{"guid": "212c7d6f-0ce0-4351-9583-8b3c08714993:92f1a892-c574-4a4d-b904-0eea382d1fcf", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8724201205.7", "spisova_znacka": "25C/14/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 25C/14/2024 z 22. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Poprad z 22. januára 2025, sp. zn. 25C/14/2024, ECLI:SK:OSPP:2025:8724201205.7", "identifikacne_cislo": "8724201205", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "JUDr. Lucia Baštová", "sudca_id": 2203, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-bastova-2203", "datum_vydania": "2025-01-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "25Co/18/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "2e8690aa-8287-4ad3-b436-e02e7b3ca7cb:8529e76e-6a35-482a-8568-23a42c4cacae", "datum": "2026-02-12", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/443/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 443/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/443/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/443-2010/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137a", "nazov": "§ 137a CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-229", "nazov": "§ 229 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-229", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-229"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 zákona č. 138/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/138-1991/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/443/#paragraf-12.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 443/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/443/#paragraf-12.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/443-2010/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/443#paragraf-1", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-229", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-1", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-11", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-24", "/SK/ZZ/1991/138#paragraf-7", "/SK/ZZ/2010/443#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/92f1a892-c574-4a4d-b904-0eea382d1fcf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8724201205.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8724201205.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8724201205.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n25C/14/2024\n8724201205\n22. 01. 2025\nJUDr. Lucia Baštová\nECLI:SK:OSPP:2025:8724201205.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom C. XXX/XX, XXX XX C. D., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Maroš Zima, s. r.\no., so sídlom Okružná 1945/107, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 47 234 831, proti žalovanému: Mesto\nSpišská Belá, so sídlom Petzvalova 18, 059 01 Spišská Belá, IČO: 00 326 518, právne zastúpenému\nJUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom, so sídlom 17. novembra 14, Stará Ľubovňa, IČO: 420 859\n51, o nahradenie prejavu vôle s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 18.03.2024 a doplnenou na základe\nuznesenia na odstránenie vád podania dňa 16.04.2024 žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť\nprejavu vôle v znení:\n„Súd nahradzuje vyhlásenie vôle žalovaného uzatvoriť sa žalobcom nájomnú zmluvu na garsónku - byt\nč. X, nachádzajúci sa na prízemí obytného domu súp. E. XXX, F. G. C.\nE. XX H. C. D. a nájomná\nzmluva nasledujúceho znenia sa považuje za uzatvorenú:\nNájomná zmluva\nPrenajímateľ: Mesto Spišská Belá\nPetzvalova 18,059 01 Spišská Belá\nIČO: 00 326 518\nNájomca: A. B.\nRod. č.: XXXXXX/XXXX\nTrvalé bytom: C. XXX/XX,XXX XX C. D.\n1.1 Prenajímateľ prenecháva nájomcovi do odplatného užívania garsónku - byt č. X, nachádzajúci sa\nna prízemí obytného domu súp. E. XXX, F. G. C. E. XX H. C. D., vrátane užívania spoločných častí a\nspoločných zariadení bytového domu\na príslušenstva bytu.\n1.2 Nájomný vzťah sa uzatvára na dobu určitú a to na 10 rokov.\n1.3 Nájomca sa zaväzuje platiť prenajímateľovi dohodnuté nájomné vo výške 303,48 € ročne, a to v 12\nmesačných splátkach, vždy do 25. dňa daného mesiaca na účet prenajímateľa.\n\n1.4 Práva o povinnosti z nájmu bytu sa riadia právami a povinnosťami pôvodnej nájomnej zmluvy.“\n2. Žalobu odôvodnila tým, že medzi ňou ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom bola dňa\n31.10.2019 uzatvorená Zmluva o nájme bytu č. XXX/XXXX, predmetom ktorej bol odplatný prenájom\ngarsónky - bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí obytného domu v C. D., na ulici C. XX, na dobu\njedného roka. Nájomný vzťah bol každoročne obnovovaný až do októbra 2022, kedy bola uzavretá\nnájomná zmluva na dobu jedného roka do októbra 2023. Žiadosťou o predĺženie nájomnej zmluvy\nsociálneho bytu zo dňa 01.03.2024 požiadala žalovaného o predĺženie nájomnej zmluvy z dôvodu jej\nzdravotného stavu, keďže je osobou zdravotne ťažko postihnutou (ďalej len „ZŤP“) s mierou funkčnej\nporuchy 70%, invalidnou dôchodkyňou so závažnými zdravotnými problémami. Úrad práce, sociálnych\nvecí a rodiny v I. jej pod č. XXXXXX dňa 22.07.2019 vydal preukaz ZŤP osoby so sprievodcom, jeho\nrozhodnutím zo dňa 21.06.2019 jej bol s účinnosťou od 01.06.2019 poskytnutý peňažný príspevok na\nopatrovanie a ako opatrovateľka jej bola určená sestra J. B.. Ďalej uviedla, že má vážne zdravotné\nproblémy, trpí reumatologickou artritídou, psychickými poruchami, o čom predložila aj lekárske správy\na z ktorých podľa nej vyplýva, že pre upokojenie zlého zdravotného a duševného stavu potrebuje stabilitu\nbývania. V čase podpisu nájomnej zmluvy v októbri 2022 už bola viac ako tri roky ZŤP osobou, o čom\nvedeli aj zástupcovia žalovaného a podľa nej došlo k porušeniu Všeobecného záväzného nariadenia\nžalovaného č. 4/2014 (ďalej aj „VZN“), podľa ktorého v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) mala byť s ňou\nuzavretá zmluva ako s občanom so zdravotným postihnutím na dobu 10 rokov. Napriek tomu ju žalovaný\nprotiprávne písomným podaním zo dňa 11.03.2024 označeným ako Výzva na vysťahovanie vyzval\nna vypratanie predmetného bytu v lehote do 30.04.2024 a zároveň ju upozornil, že ak tak neurobí,\nbude nútený pristúpiť k uplatneniu práv vlastníka prostredníctvom súdu, podaním žaloby na vypratanie\nnehnuteľnosti a následnou exekúciou. Podľa nej jediným riešením, keď žalovaný odmieta uzavrieť s ňou\nnájomnú zmluvu a navyše ju núti vypratať nehnuteľnosť, pričom sama nemá iné náhradné ubytovanie,\nje podanie žaloby, ktorou by súd nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť s ňou nájomnú zmluvu a týmto\nokamihom by sa zmluva považovala za uzavretú.\n3. Žalobkyňa ako dôkazy označila a predložila zmluvu o nájme bytu č. XXX/XXXX zo dňa 31.10.2019,\nVšeobecné záväzné nariadenie Mesta C. D. č. X/XXXX zo dňa 14.8.2014, preukaz ZŤP osoby,\nrozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny I., odbor sociálnych vecí a rodiny pod číslom: I./\nXXXX/XXXXX-X zo dňa 21.06.2019, lekárske nálezy a správy, žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy\nsociálneho bytu zo dňa 01.03.2024 a výzvu na vysťahovanie zo dňa 11.03.2024.