Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 9Csp/27/2025 z 17. 4. 2026
Citácia: rozsudok Okresného súdu Poprad z 17. apríla 2026, sp. zn. 9Csp/27/2025, ECLI:SK:OSPP:2026:8725202942.5
Okresný súd Poprad | 9Csp/27/2025 | ECLI:SK:OSPP:2026:8725202942.5 | 2026-04-17 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., predpis č. 71/1986 Zb., § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z., § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., § 53 OZ, § 137 CSP, § 298 CSP, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., § 52 OZ, § 53 OZ, § 54 ods. 1 OZ, § 2 zákona č. 258/2001 Z. z., § 3 zákona č. 258/2001 Z. z., § 3 zákona č. 250/2007 Z. z., § 290 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dbd9b9ad-2255-4f61-bb41-e45f91faa6a3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2026:8725202942.5

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Poprad
9Csp/27/2025
8725202942
17. 04. 2026
Mgr. Nina Kollárová
ECLI:SK:OSPP:2026:8725202942.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobkyne: Mária
Eliašová, nar. 20.09.1970, bytom Moyzesova 2791/18, 058 01 Poprad, právne zastúpenej: JUDr. Mgr.
Radim Komka, LL.M., advokát, Hlavná 27, 080 01 Prešov proti žalovanému: Všeobecná úverová
banka, a. s.; skrátený názov: VÚB, a. s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne
zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO:
53 255 739 o určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatkový a o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že úver poskytnutý na základe žiadosti o vydanie Splátkovej karty Quatro, č. 31352631,
zo dňa 20.1.2009 je bezúročný a bezpoplatkový.
II. Súd u r č u j e, zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o vydanie Splátkovej karty Quatro, č. 31352631,
zo dňa 20.1.2009, v časti VI. Vyhlásenia Klienta: Podpisom tejto Žiadosti dobrovoľne vyhlasujem
a potvrdzujem nasledovné, bod 2, v znení: „Súhlasím so spracúvaním mojich osobných údajov v
rozsahu uvedenom v tejto Žiadosti Bankou a/alebo CFH a ďalšími subjektmi uvedenými v Obchodných
podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou, a.s., v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len „ OP “) a Bankou
a/alebo CFH poverenými osobami uvedenými na internetovej stránke Banky a/alebo CFH, za účelom
overovania mojej úverovej spôsobilosti, kontroly rizika budúcich obchodov, plnenia Zmluvy a ďalších
účelov uvedených v OP. Súhlas udeľujem v súlade so zákonom č. 428/2002 Z.z. na dobu 10 rokov od
podpisu Žiadosti. V prípade vzniku záväzkového vzťahu súhlas udeľujem na dobu trvania záväzkového
vzťahu a na dobu 10 rokov od zániku tohto záväzkového vzťahu, pričom svoj súhlas som oprávnený
odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu
pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným vyhlásením doručeným Banke a Správcovi.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o vydanie Splátkovej karty
Quatro, č. 31352631, zo dňa 20.1.2009, v časti VI. Vyhlásenia Klienta: Podpisom tejto Žiadosti
dobrovoľne vyhlasujem a potvrdzujem nasledovné, bod 4., v znení: „Vyhlasujem, že pred podpisom
tejto Žiadosti som sa oboznámil s (a) OP, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti, súhlasím s nimi a
zaväzujem sa ich dodržiavať, (b) Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou
sadzbou, (c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol písomne doručený a prevzal som ho.“, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.
IV. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. účinných od 01.01.2009 k Žiadosti o vydanie Splátkovej
karty Quatro, č. 31352631, zo dňa 20.1.2009, v čl. V. Zúčtovanie, úhrada a platba, v bode 27. v časti,

v znení: „Klient určuje a súhlasí s tým, že Banka priradí platby k záväzkom Klienta v poradí určenom
podľa uváženia Banky.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. účinných od 01.01.2009 k Žiadosti o vydanie Splátkovej
karty Quatro, č. 31352631, zo dňa 20.1.2009, v čl. XI. Mimosúdne riešenie sporov a rozhodcovská
doložka, v bode 63. v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy
a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou strán. Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúcej vety,
akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo Zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane všetkých
otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia, rozhodne Stály rozhodcovský súd
Slovenskej bankovej asociácie alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o.
alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o.. Touto rozhodcovskou doložkou nie
je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia alebo
platobného rozkazu na všeobecnom súde. Podpisom Zmluvy Klient vyjadruje Banke svoj súhlas na
výber jedného z uvedených rozhodcovských súdov.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VI. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.
Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 08.08.2025 žalobu voči žalovanému o určenie, že úver je
bezúročný a bezpoplatkový a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok.
2. Žalobu odôvodnila nasledujúcimi skutočnosťami.
So žalovanou uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu pomenovanú ako Žiadosť o vydanie Splátkovej karty
Quatro č. 31352631, z 20.1.2009 (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úverového
rámca vo výške 1.194,98 eura / 36.000,- Sk so štandardnou mesačnou splátkou vo výške 39,83
eura / 1.200,- Sk. Z karty vyčerpala 1.373,58 eura a poukázala platby vo výške 721,45 eura. Ide o
spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvorila ako spotrebiteľka so žalovanou, obchodníkom, ktorý dodáva
finančnú službu, na ktorú sa vzťahuje zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov (ďalej len ZoSÚ). Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:ročnú úrokovú sadzbu (§ 4 ods. 2 písm. h/ ZoSÚ),
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy (§ 4 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ), priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok (§ 4
ods. 2 písm. k/ ZoSÚ). Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h/, j/ a k/ ZoSÚ, preto je predmetný
úver podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže
veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa §
11 ods. 4 Zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou. Z ustanovenia § 11 ods. 4 ZoSÚ vyplýva, že spotrebiteľ má vždy právo žiadať, aby súd
posúdil či je úver bezúročný a bez poplatkov výrokom rozsudku, a to bez ohľadu na to, či by inak mohol
túto otázku posúdiť len ako otázku predbežnú. Ďalej poukázala na ust. § 53 ods. 1,2,3,5 OZ. Zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Konkrétne ide o nasledujúce zmluvné ustanovenia
- zmluvná podmienka uvedená v časti VI. Vyhlásenia Klienta: Podpisom tejto Žiadosti dobrovoľne
vyhlasujem a potvrdzujem nasledovné, bod 2., v znení:
„Súhlasím so spracúvaním mojich osobných údajov v rozsahu uvedenom v tejto Žiadosti Bankou a/alebo
CFH a ďalšími subjektmi uvedenými v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., v spolupráci so spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len „ OP “) a Bankou a/alebo CFH poverenými osobami
uvedenými na internetovej stránke Banky a/alebo CFH, za účelom overovania mojej úverovej

