{"guid": "bd25a998-532f-407f-812a-773f1423ef51:5af60a26-aed6-42ab-bb29-b544b75449e1", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8725200041.3", "spisova_znacka": "19Csp/1/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 19Csp/1/2025 z 7. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Poprad z 7. mája 2025, sp. zn. 19Csp/1/2025, ECLI:SK:OSPP:2025:8725200041.3", "identifikacne_cislo": "8725200041", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "JUDr. Iveta Jenčová", "sudca_id": 2374, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-jencova-2374", "datum_vydania": "2025-05-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "16CoCsp/18/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "b1630923-b6d6-4b27-b12a-0c14f225b52e:45b073d3-dad8-4dfa-b415-16f744505750", "datum": "2025-11-18", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "nazov": "§ 255 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-3", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-4", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5af60a26-aed6-42ab-bb29-b544b75449e1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8725200041.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8725200041.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8725200041.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n19Csp/1/2025\n8725200041\n07. 05. 2025\nJUDr. Iveta Jenčová\nECLI:SK:OSPP:2025:8725200041.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n19Csp/1/2025\n\nOkresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale\nbytom C. XXX, XXX XX D. E. E., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária so\nsídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: PROFI\nCREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený:\nAdvokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47\n233 516, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie takto\nrozhodol:\n19Csp/1/2025\n\nI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 600,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku.\nII. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené\nsamostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa zastúpená právnym zástupcom žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu\n600,- €, ako primerané finančné zadosťučinenie a nahradiť trovy konania.\nUviedla, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 11Csp/6/2021, bola ako žalobkyňa\nv postavení spotrebiteľa o vydanie bezdôvodného obohatenia o určenie neprijateľnosti zmluvných\npodmienok v celom rozsahu úspešná. Rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 11Csp/6/2021\nzo dňa zo 4.5.2023, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn.\n5CoCsp/38/2023 z 21.3.2024 (ďalej len „Základné konanie“) súd určil neprijateľnosť dvoch zmluvných\npodmienok.\nPoukázala na odôvodnenie rozhodnutia zo dňa 4.5.2023, kde súd prvej inštancie uviedol v bode 26.:“\nPrávne posúdenie veci:\nPri posudzovaní, že či zmluvné podmienky pri zmluvnom dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere\n14.1., 14.2. spotrebiteľskej zmluvy sú neprijateľné zmluvné podmienky je potrebné vychádzať z toho, že\n\nspotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície slabšou stranou a môže buď\nakceptovať vopred pripravenú zmluvu so všeobecnými formulovanými podmienkami alebo ju odmietnuť.\nUvedené zmluvné podmienky nemožno v danom prípade považovať za individuálne dojednané, pretože\naj samotná úverová zmluva a aj zmluvné podmienky sú formulovanými listinami, ktoré podliehajú\nsúdnej kontrole a teda žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť podľa zaužívanej súdnej praxe\nich znenie a uvedené zmluvné podmienky spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa preto sú neprijateľné a preto súd vzhľadom na skutočnosť,\nže uvedenie takýchto zmluvných podmienok bolo už riešený v rozhodovacej činnosti súdov považoval\nnárok za dôvodný a súd v celosti žalobe vyhovel. Nakoľko žalovaný nevrátil včas a riadne svoj dlh,\ndostal sa do omeškania, a žalobkyni vznikol nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške od doby, tak\nako bolo uplatnené, v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka, a preto súd v celosti žalobe vyhovel.“\nZ odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21.3.2024 poukázala najmä na odôvodnenie\nv bodoch 23 a 24.\nAko spotrebiteľka si uplatnila žalobou v prebiehajúcom konaní primerané finančné zadosťučinenie (ďalej\nlen PFZ) za porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v Základnom konaní. PFZ\nmá sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu\nrelutárnu, ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného PFZ proti dodávateľovi za\nto, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný. Uviedla, že\nna rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia existujúcich v právnom poriadku SR (napr.\nochrana osobnosti), v ktorých sa na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia\nslúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme\nako jediného prostriedku, na jednej strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane je PFZ\nodmenou spotrebiteľa za úspech na súde v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Ak má PFZ reálne plniť\nsvoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške aby mala, nielen deklarovanú sankčnú,\nodradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej\nvýške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje voľnou úvahou, tak kritéria\nz ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia spotrebiteľského práva zo\nstrany dodávateľa. Vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka je jediným objektívnym\nkritériom, ktoré by malo byť rozhodujúcim pre určenie výšky PFZ, suma o ktorú sa dodávateľ na\núkor spotrebiteľa obohatil, alebo sa chcel obohatiť, čo v súdenej veci predstavujú zmluvné pokuty\nobsiahnuté v neprijateľných zmluvných podmienkach. Pri nepeňažných nárokoch, z ktorých nevyplýva\nvýška finančného plnenia, by takýmto kritériom mala byť recidíva porušovania spotrebiteľského práva,\ns tendenciou zvyšovania PFZ pri zistení opätovného opakovaného porušenia spotrebiteľského práva,\nčo je u žalobkyne nepochybne dané.