Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 25C/14/2024 z 22. 1. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Poprad z 22. januára 2025, sp. zn. 25C/14/2024, ECLI:SK:OSPP:2025:8724201205.7
Okresný súd Poprad | 25C/14/2024 | ECLI:SK:OSPP:2025:8724201205.7 | 2025-01-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 1 zákona č. 443/2010 Z. z., § 137a CSP, § 229 CSP, § 39 OZ, § 1 zákona č. 369/1990 Zb., § 11 zákona č. 369/1990 Zb., § 24 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., § 7 zákona č. 138/1991 Zb., § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 443/2010 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/92f1a892-c574-4a4d-b904-0eea382d1fcf
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8724201205.7

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Poprad
25C/14/2024
8724201205
22. 01. 2025
JUDr. Lucia Baštová
ECLI:SK:OSPP:2025:8724201205.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, XXX XX C. D., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Maroš Zima, s. r.
o., so sídlom Okružná 1945/107, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 47 234 831, proti žalovanému: Mesto
Spišská Belá, so sídlom Petzvalova 18, 059 01 Spišská Belá, IČO: 00 326 518, právne zastúpenému
JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom, so sídlom 17. novembra 14, Stará Ľubovňa, IČO: 420 859
51, o nahradenie prejavu vôle s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 18.03.2024 a doplnenou na základe
uznesenia na odstránenie vád podania dňa 16.04.2024 žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť
prejavu vôle v znení:
„Súd nahradzuje vyhlásenie vôle žalovaného uzatvoriť sa žalobcom nájomnú zmluvu na garsónku - byt
č. X, nachádzajúci sa na prízemí obytného domu súp. E. XXX, F. G. C.
E. XX H. C. D. a nájomná
zmluva nasledujúceho znenia sa považuje za uzatvorenú:
Nájomná zmluva
Prenajímateľ: Mesto Spišská Belá
Petzvalova 18,059 01 Spišská Belá
IČO: 00 326 518
Nájomca: A. B.
Rod. č.: XXXXXX/XXXX
Trvalé bytom: C. XXX/XX,XXX XX C. D.
1.1 Prenajímateľ prenecháva nájomcovi do odplatného užívania garsónku - byt č. X, nachádzajúci sa
na prízemí obytného domu súp. E. XXX, F. G. C. E. XX H. C. D., vrátane užívania spoločných častí a
spoločných zariadení bytového domu
a príslušenstva bytu.
1.2 Nájomný vzťah sa uzatvára na dobu určitú a to na 10 rokov.
1.3 Nájomca sa zaväzuje platiť prenajímateľovi dohodnuté nájomné vo výške 303,48 € ročne, a to v 12
mesačných splátkach, vždy do 25. dňa daného mesiaca na účet prenajímateľa.

1.4 Práva o povinnosti z nájmu bytu sa riadia právami a povinnosťami pôvodnej nájomnej zmluvy.“
2. Žalobu odôvodnila tým, že medzi ňou ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom bola dňa
31.10.2019 uzatvorená Zmluva o nájme bytu č. XXX/XXXX, predmetom ktorej bol odplatný prenájom
garsónky - bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí obytného domu v C. D., na ulici C. XX, na dobu
jedného roka. Nájomný vzťah bol každoročne obnovovaný až do októbra 2022, kedy bola uzavretá
nájomná zmluva na dobu jedného roka do októbra 2023. Žiadosťou o predĺženie nájomnej zmluvy
sociálneho bytu zo dňa 01.03.2024 požiadala žalovaného o predĺženie nájomnej zmluvy z dôvodu jej
zdravotného stavu, keďže je osobou zdravotne ťažko postihnutou (ďalej len „ZŤP“) s mierou funkčnej
poruchy 70%, invalidnou dôchodkyňou so závažnými zdravotnými problémami. Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny v I. jej pod č. XXXXXX dňa 22.07.2019 vydal preukaz ZŤP osoby so sprievodcom, jeho
rozhodnutím zo dňa 21.06.2019 jej bol s účinnosťou od 01.06.2019 poskytnutý peňažný príspevok na
opatrovanie a ako opatrovateľka jej bola určená sestra J. B.. Ďalej uviedla, že má vážne zdravotné
problémy, trpí reumatologickou artritídou, psychickými poruchami, o čom predložila aj lekárske správy
a z ktorých podľa nej vyplýva, že pre upokojenie zlého zdravotného a duševného stavu potrebuje stabilitu
bývania. V čase podpisu nájomnej zmluvy v októbri 2022 už bola viac ako tri roky ZŤP osobou, o čom
vedeli aj zástupcovia žalovaného a podľa nej došlo k porušeniu Všeobecného záväzného nariadenia
žalovaného č. 4/2014 (ďalej aj „VZN“), podľa ktorého v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) mala byť s ňou
uzavretá zmluva ako s občanom so zdravotným postihnutím na dobu 10 rokov. Napriek tomu ju žalovaný
protiprávne písomným podaním zo dňa 11.03.2024 označeným ako Výzva na vysťahovanie vyzval
na vypratanie predmetného bytu v lehote do 30.04.2024 a zároveň ju upozornil, že ak tak neurobí,
bude nútený pristúpiť k uplatneniu práv vlastníka prostredníctvom súdu, podaním žaloby na vypratanie
nehnuteľnosti a následnou exekúciou. Podľa nej jediným riešením, keď žalovaný odmieta uzavrieť s ňou
nájomnú zmluvu a navyše ju núti vypratať nehnuteľnosť, pričom sama nemá iné náhradné ubytovanie,
je podanie žaloby, ktorou by súd nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť s ňou nájomnú zmluvu a týmto
okamihom by sa zmluva považovala za uzavretú.
3. Žalobkyňa ako dôkazy označila a predložila zmluvu o nájme bytu č. XXX/XXXX zo dňa 31.10.2019,
Všeobecné záväzné nariadenie Mesta C. D. č. X/XXXX zo dňa 14.8.2014, preukaz ZŤP osoby,
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny I., odbor sociálnych vecí a rodiny pod číslom: I./
XXXX/XXXXX-X zo dňa 21.06.2019, lekárske nálezy a správy, žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy
sociálneho bytu zo dňa 01.03.2024 a výzvu na vysťahovanie zo dňa 11.03.2024.