\n4.1 Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.06.2024 nesúhlasil s podanou žalobou, nárok žalobkyne\npovažoval za bezpredmetný a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Podľa neho nájomná zmluva ako\ndvojstranný právny úkon, vyžaduje súhlas obidvoch zmluvných strán s podmienkami nájmu, pričom\nžiadna zo zmluvných strán nedeklarovala, že by táto zmluva mala byť uzavretá na dlhšiu dobu. Zmluvné\nstrany si dojednali iba možnosť predĺženia zmluvy, za predpokladu dodržiavania podmienok nájmu a\npovinností nájomcu vyplývajúcich zo zmluvy alebo zo zákona (čl. III, ods. 2 Zmluvy). Žalobkyňa v pozícii\nnájomcu súhlasila, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú a pre prípad, že by chcela nájom predĺžiť, musí\ndodržiavať podmienky vyplývajúce zo zmluvy a príslušných predpisov. Na predĺženie nájmu nemala\nautomaticky nárok, nájomný vzťah sa predlžoval so súhlasom obidvoch zmluvných strán do októbra\n2023. Nakoľko žalobkyňa a jej blízke osoby sú osobami, ktoré sa relatívne často dostávali do konfliktných\nsituácií s inými osobami, vrátane obyvateľov susedných bytov, o čom svedčí veľký počet záznamov,\npetícií a sťažností, ktorými sa mesto C. D. v minulosti muselo zaoberať, žalovaný už v roku 2023\nnepristúpil k predĺženiu nájomnej zmluvy a vyzval žalobkyňu na vypratanie bytu. Nájomný vzťah skončil\nv októbri 2023 a nakoľko žalobkyňa predmetný byt po zániku nájmu neopustila, v marci 2024 jej bola\nzaslaná výzva na vypratanie nehnuteľnosti.\n4.2 Medzitým, dňa 04.03.2024 mu ako prenajímateľovi doručila žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy.\nTáto však bola doručená až po zániku zmluvného vzťahu a samotná žalobkyňa počas trvania nájmu\nneprejavila skutočný záujem o jeho predĺženie. Zmluvu, ktorá zanikla, už nie je možné predlžovať.\nZa daných okolností by bolo možné uzavrieť iba novú zmluvu, na základe novej žiadosti, ktorá má\nvšetky potrebné náležitosti, pričom o novej žiadosti by v zmysle VZN muselo rozhodovať mestské\nzastupiteľstvo. Nová žiadosť o uzavretie novej nájomnej zmluvy žalovanému doručená nebola. Navyše\nustanovenie § 12 ods. 2 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní,\ndáva prenajímateľovi možnosť, nie povinnosť uzavrieť nájomnú zmluvu s nájomcom, ktorý je osobou\nso zdravotným postihnutím, najviac na desať rokov. Je preto výlučne na vôli prenajímateľa, akú dobu\n\nnájmu nájomcovi ponúkne. Záverom zdôraznil, že podľa právnej úpravy prejav vôle subjektu právneho\nvzťahu je možné nahradiť súdnym rozhodnutím len vtedy, kedy to zákon výslovne umožňuje (napr. §\n50a § 715, § 719 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 29 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve\nbytov a nebytových priestorov), avšak ani jednu z týchto možností nie je možné v tomto prípade použiť.\nKeďže žalobkyňa nepreukázala existenciu takej právnej skutočnosti, na ktorú by bolo možné aplikovať\nustanovenia hmotnoprávnych predpisov upravujúcich možnosť nahradenia vôle súdnym rozhodnutím\na zároveň tu sú dôvody, pre ktoré by bolo možné vypovedať nájomnú zmluvu, pokiaľ by táto bola\nstále v platnosti, nahradenie prejavu vôle, a teda nútené uzavretie zmluvy by bolo nie len v rozpore so\nzákonom, ale aj v rozpore s dobrými mravmi.\n5. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný označil a predložil sťažnosti, petície za vysťahovanie\nneprispôsobivej rodiny B., správy a výpisy z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky týkajúce sa správanie žalovanej a jej blízkych osôb voči susedom a obyvateľom\nmesta C. D., výpis z uznesenia mestského zastupiteľstva č. XXX/XXXX zo dňa 05.11.2021 a výpis\nz uznesenia mestského zastupiteľstva\nč. X/XXXX zo dňa 31.01.2022.\n6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 01.07.2024 v reakcii na písomné vyjadrenie žalovaného\nnesúhlasila s jeho tvrdeniami, keďže predmetný byt, ktorý je bytom nižšieho štandardu postavený aj\nz prostriedkov štátneho rozpočtu, užíva výlučne sama. Všetky petície, sťažnosti a oznámenia voči jej\nrodine sú z obdobia od roku 2010 do roku 2016 a navyše sú nepravdivé, založené na klamstve, keďže\nbyt začala užívať až v roku 2019. Opätovne zdôraznila, že je osobou ZŤP, a preto je žalovaný povinný\ns ňou uzavrieť nájomnú zmluvu na dobu desať rokov nie fakultatívne, ale obligatórne. Vzhľadom na jej\nvážne zdravotné problémy potrebuje hlavne kľud, sociálne istoty, zabezpečené hygienicky vyhovujúce\nbývanie a pravidelnú zdravotnú starostlivosť.\n7.1 Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 01.08.2024 sa v plnom rozsahu pridržiaval\npredchádzajúceho písomného vyjadrenia a upresnil, že v predmetnom bytovom dome má rodina B. v\nprenájme dva byty. V jednom býva žalobkyňa a v druhom jej mama s bratom. Sestra J. B. ich navštevuje\na spoločne sa táto rodina dostáva do častých konfliktov so susedmi v súvislosti s užívaním bytov. Tieto\nkonflikty zásadným spôsobom zasahujú do práv ostatných nájomcov bytov a narúšajú vzťahy v bytovom\ndome. Sťažnosti na žalobkyňu, resp. jej blízke osoby v súvislosti so správaním sa v bytovom dome a v\nsúvislosti s ich konfliktmi s ostatnými nájomcami boli nielen do roku 2016, ale aj neskôr. Toto tvrdenie\npreukázal predložením petície obyvateľov bytového domu na C. G. E. XX z roku 2021 a 2022, na základe\nktorých Mestské zastupiteľstvo v C. D. prijalo Uznesenie č. X/XXXX, ktorým odporúčalo nepredlženie\nnájomných zmlúv nájomcom K. B. v zastúpení opatrovníčky K. B. (byt č. X) a A. B. (byt E.X) a výpismi\nz ústrednej evidencie priestupkov MVSR do 18.1.2023, z ktorých vyplýva konfliktnosť členov rodiny a\nrozsah zásahu do práv ostatných obyvateľov.\n7.2 K tvrdeniu žalobkyne ohľadne doby nájmu desiatich rokov, poukázal na to, že\nv\nzmysle § 12 ods. 2 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní doba\nnájmu môže byť najviac 10 rokov pri osobách so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 2 tohto\nzákona. Je nepochybné, že podľa tohto ustanovenia prenajímateľ má iba možnosť uzavrieť zmluvu\naj na dobu dlhšiu, ako pri ostatných nájomcoch, pričom je tu stanovená len maximálnu doba, ktorú\nuž nie je možné prekročiť. Rozhodnutie o dobe nájmu je v kompetencii prenajímateľa a v konečnom\ndôsledku je podstatné to, na čom sa prenajímateľ s nájomcom dohodnú. Tak to bolo aj v tomto prípade.\nNavyše v prílohe č. 2 vyššie citovaného zákona je presne vymenovaný zoznam zdravotných postihnutí,\npri ktorých je možné uzavrieť zmluvu do desať rokov, pričom žiadne z uvedených zdravotných postihnutí\nžalobkyňa nemá, resp. o takomto postihnutí nepredložila žiadny doklad. Aj samotné VZN č. 4/2014\numožňuje uzavretie nájomnej zmluvy na dobu desať rokov občanovi so zdravotným postihnutím v zmysle\nosobitného zákona, ktorým je zákon č. 443/2010 Z. z., čo je zrejmé aj z Dôvodovej správy k VZN.\n7.3 Záverom žalovaný vyjadril názor, že žalobkyňa nepríde ani o istoty bývania, keďže jej sestra J., ktorá\nje zároveň jej opatrovateľkou a stará sa o ňu, vlastní dom v C. D.. Navyše z výpisov ústrednej evidencie\npriestupkov MVSR je vidieť, že polícia často riešila A. na adrese C. XX - teda na adrese, kde sestra J.