\nPožadovaná výška PFZ 600,- eur, zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný v Zmluve použil dve neprijateľné\nzmluvné podmienky a za každú neprijateľnú zmluvnú podmienky požaduje žalobkyňa 300,- eur so\nzohľadnením toho, že žalovaný, napriek opakovane judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam,\nna nich v priebehu konania trval. K výške PFZ poukázala na Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn.\n14C/295/2014 z 24.9.2015, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/471/2015\nz 28.6.2016, v spojení s Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/127/2017\nz 30.1.2019, ktorými bolo priznané PFZ vo výške 1.194,98 €, čo predstavuje 25 násobok poplatku, ktorý\nbol určený za neprijateľný.\nŽalobkyňa uviedla, že obe zmluvné podmienky, ktoré boli v Základnom konaní určené za neprijateľné, by\nžalovanej, v prípade omeškania žalobkyne, umožnili duplicitnými pokutami, v spojení s riadnym úrokom\nz omeškania, obohatiť sa na jej úkor o značné sumy.\nDňom 1.7.2024 nadobudol účinnosť zák. č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len Aktuálny zákon). Podľa § 53 ods. 1 tohto zákona: „Ustanovenia tohto\nzákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých\npred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných\ndo 30. júna 2024.“\nNakoľko v súdenej veci došlo k porušeniu spotrebiteľských práv Zmluvou č. 8500021943 zo dňa\n27.2.2013, čo súd zistil v Základnom konaní, treba žalobu posudzovať podľa zákona č. 250/2007 Z.\nz. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\nv znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti poukázala na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.,\npodľa ktorého: „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej\ntýmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto\nza porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“\n\nDodala, že podmienky pre priznanie PFZ spĺňam ale tak podľa pôvodného, ako aj podľa aktuálneho\nzákona.\n2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že popiera uplatňovaný nárok ako nedôvodný\na poukázal na to, že žalobkyňa si duplicitne uplatňuje PFZ vo vzťahu k rovnakým skutočnostiam, ohľadne\nktorých jej už primerané finančné zadosťučinenie priznané bolo.\nNárok na primerané finančné zadosťučinenie nevzniká na základe toho, že žalobkyňa na základe\nidentických skutočností a týkajúcich sa rovnakej zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500021943 zo\ndňa 27.02. 2013 podala jednu žalobu (konanie vedené pod sp. zn. 18Csp/24/2019) a následne ďalšiu\nžalobu (konanie vedené pod sp. zn. 11Csp/6/2021).\nVo vzťahu a na základe rozhodnutia Okresného súdu Poprad č.k. 18Csp/24/2019 si žalobkyňa uplatnila\nnárok na primerané finančné zadosťučinenie v konaní vedenom pod sp. zn. 19Csp/1/2022, kde jej žalobe\nbolo vyhovené.\nV konaní vedenom pod sp. zn. 11Csp/6/2021 si žalobkyňa uplatnila nároky, ktoré si mohla uplatňovať\nuž skôr (v konaní vedenom pod sp. zn. 18Csp/24/2019). O tom, že obe tieto konania skutkovo spolu\nsúvisia (pozn. druhá žaloba, o ktorej bolo vedené konanie pod sp. zn. 11Csp/6/2021 bola podaná v\nčase, kedy konanie sp. zn. 18Csp/24/2019 už bolo v štádiu odvolacieho konania neprichádzalo do úvahy\nspojenie veci postupom podľa § 166 Civilného sporového poriadku) svedčí aj uznesenie Okresného súdu\nPoprad zo dňa 21.04. 2021, č.k. 11Csp/6/2021-51. Týmto uznesením bolo konanie vedené pod sp. zn.\n11Csp/6/2021 prerušené až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 18Csp/24/2019.\nTo, že žalobkyňa namiesto jednej žaloby podávala viaceré žaloby je vo vzťahu k uplatňovaniu\nprimeraného finančného zadosťučinenia zásadným, a to z viacerých dôvodov.\nRovnaké skutočnosti, ako základ tvrdeného nároku na PFZ sú uplatňované viackrát. Drobením nárokov\na vytváraním sporov sa tie isté skutočnosti stávajú predmetom posudzovania v súdnych konaniach\nopakovane.\nÚčelom finančného zadosťučinenia má byť dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej\nstrany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017). Pokiaľ sa spotrebiteľ rozhodne,\nže si ochranu nebude uplatňovať ako celok, ale rozdelí a rozdrobí ju na viacero krokov, potom\nprimerané finančné zadosťučinenie mu nevznikne za každý krok, ale len za prvý. Ak by totiž postupoval\nhospodárne, potom by predsa vzniklo len jedno konanie. V právnej praxi sa postup drobenia nárokov\na ich postupného uplatňovania (motivovaného či už z vecných, procesných alebo finančných dôvodov)\noznačuje ako tzv. salami slicing.\nPočetnosť súdnych sporov vytváraných umelo (namiesto jednej žaloby je žalôb hneď niekoľko, pričom\ntakýto postup nemá žiadne skutkové a vecné zdôvodnenie) nepredstavuje situáciu, kedy spotrebiteľ\npodstupuje súdne konanie pre ochranu práv, ale skôr z dôvodov sprievodne uplatňovaných nárokov –\nnapríklad nárokov na trovy konania prevyšujúcich aj samotné uplatňované nároky vo veci samej.\nVo vzťahu k uplatňovanému zadosťučineniu vo výške 600,- € žalovaný uviedol, že podaná žaloba\nneobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by túto požiadavku žalobkyne mali skutkovo a právne preukazovať\na to takými okolnosťami, ktoré už neboli predmetom posúdenia v konaní vedenom pod sp. zn.\n11Csp/6/2021.\nNajvyšší súd SR v rozhodnutí 7Cdo/91/2020 uviedol, že „preto (aj) odpoveď na otázku žalobcu aká\nmá byť správna výška primeraného finančného zadosťučinenia v danom spore bude vždy závislá od\nvýsledku posúdenia individuálnych, jedinečných skutkových okolnosti každej prejednávanej veci, ktoré\nsú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach.“\nŽalovaný poprel tvrdenie žalobkyne že „vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka je\njediným objektívnym kritériom, ktoré by malo byť rozhodujúcim pre určenie výšky PFZ, suma o ktorú sa\ndodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil, alebo sa chcel obohatiť.