{"guid": "e70f7a46-8d4a-4b4c-9a0f-c30ab289e908:e2433986-3fcf-40cd-a454-6d870bf98b48", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8722200933.7", "spisova_znacka": "17Csp/24/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 17Csp/24/2022 z 8. 1. 2025", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Poprad z 8. januára 2025, sp. zn. 17Csp/24/2022, ECLI:SK:OSPP:2025:8722200933.7", "identifikacne_cislo": "8722200933", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "JUDr. Markéta Marečková", "sudca_id": 2382, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marketa-mareckova-2382", "datum_vydania": "2025-01-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2433986-3fcf-40cd-a454-6d870bf98b48", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8722200933.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8722200933.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2025:8722200933.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n17Csp/24/2022\n8722200933\n08. 01. 2025\nJUDr. Markéta Marečková\nECLI:SK:OSPP:2025:8722200933.7\n\nUznesenie\nOkresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C.,\nprávne zastúpený BANÍK &Partners s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Košická 4989/46, 821 08\nBratislava, IČO: 51 329 972, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group,\nso sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 43.370,55 eur s\nprísl., takto\nrozhodol:\nI. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých\nrozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Rozsudkom zo dňa 10.01.2023 tunajší súd rozhodol takto:\n„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 37.252,35 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z\nomeškania zo sumy 1.693,25 eur od 24.03.2022 do 06.05.2022, zo sumy 29.094,75 eur od 24.03.2022\ndo zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.\nIII. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých\nrozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“\n2. Proti rozsudku žalovaný podal odvolanie.\n3. Odvolací súd rozhodol:\n„I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.\nII. Zrušuje rozsudok vo výroku III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie.“\nV odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že o trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď výška plnenia v\nčasti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia závisela od úvahy súdu a žalobca bol v časti úrokov\nz omeškania neúspešným iba v nepatrnom rozsahu.\nV súvislosti s priznanými trovami konania žalovaný namietal, že nepatrný neúspech ohľadne\nzamietnutého nároku na úrok z omeškania sa musí premietnuť vo výroku o trovách a poukazoval na\nmnožstvo judikatúry.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že úspech vo veci sa vždy skúma čo do právneho základu\nveci a čo do výšky priznaného nároku, nie jeho príslušenstva poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej repunliky sp.zn. 6Obo/243/2007, aj na rozhodnutia iných odvolacích súdov. Odvolací súd\nkonštatuje, že ak mal súd prvej inštancie za to, že ide len o malicherný neúspech, bolo jeho povinnosťou\ndôsledne vyargumentovať a konkrétne zdôvodniť, prečo sa pri rozhodovaní o trovách konania odchýlil\nod zásady podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.\nZ nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III. 98/2018 z 02.05.2018 vyplýva, že podľa § 257\nCivilného sporového poriadku súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\n\nosobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti\nza výsledok (§ 255 Civilného sporového poriadku) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256\nods. 1 Civilného sporového poriadku). Súd podľa neho ,,nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu\nnahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím\nzavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.“. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné\nokolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne.\nVýklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor\nna celkom voľnú úvahu súdu. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov\npodľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia\no určitom druhu nárokov. ,,Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému\ntypu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS\n303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu Českej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 727/2000).“ Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady\ntrov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného\nprocesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1) resp. za procesné\nzavinenie zastavenia konania (§ 256 ods. 1).\n4. Žalobca sa vyjadril, že ak strana sporu v jednej žalobe uplatní niekoľko samostatných nárokov,\npostupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri\nkaždom nároku samostatne. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142\nods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,\nmôže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého\nposudku alebo od úvahy súdu. Zásada úspechu vo veci sa uplatňuje aj podľa nového procesného\nkódexu; nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného\nnároku, keďže ho nemožno ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku\nna základe úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Rozhodovanie o trovách konania pri zastavení\nkonania sa naopak spravuje zásadou zodpovednosti za zavinenie, v zmysle ktorej povinnosť nahradiť\ntrovy konania protistrane zaťažuje tú stranu sporu, ktorá svojim správaním zavinila zastavenie konania.\nV časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bol žalobca plne úspešný, nakoľko dosiahol to,\nčoho sa žalobou domáhal. Aj zvýšenie tejto náhrady je potrebné pričítať plnému úspechu žalobcu a to\nvzhľadom na pozitívne rozhodnutie súdu o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, čo možno\npovažovať za základné rozhodnutie, pričom samotný rozsah zvýšenia je už rozhodnutím pridruženým.\nZastavenie konania v časti 1.693,25 eur zavinil žalovaný, keďže dôvodom späťvzatia žaloby bola\núhrada žalovanej sumy po podaní žaloby. Možno tak ustáliť, že v časti istiny predstavuje procesný\núspech žalobcu 100%. V časti príslušenstva je podstatná komparácia žalobnej požiadavky a výroku\nmeritórneho rozhodnutia. Civilný sporový poriadok síce nepatrný úspech nepozná, avšak ani nová\nprávna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov\nv prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska\nvýsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej úpravy. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo\ndňa 13.01.2022, sp.zn. III. ÚS 591/2021-36, uviedol, že „ak súd vyhovie žalobe v celom rozsahu istiny\na v časti príslušenstva, pričom vo zvyšku príslušenstva žalobu zamietne, je potrebné, aby súd na účely\nrozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zistil pomer priznanej žalobnej pohľadávky s priznaným\npríslušenstvom a nepriznaného príslušenstva v čase rozhodnutia súdu a zohľadnil, či ide o neúspech\nlen nepatrný.“ Z pohľadu žalobcu sa práve v tejto veci jedná o neúspech žalobcu v nepatrnej časti, a to\npre pomer priznanej žalobnej pohľadávky s priznaným príslušenstvom (38.426,11 eur) a nepriznaného\npríslušenstva (63,26 eur) v čase rozhodnutia súdu, z čoho je možné vyvodiť rozhodnutie súdu o priznaní\nnáhrady trov konania žalobcovi proti žalovanému v plnom rozsahu ako správne a zákonné.\n5. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho\nsúdu.\n6. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa\npomeru jej úspechu vo veci.\n7. Súd rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu opätovne posúdil otázku trov konania a dospel\nk záveru, že na rozhodovanie o trovách konania je potrebné aplikovať § 255 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku a rozhodnúť opätovne tak, že je dôvodné priznať žalobcovi voči žalovanému náhradu trov\n\nkonania v plnom rozsahu, pričom výrok o trovách konania súd bližšie odôvodnil v intenciách rozhodnutia\nodvolacieho súdu.\n8. Predmetom konania uplatneného pôvodnou žalobou bol nárok na zaplatenie doplatku náhrady za\nsťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 30.788,- eur s prísl.. Podaním zo dňa 06.05.2022 žalobca\nzobral žalobu späť v časti nároku na zaplatenie sumy 1.693,25 eur s prísl., keď dňa 06.05.2022\nžalovaný v tejto časti plnil. Uznesením zo dňa 19.10.2022 súd konanie v tejto časti zastavil. Podaním\nzo dňa 18.07.2022 žalobca navrhol zmenu žalobného petitu tak, aby súd zaviazal žalovaného na\nzaplatenie sumy 43.370,55 eur s prísl., pričom suma 29.094,75 eur predstavovala náhradu za sťaženie\nspoločenského uplatnenia zohľadňujúc plnenie žalovaného vo výške 10.000,- eur pred podaním žaloby\na plnenie 1.693,25 eur po podaní žaloby a sumu 14.275,80 eur ako zvýšenie sťaženia spoločenského\nuplatnenia v rozsahu o 35%.\n9. Súd v rozsudku zo dňa 10.01.2023 žalobcovi priznal nárok na náhradu sťaženia spoločenského\nuplatnenia v plnom rozsahu 29.094,75 eur (keď v časti o zaplatenie sumy 1.693,25 eur zastavenie\nkonania procesne zavinil žalovaný, ktorý v tomto rozsahu plnil po podaní žaloby) a nárok na zvýšenie\nsťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 8.157,60 eur v rozsahu o 20%.\n10. Je potrebné uviesť, že žaloba bola zamietnutá v prevyšujúcej časti uplatneného nároku na\nzvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré posúdenie záviselo výlučne na úvahe súdu a v časti\nuplatneného úroku z omeškania vo výške 5% p. a. z priznaných súm 1.693,25 eur a 29.094,75 eur za\nobdobie od 09.03.2022 do 23.03.2022, čo je minimálny nepatrný neúspech žalovaného.\n11. V danej veci bol minimálny neúspech len v časti príslušenstva, pričom súd pri rozhodovaní o trovách\nkonania by mal brať zreteľ iba na základ nároku, nie príslušenstvo.\n12. Pokiaľ v časti nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia súd uznal dôvodnosť zvýšenia\no 20%, nie v navrhovanom rozsahu 35%, ide o úvahu súdu, na základe ktorej bol žalobcovi priznaný\nnárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 20% nie 35%. Je potrebné uviesť, že zásadu\núspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od\nznaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola\npriznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou\nzodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Nebolo by\nvšak celkom spravodlivé a v súlade so satisfakčnou funkciou nemajetkovej ujmy požadovať od žalobcu,\naby svoju ujmu podceňoval iba preto, aby potom nemusel hradiť trovy konania.\n13. Žalobcu je preto nevyhnutne považovať za plne úspešného, keďže mal plný úspech čo do\nzákladu uplatneného nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia i zvýšenie sťaženia spoločenského\nuplatnenia a výška plnenia pri zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia vyplývajúca z jeho\nprocesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu.\n14. Súd poukazuje i na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 988/2012, podľa ktorého\npři rozhodování o náhradě řízení by měl soud zohledňovat samotný účel civilního procesu, jímž je\nposkytování ochrany porušeným nebo ohroženým skutečným subjektivním hmotným právům a právem\nchráněným zájmům.\n15. Na margo veci súd dopĺňa, že v danej veci súd pri rozhodovaní o trovách konania neaplikoval § 257\nCivilného sporového poriadku o výnimočnom nepriznaní náhrady trov konania v prípade, ak existujú\ndôvody hodné osobitného zreteľa.\n16. Na základe uvedených skutočností súd je názoru, že je správne a spravodlivé priznať žalobcovi\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému a preto rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte\nuznesenia.\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom\nsúde.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na)neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala\nvplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na\nvykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť\no maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený\nmôže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:b275bee5-0174-4845-9569-67ce62945bde", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.591.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 591/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 591/2021 z 13. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.591.2021.1"}, {"guid": "ussr:0a034a32-4b8d-4a4d-a746-80593d2b7f28", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 292/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 292/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 345, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a034a32-4b8d-4a4d-a746-80593d2b7f28"}], "citovane_v": []}