{"guid": "6f974290-788b-4d7f-9d21-8c64a53f008a:fe38d170-4bba-4256-ae16-35f37bdf9596", "ecli": "ECLI:SK:OSRS:2025:6925201184.2", "spisova_znacka": "13C/24/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 13C/24/2025 z 30. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota z 30. septembra 2025, sp. zn. 13C/24/2025, ECLI:SK:OSRS:2025:6925201184.2", "identifikacne_cislo": "6925201184", "sud": {"guid": "sud_143", "nazov": "Okresný súd Rimavská Sobota", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-rimavska-sobota"}, "sudca": "JUDr. Martina Koreňová", "sudca_id": 2812, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martina-korenova-2812", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "14Co/7/2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "guid": "62c28584-954f-41ab-a369-66b6caf180cc:fc8fa667-e753-4184-8b8c-09c3cb02ed52", "datum": "2026-08-18", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-1", "nazov": "§ 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 92 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-167.odsek-2", "nazov": "§ 167 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-167.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-1", "nazov": "§ 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/575/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 575/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/575-2001/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-1", "nazov": "§ 853 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-853"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315", "nazov": "zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-91.odsek-3", "nazov": "§ 91 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-91.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-91"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/575", "nazov": "zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/575-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-91.odsek-1", "nazov": "§ 91 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-91.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-91"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-1", "nazov": "§ 122 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-2", "nazov": "§ 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-5", "nazov": "§ 103 ods. 5 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-1", "nazov": "§ 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-2", "nazov": "§ 103 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-91.odsek-2", "nazov": "§ 91 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-91.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-91"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 122 ods. 2 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "nazov": "§ 100 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-2", "nazov": "§ 85 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-1", "nazov": "§ 103 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/315#paragraf-85", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-92", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-167", "/SK/ZZ/2001/575#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-853", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-91", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-122", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-86", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-103", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-19", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe38d170-4bba-4256-ae16-35f37bdf9596", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSRS:2025:6925201184.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSRS:2025:6925201184.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSRS:2025:6925201184.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Rimavská Sobota\n13C/24/2025\n6925201184\n30. 09. 2025\nJUDr. Martina Koreňová\nECLI:SK:OSRS:2025:6925201184.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v spore žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. D. A., E. F. G. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Mgr. Viktor Balák, advokát so sídlom\nRimavská Sobota, Ul. Povstania č. 15 proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná\nMinisterstvo vnútra SR so sídlom Bratislava, Ul. Pribinova č. 2 o zaplatenie 5 944,63 eur s prísl., takto\nrozhodol:\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 000,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nSúd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.\nŽalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy do\ntroch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorá došla na súd dňa 31.03.2025 a bola zapísaná do príslušného\nregistra dňa 01.04.2025 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5 944,63 eur\nz titulu nároku na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) spôsobenej žalovaným k ujme žalobcu z titulu\nporušenia práva Európskej únie (ďalej len EÚ), konkrétne Smernice 2003/88/ES zo dňa 04.11.2003\no niektorých aspektoch organizácie pracovného času (ďalej len \"Smernica\"), ktorá bola žalovaným\nnesprávne implementovaná, resp. nebola v časti implementovaná do vnútroštátneho právneho poriadku\nSlovenskej republiky. Žalobca je príslušníkom H. I. B. B. (ďalej aj \"HaZZ\"), kde bol do 31.08.2024\nzaradený na Hasičskej stanici v Hnúšti, okres Rimavská Sobota. Svoj nárok si uplatňuje za obdobie od\n03/2022 do 08/2024 (31.08.2024 mu skončil služobný pomer hasiča).\n1.1 Žalobu odôvodnil tým, že príslušnosť Okresného súdu Rimavská Sobota konať o žalobe je daná\npodľa ust. § 19 písm. b/ Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), podľa\nktorého popri všeobecnom súde je na konanie miestne príslušný aj súd, v obvode ktorého nastala\nskutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Príslušnosť Okresného súdu Rimavská Sobota je\ndaná aj podľa ust. § 17 C.s.p., podľa ktorého všeobecným súdom štátu je súd, v ktorého obvode nastala\nskutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo.\n1.2 Výkon štátnej služby príslušníkov Hasičského a záchranného zboru upravuje zákon č. 315/2001 Z.\nz. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. Podľa § 86 zákona č. 315/2001 Z.\nz. je služobný čas príslušníka Hasičského a záchranného zboru rozvrhnutý nerovnomerne. Služobná\nzmena v rozsahu 24 hodín je zložená z dvoch častí a to 1/ z výkonu služby v rozsahu 16 hodín, po\nktorom nasleduje 2/ služobná pohotovosť na pracovisku (tzv. \"určená služobná pohotovosť\") v rozsahu\n8 hodín, viď § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. Podľa § 92 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. hasičovi\nmôže byť nariadená aj služobná pohotovosť mimo rozvrhnutia služobného času (ďalej len \"nariadená\nslužobná pohotovosť\"), ide o prípady, kedy je operatívne potrebné zabezpečiť personálnu obsadenosť\nv mieste výkonu služby napr. pri rozsiahlych požiaroch, práceneschopnosti kolegov a pod.\n\n1.3 Tieto služobné pohotovosti 1/ určená podľa § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. a 2/ nariadená\npodľa § 92 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. nie sú započítané do služobného času, pričom na potvrdení\no služobnom plate sú uvedené len súhrnne. Výkon služobnej pohotovosti určenej podľa § 92 ods. 1\nzákona č. 315/2001 Z. z. je odmeňovaný peňažnou náhradou vo výške 15 % alebo 30 % z príslušnej\nčasti služobného platu hasiča. Nárok na 15 % peňažnú náhradu (tzv. 15%-ná pohotovosť) vzniká pri\nvýkone služobnej pohotovosti v bežný služobný deň a nárok na 30% peňažnú náhradu (tzv. 30%-ná\npohotovosť) vzniká pri výkone služobnej pohotovosti v deň služobného pokoja - viď § 122 ods. 1 zákona\nč. 315/2001 Z. z.\n1.4 V mieste výkonu štátnej služby žalobcu na Hasičskej stanici v Hnúšti sa striedajú tri zmeny hasičov,\na to čaty A, B, C, a to tak, že sa čaty postupne striedajú v 24 hodinových zmenách (pri takomto striedaní\nzmien má mať hasič po 24 hodinovej zmene dva dni voľna). V rámci mesiaca tak každá čata odslúži 10\naž 11 zmien a v rámci týždňa odslúži buď dve zmeny (48 hodín) alebo 3 zmeny (72 hodín). V dôsledku\ntakto stanoveného rozvrhnutia služobného času v rámci mesiaca hasič má byť v službe buď 240 hodín,\npokiaľ ide o 10 odslúžených zmien v mesiaci alebo 264 hodín, pokaľ ide o 11 odslúžených zmien v\nmesiaci. Počas celej doby služobnej pohotovosti (neaktívnej časti) je hasič povinný zdržiavať sa na\nsvojom pracovisku, nesmie sa vzdialiť a v tomto čase musí byť pripravený na vykonanie výjazdu na\nmiesto udalosti. Napriek tomu, že v takomto prípade ide o neaktívnu časť služobnej pohotovosti, hasič\nmusí byť pripravený okamžite zasiahnuť, čo znamená, že počas celej zmeny musí byť po psychickej\na fyzickej stránke pripravený na plnenie služobných úloh. Z potvrdení žalobcu o jeho služobnom plate\nza jednotlivé mesiace (ďalej len \"výplatné pásky\") vyplýva, že neaktívna časť služobnej pohotovosti sa\nmu nezapočítava do pracovného času, čo v skutočnosti znamená, že tieto hodiny sa nepovažujú za\nodpracovaný čas. napr. v mesiaci október 2023 žalobca mal podľa výplatnej pásky fond pracovného\nčasu 176 hod., odpracoval 6 dní, t. j. 96 hod., čerpal 5 dní dovolenky (dovolenka sa počíta 16 hod. na\njeden deň) a mal 48 hodín pohotovosti. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v skutočnosti odpracoval 144\nhodín (96 hod. započítaná časť výkonu služby + 48 hod. pohotovosť - nezapočítaná časť) a spolu s\ndovolenkou až 224 hodín.\n1.5 Žalobca počas odslúžených zmien v období od mesiaca marec 2022 do mesiaca august 2024\nvykonal určenú služobnú pohotovosť a nariadenú služobnú pohotovosť spolu v rozsahu 1676,24 hod.,\nv jednotlivých rokoch nasledovne: - od 3/2022 do 12/2022: 551 hod. (určená), 32,68 hod. (nariadená),\nspolu: 583,68 hod., v roku 2023: 668,90 hod. (určená), 8,00 hod. (nariadená), spolu: 676,90 hod., a od\n1/2024 do 8/2024: 400,66 hod. (určená), 15,00 hod. (nariadená), spolu: 415,66 hod.\n1.6 Od marca 2022 do decembra 2022 mal žalobca fond služobného času v rozsahu 1648,50 hodín,\nurčenú služobnú pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. v rozsahu 551 hodín a\nnariadenú služobnú pohotovosť v zmysle § 92 ods. 2 písm. a) 315/2001 Z. z. v rozsahu 32,68 hodín, teda\nslužobná pohotovosť určená a nariadená bola spolu v rozsahu 583,68 hodín. Keďže na časové obdobie\nod marca 2022 do decembra 2022 pripadá v priemere 43,45 pracovných týždňov (365: 7: 12 x 10) a\nžalobca mal od marca 2022 do decembra 2022 priemerný týždenný služobný čas v dĺžke 51,37 hodín\n(2232,18 hodín : 43,45 týždňov). V roku 2023 žalobca mal fond služobného času v rozsahu 1950,00\nhodín, určenú služobnú pohotovosť v zmysle § 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. v rozsahu 668,90 hodín\na nariadenú služobnú pohotovosť v zmysle § 92 ods. 2 písm. a) 315/2001 Z. z. v rozsahu 8,00 hodín,\nteda služobná pohotovosť určená a nariadená bola spolu v rozsahu 676,90 hodín. Na časové obdobie\nroku 2023 pripadá v priemere 52,14 pracovných týždňov (365:7) a žalobca mal v roku 2023 priemerný\ntýždenný služobný čas v dĺžke 50,38 hodín (2626,90 hodín : 52,14 týždňov). Od januára 2024 do augusta\n2024 mal žalobca fond služobného času v rozsahu 1320,50 hodín, určenú služobnú pohotovosť v zmysle\n§ 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. v rozsahu 400,66 hodín a nariadenú služobnú pohotovosť v zmysle\n§ 92 ods. 2 písm. a) 315/2001 Z. z. v rozsahu 15,00 hodín, teda služobná pohotovosť určená a nariadená\nbola spolu v rozsahu 415,66 hodín. Na časové obdobie od januára 2024 do augusta 2024 pripadá v\npriemere 34,85 pracovných týždňov (366 - prestupný rok : 7 :12 x 8) a žalobca mal od januára 2024 do\naugusta 2024 priemerný týždenný služobný čas v dĺžke 49,81 hodín (1736,16 hodín : 34,85 týždňov).\n1.7 Z uvedených skutočností preto vyplýva, že priemerný týždenný pracovný čas žalobcu pravidelne\npresahoval pracovný čas ustanovený § 85 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v dĺžke 40 hodín, ako aj\nmaximálne prípustný týždenný pracovný čas v dĺžke 48 hod. ustanovený čl. 6 písm. b) Smernice. Táto\nskutočnosť je spôsobená tým, že v rozpore s čl. 2 ods. 1 Smernice sa podľa zákona č. 315/2001 Z. z.\nslužobná pohotovosť hasičov nepovažuje za pracovný čas, v dôsledku čoho priemerná dĺžka týždenného\npracovného času hasičov pravidelne presahuje maximálnu dĺžku priemerného týždenného pracovného\nčasu ustanoveného Smernicou.\n1.8 Smernica je normou komunitárneho práva, ktorú je Slovenská republika ako členský štát Európskej\núnie povinná dodržiavať. Zodpovednosť členských štátov a ich orgánov pri aplikácii komunitárneho práva\n\nvychádza zo zásady prednosti komunitárneho práva, teda zo zásady, že právne predpisy Európskej\núnie majú prednosť pred vnútroštátnymi predpismi členských štátov. Prednosť komunitárneho práva\npred vnútroštátnou úpravou, a to že vnútroštátna úprava nesmie byť v rozpore s komunitárnym právom\nvyplýva z konštantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie - viď napr. rozsudok J./77 zo dňa\n09.03.1978 vo veci Simmenthal.\n1.9 Súdny dvor rozhodol, že členské štáty nemôžu jednostranne určiť rozsah pôsobnosti článku 6\npísm. b) Smernice 2003/88 tak, že uplatnenie tohto nároku pracovníkov na to, aby priemerný týždenný\npracovný čas nepresahoval túto maximálnu hranicu, budú viazať na nejakú podmienku alebo ho určitým\nspôsobom obmedzia. Okrem toho Súdny dvor EÚ tiež rozhodol, že článok 6 písm. b) Smernice 2003/88\nmá priamy účinok, keďže priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred\nvnútroštátnymi súdmi (rozsudky vo veci Pfeiffer a Fuß).\n1.10 Smernica v článku 2 ods. 1, vymedzuje pracovný čas tak, že je to \"akýkoľvek čas, počas ktorého\npracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade\ns vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou\".\n1.11 V podmienkach Slovenskej republiky však Smernica nebola správne transponovaná do ustanovení\nzákona č. 315/2001 Z. z., v dôsledku čoho sú ustanovenia tohto zákona v rozpore s článkom 2 ods. 1 a\nčlánkom 6 písm. b) Smernice. I keď v prílohe č. 4 k zákonu č. 315/2001 Z. z. v bode č. 6 je uvedené, že\ndo zákona bola okrem iných ustanovení prebratá aj Smernica, v skutočnosti však nebola správne, resp.\nv niektorých častiach vôbec transponovaná, keďže zákon č. 315/2001 Z. z. 6 umožňuje, aby služobný\núrad rozvrhol služobný čas príslušníka HaZZ tak, že je prekračovaná Smernicou stanovená maximálna\ndĺžka 48 hodinového týždenného pracovného času.\n1.12 Na základe princípu prednosti komunitárneho práva a jeho priameho účinku je založená aj\nzodpovednosť členského štátu v prípade jeho chybnej aplikácie alebo opomenutia aplikácie zo strany\nčlenského štátu, pričom osoby, ktoré sú takýmto konaním poškodené, sa môžu voči štátu domáhať\nnáhrady spôsobenej škody. Tu je pritom nevyhnutné zdôrazniť, že zodpovednosť štátu v prípade\nporušenia komunitárneho práva je absolútna a objektívna, členský štát sa jej teda nemôže za žiadnych\nokolností zbaviť ani sa z nej exkulpovať, a to bez ohľadu na to, ktorý orgán konajúci v mene členského\nštátu škodu spôsobil.\n1.13 Článok 6 písm. b) Smernice predstavuje právnu normu Únie, ktorá jednotlivcom priznáva práva,\npričom porušenie úniového práva sa považuje za dostatočne závažné, pokiaľ je v rozpore s judikatúrou\nSúdneho dvora v danej oblasti. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštantne rozhoduje, že pracovný\nčas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe, počas ktorých je dotknutý pracovník\nfyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu \"pracovný čas\" tak, ako to ustanovuje Smernica (napr.\nrozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn.\nC-107/19).\n1.14 V súvislosti so vznikom škody je potrebné poukázať na to, že podľa judikatúry Súdneho dvora\nEÚ, ktorá vznikla hasičom pre nerešpektovanie 48 hodinovej týždennej pracovnej doby, je potrebné\npod škodou považovať takú ujmu, ktorá hasičovi vznikla v dôsledku straty odpočinku, na ktorý by mal\nnárok, ak by jeho týždenný pracovný čas bol v súlade so Smernicou, t. j. maximálne 48 hodín (rozsudok\nSúdneho dvora EÚ vo veci Fuß).\n1.15 V dôsledku absencie vnútroštátnej právnej úpravy nároku na náhradu škody z porušenia\npráva Európskej únie je potrebné nárok na náhradu škody posudzovať analogicky podľa ustanovení\nprávneho poriadku Slovenskej republiky, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom najbližšie. Za takéto\nustanovenia možno považovať ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce nemajetkovú ujmu,\nktorej náhrada sa poskytuje aj v peniazoch. Právny základ žalovaného nároku je však založený na\nnároku na náhradu škody z porušenia práva Európskej únie a ustanovenia § 11 - § 13 Občianskeho\nzákonníka sa tu aplikujú analogicky, v dôsledku absencie právnej úpravy nároku na náhradu škody\nvzniknutej jednotlivcovi porušením úniového práva zo strany štátu.\n1.16 V dôsledku nesprávnej transpozície Smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky,\nnezapočítavaním odslúžených hodín služobnej pohotovosti do služobného času a neustále\nprekračovanie maximálneho služobného (pracovného) času stanoveného Smernicou bolo dlhodobo\nporušované právo žalobcu nielen na primeraný odpočinok ale aj na súkromie, rodinný život, na ochranu\njeho zdravia, telesnej a psychickej integrity. Žalobca ako hasič v službe musel byť plne sústredený a\npripravený na plnenie povinností nielen po fyzickej, ale aj\npo psychickej stránke. Pritom odpočinok je jedným zo základných predpokladov riadneho plnenia\nslužobných povinností, avšak v dôsledku permanentného prekračovania maximálnej doby týždenného\nslužobného času žalobca mal menej času na oddych a regeneráciu, čo negatívne vplývalo na žalobcov\nživot a jeho kvalitu. Čas, ktorý žalobca musel v službe tráviť nad rámec maximálneho týždenného času\nslužby stanoveného Smernicou, ktorý by inak mohol využiť v rámci svojho voľna medzi službami, napr.\n\nna odpočinok, regeneráciu, športové (najmä hokej) a iné aktivity, ako je cestovanie, turistika a pod.,\npočas ktorého by sa mohol venovať svojej rodine, priateľke, synovi, svojim rodičom, ktorí vzhľadom na\nich vek potrebujú pomoc a ďalším blízkym osobám, týmto spôsobom nemohol využiť a tento čas nie je\nmožné ani vrátiť, preto má žalobca za to, že náhrada škody vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch\nlen čiastočne nahrádza ujmu, ktorú tým utrpel. Samotná strata času na odpočinok je sama o sebe\ndostatočným dôvodom na domáhanie sa a priznanie nároku na náhradu škody porušením článku 6 písm.\nb) Smernice (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Fuß).\n1.17 Na základe uvedených skutočností, ako aj povahy spôsobenej škody, ktorá má nemajetkový\ncharakter (strata času na odpočinok a s tým súvisiace porušenia práv na ochranu zdravia, súkromia\na rodinného života, ako aj práva na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky), je v súlade s\nustanovením § 853 Občianskeho zákonníka potrebné analogicky aplikovať pravidlá týkajúce sa náhrady\nnemajetkovej ujmy fyzických osôb podľa § 11 - 13 Občianskeho zákonníka. Tieto ustanovenia totiž\nnajlepšie zodpovedajú povahe a účelu náhrady škody spôsobenej porušením úniového práva v tomto\nprípade. Z týchto dôvodov je možné žalobou uplatnený nárok posúdiť ako nemajetkovú ujmu, ktorej\nnáhrada sa poskytuje v peňažnej forme. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch výslovne predpokladá\na upravuje\n§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Príčinná súvislosť medzi porušením úniového práva\n(medzi porušeniami článkov 2 ods. 1 Smernice v spojení s článkom 6 písm. b) Smernice, ku ktorým došlo\nv dôsledku nesprávnej (neúplnej) transpozície Smernice do zákona č. 315/2001 Z. z. a vznikom škody vo\nforme nemajetkovej ujmy, je jednoznačne daná. Pričom v dôsledku nezapočítania služobnej pohotovosti\ndo služobného času žalobca v skutočnosti odslúžil viac, než je Smernicou maximálne stanovený 48hodinový týždenný služobný (pracovný) čas, v dôsledku čoho došlo k porušeniu vyššie uvedených\nzákladných a osobnostných práv, ako aj k vzniku nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti žalobca poukazuje\nna odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/27/2024 zo dňa 11.06.2024.\n1.18 Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že náhrada škody musí spĺňať požiadavky primeranosti,\nefektivity a ekvivalencie (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Fuß, v ktorom Súdny dvor konštatuje:\n\"Náhrada škody zo strany orgánov členských štátov, ktorú tieto orgány spôsobili jednotlivcom porušením\npráva Únie, musí byť primeraná vzniknutej škode. V prípade neexistencie ustanovení práva Únie v danej\noblasti je na vnútroštátnom práve dotknutého členského štátu, aby pri rešpektovaní zásad rovnocennosti\na efektivity jednak určilo, či škoda vzniknutá takému pracovníkovi, ako je G. Fuß vo veci samej, v\ndôsledku porušenia právnej normy Únie musí byť nahradená udelením dodatočného náhradného voľna\nalebo finančným odškodnením, a jednak definovalo pravidlá týkajúce sa spôsobu výpočtu tejto náhrady.\nReferenčné obdobia upravené v článkoch 16 až 19 smernice 2003/88 sú v tejto súvislosti irelevantné.\"\n1.19 Zákon č. 315/2001 Z. z. rozdeľuje pohotovosti na tzv. určenú služobnú pohotovosť, v rozsahu\n8 hodín, podľa § 92 ods. 1 zákona a tzv. nariadenú služobnú pohotovosť podľa § 92 ods. 2 zákona.\nUrčená služobná pohotovosť v rozsahu 8 hod. priamo nadväzuje v rámci 24 hodinovej zmeny na\nčasť zmeny - výkon služby v rozsahu 16 hod. Pri nariadenej služobnej pohotovosti je príslušník HaZZ\nprivolaný na výkon služby mimo rozpisu jeho služieb, t. j. zo svojho služobného voľna, a to najmä v\nprípadoch závažnej udalosti a z iných dôležitých dôvodov. Z uvedených ustanovení vyplýva, že za výkon\nnariadenej služobnej pohotovosti sa platí vyššia peňažná náhrada (50% alebo 100%), ako v prípade\nurčenej služobnej pohotovosti (15% alebo 30%) zo sumy, ktorou je príslušná časť služobného platu za\nkaždú odslúženú hodinu pohotovosti. Pre účely stanovenia výšky primeranej náhrady škody je z hľadiska\nanalógie iuris najbližšie ustanovenie § 122 zákona č. 315/2001 Z. z., keďže aj výšku nemajetkovej ujmy\nje potrebné stanoviť spôsobom, ktorý najviac a najlepšie zohľadňuje okolnosti, za ktorej nemajetková\nujma vznikla.\n1.20 Primeranú náhradu škody teda možno určiť ako rozdiel medzi výškou náhrady pri nariadenej\nslužobnej pohotovosti (50% zo sumy príslušnej časti služobného platu podľa § 122 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 315/2001 Z. z.) a výškou náhrady za určenú služobnú pohotovosť (15% zo sumy príslušnej\nčasti služobného platu podľa § 122 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. resp. 30% z tejto sumy v prípade ak\nide o deň služobného pokoja), t.j. vo výške zodpovedajúcej 35%, resp. 20% zo sumy, ktorá je príslušnou\nčasťou žalobcovho služobného platu (50% - 15% = 35% v prípade bežného služobného dňa a v prípade,\nak ide o deň služobného pokoja 50% - 30% = 20%). Takýto spôsob výpočtu náhrady škody podľa názoru\nžalobcu spĺňa odškodňovaciu funkciu a je zároveň aj v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ a tiež\nspĺňa aj požiadavku primeranosti, keďže nie je sumou neprimerane vysokou. Náhradu škody z porušenia\npráva Európskej únie, ktorá má podobu nemajetkovej ujmy v peniazoch, je teda možné za jednotlivé\nmesiace určiť ako súčin odpracovaných hodín určenej služobnej pohotovosti v daný kalendárny mesiac\na 35% alebo 20% z príslušnej časti služobného platu za každú odpracovanú hodinu určenej služobnej\npohotovosti v závislosti od toho, či hodiny služobnej pohotovosti boli odpracované počas bežného\nslužobného dňa (50% - 15% = 35%) alebo v deň služobného pokoja (50% - 30 % = 20%).\n\n1.21 Výpočet náhrady škody vo forme nemajetkovej ujmy uvedeným spôsobom za žalované obdobie\nrokov 2022 až 2024 je nasledovný: 1. za obdobie marec 2022 až december 2022 spolu vo výške 1 826,eur z toho: suma 1 747,75 eur predstavuje nemajetkovú ujmu za 15% určenú pohotovosť v rozsahu\n511,00 hodín (napr. za mesiac marec 2022 pri počte\n72 hodín, hodinovej sadzbe 9,6394 €, je\ntáto nemajetková ujma vo výške 242,9129 eur, t. j.\n72 hod. x 3,3738 € - rozdiel 35% za jednu hod. =\n242,9129 eur), suma 78,25 eur predstavuje nemajetkovú ujmu za 30% určenú pohotovosť v rozsahu 40\nhodín (napr. za mesiac apríl 2022 pri počte 16 hodín, hodinovej sadzbe 9,6394 eur, je táto nemajetková\nujma vo výške\n30,8461 eur t. j. 16 hod. x 1,9279 eur - rozdiel 20% za jednu hod. = 30,8461\neur), 2. za rok 2023 spolu vo výške 2 508,01 eur z toho: suma 2 385,08 eur predstavuje nemajetkovú\nujmu za 15% určenú pohotovosť v rozsahu 613,28 hodín (napr. za mesiac január 2023 pri počte 63,10\nhodín, hodinovej sadzbe 10,7818 eur, je táto nemajetková ujma vo výške 238,1161 eur, t. j. 63,10 hod. x\n3,7736 eur - rozdiel 35% za jednu hod. = 238,1161 eur), suma 122,93 eur predstavuje nemajetkovú ujmu\nza 30% určenú pohotovosť v rozsahu 55,62 hodín (napr. za mesiac december 2023 pri počte 8 hodín,\nhodinovej sadzbe 11,7182 eur, je táto nemajetková ujma vo výške 18,7491 eur, t. j. 8 hod. x 2,3436 eur\n- rozdiel 20% za jednu hod. = 18,7491 eur), 3. za obdobie január 2024 až august 2024 spolu vo výške\n1 610,61 eur z toho: suma 1 557,46 eur predstavuje nemajetkovú ujmu za 15% určenú pohotovosť v\nrozsahu 378,08 hodín (napr. za mesiac január 2024 pri počte 40 hodín, hodinovej sadzbe 11,7697 eur,\nje táto nemajetková ujma vo výške 164,7758 eur, t. j. 40,00 hod. x 4,1194 eur - rozdiel 35% za jednu\nhod. = 164,7758 eur), suma 53,15 eur predstavuje nemajetkovú ujmu za 30% určenú pohotovosť v\nrozsahu 22,58 hodín (napr. za mesiac máj 2024 pri počte 8 hodín, hodinovej sadzbe 11,7697 eur, je táto\nnemajetková ujma vo výške 18,8315 eur, t. j. 8 hod. x 2,3539 eur - rozdiel 20% za jednu hod. = 18,8315\neur), čo spolu predstavuje žalovanú sumu 5 944,63 eur (1 826,- eur + 2 508,01 eur + 1 610,61 eur).\n1.22 Touto žalobou sa žalobca domáha, náhrady nemajetkovej ujmy od mesiaca marec 2022 do mesiaca\naugust 2024 vrátane, vo výške 5 944,63 eur, pričom si žalobca neuplatňuje voči žalovanému mzdový\nnárok, ale domáha sa náhrady škody porušením úniového práva vo forme nemajetkovej ujmy a tento\nspôsob bol zvolený z dôvodu, že neexistuje právna úprava stanovujúca spôsob výpočtu náhrady škody\nv prípade porušenia úniového práva. V tomto smere žalobca poukázal aj na judikatúru súdov SR,\nkonkrétne na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/27/2024 zo dňa 11.06.2024,\nktorý v bode 18. odôvodnenia uviedol: \" pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal spôsob, akým žalobca\nvyčíslil nemajetkovú ujmu odvolací súd aj túto námietku považuje za nedôvodnú a uvádza k nej, že\nžalobca sa žalobou domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 4 247,86 eur, ktorú vyčíslil ako\nsúčet odpracovaných hodín služobnej pohotovosti za obdobie od októbra 2020 do júna 2022 vrátane\na rozdielu peňažnej náhrady vyplácanej za určenú služobnú pohotovosť podľa § 122 ods. 1 ZoHaZZ\na náhrady za nariadenú služobnú pohotovosť podľa § 122 ods. 2 písm. a/ ZoHaZZ, pričom v konaní\npred súdom prvej inštancie výpoveďou v spojení s listinnými dôkazmi, ktoré má žalobca k dispozícii od\nsvojho zamestnávateľa preukázal, tak ako to vyhodnotil súd prvej inštancie, že pri takomto rozvrhnutí\npracovného času, ktorý je v rozpore s právom EÚ prichádza o voľný čas, ktorý by inak mohol venovať\nrozvoju osobných, rodinných, priateľských vzťahov, fyzickej a psychickej relaxácii. Žalobca sa domáhal\nnáhrady škody vo forme nemajetkovej ujmy vyčíslenej podľa počtu hodín služobnej pohotovosti, ktoré\nreálne odslúžil, a ktoré mu neboli započítané do služobného času (čo je rozpor s čl. 2 ods. 1 Smernice),\nnedomáhal sa nemajetkovej ujmy vyčíslenej za presný počet odpracovaných hodín nad limit 48 hodín\ntýždenne.\"\n2. Žalobu súd postupom podľa ust. § 167 ods. 2 C.s.p. doručil žalovanému na vyjadrenie. Žalovaný sa\nvyjadril podaním zo dňa 28.04.2025.\n2.1 V bode II. vyjadrenia žalovaný k výpočtu nemajetkovej ujmy uviedol, že žalobca síce tvrdí, že jeho\nvôľa bola uplatniť si náhradu škody, resp. náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 11 - 13 Občianskeho\nzákonníka, avšak s poukazom na § 124 ods. 1 C.s.p. si uplatnil mzdové nároky. Žalobca jasne a\nexplicitne ustanovil spôsob výpočtu údajnej škody skrz ustanovenia o mzdových nárokoch príslušníkov\nHaZZ za služobnú pohotovosť. Z uvedeného postupu je celkom zjavné, že žalobcovi pri výpočte údajnej\nškody nezáleží na tom, či výkon služobnej pohotovosti zasiahol do jeho práva podľa čl. 6 Smernice\n2003/88/ES alebo nie a žiada doplatenie rozdielu za všetku určenú služobnú pohotovosť. V tomto\nsmere poukázal na obdobný prípad (príslušníka HaZZ), kedy Mestský súd Bratislava IV v rozsudku\nsp. zn. 4Cos/1/2023 zo dňa 04.09.2024, v bode 46 uvádza nasledovné tvrdenie: \"K samotnej výške\nnemajetkovej ujmy súd potom uvádza, že sa v plnej miere stotožňuje s tvrdením žalovaného, že sa\njedná o skrytý mzdový nárok a nie nemajetkovú ujmu. Žalobca si žiada náhradu len za určenú služobnú\npohotovosť, za ktorú bol odmenený vo výške 15 %, resp. 30 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho\nslužobného platu a škodu dopočítava do výšky 50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného\nplatu. Pri nariadenej služobnej pohotovosti nepociťuje žiadnu škodu. To znamená, že ak by aj došlo k\n\nporušeniu Smernice 2003/88/ES vo vzťahu k žalobcovi a týmto porušením by boli hodiny nariadenej\nslužobnej pohotovosti, tak by žalobca naďalej nepociťoval žiadnu ujmu vo vzťahu k týmto hodinám aj\nnapriek tomu, že by išlo o zásah do jeho práv podľa čl. 6 Smernice 2003/88/ES, ale stále by pociťoval\nškodu len vo vzťahu k určenej služobnej pohotovosti a stále len do výšky rozdielu medzi poskytnutou\nodmenou a 50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu. Poukázal na to, že z\nrozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-742/19 (B.K. proti Slovinskej republiky - Ministerstvo obrany)\nzo dňa 15.07.2021, bod 98 (ďalej len \"C742/19\") vyplýva, že článok 2 Smernice sa má vykladať v tom\nzmysle, že nebráni tomu, aby sa doba, ktorú príslušník strávi zdržiavaním sa na svojom útvare počas\nslužobnej pohotovosti bezprostredne nadväzujúcej na vykonávanie štátnej služby v rámci rozvrhnutia\nslužobného času, pričom nevykonáva skutočnú prácu, odmeňovala iným spôsobom ako doba štátnej\nslužby, počas ktorej tento príslušník plní služobné úlohy. Vzhľadom na uvedené má za to, že žalobca, z\nhľadiska odmeny vyplatenej v predmetnom období za vykonanú štátnu službu, nebol na svojich právach\nukrátený. K fondu pracovného času uviedol, že žalobca pri výpočte porušenia Smernice 2003/88/ES\nvychádza z fondu pracovného času, ktorý sa využíva pre naplnenie plánovaných hodín tak, aby z neho\nbolo možné vypočítať mzdu. Nejde však o správny ukazovateľ skutočne odpracovaných hodín, pretože\nv zmysle zákona č. 315/2001 Z. z. sa ako služobný čas posudzuje aj čerpanie všetkej dovolenky, čas\nplateného služobného voľna, či čas náhradného voľna za službu nadčas a službu vo sviatok (§ 97 ods.\n1 zákona č. 315/2001 Z. z.). V tomto smere poukázal napríklad na rozsudok Okresného súdu Rimavská\nSobota sp. zn. 3C/18/2023 zo dňa 02.02.2024, cit.: \"Fond pracovného času v každom mesiaci nie je\nveličina, z ktorej by sa malo vychádzať, pretože ide len o vyjadrenie počtu pracovných hodín, ktoré\nmá zamestnanec pri jeho spôsobe rozvrhnutia pracovného času k dispozícií, nevyjadruje reálne číslo,\nkoľko zamestnanec v práci za mesiac skutočne odpracoval.\" K premlčacej dobe uviedol, že mu nie je\njasné, prečo žalobca žaluje obdobie od 03/2022 do 08/2024, keďže žaloba bola podaná 31.03.2025 a\nteda obdobie mesiaca 03/2022 je už premlčané. Žalovaný uvádza, že premlčacia doba vyplývajúca z\n§ 101 Občianskeho zákonníka uplynie za 3 roky. Premlčaciu dobu žalobca pravdepodobne viaže na\ndeň splatnosti mzdy, teda na 10. deň v tom-ktorom mesiaci. Z uvedeného dôvodu začína svoje výpočty\npočítať od 03/2022, keďže mzda za predmetný mesiac sa vypláca ku dňu 10.03.2022. Keďže žalobca\npremlčaciu dobu viaže na splatnosť mzdy a teda jeho škoda mu vznikla až momentom vyplatenia mzdy\nz dôvodu, že mu nebola vyplatená suma, ktorú sám očakával; teda až po vyplatení jeho mzdy sa cítil\nbyť poškodený, čo jednoznačne značí, že nežaluje nemajetkovú ujmu, ale mzdové nároky. S poukazom\nna žalobcom zvolený spôsob výpočtu nemajetkovej ujmy poukázal na súdne rozhodnutia v obdobných\nveciach, v ktorých sa žalobcovia snažili o kamuflovanie svojich mzdových nárokov vydávajúc ich za\nnemajetkovú ujmu. Poukázal aj na obdobný prípad vyriešený rozsudkom Okresného súdu Rimavská\nSobota, sp. zn. 17C/16/2023 zo dňa 05.01.2024, ktorý konštatoval, cit.: \"Výšku náhrady nemajetkovej\nujmy určil súd voľnou úvahou s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k\nporušeniu práva došlo.\" Súd sa v tomto prípade nestotožnil so spôsobom výpočtu nemajetkovej ujmy\nformou matematických rovníc a výšku nemajetkovej ujmy určil sám.\n2.2 V bode III. vyjadrenia žalovaný k údajnému porušeniu Smernice 2003/88/ES uviedol, že má za\nto, že je nevyhnutné rozlišovať medzi transpozíciou Smernice a jej samotnou aplikáciou. To znamená,\nže ak aj súd rozhodne, že Smernica 2003/88/ES nebola transponovaná správne, tak je súd prvej\ninštancie naďalej povinný skúmať, či vôbec došlo pri aplikácií rozvrhovania služobného času žalobcu k\nporušeniu článku 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES alebo nie. V prípade, ak súd aj vysloví nesprávnu\ntranspozíciu Smernice 2003/88/ES, tak je nevyhnutné, aby sa zisťovalo aj konkrétne porušenie jej\nčlánku 6 písm. b) vo vzťahu ku každému príslušníkovi HaZZ osobitne. V tomto smere poukázal na\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/29/2021 zo dňa 31.01.2023, cit.: \"K\nprávnej otázke určenia pravidelnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy dovolací súd uvádza, že otázka\nvýšky náhrady nemajetkovej ujmy je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných\nskutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v\niných veciach. Každé jedno rozhodnutie o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy je založené na riešení\nčisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady. Poukázal aj\nna rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 16C/11/2023 zo dňa 30.01.2024, ktorý žalobu\nzamietol v celom rozsahu z dôvodu jej nedôvodnosti, keď súd konštatoval, že \"len samotná prípadná\nnesprávna transpozícia Smernice ešte žiadny nárok na náhradu škody nezakladá\".\n2.3 V bode IV. vyjadrenia žalovaný k pojmu pracovný čas uviedol, že z ustanovení Smernice jasne\nvyplýva rozdiel medzi pracovným časom a časom odpočinku, teda časom, ktorý sa na účely výpočtu\npriemerného pracovného času v zmysle článku 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES započítava do\nodpracovaných hodín a čas, ktorý sa do odpracovaných hodín nezapočítava. Zákon č. 315/2001 Z. z.\nsíce v § 97 ods. 1 posudzuje určitý čas odpočinku ako služobný čas, avšak takýto čas nie je služobným\n\nčasom. Časy odpočinku, ako dovolenka, voľná či iné dni, počas ktorých žalobca nepracuje sa posudzujú\nako služobný čas z dôvodu, že ide o platené dni voľna a teda je nevyhnutné, aby boli zapísané v systéme\nSAP, teda v evidencií dochádzky, z ktorej sa tvoria výplatné pásky, ktoré musia reflektovať všetky dni, za\nktoré patrí príslušníkom HaZZ mzda. Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť s výpočtami pracovného\nčasu žalobcu v žalobe, keďže žalobca započítava do pracovného času aj čas odpočinku, ktorý Smernica\n2003/88/ES jasne od pracovného času oddeľuje.\n2.4 V bode V. vyjadrenia žalovaný k pojmu \"priemerný čas\" uviedol, že článok 6 Smernice 2003/88/ES\nzároveň pojednáva o \"priemernom\" čase, teda nemožno hovoriť o doslovnom výklade, že každých 7 po\nsebe nasledujúcich dní musí byť striktne dodržaná horná hranica 48 hodín. Má za to, že za to, že pojem\n\"priemerný\" je nutné vykladať ako priemerný maximálny týždenný čas v referenčnom období šiestich\nmesiacov a teda v priemere nemôže tento čas prekročiť 48 hodín každých 7 po sebe nasledujúcich dní.\n2.5 V bode VI. vyjadrenia žalovaný k VI. k nároku na náhradu škody uviedol, že žalobca neosvedčil,\nže by mu vznikol nárok na náhradu škody žiadnym spôsobom. V prvom rade žalovanému nie je\nzrejmé ako žalobcovi mohla vzniknúť ním uplatnená škoda. Sám žalobca veľmi nejasným spôsobom\nstanovil \"škodu\", ktorá mu mala vzniknúť tým, že vykonával nariadenú služobnú pohotovosť, za ktorú\nmimochodom, bol žalobca v zmysle platnej vnútroštátnej legislatívy odmeňovaný. Žalobca vopred\nvedel o platových podmienkach, o služobnej pohotovosti a služobnom čase ako aj o ďalších právach\na povinnostiach, ktoré sa na príslušníka s nerovnomerným rozvrhnutím služobného času vzťahujú\na akceptoval ich bez výhrad zložením služobnej prísahy ako podmienky vzniku služobného pomeru\npríslušníka. Dovolávanie sa neskoršieho porušenia osobnostných práv príslušníka spočívajúcich v\nochrane zdravia, psychickej a telesnej integrity, nedostatku primeranej doby na odpočinok, ako aj\nk porušeniu práva na súkromie a rodinný život vyznie v kontexte vyššie uvedeného ako účelové a\nkontraproduktívne konanie zo strany žalobcu. Zdôraznil, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu.\nNemajetková ujma môže vzniknúť až konkrétnym porušením ustanovení predmetnej Smernice a len v\nrozsahu tohto porušenia. Žalobca si uplatnil mzdový nárok vydávajúc ho za nemajetkovú ujmu vzniknutú\nv dôsledku údajného porušenia Smernice.\n2.6 V bode VII. vyjadrenia žalovaný k náhrade nemajetkovej ujmy uviedol, že výšku nemajetkovej ujmy,\nktorú žalobca požaduje vo výške 5 944,63 eur, považuje za premrštenú a absolútne neprimeranú,\na to aj s porovnaním výšky náhrad, ktorá je priznávaná obetiam trestných činov, ktorých ujma\nje v porovnaní s údajnou ujmou žalobcu podľa nášho názoru neporovnateľne vyššia. Poukázal\nna uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/19/2020, podľa ktorého určenie výšky nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy pritom nie je záležitosťou voľnej úvahy, ktorá nepodlieha žiadnemu\nhodnoteniu, naopak jej základom je zistenie skutkových okolností, ktoré súdu umožnia úvahu na určitom\nkvalitatívnom posúdení základných súvislostí aj v kontexte s ďalšími právnymi predpismi upravujúcimi\nobdobnú problematiku. Hoci výšku nemajetkovej ujmy súd určuje voľnou úvahou, nemôže ísť o úvahu\nnepreskúmateľnú, resp. o úvahu svojvoľnú. V nadväznosti na to uviedol, že nestačí, aby zásah mohol\nvyvolať určitú reakciu, ale musí aj konkrétnu reakciu v živote fyzickej osoby vyvolať, čo v prípade žalobcu\nnie je žiadnym spôsobom preukázané.\n2.7 V bode VIII. vyjadrenia žalovaný k príčinnej súvislosti uviedol, že mu nie je jasné ako finančné\nohodnotenie za určenú služobnú pohotovosť vo vzťahu k nariadenej služobnej pohotovosti môže\nspôsobovať to, že by žalobca mal údajne odpracovať viac ako 48 hodín týždenne v priemere za\nreferenčné obdobie. Je preto na mieste konštatovať, že medzi predmetnými neexistuje príčinná\nsúvislosť.