Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 12Csp/27/2025 z 17. 6. 2026
Citácia: rozsudok Okresného súdu Poprad z 17. júna 2026, sp. zn. 12Csp/27/2025, ECLI:SK:OSPP:2026:8725202962.5
Okresný súd Poprad | 12Csp/27/2025 | ECLI:SK:OSPP:2026:8725202962.5 | 2026-06-17 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná podmienka vo výroku
Citované ustanovenia: § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., § 4 zákona č. 258/2001 Z. z., § 52 OZ, § 53 OZ, § 25 zákona č. 129/2010 Z. z., § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., § 298 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 262 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/962c0e67-eb24-46c3-8fd7-b6476eed6343
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2026:8725202962.5

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Poprad
12Csp/27/2025
8725202962
17. 06. 2026
JUDr. František Zelený
ECLI:SK:OSPP:2026:8725202962.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, C., práv. zast. JUDr. Mgr. Radim Komka, LL.M., advokát, Hlavná
27, Prešov, IČO: 41343859, proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB,
a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, práv. zast. Remedium Legal, advokátska kancelária,
Prievozská 2, Bratislava-mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, v konaní o určenie, že úver je
bezúročný a bezpoplatkový a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok s prísl., takto
rozhodol:
I. U r č u j e ,
že úver poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru reg.
č. 000628711100209, zo dňa 11.2.2009, je bezúročný a bez poplatkov.
II. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru reg. č.
000628711100209, zo dňa 11.2.2009, čl. I. Základné podmienky, v časti Poplatky platné ku dňu uzavretia
tejto zmluvy, v znení:
„Poplatok za poskytnutie úveru:
Poplatok za I. upomienku:
Poplatok za každú ďalšiu upomienku:
Poplatok za vedenie úverového účtu:
66,00 EUR
6,64 EUR 33,19 EUR
1,83 EUR

/mesačne.“
sú neprijateľné zmluvné podmienky.
III. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru reg. č.
000628711100209, zo dňa 11.2.2009, v čl. II., bod 2. v znení:
„Dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., pre
poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru reg. č.
000628711100209, zo dňa 11.2.2009, v čl. II., bod 4. v znení:
„ Banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté
prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v
zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení
sporov Stálym rozhodcovským súdom.“ Je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB,
a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, účinných od 1.1.2009 k Zmluve
o poskytnutí spotrebného úveru reg. č. 000628711100209, zo dňa 11.2.2009, v čl. VII. Doručovanie a
vyhlásenie klienta, bod 4. v znení:
„Podpisom žiadosti/úverovej zmluvy klient dáva v zmysle zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných
údajov v znení neskorších predpisov a zákona o bankách súhlas na poskytnutie svojich osobných
údajov a informácií, ktoré tvoria predmet bankového tajomstva alebo sú chránené bankovým tajomstvom
(ďalej len „údaje a informácie “), ovládajúcej osobe banky, spoločnosti Banca Intesa, Miláno, Taliansko,
dcérskym spoločnostiam banky a spoločnostiam patriacim do skupiny s úzkymi väzbami v zmysle
z. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov vrátane VÚB Asset Management,
správ. spol., D., E. F. G. H. H., D., Consumer Finance Holding, a.s., za účelom interného výkazníctva,
vyhodnotenia úverového rizika, ponuky produktov a služieb, vykonanie obchodov a archiváciu obchodnej
dokumentácie a vymáhania nesplnených záväzkov dlžníka, a to v rozsah údajov uvedených v žiadosti/
úverovej zmluvy na obdobie 10 rokov od podpisu žiadosti alebo 10 rokov od vyporiadania záväzkového
vzťahu medzi klientom a bankou, pričom klient je oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom
roku od zániku záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že zmluva nevznikne, a
to písomným oznámením doručeným na pobočku banky, kde je vedený príslušný úverový účet klienta
alebo kde klient podal žiadosť o úver.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VI. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB,
a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, účinných od 1.1.2009 k Zmluve
o poskytnutí spotrebného úveru reg. č. 000628711100209, zo dňa od 11.2.2009, v čl. IX. Záverečné
ustanovenia, bod 4. v časti, v znení:
„ Zmluvné vzťahy medzi dlžníkom a bankou, ktoré nie sú výslovne upravené v texte úverovej zmluvy,
prípade v týchto obchodných podmienkach, sa riadia Obchodným zákonníkom.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.
VII. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 11.8. 2025 domáhala, aby
v jednotlivých bodoch žaloby rozhodol tak, že :
I. určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru reg. č.
000628711100209, zo dňa 11.2.2009, je bezúročný a bez poplatkov.
Ia. V tejto časti konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.
II. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru reg.
č. 000628711100209, zo dňa 11.2.2009, čl. I. Základné podmienky, v časti Poplatky platné ku dňu
uzavretia tejto zmluvy, v znení:
„ Poplatok za poskytnutie úveru: 66,00 EUR.“
Poplatok za I. upomienku: 6,64 EUR
Poplatok za každú ďalšiu upomienku: 33,19 EUR
Poplatok za vedenie úverového účtu: 1,83 EUR/mesačne.“
sú neprijateľné zmluvné podmienky.
IIa. V tejto časti konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.
III. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru reg. č.
000628711100209, zo dňa 11.2.2009, v čl. II., bod 2. v znení:
„Dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., pre
poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IIIa. V tejto časti konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

IV. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru reg. č.
000628711100209, zo dňa 11.2.2009, v čl. II., bod 4. v znení:
„ Banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté
prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v
zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení
sporov Stálym rozhodcovským súdom.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IVa.V tejto časti konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.
V. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na
poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, účinných od
1.1.2009 k Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru reg. č. 000628711100209, zo dňa
11. 2.2009, v čl. VII. Doručovanie a vyhlásenie klienta, bod 4. v znení:
„Podpisom žiadosti/úverovej zmluvy klient dáva v zmysle zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných
údajov v znení neskorších predpisov a zákona o bankách súhlas na poskytnutie svojich osobných
údajov a informácií, ktoré tvoria predmet bankového tajomstva alebo sú chránené bankovým tajomstvom
(ďalej len „údaje a informácie “), ovládajúcej osobe banky, spoločnosti Banca Intesa, Miláno, Taliansko,
dcérskym spoločnostiam banky a spoločnostiam patriacim do skupiny s úzkymi väzbami v zmysle z.
č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov vrátane VÚB Asset Management,
správ. spol., D., E. F. G. H. H., D., Consumer Finance Holding, a.s., za účelom interného výkazníctva,
vyhodnotenia úverového rizika, ponuky produktov a služieb, vykonanie obchodov a archiváciu obchodnej
dokumentácie a vymáhania nesplnených záväzkov dlžníka, a to v rozsah údajov uvedených v žiadosti/
úverovej zmluvy na obdobie 10 rokov od podpisu žiadosti alebo 10 rokov od vyporiadania záväzkového
vzťahu medzi klientom a bankou, pričom klient je oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom
roku od zániku záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že zmluva nevznikne, a
to písomným oznámením doručeným na pobočku banky, kde je vedený príslušný úverový účet klienta
alebo kde klient podal žiadosť o úver.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V tejto časti konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to
do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.
VI. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na
poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, účinných od
1.1.2009 k Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru reg. č. 000628711100209, zo dňa
11. 2.2009, v čl. IX. Záverečné ustanovenia, bod 4. v časti, v znení:
„ Zmluvné vzťahy medzi dlžníkom a bankou, ktoré nie sú výslovne upravené v texte úverovej zmluvy,
prípade v týchto obchodných podmienkach, sa riadia Obchodným zákonníkom.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.
VIa.V tejto časti konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.
2. Žalobu v písomnom podaní odôvodnila tým, že so žalovanou uzatvorila Zmluvu o poskytnutí
spotrebného úveru č. 000628711100209, zo dňa 11.2.2009 .Na základe zmluvy jej žalovaná poskytla
úver vo výške 3.300,-- eur s 84 mesačnými splátkami vo výške 56,33 eura, ročnou úrokovou sadzbou:
10,90 %, RPMN: 13,37 %, priemernou RPMN: 17,91 %, prvou splátkou dňa 11.3.2009, poslednou
splátkou dňa: 11.2.2016 a celkovými nákladmi vo výške 4.951,53 eura. Jedná sa o spotrebiteľskú
zmluvu, ktorú uzatvorila ako spotrebiteľka so žalovanou, obchodníkom, ktorý dodáva finančnú službu.
Vzhľadom na danú skutočnosť zmluva musela obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, o.i. podľa
§ 4 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.
Ďalej musela uviesť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný
kalendárny štvrťrok. Zmluva zo dňa 11.2.2009 neobsahuje údaj o celkových nákladoch podľa ust. §
2 písm. c/ zákona č. 258/2001 Z.z. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 7Cdo/234/2021 zo dňa 20.09.2021. Zmluva neobsahuje správny údaj o výške
priemernej RPMN, ktorý je v Zmluve uvedený vo výške 17,91 %. Priemerná hodnota RPMN podľa
súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok
2008 bola pri spotrebiteľských úveroch od 50 tisíc Sk do 200 tisíc Sk so zmluvnou splatnosťou nad 5
rokov úrovni 17,05 %. S poukazom na ust. § 4 ods. 3 ZoSÚ v spojení s porušením ust. § 4 ods. 2 písm. j/
ZoSÚ je úver bezúročný a bez poplatkov. Má tiež za to, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy nekonal v súlade

