{"guid": "a2f8a317-0bab-40e0-abe6-eaa5379f5953:99487feb-5b48-4ec1-8287-b2be94d166e5", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8725201858.4", "spisova_znacka": "22Csp/27/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 22Csp/27/2025 z 18. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Poprad z 18. novembra 2025, sp. zn. 22Csp/27/2025, ECLI:SK:OSPP:2025:8725201858.4", "identifikacne_cislo": "8725201858", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "JUDr. Erika Borovská", "sudca_id": 1615, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-erika-borovska-1615", "datum_vydania": "2025-11-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/99487feb-5b48-4ec1-8287-b2be94d166e5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8725201858.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8725201858.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8725201858.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n22Csp/27/2025\n8725201858\n18. 11. 2025\nJUDr. Erika Borovská\nECLI:SK:OSPP:2025:8725201858.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale\nbytom: C. XXX, XXX XX, zast.: LEGALINK s. r. o., advokátska kancelária, IČO: 50 990 365, so sídlom\nMlynské nivy 53, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., sídlo: Prievozská 2,\nBratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2,\n821 09 Bratislava-mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, žaloba o primerané finančné zadosťučinenie,\ntakto\nrozhodol:\nI.\n\nŽalobu z a m i e t a .\n\nII.\nŽalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3\ndní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne o ich výške.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 21.05.2025 v jej úprave pripustenej na pojednávaní konanom dňa\n18.11.2025 sa žalobkyňa domáhala na žalovanej zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 4.500\neur, a to titulom úspešného uplatnenia porušenia jej spotrebiteľských práv v súdnom konaní vedenom\nna tunajšom súde pod sp. zn. 17Csp 37/2023.\n2. Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tak, že v konaní vedenom na tunajšom súdu pod 17Csp 37/2023\nsúd rozsudkom č. k. 17Csp 37/2023-235 zo dňa 23.10.2024 žalobu žalobkyne (v konaní v prejednávanej\nveci žalovanej) proti žalovanej (v konaní v prejednávanej veci žalobkyne) o zaplatenie 9.196,92 eur\ns prísl. zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2024. Dôvodom zamietnutia žaloby\nv tomto pôvodnom konaní bolo najmä porušenie postupu pri predčasnom zosplatnení úveru podľa §\n53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a s tým súvisiaca nemožnosť postúpenia pohľadávky z titulu úveru\nna žalovanú v zmysle § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (bod\n49. odôvodnenia rozhodnutia). Okrem uvedeného súd v tomto rozsudku tiež právne uzavrel, že veriteľ\n(pôvodný žalobca) porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.\nz. o spotrebiteľských úveroch účinného k 13.11.2020, čo malo za následok, že v zmysle § 11 ods.\n2 tohto zákona žalobkyňa ako veriteľ nebola oprávnená vyžadovať jednorazové splatenie úveru (bod\n58. odôvodnenia rozsudku). Predčasne nezosplatnený úver nebolo možné postúpiť na žalobkyňu (§ 17\nods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Z toho vyplýva, že žalobkyňa\nnemala v pôvodnom konaní aktívnu legitimáciu a súd z toho dôvodu žalobu v pôvodnom konaní zamietol.\nUstanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa, o ktoré žalobkyňa opiera\nžalobu, je ustanovením s relatívne neurčitou hypotézou. Neobsahuje žiadne kritéria na vymedzenie toho,\nčo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Znenie tejto normy\nvšak nevyžaduje vznik žiadnej ujmy spotrebiteľovi, ale len spôsobilosť jej vzniku (rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 7Co 350/2015 z 31.03.2016). Nový zákon o ochrane spotrebiteľa dokonca\n\nzmiernil podmienky pre priznanie finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi tak, že je možné ho priznať\naj bez toho, aby porušenie spotrebiteľských práv bolo vôbec spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.\nPre priznanie nároku nie je rozhodujúce ani to, či žalobkyňa bola v pôvodnom súdnom konaní sp. zn.\n17Csp 37/2023 v postavení žalobkyne alebo žalovanej (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co\n274/2018 zo dňa 17.12.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 25Co 107/2018 z 25.04.2019).\nPokiaľ ide o primeranosť výšky uviedol, že finančné zadosťučinenie má funkciu satisfakčnú, sankčnú,\na treba ho tiež chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu so silnejším dodávateľom,\na že svojim úspechom v spore priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že dodávateľ sa\nobdobného konania už nedopustí voči iným spotrebiteľom. Má za to, že v prejednávanej veci sú splnené\nzákonné predpoklady pre priznanie požadovaného finančného zadosťučinenia žalobkyne podľa § 3 ods.\n5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.\n3. Spolu so žalobou zástupca žalobkyne predložil súdu rovnopis rozsudku vydaného v konaní sp. zn.\n17Csp 37/2023 a doložku jeho právoplatnosti.\n4. Uznesením zo dňa 24.06.2025 súd podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyzval\nžalovanú na vyjadrenie k žalobe v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Zástupca žalovanej na\nvýzvu súdu reagoval písomným podaním datovaným dňom 16.07.2025, ktorým navrhol, aby súd žalobu\nako nedôvodnú celkom zamietol. V podaní vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie\nžalovanej v konaní. Uviedol, že v žalobe absentujú akékoľvek skutkové tvrdenia vo vzťahu k tomu,\nakého konkrétneho porušenia spotrebiteľských noriem sa žalovaná mala dopustiť. Dôvodom zamietnutia\nžaloby v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 17Csp 37/2023 bolo najmä porušenie postupu pri\npredčasnom zosplatnení úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a s tým súvisiaca nemožnosť\npostúpenia pohľadávky z titulu úveru na žalovanú v zmysle § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010\nZ. z. o spotrebiteľských úveroch (bod 49. odôvodnenia rozhodnutia). Okrem uvedeného súd v tomto\npôvodnom rozsudku právne uzavrel, že veriteľ (pôvodný žalobca) porušil svoju povinnosť podľa §\n7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 13.11.2020, čo malo za\nnásledok, že v zmysle § 11 ods. 2 tohto zákona žalobkyňa ako veriteľ nebola oprávnená vyžadovať\njednorazové splatenie úveru (bod 58. odôvodnenia rozsudku). Nezosplatnený úver nebolo možné\npostúpiť na žalobkyňu (§ 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.), z čoho vyplýva, že žalobkyňa\nnemala v pôvodnom konaní aktívnu legitimáciu a súd z toho dôvodu žalobu v pôvodnom konaní zamietol.\nTvrdil, že len samotným iniciovaním súdneho konania vedeného pod sp. zn. 17Csp 37/2023, a ani\núkonmi v súvislosti s odkúpením domnelej pohľadávky, žalovaná neporušila žiadne spotrebiteľské práva\nžalobkyne, ani jej nespôsobila žiadnu ujmu. Preto za danej situácie priznanie finančného zadosťučinenia\nžalobkyni by znamenalo výklad ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov contra lege. Len samotná\nokolnosť, že žalovaná bola ako žalobkyňa v pôvodnom konaní sp. zn. 17Csp 37/2023 neúspešná,\nneznamená, že tým bolo definované aj porušenie spotrebiteľských práv žalovanou. Citoval časť\nodôvodnenia uznesenia NS SR sp. zn. 1Cdo 107/2021 zo dňa 28.02.2023 s tvrdením, že toto uznesenie\nsa zaoberá nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní za situácie, že pohľadávka, ktorá\nbola predmetom konania, nebola predmetom postúpenia. Ďalej citoval časť odôvodnenia rozsudku NS\nSR sp. zn. 7Cdo 80/2022 (R 47/2022), z ktorého citoval právnu vetu: „Zodpovedným subjektom, od\nktorého je možné požadovať primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona\nč. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990\nZb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nemusí byť iba jedna zo sporových strán v súdom\nkonaní, v ktorom bol spotrebiteľ úspešný“. Citoval časti aj ďalších rozhodnutí, a to rozsudkov Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 25Co 12/2018 zo dňa 21.08.2018 a sp. zn. 1Co 62/2019 zo dňa 26.09.2019.\nĎalej uviedol, že zo žaloby nie je zrejmé, prečo sa žalobkyňa domáha finančného zadosťučinenia\npráve vo výške cca polovice pôvodne žalovanej sumy. Poukázal na niektoré rozhodnutia súdov, a to\nna rozsudok NS SR sp. zn 6Cdo 127/2017 z 30.01.2017, rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n17CoCsp 32/2020 z 09.09.2020 a sp. zn. 9CoCsp 9/2024 z 26.03.2024, a ďalšie. Tvrdil, že na základe\nzmluvy o úvere žalobkyňa čerpala celkom 13.470 eur, pričom zaplatila len 8.571,95 eur. Žalobkyňa teda\nlen na istine nezaplatila veriteľovi doposiaľ 4.898,05 eur, čím sa fakticky na úkor veriteľa obohatila.\nPreto považuje za priam zarážajúce, že žalobkyňa požaduje ešte finančné zadosťučinenie. Žalobkyňa\nvedie na tunajšom súde aj iné súdne konania, a to konanie pod sp. zn. 22Csp 26/2025 o priznanie\nzadosťučinenia vo výške 4.000 eur, a pod sp. zn. 23Csp 26/2025 o priznanie zadosťučinenia vo výške\n900 eur. Spoločným menovateľom všetkých týchto súdnych konaní je to, že žalovaná vo všetkých\núverových prípadoch nezaplatila ani len istinu úverovej pohľadávky. Takéto konanie žalobkyne sa javí\nako „súdichtivé“, s cieľom rozmnožovať spory a tým aj trovy konania. Preto za danej situácie ako\n\nmaximálne priliehavé na prejednávanú vec sa javia právne závery vyslovené Krajským súdom v Banskej\nBystrici v uznesení sp. zn. 15CoCsp 44/2023 zo dňa 28.02.2024, ktorým súd z dôvodu nezaplatenia\nani len istiny úveru spotrebiteľom zamietol žalobu o priznanie finančného zadosťučinenia ako rozpornú\ns dobrými mravmi (obdobne tiež napr. rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 16Csp 51/2023).\n5. Uznesením zo dňa 17.07.2025 súd podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyzval zástupcu\nžalobkyne na vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej k žalobe v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Na\nvýzvu súdu zástupca žalobkyne reagoval podaním zo dňa 30.07.2025, ktorým oznámil, že na podanej\nžalobe v celom rozsahu trvá. Uviedol, že je bez právneho významu obrana žalovanej spočívajúca\nv tvrdení, že žalovaná nezodpovedá za porušenie predpisov na ochranu spotrebiteľa, konštatované\nrozsudkom súdu vo veci sp. zn. 17Csp 37/2023, nakoľko iba odkúpila pohľadávku od banky. Podľa\njudikatúry zodpovedným subjektom je vždy ten, kto bol stranou sporu v pôvodnom konaní, a tou\nbola žalovaná. Citoval časť odôvodnení rozsudkov Krajského súdu v Prešove č. k. 23Co 83/2017-89\nz 16.04.2018, a č. k. 5Co 147/2018-185 z 25.04.2019. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku uviedol,\nže ak by sa žalobkyňa nebola v pôvodnom súdnom konaní aktívne bránila, vznikla by jej ujma najmenej\nvo výške žalovanej istiny 9.196,92 eur, a s príslušenstvom by presiahla 15.000 eur. Poukázal na niektoré\nrozhodnutia súdov s tvrdením, že ide o skutkovo a právne obdobné veci, v ktorých súdy priznali finančné\nzadosťučinenie vo výške 1.500 eur (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoCsp 22/2024), vo\nvýške 500 eur (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 9/2024), vo výške 2.000 eur ako\n50 % zo sumy uplatnenej v pôvodnom konaní (rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.\n10Csp 99/2023), vo výške 1.680,30 eur (rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. K3-16Csp 106/2023),\na ďalšie.\n6. Uznesením zo dňa 06.08.2025 súd podľa § 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku vyzval zástupcu\nžalovanej na vyjadrenie k vyjadreniu zástupcu žalobkyne k jej vyjadreniu k žalobe v lehote 15 dní\nod doručenia uznesenia. Na výzvu súdu zástupca žalobkyne reagoval písomným podaním zo dňa\n21.08.2025, ktorým s poukazom na už uplatnené prostriedky procesnej obrany oznámil, že žalobu\nnaďalej považuje za nedôvodnú v celom rozsahu. Uviedol, že stále nie je zrejmé, akého konkrétneho\nporušenia spotrebiteľských noriem sa žalovaná mala dopustiť. Namietol, že žalobkyňa podala žalobu\nbez relevantného odôvodnenia, spoliehajúc sa na aktivitu súdu, nič neriskujúc priznanie aj nižšieho\nzadosťučinenia. Konanie žalobkyne považuje za učebnicový príklad zneužívania spotrebiteľského\npráva, ktoré nesmie požívať právnu ochranu. Namietol tvrdenie zástupcu žalobkyne, že ak by sa\nžalobkyňa aktívne nebola bránila v pôvodnom konaní, hrozila jej ujma 9.196.92 eur. Toto tvrdenie za\nsituácie, kedy žalobkyňa dlhuje veriteľovi na istine úveru 4.898,05 eur, je až zarážajúce. To, čo zástupca\nžalobkyne vykresľuje ako ujmu hroziacu žalobkyni, objektívne možno nazvať sumou, ktorú žalobkyňa\ndlhuje veriteľovi, napriek opakovaným márnym pokusom o mimosúdne vyriešenie veci.\n7. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 18.11.2025 v prítomnosti zástupcov\noboch sporových strán, ktorí v celom rozsahu trvali na svojich postojoch a uplatnených prostriedkoch\nprocesného útoku a obrany. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie v celom rozsahu návrhov oboch\nsporových strán a skutkový stav ustálil nasledovne:\n8. Z obsahu spisu tunajšieho súdu vo veci vedenej sp. zn. 17Csp 37/2023, o ktorú zástupca žalobkyne\nopieral základ žalobou uplatneného nároku žalobkyne ako spotrebiteľa na finančné zadosťučinenie\n(ďalej už len „ pôvodné konanie“), súd zistil, že dňa 31.03.2023 žalovaná v procesnom postavení\nžalobkyne (ďalej vo vzťahu k tomuto pôvodnému konaniu len „žalobkyňa“) podala na Okresný súd\nBanská Bystrica žalobu, ktorou sa domáhala na žalobkyni v procesnom postavení žalovanej (ďalej\nvo vzťahu k tomuto pôvodnému konaniu už len „žalovaná“) vrátenia istiny úveru vo výške 9.196,92 eur,\nzaplatenie zmluvných úrokov v kapitalizovanej sume 2.365,75 eur, úrokov z omeškania v kapitalizovanej\nsume 812,34 eur, a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.121,96 eur od 03.06.2022 do\nzaplatenia. Priznania týchto peňažných plnení sa žalobkyňa domáhala titulom zmluvy o spotrebiteľskom\núvere uzavretej dňa 15.11.2016 Všeobecnou úverovou bankou a. s. (ďalej už len „banka“) a žalovanou\n(ďalej už len „zmluva o úvere“). O žalobe v jej merite po postúpení veci Okresným súdom Banská\nBystrica rozhodol tunajší súd, a to rozsudkom č. k. 17Csp 37/2023-235 zo dňa 23.10.2024 tak, že žalobu\ncelkom zamietol (výrok I.) a priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II). Rozsudok\nnadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2024.