\n2.8 V bode IX. Vyjadrenia žalovaný k súdnej praxi v obdobných veciach uviedol, že najnovšia súdna\nprax v obdobných veciach sa vyvíja iným spôsobom než to prezentuje žalobca, a to vzhľadom na zmenu\nprávnej argumentácie žalovaného v obdobných veciach. Zdôrazňujeme, že aj Mestský súd Košice\nzmenil prístup k predmetným žalobám a najnovšie žalobu zamietol, pričom dal za pravdu žalovanému,\nktorý prezentoval totožnú argumentáciu ako v tomto konaní. Súdna prax v obdobných veciach sa s\nohľadom na argumentáciu žalovaného v najnovších konaniach priaznivo vyvíja v prospech žalovaného,\npretože súdy po celom Slovensku prestali obdobné spory o nemajetkovej ujme zovšeobecňovať, pričom\npoukázal na mnohé rozhodnutia súdov v obdobných veciach naprieč celým Slovenskom.\n2.9 V bode X. vyjadrenia žalovaný k námietke miestnej nepríslušnosti uviedol, že vzhľadom na\nskutočnosť, že žalobca namieta nesprávnu transpozíciu a aplikáciu Smernice, má za to, že túto má\nvykonať ústredný orgán štátnej správy. Keďže skutočnosťou, ktorá zakladá uplatnené právo, je podľa\nžalobcu nesprávna transpozícia Smernice, ktorá patrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky, je miestne príslušným súdom okresný súd, v ktorého obvode má ústredný orgán štátnej správy\nzodpovedný za transpozíciu namietanej Smernice svoje sídlo. Keďže Ministerstvo vnútra Slovenskej\n\nrepubliky ako orgán konajúci v mene žalovaného má svoje sídlo na Pribinovej 2 v Bratislave, príslušným\nsúdom je Mestský súd Bratislava IV.\n2.10 V bode XI. vyjadrenia žalovaný v závere uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to,\nže nie je dôvodné priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy, ktorou žalobca simuluje domáhanie\nsa mzdových nárokov, v akejkoľvek výške. Z uvedeného dôvodu navrhuje žalobu v celom rozsahu\nzamietnuť s tým, že pre prípad úspechu si trovy vyčísli dodatočne.\n3. Vyjadrenie žalovaného súd v zmysle ust. § 167 ods. 3 C.s.p. zaslal zástupcovi žalobcu s tým, že mu\numožnil sa k nemu vyjadriť. Žalobca sa vyjadril podaním zo dňa 07.06.2025 (replika), v ktorej uviedol,\nže tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe považuje za účelové. Uvedenému nasvedčuje aj to,\nže žalovaný svoju argumentáciu ohľadne uplatňovaného nároku (podľa jeho úvahy a tvrdení mzdového\nnároku, čo však nie je pravda) opiera o tvrdenia, podľa ktorých má žalobca premlčaciu dobu viazať\nna splatnosť mzdy... Žalobca v žalobe nikde neuvádza žiadne tvrdenie ohľadne premlčania nároku a\nuž vôbec nie ohľadne splatnosti mzdy. Žalobca trvá na tom, že sa domáha náhrady škody porušením\núniového práva vo forme nemajetkovej ujmy a nie náhrady mzdových nárokov, ako sa to žalovaný snaží\nprekúriť a dosiahnuť zamietnutie žaloby aj pre nedôvodné tvrdenie ohľadne neexistencie jeho pasívnej\nlegitimácie.\n3.1 V súvislosti s premlčaním skutočne uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca\npoukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/52/2024, ktorý v súvislosti s\npremlčaním nároku na náhradu nemajetkovej ujmy konštatuje: \"Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej\npremlčacej doby v prípade náhrady nemajetkovej ujmy je v tomto prípade viazaný na okamih, kedy\ndošlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na zachovanie priemerného pracovného (služobného)\nčasu podľa článku 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim\npo dni, kedy k takémuto zásahu došlo. Či došlo k prekročeniu priemerného pracovného (služobného)\nčasu podľa článku 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES možno spravidla zistiť v priebehu, resp. najneskôr\npo dovŕšení príslušného mesiaca. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy tak možno uplatniť v prvý\ndeň nasledujúceho mesiaca, t. j. z hľadiska posudzovaného prípadu za mesiac júl 2020 nąjskôr dňa\n01.08.2020.\"\n3.2 Z konštantnej judikatúry súdov SR jednoznačne vyplýva skutočnosť, že Slovenská republika\nnesprávne transformovala Smernicu 2003/88/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky. Je\npoľutovania hodné, že napriek tomu, že v rámci Slovenskej republiky ide o desiatky a možno aj stovky\nobdobných prípadov, žalovaný doposiaľ ignoruje riadne (plnohodnotné) implementovanie predmetnej\nSmernice do právneho poriadku SR, pričom v danom prípade ide o dlhoročné porušovanie práv\nhasičov. V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody žalobca opätovne poukazuje na rozsudok\nSúdneho dvora vo veci K. L., z ktorého vyplýva, že samotná strata času na odpočinok je sama o sebe\ndostatočným dôvodom na domáhanie sa a priznanie nároku na náhradu škody porušením článku 6 písm.\nb) Smernice.\n3.3 Žalobca bol príslušníkom Hasičského a záchranného zboru od 01.09. 009 až do 31. 08.2024 a\ncelú túto dobu bol jeho maximálny priemerný týždenný služobný čas permanentne prekračovaný, v\ndôsledku čoho mal podstatne menej voľného času nielen na odpočinok, ale aj na nakladanie so svojim\nvoľným časom podľa svojho uváženia. Po 24- hodinovej službe mal v skutočnosti zvyčajne voľný čas\ndo nasledujúcej služby v deň skončenia služby po službe a nasledujúci celý deň. Žalobca mal priateľku\nM. N., bytom N. H. X, F. D. O., s ktorou sa mohol stretávať len cez víkendy, nakoľko ona pracovala\nv spoločnosti Volkswagen Slovensko, kde pracovala počas pracovných dní a voľný čas mala len cez\nvíkend. V dôsledku kratšieho voľného času mali menej času na seba navzájom, aj na ich spoločné\naktivity, napr. turistiku a cestovanie a iné, čo nepriaznivo vplývalo na ich vzťah a neskôr to viedlo až k\nrozpadu ich vzťahu. Rodičia žalobcu - otec P. B. a matka H. B., obidvaja bytom C. D. A. G. XXXX/XX\nsú osobami vyššieho veku, otec má 76 rokov a matka má 75 rokov. Obaja potrebovali a stále potrebujú\nvzhľadom na ich vek a ich zdravotný stav zvýšenú pomoc zo strany žalobcu, najmä otec, ktorý má\nviaceré zdravotné problémy a potrebuje pomoc okrem bežnej starostlivosti aj pri odvoze k lekárom a na\nvyšetrenia, pričom žalobca sa im v dôsledku kratšieho voľného času nemohol dostatočne venovať. Na\npreukázanie týchto tvrdení žalobca navrhol ako svedkov vypočuť bývalú priateľku a svojich rodičov.\n3.4 Žalobca už v žalobe poukazoval na to, že v období od mesiaca marec 2022 až do mesiaca\naugust 2024 vykonal nielen určenú služobnú pohotovosť, ale aj nariadenú služobnú pohotovosť spolu\nv rozsahu 1676,24 hod., ktoré mu neboli započítané do služobného času. Teda nie je pravdivé tvrdenie\nžalovaného, že v prípade nariadenej služobnej pohotovosti žalobcovi nevznikla škoda, opak je pravdou,\nnakoľko ani nariadená pohotovosť mu nebola započítaná do služobného času. Rozsah určenej a\nnariadenej pohotovosti vyplýva priamo z údąjov a prepočtov uvedených na strane 13. žaloby. Žalovaný\nzjavne ignoruje, že žalobca vykonával povinne pohotovosť na základe pokynu zamestnávateľa a v\n\nskutočnosti len za žalované obdobie žalobcovi v rozpore so Smernicou nebolo do služobného času\nzapočítaných 1676,24 hodín pohotovosti, čo v prepočte predstavuje 69,84 dní (1676,24 : 24), resp. pri\nfonde pracovného času 160 hodín mesačne, viac ako 10 mesiacov (1676,24 : 160).\n3.5 V súvislosti s fondom pracovného času a súvisiacimi tvrdeniami žalovaného najmä ohľadne\npriemerného pracovného času ide zo strany žalovaného o dezinterpretáciu ustanovenia čl. 2 ods. 1\nSmernice. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že obdobnú interpretáciu, ako tú, ktorú žalovaný\nuviedol vo vyjadrení v tomto konaní, použil aj v iných konaniach, napr. ako to vyplýva z konania\nvedeného na Krajskom súde Trenčín sp. zn. 8Co/15/2025. Krajský súd rozsudkom zo dňa 30.04.2025\npotvrdil rozsudok Okresného súdu Prievidza v obdobnej právnej veci, ktorým okresný súd priznal\nžalobcovi hasičovi nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Krajský súd pritom uviedol, že žalobca vo\nsvojich výpočtoch priemerného týždenného služobného času vychádzal z celého fondu pracovného\nčasu, teda aj zo dňa a času odpočinku (dovolenka vo sviatok bez odpočtu, voľno za prácu vo sviatok,\ndodatková dovolenka, riadna ročná dovolenka, voľno z kolektívnej zmluvy). Z ust. 97 ods. 1 zákona č.\n315/2001 Z. z. nevyplýva, že by sa časy tam uvedené považovali za pracovný, respektíve služobný čas.\nTieto časy sa iba posudzujú ako výkon štátnej služby z dôvodu, že sa zapisujú do plachty služieb, ktorá\nje na konci mesiaca odoslaná na mzdové oddelenie a je z nej tvorená výplatná páska. Článok 2 Smernice\nrozlišuje medzi pracovným časom a časom odpočinku. Časom odpočinku je akýkoľvek čas, ktorý nie je\npracovným časom. Ide o veľmi širokú definíciu, pričom Smernica explicitne upravuje iba pojem pracovný\nčas. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ možno abstrahovať tri podmienky pre pojem pracovného času:\npracovník pracuje, vykonáva svoju činnosť a svoje povinnosti a je k dispozícii zamestnávateľovi.\n3.6 Pokiaľ žalovaná spochybňovala, či došlo k porušeniu práva na maximálny 48 hodinový týždenný\npracovný čas a v tomto smere považovala za potrebné zohľadniť nerovnomerné rozvrhnutie služobného\nčasu hasičov v referenčnom období 6 mesiacov, poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Košice sp\nzn. 11 Co/29/2024 zo dňa 29.01.2025, ktorým krajský súd potvrdil výroky I. a III. rozsudku Okresného\nsúdu Rožňava sp. zn. 6C/37/2023, ktorými okresný súd v obdobnej právnej veci priznal žalobcovi nárok\nna náhradu nemąjetkovej ujmy z odôvodnenia ktorého vyplýva, že \"v danej veci nebolo sporné, že\nžalobcovi sú rozvrhované služby takým spôsobom, že na 16, resp. 16,5 hodinovú riadnu službu v\nslužobný deň nadväzuje určená 8, resp. 7,5 hodinová služobná pohotovosť na pracovisku, že služobné\npovinnosti sú určované na čas nočných hodín, že v prípade, že je počas služobnej pohotovosti vyhlásený\npoplach a hasiči sú vyslaní na zásah, mení sa služobná pohotovosť na prácu nadčas, a že hasiči strávia\nna pracovisku počas jednej zmeny minimálne 24 hodín. Keďže sa striedajú tri hasičské zmeny, každý\ntretí deň odslúžia hasiči v jednotlivých hasičských zmenách 24 hodín a následne majú dva dni voľna. Z\nvýpisu z dochádzkového systému, ktorý predložil žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie je\nnesporné, že počas rozhodného obdobia 04.04.2020 do 03.04.2023 u žalobcu pravidelne dochádzalo\nk prekračovaniu maximálneho 48 hodinového týždenného pracovného času.\"\n3.7 Čo sa týka posúdenia, či a v akej miere došlo v prípade žalobcu k porušeniu práva na maximálny\n48 hodinový týždenný pracovný čas, poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n18Co/15/2024 zo dňa 18. 12. 2024, ktorým krajský súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Humenné\nv obdobnej právnej veci sp. zn. 5C/72/2023, v ktorej okresný súd priznal žalobcovi nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že \"jedným z najvýznamnejších osobnostných práv\nje, o. i., právo na súkromný a rodinný život, ako aj právo na ochranu zdravia. Odvolací súd odkazuje\nna závery súdu prvej inštancie o vzniku nemajetkovej ujmy u žalobcu, ktorej podstatou je skutočnosť,\nže tento namiesto času, ktorý mohol tráviť s rodinou, prípadne inak ako v zamestnaní, tento čas trávil\npráve v zamestnaní. Je potrebné dodať, že žalobca má aj právo na ochranu zdravia podľa čl. 40\nÚstavy Slovenskej republiky, že uvedený článok zaväzuje štát zabezpečiť jeho realizáciu predovšetkým\nprostredníctvom právnej úpravy materiálnych a inštitucionálnych predpokladov nevyhnutných na jeho\nefektívny výkon. V pracovnoprávnej oblasti je právo na ochranu zdravia zabezpečované predovšetkým\nzavádzaním opatrení na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov, vrátane úpravy\npracovných podmienok, medzi ktoré patrí aj organizácia pracovného času a odpočinku. Každý má právo\nna odpočinok a zotavenie vrátane rozumného vymedzenia pracovného času a pravidelnej platenej\ndovolenky (článok 24 Všeobecnej Deklarácie ľudských práv). Z úvodných ustanovení Smernice Rady\n89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov\npri práci, ako aj Smernice Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času,\nvyplýva, že normotvorca vychádzal z faktu, že je ešte stále príliš vysoký výskyt pracovných úrazov\na chorôb z povolania a musia sa preto bezodkladne zaviesť alebo zlepšiť preventívne opatrenia na\nzaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov a zaistiť vyšší stupeň ich ochrany, pričom tento\nciel' by sa nemal podriaďovať ekonomickým úvahám. Všetci pracovníci by mali mat' primeranú dobu\nodpočinku, pričom pojem \"odpočinok\" sa musí vyjadriť v jednotkách času, t. j. v dňoch, hodinách,\n\nresp. ich častí. Pracovníkom spoločenstva sa musí poskytnúť minimálny denný, týždenný a ročný čas\nodpočinku a primerané prestávky v práci. V tejto súvislosti je potrebné tiež zaviesť maximálnu hranicu\ntýždenného pracovného času, \"primeraný odpočinok\" znamená, že pracovníci majú pravidelný čas\nodpočinku, trvanie ktorého je vyjadrené v jednotkách času a ktorý je dostatočne dlhý a nepretržitý, aby\nsa zabezpečilo, že v dôsledku vyčerpania alebo iného nepravidelného rozvrhnutia práce nespôsobia\núraz ani sebe ani spolupracovníkom alebo iným osobám a že si ani krátkodobo ani dlhodobo nepoškodia\nzdravie. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, je potrebné sa stotožniť so záverom súdu, že\nžalobcovi nepochybne vznikla nemajetková ujma. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaného,\nže nebola splnená podmienka pre uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa\nust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že v zmysle uvedeného ustanovenia je možné žiadať peňažné\nodškodnenie len vtedy, ak nie je postačujúce zadosťučinenie podľa ust. § 13 ods. 1 a že neoprávneným\nzásahom bola v značnej miere znížená dôstojnosť, resp. vážnosť žalobcu v spoločnosti. So zreteľom\nna povahu osobnostného práva, ktoré bolo v danom prípade porušené (právo na ochranu zdravia) a\njeho okolnosti, nemožno podmieňovať možnosť uplatnenia peňažnej satisfakcie požadovaním následku,\nktorým je zníženie dôstojnosti, resp. vážnosti žalobcu v spoločnosti. Občianskoprávne prostriedky\nochrany osobnosti vymenované v ust. § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka sú uvedené len príkladmo,\nteda právna úprava nevylučuje, aby fyzická osoba použila aj iné prostriedky ochrany, a ktoré z týchto\nprávnych prostriedkov dotknutá osoba použije, závisí predovšetkým na jej vôli, ktorá bude ovplyvnená\npovahou a intenzitou neoprávneného zásahu. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa\nupustilo od neoprávnených zásahov, aby boli odstránené následky týchto zásahov a aby jej bolo dané\nprimerané zadosťučinenie, pričom týmto zadosťučinením sa rozumie morálna satisfakcia. Peňažná\nsatisfakcia prichádza do úvahy tam, kde by sa satisfakcia podľa odseku 1 nejavila ako postačujúca.\nVychádząjúc z povahy porušeného práva a okolností, za ktorých k porušeniu došlo, t. j., že žalovaný ako\nčlenský štát Únie neprijal opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie požiadavky, aby nebola prekročená\nmaximálna hranica priemerného týždenného pracovného času, resp. prijala vnútroštátnu právnu úpravu\nv zmysle zák. č. 315/2001 Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore, ktorý umožňuie zamestnávateľovi,\nresp. služobnému úradu rozvrhnúť príslušníkovi zboru služobný čas tak, že tento presiahne maximálnu\nhranicu, stanovenú v článku 6 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a rady 2003/88/, neprichádza\ndo úvahy morálna satisfakcia, ktorou sa podľa súdnej praxe rozumie predovšetkým ospravedlnenie,\nodvolanie difamujúcich výrokov a pod. Uvedené prostriedky nápravy podľa ust. § 13 ods. l Občianskeho\nzákonníka za takýchto okolností strácajú svoju účinnosť a funkčnosť a v takomto prípade súdna prax\nnevylučuje možnosť bez ďalšieho uplatniť finančné zadosťučinenie.\"\n3.8 K argumentácii žalovaného, podľa ktorej pokiaľ nie je nariadený služobný zásah, môže žalobca\nodpočívať alebo sa venovať inej činnosti, že pri nariadenej služobnej pohotovosti je v mieste vykonávania\nštátnej služby určený, resp. vymedzený priestor na odpočinok zamestnanca a teda, sa od neho\nnevyžaduje aktívna činnosť, že žalobca nemusí byt' bdelý a aktívny počas celej dĺžky trvania služobnej\npohotovosti, uviedol, že je potrebné odkázať na opakované konštatovanie Súdneho dvora EÚ, že\npojem \"pracovný čas\" treba definovať podľa objektívnych vlastností s odkazom na systém a účel\nSmernice, ktorým je zlepšenie životných a pracovných podmienok pracovníkov. Vyžaduje si splnenie\ntroch podmienok. Po 1/ pracovník musí byt' \"v práci\", po 2/ musí byt' zamestnávateľovi k dispozícii a\npo 3/ musí vykonávať svoju činnosť alebo svoje povinnosti. Rozhodujúcim faktorom pri určovaní toho,\nčo je a čo nie je pracovný čas, je teda požiadavka prítomnosti na mieste určenom zamestnávateľom a\nokamžitého poskytovania príslušných služieb. Dôležité je aj zohľadnenie kvality času, ktorý pracovník\nmôže tráviť počas plnenia tohto typu povinností, napríklad to, či sa môže venovať vlastným záujmom\na rodine. Preto odvolací súd aj tieto námietky žalovaného považoval za nedôvodné. Žalobca vykonáva\nslužbu na mieste určenom zamestnávateľom, musí tam byt' fyzicky prítomný a bez ohradu na to, že\nnemusí byt' \"aktívny\" počas celej dĺžky trvania služobnej pohotovosti a že má vytvorené podmienky na\noddych, resp. spánok, musí byt' plne k dispozícii a pripravený okamžite poskytnúť príslušné služby a plniť\nsi svoje povinnosti. Je oddelený od svojho vlastného sociálneho súkromného prostredia a rodinných a\nspoločenských väzieb a jeho možnosť - organizovať si svoj súkromný čas a program, venovať sa svojim\nvlastným potrebám, je nielen výrazne obmedzená, ale priam vylúčená.\n3.9 V závere repliky žalobca uviedol, že žalovaný nedôvodne tvrdí, že súdna prax v obdobných veciach\nsa v najnovších konaniach priaznivo vyvíja v prospech žalovaného. V prvom rade je potrebné uviesť, že\nžalovaný vo svojom vyjadrení síce poukazuje na množstvo rozsudkov, avšak viaceré nie sú zverejnené,\nčo nasvedčuje tomu, že ide o neprávoplatné rozhodnutia súdov. Žalobca pritom poukázal na viaceré\naktuálne rozhodnutia súdov SR riadne zverejnené, ktorými súdy v obdobných prípadoch priznali hasičom\n- žalobcom nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.\n\n3.10 V súvislosti s dôvodnosťou žaloby a správnosťou určenia výšky nemajetkovej ujmy žalobca\nna podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.\n15Co/81/2024 zo dňa 02.04.2025, vo veci priznaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške\n6 138,- eur, v odôvodnení ktorého krajský súd uvádza \"podľa názoru odvolacieho súdu je legitímny\naj názor žalobcu a rovnako súdu prvej inštancie, keď výšku nemajetkovej ujmy odvodzoval od počtu\nhodín strávených pracovnou pohotovosťou, ktorý čas nebol započítaný do pracovnej doby žalobcu, ktoré\ntvrdenie žalobcu, vrátane dokladov, ktoré žalobca predložil, žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil.\nTeda úvaha súdu v tom smere, že výšku nemajetkovej ujmy odvodzoval od výšky počtu hodín pracovnej\npohotovosti, ktorá mu nebola započítaná do pracovnej doby, je v zásade legitímna. Odvolací súd\nnesúhlasí s názorom žalovaného, že v skutočnosti sa pod týmto nárokom skrýva mzdový nárok, pretože\no uplatnenie mzdového nároku by išlo v prípade, ak by ho žalobca odvodzoval z konkrétnych ustanovení\nzákona č. 315/2001 Z. z., alebo z ustanovení Smernice, či iných právnych aktov Európskej únie, podľa\nktorých by na takýto mzdový nárok mal právo a práve v takom prípade by žalovaným musel byt' jeho\nzamestnávateľ a nie štát.\"\n3.11 V úplnom závere repliky žalobca uviedol, že s námietkou žalovaného ohľadne miestnej\nnepríslušnosti Okresného súdu Rimavská Sobota nesúhlasí a považuje ju za nedôvodnú, preto\nnavrhuje, aby Okresný súd Rimavská Sobota, ako vecne a miestne príslušný súd, vo veci konal a\nrozhodol, pričom má za to, že ním uplatnený nárok je riadne odôvodnený a dôvodný a preto navrhuje,\naby súd žalobcovi priznal ním uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, tak ako to vyplýva zo\nžalobného návrhu.