“\nToto tvrdenie je podľa žalovaného v rozpore s právnou povahu žalovaného nároku. Primerané finančné\nzadosťučinenie je nárokom imateriálnej, teda nemajetkovej povahy. Logicky preto jeho výšku môžu\nurčovať len skutočnosti, ktoré zodpovedajú takejto povahe zadosťučinenia.\n„Primerané finančné zadosťučinenie je nárokom, z podstaty ktorého vyplýva jeho imateriálna povaha,\nčo znamená, že pri rozhodovaní o ňom nie je možné vychádzať z aspektov materiálnej povahy, keďže\ntieto sú základom pre uplatnenie iných nárokov, napríklad náhrady škody. (Krajský súd v Prešove, sp.\nzn. 9Co/61/2018).“\nŽalovaný poukázal aj na rozhodnutie, v ktorom Najvyšší súd SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 uviedol: „Účelom\nfinančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v\n\nspotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa\nochrany.“\nOznačené tvrdenie žalobcu je súčasne v rozpore aj s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. resp. §\n3 ods. 1 písmeno e) zákona č. 108/2024 Z.z., ktorý nárok na primerané finančné zadosťučinenie\nnespája so žiadnym majetkovým nárokom, alebo majetkovou hodnotou. Skutočnosť, že žalobkyňa si v\nsúvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere číslo 8500021943 už uplatnila nárok na primerané finančné\nzadosťučinenie, vylučuje jeho opätovné uplatňovanie.\n3. V replike žalobkyňa opätovne poukázala na právoplatný rozsudok súdu prvej inštancie vydaný v\nzákladnom konaní, ktorý jasne deklaruje, že v právnom vzťahu založenom Zmluvou o revolvingovom\núvere č. 8500021943 zo dňa 27.02.2013 došlo k porušeniu noriem spotrebiteľského práva. Tvrdenia\nžalovaného o neexistencii a nepreukázaní porušenia práv a povinností, len odzrkadľujú jeho prístup k\nrešpektovaniu príslušných noriem spotrebiteľského práva a princípu ochrany spotrebiteľa.\nV žiadnom prípade nemožno určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok považovať za satisfakciu,\nnakoľko ide o zákonný následok majúci základ v primárnom právnom vzťahu, ktorý zavinením\nžalovaného nebol perfektný a bol spôsobilý privodiť spotrebiteľovi nielen ekonomickú ujmu. Judikované\nurčenie neprijateľnosti zmluvných podmienok vo výroku rozhodnutia súdu je následkom porušenia\npovinnosti zo strany žalovaného. V žiadnom prípade nemožno výsledok základného konania vnímať\nako sankciu v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Pripustením takejto argumentácie\nžalovaného by bola popretá samotná podstata a zmysel inštitútu PFZ v zmysle § 3 ods. 5 zákona\no ochrane spotrebiteľa, ktorý má mať sankčný a odradzujúci charakter, keďže zo strany žalovaného\ndochádza na finančnom trhu k dlhodobému a opakujúcemu sa porušovaniu práv spotrebiteľov.\nV súvislosti s uvedeným dala žalobkyňa do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.\n2Co/137/2016-71 zo dňa 24.05.2017: „Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na\núčely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak\nprávna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so zni´zˇeni´m majetku\na ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky\na konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady\nškody (punitive damages v práve USA a exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada\nškody, ktorej cieľom nie je kompenzovaťˇ žalobcu, ale skôr potrestaťˇ zˇalovane´ho za protiprávne\nkonanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiťˇ\nodporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada\nškody teda trestá a súčasne pôsobí´ preventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje\nnajmä¨ druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda funkciu preventívnu (porov. najmä¨ pozˇi\n´vanie adjektíva „odradzujúci“). A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže bytˇ\nprostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle užˇ citovanej\njudikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia bytˇ sankcie za diskriminačné´ správanie účinné,\nprimerané a odradzujúce.“\nVzhľadom na charakter a stupeň porušenia práv a povinností daných spotrebiteľskými právnymi\nnormami považovala žalobkyňa uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia za adekvátnu.\nZodpovedá svojmu účelu, pretože je potrebné toto finančné zadosťučinenie nevnímať ako kompenzáciu,\nale ako poskytnutú satisfakciu. Prípadné sankcie vyplývajúce z opatrení dohľadných orgánov by boli\nneporovnateľne prísnejšie. Uvedené finančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovaného, ale aj iných\ndodávateľov, od porušovania práv spotrebiteľov. Záleží len na žalovanom, aby sa nedopúšťal recidívy v\nneprípustnom kontrahovaní v rozpore so záujmami spotrebiteľov.\nPožadovanú výšku PFZ považovala žalobkyňa nanajvýš v minimálnej miere za primeranú aj s ohľadom\nna výšku sankcií (pokút až do výšky 50 000,- €), ktoré podľa zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole\nvnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa alebo zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančný\ntrhom je oprávnená dodávateľovi uložiť Národná banka Slovenska.\nPre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie novelizované ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľa nevyžaduje vznik ani hrozbu ujmy.\nVo vzťahu k argumentácii, že jej nevznikla žiadna ujma, žalobkyňa poukázala na Uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019: „Pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon\nnevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia preukazovali\nexistenciu a výšku vzniknutej ujmy. Odvolací´ súd v tejto časti žaloby správne vec po právnej stránke\nposúdil, keďˇ vychádzal zo záveru, zˇe zákon pre priznanie finančného zadosťučinenia žiadne osobitné\npodmienky nestanovuje.“\n\nZ dikcie ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a odôvodnenia dovolacieho súdu je\nzrejmé, že zákonodarca vôbec nestanovil podmienka vzniku, resp. preukazovania akejkoľvek ujmy.\nJedná sa iba o neprípustný extenzívny výklad contra legem žalovaného.