Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/59/2024 z 4. 10. 2024
Citácia: rozsudok Okresného súdu Poprad z 4. októbra 2024, sp. zn. 2T/59/2024, ECLI:SK:OSPP:2024:8724010794.10
Okresný súd Poprad | 2T/59/2024 | ECLI:SK:OSPP:2024:8724010794.10 | 2024-10-04 | Rozsudok
Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Život a zdravie, Iné práva a slobody
Citované ustanovenia: § 155 ods. 1 TZ, § 20 TZ, § 364 ods. 1 písm. a) TZ, § 155 ods. 1 TZ, § 36 TZ, § 37 TZ, § 37 TZ, § 38 ods. 2 TZ, § 38 ods. 4 TZ, § 39 ods. 2 písm. d) TZ, § 39 ods. 4 TZ, § 41 ods. 1 TZ, § 48 ods. 2 písm. b) TZ, § 73 ods. 2 písm. c) TZ, § 48 ods. 2 písm. a) TZ, § 287 ods. 1 TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2fb3d397-bc53-40d2-aa39-fbd42c2028cf
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2024:8724010794.10

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Poprad
2T/59/2024
8724010794
04. 10. 2024
Mgr. Lukáš Hvizdoš
ECLI:SK:OSPP:2024:8724010794.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudcom Mgr. Lukášom Hvizdošom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
04. októbra 2024 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Obžalovaní
1./ A. A., nar. XX.XX.XXXX v B. B., trvale bytom A., t. č. v ÚVV a ÚVTOS A.,
2./ C. D., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom E. XXX/XX, F., G. H., t. č. v ÚVV a ÚVTOS A.,
uznávajú sa

za vinných, že

obžalovaní dňa 05.01.2024 v čase okolo 21.00 hod. na mieste verejnosti prístupnom, v meste A., G.
A., E. I. J. K., a to pri tzv. „bunkri“, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti L. - L., po tom, ako
poškodený C. E. z A. vyšiel zo spomínaného „bunkra“ na neho spoločne verbálne a neskôr aj fyzicky
zaútočili spôsobom, že obžalovaný C. D. ho najmenej jeden - krát udrel päsťou svojej ruky do oblasti jeho
tváre, zároveň obžalovaný A. A. ho najmenej jeden - krát udrel päsťou svojej ruky do oblasti jeho tváre,
pričom následkom týchto útokov poškodený C. E. spadol na zem, kde obaja obžalovaní vo fyzických
útokoch pokračovali spôsobom, že obžalovaný A. A. ho najmenej jeden - krát kopol nohou do oblasti
jeho hrudníka a najmenej jeden - krát udrel päsťou svojej ruky do oblasti jeho tváre a obžalovaný C. D. ho
najmenej jeden - krát kopol nohou do oblasti jeho hrudníka a najmenej jeden - krát kopol nohou do oblasti
jeho tváre, čím mu spôsobili ťažké zranenie spočívajúce v poškodení dôležitého orgánu - mozgu, a to
subdurálny hematóm v čelovo spánkovo temennej oblasti vľavo a v čelovo temennej oblasti vpravo, ako
aj ďalšie ľahšie poranenia, a to otras mozgu, tržnú ranu tváre okolo ľavej očnice, pomliaždenie ľavého
hrudníka, zlomeninu nosových kostí, ktoré si u poškodeného vyžiadali dobu liečenia 12 týždňov,
teda
1./ obžalovaný A. A.
- spoločným konaním inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol
iného,
2./ obžalovaný C. D.
- spoločným konaním inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol
iného,
čím

spáchali

1./ obžalovaný A. A.
- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona,
v jednočinnom súbehu s
- prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona,
2./ obžalovaný C. D.
- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona,
v jednočinnom súbehu s
- prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona.
Za

to

im

súd

ukladá:

1./ obžalovanému A. A.
Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, s použitím § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou.
2./ obžalovanému C. D.
Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, s použitím § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4
Trestného zákona per analogiam, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
2 (dvoch) rokov a 8 (ôsmich) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obom obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť poškodenému menom C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. spôsobenú škodu vo výške
7.172,- Eur (sedemtisícstosedemdesiatdva eur).
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obom obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť poškodenému spoločnosti F. M. A., L., N. XX, B., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 185,84
Eur (stoosemdesiatpäť eur a osemdesiatštyri centov).
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných A. A. a C. D., prečítaním
zápisníc o výsluchu svedka – poškodeného C. E. a splnomocnenkyne svedka – poškodeného F. M. A.,
L.. C. C. O. z prípravného konania, ako aj ďalej uvedenými dôkazmi, pričom zistil nasledovné.
Obžalovaný A. A. sa k spáchaniu skutku uvedenému vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na
hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo

