{"guid": "fcd96039-3a01-45d0-9536-3a11183516d8:69a04e8a-1b98-4de2-bb8f-46ac782a21f8", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2024:8719204558.15", "spisova_znacka": "12C/45/2019", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/45/2019 z 13. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Poprad z 13. júna 2024, sp. zn. 12C/45/2019, ECLI:SK:OSPP:2024:8719204558.15", "identifikacne_cislo": "8719204558", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "JUDr. František Zelený", "sudca_id": 2578, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-frantisek-zeleny-2578", "datum_vydania": "2024-06-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "22Co/49/2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "40918ad9-97c8-4f98-8c66-72164ea9d0e9:ab0fc345-6f2a-4c69-803b-be1698d1f2ac", "datum": "2025-10-23", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "nazov": "§ 100 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126", "nazov": "§ 126 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-132", "nazov": "§ 132 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-132", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-480", "nazov": "§ 480 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-480", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-480"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "nazov": "§ 255 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262", "nazov": "§ 262 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/229#paragraf-6", "/SK/ZZ/1991/229#paragraf-9", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-132", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-480", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/69a04e8a-1b98-4de2-bb8f-46ac782a21f8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2024:8719204558.15", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2024:8719204558.15", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2024:8719204558.15/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n12C/45/2019\n8719204558\n13. 06. 2024\nJUDr. František Zelený\nECLI:SK:OSPP:2024:8719204558.15\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným, v právnej veci žalobcu: A. B., B. C.,\nnar.XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E. 6 – Břevnov, Česká republika, práv. zast. Advokátska kancelária\nBABIN, PETKO & partners, s.r.o., Prešov, IČO: 47 253 177, proti žalovanému Slovenská republika, za\nktorú koná LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, sídlo: Námestie SNP 8, Banská Bystrica 975 66\nIČO: 36 038 351, práv. zast. JUDr. Marek Morochovič, advokát, Krížna 56, Bratislava, IČO: 31808689,\nv konaní o určenie vlastníckeho práva s prísl., takto\nrozhodol:\nI. Súd u r č u j e , že A. B., B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale\nbytom D. XX, XXX XX E. X – F., G. B. je vlastníčkou nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich sa\nv kat. úz. H. I.:\n- Parcela C KN 801/4 o výmere 67 660 m2, Druh pozemku: Lesný pozemok, Vlastnícky podiel 1/1 k\ncelku, LV č. XXX, okres: J., obec: H. I., kat. územie: Vyšný Slavkov;\n- Parcela E KN 627/12 o výmere 188 m2, Druh pozemku: Ostatná plocha,\nVlastnícky podiel 1/1 k celku, LV č. XXX; okres: J., obec: H. I., kat. územie: Vyšný Slavkov;\n- Parcela E KN 629/8 o výmere 1 186 m2, Druh pozemku: Lesný pozemok,\nVlastnícky podiel 1/1 k celku, LV č. XXX; okres: J., obec: H. I., kat. územie: Vyšný Slavkov;\n- Parcela C KN 855/8 o výmere 900 494 m2, Druh pozemku: Lesný pozemok, Vlastnícky podiel 1/1 k\ncelku, LV č. XXX; okres: J., obec: H. I., kat. územie: Vyšný Slavkov;\n- Parcela C KN 855/7 o výmere 1 112 m2, Druh pozemku: Lesný pozemok, Vlastnícky podiel 1/1 k celku,\nLV č. XXX; okres: J., obec: H. I., kat. územie: Vyšný Slavkov;\n- Parcela E KN 838 o výmere 5 513 m2, Druh pozemku: Lesný pozemok, Vlastnícky podiel 1/1 k celku,\nLV č. XXX; okres: J., obec: H. I., kat. územie: Vyšný Slavkov;\n- Parcela E KN 839 o výmere 5 849 m2, Druh pozemku: Lesný pozemok, Vlastnícky podiel 1/1 k celku,\nLV č. XXX; okres: J., obec: H. I., kat. územie: H. I.;\n- Parcela E KN 840 o výmere 126 549 m2, Druh pozemku: Lesný pozemok, Vlastnícky podiel 1/1 k celku,\nLV č. XXX; okres: J., obec: H. I., kat. územie: Vyšný Slavkov;\n- Parcela E KN 855/3 o výmere 29 269 m2, Druh pozemku: Lesný pozemok, Vlastnícky podiel 3/4 k\ncelku, LV č. XXX; okres: J., obec: H. I., kat. územie: H. I..\nII. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %\n\nstým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí.\nodôvodnenie:\nI.\n2\n\n1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 8.11.2019 domáhala, aby určil, že je vlastníkom\nnehnuteľností – pozemkov, nachádzajúcich sa v k. ú. H. I., a to parcely\n- PKV č. 2, Parcela PK č. 549 o výmere 6,3301 ha, parcela KN-E č. 801/1 o výmere 6,3301 ha, Kultúra:\nles;\n- PKV č. 13, Parcela PK č. 588/9/1 o výmere 0,1122 ha, parcela KN-E č. 855/1 o výmere 0,1122 ha,\nKultúra: les;\n- Parcela PK č. 588/9/3 o výmere 0,7553 ha, parcela KN-E č. 855/1 o výmere 0,7553 ha, Kultúra: les;\n- Parcela PK č. 581 o výmere 67,4247 ha, parcela KN-E č. 855/1 o výmere 67,4247 ha, Kultúra: les;\n- Parcela PK č. 582/1 o výmere 36,9371 ha, parcela KN-E č. 855/1 o výmere 36,9371 ha, Kultúra: les;\n- Parcela PK č. 582/3 o výmere 1,0765 ha, parcela KN-E č. 855/1 o výmere 1,0765 ha, Kultúra: les;\n- Parcela PK č. 112 o výmere 0,0964 ha, parcela KN-E č. 629/4 o výmere 0,0964 ha, Kultúra: les;\n- PKV č. 29, Parcela PK č. 578 o výmere 18,3288 ha, parcela KN-E č. 803/1 o výmere 18,3288 ha,\nKultúra: les;\n- PKV č. 288, Parcela PK č. 582/2 o výmere 2,6248 ha, parcela KN-E č. 855/1 o výmere 2,6248 ha,\nKultúra: les.\nŽalobu v písomnom podaní odôvodnila tým, že je vnučkou K. J. C. a dcérou E. C.. Predmetom žaloby\nsú jednotlivé nehnuteľnosti – pozemky nachádzajúce sa všetky v k. ú. H. I.. Nehnuteľnosti tvorili do\n15.5.1942 vlastníctvo K. J. C., kedy bol lesný majetok ako židovský poštátnený na základe ustanovenia\nvyhlášky ŠPÚ v Bratislave zo dňa 13.5.1942 č. 231/1942 Ú.r.n. Na majetok K. J. C. bolo vydané\nrozhodnutie Povereníctva pôdohospodárstva podľa článku II. zák. č. 79/1948 Sb. a tento majetok bol\npozostalostne prevedený dňa 25.6.1949 pod č.d. 700/49 na E. C.. Následne bolo vydané rozhodnutie\nONV v Levoči pod č. 611-17/5-1950 zo dňa 17.5.1950 o výkupe podľa § 1 ods.3 zák. č.46/1948\nZb. Na základe rozhodnutia Povereníctva pôdohospodárstva v Bratislave č. 8811/50 – IX/II zo dňa\n13.1.1950 bol predmetný majetok podľa § 11 nar. č. 