\nvlastní dom a žalobkyňa sa tam často zdržiava. Nájom v mestskom nájomnom byte navyše nemá dosah\nna poskytovanú zdravotnú starostlivosť žalobkyni.\n\n8. Nakoľko sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom na predbežnom prejednaní sporu, žalobkyňa dňa\n14.10.2024 predložila súdu na preukázanie svojich tvrdení žiadosť o prenechanie mestského bytu pre\nA. B. zo dňa 05.02.2024, o ktorej bolo rozhodnuté dňa 12.02.2024 a opakovanú žiadosť o predĺženie\nnájomnej zmluvy zo dňa 01.03.2024, doručenú žalovanému dňa 04.03.2024, na ktorú doposiaľ\nnedostala odpoveď. To, že žalovaný takúto žiadosť nepredložil na rozhodnutie príslušným orgánom\nmesta, ju podľa nej nemôže znevýhodňovať.\n9. Žalovaný k predloženým dokumentom uviedol, že tieto mu boli doručené až po tom, čo nájomná\nzmluva zanikla. Žalobkyňa sa teda domáhala toho, aby došlo k predĺženiu nájomnej zmluvy, ktorá\nuž v tom čase neexistovala, pričom predĺženie neexistujúcej zmluvy nie je možné. V čase doručenia\ntýchto žiadostí už žalobkyňa užívala predmetný byt bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Jediným legálne\nsprávnym postupom v danom prípade by mohlo byť podanie novej žiadosti o pridelenie nájomného\nbytu, o ktorej musia príslušné orgány mesta rozhodnúť v zmysle príslušných právnych predpisov. Takúto\nžiadosť žalobkyňa nepodala. Na pridelenie nájomného bytu existuje v meste poradovník a na pridelenie\nkonkrétneho bytu nie je právny nárok. Ani predložené listiny nepreukazujú oprávnenosť uplatneného\nnároku žalobkyne.\n10. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavila žalobkyňa zo zdravotných\ndôvodov preukázaných potvrdením od lekára a žalovaný, ktorého neúčasť na pojednávaní ospravedlnil\njeho právnych zástupca z pracovných dôvodov. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie pojednávania\nani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v\nneprítomnosti žalobkyne a žalovaného.\n11. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní súdu zotrvala na podanej\nžalobe v celom rozsahu s poukazom na písomné odôvodnenie žaloby a súdu predložené písomné\nvyjadrenia. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na nedôvodnosti žaloby\npoukazujúc na všetky svoje písomné vyjadrenia. Ohľadne predmetného bytu dal do pozornosti, že dňa\n07.02.2024 prijalo mestského zastupiteľstvo uznesenie, ktorým bol byt pridelený novému nájomcovi,\navšak z dôvodu jeho stáleho užívania žalobkyňou, aj keď bezdôvodného, nie je možné uzavrieť novú\nnájomnú zmluvu. Na jednej strane vedomý si sociálnej situácie žalobkyne, avšak na druhej strane\nvzhľadom na jej postoj v konaní, kedy bola podaniami upozorňovaná na bezdôvodnosť žaloby, aj pri\npredbežnom prejednaní bola na túto možnosť upozornená a stále trvala na podanej žalobe, uplatnil si\nv prípade úspechu voči nej nárok na náhradu trov konania.\n12. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, všetkými písomnými vyjadreniami strán uskutočnenými\nv priebehu sporu, ako aj obsahom predložených listinných dôkazov, nakoľko vykonanie žiadneho z nich\nnebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil nasledovný\nskutkový stav:\n13. Medzi stranami sporu bola dňa 31.10.2019 uzatvorená Zmluva o nájme bytu\nč. XXX/\nXXXX, ktorou medzi nimi vznikol nájomný vzťah od 01.11.2019 na dobu určitú do 31.10.2020, t. j. na\ndobu jedného roka, a ktorý bol na základe splnenia zmluvných podmienok predlžovaný vždy na dobu\njedného roka, a to až do 31.10.2023, kedy skončil uplynutím doby, bez predĺženia nájomnej zmluvy.\nŽalobkyňa sa preto z dôvodu nepredĺženia nájomnej zmluvy domáha žalobou, aby súd rozsudkom uložil\nžalovanému povinnosť prejavu vôle spočívajúceho v nahradení vyhlásenia vôle žalovaného uzatvoriť\ns ňou nájomnú zmluvu v znení uvedenom v navrhovanom petite na dobu určitú, a to na desať rokov.\n14. Z predloženej Zmluvy o nájme bytu č. XXX/XXXX zo dňa 31.10.2019 vyplýva, že medzi žalobkyňou\nako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom bola uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej\nbol odplatný prenájom garsónky - bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí obytného domu súpisné\nčíslo XXX, H. C. D. F. G. C. E. XX za ročné nájomné vo výške 303,48 eur, splatné v splátkach po 25,29\neur mesačne, vždy najneskôr do 25. dňa daného mesiaca na účet prenajímateľa. Zo zmluvy vyplýva, že\nMestské zastupiteľstvo v C. D. dňa 31.10.2019 rozhodlo o pridelení uvedeného bytu do nájmu žalobkyne\nUznesením č. XXX/XXXX. V zmysle Článku III. nájomnej zmluvy (Doba nájmu) nájomný vzťah vznikol\ndňom 01.11.2019 a bol uzatvorený na dobu určitú do 31.10.2020, t. j. na dobu jedného roka. V posledný\ndeň doby nájmu mal nájomca právo (nie nárok) na predĺženie tejto doby nájmu o ďalší rok za predpokladu\nsplnenia všetkých „Podmienok pre pridelenie mestského nájomného bytu“ vyplývajúcich z Uznesenia\nMsZ v C. D. č. XX/XXXX zo dňa 02.06.2010 a č. XXX/XXXX zo dňa 04.07.2017 a za predpokladu,\n\nže počas celej doby doterajšieho nájmu nájomca a ostatní užívatelia tohto bytu dodržiavali podmienky\ntohto nájmu a povinnosti nájomcu vyplývajúce z tejto zmluvy alebo zo zákona. Nájomný vzťah strán bol\nv zmysle uvedeného každoročne obnovovaný, a to až do októbra 2022, kedy bola uzavretá nájomná\nzmluva na dobu jedného roka, do októbra 2023. V Článku V. bod 3 zmluvy sa nájomca zaviazal, že pri\nvýkone svojich práv bude dbať, aby v dome bolo vytvorené prostredie, zaisťujúce ostatným užívateľom\nbytov v dome nerušený výkon ich práv.\n15. Žiadosťou o ponechanie mestského bytu pre A. B., ktorá je ťažko postihnutá zo dňa 05.02.2024,\ndoručenou žalovanému dňa 05.02.2024 (čl. 228 spisu)\na Žiadosťou o predĺženie\nnájomnej zmluvy sociálneho bytu zo dňa 01.03.2024, doručenou žalovanému dňa 04.03.2024 (čl. 229\nrub a čl. 230 spisu) žiadala žalobkyňa o predĺženie nájomnej zmluvy na byt č. X, nachádzajúci sa v\nbytovom dome súp. E. XXX, F. G. C. E. XX H. C. D. z dôvodu jej zdravotného stavu, keďže je osobou\nZŤP s mierou funkčnej poruchy 70 %, invalidnou dôchodkyňou so závažnými zdravotnými problémami.\nK žiadosti o ponechanie mestského bytu pre A. B., ktorá je ťažko postihnutá zo dňa 05.02.2024, ktorou\nkonkrétne žalobkyňa žiadala späťvzatie výpovede z nájmu mestského nájomného bytu, jej žalovaný\nodpovedal listom zo dňa 12.02.2024, v ktorom uviedol, že vzhľadom na prebiehajúce konanie vedené\nna Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 23C/3/2023 o určenie neplatnosti výpovede, nebude na danú\nžiadosť odpovedať.\n16. Výzvou na vysťahovanie zo dňa 11.03.2024 žalovaný vyzval žalovanú na vypratanie predmetného\nbytu v lehote do 30.04.2024 s upozornením, že ak tak neurobí, bude nútený pristúpiť k uplatneniu práv\nvlastníka prostredníctvom súdu, podaním žaloby na vypratanie nehnuteľnosti a následnou exekúciou.\nVo výzve zároveň uviedol, že na základe opakovaných sťažností ostatných nájomcov v bytovom dome\nnedošlo z jeho strany k opakovanému uzavretiu nájomnej zmluvy.