spôsobilosti, kontroly rizika budúcich obchodov, plnenia Zmluvy a ďalších účelov uvedených v OP.
Súhlas udeľujem v súlade so zákonom č. 428/2002 Z.z. na dobu 10 rokov od podpisu Žiadosti. V prípade
vzniku záväzkového vzťahu súhlas udeľujem na dobu trvania záväzkového vzťahu a na dobu 10 rokov
od zániku tohto záväzkového vzťahu, pričom svoj súhlas som oprávnený odvolať najskôr po jednom
roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva
nevznikne, a to písomným vyhlásením doručeným Banke a Správcovi.“
Predformulovaný súhlas spotrebiteľa s poskytovaním a sprístupňovaním jeho osobných údajov tretej
osobe, so spracovaním jeho osobných údajov po dobu 10 rokov (aj po zániku zmluvného vzťahu), bez
ohľadu na dĺžku trvania zmluvy, so spracúvaním a overovaním osobných údajov u iných osôb, formálne
dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti považovať za náležitý
a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane
osobných údajov požaduje.
Predmetná zmluvná podmienka už bola súdmi určená ako neprijateľná (aj priamo vo vzťahu k žalovanej).
Z množstva rozhodnutí, poukázala na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoCsp/23/2020,
z 18.02.2021; rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoCsp/9/2023, z 25.10.2023; rozsudok
Krajského súdu Prešov sp. zn 3CoCsp/43/2021, z 02.02.2022 a rozsudok Krajského súdu Prešov sp.
zn. 8CoCsp/3l/2022, z 27.10.2022. Z rozsudkov vydaných voči žalovanému v roku 2023 poukázala
na rozsudky: rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5Csp/4/2022, z 17.02.2023; rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/99/2023, z 19.12.2023; rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
15Csp/16/2022, z 10.10.2023; rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 17Csp/99/2022, z 26.09.2023;
rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp/62/2023, z 08.11.2023 a rozsudok Okresného súdu
Prešov sp. zn. 19Csp/26/2023, zo 16.11.2023.
- zmluvná podmienka uvedená v časti VI. Vyhlásenia Klienta: Podpisom tejto Žiadosti dobrovoľne
vyhlasujem a potvrdzujem nasledovné, bod 4., v znení:
„Vyhlasujem, že pred podpisom tejto Žiadosti som sa oboznámil s (a) OP, ktoré sú súčasťou tejto
Žiadosti, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať, (b) Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou
a Sankčnou úrokovou sadzbou, (c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných
podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol písomne doručený a prevzal som ho.“
Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery
zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa.
Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne
prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť druhý
účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s úverovými podmienkami. Z uvedených dôvodov
je takéto dojednanie neprijateľné, pretože si tým zhoršujem svoje zmluvné postavenie ako to
predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne
dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ. K určeniu neprijateľnosti obdobných zmluvných
podmienok, poukázala priamo vo vzťahu k žalovanému na rozsudky Okresného súdu Prešov sp.
zn. 7Csp/241/2020, zo 14.06.2021; sp. zn. 8Csp/99/2023, z 19.12.2023; sp. zn. 9Csp/99/2022, z
28.11.2022; sp. zn. 11Csp/21/2022, z 11.05.2022; sp. zn. 14Csp/29/2021, z 19.07.2022; sp. zn.
15Csp/16/2022, z 10.10.2023; sp. zn. 16Csp/26/2023, z 28.09.2023; 18Csp/85/2023, z 29.01.2024;
sp. zn. 19Csp/26/2023, zo 16.11.2023; sp. zn. 20Csp/173/2020, z 19.03.2021; sp. zn. 29Csp/82/2018,
z 03.04.2019; rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5Csp/4/2022, zo 17.02.2023; rozsudok
Okresného súdu Humenné sp. zn. 9Csp/253/2017, z 02.07.2018; rozsudok Okresného súdu Poprad
sp. zn. 9Csp/24/2020, z 26.04.2022. Neprijateľné zmluvné podmienky sú uvedené aj v Obchodných
podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. účinných od 01.01.2009.
- ide o zmluvnú podmienku uvedenú v čl. V. Zúčtovanie, úhrada a platba, v bode 26. v časti, v znení:
„Klient určuje a súhlasí s tým, že Banka priradí platby k záväzkom Klienta v poradí určenom podľa
uváženia Banky.“ Predmetné zmluvné ustanovenie poskytuje žalovanej ako dodávateľovi úveru možnosť
započítavať moje platby na iný účel, akým je prioritné splatenie istiny tohto úveru a bez ohľadu na moju
skutočnú vôľu. Toto ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený vzťah medzi mnou a žalovanou pokiaľ
ide o započítavanie mojich platieb na predmetný úver, keďže umožňuje žalovanej postupovať v tomto
smere nepredvídateľne a započítavanie mojich platieb sa tak stáva pre mňa netransparentné. Uvedená
zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou
(§ 53 ods. 1 OZ). O neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky vo vzťahu žalovanej poukázala
na rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/35/2022, z 18.08.2022; sp. zn. 15Csp/95/2020, z
28.06.2022; sp. zn. 16Csp/35/2021, z 08.06.2021 a sp. zn. 20Csp/4/2021, z 24.09.2021. Poukázala aj

na rozhodnutia určujúce obdobnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, rozhodnutiami vydanými už v
roku 2021, napr. na rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoCsp/55/2020, z 10.06.2021; sp.
zn. 2CoCsp/44/2020, z 20.04.2021; sp. zn. 5CoCsp/46/2020, z 26.08.2021.
- ide o zmluvnú podmienku uvedenú v čl. XI. Mimosúdne riešenie sporov a rozhodcovská doložka, v
bode 63., v znení:
„ Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy a v súvislosti s ňou budú
riešené dohodou strán. Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúcej vety, akýkoľvek spor, nárok
alebo rozpor vzniknutý zo Zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane všetkých otázok týkajúcich sa
jej existencie, platnosti alebo ukončenia, rozhodne Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej
asociácie alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. alebo Rozhodcovský
súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o.. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo
ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia alebo platobného rozkazu na
všeobecnom súde. Podpisom Zmluvy Klient vyjadruje Banke svoj súhlas na výber jedného z uvedených
rozhodcovských súdov.“
V spotrebiteľských úveroch je neprijateľným dojednanie, ktorým sa zmluvné strany dohodnú riešiť
všetky spory vyplývajúce z úverovej zmluvy výlučne pred rozhodcovským súdom, vopred vybraným
dodávateľom, a následne by rozhodnutie tohto rozhodcovského súdu malo slúžiť ako exekučný
titul. Rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch spôsobuje, že o právach a právom chránených
záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou
inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných podmienok. Takáto zmluvná podmienka vytvára
materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv, vyjadriť
nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie. Nejde o individuálne
dojednanú zmluvnú podmienku. Zmluva jej neumožňovala výber, či s rozhodcovskou doložkou súhlasím
alebo nie. Poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 15Csp/5/2021, zo 16.09.2021,
rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8Csp/198/2019, zo 14.08.2020, potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 16CoCsp/13/2020, z 31.05.2021, alebo rozsudok Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 16Csp/73/2020, zo 06.10.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp.
zn. 19CoCsp/55/2020, z 10.06.2021, ktorými bola za neprijateľnú určená obdobná zmluvná podmienka.
Naviac, poukázala aj na nález Ústavného súdu SR, zo dňa 11.06.2019, sp. zn. III. ÚS 438/2018, z ktorého
vyplýva, že pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby
ma spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia
nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť
všeobecný súd. V prípade úspechu si žalobkyňa uplatníla náhradu trov celého konania v rozsahu 100%
a to v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z.z., poukázala na nález ÚS SR z 5.9.2018 sp. zn. II. ÚS
275/2018, IV. ÚS 499/2011.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že s podanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasí. Podľa
názoru žalovaného tu žiaden naliehavý záujem nie je a ide len o umelo vyfabulovaný súdny spor, ktorý
žiadnym spôsobom neslúži na ochranu spotrebiteľských práv. Zjavné zneužitie práva nemá požívať
právnu ochranu, a preto by mala byť takáto žaloba zamietnutá. V danom prípade bola zmluva uzatvorená
ešte v roku 2009. Žalobca napáda po viac ako 16 rokoch od uzatvorenia zmluvy viacero zmluvných
podmienok. Zároveň právna úprava v tom čase takéto zmluvné podmienky nepovažovala (a ani
rozhodovacia prax súdov) a ani nepovažuje za neprijateľné. Teda žalobca sa domáha domnelej ochrany
svojich spotrebiteľských práv a to aj z podmietok, ktoré voči nemu nemuseli byť ani nikdy použité, a
zároveň v čase, keď od uzatvorenia zmluvy uplynulo viac ako 16 rokov. Potom je potrebné dôsledne
sa zamyslieť, či podanie takejto žaloby skutočne smeruje k ochrane spotrebiteľských ohrozených
alebo porušených práv. Podľa názoru žalovaného to však v tomto prípade (ale nie len v tomto, ale
aj v iných obdobných veciach, kde sú takéto žaloby podávané generalizovane) v žiadnom prípade
naplnené nie je. Podľa názoru žalovaného ide len o umelo vykonštruovaný spor, ktorý nemá nič spoločné
so spotrebiteľskou ochranou klientov banky. O uvedenom svedčí aj fakt, že žalobca, resp. právny
zástupca si uplatňuje trovy za každý navrhovaný výrok samostatne, čo je však neprípustné, keďže by šlo
teoreticky len o čiastkovú neplatnosť jednej úverovej zmluvy. Obdobne aj keby súd vlastnou činnosťou
určil viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, tak nerozmnožuje predmet konania na počet určených
neprijateľných zmluvných podmienok. Tak či tak by trovy konania počítal z jedného predmetu konania
(určenia neprijateľných zmluvných podmienok) bez ohľadu na ich počet. Poukázal na článok 5 zákona
č. 150/2016 Z. z. Civilný sporová poriadok (ďalej len ,,CSP") a na uznesenie Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 10CoCsp/20/2021 z 13.09.2022. Zmluva bola uzatvorená dňa 20.01.2009, teda za účinnosti
a v súlade so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