104/45 Sb SRN a podľa§ 16 zák. č. 46/1948\nodovzdaný dňom 25.5.1950 zápisnicou do vlastníctva, držby a úžitku Československým štátnym lesom\nn.p. v Bratislave, obhospodárovania Lesnému závodu v Spišskom Podhradí. Žalobkyňa si uplatnila\nriadne a včas svoj reštitučný nárok na vydanie predmetných nehnuteľností – predmetných pozemkov\npodľa zák. č. 229/1991 Zb.z. o úprave vlastníckych práv k pôde a k iného poľnohospodárskemu\nmajetku. Nárok bol uplatnený u Východoslovenských lesov, š. p. Košice, odštepný závod Spišská\nNová Ves podľa pokynov tohto subjektu, kde žalobkyňa zabezpečila všetky potrebné doklady na to,\naby sa úspešne domáhala svojich práv. Na základe vyššie popísaného postupu bola vypracovaná zo\nstrany Východoslovenských lesov, š. p. Košice, odštepný závod Spišská Nová Ves dohoda o vydaní\nnehnuteľností zo dňa 9.7.1993, ktorá bola obidvoma stranami predmetnej dohody riadne podpísaná.\nDohoda bola následne odstúpená na schválenie Pozemkovému úradu v Spišskej Novej Vsi, ktorý\nrozhodol, že právo na vydanie nehnuteľností podľa § 6 ods. 1 zák. č. 229/91 Zb. neuplatnením práva\nzaniklo. Žalobkyňa naďalej pokračovala v domáhaní sa svojich zákonných práv. Napadla rozhodnutie\nPozemkového úradu v rámci správneho súdneho konania, kde v prvostupňovom konaní bol vydaný\nrozsudok Krajským súdom v Košiciach č. 5S/55/96-8, ktorý potvrdil rozhodnutie Pozemkového úradu\nv Spišskej Novej Vsi. V následnom konaní bolo vydané uznesenie NS SR č. 4 Sž 95/96 zo dňa 15.8.1996\no zastavení konania, keďže neboli dané zákonné podmienky na konanie o dovolaní. Žalobkyňa v danom\nčase postupovala rovnako aj v mnohých iných prípadoch súvisiacich s vydaním nehnuteľností podľa\n\nvtedy platných reštitučných predpisov. V týchto prípadoch proces vydania nehnuteľností bol zavŕšený\núspešne v podobe právoplatného vydania daných nehnuteľností príslušnými pozemkovými úradmi.\nTýkalo sa to konkrétnych nehnuteľností v k. ú. Košice, Výškovce, Ďurkov, Bodovce, Bajrov, Ľubotice,\nVeľký Šariš.\nPodpísaná dohoda o vydaní nehnuteľností uzavretá medzi Východoslovenskými Lesami, š. p., LOZ\nSpišská Nová Ves zo dňa 9.7.1993 a žalobkyňou svedčiaca o vlastníckom práve k predmetným\nnehnuteľnostiam, je dodnes platná. Z vyjadrenia Pozemkového úradu Spišská Nová Ves zo dňa\n1.12.1993 pod zn. R/93 sa nikde neuvádza, že by nárok nebol uplatnený. Zákon č. 229/1991 Zb.\nv ust. § 9, ani v iných častiach neupravoval, akou formou mala byť uplatnená žiadosť o vydanie\nnehnuteľností. Nespochybniteľne ako dotknutý príslušný subjekt VSL lesy, š.p. Košice žiadosť\nakceptoval – vypracoval a podpísal dohodu o vydaní nehnuteľností. Je nepochybné, že žalobkyňa\nako fyzická osoba – nepodnikateľ, t. j. slabšia zmluvná strana v tomto verejnoprávnom zmluvnom\nvzťahu v porovnaní s postavením štátneho orgánu, ktorý bol druhým účastníkom dohody, a na ktorého\nmali byť kladené zvýšené právne povinnosti, sa musela domnievať, že tento postup musí byť\nzaručene správny a zákonný. Tento subjekt štátnej správy musel v danom čase pravidelne prichádzať\ndo kontaktu s takýmito prípadmi, a teda musel vedieť, aké všetky predpoklady sú nevyhnutné na\nuzavretie takejto dohody. Na druhej strane žalobkyňa bola pri uplatňovaní svojich práv v reštitučných\nkonaniach úspešná, a nemala preto