{"guid": "679aae11-7eaf-4b83-942f-e9771c5575e8:ea7ec092-b496-411f-93bc-9350ae588334", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8724202711.4", "spisova_znacka": "9Csp/30/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 9Csp/30/2024 z 20. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Poprad z 20. marca 2025, sp. zn. 9Csp/30/2024, ECLI:SK:OSPP:2025:8724202711.4", "identifikacne_cislo": "8724202711", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "Mgr. Nina Kollárová", "sudca_id": 2736, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-nina-kollarova-2736", "datum_vydania": "2025-03-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-7", "nazov": "§ 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-92"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/483#paragraf-92"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea7ec092-b496-411f-93bc-9350ae588334", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8724202711.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8724202711.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8724202711.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n9Csp/30/2024\n8724202711\n20. 03. 2025\nMgr. Nina Kollárová\nECLI:SK:OSPP:2025:8724202711.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej: JUDr. Daniel Tarbaj, Zámocká 525/28,\n091 01 Stropkov, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava,\nIČO: 31 320 155, právne zastúpenému: Remedium Legal, s. r. o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava –\nRužinov, IČO: 53 255 739, o primerané finančné zadosťučinenie s príslušenstvom takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 139,81 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nII. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške\nnáhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.06.2024 domáhala od žalovaného\nzaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v sume 139,81 Eur a náhrady trov konania.\n\n2. Žalobu odôvodnila nasledujúcimi skutočnosťami.\nV súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9Csp/13/2020 bola úspešná ako\nžalovaná v postavení spotrebiteľa. Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 9Csp/13/2020-152 zo dňa\n13.06.2023 žalobu právneho nástupcu terajšej žalovanej o zaplatenie 279,62 € s prísl. v celom rozsahu\nzamietol. Z odôvodnenia poukázala na nasledujúce body:\n„48. Súd tiež dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci 6Co/203/2015, ktoré\nsa týka postupovania pohľadávok právneho predchodcu žalobcu (postupcu v predmetnom konaní),\nna odklon od ktorého nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa s jeho závermi stotožňuje cit.: „Predmetný\nsplátkový úver vo výške 29.000,- Sk (962,62 eur) poskytla žalovanej E. E., I. na základe zmluvy z 28.\n8. 2006. V zmysle tejto zmluvy mala konečná splatnosť úveru nastať dňa 20. 8. 2011. Pohľadávku z\ntohto úveru Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila Advokátskej kancelárii Havel & Holásek, spol. s r.\no. (právny zástupca žalobcu) zmluvou o postúpení pohľadávok z 21. 10. 2010. Z ČI. 7.6 bod 7.6.1\nVšeobecný obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, F., v prípade porušenia zmluvnej povinnosti\nzo strany dlžníka bola Slovenská sporiteľňa, a. s., oprávnená okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť\núveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. D. D., I., nevyužila ani jednu z\ntýchto možností a pohľadávku teda postúpila spomenutej spoločnosti bez. toho, aby úver nadobudol\nmimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo\nodstúpením od nej. Táto skutočnosť je zrejmá z toho, že až žalobca (po tom, ako mu pohľadávku\npostúpila spoločnosť Havel & Holásek, spol. s r. o.) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to listom\n\nzo 4. 7. 2011 (č. 1. 13).Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný\nvzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp. odstúpením od nej, nie je možné urobiť záver o\ntom, že by úver s úrokmi z neho vo výške 18,60 % ročne bol splatný. Splatnými sa do tej doby\nmohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní. Z ust. § 92\nods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu\niba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu\n(pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia\nsvojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda\nSlovenská sporiteľňa, a. s. postúpila zmluvou z 21.10.2010 predmetnú pohľadávku z úveru v celom\nrozsahu Advokátskej kancelárii HaveI & Holásek, spol. s r. o., postupovala v rozpore s § 92 ods. 8\nzák. č. 483/2001 Z. z.. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo\nk vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s. nebola oprávnená postúpiť svoju\npohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok\nz 21. 10. 2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade\nso zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má, je neplatnou aj zmluva z 1. 12.\n2010, ktorou Advokátska kancelária Havel & Holásek, spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku\nžalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia. Odvolací súd poukazuje tiež na\nto, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani\nspravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem\nspravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť\npredmetného úveru.“ 49. Pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku pred termínom jej splatnosti, čo je v\nrozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Postúpenie nesplatnej pohľadávky banky by malo za\nnásledok neprípustný vstup nového subjektu do živého právneho vzťahu s bankou, ktorý je spravovaný\nosobitným právnym predpisom a to zákonom o bankách, a to napriek tomu, že takýto subjekt nemá štatút\nbanky. Ďalej je potrebné uviesť, že zákon nehovorí o úvere poskytnutom bankou ale o úvere banky, čo je\nrozdiel a veriteľom zmluvy o úvere pred postúpením nebankovému subjektu bola banka. 50. Nedostatok\naktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, v skutočnosti\ntoto oprávnenie nemá. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti\npostúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách (splatnosť postupovanej\npohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, žalobca nie je nositeľom práva,\nktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto\nprávo priznať; súd preto žalobu zamietol ( výrok I.) a nebolo už potrebné zaoberať sa otázkou ďalšieho\ndokazovania vo veci samej. (Obdobne rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 24Co/90/2018-160 zo\ndňa 22.08.2019)“\nZároveň poukázala na rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 9Csp/13/2020-87 zo dňa 29.07.2021,\nktorý bol vydaný v tomto konaní a súd prvej inštancie žalobu v časti zamietol, pričom v bode\n28. odôvodnenia uviedol: „Podľa citovaných zákonných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o\nspotrebiteľských úveroch sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11\nods. 1 písm. b/) , nakoľko neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) dobu trvania zmluvy\no spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru - v zmluve nie je uvedený\ntermín konečnej splatnosti vôbec, je len uvedená dobra trvania všeobecnou, nejasnou formuláciou „do\nsplatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy.“\nŽalobkyňa ďalej poukázala na ustanovenia § 3 ods. 5 a § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.\nz. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Rozsudkom vydaným v základnom konaní\nje preukázané, že žalovaný porušil jej právo tým, že v rámci kontraktačného procesu postupoval v\nrozpore so zákonom pri uvádzaní obligatórnych náležitostí v spotrebiteľskej zmluve, ako aj následne\nneplatne úver zosplatnil a postúpil pohľadávku na subjekt, ktorý od neho požadoval nedôvodný nárok na\nzáklade neplatného právneho úkonu. Ako spotrebiteľka si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie\n(ďalej aj „PFZ“) za porušenie svojich spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v základnom\nkonaní. Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle citovaného ustanovenia § 3 ods.\n5 zákona o ochrane spotrebiteľa postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade žalovaného nešlo len o\nhrozbu akademickú (možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že si žalovaný\nuplatnil nedôvodnú pohľadávku, ako aj túto následne neplatne postúpil. Za primeranú výšku finančného\nzadosťučinenia považuje sumu vo výške 139,81 €, čo predstavuje 1/2 zo sumy istiny uplatnenej\nv konaní (279,62 € / 2), pretože vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka, je\njediným objektívnym kritériom rozhodujúcim pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia\nsuma, o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil alebo sa chcel obohatiť. Výška finančného\nzadosťučinenia nie je stanovená žiadnym vzorcom a závisí vždy od úvahy súdu. Jediným kritériom\n\npre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť. Pojem „primeraný“ má viacero\nsynoným, avšak jedným z nich je slovo „spravodlivý“. Výška primeraného finančného zadosťučinenia\npreto nemôže mať len symbolický význam, pretože symbolická výška nezohľadňuje obsah pojmu\nspravodlivosť. Zároveň je potrebné zohľadniť aj účel inštitútu PFZ, a to jeho sankčnú, odradzujúcu,\nsatisfakčnú a relutárnu funkciu. V tejto súvislosti dala do pozornosti, že na rozdiel od iných inštitútov\nfinančného zadosťučinenia existujúcich v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa\nna prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy,\ntak pri inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej\nstrane postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane je PFZ odmenou spotrebiteľa za úspech\nna súde v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len\npriznaním PFZ v takej výške aby mala nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu,\nale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška\nPFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje voľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha\nvychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa. Nakoľko je\nspotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza\nvyššie citovanej právnej normy. Z tohto dôvodu sa domáha PFZ vo výške 139,81 €. Aj s ohľadom\nna opakované obhajovanie vadnosti formulárových zmlúv a neplatnosti či už zosplatnenia a následne\npostúpenia pohľadávky, o čom má žalovaný z obdobných súdnych konaní vedomosť, a dĺžku trvania\ntzv. základného konania má za to, že PFZ vo výške 139,81 €, naplní jednotlivé ciele a funkcie inštitútu\nPFZ. Uvedená výška je podľa jej názoru nanajvýš v minimálnej miere primeraná aj s ohľadom na výšku\nsankcií (pokút), ktoré podľa zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom je oprávnená\ndodávateľovi uložiť Národná banka Slovenska. Čo sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského\npráva, tak táto otázka je definovaná rozsudkami v základnej veci, t. j. rozsudkom Okresného súdu Poprad\nč.k. 9Csp/13/2020-152 zo dňa 13.06.2023 a rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 9Csp/13/2020-87\nzo dňa 29.07.2021, ktoré sú hmotnoprávnou podmienkou nároku na PFZ a z tejto hmotnoprávnej\npodmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského\npráva v tzv. základnej veci nie je možné v konaní o PFZ ani rozširovať, ani zužovať.\n3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí a žiada, aby ju súd\nzamietol. K námietke pasívnej legitimácie uviedol, že Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo\ndňa 30.11.2017 v spojení s tzv. Žiadosťou o postúpenie a prevod uzatvorenou dňa 21.08.2020 medzi\nžalovaným ako postupcom a spoločnosťou Intrum ako postupníkom došlo k odplatnému postúpeniu\npohľadávky, vrátane práv a povinností veriteľa, plynúcich zo zmluvného vzťahu žalovaného a žalobcu,\nktorý vznikol na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod číslom 8510501510. S ohľadom na\nuvedené je preto možné uzavrieť, že na strane žalovaného absentuje v súčasnosti pasívna vecná\nlegitimácia v konaní o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, čo je v tomto súdnom\nkonaní neodstrániteľná prekážka úspechu žalobcu. Zásadnými dôvodmi zamietajúceho rozsudku bolo\nnepreukázanie doručenia zosplatnenia, keďže bol údajne odoslaný obyčajnou poštou. Je teda zrejmé,\nže sa nejednalo o žiadne porušenie spotrebiteľského práva, avšak jednalo sa o neunesenie dôkazného\nbremena v danom spore ohľadom doručenia podstatných písomností. Dôkazné bremeno neuniesol nie\nžalovaný, ale postupník, t. j. tretia osoba, ktorej žalovaný postúpil pohľadávku a nemal žiadny dosah\nna unesenie dôkazného bremena zo strany postupníka a ani na využitie riadneho a mimoriadneho\nopravného prostriedku voči predmetnému rozsudku. Nie je teda pravdou tvrdenie žalobcu, že by\nv tomto konaní bolo konštatované porušenie spotrebiteľských práv, resp. že by bola potvrdená\nakákoľvek zodpovednosť za porušenie spotrebiteľských práv zo strany žalovaného. K účelu a podstate\nprimeraného finančného zadosťučinenia poukázal na § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „ZoOS“). Priznanie osobitného zadosťučinenia z dôvodu úspechu v\nsúdnom spore, bez preukázania naplnenia hypotézy vyžadovanej v § 3 ods. 5 ZoOS, by bolo preto\nvybočením zo základných princípov civilného sporového poriadku, ktorý stanovuje rovné postavenie\nstrán sporu a spravodlivú ochranu práv a právom chránených záujmov. Žalovaný má však za to, že\nžalobca nepreukázal, že by uplatnil na súde porušenie akéhokoľvek svojho spotrebiteľského práva zo\nstrany žalovaného. Samotný úspech spotrebiteľa v súdnom spore automaticky neznamená naplnenie\nhypotézy § 3 ods. 5 ZoOS. Je absurdné, ak by bol ktokoľvek za aplikáciu jeho ústavného práva na\nsúdnu ochranu zo strany súdov sankcionovaný osobitným zadosťučinením pre protistranu len z toho\ndôvodu, že súd nevyhovie podanej žalobe a žalobu zamietne v prospech žalovaného. Postupca súdny\nspor stratil z