\n4. Vyjadrenie žalobcu súd v zmysle ust. § 167 ods. 4 C.s.p. zaslal žalovanému s tým, že mu umožnil\nsa k nemu vyjadriť. Žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 17.06.2025 (duplika), v ktorej v bode II.,\nuviedol, že zotrváva na doterajšej skutkovej a právnej argumentácii. V bode III. k podmienkam nároku\nna náhradu škody uviedol, že pre úspešnosť žaloby je potrebné preukázať porušenie článku 6 písm.\nb/ Smernice a ak žalobca preukáže, že došlo k prekročeniu maximálneho priemerného týždenného\npracovného času, je na mieste skúmať rozsah prípadnej ujmy, teda o koľko hodín došlo k prekročeniu\nlimitu a aké to malo následky na žalobcu. V bode IV. k skúmaniu porušenia práva únie uviedol, že\nje nevyhnutné prihliadať na rozdiel medzi pojmami \"pracovný čas\" a \"čas odpočinku\", pričom Zák. č.\n315/2001 Z.z. neposudzuje časy odpočinku (dovolenky, voľná, práceneschopnosti) za služobný čas a\npodľa judikatúry Súdneho dvora EÚ je pracovný čas potrebné chápať ako protiklad k času odpočinku\ns tým, že tieto pojmy sa navzájom vylučujú. V bode V. k dôkaznému bremenu uviedol, že má za to,\nže žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do otázky preukázania porušenia ustanovenia práva únie,\nktoré priznáva jednotlivcovi právo. Žalobca v žalobe a ani vo svojom vyjadrení zo dňa 07.06.2025\nneuviedol, žiadne konkrétne následky, ktoré by mal ním tvrdený zásah na jeho osobnostnú sféru. V\nbode VI. k určovaniu nemajetkovej ujmy uviedol, že otázku určenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy\nSúdny dvor EÚ ponechal na úvahe vnútroštátnych súdov a teda v otázke úspešnosti žaloby, resp.\njej následnému určeniu výšky je nevyhnutné prihliadať na vnútroštátnu právnu úpravu a taktiež na\nrozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. V bode VII. k súdnej praxi v obdobných\nveciach poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici (sp. zn. 14Co/15/2025,\n14Co/18/2025, 14Co/7/2025), pričom z rozhodnutia sp. zn. 14Co/18/2025 vyplýva, že pre zistenie\nprekročenia maximálneho priemerného týždenného pracovného času je dôležité, aby žalobca preukázal,\nv ktorých referenčných obdobiach došlo k prekročeniu maximálneho priemerného týždenného limitu\npracovného času, pričom pre účely ustálenia primeranej výšky ujmy nie je rozhodujúci konkrétny\npresah hodín nad limit 48 hodín priemerného týždenného pracovného času, teda zistenie koľko\npresne odslúžených hodín bolo nad limit 48 hodín týždenne. V bode VIII. k spôsobu výpočtu ujmy a\nvýpočtu pracovného času uviedol, že do práva žalobcu nebolo zasiahnuté v takej miere ako to žalobca\nprezentuje, keď k prekročeniu maximálneho limitu priemerného týždenného pracovného času došlo len\nv jednom referenčnom období zo žalovaného obdobia a to od októbra 2022 do marca 2023. V bode IX.\nk návrhu na vykonanie dokazovania navrhol vyžiadať si výpis zo Sociálnej poisťovne na žalobcu na\núčely zistenia, či žalobca v žalovanom období vykonával aj inú zárobkovú činnosť mimo HaZZ. V bode\nX. na záver žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.\n5. Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 30.09.2025. Na pojednávanie sa dostavil žalobca, jeho\nzástupca ako aj zástupca žalovaného.\n5.1 Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a obsahu všetkých\nvyjadrení daných v tejto veci. Zdôraznil, že žalobca sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu\nvznikla tým, že nedošlo k správnej transpozícii Smernice č. 2003/88 do zákona o HaZZ. Nežaluje mzdový\nnárok.\n\n5.2 Pokiaľ zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že navrhuje uplatnenie sudcovskej koncentrácie\nvo vzťahu ku všetkým novým skutočnostiam, ktoré zástupca žalovaného uviedol na pojednávaní, a\nktorými popiera žalobou uplatnený nárok (poukaz na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.\nzn. 14Co/62/2025 zo dňa 19.08.2025, bod 27, korigendum č. 2023/C 143/06 zo dňa 26.04.2023 k\nvýkladovému oznámeniu Komisie o Smernici č. 2003/88/ES, Ústavný zákon č. 227/2002 týkajúci sa\nobdobia covidu a to vo vzťahu k počítaniu priemerného týždenného pracovného času žalobcu za\nmesiac 10/2022 ako aj vo vzťahu k rekondičnému pobytu, ktorý žalobca v tomto mesiaci absolvoval),\nsúd uvádza, že išlo skôr o právne posúdenie veci ako o prostriedky procesnej obrany a útoku, pričom\nposúdenie včasnosti predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany je\nponechané na úvahe súdu (spadá do jeho kompetencie), súd sa môže a nemusí rozhodnúť či prijme\nprocesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný úkon neprihliadne, čo vyplýva z ust. § 153 ods. 2\nC.s.p. Toto zákonné ustanovenie teda nevylučuje, že súd prihliadne aj na prostriedky procesného útoku\na procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas (rozhodnutie II. ÚS 530/2018 zo dňa 15.11.2018).\n5.2 Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že zotrváva na právnej argumentácii uvedenej\nvo vyjadrení k žalobe a v duplike a zdôraznil, že pre záver o dôvodnosti žaloby je potrebné\nvychádzať z toho, že u žalobcu v žalovanom období došlo k prekročeniu 48 hodinového priemerného\ntýždenného pracovného času, pretože nepostačuje iba preukázanie toho, že služobná pohotovosť\nnebola započítaná do pracovného času.\n6. Súd vykonal dokazovanie okrem výsluchu žalobcu oboznámením sa so žalobou, so všetkými\nvyjadreniami strán sporu, s predloženým oznámením o sume a zložení platu, s výplatnými páskami\nza obdobie od 03/2022 do 08/2024, s plánom služieb za obdobie od 03/2022 do 08/2024, s tabuľkou s\núdajmi o fonde služobného času, počte hodín pohotovosti, výpočte výšky náhrady nemajetkovej ujmy a\nďalších údajoch súvisiacich s jej výpočtom, s lekárskymi správami otca žalobcu, s fotografiami žalobcu\ns jeho priateľkou, s výpočtom priemerného služobného času žalobcu, s plachtami služieb žalobcu a\nprehľadom plánu služieb žalobcu, ktoré predložil žalovaný, s výpočtom priemerného služobného času\nžalobcu vo vyjadrení zo dňa 11.08.2025, s odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni na žalobcu.\n7. V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať úniové právo z\nčlánku 144 ods. l Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní\naj medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení\nEurópskeho spoločenstva aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie. Okrem toho § 2\nods. l zákona č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie ustanovuje nevyvrátiteľnú právnu\ndomnienku znalosti právne záväzných aktov, ktoré boli v tomto úradnom vestníku uverejnené. Na\npredchádzajúce ustanovenia nadväzuje aj ust. § 186 ods. 1 C.s.p., ktorý zbavuje povinnosti dokazovať\nprávne záväzné akty, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom\nvestníku Európskej únie.\n7.1 Podľa čl. 7 ods. 2 druhá a tretia veta Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych\nspoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne\nzáväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl.\n120 ods. 2.\n7.2 Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy o ľudských právach\na základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a\nmedzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických\nosôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred\nzákonmi.\n7.3 Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n7.4 Podľa čl. 36 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ Ústavy Slovenskej republiky, zamestnanci majú právo\nna spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä na c) ochranu\nbezpečnosti a zdravia pri práci, d) najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času a e) primeraný odpočinok\npo práci.\n7.5 Podľa čl. 144 ods. l Ústavy Slovenskej republiky, sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a\npri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a\n5 a zákonom.\n8. Minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pre organizáciu pracovného času ustanovuje\nSmernica Európskeho parlamentu a rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch\norganizácie pracovného času (ďalej len Smernica).\n8.1 Podľa bodu 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/88/ES, všetci pracovníci by mali\nmať primeranú dobu odpočinku. Pojem \"odpočinok\" sa musí vyjadriť v jednotkách času, t. j. v dňoch,\n\nhodinách, resp. ich častí. Pracovníkom spoločenstva sa musí poskytnúť minimálny denný, týždenný a\nročný čas odpočinku a primerané prestávky v práci. V tejto súvislosti je potrebné tiež zaviesť maximálnu\nhranicu týždenného pracovného času.\n8.1 Podľa čl. 1 bod 2, písm. a/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/88/ES o niektorých\naspektoch organizácie pracovného času, táto smernica sa vzťahuje na minimálne doby denného\nodpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a na maximálny týždenný\npracovný čas.\n8.2 Podľa čl. 1 bod 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/88/ES, táto smernica sa vzťahuje\nna všetky odvetvia činností, verejné a súkromné, v zmysle článku 2 smernice 89/391/EHS bez toho, aby\nboli dotknuté články 14, 17, 18 a 19 tejto smernice.\n8.3 Podľa čl. 2 bod 1, 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/88/ES, na účely tejto\nsmernice platia tieto definície: 1. \"pracovný čas\" je akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje\npodľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi\nprávnymi predpismi a/alebo praxou, \"čas odpočinku\" je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom.\n8.4 Podľa čl. 6 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/88/ES, členské štáty prijmú\nopatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie\npracovníkov priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48\nhodín.\n8.5 Podľa čl. 16 písm. b/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/88/ES, členské štáty môžu\nustanoviť pre uplatňovanie čl. 6 (maximálny týždenný pracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce\nštyri mesiace. Doby platenej ročnej dovolenky priznané v súlade s čl. 7 a doby pracovnej neschopnosti\nsa nezahŕňajú alebo sú pri výpočte priemeru neutrálne.\n8.6 Podľa čl. 17 ods. 3 písm. b/ bod iii/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/88/ES, v súlade\ns odsekom 2 tohto článku sa môžu vykonať odchýlky článkov 3,4,5,8 a 16 v prípade činností spojených\ns potrebou nepretržitej služby alebo výroby najmä: služby tlače, rádia, televízie, filmovej tvorby, pôšt a\ntelekomunikácií, sanitky, protipožiarne služby a služby civilnej ochrany.\n8.7 Podľa čl. 19 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/88/ES, možnosť odchýlky od čl.\n16 písm. b/ uvedenej v čl. 17 ods. 3 a v článku 18 nemôže viesť k ustanoveniu referenčného obdobia\ndlhšieho ako šesť mesiacov.\n9. Štátnu službu a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a so skončením štátnej služby\npríslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby, upravuje zákon\nč. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v platnom znení (ďalej len zákon o HaZZ).\n9.1 Podľa ust. § 85 ods. l a 2 zákona č. 315/2001 Z.z., služobný čas príslušníka je časový úsek, v\nktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu. Služobný čas príslušníka\nje 40 hodín týždenne. Skrátenie týždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť v kolektívnej\nzmluve vyššieho stupňa.\n9.2 Podľa ust. § 86 ods. 1 a 2 zákona č. 315/2001 Z.z., služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý\nnerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich\nmesiacov. Pri nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných\ndňoch vyššia ako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne\nnadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v\nslužobnom dni.\n9.3 Podľa ust. § 91 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 315/2001 Z.z., štátnou službou nadčas je štátna služba\nvykonávaná nad rámec určeného služobného času. Štátna služba nadčas sa môže písomne nariadiť v\nnaliehavom záujme štátnej služby, a to aj na dni služobného pokoja; ak ju nie je možné vopred písomne\nnariadiť, nariadi sa ústne a po jej skončení sa bezodkladne o tom urobí písomný záznam. Nepretržitý\nodpočinok medzi dvoma služobnými dňami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín. V\nkalendárnom roku možno príslušníkovi prikázať štátnu službu nadčas v rozsahu najviac 300 hodín.\n9.4 Podľa ust. § 92 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 315/2001 Z.z., služobný úrad určuje príslušníkovi\nslužobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne\nnadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času. Na\nzabezpečenie nevyhnutných úloh môže služobný úrad v odôvodnených prípadoch nariadiť príslušníkovi\nslužobnú pohotovosť mimo rozvrhnutia služobného času a) v mieste vykonávania štátnej služby.\n9.5 Podľa ust. § 103 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 315/2001 Z.z., príslušníkovi za podmienok ustanovených\ntýmto zákonom patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky: a) tarifný plat, b) príplatok za riadenie, c)\npríplatok za zastupovanie, d) osobný príplatok, e) hodnostný príplatok, f) plat za štátnu službu nadčas,\ng) príplatok za zmennosť, h) príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a\nna miestach s ohrozením života a zdravia, i) odmena, j) doplatok k služobnému platu podľa § 209e.\n\nSlužobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až e) a g). Príslušníkovi v\nrozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada\nza služobnú pohotovosť v štátnej službe a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie\nbrannej pohotovosti štátu.\n9.6 Podľa ust. § 122 ods. l a 2 písm. a/ zákona č. 315/2001 Z.z., ak je príslušníkovi podľa § 92 ods.\nl určená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 15 % zo\nsumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu a 30 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného\npokoja. Ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. 2 nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu\ntejto pohotovosti peňažná náhrada 50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak\nide o pohotovosť vykonávanú v mieste vykonávania jeho štátnej služby, a 100 % z tejto sumy, ak ide\no deň služobného pokoja.\n9.7 Podľa ust. § 11 písm. c/ zákona č. 575/2001 Z.z., Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je\nústredným orgánom štátnej správy pre Policajný zbor a Hasičský a záchranný zbor.\n10.Keďže slovenský právny poriadok nemá osobitnú právnu úpravu obsahujúcu náležitosti konania o\nnáhradu škody spôsobenej porušením úniových práv jednotlivcov a ani pravidlá, použitím ktorých by sa\ndalo dospieť k stanoveniu výšky náhrady súd ako vnútroštátnu právnu úpravu použil ustanovenia § 11\na § 13 Občianskeho zákonníka, keďže tieto ustanovenia upravujú vzťahy obsahom aj účelom najbližšie\nk náhrade škody žalobcu v dôsledku porušenia jeho úniového práva.\n10.1 Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,\nnajmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov\nosobnej povahy.\n10.2 Podľa ust. § 13 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať,\naby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili\nnásledky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo\npostačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť\nfyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej\nujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy\na na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa\nupustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto\nzásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.\n10.3 Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v\ntomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa\ndlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané priznať.\n10.4 Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,\npremlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n10.5 Podľa ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy pokiaľ nie sú osobitne\nupravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy\nobsahom aj účelom im najbližšie.\n11. Súd vec na základe citovaných ustanovení právne posúdil takto:\n11.1 Najprv sa súd vysporiadal s námietkou miestnej nepríslušnosti okresného súdu Rimavská Sobota,\nku ktorej uvádza, že ju považoval za nedôvodnú. Na určenie miestnej príslušnosti súdu je rozhodujúce\ntvrdenie žalobcu, kde nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody (nemajetkovej ujmy).\nV prejednávanej veci je to miesto výkonu služobnej pohotovosti žalobcu ako hasiča, na ktorom sa\nprejavilo porušenie článku 6 písm. b/ Smernice. Sídlo Ministerstva vnútra SR ako orgánu konajúceho\nza žalovaného (Slovenská republika) je pre určenie miestnej príslušnosti bez právneho významu. Súd\npreto dospel k záveru, že v zmysle ust. § 19 písm. b/ C.s.p. je miestne príslušný na prejednanie a\nrozhodnutie tohto sporu Okresný súd Rimavská Sobota, pretože škoda(ujma) žalobcovi vznikla v mieste\nvýkonu štátnej služby (Hnúšťa), ktoré patrí do pôsobnosti Okresného súdu Rimavská Sobota.\n11.2 Ďalej sa súd vysporiadal so vznesenou námietku premlčania zo strany žalovaného a dospel k\nzáveru, že táto námietka nie je dôvodná. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby v\nprípade náhrady nemajetkovej ujmy je v tomto prípade viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému\nzásahu do práva žalobcu na zachovanie maximálneho priemerného týždenného pracovného času podľa\nčlánku 6 písm. b/ Smernice. Či došlo k prekročeniu maximálneho priemerného týždenného pracovného\nčasu možno spravidla zistiť v priebehu , resp. najneskôr po dovŕšení príslušného mesiaca. Právo\nna náhradu nemajetkovej ujmy tak možno uplatniť v prvý deň nasledujúceho mesiaca, t.j. z hľadiska\nposudzovaného prípadu za mesiac marec 2022 najskôr dňa 01.04.2022, teda trojročná premlčacia\ndoba na uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy za mesiac marec 2022 plynula žalobcovi\ndo 01.04.2025 (išlo o utorok, ktorý bol riadnym pracovným dňom), pričom žaloba došla na súd dňa\n\n31.03.2025. V tomto smere súd poukazuje na bod 4.8.5 odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Banská\nBystrica zo dňa 26.06.2024, sp. zn. 17Co/52/2024, z ktorého vyplýva rovnaký právny záver. Keďže\nžaloba došla na súd dňa 31.03.2025, nárok za mesiac marec 2022, nie je premlčaný.\n11.3 Súd sa vysporiadal aj s námietkou žalovaného týkajúcou sa toho, že Smernica 2003/88/ES sa\nnevzťahuje na príslušníkov hasičského a záchranného zboru, ktorú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú\ns poukazom na výklad pôsobnosti tejto Smernice daný SD EÚ v jeho rozhodnutí vo veci C-397/01 Pfeiffer\n(body 53 a 55), v ktorom SD EÚ ustálil že Smernica 2003/88/ES sa vzťahuje aj na hasičov, ak ide o výkon\nslužby v obvyklých podmienkach. Výnimky uvedené v čl.2 ods.2 Smernice 89/391/EHS je potrebné\nvykladať zužujúco, boli prijaté len za účelom zabezpečenia riadneho fungovania služieb nevyhnutných\nna ochranu verejnej bezpečnosti, zdravia a poriadku ak nastane osobitne vážna situácia alebo situácia\nosobitného rozsahu ako napríklad katastrofa, pre ktoré je typické, že nie je možné rozvrhnúť pracovný\nčas pre zásahové záchranné tímy. Teda žalovaným namietaná výnimka v zmysle čl. 2 ods. 2 Smernice\n89/391/EHS sa podľa názoru SD EÚ vzťahuje iba na výnimočné situácie, ako je napr. nejaká katastrofa,\natentát, veľká havária, nie na výkon služby hasičov v obvyklých podmienkach ako je tomu v súdenej veci,\npričom v konaní žiadnou zo strán nebolo tvrdené a preukázané, že by v žalovanom období výkon práce\nžalobcu vrátane služobnej pohotovosti zahŕňal výkon takej činnosti, ktorá by sa vymykala obvyklým\npodmienkam a bolo by ju možné považovať za osobitne vážnu situáciu osobitného rozsahu kedy by\nnebolo možné dopredu rozvrhnúť pracovný čas pre zásahové a záchranné tímy. Smernica 2003/88/\nES je teda plne aplikovateľná aj na príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. O tom, že Smernica\n2003/88/ES má dopadať aj na príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, svedčí aj tá skutočnosť,\nže zákon o HaZZ vo svojej prílohe č. 4 zaradil túto Smernicu medzi právne záväzné akty EÚ preberané\ntýmto zákonom.