dôvod pochybovať o tom, že postup v tomto konaní je správny\na zákonný. V hodnotení skutkových zistení povinným subjektom a súdmi absentuje časť skutočnosti,\nktoré vyšli najavo – a to najmä výzva Pozemkového úradu na doplnenie žiadosti a skutočnosť, že\npredošlé jednanie povinného subjektu a navrhovateľky dokonca viedli k spísaniu a podpisu dohody\no vydaní nehnuteľností. Existencia, či neexistencia podacieho lístka tak nie je relevantná, keďže z horeuvedených skutočností vyplýva, že navrhovateľka si nárok na vydanie nehnuteľností uplatnila. Paušálna\naplikácia formalistického hľadiska povinným subjektom a súdmi bez rozlišovania zvláštností konkrétneho\nprípadu je však ústavne neakceptovateľná. Konanie povinného subjektu a súdov bolo v extrémnom\nrozpore s princípmi spravodlivosti, a tento stav vznikol v dôsledku svojvôle alebo v dôsledku prepjatej\nformalistickej interpretácie. Nedôslednosť povinného subjektu a nepredvídateľnosť postupu nemožno\npripísať v jej neprospech, ale je potrebné posudzovať okolnosti vo vzťahu ku konkrétnej veci s ohľadom\nna konštitutatívne hodnoty a princípy demokratického právneho štátu. Charakter nároku žalobkyne voči\nštátu nezasahuje do práv iných súkromných osôb a teda svojou povahou nemá vplyv na právnu istotu\nsúkromných osôb, ktorých ochrana bola primárnym účelom časového obmedzenia možnosti uplatniť si\nnárok na vydanie nehnuteľností. Žalobkyňa svoje oprávnenie domáhať sa ochrany vlastníckeho práva\npodľa všeobecných predpisov odvodzuje zo skutočnosti, že účelom reštitučných zákonov je resp. bola\nnáprava či zmiernenie majetkových krívd a po uplynutí lehoty k podaniu nároku podľa reštitučných\nzákonov plnia účel a funkciu reštitučných zákonov práve všeobecné predpisy. Z postupu, ktorý následne\npo neschválení predmetnej dohody uplatnila, aby bránila svoje práva, nemožno v žiadnom prípade\nuvažovať, že by išlo o prekážku už rozhodnutej veci, a to z toho dôvodu, že súdy a ďalšie orgány\nneposudzovali vlastnícke právo ako také, ale len akt neschválenia príslušnej dohody.\nPrávne žalobkyňa svoj nárok odôvodnila v ust. § 126 ods. 1 OZ článkami č.20 ods. 1 46 ods.1,\nÚstavy SR, článkom 36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd, článkom 6 ods.1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv, článkom 11 ods.1 Listiny základných práv a slobôd, článkom 1 Dodatkového protokolu\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 100 OZ, § 9 zák. č. 229/1990 Zb. a poukázala\nna rozhodovaciu činnosť súdnych autorít , rozsudok NS SR sp.zn. Cdo 1/98 z 29.4.1998, 5Cdo 36/1999\nzo dňa 20.8.1999, rozhodnutia I. ÚS 89/2007 z 25.6.2009, 1 ÚS 3503/2010 zo dňa 19.4.2012 Ústavného\nsúdu ČR.\nNa preukázanie svojich tvrdení predložila zápisnicu a dodatok k zápisnici zo dňa 25.5.1950,\nupovedomenie č. 182/13/1950 zo dňa 15.6.1950, dohodu o vydaní nehnuteľností zo dňa 9.7.1993,\nrozsudok KS Košice č. 5S 55/96 – 8, uznesenie NS SR č. 4Sž 95/96 zo dňa 15.8.1996, list Pozemkového\núradu Spišská Nová Ves zo dňa 1.12.1993, navrhla svoje vypočutie ako strany a vypočutie svedka L. F..