{"guid": "416d4553-fc57-4179-a8f1-3ca6f3d28863:b10ef9a6-db5d-4d92-a806-6ad8d9288337", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8724205231.4", "spisova_znacka": "9Csp/72/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 9Csp/72/2024 z 24. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Poprad z 24. apríla 2025, sp. zn. 9Csp/72/2024, ECLI:SK:OSPP:2025:8724205231.4", "identifikacne_cislo": "8724205231", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "Mgr. Nina Kollárová", "sudca_id": 2736, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-nina-kollarova-2736", "datum_vydania": "2025-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2024/108", "nazov": "zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/108", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/108-2024"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b10ef9a6-db5d-4d92-a806-6ad8d9288337", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8724205231.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8724205231.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8724205231.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n9Csp/72/2024\n8724205231\n24. 04. 2025\nMgr. Nina Kollárová\nECLI:SK:OSPP:2025:8724205231.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. – A., právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát,\nul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: 365. bank, a. s., Dvořákovo nábrežie\n4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenému: SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o.,\nŠtefánikova 8, 811 05 Bratislava 1, IČO: 36 853 186, o primerané finančné zadosťučinenie v sume 600,Eur s príslušenstvom takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 600,- Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nII. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške\nnáhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17. 12. 2024 domáhala od žalovaného\nzaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v sume 600,- Eur a náhrady trov konania.\n2. Žalobu odôvodnila nasledujúcimi skutočnosťami.\nV konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 18Csp/1/2022 o určenie, že úver je\nbezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok bola ako žalobkyňa\nv postavení spotrebiteľky úspešná v uplatňovaných nárokoch, rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp.\nzn. 18Csp/1/2022 z 18.9.2023, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 1CoCsp/12/2024,\nzo 14.5.2024, ktoré nadobudli právoplatnosť 27.5.2024 (ďalej len Základné konanie). Súd prvej inštancie\nvo výroku I. určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. 7774262008 zo dňa 16.06.2008, je\nbezúročný a bez poplatkov a vo výrokoch II. a III. určil neprijateľnosť dvoch zmluvných podmienok.\nV odôvodnení rozsudku z 18.9.2023, súd prvej inštancie uviedol: - odsek 16. odôvodnenia: „Právne\nposúdenie veci: Zmluvný vzťah medzi stranami konania je právnym vzťahom na základe spotrebiteľskej\nzmluvy. Žalovaný bol v postavení dodávateľa a žalobkyňa v postavení spotrebiteľa. Súd po posúdení\nobsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje správne\nvyčíslenú RPMN, keď v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená suma RPMN vo výške 26,82\n%, pričom podľa interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN Ministerstva financií Slovenskej republiky\nje správna výška RPMN 30,79 %. Nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa spôsobuje\núčinky ako neuvedenie RPMN do zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľský úver sa považuje\nza bezúročný a bez poplatkov, preto možno uzavrieť, že nesprávne uvedená miera RPMN podľa\nZákona č.258/2001 Z. z. sa má vykladať v súlade so zásadou ekvivalencie a efektivity (tzv. zásada\npraktickej uplatniteľnosti) a to tak, ako keby RPMN uvedená ani nebola, a preto úver bez ďalšieho\nje nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené platí aj pre prípad, že rozdiel medzi\n\nsprávnou RPMN a nesprávnou RPMN v neprospech spotrebiteľa je bagateľný (s nepresnosťou nad\n1 desatinné miesto).“ Zo strany dodávateľa došlo k porušeniu zákazu uvádzať nepravdivé údaje\nspočívajúce v klamaní spotrebiteľa uvádzaním nepravdivého údaju o úrovni podmienok tykajúcich sa\nspotrebiteľských úverových zmlúv (nepravdivý údaj o výške RPMN), keď v prípade predmetnej zmluvy\nje nepochybné, že RPMN je uvedená nesprávne, respektíve predstavuje nekalú podmienku, ktorá je\nneplatná a teda v predmetnej zmluve ako keby absentovala. K procesnej obrane žalovaného, že výpočet\nRPMN na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky je iba informatívny, súd konštatuje, že\nvo veci nebolo hospodárne vypracovať odborné stanovisko, respektíve znalecký posudok na výpočet\nRPMN. Súd má za to, že spôsob výpočtu RPMN na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky\nje adekvátnym prostriedkom na spoľahlivý výpočet RPMN a tým, že je nesprávne uvedený údaj\nRPMN je aj nesprávne uvedená výška nákladov. Spotrebiteľ ako slabšia strana má právo, aby jeho\npostavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky. Uvedená zmluvná\npodmienka v zmluve v časti 3 bod 7. nebola individuálne dojednaná, bola súčasťou zmluvy o úvere\na teda spotrebiteľ nemal možnosť ani vôľu dojednať rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ\nnemal možnosť na rozhodnutie sa o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, pretože bola\nsúčasťou zmluvy a zapracovaná bola do zmluvy, ktorých znenie spotrebiteľka nemohla ovplyvniť a\ntakúto rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú a teda ide o neprijateľnú\nzmluvnú podmienku. Rozhodcovská zmluva vo svojich dôsledkoch spôsobuje, že o právach a právom\nchránených záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou\nverejnoprávnou inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných podmienok. Takáto zmluvná podmienka\nvytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv\nvyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie. Nejde o\nindividuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z\n11.06.2019 sp. zn. III. ÚS 438/2018 pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských\nveciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby\nv prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný\nprejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha vyslovenia (určenia)\nneprijateľnosti zmluvných podmienok z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137\nods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku, ale ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi\ns cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na\nsúde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch. Žalobkyňa sa taktiež domáhala neprijateľnosti\nzmluvnej podmienky v článku 4 bod 4.6. obchodných podmienok, kde poskytuje žalovanému ako\ndodávateľovi úveru možnosť započítať platby aj na iný účel ako je splatenie istiny tohto úveru a to bez\nohľadu na vôľu dlžníka. V danom prípade ide o nevyvážený vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným,\nkde dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa a nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by bola\nindividuálne dojednaná ale je súčasťou obchodných podmienok, ktoré žalobkyňa nemala možnosť\novplyvniť a ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. Súd poukazuje na to, že o neprijateľnosti takejto zmluvnej\npodmienky už bolo rozhodnuté v rozhodnutí Okresného súdu Svidník sp. zn. 7Csp/7/2018 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/60/2019, v rozhodnutí Okresného súdu Prešov sp. zn.\n16Csp/80/2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/25/2019, rozsudkom OS\nPoprad, sp. zn. 18Csp/18/2021. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje zjavnú nerovnováhu v právach\na povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s generálnou klauzulou (§53\nods. 1 Občianskeho zákonníka). Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka,\nktorá je neprimeraná (napríklad neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj\npodmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého\nbola dojednaná. Článok 4 Obchodných podmienok pre úver žalovaného k zmluve o úvere z 16.06.2008\nje neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Predmetné ustanovenie predstavuje nevyvážený právny vzťah\nmedzi žalovaným ako dodávateľom a žalobkyňou ako spotrebiteľom, ktoré umožňuje žalovanému\npri započítavaní platieb žalobkyni postupovať nepredvídateľne. Uvedená zmluvná podmienka je v\nneprospech spotrebiteľa. Navyše ide o formulárovú zmluvu, vopred pripravené obchodné podmienky,\nktorých znenie žalobkyňa ako spotrebiteľ ani pri najlepšej vôli nemala vôbec šancu ovplyvniť. Vzhľadom\nna uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd v celosti žalobe vyhovel.“\nDňom 1.7.2024 nadobudol účinnosť zák. č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len Aktuálny zákon), žalobkyňa poukázala na § 53 ods. 1 Aktuálneho zákona.\nNakoľko v súdenej veci došlo k porušeniu spotrebiteľských práv zmluvou č. 7774262008 zo dňa\n16.06.2008, čo súd zistil v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 18Csp/1/2022,\nnemožno žalobu posudzovať podľa Aktuálneho zákona, ale podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\n\nneskorších predpisov (ďalej len Pôvodný zákon), konkrétne § 3 ods. 5. Dodala, že podmienky pre\npriznanie primeraného finančného zadosťučinenia (ďalej len PFZ) spĺňa tak podľa Pôvodného zákona,\nako aj podľa Aktuálneho zákona. Poukázala na § 4 ods. 2 písm. b/ Pôvodného zákona.\nAko spotrebiteľka si uplatňuje PFZ za porušenie svojich spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť\nv Základnom konaní. PFZ má sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa obchodník nedopúšťal recidívy.