Uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 21C/49/2024 z 17. 6. 2024
Citácia: uznesenie Okresného súdu Poprad z 17. júna 2024, sp. zn. 21C/49/2024, ECLI:SK:OSPP:2024:8724202229.1
Okresný súd Poprad | 21C/49/2024 | ECLI:SK:OSPP:2024:8724202229.1 | 2024-06-17 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 191 ObZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd470616-f1ec-4f3f-b766-94708903d648
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2024:8724202229.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Poprad
21C/49/2024
8724202229
17. 06. 2024
JUDr. Alexandra Mochnacká
ECLI:SK:OSPP:2024:8724202229.1

Uznesenie
Okresný súd Poprad v právnej veci žalobkyne: Slovenská autobusová doprava Poprad, a. s., so sídlom
Wolkerova 466, 058 49 Poprad, IČO: 36 479 560, právne zastúpeného: MAPLE & FISH s. r. o., so sídlom
Žižkova 22B, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 718 432, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o neúčinnosť právneho úkonu, o nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

rozhodol:
Z a k a z u je žalovanej akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami spôsobom - previesť
vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na tretiu osobu, alebo ich zaťažiť akýmkoľvek právom
tretej osoby, ani ich akokoľvek znehodnotiť, ani uzavrieť akúkoľvek nájomnú zmluvu na uvedené
nehnuteľnosti, resp. zmluvu oprávňujúcu tretiu osobu na ich užívanie:
nachádzajúcimi sa v k. ú. E., obec: E., okres: E., zapísanými na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom
Poprad, katastrálnym úradom: bytom č. XXX, nachádzajúci sa na 3. poschodí, vchod č. 15 polyfunkčnej
budovy so súpisným číslom X, popis stavby: Polyfunkčný objekt PALACE HILL I, postavenej na pozemku
parcely reg. „C“ s parc. č. 628, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1168 m2, a k tomu
prislúchajúci spoluvlastníckym podielom o veľkosti 6080/344385 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu (polyfunkčnej budovy), na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely
reg. „C“ s parc. č. 628, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1168 m2;
nachádzajúcimi sa v katastrálnom území E., obec: E., okres: E., zapísanými na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Poprad, katastrálnym úradom,: spoluvlastníckym podielom o veľkosti 6080/344385
na pozemku reg. „C“ s parc. č. 625/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 572 m2,
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6080/344385 na pozemku reg. „C“ s parc. č. 627/1, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 150 m2; a
nachádzajúcimi sa v k. ú. E., obec: E., okres: E., zapísanými na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom
Poprad, katastrálnym úradom, : spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/16 na pozemku reg. „C“ parc. č.
630/3, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 137 m2, do právoplatného skončenia
súdneho konania vo veci samej o určenie odporovateľnosti právneho úkonu sp. zn. 21C/49/2024.
O trovách konania bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.05.2024 domáhala, aby súd určil, že
Darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou ako obdarovanou a F. G. B., H. B., nar.: 11.03.1983,
na podklade ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva v podiele 1/1 k celku v prospech žalovanej k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. E., obec: E., okres: E., zapísaných na LV č. XXXX, bytu č.
XXX, na 3. poschodí, vo vchode č. 15 polyfunkčnej budovy so súp. č. X, Polyfunkčný objekt PALACE
HILL I, postavenej na pozemku parcely reg. „C“ s parc. č. 628, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, o výmere 1 168 m2, a k tomu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6080/344385
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (polyfunkčnej budovy), na príslušenstve a

spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely reg. „C“ s parc. č. 628, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, o výmere 1168 m2; nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. E., obec: E., okres: E.,
zapísaných na LV č. XXXX, ako spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6080/344385 na pozemku reg. „C“ s
parc. č. 625/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 572 m2, spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 6080/344385 na pozemku reg. „C“ s parc. č. 627/1, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, o výmere 150 m2; a nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E., obec: E.,
okres: E. zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym úradom, ako:
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/16 na pozemku reg. „C“ s parc. č. 630/3, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 137 m2, ktorý Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor povolil rozhodnutím
č. V-875/2024 zo dňa 28.03.2024, je voči žalobkyni právne neúčinná. Zároveň si uplatnila náhradu trov
konania.