s § 7 ods. 1 ZoSÚ, , čo má za následok sankciu podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, v prípade nesplnenia uvedenej
povinnosti. Veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy
spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje
spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa aj účel spotrebiteľského úveru.
Tu odkázal na rozhodnutie KS PO sp. zn. sp. zn. 22CoCsp/49/2020, 29.4.2021 a konanie veriteľa pri
zanedbaní povinnosti skúmať bonitu klienta ako rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 O.z.
3.V zmluve je uvedená výška splátky 56,33 eura, avšak z tohto nie je zrejmé, či súčasťou mesačnej
splátky je aj poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 1,83 eur. Zmluva obsahuje teda nejasný
údaj o výške splátky, z čoho sa predmetná splátka skladá (čo tvorí mesačnú splátku), ani ako potom
žalovaná vypočítala hodnotu RPMN. Zmluva obsahuje pojem celkové náklady dlžníka (budúca hodnota
spotrebného úveru) 4.951,53 eura. Ide o nejasnú formuláciu náležitosti zmluvy (§ 4 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ),
aké sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom sú jeden zo základných predpokladov pre výpočet RPMN, je preto
nepochybné, že takýto predpoklad musel byť priamo uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere a to pod
sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Celkové náklady a celková čiastka nie
sú identické pojmy. Skutočnosť, že zmluva použila nesprávny pojem, názov je skutkovou okolnosťou,
ktorá spôsobuje nezrozumiteľnosť tohto právneho úkonu, keďže nastal rozpor medzi použitým pojmom a
jeho obsahom. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je súčet celkovej výšky spotrebiteľského
úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
4.Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi ňou a žalovanou má bezpochyby tzv. formulárový charakter.
Ide o vopred pripravenú predtlač žalovanej, do ktorej žalovaná dopisovala len jej údaje. Jej „zmluvná
voľnosť“ bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné
podmienky ako aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavujú diktát
dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Citoval ust. § 53 ods.1 až 5 O.z. s poukazom
na to, že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v čl. I. Základné podmienky, v časti Poplatky
platné ku dňu uzavretia tejto zmluvy, v znení:
„ Poplatok za poskytnutie úveru: 66,00 EUR.
Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy bližšie
nešpecifikoval, aké skutočné plnenie úveru dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť poplatok 66,-- eur,
nakoľko za poskytnutie úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe úrokov. Zákon o spotrebiteľských
úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo
skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie
úveru je zrejme poplatkom za akúsi administratívnu agendu s tým spojenú. Uvedený poplatok je
neprijateľná zmluvná podmienka, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ
neobjednal a ktoré slúžilo výlučne v prospech dodávateľa. Pre porovnanie dávam do pozornosti
Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 03.05.2010
č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí
spotrebiteľského úveru sú neprijateľné „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie
pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému
vedľajšiemu dojednaniu o cene “. Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je
pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými
spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo
vlastnom záujme dodávateľa K neprijateľnosti poplatku za poskytnutie úveru poukázala na aktuálne
rozhodnutie SD EÚ vo veci C-280/24, z 5.6.2025, ktorý rozhodol, že:
5.Článok 4 ods. 2 a článok 5 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že:
bránia vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej zmluvná podmienka týkajúca sa poplatku za poskytnutie
úveru, uvedená v zmluve o úvere uzavretej so spotrebiteľom, spĺňa požiadavku transparentnosti
stanovenú v týchto ustanoveniach len z toho dôvodu, že jednak z názvu tohto poplatku vyplýva, že
je úhradou za úkony vykonané veriteľom, ktoré sú potrebné na uzavretie tejto zmluvy a sú internou
záležitosťou veriteľa, a jednak, že výška uvedeného poplatku je v uvedenej zmluve presne určená.
Článok 3 ods. 1 a článok 4 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že:
zmluvná podmienka týkajúca sa „spracovateľského poplatku“, uvedená v zmluve o úvere