4.1 Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.06.2024 nesúhlasil s podanou žalobou, nárok žalobkyne
považoval za bezpredmetný a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Podľa neho nájomná zmluva ako
dvojstranný právny úkon, vyžaduje súhlas obidvoch zmluvných strán s podmienkami nájmu, pričom
žiadna zo zmluvných strán nedeklarovala, že by táto zmluva mala byť uzavretá na dlhšiu dobu. Zmluvné
strany si dojednali iba možnosť predĺženia zmluvy, za predpokladu dodržiavania podmienok nájmu a
povinností nájomcu vyplývajúcich zo zmluvy alebo zo zákona (čl. III, ods. 2 Zmluvy). Žalobkyňa v pozícii
nájomcu súhlasila, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú a pre prípad, že by chcela nájom predĺžiť, musí
dodržiavať podmienky vyplývajúce zo zmluvy a príslušných predpisov. Na predĺženie nájmu nemala
automaticky nárok, nájomný vzťah sa predlžoval so súhlasom obidvoch zmluvných strán do októbra
2023. Nakoľko žalobkyňa a jej blízke osoby sú osobami, ktoré sa relatívne často dostávali do konfliktných
situácií s inými osobami, vrátane obyvateľov susedných bytov, o čom svedčí veľký počet záznamov,
petícií a sťažností, ktorými sa mesto C. D. v minulosti muselo zaoberať, žalovaný už v roku 2023
nepristúpil k predĺženiu nájomnej zmluvy a vyzval žalobkyňu na vypratanie bytu. Nájomný vzťah skončil
v októbri 2023 a nakoľko žalobkyňa predmetný byt po zániku nájmu neopustila, v marci 2024 jej bola
zaslaná výzva na vypratanie nehnuteľnosti.
4.2 Medzitým, dňa 04.03.2024 mu ako prenajímateľovi doručila žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy.
Táto však bola doručená až po zániku zmluvného vzťahu a samotná žalobkyňa počas trvania nájmu
neprejavila skutočný záujem o jeho predĺženie. Zmluvu, ktorá zanikla, už nie je možné predlžovať.
Za daných okolností by bolo možné uzavrieť iba novú zmluvu, na základe novej žiadosti, ktorá má
všetky potrebné náležitosti, pričom o novej žiadosti by v zmysle VZN muselo rozhodovať mestské
zastupiteľstvo. Nová žiadosť o uzavretie novej nájomnej zmluvy žalovanému doručená nebola. Navyše
ustanovenie § 12 ods. 2 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní,
dáva prenajímateľovi možnosť, nie povinnosť uzavrieť nájomnú zmluvu s nájomcom, ktorý je osobou
so zdravotným postihnutím, najviac na desať rokov. Je preto výlučne na vôli prenajímateľa, akú dobu

nájmu nájomcovi ponúkne. Záverom zdôraznil, že podľa právnej úpravy prejav vôle subjektu právneho
vzťahu je možné nahradiť súdnym rozhodnutím len vtedy, kedy to zákon výslovne umožňuje (napr. §
50a § 715, § 719 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 29 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov), avšak ani jednu z týchto možností nie je možné v tomto prípade použiť.
Keďže žalobkyňa nepreukázala existenciu takej právnej skutočnosti, na ktorú by bolo možné aplikovať
ustanovenia hmotnoprávnych predpisov upravujúcich možnosť nahradenia vôle súdnym rozhodnutím
a zároveň tu sú dôvody, pre ktoré by bolo možné vypovedať nájomnú zmluvu, pokiaľ by táto bola
stále v platnosti, nahradenie prejavu vôle, a teda nútené uzavretie zmluvy by bolo nie len v rozpore so
zákonom, ale aj v rozpore s dobrými mravmi.
5. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný označil a predložil sťažnosti, petície za vysťahovanie
neprispôsobivej rodiny B., správy a výpisy z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky týkajúce sa správanie žalovanej a jej blízkych osôb voči susedom a obyvateľom
mesta C. D., výpis z uznesenia mestského zastupiteľstva č. XXX/XXXX zo dňa 05.11.2021 a výpis
z uznesenia mestského zastupiteľstva
č. X/XXXX zo dňa 31.01.2022.
6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 01.07.2024 v reakcii na písomné vyjadrenie žalovaného
nesúhlasila s jeho tvrdeniami, keďže predmetný byt, ktorý je bytom nižšieho štandardu postavený aj
z prostriedkov štátneho rozpočtu, užíva výlučne sama. Všetky petície, sťažnosti a oznámenia voči jej
rodine sú z obdobia od roku 2010 do roku 2016 a navyše sú nepravdivé, založené na klamstve, keďže
byt začala užívať až v roku 2019. Opätovne zdôraznila, že je osobou ZŤP, a preto je žalovaný povinný
s ňou uzavrieť nájomnú zmluvu na dobu desať rokov nie fakultatívne, ale obligatórne. Vzhľadom na jej
vážne zdravotné problémy potrebuje hlavne kľud, sociálne istoty, zabezpečené hygienicky vyhovujúce
bývanie a pravidelnú zdravotnú starostlivosť.
7.1 Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 01.08.2024 sa v plnom rozsahu pridržiaval
predchádzajúceho písomného vyjadrenia a upresnil, že v predmetnom bytovom dome má rodina B. v
prenájme dva byty. V jednom býva žalobkyňa a v druhom jej mama s bratom. Sestra J. B. ich navštevuje
a spoločne sa táto rodina dostáva do častých konfliktov so susedmi v súvislosti s užívaním bytov. Tieto
konflikty zásadným spôsobom zasahujú do práv ostatných nájomcov bytov a narúšajú vzťahy v bytovom
dome. Sťažnosti na žalobkyňu, resp. jej blízke osoby v súvislosti so správaním sa v bytovom dome a v
súvislosti s ich konfliktmi s ostatnými nájomcami boli nielen do roku 2016, ale aj neskôr. Toto tvrdenie
preukázal predložením petície obyvateľov bytového domu na C. G. E. XX z roku 2021 a 2022, na základe
ktorých Mestské zastupiteľstvo v C. D. prijalo Uznesenie č. X/XXXX, ktorým odporúčalo nepredlženie
nájomných zmlúv nájomcom K. B. v zastúpení opatrovníčky K. B. (byt č. X) a A. B. (byt E.X) a výpismi
z ústrednej evidencie priestupkov MVSR do 18.1.2023, z ktorých vyplýva konfliktnosť členov rodiny a
rozsah zásahu do práv ostatných obyvateľov.
7.2 K tvrdeniu žalobkyne ohľadne doby nájmu desiatich rokov, poukázal na to, že
v
zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní doba
nájmu môže byť najviac 10 rokov pri osobách so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 2 tohto
zákona. Je nepochybné, že podľa tohto ustanovenia prenajímateľ má iba možnosť uzavrieť zmluvu
aj na dobu dlhšiu, ako pri ostatných nájomcoch, pričom je tu stanovená len maximálnu doba, ktorú
už nie je možné prekročiť. Rozhodnutie o dobe nájmu je v kompetencii prenajímateľa a v konečnom
dôsledku je podstatné to, na čom sa prenajímateľ s nájomcom dohodnú. Tak to bolo aj v tomto prípade.