\nZároveň má aj funkciu relutárnu, ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného PFZ\nproti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde\núspešný. Slovo primeraný má viacero synoným a jedným z nich je slovo spravodlivý. Výška PFZ preto\nnemôže mať len symbolický význam, nakoľko PFZ, len v symbolickej výške, nemôže byť ani primeraným\nani spravodlivým. Na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia existujúcich v právnom\nporiadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a\nfinančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v\npeňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej\nstrane je PFZ odmenou spotrebiteľa za úspech na súde v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Ak má PFZ\nreálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške aby mala, nielen deklarovanú\nsankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v\nsymbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje voľnou úvahou,\ntak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia spotrebiteľského\npráva zo strany dodávateľa. Na základe Zmluvy o úvere č. 7774262008, zo dňa 16.6.2008, jej bol\nposkytnutý úver vo výške 1.659,70 eura. Na predmetný úver bolo zaplatené celkovo 2. 504,83 eura.\nKeďže súd rozhodol o tom, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný sa tak na jej\núkor bezdôvodne obohatil o sumu 845,13 eura, ktorá však už je premlčaná v 10 ročnej lehote, keďže\nposledná splátka na predmetný úver bola uhradená v 6/2010. Nakoľko je spotrebiteľkou, ktorá úspešne\nuplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy.\nPFZ vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru uplatňuje vo výške 300,- eur. PFZ\nvo vzťahu k dvom NZP požaduje vo výške 300,- eur. Nárok ako ho požaduje, zohľadňuje skutočnosť,\nže žalovaný v zmluve použil dve neprijateľné zmluvné podmienky a za každé z týchto porušení\nspotrebiteľského práva si uplatňuje PFZ vo výške 150,- eur. Spolu si za tri porušenia spotrebiteľského\npráva žalovaným v Základnom konaní, uplatňuje 600,-- eur. Nárok na PFZ je daný už tým, že žalovaný\npoužil v spotrebiteľskej úverovej zmluve neprijateľné zmluvné podmienky, v rozpore s § 53 ods. 1 OZ. Pri\nposudzovaní PFZ by mal súd prihliadnuť na všetky okolnosti veci, najmä na to, že znášala stav právnej\nneistoty a že došlo u nej k finančnej strate vo výške 845,13 eura. Čo sa týka otázky rozsahu porušenia\nspotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom v Základnej veci, t. j. rozsudkom\nOkresného súdu Poprad, sp. zn. 18Csp/1/2022, z 18.9.2023, v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nPrešov, sp. zn. 1CoCsp/12/2024, zo 14.5.2024 a ich odôvodnením, ktoré je hmotnoprávnou podmienkou\nnároku na PFZ a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať ako záväznej. Tento rozsah\nzisteného porušenia spotrebiteľského práva v Základnej veci nie je možné v konaní o PFZ ani rozširovať,\nani zužovať. Navrhla, aby v prípade úspechu žaloby, bolo v rozsudku vyjadrené, v akej výške bolo PFZ\npriznané, ku ktorému z troch porušení spotrebiteľského práva, a to z dôvodu, že ak by strana konania\nnepovažovala za správnu výšku PFZ priznanú len vo vzťahu k niektorému z troch samostatných porušení\nspotrebiteľského práva, ako samostatných nárokov, len spojených žalobou do jedného konania, aby\ntak mala strana možnosť domáhať sa nápravy opravným prostriedkom, len ohľadne tej ktorej žalobou\nspojenej veci.\n3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa § 151 CSP výslovne popiera všetky skutkové tvrdenia\na uplatnené nároky žalobcu a podanú žalobu považuje za nedôvodnú. Žalobca, ktorý je ako spotrebiteľ\nex lege oslobodený od súdnych poplatkov, sa v konaní vedenom pred Okresným súdom Poprad pod sp.\nzn. 18Csp/1/2022 domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a 2 neprijateľných zmluvných\npodmienok. Nič však nebránilo žalobcovi, aby si v danom konaní súčasne uplatňoval aj nárok na\npriznanie PFZ. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 14.5.2024 č. k. 1CoCsp/12/2024 potvrdil\nrozsudok prvoinštančného súdu. Žalobca si tentokrát žiada od žalovaného PFZ vo výške 600,- EUR.\nPodľa názoru žalovaného ide o neprimeranú sumu. Vzhľadom na procesný postup žalobcu a uplatnené\nnároky, ktorých právnych základ a výšku popiera, sa žalovaný domnieva, že žaloba mohla byť podaná\nso zištným úmyslom, s cieľom dosiahnuť finančné obohatenie na strane žalobcu a navýšiť trovy súdneho\nkonania (resp. trov právneho zastúpenia) v príkrom rozpore so základným čl. 5 CSP. Dňa 10.6.2008\nspísal žalobca v prítomnosti zamestnanca žalovaného (do 2.7.2021 podnikajúci pod obchodným menom\nPoštová banka, a.s.) žiadosť o poskytnutie úveru. Na základe týchto informácií žiadal od žalovaného\núver vo výške 50.000,- SK s dobou splácania 60 mesiacov. Po dôkladnom preskúmaní a akceptácii\n\nžiadosti, uzavrel žalovaný dňa 16.6.2008 so žalobcom, zmluvu o úvere č. 7774262008 (ďalej len „zmluva\no úvere“). Na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal, že žalobcovi poskytne úver vo výške 50.000,Sk. V čl. 3 zmluvy o úvere boli prehľadne uvedené najmä: výška úveru (50.000.- Sk), počet mesačných\nsplátok (60) a ich výška (1.548,- Sk), dátum konečnej splatnosti úveru (16.6.2013), RPMN (26,82 %\np. a.), ako aj celková výška nákladov (36.319,80 Sk). Zmluvný vzťah sporových strán trval až kým\nžalobca dňa 7.6.2010 dobrovoľne (predčasne) splatil celý zostatok úveru. Počas trvania úverového\nvzťahu pritom nerozporoval žiadnu náležitosť zmluvy o úvere ani iné dohodnuté podmienky. Nevyužil\nani možnosť odstúpiť od zmluvy o úvere do štrnástich dní od jej uzavretia, nepodal reklamáciu alebo\nsťažnosť na príslušný orgán dohľadu. Po viac ako jedenástich rokoch po splatení úveru, na základe\nčoho de iure došlo k zániku peňažného záväzku žalobcu splnením (§ 559 ods. 1 OZ) sa žaloba o určenie\nbezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve o\núvere, doručená súdu dňa 7.1.2022, javí ako špekulatívna a šikanózna. Žalobca totiž už zjavne nemá\nzáujem na náprave vytýkaných nedostatkov. O nepoctivej motivácii žalobcu svedčí aj skutočnosť, že sa\nnepokúsil odstrániť domnelé nedostatky zmluvy o úvere korektne v zmysle zásady pacta sunt servanda,\na to napríklad štandardným uzavretím dodatku k zmluve o úvere ešte počas trvania úverového vzťahu.\nUž z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že snaha o modifikáciu zmluvy o úvere alebo o mimosúdne\nrokovanie zjavne nie je a nikdy nebola cieľom žalobcu. Štandardný dialóg zmluvných strán bol vylúčený.\nNamiesto toho žalobca, ktorý bol už so žalovaným v skoršom spore, podal tentokrát druhú žalobu,\nv ktorej si uplatňuje PFZ vo výške 600,- EUR. Zneužitím práva je aj jeho výkon, ktorý vzhľadom na\ndoterajšie správanie strany nebolo možné očakávať, poukázal na dobré mravy (§ 3 ods. 1 OZ) a aplikáciu\nzákladného princípu podľa čl. 5 CSP (zákaz zneužitia práva) v spojení so súkromnoprávnymi zásadami\nneminem laedere (nikoho nepoškodzovať) a pacta sunt servanda (zmluvy sa musia dodržiavať).\nZa účelom náležitého zistenia skutkového stavu žalovaný navrhol, aby súd vykonal dokazovanie aj\nvýsluchom žalobcu, a to k okolnostiam priebehu kontraktačného procesu a konaniu žalobcu pred\niniciovaním tohto súdneho konania. Správanie žalobcu vzhľadom na skutkový stav (žaloba bola\ndoručená súdu po 16-ich rokoch od uzavretia zmluvy o úvere, žaloba bola doručená súdu po 14tich rokoch od predčasného splatenia úveru, žalobca nevyužil svoje zákonné právo odstúpiť od zmluvy\no úvere, žalobca nenavrhoval, aby došlo k modifikácií podmienok zmluvy, žalobca nepodal sťažnosť\nalebo reklamáciu na poskytnuté bankové služby, žalovaný voči žalobcovi neinicioval žiadne súdne,\nrozhodcovské ani iné konanie, žalobca neinicioval žiadne mimosúdne rokovania pred podaním žaloby,\nžalobca napriek vyššie uvedeným skutočnostiam prekvapivo podal na žalovaného žalobu) vykazuje\nznaky šikanózneho výkonu práva. Má za to, že v danej veci ide o tzv. „učebnicový“ príklad zištného\nzneužitia prospotrebiteľskej legislatívy na úkor žalovaného (veriteľa), ktorý bol primárne uskutočnený\nza účelom ekonomického zvýhodnenia žalobcu (finančný zisk). Spravodlivosť je kritériom ukladajúcim\nkaždému všeobecnému súdu ústavnú povinnosť hľadať také riešenie súdenej právnej veci, ktoré\nnebude možné vyhodnotiť ako krajne nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a\núčel príslušných zákonných ustanovení (ZNaU ÚS SR č. 74/2010). Povinnosť zohľadňovať špecifické\nokolnosti a individuálne súvislosti každého konkrétneho prípadu tak, aby bolo dosiahnuté spravodlivé\nvyriešenie veci, čiže také, aby úzkostlivé lipnutie na litere zákona v prospech jednej strany nespôsobilo\nzjavnú a výraznú nespravodlivosť druhej, akcentoval aj Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 28.4.2016\nsp. zn. 2 Obdo V 1/2014. Ochrana spotrebiteľa má svoje medze a nemožno ju pojať ako obranu pred\nľahkomyseľnosťou a nezodpovednosťou. Ochrana spotrebiteľa nikdy neznamenala ochranu pred jeho\nvlastnými ekonomickými (hoci aj neuváženými) rozhodnutiami. Znamenala predovšetkým jeho ochranu\npred neúplnými a nepravdivými informáciami, vyplývajúcimi z informačnej asymetrie medzi obchodníkom\na spotrebiteľom. Poukázal na odlišné stanovisko bývalého podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky a bývalého predsedu občianskoprávneho kolégia NS SR JUDr. Milana Ľalíka v náleze zo dňa\n24.10.2013 sp. zn. I. ÚS 547/2012 a odlišné stanovisko bývalého sudcu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky JUDr. Rudolfa Tkáčika v uznesení zo dňa 20.9.2017 sp. zn. III. ÚS 572/2017. Právny\ndôvod a výšku uplatneného nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie výslovne poprel,\nkeďže v obdobných sporoch, kde bol žalobca (spotrebiteľ) zastúpený totožným advokátom tunajší súd\npriznal za obdobnej situácie PFZ iba symbolicky vo výške od 50,- EUR (rozsudok OS Prešov zo dňa\n17.9.2021 sp. zn. 13Csp/94/2018 alebo zo dňa 14.6.2021 sp. zn. 7Csp/241/2020) až 100,- EUR (napr.