dôvodu, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/107/2021 z 28.02.2023 a uznesenie Krajského\n\nsúdu v Prešove, sp. zn. 1Co/62/2019 z 26.09.2019. V zmysle uvedeného žalovaný nesúhlasil s\npodanou žalobou, nakoľko žalobca nepreukázal, že by na súde úspešne uplatnil porušenie svojich\nspotrebiteľských práv voči nemu. K primeranosti finančného zadosťučinenia a rozporu predmetnej\nžaloby s dobrými mravmi žalovaný uviedol, že odmieta tiež ničím nepodloženú výšku požadovaného\nprimeraného finančného zadosťučinenia. Základom pre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia\nmá byť totiž tzv. primeranosť a súd ho určuje na základe vlastnej úvahy. Žalovaný v tejto veci tiež\nzastáva názor, že primerané finančné zadosťučinenie nemá byť rovnaké alebo väčšie ako hodnota\nporušeného práva (resp. iba vo veľmi výnimočných a závažných prípadoch). Malo by ujmu primerane\nkompenzovať, nie nahrádzať. Pre jeho priznanie spotrebiteľovi a určenie jeho výšky nie je podľa\nžalovaného podstatná jeho sankčná a represívna funkcia, ktorá koniec-koncov vyplýva zo samotnej jeho\npovahy, keď dodávateľa, ktorý sa dopustil nezákonného a neprijateľného konania v jeho majetkovej\nsfére každopádne postihuje. Uplatňovanie sankcií proti zákonom zakázanému správaniu dodávateľov\nna voľnom trhu je prioritne zverené odvetviam verejného práva predovšetkým orgánom kontroly, dozoru\na dohľadu nad voľným trhom, resp. nad finančným trhom. Tento inštitút nemôže slúžiť na finančné\nobohatenie sa žalobcu, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho\nprostriedku ochrany. Ujma bola kompenzovaná zamietnutím žaloby o zaplatenie. Žalovaný poukázal\nna uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoCsp/46/2021 zo dňa 30.11.2021, rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove, sp. zn. 9CoCsp/9/2024 zo dňa 26.03.2024, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 6Cdo/127/2017 z 30.1.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17CoCsp/32/2020 z\n29.09.2020. Žalobca (resp. právny predchodca žalobcu) neuhradil dlžnú sumu vyplývajú zo zmluvy o\núvere v značnom rozsahu a neuhradil dokonca ani celú istinu (čerpaných bolo cca 400,- €, splatených\nlen 157,28 € - a to len 120,38 € na istinu). Na základe tohto skutkového stavu sa preto domnieva, že\ntakéto konanie žalobcu je možné posúdiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a poukázal\nna uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 15CoCsp/44/2023 – 178 zo dňa 28.02.2024,\nrozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp/91/2023 zo dňa 31.01.2024, rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/21/2021 zo dňa 27.09.2020, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.\nzn. 9CoCsp/49/2020 zo dňa 25.3.2021, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 13Csp/135/2019\nzo dňa 18.01.2022. Na základe vyššie uvedeného považuje žalovaný žalobu za nedôvodnú nie len z\ndôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, ale aj čo do uplatnenej výšky, ktorá\nje svojou povahou šikanózna a rozporná s dobrými mravmi. Žalovaný preto navrhol, aby súd žalobu\nzamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.\n4. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 18. 10. 2024 uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami\nžalovaného uvedenými vo vyjadrení, pričom jednotlivé argumenty iba preukazujú opodstatnenosť\nžaloby. V súdnom (základnom) konaní úspešne uplatnila porušenie práva, alebo povinnosti žalovaným.\nInštitút primeraného finančného zadosťučinenia má mať charakter sankcie, ktorá má postihovať toho,\nkto vo vzťahu k spotrebiteľovi postupoval v rozpore so zákonom. Rozsudkami vydanými v základnom\nkonaní došlo k judikovaniu konkrétneho porušenia zákona, čo už uviedla v žalobe. Ustanovenie §\n3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje, aby rozhodnutie súdu v základnom konaní\nmuselo výslovne obsahovať vo výroku porušenie konkrétneho ustanovenia. Dané je konštatované\nsúdom v samotnom odôvodnení rozhodnutia. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n7Cdo/80/2020 zo dňa 24.08.2022. Z uvedeného rozsudku rovnako vyplýva, že porušiteľom voči ktorému\nje možné úspešne sa domáhať PFZ, je pôvodný dodávateľ (postupca úverovej pohľadávky). Rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/80/2020 zo dňa 24.08.2022 bol publikovaný v Zbierke stanovísk NS\nSR a rozhodnutí súdov SR č. 4/2022 pod R 47/2022. V danom prípade v zmysle právnych záverov\nNajvyššieho súdu SR vyjadrených v judikáte R 71/2018 je potrebné citovaný rozsudok zaradiť do pojmu\n„ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“. V danom prípade išlo už o reálnu hrozbu vzniku ujmy,\nnielen akademickú, keďže bola voči nej uplatnená nedôvodná pohľadávka. Vo vzťahu k argumentácii\nžalovaného, že jej nevznikla žiadna ujma, poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019. Z dikcie citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľa je zrejmé, že zákonodarca vôbec nestanovil podmienku vzniku, resp. preukazovania\nakejkoľvek ujmy. Jedná sa iba o neprípustný extenzívny výklad contra legem žalovaného. Ujma,\nktorá konaním žalovaného vznikla nebola len v akademickej rovine, ale preukázateľne hrozil zásah\ndo jej majetkovej sféry. Zároveň uplatňovaním prostriedkov procesnej obrany v súdnom konaní bol\nnarušený nielen jej bežný život. Skutočnosť, že žalovaný spotrebiteľskú zmluvu koncipoval a súdne\nkonanie inicioval, nie je sporná. Tvrdenia žalovaného považuje za alibistické s cieľom vyhnúť sa\nakýmkoľvek spôsobom zodpovednosti za porušenie spotrebiteľských práv a povinností. Porušením\nprimárnej povinnosti zo strany žalovaného došlo k vzniku sekundárneho zákonného následku v podobe\n\nzamietnutia žaloby. Následné uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia na súde je len\nnásledkom vyplývajúcim z bezdôvodného ohrozenia práv spotrebiteľa spôsobilého privodiť mu ujmu.\nV žiadnom prípade nemožno bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a nárok na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia stotožňovať alebo považovať za „výhodu“, ale za „sankčný následok“ plynúci\nz procesného neúspechu v základnom konaní, ktorým boli sanované len nevyhnutné náklady strany\nsporu súvisiace s civilným konaním. Aj samotná čo i len čiastočná úspešnosť spotrebiteľa v konaní a\nexistencia dlhu nevylučuje nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, poukázala na\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/324/2020 zo dňa 13.12.2022. Pokiaľ žalovaný poukazuje na\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/107/2021 zo dňa 28.02.2023, tak závery, ktoré prezentuje\nvo svojom vyjadrení sú vytrhnuté z kontextu a nemožno ich vzťahovať na predmetný spor. V tzv.\nzákladnom konaní vedenom na OS Poprad si však vtedajší žalobca voči nej uplatňoval pohľadávku,\nktorá z administratívno-technického hľadiska bola riadne postúpená, avšak neplatne pre rozpor so\nzákonom. Jedná sa teda o úplne iné meritum causae, ako v prípade veci vedenej na NS SR sp. zn.