Navyše v prílohe č. 2 vyššie citovaného zákona je presne vymenovaný zoznam zdravotných postihnutí,
pri ktorých je možné uzavrieť zmluvu do desať rokov, pričom žiadne z uvedených zdravotných postihnutí
žalobkyňa nemá, resp. o takomto postihnutí nepredložila žiadny doklad. Aj samotné VZN č. 4/2014
umožňuje uzavretie nájomnej zmluvy na dobu desať rokov občanovi so zdravotným postihnutím v zmysle
osobitného zákona, ktorým je zákon č. 443/2010 Z. z., čo je zrejmé aj z Dôvodovej správy k VZN.
7.3 Záverom žalovaný vyjadril názor, že žalobkyňa nepríde ani o istoty bývania, keďže jej sestra J., ktorá
je zároveň jej opatrovateľkou a stará sa o ňu, vlastní dom v C. D.. Navyše z výpisov ústrednej evidencie
priestupkov MVSR je vidieť, že polícia často riešila A. na adrese C. XX - teda na adrese, kde sestra J.
vlastní dom a žalobkyňa sa tam často zdržiava. Nájom v mestskom nájomnom byte navyše nemá dosah
na poskytovanú zdravotnú starostlivosť žalobkyni.

8. Nakoľko sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom na predbežnom prejednaní sporu, žalobkyňa dňa
14.10.2024 predložila súdu na preukázanie svojich tvrdení žiadosť o prenechanie mestského bytu pre
A. B. zo dňa 05.02.2024, o ktorej bolo rozhodnuté dňa 12.02.2024 a opakovanú žiadosť o predĺženie
nájomnej zmluvy zo dňa 01.03.2024, doručenú žalovanému dňa 04.03.2024, na ktorú doposiaľ
nedostala odpoveď. To, že žalovaný takúto žiadosť nepredložil na rozhodnutie príslušným orgánom
mesta, ju podľa nej nemôže znevýhodňovať.
9. Žalovaný k predloženým dokumentom uviedol, že tieto mu boli doručené až po tom, čo nájomná
zmluva zanikla. Žalobkyňa sa teda domáhala toho, aby došlo k predĺženiu nájomnej zmluvy, ktorá
už v tom čase neexistovala, pričom predĺženie neexistujúcej zmluvy nie je možné. V čase doručenia
týchto žiadostí už žalobkyňa užívala predmetný byt bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Jediným legálne
správnym postupom v danom prípade by mohlo byť podanie novej žiadosti o pridelenie nájomného
bytu, o ktorej musia príslušné orgány mesta rozhodnúť v zmysle príslušných právnych predpisov. Takúto
žiadosť žalobkyňa nepodala. Na pridelenie nájomného bytu existuje v meste poradovník a na pridelenie
konkrétneho bytu nie je právny nárok. Ani predložené listiny nepreukazujú oprávnenosť uplatneného
nároku žalobkyne.
10. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavila žalobkyňa zo zdravotných
dôvodov preukázaných potvrdením od lekára a žalovaný, ktorého neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
jeho právnych zástupca z pracovných dôvodov. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie pojednávania
ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v
neprítomnosti žalobkyne a žalovaného.
11. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní súdu zotrvala na podanej
žalobe v celom rozsahu s poukazom na písomné odôvodnenie žaloby a súdu predložené písomné
vyjadrenia. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na nedôvodnosti žaloby
poukazujúc na všetky svoje písomné vyjadrenia. Ohľadne predmetného bytu dal do pozornosti, že dňa
07.02.2024 prijalo mestského zastupiteľstvo uznesenie, ktorým bol byt pridelený novému nájomcovi,
avšak z dôvodu jeho stáleho užívania žalobkyňou, aj keď bezdôvodného, nie je možné uzavrieť novú
nájomnú zmluvu. Na jednej strane vedomý si sociálnej situácie žalobkyne, avšak na druhej strane
vzhľadom na jej postoj v konaní, kedy bola podaniami upozorňovaná na bezdôvodnosť žaloby, aj pri
predbežnom prejednaní bola na túto možnosť upozornená a stále trvala na podanej žalobe, uplatnil si
v prípade úspechu voči nej nárok na náhradu trov konania.
12. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, všetkými písomnými vyjadreniami strán uskutočnenými
v priebehu sporu, ako aj obsahom predložených listinných dôkazov, nakoľko vykonanie žiadneho z nich
nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil nasledovný
skutkový stav:
13. Medzi stranami sporu bola dňa 31.10.2019 uzatvorená Zmluva o nájme bytu
č. XXX/
XXXX, ktorou medzi nimi vznikol nájomný vzťah od 01.11.2019 na dobu určitú do 31.10.2020, t. j. na
dobu jedného roka, a ktorý bol na základe splnenia zmluvných podmienok predlžovaný vždy na dobu
jedného roka, a to až do 31.10.2023, kedy skončil uplynutím doby, bez predĺženia nájomnej zmluvy.
Žalobkyňa sa preto z dôvodu nepredĺženia nájomnej zmluvy domáha žalobou, aby súd rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť prejavu vôle spočívajúceho v nahradení vyhlásenia vôle žalovaného uzatvoriť
s ňou nájomnú zmluvu v znení uvedenom v navrhovanom petite na dobu určitú, a to na desať rokov.
14. Z predloženej Zmluvy o nájme bytu č. XXX/XXXX zo dňa 31.10.2019 vyplýva, že medzi žalobkyňou
ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom bola uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej
bol odplatný prenájom garsónky - bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí obytného domu súpisné
číslo XXX, H. C. D. F. G. C. E. XX za ročné nájomné vo výške 303,48 eur, splatné v splátkach po 25,29
eur mesačne, vždy najneskôr do 25. dňa daného mesiaca na účet prenajímateľa. Zo zmluvy vyplýva, že
Mestské zastupiteľstvo v C. D. dňa 31.10.2019 rozhodlo o pridelení uvedeného bytu do nájmu žalobkyne
Uznesením č. XXX/XXXX. V zmysle Článku III. nájomnej zmluvy (Doba nájmu) nájomný vzťah vznikol
dňom 01.11.2019 a bol uzatvorený na dobu určitú do 31.10.2020, t. j. na dobu jedného roka. V posledný
deň doby nájmu mal nájomca právo (nie nárok) na predĺženie tejto doby nájmu o ďalší rok za predpokladu
splnenia všetkých „Podmienok pre pridelenie mestského nájomného bytu“ vyplývajúcich z Uznesenia
MsZ v C. D. č. XX/XXXX zo dňa 02.06.2010 a č. XXX/XXXX zo dňa 04.07.2017 a za predpokladu,

že počas celej doby doterajšieho nájmu nájomca a ostatní užívatelia tohto bytu dodržiavali podmienky
tohto nájmu a povinnosti nájomcu vyplývajúce z tejto zmluvy alebo zo zákona. Nájomný vzťah strán bol
v zmysle uvedeného každoročne obnovovaný, a to až do októbra 2022, kedy bola uzavretá nájomná
zmluva na dobu jedného roka, do októbra 2023. V Článku V. bod 3 zmluvy sa nájomca zaviazal, že pri
výkone svojich práv bude dbať, aby v dome bolo vytvorené prostredie, zaisťujúce ostatným užívateľom
bytov v dome nerušený výkon ich práv.