\nrozsudok OS Prešov zo dňa 2.11.2023 sp. zn. 9Csp/100/2023, rozsudok OS Prešov zo dňa 18.9.2023\nsp. zn. 29Csp/62/2023 alebo rozsudky KS Prešov sp. zn. 7CoCsp/41/2021, 8CoCsp/37/2021 alebo\n17CoCsp/24/2021).\nV danom špecifickom prípade by bolo však absurdné, aby všeobecný súd ekonomicky a právne\nfavorizoval žalobcu, priznal mu nárok na primerané zadosťučinenie len preto, že je spotrebiteľom.\nPorušenie na strane žalobcu, spočívajúce v existencii dvoch neprijateľných zmluvných podmienok\n\nnemalo žiaden negatívny dopad na správanie žalobcu. Ďalšie priznanie peňažných nárokov, a to vo\nforme PFZ vo výške 600,- EUR, by bolo krajne nespravodlivé.\nVzhľadom na opísané extraordinárne okolnosti a špekulatívne konanie žalobcu sa žalovaný domáha,\naby súd v danom prípade aplikoval § 257 CSP a nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na náhradu\ntrov konania, ak by súd hypoteticky žalobe vyhovel. Žalobca ako spotrebiteľ je ex lege oslobodený\nod súdnych poplatkov. Z týchto dôvodov vníma konanie žalobcu za nehospodárne, keďže objektívne\nmohol a mal uplatniť „zadarmo“ nárok na PFZ v skoršom súdnom konaní (18Csp/1/2022), pričom\nnejde o konanie, ktoré vyžaduje obligatórne zastúpenie advokátom. Podaná žaloba podľa názoru\nžalovaného neslúži ochrane práv žalobcu, ktorý ad absurdum dobrovoľne splatil poskytnutý úver v celom\nrozsahu. Žaloba o priznanie PFZ nemôže byť prostriedkom na účelové obohatenie sa, keďže pôvodná\nfinančná ujma na strane žalobcu môže byť dostatočne kompenzovaná prostredníctvom žaloby o vydanie\nbezdôvodného obohatenie. Poukázal na aktuálny rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 14.11.2024 vo\nveci Compass Banca SpA proti Autorita Garante della Concorrenza e del Mercato, C-646/22.\n4. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 19. 02. 2025 uviedla, že právoplatný rozsudok\nsúdu prvej inštancie vydaný v základnom konaní je prílohou žaloby, pričom jasne deklaruje, že v\nprávnom vzťahu založenom Zmluvou o úvere č. 7774262008, zo dňa 16.06.2008 došlo k porušeniu\nnoriem spotrebiteľského práva. Tvrdenia žalovanej o neexistencii a nepreukázaní porušenia práv a\npovinností, len odzrkadľujú jej prístup k rešpektovaniu príslušných noriem spotrebiteľského práva a\nprincípu ochrany spotrebiteľa. V zmysle rozhodnutia vydaného v základnom konaní je evidentné, že na\nsúde úspešne uplatnila porušenie svojich práv, ako aj povinností žalovanej ustanovených týmto zákonom\nresp. osobitnými predpismi, čím naplnila hypotézu právnej normy uvedenú v § 3 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľa. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje, aby rozhodnutie súdu v\nzákladnom konaní muselo výslovne obsahovať vo výroku porušenie konkrétneho ustanovenia. V zásade\nje v práve potrebné uplatňovať doslovný gramatický výklad. Pričom pri citovanom ustanovení § 3 ods.\n5 zákona o ochrane spotrebiteľa poukázala naviac na formálno-systematický výklad, keďže účelom a\nzmyslom zákona je „ochrana spotrebiteľa“ a na nadpis § 3 predmetného zákona „Práva spotrebiteľa“.\nVo vzťahu k výkladu ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa poukázala na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 7Cdo/80/2020 zo dňa 24.08.2022.\nJe zrejmé, že uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 16.06.2008 v rozpore so zákonom došlo\npreukázateľne k porušeniu spotrebiteľských práv a povinností žalovanou. V žiadnom prípade nemožno\nurčenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neprijateľnosti zmluvných podmienok považovať\nza satisfakciu, nakoľko ide o zákonný nárok majúci základ v primárnom právnom vzťahu, ktorý\nzavinením žalovanej nebol perfektný a privodil spotrebiteľovi nielen ekonomickú ujmu. Judikované\nurčenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neprijateľnosti zmluvných podmienok vo výroku\nrozhodnutia súdu je následkom porušenia povinnosti zo strany žalovanej, výsledok základného konania\nnemožno vnímať ako sankciu v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Pripustením takejto\nargumentácie žalovanej by bola popretá samotná podstata a zmysel inštitútu primeraného finančného\nzadosťučinenia, ktorý má mať sankčný a odradzujúci charakter, keďže zo strany žalovanej dochádza\nna finančnom trhu k dlhodobému a opakujúcemu sa porušovaniu práv spotrebiteľov. V tejto súvislosti\npoukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/137/2016-71 zo dňa 24.05.2017.\nVzhľadom na charakter a stupeň porušenia práv a povinností daných spotrebiteľskými právnymi\nnormami považuje uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia za adekvátnu, táto\nzodpovedá svojmu účelu, pretože je potrebné toto finančné zadosťučinenie nevnímať ako kompenzáciu,\nale ako poskytnutú satisfakciu. Prípadné sankcie vyplývajúce z opatrení dohľadných orgánov by boli\nneporovnateľne prísnejšie. Uvedené finančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovanú, ale aj iných\ndodávateľov, od porušovania práv spotrebiteľov. Záleží len na žalovanej, aby sa nedopúšťala recidívy v\nneprípustnom kontrahovaní v rozpore so záujmami spotrebiteľov. Primeranosť sumy 600,- € je vzhľadom\nnajmä na postoj žalovanej, množstvo a intenzitu porušenia spotrebiteľských noriem evidentne daná.\nŽalovaná nechce niesť akúkoľvek zodpovednosť a porušenie svojich zákonných povinností alibisticky\nospravedlňuje. Vzhľadom na permanentný odmietavý postoj žalovanej voči svojim pochybeniam je\nuplatnená suma nielenže primeraná, ale zjavne aj nízka. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to\nmožné len priznaním v takej výške, ktorá má nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu\nfunkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške nemôže spĺňať.\nPri nepeňažných nárokoch, z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia, by kritériom posudzovania\nprimeranosti mala byť aj recidíva porušovania spotrebiteľského práva, s tendenciou zvyšovania PFZ pri\nzistení opätovného opakovaného porušenia spotrebiteľského práva. Poukázala na § 4 ods. 10 zákona o\nochrane spotrebiteľa. Žalovaná v základnom konaní neprejavila žiadnu sebareflexiu, ale súdne konanie\n\nsa snažila využiť vo svoj prospech, avšak výsledok základného konania dokazuje, že toto jej právo\nsúdiť sa, nemalo oporu v hmotnom práve, hoci už má skúsenosti a vedomosti z iných obdobných\nsúdnych konaní o nesprávnosti svojej argumentácie, v ktorých už bola so svojimi právnymi názormi\nneúspešná. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti dozaista známe, že žalovaná dlhodobo a vo veľkom\nrozsahu porušuje spotrebiteľské práva na finančnom trhu. Aj v súčasnosti napriek množstvu rozsudkov\nvydaných proti žalovanej, táto neustále používa nekalé obchodné praktiky a finančne sa snaží na úkor\nspotrebiteľov obohacovať. Čo sa týka výšky PFZ poukázala aj na rozsudok Okresného súdu Žilina,\nsp. zn. 14C/295/2014, zo dňa 24.09.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn.\n11Co/471/2015, zo dňa 28.06.2016 a v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.\nzn. 6Cdo/127/2017, zo dňa 30.01.2019, ktorým bolo priznané PFZ vo výške 1 194,98 €, čo predstavuje\n25 násobok poplatku, ktorý bol určený za neprijateľný. V rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp.\nzn.: 10CoCsp/98/2022 zo dňa 25.01.2023, poskytol v rámci odôvodnenia súd jednouché odporúčanie\npre dodávateľa, ktorý bol ako protistrana v konaní neúspešný: „Dodávateľ má súčasne jednoduchú\nmožnosť sa plateniu finančného zadosťučinenia, pripadne aj iným zodpovednostným následkom v\niných úverových prípadoch vyhnúť, a to tým, že bude podnikať v rámci pravidiel stanovených právnymi\npredpismi SR. Súčasne má za to, že priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 1.500,- Eur\nnepredstavuje neopodstatnené finančné obohacovanie sa žalobcu, pri zohľadnení všetkých krokov,\nktoré musel žalobca podniknúť, aby úspešne uplatnil svoje právo.“\nSuma 600,- € predstavuje 0,000007 z výšky zisku žalovanej za rok 2023 (údaj z portálu finstat.sk).\nSymbolická suma PFZ niekoľkých desiatok alebo pár stoviek eur predsa dodávateľa neodradí od\nneustáleho porušovania spotrebiteľských práv a noriem. Žalovaná sa porušenia nedopustila iba voči\nnej, ale vzhľadom na formulárovosť zmlúv voči tisíckam klientov. Preto požadovaná suma v minimálnej\nmiere nepochybne napĺňa jednotlivé funkcie inštitútu. Uvedená výška je v minimálnej miere primeraná aj\ns ohľadom na výšku sankcií (pokút až do výšky 50 000,- €), ktoré podľa zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej\nkontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa alebo zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade\nnad finančný trhom je oprávnená dodávateľovi uložiť Národná banka Slovenska. Pre vznik nároku\nna primerané finančné zadosťučinenie novelizované ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa\nnevyžaduje vznik ani hrozbu ujmy. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017\nzo dňa 30.01.2019. Z dikcie citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a\nodôvodnenia dovolacieho súdu je zrejmé, že zákonodarca vôbec nestanovil podmienka vzniku, resp.\npreukazovania akejkoľvek ujmy. Jedná sa iba o neprípustný extenzívny výklad contra legem žalovanej.\nUjma, ktorá konaním žalovanej vznikla nebola len v akademickej rovine, pretože porušenie zo strany\nžalovanej malo bezpochyby aj majetkový charakter. Zároveň uplatňovaním legitímneho nároku v\nsúdnom konaní bol narušený nielen jej bežný život. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné\nlen priznaním v takej výške, ktorá má nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu,\nale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške nemôže spĺňať. Pokiaľ\nžalovaná uvádza sumu 50,- € alebo 100,- €, tak sama ju označuje ako symbolickú. V rozhodovacej\nčinnosti niektorých senátov Krajského súdu v Prešove je možné sa stretnúť s takými postupmi, že za\nvýsledok voľnej úvahy súdu je považovaný jednotný paušál PFZ 50,- € alebo 100,- €, bez zohľadnenia\nakýchkoľvek kritérií, ktoré by v úplne rozdielnych veciach odôvodňovali záver o jednotnom paušále 50,€ alebo 100,- €, teda bez akejkoľvek individualizácie tej ktorej posudzovanej veci a nedá sa zistiť, ako je\nmožné v úplne rozdielnych veciach dôjsť voľnou úvahou k rovnakej výške PFZ 50,- € alebo 100,- €, ktoré\nsamo o sebe v takomto rozsahu nemôže plniť žiadnu funkciu, ktorú má PFZ vo vzťahu k dodávateľovi\nporušujúcemu spotrebiteľské právo plniť. Takáto paušalizácia výšky PFZ je svojvoľným uplatňovaním\npráva, ktoré poškodzuje spotrebiteľov a zvýhodňuje dodávateľov, porušujúcich spotrebiteľské právo.\nVo vzťahu k tejto argumentácii žalovanej poukázala na aktuálne rozhodnutia čo do priznanej výšky za\nkaždú judikovanú NZP, v ktorých súdy priznali 300,- € za každú NZP. Ide o rozsudok Mestského súdu\nKošice sp. zn. 24Csp/101/2023 zo dňa 22.02.2024 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského\nsúdu v Košiciach č.k. 9CoCsp/22/2024-140 zo dňa 07.08.2024 a rozsudok Okresného súdu Bardejov\nč.k. SK-2Csp/26/2023-102 zo dňa 30.01.2024 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v\nPrešove č.k. 13CoCsp/28/2024-140 zo dňa 05.11.2024.\nŽalovaná sa vo svojom vyjadrení k žalobe napriek vecnej argumentácii zaoberá najmä „ziskuchtivosťou“\nžalobkyne. Je potrebné, aby sa súd zaoberal vecne nárokom. Vyjadrenia žalovanej sú iba dôkazom o\nnekalej obchodnej politike žalovanej, čo by mal súd vziať do úvahy. K tvrdeniam žalovanej, že podaná\nžaloba sleduje nepoctivý zámer, účelovo poškodzuje dodávateľa a koná v rozpore s dobrými mravmi,\nuviedla, že považuje za absolútne mylné chápanie inštitútu PFZ žalovanou, že inštitút PFZ nemôže\nslúžiť na sankciu pre dodávateľa a finančné obohatenie spotrebiteľa. Z dôvodu, že inštitút PFZ nepozná\nžiadnu alternatívu k peňažnej forme PFZ, z toho vyplýva, že úspešnou žalobou sa práve spotrebiteľ v\n\nistej forme obohatiť musí. Nemožno však takéto obohatenie spotrebiteľa stotožňovať s bezdôvodným\nobohatením (ako to malo byť v prípade žalovanej), t.j. každé získanie finančných prostriedkov je predsa\nobohatením sa subjektu, ktorý finančné prostriedky získal. Žalovaná ako keby stotožňovala legálne\nzískanie finančných prostriedkov s nelegálnym bezdôvodným obohatením a každému, aj legitímnemu\nobohateniu sa, pripisuje pejoratívny význam. Zákon nepočíta s morálnou satisfakciou a s peňažným\nzadosťučinením, len ako jej doplnkom alebo alternatívou, ale počíta výlučne len s finančnou satisfakciou,\nv ktorej už logicky je obsiahnutá aj satisfakcia morálna.\nZa nesprávne považuje konštatovanie žalovanej, podľa ktorého nemá žalobkyňa nárok na náhradu\ntrov konania s poukazom na § 257 CSP. Žalovaná už pred iniciovaním tohto konania alebo aj po\npodaní žaloby mohla naplniť dikciu ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, k čomu\nvšak nedošlo, ale práve naopak všetky legitímne nároky žalobkyne žalovaná neustále popiera, hoci\nmá už skúsenosť a vedomosť z obdobných súdnych konaní o nedôvodnosti svojej obrany. Rovnako je\nzrejmé, že žalovaná je veľkou bankovou spoločnosťou, pre ktorú je tento spor finančne zanedbateľný.\nPreto je určite nehospodárne, ak si takáto spoločnosť, ktorá disponuje právnym oddelením zvolí právne\nzastúpenie advokátom a žalobkyňa sa má podľa jej názoru zastupovať sama voči mocensky silnejšej\nprotistrane. Konštatovať nehospodárnosť, účelovosť a šikanóznosť možno skôr na strane žalovanej,\nktorá svojou nedôvodnou procesnou obranou zbytočne zaťažuje súd a strany v spore, najmä pokiaľ\nmôže sama iniciovať mimosúdne konanie, keď vie čoho sa domáha žalobkyňa. Malo by byť snahou\nžalovanej, ktorá má vedomosť o vadnosti zmlúv a existencii neprijateľnosti zmluvných podmienok a o\nnároku na PFZ, aby práve aj skrz podanú žalobu prejavila ochotu a sebareflexiu a snažila sa o nápravu\nprotiprávneho stavu. Práve podaná žaloba má byť aj signálom pre žalovanú, ktorá už pozná postoj\nžalujúcej strany, aby jej učinila zadosť, no napriek tomu doposiaľ neučinila žiadne kroky.\n5. Žalovaný v následnom vyjadrení zo dňa 25.03.2024 uviedol, že k nekritickému zvýhodňovaniu\nspotrebiteľa zaujal negatívne stanovisko opakovane aj Ústavný súd SR. Táto ochrana je už súčasťou\nzákonnej normy a nepotrebuje osobitnú extenzívnu interpretáciu (PL. ÚS 11/2016, publikované v ZNaU\nÚS SR pod č. 1/2018, I. ÚS 332/2019, I. ÚS 71/2020, II. ÚS 57/2020). Pokiaľ žalobca poukazuje na\nrozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.8.2022 sp. zn. 7Cdo/80/2020 (žalovaným veriteľom bola\nSlovenská sporiteľňa, a.s. o zaplatenie PFZ vo výške 1.089,38 EUR), ten nie je aplikovateľný v tomto\nprípade. Skutkové a právne okolnosti daného prípadu sú diametrálne odlišné. Nič nebránilo žalobcovi,\naby si v danom základnom konaní súčasne uplatňoval aj nárok na priznanie PFZ. Žalobca vo svojej\nreplike primárne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.1.2019 sp. zn. 6 Cdo 127/2017\n(žalovaným veriteľom bol odlišný bankový subjekt - Prima banka Slovensko, a.s. o určenie neprijateľnosti\nzmluvnej podmienky a PFZ), v zmysle ktorého súd dovolanie veriteľa zamietol. V identifikovanom\nkonaní súdy nižších inštancii určili, že zmluvná podmienka v čl. 4.6 Zmluvy o poskytnutí úveru č.\n99/128/05 zo dňa 10.5.2005: „Banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu podľa\nbodu 4.4. Zmluvy v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika Klienta. Zmena miery rizika Klienta môže\nsúvisieť predovšetkým so zmenou rizikovej váhy Klienta podľa pravidiel stanovených Národnou bankou\nSlovenska. Pre posúdenie zmeny miery rizika Klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase podpisu\nÚverovej zmluvy v porovnaní so skutočnosťami platnými v čase vykonávanej zmeny. Príslušnú zmenu\núrokovej sadzby je Banka oprávnená uskutočniť automaticky, bez dodatkov k Úverovej zmluve“, je\nneprijateľnou. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaný veriteľ túto zmluvnú podmienku použil\nvoči spotrebiteľovi, pričom mala za následok ukončenie zmluvy: „Zohľadnil najmä, že žalovaná uplatnila\nvoči žalobcom zvýšenú úrokovú sadzbu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, že uplatnenie\nviedlo k ukončeniu právneho vzťahu, že žalobcovia ako spotrebitelia utrpeli ujmu a na jej prekonanie\nmuseli nevyhnutne vynaložiť ďalšie náklady.“ (ods. 1 rozsudku). Na tieto špecifické skutkové okolnosti\n(diametrálne odlišné od tohto sporu) apeloval aj dovolací súd: „Potreba pripustiť žalobu o určenie\nneprijateľnosti zmluvnej podmienky z tohto dôvodu sa zvyšuje najmä vtedy, ak dodávateľ v úverovej\nzmluve nielenže použil neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale ju aj reálne voči spotrebiteľovi uplatnil,\nnapríklad v súvislosti s jednostranným zvýšením úrokovej sadzby, ako sa to stalo v tomto prípade.“ (ods.\n12). Pokiaľ ide o stanovenie výšky PFZ, k tomu dovolací súd jednoznačne uviedol: „Jediným kritériom\nje primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky\nokolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“ (ods. 18).\nV prvom rade zmluva o úvere, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným v danom prípade (365.bank, a.s.)\nneobsahuje zmluvnú podmienku odlišného bankového subjektu (Prima banka Slovensko, a.s.). Za\ndruhé, obdobnú zmluvnú podmienku žalovaný voči žalobcovi nepoužil, v dôsledku čoho nebola (a\nobjektívne ani nemohla byť) predmetom skôr začatého konania, vedeného na tunajšom súde. Najvyšší\nsúd SR sa v identifikovanom rozhodnutí absolútne nezaoberal týmito podstatnými skutočnosťami.\n\nŽalobca nepreukázal, že žalovaná výška PFZ v danom spore bola takmer totožná s výškou poskytnutého\núveru. Drvivá väčšina zo žalobcom citovaných súdnych rozhodnutí sa primárne zaoberá buď nekalými\npraktikami nebankových subjektov alebo neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré predmetná\nzmluva o úvere neobsahuje alebo zmluvnými podmienkami, ktoré boli reálne použité proti spotrebiteľovi,\nčo taktiež nie je tento prípad. Nehovoriac o tom, že niektoré súdne rozhodnutia nemohli byť z dôvodu\nmajetkového cenzu v zmysle § 422 CSP predmetom dovolacieho prieskumu.\nŽalobca v čl. III repliky účelovo tvrdí, že „žalovaná je veľkou bankovou spoločnosťou, pre ktorú je tento\nspor finančne zanedbateľný.“ (str. 5). Ide o typický argumentačný faul, ktorý zneužívajú spotrebitelia a\nich zástupcovia v obdobných sporoch, v ktorých niekedy dokonca tendenčne poukazujú na hospodárske\nvýsledky (zisk) bánk alebo iných veriteľov. Tie však nemajú žiadnu kauzalitu vo vzťahu k uplatnenému\nnároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je v tomto prípade prima facie\nneprimerané. Poukázal aj na to, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Poprad pod sp. zn.