spáchania predmetného skutku. Súd tak po splnení zákonných podmienok podľa § 257 ods. 7 Trestného
poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom
sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste
a náhrade škody.
Obžalovaný A. A. na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že pred spáchaním skutku prišiel o prácu.
Pohádali sa s družkou, ktorá mu vyčítala, že je bez práce. On odišiel z domu. Bol jedenásť dní vonku.
Mal vypité a tak sa to stalo. Ľutuje, čo sa stalo. Má dve maloleté deti, ktoré, dá sa povedať, sú odkázané
na jeho výživu. Družka momentálne pracuje. Predtým nepracovala. Družka platí všetky účty, veľa toho
neostane. Samozrejme, že potrebuje jeho pomoc. Nikdy predtým v živote nikomu neublížil, nemal žiadny
násilný trestný čin. Vždy všetko, za čo bol odsúdený, bolo v jeho mladosti, lebo bol závislý narkoman na
drogách a bol odsúdený za drobné krádeže. V roku 2009 prestal užívať drogy, založil si rodinu, s ktorou
aj žil doteraz, a poctivo sa staral o rodinu. Chcel by požiadať o minimálny trest.
Obžalovaný C. D. sa k spáchaniu skutku uvedenému vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na
hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo
spáchania predmetného skutku. Súd tak po splnení zákonných podmienok podľa § 257 ods. 7 Trestného
poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom
sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste
a náhrade škody.
Obžalovaný C. D. na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že sa chce ospravedlniť poškodenému. Je mu
veľmi ľúto, čo sa stalo. Nemalo sa to stať, bola to jeho chyba, veľmi to ľutuje. Chce sa ospravedlniť aj
svojej rodine, hlavne mame, keďže po jeho skutku ešte vážnejšie ochorela. Je mu to ľúto. Jeho prioritou
v budúcnosti bude slušný život. Chce sa zamestnať v Poprade a byť oporou mame. Keďže má BZP
papiere, tak dúfa, že to nebude problém v blízkosti Matejoviec sa zamestnať v nejakej fabrike. Chce byť
po ruke aj dcére, keďže dovŕši 15 rokov, tak je trošku nerozvážna. Chce byť pri nej.
Súd ďalej prečítal zápisnicu o výsluchu svedka – poškodeného C. E. z prípravného konania, kedy o.
i. uviedol, že sa pripája k trestnému konaniu a v rámci trestného konania si uplatňuje škodu vo výške
7.172,- Eur, kde sa jedná o bolestné.
Súd tiež prečítal zápisnicu o výsluchu splnomocnenkyne svedka – poškodeného F. M. A., L.. C. C.
O. z prípravného konania, kedy o. i. uviedla, že poškodený C. E. je poistencom ich poisťovne F. M.
A., L.. Náklady, ktoré znášala ich poisťovňa za ošetrenie poškodeného C. E. za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť činia spolu sumu vo výške 185,84 Eur. F. M. A., L. sa pripája k trestnému konaniu a navrhuje
uložiť v odsudzujúcom rozsudku uhradiť poskytnutú zdravotnú starostlivosť doposiaľ vo výške 185,84
Eur.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok č. 34/2024 znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria C. J. J., z ktorého záverov o. i. vyplýva, že vyšetrením, štúdiom
anamnézy a dokumentácie znalec u obžalovaného A. A. zistil dlhodobý problém s užívaním návykových
látok. Bol závislý na heroíne, pred 17 rokmi absolvoval ochranné protitoxikomanické liečenie.
Z nedávnych udalostí je zrejmé, že sa u neho postupne vyvinul alkoholizmus. Problém sa javí ako
kritický od roku 2023. U obžalovaného A. A. konštatoval syndróm závislosti na alkohole. Ide o pokročilú
závislosť, III. stupni podľa Jellineka. Závislosť na alkohole v takom stupni sa obvykle vyvíja cca 10
rokov. U obžalovaného A. A. je vytvorená chorobná závislosť na alkohole spojená s alkoholcentrickým
životným štýlom, je u neho možné už predpokladať zmeny osobnosti a zhoršenú reguláciu emócií
a správania. U obžalovaného C. D. nezistil objektívne fyzické ani psychické znaky chorobnej alkoholickej
závislosti. Usudzuje v jeho prípade nadužívanie alkoholu, nárazové pitie, bez dokázanej chorobnej
závislosti na alkohole. U obžalovaných znalec nezistil duševné ochorenie, ich pobyt pre spoločnosť nie je
z psychiatrického hľadiska nebezpečný. U obžalovaného A. A. však považuje za nutnú liečbu závislosti
na alkohole a navrhuje nariadiť mu ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. U obžalovaného
C. D. nezistil chorobnú závislosť na alkohole ani na liekoch, nie je potrebné mu nariadiť ochranné
protialkoholické liečenie.
Súd ďalej prečítal znalecký posudok č. 14/2024 znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia detí a klinická psychológia dospelých a klinická psychológia sexuality A. P. G., z ktorého