2. So žalobou podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd zakázal akýmkoľvek
spôsobom nakladať žalovanej s vyššie špecifikovanými nehnuteľnosťami.
Ďalej žiadala, že žalovaná nesmie previesť vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na tretiu
osobu, alebo ich zaťažiť akýmkoľvek právom tretej osoby, ani ich akokoľvek znehodnotiť, uzavrieť
akúkoľvek nájomnú zmluvu na uvedené nehnuteľnosti, resp. zmluvu oprávňujúcu tretiu osobu na ich
užívanie.
1.
2.
3. Svoj nárok vo veci samej odôvodnila, že je vlastníčkou autobusovej stanice v Poprade (ďalej AS
Poprad), ktorú využíva najmä pre zabezpečovanie hromadnej prepravy osôb, ako aj poskytovanie
služieb spojených s odplatným užívaním AS Poprad inými dopravcami (tzv. za odplatu umožňuje
vstup a státie na AS Poprad, predaj cestovných lístkov, prenájom priestorov tvoriacich súčasť AS
Poprad, a pod.). Správa AS Poprad bola dlhodobo primárnym zdrojom jej príjmov, o ktoré protiprávnym
konaním dcéry žalovanej a zneužitím jej funkcie predsedníčky predstavenstva prišla. Poukázala na
protiprávne konanie dcéry žalovanej, ktorá zastávala funkciu predsedníčky predstavenstva v období
od 15.03.2019 do jej odvolania dozornou radou. Táto aj s bývalým členom predstavenstva opakovane
a premyslene, systematicky porušovali svoje zákonné povinnosti vyplývajúce z § 191 a nasl. zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ObZ), najmä povinnosť konať s odbornou starostlivosťou,
povinnosť zdržať sa konkurenčného konania, či povinnosť konať v najlepšom záujme v jej prospech
a všetkých jej akcionárov. Bývalí členovia predstavenstva tunelovali jej spoločnosť prostredníctvom
nimi novozaloženej spoločnosti počas obdobia takmer 8 mesiacov (až do momentu, kým sa o tomto
protiprávnom konaní dozvedela a zasiahla), čím spôsobili škodu veľkého rozsahu a v dôsledku
uvedeného hrozí ďalšia škoda enormného rozsahu. Bývalí členovia predstavenstva pred ich odvolaním
z funkcií, tajne a bez jej vedomosti založili v máji 2023 prostredníctvom blízkej osoby p. I. J. obchodnú
spoločnosť TATRA EXPRESS, s. r. o., so sídlom Wolkerova 466 v Poprade, IČO: 55 474 381.
Táto spoločnosť sa stala jej priamym konkurentom na relevantnom trhu. Poukázala, že existencia
a predpoklady vzniku zodpovednosti dcéry žalovanej za spôsobenú škodu mali za hodnoverne
osvedčené prokurátor, čo preukazuje začatie trestného stíhania a bolo začaté trestné konanie
vykonaním zaisťovacích úkonov (zaistením peňažných prostriedkov na bankovom účte spoločnosti
TATRA EXPRESS), a to na základe príkazu dozorujúceho prokurátora z č.k. I PO-V-1/2024/7706-1
zo dňa 03.01.2024. Za hodnoverne osvedčené poukázala aj na Uznesenie Okresného súdu Prešov,
ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie v konaní č.k. 40Cb/13/2024-119 zo dňa 05.02.2024,
ktorým bolo uložené spoločnosti TATRA EXPRESS povinnosť zdržať sa výkonu všetkých a akýchkoľvek
práv vyplývajúcich zo Zmluvy AS Poprad. Bývalí členovia predstavenstva na základe Zmluvy AS
Poprad prostredníctvom spoločnosti TATRA EXPRESS jej bezočivo vyfakturovali za užívanie vlastnej
autobusovej stanice, za obdobie pol roka sumu vo výške 878.436,90 eur. Táto škoda by nikdy nevznikla,
keby niet bývalých členov predstavenstva. Zároveň dcéra žalovanej po uzavretí uvedenej Zmluvy zaslala
jej obchodným partnerom (iným dopravcom) Oznámenie o zmene prevádzkovania AS Poprad a bez
jej vedomia začala prostredníctvom spoločnosti TATRA EXPRESS vystavovať faktúry za vstupy na AS
Poprad a ďalšie služby spojené s jej užívaním. Došlo tak k ušlému zisku vo forme straty odmeny/
zisku za užívanie jej majetku AS Poprad tretími osobami. Za obdobie III. Q a IV. Q 2023 ide minimálne