\n17. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny I., odbor sociálnych vecí a rodiny číslo: I./\nXXXX/XXXXX-X zo dňa 21.06.2019 bol žalobkyni poskytnutý s účinnosťou od 01.06.2019 peňažný\npríspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím mesačne vo výške 369,36\neur. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že je osobou ZŤP s mierou funkčnej poruchy 70 %. Dňa\n22.07.2019 vydal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v I. pod č. XXXXXX žalobkyni preukaz ZŤP osoby\nso sprievodcom.\n18. Z lekárskych nálezov a správ predložených žalobkyňou vyplýva, že táto trpí reumatologickou\nartritídou 4. stupňa a psychickými poruchami. Navštevuje reumatologickú ambulanciu, psychiatrickú\nambulanciu, pneumologickú ambulanciu a neurologickú ambulanciu. Bola liečená aj v Národnom ústave\nreumatologických chorôb v L..\n19. Zo žalovaným predložených sťažností, petícií za vysťahovanie neprispôsobivej rodiny B., správ\na výpisov z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za obdobie od roku\n2016 do 18.01.2023 vyplýva, že obyvatelia bytového domu sa v súvislosti so správaním žalobkyne a jej\nblízkych osôb dostávali často do konfliktov so žalobkyňou (a jej rodinou), ktoré boli vybavované nielen\nukladaním pokút žalobkyni a jej blízkym osobám, ale aj podávaním trestných oznámení. Uznesením\nč. XXX/XXXX zo dňa 05.11.2021 Mestské zastupiteľstvo v C. D. prerokovalo a vzalo na vedomie žiadosť\nobčanov bytového domu C. E. XX H. C. D. a odporúčalo vypovedanie nájomných zmlúv nájomcov - K. B.\nv zastúpení opatrovníčky K. B. (byt č. X) a A. B. (byt č. X) v bytovom dome ulica C. XX. Ďalším uznesením\nč. X/XXXX zo dňa 31.10.2022 Mestské zastupiteľstvo v C. D. opätovne prerokovalo a vzalo na vedomie\nžiadosť občanov z bytového domu C. E. XX H. C. D. o ukončenie nájomnej zmluvy a vysťahovanie rodiny\nK. a A. B. z bytového domu na ulici C. E. XX a odporúčalo nepredĺženie nájomných zmlúv nájomcom\nK. B. v zastúpení opatrovníčky K. B. (byt č. X) a A. B. (byt č. X) v bytovom dome ulica C. XX.\n20. Medzi stranami tak, ako to vyplýva aj z vyššie uvedených skutočností a listinných dôkazov nebolo\nsporné uzatvorenie nájomnej zmluvy dňa 31.10.2019, jej predlžovanie vždy na obdobie jedného roka,\ndo 31.10.2023, kedy bola ukončená, resp. zanikla uplynutím doby nájmu, na ktorú bola uzatvorená.\nVzhľadom k uvedenému nebolo sporné ani to, že žalobkyňa predmetný byt užíva bez právneho titulu.\nJe preto možné uzavrieť, že skutkový stav medzi stranami sporný nebol, sporné bolo jeho právne\nposúdenie, a teda to, či žalobkyňa má nárok na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy spôsobom, ktorým\nby súd uložil žalovanému povinnosť prejavu vôle spočívajúceho v nahradení vyhlásenia vôle žalovaného\nuzatvoriť s ňou nájomnú zmluvu v znení uvedenom v navrhovanom petite na dobu určitú, a to na desať\n\nrokov. Súd už v rámci predbežného právneho posúdenia, ktoré prezentoval aj stranám sporu, mal za\nto, že žaloba je nedôvodná, podaná predčasne, nakoľko po ukončení zmluvy o nájme bytu č. XXX/\nXXXX nemal preukázané, že by žalobkyňa podala žalovanému žiadosť o pridelenie nájomného bytu\nv zmysle VZN žalovaného č. X/XXXX, ktorá by bola prerokovaná a schválená mestským zastupiteľstvom\nžalovaného.\n21. Podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo\nnajmä o splnení povinnosti.\n22. Podľa § 229 Civilného sporového poriadku právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle\nnahradzujú tento prejav.\n23. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Občianskeho zákonníka“) neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje\nzákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n24. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 369/1990 Z. z.“) obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej\nrepubliky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za\npodmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.\nZákladnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby\njej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na\nzáklade medzinárodnej zmluvy.\n25. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 369/1990 Z. z. obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z\nposlancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. Volebné pravidlá upravuje osobitný predpis.\nFunkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného\nzastupiteľstva na štyri roky.\n26. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Z. z. obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných\notázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom\nobce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a\nkontrolovať hospodárenie s ním.\n27. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 369/1990 Z. z. mestské zastupiteľstvo je orgánom samosprávy mesta.\nNa jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o obecnom zastupiteľstve.\n28. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 138/1991 Z. z.“) orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce v prospech\nrozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia.\n29. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 138/1991 Z. z. orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce\nzveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä\na) udržiavať a užívať majetok,\nb) chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím,\nc) používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv\nalebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi.\n30. Podľa § 9 ods. 2 písm. e) zákona č. 138/1991 Z. z. obecné zastupiteľstvo schvaľuje nakladanie s\nmajetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia.\n31. Podľa § 1 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 443/2010 Z. z.“) tento zákon upravuje\na) rozsah, podmienky a spôsob poskytovania finančných prostriedkov formou dotácií na rozvoj bývania\n(ďalej len \"dotácia\"),\nb) vymedzenie sociálneho bývania\n\n32. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 443/2010 Z. z. doba nájmu dohodnutá v nájomnej zmluve\nmôže byť najviac tri roky okrem prípadov ak nájomcom alebo osobou žijúcou v nájomnom byte spolu s\nnájomcom je osoba so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 2, ktorému sa prenajíma nájomný\nbyt spĺňajúci podmienky ustanovené osobitným predpisom; pričom doba nájmu v tomto prípade môže\nbyť najviac desať rokov.\n33. Podľa § 1 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta C. D. číslo X/XXXX zo dňa 14.08.2014 (ďalej\nlen „VZN“) účelom tohto nariadenia je určenie podmienok prideľovania nájomných bytov vo vlastníctve\nmesta C. D. postavených s podporou štátu po 1. februári 2001 (ďalej len „nájomný byt“).\n34. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) VZN pre nájom bytov uvedených v §1 tohto nariadenia sa okrem podmienok\nurčených v osobitných zákonoch určujú tieto podmienky: v prípade bytov bežného štandardu zmluva\no nájme bytu s nájomcom sa uzatvorí na dobu troch rokov s výnimkou, ak nájomcom je občan so\nzdravotným postihnutím v zmysle osobitného zákona, u ktorého doba nájmu je desať rokov.