(ďalej aj ako „ZoSÚ"). V ZoSÚ platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ku dňu 20.01.2009)
ustanovenie § 11 ods. 4 ZoSÚ neexistovalo. Pokiaľ ide o Zmluvnú podmienku - spracúvanie osobných
údajov, tu poukázal na § 91 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len ,,ZoB". Je zrejmé, že
aj uvedený zákon priamo predpokladá, že údaje od klientov žalovaný získava a spracúva pre účely
správy ich pôžičiek, prípadne vkladov. V tomto smere teda nielen zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane
osobných údajov, ale priamo aj ZoB určuje povinnosť takéto informácie o klientoch utajovať a chrániť
pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením, zároveň ustanovuje, že
tretím osobám môže žalovaná tieto informácie poskytnúť len s predchádzajúcim písomným súhlasom
dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn a účely. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu
Prešov v sp. zn. 29C 368/2012 (obdobne bolo pritom rozhodnuté aj v konaní vedenom pod sp. zn.
17Co 38/2012 pred Krajským súdom Banská Bystrica). Dĺžka súhlasu na spracovanie osobných údajov
na 10 rokov je dôvodná. Aktuálna súdna prax totiž nie len že neurčuje žiadnu premlčaciu dobu na
prípadné požadovanie určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale aj v prípade žaloby na určenie
bezúročnosti o bezpoplatkovosti poskytnutého úveru a následného vydania bezdôvodného obohatenia
súdna prax (viď. prax tunajšieho súdu) uplatňuje 10 ročnú premlčaciu dobu na plnenie. V prípade ak
by teda nebolo možné osobné údaje klienta uchovávať 10 rokov od zániku zmluvy, a tým uchovávať
ani zmluvnú dokumentáciu, žalovaný by v prípade sporu, akým je napokon aj prebiehajúci spor, nemal
žiadnu možnosť obrany. Spracovanie osobných údajov po dobu 10 rokov od zániku zmluvy je preto
potrebné považovať za dôvodné. Ďalej poukázal na ust. § 42 ods. 1 ZoB. Banka má povinnosť minimálne
po dobu 5 rokov uchovávať všetky doklady o uskutočnených obchodoch. Žalovaný používa 10 ročnú
archivačnú dobu, nakoľko táto sa osvedčila praxou. Dohodnutý účel spracúvania osobných údajov
vyplýva priamo z § 93a ods. 3 ZoB a banka je oprávnená spracúvať osobné údaje aj bez súhlasu
klienta. Spracúvanie osobných údajov na účel interného výkazníctva je podľa názoru žalovaného plne
legitímne, keďže explicitne vyplýva zo samotného zákona. Poukázal na nález Ústavného súdu SR z 22.
júna 2017. sp. zn. II. ÚS 796/2016-65 a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 21.03.2013,
RWE Vertrieb, C-92/11. Napadnutá zmluvná podmienka nespĺňa základný predpoklad na určenie
neprijateľnosti, ktorým je zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Vyššie uvedené ustanovenia nespôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku - obchodné podmienky, predmetným zmluvným ustanovením sa
neukladá žalobcovi ako spotrebiteľovi žiadna povinnosť niesť dôkazné bremeno, čo nepochybne
potvrdzuje napríklad aj Mestský súd Bratislava IV v rozhodnutí vydanom v konaní sp. zn.
B3-62Csp/10/2022 zo dňa 08.02.2024. Žalovanému nie je zrejmé, akým iným spôsobom by si
mal/mohol veriteľ pri uzatváraní zmluvy overiť či dlžník - spotrebiteľ všetkému buď v zmluve
alebo v obchodných podmienkach či cenníku porozumel. V prípade, ak by predmetné zmluvné
ustanovenie v zmluve absentovalo, veriteľ by stratil akýkoľvek dôkaz o tom, že spotrebiteľ bol naozaj
s obchodnými podmienkami a cenníkom oboznámený, že s nimi súhlasí, že ich prevzal alebo mu
boli zaslané. Ak by súd ustanovil, že takéto zmluvné ustanovenie považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, veriteľa by tak dostal do situácie, kedy by nevedel oboznámenie a odovzdanie akýchkoľvek
dokumentov spotrebiteľovi riadne preukázať, čím by mu do budúcnosti odňal možnosť uniesť dôkazné
bremeno. Takéto zmluvné ustanovenie je štandardnou súčasťou všetkých spotrebiteľských zmlúv a
je plne akceptované všeobecnými súdmi Slovenskej republiky (vrátane krajských súdov a rovnako aj
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). Toto ustanovenie na spotrebiteľa neprenáša dôkazné bremeno.
Preukázanie oboznámenia ostáva na dodávateľovi a dôkazom je práve podpis spotrebiteľa, ktorého
jedinou predzmluvnou povinnosťou bolo podrobne sa oboznámiť s jednotlivými ustanoveniami zmluvy.
Priemerný a zodpovedný spotrebiteľ, ktorému prináleží súdna ochrana by určite nekonal absolútne
ľahostajne a zmluvu nepodpísal bez podrobného oboznámenia sa so všetkými jej súčasťami, ktoré sú
v zmluve jasne a zrozumiteľne označené. Žiadna norma spotrebiteľského práva Slovenskej republiky
alebo Európskej únie nevyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument,
resp. aby každá časť takého dokumentu bola osobitne podpísaná, poukázal na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci Home Credit C-42/15. Z obdobných vyjadrení oboznámenia sa so súčasťami zmluvy
alebo zmluvnými podmienkami nachádzajúcimi sa v oddelenom dokumente vychádza aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Cdo/146/2017, zo dňa 22.02.2018. Poukázal ďalej na
rozhodnutia Mestského súdu Bratislava IV, sp. zn. B3-62Csp/10/2022, zo dňa 08.02.2024, Okresného
súdu Banská Bystrica, sp. zn. 9Csp/V2023, zo dňa 09.10.2023, Krajského súdu v Bratislave, sp.
zn. 4CoCsp/6/2020 z 30.03.2022, Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23CoCsp/48/2020 z 31.05.2021.
Žalovaný za to, že uvedené ustanovenie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán a predmetné ustanovenie tak nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku - priradenie platieb, žalovaný poukázal na to, že splátky úveru neboli
tvorené len istinou, a práve z tohto dôvodu žalovaný mal v zmysle Všeobecných obchodných podmienok
právo priradiť platby žalobcu tak, aby bol jeho dlh voči žalovanému vysporiadaný, a to tak, aby bola
uhradená nielen dlžná istina. Uvedené ustanovenie jednoznačne nespôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán a predmetné ustanovenie tak nemôže byť považované za
neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku - rozhodcovská doložka, žalobca v danom čase nevzniesol
žiadne námietky, neodmietol návrh na riešenie týchto sporov prostredníctvom rozhodcovského súdu.
Rozhodcovská doložka sa tak stala súčasťou zmluvy o úvere. Žalovaný ,,staré" rozhodcovské doložky
už dlhšiu dobu neuplatňuje. Ide o obsolentné zmluvné dojednanie, ktorého posudzovanie súdom nemá
v súčasnosti žiaden význam (pričom pri súdnej kontrole tohto ustanovenia by súd ,,aj tak" mohol podľa
názoru žalovaného dospieť jedine k záveru o jeho súladnosti so zákonom). Z tohto dôvodu tak na strane
žalobcu absentuje akýkoľvek (a už vôbec nie naliehavý) právny záujem na takom určení. Žalovaný
považuje výkon práv žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keď zmluva bola uzatvorená dňa 20.01.2009,
pričom žalobca sa domáha v súdnom konaní určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok žalobou
doručenou na súde dňa 08.08.2025, t. j. po viac ako 16 rokoch. Výkon takýchto práv žalobcu je v rozpore
s dobrými mravmi. Z vyššie uvedených dôvodov by súd po zhodnotení skutkového stavu nemal takejto
žalobe vyhovieť, keďže je zrejmé, že takýto prípad vôbec nemá za cieľ ochranu porušených alebo
ohrozených práv spotrebiteľa.
K uplatneným trovám konania žalovaný poukázal na § 53 ods. 5 OZ. Súdne určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky deklaruje čiastočnú neplatnosť zmluvy. Pri určení neprijateľnosti viacerých
zmluvných podmienok ide stále o čiastočnú neplatnosť zmluvy, hoci vo viacerých jej častiach. Nejde
o nároky so samostatným skutkovým základom, keďže skutkový základ je jeden - zmluva, ktorej sú
súčasťou. Predmet konania je tak len jeden, a tým je čiastočná neplatnosť zmluvy. Naviac, neprijateľnosť
zmluvnej podmienky môže súd určiť aj ex offo. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5 Cdo 120/2009 zo dňa 13.10.2009, Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9Csp/3/2022 zo
dňa 04.10.2022, ako aj na ust. § 13 ods. 3, 4 vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej ako „Vyhláška").
Žalobca svojím spôsobom uplatnenia trov postupuje v rozpore s ust. § 13 ods. 3 Vyhlášky. V prípade
určenia neprijateľných zmluvných podmienok, aj s ohľadom na vyššie uvedené, ide o taký predmet
konania, ktorý zo zákona musí byť prejednaný spoločne (lebo ak by bol prejednaný neúplne, zakladá to
res iudicata a nemožno o tom rozhodovať znova, pričom spoločné prejednanie vyplýva z § 53 ods. 5 OZ),
a teda má sa postupovať podľa ust. § 13 ods. 4 Vyhlášky - a odmena sa určí z jednej takejto spojenej veci.
Žalovaný preto nesúhlasí uplatnenými trovami právneho zastúpenia tak, ako to uviedol právny zástupca
žalobcu v žalobe; domnieva sa, že sa jedná o umelé navyšovanie trov konania právneho zastúpenia.
Snaha urobiť z určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok z jednej zmluvy samostatné čiastkové
nároky sa môže javiť ako snaha o zvýšenie náhrady trov konania v konaní. Poukázal na uznesenia
Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/99/2023 zo dňa 15.07.2025, Okresného súdu Prešov sp. zn.
7Csp/184/2024 zo dňa 18.07.2025, Okresného súdu Prešov sp. zn. 19Csp/26/2023 zo dňa 06.03.2024,
Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/83/2023 zo dňa 22.10.2024.
Na základe uvedeného žalovaný považuje predmetnú žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu, pričom
súdu navrhol, aby žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v plnom rozsahu.
4. Žalobca v následnom vyjadrení doručenom súdu 30.09.2025 uviedol, že k vyjadreniu žalovanej
poukazuje na spojené veci kde Súdny dvor (prvá komora) C 776/19 až C 782/19 rozhodol takto:,,1.
Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách v spojení so zásadou efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely podania návrhu spotrebiteľom: - na konštatovanie nekalej
povahy podmienky nachádzajúcej sa v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a
týmto spotrebiteľom stanovuje premlčaciu lehotu. V odôvodnení Súdny dvor EÚ uviedol v bodoch:
37. V treťom rade z ustálenej judikatúry vyplýva, že zmluvnú podmienku vyhlásenú za nekalú treba v
zásade chápať tak, že nikdy neexistovala, takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Súdny
dvor z toho vyvodil, že súdne konštatovanie nekalej povahy takejto podmienky musí v zásade viesť k
navráteniu právnej a skutkovej situácie spotrebiteľa, v ktorej by sa nachádzal v prípade neexistencie
uvedenej podmienky, takže povinnosť vnútroštátneho súdu neuplatniť nekalú zmluvnú podmienku, ktorá
ukladá zaplatenie súm, ktoré sa preukážu ako neoprávnené, má v zásade reštitučný účinok, ktorý sa
vzťahuje na tieto isté sumy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. decembra 2016, Gutiérrez Naranjo ai.,