\nŽalobkyňa poukázala aj na aktuálne rozhodnutia čo do priznanej výšky za každú judikovanú neprijateľnú\nzmluvnú podmienku, v ktorých súdy priznali 300,- € za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ide o\nrozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 24Csp/101/2023 zo dňa 22.02.2024 v spojení s potvrdzujúcim\nrozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 9CoCsp/22/2024-140 zo dňa 07.08.2024 a rozsudok\nOkresného súdu Bardejov č.k. SK-2Csp/26/2023-102 zo dňa 30.01.2024 v spojení s potvrdzujúcim\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 13CoCsp/28/2024-140 zo dňa 05.11.2024.\nOhľadom údajného duplicitného uplatňovania nároku na PFZ žalobkyňa uviedla, že pokiaľ žalovaný\nuvádza iné konania vedené na OS Poprad, tak ide o konania, v ktorom si uplatňovala iné nároky.\nIde o úplne iný rozsah, dôvod a charakter porušenia spotrebiteľských noriem a najmä iný právny titul.\nV žiadnom prípade sa preto nejedná o prekážku litispendencie, ako sa to snaží navodiť žalovaný.\nPoukázala na Uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 3CoCsp/18/2024-67 zo dňa 22.05.2024:\n„Pokiaľ ide o totožnosťˇ skutku, je nepochybne´, zˇe žalobca svoj nárok v danom prípade síce odvodil\nod úspechu v základnom konaní´ sp. zn. 17Csp/79/2022 tak, ako vo veci sp. zn. 19Csp/87/2023,\nale na odlišnom skutkovom tvrdení´. Kým vo veci sp. zn. 19Csp/87/2023 argumentoval tým, zˇe\nžalovaná spoločnosťˇ Intrum Slovakia s.r.o. ako postupník porušila jeho spotrebiteľské´ práva tým, zˇe\npožadovala od neho nedôvodný nárok z bezúročného a bezpoplatkového úveru, v prejednávanej veci\nžalobca tvrdil, zˇe zbaľovaný (VÚB, a.s.) porušil jeho práva tým, zˇe v rámci kontraktačného procesu\npostupoval v rozpore so zákonom pri skúmaní´ bonity, inicioval súdne konanie a požadoval nárok z\nbezúročného a bezpoplatkového úveru. Naznačená odlišnosťˇ skutkových tvrdení´ nemôže zakladaťˇ\ntotožnosťˇ skutku, resp. predmetu konania. Preto súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 159 CSP,\nkeďˇ zastavil predmetne´ konanie z dôvodu prekážky prebiehajúceho súdneho konania vo veci sp. zn.\n19Csp/87/2023.“\n4. Dupliku, po doručení repliky žalobkyne, už žalovaný súdu nepredložil a na nariadené pojednávanie sa\nnedostavil s ospravedlnením a súhlasom pojednávania a rozhodnutia v jeho neprítomnosti. Dôvodom\nneúčasti na pojednávaní v zmysle ospravedlnenia žalovaného bola hospodárnosť konania. Žalobu žiadal\nna základe svojho vyjadrenia k nej zamietnuť. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne zotrval na\npodanej žalobe, taktiež na svojich písomných vyjadreniach.\n5. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení strán sporu, z rozsudku Okresného súdu\nPoprad sp. zn. 11Csp/6/2021-158 zo dňa 4.5.2023, z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n5CoCsp/38/2023-206 zo dňa 21.3.2024, z rozsudkov vydaných v konaní vedenom na tunajšom súde pod\nsp. zn, 19Csp/1/2022 a 18Csp/24/2019, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané,\nže medzi stranami sporu bola uzavretá dňa 27.2.2013 Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500021943.\nŽalobkyňa podala na tunajšom súde žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 300,- €\na o určenie neprijateľných zmluvných podmienok v uvedenej spotrebiteľskej zmluve. Konanie bolo\nvedené pod sp. zn. 18Csp/24/2019 a žalobkyňa v ňom bola v celom rozsahu úspešná. Žalovaným\nbol žalovaný aj v tomto prebiehajúcom súdnom konaní. Rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp.\nzn. 18Csp/24/2019-265, zo dňa 27.10.2020, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v\nPrešove, sp. zn. 22CoCsp/9/2021-308, zo dňa 20.05.2021 bol žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť\nžalobkyni sumu vo výške 300,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.04.2019 do\nzaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd prvej inštancie vo výroku II. a III. určil,\nže zmluvné podmienky uvedené v čl. 8, bod 8.1 a 8.4 Zmluvy o revolvingovom úver č. 8500021943 zo\ndňa 27.02.2013, sú neprijateľné. Proti týmto výrokom žalovaný v základnom konaní odvolanie nepodal.\n5.1 Na tunajšom súde prebiehalo aj konanie vedené pod sp. zn. 19Csp/1/2022, kde súd prvej inštancie\nrozhodol rozsudkom zo dňa 22.6.2022 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni z titulu PFZ sumu\n900,- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobkyni nárok na 100 % náhradu trov\nkonania. Rozsudok bol potvrdený po podanom odvolaní žalovaným (jednalo sa o tie isté sporové strany,\nako v prebiehajúcom konaní) Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp/46/2022 zo dňa\n1.2.2023. Nárok žalobkyne vychádzal zo základného konania, v ktorom súd vyhlásil za neprijateľné\nzmluvné podmienky uvedené v čl. 8, bod 8.1 a 8.4 Zmluvy o revolvingovom úver č. 8500021943 zo dňa\n27.02.2013, a ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 18Csp/24/2019. Je teda nepochybné,\nže sa v prejednávanej veci nejedná o duplicitné uplatňovanie toho istého nároku, a že neexistuje\nani prekážka res iudicata. Podľa Uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 3CoCsp/18/2024-67 zo\n\ndňa 22.05.2024: „Pokiaľ ide o totožnosťˇ skutku, je nepochybne´, zˇe žalobca svoj nárok v danom\nprípade síce odvodil od úspechu v základnom konaní´ sp. zn. 17Csp/79/2022 tak, ako vo veci sp. zn.\n19Csp/87/2023, ale na odlišnom skutkovom tvrdení´. Kým vo veci sp. zn. 19Csp/87/2023 argumentoval\ntým, zˇe žalovaná spoločnosťˇ Intrum Slovakia s.r.o. ako postupník porušila jeho spotrebiteľské´\npráva tým, zˇe požadovala od neho nedôvodný nárok z bezúročného a bezpoplatkového úveru, v\nprejednávanej veci žalobca tvrdil, zˇe zbaľovaný (VÚB, a.s.) porušil jeho práva tým, zˇe v rámci\nkontraktačného procesu postupoval v rozpore so zákonom pri skúmaní´ bonity, inicioval súdne konanie\na požadoval nárok z bezúročného a bezpoplatkového úveru. Naznačená odlišnosťˇ skutkových tvrdení\n´ nemôže zakladaťˇ totožnosťˇ skutku, resp. predmetu konania. Preto súd prvej inštancie nesprávne\naplikoval § 159 CSP, keďˇ zastavil predmetne´ konanie z dôvodu prekážky prebiehajúceho súdneho\nkonania vo veci sp. zn. 19Csp/87/2023.“ Súd konania uvedené v bodoch 5 a 5.1 odôvodnenia rozsudku\nuvádza z dôvodu, že na ne žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukazoval. Údajnou duplicitou\nuplatňovaného nároku v prebiehajúcom súdnom konaní sa súd zaoberá aj v ďalšom texte odôvodnenia\nrozsudku.