o sumu 59.674,08 eur. Ďalšia škoda mala byť spôsobená konaním bývalých členov predstavenstva vo
výške 38.398,20 eur, ktorá predstavuje ňou uhradenú sumu za dodanie energií (voda, elektrina, plyn)
do AS Poprad za III. Q a IV. Q 2023. Ďalej jej mala byť spôsobená škoda v rámci pracovno-právnej
agendy, keď bývalí členovia predstavenstva uzatvorili s jej vybranými zamestnancami a so samou sebou

Dodatky k pracovným zmluvám, ktorými si priznali neštandardné vysoké odstupné vo výške 5, 10 či
18-násobku priemerného mesačného zárobku, ktoré im prináležalo pri ukončení pracovného pomeru,
z akéhokoľvek dôvodu. Z účtu tak bolo vyplatené odstupné v súhrnnej výške 116.188,72 eur brutto, po
odvolaní bývalých členov predstavenstva z ich funkcie a ukončení pracovno-právneho vzťahu zo strany
všetkých 14 takto zvýhodnených zamestnancov. Uvedená suma tak predstavuje ďalšiu vzniknutú škodu,
ktorá bez konania bývalých členov predstavenstva a dcéry žalovanej by nevznikla. Pracovná náplň
dcéry žalovanej, ako riaditeľky/generálnej riaditeľky, de facto kopírovala obsah činnosti vykonávajúcej
v postavení štatutárneho orgánu. Dcéra žalovanej na základe Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa
13.07.2023 uzavrela Zmluvu o individuálnej mzde s priznaným nárokom a zvýšením základnej zložky
mzdy na sumu 4.170,- eur brutto, priznaný nárok na vyplatenie mesačných prémií, jednorazovej ročnej
odmeny vo výške 10.000,- eur brutto a iných mimoriadnych odmien za vykonanie mimoriadnych prác
a nárok na odstupné vo výške 10-násobku priemerného mesačného zárobku pri akomkoľvek skončení
pracovného pomeru aj v prípade závažného porušenia pracovných povinností zo strany dcéry žalovanej.
Na základe uvedeného tak bola vyplatená mzda ako ďalšia forma odmeny v súhrnnej výške 144.930,eur a náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 10.561,65 eur. Táto škoda predstavuje škodu,
ktorá vznikla výlučne konaním dcéry žalovanej.
Ďalej poukázala, že dcéra žalovanej sa začala zbavovať svojho majetku. Darovacou zmluvou, na
základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený rozhodnutím Okresného
úradu Poprad, katastrálny odbor č. V-875/2024 zo dňa 28.03.2024, dcéra žalovanej bezodplatne
previedla na svoju matku – žalovanú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú vyššie špecifikované
v enunciáte uznesenia.
S cieľom zamedzenia, resp. zredukovania nebezpečenstva zmarenia uspokojenia pohľadávok ďalším
zbavovaním sa majetku dcéry žalovanej, dňa 28.03.2024 podala na Okresný súd Prešov návrh na
zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, spočívajúceho v zákaze nakladať s majetkom dcéry žalovanej.
Uznesením č. k. 29Cb/24/2024 – 195 zo dňa 23.04.2024 súd návrhu takmer v celej časti vyhovel.
Pre úplnosť uviedla, že súd návrhu nevyhovel len vo vzťahu k nehnuteľnostiam, nakoľko k prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe Darovacej zmluvy došlo ešte pred vydaním uznesenia
o nariadení zabezpečovacieho opatrenia a vo vzťahu k návrhu na zriadenie záložného práva k
pohľadávkam z bankových účtov dcéry žalovanej, keďže ide o fyzickú osobu a súd prihliadol na
uspokojovanie jej základných potrieb. Uzatvorením Darovacej zmluvy sa dcéra žalovanej účelovo
zbavila veľkej časti svojho majetku. Napriek tomu, že vo vlastníctve dcéry žalovanej sa nachádza aj iný
majetok, jeho celková hodnota nepokryje celú výšku vzniknutej, resp. hroziacej škody, ktorá konaním
dcéry žalovanej vznikla. Je preto nepochybné, že uzatvorením Darovacej zmluvy, dcéra žalovanej
ukrátila uspokojenie jej pohľadávky na náhradu škody a podstatným spôsobom sťažila (zhoršila) jej
postavenie ako veriteľa.