\n\n9. Podľa odôvodnenia tohto rozsudku vydaného pôvodnom konaní súd pri svojom rozhodovaní v merite\nveci vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého na základe zmluvy o úvere banka poskytla žalovanej\nspotrebiteľský úver vo výške 13.470 eur, pričom žalovaná mala banke zaplatiť celkom 19.442,30 eur\nv 95 mesačných splátkach vo výške 201,82 eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.12.2016 a poslednej\nsplátky dňa 20.10.2024 (termín konečnej splatnosti úveru). Žalovaná dojednané mesačne splátky riadne\na včas neplatila. Listom zo dňa 01.06.2020 banka upozornila žalovanú na omeškanie so splátkami,\na súčasne aj na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru v prípade ich nezaplatenia.\nListom zo dňa 27.08.2020 banka pre nezaplatenie omeškaných splátok vyhlásila predčasnú splatnosť\núveru. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok banka pohľadávku zo zmluvy o úvere voči žalovanej\npostúpila na žalobkyňu, a to ku dňu 02.06.2022.\n10. Pokiaľ ide o právne závery prijaté súdom v tomto rozsudku, súd poukazuje predovšetkým na bod.\n52. odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého: „52. Na základe uvedeného súd právny úkon – vyhlásenie\npredčasnej splatnosti úveru posúdil ako neplatný, keď neobsahuje údaj o splátke, pre ktorú veriteľ\nvyhlásil predčasnú splatnosť úveru“. Ďalej na bod 58. odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého: “58.\nPorušenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného k 13.11.2020\nmá za následok v zmysle § 11 ods. 2 zákona, že žalobca ako veriteľ nebol oprávnený vyžadovať\njednorazové splatenie úveru a že úver sa považuje podľa § 11 ods. 2 zákona za bezúročný a bez\npoplatkov“. A tiež na bod 59. odôvodnenia tohto rozsudku, podľa ktorého: „Z vykonaného dokazovania\nsúd uzavrel, že v dôsledku neplatného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru pre absenciu uvedenia\nsplátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a v zmysle § 11 ods. 2 zákona\núčinného k 13.11.2020 právny predchodca žalobcu ani žalobca neboli oprávnení vyžadovať od žalovanej\njednorazové splatenie úveru. Úver mal byť splatený do 20.10.2024. Za daných okolností je žaloba\npredčasne podaná a žalobe nemožno vyhovieť. Uplatnený nárok na zaplatenie úroku nemožno priznať\ni pre konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru“.\n11. Podľa § 53 ods.1 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.07.2024\nustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo\nzmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych\npredpisov účinných do 30. júna 2024.\n12. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá a veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa\na o zmene a doplnení zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov\núčinného do 01.07.2024 proti porušeniu práv a povinností ustanovených týmto zákonom s cieľom\nochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.\nSpotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto\nzákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za\nporušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n13. V prejednávanej veci zmluva o úvere, v súvislosti s ktorou súd v pôvodnom konaní\nskonštatoval porušenie spotrebiteľských práv žalobkyne, bola uzavretá dňa 15.11.2016, tzn., pred\n01.07.2024. Preto súd na prejednávanú vec aplikoval právnu úpravu zákona č. 250/2004 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa a o zmene a doplnení zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“). Vychádzajúc z cit. ustanovenia § 3 ods. 5 tohto\nzákona zákonnými predpokladmi vzniku nároku spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie bolo:\na) úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa\nalebo osobitnými predpismi a b) domáhanie sa práva na primerané finančné zadosťučinenie od\nsubjektu, ktorý zodpovedá za porušenie konkrétneho práva alebo povinnosti. Oba predpoklady museli\nbyť splnené kumulatívne. Žiadnu inú podmienku, teda ani podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená\nkonkrétna ujma, zákon nevyžadoval. Zákonodarca pri uplatňovaní takéhoto nároku uľahčil spotrebiteľom\ndôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody alebo bezdôvodného obohatenia, kedy\ndôkazné bremeno je na strane spotrebiteľa, v týchto konaniach odpadá problematické preukazovanie\nako výšky škody a príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie\nskutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla aj nereálne.\n14. Doterajšia judikatúra vyšších súdnych autorít je vcelku konštantná v tom, že k naplneniu prvého\nzákonného predpokladu, tzn. k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti ustanovených\npredpismi spotrebiteľského práva dochádza v prípadoch, keď spotrebiteľ v postavení žalobcu uplatní\n\nporušenie práva alebo povinností proti dodávateľovi v súdnom konaní žalobou, ako aj vtedy, ak v súdnom\nkonaní spotrebiteľ v postavení žalovaného tak urobí v rámci svojej procesnej obrany proti nároku\nuplatnenému dodávateľom ako žalobcom. K úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti\nspotrebiteľa môže dôjsť aj v exekučnom konaní, a to rovnako v procesnom postavení oprávneného, ako\naj v postavení povinného. Vždy sa však musí jednať o porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej\npredpismi upravujúcimi ochranu spotrebiteľa, medzi ktoré patrí napr. Občiansky zákonník (ust. § 52\na nasl.), zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), a pod. Právo na primerané\nfinančné zadosťučinenie vznikne spotrebiteľovi až momentom, kedy je zrejmé, že bol v súdnom\nkonaní úspešný (a to či už v postavení žalobcu, oprávneného, žalovaného, povinného), čo vyplynie\naž z právoplatného rozhodnutia súdu. Preto k naplneniu prvého zákonného predpokladu pre priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia podľa ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa dôjde až\nprávoplatným rozhodnutím súdu.\n15. Na podporu tohto právneho názoru súd dáva do pozornosti napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 6Cdo 127/2017 zo dňa 30.01.2019, podľa ktorého: „...18. Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je\npotom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané\nfinančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi zodpovedá... predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je,\nže spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto\nustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva\nalebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku\nrozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej\nzmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,\nt. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola\nprivodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom\ndôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné\nbremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky\nškody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej\nvýšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne“.\n16. Ďalej napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23CoCsp 42/2020 zo dňa 25.02.2021, podľa\nktorého: „... 