\n12. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5 944,63 eur titulom náhrady škody vo\nforme nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla ako jednotlivcovi za porušenie úniového práva Slovenskou\nrepublikou ako členským štátom Európskej únie a to z dôvodu nesprávneho implementovania Smernice\n2003/88/ES do slovenského právneho poriadku, keďže do Zákona o hasičskom a záchrannom zbore sa\nnepremietlo ustanovenie čl. 6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES o 48 priemernom týždennom pracovnom\nčase, v dôsledku čoho došlo k porušeniu úniového práva a vzniku nároku žalobcu ako hasiča na náhradu\nškody vo forme nemajetkovej ujmy za stratu času odpočinku, na ktorý by mal žalobca nárok, ak by bol\nmaximálny priemerný týždenný pracovný čas upravený v čl. 6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES, dodržaný.\n12.1 Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca bol do 31.08.2024 hasičom s výkonom štátnej\nslužby na Hasičskej stanici so sídlom v Hnúšti.\n12.2 Sporné medzi stranami sporu bolo to, či u žalobcu došlo k porušeniu úniového práva Slovenskou\nrepublikou v dôsledku nesprávneho prebratia Smernice 2003/88/ES do slovenského právneho\nporiadku, konkrétne či sa do zákona č. 315/2001 Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore premietli\nustanovenia čl. 6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES o 48 hodinovom priemernom týždennom pracovnom\nčase pre hasičov a vzhľadom na spôsob výpočtu výšky nemajetkovej ujmy, bolo sporné aj to či nejde v\nskutočnosti o mzdový nárok, teda skutočnú škodu a nie nemajetkovú ujmu.\n13. K výpočtu nemajetkovej ujmy urobeného žalobcom ako výpočet rozdielu medzi odmenou za\nurčenú služobnú pohotovosť (15 %, resp. 30 %) a odmenou za nariadenú pohotovosť vo výške\n50 % zo sumy, ktorou je príslušná časť služobného platu žalobcu hasiča, ktorý výpočet žalovaný\npovažuje za skrytý mzdový nárok a nie nemajetkovú ujmu, pričom pri takomto spôsobe výpočtu výšky\nnemajetkovej ujmy sa fakticky zlieva pojem nemajetková ujma s pojmom vecná škoda súd uvádza,\nže sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného potiaľ, že nemajetkovú ujmu za neoprávnený zásah\ndo osobnostných práv jednotlivca nemožno vyjadriť presným matematickým výpočtom vzhľadom na\nšpecifickosť neoprávneného zásahu do nemajetkovej sféry osobnosti každého jednotlivca, súd ju určuje\nodhadom v závislosti od úvahy súdu s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za\nktorých k porušeniu osobnostného práva v každom jednotlivom posudzovanom prípade došlo. Súd sa\nvšak nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že ohľadne nariadenej služobnej pohotovosti žalobca\nnetvrdí, že pociťuje nejakú škodu (ujmu), pretože zo žaloby vyplýva, že tak učená služobná pohotovosť\n(§ 92 ods. 1 zákona o HaZZ) ako ani nariadená služobná pohotovosť (§ 92 ods. 2 zákona o HaZZ)\nneboli započítané do služobného času žalobcu hasiča, pričom žalobca počas odslúžených zmien v\nrozhodnom žalovanom období vykonal určenú a nariadenú služobnú pohotovosť spolu v rozsahu 1\n676,24 hodín. Nemajetková ujma žalobcovi nevznikla tým, že služobná pohotovosť je ohodnotená nižšie\nako výkon služby v rámci služobného pracovného času, ale tým, že v dôsledku vnútroštátnej úpravy\nmusel žalobca odpracovať reálne viac ako bol povinný podľa únijného práva. Žalobca sa podanou\nžalobou domáha náhrady nemajetkovej ujmy vyčíslenej podľa počtu hodín služobnej pohotovosti, ktoré\nreálne odslúžil, a ktoré mu neboli započítané do služobného času. Nežaluje teda nemajetkovú ujmu\n\nza presný počet odpracovaných hodín nad stanovený maximálny limit 48 hodín týždenne. Vzhľadom\nna uvedené je výpočet uvedený žalobcom potrebné posudzovať len z pohľadu, či suma, ku ktorej\nžalobca na základe tohto výpočtu dospel je primeranou peňažnou satisfakciou za neoprávnený zásah\ndo osobnostných práv žalobcu. Skutočnosť, že žalobca založil výšku peňažnej náhrady nemajetkovej\nujmy na uvedenom spôsobe výpočtu však ešte neznamená, že si v skutočnosti uplatnil mzdový nárok\nako to tvrdí žalovaný, ale iba to, že zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom kvantifikoval výšku\npožadovanej náhrady nemajetkovej ujmy. O uplatnenie mzdového nároku by išlo v prípade, ak by si\nho žalobca odvodzoval z konkrétnych ustanovení zákona o HaZZ alebo z ustanovení Smernice, alebo\niných aktov Únie, podľa ktorých by na takýto mzdový nárok mal právo, pričom v takomto prípade by\nžalovaným musel byť služobný úrad hasiča a nie Slovenská republika.\n14. Vnútroštátna právna úprava v podobe zákona o HaZZ a na ňu nadväzujúca aplikačná prax\nmusí rešpektovať požiadavku vyplývajúcu z čl. 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES, pretože čl. 6\npísm. b) Smernice predstavuje v rozsahu, v akom ukladá členským štátom maximálnu hranicu\npriemerného týždenného pracovného času, ktorá musí byť ako minimálna požiadavka priznaná\nkaždému pracovníkovi, dôležité pravidlo sociálneho práva Únie, ktoré nemožno podrobiť akejkoľvek\npodmienke alebo akémukoľvek obmedzeniu, a ktoré jednotlivcom priznáva práva, ktorých sa môžu\ndovolávať priamo pred vnútroštátnymi súdmi (C-429/09 Fuß). Súdny dvor vo viacerých svojich\nrozhodnutiach ako napr. C-397/01 Pfeiffer a C-437/05 Vorel opakovane zdôrazňoval, že čas pracovnej\npohotovosti na pracovisku je potrebné v celom rozsahu zahrnúť do výpočtu maximálneho denného\nalebo týždenného pracovného času a pracovná pohotovosť vykonávaná pracovníkom v režime fyzickej\nprítomnosti v zariadení zamestnávateľa sa považuje ako celok za pracovný čas nezávisle od toho,\nakú prácu skutočne pracovník vykonáva. Osobitne v prípade hasičov Súdny dvor potvrdil, že pracovný\nčas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe, počas ktorých je dotknutý pracovník\nfyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu pracovný čas a nesmie prekročiť maximálny týždenný\npracovný čas ustanovený Smernicou (C-429/09, C-52/04). Súd tu poukazuje na rozsudok Súdneho\ndvora C-303/98 (Simap), uznesenie Súdneho dvora C-241/99 a rozsudok Súdneho dvora C-151/02\n(Jaeger). Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a\npohotovostnej službe, počas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou\npojmu \"pracovný čas\" v zmysle Smernice 2003/88/ES a teda, že tento pojem bráni vnútroštátnej právnej\núprave stanovujúcej priemerný týždenný pracovný čas, ktorý vzhľadom na to, že zahŕňa takéto obdobia\npracovnej pohotovosti a pohotovostnej služby, prekračuje maximálnu týždennú hranicu upravenú v\nčlánku 6 písm. b) uvedenej Smernice. Keďže Súdny dvor navyše zastáva názor, že táto otázka, súvisiaca\ns pojmom \"pracovný čas\" v zmysle Smernice 2003/88/ES neponecháva priestor na akékoľvek rozumné\npochybnosti, prijal s prihliadnutím na spomenutú judikatúru - uznesenie\nC-52/04 (Personalrat\nder Feuerwehr Hamburg), v ktorom rozhodol, že činnosti vykonávané zásahovými službami verejnej\nhasičskej služby - okrem prípadu výnimočných okolností - patria do rozsahu pôsobnosti Smernice\n2003/88, takže článok 6 písm. b) tejto Smernice v zásade bráni prekročeniu 48-hodinovej hranice\nstanovenej pre maximálny týždenný pracovný čas vrátane zásahových služieb. Pretože žalobca musí\nbyť počas výkonu služobnej pohotovosti k dispozícii zamestnávateľovi na pracovisku, je potrebné celý\nčas služobnej pohotovosti započítať do pracovného času žalobcu a teda bez vplyvu na porušenie\nčl. 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES je preto aj skutočnosť, že za pracovnú pohotovosť je žalobcovi\nvyplácaná náhrada. Naša právna úprava obsiahnutá v zákone o HaZZ upravuje podmienky výkonu\nštátnej služby so zameraním okrem iného na pojmy týždenný služobný čas, nerovnomerné rozvrhnutie\nslužobného času, štátna služba nadčas, služobná pohotovosť. Podľa prílohy č. 4 bod 6 zákona o\nHaZZ bola do znenia zákona prebratá Smernica 2003/88/ES. Z ustanovení zákona v znení platnom do\n01.11.2024, do ktorého obdobia spadá žalované obdobie, však nevyplýva, že by služobná pohotovosť\nhasičov v mieste výkonu služby bola považovaná za súčasť ich služobného času a práve v tom\nspočíva rozpor slovenskej právnej úpravy s právom EÚ. Vnútroštátna právna úprava v podobe zákona\no HaZZ umožňuje rozvrhnúť príslušníkovi zboru nerovnomerný pracovný čas, avšak takýto pracovný\nčas nesmie presiahnuť maximálnu hranicu stanovenú Smernicou v zmysle čl. 6 písm. b). Neaktívnu\nčasť služobnej pohotovosti zákon explicitne nezaraďuje do výkonu štátnej služby, práve naopak, z\nust. § 86 zákona o HaZZ pri nerovnomernom rozvrhnutí služobného času vyplýva, že zákon rozlišuje\nmedzi dĺžkou vykonávania štátnej služby a na ňu nadväzujúcou služobnou pohotovosťou v mieste\nvykonávania štátnej služby. Rozlíšenie je zreteľné aj z ohodnotenia výkonu štátnej služby a výkonu\nslužobnej pohotovosti v § 103 ods. 5 zákona o HaZZ, keď zákon rozlišuje služobný príjem na jednej\nstrane, ktorého zložky sú uvedené v § 103 ods. 1 zákona o HaZZ, vrátane napr. platu za štátnu službu\nnadčas a na druhej strane peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť v štátnej službe ako osobitný\nmzdový nárok upravený v § 122 zákona o HaZZ, kde sa uvádza na jednej strane neaktívna časť\n\nslužobnej pohotovosti (a to vrátane určenej služobnej pohotovosti na pracovisku v zmysle § 92 ods. 1\nzákona o HaZZ), za ktorú patrí príslušníkovi náhrada za služobnú pohotovosť a na druhej strane výkon\nštátnej služby, ku ktorému dôjde počas trvania pohotovosti, za ktorý už uvedená náhrada príslušníkovi\nnepatrí, ale patrí mu služobný príjem (konkrétne jeho zložka - plat za štátnu službu nadčas). Na základe\nuvedeného je teda zrejmé, že zákon o HaZZ rozlišuje na jednej strane výkon štátnej služby, ktorý sa\nzapočítava do služobného času v zmysle § 85 ods. 1 zákona o HaZZ a na druhej strane neaktívnu\nčasť pracovnej pohotovosti, kde len v prípade, že sa zmení na aktívnu časť (napríklad výjazd hasičov),\nsa potom považuje takto vykonaná práca za súčasť výkonu štátnej služby a potom sa zarátava ako\nslužobný čas. Smernica 2003/88/ES neumožňuje, aby členské štáty ponechali v platnosti alebo prijali\ninú definíciu pojmu \"pracovný čas\", ako túto definíciu uvádza samotná Smernica. Súdny dvor vo svojej\njudikatúre zdôraznil, že rozlišovanie je binárne: buď je určitý čas pracovným časom, alebo nie je.\nNormotvorca teda nepovažoval za vhodné stanoviť nijakú ďalšiu kategóriu, ktorá by umožňovala určité\nrozlišovanie. Súdny dvor už viackrát rozhodol, že členské štáty nemôžu jednostranne určiť rozsah\npôsobnosti článku 6 písm. b) Smernice tak, že uplatnenie tohto nároku pracovníkov na to, aby priemerný\ntýždenný pracovný čas nepresahoval túto maximálnu hranicu, budú viazať na nejakú podmienku, alebo\nho určitým spôsobom obmedzia. Na základe uvedeného možno konštatovať, že Slovenská republika\nneprijala opatrenie nevyhnutné na zabezpečenie požiadavky, aby nebola prekročená maximálna hranica\npriemerného týždenného pracovného času určená v čl. 6 písm. b) Smernice. S účinnosťou od 01.11.2024\nsíce bola v podobe Zák. č. 258/2024 Z.z. prijatá novela zákona o HaZZ, ktorá v ust. § 97 ods. 3\ndoplnila odsek v znení: \"na účely výpočtu priemerného týždenného služobného času, ktorý vrátane\nslužobnej pohotovosti podľa § 92 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a štátnej služby nadčas v období šiestich\nmesiacov nesmie prekročiť 48 hodín....\" avšak táto novela podstatu problému nijako nerieši pokiaľ\nsúčasne nedôjde k rozšíreniu počtu zásahových hasičov na každej hasičskej stanici (vytvorenie 4.\nzmeny a následné znovu rozvrhnutie služobného času). Toto súd poznamenáva len okrajovo, keďže\nžalobca si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za obdobie od 03/2022 do 08/2024, čiže\nuvedená novela ako ani ďalšia novela v podobe Zák. č. 179/2025 účinná od 01.07.2025 sa žalovaného\nobdobia netýkajú. Vychádzajúc z uvedeného potom možno konštatovať, že Smernica 2003/88 ES\nnebola správne prebratá do Zákona č. 315/2001 Z.z, čo nakoniec potvrdzuje aj dôvodová správa k\nnovele zákona o HaZZ v podobe Zák. č. 179/2025 Z.z., účinnej od 01.07.2025, v ktorej sa uvádza,\nže týmto návrhom zákona sa reaguje na prebiehajúce súdne spory príslušníkov HaZZ v súvislosti\ns prekračovaním priemerného týždenného služobného času, ktoré vznikajú preto, že sa do limitu\nmaximálneho priemerného týždenného pracovného času nezarátava služobná pohotovosť v mieste\nvýkonu štátnej služby, ako to vyžaduje európska legislatíva. Týmto návrhom zákona sa ustanovuje, že\npriemerný týždenný služobný čas príslušníka vrátane štátnej služby nadčas a služobnej pohotovosti\nv mieste výkonu štátnej služby nesmie prekročiť 48 hodín. Návrhom sa súčasne stanovuje výnimka,\nktorá umožní prekročenie 48 hodinového priemerného týždenného služobného času v prípade, ak s tým\npríslušník súhlasí, s tým, že príslušník môže svoj súhlas kedykoľvek odvolať a s nedaním súhlasu mu\nnemôže vzniknúť žiadna ujma. Návrhom zákona sa tiež zvyšuje výška peňažnej náhrady za služobnú\npohotovosť v pracovných dňoch z 15 % na 50 % za každú hodinu tejto pohotovosti a v dňoch služobného\npokoja z 30 % na 100 % za každú hodinu tejto pohotovosti. V analýze vplyvov tejto novely na\nrozpočet verejnej správy sa výslovne uvádza, že \"Súdny dvor EÚ posudzuje legálnosť postupu SR\npri aplikácii Smernice 2003/88/ES, ktorá stanovuje maximálny týždenný pracovný čas zamestnanca,\npričom Smernica sa vzťahuje aj na hasičské a záchranné zložky a nie je predpoklad úspechu SR s\ntým, že pri nezosúladení národnej legislatívy so Smernicou hrozia pokuty v státisícoch až miliónoch eur,\nčo je vysoká pravdepodobnosť v pomerne krátkom časovom horizonte, preto je potrebné zosúladenie\nnárodnej legislatívy so Smernicou 2003/88/ES. Aktuálne sú príslušníkom plánované 24-hodinové služby,\nz toho 16 hodín služobného času a 8 hodín služobnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do služobného\nčasu. Zvýšením systematizácie počtu príslušníkov v rokoch 2026 až 2029 o 1 080 príslušníkov dôjde k\nsystémovému riešeniu a dôjde aj k plánovaniu 12 hodinových služieb, z tohto bude 12 hodín služobného\nčasu bez služobnej pohotovosti, čo bude v súlade so Smernicou.\" V uvedenom kontexte súd celkovú\nobranu žalovaného v prejednávanom prípade týkajúcu sa prebratia Smernice do zákona o HaZZ\npovažuje za účelovú, keďže je v priamom rozpore s tým, čo žalovaný uviedol v dôvodovej správe k\nnávrhu novely zákona o HaZZ účinnej od 01.07.2025 a v Analýze jej vplyvov na rozpočet verejnej\nsprávy, na zamestnanosť vo verejnej správe a na financovanie návrhu tejto novely.\n15. V danom spore si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanému za obdobie od\nmarca 2022 do augusta 2024 vrátane vo výške 5 944,63 eur na tom skutkovom a právnom základe, že\nSmernica 2003/88/ES nebola do zákona o HaZZ správne transponovaná, keď zákon o HaZZ umožňuje\nzamestnávateľovi nezapočítavať neaktívnu časť služobnej pohotovosti hasiča do služobného času a\n\nrozvrhnúť služobný čas žalobcu tak, že tento presiahne maximálnu hranicu stanovenú čl. 6 písm. b/\nSmernice. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy žalobca vypočítal ako rozdiel medzi výškou náhrady pri\nnariadenej služobnej pohotovosti (50 % zo sumy časti služobného platu podľa § 122 ods. 2 písm.\na/ zákona o HaZZ) a výškou náhrady za určenú služobnú pohotovosť (15% zo sumy príslušnej časti\nslužobného platu podľa § 122 ods. 1 zákona o HaZZ, resp. 30 % z tejto sumy v prípade, ak ide o deň\nslužobného pokoja), t.j. vo výške zodpovedajúcej 35 %, resp. 20 % zo sumy ktorá je príslušnou časťou\nslužobného platu (v prípade bežného služobného dňa: 50% - 15% = 35%, v prípade ak ide o deň\nslužobného pokoja: 50% - 30% = 20%).\n16. Súd mal dokazovaním za preukázané, že v rozhodnom žalovanom období mal žalobca rozvrhnutý\npracovný čas nerovnomerne tak, že týždenný pracovný čas pozostával zo 16 hodinovej pracovnej zmeny\nako výkon služby a na ňu nadväzovala 8 hodinová služobná pohotovosť na pracovisku, t.j. na pracovisku\nžalobca strávil sústavne 24 hodín. Výkon služobnej pohotovosti bol rozdelený na aktívnu časť služobnej\npohotovosti, ktorá bola odmeňovaná ako nadčasová práca a neaktívnu časť služobnej pohotovosti.\nPodľa čl. 2 ods. 1 a 2 Smernice 2003/88/ES, na účely tejto Smernice \"pracovný čas\" je akýkoľvek\nčas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo\npovinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou a \"čas odpočinku\" je akýkoľvek\nčas, ktorý nie je pracovným časom. Pre účely posúdenia tejto veci súd pojmy \"pracovný čas\" a \"služobný\nčas\" používa v totožnom význame. V tomto smere sa súd stotožnil s námietkou žalovaného že fond\npracovného času nie je veličina, z ktorej by sa malo vychádzať pri výpočte priemerného týždenného\npracovného času, pretože ide len o vyjadrenie počtu pracovných hodín, ktoré má zamestnanec pri jeho\nspôsobe rozvrhnutia pracovného času k dispozícii, nevyjadruje reálne číslo koľko zamestnanec v práci\nza mesiac skutočne odpracoval, teda nevyjadruje pracovný čas v zmysle čl. 2 Smernice, ako to žalobca\nuvádza v žalobe.\n17. Z preložených plánov služieb týkajúcich sa žalobcu za žalované obdobie od marca 2022 do\naugusta 2024 (ku 31.08.2024 žalobcovi skončil výkon štátnej služby) mal súd preukázané, že žalobca\nako hasič v stálej službe za žalované obdobie odpracoval priemerný týždenný pracovný čas presahujúci\nmaximálny limit 48 hodinového týždenného pracovného času stanovený v čl. 6 písm. b/ Smernice\n2003/88/ES, pričom do odpracovaného týždenného pracovného času žalobcu bol započítaný len\nčas odpracovaných hodín počas výkonu služby (16 hodín) a čas výkonu služobnej pohotovosti na\npracovisku (8 hodín) žalobcovi do služobného času započítaný nebol. V mieste výkonu štátnej služby\nžalobcu na Hasičskej stanici v Hnúšti sa striedajú tri zmeny hasičov a to čaty A, B, C tak, že sa tieto\nčaty postupne striedajú v 24 hodinových zmenách. Pri takomto striedaní zmien má hasič v týždni 24\nhodinovú zmenu a po nej dva dni voľna a potom ďalšiu 24 - hodinová zmenu, teda žalobca - hasič musel\nodpracovať v dvoch týždňoch v mesiaci tri zmeny (72 hodín) a v dvoch týždňoch dve zmeny (48 hodín),\nteda minimálne v dvoch týždňoch došlo k prekročeniu limitu maximálneho týždenného pracovného\nčasu stanoveného Smernicou reálne odpracovanými hodinami, ktorá skutočnosť znamená porušenie čl.