Na základe uvedeného poukázala, že jej hrozí škoda veľkého rozsahu, a to v sume 976.509,18 eur
(pozostávajúca z 878.436,90 eur, 59.674,08 eur a 38.398,20 eur), pričom hrozí ďalšia škoda v súhrnnej
výške najmenej 19.530.183,60 eur, ďalej v sume 116.188,72 eur a v sume 144.930,- eur a 10.561,65 eur.
4. Žalobkyňa sa zároveň domáha ochrany nároku na náhradu škody voči dcére žalovanej nariadením
neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladať s nehnuteľnosťami, a má za to, že všetky
predpoklady pre jeho vydanie sú splnené, keďže existuje dôvodná obava, že exekúcia pohľadávok
žalobkyne bude ohrozená, lebo v prípade, že žalobkyňa bude úspešná v konaní o určenie právnej
neúčinnosti Darovacej zmluvy a súd určí, že Darovacia zmluva je voči žalobkyni neúčinná, bude mať
možnosť uspokojiť svoje pohľadávky na náhradu škody voči dcére žalovanej z nehnuteľností, ktoré
dcéra žalovanej účelovo previedla, a teda akýkoľvek prevod alebo obmedzenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam úkonmi žalovanej by bezpochyby exekúciu žalobkyne ohrozili. Nariadením tohto
neodkladného opatrenia žiadala poskytnúť ochranu.
5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala, alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa, alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu, alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne, alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala, alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
14. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) veriteľ sa môže
domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok
proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
15. Podľa § 42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.
16. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116a
117).
17. Podľa § 42b ods. 1 až 4 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo
odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právnemu úkonu dlžníka
prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom

dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím
osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti
ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
18. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
19. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len, ak je potrebné
dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo
veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Pri obidvoch
uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je
neodkladné opatrenie potrebné. Žalobca musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda že osoba,
ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a
právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania
a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia.
Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je to, že aj pri prípadnom osvedčení
ohrozenia nároku žalobcu tu existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.
20. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, avšak dočasná úprava pomerov strán v prípadoch,
kedy strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu
odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo zabezpečenie výkonu
existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Úpravou neodkladných
opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.
Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu,
resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených.
21. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,
bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu
nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou
je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo
vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým
pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza
nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku,
teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).
22. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092
s.).

23. V predmetnej veci vo vzťahu k požadovanému nariadeniu neodkladného opatrenia je potrebné
pre úplnosť uviesť, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy ohrozenia
exekúcie v obdobných situáciách je potvrdená ustálenou rozhodovacou praxou slovenských súdov,
napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/31/2019, v zmysle ktorého: „ Prípadná
exekúcia, by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaný ešte pred právoplatným skončením konania
o neúčinnosť právneho úkonu previedol sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom prípade, by
uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku
vydaného v tomto konaní nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť na iný majetok
žalovaného (adresáta odporu), a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne
odporovaného právneho úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho
rozhodnutia, ukladajúceho adresátovi odporu povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka v časti vety za bodkočiarkou. Takýto postup by však bol značne neefektívny a viedol by
len k množeniu súdnych sporov. Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k
predmetným nehnuteľnostiam nevznikali zmeny, pretože autoritatívne súdne rozhodnutie by sa mohlo
stať problematické zrealizovať, pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosť bola prevedená a jej vlastníctvo
by svedčalo v prospech iného. Preto je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným
neodkladným opatrením, čím pominie hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii
pomerov a umožní sa ničím nerušené judikovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k
obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu,
nakoľko žalovaný nebude žiadnym spôsobom obmedzovaný v ich bežnom užívaní.“
24. Zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne
vymáhať pred súdom v základnom konaní. Citovaný text zákona a v ňom uvedené prídavné meno
„vymáhateľný“ nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len
s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú
pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.