\n35. Podľa § 4 ods. 1 VZN žiadosť o pridelenie nájomného bytu musí mať písomnú formu, musí byť\nodôvodnená a vlastnoručne žiadateľom podpísaná.\n36. Podľa § 5 ods. 3 VZN o výbere nájomcu bytu rozhoduje vždy mestské zastupiteľstvo uznesením.\nNa pridelenie bytu do nájmu nie je právny nárok.\n37. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a citovaným zákonným ustanoveniam mal súd za\nto, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodná, resp. podaná predčasne. Podľa názoru súdu\nžaloba o nahradenie prejavu vôle nepochybne patrí medzi žaloby na plnenie v zmysle § 137 písm.\na) Civilného sporového poriadku a v prípade jej podania je potrebné skúmať dôvodnosť žalobcom\nuplatňovaného práva na plnenie spočívajúceho v nahradení prejavu vôle. Žaloba o nahradenie prejavu\nvôle je však špecifickým druhom žaloby, ktorej nahradenia je možné sa domáhať v prípade, ak to zákon\numožňuje alebo toto právo vyplýva z osobitného záväzkového dojednania. V tomto konkrétnom prípade\nsa súd musel zaoberať otázkou, či je oprávnený nahradiť prejav vôle žalovaného tak, ako to požaduje\nžalobkyňa, pričom dospel k záveru, že nie je oprávnený nahradiť prejav vôle žalovaného bez toho, aby\ns takýmto úkonom vyslovilo súhlas mestské zastupiteľstvo žalovaného.\n38. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného spočívajúceho v\nnahradení vyhlásenia vôle uzatvoriť s ňou nájomnú zmluvu v znení uvedenom v navrhovanom petite na\ndobu určitú, a to na desať rokov. Predmetom nájomnej zmluvy ako aj podanej žaloby bol tzv. nájomný\nbyt, t. j. byt vo vlastníctve žalovaného postavený s podporou štátu po 01.02.2001, na ktorý sa okrem\niného vzťahuje aj zákon č. 443/2010 Z. z. Pôvodná nájomná zmluva bola medzi stranami uzatvorená\ndňa 31.10.2019, so vznikom nájomného vzťahu dňa 01.11.2019 na dobu 1 roka, ktorá bola v súlade\ns Článkom III bod 2 zmluvy predlžovaná vždy o ďalší rok až do 31.10.2023, kedy nájomný vzťah\nmedzi stranami zanikol uplynutím doby nájmu (resp. jej nepredlžením). Uvedené nebolo medzi stranami\nsporné, nakoľko aj žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní súdu uviedla,\nže platnosť nájomnej zmluvy skončila v októbri 2023.\n39. Žalobkyňa sa však žalobným petitom, ktorým je súd viazaný, domáha nahradenia prejavu vôle\nuzatvoriť (nie predĺžiť) nájomnú zmluvu na dobu určitú, a to desať rokov. Už z uvedeného vyplýva, že\nžalobkyňa (vedomá si ukončenia platnosti pôvodnej nájomnej zmluvy) sa domáha nahradenia prejavu\nvôle uzavrieť novú zmluvu, t. j. zmluvu s inými podmienkami ako bola dojednaná pôvodná nájomná\nzmluva.\n40. Z VZN žalovaného vyplýva, že žiadosť o pridelenie nájomného bytu musí mať písomnú formu, musí\nbyť odôvodnená a vlastnoručne žiadateľom podpísaná a musia byť k nej doložené tam uvedené prílohy.\nPo predložení žiadosti o výbere nájomcu bytu rozhoduje vždy mestské zastupiteľstvo uznesením. Na\npridelenie bytu do nájmu nie je právny nárok. V súlade so znením VZN ako aj v súlade s vyššie citovanou\nprávnou úpravou týkajúcou sa kompetencií orgánov na úseku samosprávy miest a obcí sa súd zaoberal\ntým, či k uzavretiu novej nájomnej zmluvy tak, ako to požaduje v žalobnom petite žalobkyňa, je alebo nie\nje potrebný súhlas mestského zastupiteľstva a či by bol právny úkon v prípade absencie obligatórneho\nsúhlasu zastupiteľstva absolútne neplatný (§39 Občianskeho zákonníka).\n\n41. Z konania žalobkyne, ktorá na preukázanie svojich stvrdení o dôvodnosti podanej žaloby predložila\nsúdu žiadosť o ponechanie mestského bytu pre A. B., ktorá je ťažko postihnutá zo dňa 05.02.2024,\ndoručenú žalovanému dňa 05.02.2024 (čl. 228 spisu)\na žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy\nsociálneho bytu zo dňa 01.03.2024, doručenú žalovanému dňa 04.03.2024 (čl. 229 rub a 230 spisu),\nktorými žiadala o predĺženie nájomnej zmluvy na byt č. X, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. E. XXX,\nF. G. C. E. XX H. C. D. z dôvodu jej zdravotného stavu, keďže je osobou ZŤP s mierou funkčnej poruchy\n70 %, invalidnou dôchodkyňou so závažnými zdravotnými problémami, vyplýva, čo napokon ani medzi\nstranami taktiež nebolo sporné, že žalobkyňa novú žiadosť o pridelenie nájomného bytu nepodala.\n42. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že ak by sa na uzavretie novej nájomnej zmluvy vyžadoval\npredchádzajúci súhlas mestského zastupiteľstva (§ 5 ods. 3 VZN a Článok I. bod 3. nájomnej zmluvy)\na tento by nebol daný, čo taktiež nebolo sporné, nebolo by možné, aby súd tento nedostatok konvalidoval\nsvojim rozhodnutím. Inak povedané, súd nemôže svojim rozhodnutím nahrádzať súhlas mestského\nzastupiteľstva s právnym úkonom, nakoľko by tým došlo k obchádzaniu zákonov upravujúcich\nkompetencie orgánov samosprávy. Súd by mohol nahradiť prejav vôle len vtedy, ak by takýto súhlas\nmestského zastupiteľstva bol, avšak k uzavretiu zmluvy by nedošlo z iného dôvodu (napr. že si to\nmesto rozmyslelo, príp. že zmluvu nechcel podpísať primátor a pod.). Nemožno však neexistenciu\nakéhokoľvek rozhodnutia mestského zastupiteľstva nahrádzať rozhodnutím súdu, a takto obchádzať\nzákony upravujúce kompetencie orgánov samosprávy. V tomto smere je nepochybné, že žalobkyňa ani\nlen nepodala novú žiadosť o pridelenie nájomného bytu, a teda nová žiadosť nemohla byť ani schválená\nmestským zastupiteľstvom. T. j. podpisu samotnej zmluvy o nájme bytu žalovaným ako prenajímateľom\nmusel okrem podania žiadosti predchádzať samotný schvaľovací proces, k čomu však v danom prípade\nnedošlo.\n43. Zákon o obecnom zriadení (vzťahujúci sa aj na mestá) definuje obec ako samostatný územný\nsamosprávny a správny celok Slovenskej republiky, ktorá je právnickou osobou, a ktorá za podmienok\nustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Obecné\nzastupiteľstvo a rovnako aj mestské zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov\nzvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce, ktoré podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Z.\nz. rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a\nnakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce\nsa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. Podľa zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí\nv znení neskorších predpisov orgány obce a organizácie sú povinné hospodáriť s majetkom obce v\nprospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia. Podľa § 9 ods. 2 písm. e)\ntohto zákona obecné zastupiteľstvo schvaľuje nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú\nv zásadách hospodárenia.