15. Žiadosťou o ponechanie mestského bytu pre A. B., ktorá je ťažko postihnutá zo dňa 05.02.2024,
doručenou žalovanému dňa 05.02.2024 (čl. 228 spisu)
a Žiadosťou o predĺženie
nájomnej zmluvy sociálneho bytu zo dňa 01.03.2024, doručenou žalovanému dňa 04.03.2024 (čl. 229
rub a čl. 230 spisu) žiadala žalobkyňa o predĺženie nájomnej zmluvy na byt č. X, nachádzajúci sa v
bytovom dome súp. E. XXX, F. G. C. E. XX H. C. D. z dôvodu jej zdravotného stavu, keďže je osobou
ZŤP s mierou funkčnej poruchy 70 %, invalidnou dôchodkyňou so závažnými zdravotnými problémami.
K žiadosti o ponechanie mestského bytu pre A. B., ktorá je ťažko postihnutá zo dňa 05.02.2024, ktorou
konkrétne žalobkyňa žiadala späťvzatie výpovede z nájmu mestského nájomného bytu, jej žalovaný
odpovedal listom zo dňa 12.02.2024, v ktorom uviedol, že vzhľadom na prebiehajúce konanie vedené
na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 23C/3/2023 o určenie neplatnosti výpovede, nebude na danú
žiadosť odpovedať.
16. Výzvou na vysťahovanie zo dňa 11.03.2024 žalovaný vyzval žalovanú na vypratanie predmetného
bytu v lehote do 30.04.2024 s upozornením, že ak tak neurobí, bude nútený pristúpiť k uplatneniu práv
vlastníka prostredníctvom súdu, podaním žaloby na vypratanie nehnuteľnosti a následnou exekúciou.
Vo výzve zároveň uviedol, že na základe opakovaných sťažností ostatných nájomcov v bytovom dome
nedošlo z jeho strany k opakovanému uzavretiu nájomnej zmluvy.
17. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny I., odbor sociálnych vecí a rodiny číslo: I./
XXXX/XXXXX-X zo dňa 21.06.2019 bol žalobkyni poskytnutý s účinnosťou od 01.06.2019 peňažný
príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím mesačne vo výške 369,36
eur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že je osobou ZŤP s mierou funkčnej poruchy 70 %. Dňa
22.07.2019 vydal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v I. pod č. XXXXXX žalobkyni preukaz ZŤP osoby
so sprievodcom.
18. Z lekárskych nálezov a správ predložených žalobkyňou vyplýva, že táto trpí reumatologickou
artritídou 4. stupňa a psychickými poruchami. Navštevuje reumatologickú ambulanciu, psychiatrickú
ambulanciu, pneumologickú ambulanciu a neurologickú ambulanciu. Bola liečená aj v Národnom ústave
reumatologických chorôb v L..
19. Zo žalovaným predložených sťažností, petícií za vysťahovanie neprispôsobivej rodiny B., správ
a výpisov z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za obdobie od roku
2016 do 18.01.2023 vyplýva, že obyvatelia bytového domu sa v súvislosti so správaním žalobkyne a jej
blízkych osôb dostávali často do konfliktov so žalobkyňou (a jej rodinou), ktoré boli vybavované nielen
ukladaním pokút žalobkyni a jej blízkym osobám, ale aj podávaním trestných oznámení. Uznesením
č. XXX/XXXX zo dňa 05.11.2021 Mestské zastupiteľstvo v C. D. prerokovalo a vzalo na vedomie žiadosť
občanov bytového domu C. E. XX H. C. D. a odporúčalo vypovedanie nájomných zmlúv nájomcov - K. B.
v zastúpení opatrovníčky K. B. (byt č. X) a A. B. (byt č. X) v bytovom dome ulica C. XX. Ďalším uznesením
č. X/XXXX zo dňa 31.10.2022 Mestské zastupiteľstvo v C. D. opätovne prerokovalo a vzalo na vedomie
žiadosť občanov z bytového domu C. E. XX H. C. D. o ukončenie nájomnej zmluvy a vysťahovanie rodiny
K. a A. B. z bytového domu na ulici C. E. XX a odporúčalo nepredĺženie nájomných zmlúv nájomcom
K. B. v zastúpení opatrovníčky K. B. (byt č. X) a A. B. (byt č. X) v bytovom dome ulica C. XX.
20. Medzi stranami tak, ako to vyplýva aj z vyššie uvedených skutočností a listinných dôkazov nebolo
sporné uzatvorenie nájomnej zmluvy dňa 31.10.2019, jej predlžovanie vždy na obdobie jedného roka,
do 31.10.2023, kedy bola ukončená, resp. zanikla uplynutím doby nájmu, na ktorú bola uzatvorená.
Vzhľadom k uvedenému nebolo sporné ani to, že žalobkyňa predmetný byt užíva bez právneho titulu.
Je preto možné uzavrieť, že skutkový stav medzi stranami sporný nebol, sporné bolo jeho právne
posúdenie, a teda to, či žalobkyňa má nárok na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy spôsobom, ktorým
by súd uložil žalovanému povinnosť prejavu vôle spočívajúceho v nahradení vyhlásenia vôle žalovaného
uzatvoriť s ňou nájomnú zmluvu v znení uvedenom v navrhovanom petite na dobu určitú, a to na desať

rokov. Súd už v rámci predbežného právneho posúdenia, ktoré prezentoval aj stranám sporu, mal za
to, že žaloba je nedôvodná, podaná predčasne, nakoľko po ukončení zmluvy o nájme bytu č. XXX/
XXXX nemal preukázané, že by žalobkyňa podala žalovanému žiadosť o pridelenie nájomného bytu
v zmysle VZN žalovaného č. X/XXXX, ktorá by bola prerokovaná a schválená mestským zastupiteľstvom
žalovaného.
21. Podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o splnení povinnosti.
22. Podľa § 229 Civilného sporového poriadku právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle
nahradzujú tento prejav.
23. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občianskeho zákonníka“) neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 369/1990 Z. z.“) obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej
republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za
podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.
Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby
jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na
základe medzinárodnej zmluvy.
25. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 369/1990 Z. z. obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z
poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. Volebné pravidlá upravuje osobitný predpis.
Funkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného
zastupiteľstva na štyri roky.
26. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Z. z. obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných
otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom
obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a
kontrolovať hospodárenie s ním.
27. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 369/1990 Z. z. mestské zastupiteľstvo je orgánom samosprávy mesta.