24. Samotné ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa v prvej podmienke\nviaže vznik práva na finančné zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa\na takýmto môže byť aj žaloba o zaplatenie sumy podaná zo strany žalovaného ako dodávateľa. Vo\nvzťahu k samotnému pojmu úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti ako prvej podmienky odvolací\nsúd uvádza, že k naplneniu tejto podmienky dochádza nie len v tých prípadoch, kedy si spotrebiteľ v\npôvodnom konaní v postavení žalobcu uplatní porušenie práva alebo povinnosti proti dodávateľovi, ale aj\nvtedy, keď v pôvodnom konaní v postavení žalovaného tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľovi\nuplatnenému nároku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že právo na primerané finančné\nzadosťučinenie nevzniká podaním žaloby, resp. obranou spotrebiteľa v pôvodnom konaní, ale až\nmomentom kedy dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva a lebo povinnosti na súde, čo vyplynie\naž z právoplatného rozhodnutia súdu vydaného v pôvodnom konaní, pretože až týmto momentom dôjde\nk naplneniu prvého predpokladu na úspešné domáhanie sa práva na priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia. 25. Odvolací súd v súvislosti s výkladom samotného pojmu úspešné uplatnenie práva\nzo strany spotrebiteľa poukazuje aj na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/45/2012 zo dňa 24.6.2013, podľa ktorého pri nejednoznačnom\nvýklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa je potrebné uprednostniť vždy ten\nvýklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa...“.Porovnaj tiež napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.\nzn. 23CoCsp 14/2020 zo dňa 29.06.2020, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co 145/2018\nzo dňa 13.12.2019, rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co 80/2016 zo dňa 20.03.2018 a sp.\nzn. 3Co 101/2017 zo dňa 07.12.2017, a ďalšie.\n17. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav a konštantnú judikatúru súd prijal záver, že\nv prejednávanej veci bol naplnený prvý predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva žalobkyne\nako spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. A to existencia právoplatného rozhodnutia\n\nsúdu vydaného v spotrebiteľskom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 17Csp 37/2023,\nv ktorom žalobkyňa ako spotrebiteľ v procesnom postavení žalovanej bola úspešná (súd žalobu celkom\nzamietol), a v ktorom súd skonštatoval porušenie práv žalobkyne ustanovených právnymi predpismi\nupravujúcimi ochranu spotrebiteľa. A to konkrétne porušenie ust. § 7 ods. 1 v spojení s 11 ods. 2\nZákona o spotrebiteľských úveroch, tzn. povinnosti veriteľa preskúmať s odbornou starostlivosťou pred\nuzavretím spotrebiteľskej zmluvy o úvere schopnosť spotrebiteľa splácať úver. A tiež porušenie ust. §\n53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko pre platnosť vyhlásenia predčasnej\nsplatnosti celého úveru veriteľom v zmysle týchto ustanovení bolo nevyhnutné, aby veriteľ tieto právne\núkony učinil dostatočne určito a špecifikoval splátku, pre ktorú mienil, a pre ktorú nakoniec aj pristúpil,\nk vyhláseniu predčasnej splatnosti celého úveru.\n18. Pre priznanie finančného zadosťučinenia však bolo potrebné, aby žalobkyňa preukázala splnenie\naj druhého predpokladu, a to, že priznania práva na primerané finančné zadosťučinenie sa žalobou\ndomáha od subjektu, ktorý za porušenie spotrebiteľských noriem tak, ako to súd vyslovil v pôvodnom\nkonaní, zodpovedá. Tzn., že žalovaná je v spore vecne pasívne legitimovaná. Splnenie tejto druhej\npodmienky však žalobkyňa nepreukázala. K tomu súd ďalej udáva:\n19. Zástupca žalovanej namietal absenciu akýchkoľvek skutkových tvrdení žalobkyne v priebehu celého\nkonania v tom smere, akého porušenia spotrebiteľských noriem sa žalovaná mala v prejednávanej veci\ndopustiť. Tvrdil, že žalovaná neporušila žiadne spotrebiteľské práva žalobkyne. Žalovaná nespôsobila\nžalobkyni žiadnu ujmu tým, že iniciovala pôvodné konanie, a ani úkonmi súvisiacimi s odkúpením\ndomnelej pohľadávky od banky. Okolnosť, že žalovaná bola žalobkyňou v pôvodnom konaní, a že v tomto\npôvodnom konaní bola neúspešnou, ešte sama o sebe bez ďalšieho neznamená, že je tým definované\nporušenie spotrebiteľských noriem žalovanou. Tvrdil, že žalobkyňa doposiaľ len na istine nezaplatila\n4.898,50 eur, čím sa fakticky na úkor veriteľa obohatila. Žalobkyňa ako spotrebiteľka vedie aj ďalšie\nsúdne konania o priznanie finančného zadosťučinenia, pričom ich spoločným menovateľom je to, že\nžalovaná vo všetkých uvedených úverových prípadov nezaplatila ani len istinu úverovej pohľadávky.\nZa danej situácie by preto priznanie finančného zadosťučinenia žalobkyni bolo v rozpore so zákonnom\n(contra lege) a výkon takého práva žalobkyňou je výkonom v rozpore s dobrými mravmi. Má za to, že\nide o učebnicový príklad zneužívania spotrebiteľského práva, ktorý by nemal požívať právnu ochranu.\nZástupca žalobkyne obranu žalovanej spočívajúcu v tvrdení, že nezodpovedá za porušenie predpisov\nna ochranu spotrebiteľa v pôvodnom konaní, nakoľko iba odkúpila pohľadávku od banky, považoval bez\nprávneho významu. Tvrdil, že podľa judikatúry zodpovedným subjektom je vždy ten, kto bol stranou\nsporu v pôvodnom konaní. Tou v prejednávanej veci bola žalovaná.\n20. Súd neprisvedčil argumentácii zástupcu žalobkyne, že podľa judikatúry zodpovedným subjektom\nv zmysle cit. ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa je vždy ten, kto bol procesnou stranou\nspotrebiteľského sporu v pôvodnom konaní. V prejednávanej veci pritom nebolo sporným, že žalovaná\nbola procesnou stranou v pôvodnom konaní, v ktorom vystupovala v procesnom postavení žalobkyne.\nSúd prisvedčil zástupcovi žalovanej, že okolnosť, že žalovaná bola žalobkyňou v pôvodnom konaní,\na že v tomto pôvodnom konaní bola neúspešnou, ešte sama o sebe bez ďalšieho neznamená, že\nje tým definovaná aj jej zodpovednosť za porušenie spotrebiteľských noriem konštatovaných súdom\nv pôvodnom konaní.\n21. Pokiaľ zástupca žalobkyne uvedený právny záver dôvodil judikatúrou, a to konkrétne citáciou\nčasti odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 23Co 83/2017-89 zo dňa 16.04.2018,\nsúd udáva, že ide o citáciu časti odôvodnenia rozhodnutia bez širšieho kontextu celej veci. Podľa\ntejto citácie: „...5...Aj keď žalovaný zmluvu so žalobkyňou neuzatváral, je nepochybné, že on bol\núčastníkom konania vo veci 24C/233/2015, a preto konštatovanie, že žalovaná uplatnila voči žalobcovi\nsvoje spotrebiteľské práva, je správne. Nie je dôležité či spotrebiteľ v konaní vystupuje ako žalobca\nalebo žalovaný, je dôležité, či úspešne uplatní porušenie svojich spotrebiteľských práv, teda pokiaľ\nsa spotrebiteľ ako žalovaný v konaní úspešne bráni tým, že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské\npráva a z toho dôvodu bude žaloba zamietnutá, tak potom možno konštatovať, že spotrebiteľ úspešne\nuplatnil svoje spotrebiteľské práva“. Aj keď aj v tejto veci ide o situáciu, kedy žalovaná bola procesnou\nstranou aj v pôvodnom konaní (žalobkyňou), svoju vecnú aktívnu legitimáciu v pôvodnom konaní\nrovnako dôvodila zmluvou o postúpení pohľadávky bankou, a v oboch veciach súd žalobu celkom\nzamietol, ide o veci odlišné z hľadiska súdmi prijatých právnych dôvodov zamietnutia žaloby. Kým\nv pôvodnom konaní v tejto veci súd žalobu zamietol bez tohto, aby sa zaoberal otázkami, ktoré mali\n\nvplyv na platnosť postúpenia pohľadávky bankou na žalobkyňu a tým otázkou aktívnej vecnej legitimácie\nžalobkyne v konaní (dôvodom zamietnutia žaloby bol len záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru),\nv pôvodnom konaní v prejednávanej veci súd žalobu zamietol z právnych dôvodov, ktoré mali vplyv na\nplatnosť postúpenia pohľadávky bankou na žalobkyňu a tým aj na aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne\nv konaní. Súd v pôvodnom konaní v prejednávanej veci prijal záver, že predčasné zosplatnenie úveru\nbankou nebolo platné. A to jednak pre porušenie ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch\nbankou v spojení s ust. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Jednak pre neurčitosť\nprávnych úkonov veriteľa, v ktorých absentovala špecifikácia splátky, pre ktorú došlo k predčasnému\nzosplatneniu úveru (§ 53 ods. 9, § 565, § 37 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ nebola platne vyhlásená\npredčasná splatnosť úveru (konečná splatnosť úveru nastala až dňa 20.10.2024), ku dňu postúpenia\núverovej pohľadávky bankou (02.06.2022) nebol úver splatný, a banka ako pôvodný veriteľ nebola\noprávnená postúpiť svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere na žalobkyňu. Z ustanovenia § 92 ods. 8\nZákona o bankách totiž vyplýva, že predmetom postúpenia sú len pohľadávky zo strany banky, ktoré\nsú už splatné. V prejednávanej veci bola teda rozhodujúcou otázka neplatnosti vyhlásenia predčasnej\nsplatnosti úveru bankou, a tým aj neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou na žalobkyňu. Následkom\npostúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej postúpenie podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa\nšpeciálnych predpisov nie je dovolené, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so\nzákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon\nzakazuje alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené\nneboli, ide o postúpenie neplatné (o tzv. neplatnú cesiu) od počiatku - ex tunc a jeho neplatnosť nemožno\nzhojiť. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnom postúpení a postupca\nzostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy. Súd\npreto prisvedčil zástupcovi žalovanej, že v pôvodnom konaní v prejednávanej veci žalobkyňa nemala\naktívnu vecnú legitimáciu. Tzn., aj keď v pôvodných konaniach v oboch veciach žalované boli stranou\nv pôvodnom konaní (žalobkyňami) a ich žaloby boli zamietnuté, len v pôvodnom konaní v prejednávanej\nveci súd v konečnom dôsledku žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne\ndanej absolútnou neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky bankou podľa § 39 Občianskeho\nzákonníka z dôvodu neplatného predčasného zosplatnenia úveru . Tu súd len dodáva, že ust. § 92\nZákona o bankách nie je normou spotrebiteľskou, ako to konštatoval súd napr. v rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 25Co 12/2018 zo dňa 21.08.2018, podľa ktorého: „...22. Ustanovením § 92 ods.8\nZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou\nbankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu\na zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu. 23. Uvedené porušenie povinnosti v\nzmysle vyššie uvedeného ustanovenia o bankách teda nie je možné posúdiť ako dostatočné splnenie\npovinnosti o porušení práv alebo povinnosti ustanovenej vo vzťahu k spotrebiteľovi osobitným predpisom\npre uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia na základe ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č.\n250/2017 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. S poukazom už na vyššie uvádzané odvolací súd konštatuje, že\nza daného stavu nie je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a nemožno sa preto stotožniť\ns názorom odvolateľov, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že došlo k porušeniu\npráv ustanovených za účelom ochrany žalobcov ako spotrebiteľov“.\n22. Pokiaľ zástupca žalobkyne poukazoval tiež ďalej na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5Co\n147/2018 – 185 zo dňa 25.04.2019, z ktorého rovnako citoval len časť, aj v tejto veci ide o situáciu odlišnú\nz hľadiska právnych záverov vyslovených súdom v pôvodnom konaní. Podľa citácie zástupcu žalobkyne:\n„ 23...K odvolacej námietke žalovaného, že nebol účastníkom úverového vzťahu odvolací súd uvádza,\nže sám žalovaný ako žalobca bol stranou v spore sp. zn. 11C/147/2014, kde si uplatňoval aj nároky, u\nktorých súd zistil porušenie spotrebiteľského práva terajšieho žalobcu. Preto je žalovaný aj podľa názoru\nodvolacieho súdu vo veci pasívne legitimovaný...“. Aj v tejto veci súd však v pôvodnom konaní vedenom\nna Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C 147/2014 žalobu čiastočne zamietol bez tohto, aby sa vôbec\nzaoberal právnymi otázkami, ktoré mali vplyv na záver o platnosti postúpenia pohľadávky bankou na\nžalobkyňu, a tým otázkou jej vecnej aktívnej legitimácie v konaní (súd žalobu sčasti zamietol len na\nzáklade záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru).\n23. Ani v prípade uznesenia NS SR sp. zn. 1Cdo 107/2021 zo dňa 28.02.2021, na ktoré poukazoval\nzástupca žalovanej, sa v pôvodnom konaní nejednalo o zamietnutie žaloby súdom pre neplatné\npostúpenie pohľadávky bankou. Išlo o situáciu, kedy súd síce žalobu zamietol na základe záveru\no nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobkyne, ale na základe záveru, že zmluvou o postúpení\npohľadávky, o ktorú žalobkyňa opierala svoju aktívnu legitimáciu v konaní, pohľadávka, ktorá bola\n\npredmetom konania, nebola postúpená: ,,...17....Súd po preštudovaní prílohy k zmluve o postúpení\npohľadávky zistil, že pohľadávka, ktorá bola predmetom konania, nebola predmetom postúpenia medzi\nprávnou predchodkyňou žalobkyne a žalobkyňou (žalovanou v tomto konaní), v dôsledku čoho žalobu\nzamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne (žalovanej v tomto konaní). Z uvedeného\nskutkového stavu má dovolací súd za preukázané, že v konaní pred Okresným súdom Svidník 3 C\n14/2012 nebolo právoplatne rozhodnuté o porušení žiadneho konkrétneho spotrebiteľského práva alebo\npovinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi“.\n24. V prejednávanej veci teda, na rozdiel od vyššie uvedených konaní, súd v pôvodnom konaní svoje\nrozhodnutie o zamietnutí žaloby založil na dôvodoch, ktoré mali za následok neplatné postúpenie\núverovej pohľadávky bankou na žalobkyňu (na tzv. neplatnej cesii pohľadávky bankou), a tým na\nnedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v pôvodnom konaní. V prejednávanej veci tak banková\núverová pohľadávka pre absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho\nzákonníka neprešla na žalovanú a banka naďalej ostala nositeľom tejto úverovej pohľadávky. Pokiaľ\nna žalovanú pre neplatnú cesiu bankou neprešla banková úverová pohľadávka, žalovaná nemôže byť\nvecne pasívne legitimovaná v konaní v prejednávanej veci. Vecná legitimácia v konaní je totiž vecou\nhmotného práva. Je potrebné ju odlíšiť od procesnej subjektivity v konaní, kedy stranou konania sa\nbez ďalšieho stane ten, kto podá žalobu a kto sa označí za žalobcu. Nárok na primerané finančné\nzadosťučinenie sa vždy odvíja od hmotnoprávneho zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou\nzmluvou o úvere. Priznanie finančného zadosťučinenia voči žalovanému subjektu len na základe\nzáveru, že žalovaný subjekt bol procesnou stranou v pôvodnom konaní, v ktorom bol neúspešný,\nbez preukázania naplnenia hypotézy vyžadovanej hmotnoprávnou normou ust. § 3 ods. 5 Zákona o\nochrane spotrebiteľa, predstavuje výrazné vybočenie zo základných princípov Civilného sporového\nporiadku. V prejednávanej veci žalovaná nie je subjektom, ktorý so žalobkyňou uzatvoril zmluvu o\nspotrebiteľskom úvere. Z dôvodu neplatnej cesie bankovej úverovej pohľadávky bankou žalovaná nikdy\nnebola so žalobkyňou v zmluvnom spotrebiteľskom vzťahu a nikdy nebola nositeľom bankovej úverovej\npohľadávky voči žalobkyni. Keďže žalovaná nikdy nebola so žalobkyňou v zmluvnom spotrebiteľskom\nvzťahu a nikdy nebola nositeľkou úverovej pohľadávky z nej vyplývajúcej, žalovaná nemohla porušiť ust.