uzavretej so spotrebiteľom, musí na to, aby splnila požiadavky stanovené v týchto ustanoveniach,
zodpovedať skutočným službám alebo nákladom, ktoré spadajú primerane do rozsahu plnení, ktoré
veriteľ poskytuje pri uzatváraní tejto zmluvy, a ktoré sú na uzavretie tejto zmluvy potrebné, pričom je
vylúčené, aby sa jednotlivé poplatky alebo služby, za ktoré sa tieto poplatky platia, akokoľvek prekrývali;
takúto zmluvnú podmienku nemožno považovať za nekalú len z toho dôvodu, že na spotrebiteľa
prenáša náklady na ekonomickú činnosť finančnej inštitúcie, pokiaľ neukladá spotrebiteľovi povinnosť
platiť poplatky neprimerané nákladom súvisiacim s dotknutými službami alebo výške úveru. Citoval
z rozsudku KS Prešov, sp. zn. 2CoCsp/7/2024 a odvolal sa na ust. § § 53 ods. 4, písm. t) OZ
„Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje
záujmy spotrebiteľa.“ rozsudok
6.Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v čl. I. Základné podmienky, v časti
Poplatky platné ku dňu uzavretia tejto zmluvy, v znení:
„ Poplatok za I. upomienku: 6,64 EUR
Poplatok za každú ďalšiu upomienku: 33,19 EUR
Poplatok za vedenie úverového účtu:
1,83 EUR/mesačne.“
7.K určeniu neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky, poukázala priamo vo
vzťahu k žalovanej na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 18CoCsp/13/2022, z 24.11.2022;
rozsudok Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 10C/4/2014, zo 17.1.2018; rozsudok Okresného
súdu Prešov, sp. zn. 19Csp/26/2023, z 16.11.2023; rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp. zn.
1Csp/30/2020, z 21.12.2021; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 20Csp/46/2021, z 24.9.2021;
rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 15Csp/95/2020, z 28.6.2022.
8.Neprijateľnou je zmluvná podmienka uvedenú v čl. II., bod 2. v znení: „Dlžník potvrdzuje, že bol
oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a. s., pre poskytovanie spotrebných
úverov fyzickým osobám - občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom
ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou.“ Uvedenou zmluvnou podmienkou
sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré
má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia
sa s obchodnými podmienkami, v otázke ich prevzatia a súhlasu s nimi, v otázke oboznámenia sa so
zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára, v otázke doručenia a prevzatia formulára.
9. K určeniu neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky, poukázala priamo vo vzťahu k žalovanej na
rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 19Csp/26/2023, z 16.11.2023; Okresného súdu Humenné, sp.
zn. 9Csp/253/2017, z 2.7.2018; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29Csp/82/2018, z 3.4.2019;
rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 16Csp/147/2020, z 12.11.2020; rozsudok Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 7Csp/241/2020, zo 14.6.2021; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8Csp/14/2020,
zo 17.3.2021; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 19Csp/102/2020, zo 6.5.2021; rozsudok
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 20Csp/173/2020, z 19.3.2021; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.
zn. 9Csp/99/2022, z 28.11.2022; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11Csp/21/2022, z 11.5.2022;
rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 14Csp/29/2021, z 19.7.2022; rozsudok Okresného súdu
Poprad, sp. zn. 9Csp/96/2018, z 27.11.2019.
10. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v čl. II., bod 5. v znení: „ Banka uzavretím tejto zmluvy
navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom
konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o
platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov Stálym rozhodcovským
súdom.“ odôvodnila tým, že v spotrebiteľských úveroch je neprijateľným dojednanie, ktorým sa zmluvné
strany dohodnú riešiť všetky spory vyplývajúce z úverovej zmluvy výlučne pred rozhodcovským súdom,
vopred vybraným dodávateľom, a následne by rozhodnutie tohto rozhodcovského súdu malo slúžiť
ako exekučný titul. Rozhodcovská zmluva vo svojich dôsledkoch spôsobuje, že o právach a právom
chránených záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou
verejnoprávnou inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných podmienok.
11.Takáto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
vopred vzdáva svojich práv, vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné
postavenie. Nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. K určeniu neprijateľnosti predmetnej
zmluvnej podmienky poukázala na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 18CoCsp/13/2022, z
24.11.2022, v zrušovacej časti; rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 13Co/97/2019, z 9.6.2020;
rozsudok Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 10C/4/2014, zo 17.1.2018; rozsudok Okresného súdu

Prešov, sp. zn. 9Csp/35/2022, z 18.8.2022; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 14Csp/187/2020,
z 10.5.2022; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 15Csp/95/2020, z 28.6.2022; rozsudok
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29C/368/2012, z 10.7.2013; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.
zn. 32Csp/116/2017, z 18.4.2018. Podľa nálezu Ústavného súdu SR, zo dňa 11.6.2019, sp. zn. III. ÚS
438/2018 pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby
mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia
nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť
všeobecný súd.
12.Neprijateľnosť časti zmluvných podmienok uvedených, v čl. VII. Doručovanie a vyhlásenie klienta,
bod 4. vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov
fyzickým osobám - občanom, účinných od 1.1.2009 odôvodnila tým, že je zjavne neprimerané,
ak dodávateľ spotrebiteľovi predložil na podpis predformulovanú zmluvnú podmienku, podľa ktorej
má spotrebiteľ udeliť široko koncipovaný súhlas s nakladaním s jeho osobnými údajmi po dobu 10
rokov od vyporiadania záväzkového vzťahu vzniknutého zo zmluvy. Ukladanie takýchto povinností
spotrebiteľovi nemá oporu v žiadnom zákone. Takýto súhlas formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou
podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle
spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje.
Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery zjavnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou
klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ). Predmetná zmluvná podmienka už bola súdmi určená ako neprijateľná aj
priamo vo vzťahu k žalovanej, o čom svedčí rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoCsp/23/2020,
z 18.02.2021; rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoCsp/9/2023, z 25.10.2023; rozsudok
Krajského súdu Prešov sp. zn 3CoCsp/43/2021, z 02.02.2022 a rozsudok Krajského súdu Prešov
sp. zn. 8CoCsp/31/2022, z 27.10.2022. Z rozsudkov vydaných voči žalovanej v roku 2023 poukázala
na rozsudky: rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5Csp/4/2022, z 17.02.2023; rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/99/2023, z 19.12.2023; rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
15Csp/16/2022, z 10.10.2023; rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 17Csp/99/2022, z 26.09.2023;
rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp/62/2023, z 08.11.2023 a rozsudok Okresného súdu
Prešov sp. zn. 19Csp/26/2023, zo 16.11.2023.
Zmluvná podmienka odkazujúca na možnosť použitia ustanovení Obchodného zákonníka je v rozpore
s ustálenou judikatúrou súdnych autorít , o čom svedčia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to na
uznesenie sp. zn. 5 M Cdo 20/2009, z 25.1.2011 a na rozsudok sp. zn. 3MCdo/12/2014, z 21.4.2015. Z
rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3MCdo/12/2014, z 21.4.2015 citovala: „Mal by tiež zohľadniť § 52
ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sú vždy prednostne použité ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne
predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa
vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. “
13.Na preukázanie svojich tvrdení predložila zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č.
000628711100209, z 11.2.2009, všeobecné obchodné podmienky VÚB, súhrnné informácie o údajoch,
rozsudok súdneho dvora.
14.Žalobkyňa v ďalšom písomnom podaní konštatovala, že návrh Okresného súdu Prešov evidovaný
Ústavným súdom SR pod č. RVP 3053/2024 Ústavný súd na neverejnom zasadnutí pléna dňa 26.2.2025
odmietol. Žaloba bola podaná z dôvodu, že až v súčasnej dobe sa dozvedela o tom, že zmluvy žalovanej
neobsahujú náležitosti v zmysle zák. č. 258/2001 a zrejme obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky,
o čom môže rozhodnúť iba súd. Toto oprávnenie jej vyplýva z ust. § 11 ods.4 zák. č. 129/2010 Z.z. a § 3
ods.3,5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Určovanie neprijateľných zmluvných podmienok
v individuálnych spotrebiteľských sporoch je hlavným prostriedkom a cieľom ochrany spotrebiteľov EÚ.
Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľných
zmluvných podmienok, pričom nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie vyplývajúce
z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Žaloba o neprijateľnosť zmluvných podmienok môže byť
podaná aj z dôvodu následného získania peňažnej satisfakcie a preto nemôže byť takáto žaloba
zneužitím práva. Tu odkázala na rozhodnutie NS SR 6Cdo/127/2017 a možnosť uplatnenia žaloby
bez časovej limitácie na rozhodnutie Súdneho Dvora Európskej Únie, číslo spojenej veci C-776/19 až
C-782/19.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere mala nepochybne formulárový charakter. Žalobca nebol upozornený
na namietané neprijateľné zmluvné podmienky, ani na ich dôsledky. Žalovaný nepredložil dôkaz na