25. V zmysle vyššie citovaných hmotnoprávnych ustanovení súd konštatuje, že je daná aktívna a pasívna
legitimácia.
26. Po oboznámení sa so žalobou o určenie odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a ods. 2 a ods.
3 písm. a) Občianskeho zákonníka, podanou na tunajší súd dňa 27.05.2024, s obsahom súdneho spisu,
s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaného spolu so žalobou a s pripojenými listinami,
súd dospel k záveru, že o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
27. Rozhodujúce skutočnosti uvedené žalobkyňou, odôvodňujúce potrebu neodkladne úpravy pomerov
formou neodkladného opatrenia, má súd za dostatočne osvedčené na základe pripojených listín, ktorými
žalobkyňa hodnoverne osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorej sa má poskytnúť ochrana, je splnený
aj predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia tým, že sledovaný účel v tomto prípade nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a je tiež zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobkyňa
domáha.
28. Je zrejmé že po podaní Oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu dňa
03.01.2024, adresovaného Okresnej prokuratúre Poprad, došlo k prevodu predmetných nehnuteľností
dňa 28.03.2024 uzavretím Darovacej zmluvy medzi dcérou žalovanej a žalovanou a k zavkladovaniu
vlastníckeho práva v prospech žalovanej.
29. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zatiaľ v tomto štádiu konania bez vykonania
riadneho dokazovania vo veci samej by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatňovaný žalobkyňou vo veci
samej o určenie neúčinnosti právneho úkonu, je očividne vylúčený. Vo veci samej sa totiž žalobkyňa
domáha určenia neúčinnosti voči nej, darovacej zmluvy uzavretej medzi darcom dcérou žalovanej
a obdarovanou žalovanou, ktorý nárok žalobkyňa odôvodňuje tým, že má vymáhateľnú pohľadávku
voči dcére žalovanej, titulom náhrady škody uplatnenej v trestnom konaní, obchodnom a pracovnom
konaní. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či je žaloba dôvodná, bude nevyhnutné vykonať
dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Súd je tiež toho názoru, že v danom prípade je
splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie,
že existuje obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Vo veci samej sa žalobkyňa domáha určenia

neúčinnosti právneho úkonu, čo znamená, že v prípade úspechu jej žaloby, by bol odporovateľný právny
úkon (darovacia zmluva) voči veriteľovi (žalobkyňa) relatívne neúčinná, čo znamená, že žalobkyňa
ako veriteľ, by sa mohla na základe právoplatného rozsudku domáhať uspokojenia svojej pohľadávky
z predmetu sporného právneho úkonu. Právoplatný rozsudok v odporovom konaní sa totiž vzťahuje na
konkrétny exekvovateľný majetok, a nie na osobu žalovanej (§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorá
sa nestáva povinnou v exekúcii, ale právne účinky úspešného odporu sa prejavia voči žalovanej v tom
zmysle, že v rámci exekučného konania proti dlžníkovi, je povinná strpieť vedenie exekúcie (speňaženie)
na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bola účastníkom. Veriteľ teda môže viesť
proti povinnému dlžníkovi exekúciu za rovnakých podmienok, ako keby k spornému prevodu nedošlo
iba s tým rozdielom, že exekúciou postihnutý majetok patrí osobe, ktorá mala z odporovaného úkonu
prospech, a ktorá je povinná takúto exekúciu strpieť (žalovaná).
30. Prípadná exekúcia, by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaná ešte pred právoplatným skončením
konania o neúčinnosti právnemu úkonu previedla sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom prípade
by uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku
vydaného v tomto konaní nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť na iný majetok
žalovanej (adresáta odporu), a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne
odporovaného právneho úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho
rozhodnutia, ukladajúceho adresátovi odporu povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka, v časti vety za bodkočiarkou. Takýto postup by však bol značne neefektívny a viedol by len
k množeniu súdnych sporov.
31. Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam
nevznikali zmeny, pretože autoritatívne súdne rozhodnutie by sa mohlo stať problematické zrealizovať,
pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosti boli prevedené a jej vlastníctvo by svedčalo v prospech iného.