\n6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES, pričom už aj samotný spôsob rozvrhnutia služobného času hasičov\ntak, ako je uvedený v žalobe, a priori vylučuje dodržanie a neprekročenie 48 - hodinového limitu\nmaximálneho týždenného pracovného času. Žalovaným uvedenú námietku, že pri výpočte priemerného\ntýždenného pracovného času žalobcu sa má vychádzať zo šesťmesačného referenčného obdobia\nsúd považoval za dôvodnú a uvádza, že žalobca mal v rozhodnom období rozvrhnutý pracovný čas\nnerovnomerne a to tak, že pracovná zmena sa skladá z vykonávania služby, po ktorom bezprostredne\nnasleduje určená služobná pohotovosť na pracovisku. Jedna zmena sa teda skladá z výkonu služby a z\nurčenej služobnej pohotovosti. V zmysle zákona o HaZZ služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý\nnerovnomerne. Nerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich\nmesiacov. Podstata rozvrhového obdobia tkvie v tom, aby zamestnávateľ, ktorý rozvrhne pracovný\nčas, v tomto období aj sledoval dodržanie priemerného týždenného pracovného času. Nerovnomerne\nrozvrhnutý služobný čas pritom znamená to, že v určitých obdobiach (týždňov či mesiacov) služobný\nčas príslušníkov prevyšuje určený služobný čas, zatiaľ čo v iných obdobiach je naopak nižší, aby\npotom v priemere zodpovedal určenému služobnému času, čo má svoje opodstatnenie aj v povahe\n(charaktere) vykonávanej práce\n(rozhodnutie SD EÚ vo veci C - 254/18, bod. 23). Povaha\ntakéhoto referenčného obdobia\n(6 mesiacov) potom vytvára aj racionálne podmienky pre\nzistenie priemerného týždenného pracovného času za sledované obdobie. To je význam referenčného\nobdobia v zmysle čl. 16 písm. b/ Smernice. Vo vzťahu k referenčnému obdobiu pre účely výpočtu\npriemerného týždenného pracovného času súd vychádzal z eurokonformného výkladu ust. § 86 ods. 1\nzákona o HaZZ, výkladom ktorého bolo možné naplniť Smernicou sledovaný zámer, aby s ohľadom na\npovahu niektorých činností/služieb (protipožiarnych) nebolo ustanovené referenčné obdobie pre účely\nrešpektovania maximálneho priemerného týždenného pracovného času dlhšie ako šesť mesiacov (čl.\n\n19 veta prvá Smernice). Nadväzujúc na uvedené keďže zákon o HaZZ pre nerovnomerné rozvrhnutie\npracovného času určuje obdobie šiestich mesiacov (§ 86 ods. 1 zákona o HaZZ), tak potom z právnej\nlogiky veci možno vyvodiť, že v súlade s čl. 17 ods. 2 a 3 písm. b/ bod iii Smernice, ktorý umožňuje\nsa odchýliť od čl. 16 písm. b/ Smernice stanovujúc štvormesačné referenčné obdobie, ide o určenie\nreferenčného obdobia nad tento všeobecný rozsah prezumovaný v čl. 16 písm. b/ Smernice, a teda pre\núčely výpočtu priemerného týždenného pracovného času bolo pre rozhodnutie súdu vo veci potrebné\nvychádzať zo šesťmesačného referenčného obdobia. Tento právny názor vyplýva z viacerých aktuálnych\nrozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici (sp. zn. 14Co/18/2025 zo dňa 27.05.2025, 14Co/7/2025 zo\ndňa 12.05.2025, 17Co/126/2024 a 17Co/120/2024 ostatné dve rozhodnutia zo dňa 28.05.2025). Zákon\no HaZZ ani Smernica pritom neurčuje kedy začína a kedy končí šesťmesačné referenčné obdobie,\nv rámci ktorého by mal zamestnávateľ príslušníkovi podľa § 86 ods. 1 zákona o HaZZ rozvrhovať\nslužby tak, aby týždenný 48 - hodinový pracovný čas bol dodržaný. Smernica a právny predpis určuje\nlen maximálnu dĺžku referenčného obdobia. Súd vychádzajúc z uvedeného s poukazom na bod 24\nrozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/97/2024 zo dňa 24.03.2025 mal potom\nza to, že je potrebné vypočítať priemerný týždenný pracovný čas žalobcu v rozsahu šesť mesačných\nreferenčných období s tým, že referenčné obdobie je treba počítať od momentu, od ktorého si žalobca\nuplatňuje svoj nárok. Žalobca si uplatňuje nárok od od marca 2022 do augusta 2024, čiže tomu\nzodpovedajú šesť mesačne referenčné od marca do augusta a od septembra do februára, toho ktorého roka v rámci rozhodného žalovaného obdobia. Nárok za mesiac marec 2022 súd nemal za\npremlčaný, pričom v tomto smere poukazuje na odôvodnenie uvedené v bode 11.2 tohto rozhodnutia.\nNa margo námietok žalovaného týkajúcich sa referenčného obdobia a nerovnomerného rozvrhnutia\nslužobného času u hasičov v referenčnom období je potrebné ešte uviesť, že podľa judikatúry Súdneho\ndvora EÚ sú členské štáty povinné garantovať dodržiavanie maximálneho 48 hodinového týždenného\npracovného času aj vo vzťahu k referenčným obdobiam, keďže žiadne ustanovenie Smernice nespája\nso zavedením referenčných období možnosť štátu nerešpektovať záväzok vyplývajúci z čl. 6 písm.\nb/ Smernice. V referenčných obdobiach dĺžka maximálneho pracovného času nemôže byť prekročená,\nako to vyplýva z čl. 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES. Ak to nie je dodržané, takýmto porušovaním\npráva EÚ dochádza k zásahom do osobnostnej sféry jednotlivca. Článok 6 písm. b) Smernice priznáva\npracovníkom právo na priemerný týždenný pracovný čas, vrátane nadčasov v rozsahu 48 hodín. Toto\nustanovenie Smernice má priamy účinok, keďže priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť\nv konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Ustanovenie článku 6 písm. b) Smernice nebolo do právneho\nporiadku Slovenskej republiky prebraté správne, pretože umožňuje, aby priemerný týždenný pracovný\nčas žalobcu, vrátane nadčasov presiahol 48 hodín, keď do služobného pracovného času sa v rozpore\ns čl. 2 ods. 1 Smernice žalobcovi nezapočítava čas služobnej pohotovosti. Žalobca ako aj žalovaný\npredložili v priebehu konania výpočty priemerného týždenného služobného (pracovného) času žalobcu,\npričom ich výpočty boli urobené v režime rôznym spôsobom určených šesťmesačných referenčných\nobdobí v rámci rozhodného žalovaného obdobia. Podľa výpočtu žalobcu, priemerný týždenný služobný\n(pracovný) čas žalobcu presiahol stanovený limit maximálneho priemerného týždenného pracovného\nčasu 48 hodín v šesťmesačnom referenčnom období určenom zhodne s uvedeným právnym\nnázorom súdu, v referenčných obdobiach od 09/2022 do 02/2023 a od 09/2023 do 02/2024. Podľa\nvýpočtu žalovaného priemerný týždenný služobný (pracovný) čas žalobcu presiahol stanovený limit\nmaximálneho priemerného týždenného pracovného času 48 hodín v šesťmesačnom období od\n10/2022 do 03/2023, ktoré obdobie je posunuté o jeden mesiac, keďže žalovaný mal za to, že nárok za\nmesiac 03/2022 je premlčaný, a preto začiatok prvého referenčného šesťmesačného obdobia posunul\no 1 mesiac a začal ho počítať až od 04/2022, nie od 03/2022, čim sa posunulo určenie všetkých\nďalších referenčných období v rámci rozhodného žalovaného obdobia, čo súd nepovažoval za správne.\nDôkazným bremenom na preukázanie tvrdenia, že u žalobcu počas celého rozhodného žalovaného\nobdobia dochádzalo k prekročeniu maximálneho limitu priemerného týždenného pracovného času\nje ale zaťažený žalobca. Podľa názoru súdu žalobca uniesol dôkazné bremeno len čiastočne, keď\npreukázal, že k prekročeniu 48 hodinového maximálneho limitu priemerného týždenného pracovného\nčasu došlo v dvoch šesťmesačných referenčných obdobiach spadajúcich do rozhodného žalovaného\nobdobia, počítaných od momentu, od ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok.\n18. Súd pri posudzovaní správnosti výpočtov priemerného týždenného služobného (pracovného) času\nžalobcu považoval argumentáciu žalovaného, že je potrebné prihliadať na rozdiel medzi pojmami\n\"pracovný čas\" a \"čas odpočinku\", ktorý rozdiel vyplýva aj z čl. 2 Smernice, ktorá tieto pojmy\nstriktne oddeľuje a rovnako aj argumentáciou žalovaného, že je potrebné rozlišovať medzi služobným\n(pracovným) časom a fondom služobného (pracovného) času za dôvodnú, keďže fond služobného\n(pracovného) času v každom mesiaci je vyjadrenie počtu pracovných hodín, ktoré má zamestnanec pri\n\njeho spôsobe rozvrhnutia pracovného času k dispozícii a nevyjadruje reálne číslo koľko zamestnanec\nv práci za mesiac skutočne odpracoval. Fond služobného (pracovného) času sa využíva pre\nnaplnenie plánovaných hodín tak, aby z neho bolo možné vypočítať mzdu, resp. nároky zo sociálneho\nzabezpečenia. Nejde o ukazovateľ reálne odpracovaných hodín, keďže v zmysle zákona o HaZZ (§\n97 ods. 1 ) sa ako vykonávanie štátnej služby posudzuje aj čerpanie všetkej dovolenky, čas plateného\nslužobného voľna, čas náhradného voľna za službu nadčas a službu vo sviatok, neprítomnosť v štátnej\nslužbe z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, počas ktorých časov zamestnanec nevykonáva\nštátnu službu a nie je k dispozícii služobnému úradu (§ 85 ods. 1 zákona o HaZZ). Ustanovenie § 97\nods. 1 zákona o HaZZ hovorí len toľko, že pre pracovnoprávne účely (napr. pre účely náhrady mzdy,\nči sociálneho zabezpečenia) sa ako vykonávanie štátnej služby posudzuje aj čas čerpania dovolenky,\nči dočasnej pracovnej neschopnosti, nie že čerpanie dovolenky, či dočasná pracovná neschopnosť je\nslužobným časom, počas ktorého príslušník - hasič vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému\núradu.\n19. Súd potom vychádzajúc z listinných dôkazov predložených stranami sporu - z plánu služieb žalobcu\nv žalovanom období, z prehľadu plánu služieb žalobcu za žalované obdobie, z výplatných pások\nžalobcu v žalovanom období posudzoval údaje o odpracovaných (odslúžených) hodinách a o počte tzv.\nneutrálnych dní, ktoré sa v zmysle Smernice nezapočítavajú do počtu dní pre účely výpočtu priemerného\ntýždenného služobného (pracovného) času s tým, že do doby pracovného času, t,j, kedy je hasič k\ndispozícii zamestnávateľovi sa započítava doba služby, služobnej pohotovosti a inej služobnej činnosti\nvykonávanej na základe pokynov zamestnávateľa, ako aj prehlbovanie kvalifikácie, školenie (SKO),\nktorého sa žalobca - hasič v žalovanom období zúčastnil a rekondičný pobyt (REK), ktorý žalobca hasič vykonal v žalovanom období v zariadení určenom služobným úradom. V zmysle čl. 16 písm. b/\nSmernice sa pri výpočte priemerného týždenného pracovného času za neutrálne dní považujú doba\nplatenej ročnej dovolenky priznaná v súlade s čl. 7 Smernice a doba pracovnej neschopnosti.\n20. V zmysle čl. 15 Smernice, Smernica nemá vplyv na právo členských štátov uplatňovať alebo prijímať\nzákony , iné právne predpisy alebo správne opatrenia , ktoré sú priaznivejšie pre ochranu bezpečnosti\nalebo zdravia pracovníkov alebo ktoré umožňujú alebo dovoľujú uplatňovanie kolektívnych zmlúv alebo\ndohôd uzavretých medzi sociálnymi partnermi, ktoré sú priaznivejšie pre ochranu bezpečnosti a zdravia\npracovníkov.\n21. Podľa korigenda č. 2023/C 143/06 zo dňa 26.04.2023 k výkladovému oznámeniu Komisie o Smernici\nč. 2003/88/ES, vzhľadom na to, že k čl. 16 písm. b/ Smernice neexistuje judikatúra Súdneho dvora EÚ,\nKomisia sa domnieva, že ak vnútroštátna právna úprava umožňuje pracovníkom dodatočné obdobia\nplatenej ročnej dovolenky okrem minimálnych 4 týždňov, dotknutý členský štát môže slobodne rozhodnúť\no zahrnutí alebo vyňatí týchto dodatočných období ročnej platenej dovolenky do výpočtu priemerného\ntýždenného pracovného času.\n22. Ohľadne určenia neutrálnych dní sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu a s poukazom na čl. 16\npísm. b/ v spojení s čl. 15 Smernice pre účely výpočtu priemerného týždenného pracovného času za\nneutrálne dni okrem čerpania riadnej ročnej dovolenky (DOV) a pracovnej neschopnosti (PN) považoval\naj voľná z kolektívnej zmluvy ako čerpanie dodatkovej dovolenky (DOD) a čerpanie služobného voľna\n(SVP), keďže ide o opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre ochranu bezpečnosti a zdravia pracovníkov,\nna ktoré Smernica nemá vplyv, pričom tieto voľná podľa názoru súdu napĺňajú aj definíciu pojmu\nplatenej ročnej dovolenky v zmysle čl. 16 písm. b/ v spojení s čl. 7 ods. 1 Smernice. Podľa názoru\nsúdu je v tomto smere nerozhodné, či nárok na platenú dovolenku (platené voľno) vyplýva zo zákona\nalebo z kolektívnej zmluvy. Ako pracovnú neschopnosť, ktorú súd pri výpočte nezohľadňoval, keďže\nide o neutrálny deň v zmysle Smernice súd posudzoval aj návštevu u lekára (LEK), dočasnú pracovnú\nneschopnosť (PN), ošetrovanie člena rodiny (OČR), keďže všetky tieto prípady obsahovo napĺňajú\npojem pracovná neschopnosť (nejde o čas, počas ktorého žalobca - hasič vykonáva štátnu službu\na je k dispozícii služobnému úradu). Prehlbovanie kvalifikácie, školenie (SKO), ktorého sa žalobca\n- hasič v žalovanom období zúčastnil a rekondičný pobyt (REK), ktorý žalobca - hasič vykonal\nv žalovanom období v zariadení určenom služobným úradom, súd s poukazom na čl. 2 Smernice\nzapočítaval do doby pracovného času. Nie je pritom podstatné, že účelom rekondičných pobytov je\nregenerácia žalobcu, počas ktorej nevykonáva služobné úlohy ale to, že ich absolvovanie je nariadené\nzamestnávateľom. Takémuto posúdeniu, t.j., že rekondičný pobyt vykonávaný v zariadení určenom\nslužobným úradom sa má pre účely výpočtu priemerného týždenného pracovného času posudzovať\nako čas vykonávania štátnej služby napokon zodpovedá aj aktuálne znenie ust. § 97 ods. 3 zákona o\nHaZZ účinné od 01.11.2024. Navyše aj samotný žalovaný vo svojom výpočte priemerného týždenného\npracovného času rekondičný pobyt započítaval do pracovného času, avšak nie v celej dĺžke jeho\ntrvania, ale len jeho trvanie počas pracovných dní, čo nemá oporu v rozhodovacej praxi. V tomto\n\nsmere súd poukazuje na právny názor vyplývajúci z rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica sp.\nzn. 17Co/75/2024 zo dňa 31.07.2025, bod 4.10., z ktorého vyplýva, že \"súd prvej inštancie nesprávne\nnezohľadnil absolvované rekondičné pobyty žalobcu. Za výkon práce v zmysle článku 2 ods. 1 Smernice\nč. 2003/88/ES sa považuje aj účasť na školeniach a povinných rekondičných pobytoch absolvovaných\nžalobcom v zariadení určenom zamestnávateľom. Rekondičné pobyty nariadené zamestnávateľom je\npreto potrebné pri rozhodovaní zohľadniť.\" Pokiaľ z dokazovania vykonaného na pojednávaní konanom\ndňa 30.09.2025 vyplynulo, že v roku 2023 žalobca vykonal rekondičný pobyt v domácom prostredí\nsúd uvádza, že táto skutočnosť nebola pre rozhodnutie súdu relevantná, pretože v rámci referenčných\nobdobí, v ktorých podľa názoru súdu došlo k prekročeniu 48 hodinového priemerného týždenného\npracovného času (obdobia od 09/2022 do 02/2023 a od 09/2023 do 02/2024) žalobca absolvoval\nrekondičný pobyt výlučne v zariadení na to určenom služobným úradom a to v mesiaci 10/2022. Pokiaľ\nide o školenia súd vychádzal z toho, že absolvovanie týchto školení je nevyhnutným predpokladom pre\nvykonávanie práce žalobcu ako zásahového hasiča, preto ich súd započítaval do pracovného času.\n22.1 Pokiaľ zástupca žalovaného vo vzťahu k výpočtu priemerného týždenného pracovného času\nžalobcu za mesiac 10/2022, t.j. v čase mimoriadnej situácie COVID 19 na pojednávaní poukázal na\nústavný zákon č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a\nnúdzového stavu a per analogiam na rozhodnutie SD EÚ C - 370/05, bod 26, ktorý stanovil, \" že takého\nopatrenia možno pripustiť pokiaľ sledujú cieľ všeobecného záujmu, uplatňujú sa nediskriminačným\nspôsobom a zachováva sa zásada proporcionality,\" teda mal za to, že aj podľa názoru SD EÚ minimálne\nprekročenie priemerného týždenného pracovného času v čase mimoriadnej situácie nezakladá vznik\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd uvádza, že sa s touto argumentáciou nestotožňuje, keďže z\njudikatúry SD EÚ nevyplýva, že by COVID-19 bolo možné považovať za okolnosť osobitnej závažnosti\nalebo rozsahu ako sú napr. prírodné a technologické katastrofy, atentáty alebo veľké havárie, ktoré si\nokamžite a bezprostredne potom čo k nim dôjde vyžadujú prijatie opatrení nevyhnutných na ochranu\nživota a zdravia, ako aj bezpečnosti spoločnosti a ktorých riadny výkon by bol ohrozený, ak by sa\nmuseli dodržať všetky pravidla uvedené v Smernici 2003/88/ES, a preto je v takýchto prípadoch\nmožné pravidlá Smernice, teda aj čl. 6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES o stanovení maximálneho limitu\ntýždenného pracovného času 48 hodín, nedodržať. Podľa názoru súdu ide síce o závažnú okolnosť,\nale nie nezvládnuteľnú pri výkone služieb hasičov za obvyklých podmienok pri rozvrhnutí pracovného\nčasu rešpektujúcom čl. 6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES s prihliadnutím na fakt, že nešlo o profesiu\nnasadenú v tzv. prvej línii na ochranu životov obyvateľstva pred šírením nákazlivej ľudskej choroby\nako je tomu napr. pri odvracaní už spomenutých katastrof. A pokiaľ zástupca žalovaného uviedol,\nže minimálne prekročenie priemerného týždenného pracovného času nezakladá vznik nároku na\nnáhradu nemajetkovej ujmy, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.\n14Co/18/2025 zo dňa 27.05.2025, bod 27, z ktorého vyplýva, že \"pre účely ustálenia si primeranej výšky\nujmy nie je rozhodujúci konkrétny presah hodín nad limit 48 hodín priemerného týždenného pracovného\nčasu, teda zistenie koľko presne odslúžených hodím bolo nad limit 48 hodín týždenne.\"\n23. Takýto postup podľa názoru súdu zodpovedá potrebe posúdenia súladu uplatňovania Smernice\npri výpočte priemerného týždenného pracovného času. Rozdielnosť výpočtov priemerného týždenného\npracovného času urobených žalobcom a žalovaným spočíva v špecifikácii tzv. neutrálnych dní , ktoré\nsa nezapočítavali do pracovného času.\n24. Súd potom vychádzajúc z uvedeného ohľadne určenia referenčných období a priemerného\ntýždenného pracovného času uzavrel, že priemerný týždenný pracovný čas žalobcu presiahol\nSmernicou stanovený limit maximálneho týždenného priemerného pracovného času 48 hodín v dvoch\nšesťmesačných referenčných obdobiach v rámci rozhodného žalovaného obdobia a to:\n24.1 V referenčnom období od 09/2022 do 02/2023, kedy priemerný týždenný pracovný čas žalobcu bol\npo zaokrúhlení 49,42 hodín pri počte odpracovaných dní 160 (22,857 týždňov) a odpracovaných hodín\n1129,41 (09/2022 - 29 dní/206,5 hodín, 10/2022 - 24 dní/184,58 hodín, 11/2022 - 23 dní/168 hodín,\n12/2022 - 29 dní/ 173,83 hodín, 01/2023 - 29 dní/219,5 hodín, 02/2023 - 26 dní /177 hodín) vypočítaný\nako podiel počtu odpracovaných hodín a počtu týždňov (1129,41 hodín : 22,857 týždňov).\n24.2 Súd pritom vychádzal v tomto referenčnom období z toho, že žalobca v mesiaci september 2022\nodpracoval 7 celých 24 hodinových zmien (t. j. 168 hodín), dňa 12. 09. 2022 sa zúčastnil školenia (SKO)\nv rozsahu 8 hod. a dňa 13. 09. 2022 tiež v rozsahu 8 hod., zúčastnil sa rekondičného pobytu (REK) v\nzariadení MV SR v počte troch dní (v prepočte 7,5 hodiny na jeden deň, pričom aj žalovaný vo \"Výpočte\npriemerného týždenného služobného času v referenčných obdobiach\" započítava rekondičný pobyt do\nslužobného času v rozsahu 22,5 hod. (t. j. 7,5 hodiny na jeden deň) a tie sú uvedené v kolónke \"počet\nodslúžených hodín mimo celých zmien\" t. j.: 38 hod. 30 minút (v prepočte na stovkovú sústavu 38,50\nhodín), pričom po odpočte 22,5 hodín zostatok 16 hodín predstavuje účasť žalobcu na dvoch školeniach\n\n(SKO) po 8 hodín, spolu 16 hodín, žalobca čerpal aj jeden deň dovolenky (DOV). Z uvedeného vyplýva,\nže spolu odpracoval 206,5 hodín, a pre výpočet priemerného týždenného času služby je potrebné počítať\n29 dní (30-1).\n24.3 V mesiaci október 2022 žalobca odpracoval 4 celé 24 hodinové zmeny (t. j. 96 hodín), dňa\n20.10.2022 odpracoval 6,08 hodín, zúčastnil sa rekondičného pobytu (REK) v zariadení MV SR v počte\n11 dní, ktoré sa mu započítavajú v rozsahu 82,5 hodín (t. j. 11 x 7,5 hodín), žalobca bol práceneschopný\n(PN) 7 dní. Z uvedeného vyplýva, že spolu odpracoval 184,58 hodín a pre výpočet priemerného\ntýždenného času služby je potrebné počítať 24 dní (31-7).\n24.4 V mesiaci november 2022 žalobca odpracoval 7 celých 24 hod. zmien (t. j. 168 hodín) a bol\npráceneschopný (PN) 7 dní. Z uvedeného vyplýva, že spolu odpracoval 168 hodín a pre výpočet\npriemerného týždenného času služby je potrebné počítať 23 dní (30-7).\n24.5 V mesiaci december žalobca 2022 odpracoval 7 celých 24 hod. zmien (t. j. 168 hodín), dňa\n08.12.2022 odpracoval 5,83 hod., čerpal dovolenku (DOV) 2 dni. Z uvedeného vyplýva, že spolu\nodpracoval 173,83 hodín a pre výpočet priemerného týždenného času služby je potrebné počítať 29\ndní (31-2).\n24.6 V mesiaci január 2023 žalobca odpracoval 9 celých 24 hod. zmien (t. j. 216 hodín), dňa 24.01.2023\nsa zúčastnil školenia (SKO)) v rozsahu 3,5 hod. a čerpal dva dni dovolenky (DOV). Z uvedeného vyplýva,\nže spolu odpracoval 219,5 hodín a pre výpočet priemerného týždenného času služby je potrebné počítať\n29 dní (31-2).