Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 19C/23/2020 z 29. 11. 2024 Citácia: rozsudok Okresného súdu Poprad z 29. novembra 2024, sp. zn. 19C/23/2020, ECLI:SK:OSPP:2024:8720201810.21 Okresný súd Poprad | 19C/23/2020 | ECLI:SK:OSPP:2024:8720201810.21 | 2024-11-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: § 162 ods. 1 CSP, § 162 ods. 3 CSP, § 164 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 CSP, § 157 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 262 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f71e8a3a-718e-4193-ac33-e7d7fb98ca8a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2024:8720201810.21 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Poprad 19C/23/2020 8720201810 29. 11. 2024 JUDr. Iveta Jenčová ECLI:SK:OSPP:2024:8720201810.21 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: Mgr. Adrián Bobko, advokát so sídlom AK Námestie sv. Egídia 78, 058 01 Poprad, IČO: 37 747 371, proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Marián Kollár, advokát so sídlom AK Mnoheľova 22, 058 01 Poprad, IČO: 31 957 285, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.287,77 € s prísl., o návrhu na prerušenie konania a o trovách konania, takto rozhodol: I. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a. II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 3.287,77 €. Žalobu odôvodnil tým, že obaja sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na par. č. KN-C 53, zapísanej Okresným úradom E., katastrálny odbor, pre obec Štrba, katastrálne územie D. na LV č. XXXX (ďalej len „rodinný dom“), pričom žalobcovi patrí spoluvlastnícky podiel XX/XX-XX, žalovanému patrí podiel X/XX-XXX. Žalobca investoval do predmetnej nehnuteľnosti z vlastných finančných prostriedkov za účelom jej rekonštrukcie sa domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v tom, že žalovaný sa na úkon žalobcu obohatil tým, že neprispel na náklady spojené s rekonštrukciou spoločnej nehnuteľnosti, pričom investíciou do spoločnej nehnuteľnosti zo strany žalobcu sa zvýšila jej trhová hodnota. Bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného spočíva v úhrade nákladov vynaložených na rekonštrukciu spoločnej nehnuteľnosti v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. 2 Rozsudkom sp. zn. 19C/23/2020-182 zo dňa 22.6.2023 súd prvej inštancie rozhodol tak, že: „I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobca m á voči žalobcovi n á r o k na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ 3. Po odvolaní podanom žalobcom Krajský súd v Prešove Rozsudkom sp. zn. 20Co/62/2023-210 zo dňa 27. júna 2024 potvrdil rozsudok vo výroku I. a zrušil rozsudok vo výroku II. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom rozsudku v súvislosti s napadnutým výrokom o náhrade trov konania konštatoval nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, pretože súd prvej inštancie opomenul ex offo skúmanie dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP v súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania, pre indikovaný príbuzenský vzťah podielových spoluvlastníkov, preto jeho rozhodnutie v otázke náhrady trov konania je nepreskúmateľné a nepresvedčivé, nezohľadňujúce požiadavku presvedčivosti upravenú ustanovením § 220 CSP. Navyše preskúmavaný výrok o náhrade trov konania nekorešponduje s vyhláseným výrokom na pojednávaní (Čl.181 spisu), avšak vychádzajúc z princípu hospodárnosti a racionálneho prístupu, nebolo nevyhnutné najprv vec v rozsahu trov vrátiť súdu prvej inštancie na zjavnú opravu chyby v písaní podľa § 224 CSP a následne vec v tomto rozsahu vybaviť vo výroku II. kasačne. 4. Na pojednávaní nariadenom po zrušení výroku rozsudku zo dňa 22.6.2023 o trovách konania odvolacím súdom, právny zástupca žalobcu navrhol prerušiť konanie do právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho konania v tejto veci. Mal tiež za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania, pretože súdy konštatovali, že tie investície jeho klient vložil, ale že sa majú riešiť až pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s tým, že vzhľadom na posledný záver Krajského súdu v Prešove, podielové spoluvlastníctvo ani zrušené nebude. A tu vidí aj dovolací dôvod. Postoj žalovaného je taký, že neprispieva do spoločnosti, ani sa nepodieľa na platení, ak by to malo byť podľa jeho postoja, tá nehnuteľnosť by spadla. Žalobca urobil nevyhnutné úpravy, aby sa tam dalo bývať. Poukázal aj na to, že žalobca, ktorý je 12 rokov dôchodca, čím môže, prispieva na nehnuteľnosť, aby sa dala obývať. Ak súd prizná žalovanému trovy, budú mať nepriaznivý vplyv pre jeho klienta. Navrhol náhradu trov konania žalovanému nepriznať. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní mal za to, že nie sú splnené podmienky na prerušenie konania a neboli splnené podmienky ani na podanie dovolania, podľa neho bude odmietnuté. K trovám konania uviedol, že žalobca ani len neoboznámil druhého vlastníka o zámere vykonať nejaké stavebné úpravy, on ho ani neoboznámil s výberom firiem, ani s predpokladaným rozpočtom, ani s termínom výkonu práce, dokonca mu ani neposlal vyúčtovanie stavebných úprav, aby sa na nich podieľal. Žalovaný sa o tom dozvedel až z výzvy okresného súdu. V priebehu konania sa správal neštandardným spôsobom, pretože vôbec nevyužil prostriedky procesného útoku, aby preukázal svoje tvrdenia. Vypočutý svedkovia napr. pán F. vyhlásil, že žalobca nechcel súpis vykonaných prác. Pán G. a pani G. preukázali, že pokazený kotol ústredného kúrenia bol výsledkom nekúrenia žalobcu. Ak sa vychádza z dikcie § 257, tak sa musí vychádzať z princípu rovnosti zbrane. Ak by bol žalobca postupoval štandardným spôsobom, toto konanie by nemuselo vôbec byť. Bolo by potom nespravodlivé, aby sa ten, ktorý sa bráni v konaní, kde preukázal porušenie práva, musel znášať trovy právneho zastúpenia. Poukázal na stanovisko NS SR R24/64, že súd si musí všímať okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Žiadal o trovách rozhodnúť podľa zásady úspechu v konaní. 