\n§ 7 v spojení s 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch pri uzatváraní zmluvy o úvere, a ani ust. §\n53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, konštatované súdom v pôvodnom konaní.\n25. Na podporu nesprávnosti uvedených záverov súd poukazuje napr. na závery prijaté súdom\nv rozsudku NS SR sp. zn. 7Cdo 80/2020 zo dňa 24.08.2022 publikovanom v Zbierke rozhodnutí súdov\na stanovísk NS SR pod č. 47/2022, podľa právnej vety ktorého: „... Zodpovedným subjektom, od ktorého\nje možné požadovať primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona č.\n250/2007 Z .z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch v znení neskorších predpisov nemusí byť iba jedna zo sporových strán v súdnom\nkonaní, v ktorom bol spotrebiteľ úspešný“. V tejto veci súd žalobe vyhovel na základe záveru, že\nspotrebiteľské normy, ktorých porušenie súd v pôvodnom konaní skonštatoval, porušil subjekt, ktorý\npre neplatnosť cesie bankou (v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách) vôbec nebol sporovou\nstranou v pôvodnom konaní: „10.. Predmetnej žalobe predchádzala zmluva o postúpení pohľadávok\nz 21. októbra 2010, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila žalovanú pohľadávku na\nspoločnosť H., H. & P., ktorá dňa 1. decembra 2010 postúpila predmetnú pohľadávku na spoločnosť\nC. C. SK s.r.o.. Nosné dôvody zamietnutia žaloby spočívali v závere súdov, že zmluva o postúpení\npohľadávky medzi spoločnosťou C. C. SK s.r.o. a jej právnymi predchodcami (spoločnosť H., H. & P.\na Slovenská sporiteľňa, a.s.) je neplatná (pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách), v dôsledku\nčoho spoločnosť C. C. SK s.r.o. nebola aktívne vecne legitimovaná v danom spore“. Dovolací súd\nv tomto rozhodnutí potvrdil správnosť záverov vyslovených odvolacím súdom, podľa ktorých: ...“10.1....\nRovnako je bezpredmetná odvolacia námietka spočívajúca v tom, že v predchádzajúcom konaní vo\nvýrokovej časti nebolo konštatované porušenie povinnosti žalovaného, nakoľko v danom konaní konajúci\nsúd zamietol žalobu postupníka. V odôvodnení svojho rozsudku mohol jedine uviesť dôvody, pre\nktoré tak učinil a tam nepochybne skonštatoval nesprávnosť postúpenia pohľadávky, ktorú nepochybne\nspôsobil žalovaný tým, že porušil svoje povinnosti, ktoré mu ustanovuje osobitný predpis, a to zákon o\nbankách, nerešpektoval tieto ustanovenia, ktoré nepochybne sú prijaté z dôvodu ochrany spotrebiteľa,\naby tento nebol bez predchádzajúcich upozornení a uplynutí určitých časových okamihov daný do\nvzťahu s nebankovou spoločnosťou. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd dospel k záveru, že\ncitované rozhodnutie okresného súdu bolo základom pre posúdenie skutočnosti, či žalovaný porušil\nsvoju povinnosť ustanovenú osobitným zákonom. Táto otázka nepochybne preukázaná bola a táto\n\npodmienka priznania finančného zadosťučinenia bola opäť splnená. Ani skutočnosť, že žalovaný nebol\núčastníkom tohto konania, nič nemení na tomto závere, nakoľko nepochybne súd konštatoval, že\nsubjektom, ktorý porušil ustanovenia zákona o bankách, bol žalovaný, ktorý nerešpektoval tam vyjadrené\nzákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky a na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že v\ndanom konaní bol žalobca postupník z uvedenej zmluvy. Z tohto konania nepochybne bolo preukázané,\nže spotrebiteľ na súde bol úspešný v otázke porušenia jeho práv, ktoré ustanovuje osobitný predpis pre\nžalovaného, tento zodpovedá za toto porušenie a spornou ostáva len výška primeraného finančného\nzadosťučinenia (body 11. a 12. odôvodnenia odvolacieho rozsudku)“.\n26. Ďalej tiež na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co 62/2019 zo dňa 26.09.2019,\nv ktorom súd skonštatoval: „ ...10. Okresný súd Svidník rozsudkom z 13.2.2018 č. k. 6C/24/2014-259\nzamietol žalobu, ktorú podal žalovaný voči žalobcom, a preto v prejednávanej veci (t. j. v teraz\nprebiehajúcom konaní) žalovaný namieta nedostatok svojej pasívnej legitimácie z dôvodu, že žalobcovia\nnie sú osobami, ktoré by úspešne uplatnili porušenie spotrebiteľského práva na súde. Žaloba podaná\nžalovaným nebola rozsudkom Okresného súdu Svidník zamietnutá pre porušenie spotrebiteľského\npráva žalobcov, ale pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovaného – nepreukázanie\nhodnoverného dôkazu a doručenie výziev žalobcom pred postúpením pohľadávky.11. Súd teda vec\nnesprávne právne posúdil, ak žalovaného považoval za pasívne legitimovaného v tomto konaní,\npretože žalovaný sa nedopustil porušenia spotrebiteľských práv žalobcom a predmetným rozsudkom\nOkresného súdu Svidník nebolo takéto porušenie konštatované. 12. Žalobcom nič nebránilo v\nmožnosti podať určovaciu žalobu na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, alebo urobiť\niné právne kroky voči porušovateľovi ich práv, pričom týmto porušovateľom nebol žalovaný. 13.\nŽalobcovia doposiaľ nepreukázali, že by voči žalovanému úspešne na súde uplatnili ochranu svojho\nporušeného spotrebiteľského práva. Žalovaný nie je subjektom, ktorý so žalobcami uzatvoril zmluvu\no spotrebiteľskom úvere a nikdy so žalobcami nebol v zmluvnom vzťahu, ani voči nim nevlastnil\npohľadávku vychádzajúcu zo záverov vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu Svidník. Žaloba\nv danom konaní teda bola zamietnutá pre neunesenie dôkazného bremena a nie pre porušenie\nspotrebiteľských práv žalobcov. 14. Nie je zrejmý právny záver súdu, podľa ktorého žalovaný nesie\nza porušenie práva žalobcov zodpovednosť, nakoľko v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/24/2014\nniesol žalovaný úplnú zodpovednosť za úspešnosť žaloby. Žalovaný si uplatnil odkúpenú pohľadávku\nvoči žalobcom, avšak takéto uplatnenie a následný neúspech v konaní pred súdom neznamená, že\nžalobca v dôsledku prehry v spore zodpovedá za porušenie povinností, ktoré právna úprava pripisovala\ninému subjektu. Ustanovením § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa zákonodarca nesledoval\nto, aby dôsledkom akejkoľvek úspešnej obrany spotrebiteľa v spore bol vznik nároku na finančné\nzadosťučinenie. 15. Je absurdné, aby ktokoľvek za aplikáciu jeho ústavného práva na súdnu ochranu zo\nstrany súdov bol sankcionovaný osobitným zadosťučinením pre protistranu. V prípade prehry v spore,\nstrana, ktorá bola neúspešná, znáša náhradu trov konania protistrany. Tým zákonodarca zabezpečuje,\naby nedochádzalo k zneužívaniu súdov a šikanovaniu iných osôb neustálym uplatňovaním nedôvodných\nžalôb. Ak by súdy začali vykladať ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa tak, že nárok\nna primerané finančné zadosťučinenie vzniká spotrebiteľovi pri úspešnej obrane v súdnom konaní,\npotom by upierali veriteľom právo na súdnu ochranu a možnosť uplatnenia aj domnelého práva bez\nrizika, že v prípade prehry v spore budú okrem trov konania znášať aj absolútne nespravodlivé finančné\nzadosťučinenie. 16. Priznanie osobitného zadosťučinenia z dôvodu úspechu v súdnom spore bez\npreukázania naplnenia hypotézy vyžadovanej v § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa predstavuje\nvýrazné vybočenie zo základných princípov Civilného sporového poriadku“.\n27. Vzhľadom na uvedené právne závery súd žalobu žalobkyne proti žalovanej pre nedostatok vecnej\npasívnej legitimácie žalovanej v konaní zamietol.