\n18Csp/1/2022 bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 2.273,92 EUR, z čoho\nmožno jasne vidieť dostatočnú finančnú kompenzáciu na strane žalobcu. V konečnom dôsledku tak\nnemožno vylúčiť, že žalovaný veriteľ napriek tomu, že pôvodne poskytol žalobcovi úver vo výške\n1.659,70 EUR (na ktorého vrátenie má zákonný nárok a ktorý bol splatený), po skončení jednotlivých\nsúdnych konaní a uhradení všetkých nárokov žalobcu z finančného hľadiska de facto „skončí v\nmínuse“. Spolu odhadovaný peňažný zisk na strane žalobcu je minimálne 2.873,92 EUR + ďalšie trovy\nkonania žalobcu vo výške niekoľko stoviek eur (ak súd nepoužije § 257). Je vysoko pravdepodobné,\nže žalovaný po skončení oboch sporov paradoxne utrpí značnú majetkovú ujmu, ktorá hypoteticky\nmôže násobne presahovať výšku poskytnutého úveru. Niet potom divu, že väčšina spotrebiteľov\niniciuje obdobné konania aj niekoľko rokov po splatení úveru alebo niekoľko rokov po premlčaní alebo\npostúpení pohľadávok, čo je aj tento prípad. Aj z týchto dôvodov žalovaný v oboch konaniach apeluje\nna to, že skutočným cieľom žalobcu zrejme nikdy nebola úprimná snaha o modifikáciu zmluvných\npodmienok (napr. prostredníctvom dodatku k zmluve), ale pravdepodobne nájdenie akejkoľvek formálnej\nzámienky na iniciovanie súdnych sporov. Žalovaný sa preto domáha aplíkácie § 257 CSP z dôvodov\nuvedených už v predchádzajúcom vyjadrení, na ktorých zotrval. Žalobca bol zo strany žalovaného\ndostatočne informovaný o obsahu úverovej dokumentácie a požiadavky vymedzené Súdnym dvorom\nEÚ (vnímavosť a obozretnosť) musia všeobecné súdy klásť aj na spotrebiteľa.\n6. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide\niba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota\nsporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.\n7. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez\nnariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu\na na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana\npožiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.\n8. V zmysle citovaných zákonných ustanovení a za splnenia tam uvedených podmienok súd pristúpil\nk verejnému vyhláseniu rozsudku.\n9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledujúci\nskutkový a právny stav.\n10. Rozsudkom Okresného súdu Poprad, č.k.:18Csp/1/2022-163 zo dňa 18.09.2023 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k.: 1 CoCsp/12/2024-274 zo dňa 14.05.2024, právoplatným\ndňa 27.05.2024 bolo rozhodnuté nasledovne:\n„I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. 7774262008, zo dňa 16.06.2008, je\nbezúročný a bez poplatkov.\nII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 7774262008, zo dňa 16.06.2008, v\nčasti (3) Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod (7), v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky\nspory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované\nv súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.“, je\nneprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nIII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 7774262008, zo dňa 16.06.2008,\nv Obchodných podmienkach pre úver, v článku 4. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a\nzabezpečenie, bod 4.6, v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na\n\nto, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka (2)\núrok z omeškania (3) úrok z úveru (4) splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči\nKlientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia.“,\nje neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nIV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.“\n11. V citovanom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 18Csp/1/2022 o určenie, že\núver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok bola teda žalobkyňa\nv postavení spotrebiteľky úspešná vo všetkých uplatnených nárokoch.\nV odôvodnení vyššie citovaného rozhodnutia súd prvej inštancie okrem iného uviedol nasledovné:\n„16. Právne posúdenie veci: Zmluvný vzťah medzi stranami konania je právnym vzťahom na základe\nspotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný bol v postavení dodávateľa a žalobkyňa v postavení spotrebiteľa.\nSúd po posúdení obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere\nneobsahuje správne vyčíslenú RPMN, keď v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená suma RPMN vo\nvýške 26,82 %, pričom podľa interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN Ministerstva financií Slovenskej\nrepubliky je správna výška RPMN 30,79 %. Nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa\nspôsobuje účinky ako neuvedenie RPMN do zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľský úver sa\npovažuje za bezúročný a bez poplatkov, preto možno uzavrieť, že nesprávne uvedená miera RPMN\npodľa Zákona č.258/2001 Z. z. sa má vykladať v súlade so zásadou ekvivalencie a efektivity (tzv.\nzásada praktickej uplatniteľnosti) a to tak, ako keby RPMN uvedená ani nebola, a preto úver bez\nďalšieho je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené platí aj pre prípad, že rozdiel\nmedzi správnou RPMN a nesprávnou RPMN v neprospech spotrebiteľa je bagateľný (s nepresnosťou\nnad 1 desatinné miesto).“ Zo strany dodávateľa došlo k porušeniu zákazu uvádzať nepravdivé údaje\nspočívajúce v klamaní spotrebiteľa uvádzaním nepravdivého údaju o úrovni podmienok tykajúcich sa\nspotrebiteľských úverových zmlúv (nepravdivý údaj o výške RPMN), keď v prípade predmetnej zmluvy\nje nepochybné, že RPMN je uvedená nesprávne, respektíve predstavuje nekalú podmienku, ktorá je\nneplatná a teda v predmetnej zmluve ako keby absentovala. K procesnej obrane žalovaného, že výpočet\nRPMN na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky je iba informatívny, súd konštatuje, že\nvo veci nebolo hospodárne vypracovať odborné stanovisko, respektíve znalecký posudok na výpočet\nRPMN. Súd má za to, že spôsob výpočtu RPMN na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky\nje adekvátnym prostriedkom na spoľahlivý výpočet RPMN a tým, že je nesprávne uvedený údaj\nRPMN je aj nesprávne uvedená výška nákladov. Spotrebiteľ ako slabšia strana má právo, aby jeho\npostavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky. Uvedená zmluvná\npodmienka v zmluve v časti 3 bod 7. nebola individuálne dojednaná, bola súčasťou zmluvy o úvere\na teda spotrebiteľ nemal možnosť ani vôľu dojednať rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ\nnemal možnosť na rozhodnutie sa o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, pretože bola\nsúčasťou zmluvy a zapracovaná bola do zmluvy, ktorých znenie spotrebiteľka nemohla ovplyvniť a\ntakúto rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú a teda ide o neprijateľnú\nzmluvnú podmienku. Rozhodcovská zmluva vo svojich dôsledkoch spôsobuje, že o právach a právom\nchránených záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou\nverejnoprávnou inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných podmienok. Takáto zmluvná podmienka\nvytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv\nvyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie. Nejde o\nindividuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z\n11.06.2019 sp. zn. III. ÚS 438/2018 pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských\nveciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby\nv prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný\nprejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha vyslovenia (určenia)\nneprijateľnosti zmluvných podmienok z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137\nods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku, ale ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi\ns cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na\nsúde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch. Žalobkyňa sa taktiež domáhala neprijateľnosti\nzmluvnej podmienky v článku 4 bod 4.6. obchodných podmienok, kde poskytuje žalovanému ako\ndodávateľovi úveru možnosť započítať platby aj na iný účel ako je splatenie istiny tohto úveru a to bez\nohľadu na vôľu dlžníka. V danom prípade ide o nevyvážený vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným,\nkde dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa a nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by bola\nindividuálne dojednaná ale je súčasťou obchodných podmienok, ktoré žalobkyňa nemala možnosť\novplyvniť a ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. Súd poukazuje na to, že o neprijateľnosti takejto zmluvnej\n\npodmienky už bolo rozhodnuté v rozhodnutí Okresného súdu Svidník sp. zn. 7Csp/7/2018 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/60/2019, v rozhodnutí Okresného súdu Prešov sp. zn.\n16Csp/80/2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/25/2019, rozsudkom OS\nPoprad, sp. zn. 18Csp/18/2021. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje zjavnú nerovnováhu v právach\na povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s generálnou klauzulou (§53\nods. 1 Občianskeho zákonníka). Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka,\nktorá je neprimeraná (napríklad neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj\npodmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého\nbola dojednaná. Článok 4 Obchodných podmienok pre úver žalovaného k zmluve o úvere z 16.06.2008\nje neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Predmetné ustanovenie predstavuje nevyvážený právny vzťah\nmedzi žalovaným ako dodávateľom a žalobkyňou ako spotrebiteľom, ktoré umožňuje žalovanému\npri započítavaní platieb žalobkyni postupovať nepredvídateľne. Uvedená zmluvná podmienka je v\nneprospech spotrebiteľa. Navyše ide o formulárovú zmluvu, vopred pripravené obchodné podmienky,\nktorých znenie žalobkyňa ako spotrebiteľ ani pri najlepšej vôli nemala vôbec šancu ovplyvniť. Vzhľadom\nna uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd v celosti žalobe vyhovel.“\n12. V odôvodnení vyššie citovaného rozhodnutia súd druhej inštancie okrem iného uviedol nasledovné:\n„26. Žalovaný v odvolaní namietal postup súdu prvej inštancie pri výpočte ročnej percentuálnej miery\nnákladov (RPMN) prostredníctvom internetovej interaktívnej kalkulačky Ministerstva financií SR s tým,\nže výpočet RPMN prostredníctvom takejto kalkulačky nemá záväzný charakter a slúži výlučne na\ninformatívne účely. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že RPMN vyjadruje ročnú percentuálnu mieru\nnákladov na poskytnutie úverov, čo je vlastne úroková miera porovnateľná s úrokovými sadzbami,\nktoré ponúkajú banky. Pri spotrebiteľských úveroch na Slovensku je potrebné uvádzať RPMN z dôvodu\nochrany spotrebiteľa. Otázka skúmania RPMN je otázkou právneho posúdenia, ktorú skúma súd ex\noffo, nakoľko uvedenie tejto obsahovej náležitosti je vyžadované v ust. § 4 ods. 2 písm. j) zák. č.\n258/2001 Z. z. Odvolací súd preto pristúpil k preskúmaniu RPMN uvedenej v zmluve o úvere. V zmluve\no úvere zo dňa 16.6.2008 je RPMN uvedená vo výške 26,82 %. Odvolací súd si overil správnosť\ntohto údaja prostredníctvom aplikácie registra súdneho managementu odvolacieho súdu určeného pre\nvýpočet RPMN. Podľa zmluvy o úvere zo dňa 16.6.2008 sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni\núver vo výške 50.000,- Sk, pričom žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v 60. mesačných\nsplátkach po 1.548,- Sk splatných 16. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 16.7.2008. Z\nobsahu spisu vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 50.000,- Sk prevodom na účet dňa\n16.6.2008. Prostredníctvom použitej aplikácie po zadaní uvedených údajov vyplývajúcich zo zmluvy o\núvere odvolací súd zistil, že RPMN je vo výške 31,49 %. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že RPMN\nje v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, keďže odvolacím súdom zistený údaj o\nRPMN (31,49 %) má vyššiu hodnotu ako údaj o RPMN uvedený v zmluve (26,82 %). V zmluve teda bola\nnesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo je dôvod, pre ktorý je potrebné predmetný úver\npovažovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 ZoSÚ). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,\nže ak zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 4 ods. 3 sankcionuje neuvedenie RPMN bezúročnosťou\na bezpoplatkovosťou úveru, nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska\nposudzovania výhodnosti, resp. nevýhodnosti úveru spotrebiteľom pôsobiť dokonca negatívnejšie ako\nsamotné neuvedenie RPMN. Nesprávne uvedenie RPMN je vážnym porušením zákona a má vplyv na\nvznik možných pochybností o rozsahu záväzku. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej\ninštancie, že nesprávne uvedený údaj RPMN v zmluve v neprospech spotrebiteľa má za následok, že\núver je bezúročný a bez poplatkov. Zákon síce stanovuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ak\nnie je uvedená RPMN, avšak nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska\nposudzovania výhodnosti, resp. nevýhodnosti úveru spotrebiteľom pôsobiť dokonca negatívnejšie ako\nsamotné neuvedenie RPMN.\n27. Súd prvej inštancie vo výrokoch II. a III. svojho rozhodnutia určil, že zmluva obsahuje neprijateľné\nzmluvné podmienky. Odvolací súd poukazuje na to, že vstupom Slovenskej republiky do európskeho\nhospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka, zákonom č. 150/2004 Z. z. s\núčinnosťou od 1.4.2004, začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava\nmá základ v Smernici Rady č. 93/13/ EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách. Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s\npredajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,\nako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred\npredajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.\n\n28. Neprijateľné zmluvné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže\n1CoCsp/12/2024 8 judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolnosti prípadu. Súdy členských štátov\nmôžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit.\n„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo\nveci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1\nSmernice 93/13 ako nekalú“.\n29. Súd prvej inštancie určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve o úvere č.\n7774262008, zo dňa 16.6.2008, v časti (3) Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod (7), v znení:\n\"Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik,\nplatnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných\nobchodných podmienkach.\" Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že uvedená\nzmluvná podmienka v zmluve z časti 3 bod 7 nebola individuálne dojednaná, bola súčasťou zmluvy\no úvere a teda spotrebiteľ nemal možnosť ani vôľu dojednať rozhodcovskú doložku individuálne.\nAk má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť\nvýsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti\nvoľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Pre záver, že\nnejde o individuálne dojednanie, nasvedčuje nepochybne forma doložky, t. j. skutočnosť, že bola\npredložená žalobkyni ako spotrebiteľovi ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru vo\nformulárovej podobe, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu,\nbez možnosti rozhodcovskú doložku neuzavrieť. Spotrebiteľ nemal možnosť na rozhodnutie sa o\nindividuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, pretože bola súčasťou zmluvy a zapracovaná bola\ndo zmluvy, ktorej znenie spotrebiteľka nemohla ovplyvniť a takúto rozhodcovskú doložku nemožno\npovažovať za individuálne dojednanú a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods.\n4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluvná podmienka bola už vyhlásená za neprijateľnú\n- rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 10Csp/186/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nPrešov sp. zn. 15CoCsp/9/2020, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 24C/182/2015 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/88/2018.\n30. Aj pokiaľ sa žalobkyňa domáhala neprijateľnosti zmluvnej podmienky v článku 4 bod 4.6 obchodných\npodmienok, kde poskytuje žalovanému ako dodávateľovi úveru možnosť započítať platby aj na iný účel\nako je splatenie istiny tohto úveru a to bez ohľadu na vôľu dlžníka, aj o tomto návrhu rozhodol súd prvej\ninštancie vecne správne. V danom prípade ide o nevyvážený vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, kde\ndochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa a nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by bola individuálne\ndojednaná, ale je súčasťou obchodných podmienok, ktoré žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť a ktoré\nsú súčasťou zmluvy o úvere. Uvedené zmluvné ustanovenie poskytlo žalovanému v priamom rozpore\ns § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka možnosť započítať platby žalobkyne aj na iný účel, ako je\nprioritné splácanie istiny. Táto zmluvná podmienka založila nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s generálnou klauzulou uvedenou v § 53 ods. 1\nObčianskeho zákonníka. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri čiastočnom plnení peňažného\ndlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Podľa §\n54 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa\nnemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka, ktorej neplatnosť\nsúd vyhlásil, znamenala odchýlenie od ustanovenia Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.\nSpotrebiteľ má oprávnený záujem na prioritnom splácaní istiny, pričom žalovaný uprednostnil vlastné\nekonomické záujmy v neprospech spotrebiteľa. Táto zmluvná podmienka je hrubo nevyvážená, pretože\nnerešpektuje jasný a oprávnený ekonomický záujem 1CoCsp/12/2024 9 spotrebiteľa na tom, aby\nnajskôr splatil istinu úveru, ktorá je základom pre úročenie pohľadávky, ale pripúšťa, v tak závažnej\notázke, akou je rozhodnutie o účele platby spotrebiteľa, ľubovôľu dodávateľa. Započítanie splátok, resp.\nčiastočných plnení najprv na poplatky, potom na príslušenstvo a až v poslednom rade na samotnú istinu,\nvýrazne navyšuje náklady spotrebiteľa spojené s úverom, oproti situácii, ak by sa jeho platby použili\nv súlade s úpravou § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že\nzmluvná podmienka týkajúca sa započítania platieb zhoršuje postavenie dlžníka oproti ustanoveniu §\n566 Občianskeho zákonníka, pretože určuje spôsob započítania platieb, ktorý by bol proti vôli dlžníka,\npokiaľ by dlžník logicky žiadal započítať platbu výlučne na istinu dlhu.“\n13. Ako spotrebiteľ si žalobkyňa uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jej\nspotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v základnom konaní a v ktorom bola úspešná.\n\n14. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších\npredpisov (ďalej len Zákon), v znení účinnom do 9.6.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní\nporušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na\nprimerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto\nzákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.\n15. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta Zákona, v znení účinnom od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde\núspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,\nmá právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n16. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ Zákona, predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3.\n17. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení\nneskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká\nspotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5\nzákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti\nporušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ\nproti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní\nporušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na\nprimerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto\nzákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n18. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné\nzadosťučinenie je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a\nosobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby\nspotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností\ndôjde.\n19. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. ešte\nzmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti\nposkytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v\nznení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od\n10.06.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v\notázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení\nneskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.\n20. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie\npráva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. ak tak urobí v rámci svojej obrany proti\ndodávateľom uplatnenému nároku.\n21. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo\nvzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších\npredpisov po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo\npovinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde, vyplynie\naž z rozhodnutia súdu.\n22. „Odvolací súd v rozsahu odvolacích námietok žalovanej v podstatnom uviedol: „Úspešné uplatnenie\nna súde zo strany spotrebiteľa, ktoré je predpokladom priznania finančného zadosťučinenia podľa\nnázoru odvolacieho súdu nemožno vykladať reštriktívne len na spory, kedy spotrebiteľ je v pozícií\nžalobcu, resp. v rámci konania ako žalovaný podá protižalobu. Naopak v tomto prípade je nutné\nvychádzať z teleologického výkladu právnej normy, a to s poukazom na cieľ, ktorý chcel zákonodarca\ndosiahnuť, ktorým nepochybne bola širšia ochrana spotrebiteľa, ktorý má pozíciu slabšej strany. Z tohto\ndôvodu je nutné predmetné ustanovenie vykladať tak, že aj v prípade úspešnej obrany svojich práv,\nktoré je výsledkom obrany žalovaného v konaní, v ktorom bol pozícií žalovaného možno subsumovať\npod pojem úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane\nspotrebiteľa a osobitnými predpismi. Z tohto dôvodu ani táto odvolacia námietka nebola odvolacím\n\nsúdom posúdená ako dôvodná. Rovnako je bezpredmetná odvolacia námietka spočívajúca v tom, že\nv predchádzajúcom konaní vo výrokovej časti nebolo konštatované porušenie povinnosti žalovaného,\nnakoľko v danom konaní konajúci súdu zamietol žalobu postupníka. V odôvodnení svojho rozsudku\nmohol jedine uviesť dôvody, pre ktoré tak učinil a tam nepochybne skonštatoval nesprávnosť postúpenia\npohľadávky, ktorú nepochybne spôsobil žalovaný tým, že porušil svoje povinnosti, ktoré mu ustanovuje\nosobitný predpis, a to zákon o bankách, nerešpektoval tieto ustanovenia, ktoré nepochybne súd\nprijaté z dôvodu ochrany spotrebiteľa, aby tento nebol bez predchádzajúcich upozornení a uplynutí\nurčitých časových okamihov daný do vzťahu s nebankovou spoločnosťou. Z uvedeného dôvodu\npreto odvolací súd dospel k záveru, že citované rozhodnutie okresného súdu bolo základom pre\nposúdenie skutočnosti či žalovaný porušil svoju povinnosť ustanovenú osobitným zákonom. Táto otázka\nnepochybne preukázaná bola a táto podmienka priznania finančného zadosťučinenie bola opäť splnená.\nAni skutočnosť, že žalovaný nebol účastníkom tohto konania, nič nemení na tomto závere, nakoľko\nnepochybne súd konštatoval, že subjektom, ktorý porušil ustanovenia zákona o bankách bol žalovaný,\nktorý nerešpektoval tam vyjadrené zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky a na tejto\nskutočnosti nič nemení ani to, že v danom konaní bol žalobca postupník z uvedenej zmluvy. Z tohto\nkonania nepochybne bolo preukázané, že spotrebiteľ na súde bol úspešný v otázke porušenia jeho práv,\nktoré ustanovuje osobitný predpis pre žalovaného, tento zodpovedá za toto porušenie a spornou ostáva\nlen výška primeraného finančného zadosťučinenia (body 11 a 12 odôvodnenia odvolacieho rozsudku).“\n(Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/80/2020 zo dňa 24.08.2022, publikovaný v Zbierke\nstanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 4/2022 pod R 47/2022. V zmysle právnych záverov\nNajvyššieho súdu SR vyjadrených v judikáte R 71/2018 je potrebné citovaný rozsudok zaradiť do pojmu\n„ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“.)\n23. „Pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo\nspotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy. Odvolací\nsúd v tejto časti žaloby správne vec po právnej stránke posúdil, keď vychádzal zo záveru, že zákon pre\npriznanie finančného zadosťučinenia žiadne osobitné podmienky nestanovuje.“\n(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019)\n24. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má\nplniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradila dodávateľa\nod získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok a jednak to treba chápať\nako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším\ndodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno\npredpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom\nnedopustí, prípadne sa nedopustí v takej intenzite. Zákon, ako to už bolo skôr konštatované ,nevyžaduje\npre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká\nujma“. Vo vyššie uvedenom konaní bolo právoplatne rozhodnuté v prospech žalobkyne – spotrebiteľa,\nv dôsledku jej aktívneho prístupu. Žalobkyňa taktiež aj s prihliadnutím na postoj žalovaného, ktorý trvá\ndoposiaľ, bola nedôvodne vystavená psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do doby jeho\nprávoplatného skončenia. V danom prípade došlo k ujme na strane žalobkyne, ktorá splatila predmetný\núver vo výške, ktorá bola nedôvodná. Na základe Zmluvy o úvere č. 7774262008 zo dňa 16.6.2008 jej bol\nposkytnutý úver vo výške 1.659,70 eur. Na predmetný úver zaplatila 2.504,83 eur. Keďže súd rozhodol o\ntom, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný sa tak na jej úkor bezdôvodne obohatil\no sumu 845,13 eur, nárok na uplatnenie ktorej je však už premlčaný.\n25. „Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť\npožiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax\nspájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako\ninštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne\nreparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a\nexemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať\nžalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi\na ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania\ntakéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.\nJazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody,\nteda funkciu preventívnu (porov. najmä požívanie adjektíva „odradzujúci“). A tak práve inštitút relutárnej\nnáhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred\n\ndiskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie\nza diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.“\n(rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/137/2016-71 zo dňa 24.05.2017)\n26. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Jediným\nstanoveným kritériom je jej primeranosť. Pri jej určovaní sa ďalej zohľadňujú rôzne kritériá, a to\nintenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod., pričom princípom a\nzmyslom konania o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je ako sankcionovať dodávateľa,\ntak aj zadosťučiniť spotrebiteľa. Jediným objektívnym kritériom je suma, o ktorú sa dodávateľ na úkor\nspotrebiteľa obohatil alebo sa chcel obohatiť (bod 24. odôvodnenia). Za primerané, vzhľadom na\nvšetky okolnosti prípadu je preto potrebné považovať finančné zadosťučinenie v uplatnenej výške 600,Eur. Táto žalobkyňou uplatnená čiastka zodpovedá súčtu sumy zadosťučinenia vo vzťahu k určeniu\nbezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vo výške 300,- eur a sume 150,- Eur za každú neprijateľnú\nzmluvnú podmienku, čo súd považuje za primerané aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax, je\nvyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav,\nktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý konal\nzávadne.\nSúd poznamenáva, že táto žalobkyňou uplatnená suma nezodpovedá ani sume 845,13 Eur (ktorá\nvyplynula z dokazovania vykonaného v základnom konaní ako suma, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne\nobohatil na úkor žalobkyne, keďže úver bol určený ako bezúročný a bez poplatkov), Primeranosť\nsumy 600,- Eur je aj vzhľadom na postoj žalovaného a preventívnu funkciu (v zmysle uplatňovania\nnedôvodných nárokov) evidentne daná.\n27. Námietky žalovaného ohľadne špekulatívneho, šikanózneho správania sa žalobkyne a zneužitia\npráva sú po rozhodnutí súdu v základnom konaní právne irelevantné. Nie je povinnosťou spotrebiteľa\nžalovať primerané finančné zadosťučinenie v základnom konaní, ani v prípadnom konaní o vydanie\nbezdôvodného obohatenia (kde v tomto prípade aj uplynula premlčacia doba).\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil, že výsluch\nžalobkyne nie je potrebný, nemal by vplyv na rozhodnutie vo veci nakoľko podstatným pre vyriešenie\nveci je právne posúdenie.\n28. „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na\ntie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a\njasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.\n11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).\n„Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na\ntie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces.“ (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\n29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa\npomeru jej úspechu vo veci.\n30. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne\naj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník.\n31. Podľa citovaných zákonných ustanovení priznal súd náhradu trov konania úspešnej žalobkyni voči\nžalovanému v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo všeobecnosti platí zásada\nzodpovednosti za výsledok konania a zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Keďže povinnosť\nnahradiť trovy konania sa môže v niektorých prípadoch javiť ako neprimerane tvrdá, ustanovenie § 257\nCSP umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane\n\nsporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal.\nSúd má za to, že v tomto prípade sa nejedná o výnimočný prípad a súd pri rozhodovaní o trovách konania\nnezohľadnil vyššie spomenuté okolnosti uvádzané žalovaným, ktoré svojím charakterom nemožno\npovažovať za dôvody hodné osobitného zreteľa.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo\ndňa jeho doručenia cestou\ntunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove\nv troch vyhotoveniach.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu\nprvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nAk povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený\npodať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).\nV Poprade, dňa 24. apríla 2025.\nA. E. F.\nsudca", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:1a00e0f2-8066-485d-a884-5ed775304df8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.57.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 57/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.57.2020.2"}, {"guid": "ussr:ef203760-4a2f-447e-9a04-255936d89b69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.71.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 71/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 71/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.71.2020.2"}, {"guid": "ussr:79e0fc8b-76a3-4c1c-9b96-42d1b70b9aaa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.332.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 332/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 332/2019 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.332.2019.1"}, {"guid": "ussr:84ad9b50-d329-4d7c-b9a4-59a877863e08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.438.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 438/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 438/2018 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.438.2018.1"}, {"guid": "ussr:ec1eb379-c68e-4c52-899a-7665e78889c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016 z 7. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-07", "citacie_n": 889, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.11.2016.1"}, {"guid": "ussr:2c53ff78-c094-4f6a-a474-b01238b8d702", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 572/2017", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 572/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c53ff78-c094-4f6a-a474-b01238b8d702"}, {"guid": "ussr:b69a67d6-2508-4023-9cb5-7bdcd88ba729", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 547/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2012 z 24. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-24", "citacie_n": 340, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b69a67d6-2508-4023-9cb5-7bdcd88ba729"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "90b759ee-1886-4ff0-aa17-cf8e074e2bc6:48be9f51-3826-40e5-9bf3-5d4c38484dcf", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8623200871.1", "spisova_znacka": "13CoCsp/28/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13CoCsp/28/2024 z 5. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-11-05", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8623200871.1"}, {"guid": "4f19771a-fca7-4ad0-a498-c8334eb31722:8a0b54b3-767c-4766-9f9a-adbad42bdc7b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7123215689.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/22/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoCsp/22/2024 z 7. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-08-07", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7123215689.1"}, {"guid": "0e3b184d-1297-4491-883e-05df05c48e7a:fc86a3cb-9a4b-4c32-ad5e-716b3d54da98", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8722200044.2", "spisova_znacka": "1CoCsp/12/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoCsp/12/2024 z 14. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-05-14", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8722200044.2"}, {"guid": "49c21b8a-3393-47f1-b809-0500568f19df:5649424e-efd2-46e4-b8b9-0e3ee94cbbe6", "ecli": null, "spisova_znacka": "10CoCsp/98/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoCsp/98/2022 z 25. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2023-01-25", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/49c21b8a-3393-47f1-b809-0500568f19df:5649424e-efd2-46e4-b8b9-0e3ee94cbbe6"}, {"guid": "f5f23ff5-04b0-4668-9652-541d349c09da:df9b33dc-6efa-4afa-bb25-4e289ab1a90a", "ecli": null, "spisova_znacka": "15CoCsp/9/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 15CoCsp/9/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f5f23ff5-04b0-4668-9652-541d349c09da:df9b33dc-6efa-4afa-bb25-4e289ab1a90a"}, {"guid": "95d4dadd-5e32-46c2-880d-c2498f998ef0:7f7393f5-6a8e-483c-a616-bf032cfa32f3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8118204486.1", "spisova_znacka": "19Co/25/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/25/2019 z 26. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-08-26", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8118204486.1"}, {"guid": "8469e44b-7ea8-4574-8934-0cb0b87e829f:f53bca6b-ae06-4d34-bed3-bf0586e039c6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8618200238.1", "spisova_znacka": "2Co/60/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/60/2019 z 25. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-08-25", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8618200238.1"}, {"guid": "9867beb8-5dc9-4f42-92e2-ed4d08d584de:e8b6fdf3-93b3-4656-aba0-7d8a65b75e75", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3217202914.1", "spisova_znacka": "19Co/88/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/88/2018 z 22. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-08-22", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3217202914.1"}, {"guid": "12859acb-3a77-4896-a1c4-9527b694171a:7d42e06f-871e-43fa-8365-148d1dfb5006", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5114232415.2", "spisova_znacka": "11Co/471/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/471/2015 z 27. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-06-27", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5114232415.2"}, {"guid": "6a112ece-74e4-4d8b-a07d-ed08f53dda16:ded37d39-de59-4030-a9ca-26bb6b9fae46", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1315213203.1", "spisova_znacka": "2Co/137/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/137/2016 z 28. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-04-28", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1315213203.1"}, {"guid": "ffd6caf4-c48e-4bc1-971e-52f53d9a6bb9:8d0d26b5-b020-4ed2-b904-e17fbcd4e501", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2026:1423208864.4", "spisova_znacka": "2Csp/26/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 2Csp/26/2023 z 21. 4. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2026-04-21", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:1423208864.4"}, {"guid": "5d74b567-2f47-4fa3-9f36-b3827308ff53:4f3cc74c-642e-4d9b-8fae-617d20995268", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Csp/101/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 24Csp/101/2023 z 22. 2. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-02-22", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5d74b567-2f47-4fa3-9f36-b3827308ff53:4f3cc74c-642e-4d9b-8fae-617d20995268"}, {"guid": "571627d9-d6a9-4119-83eb-50c9232cc5cb:e158d3e3-cf3b-47a8-8423-2aca024af65f", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Csp/7/2018", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 7Csp/7/2018 z 9. 2. 2018", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2018-02-09", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/571627d9-d6a9-4119-83eb-50c9232cc5cb:e158d3e3-cf3b-47a8-8423-2aca024af65f"}, {"guid": "3f8b92b2-aa0d-4ce0-ba9d-dde85cae740d:2953d857-f8aa-4355-b7f5-ee7f40696cbc", "ecli": "ECLI:SK:OSLV:2025:4318202348.25", "spisova_znacka": "16Csp/80/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn. 16Csp/80/2018 z 12. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2025-06-12", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLV:2025:4318202348.25"}, {"guid": "4802470c-434c-4675-8a36-c835929360e7:79c05d55-14a7-489c-8854-197b7555054f", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Csp/1/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 18Csp/1/2022 z 9. 3. 2022", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2022-03-09", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4802470c-434c-4675-8a36-c835929360e7:79c05d55-14a7-489c-8854-197b7555054f"}, {"guid": "9bb45470-eff6-4cc7-95f0-1f5ad77b08dd:e9c4ceb8-750e-486e-86f0-b775cbb18168", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Csp/241/2020", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 7Csp/241/2020 z 14. 6. 2021", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2021-06-14", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9bb45470-eff6-4cc7-95f0-1f5ad77b08dd:e9c4ceb8-750e-486e-86f0-b775cbb18168"}, {"guid": "b21ffce9-a91f-4418-81c2-b74137a78500:4088055e-5852-448b-9e93-8a13001e921b", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Csp/186/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 10Csp/186/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b21ffce9-a91f-4418-81c2-b74137a78500:4088055e-5852-448b-9e93-8a13001e921b"}], "citovane_v": []}