\n5.2 Medzi tými istými sporovými stranami prebiehalo aj konanie vedené na Okresnom súde Poprad pod\nsp. zn. 11Csp/6/2021 (z ktorého si nárok na vydanie PFZ žalobkyňa uplatňuje v prebiehajúcom súdnom\nkonaní), kde súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 4.5.2023 rozhodol nasledovne:\n,,I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 536,69 Eur spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 5 % p. a. od 10.02.2021 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku.\nII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500021943, zo dňa\n27.2.2013 v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia,\ns.r.o. číslo zmluvy (VS): 8500021943 v čl. 14. Sankcie, v znení: „14.1. V prípade omeškania Dlžníka\n(Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník 1,\nSpoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň\nomeškania (t.j. 23,725 % p. a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2)\ns úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1 písm. a) tejto Zmluvy o\nRÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy, je\nDlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % z dlžnej sumy\nza každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.).“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nIII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500021943, zo dňa\n27.2.2013 v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia,\ns.r.o. číslo zmluvy (VS): 8500021943 v čl. 14 Sankcie, v znení:\n„14.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa článku 14. ods. 14.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1,\nSpoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré\nustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného\nzáväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 14.1.\ntejto Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 14.3. tejto Zmluvy o RÚ.“, je neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou.\nIV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.“\n6. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nárok uplatňovaný žalobkyňou na zaplatenie PFZ v prebiehajúcom\nsúdnom konaní, je nárokom, ako sama žalobkyňa uviedla, vyplývajúcim zo základného konania, ktoré\nbolo na tunajšom súde vedené pod sp. zn. 11Csp/6/2021, kde súd rozhodol o.i. o neprijateľnosti dvoch\nodlišných zmluvných podmienok, aj keď z tej istej spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu,\nako to bolo v konaní vedenom pod sp. zn. 18Csp/24/2019.\n7. Bol to samotný žalovaný, ktorý do spotrebiteľskej zmluvy naformuloval neprijateľné podmienky, pričom\ntakéto konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobkyni. V základnom konaní bolo porušenie\npráva žalovaného voči žalobkyni jednoznačne preukázané a konštatované, v dôsledku čoho bolo aj\nžalobe v celom rozsahu vyhovené. Nebyť podanej žaloby žalobkyňou v základnom konaní, hrozila by jej\naj finančná ujma. Žalovaný nielenže v spotrebiteľskej zmluve používal neprijateľné zmluvné podmienky,\nale tiež konal spôsobom, ktorý je možné považovať za nekalé obchodné praktiky a v rozpore s dobrými\nmravmi, v snahe obohatiť sa.\n\n8. Požadovaná výška PFZ 600,- € aj podľa názoru súdu zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný\nv Zmluve použil dve neprijateľné zmluvné podmienky a za každú neprijateľnú zmluvnú podmienky patrí\nžalobkyni 300,- eur so zohľadnením toho, že žalovaný, napriek opakovane judikovaným neprijateľným\nzmluvným podmienkam, na nich v priebehu základného konania trval. K výške PFZ možno v zhode so\nžalobkyňou poukázať na Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 14C/295/2014 z 24.9.2015, v spojení\ns Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/471/2015 z 28.6.2016, v spojení s Rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30.1.2019, ktorými bolo priznané PFZ\nvo výške 1.194,98 €, čo predstavuje 25 násobok poplatku, ktorý bol určený za neprijateľný. Rovnako\nsúdy aj v novších konaniach za každú judikovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku priznali PFZ vo výške\n300,- €. Napr. ide o Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 24Csp/101/2023 zo dňa 22.02.2024\nv spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 9CoCsp/22/2024-140 zo dňa\n07.08.2024, či rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. SK-2Csp/26/2023-102 zo dňa 30.01.2024 v\nspojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 13CoCsp/28/2024-140 zo dňa\n05.11.2024.\n9. Podľa § 3 odsek 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (účinného v čase uzavretia\nZmluvy), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže\nsa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti\nporušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a\nto aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým\nsúhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o\nkonanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“).\nOsoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu\nspotrebiteľovi.\n10. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (účinného v čase uzavretia\nZmluvy), predávajúci nesmie spotrebiteľovi upierať práva podľa § 3.\n11. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3\nodsek 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa (aj\nv čase uzavretia Zmluvy) upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v\nprípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie\npráva zodpovedá. V danom prípade s poukazom na citovaný rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn.\n11Csp/6/2021, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove je nesporné, že žalobkyňa bola v celom\nrozsahu úspešná pri uplatnení porušenia svojho práva, a tiež nevyvratiteľne bolo konštatované, že za\ntoto porušenie zodpovedá žalovaný. Cieľom PFZ je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom,\nktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie\npredpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej pre daný\nprípad použiteľným zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto\nporušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Vyššie uvedené deklaroval napr. vo\nsvojom staršom rozhodnutí aj Krajský súd v Prešove, sp. zn. 6Co/220/2012 zo dňa 30.08.2013 v bode\n9: „Na primerané finančné zadosťučinenie (relutárna satisfakcia) zákon explicitne vyžaduje úspech\nspotrebiteľa pred súdom.“ Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho\npriame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy. Bez právneho významu\nje, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Naviac s\nnámietkami žalovaného sa už aplikačná prax súdov opakovane vyporiadala ako s nedôvodnými, a síce\nkeď v základných konaniach, na ktoré žaloby o PFZ nadväzovali, bol spotrebiteľ úspešný s uplatnením\nbezdôvodného obohatenia a s určením neprijateľnosti uvedených zmluvných podmienok.\n12. Aj v tomto konkrétnom prípade súd prvej inštancie v základnom konaní (sp. zn. 11Csp/6/2021 v bode\n26 rozsudku uviedol: „Pri posudzovaní, že či zmluvné podmienky pri zmluvnom dojednaní zmluvy o\nrevolvingovom úvere 14.1., 14.2. spotrebiteľskej zmluvy sú neprijateľné zmluvné podmienky je potrebné\nvychádzať z toho, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície slabšou\nstranou a môže buď akceptovať vopred pripravenú zmluvu so všeobecnými formulovanými podmienkami\nalebo ju odmietnuť. Uvedené zmluvné podmienky nemožno v danom prípade považovať za individuálne\ndojednané, pretože aj samotná úverová zmluva a aj zmluvné podmienky sú formulovanými listinami,\nktoré podliehajú súdnej kontrole a teda žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla ovplyvniť podľa zaužívanej\n\nsúdnej praxe ich znenie a uvedené zmluvné podmienky spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a\npovinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa preto sú neprijateľné a preto súd vzhľadom na\nskutočnosť, že uvedenie takýchto zmluvných podmienok bolo už riešený v rozhodovacej činnosti súdov\npovažoval nárok za dôvodný a súd v celosti žalobe vyhovel. Nakoľko žalovaný nevrátil včas a riadne svoj\ndlh, dostal sa do omeškania, a žalobkyni vznikol nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške od doby,\ntak ako bolo uplatnené, v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka, a preto súd v celosti žalobe vyhovel.“\n13. Odvolací súd v rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o. i. konštatoval:\nBod 29.: „Odvolací súd poukazuje na rozhodnutia pripojené v spise, kde stranou sporu bol žalovaný.\nKonkrétne ide o rozhodnutie Okresného súdu Skalica sp.zn. 7C/804/2014 zo dňa 08.10.2015, kde bola\nurčená za neprijateľnú tak podmienka určená v tomto konaní pod II. výroku, ako aj pod III. výroku.\nToto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 26Cdo/2/2016 zo dňa\n28.03.2017.“.\nBod 30.: „Zároveň boli tieto neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v bode II. a III. rozsudku vyhlásené\nza neprijateľné, i rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp/35/2021 - 102 zo dňa 03.12.2021.\nUvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešove č.k. 11CoCsp/5/2022 - 140 zo\ndňa 21.07.2022. I tu bol žalovaným terajší žalovaný. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na bod\n11. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 11CoCsp/5/2022 - 140, ktorý záver súdu prvej\ninštancie týkajúci sa neprijateľnosti zmluvnej podmienky upravenej v článku 14.1, 14.2 a 14.5 zmluvy o\nrevolvingovom úvere odobril, a zároveň dodal, že neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky je zrejmá už\nlen z toho, že žalobca bol povinný v prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti zaplatiť\nžalovanému zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.),\na že akékoľvek dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto zmluve obsiahnuté v tejto zmluve o\nRÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej\nstrany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná,\nalebo iným porušením tejto zmluvy o RÚ a to v plnej výške.“.\n14. Inštitút PFZ môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho\nprostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne\nso znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach\nSlovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie\nsankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages v práve Veľkej\nBritánie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného\nza protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a\nodradiť ho alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada\nškody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje\nnajmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda funkciu preventívnu.\n15. Práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie\no preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc\nmusia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“. Čo sa týka výšky\nprimeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy\nhroziacej žalobcovi v súvislosti so žalovaným uplatňovanými neprijateľnými zmluvnými podmienkami,\nako aj z iných skutočností, ako sú napr. obchodné praktiky žalovaného.\n16. Za daného stavu s ohľadom na závažné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých\nochrany sa žalobkyňa úspešne domohla v základnom konaní, je podľa názoru súdu priznanie finančného\nzadosťučinenie plne dôvodné a požadovaná výška PFZ je primeraná povahe a rozsahu porušenia\npráv žalobkyne a súčasne zodpovedá svojmu účelu, ktorým je poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a\nodradenie dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov, ale tiež sankcia za konanie žalovaného.\n17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovaným zákonným ustanovením, s\npoukazom na príkladmo uvedenú judikatúru, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\nPožadovanú výšku PFZ 600,- € súd považuje vzhľadom na uvedené za primeranú, a teda za každú\nz dvoch neprijateľných zmluvných podmienok, určených v Rozsudku Okresného súdu Poprad pod sp. zn.