\n1Cdo/107/2021 a preto nemožno dané rozhodnutie pre predmetné súdne konanie aplikovať. Rozsudkom\nprvoinštančného súdu vydaným v základnom konaní bola práve žalovaný identifikovaný ako subjekt,\nktorý porušil spotrebiteľské práva a povinnosti ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými\npredpismi. Žalovaný ako subjekt podnikajúci v oblasti spotrebiteľského práva nepostupoval s odbornou\nstarostlivosťou, keďže úver neplatne zosplatnil a následne postúpil v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o\nbankách a § 17 ods. 1,2 zákona číslo 129/2010 Z. z. spolu so všetkými právami a povinnosťami, a\nzároveň zmluva neobsahovala všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z..\nVýška finančného zadosťučinenia nie je stanovená žiadnym vzorcom a závisí vždy od úvahy súdu.\nJediným kritériom pre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť. Poukázala na\ncharakter, zmysel a účel inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia a na rozsudok Krajského súdu\nv Prešove č. k. 2Co/137/2016-71 zo dňa 24.05.2017. Ako už bolo viackrát uvedené, princípom a zmyslom\nkonania o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je ako sankcionovať dodávateľa, tak aj\nzadosťučiniť spotrebiteľovi. Celé posudzovanie primeranosti výšky finančného zadosťučinenia vychádza\nz okolností týkajúcich sa základného konania. Je nepochybne zrejmé, že spotrebiteľ ako „obyčajný\nobčan“ v základných konaniach pociťuje výrazné stresové vypätie, nielen z dôvodu neskúsenosti zo\nsúdnou mocou, ale aj zo skutočnosti, že čelí sporu s ekonomicky, právne a spoločensky silnejším\nprotivníkom. Vzhľadom na charakter a stupeň porušenia práv a povinností daných spotrebiteľskými\nprávnymi normami považuje uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia za adekvátnu.\nTáto zodpovedá svojmu účelu, pretože je potrebné toto nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú\nsatisfakciu. Prípadné sankcie vyplývajúce z opatrení dohľadných orgánov by boli neporovnateľne\nprísnejšie. Uvedené finančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovaného, ale aj iných dodávateľov, od\nporušovania práv spotrebiteľov. Záleží len na žalovanom, aby sa nedopúšťal recidívy v neprípustnom\nkontrahovaní v rozpore so záujmami spotrebiteľov. Primeranosť sumy 139,81 € je vzhľadom najmä\nna postoj žalovaného a intenzitu porušenia spotrebiteľských noriem evidentne daná. Žalovaný nechce\nniesť akúkoľvek zodpovednosť za porušenie svojich zákonných povinností. Vzhľadom na permanentný\nodmietavý postoj žalovaného voči svojim pochybeniam je uplatnená suma nielenže primeraná, ale\nzjavne aj nízka. Ak má zadosťučinenie reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním v takej\nvýške, ktorá má nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie\naj reálne, čo zadosťučinenie priznané v symbolickej výške nemôže spĺňať; poukázala na uznesenie\nKrajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/53/2016, zo dňa 04.10.2016, bod 16, rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove, sp. zn. 23Co/42/2019, zo dňa 29.01.2020, obdobne rozhodnutia Krajského súdu v\nPrešove, sp. zn. 4Co/72/2019, zo dňa 17.02.2020; sp. zn. 7CoCsp/16/2020, zo dňa 20.08.2020; sp.\nzn. 11Co/101/2018, zo 14.02.2019; sp. zn. 12Co/49/2018, zo dňa 05.03.2019; sp. zn. 13Co/89/2019,\nzo dňa 27.10.2019; sp. zn. 18Co/100/2019, zo dňa 20.01.2020; sp. zn. 22Co/100/2019, zo dňa\n21.11.2019. Jediným objektívnym kritériom pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia\nje výška škodlivého následku, ktorú dodávateľ spotrebiteľovi spôsobil, alebo mienil spôsobiť, porušením\nspotrebiteľského práva. Poukázala na trend v rozhodovacej praxi, keď prevažujú rozhodnutia, v ktorých\nsúdy priznali primerané finančné zadosťučinenie vo výške v akej bola, v súvislosti s obohatením sa\ndodávateľa, alebo v súvislosti so snahou dodávateľa bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľov obohatiť,\nuplatnená. Poukázala osobitne na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 21Co/31/2018, zo dňa\n16.10.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/104/2017, zo dňa 29.05.2018, rozsudok\nKrajského súdu v Prešove, sp. zn. 7Co/23/2017, zo dňa 24.08.2017, rozsudok Krajského súdu v\nPrešove, sp. zn. 19Co/30/2018, zo dňa 28.06.2018. Aj keď výška zadosťučinenia je vecou voľnej\núvahy súdu, tak táto voľná úvaha by mala zodpovedať individuálnym a konkrétnym danostiam tej\nktorej veci, s dôrazom na objektívne kritériá, lebo len tieto objektívne kritériá sú pre voľnú úvahu aj\n\nobjektívne porovnateľné. Ďalej poukázala na rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 14C/295/2014,\nzo dňa 24.09.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/471/2015, zo dňa\n28.06.2016 a v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/127/2017,\nzo dňa 30.01.2019, ktorým bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.194,98 €, čo\npredstavuje 25 násobok poplatku, ktorý bol určený za neprijateľný. Súdu musí byť z rozhodovacej\nčinnosti známe, že žalovaný dlhodobo a vo veľkom rozsahu porušuje spotrebiteľské práva na finančnom\ntrhu. Aj v súčasnosti napriek početným rozsudkom vydaných proti nemu, tento neustále používa nekalé\nobchodné praktiky a finančne sa snaží na úkor spotrebiteľov obohacovať. V rozsudku Krajského súdu\nv Trnave, sp. zn. 10CoCsp/98/2022 zo dňa 25.01.2023 poskytol v rámci odôvodnenia súd jednouché\nodporúčanie pre dodávateľa, ktorý bol ako protistrana v konaní neúspešný. S poukazom na uvedené\npovažuj argumentáciu žalovaného za nenáležitú a navrhla, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a\nžalovaného zaviazal k náhrade trov konania v plnom rozsahu.\n5. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide\niba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota\nsporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.\n6. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez\nnariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu\na na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana\npožiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.\n7. V zmysle citovaných zákonných ustanovení a za splnenia tam uvedených podmienok súd pristúpil\nk verejnému vyhláseniu rozsudku.\n8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledujúci\nskutkový a právny stav.\n9. V konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9Csp/13/2020 (základné konanie)\no zaplatenie 279,62 Eur s prísl. titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8510501510 bola žalobkyňa\nako spotrebiteľ v postavení žalovaného a obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48,\nBratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154 v postavení žalobcu, pričom žalobu pôvodne\npodával v tomto konaní žalovaný, t.j. Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava,\nIČO: 31 320 155.\nOkresný súd Poprad rozsudkom č. k. 9Csp/13/2020-87 zo dňa 29.07.2021 žalobu v časti zamietol,\npričom v bode 28. odôvodnenia uviedol: „Podľa citovaných zákonných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.