\n28. Avšak aj v prípade záveru o existencii vecnej pasívnej legitimácie žalovanej v konaní (ktorá\nnebola v konaní preukázaná), súd prisvedčil zástupcovi žalovanej, že priznanie práva na finančné\nzadosťučinenie žalobkyni podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa by v prejednávanej veci bolo\nv rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa nepoprela tvrdenie zástupcu\nžalovanej, že v prejednávanej veci len na istine úveru z celkovej sumy poskytnutého úveru 13.470 eur\ndlhuje veriteľovi aktuálne 4.898,50 eur. Za tejto situácie súd s prihliadnutím aj na závažnosť porušenia\nspotrebiteľských práv veriteľom skonštatovaných v pôvodnom konaní výkon práva žalobkyne žalobou\nv prejednávanej veci považoval za výkon v rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka, čo súd považoval\nza ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby. Súd sa plne stotožňuje so závermi vyslovenými Krajským súdom\n\nv Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 15CoCsp 44/2023 zo dňa 28.02.2024 v obdobnej veci, v ktorej\nsúd žalobe spotrebiteľa o priznanie finančného zadosťučinenia napriek preukázaniu splnenia všetkých\nzákladných predpokladov vyžadovaných ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa nevyhovel pre\njej rozpor s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka), a podľa ktorých: „...14. Okresný súd zamietol\nžalobcom uplatnený nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia pre jeho rozpor s\ndobrými mravmi. Odvolací súd uvádza, že otázka, či výkon práva je podľa zistených skutkových okolností\ntej ktorej veci v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ, je potrebné posudzovať vždy\nindividuálne. Neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi prichádza do úvahy len vtedy, ak ide o úkon,\nktorý nie je v rozpore so zákonom a ani ho neobchádza, ale odporuje takým pravidlám správania,\nktoré nemajú povahu právnych noriem, a ktoré zákonodarca urobil podporným zdrojom pre určenie\npravidiel žiaduceho správania....V danom prípade je síce pravdou, že zo strany žalovaného ako veriteľa\ndošlo k porušeniu jeho zákonnej povinnosti konať pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou\nspojenou s povinnosťou skúmania schopnosti žalobcu ako dlžníka splácať úver t. j. jeho bonitu. Táto\nskutočnosť bola judikovaná už v základnom konaní, kedy došlo k zamietnutiu žaloby postupcu z dôvodu\nnedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávok, ktorou malo dôjsť\nk postúpeniu pohľadávky zo strany žalovaného ako postupcu na postupníka bola absolútne neplatná.\nNeplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok bola zapríčinená porušením vyššie uvedenej povinnosti,\nčoho následkom v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch bola nemožnosť žalovaného\nako veriteľa žiadať jednorazové splatenie úveru. Keďže úver nebol po termíne jeho konečnej splatnosti\na veriteľ nemohol úver ani jednorazovo zosplatniť, tak je zrejmé, že nebol oprávnený pohľadávku platne\npostúpiť ani na iný subjekt. Žalovaný ostal nositeľom pohľadávky zo zmluvy o úvere voči žalobcovi.\nS ohľadom na vznesenú námietku zo strany žalobcu vo vzťahu k výkonu práv a povinností v rozpore\ns dobrými mravmi, bol súd prvej inštancie povinný sa s touto námietkou vysporiadať. Je síce pravdou,\nže na jednej strane vzniklo žalobcovi právo na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle zákona\nč. 250/2007 Z. z., avšak s ohľadom na zistený skutkový stav bol zo strany okresného súdu prvej\ninštancie posúdený výkon tohto práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ. V\nkonaní bolo nesporné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľským vzťahom. Rovnako\nnebolo sporné ani to, že žalovaný pri poskytnutí úveru žalobcovi nekonal s odbornou starostlivosťou\npri skúmaní jeho bonity, t. j. schopnosti žalobcu splácať spotrebiteľský úver...úver bol poskytnutý vo\nvýške 8.000 Eur, žalobca uhradil na splátkach len sumu vo výške 7.445,03 Eur, a teda neuhradil ani\nposkytnutú istinu úveru. Rovnako možno konštatovať, že porušením povinností zo strany žalovaného\nnedošlo ani k zásahu do majetkovej sféry žalobcu tým, že by sa žalovaný bezdôvodne obohatil\nna jeho úkor ako to zvykne byť v obdobných konaniach vo veci priznania primeraného finančného\nzadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.. V týchto konaniach totiž dochádza\nväčšinou k situácii, kedy bol spotrebiteľský úver vyhodnotený ako bezúročný a bezpoplatkový, avšak\nspotrebiteľ uhradil sumu nad istinu poskytnutého úveru, čím došlo na strane veriteľa k bezdôvodnému\nobohateniu, ktoré bol povinný vydať. Veriteľ tak nielen porušil svoje zákonné povinnosti, ale aj negatívne\nzasiahol do majetkovej sféry dlžníka, keď sa na jeho úkor obohatil, prípadne mu znemožnil aj slobodne\nnakladať s jeho majetkom. V takýchto prípadoch je nepochybné, že nemožno potom výkon práva na\nprimerané finančného zadosťučinenie nepriznať pre jeho rozpor s dobrými mravmi. V súdenej veci však\ntakáto situácia nenastala. Skutočnosť, že žalovaný postúpil pohľadávku na postupníka odplatne bola\npre posúdenie v predmetnej veci irelevantná, nakoľko sa jedná o zmluvný vzťah medzi žalovaným\na postupníkom 16. S ohľadom na zistený skutkový stav v predmetnej veci, t. j. na závažnosť porušenia\nzákonnej povinnosti zo strany žalovaného a jeho následok na žalobcu, ako aj s ohľadom na nesplnenie\nzmluvných povinnosti zo strany žalobcu voči žalovanému ako veriteľovi možno v danom prípade posúdiť\nzamietnutie žaloby pre výkon práva v rozpore s dobrými mravmi za správny a zákonný“.\n29.\nPodľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa\npomeru jej úspechu vo veci.\n30.\nPodľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak\nexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa.\n31.\nPodľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne\naj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n\n32.\nPodľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov rozhodne súd prvej\ninštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\n33.\nSúd žalobu žalobkyne celkom zamietol. Žalovaná preto podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd v konaní nezistil,\na strany netvrdili žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať dôvody hodné osobitného zreteľa\npre nepriznanie náhrady trov úspešnej žalovanej v zmysle cit. § 257 Civilného sporového poriadku.\nO výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd samostatným uznesením.\nPoučenie:\nProti výrokom I. - II. rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom\nOkresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení\ns § 357 písm. (m Civilného sporového poriadku).\nPodľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania\nuvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ\nrozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na)neboli splnené procesné podmienky,\nb)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nAk povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a\nexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "17e6712a-c6b2-40e1-b327-1712eda26a6e:08661a89-f984-4905-8658-5ddc617cda67", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8823201498.1", "spisova_znacka": "22CoCsp/22/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/22/2024 z 28. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8823201498.1"}, {"guid": "61e6856d-9c04-4d8e-a0b7-4829bb144260:60fa2e44-97b8-401c-b9f1-32d367bc3239", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5823231900.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/9/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoCsp/9/2024 z 21. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-08-21", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5823231900.1"}, {"guid": "bda992ad-82e1-470b-9297-57a0a712adf8:c74535d1-7505-4768-8760-7908c55e4117", "ecli": null, "spisova_znacka": "9CoCsp/9/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoCsp/9/2024 z 26. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bda992ad-82e1-470b-9297-57a0a712adf8:c74535d1-7505-4768-8760-7908c55e4117"}, {"guid": "7dd0620b-bb40-4fb2-aa2c-0fa413dfcbba:5254e293-94bc-4ab9-9fcf-a8011429cb2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "15CoCsp/44/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoCsp/44/2023 z 28. 2. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7dd0620b-bb40-4fb2-aa2c-0fa413dfcbba:5254e293-94bc-4ab9-9fcf-a8011429cb2d"}, {"guid": "53c8a605-91d0-4275-83fe-94a4193f5a26:b90da6ce-2806-4ec6-8020-4b0fee57606c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8219201611.1", "spisova_znacka": "23CoCsp/42/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 23CoCsp/42/2020 z 24. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-02-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8219201611.1"}, {"guid": "1b7cd458-d092-4d8a-be61-cc20227e9c1a:7b7692e0-3489-4473-bb5e-b30019043576", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:6119377519.1", "spisova_znacka": "17CoCsp/32/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoCsp/32/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:6119377519.1"}, {"guid": "4a7e2e8f-d166-44cb-bdac-5ae1b4e160c4:ff6e3c4b-42b0-4499-9fe3-8d11eccc3fc5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2117200163.2", "spisova_znacka": "23CoCsp/14/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoCsp/14/2020 z 28. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-06-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2117200163.2"}, {"guid": "9550e22a-0b5f-46ca-b38e-59ea9649facb:7f423da4-c921-48ad-abde-fbfd860527ec", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7616209809.2", "spisova_znacka": "11Co/274/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/274/2018 z 19. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7616209809.2"}, {"guid": "6f589f13-b1ad-466e-8feb-e3fcdc5e67e2:576cd10a-ae0d-43fb-aedc-45b33de930ad", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8619200138.1", "spisova_znacka": "1Co/62/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/62/2019 z 25. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-09-25", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8619200138.1"}, {"guid": "66920478-77a8-4a23-b494-742d0192c472:6ace8ed9-9eb2-48c7-b4b7-29317c01a62b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8116222346.2", "spisova_znacka": "5Co/147/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/147/2018 z 24. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8116222346.2"}, {"guid": "d20ba9fe-c786-4185-95e3-c45ed8600d18:a08fae22-3816-4d0f-8667-8c88c413c87f", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Co/107/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/107/2018 z 27. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d20ba9fe-c786-4185-95e3-c45ed8600d18:a08fae22-3816-4d0f-8667-8c88c413c87f"}, {"guid": "452f41ec-4f72-41e0-ba57-31f4c2d87eac:4ceb9a92-3115-4f1f-978f-17bb05fba239", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8116221072.1", "spisova_znacka": "19Co/145/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/145/2018 z 12. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-12-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8116221072.1"}, {"guid": "9acac906-87de-4a4b-be76-7ceea2854a44:5a0dc425-c95b-4c39-8c63-d2d7eb2aa60f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8117220114.1", "spisova_znacka": "25Co/12/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 25Co/12/2018 z 20. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-08-20", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117220114.1"}, {"guid": "520b637f-e4ce-484d-8273-cae22e44694d:80345790-3140-491e-a6c9-29e4c591acc9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8115228108.2", "spisova_znacka": "13Co/80/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/80/2016 z 19. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-03-19", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8115228108.2"}, {"guid": "a1111711-c92f-4768-be54-a8f7df21a0cd:e4b8b437-f0c2-44c4-8de3-d0f897db623f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2115227268.1", "spisova_znacka": "23Co/83/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/83/2017 z 25. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-02-25", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2115227268.1"}, {"guid": "6b669087-b20a-47b6-99b1-103a395d5bf8:1327746a-94ad-42c2-9c18-e509a380739f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8815208901.2", "spisova_znacka": "3Co/101/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/101/2017 z 6. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-12-06", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8815208901.2"}, {"guid": "aef55848-f487-4c88-9253-655ee814f7cc:bddb0031-eb98-4ebf-9f5d-65283dbda767", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5614203724.1", "spisova_znacka": "7Co/350/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/350/2015 z 8. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-09-08", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5614203724.1"}, {"guid": "af824245-2772-49f3-a4b0-945c48c6fd95:8fa79a6c-aa95-4259-8ed4-77a40a144973", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Csp/37/2023", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 17Csp/37/2023 z 3. 4. 2023", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2023-04-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/af824245-2772-49f3-a4b0-945c48c6fd95:8fa79a6c-aa95-4259-8ed4-77a40a144973"}, {"guid": "2fb6e87c-f61f-44db-b5c0-49fccd7b6d42:2b0bd966-3582-40fe-9f71-6003331adae7", "ecli": "ECLI:SK:OSGA:2025:2325201302.1", "spisova_znacka": "22Csp/26/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 22Csp/26/2025 z 5. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2025-06-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSGA:2025:2325201302.1"}, {"guid": "5047fd25-a696-404d-9c48-446ee57f78f6:2a554e79-8f95-4b69-af04-0c717c6c203d", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Csp/51/2023", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16Csp/51/2023 z 26. 9. 2023", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2023-09-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5047fd25-a696-404d-9c48-446ee57f78f6:2a554e79-8f95-4b69-af04-0c717c6c203d"}, {"guid": "c14619aa-8d3c-4db0-ad0f-b669daa6a57f:83f98841-d3df-4b67-a72c-13b4a2357df0", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Csp/99/2023", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10Csp/99/2023 z 28. 8. 2023", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2023-08-28", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c14619aa-8d3c-4db0-ad0f-b669daa6a57f:83f98841-d3df-4b67-a72c-13b4a2357df0"}], "citovane_v": []}