záverov o. i. vyplýva, že osobnosť obžalovaného A. A. je disharmonicky štruktúrovaná. Prítomný je veľký
afektívny náboj, v ktorom je agresivita vyvažovaná úzkosťou a prežívaná formou výčitiek svedomia.
Je náladový, výbušný, aj keď sa snaží svoje emócie regulovať, jeho správanie je často situačne
determinované. Koná v záujme znižovania vlastnej úzkosti, môže byť intolerantný. U obžalovaného
C. D. ide o osobnosť disharmonicky štruktúrovanú. Prítomná je afektívna odbrzdenosť. Je impulzívny,
náladový, výbušný, jeho správanie je často situačne determinované. V záujme znižovania vlastnej
úzkosti môže konať intolerantne. Správanie je nadmerne uvoľnené, aktívne, energické, na činnosť
zamerané. Možné sú prejavy typu acting-out, kedy je nahromadené napätie odvádzané náhlym,
neadekvátnym, často agresívnym spôsobom. Jeho vzťahy sú emocionálne ploché. Dajú sa očakávať
regresné prejavy v kritických situáciách, v dôsledku čoho treba rátať s menej brzdenou agresivitou.
Súd prečítal taktiež znalecký posudok č. 8/2024 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia a traumatológia C. H. K., z ktorého záverov o. i. vyplýva, že poškodený C. E. pri fyzickom
útoku dňa 05.01.2024 utrpel nasledovné zranenia: subdurálny hematóm v čelovo spánkovo temennej
oblasti vľavo a v čelovo temennej oblasti vpravo, ktoré je z medicínskeho hľadiska zranenie ťažké,
ako aj zranenia ľahké, a to otras mozgu, tržnú ranu tváre v oblasti okolo ľavej očnice, pomliaždenie
ľavého hrudníka a zlomeninu nosových kostí. Poškodený C. E. bol v dôsledku zranení, ktoré utrpel,
najmä v dôsledku vnútrolebečného krvácania závažným spôsobom obmedzovaný v obvyklom spôsobe
života, pre zhoršujúci sa CT nález mozgu musel byť dňa 06.01.2024 akútne operovaný, bolo vykonané
otvorenie lebky, vypustenie hematómu a do mozgu bol implantovaný vnútrolebečný snímač za účelom
merania vnútrolebečného tlaku. Po operácii bol poškodený preložený na ARO, kde bol uvedený do
umelého spánku. Po stabilizácii stavu bol odpojený od umelej pľúcnej ventilácie a opäť hospitalizovaný
na traumatologickej JIS, kde sa pokračovalo už v konzervatívnej liečbe, stav bol komplikovaný rozvojom
delíria, poškodený mal zavedenú žalúdočnú sondu, cez ktorú prijímal potravu, postupne sa začalo
so stravovaním cez ústa, prijímal kašovitú stravu, ako prevenciu vzniku infekcie užíval antibiotiká do
žily, podrobil sa opakovaným CT vyšetreniam mozgu a kontrolným neurologickým vyšetreniam. Pred
prepustením mu boli odstránené polovica stehov z operačnej rany, pri prepustení už bol neurologický
nález v norme, kontrolné CT mozgu bez známok krvácania, bez presunu stredových štruktúr. Dňa
19.01.2024 bol prepustený do ambulantnej starostlivosti. Zranenia priamo ohrozovali poškodeného na
živote, na záchranu života bolo potrebné vykonať akútnu operačnú liečbu pre vnútrolebečné zranenia,
bez ktorej by poškodený neprežil. Z komplexu poranení, ktoré poškodený utrpel bolo najzávažnejším
a dobu liečenia a práceneschopnosti určujúcim vnútrolebečné krvácanie, kde pri nekomplikovanom
priebehu je doba liečenia a práceneschopnosti 12 týždňov. Doba liečenia zodpovedá charakteru zranení,
ktoré poškodený utrpel, nie je ovplyvnená nijakými staršími zraneniami. Pri zraneniach, ktoré poškodený
utrpel došlo k poškodeniu životne dôležitého orgánu, mozgu. Bodové ohodnotenie vypracované na
základe zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje
pri bolestnom 223. otras mozgu I. stupňa 30 bodov, 226. krvácanie do mozgu 200 bodov, 2. rana tržná
vrátane operačnej revízie a sutúry 5 bodov, 12a. zlomenina nosovej kosti 20 bodov a 76. pomliaždenie
hrudnej steny ťažšieho stupňa 20 bodov, spolu 275 bodov. Trvalé následky sa zhodnotia po roku od
úrazu, preto sťaženie spoločenského uplatnenia poškodenému neprislúcha. Celková suma odškodnenia
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje 7.172,- Eur.
Z náhrady vynaložených nákladov vypracovanej zo strany F. M. A., L. vyplýva popis nákladov na
zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenému C. E. s uvedením dátumu, kódu, názvu výkonu, kódu
diagnózy, ceny výkonu, názvu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a čísla faktúry, kde celková cena
nákladov predstavuje 185,84 Eur.
Zo správy ÚVV a ÚVTOS A. na obžalovaného A. A. vyplýva, že tento si počas výkonu väzby v ústave
povinnosti vyplývajúce z ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava. Disciplinárne odmenený ani
potrestaný nebol. K príslušníkom a zamestnancom zboru sa správa na požadovanej úrovni. Medzi ním
a obvinenými umiestnenými spolu v cele sa doposiaľ nevyskytli žiadne nezhody. Dňa 26.04.2024 bol
pre výkon väzby zaradený do oddielu so zmierneným režimom. Prejavil záujem o zaradenie do práce
počas výkonu väzby, od 20.07.2024 je zaradený na pracovisko v ústave F. – Q..
Zo správy ÚVV a ÚVTOS A. na obžalovaného C. D. vyplýva, že tento sa počas výkonu väzby v ústave
správa k príslušníkom a zamestnancom na požadovanej úrovni. Medzi ním a obvinenými umiestnenými
spolu v cele sa doposiaľ nevyskytli žiadne nezhody. Pre výkon väzby bol zaradený do oddielu so