\nz. o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov\n(§ 11 ods. 1 písm. b/) , nakoľko neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) dobu\ntrvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru - v zmluve\nnie je uvedený termín konečnej splatnosti vôbec, je len uvedená dobra trvania všeobecnou, nejasnou\nformuláciou „do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy.“\nCitovaný rozsudok súdu prvej inštancie bol v dôsledku podaného odvolania uznesením súdu druhej\ninštancie č.k. 17CoCsp/20/2022-128 zo dňa 27.09.2022 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nNásledne Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 9Csp/13/2020-152 zo dňa 13.06.2023 žalobu v celom\nrozsahu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie pre nedodržanie podmienok postúpenia\npohľadávky v zmysle zákona o bankách. V odôvodnení je okrem iného uvedené nasledovné:\n„48. Súd tiež dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci 6Co/203/2015, ktoré\nsa týka postupovania pohľadávok právneho predchodcu žalobcu (postupcu v predmetnom konaní),na\nodklon od ktorého nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa s jeho závermi stotožňuje cit.: „Predmetný\nsplátkový úver vo výške 29.000,- Sk (962,62 eur) poskytla žalovanej E. E., I. na základe zmluvy z 28.\n8. 2006. V zmysle tejto zmluvy mala konečná splatnosť úveru nastať dňa 20. 8. 2011. Pohľadávku z\ntohto úveru Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila Advokátskej kancelárii Havel & Holásek, spol. s r.\no. (právny zástupca žalobcu) zmluvou o postúpení pohľadávok z 21. 10. 2010. Z ČI. 7.6 bod 7.6.1\nVšeobecný obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, F., v prípade porušenia zmluvnej povinnosti\nzo strany dlžníka bola Slovenská sporiteľňa, a. s., oprávnená okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť\núveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. D. D., I., nevyužila ani jednu z\ntýchto možností a pohľadávku teda postúpila spomenutej spoločnosti bez. toho, aby úver nadobudol\n\nmimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo\nodstúpením od nej. Táto skutočnosť je zrejmá z toho, že až žalobca (po tom, ako mu pohľadávku\npostúpila spoločnosť Havel & Holásek, spol. s r. o.) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to listom\nzo 4. 7. 2011 (č. 1. 13).Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný\nvzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp. odstúpením od nej, nie je možné urobiť záver o\ntom, že by úver s úrokmi z neho vo výške 18,60 % ročne bol splatný. Splatnými sa do tej doby\nmohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní. Z ust. § 92\nods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu\niba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu\n(pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia\nsvojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda\nSlovenská sporiteľňa, a. s. postúpila zmluvou z 21.10.2010predmetnú pohľadávku z úveru v celom\nrozsahu Advokátskej kancelárii HaveI & Holásek, spol. s r. o., postupovala v rozpore s § 92 ods. 8\nzák. č. 483/2001 Z. z.. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo\nk vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s. nebola oprávnená postúpiť svoju\npohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok\nz 21. 10. 2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade\nso zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má, je neplatnou aj zmluva z 1. 12. 2010,\nktorou Advokátska kancelária Havel & Holásek, spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi.\nŽalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca\nnie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať.\nVyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie\núveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného\núveru.“\n„49. Pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku pred termínom jej splatnosti, čo je v rozpore s ust. § 92ods.\n8 zákona o bankách. Postúpenie nesplatnej pohľadávky banky by malo za následok neprípustný\nvstup nového subjektu do živého právneho vzťahu s bankou, ktorý je spravovaný osobitným právnym\npredpisom a to zákonom o bankách, a to napriek tomu, že takýto subjekt nemá štatút banky. Ďalej je\npotrebné uviesť, že zákon nehovorí o úvere poskytnutom bankou ale o úvere banky, čo je rozdiel a\nveriteľom zmluvy o úvere pred postúpením nebankovému subjektu bola banka.“\n„50. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie,\nv skutočnosti toto oprávnenie nemá. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých\npredpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách\n(splatnosť postupovanej pohľadávky), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné,\nžalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto\nkonaní, preto mu nie je možné toto právo priznať; súd preto žalobu zamietol ( výrok I.) a nebolo už\npotrebné zaoberať sa otázkou ďalšieho dokazovania vo veci samej. (Obdobne rozsudok Krajského súdu\nv Prešove č. k. 24Co/90/2018-160 zo dňa 22.08.2019)“\n10. Ako spotrebiteľ si žalobkyňa uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jeho\nspotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v základnom konaní – v ktorom bola úspešná.\n11. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších\npredpisov (ďalej len Zákon), v znení účinnom do 9.6.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní\nporušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na\nprimerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto\nzákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.\n12. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta Zákona, v znení účinnom od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde\núspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,\nmá právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n13. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ Zákona, predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3.\n14. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení\nneskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká\nspotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5\n\nzákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti\nporušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ\nproti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní\nporušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na\nprimerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto\nzákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n15. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné\nzadosťučinenie je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a\nosobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby\nspotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností\ndôjde.\n16. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. ešte\nzmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti\nposkytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v\nznení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od\n10.06.