\n24.7 V mesiaci február 2023 žalobca odpracoval 7 celých 24 hod. zmien (t. j. 168 hodín), dňa 14.02.2023\nodpracoval 5 hod., dňa 23.02.2023 sa zúčastnil školenia (SKO) v rozsahu 4 hod. a čerpal dva dni\ndovolenky (DOV). Z uvedeného vyplýva, že spolu odpracoval 177 hodín a pre výpočet priemerného\ntýždenného času služby je potrebné počítať 26 dní (28-2).\n25. A v referenčnom období od 09/2023 do 02/2024, kedy priemerný týždenný pracovný čas žalobcu\nbol po zaokrúhlení 49,47 hodín pri počte odpracovaných dní 164 (23,428 týždňov) a odpracovaných\nhodín 1159,08 (09/2023 - 29 dní/228,5 hodín, 10/2023 - 20 dní/144 hodín, 11/2023 - 28 dní/168 hodín,\n12/2023 - 28 dní/ 168 hodín, 01/2024 - 31 dní/238 hodín, 02/2024 - 28 dní /212,58 hodín), vypočítaný\nako podiel počtu odpracovaných hodín a počtu týždňov (1159,08 hodín : 23,428 týždňov).\n25.1 Súd pritom v tomto referenčnom období vychádzal z toho, že v mesiaci september 2023 žalobca\nodpracoval 9 celých 24 hod. zmien (t. j. 216 hodín), dňa 12.09.2023 sa zúčastnil školenia (SKO)) v\nrozsahu 6,5 hod., dňa 18.09.2023 odpracoval 6 hodín a čerpal jeden deň dovolenky (DOV). Z uvedeného\nvyplýva, že spolu odpracoval 228,5 hodín a pre výpočet priemerného týždenného času služby je\npotrebné počítať 29 dní (30- 1).\n25.2 V mesiaci október 2023 žalobca odpracoval 6 celých 24 hod. zmien (t. j. 144 hodín) a čerpal 11\ndní dovolenky (DOV). Z uvedeného vyplýva, že spolu odpracoval 144 hodín a pre výpočet priemerného\ntýždenného času služby je potrebné počítať 20 dní (31-11).\n25.3 V mesiaci november 2023 žalobca odpracoval 7 celých 24 hod. zmien (t. j. 168 hodín), čerpal\njeden deň služobného voľna podľa kolektívnej zmluvy (SVP) a čerpal jeden deň dovolenky (DOV). Z\nuvedeného vyplýva, že spolu odpracoval 168 hodín a pre výpočet priemerného týždenného času služby\nje potrebné počítať 28 dní (30-2).\n25.4 V mesiaci december 2023 žalobca odpracoval 7 celých 24 hod. zmien (t. j. 168 hodín), čerpal\ndva dni dovolenky (DOV) a bol jeden deň na vyšetrení u lekára z dôvodu nemoci (LEK). Z uvedeného\nvyplýva, že spolu odpracoval 168 hodín a pre výpočet priemerného týždenného času služby je potrebné\npočítať 28 dní (31-3).\n25.5 V mesiaci január 2024 žalobca odpracoval 5 celých 24 hod. zmien (t. j. 120 hodín), dňa 10.01.2024\nodpracoval 13 hodín, zúčastnil sa rekondičného pobytu (REK) v zariadení MV SR v počte 14 dní, ktoré\nsa mu započítavąiú v rozsahu 105 hodín (t. j. 14 x 7,5 hodín). Z uvedeného vyplýva, že spolu odpracoval\n238 hodín a pre výpočet priemerného týždenného času služby je potrebné počítať 31 dní (31-0).\n25.6 V mesiaci február 2024 žalobca odpracoval 8 celých 24 hod. zmien (t. j. 192 hodín), dňa 02.02.2024\nodpracoval 15 hod., dňa 06.02.2024 odpracoval 5,58 hod., čerpal 1 deň dovolenky (DOV). Z uvedeného\nvyplýva, že spolu odpracoval 212,58 hodín a pre výpočet priemerného týždenného času služby je\npotrebné počítať 28 dní (29-1).\n26. Uvedená skutočnosť (prekročenie maximálneho týždenného priemerného pracovného času)\nznamená porušenie čl. 6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES, teda žalobca musel v danom období\nodpracovať viac, ako bol v zmysle Smernice povinný a to na úkor seba a svojho rodinného života v\npríčinnej súvislosti s čím došlo k ujme v jeho osobnostnej sfére. Z hľadiska povahy tejto ujmy nie\nje relevantné o aké aktivity bol žalobca porušením únijného práva ukrátený, lebo s prihliadnutím na\nnepredvídateľnosť a rozmanitosť života sa tieto aktivity nedajú konkretizovať. Dôležitým aspektom pre\n\nposúdenie ujmy je objektívne kritérium, že žalobcovi bolo v dôsledku porušenia práva únie zasiahnuté\ndo práva na ochranu zdravia, do práva na súkromie a rodinný život (rozhodnutie Krajského súdu Banská\nBystrica sp. zn. 14Co/18/2025 zo dňa 27.05.2025, bod 26).\n27. Nebolo sporným, že služobná pohotovosť sa žalobcovi do služobného (pracovného) času\nnezapočítavala. Členské štáty nemôžu jednostranne určiť rozsah pôsobnosti článku 6 písm. b) Smernice\ntak, že nárok pracovníkov na to, aby priemerný týždenný pracovný čas nepresahoval túto maximálnu\nhranicu, budú viazať na nejakú podmienku, alebo ho určitým spôsobom obmedzia. Súdny dvor\nopakovane konštatoval, že pojem pracovný čas treba definovať podľa objektívnych vlastností s odkazom\nna systém a účel Smernice, ktorým je zlepšenie životných a pracovných podmienok pracovníkov. Na\nzáklade uvedeného mal súd za to, že u žalobcu cieľ Smernice nebol dodržaný a v danom smere\nžalovaný ako členský štát a adresát Smernice je zodpovedný za prijatie všetkých opatrení legislatívnej aj\nfaktickej povahy s cieľom dosiahnutia účelu Smernice. Štát je zodpovedný nielen za neimplementáciu,\nale aj za nesprávnu aplikáciu Smernice 2003/88/ES, pokiaľ k nesprávnej aplikácii Smernice došlo v\ndôsledku jej nesprávneho prebratia do právneho poriadku. Na základe opísaného skutkového stavu\npodľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora zásada zodpovednosti štátu za škody spôsobené jednotlivcom\nporušením práva Únie, ktoré sú mu pripísateľné, je súčasťou systému zmlúv, na ktorých je Únia založená\n(rozsudky C-6/90 a C-9/90 Francovich a i., C-46/93 a C48/93 Brasserie du p?cheur a Factortame) a je\nobjektívnej povahy. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva formulovanie zásad, ktoré je potrebné\nrešpektovať pred súdnymi orgánmi členských štátov v konaniach o náhradu škody vzniknutej v dôsledku\nporušenia únijného práva. Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-429/09, Fuß, body 50, 58 a 59 stanovil\ntri podmienky, za splnenia ktorých má poškodený hasič Fuß právo na náhradu škody a to 1. cieľom\nprávnej normy Únie je priznať jednotlivcom práva a porušenie práva Únie je dostatočne závažné, 2.\nexistencia škody a 3. priama príčinná súvislosť medzi porušením práva Únie (čl. 6 písm. b/ Smernice\n2003/88/ES) a škodou spôsobenou poškodeným jednotlivcom v dôsledku straty času odpočinku, na\nktorý by mali nárok, ak by bol maximálny týždenný pracovný čas upravený čl. 6 písm. b/ Smernice\n2003/88/ES, dodržaný. Posúdenie splnenia týchto podmienok je na vnútroštátnom súde.\n28. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v súdenej veci sú splnené podmienky, za splnenia\nktorých majú jednotlivci právo na náhradu, t.j. že cieľom porušenej právnej normy Únie je priznať\njednotlivcom práva, porušenie je dostatočne závažné a medzi týmto porušením a škodou spôsobenou\npoškodeným jednotlivcom existuje priama príčinná súvislosť. Čl. 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES\npredstavuje právnu normu Únie, ktorá jednotlivcom priznáva právo na priemerný týždenný pracovný\nčas vrátane nadčasov v rozsahu 48 hodín, toto ustanovenie Smernice má priamy účinok, keďže\npriznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Vzhľadom na\nto, že pracovná (služobná) zmena sa skladá z výkonu služby a určenej služobnej pohotovosti, ktorá\nsa do služobného času hasiča nezapočítava a nezapočítava sa do neho ani nariadená služobná\npohotovosť mimo rozvrhnutia služobného času v prípade, ak je nevyhnutné zabezpečiť personálnu\nobsadenosť v mieste výkonu služby z rôznych dôvodov, ako napr. absencia niektorého z kolegov a\npotreba jeho zastupovania z dôvodu náhlych nepredvídateľných okolností ako napr. rozsiahly požiar,\nživelná pohroma, pričom výkon týchto služobných pohotovostí nie je rozlíšený ani na výplatnej páske\nza príslušný kalendárny mesiac, kde je uvedený len súhrnný počet odpracovaných hodín služobnej\npohotovosti, mal súd za to, že prvá podmienka týkajúca sa existencie práva na náhradu škody\n(nemajetkovej ujmy) je vo veci samej splnená. Porušenie práva Únie je dostatočne závažné, pokiaľ\nje v zjavnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora v danej oblasti. Z judikatúry Súdneho dvora jasne\nvyplýva, že pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe, počas ktorých je\ndotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu \"pracovný čas\" v zmysle Smernice\n2003/88. Otázka súvisiaca s pojmom \"pracovný čas\" v zmysle Smernice 2003/88 neponecháva priestor\nna akékoľvek rozumné pochybnosti, keďže žalobca v spornom období odpracoval nad limit stanovený\nv zmysle čl. 6 písm. b) Smernice 2003/88/ ES, ide teda o zjavné porušenie judikatúry Súdneho dvora a\nmusí sa preto považovať za dostatočne závažné porušenie práva Únie a preto je vo veci samej splnená\naj druhá podmienka, ktorá je nevyhnutná na uznanie existencie nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide\no tretiu podmienku, súd uzavrel, že existuje priama príčinná súvislosť medzi uvedeným porušením čl.\n6 písm. b) Smernice 2003/88 a škodou (ujmou), ktorá vznikla žalobcovi v jeho osobnostnej sfére tým,\nže v posudzovanom období pracoval viac ako bol v zmysle Smernice povinný a to na úkor seba a\nsvojho rodinného života, teda bolo preukázané, že všetky tri podmienky boli splnené kumulatívne. V\nkonaní žalobca preukázal, že jeho pracovný čas bol rozvrhnutý tak, že v rámci výkonu služby vrátane\nvýkonu služobnej pohotovosti na pracovisku bezprostredne nadväzujúcej na výkon štátnej služby jeho\npriemerný týždenný pracovný čas presahoval úniovým právom stanovený maximálny limit 48 hodín\ntýždenne, ktorá skutočnosť mala v priamej príčinnej súvislosti za následok odňatie úniovým právom\n\npriznaného práva žalobcu na odpočinok, čo predstavuje zásah do osobnostného práva žalobcu na\nochranu zdravia, na súkromie a rodinný život. Právnu argumentáciu žalovaného v tomto smere ohľadne\npreukazovania príčinnej súvislosti medzi poistnou udalosťou a nemajetkovou ujmou súd považoval za\nnenáležitú, keďže sa týka úplne odlišných (neporovnateľných) skutkových okolnosti.\n29. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody\n(nemajetkovej ujmy) je čo do základu dôvodný.\n30. Žalobca si v tomto spore uplatňuje náhradu škody spôsobenej mu porušením úniového práva.\nÚniové právo neobsahuje ustanovenia o konkrétnom spôsobe výpočtu škody, ale len úpravu, v\nzmysle ktorej nemôžu byť podmienky náhrady škody (ktorá má základ priamo v práve Únie)\nstanovené vo vnútroštátnych právnych úpravách menej výhodne, ako podmienky týkajúce sa obdobných\nvnútroštátnych prostriedkov nápravy (zásada ekvivalencie) a nemôžu byť upravené tak, aby viedli\nk praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu získania náhrady (zásada efektivity). Žalobca\nuviedol, že ujma ktorá bola žalobcovi spôsobená, je ujma nemajetkovej povahy (strata času odpočinku)\na najbližšie je v slovenskom právom poriadku upravená v ust. § 11 a 13 Občianskeho zákonníka. Tento\nprávny názor žalobcu súd akceptoval.\n31. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v prípade neexistencie právnej úpravy Únie, patrí\nvnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby určil príslušné súdy a upravil\nprocesné podmienky súdnych konaní určených k zaisteniu ochrany práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú\nz práva Únie. Členský štát je povinný poskytnúť náhradu za dôsledky spôsobenej škody v súlade s\nvnútroštátnymi právnymi predpismi upravujúcimi zodpovednosť za škodu, pričom podmienky náhrady\nškody stanovené vnútroštátnymi predpismi musia byť v súlade s princípmi ekvivalencie (rovnocennosti)\na efektivity.\n32. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca pri vzniku služobného pomeru akceptoval všetky podmienky,\nktoré sa vzťahujú na výkon štátnej služby príslušníka hasičského a záchranného zboru, s plánovaným\nrozvrhom služobného času bol vždy oboznámený, pričom nikdy nenamietal podmienky výkonu služby\nani to ako sú jeho služby plánované, prípadne, že niečo konkrétne považuje za ujmu na svojich právach,\nsúd poukazuje na ustálenú judikatúru súdneho dvora EÚ, ktorá takúto požiadavku nepredpokladá,\na ani z predpisov úniového práva nevyvodzuje. Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-429/09, Fuß\nprihliadajúc na to, že čl. 6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES je pravidlom sociálneho práva s osobitným\nvýznamom, od ktorého sa nemôže odchýliť žiadny zamestnávateľ vo vzťahu k pracovníkovi ako je Fuß\n(hasič), zohľadňujúc tiež, že pracovník je slabšou stranou v rámci pracovnoprávneho vzťahu, preto\nje nutné zabrániť tomu, aby mal zamestnávateľ možnosť ho v jeho právach obmedzovať, dospel k\nzáveru, že nemožno považovať za primerané žiadať od takého pracovníka, aby na účely uplatnenia\nnároku na získanie náhrady škody najprv podával žiadosť zamestnávateľovi, ktorá požiadavka by bola\nv rozpore so zásadou efektivity (body 76 až 87 rozsudku SD EÚ vo veci C- 429/09 Fuß). Z uvedených\ndôvodov nemožno preto v (ne) konaní žalobcu nachádzať žiadny podiel zodpovednosti na vzniku ujmy\nspôsobenej mu žalovaným pri implementácii noriem práva Únie. Nachádzanie akejkoľvek možnosti\nzavinenia na strane zamestnanca, ktorý pred uplatnením nároku na súde nepožiadal zamestnávateľa\no \"dodržiavanie noriem úniového práva\", by bolo len prenášaním zodpovednosti členských štátov\nza dodržiavanie práva Únie na jednotlivcov a umožňovalo by v prípade nesplnenia tejto podmienky\nvyňať ich nároky z uplatňovania v konaní pred súdom, čo odporuje zásadám úniového práva (bod 83\nrozsudku SD EÚ vo veci C- 429/09 Fuß). Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je zákonnou úpravou\nvymedzený reštriktívne, teda tak, aby ho bolo možné priznať len za vopred definované následky. Aj\nv zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka náhradu nemajetkovej ujmy možno priznať z dôvodov\ndemonštratívne uvedených, ktoré však nepredstavujú ohraničený výpočet prípadov, u ktorých nárok na\nnáhradu nemajetkovej ujmy vzniká. Teda nevyžaduje sa iba splnenie podmienky zníženia dôstojnosti\nfyzickej osoby, či jej vážnosti v spoločnosti, ale môže ísť aj o iné vážne následky na osobnostných\nprávach dotknutého jedinca.\n33. Žalobca svoj nárok na náhradu škody spájal s odňatím práva na odpočinok, so zásahom do\nvoľného času trávneho s rodinou, preto súd posudzoval tento nárok ako nemajetkovú ujmu, čo\nzohľadňuje aj Smernica 2003/88/ES, z ktorej textu vyplýva, že v záujme zamedzenia výskytu pracovných\núrazov a chorôb z povolania bolo jej cieľom zaviesť alebo zlepšiť preventívne opatrenia na zaistenie\nbezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov a zaistiť vyšší stupeň ich ochrany, ktorý cieľ sa nemal\npodriaďovať ekonomickým úvahám. Všetci pracovníci by mali mať primeranú dobu odpočinku, pričom\npojem odpočinok sa musí vyjadriť v jednotkách času, t. j. dňoch, hodinách, resp. ich častiach, aby sa\nzabezpečilo, že v dôsledku vyčerpania alebo iného nepravidelného rozvrhnutia práce nespôsobia úraz\nani sebe, ani spolupracovníkom alebo iným osobám, a že si ani krátkodobo ani dlhodobo nepoškodia\nzdravie.\n\n34. Škodou je vo všeobecnosti akákoľvek ujma v majetkovej sfére poškodeného resp. nemajetkovou\nujmou je vo všeobecnosti ujma v nemajetkovej sfére poškodeného vyjadriteľná v peniazoch a\nnapraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, v prípade nemajetkovej ujmy za predpokladu, že ju\nnemožno uspokojiť inak. Súd aplikoval ustanovenia slovenského právneho poriadku o nároku na\nnáhradu nemajetkovej ujmy priznávanej fyzickým osobám v prípade zásahu do ich osobnostných práv\nv zmysle § 13 v spojení s § 11 Občianskeho zákonníka a pri určení výšky náhrady prihliadal na\nkritéria stanovené zákonom, judikatúru vyšších súdnych autorít ako aj na rozhodovaciu prax súdov v\nobdobných veciach ako aj na vlastnú rozhodovaciu prax v obdobných veciach (sp. zn. 14C/65/2023,\n13C/58/2022 a 13C/17/2023). So zreteľom na povahu osobnostného práva, ktoré bolo v danom prípade\nporušené ako právo na ochranu zdravia, právo na odpočinok a právo na súkromie a rodinný život\na jeho okolnosti nemožno v danom prípade podmieňovať možnosť uplatnenia peňažnej satisfakcie\npožadovaním následku, ktorým by bolo zníženie dôstojnosti, resp. vážnosti žalobcu v spoločnosti v\nzmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Peňažná satisfakcia zásadne prichádza do úvahy tam, kde\nby sa satisfakcia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nejavila ako postačujúca. Vychádzajúc\nz povahy porušeného práva a okolností, za ktorých k porušeniu došlo (žalovaný ako členský štát\nEÚ neprijal opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie požiadavky, aby u žalobcu nebola prekročená\nmaximálna hranica priemerného týždenného pracovného času podľa čl. 6 písm. b) Smernice 2003/88/\nES) je dôvodný záver, že žaloba na upustenie od neoprávneného zásahu, ani žaloba na odstránenie\ntrvajúcich následkov nie je namieste a to vzhľadom na subjekt zodpovednosti za neoprávnený zásah,\nktorým je štát. Rovnako neprichádza do úvahy ani morálna satisfakcia, ktorou sa podľa súdnej praxe\nrozumie predovšetkým ospravedlnenie, odvolanie výrokov a podobne. Uvedené prostriedky nápravy\nstrácajú svoju účinnosť a funkčnosť s poukazom na okolnosti súdeného prípadu a v takomto prípade\nsúdna prax nevylučuje možnosť bez ďalšieho uplatniť finančné zadosťučinenie. Aj z formulácie § 13 ods.\n2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zníženie dôstojnosti a vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti je\nlen príkladom, kedy fyzickej osobe môže vzniknúť právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n35. Uplatnený nárok na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) vychádza z právnych predpisov a\njudikatúry EÚ a tento termín je nutné vykladať autonómne v zmysle európskeho práva. V príčinnej\nsúvislosti s porušením práva EÚ zo strany žalovaného došlo u žalobcu k vzniku nemajetkovej\nujmy v dôsledku zásahu do jeho práva na ochranu zdravia a práva na odpočinok, pretože účelom\nstanovenia maximálneho týždenného pracovného času bolo podľa odôvodnenia smernice 2003/88/\nES zabezpečenie potreby odpočinku, aby žalobca v dôsledku vyčerpania alebo iného nepravidelného\nrozvrhnutia práce nespôsobil úraz sebe, spolupracovníkom, či iným osobám, a aby si krátkodobo alebo\ndlhodobo nepoškodil zdravie. Žalobca musel reálne odpracovať viac, ako bol povinný v zmysle Smernice\n2003/88/ES, a tým na úkor svojich blízkych musel tráviť čas v práci a prichádzal o čas, ktorý by\nmohol venovať rodine, priateľom, záľubám, resp. iným aktivitám, ktoré nesúvisia s jeho pracovným\nzaradením. Žalobca vo výpovedi uviedol, že v jeho prípade dochádzalo k prekročovaniu maximálneho\npriemerného týždenného pracovného času, čo malo u neho za následok, že sa nemohol venovať svojej\npriateľke, synovi, rodičom, svojím záľubám a regenerácii. K výkonu služby uviedol, že povolanie hasiča\nje stresové povolanie, keď im zazvoní telefón do minúty musí byt výjazd, čiže sú vždy pripravení a v\nstrese. Na položené otázky odpovedal, že chodieval na výlety s rodinou, že pomáhal svojmu otcovi s\nnávštevami u lekárov, že absolvoval pravidelné zdravotné prehliadky, pričom mal klasifikáciu \"A\" ako\nvýjazdový hasič. Tiež uviedol, že počas žalovaného obdobia bol členom komisie životného prostredia,\nvýstavby a územného plánovania pri Obci Kokava nad Rimavicou, kde aj býva. Túto prácu vykonával\nvo svojom voľnom čase a bral ju ako službu pre obec, za ktorú dostával symbolickú mzdu. Za rok\n2022, ktoré obdobie spadá do žalovaného obdobia dostal mzdu 50,- eur. Z vykonaného dokazovania\nmal súd za preukázané, že v dôsledku pracovného zaťaženia žalobcu mu neostávalo dostatok času,\nktorý by mohol venovať rozvoju svojich osobných, rodinných a priateľských vzťahov ako ani fyzickej\na psychickej relaxácii a svojim záľubám ako je turistika a cestovanie. Fakt, že žalobca bol členom\nkomisie životného prostredia, výstavby a územného plánovania pri Obci Kokava nad Rimavicou žiadnym\nspôsobom neneguje to, že u neho došlo k zásahu do osobnostných práv, keďže pracoval nad maximálny\nlimit priemerného týždenného času, čo bolo preukázané reálnym výpočtom. Žalobca sa v dôsledku\ntoho nemohol dostatočne venovať svojím rodičom, ktorí z titulu veku (otec 76 rokov a matka 75\nrokov) a ich zdravotných problémov si vyžadovali z jeho strany poskytovanie pomoci vo väčšom\nrozsahu, ako mu to jeho časové možnosti dovoľovali. Žalobca súčasne netvrdil, že by tento zásah do\njeho osobnostnej sféry mal aj nejaký konkrétny negatívny dopad na jeho fyzické či psychické zdravie,\nresp. že došlo k narušeniu jeho rodinných vzťahov. Žalobca síce uviedol, že nerovnomerné rozvrhnutie\njeho pracovného času nepriaznivo vplývalo na jeho vzťah s priateľkou, čo neskôr viedlo až k rozpadu\nich vzťahu, súd však nemal za preukázané, že tento rozpad vzťahu bol v priamej príčinnej súvislosti\n\ns prácou žalobcu nad rámec 48 hodinového týždenného pracovného času. Pokiaľ žalobca v tomto\nsmere navrhoval doplnenie dokazovania výsluchom svedkov a to jeho priateľky M. N. a jeho rodičov\nP. a H. B. súd s poukazom na to, že cieľom Smernice je chrániť bezpečnosť a zdravie zamestnanca\nurčením maximálnej doby týždenného pracovného času, denného odpočinku, týždenného odpočinku,\nročnej dovolenky a prestávok v práci ako aj s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ (rozsudok\nC-429/09 vo veci G. Fuß), z ktorého vyplýva, že samotná strata času na odpočinok v dôsledku porušenia\nčl. 6 písm. b/Smernice je sama o sebe už dostatočným dôvodom na domáhanie sa a priznanie nároku\nna náhradu škody porušením čl. 6 písm. b/ Smernice bez potreby preukazovania ďalších negatívnych\ndopadov na osobnostné práva jednotlivca, dospel k záveru, že nebolo ďalej potrebné zisťovať aký\ndopad má prekročenie maximálneho týždenného pracovného času na príslušníkov rodiny žalobcu,\npostačuje, že bolo preukázané, že právo žalobcu na odpočinok po ťažkej a zodpovednej práci nebolo\nzachované (rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/134/2024 zo dňa 25.06.2025,\nbod 19). Súd potom navrhnuté doplnenie dokazovania považoval za nadbytočné, keďže vzhľadom na\nustálený skutkový stav veci vykonanie navrhnutého dokazovania by nebolo spôsobilé nijako ovplyvniť\nrozhodnutie súdu v merite veci.