zmierneným režimom. Disciplinárne odmenený ani potrestaný doposiaľ nebol. Počas výkonu väzby
pracovne zaradený nie je, preto jeho pracovnú morálku nehodnotia.
Zo správy o povesti vypracovanej Mestským úradom A. na obžalovaného A. A. vyplýva, že tento je
slobodný. Údaje o zamestnaní a priestupkoch nevedú.
Zo správy o povesti vypracovanej mestom F. na obžalovaného C. D. vyplýva, že tento sa v ich meste
dlhodobo nezdržiava. Podľa informácií Mestskej polície F. a C. R. F. nespáchal žiadny priestupok.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný A. A. bol
doposiaľ jedenkrát priestupkovo riešený, a to dňa 26.10.2022 za priestupok podľa § 17 ods. 1 písm. i)
zákona č. 395/2017 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za čo
mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20,- Eur.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný C. D. bol
doposiaľ dvakrát priestupkovo riešený, kde priestupok zo dňa 16.05.2023 bol vybavený napomenutím
a dňa 18.06.2023 sa dopustil priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch, za ktorý mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10,- Eur.
Z odpisu registra trestov obžalovaného A. A. súd zistil, že obžalovaný má v tomto evidovaných
sedem záznamov v rozmedzí rokov 2002 až 2014, v prevažnej miere pre majetkovú trestnú činnosť,
kde za spáchanú trestnú činnosť mu boli opakovane ukladané aj nepodmienečné tresty odňatia
slobody. Ostatným záznamom registra je odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn.
2T/14/2014 zo dňa 20.03.2014, v prípade ktorého z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn.
2T/14/2014 a Okresného súdu Ružomberok sp. zn. RK-1PP/17/2022 vyplýva, že trestným rozkazom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/14/2014 zo dňa 20.03.2014, právoplatným dňa 03.09.2021, bol A.
A. uznaný za vinného z prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 4 Trestného
zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 26 mesiacov nepodmienečne
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ochranné opatrenie –
ústavné protitoxikomanické liečenie, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženom rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/18/2009 zo dňa 03.03.2010 v spojení s uznesením
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2To/211/2010 zo dňa 08.12.2011. Výkon uloženého súhrnného
nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 26 mesiacov bol nariadený dňa 24.11.2021 za
súčasného započítania výkonu trestu od 15.08.2021 do 03.09.2021. A. A. trest nastúpil dňa 15.08.2021.
Uznesením Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1Pp/17/2022 zo dňa 24.10.2022, právoplatným dňa
24.10.2022, bol A. A. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/14/2014 zo dňa 20.03.2014, právoplatným dňa
03.09.2021, vo výmere 26 mesiacov a bola určená skúšobná doba v trvaní 30 mesiacov. Uznesením
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. RK-1PP/17/2022 zo dňa 26.08.2024, právoplatným dňa
24.09.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1Tos/99/2024 zo dňa 24.09.2024 súd
vyslovil, že A. A. sa v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
neosvedčil a nariadil výkon zvyšku trestu odňatia slobody v trvaní 11 mesiacov a 22 dní so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Z odpisu registra trestov obžalovaného C. D. súd zistil, že obžalovaný má v tomto evidovaných sedem
záznamov v rozmedzí rokov 1998 až 2010 za rôznorodú trestnú činnosť, kde v prípade všetkých
záznamov sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený.
Vykonaným dokazovaním a priznaním viny obžalovanými A. A. a C. D. dospel súd k jednoznačnému
záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a je trestným činom. Ohľadne
posúdenia otázky, kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaných A. A. a C. D..
Podľa súdu je nepochybné, že obžalovaný A. A. spoločným konaním inému úmyselne spôsobil ťažkú
ujmu na zdraví, a zároveň spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom
výtržnosti tým, že napadol iného.