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v\notázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení\nneskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.\n17. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie\npráva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. ak tak urobí v rámci svojej obrany proti\ndodávateľom uplatnenému nároku.\n18. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo\nvzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších\npredpisov po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo\npovinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde, vyplynie\naž z rozhodnutia súdu.\n19. „Odvolací súd v rozsahu odvolacích námietok žalovanej v podstatnom uviedol: „Úspešné uplatnenie\nna súde zo strany spotrebiteľa, ktoré je predpokladom priznania finančného zadosťučinenia podľa\nnázoru odvolacieho súdu nemožno vykladať reštriktívne len na spory, kedy spotrebiteľ je v pozícií\nžalobcu, resp. v rámci konania ako žalovaný podá protižalobu. Naopak v tomto prípade je nutné\nvychádzať z teleologického výkladu právnej normy, a to s poukazom na cieľ, ktorý chcel zákonodarca\ndosiahnuť, ktorým nepochybne bola širšia ochrana spotrebiteľa, ktorý má pozíciu slabšej strany. Z tohto\ndôvodu je nutné predmetné ustanovenie vykladať tak, že aj v prípade úspešnej obrany svojich práv,\nktoré je výsledkom obrany žalovaného v konaní, v ktorom bol pozícií žalovaného možno subsumovať\npod pojem úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane\nspotrebiteľa a osobitnými predpismi. Z tohto dôvodu ani táto odvolacia námietka nebola odvolacím\nsúdom posúdená ako dôvodná. Rovnako je bezpredmetná odvolacia námietka spočívajúca v tom, že\nv predchádzajúcom konaní vo výrokovej časti nebolo konštatované porušenie povinnosti žalovaného,\nnakoľko v danom konaní konajúci súdu zamietol žalobu postupníka. V odôvodnení svojho rozsudku\nmohol jedine uviesť dôvody, pre ktoré tak učinil a tam nepochybne skonštatoval nesprávnosť postúpenia\npohľadávky, ktorú nepochybne spôsobil žalovaný tým, že porušil svoje povinnosti, ktoré mu ustanovuje\nosobitný predpis, a to zákon o bankách, nerešpektoval tieto ustanovenia, ktoré nepochybne súd\nprijaté z dôvodu ochrany spotrebiteľa, aby tento nebol bez predchádzajúcich upozornení a uplynutí\nurčitých časových okamihov daný do vzťahu s nebankovou spoločnosťou. Z uvedeného dôvodu\npreto odvolací súd dospel k záveru, že citované rozhodnutie okresného súdu bolo základom pre\nposúdenie skutočnosti či žalovaný porušil svoju povinnosť ustanovenú osobitným zákonom. Táto otázka\nnepochybne preukázaná bola a táto podmienka priznania finančného zadosťučinenie bola opäť splnená.\nAni skutočnosť, že žalovaný nebol účastníkom tohto konania, nič nemení na tomto závere, nakoľko\nnepochybne súd konštatoval, že subjektom, ktorý porušil ustanovenia zákona o bankách bol žalovaný,\nktorý nerešpektoval tam vyjadrené zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky a na tejto\nskutočnosti nič nemení ani to, že v danom konaní bol žalobca postupník z uvedenej zmluvy. Z tohto\nkonania nepochybne bolo preukázané, že spotrebiteľ na súde bol úspešný v otázke porušenia jeho práv,\n\nktoré ustanovuje osobitný predpis pre žalovaného, tento zodpovedá za toto porušenie a spornou ostáva\nlen výška primeraného finančného zadosťučinenia (body 11 a 12 odôvodnenia odvolacieho rozsudku).“\n„Odvolacím súdom zvolenú interpretáciu na vec sa vzťahujúceho ustanovenia § 3 ods. 5, ostatná\nveta zákona č. 250/2007 Z. z. (bod 15.1.) - na základe ktorej dospel k záveru, že žalovaná napriek\ntomu, že nebola stranou predchádzajúceho sporu (bod 15), bola pasívne vecne legitimovaná v spore\no priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcom, pretože spôsobila neplatnosť zmluvy\no postúpení pohľadávky zo spotrebiteľského úveru a tým aj v konečnom dôsledku následný úspech\nžalobcov v spotrebiteľskom konaní s postupníkom - považuje najvyšší súd za správnu a zodpovedajúcu\nzistenému skutkovému stavu. Odvolací súd teda právne konformným spôsobom vysvetlil právne dôvody,\npre ktoré pasívna vecná legitimácia v tomto spore svedčila práve žalovanej. Na zdôraznenie správnosti\nodvolacím súdom zvolenej interpretácie ustanovenia § 3 ods. 5, ostatná veta zákona č. 250/2007\nZ. z. najvyšší súd dodáva, že zo zákonnej dikcie označenia zodpovedného subjektu, od ktorého\nje možné požadovať primerané finančné zadosťučinenie („od toho, kto za porušenie práva alebo\npovinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá\") de lege lata nevyplýva,\nže to nevyhnutne musí byť iba jedna zo sporových strán v konaní na súde, v ktorom bol spotrebiteľ\núspešný, hoci ním spravidla bude práve tento procesný subjekt. V okolnostiach danej veci nosné\ndôvody neúspechu veriteľa (postupníka) a tým aj úspechu dlžníka (spotrebiteľa) spočívali v absolútnej\nneplatnosti zmluvy o postúpení spotrebiteľskej pohľadávky žalovanou (postupiteľom), pre nedodržanie\npodmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom v hre bol stále nárok zo spotrebiteľského\núveru uzavretého medzi žalovanou a žalobcami. V takomto prípade určenie zodpovednou žalovanú za\nporušenie povinnosti ustanovenej osobitnými predpismi v súvislosti s nárokom žalobcov na primerané\nfinančné zadosťučinenie neodporuje zneniu zákonnej dikcie podľa § 3 ods. 5 ostatná veta zákona č.\n250/2007 Z. z.“\n(Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/80/2020 zo dňa 24.08.2022, publikovaný v Zbierke\nstanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 4/2022 pod R 47/2022. V zmysle právnych záverov\nNajvyššieho súdu SR vyjadrených v judikáte R 71/2018 je potrebné citovaný rozsudok zaradiť do pojmu\n„ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“.)\n20. „Pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo\nspotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy. Odvolací\nsúd v tejto časti žaloby správne vec po právnej stránke posúdil, keď vychádzal zo záveru, že zákon pre\npriznanie finančného zadosťučinenia žiadne osobitné podmienky nestanovuje.“\n(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019)\n21. Vo veci sp.zn. 9Csp/13/2020 Okresného súdu Poprad sa žalobkyňa úspešne bránila voči\nžalovaným uplatnenému nároku. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je v tomto konaní daná, nakoľko\nporušiteľom voči ktorému je možné úspešne sa domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, je\npôvodný dodávateľ (postupca úverovej pohľadávky).\n22. Žalobca si bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne uplatnil právo vyplývajúce\nzo spotrebiteľského vzťahu, čo viedlo k zamietnutiu žaloby.\n23. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má\nplniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradila dodávateľa\nod získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok a jednak to treba chápať\nako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším\ndodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno\npredpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom\nnedopustí, prípadne sa nedopustí v takej intenzite. Zákon, ako to už bolo skôr konštatované ,nevyžaduje\npre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma“.