\n11Csp/6/2021 súd priznal žalobkyni PFZ po 300,- €. Za daného stavu, s ohľadom na závažné porušenia\npráv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa na súde úspešne domohla, je\npriznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia je súd\n\ntoho názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv je suma 600,- €, ktorá zodpovedá svojmu\núčelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke satisfakciu. Je bez právneho významu pri uplatňovaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba\nmožnosť vzniku takejto ujmy, nemožno sa pri určení výšky finančného zadosťučinenia striktne držať\nujmy, ktorá objektívne hrozila. Vzhľadom na porušenie práva spotrebiteľa dodávateľom je priznaná\nvýška finančného zadosťučinenia tak, ako je súdom v zmysle návrhu žalobkyne určená, vo vzťahu k\nporušenému právu a skutkovým okolnostiam prípadu, primeraná.\n18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\nPodľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nPodľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak\nmala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,\nže žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\nPodľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného\nzreteľa.\n19. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods.1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p., teda úspešnej\nžalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté\nsamostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd vychádzal teda zo zásady úspechu\npri rozhodovaní o náhrade trov konania. Priestor v danom prípade pre aplikáciu ustanovenia § 257\nC.s.p. nevidel. Poukazuje príkladmo na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS\n168/2018 z 10. októbra 2018 (Rozhodnutie bolo uverejnené pod č. R 41/2018): Podľa § 257 C.s.p.\nsúd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované\nzákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( § 255 CSP.) aj zo\nzásady zodpovednosti za zavinenie ( § 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho \"nemusí zaviazať neúspešnú\nstranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila\nvznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane... Dôvody hodné osobitného zreteľa\nani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva\nna súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle\ndnes už ustálenej judikatúry ( napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp.\nzn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 MCdo 46/2012 ) ustanovenie § 257 nie je možné považovať za\npredpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,\npodľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné\nosobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne\nprihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek\nbez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech,\nnemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru\nhodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov... Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa\nuplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania ( napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/07\nči sp. zn. I. ÚS 303/12 ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu ( napr. nález\nÚstavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000 )... Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej\núpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo\nvšeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1). Priamo\nz textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných\nprípadoch, čo daný prípad nie je, súd žiaden dôvod pre nepriznanie trov úspešnej žalobkyni nenašiel,\nneboli ani tvrdené.\nPoučenie:\nŘ Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom\nOkresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.\nŘ Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\n\nŘ Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania.\nŘ Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany\nalebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŘ Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nŘ Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať\nlen do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nŘ Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené\nv konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nŘ Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,\naby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania\nna trovy toho, kto podanie urobil.\nŘ Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať\nnávrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch\na exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).", "vazby": {"stav": {"sz": "16CoCsp/18/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "b1630923-b6d6-4b27-b12a-0c14f225b52e:45b073d3-dad8-4dfa-b415-16f744505750", "datum": "2025-11-18", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:bf76085d-a660-4bfa-820b-9fc319733092", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.168.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 168/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 168/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.168.2018.2"}, {"guid": "ussr:0a034a32-4b8d-4a4d-a746-80593d2b7f28", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 292/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 292/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 345, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a034a32-4b8d-4a4d-a746-80593d2b7f28"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "305f1990-92ab-41f9-b79f-16e5c7c44334:c92e5245-669a-4a4d-8b21-21b0bfbf15f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1", "spisova_znacka": "3MCdo/46/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/46/2012 z 8. 1. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-01-08", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1"}, {"guid": "6b88aa59-8d66-477e-9c51-abcdf0d8e7fc:6aaa5254-2124-4244-a0d1-a27533cf811e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:6122373976.3", "spisova_znacka": "3CoCsp/18/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoCsp/18/2024 z 18. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-09-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:6122373976.3"}, {"guid": "90b759ee-1886-4ff0-aa17-cf8e074e2bc6:48be9f51-3826-40e5-9bf3-5d4c38484dcf", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8623200871.1", "spisova_znacka": "13CoCsp/28/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13CoCsp/28/2024 z 5. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-11-05", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8623200871.1"}, {"guid": "4f19771a-fca7-4ad0-a498-c8334eb31722:8a0b54b3-767c-4766-9f9a-adbad42bdc7b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7123215689.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/22/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoCsp/22/2024 z 7. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-08-07", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7123215689.1"}, {"guid": "9e8bf1a8-d63c-40f2-8688-e8f0068fe52d:455c60e0-04fa-442e-8c46-646b1cc7e76c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7122201980.1", "spisova_znacka": "5CoCsp/38/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoCsp/38/2023 z 30. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7122201980.1"}, {"guid": "08f8ca3e-456a-4bde-8a53-911a6428aa8d:a01279ca-d811-4001-a713-b934eca9d52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "3CoCsp/46/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp/46/2022 z 1. 2. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-02-01", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/08f8ca3e-456a-4bde-8a53-911a6428aa8d:a01279ca-d811-4001-a713-b934eca9d52b"}, {"guid": "e0953f1f-d31d-48a1-b79b-2a9adadce1b6:c9cc25a4-4d8c-4f31-ad8a-9d08ce83fc0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "11CoCsp/5/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11CoCsp/5/2022 z 21. 7. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-07-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e0953f1f-d31d-48a1-b79b-2a9adadce1b6:c9cc25a4-4d8c-4f31-ad8a-9d08ce83fc0e"}, {"guid": "99cae5a5-d4aa-4528-b621-3482aa3eb381:5431cd47-7f9d-4644-8cba-cbf4680c9126", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8719201203.1", "spisova_znacka": "22CoCsp/9/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/9/2021 z 19. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-05-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8719201203.1"}, {"guid": "78ab47ca-c525-4d15-b7d1-069992b20760:b2c651b4-0c6e-4626-9c63-ce7641485a4a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5316202955.1", "spisova_znacka": "9Co/61/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/61/2018 z 18. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-04-18", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5316202955.1"}, {"guid": "12859acb-3a77-4896-a1c4-9527b694171a:7d42e06f-871e-43fa-8365-148d1dfb5006", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5114232415.2", "spisova_znacka": "11Co/471/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/471/2015 z 27. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-06-27", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5114232415.2"}, {"guid": "6a112ece-74e4-4d8b-a07d-ed08f53dda16:ded37d39-de59-4030-a9ca-26bb6b9fae46", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1315213203.1", "spisova_znacka": "2Co/137/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/137/2016 z 28. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-04-28", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1315213203.1"}, {"guid": "5427e3f0-a796-41b3-b627-4628130f9a2e:93fc3bf9-7983-4a63-9771-2240f0a22fa8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8412200269.2", "spisova_znacka": "6Co/220/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/220/2012 z 29. 8. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-08-29", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8412200269.2"}, {"guid": "ffd6caf4-c48e-4bc1-971e-52f53d9a6bb9:8d0d26b5-b020-4ed2-b904-e17fbcd4e501", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2026:1423208864.4", "spisova_znacka": "2Csp/26/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 2Csp/26/2023 z 21. 4. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2026-04-21", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:1423208864.4"}, {"guid": "5d74b567-2f47-4fa3-9f36-b3827308ff53:4f3cc74c-642e-4d9b-8fae-617d20995268", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Csp/101/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 24Csp/101/2023 z 22. 2. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-02-22", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5d74b567-2f47-4fa3-9f36-b3827308ff53:4f3cc74c-642e-4d9b-8fae-617d20995268"}, {"guid": "76d84739-799b-41b2-93ad-fd7e7183c509:119340c3-1094-4c02-b27a-e76d1b439fc2", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Csp/35/2021", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany sp. zn. 20Csp/35/2021 z 16. 6. 2021", "sud": "Okresný súd Piešťany", "datum_vydania": "2021-06-16", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/76d84739-799b-41b2-93ad-fd7e7183c509:119340c3-1094-4c02-b27a-e76d1b439fc2"}, {"guid": "2981f2bf-7bfd-42cc-843c-96312a0f3573:8238d1a6-ee1a-4e8f-967b-130e83ce6a5f", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Csp/6/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11Csp/6/2021 z 14. 4. 2021", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2021-04-14", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2981f2bf-7bfd-42cc-843c-96312a0f3573:8238d1a6-ee1a-4e8f-967b-130e83ce6a5f"}, {"guid": "bff98c05-a655-4b89-b792-c3389bcd0746:54a95aa5-5d88-4f61-bc30-341cbc483952", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Csp/24/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 18Csp/24/2019 z 10. 4. 2019", "sud": "Okresný súd Piešťany", "datum_vydania": "2019-04-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bff98c05-a655-4b89-b792-c3389bcd0746:54a95aa5-5d88-4f61-bc30-341cbc483952"}], "citovane_v": []}