Obžalovaný A. A. týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu zločinu
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Podľa súdu je tiež nepochybné, že obžalovaný C. D. spoločným konaním inému úmyselne spôsobil
ťažkú ujmu na zdraví, a zároveň spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom
výtržnosti tým, že napadol iného.
Obžalovaný C. D. týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu zločinu
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Subjektívna stránka konania obžalovaných je daná formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a)
Trestného zákona. Tak obžalovaný A. A., ako aj obžalovaný C. D., ako plne trestnoprávne zodpovedné
subjekty, vedeli, že môžu spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom, t. j. záujem štátu na ochrane ľudského zdravia a záujem štátu na ochrane pokojného
občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi, ktoré narušujú verejný pokoj a poriadok, a tým, že
spoločným konaním na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadli poškodeného C. E. údermi päsťou
do oblasti jeho tváre a kopmi do oblasti jeho hrudníka a tváre, ktorými mu spôsobili viacpočetné zranenia,
vrátane zranenia mozgu ako životne dôležitého orgánu, porušenie, resp. ohrozenie chráneného záujmu
spôsobiť chceli.
Za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024
(ďalej len „Trestný zákon“) umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody na štyri roky
až desať rokov.
Za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest
odňatia slobody až na tri roky.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4, alinea prvá, Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.
Úvodom rozvíjania právnych úvah v súvislosti s výrokom o treste súd považuje za potrebné uviesť,
že v predmetnej trestnej veci obžalovaní vo vzťahu ku skutku kladenému im za vinu, ktorého sa
dopustili dňa 05.01.2024, urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, a to
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.08.2024, kedy súd ich vyhlásenie o tom, že sú vinní zo
spáchania stíhaného skutku uznesením prijal. Vyhlásenie obžalovaných vo vzťahu k nimi priznanému

skutku uvedenom v obžalobe, ako aj prijatie ich vyhlásenia zo strany súdu tak boli realizované pred dňom
06.08.2024, kedy nadobudla účinnosť novela Trestného zákona vykonaná zákonom č. 40/2024 Z. z. v
spojení s Nálezom Ústavného súdu SR č. k. PL. ÚS 3/2024 - 761 zo dňa 03.07.2024 a v Zbierke zákonov
vyhláseného dňa 06.08.2024. Pri rozhodovaní o vine a treste pritom súd vychádza z jedného právneho
predpisu, a teda vždy sa použije, vo všetkých smeroch, buď len právo účinné v čase spáchania činu alebo len právo neskoršie (R 32/1951), pričom vždy je potrebné použiť súhrn trestnoprávnych noriem ako
celok. Nakoľko skutku sa obžalovaní dopustili dňa 05.01.2024, pričom vyhlásenie o vine zo spáchania
stíhaného skutku urobili dňa 02.08.2024, teda pred nadobudnutím účinnosti citovanej novely Trestného
zákona, kedy súd ich vyhlásenie o vine zároveň prijal, súd aplikujúc súhrn trestnoprávnych noriem ako
celok, aj pri výroku o treste vychádzal z ustanovení Trestného zákona účinného do 05.08.2024. V tejto
súvislosti sa zároveň žiada doplniť, že vyššie uvedenou novelou Trestného zákona nedošlo k žiadnej
modifikácii trestných sadzieb za stíhané trestné činy ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného
zákona a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, ktoré tak v porovnaní s právnym stavom
pred 06.08.2024 zostali nezmenené.
Aplikujúc vyššie citované ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona, súd pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľov, ich pomery a možnosť ich nápravy, ako aj na to,
akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu a dospel k nasledovnému.
Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu, je potrebné zdôrazniť, že obžalovaní sa dňa 05.01.2024
dopustili závažnej, úmyselnej trestnej činnosti spočívajúcej v násilnom konaní s prvkami výraznej
agresivity, vyznačujúceho sa bezohľadnosťou až krutosťou, kedy na poškodeného C. E., ktorý konanie
obžalovaných ani nijakým spôsobom nevyprovokoval, zaútočili najprv úderom päsťou do oblasti jeho
tváre, kedy v dôsledku tohto útoku poškodený spadol na zem, čo však obžalovaných neodradilo od
ďalšieho násilného konania a títo v útoku na poškodeného pokračovali, kde obžalovaný A. A. ho
najmenej jeden-krát kopol nohou do oblasti jeho hrudníka a najmenej jeden-krát udrel päsťou svojej ruky
do oblasti jeho tváre a obžalovaný C. D. ho najmenej jeden-krát kopol nohou do oblasti jeho hrudníka
a najmenej jeden-krát kopol nohou do oblasti jeho tváre. Zo strany obžalovaných tak išlo o opakované
údery veľkej intenzity smerujúce aj do oblasti tváre a hlavy poškodeného. Je možné konštatovať, že k
spáchaniu trestného činu prispelo konanie každého z obžalovaných rovnakou mierou.
Obžalovaní útočili na najvyšší záujem chránený Trestným zákonom, a to záujem na ochrane zdravia.
Svojím konaním spôsobili závažný následok na zdraví poškodeného C. E., ktorému útokom vznikli
viacpočetné zranenia, a to subdurálny hematóm v čelovo spánkovo temennej oblasti vľavo a v čelovo
temennej oblasti vpravo, otras mozgu, tržná rana tváre okolo ľavej očnice, pomliaždenie ľavého
hrudníka a zlomenina nosových kostí. Práve subdurálny hematóm v čelovo spánkovo temennej oblasti
vľavo a v čelovo temennej oblasti vpravo z komplexu utrpených zranení poškodeným predstavoval
zranenie najzávažnejšie, z medicínskeho hľadiska zranenie ťažké. O závažnosti spôsobených zranení,
osobitne práve vnútrolebečného krvácania, a náročnosti ich liečby vypovedajú závery znaleckého
posudku č. 8/2024 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia C.
H. K., z ktorých vyplýva, že poškodený pre zhoršujúci sa CT nález mozgu musel byť dňa 06.01.2024
akútne operovaný, bolo vykonané otvorenie lebky, vypustenie hematómu a do mozgu bol implantovaný
vnútrolebečný snímač za účelom merania vnútrolebečného tlaku. Po operácii bol poškodený preložený
na ARO, kde bol uvedený do umelého spánku. Po stabilizácii stavu bol odpojený od umelej pľúcnej
ventilácie a opäť hospitalizovaný na traumatologickej JIS, kde sa pokračovalo už v konzervatívnej
liečbe, stav bol komplikovaný rozvojom delíria, poškodený mal zavedenú žalúdočnú sondu, cez ktorú
prijímal potravu, postupne sa začalo so stravovaním cez ústa, prijímal kašovitú stravu, ako prevenciu
vzniku infekcie užíval antibiotiká do žily, podrobil sa opakovaným CT vyšetreniam mozgu a kontrolným
neurologickým vyšetreniam. Súd, vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania, na tomto mieste
osobitne akcentuje, že zranenia, ktoré obžalovaní svojím násilným, agresívnym konaním poškodenému
C. E. spôsobili, poškodeného priamo ohrozovali na živote. Na záchranu života bolo potrebné vykonať
akútnu operačnú liečbu pre vnútrolebečné zranenia, bez ktorej by poškodený neprežil.
Súd zároveň pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U oboch obžalovaných súd vyhodnotil jednu poľahčujúcu
okolnosť a to priznanie a oľutovanie svojho konania (§ 36 písm. l) Trestného zákona). V rámci skúmania
poľahčujúcich okolností sa súd nestotožnil na názorom obhajoby obžalovaného A. A. na priznanie