\nVo vyššie uvedenom konaní bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí žaloby. Žalobkyňa taktiež aj s\nprihliadnutím na postoj žalovaného, ktorý trvá doposiaľ, bola nedôvodne vystavená psychickému vypätiu\na stavu právnej neistoty, a to až do doby jeho právoplatného skončenia. V danom prípade išlo už o reálnu\nhrozbu vzniku ujmy, nielen akademickú, keďže bola voči nej uplatnená nedôvodná pohľadávka. Zároveň\nuplatňovaním prostriedkov procesnej obrany v súdnom konaní bol narušený nielen jej bežný život.\nRozsudkom prvoinštančného súdu vydaným v základnom konaní bola práve žalovaný identifikovaný ako\nsubjekt, ktorý porušil spotrebiteľské práva a povinnosti ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a\nosobitnými predpismi. Žalovaný ako subjekt podnikajúci v oblasti spotrebiteľského práva nepostupoval\n\ns odbornou starostlivosťou, keďže úver neplatne zosplatnil a následne postúpil v rozpore s § 92 ods. 8\nzákona o bankách a § 17 ods. 1,2 zákona číslo 129/2010 Z. z. spolu so všetkými právami a povinnosťami,\na zároveň zmluva neobsahovala všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z..\n24. „Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť\npožiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax\nspájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako\ninštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne\nreparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a\nexemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať\nžalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi\na ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania\ntakéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.\nJazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody,\nteda funkciu preventívnu (porov. najmä požívanie adjektíva „odradzujúci“). A tak práve inštitút relutárnej\nnáhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred\ndiskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie\nza diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.“\n(rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/137/2016-71 zo dňa 24.05.2017)\n25. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Jediným\nstanoveným kritériom je jej primeranosť. Pri jej určovaní sa ďalej zohľadňujú rôzne kritériá, a to\nintenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod., pričom princípom a\nzmyslom konania o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je ako sankcionovať dodávateľa,\ntak aj zadosťučiniť spotrebiteľa. Jediným objektívnym kritériom je suma, o ktorú sa dodávateľ na úkor\nspotrebiteľa obohatil alebo sa chcel obohatiť. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je\npreto potrebné považovať finančné zadosťučinenie v uplatnenej výške 139,81 Eur, ako polovica sumy\nuplatnenej v základnom konaní (279,62 Eur). Táto žalobkyňou uplatnená čiastka zodpovedá polovici\nsumy uplatnenej žalovaným v základnom konaní, čo súd považuje za primerané aj s prihliadnutím na\nrozhodovaciu prax, keď suma vo výške 150,- Eur zodpovedá zadosťučineniu za neprijateľnú zmluvnú\npodmienku ako aj zadosťučineniu za rozpor s dobrými mravmi - je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá\njej vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania\nžalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý konal závadne. Primeranosť sumy\n139,81 Eur je vzhľadom najmä na postoj žalovaného a intenzitu porušenia spotrebiteľských noriem\nevidentne daná.\n26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa\npomeru jej úspechu vo veci.\n27. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne\naj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník.\n28. Podľa citovaných zákonných ustanovení priznal súd náhradu trov konania úspešnej žalobkyni voči\nžalovanému v rozsahu 100 %.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo\ndňa jeho doručenia cestou\ntunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove\nv troch vyhotoveniach.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\n\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu\nprvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nAk povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený\npodať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).\nV Poprade, dňa 20. marca 2025\nMgr. Nina Kollárová\nsudca", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "bda992ad-82e1-470b-9297-57a0a712adf8:c74535d1-7505-4768-8760-7908c55e4117", "ecli": null, "spisova_znacka": "9CoCsp/9/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoCsp/9/2024 z 26. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bda992ad-82e1-470b-9297-57a0a712adf8:c74535d1-7505-4768-8760-7908c55e4117"}, {"guid": "7dd0620b-bb40-4fb2-aa2c-0fa413dfcbba:5254e293-94bc-4ab9-9fcf-a8011429cb2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "15CoCsp/44/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoCsp/44/2023 z 28. 2. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7dd0620b-bb40-4fb2-aa2c-0fa413dfcbba:5254e293-94bc-4ab9-9fcf-a8011429cb2d"}, {"guid": "49c21b8a-3393-47f1-b809-0500568f19df:5649424e-efd2-46e4-b8b9-0e3ee94cbbe6", "ecli": null, "spisova_znacka": "10CoCsp/98/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoCsp/98/2022 z 25. 1. 2023", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2023-01-25", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/49c21b8a-3393-47f1-b809-0500568f19df:5649424e-efd2-46e4-b8b9-0e3ee94cbbe6"}, {"guid": "5c4d0511-aa8b-4310-9dbe-6a227e5b1424:95821357-30af-4206-adcb-5ea6a9e60272", "ecli": null, "spisova_znacka": "17CoCsp/20/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoCsp/20/2022 z 28. 7. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5c4d0511-aa8b-4310-9dbe-6a227e5b1424:95821357-30af-4206-adcb-5ea6a9e60272"}, {"guid": "18040f2f-b379-4b77-b6ab-6f4176bc1414:3cb14892-89c7-4c99-8309-3b261610baf0", "ecli": null, "spisova_znacka": "9CoCsp/46/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoCsp/46/2021 z 28. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/18040f2f-b379-4b77-b6ab-6f4176bc1414:3cb14892-89c7-4c99-8309-3b261610baf0"}, {"guid": "52b5861b-27bc-493d-9241-fb7b90ef7e21:1edcc783-7273-40b6-b3a4-9937901a1cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "1CoCsp/21/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoCsp/21/2021 z 17. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-03-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/52b5861b-27bc-493d-9241-fb7b90ef7e21:1edcc783-7273-40b6-b3a4-9937901a1cc5"}, {"guid": "2f31c19d-f8aa-4bc4-85ed-6569c57d3ee8:47088308-23e8-4d59-8f7d-1a0945483327", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7519203914.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/49/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoCsp/49/2020 z 9. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-11-09", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7519203914.1"}, {"guid": "1b7cd458-d092-4d8a-be61-cc20227e9c1a:7b7692e0-3489-4473-bb5e-b30019043576", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2020:6119377519.1", "spisova_znacka": "17CoCsp/32/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoCsp/32/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2020:6119377519.1"}, {"guid": "a37f9eb8-6746-4e29-9e34-76f6199f7553:d14c915f-96d8-4fd3-9103-1b99055b1b2f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8119210561.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/16/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/16/2020 z 19. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-08-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8119210561.1"}, {"guid": "f11fe6e8-7555-4e1c-b11c-fdb0bda50b5a:62326fc7-af6d-42bc-a598-c31d13f3c363", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8118209167.1", "spisova_znacka": "23Co/42/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/42/2019 z 28. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8118209167.1"}, {"guid": "0b3401f6-2294-4082-9262-7dac55f161bb:451ff9d5-c502-4d18-9c48-60a38bd23209", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8318206098.1", "spisova_znacka": "22Co/100/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/100/2019 z 20. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8318206098.1"}, {"guid": "6f589f13-b1ad-466e-8feb-e3fcdc5e67e2:576cd10a-ae0d-43fb-aedc-45b33de930ad", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8619200138.1", "spisova_znacka": "1Co/62/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/62/2019 z 25. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-09-25", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8619200138.1"}, {"guid": "8b252fbc-1e70-4331-aa06-fb809ddaf7d3:e6ded755-baa4-4835-97ce-37e70f596766", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3617203378.2", "spisova_znacka": "4Co/72/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/72/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3617203378.2"}, {"guid": "a84321f7-7113-456d-8e1f-b24564804caf:15527445-503f-4e0e-8ea0-774815d98e56", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7812207179.5", "spisova_znacka": "11Co/101/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/101/2018 z 23. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-05-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7812207179.5"}, {"guid": "baff25c9-fc12-430b-a229-81f08f4be836:da93eeca-658a-4e2d-9a46-2deb5368ff05", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2116218943.1", "spisova_znacka": "24Co/90/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/90/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2116218943.1"}, {"guid": "5505c8fa-b904-461a-8605-e9cc54f84b40:6543c6ea-0de5-4bee-8e6f-5cc3a326a77b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8117200708.1", "spisova_znacka": "21Co/31/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/31/2018 z 15. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-10-15", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117200708.1"}, {"guid": "522824b7-1142-4ba9-9818-fe009b2d9379:db5f0615-4a72-444e-9cb0-794f13261aac", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8317207147.1", "spisova_znacka": "19Co/30/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/30/2018 z 27. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-06-27", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8317207147.1"}, {"guid": "73b2f0a3-ff39-4fe6-a287-a8adac030b29:1099f402-514e-4442-97d2-46b0cf657105", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1214223577.1", "spisova_znacka": "3Co/53/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/53/2016 z 29. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-11-29", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1214223577.1"}, {"guid": "decb7544-cefd-45a5-95ee-e04ae9d5e4d8:636a8d8f-71aa-4442-9b93-f1aa1f3a3b00", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7514202780.1", "spisova_znacka": "6Co/104/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/104/2017 z 17. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-07-17", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7514202780.1"}, {"guid": "671f96c1-f786-4938-abdf-aa693b3d9263:496e0704-92d6-45fd-9fb5-4e55cfee8c0e", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/23/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/23/2017 z 15. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-02-15", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/671f96c1-f786-4938-abdf-aa693b3d9263:496e0704-92d6-45fd-9fb5-4e55cfee8c0e"}, {"guid": "12859acb-3a77-4896-a1c4-9527b694171a:7d42e06f-871e-43fa-8365-148d1dfb5006", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5114232415.2", "spisova_znacka": "11Co/471/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/471/2015 z 27. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-06-27", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5114232415.2"}, {"guid": "6a112ece-74e4-4d8b-a07d-ed08f53dda16:ded37d39-de59-4030-a9ca-26bb6b9fae46", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1315213203.1", "spisova_znacka": "2Co/137/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/137/2016 z 28. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-04-28", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1315213203.1"}, {"guid": "b8ced3e6-5f13-446e-9b65-d374030e7757:feb77944-cd8b-4570-9ad1-9ee3992f15ef", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1511219915.1", "spisova_znacka": "6Co/203/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/203/2015 z 18. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-05-18", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1511219915.1"}, {"guid": "1280a859-76e4-458a-9e3f-125aeaf1dc0b:472a2055-5b1a-4b43-9c62-0f8b4ec7b2fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Csp/91/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 11Csp/91/2023 z 6. 3. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2024-03-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1280a859-76e4-458a-9e3f-125aeaf1dc0b:472a2055-5b1a-4b43-9c62-0f8b4ec7b2fd"}, {"guid": "1ed948e7-e17c-4cae-9ac8-223f62bba304:fd905dba-3154-4042-8d67-6cf79d513b89", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Csp/13/2020", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Brezno sp. zn. 9Csp/13/2020 z 7. 4. 2020", "sud": "Okresný súd Brezno", "datum_vydania": "2020-04-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1ed948e7-e17c-4cae-9ac8-223f62bba304:fd905dba-3154-4042-8d67-6cf79d513b89"}, {"guid": "0e794d4c-ad86-4453-a0e5-7d414b40e147:50bced63-9eab-4911-a5c6-71fda7133570", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Csp/135/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Csp/135/2019 z 15. 8. 2019", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-08-15", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0e794d4c-ad86-4453-a0e5-7d414b40e147:50bced63-9eab-4911-a5c6-71fda7133570"}], "citovane_v": []}