaticky interpretovať ako dôkaz toho, že k vyprataniu má bezprostredne dôjsť, osobitne za situácie, keď žalovaný následne žalobkyni odovzdal nové kľúče od nehnuteľnosti. 36. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preto v tomto štádiu predstavuje skôr preventívny prostriedok na elimináciu žalobkyňou predpokladaného budúceho konania žalovaného než reakciu na reálne osvedčený bezprostredný zásah do práv žalobkyne. Takto formulovaná požiadavka však presahuje účel neodkladného opatrenia. Súd nemôže založiť nariadenie neodkladného opatrenia iba na hypotetickej možnosti, že žalovaný v budúcnosti pristúpi k výkonu svojho tvrdeného práva na vypratanie nehnuteľnosti. 37. Za týchto okolností nemožno uzavrieť, že pomery medzi stranami vyžadujú bezodkladnú úpravu. Žalobkyni nič nebráni, aby svoje tvrdenia o neplatnosti výpovede alebo o ďalšom trvaní nájomného vzťahu uplatnila v konaní vo veci samej, v ktorom bude možné vykonať riadne dokazovanie a s konečnou platnosťou posúdiť právne účinky výpovede a existenciu nájomného vzťahu. Neodkladné opatrenie však nemôže nahrádzať takéto konanie ani slúžiť ako prostriedok na predbežné vyriešenie otázky, ktorá tvorí jeho predmet. 38. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila existenciu bezprostredne hroziaceho zásahu do svojich práv ani nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Za rozhodujúce považuje súd najmä to, že napriek existencii výpovede/ okamžitého zrušenia nájomného vzťahu a výzvy na vypratanie nebolo preukázané, že by žalovaný vykonal alebo bezprostredne pripravoval konkrétne faktické kroky smerujúce k vyprataniu žalobkyne či k obmedzeniu jej prístupu k nehnuteľnosti, pričom žalovaný žalobkyni dokonca odovzdal nové kľúče od predmetnej nehnuteľnosti. 39. Za uvedeného skutkového stavu preto absentuje jeden zo základných materiálnych predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Návrh žalobkyne je tak potrebné zamietnuť, keďže ním tvrdená potreba súdnej ochrany má v súčasnosti povahu hypotetickej obavy z budúceho konania žalovaného, a nie reálne osvedčenej bezprostrednej hrozby zásahu, ktorá by odôvodňovala ingerenciu súdu formou neodkladného opatrenia. 40. Navrhované neodkladné opatrenie je navyše formulované veľmi široko, keď žalovanému ukladá povinnosť zdržať sa akéhokoľvek obmedzenia výkonu nájomných práv žalobkyne podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.09.2009. Takto vymedzené akékoľvek obmedzenie, je podľa názoru súdu značne neurčité, čo vyvoláva pochybnosti o vykonateľnosti takto formulovaného výroku a pre neurčitosť a nevykonateľnosť navrhovaného výroku nemožno neodkladné opatrenie nariadiť v požadovanom znení; súd pritom nie je oprávnený tento petit sám preformulovať. V závere preto súd dáva do pozornosti, že odhliadnuc od vyššie uvedeného sa pri formulácii návrhu neodkladného opatrenia (petitu) žalobkyne, prikláňa k právnemu záveru, že takto naformulovaný návrh je nevykonateľný, a to z toho dôvodu, že je právne neurčitý. Súd však formalisticky nepristúpil k odmietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 327 CSP. Po podrobnej analýze tohto petitu súd uvádza, že žalobkyňa navrhuje uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek obmedzenia výkonu nájomných práv žalobkyne podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.09.2009 vo vzťahu k nebytovému priestoru a preto súd uvádza, že uvedený žalobný návrh musí byť jasne zadefinovaný a nemôže byť určený neurčito – akékoľvek konanie. Súd uvádza, že takto naformulovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vedie tiež k jeho zamietnutiu z dôvodu jeho neurčitosti a nevykonateľnosti. 41. S poukazom na vyššie uvedené, keďže súd nemal za splnené procesné podmienky a preukázané naplnenie zákonných predpokladov nevyhnutných pre vyhovenie návrhu, súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu. Žalobkyni však nič nebráni, aby na vyriešenie otázky trvania nájomného vzťahu podala žalobu vo veci samej. 42. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 43. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 44. O nároku neúspešnej žalobkyne na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, tak, že jej nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v konaní nebola úspešná. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.