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, teda, že obžalovaný napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Je pravdou, že obžalovaný sa v priebehu hlavného
pojednávania k spáchaniu skutku kladeného mu za vinu priznal a tento opakovane oľutoval, na základe
čoho mu aj bola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona je však založená na aktívnej spolupráci páchateľa
pri objasňovaní trestnej činnosti a vyžaduje, aby páchateľ uviedol dôkazy, ktoré slúžia na objasnenie
skutkových okolností daného trestného činu. V prejednávanej veci však zo strany obžalovaného A. A.,
a napokon ani zo strany obžalovaného C. D., nešlo o špecifikovanú aktívnu participáciu na objasňovaní
trestnej činnosti, pričom samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa §
36 písm. n) Trestného zákona (porov. stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016).
Popri poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona bola u oboch obžalovaných
vyhodnotená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, a teda, že obžalovaní
spáchali viac trestných činov. U obžalovaného A. A. súd zároveň zistil priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. m) Trestného zákona. Vychádzajúc z odpisu registra trestov obžalovaného A. A., tento
má evidovaných sedem záznamov, z ktorých iba v dvoch prípadoch ide o odsúdenia, ktoré sú
zahladené, pritom opakovane ide o odsúdenia na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Je potrebné
taktiež zdôrazniť, že obžalovaný sa skutku v prejednávanej veci dopustil v priebehu skúšobnej doby
podmienečného prepustenia uloženej mu uznesením Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1Pp/17/2022
zo dňa 24.10.2022, právoplatným dňa 24.10.2022, ktorým bol podmienečne prepustený z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/14/2014
zo dňa 20.03.2014, právoplatným dňa 03.09.2021 vo výmere 26 mesiacov a bola určená skúšobná
doba v trvaní 30 mesiacov. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. RK-1PP/17/2022
zo dňa 26.08.2024, právoplatným dňa 24.09.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 1Tos/99/2024 zo dňa 24.09.2024 súd vyslovil, že A. A. sa v skúšobnej dobe po podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody neosvedčil a nariadil výkon zvyšku trestu odňatia slobody
v trvaní 11 mesiacov a 22 dní so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia. Je tak zrejmé, že ani plynúca skúšobná doba podmienečného prepustenia a hrozba
výkonu zvyšku trestu odňatia slobody nezabránili obžalovanému A. A. v spáchaní závažnej trestnej
činnosti v prejednávanej veci. U obžalovaného C. D. súd priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona nevyhodnotil, nakoľko, aj keď tento má v odpise registra trestov evidovaných sedem
záznamov, vo všetkých prípadoch ide o odsúdenia, ktoré sú zahladené.
S prihliadnutím na prevahu dvoch priťažujúcich okolností oproti jednej poľahčujúcej okolnosti súd
u obžalovaného A. A., aplikujúc § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, zvýšil dolnú hranicu trestnej
sadzby trestného činu najprísnejšie trestného, ktorým je § 155 ods. 1 Trestného zákona o jednu tretinu.
U obžalovaného C. D., pri rovnovážnom pomere jednej poľahčujúcej a jednej priťažujúcej okolnosti súd
vychádzal zo zákonom ustanovenej trestnej sadzby § 155 ods. 1 Trestného zákona.
Súd taktiež prihliadol na osoby obžalovaných, ich pomery a možnosti ich nápravy. Aj keď v prípade
obžalovaných nepochybne nejde o osoby bezúhonné, nemožno prehliadnuť, že v prejednávanej veci
ide o prvý prípad, kedy sa dopustili tohto druhu závažnej, násilnej trestnej činnosti. I keď obžalovaní boli
v minulosti opakovane súdne trestaní, išlo o druhovo odlišnú, menej závažnú trestnú činnosť, kde bolo
potrebné osobitne prihliadnuť tiež na dobu jej spáchania, keď u obžalovaného C. D. išlo o odsúdenia
v rozmedzí rokov 1998 až 2010 a u obžalovaného A. A. o záznamy z rokov 2002 až 2014. Je tak
zrejmé, že v danom prípade ide o odsúdenia staršieho dáta a nejde tak o páchateľov, ktorí by sa
v ostatnom období posledných rokov opakovane dostávali do rozporu s Trestným zákonom. Je tak
možné prisvedčiť vyjadreniu obžalovaného A. A., poukazujúceho na to, že od posledného odsúdenia
až do dňa 05.01.2024, teda spáchania skutku v prejednávanej veci, viedol život bez trestnej či inej
závažnej protiprávnej činnosti, čo možno konštatovať rovnako aj u obžalovaného C. D.. Do úvahy
zobral súd aj rodinné a osobné pomery obžalovaných, kedy obžalovaný A. A. pred spáchaním skutku
v prejednávanej veci viedol rodinný život s družkou a deťmi, pričom v decembri roku 2023 sa s družkou
pohádal, odišiel z domu a dostal sa do okruhu osôb, s ktorými popíjali, čo dospelo až k spáchaniu stíhanej
trestnej činnosti. Obžalovaný C. D. poukázal na záujem starostlivosti o jeho dcéru a chorú mamu.
Z charakteristiky ÚVV a ÚVTOS A. zároveň vyplýva dodržiavanie ústavného poriadku obžalovanými bez
negatívnych poznatkov a správanie sa k príslušníkom a zamestnancom zboru na požadovanej úrovni, až
natoľko, že obaja obžalovaní bol zaradení do oddielu so zmierneným režimom. Obžalovaný A. A. taktiež