preukázanie vedenia konktraktačného procesu s dlžníkom, preto po právnej stránke, ani skutkovej
stránke súd pri hodnotení dôkazov nemôže dôjsť k záveru prezentovaného žalovanou. Tu odkázal na
ust. § 53 ods.3 OZ. O žalovaných neprijateľných zmluvných podmienkach už súdy rozhodli, teda boli
vyslovené za neprijateľné, a preto trvá na ich určení za neprijateľné. Poprela obsolentnosť zmluvných
podmienok s odkazom na rozhodnutie NS SR 7Cdo/149/2020. Opakovane sa vyjadrila k dôvodnosti
uplatnených trov v súvislosti s domáhaním sa neprijateľnosti zmluvných podmienok domáhaním sa
viacerých neprijateľných zmluvných podmienok.
15.Žalobkyňa vo svojom písomnom podaní zo dňa 27.3.2026 zdôraznila, že žalobu o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok podáva z dôvodu verejného záujmu, vyplývajúceho z jednej
z hlavných politík primárneho práva EÚ, ktorým je ochrana spotrebiteľov, ako je to konkretizované
v sekundárnom práve EÚ, predovšetkým v smernici Rady 93/13/EHS a ako to vyplýva z rozsudkov
Súdneho Dvora EÚ. Účelom žaloby je aj pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok voči dodávateľom so
zámerom predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Právoplatný rozsudok vytvára zákonný
predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to
v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 zák. č. 108/2024 Z. z.
Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia NS SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019.
Poukázala na rozsudok SD EÚ vo veci C-35/2022, podľa ktorého bod 35 – napokon spotrebiteľovi, ktorý
uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku nemožno vytýkať, že sa obrátil na príslušný vnútroštátny
súd s cieľom uplatniť práva, ktoré mu zaručuje smernica č. 93/2013, v prípade nečinnosti dotknutého
predajcu alebo dodávateľa napriek konštatovaniu nekalej povahy podobných podmienok ustálenou
vnútroštátnou judikatúrou, ktorá mala tohto predajcu alebo dodávateľa podnietiť k tomu, aby sa z vlastnej
iniciatívy obrátil na tohto spotrebiteľa, a čo najskôr odstránil účinky tejto nekalej podmienky. Od
1.1.2018 v zmysle ust. § 11 ods.4 zák. č.129/2010 Z. z. sa môže spotrebiteľ pred súdom domáhať
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako aj neprijateľných zmluvných podmienok. Určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky malo oporu aj v zákone pred 1.1.2018 v zmysle ust.§ 137 CSP,
§ 298 CSP a zák. č. 250/2007 (rozhodnutia NS SR 6Cdo/127/2017, 6Cdo/27/2018, 6Ndc/20/2016,
4Cdo/148/2017 a i.)
Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, obsiahnutej v zmluve, aj keď ide o zmluvnú
podmienku, ktorá podľa rozhodovania súdu je neplatná, aj keď už nie je používaná, a dokonca je ju
povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (rozhodnutie NS SR 7Cdo/149/220
z 24.8.2022 a rozsudok SD ÉU vo veci C-19/2020). Rozsudok SD EÚ vo veci C-511/2017 konštatuje, že
spotrebiteľke nič nebráni zažalovať aj ďalšie zmluvné podmienky, pričom rozsudok Súdneho Dvora bola
vyhlásený 11.3.2020 a zmluva bola uzavretá v roku 2007. Súdny G. nijako nenaznačuje časové limity na
podanie žaloby po približne 13 rokoch od uzavretia zmluvy. Žaloba na určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok nie je časovo limitovaná. K otázkam trov odkázal na ďalšie rozhodnutia súdnych autorít a to
rozsudok NS SR 5Cdo/158/2024 a nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS/275/2018 a 3 ÚS/197/2022.
16.Žalobkyňa na pojednávaní prostredníctvom svojho zástupcu zotrvala na svojich doterajších
prednesoch a vyjadreniach.
17.Žalobkyňa ako strana v konaní uviedla, že v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere mala
finančné problémy súvisiace s úmrtím matky a rodinným hospodárením. U žalovaného mala účet a tento
jej ponúkol čerpanie spotrebiteľského úveru a Quatro kartu – kreditnú kartu na čerpanie finančných
prostriedkov. Zo spoločnosti Credit Finance Holding si zobrala viacero úverov. Pracovala v nemocnici
Poprad. Čerpaný úver 3.300,- eur splácala. Keď mala splatenú asi polovicu, oslovila ju spoločnosť HOS,
združenie, ktoré ju oboznámilo s tým, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. S uvedenou
spoločnosťou začala spolupracovať, a to ešte skrz iných právnych vecí, ktoré bola nútená riešiť. Úver
prestala splácať hlavne z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Nevedela sa vyjadriť, akú čiastku
veriteľovi zaplatila. Príslušnú dokumentáciu stratila pri presťahovaní. Od doby, kedy prípad ponechala
právnikovi o úvere už nemá bližšiu vedomosť. Nemá vedomosť, aby bola žalovaná na súde prípadne,
aby od nej niekto finančné prostriedky vymáhal. So spoločnosťou HOS spolupracuje už asi 16 rokov
a riešili spolu rôzne veci. Nevedela sa bližšie vyjadriť, kedy sa oboznámila s tým, že zmluva obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky.
18.Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Spochybnil, aby daný spor skutočne smeroval
k ochrane ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva spotrebiteľa. Zároveň spochybnil