Preto je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným neodkladným opatrením, čím pominie
hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa ničím nerušené
judikovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovanej k
predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko žalovaná nebude žiadnym spôsobom
obmedzovaná v ich bežnom užívaní.
32. Súd poukazuje na to, že z konštantnej rozhodovacej činnosti odvolacích súdov vyplýva, že práve
v takomto type konaní (o odporovacej žalobe, pozn.) je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
zabráni ďalším prevodom nehnuteľností, dôvodné - porovnaj napr. rozhodnutia Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 11Co/208/2012, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.5Co/278/2014, Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 8Co/23/2015, Krajského súdu v Prešove sp. zn.18Co/44/2015 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
17Co/255/2016.
33. Súd skúmal, či sú dané predpoklady na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Žalobkyňa osvedčila, že voči dcére žalovanej ako zmluvnej strany odporovateľného právneho úkonu,
má vymáhateľnú pohľadávku minimálne vo výške 1.234.429,93 eur (už vzniknutá škoda), v súlade s §
42a OZ. Je osvedčené, že dcéra žalovanej darovacou zmluvou previedla uvedené nehnuteľnosti na
žalovanú, čo sa javí ako konanie, ktorým sa zbavuje majetku aj v dôsledku začatého trestného stíhania
a možných trestov. Pre úspech predmetnej žaloby o neúčinnosť právneho úkonu je potrebné splnenie
predpokladov (ukrátenie veriteľa úkonom, včasnosť žaloby, blízky vzťah medzi dlžníkom a stranou
ukracujúceho právneho úkonu). Žalobkyňa osvedčila konanie dcéry žalovanej, ktoré by podstatnou
mierou ovplyvňovalo jeho majetkové pomery. Na podklade Darovacej zmluvy došlo k prevodu
vlastníckeho práva v podiele 1/1 k celku v prospech žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v k. ú. E., obec: E., okres: E., zapísaných na LV č. XXXX, bytu č. XXX, na 3. poschodí, vo vchode
č. 15 polyfunkčnej budovy so súp. č. X, Polyfunkčný objekt PALACE HILL I, postavenej na pozemku
parcely reg. „C“ s parc. č. 628, a k tomu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6080/344385
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (polyfunkčnej budovy), na príslušenstve a
spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely reg. „C“ s parc. č. 628; nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.
ú. E., obec: E., okres: E., zapísaných na LV č. XXXX, ako spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6080/344385
na pozemku reg. „C“ s parc. č. 625/1, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6080/344385 na pozemku reg.
„C“ s parc. č. 627/1; a nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E., obec: E., okres:
Poprad zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym úradom, ako:
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/16 na pozemku reg. „C“ s parc. č. 630/3, druh pozemku: zastavaná

plocha a nádvorie, o výmere 137 m2, ktorý Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor povolil rozhodnutím
č. V-875/2024 zo dňa 28.03.2024.
34. Z uvedeného je zrejmé, že bola osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená a teda je potrebné
bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia súd vyhovel v plnom rozsahu. Procesnú zodpovednosť za výsledok
konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na žalobkyni neodkladného
opatrenia, ktoré predstavuje výnimočný a mimoriadny prostriedok súdnej ochrany smerujúci najmä k
bezodkladnej úprave pomerov strán sporu a k ovplyvneniu ich správania, predovšetkým k ochrane pred
takým konaním, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a má za následok hrozbu alebo vznik škody na
strane žalobkyni.
35. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že žalobkyňa v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nešpecifikovala časové obdobie trvania neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle§
330 ods. 1 CSP určil, že nariadené neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas, a to do
právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej o určenie odporovateľnosti právneho úkonu
vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 21C/49/2024.
36. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia má súd za to, že
nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení možno dosiahnuť potrebnú dočasnú súdnu
ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto
uznesenia a vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd poukazuje na to,
že pri nariadení neodkladného opatrenia nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a v danom prípade
má pre účely nariadenia neodkladného opatrenia súd za hodnoverne osvedčené (spravdepodobnené)
skutočnosti, odôvodňujúce potrebu úpravy pomerov strán sporu v zmysle podaného návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.
37. Súd o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v súlade s § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu
v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.