prejavil záujem o zaradenie do práce počas výkonu väzby, kde od 20.07.2024 je zaradený na pracovisko
v ústave F. – Q.. Možno tak uviesť, že obžalovaní aj svojím správaním vo výkone väzby dokumentujú
negatívny postoj k nimi spáchanej trestnej činnosti, ktorej závažnosť si uvedomili a preukazujú snahu
po náprave.
Súd ďalej tiež zohľadnil postoj obžalovaných k ním spáchanej trestnej činnosti, kedy obžalovaný C.
D. sa už v prípravnom konaní v podstatnej miere ku skutku kladenému mu za vinu priznal a tento
oľutoval. Pokiaľ ide o obžalovaného A. A., tento v úvodných fázach trestného stíhania po vznesení
obvinenia síce spáchanie skutku priznával iba čiastočne, avšak relevantným je argument obhajoby,
že po ustanovení obhajcu bol jeho návrh na opätovný výsluch obžalovaných zo strany vyšetrovateľa
PZ zamietnutý, čím tak obžalovaný A. A. nemal možnosť, už po porade s ustanoveným obhajcom,
zákonným spôsobom priznať sa k trestnej činnosti kladenej mu za vinu. Možno sa tak domnievať, že
za predpokladu vyhovenia návrhu obhajoby na opätovný výsluch obžalovaných v prípravnom konaní
pred záverečným preštudovaním spisu, by v priebehu prípravného konania boli splnené podmienky na
postup podľa § 232 Trestného poriadku.
Prihliadajúc tak na osobu obžalovaných, ktorí sa v minulosti nedopustili obdobnej závažnej, násilnej
trestnej činnosti a v období ostatných rokov viedli riadny život, ich osobné a rodinné pomery pred
spáchaním skutku, ako aj ich postoj k stíhanej trestnej činnosti dospel súd k záveru, že v danom prípade
sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovení o mimoriadnom znížení trestu.
Na tomto mieste je potrebné uviesť, že obaja obžalovaní sa na začiatku hlavného pojednávania k
spáchaniu skutku uvedenému vo výrokovej časti tohto rozsudku priznali a v zmysle § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku vyhlásili, že sú vinní zo spáchania predmetného skutku. Obžalovaní teda
neodvolateľne prijali všetky právne účinky uznania viny, a to dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Obžalovaní týmto
jednak prispeli k podstatnému urýchleniu trestného konania a zároveň tak vyjadrili svoj negatívny postoj
k ním spáchanej trestnej činnosti, ktorú v priebehu súdneho konania opakovane oľutovali. Je žiaduce
dodať, že obžalovaní aj po otvorení hlavného pojednávania, v rámci postupu podľa § 255 ods. 3
Trestného poriadku, vyjadrili svoj záujem uzavrieť dohodu o vine a treste, čo taktiež dokumentuje ich
postoj k prejednávanej trestnej činnosti, ktorú si zjavne uvedomili, a ku ktorej zaujali kritické stanovisko.
Berúc do úvahy vyššie uvedené súd aplikoval ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu a v súlade
s ustanovením § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam uložil obžalovaným úhrnný
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a to obžalovanému A.
A. v trvaní 4 (štyroch) rokov a obžalovanému C. D. v trvaní 2 (dvoch) rokov a 8 (ôsmich) mesiacov.
Zároveň, akcentujúc osobitne vyššie špecifikovaný spôsob spáchania činu a jeho následok, kedy sa
obžalovaní dopustili závažnej, násilnej trestnej činnosti údermi päsťou ako aj kopaním aj do oblasti
životne dôležitého orgánu, v dôsledku čoho poškodený utrpel viacpočetné zranenia, ktorých následkom
bol priamo ohrozený na živote, ktoré zranenia si nutne vyžiadali akútny operačný zákrok ako aj ďalšie
liečenie, považoval súd za nevyhnutné uloženie úhrnného trestu odňatia slobody v jeho nepodmienečnej
forme. Takto uložený trest považuje súd za zákonný a primeraný, spĺňajúci účel trestu a požiadavky tak
generálnej, ako aj individuálnej prevencie.
Pokiaľ ide o vonkajšiu diferenciáciu výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko obžalovaný A. A. v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho na jeho výkon zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. V prípade obžalovaného C. D., ktorý v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd postupoval podľa § 48 ods. 2
písm. a) Trestného zákona a zaradil ho do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Zo strany obžaloby bolo zároveň navrhované uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou
formou obžalovanému A. A., ktorý návrh súd, s prihliadnutím najmä na výsledky znaleckého
dokazovania, považoval za dôvodný. Obžalovaný A. A. sa skutku v prejednávanej veci dopustil pod
vplyvom alkoholu, od ktorého užívania je podľa znaleckého skúmania závislý. Zo záverov znaleckého
posudku č. 34/2024 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria C. J. J., vyplynulo,
že obžalovaný A. A. má dlhodobý problém s užívaním návykových látok, postupne sa u neho
vyvinul alkoholizmus, kde tento problém je kritický od roku 2023. Znalec u obžalovaného A. A.