Na jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o obecnom zastupiteľstve.
28. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 138/1991 Z. z.“) orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce v prospech
rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia.
29. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 138/1991 Z. z. orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce
zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä
a) udržiavať a užívať majetok,
b) chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím,
c) používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv
alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi.
30. Podľa § 9 ods. 2 písm. e) zákona č. 138/1991 Z. z. obecné zastupiteľstvo schvaľuje nakladanie s
majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia.
31. Podľa § 1 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 443/2010 Z. z.“) tento zákon upravuje
a) rozsah, podmienky a spôsob poskytovania finančných prostriedkov formou dotácií na rozvoj bývania
(ďalej len "dotácia"),
b) vymedzenie sociálneho bývania

32. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 443/2010 Z. z. doba nájmu dohodnutá v nájomnej zmluve
môže byť najviac tri roky okrem prípadov ak nájomcom alebo osobou žijúcou v nájomnom byte spolu s
nájomcom je osoba so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 2, ktorému sa prenajíma nájomný
byt spĺňajúci podmienky ustanovené osobitným predpisom; pričom doba nájmu v tomto prípade môže
byť najviac desať rokov.
33. Podľa § 1 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta C. D. číslo X/XXXX zo dňa 14.08.2014 (ďalej
len „VZN“) účelom tohto nariadenia je určenie podmienok prideľovania nájomných bytov vo vlastníctve
mesta C. D. postavených s podporou štátu po 1. februári 2001 (ďalej len „nájomný byt“).
34. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) VZN pre nájom bytov uvedených v §1 tohto nariadenia sa okrem podmienok
určených v osobitných zákonoch určujú tieto podmienky: v prípade bytov bežného štandardu zmluva
o nájme bytu s nájomcom sa uzatvorí na dobu troch rokov s výnimkou, ak nájomcom je občan so
zdravotným postihnutím v zmysle osobitného zákona, u ktorého doba nájmu je desať rokov.
35. Podľa § 4 ods. 1 VZN žiadosť o pridelenie nájomného bytu musí mať písomnú formu, musí byť
odôvodnená a vlastnoručne žiadateľom podpísaná.
36. Podľa § 5 ods. 3 VZN o výbere nájomcu bytu rozhoduje vždy mestské zastupiteľstvo uznesením.
Na pridelenie bytu do nájmu nie je právny nárok.
37. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a citovaným zákonným ustanoveniam mal súd za
to, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodná, resp. podaná predčasne. Podľa názoru súdu
žaloba o nahradenie prejavu vôle nepochybne patrí medzi žaloby na plnenie v zmysle § 137 písm.
a) Civilného sporového poriadku a v prípade jej podania je potrebné skúmať dôvodnosť žalobcom
uplatňovaného práva na plnenie spočívajúceho v nahradení prejavu vôle. Žaloba o nahradenie prejavu
vôle je však špecifickým druhom žaloby, ktorej nahradenia je možné sa domáhať v prípade, ak to zákon
umožňuje alebo toto právo vyplýva z osobitného záväzkového dojednania. V tomto konkrétnom prípade
sa súd musel zaoberať otázkou, či je oprávnený nahradiť prejav vôle žalovaného tak, ako to požaduje
žalobkyňa, pričom dospel k záveru, že nie je oprávnený nahradiť prejav vôle žalovaného bez toho, aby
s takýmto úkonom vyslovilo súhlas mestské zastupiteľstvo žalovaného.
38. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného spočívajúceho v
nahradení vyhlásenia vôle uzatvoriť s ňou nájomnú zmluvu v znení uvedenom v navrhovanom petite na
dobu určitú, a to na desať rokov. Predmetom nájomnej zmluvy ako aj podanej žaloby bol tzv. nájomný
byt, t. j. byt vo vlastníctve žalovaného postavený s podporou štátu po 01.02.2001, na ktorý sa okrem
iného vzťahuje aj zákon č. 443/2010 Z. z. Pôvodná nájomná zmluva bola medzi stranami uzatvorená
dňa 31.10.2019, so vznikom nájomného vzťahu dňa 01.11.2019 na dobu 1 roka, ktorá bola v súlade
s Článkom III bod 2 zmluvy predlžovaná vždy o ďalší rok až do 31.10.2023, kedy nájomný vzťah
medzi stranami zanikol uplynutím doby nájmu (resp. jej nepredlžením). Uvedené nebolo medzi stranami
sporné, nakoľko aj žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní súdu uviedla,
že platnosť nájomnej zmluvy skončila v októbri 2023.
39. Žalobkyňa sa však žalobným petitom, ktorým je súd viazaný, domáha nahradenia prejavu vôle
uzatvoriť (nie predĺžiť) nájomnú zmluvu na dobu určitú, a to desať rokov. Už z uvedeného vyplýva, že
žalobkyňa (vedomá si ukončenia platnosti pôvodnej nájomnej zmluvy) sa domáha nahradenia prejavu
vôle uzavrieť novú zmluvu, t. j. zmluvu s inými podmienkami ako bola dojednaná pôvodná nájomná
zmluva.
40. Z VZN žalovaného vyplýva, že žiadosť o pridelenie nájomného bytu musí mať písomnú formu, musí
byť odôvodnená a vlastnoručne žiadateľom podpísaná a musia byť k nej doložené tam uvedené prílohy.
Po predložení žiadosti o výbere nájomcu bytu rozhoduje vždy mestské zastupiteľstvo uznesením. Na
pridelenie bytu do nájmu nie je právny nárok. V súlade so znením VZN ako aj v súlade s vyššie citovanou
právnou úpravou týkajúcou sa kompetencií orgánov na úseku samosprávy miest a obcí sa súd zaoberal
tým, či k uzavretiu novej nájomnej zmluvy tak, ako to požaduje v žalobnom petite žalobkyňa, je alebo nie
je potrebný súhlas mestského zastupiteľstva a či by bol právny úkon v prípade absencie obligatórneho
súhlasu zastupiteľstva absolútne neplatný (§39 Občianskeho zákonníka).

41. Z konania žalobkyne, ktorá na preukázanie svojich stvrdení o dôvodnosti podanej žaloby predložila
súdu žiadosť o ponechanie mestského bytu pre A. B., ktorá je ťažko postihnutá zo dňa 05.02.2024,
doručenú žalovanému dňa 05.02.2024 (čl. 228 spisu)
a žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy
sociálneho bytu zo dňa 01.03.2024, doručenú žalovanému dňa 04.03.2024 (čl. 229 rub a 230 spisu),
ktorými žiadala o predĺženie nájomnej zmluvy na byt č. X, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. E. XXX,
F. G. C. E. XX H. C. D. z dôvodu jej zdravotného stavu, keďže je osobou ZŤP s mierou funkčnej poruchy
70 %, invalidnou dôchodkyňou so závažnými zdravotnými problémami, vyplýva, čo napokon ani medzi
stranami taktiež nebolo sporné, že žalobkyňa novú žiadosť o pridelenie nájomného bytu nepodala.
42. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že ak by sa na uzavretie novej nájomnej zmluvy vyžadoval
predchádzajúci súhlas mestského zastupiteľstva (§ 5 ods. 3 VZN a Článok I. bod 3. nájomnej zmluvy)
a tento by nebol daný, čo taktiež nebolo sporné, nebolo by možné, aby súd tento nedostatok konvalidoval
svojim rozhodnutím. Inak povedané, súd nemôže svojim rozhodnutím nahrádzať súhlas mestského
zastupiteľstva s právnym úkonom, nakoľko by tým došlo k obchádzaniu zákonov upravujúcich
kompetencie orgánov samosprávy. Súd by mohol nahradiť prejav vôle len vtedy, ak by takýto súhlas
mestského zastupiteľstva bol, avšak k uzavretiu zmluvy by nedošlo z iného dôvodu (napr. že si to
mesto rozmyslelo, príp. že zmluvu nechcel podpísať primátor a pod.). Nemožno však neexistenciu
akéhokoľvek rozhodnutia mestského zastupiteľstva nahrádzať rozhodnutím súdu, a takto obchádzať
zákony upravujúce kompetencie orgánov samosprávy. V tomto smere je nepochybné, že žalobkyňa ani
len nepodala novú žiadosť o pridelenie nájomného bytu, a teda nová žiadosť nemohla byť ani schválená
mestským zastupiteľstvom. T. j. podpisu samotnej zmluvy o nájme bytu žalovaným ako prenajímateľom
musel okrem podania žiadosti predchádzať samotný schvaľovací proces, k čomu však v danom prípade
nedošlo.
43. Zákon o obecnom zriadení (vzťahujúci sa aj na mestá) definuje obec ako samostatný územný
samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, ktorá je právnickou osobou, a ktorá za podmienok
ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Obecné
zastupiteľstvo a rovnako aj mestské zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov
zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce, ktoré podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Z.
z. rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a
nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce
sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. Podľa zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí
v znení neskorších predpisov orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce v
prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia. Podľa § 9 ods. 2 písm. e)
tohto zákona obecné zastupiteľstvo schvaľuje nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú
v zásadách hospodárenia.
44. Z uvedeného vyplýva, že mestské zastupiteľstvo vytvára samotnú vôľu mesta, ktorá je potom
manifestovaná navonok konaním jeho primátora. Starosta/primátor teda nevytvára vôľu obce/mesta,
len ju prejavuje navonok ako štatutárny orgán obce/mesta. Preto sa najprv musí samotná vôľa
uzavrieť právny úkon s treťou osobou vytvoriť (proces schválenia právneho úkonu orgánom obce/
mesta - v danom prípade mestským zastupiteľstvom) a až následne sa takto prijatá vôľa obce/mesta
môže prejaviť navonok (podpísaním samotnej nájomnej zmluvy). Z uvedeného dôvodu možno žalobu
žalobkyne o nahradenie prejavu vôle považovať za predčasne podanú, nakoľko tu absentuje súhlas
mestského zastupiteľstva na uzavretie takejto zmluvy, pričom súd takýto súhlas nemôže nahrádzať
svojim rozhodnutím. Ak mestské zastupiteľstvo takýto úkon na svojom zasadnutí schváli, a následne
napriek tomu nedôjde k uzavretiu samotnej nájomnej zmluvy, bude sa môcť žalobkyňa obrátiť na súd
so žalobou o nahradenie prejavu vôle.
45. Na podporu svojej argumentácie súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. III. ÚS 389/2008, z ktorého cituje: „..., že majetok obce ako majetok verejnoprávnej korporácie slúžiaci
predovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v
prospech jednotlivých subjektov práva majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z
hľadiska právneho režimu nakladania s ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva.
Potreba odlišného právneho režimu je daná snahou usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh
verejnoprávnej povahy, chrániť majetok obce pred jeho zneužitím a pred nehospodárnym nakladaním a
zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie zhodnocovanie a zveľaďovanie, a tým v čo najväčšej možnej miere

zabrániť situácii charakterizovanej neschopnosťou obce plniť svoje verejnoprávne funkcie riadne a včas
v dôsledku nedostatočnej majetkovej základne.
Vychádzajúc z uvedených záverov ústavný súd vyvodzuje, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) a c)
zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov je
potrebné vykladať zužujúco, čo sa týka oprávnenia starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach
hnuteľného majetku obce alebo jej majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené
zákonom alebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva. V tomto
kontexte je zároveň potrebné pristúpiť k extenzívnemu výkladu ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona
Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktoré
priznáva obecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce.
Extenzívny výklad spočíva v tom, že skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s
majetkom obce obecným zastupiteľstvom neodníma tomuto orgánu obecnej samosprávy právo záväzne
sa vyjadrovať k najdôležitejším úkonom týkajúcim sa majetku obce.“
46. Súd má za to, že opačný prístup k výkladu týchto zákonných ustanovení narúša koncepciu
zákonodarcu zameranú na ochranu majetkovej základne obce (ďalej obec aj ako mesto) slúžiacej
prioritne na plnenie verejných úloh obce a zároveň nerešpektuje požiadavku ústavnej konformity
výkladu zákona (čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 65 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). U obce (mesta)
ako právnickej osoby je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto
úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry
obce o tom, či, respektíve aký právny úkon obec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto
vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Funkcia
štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce/primátor mesta, znamená
výhradné oprávnenie konať menom obce navonok, t. j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám.
Táto funkcia však sama o sebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom
prejavovaná navonok v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského
oprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí
(prejaví), je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo/mestské
zastupiteľstvo. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. schváleniu obecným
zastupiteľstvom podlieha vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote. Rozhodnutie
obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa
individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší ale je prejavom vôle obce. Tento prejav
sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy ak spĺňa
formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občianskom súdnom konaní ako sporná
otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je
niektorý
z majetkovoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného
zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia
spôsobom stanoveným v zákone) ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav
vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone.
Táto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo
nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu
schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu
alebo zánik právneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a
ktoré by urobil len starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by
nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu
vôle obce majetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného
zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi
nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky.