\n36. Pokiaľ žalovaný k činnosti počas služobnej pohotovosti uvádzal, že keď nie je nariadený služobný\nzákrok, žalobca môže odpočívať alebo sa venovať inej činnosti. Súd uvádza, že pri služobnej pohotovosti\nvykonávanej na hasičskej stanici, hasiči musia byť fyzicky prítomní v mieste vykonávania štátnej\nslužby a bez ohľadu na to, že nemusia byť \"aktívni\" počas celej dĺžky trvania služobnej pohotovosti\na že majú vytvorené podmienky na oddych, resp. spánok, musia byť plne k dispozícii a pripravení\nokamžite plniť svoje povinnosti. Žalobca teda netrávi čas pohotovosti (mimo výjazdu) len oddychom.\nPočas neaktívnej časti služobnej pohotovosti je rušený vysielačkami, ktoré sú zapnuté, pričom musí\nbyť ihneď pripravený na výjazd. Počas pohotovosti sa nenachádza s rodinou a teda je oddelený\nod svojho vlastného sociálneho, súkromného prostredia, rodinných a spoločenských väzieb a jeho\nmožnosť organizovať si svoj súkromný čas a program, venovať sa svojim vlastným potrebám je z\ntýchto dôvodov fakticky vylúčená. Zvýšené nároky sú na neho kladené aj počas doby odpočinku, keď\nmusí byť dostupný na telefóne pre prípad nevyhnutnej potreby jeho výkonu služby, čo obmedzuje\nslobodu jeho pohybu a organizovania si vlastného programu. Súd sa preto nestotožnil s námietkami\nžalovaného že žalobcovi vykonávaním pohotovosti ujma nevzniká, pretože pokiaľ nie je nariadený\nslužobný zásah, môže žalobca odpočívať alebo sa venovať inej činnosti a že pri nariadenej služobnej\npohotovosti je v mieste vykonávania štátnej služby určený, resp. vymedzený priestor na odpočinok\n(spánok) zamestnanca a teda, sa od neho nevyžaduje aktívna činnosť teda, že žalobca nemusí byť\nbdelý a aktívny počas celej dĺžky trvania služobnej pohotovosti.\n37. Žalovaný poukazoval aj na to, že žalobca pri vzniku služobného pomeru akceptoval všetky\npodmienky, ktoré sa vzťahujú na výkon štátnej služby príslušníka HaZZ s rozvrhom služobného času\nbol oboznámený a nikdy tieto podmienky nenamietal a ani neupozornil svojho zamestnávateľa na\nporušovanie jeho práv, pričom takáto požiadavka je v priamom rozpore okrem iného s rozsudkom\nSúdneho dvora C-429/09, podľa ktorého právo EÚ bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá\nby podriaďovala právo pracovníka na náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia čl. 6 písm.\nb) Smernice 2003/88/ES zo strany dotknutého členského štátu podmienke, aby o dodržovanie tohto\nustanovenia najprv požiadal svojho zamestnávateľa, čo by bolo jednoznačne v rozpore so zásadou\nefektivity práva EÚ, keďže výkon práv priznaných jednotlivcom priamo uplatniteľnými ustanoveniami\npráva EÚ by bol znemožnený alebo nadmerne sťažený, ak by sa od žalobcov ako slabšej strany v\npracovnoprávnych vzťahoch vyžadovalo najprv uplatniť svoje práva voči zamestnávateľovi.\n38. Žalobca v dôsledku takého rozvrhnutia pracovného času, ktorý bol v rozpore s právom Únie (čl.\n6 písm. b/ Smernice 2003/88/ES), bol ukrátený o voľný čas, ktorý by inak mohol venovať rozvíjaniu\nosobných, rodinných, priateľských vzťahov ako aj fyzickej a psychickej relaxácii. Nerešpektovaním\nčl. 6 písm. b) Smernice 2003/88/ES pri rozvrhovaní pracovného času žalobcu tak došlo k zásahu\ndo práv žalobcu na vedenie súkromného, rodinného života i do práva na ochranu jeho zdravia, ktoré\npráva sú chránené Ústavou SR, za ktorý zásah mu potom patrí nárok na primerané odškodnenie.\nZ výsluchu žalobcu vyplynulo, že vníma zásahy najmä v rodinnom živote, vo vzťahu s priateľkou,\nsynom a rodičmi, kde nemal časový priestor sa im dostatočne venovať. Rovnako z výsluchu vyplynulo\naj obmedzenie možnosti venovať sa svojím záľubám. Je preto daný zrejmý zásah do rodinného,\nosobného a spoločenského života žalobcu. Skutočnosť, že žalobca bol na zdravotnej prehliadke\nhodnotený klasifikačným stupňom \"A\" ako výjazdový hasič ešte neznamená, že výkon takejto fyzicky a\nmentálne náročnej a zodpovednej práce sa nijako neodrazí na zdraví človeka. Je všeobecne známou\nskutočnosťou, že permanentný stres má negatívny dopad na zdravie každého človeka a žalobca v\ntomto smere nie je žiadna výnimka, pričom ide o taký faktor, že jeho dopad sa nemusí prejaviť úplne\n\nzjavným spôsobom. Vzhľadom na formu zásahu, ktorá sa považuje v zmysle judikatúry Súdneho dvora\nza závažný zásah do práv, keď ide o nevratný stav straty hodín voľného času a času potrebného\nna regeneráciu pracovných síl, len samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným\nzadosťučinením a práve peňažná náhrada predstavuje spôsobilé odškodnenie takto vzniknutej ujmy.\nPeňažná náhrada by mala byť taká vysoká, aby mohla splniť úlohu odškodňovaciu, nielen symbolickú,\nna druhej strane však nemôže byť táto náhrada ani neprimerane vysoká. Neexistuje žiadny paušálny\nvzorec výpočtu, resp. vyčíslenia nemajetkovej ujmy, keďže nie je objektívne kvantifikovateľná, preto sa\nspôsob ustálenia výšky nemajetkovej ujmy odvíja od konkrétnych okolnosti posudzovaného prípadu. V\ndanom prípade ide o posudzovanie zásahu do osobnostných práv žalobcu spôsobeného porušením\nmaximálneho limitu priemerného týždenného pracovného času, keď do služobného času žalobcu nebola\nzapočítaná neaktívna časť služobnej pohotovosti, hoci počas nej je príslušník v službe a k dispozícii\nslužobnému úradu.\n39. Žalobcom žiadanú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 944,63 eur súd považoval za primeranú\nlen čo do výšky 2 000,- eur a to pri zohľadnení dĺžky doby porušenia práva žalobcu na 48-hodinový\npracovný týždeň (v dvoch šesťmesačných referenčných obdobiach, pričom pre ustálenie primeranej\nvýšky nie je rozhodujúci konkrétny presah hodín nad limit 48 hodín priemerného týždenného pracovného\nčasu, viď rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/18/2025 zo dňa 27.05.2025, bod 27)\na charakteru následkov porušenia jeho práva a to skrátenie žalobcovho času na odpočinok, ktorý nebyť\ntohto porušenia, mohol využiť na svoju fyzickú alebo psychickú regeneráciu, resp. tráviť ho s rodinou\na priateľkou, ako to bolo súdom zistené aj v doteraz posudzovaných obdobných prípadoch, teda súd\nzostal konzistentný vo svojich úvahách ohľadne primeranosti výšky požadovanej nemajetkovej ujmy,\nkeďže v súdenom prípade nezistil žiadne zásadné odlišnosti v zistenom skutkovom stave veci oproti\nuž doteraz právoplatne rozhodnutým prípadom hasičov, ktorí si uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej\nujmy za rovnakých skutkových okolností. Tu súd poukazuje na viaceré aktuálne rozhodnutia, ktorými\nkrajský súd potvrdil prvostupňové rozhodnutia o priznaní nemajetkovej ujmy hasičom vo výške 2 200,eur (rozhodnutia Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoPr/2/2025 zo dňa 09.07.2025, sp. zn. 25CoPr/1/2025\nzo dňa 08.07.2025). Teda pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy súd zohľadnil jednak rozhodovaciu\nprax súdov v SR ako aj vlastnú rozhodovaciu činnosť v súlade s princípom rovnakého rozhodovania v\nporovnateľných veciach tak, aby existoval vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou\npriznanej náhrady, pričom mal na pamäti aj to, že právna istota môže v sebe zahŕňať aj zmenu\nrozhodovacej praxe, ak je dôvodná. Súčasne súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že žalobca netvrdil, že\ntento zásah sa do času rozhodnutia súdu prejavil aj vo forme konkrétnych negatívnych následkov v\njeho rodinnom, spoločenskom živote alebo na jeho zdravotnom stave, prípadne v iných oblastiach jeho\nživota. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou zástupcu žalobcu, že počas pracovnej pohotovosti\nžalobcu na pracovisku tento nemôže voľne disponovať so svojim časom, venovať sa sebe, rodine,\noddychovať, regenerovať svoje sily, t.j. nemôže využívať tento čas pre seba a tým reálne napĺňať\núniovým právom priznané právo na odpočinok, zotavenie a nutnú regeneráciu, teda právo na odpočinok\nbolo u žalobcu porušované, napriek tomu, že plní v spoločnosti veľmi zodpovedné úlohy, ktoré neraz\nvyžadujú aj nasadenie vlastného života. Preto súd po zohľadnení všetkých okolností súdeného prípadu\npriznanú výšku nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na to, že výška peňažnej náhrady je predmetom\nvoľnej úvahy súdu, keďže zákon nestanovuje ani rámcové čiastky pre odškodnenie nemajetkovej ujmy,\npričom súd musí prihliadnuť okrem závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu\npráva došlo, aj k požiadavke nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie\nsa, považoval za primeranú a spôsobilú zabezpečiť účinné zmiernenie vzniknutej nemajetkovej ujmy a\nv prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ žalovaný v súvislosti s uplatnenou výškou\nnemajetkovej ujmy argumentoval tým, že je zjavne neprimeraná vo vzťahu s porovnaním výšky náhrad,\nktoré sú priznávané pozostalým po obetiach trestných činov súd uvádza, že túto argumentáciu\npovažoval za nedôvodnú a nebral ju do úvahy vzhľadom na špecifickosť zásahu do osobnostných\npráv žalobcu v dôsledku porušenia práva Únie, ktorú skutočnosť nie je dobre možné porovnať s\ninými prípadmi zásahov, ktoré namietal žalovaný (usmrtenie člena rodiny), keďže ide o zásahy do\nosobnostných práv jednotlivca na základe úplne odlišných a neporovnateľných skutkových okolností.\nVo väčšine prípadov takýchto obetí ide o neporovnateľne závažnejšie zásahy do práva na ochranu\nosobnosti. Preto potom súd túto argumentáciu vo vzťahu k predmetu sporu považoval za nenáležitú.\nA pokiaľ zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na to, že disponuje viacerými zamietavými\nrozhodnutiami v obdobných veciach a konkrétne na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn.\n14Co/62/2025 zo dňa 19.08.2025, ktorým krajský súd potvrdil zamietavé prvostupňové rozhodnutie súd\nuvádza, že zo žiadneho zákonného ustanovenia mu nevyplýva viazanosť týmto rozhodnutím, keďže\ntoto rozhodnutia nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.\n\n40. Súd na záver dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez tohto, aby zachádzal do všetkých detailov uvádzaných stranami sporu (uznesenie NS\nSR zo dňa 16.11.2011 sp. zn. 6Cdo/145/2011).\n41. O nároku na náhradu trov konania žalobcu súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods.\n1 C.s.p. t.j. vychádzajúc zo zásady pomeru úspechu vo veci. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť\naj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu. V takomto prípade nepôjde o procesne\nneúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž\nzaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. Keďže v danom\nprípade je úspech žalobcu závislý iba od úvahy súdu, súd považoval žalobcu vo veci za v plnom rozsahu,\nt.j. rozsahu 100 % úspešného, avšak iba z prisúdenej sumy, t.j. sumy 2 000,- eur. Preto potom súd\nrozhodol tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %\nz prisúdenej sumy.\n42. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti\ntohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného\nvyhotovenia na Okresnom súde Rimavská Sobota, písomne v troch vyhotoveniach.\nPodľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v\npodaní sa uvedie,\na) ktorému súdu je určené,\nb) kto ho robí,\nc) ktorej veci sa týka,\nd) čo sa ním sleduje a\ne) podpis. (ods. 1)\nAk ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky\ntohto konania.(ods. 2).\nPodľa § 365 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ods. 1).\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2)\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.(ods. 3).\nAk si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, má žalobca možnosť\ndomáhať sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.", "vazby": {"stav": {"sz": "14Co/7/2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "guid": "62c28584-954f-41ab-a369-66b6caf180cc:fc8fa667-e753-4184-8b8c-09c3cb02ed52", "datum": "2026-08-18", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:08ede090-0246-427c-8b7a-092f2c69ff3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.530.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 530/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 530/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.530.2018.1"}, {"guid": "c02261be-bfc3-490d-938e-a8308f397e09:af30848c-ec2e-46e8-aa63-491d01cbd9e3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6724203123.1", "spisova_znacka": "14Co/62/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/62/2025 z 23. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-09-23", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6724203123.1"}, {"guid": "7d71e463-5a19-4be8-a5fc-f7d176cf5c42:ad44e1e8-0c42-4b60-99c0-5f5800530a98", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7123211451.1", "spisova_znacka": "11CoPr/2/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11CoPr/2/2025 z 27. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-08-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7123211451.1"}, {"guid": "baa522db-21e5-4b90-aa1b-c98a9bc3568b:f04e8df9-a9a0-49cb-997d-6efcc0b7237f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8719200338.4", "spisova_znacka": "14Co/15/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/15/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8719200338.4"}, {"guid": "233be4af-dc92-4278-ace8-ae1e17946131:36a7c03a-5da7-47b3-8a32-2a839364678b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6724201683.1", "spisova_znacka": "17Co/134/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/134/2024 z 25. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6724201683.1"}, {"guid": "8bdcd4ef-68e8-4887-ac93-ec303a367592:165ed77d-83ff-453a-8ce7-6f1a9bee0c1a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8124204727.1", "spisova_znacka": "25CoPr/1/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 25CoPr/1/2025 z 19. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-06-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8124204727.1"}, {"guid": "ade351fa-4af5-4cdc-88ee-f2a00e60e3a8:ecda7443-bf7b-4048-a006-9d82709ec729", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6624201396.1", "spisova_znacka": "17Co/126/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/126/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6624201396.1"}, {"guid": "0f9093e0-2cae-4e41-975a-9370ec1b7ebe:dcc1e1c3-e38c-4e9e-83d0-75e3e78e2b09", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6724201709.1", "spisova_znacka": "14Co/18/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/18/2025 z 27. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6724201709.1"}, {"guid": "40821fc4-1cb4-49cc-af77-d0e4c888ce3d:a94a6bee-9adc-4db6-8c33-9025d064dfca", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6724201699.1", "spisova_znacka": "14Co/7/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/7/2025 z 12. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-05-12", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6724201699.1"}, {"guid": "da1d1689-1392-422c-99f9-83a968b45ea5:50bc81b1-39f7-40eb-a317-3358ffdf9c14", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6723203381.2", "spisova_znacka": "15Co/81/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/81/2024 z 2. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-04-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6723203381.2"}, {"guid": "5b53f45b-086f-417b-9e34-31998f2bea2b:67ca4812-1070-40f1-9b68-e8f9979c9932", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1725200078.1", "spisova_znacka": "8Co/15/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/15/2025 z 31. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1725200078.1"}, {"guid": "f343e47b-87bd-4d15-8ca6-d7bae8f708cc:a284442f-b9c0-426a-801f-f355607a54d0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8323201713.1", "spisova_znacka": "18Co/15/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/15/2024 z 18. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8323201713.1"}, {"guid": "5b86c47e-492a-426c-815f-e81e41a45ce0:b1f5a2c6-541e-48b9-adad-910b5d035745", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6623203005.1", "spisova_znacka": "17Co/52/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/52/2024 z 26. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-26", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6623203005.1"}, {"guid": "a06a38a5-fe3f-48e3-9a74-101596e66bdf:bd650cf1-aa0c-4143-a500-1ad6e09df17b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6623203389.1", "spisova_znacka": "14Co/27/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/27/2024 z 11. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6623203389.1"}, {"guid": "18812130-3927-4a05-8eba-3079a4bb762d:ea8403b2-3240-4f5b-98eb-1f62235e1abe", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/29/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/29/2024 z 13. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-03-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/18812130-3927-4a05-8eba-3079a4bb762d:ea8403b2-3240-4f5b-98eb-1f62235e1abe"}, {"guid": "c0bcf2f9-8c30-476b-b5d7-843c7b9c857f:ce753718-441e-4a94-a86c-7392799514ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cos/1/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 4Cos/1/2023 z 8. 3. 2024", "sud": "Okresný súd Trebišov", "datum_vydania": "2024-03-08", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c0bcf2f9-8c30-476b-b5d7-843c7b9c857f:ce753718-441e-4a94-a86c-7392799514ca"}], "citovane_v": []}