skutočný naliehavý záujem na určení nárokov spotrebiteľa v podobe určovacích výrokov, ktoré žalobca
vyvodzuje zo zmlúv. Spor pokladá za umelo vykonštruovaný, ktorý neslúži na ochranu spotrebiteľských
práv, a vymyká sa intenciám ochrany spotrebiteľa. Okresný súd Prešov podal návrh na Ústavný súd
SR na začatie konania o súlade právnych predpisov a to ust. § 11 ods.4 zák. č. 129/2010 Z. z. Konanie
na ústavnom súde je vedené pod č. RVP 3053/2024. Zmluva bola uzatvorená v roku 2009 a žalobca
sa po 16 rokoch domáha neplatnosti viacerých zmluvných podmienok, ktoré voči nemu neboli vôbec
aplikované, teda použité. Predmetný spor sleduje iné záujmy, na ktorých by sa súdna moc v podobe jej
teoretického vyhovenia, nemala podieľať. Odkázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Prešove
a Krajského súdu v Košiciach.
Žalobkyňa súhlasila, že do zmluvného vzťahu je ochotná vstúpiť pri dohodnutých poplatkoch. Všetky
poplatky sú zreteľne a transparentne v zmluve uvedené. V danom prípade žalobca nepreukázal,
aby si žalovaný voči nemu jednotlivé poplatky vôbec uplatňovali. Poplatky sú cenou za poskytnutie
peňažných prostriedkov a prípadného omeškania klienta. Spochybnil, aby poplatky mohli byť predmetom
súdneho prieskumu neprijateľných podmienok, pretože predstavujú zmluvné ustanovenia, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia. Predmetné ustanovenie zmluvy je už niekoľko rokov obsolentné,
pretože podľa platného cenníka je upomienka o nezaplatení dlžnej sumy spoplatnená len skutočnou
sumou nákladov. Analogicky odkázal na stanovisko NS SR, uverejnené pod sp. zn. 7Cdo/294/2019.
Žalovanému nie je zrejmé, ako by ustanovenie zmluvy o oboznámení sa so všeobecnými obchodnými
podmienkami akokoľvek prenášať dôkazné bremeno na žalobcu. Žalovaný nevie akým iným spôsobom
by mal veriteľ pri uzatváraní zmluvy overiť, či spotrebiteľ buď v zmluve alebo v obchodných podmienkach
porozumel. V prípade absencie tohto konštatovania by veriteľ stratil akýkoľvek dôkaz o tom, že
spotrebiteľa bol naozaj s obchodnými podmienkami a cenníkom oboznámený, a s týmito súhlasil. Žiadna
norma spotrebiteľského práva SR, alebo EÚ nevyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená
ako jediný dokument, resp., aby každá časť bola osobitne podpísaná. Tu odkázal na rozhodnutie NS
SR 3Cdo/146/2017 a z neho citoval príslušné pasáže.
19.Spochybnil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku možnosť prejednať spor pred rozhodcovským
súdom. Prípadné spory z uzatvorenej zmluvy bolo možné riešiť tak pred všeobecným súdom, ako aj
pred rozhodcovským súdom, k čomu v priebehu trvania úverového vzťahu ani nedošlo. Rozhodcovská
doložka sa stala súčasťou zmluvy o úvere.
Žalovaný zastáva názor, že podanie žaloby za predpokladu, že viaceré zmluvné podmienky v súčasnosti
nie sú používané, voči žalobcovi neboli uplatnené, a ich existencia v zmluve nemala na práva
a povinnosti zmluvných strán žiadny reálny dopad (čo napokon žalobca ani netvrdí), nie je dôvodná.
Spracúvanie osobných údajov na účel interného výkazníctva je podľa názoru žalovaného plne legitímne,
keďže explicitne vyplýva zo samotného zákona platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Tu
odkázal na ust. § 91 Zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách. Údaje od klientov žalovaný získava a spracúva pre
účely správy ich pôžičiek prípadne vkladov. Okresný súd Prešov ešte v roku 2012 vo svojom rozhodnutí
29C/368/2012 konštatoval, že legálne vyžiadanie súhlasu na poskytnutie informácie tvoriacich bankové
tajomstvo tretím osobám podľa názoru súdu nemôže byť neprijateľnou podmienkou podľa § 53 OZ, ak
zákon o bankách takýto postup umožňuje. Spracovanie osobných údajov po dobu 10 rokov od zániku
zmluvy je potrebné považovať za dôvodné.
Žalobca v zmluvnej podmienke týkajúcej sa aplikácie Obchodného zákonníka neuviedol žiadnu
argumentáciu, z akého dôvodu by mala byť táto zmluvná podmienka neprijateľná. Zmluva o úvere je
primárne upravená v Obchodnom zákonníku a ust. § 52 ods.2 OZ sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
V ďalšom sa žalobca vyjadril k uplatneným trovám konania a odôvodnenosti uplatnenia samostatných
trov pri domáhaní sa neplatnosti každej jednej neprijateľnej zmluvnej podmienky. Tu poukázal na
rozhodovaciu činnosť súdov I. inštancie, a to Okresného súdu Prešov v konaní sp.zn. 19Csp/26/2023,
34Csp/189/2023.
Žalovanému nie je zrejmé, čo žalobca sleduje domáhaním sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
keď nepreukázal, že by uhradil aspoň sumu čerpaných prostriedkov. Zmluva podľa žalovaného obsahuje
všetky zákonom stanovené náležitosti. Čo sa týka celkovej čiastky, v zmluve je uvedená suma 4.951,53
eur. K tejto sume žalovaný dospel vynásobením mesačnej splátky 56,33 eur počtom splátok 84,
pripočítaním poplatku za poskytnutie úveru 66,- eur a poplatku za vedenie úverového účtu 1,83 eur x 84
= 153,72 eur. Rozdiel 0,09 eur je v rozhodovacej praxi akceptovateľný. Pri matematickom výpočte RPMN
boli zohľadnené údaje, a to výška úveru 3.300,- eur, počet splátok 84, výška splátky 56,33 eur, povinné
poistenie nula, poplatok za správu úveru 1,83 eur a poplatok za poskytnutie úveru 66,- eur. Koeficient
0,133718 a RPMN 13,37. Podľa jeho názoru vychádzajúc z rozhodnutia Súdneho Dvora EÚ vo veci

C-42/2015 porušenie povinností veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej právnej úpravu sankciované
zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky, avšak takáto sankcia je primeraná len pri takom porušení
povinností veriteľa, ktoré môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
20.Na preukázanie svojich tvrdení predložil návrh Okresného súdu Prešov na začatie konania o súlade
právnych predpisov zo dňa 21.10.2024.
21.Žalovaný písomnom vyjadrení zo dňa 26.2.2026
upozornil na skutočnosť, že zmluva bola
uzavretá v roku 2009 a vo vzťahu k žalovanému je uplatňovanie nárokov bez akéhokoľvek časového
obmedzenia, napríklad bez akéhokoľvek ohraničenia premlčacej doby v rozpore s dobrými mravmi
a priam mimoriadne s ohľadom na súdený prípad, v ktorom okrem iného žalobca neuhradil ani len sumu
poskytnutého úveru. Ochrana práv spotrebiteľov zostáva v konečnom dôsledku vecou vnútroštátnej
právnej úpravy. Rovnako poukázal na rozhodnutie Súdneho Dvora C-776/2019 až C-782/2019,
z ktorého citoval: „Súdne konštatovanie nekalej povahy takejto podmienky musí v zásade viesť
k navráteniu právnej skutkovej situácie spotrebiteľa, v ktorej by sa nachádzal v prípade neexistencie
uvedenej podmienky. Aj v prípade neexistencie namietaných zmluvných podmienok by bol žalobca
v absolútne totožnej právnej a skutkovej situácii, keďže nepreukázal, že by namietané zmluvné
podmienky boli použité vo vzťahu k nemu, kedykoľvek počas existencie právneho vzťahu a tak by
mali, resp. mohli mať čo i len teoretický vplyv na jeho právnu či skutkovú situáciu.„ Poukázal tiež na
rozhodnutie SD EÚ vo veci C-280/2024, z ktorého citoval: „Zmluvná podmienka týkajúca sa nákladov
na úver okrem úrokov, ktorá prenáša náklady na ekonomickú činnosť veriteľa na spotrebiteľa, nie
je sama o sebe nekalá, ale môže byť nekalá len vtedy, ak spotrebiteľovi ukladá povinnosť znášať
neprimerané náklady v porovnaní s plneniami a výškou úveru.“ Citoval ust. § 53 ods.1 OZ a toto
vyložil tak, že za neprijateľné nie je možné považovať akékoľvek zmluvné ustanovenie, ktoré spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale musí ísť o nerovnováhu, ktorá
podstatným spôsobom preváži tzv. misku váh na stranu veriteľa. Skutočnosť, že spotrebiteľ je v zmysle
zmluvy povinný platiť prípadné poplatky, o ktorých je vopred informovaný, nie je pre takýto predpoklad
dostatočným základom. Preto napadnuté zmluvné ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a v povinnostiach zmluvných strán. K uplatnenému nároku na náhradu trov poukázal na
uznesenie ÚS SR II. ÚS 414/2025 a z neho vychádzajúce rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn.
7Csp/186/2024.
22.Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 28.5.2026 súdu oznámil, že do výpočtu RPMN vstupovali
nasledovné údaje:
- Výška poskytnutého úveru 3.300,- eur
- Počet splátok 84
- Výška splátky spolu s poplatkom za správu úveru vo výške 58,16 eur (z toho poplatok za správu úveru
1,83 eur)
- Povinné poistenie 0,- eur
- Poplatok za poskytnutie 66,- eur
- RPMN 13,37
Žalovaný z dôvodu uzavretia zmluvy približne pred 17 rokmi nedisponuje s dôkazmi o skúmaní bonity
s odbornou starostlivosťou, z dôvodu archivácie. Žalovaný by považoval vyhlásenie úveru za bezúročný
a bez poplatkov z dôvodu nepredloženia podkladov ku skúmaniu bonity za nespravodlivé. Strana by
mohla zneužiť takúto situáciu tým, aby počkala do uplynutia doby archivácie a následne žiadala na súde
určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov.
23.Žalovaný na pojednávaní zdôraznil, že účelom tejto žaloby je jednoznačne iba priznanie súdnych trov,
o čom svedčí to, že aj napriek ustálenej judikatúre odvolacieho súdu si žalobkyňa uplatňuje náhradu trov
z každého jednotlivého výroku, pričom sa jedná o jednu zmluvu. V danom prípade ide o jedno konanie,
v rámci ktorého sa žalobkyňa domáha neplatnosti viacerých častí jednej zmluvy. Rozhodnutie súdu
v prípade úspechu žalobkyne tejto neprinesie ani ekonomický ani právny význam. Zo zmluvy už neplynú
žiadne práva a povinnosti, a úhradu zaplatených poplatkov si žalobkyňa už vzhľadom k premlčaniu
nemôže uplatňovať. Žalobkyňa by vždy mala mať z rozsudku súdu právny alebo ekonomický prospech.
Na preskúmanie spotrebiteľských zmlúv sú zriadené dozorové orgány a to NBS alebo SOI. Zmluvné
podmienky je potrebné posudzovať v stave ku dňu 11.2.2009. V danom čase žiadny právny predpis
nezakazoval poplatok za poskytnutie úveru za predpokladu, že tento bol zahrnutý do RPMN. Potvrdenie
dlžníka, že bol oboznámený s VOP je štandardnou súčasťou každej zmluvy. Rozhodcovská doložka