47. Ústavný súd poukázal na skutočnosť, že hospodárenie s majetkom obce/mesta a s jej
finančnými prostriedkami je originálnou kompetenciou obce ako verejnoprávnej korporácie združujúcej
predovšetkým jej obyvateľov. Vyplýva to jednak z ústavy (čl. 65 ods. 1), ale aj zo zákona o obecnom
zriadení [§ 4 ods. 1 a § 4 ods. 3 písm. a)]. Pri nakladaní so svojím majetkom má obec po formálnej
stránke postavenie subjektu súkromného práva, avšak zákon určuje niektoré obmedzenia obce pri
nakladaní s majetkom, ktoré nie sú typické pre majetkové hospodárenie iných súkromnoprávnych
subjektov. Už len samotná existencia zákona o majetku obcí dokazuje, že zákonodarca zamýšľal
regulovať hospodárenie, a teda aj nakladanie s majetkom obce spôsobom odlišným v porovnaní
s inými subjektmi súkromného práva. Zákony normujúce nakladanie s majetkom obce majú zjavne

charakter zákazov a obmedzení obce v jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom.
Aj už citované ustanovenia zákona o obecnom zriadení i zákona o majetku obcí vyjadrujú takúto
podstatu. Z toho ústavný súd vyvodil, že majetok obce ako majetok verejnoprávnej korporácie slúžiaci
predovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v
prospech jednotlivých subjektov práva majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z
hľadiska právneho režimu nakladania s ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva.
Potreba odlišného právneho režimu je daná snahou usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh
verejnoprávnej povahy, chrániť majetok obce pred jeho zneužitím a pred nehospodárnym nakladaním, a
zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie zhodnocovanie a zveľaďovanie, a tým v čo najväčšej možnej miere
zabrániť situácii charakterizovanej neschopnosťou obce plniť svoje verejnoprávne funkcie riadne a včas
v dôsledku nedostatočnej majetkovej základne. Vychádzajúc z uvedených záverov ústavný súd vyvodil,
že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) a c) zákona o majetku obcí (teraz písm. d) a e)) treba vykladať
zužujúco, pokiaľ ide o oprávnenie starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného
majetku obce alebo jej majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom
alebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je
zároveň potrebné pristúpiť k extenzívnemu výkladu ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom
zriadení, ktoré priznáva obecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa
majetku obce. Majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre
obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto
rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec. Obdobne
viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Odo/21/2002, rozsudok
Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/170/2013 zo dňa 23.09.2015.
48. Zhrnúc uvedené je možné uzavrieť, že primátor mesta podľa platného právneho stavu nemôže
vytvárať vôľu mesta sám, ale môže ju len navonok oznamovať a prejavovať. Obce/mestá sú totiž
verejnoprávnymi korporáciami a pokiaľ konajú vo veciach práva súkromného, nemožno tvorbu a prejavy
ich vôle mechanicky posudzovať rovnako, ako by išlo napríklad o obchodné spoločnosti; ide totiž
o samosprávny subjekt sui generis, ktorý pre platnosť s nakladaním majetku potrebuje schválenie
príslušným orgánom obce/mesta (obecným zastupiteľstvom, mestským zastupiteľstvom). Schválenie
právneho úkonu zo strany príslušného orgánu obce/mesta predstavuje podmienku platnosti právneho
úkonu obce/mesta. Bez predchádzajúceho rozhodnutia obecného (mestského) zastupiteľstva by sa
uskutočnenie majetkovoprávneho úkonu malo považovať zásadne za také, ktoré odporuje zákonu, a
preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.
49. V tomto konkrétnom prípade, ako už súd vyššie uviedol, nájomná zmluva medzi stranami bola
ukončená uplynutím doby nájmu dňa 31.10.2023. Žalobkyňa, ak chcela, aby s ňou bola uzatvorená
nová nájomná zmluva (viď žalobný petit) mala podať novú žiadosť o pridelenie nájomného bytu
podľa VZN, o ktorej prislúchalo podľa VZN (§ 5 ods. 3), zákona o obecnom zriadení ako aj zákona
o majetku obcí rozhodnúť uznesením mestskému zastupiteľstvu, t. j. jedine mestské zastupiteľstvo ako
orgán samosprávy mesta mohlo dať súhlas potrebný na prenájom nehnuteľného majetku mesta, čo
by predstavovalo podmienku platnosti právneho úkonu mesta. Až v prípade, ak by primátor mesta
nepodpísal nájomnú zmluvu schválenú mestským zastupiteľstvom, mohol by súd svojím rozhodnutím
nahradiť jeho vyhlásenie vôle. Z vykonaného dokazovania však bolo nesporné, že žiadny súhlas
mestského zastupiteľstva daný nebol. Vzhľadom k tomu mal súd za to (ako argumentoval aj vyššie),
že k uzavretiu nájomnej zmluvy na nájomný byt mal predchádzať súhlas mestského zastupiteľstva s
týmto právnym úkonom, pri absencii ktorého je takýto právny úkon neplatný pre rozpor so zákonom (§
39 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o samotnú navrhovanú nájomnú zmluvu, ak by súd žalobnému
návrhu vyhovel, došlo by tak k obchádzaniu kompetencií mestského zastupiteľstva, nakoľko by tým
nahradil vôľu žalovaného bez toho, aby táto bola mestským zastupiteľstvom vôbec vytvorená. Vzhľadom
na všetky vyššie uvedené argumenty, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
50. K tvrdeniu žalobkyne ohľadne uzavretia nájomnej zmluvy na dobu desať rokov argumentujúc tým,
že je osobou ZŤP s mierou funkčnej poruchy 70 %, súd uvádza a zároveň sa stotožňuje s vyjadrením
žalovaného, že v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 443/2010 Z. z. doba nájmu môže byť najviac 10 rokov
pri osobách so zdravotným postihnutím uvedeným
v prílohe č. 2 tohto zákona. Toto
ustanovenie je fakultatívnym ustanovením a dáva prenajímateľovi možnosť uzavretia nájomnej zmluvy
na dobu 10 rokov s osobami, ktoré trpia niektorým zo zdravotných postihnutí uvedených v prílohe č. 2
tohto zákona. Žalobkyňa trpí reumatoidnou artritídou 4. stupňa, ktorá choroba/zdravotné postihnutie nie

je uvedené v tejto prílohe. Je preto možné uzavrieť, že žalobkyňa nepreukázala, že by trpela niektorým
z tam uvedených zdravotných postihnutí, čo okrem už uvedených dôvodov vylučuje uzatvorenie novej
nájomnej zmluvy so žalovaným na dobu až desať rokov.
51. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila a preukázala, že doručila žalovanému žiadosť o ponechanie mestského
bytu zo dňa 05.02.2024 a žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy sociálneho bytu zo dňa 01.03.2024,
ktorými žiadala predĺženie nájomnej zmluvy na predmetný byt z dôvodu jej zdravotného stavu, keďže
je osobou ZŤP s mierou funkčnej poruchy 70 %, invalidnou dôchodkyňou so závažnými zdravotnými
problémami; súd k tomu uvádza, že sama žalobkyňa v podaní zo dňa 14.10.2024 uviedla, že o žiadosti zo
dňa 05.02.2024 bolo rozhodnuté dňa 12.02.2024 a na žiadosť zo dňa 01.03.2024 (doručenú žalovanému
04.03.2024) nedostala odpoveď. Trvala na tom, že to, že ju žalovaný nepredložil na rozhodnutie
príslušným orgánom, ju nemôže znevýhodňovať. K poslednej žiadosti súd uvádza, že táto bola dourčená
žalovanému po uplynutí doby nájmu, teda po tom, čo nájomná zmluva zanikla, pričom nevidí dôvod, aby
sa orgány žalovaného vyjadrovali k predĺženiu nájomnej zmluvy, ktorá v tom čase už neexistovala, keď
ich vyjadrenie by žiadnym spôsobom neovplyvnilo postavenie žalobkyne, ktorá doposiaľ užíva nájomný
byt bez akéhokoľvek právneho titulu.
52. K zániku nájomnej zmluvy, jej neuzatvoreniu so žalobkyňou a „neprihliadnutiu“ na jej zdravotný
stav ako osoby ZŤP s mierou funkčnej poruchy 70%, súd poukazuje aj na jej správanie v kontexte
so správaním jej blízkych osôb, ktoré jasne a nespochybniteľne vyplýva zo žalovaným predložených
listinných dôkazov - sťažností, petícií za vysťahovanie neprispôsobivej rodiny B., správ a výpisov
z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za obdobie od roku 2016
do 18.01.2023, ktoré vyústili do prijatia uznesení č. XXX/XXXX zo dňa 05.11.2021 a č. X/XXXX zo dňa
31.10.2022, ktorými Mestské zastupiteľstvo v C. D. prerokovalo a vzalo na vedomie žiadosť občanov
bytového domu C. E. XX H. C. D. a odporúčalo vypovedanie nájomných zmlúv, resp. nepredĺženie
nájomných zmlúv nájomcom K. B. v zastúpení opatrovníčky K. B. (byt č. X) a A. B. (byt č. X) v bytovom
dome ulica C. XX. Už týmito prijatými uzneseniami dalo mestské zastupiteľstvo ako orgán samosprávy
mesta svoje nesúhlasne stanovisko na prenájom nehnuteľného majetku mesta žalobkyni, pričom jedine
jeho rozhodnutie predstavuje podmienku platnosti právneho úkonu mesta. Nad rámec už uvedeného
je možné konštatovať, že žalobkyňa sama svojim nevhodným správaním (spolu so svojimi blízkymi
osobami) zapríčinila situáciu, v ktorej sa teraz nachádza. Poskytnutím nájomného bytu žalobkyni
jej navyše žalovaný nijakým spôsobom nezabezpečí ňou požadovaný kľud ani pravidelnú zdravotnú
starostlivosť.
53. Súd nespochybňuje zdravotný stav žalobkyne, ani jej sociálnu situáciu, v ktorej sa ocitla, avšak
nemôže nahrádzať svojim rozhodnutím prejav vôle orgánu samosprávy, keď tento má zo zákona
sám oprávnenie (kompetencie) rozhodovať o nakladaní so svojim majetkom, ktorým nepochybne je aj
predmetný nájomný byt.
54. Vo vzťahu k trovám konania súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní súdu, ktorý si
v prípade úspechu uplatnil nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni tvrdiac, že síce si je vedomý
jej sociálnej situácie, avšak na druhej strane vzhľadom na jej postoj v konaní, kedy bola podaniami
upozorňovaná na bezdôvodnosť žaloby, aj pri predbežnom prejednaní bola na túto možnosť upozornená
a stále trvala na podanej žalobe, trvá na priznaní mu plnej náhrady trov konania voči žalobkyni.
55. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
56. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.
57. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti, teda petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa
vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech v konaní iba vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia
zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana sporu, ktorá mala
plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti druhej strane sporu,
ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana sporu nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech, t.
j. každá strana je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Súd však napriek uvedenému môže zvážiť, či tu
neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie náhrady
účelne vynaložených nákladov. Súdu priamo zo zákona vyplýva povinnosť pri rozhodovaní o náhrade

trov konania skúmať i (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 Civilného
sporového poriadku. V žiadnej právnej veci sa strana sporu nemôže spoliehať na to, že zmierňujúce
ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku sa jej nedotkne.
58. Aplikácia ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku prichádza do úvahy
v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje
k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo
sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite
odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán
sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým,
osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré
viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Súd
prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti
a dôkazy uplatniť. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je
výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade
trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a
dôvody hodné osobitného zreteľa.
59. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže
uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými
ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch
účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru
o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve
s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (viď uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 8. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14).
60. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od
žalovaného, ktorý má nárok na náhradu trov konania, spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v
súvislosti s predmetným konaním hradil sám. Aj tu treba prihliadať na všetky okolnosti významné pre
posúdenie náhrady trov konania z hľadiska ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku.
61. Na základe uvedeného a zisteného skutkového stavu súd prihliadol na zdravotný stav žalobkyne, jej
sociálnu situáciu, keď z ňou predložených dôkazov mal preukázané, že je pacientkou s reumatoidnou
artritídou 4. stupňa, lieči sa vo viacerých zdravotníckych ambulanciách, taktiež je osobou ZŤP s mierou
funkčnej poruchy 70 %, ktorej bol rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny I., odbor sociálnych
vecí a rodiny pod číslom: I./XXXX/XXXXX-X priznaný peňažný príspevok na opatrovanie vo výške
369,36 eur mesačne. Žalobkyňa je invalidnou dôchodkyňou, nezamestnaná, jej jediným zdrojom príjmu
je invalidný dôchodok vo výške 258,80 eur mesačne. Žiadne iný príjem nemá, nevlastní ani nehnuteľný,
či hnuteľný majetok väčšej hodnoty a nemá ani účty v banke. Jej mesačné výdavky predstavujú okrem
splátky nájomného aj výdavky na inkaso vo výške 80,- eur a lieky vo výške od 80,- eur až 90,eur mesačne (viď čl. 16- 26 spisu). Navyše jej uznesením tohto súdu č. k. 25C/14/2024-45 zo dňa
23.04.2024, právoplatným dňa 14.05.2024 bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
62. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti, uvedené teoretické východiská a konštantnú judikatúru má súd
za to, že je opodstatnené a aj spravodlivé žalovanému – mestu ako úspešnej strane v merite veci
žiadnu náhradu trov konania nepriznať, berúc taktiež v úvahu i to, že nepriznanie náhrady trov konania
výraznejším spôsobom neovplyvní jeho majetkovú situáciu a nebude mať na jeho pomery, ako orgánu
samosprávy zásadný dopad. Vzhľadom k uvedenému o trovách konania súd rozhodol podľa§ 257
Civilného sporového poriadku a žalovanému voči žalobkyni nepriznal náhradu trov konania z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.

Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.