C 154/15, C 307/15 a C 308/15, EU: C:2016:980, body 61 a 62, ako aj z 9. júla 2020, Raiffeisen Banka
BRD Groupe Société Générale, C 698/18 a C 699/18, EU:C:2020:537, bod 54). 38. Z tohto hľadiska
treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi vyplývajú zo
smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu zmluvnej podmienky
nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej podmienky súdom,
takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy podmienky uvedenej v
zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať nijakej
premlčacej lehote. Súmernú odpoveď na námietky žalovanej dáva rozsudok Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 6Cdo/127/2017, z 30.01.2019 a uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 124/2020, z
15.04.2020, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť banky proti rozsudku Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 6Cdo/127/2017. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017, z
30.01.2019 a sp. zn. 6Cdo/27/2018, z 28.03.2019.
Ak žalovaná poukazuje na to, či jestvuje skutočný naliehavý záujem na určení nárokov spotrebiteľa,
takpri žalobách o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je potrebné preukazovať naliehavý
právny záujem. Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa: „Každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.“ Podľa ust. §
3 ods. 5 prvá veta zákona o ochrane spotrebiteľa: „Proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva.“ V zmysle úniového práva je určovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok v
individuálnych spotrebiteľských sporoch hlavným prostriedkom a cieľom ochrany spotrebiteľov v EÚ.
Predmetná žaloba je okrem iného aj účinným prostriedkom dosiahnutia prevencie pred neustálym
používaním nečestných podmienok vo formulárových spotrebiteľských zmluvách. Podľa čl. 7 ods. 1
citovanej Smernice: „Členské štáty majú zabezpečiť v záujme spotrebiteľov a konkurentov existenciu
adekvátnych a účinných prostriedkov na prevenciu neustáleho používania nečestných podmienok v
zmluvách, ktoré predávajúci alebo dodávatelia uzatvárajú so spotrebiteľmi.“ Vo vzťahu k procesnej
prípustnosti žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.03.2019, rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020
zo dňa 15.04.2020 alebo rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/7/2023 zo dňa 28.02.2024.
Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na
plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej
zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C-473/00 potvrdil, že uplynutie
času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv
spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS.
Poukázal na rozsudok SdEÚ vo veci C - 35/22, podľa ktorého: 35. Napokon spotrebiteľovi, ktorý uzavrel
zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nemožno vytýkať, že sa obrátil na príslušný vnútroštátny súd
s cieľom uplatniť práva, ktoré mu zaručuje smernica 93/13, v prípade nečinnosti dotknutého predajcu
alebo dodávateľa napriek konštatovaniu nekalej povahy podobných podmienok ustálenou vnútroštátnou
judikatúrou, ktorá mala tohto predajcu alebo dodávateľa podnietiť k tomu, aby sa z vlastnej iniciatívy
obrátil na tohto spotrebiteľa a čo najskôr odstránil účinky tejto nekalej podmienky.
Práve rozhodovanie súdov o neprijateľnosti zmluvných podmienok v individuálnych sporoch popri
posudzovaní nekalých obchodných praktík je nosným pilierom spotrebiteľského práva tak, ako to
vyplýva z úniového práva a vnútroštátnych právnych noriem. Poukázal na ust. § 11 ods. 4 zákona č.
129/2010 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2018, podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru. Nemali by preto už byť žiadne pochybnosti o tom, že od 01.01.2018 sa môže
spotrebiteľ pred súdom domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj neprijateľnosti
zmluvných podmienok. Pre úplnosť však je potrebné zdôrazniť, že určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky malo oporu v zákone aj pred 01.01.2018 v zmysle ust. § 137 CSP, § 298 CSP a zákona č.
250/2007 Z.z..
Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
6Cdo/27/2018, 6Cdo/127/2017, 6 Ndc/20/2016, 3Ndc/1/2017. Rovnaký názor prípustnosti a nutnosti
rozhodovania o ,,sólo žalobách“ na určovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Cdo/148/2017, ako aj 6Cdo/27/2018. Poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu Prešov, sp. zn. 20CoCsp/15/2024, z 28.11.2024. Žaloba o neprijateľnosť zmluvných
podmienok môže byť podaná aj z dôvodu následného získania peňažnej satisfakcie. NS SR sp. zn.
6Cdo/127/2017 - Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej

podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný
predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť, a
to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. K bodu - zmluvné podmienky - čo sa týka namietaných NZP, ide o neprijateľné
zmluvné podmienky používané žalovanou, ako aj inými dodávateľmi bankového alebo nebankového
spektra. V prvom rade je potrebné uviesť, že spotrebiteľská zmluva má bezpochyby tzv. formulárový
charakter. Zo strany žalovanej nebol nijakým spôsobom upozornený na namietané NZP, ako ani na
ich dôsledky. Čo sa týka neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok, tak pre súdenú vec je
rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú
podmienku za neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. Súdu je z jeho činnosti aj známy postoj žalovanej
k judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam, ktorá nerešpektuje § 53a OZ a o to viac je žaloba
na určenie neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok dôvodnejšia. Ak žalovaná ako dodávateľ
nepredložila v konaní jediný dôkaz na preukázanie vedenia kontraktačného procesu s dlžníkom, potom
po skutkovej stránke, ani právnej stránke konajúci súd pri hodnotení dôkazov ani nemôže dôjsť k záveru,
ktorý prezentuje žalovaná, a zamietnuť v tejto časti žalobu. Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ: „Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.“ Je potrebné skúmať naopak konanie dodávateľa, ako si plnil svoje zákonné
povinnosti, najmä postupovať s odbornou starostlivosťou, pri poskytovaní spotrebiteľského úveru.
Dôkazné bremeno znáša žalovaná a preto ako dodávateľ je povinná preukázať, že zmluvné ustanovenie
bolo dojednané individuálne. Žalovaná však zatiaľ nijakým spôsobom nepreukázala, že so mnou bol
vedený kontraktačný proces vo vzťahu k namietaným zmluvným podmienkam. Spotrebiteľ z dôvodu
prevládajúcej dôvery v správnosť a poctivosť postupu dodávateľa nepociťuje dôvodnosť čítať veľké
množstvo zmluvných ustanovení, pričom sa domnieva, že sú v súlade s právnymi predpismi a pravidlami
ekonomiky. Zo strany dodávateľov však dochádza k zneužívaniu tejto dôvery a konaniu v rozpore
s dobrými mravmi. O žalovaných neprijateľných zmluvných podmienkach už súdy rozhodli, teda boli
vyslovené za neprijateľné, preto trvá na ich určení za neprijateľné. V zmysle úniového práva je určovanie
neprijateľnosti zmluvných podmienok v individuálnych spotrebiteľských sporoch hlavným prostriedkom
a cieľom ochrany spotrebiteľov v EÚ. Žalovaná poukazuje na to, že napadnuté zmluvné podmienky
sa v drvivej väčšine prípadov už vôbec neuplatňujú a ide o obsolentné zmluvné ustanovenia, k tomu
uviedol: Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď ide o zmluvnú
podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je
ju povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (uznesenie Najvyššieho súdu
SR 7Cdo/149/2020 z 24.08.2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C- 19/20). Žaloba na určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je časovo limitovaná (Rozhodnutie SDEÚ č. spojené veci C 776/19 až C - 782/19),
K uplatneným trovám konania - žalovaná vychádza z názoru, že pri určení odmeny za úkony právnej
služby, je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že konanie o určenie neprijateľnosti viacerých zmluvných
podmienok, je jedným konaním, s jedným nárokom. Žalovaná vo svojom vyjadrení účelovo poukazuje k
uplatňovaným trovám konania na rozhodnutia Okresného súdu Prešov, ktorý rozhoduje tak, že konanie
o určenie neprijateľnosti viacerých zmluvných podmienok je jedným, s jedným nárokom. Poukázal
na to, že rozhodnutia Okresného súdu Prešov o trovách konania sú v rozpore s judikatúrou súdov rozhodnutiami najvyššieho súdu ako aj krajských súdov, ako napr. v rozpore s aktuálnym rozhodnutím
Krajského súdu Prešov, sp. zn. 27CoCsp/3/2025, z 12.6.2025. V zmysle úniového práva je určovanie
neprijateľnosti zmluvných podmienok v individuálnych spotrebiteľských sporoch hlavným prostriedkom
a cieľom ochrany spotrebiteľov v EÚ. S poukazom na uvedené považuje argumentáciu žalovanej za
nenáležitú a navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal k náhrade trov
konania v plnom rozsahu.
5.
Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu 27.10.2025 následne uviedol, že sa v celom rozsahu
pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia. Podľa názoru žalovaného je v predmetnom prípade
zrejmé, že podanou žalobou nie je ochrana práv spotrebiteľa, a to s poukazom na skutočnosť, ako dávno
bola uzatvorená zmluva (v roku 2009). Vo vzťahu k žalovanému je uplatňovanie takýchto nárokov bez
akéhokoľvek časového obmedzenia, napr. bez akéhokoľvek ohraničenia premlčacej doby podľa názoru
žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a priam mimoriadne s ohľadom na súdený prípad, v ktorom (ako
vyplýva z tvrdení samotného žalobcu) okrem iného žalobca neuhradil ani len sumu poskytnutého úveru.
Uvedené vyplýva z tvrdenia samotného žalobcu, keď uvádza: ,,Z karty som vyčerpala 1.373,58 eura a
poukázala platby vo výške 721,45 eura.“ Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca s dojednanými
zmluvnými podmienkami v čase podpisu zmluvy súhlasil (inak by zmluvu nepodpísal), no až po veľmi

dlhom časovom období od uzatvorenia zmluvy, keďže uplynulo viac ako 16 rokov sa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu ide domáhať určenia ich neprijateľnosti. Takýto procesný postup žalobcu
potom z pohľadu žalovaného nie je v súlade so základnými princípmi CSP a teda, že musí byť záujem
na riadnom súdnom konaní a prejednaní veci v podobe určovacích výrokov. Aj s ohľadom na tieto
skutočnosti preto žalovaný od počiatku poukazuje na to, že takúto žalobu je potrebné posúdiť aj z
pohľadu dobrých mravov a prihliadnuť aj na skutočnosť, že súdy niekedy musia prejednať aj také žaloby,
s ktorými nie je spojený aj reálny záujem na efektívnom a spravodlivom konaní. Podľa názoru žalovaného
záujem na takéto „naliehavé" určenie v tomto spore úplne absentuje.
Pokiaľ aj žalobca poukazoval na právne závery práva Súdneho dvora Európskej únie, tak si treba
uvedomiť, že ochrana práv spotrebiteľov zostáva v konečnom dôsledku vecou vnútroštátnej právnej
úpravy. Tým sa samozrejme nepotláčajú ciele Európskej únie na vyššiu mieru ochrany spotrebiteľa,
avšak okresné súdy by mali vždy vyhodnotiť, či je tu naozaj právny záujem na spravodlivom konaní
a nevyhnutnej potrebe rozhodnúť o podanej žalobe podľa ust. § 137 písm. c) alebo d) CSP len v
prospech spotrebiteľa. Žalovaný zároveň poukazuje na žalobcom spomenuté rozhodnutie Súdneho
dvora (prvá komora) C 776/19 až C 782/19, podľa ktorého: ,, ...súdne konštatovanie nekalej povahy
takejto podmienky musí v zásade viesť k navráteniu právnej a skutkovej situácie spotrebiteľa, v ktorej
by sa nachádzal v prípade neexistencie uvedenej podmienky...“. Aj vzhľadom na uvedené rozhodnutie,
má žalovaný za to, že aj v prípade neexistencie namietaných zmluvných podmienok by bol žalobca v
absolútne totožnej právnej a skutkovej situácii, keďže nepreukázal, že by namietané zmluvné podmienky
boli použité vo vzťahu k nemu kedykoľvek počas existencie právneho vzťahu a tak by mali, resp. mohli
mať čo i len teoretický vplyv na jeho právnu či skutkovú situáciu.
Ako žalovaný uviedol už vo svojom predchádzajúcom vyjadrení, žalobca podanú žalobu odôvodnil
právnou úpravou, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy dňa 20.01.2009 neexistovala (konkrétne
ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako ,,zákon č. 129/2010 Z. z.")).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení a rozporuje
spôsob uplatňovania trov konania žalobcom z každej samostatnej namietanej zmluvnej podmienky ako
samostatný predmet konania. Pri potenciálnom vyhovení žalobe by šlo stále len o čiastočnú neplatnosť
úverovej zmluvy, pričom každé zmluvné ustanovenie sa musí posúdiť zvlášť, ale ide stále len o jedno
konanie s jednou poplatkovou povinnosťou.V tejto súvislosti žalovaný poukázal na aktuálne rozhodnutie
Okresného súdu Prešov sp. zn. 7Csp/186/2024 zo dňa 06.10.2025 a na nedávne uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 414/2025 zo dňa 26.08.2025, podľa ktorého: ,,Vo vzťahu k
námietke sťažovateľky týkajúcej sa nesprávnej (svojvoľnej) aplikácie relevantných ustanovení vyhlášky
ústavný súd poukazuje na bod 22 napadnutého uznesenia, v ktorom okresný súd uvádza, že „pokiaľ
ide o odmenu za jednotlivé úkony, pri jej výpočte vychádzal zo skutočnosti, 4 že konanie o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok je jedným konaním s jedným nárokom, jeden predmet konania, a
teda sa nenásobí počtom neprijateľných zmluvných podmienok. Pri určovaní neprijateľnosti viacerých
zmluvných podmienok ide stále o čiastočnú neplatnosť zmluvy, hoci vo viacerých jej častiach. Nejde o
nároky so samostatným skutkovým základom, keďže skutkový základ je jeden a to zmluva, ktorej sú
súčasťou. Predmet konania je tak len jeden a to čiastočná neplatnosť zmluvy. Naviac neprijateľnosť
zmluvnej podmienky môže súd určiť aj sám ex offo. Ak tak urobí, nerozmnožuje nároky, ktoré sú
predmetom konania a nezvyšuje odmenu advokáta zastupujúceho spotrebiteľa.“. 18. Po preskúmaní
napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach tohto prípadu nemožno závery
okresného súdu vyhodnotiť ako svojvoľné, resp. také, ktoré by popierali zmysel a účel príslušných
ustanovení vo veci aplikovanej právnej normy. Nahrádzanie právnych názorov všeobecných súdov, ktoré
by v rovine interpretácie podústavného práva odobrilo alternatívu preferovanú sťažovateľkou, nie je
úlohou ústavného súdu. 19. Okresný súd ústavne akceptovateľným spôsobom vysvetlil, akými úvahami
sa riadil pri výpočte odmeny za jednotlivé úkony právnej služby, pričom argumentáciu okresného súdu
ústavný súd považuje za dostatočnú a ústavne udržateľnú, nepopierajúcu podstatu, zmysel a účel
aplikovaných ustanovení Civilného sporového poriadku a vyhlášky.“
Na základe uvedeného žalovaný naďalej považuje predmetnú žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu,
pričom súdu navrhol, aby žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v plnom rozsahu.
6. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právneho zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného,
oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise.
7. Právny zástupcovia sporových strán v plnom rozsahu zotrvali a poukázali na písomné vyjadrenia.

8. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový a právny stav.
9. Na základe Žiadosti žalobkyne o vydanie Splátkovej karty Quatro č. 31352631 zo dňa 20.01.2009
jej žalovaný poskytol úverový rámec vo výške 36.000,- Sk (1.194,98 eur) pri mesačnej splátke 1.200,Sk (39,83 eur). Z uvedenej karty vyčerpala žalobkyňa sumu 1.373,58 eur a poukázala platby vo výške
721,45 eur. Je nesporné, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvorila ako spotrebiteľka so
žalovaným ako dodávateľom finančnej služby.
10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy , ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné
ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom.
(Rozsudok NS SR 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015)
11. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. V zmysle ustanovenia § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvárala žalobkyňa ako spotrebiteľka so žalovaným ako
právnickou osobou, ktorá poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah,
ktorý medzi nimi vznikol, má spotrebiteľský charakter, preto je v súvislosti s ním nutné aplikovať normy
spotrebiteľského práva.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy
na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
18. Vyššie uvedená zmluva je zmluva typová, formulárová, pričom žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla
žiadnym spôsobom zmeniť a ovplyvniť jej obsahové náležitosti.
19. Podľa § 2 a) a b) Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v

inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania;3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci.4)
21. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.
22. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
23. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
24. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a/ splnení povinnosti, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
25. V danom prípade preukázanie naliehavého právneho záujmu nespočíva na žalobkyni, keďže tento
vyplýva priamo zo zákona. Zo samotného zákonného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(vyššie citovaného) vyplýva právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľky na určení neprijateľných
zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú nerovnováhu v postavení sporových strán a predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy. Naliehavý právny záujem vyplýva tiež priamo zo zákona o ochrane spotrebiteľa,
konkrétne § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vyššie citovaného).
Naliehavý právny záujem, ktorý vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné preukazovať (uznesenie KS
Prešov sp. zn. 18Co/120/2017 z 26.10.2017).
26. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom
a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
27. „Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý určil neplatnosť zmluvy o úvere pre
početné neprijateľné zmluvné podmienky. Odvolací súd, napriek snahe udržať zmluvu v platnosti, ustálil,
že táto nie je z objektívneho hľadiska ako celok udržateľná, keďže vadami netrpia iba jej podstatné
náležitosti, ale v podstate všetky časti (články). Neprihliadal pritom na výhodnosť neplatnosti zmluvy
pre toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná resp.
ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách). Za dôležité tiež považoval hľadisko, či by zmluvné strany mali vôľu

na kontrakte bez neplatných klauzúl. Pokiaľ ide o súdnu kontrolu zmluvných podmienok súd uviedol,
že žalovaný sa mýli, pokiaľ považuje za typovú zmluvu iba všeobecné obchodné podmienky alebo
zmluvu písanú drobným písmom alebo ak na naplnenie individuálne dojednaných podmienok považuje
skutočnosť, že na prečítanie návrhu zmluvy mal spotrebiteľ dostatok času. Za typovú zmluvu, ktorá sa
používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať nielen všeobecné obchodné
podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Odvolací
súd vyjadril názor, že znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je
neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je
neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr.
úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.). Odvolací súd vyjadril tiež názor,
že slovenská právna úprava výkonu záložného práva umožňujúca uspokojenie pohľadávky dodávateľa
z majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly je v kolízii s princípom efektivity únijného práva a umožňuje
obísť dôležitý prvok práva EÚ, ktorým je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. V
tomto zmysle sa zdá, že je tu ešte väčšie nebezpečenstvo ako pri neprijateľnej rozhodcovskej doložke,
v rámci ktorej existuje predsa len kontrola zo strany exekučného súdu.
(Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 21. novembra 2012, č.k. 18Co 109/2011)
28. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ) zmluva o spotrebiteľskom úvere musela obsahovať:
ročnú úrokovú sadzbu (§ 4 ods. 2 písm. h/ ZoSÚ); ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ); priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok (§ 4 ods. 2 písm.
k/ ZoSÚ).
29. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
30. Žiadosť o aktiváciu Splátkovej karty Quatro neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h/, j/ a
k/ ZoSÚ, preto je predmetný úver podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ bezúročný a bez poplatkov. (výrok I. rozsudku).
31. VÚB, a.s. podniká v oblasti poskytovania úverov neohraničenému okruhu osôb a znalosť zákona
v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, zo 16.1.2013).
32. Vyššie uvedená zmluva je zmluva typová, formulárová, pričom žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla
žiadnym spôsobom zmeniť a ovplyvniť jej obsahové náležitosti.
33. Podľa § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom
v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.
34. Podľa § 298 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z
dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.
35. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku II. – zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o vydanie
Splátkovej karty Quatro, č. 31352631, zo dňa 20.1.2009, v časti VI. Vyhlásenia Klienta: Podpisom tejto
Žiadosti dobrovoľne vyhlasujem a potvrdzujem nasledovné, bod 2, v znení: „Súhlasím so spracúvaním