nebola vyjadrená tak, aby bolo možné štátny súd obísť. K ochrane osobných údajov uviedol, že aj
napriek tomu, že túto zmluvnú podmienku ako neprijateľnú indikoval aj tunajší odvolací súd, poukázal na
to, že ide o poskytovanie osobných údajov ovládajúcej osobe, ktorou je skupina intesa sant paulo, ktorá
je akcionárom VÚB, a.s. a ako takej jej nemožno zabrániť v prístupe k účtovným dokladom ovládanej
osoby a to dokonca ani vtedy, ak by súd takúto podmienku vyhlásil za neprijateľnú. Túto skutočnosť
si odvolací súd zjavne neuvedomil. K zmluvnej podmienke o pôsobnosti Obchodného zákonníka
uviedol, že zmluva žiadnym spôsobom nevylúčila pôsobnosť spotrebiteľského práva, či už vo vtedajšom
zákona o spotrebiteľských úveroch, alebo zákone o ochrane spotrebiteľa a Občianskom zákonníku.
Ani v prípade vyslovenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by už nebolo možné žiadať plnenie,
ktoré by z toho žalobkyni prípadne vyplynulo. Ak žalobkyňa bezúročnosť odvodzuje z nesprávnej
hodnoty RPMN, jej tvrdenie nie je správne. Právny predchodca žalovaného pri uzatváraní zmluvy
splnil podmienky skúmania bonity v zmysle zákona platného v danom čase, vyžiadal si informácie
od žalobkyne, ktoré vyhodnotil ako postačujúce. Nemohlo ísť o hrubé porušenie povinností, ktoré
by malo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Žalobkyňa nesplnila svoju primárnu povinnosť
splatiť poskytnutý úver, napriek tomu podala žalobu na súd. Takéto konanie je nutné považovať za
v rozpore s dobrými mravmi a zneužitie práva. Zmluvnú povinnosť prestala plniť na základe oznámenia
spoločnosti HOS. Žalobu mohla podať nepomerne skôr. Navyše uplynuli skartačné lehoty, v dôsledku
čoho žalovaný už nedisponuje zmluvnou dokumentáciou a preto sa nevie riadne a účinne brániť voči
niektorým z námietok napríklad ku skúmaniu bonity.
24.Súd na základe vykonaného dokazovania vypočutím žalobkyne, oboznámením listinných dôkazov,
a to zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s. a.i. zistil
nasledovný skutkový stav:
25.Dňa 11.2.2009 strany uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru pod registračným číslom
000628711100209, podľa obsahu ktorej sa veriteľ zaviazal za podmienok dohodnutých v zmluve
a všeobecných obchodných podmienok poskytnúť žalobkyni bezúčelový spotrebný úver vo výške 3.300,eur. Lehota splatnosti bola stanovená na 84 mesiacov, mesačná anuitná splátka 56,33 eur, čerpanie
úveru jednorazovo dňa 11.2.2009, dátum prvej splátky 11.3.2009, poslednej splátky 11.2.2016, výška
úrokovej sadzby 10,90 % ročne, RPMN 13,37 % ročne, celkové náklady dlžníka 4.951,53 eur, výška
úrokov s poplatkami 1.651,53 eur, priemerná hodnota RPMN 17,91 %. V zmluve sú uvedené poplatky
a to poplatok za poskytnutie úveru 66,- eur, poplatok za prvú upomienku 6,64 eur, poplatok za
každú ďalšiu upomienku 33,19 eur, poplatok za vedenie úverového účtu 1,83 eur mesačne, poplatok
za vystavenie upozornenia ručiteľovi 9,96 eur, poplatok za zmenu zmluvných podmienok 33,19 eur,
poplatok za predčasné splatenie 3 % z predčasne splatenej čiastky úveru. Zmluva ďalej konštatuje
pristúpenie dlžníka k poisteniu schopností splácať spotrebný úver a vyjadrenie súhlasu spotrebiteľa
s poistením, schopnosti splácať flexi pôžičku.
26.V bode II. bod 2 dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený so všeobecnými obchodnými podmienkami
VÚB, a. s. na poskytnutie spotrebných úverov fyzickým osobám – občanom, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou
zmluvou. V článku 2 bod 5 zmluvy (žalobcom nesprávne uvedený ako bod 4) banka uzavretím
tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne
v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona
č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov Stálym
rozhodcovským súdom.
27.Podľa všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým
osobám – občanom tvoriacich prílohu k úverovej zmluve:
„Podpisom žiadosti/úverovej zmluvy klient dáva v zmysle zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných
údajov v znení neskorších predpisov a zákona o bankách súhlas na poskytnutie svojich osobných
údajov a informácií, ktoré tvoria predmet bankového tajomstva alebo sú chránené bankovým tajomstvom
(ďalej len „údaje a informácie “), ovládajúcej osobe banky, spoločnosti Banca Intesa, Miláno, Taliansko,
dcérskym spoločnostiam banky a spoločnostiam patriacim do skupiny s úzkymi väzbami v zmysle
z. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov vrátane VÚB Asset Management,
správ. spol., D., E. F. G. H. H., D., Consumer Finance Holding, a.s., za účelom interného výkazníctva,
vyhodnotenia úverového rizika, ponuky produktov a služieb, vykonanie obchodov a archiváciu obchodnej
dokumentácie a vymáhania nesplnených záväzkov dlžníka, a to v rozsah údajov uvedených v žiadosti/
úverovej zmluvy na obdobie 10 rokov od podpisu žiadosti alebo 10 rokov od vyporiadania záväzkového

vzťahu medzi klientom a bankou, pričom klient je oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom
roku od zániku záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že zmluva nevznikne, a
to písomným oznámením doručeným na pobočku banky, kde je vedený príslušný úverový účet klienta
alebo kde klient podal žiadosť o úver.“
28.Podľa článku IX. Záverečné ustanovenia, bod 4. zmluvné vzťahy medzi dlžníkom a bankou, ktoré nie
sú výslovne upravené v texte úverovej zmluvy, prípadne v týchto obchodných podmienkach, sa riadia
obchodným zákonníkom.
29.Podľa súhrnnej informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3
štvrťrok 2008 predstavuje priemerná hodnota RPMN ostatných spotrebiteľských úverov nad 5 rokov do
200 000,- Sk hodnotu 17,05 %.
30.Podľa súhrnnej informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4
štvrťrok 2008 predstavuje priemerná hodnota RPMN ostatných spotrebiteľských úverov nad 5 rokov do
200 000,- Sk hodnotu 17,91 %.
Podľa § 2 písm.a až c Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
Podľa § 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. účinného k 1.1.2009
Zmluva o spotrebiteľskom úvere
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
(5) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. 7) Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 7)
(6) V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
(7) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.
Podľa § 52 O.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 uvedeného zákona
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský
úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu
obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia
zmluvy.
(7) Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho
prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.
(8) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť
právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 53 ods.4 písm. t O.z.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie obchodníkom v
prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa,
Podľa § 25 Zákona č. 129/2010 Z.z.
(1) Právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa
spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
(2) Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 3 ods. 3,5 zákona č. 250/2007 Z.z.
(3) Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách. 9)