5. V danej veci je nepochybné, že I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 22.6.2023, ktorým súd žalobu zamietol, nadobudol právoplatnosť po jeho potvrdení odvolacím súdom dňa 08.08.2024. Čo sa týka teda merita veci, konanie je právoplatne ukončené. 6. Podľa § 162 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. Podľa ods. 3 o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 7. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd ma zato, že nie sú dané zákonné podmienky na prerušenie konania. Nebolo by v súlade s princípom spravodlivosti, aby strana, ktorá mala vo veci úspech, pokiaľ ide o samotný predmet sporu, vynaložila za účelom preukázania opodstatnenosti svojich tvrdení v rámci procesnej obrany neodôvodnenosť žalobného návrhu (k čomu bezpochyby boli potrebné odborné znalosti advokáta), a to tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, mala teda právoplatne súdnymi rozhodnutiami preukázanú opodstatnenosť svojej procesnej obrany, aby musela vzhľadom na podanie mimoriadneho opravného prostriedku druhou stranou čakať do skončenia dovolacieho konania na náhradu svojich úspešne vynaložených trov konania, a to nepredvídateľne dlhé časové obdobie. Súd preto návrh na prerušenie konania zamietol. 8. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, pred tým, než súd dospeje k záveru o potrebe aplikácie ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), je potrebné ustáliť otázku procesného úspechu sporových strán, keďže účelom tohto ustanovenia je odstránenie neprimeranej tvrdosti voči strane sporu, ktorá nemala v konaní úspech v záujme dosiahnutia spravodlivosti. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 225/2020 z 27. augusta 2020). 9. Podľa § 255 ods. 1 CSP v znení neskorších predpisov súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 10. V zmysle vyššie uvedeného nálezu ústavného súdu „v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne a má sa vykladať prísne reštriktívne. Z už uvedeného vyplýva, že pred tým, než všeobecný súd dospeje k záveru o potrebe aplikácie § 257 CSP, je potrebné ustáliť otázku procesného úspechu sporových strán, keďže účelom tohto ustanovenia je odstránenie neprimeranej tvrdosti voči strane sporu, ktorá nemala v konaní úspech v záujme dosiahnutia spravodlivosti. V okolnostiach posudzovanej veci krajský súd priamo, bez predchádzajúceho posúdenia procesného úspechu, resp. neúspechu aplikoval § 257 CSP, pričom jeho záver o procesnom úspechu sporových strán nie je možné z napadnutého rozsudku ani len vyvodiť. Judikatúra i aplikačná prax tiež zdôrazňuje, že ak má súd v úmysle použiť moderačné právo, alebo ak jeho použitie niektorá zo strán navrhne, súd musí umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila. Súd je v prípade použitia § 257 CSP povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k jeho použitiu. Ústavný súd zistil, že v právnej veci sťažovateľa krajský súd neumožnil stranám sporu zaujať stanovisko k aplikácii § 257 CSP.“. 11. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. 12. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. 13. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). 14. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok (Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/102/2017 31. júla 2017 ). 15. V prejednávanej veci súd nezistil také výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by o trovách konania nerozhodoval v zmysle zásady úspechu v konaní, teda pre ktoré by úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal. Možno prisvedčiť žalovanému, že keby žalobca bol pred započatím rekonštrukčných prác na dome v podielovom spoluvlastníctve strán sporu postupoval zákonným spôsobom, toto súdne konanie by sa nemuselo uskutočniť. A aj keby žalovaný odmietal podieľať sa na opravách domu, ktoré v konaní boli vyhodnotené nie ako nevyhnutné, mal žalobca ďalšie zákonné možnosti, ako opravy realizovať. V konečnom dôsledku je väčšinovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti. Žalobca ale, ako bolo v konaní preukázané, žalovaného žiadnym spôsobom o zamýšľaných opravách ani len neinformoval, tiež napr. že nefunkčnosť kotla bola spôsobená jeho pričinením a rovnako aj to, že práce (podľa neho nevyhnutné) vykonával len v tej časti nehnuteľnosti, ktorú obýva on sám. Podľa názoru súdu neprimeranou tvrdosťou by bolo práve, za danej situácie, nepriznanie trov konania žalovanému, ktoré musel vynaložiť na úspešné bránenie svojho práva. Vzhľadom na vyššie uvedené, ani skutočnosť, že žalobca je 12 rokov dôchodcom, nemôže byť dôvodom na aplikáciu § 257 CSP. 16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1, ods. 2. C.s.p., teda úspešnému žalovanému priznal nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatných uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Ř Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ř Proti výroku II. rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Ř Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ř Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ř Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ř Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ř Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ř Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ř Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ř Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).