mojich osobných údajov v rozsahu uvedenom v tejto Žiadosti Bankou a/alebo CFH a ďalšími
subjektmi uvedenými v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s. (ďalej len „ OP “) a Bankou a/alebo CFH poverenými osobami uvedenými na internetovej
stránke Banky a/alebo CFH, za účelom overovania mojej úverovej spôsobilosti, kontroly rizika budúcich
obchodov, plnenia Zmluvy a ďalších účelov uvedených v OP. Súhlas udeľujem v súlade so zákonom
č. 428/2002 Z.z. na dobu 10 rokov od podpisu Žiadosti. V prípade vzniku záväzkového vzťahu súhlas
udeľujem na dobu trvania záväzkového vzťahu a na dobu 10 rokov od zániku tohto záväzkového
vzťahu, pričom svoj súhlas som oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného
záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným
vyhlásením doručeným Banke a Správcovi.“
36. „Podmienky sú neprijateľné z dôvodu a v rozpore s požiadavkami dobrej viery a ochrany právnych
záujmov spotrebiteľa, pričom zakladajú hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Obdobne Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách
a nekalých obchodných praktikách predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR konštatovala, že
spracovanie osobných údajov klienta až po dobu 10 rokov od uzavretia zmluvy bez ohľadu na dobu
trvania účelu spracovania, hodnotí ako zjavne neodôvodnenú, umožňujúcu banke spracovať osobné
údaje v rozpore so skutočnosťou vyplývajúcou zo zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných
údajov. Rozsah subjektov, ktorým sa takéto oprávnenie poskytuje je neúčelný a nedôvodný. Preto
komisia dala podnet osobám zameraným na kolektívnu ochranu práv spotrebiteľov na zváženie podaní
na príslušné orgány, aby poskytovateľ finančných služieb vyššie uvedenú neprijateľnosť podmienky
v rámci nekalej obchodnej praktiky voči spotrebiteľom nepoužíval a aby takéto zmluvné podmienky
spotrebiteľa nezaväzovali, pretože spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Obidve stanoviská prakticky reagujú na ust. § 52 nasl. Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb. týkajúci sa ochrany spotrebiteľov v spotrebiteľských zmluvách, pričom
podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzn. Neprijateľné
zmluvné podmienky). Podľa ods. 5 citovaného paragrafu neprijateľné zmluvné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, sa rieši otázka
individuálneho dojednania zmluvných ustanovení medzi spotrebiteľom a dodávateľom služieb, pričom
za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal možnosť spotrebiteľ
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa odseku 3 ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Z hľadiska obsahu žiadosti o aktiváciu Bankomatky v tlačive - formulári,
klient uvádza svoje osobné údaje, číslo mobilu, dohoduje hotovostný limit a pevnú mesačnú splátku,
údaje svojho zamestnávateľa a svoj príjem, pobyt na trvale adrese od roku 1977, či výšku mesačných
splátok iných pôžičiek. Ostatné údaje v žiadosti sú už predtlačené, vrátane bodu VI. Vyhlásenia klienta,
kde v bode 2 je predformulovaný súhlas o spracovaním osobných údajov v rozsahu uvedenom v
tejto žiadosti bankou alebo CFH a ďalšími subjektmi uvedenými v obchodných podmienkach pre
vydávanie a používanie kreditných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s. v spolupráci
so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s.. Jednoznačne možno povedať, že za individuálne
dojednanie v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno považovať zmluvné ustanovenia,
s ktorými sa mal možnosť oboznámiť spotrebiteľ pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
V danom prípade, klient nemohol zasahovať do textu vyhlásenia klienta, že dáva predformulovaný
súhlas na spracovanie osobných údajov bližšie neurčenému počtu subjektov, pretože je tu odkaz
na Obchodné podmienky pre vydávanie a používanie karty. Z hľadiska neurčitosti, komu vlastne je
dávaný formulovaný súhlas, možno konštatovať neplatnosť takéhoto dojednania z hľadiska § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný. V danom prípade predformulované vyhlásenie klienta je súhlasom daným pre
široký okruh neurčitých subjektov, ktoré budú oprávnené spracovať osobné údaje klienta. Nenáležité
je takisto odvolávanie sa na “určenie subjektov“ odkazom na Obchodné podmienky pre vydávanie
a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci
so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s.. Tieto ďalšie neurčité subjekty sú oprávnené na
overovanie úverovej spôsobilosti, kontroly rizika budúcich obchodov a plnení zmluvy, oprávnené
spracovať osobné údaje klienta na dobu 10 rokov od podpísania žiadosti. Ďalej sa takýto súhlas
predlžuje na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti a na dobu 10 rokov od zániku tohto záväzkového
vzťahu. Za takúto formuláciu Slovenskou obchodnou inšpekciou bola Consumer Finance Holding, a.s.

udelená poriadková pokuta 40.000 Eur, pričom aj Komisia Ministerstva spravodlivosti na posudzovanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách takúto formuláciu považuje za nekalú obchodnú praktiku
v spotrebiteľských zmluvách. Ak chýba individuálne dojednanie takého širokého oprávnenia pre
neurčitý počet subjektov uvedených v obchodných podmienkach a používanie kreditných kariet, tak ani
odvolávka na zákon o bankách neobstojí, pretože sa tu vytvára nerovnováha v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Jeho osobné údaje môžu byť poskytované neurčitému počtu
subjektov z hľadiska predformulovaného súhlasu a vyhlásenia klienta v bode VI. návrhu o aktiváciu
Bankomatky Triangel. Potom rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žalobkyne je správne.
Odvolací súd tak s poukazom na § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrhu
žalobkyne vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrobku tohto rozsudku. Podľa § 53 ods.5
Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné,
pričom neprijateľnosť zmluvných podmienok je hodnotená v predchádzajúcich odsekoch rozsudku.“
(rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 11Co/33/2017 - 216 zo dňa 12.09.2017)
37. „Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom
poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich
v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené
v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere
v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV.ÚS 49/06, III.ÚS 300/06)“ (Ústavný súd SR, I.ÚS
540/2012).
38. Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná aj preto, že predformulovaný súhlas spotrebiteľa s
poskytovaním a sprístupňovaním jeho osobných údajov tretej osobe, so spracovaním jeho osobných
údajov po dobu 10 rokov, bez ohľadu na dĺžku trvania zmluvy, so spracúvaním a overovaním osobných
údajov u iných osôb podľa uváženia účastníka konania, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou
podmienkou nemožno považovať za individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa
tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje.
39. Takto formulovaný súhlas nemožno považovať za dostatočne určitý a individualizovaný prejav
vôle spotrebiteľa, keďže rozsah spracúvania je vymedzený široko a odkazuje aj na ďalšie subjekty a
ďalšie účely uvedené v obchodných podmienkach, pričom doba spracúvania podstatne presahuje dobu
potrebnú na plnenie samotného záväzkového vzťahu. Skutočnosť, že spotrebiteľ môže súhlas následne
odvolať, sama osebe neprijateľnosť podmienky neodstraňuje, ak je toto právo zmluvne obmedzené.
K rovnakému právnemu záveru dospel Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 11Co/33/2017 zo
dňa 12. 9. 2017, v ktorom pri obsahovo totožnej podmienke týkajúcej sa spracúvania osobných údajov
klienta VÚB/CFH na dobu 10 rokov a obmedzenia možnosti odvolania súhlasu určil túto podmienku za
neprijateľnú.
40. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku III. - zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o vydanie
Splátkovej karty Quatro, č. 31352631, zo dňa 20.1.2009, v časti VI. Vyhlásenia Klienta: Podpisom
tejto Žiadosti dobrovoľne vyhlasujem a potvrdzujem nasledovné, bod 4., v znení: „Vyhlasujem, že pred
podpisom tejto Žiadosti som sa oboznámil s (a) OP, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti, súhlasím s nimi
a zaväzujem sa ich dodržiavať, (b) Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou
sadzbou, (c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol písomne doručený a prevzal som ho.“
41. Súd predmetnú zmluvnú podmienku posúdil ako neprijateľnú, keďže spotrebiteľ jej podpisom
vyhlasuje, že sa pred podpisom Žiadosti oboznámil s obchodnými podmienkami, cenníkom, úrokovými
sadzbami a najmä že mu bol písomne doručený a že prevzal Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Takto formulované vyhlásenie však nemôže samo osebe predstavovať dôkaz
splnenia informačnej povinnosti dodávateľa a nemôže na spotrebiteľa prenášať dôkazné bremeno o
tom, či mu bol príslušný dokument skutočne doručený pred uzavretím zmluvy.
42. Predmetné ustanovenie bolo súčasťou vopred pripraveného formulára dodávateľa a spotrebiteľ
nemal možnosť jeho obsah individuálne ovplyvniť. Jeho účinkom je vytvorenie dôkaznej výhody na
strane dodávateľa, keď spotrebiteľ už podpisom zmluvy deklaruje skutočnosti, ktorých splnenie má
v prípade sporu preukazovať predovšetkým dodávateľ. Takéto dojednanie preto spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K rovnakému
právnemu záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Sžo/32/2014, ktorým

potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/108/2011, keď za neprijateľnú podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka označil podmienku, podľa ktorej spotrebiteľ vyhlásil, že bol písomne
oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára, ktorý mu bol doručený a ktorý
prevzal. Súd v uvedenej veci výslovne uviedol, že takáto podmienka nemôže byť jediným dôkazom
splnenia povinnosti dodávateľa, keďže neprijateľne prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke
oboznámenia sa s obsahom formulára.
43. Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery
zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa.
Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne
prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania,
a to v otázke oboznámenia sa s OP, ktoré sú súčasťou tejto Žiadosti, ich prevzatia a súhlasu s nimi,
cenníkom, štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou, v otázke oboznámenia sa
so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára, v otázke doručenia a prevzatia formulára.
Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretože si tým žalobkyňa zhoršuje svoje
zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše,
nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ.
44. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku IV. - zmluvná podmienka uvedená v Obchodných
podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. účinných od 01.01.2009 k
Žiadosti o vydanie Splátkovej karty Quatro, č. 31352631, zo dňa 20.1.2009, v čl. V. Zúčtovanie, úhrada
a platba, v bode 27. v časti, v znení: „Klient určuje a súhlasí s tým, že Banka priradí platby k záväzkom
Klienta v poradí určenom podľa uváženia Banky.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
45. Na základe tejto zmluvnej podmienky má právo žalovaný započítavať platby na účel, ktorý si určí
on sám, bez ohľadu na vôľu spotrebiteľa. Toto ustanovenie zmluvy umožňuje žalovanému postupovať
v tomto smere nepredvídateľne a započítavanie platieb sa tak stáva pre spotrebiteľa netransparentné,
preto je uvedená zmluvná podmienka neprijateľná.
46. Súd dospel k záveru, že ustanovenie, podľa ktorého „Klient určuje a súhlasí s tým, že Banka priradí
platby k záväzkom Klienta v poradí určenom podľa uváženia Banky“, spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie totiž
ponecháva výber spôsobu započítania platieb výlučne na úvahu dodávateľa a spotrebiteľovi neposkytuje
vopred určiteľné a kontrolovateľné pravidlá, podľa ktorých bude jeho platba použitá na jednotlivé
záväzky. Takéto dojednanie umožňuje dodávateľovi jednostranne ovplyvňovať rozsah, v akom bude
platba spotrebiteľa započítaná na jednotlivé zložky jeho dlhu, a tým aj ďalší vývoj jeho záväzku. Súd
preto predmetnú podmienku považuje za neprijateľnú podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K
rovnakému právnemu záveru dospela aj rozhodovacia prax v spotrebiteľských sporoch týkajúcich sa
produktov Quatro, keď bola ako neprijateľná posúdená podmienka určujúca poradie priraďovania platieb
klienta k záväzkom voči banke. ( obdobne Okresný súd Prešov, sp. zn. 10Csp/101/2025, z 24. 9. 2025)
47. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku V. - zmluvná podmienka uvedená v Obchodných
podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou
bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. účinných od 01.01.2009
k Žiadosti o vydanie Splátkovej karty Quatro, č. 31352631, zo dňa 20.1.2009, v čl. XI. Mimosúdne
riešenie sporov a rozhodcovská doložka, v bode 63. v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou strán. Ak nedôjde k dohode
podľa predchádzajúcej vety, akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo Zmluvy alebo v súvislosti
s ňou, vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia, rozhodne Stály
rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej hospodárskej
komore, s.r.o. alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o.. Touto rozhodcovskou
doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia
alebo platobného rozkazu na všeobecnom súde. Podpisom Zmluvy Klient vyjadruje Banke svoj súhlas
na výber jedného z uvedených rozhodcovských súdov.“
48. Podľa nálezu Ústavného súdu SR, zo dňa 11.6.2019, sp. zn. III. ÚS 438/2018, pre platnosť
rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť
vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd.

49. Z dojednanej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou
doložkou. Táto rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský
rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami
a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z
takejto doložky odporuje dobrým mravom. Ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle obidvoch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a
nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj daný prípad.
50. Uvedená podmienka zároveň vytvára značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, keďže
dodávateľovi ponecháva rozhodujúci vplyv na určenie rozhodcovského fóra a spotrebiteľ sa jej uzavretím
vopred podrobuje rozhodcovskému konaniu bez toho, aby mal reálnu možnosť vyjednávať o jeho
podmienkach. Skutočnosť, že doložka formálne ponecháva spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na
všeobecný súd v súvislosti s predbežným opatrením alebo platobným rozkazom, neodstraňuje jej
neprijateľnosť vo vzťahu k rozhodovaniu samotného sporu. Súd preto dospel k záveru, že predmetná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Obdobne bola v rozhodovacej praxi pri produktoch Splátkovej karty Quatro posúdená ako
neprijateľná rozhodcovská doložka, ktorá určovala rozhodovanie sporov rozhodcovským súdom na
základe zmluvného mechanizmu obsiahnutého vo všeobecných obchodných podmienkach. (Najvyšší
súd SR, sp. zn. 2Cdo/5/2023). Najvyšší súd v ňom uvádza, že rozhodcovská doložka, ktorá
zakladá prednostné rozhodovanie rozhodcovským súdom a znemožňuje spotrebiteľovi slobodný
výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán a predstavuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 OZ. Súčasne odkazuje na svoju
skoršiu judikatúru: 1ECdo/12/2014, 2ECdo/147/2013, 3Cdo/13/2013, 4ECdo/92/2014, 5Cdo/44/2013,
6ECdo/184/2013 a 5ECdo/153/2014.
51. Všeobecne vo vzťahu k všetkým vyššie uvedeným zmluvným podmienkam súd dodáva nasledovné.
52. „Ak by však dodávateľ opätovne uplatnil žalobou plnenie na základe tej istej neprijateľnej podmienky,
pre ktorú mu už súd raz plnenie z takejto zmluvnej podmienky nepriznal, súd mu žalobu bez
ďalšieho môže zamietnuť a nemusí už opätovne zdôvodňovať neprimeranosť zmluvnej podmienky. Stačí
poukázať už na právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže priznať ochranu dodávateľovi, ak sa domáha
plnenie v rozpore so zákonom.“
(Občiansky zákonník I. §1 – 450, Komentár, Praha : C. H. Beck, 2015, 635 – 636 s., Števček, M., Dulak,
A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.)
Nie je dôvod nepoužiť túto zásadu aj v prípade, keď žalobcom je spotrebiteľ, keďže o neprijateľnosti
predmetných zmluvných podmienok bolo právoplatne rozhodnuté v iných konaniach.
53. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa v zmysle ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy,
ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Predmetné zmluvné podmienky sú súčasťou tzv. štandardnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú formulárovo pripravené, a teda žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala
možnosť ovplyvniť ich obsah.
Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd žalobe žalobkyne vyhovel aj čo
do určenia neprijateľných zmluvných podmienok (výrok II. až V.), pretože žalobkyňa svoj nárok riadne
preukázala a odôvodnila.
54. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a

jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces". (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.
11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
55. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).
56. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
57. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
58. Podľa citovaných zákonných ustanovení priznal súd náhradu trov konania žalobkyni v rozsahu 100%
nakoľko bola plne úspešná.
59. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal zo skutočnosti, že konanie o určenie, že úver je
bezúročný a bezpoplatkový ako aj o určenie neprijateľných zmluvných podmienok je jedným konaním
s jedným nárokom, jeden predmet konania, a teda sa nenásobí počtom neprijateľných zmluvných
podmienok. Pri určovaní neprijateľnosti viacerých zmluvných podmienok ide stále o čiastočnú neplatnosť
zmluvy, hoci vo viacerých jej častiach. Nejde o nároky so samostatným skutkovým základom, keďže
skutkový základ je jeden a to zmluva, ktorej sú súčasťou. Predmet konania je tak len jeden a to čiastočná
neplatnosť zmluvy. Naviac neprijateľnosť zmluvnej podmienky môže súd určiť aj sám ex offo. Ak tak
urobí, nerozmnožuje nároky, ktoré sú predmetom konania a nezvyšuje odmenu advokáta zastupujúceho
spotrebiteľa.
(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 414/2025 zo dňa 26.08.2025)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).