(5) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav.
Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.
Podľa § 298 CSP
(1)Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná
podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku
znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
(2)Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej
zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu
na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
31.So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika záväzky náležite transportovať do
smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda
aj finančného spotrebiteľa Európska únia prijala viaceré smernice (napr. viď príloha smernice EP a Rady
z 23.4.2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch).
32.Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica
93/13“) si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom
pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor v rozsudku Oceáno Grupo Editorial SAC-240/XX až C 344/98
konštatuje, že nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť
zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj
bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.
33.Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva
obsahujúca nekalé podmienky, obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných
ľudí (pozri napr. rozsudok A. I., bod 37, Asturcom bod 51).
34.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že žaloba je dôvodná. Medzi stranami nie je sporným, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovanou ako
veriteľom bol založený záväzkový vzťah, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere , na základe ktorej bol
žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3300,- eur. Je nepochybne, že Zmluva je štandardnou
formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože
pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu
je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zároveň nebolo
sporné, že túto úverovú zmluvu je možné podradiť pod právnu úpravu zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa ZoSÚ. V danom prípade teda ide o spotrebiteľský spor, tj. spor so slabšou stranou a súd je
z úradnej povinnosti povinný skúmať , či boli dodržané všetky zákonné podmienky a náležitosti, tak
ako stanovuje Občiansky zákonník v prípade spotrebiteľských zmlúv, ako aj zákon č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v prípade spotrebiteľského úveru.
35.Cieľom spotrebiteľského práva je zvýšená ochrana slabšej strany záväzkového vzťahu, ktorou je
nepochybne spotrebiteľ, pričom východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého
sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na
všetky podmienky, za ktorých dochádza ku vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, s ohľadom na väčšiu

profesionálnu skúsenosť dodávateľa a tiež so zreteľom na to, že dodávateľ má možnosť jednostranne
stanoviť zmluvné podmienky, čo sa aj v reálnom živote uskutočňuje, a to prostredníctvom formulárových
zmlúv.
36.Inštitút dobrých mravov je jedným z najdôležitejších súkromnoprávnych inštitútov. Podľa slovenskej
judikatúry ide dokonca o súkromnoprávny princíp (Uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 55/2011-19
z 24. 2. 2011). Význam tohto inštitútu spočíva najmä v tom, že je často jednou z podmienok platnosti,
resp. prípustnosti právneho úkonu. Definíciu dobrých mravov ponúka Uznesenie Ústavného súdu
SR č. k. IV. ÚS 55/2011-19 z 24. 2. 2011, podľa ktorého dobrými mravmi sú pravidlá správania sa,
ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového
poriadku. Podľa Najvyššieho súdu SR sa dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch v súdnej
praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so
všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v
historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem (Rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011).
37.Domáhať sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a vyslovenia neprijateľných zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách je odôvodnené zákonnou úpravou a to ust § 11 ods. 4 Zákona
o spotrebiteľských úveroch , § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. Civilného sporového poriadku v ust. § 298
a rozhodovacou praxou súdnych autorít. Vychádzajúc z rozhodnutí Súdneho Dvora EÚ /C-19/2020,
C-511/2017 a rozhodnutia NS SR 7Cdo/149/2020, vyslovenie neprijateľnosti zmluvných podmienok
nie je časovo limitované a rovnako zo súdneho prieskumu nie je vylúčené posudzovanie zmluvných
podmienok ako neprijateľných obsiahnutých v zmluve, a to aj tých, ktoré neboli v zmluvnom
vzťahu prakticky uplatňované. Preto uplatňovanie práva spotrebiteľom na určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru ako aj určenie neprijateľných zmluvných podmienok aj po uplynutí dlhšieho
času od uzavretia zmluvy nemôže byť posudzované ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
Rozhodnutím súdu o predmete konania sa zmení právne postavenie strán čo výšky plnenia a to
oprávnenosti veriteľa domáhať sa určitého plnenia ako aj povinnosti dlžníka vo vzťahu k výške plnenia
určenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žaloba o neprijateľnosť zmluvných podmienok môže byť
podaná aj z dôvodu následného získania peňažnej satisfakcie, čo je zrejmé aj z podanej žaloby, a preto
nemôže byť takáto žaloba zneužitím práva.
38.V súdnom konaní bola žalobkyňou predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá dňa
11.2.2009. Súdu neboli predložené žiadne doklady svedčiace o tom, ako banka predmetný úverový
prípad uzatvorila. Banka síce konštatuje uhradenie asi polovice záväzku vyplývajúceho z poskytnutého
úveru, avšak nie je zrejmé, či sa jedná o polovicu istiny z poskytnutého úveru 3.300,- eur alebo polovicu
z celkovej sumy vyčíslenej žalovaným 4.951,53 eur. Žalovaný sa bez bližšieho zdôvodnenia napriek
jeho procesnej obrane o nedôvodnosti žaloby súdnou cestou nedomáhal plnenia z nesplateného úveru
voči žalobkyni, nepredložil dohodu o urovnaní ani iný doklad, kedy a akým spôsobom bol daný úverový
prípad uzavretý.
39.Súd preskúmal žalobu v každom z jej výrokov.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. j) a k, Zákona č. 258/2001
Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy, preto poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca vyčíslil v zmluve na sumu
4.951,53 eur a výšku úrokov s poplatkami 1.651,53 eur, pričom práve táto čiastka predstavuje náklady
spotrebiteľa. Celkové náklady a celková čiastka nie sú identické pojmy. Skutočnosť, že zmluva použila
nesprávny pojem, názov je skutkovou okolnosťou, ktorá spôsobuje nezrozumiteľnosť tohto právneho
úkonu, keďže nastal rozpor medzi použitým pojmom a jeho obsahom. Celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom. Uvedené porušenie § 4 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ pri nesprávnom
uvedení celkových nákladoch má samo osebe za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. /
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7Cdo/234/2021 zo dňa 20.09.2021/.
Žalovaná uviedla nesprávny údaj o priemernej výške RPMN. Vychádzajúc zo dňa uzavretia zmluvy
a dňa zverejnenia súhrnnej informácie o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch za
4. štvrťrok dňa 30.1. 2009 pre úver žalobkyne bola záväzná priemerná hodnota RPMN zverejnená
dňa 29.10. 2008 za 3. štvrťrok 2008 , a táto predstavovala hodnotu pre daný úver 17,05 %. Žalovaný