konštatoval syndróm závislosti na alkohole, pričom ide o chorobnú, pokročilú závislosť v III. stupni podľa
Jellineka. Súd sa stotožnil so záverom znalca poukazujúceho na nutnosť liečby závislosti na alkohole
u obžalovaného A. A. a uložil mu ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, ktoré znalec
odporučil. Iba na doplnenie súd uvádza, že s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 3 Trestného zákona
súd pri rozhodovaní o ochrannom liečení aplikoval ustanovenia Trestného zákona v čase rozhodovania,
teda v znení účinnom od 06.08.2024.
Napokon, pokiaľ ide o náhradu škody, poškodení C. E. a F. M. A., L. si nároky na náhradu škody
v prípravnom konaní riadne a včas uplatnili. Nakoľko súd mal na základe vykonaného dokazovania, a to
osobitne znaleckého posudku č. 8/2024 znalca C. H. K. a náhrady vynaložených nákladov na zdravotnú
starostlivosť poskytnutú poškodenému C. E., nároky v uplatnenej výške za jednoznačne preukázané,
uložil obom obžalovaným spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému C. E. škodu vo výške 7.172,Eur titulom bolestného a poškodenej F. M. A., L. škodu vo výške 185,84 Eur titulom vynaložených
nákladov na zdravotnú starostlivosť pacientovi C. E..
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
1./ obžalovaný A. A.
- spoločným konaním inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol
iného,
2./ obžalovaný C. D.
- spoločným konaním inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol
iného,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Poprad. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku
o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.