\n44. Z uvedeného vyplýva, že mestské zastupiteľstvo vytvára samotnú vôľu mesta, ktorá je potom\nmanifestovaná navonok konaním jeho primátora. Starosta/primátor teda nevytvára vôľu obce/mesta,\nlen ju prejavuje navonok ako štatutárny orgán obce/mesta. Preto sa najprv musí samotná vôľa\nuzavrieť právny úkon s treťou osobou vytvoriť (proces schválenia právneho úkonu orgánom obce/\nmesta - v danom prípade mestským zastupiteľstvom) a až následne sa takto prijatá vôľa obce/mesta\nmôže prejaviť navonok (podpísaním samotnej nájomnej zmluvy). Z uvedeného dôvodu možno žalobu\nžalobkyne o nahradenie prejavu vôle považovať za predčasne podanú, nakoľko tu absentuje súhlas\nmestského zastupiteľstva na uzavretie takejto zmluvy, pričom súd takýto súhlas nemôže nahrádzať\nsvojim rozhodnutím. Ak mestské zastupiteľstvo takýto úkon na svojom zasadnutí schváli, a následne\nnapriek tomu nedôjde k uzavretiu samotnej nájomnej zmluvy, bude sa môcť žalobkyňa obrátiť na súd\nso žalobou o nahradenie prejavu vôle.\n45. Na podporu svojej argumentácie súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. III. ÚS 389/2008, z ktorého cituje: „..., že majetok obce ako majetok verejnoprávnej korporácie slúžiaci\npredovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v\nprospech jednotlivých subjektov práva majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z\nhľadiska právneho režimu nakladania s ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva.\nPotreba odlišného právneho režimu je daná snahou usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh\nverejnoprávnej povahy, chrániť majetok obce pred jeho zneužitím a pred nehospodárnym nakladaním a\nzabezpečiť jeho čo najefektívnejšie zhodnocovanie a zveľaďovanie, a tým v čo najväčšej možnej miere\n\nzabrániť situácii charakterizovanej neschopnosťou obce plniť svoje verejnoprávne funkcie riadne a včas\nv dôsledku nedostatočnej majetkovej základne.\nVychádzajúc z uvedených záverov ústavný súd vyvodzuje, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) a c)\nzákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov je\npotrebné vykladať zužujúco, čo sa týka oprávnenia starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach\nhnuteľného majetku obce alebo jej majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené\nzákonom alebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva. V tomto\nkontexte je zároveň potrebné pristúpiť k extenzívnemu výkladu ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona\nSlovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktoré\npriznáva obecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce.\nExtenzívny výklad spočíva v tom, že skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s\nmajetkom obce obecným zastupiteľstvom neodníma tomuto orgánu obecnej samosprávy právo záväzne\nsa vyjadrovať k najdôležitejším úkonom týkajúcim sa majetku obce.“\n46. Súd má za to, že opačný prístup k výkladu týchto zákonných ustanovení narúša koncepciu\nzákonodarcu zameranú na ochranu majetkovej základne obce (ďalej obec aj ako mesto) slúžiacej\nprioritne na plnenie verejných úloh obce a zároveň nerešpektuje požiadavku ústavnej konformity\nvýkladu zákona (čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 65 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). U obce (mesta)\nako právnickej osoby je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto\núkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry\nobce o tom, či, respektíve aký právny úkon obec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto\nvytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Funkcia\nštatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce/primátor mesta, znamená\nvýhradné oprávnenie konať menom obce navonok, t. j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám.\nTáto funkcia však sama o sebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom\nprejavovaná navonok v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského\noprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí\n(prejaví), je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo/mestské\nzastupiteľstvo. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. e) zákona č. 138/1991 Zb. schváleniu obecným\nzastupiteľstvom podlieha vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote. Rozhodnutie\nobecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa\nindividuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší ale je prejavom vôle obce. Tento prejav\nsa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy ak spĺňa\nformálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občianskom súdnom konaní ako sporná\notázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je\nniektorý\nz majetkovoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného\nzastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia\nspôsobom stanoveným v zákone) ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav\nvôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone.\nTáto zásada platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo\nnerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu\nschôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu\nalebo zánik právneho vzťahu. Majetkovoprávne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a\nktoré by urobil len starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by\nnezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu\nvôle obce majetkovoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného\nzastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi\nnedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal právne účinky.\n47. Ústavný súd poukázal na skutočnosť, že hospodárenie s majetkom obce/mesta a s jej\nfinančnými prostriedkami je originálnou kompetenciou obce ako verejnoprávnej korporácie združujúcej\npredovšetkým jej obyvateľov. Vyplýva to jednak z ústavy (čl. 65 ods. 1), ale aj zo zákona o obecnom\nzriadení [§ 4 ods. 1 a § 4 ods. 3 písm. a)]. Pri nakladaní so svojím majetkom má obec po formálnej\nstránke postavenie subjektu súkromného práva, avšak zákon určuje niektoré obmedzenia obce pri\nnakladaní s majetkom, ktoré nie sú typické pre majetkové hospodárenie iných súkromnoprávnych\nsubjektov. Už len samotná existencia zákona o majetku obcí dokazuje, že zákonodarca zamýšľal\nregulovať hospodárenie, a teda aj nakladanie s majetkom obce spôsobom odlišným v porovnaní\ns inými subjektmi súkromného práva. Zákony normujúce nakladanie s majetkom obce majú zjavne\n\ncharakter zákazov a obmedzení obce v jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom.\nAj už citované ustanovenia zákona o obecnom zriadení i zákona o majetku obcí vyjadrujú takúto\npodstatu. Z toho ústavný súd vyvodil, že majetok obce ako majetok verejnoprávnej korporácie slúžiaci\npredovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v\nprospech jednotlivých subjektov práva majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z\nhľadiska právneho režimu nakladania s ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva.\nPotreba odlišného právneho režimu je daná snahou usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh\nverejnoprávnej povahy, chrániť majetok obce pred jeho zneužitím a pred nehospodárnym nakladaním, a\nzabezpečiť jeho čo najefektívnejšie zhodnocovanie a zveľaďovanie, a tým v čo najväčšej možnej miere\nzabrániť situácii charakterizovanej neschopnosťou obce plniť svoje verejnoprávne funkcie riadne a včas\nv dôsledku nedostatočnej majetkovej základne. Vychádzajúc z uvedených záverov ústavný súd vyvodil,\nže ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) a c) zákona o majetku obcí (teraz písm. d) a e)) treba vykladať\nzužujúco, pokiaľ ide o oprávnenie starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného\nmajetku obce alebo jej majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom\nalebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je\nzároveň potrebné pristúpiť k extenzívnemu výkladu ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom\nzriadení, ktoré priznáva obecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa\nmajetku obce. Majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre\nobec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto\nrozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec. Obdobne\nviď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Odo/21/2002, rozsudok\nKrajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/170/2013 zo dňa 23.09.2015.\n48. Zhrnúc uvedené je možné uzavrieť, že primátor mesta podľa platného právneho stavu nemôže\nvytvárať vôľu mesta sám, ale môže ju len navonok oznamovať a prejavovať. Obce/mestá sú totiž\nverejnoprávnymi korporáciami a pokiaľ konajú vo veciach práva súkromného, nemožno tvorbu a prejavy\nich vôle mechanicky posudzovať rovnako, ako by išlo napríklad o obchodné spoločnosti; ide totiž\no samosprávny subjekt sui generis, ktorý pre platnosť s nakladaním majetku potrebuje schválenie\npríslušným orgánom obce/mesta (obecným zastupiteľstvom, mestským zastupiteľstvom). Schválenie\nprávneho úkonu zo strany príslušného orgánu obce/mesta predstavuje podmienku platnosti právneho\núkonu obce/mesta. Bez predchádzajúceho rozhodnutia obecného (mestského) zastupiteľstva by sa\nuskutočnenie majetkovoprávneho úkonu malo považovať zásadne za také, ktoré odporuje zákonu, a\npreto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.\n49. V tomto konkrétnom prípade, ako už súd vyššie uviedol, nájomná zmluva medzi stranami bola\nukončená uplynutím doby nájmu dňa 31.10.2023. Žalobkyňa, ak chcela, aby s ňou bola uzatvorená\nnová nájomná zmluva (viď žalobný petit) mala podať novú žiadosť o pridelenie nájomného bytu\npodľa VZN, o ktorej prislúchalo podľa VZN (§ 5 ods. 3), zákona o obecnom zriadení ako aj zákona\no majetku obcí rozhodnúť uznesením mestskému zastupiteľstvu, t. j. jedine mestské zastupiteľstvo ako\norgán samosprávy mesta mohlo dať súhlas potrebný na prenájom nehnuteľného majetku mesta, čo\nby predstavovalo podmienku platnosti právneho úkonu mesta. Až v prípade, ak by primátor mesta\nnepodpísal nájomnú zmluvu schválenú mestským zastupiteľstvom, mohol by súd svojím rozhodnutím\nnahradiť jeho vyhlásenie vôle. Z vykonaného dokazovania však bolo nesporné, že žiadny súhlas\nmestského zastupiteľstva daný nebol. Vzhľadom k tomu mal súd za to (ako argumentoval aj vyššie),\nže k uzavretiu nájomnej zmluvy na nájomný byt mal predchádzať súhlas mestského zastupiteľstva s\ntýmto právnym úkonom, pri absencii ktorého je takýto právny úkon neplatný pre rozpor so zákonom (§\n39 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o samotnú navrhovanú nájomnú zmluvu, ak by súd žalobnému\nnávrhu vyhovel, došlo by tak k obchádzaniu kompetencií mestského zastupiteľstva, nakoľko by tým\nnahradil vôľu žalovaného bez toho, aby táto bola mestským zastupiteľstvom vôbec vytvorená. Vzhľadom\nna všetky vyššie uvedené argumenty, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n50. K tvrdeniu žalobkyne ohľadne uzavretia nájomnej zmluvy na dobu desať rokov argumentujúc tým,\nže je osobou ZŤP s mierou funkčnej poruchy 70 %, súd uvádza a zároveň sa stotožňuje s vyjadrením\nžalovaného, že v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 443/2010 Z. z. doba nájmu môže byť najviac 10 rokov\npri osobách so zdravotným postihnutím uvedeným\nv prílohe č. 2 tohto zákona. Toto\nustanovenie je fakultatívnym ustanovením a dáva prenajímateľovi možnosť uzavretia nájomnej zmluvy\nna dobu 10 rokov s osobami, ktoré trpia niektorým zo zdravotných postihnutí uvedených v prílohe č. 2\ntohto zákona. Žalobkyňa trpí reumatoidnou artritídou 4. stupňa, ktorá choroba/zdravotné postihnutie nie\n\nje uvedené v tejto prílohe. Je preto možné uzavrieť, že žalobkyňa nepreukázala, že by trpela niektorým\nz tam uvedených zdravotných postihnutí, čo okrem už uvedených dôvodov vylučuje uzatvorenie novej\nnájomnej zmluvy so žalovaným na dobu až desať rokov.\n51. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila a preukázala, že doručila žalovanému žiadosť o ponechanie mestského\nbytu zo dňa 05.02.2024 a žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy sociálneho bytu zo dňa 01.03.2024,\nktorými žiadala predĺženie nájomnej zmluvy na predmetný byt z dôvodu jej zdravotného stavu, keďže\nje osobou ZŤP s mierou funkčnej poruchy 70 %, invalidnou dôchodkyňou so závažnými zdravotnými\nproblémami; súd k tomu uvádza, že sama žalobkyňa v podaní zo dňa 14.10.2024 uviedla, že o žiadosti zo\ndňa 05.02.2024 bolo rozhodnuté dňa 12.02.2024 a na žiadosť zo dňa 01.03.2024 (doručenú žalovanému\n04.03.2024) nedostala odpoveď. Trvala na tom, že to, že ju žalovaný nepredložil na rozhodnutie\npríslušným orgánom, ju nemôže znevýhodňovať. K poslednej žiadosti súd uvádza, že táto bola dourčená\nžalovanému po uplynutí doby nájmu, teda po tom, čo nájomná zmluva zanikla, pričom nevidí dôvod, aby\nsa orgány žalovaného vyjadrovali k predĺženiu nájomnej zmluvy, ktorá v tom čase už neexistovala, keď\nich vyjadrenie by žiadnym spôsobom neovplyvnilo postavenie žalobkyne, ktorá doposiaľ užíva nájomný\nbyt bez akéhokoľvek právneho titulu.\n52. K zániku nájomnej zmluvy, jej neuzatvoreniu so žalobkyňou a „neprihliadnutiu“ na jej zdravotný\nstav ako osoby ZŤP s mierou funkčnej poruchy 70%, súd poukazuje aj na jej správanie v kontexte\nso správaním jej blízkych osôb, ktoré jasne a nespochybniteľne vyplýva zo žalovaným predložených\nlistinných dôkazov - sťažností, petícií za vysťahovanie neprispôsobivej rodiny B., správ a výpisov\nz ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za obdobie od roku 2016\ndo 18.01.2023, ktoré vyústili do prijatia uznesení č. XXX/XXXX zo dňa 05.11.2021 a č. X/XXXX zo dňa\n31.10.2022, ktorými Mestské zastupiteľstvo v C. D. prerokovalo a vzalo na vedomie žiadosť občanov\nbytového domu C. E. XX H. C. D. a odporúčalo vypovedanie nájomných zmlúv, resp. nepredĺženie\nnájomných zmlúv nájomcom K. B. v zastúpení opatrovníčky K. B. (byt č. X) a A. B. (byt č. X) v bytovom\ndome ulica C. XX. Už týmito prijatými uzneseniami dalo mestské zastupiteľstvo ako orgán samosprávy\nmesta svoje nesúhlasne stanovisko na prenájom nehnuteľného majetku mesta žalobkyni, pričom jedine\njeho rozhodnutie predstavuje podmienku platnosti právneho úkonu mesta. Nad rámec už uvedeného\nje možné konštatovať, že žalobkyňa sama svojim nevhodným správaním (spolu so svojimi blízkymi\nosobami) zapríčinila situáciu, v ktorej sa teraz nachádza. Poskytnutím nájomného bytu žalobkyni\njej navyše žalovaný nijakým spôsobom nezabezpečí ňou požadovaný kľud ani pravidelnú zdravotnú\nstarostlivosť.