teda uviedol nesprávnu hodnotu, čo má rovnako za následok bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru
s poukazom na ust. § 4 ods. 3 ZoSÚ v spojení s porušením ust. § 4 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ. Súd nevzhliadol
dôvodným skutkové tvrdenie žalobkyne o porušení povinností žalovaného súvisiace s ust. § 7 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, pretože zmluvné strany uzavreli zmluvu podľa ust. § 4 Zákona č. 258/2001
Z.z., ktorý veriteľom nestanovoval povinnosti súvisiace s prieskumom bonity klienta.
40.Žalobkyňa sa v ďalšom domáhala vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok zakotvených
v zmluve a všeobecných zmluvných podmienkach tvoriacich prílohu zmluvy s odkazom na ustálenú
rozhodovaciu činnosť súdov ako aj na konkrétne rozhodnutia súdov SR, ktoré o rovnakých neprijateľných
zmluvných podmienkach vo vzťahu k žalovanému už rozhodli.
41.Ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach sa použijú vždy, keď dodávateľ
pripravilzmluvné podmienky (klauzuly) vopred a spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah, a teda má len
možnosťtieto podmienky prijať a uzavrieť zmluvu s dodávateľom alebo návrh zmluvy neprijať
a zmluvu tak neuzavrieť.
42.Podľa ust. § 53 ods. 1 až 3 OZ: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorým mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah.“ Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.“
Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ: „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“
43.Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou mala bezpochyby tzv. formulárový
charakter. Ide o vopred pripravenú predtlač žalovanej, do ktorej žalovaná dopisovala len jej údaje.
Zmluvná voľnosť žalobkyne bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky
ostatné zmluvné podmienky ako aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou
predstavujú vôľu dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah.
44.Za neprijateľnú sa považuje zmluvná podmienka vyjadrujúca finančný záväzok spotrebiteľa za
plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Poplatok
sa stáva neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka vtedy, ak ním spoločnosť
prenáša svoje bežné podnikateľské náklady na klienta bez toho, aby mu poskytla akúkoľvek reálnu
protislužbu. Poplatky za poskytnutie úveru 66 eur a vedenie či správu úveru vo výške 1,83,- eur
je potrebné považovať za neprijateľné zmluvné podmienky, keďže predstavujú plnenie, ktoré nie je
v záujme spotrebiteľa, a konanie banky spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť
ako poškodzujúce spotrebiteľa. Podľa názoru konajúceho súdu je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými neposkytuje spotrebiteľovi skutočné
protiplnenie, ale naopak uvedené úkony sú vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Súdna prax
už zaujala stanovisko, že dojednanie poplatku za vedenie účtu a správu úverového účtu je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože vedenie úverového účtu vyplýva z účtovných
potrieb samotnej banky, a preto nemôže zaťažovať dlžníka. - Poplatky za vedenie a správu úverového
účtu sú neprijateľné zmluvné podmienky tak, ako to napokon posúdil výslovným zákazom zakotveným
v zákonnej norme – v zákone č. 132/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.
z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“) – aj
samotný zákonodarca. - Vo vzťahu k § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré
sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Takisto
nemožno poplatok za správu úveru považovať za podmienku, ktorá sa týka hlavného predmetu plnenia.
Veriteľ pri uzatváraní zmluvy bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie úveru dostáva spotrebiteľ,
keď zaň má zaplatiť poplatok 66,-- eur, nakoľko za poskytnutie úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v
podobe úrokov. Uvedený poplatok je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorej zodpovedá poplatok za
vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúžilo výlučne v prospech dodávateľa. Pre
spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými

spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo
vlastnom záujme dodávateľa. Príkladmo súd poukazuje na rozsudok KS Prešov, sp. zn. 2CoCsp/7/2024,
z 18.9.2024, z neho na ust. § § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie bolo prijaté
zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 13.06.2014 s prechodným ustanovením § 879p Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ustanovením § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka sa spravujú aj
právne vzťahy vzniknuté pred 13.06.2014, teda aj na Zmluvu medzi stranami sporu zo dňa 15.10.2004.
Poplatky stanovené žalovaným za upomienku a ďalšiu upomienku v žalovaným uvedených výškach
boli v rozhodovacej praxi súdov aj voči žalovanému vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
pretože ich výška je v rozpore s dobrými mravmi, a rovnako neprimerane poškodzujúca spotrebiteľa
bez adekvátneho zdôvodnenia. V praxi to uznal samotný žalovaný, ktorý v neskorších cenníkoch túto
disproporciu zohľadnil. Zhodne s týmito závermi rozhodol OS PO v konaní voči žalovanému sp. zn.
34Csp/26/2025 rozsudkom zo dňa 14.10. 2025, voči ktorému sa žalovaný neodvolal a tento nadobudol
právoplatnosť.
45.Je možné prisvedčiť žalobkyni, že formuláciou čl. II., bod 2. v znení: „Dlžník potvrdzuje, že bol
oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., pre poskytovanie spotrebných
úverov fyzickým osobám - občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom
ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou.“ sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53
ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný
vzťah, niesť strana v konaní, , a to v otázke oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, v otázke
ich prevzatia a súhlasu s nimi, v otázke oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami prostredníctvom
formulára, v otázke doručenia a prevzatia formulára. Zhodne s týmito závermi rozhodol OS PO v konaní
voči žalovanému sp. zn. 34Csp/26/2025 rozsudkom zo dňa 14.10. 2025, voči ktorému sa žalovaný
neodvolal a tento nadobudol právoplatnosť.
46.Zmluvná podmienka, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne
v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného v zmysle zákona
č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a.i. vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv, vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si
tým svoje zmluvné postavenie. Nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Táto podmienka
nie je ani ústavne udržateľná s poukazom na nález Ústavného súdu SR, zo dňa 11.6.2019, sp. zn.
III. ÚS 438/2018, z ktorého vyplýva, že pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských
veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby
v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný
prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Zhodne s týmito závermi rozhodol OS PO v konaní voči
žalovanému sp. zn. 34Csp/26/2025 rozsudkom zo dňa 14.10. 2025, voči ktorému sa žalovaný neodvolal
a tento nadobudol právoplatnosť.
47.Zmluvná podmienka odkazujúca na možnosť použitia ustanovení Obchodného zákonníka je
v rozpore s ustálenou judikatúrou súdnych autorít , o čom svedčia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,
a to uznesenie sp. zn. 5 M Cdo 20/2009, z 25.1.2011 a rozsudok sp. zn. 3MCdo/12/2014, z 21.4.2015.
Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sú vždy prednostne použité ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Ustanovenie § 52
ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých
súčasťou je, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom. Preto je potrebné ustanovenie zmluvnej podmienky vyhodnotiť ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku.
48.Je zjavne neprimerané, ak dodávateľ spotrebiteľovi predložil na podpis predformulovanú zmluvnú
podmienku, podľa ktorej má spotrebiteľ udeliť široko koncipovaný súhlas s nakladaním s jeho osobnými
údajmi po dobu 10 rokov od vyporiadania záväzkového vzťahu vzniknutého zo zmluvy. Ukladanie
takýchto povinností spotrebiteľovi nemá oporu v žiadnom zákone. Takýto súhlas formálne dosiahnutý
štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle
spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje.
Zmluvná podmienka uvedená v čl. VII. Doručovanie a vyhlásenie klienta, bod 4. vo Všeobecných
obchodných podmienkach VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom,
účinných od 1.1.2009 spôsobuje preto v rozpore s požiadavkou dobrej viery zjavnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou
klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ). Súd tu poukazuje na právoplatné rozhodnutie OS HE sp. zn. 12Csp/79/2024

zo dňa 17.3. 2025, kde rozhodoval o rovnakej neprijateľnej zmluvnej podmienke a žalobe v tejto časti
vyhovel, ako aj na ďalšie rozhodnutia citované žalobkyňou.
49.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255/1 a 262 CSP. Žalobca ako úspešná strana v konaní
má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.