\n53. Súd nespochybňuje zdravotný stav žalobkyne, ani jej sociálnu situáciu, v ktorej sa ocitla, avšak\nnemôže nahrádzať svojim rozhodnutím prejav vôle orgánu samosprávy, keď tento má zo zákona\nsám oprávnenie (kompetencie) rozhodovať o nakladaní so svojim majetkom, ktorým nepochybne je aj\npredmetný nájomný byt.\n54. Vo vzťahu k trovám konania súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní súdu, ktorý si\nv prípade úspechu uplatnil nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni tvrdiac, že síce si je vedomý\njej sociálnej situácie, avšak na druhej strane vzhľadom na jej postoj v konaní, kedy bola podaniami\nupozorňovaná na bezdôvodnosť žaloby, aj pri predbežnom prejednaní bola na túto možnosť upozornená\na stále trvala na podanej žalobe, trvá na priznaní mu plnej náhrady trov konania voči žalobkyni.\n55. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa\npomeru jej úspechu vo veci.\n56. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody\nhodné osobitného zreteľa.\n57. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti, teda petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa\nvo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech v konaní iba vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia\nzhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana sporu, ktorá mala\nplný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti druhej strane sporu,\nktorá vo veci úspech nemala. Ak strana sporu nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech, t.\nj. každá strana je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Súd však napriek uvedenému môže zvážiť, či tu\nneexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie náhrady\núčelne vynaložených nákladov. Súdu priamo zo zákona vyplýva povinnosť pri rozhodovaní o náhrade\n\ntrov konania skúmať i (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 Civilného\nsporového poriadku. V žiadnej právnej veci sa strana sporu nemôže spoliehať na to, že zmierňujúce\nustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku sa jej nedotkne.\n58. Aplikácia ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku prichádza do úvahy\nv\nprípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje\nk záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo\nsčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite\nodôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán\nsporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým,\nosobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré\nviedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Súd\nprihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti\na dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti\na dôkazy uplatniť. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem\nupravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je\nvýrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť\nživota, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami\nuvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade\ntrov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre\nrealizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a\ndôvody hodné osobitného zreteľa.\n59. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady\ncharakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže\nuhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými\nťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch\núčastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru\no úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve\ns ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (viď uznesenie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky z 8. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14).\n60. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od\nžalovaného, ktorý má nárok na náhradu trov konania, spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v\nsúvislosti s predmetným konaním hradil sám. Aj tu treba prihliadať na všetky okolnosti významné pre\nposúdenie náhrady trov konania z hľadiska ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku.\n61. Na základe uvedeného a zisteného skutkového stavu súd prihliadol na zdravotný stav žalobkyne, jej\nsociálnu situáciu, keď z ňou predložených dôkazov mal preukázané, že je pacientkou s reumatoidnou\nartritídou 4. stupňa, lieči sa vo viacerých zdravotníckych ambulanciách, taktiež je osobou ZŤP s mierou\nfunkčnej poruchy 70 %, ktorej bol rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny I., odbor sociálnych\nvecí a rodiny pod číslom: I./XXXX/XXXXX-X priznaný peňažný príspevok na opatrovanie vo výške\n369,36 eur mesačne. Žalobkyňa je invalidnou dôchodkyňou, nezamestnaná, jej jediným zdrojom príjmu\nje invalidný dôchodok vo výške 258,80 eur mesačne. Žiadne iný príjem nemá, nevlastní ani nehnuteľný,\nči hnuteľný majetok väčšej hodnoty a nemá ani účty v banke. Jej mesačné výdavky predstavujú okrem\nsplátky nájomného aj výdavky na inkaso vo výške 80,- eur a lieky vo výške od 80,- eur až 90,eur mesačne (viď čl. 16- 26 spisu). Navyše jej uznesením tohto súdu č. k. 25C/14/2024-45 zo dňa\n23.04.2024, právoplatným dňa 14.05.2024 bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.\n62. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti, uvedené teoretické východiská a konštantnú judikatúru má súd\nza to, že je opodstatnené a aj spravodlivé žalovanému – mestu ako úspešnej strane v merite veci\nžiadnu náhradu trov konania nepriznať, berúc taktiež v úvahu i to, že nepriznanie náhrady trov konania\nvýraznejším spôsobom neovplyvní jeho majetkovú situáciu a nebude mať na jeho pomery, ako orgánu\nsamosprávy zásadný dopad. Vzhľadom k uvedenému o trovách konania súd rozhodol podľa§ 257\nCivilného sporového poriadku a žalovanému voči žalobkyni nepriznal náhradu trov konania z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa.\n\nPoučenie:\nProti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.\nV odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\nspisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ\ndomáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {"stav": {"sz": "25Co/18/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "2e8690aa-8287-4ad3-b436-e02e7b3ca7cb:8529e76e-6a35-482a-8568-23a42c4cacae", "datum": "2026-02-12", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:5aa594e4-1c21-476d-886f-290a52793183", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 563/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 563/2011 z 8. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-08", "citacie_n": 358, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aa594e4-1c21-476d-886f-290a52793183"}, {"guid": "69579bad-f8ca-4f1a-a347-beaf26f66775:1fab8573-bdbf-46ee-becb-c00d57a5eada", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8313204173.1", "spisova_znacka": "4Co/170/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/170/2013 z 29. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-09-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8313204173.1"}], "citovane_v": []}