\n2.V ďalších písomných podaniach uviedla, že riadne špecifikovala nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom\ntohto konania označením pôvodnej pozemnoknižnej parcely a označením čísla parciel vedených\nv registri „E“, vrátane výmery, kultúry, kat. územia. Označenie nehnuteľností zodpovedá presne s\noznačením a špecifikáciou, ktorá je uvedená v „Dohode o vydaní nehnuteľností“ uzavretej medzi\nstranami sporu zo dňa 09.07.1993. Táto Dohoda vytvára právny rámec sporu. Pasívna legitimácia\nžalovaného je daná práve existenciou riadne a platne uzatvorenej „Dohody o vydaní nehnuteľností“ zo\ndňa 09.07.1993. Túto Dohodu vypracoval sám žalovaný, na základe listinných podkladov a dôkazov\npredložených žalobkyňou. Práve táto právna skutočnosť vyvracia tvrdenie žalovaného na str. 2.\n\npredposledný odsek. Nárok uplatnený žalobkyňou bol dôvodný. Konanie, ktoré prebehlo na základe z.\nč. 229/1991 Zb. nepredstavuje prekážku „res iudicata“. Rozhodnutie Pozemkového úradu v Spišskej\nNovej Vsi a Krajského súdu v Košiciach bolo posudzované len z pohľadu z. č. 229/1991 Zb. Žalobkyni,\nako aj jej právnym predchodcom, nikdy nebolo odňaté vlastníctvo k predmetu sporu zákonným\nspôsobom. Túto podstatnú skutočnosť uznal a akceptoval samotný žalovaný, ktorý dobrovoľne uzatvoril\nso žalobkyňou „Dohodu o vydaní nehnuteľností“. Z jej obsahu i samotného názvu vyplýva, že sa sporné\nnehnuteľnosti vydávajú vlastníčke. Zákon 229/1991 Z.z., nepredpisoval formu uplatnenia reštitučného\nnároku oprávnenou osobou. Skutočnosť, preukazujúca to, že žalobkyňa uplatnila u povinnej osoby žalovaného svoj nárok, vyplýva priamo z 1. strany „Dohody o vydaní nehnuteľností“, ktorá je platná.\nPredmetnou žalobou sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva. Určením vlastníckeho práva\nžalobkyni sa nezmení postavenie žalovaného, ako správcu resp. obhospodarovateľa predmetných\nnehnuteľností - lesných pozemkov podľa zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch.\n3.Podaním zo dňa 2.2.2022 žalobca na základe záverov znaleckého posudku znalca - Ing. Jozefa\nBujňáka, znalec v odbore Geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností č. 35/2021 spresnil žalobný\npetit nasledovne: Súd určuje, že A. B., B. C., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom: B. G. XX, XXX XX E. X - F.,\nG. B. je vlastníčkou nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich v kat. úz. H. I.:\n- Parcely C KN 801/4 o výmere 67 660 m2, Druh pozemku: Lesný pozemok, Vlastnícky podiel 1/1 k\ncelku, LV č. XXX, okres: J., obec: H. I., kat. územie: Vyšný Slavkov;\n- Parcely E KN 627/12 o výmere 188 m2, Druh pozemku: Ostatná plocha, Vlastnícky podiel 1/1 k celku,\nLV č. XXX; okres: J., obec: H. I., kat. územie: Vyšný Slavkov;\n- Parcely E KN 629/8 o výmere 1 186 m2, Druh pozemku: Lesný pozemok, Vlastnícky podiel 1/1 k celku,\nLV č. XXX; okres: J., obec: H. I., kat. územie: Vyšný Slavkov;\n- Parcely C KN 855/8 o výmere 900 494 m2, Druh pozemku: Lesný pozemok, Vlastnícky podiel 1/1 k\ncelku, LV č. XXX; okres: J., obec: H. I., kat. územie: Vyšný Slavkov;\n- Parcely C KN 855/7 o výmere 1 112 m2, Druh pozemku: Lesný pozemok, Vlastnícky podiel 1/1 k celku,\nLV č. XXX; okres: J., obec: H. I., kat. územie: Vyšný Slavkov;\n- Parcely C KN 838 o výmere 5 513 m2, Druh pozemku: Lesný pozemok, Vlastnícky podiel 1/1 k celku,\nLV č. XXX; okres: J., obec: H. I., kat. územie: Vyšný Slavkov;\n- Parcely C KN 839 o výmere 5 849 m2, Druh pozemku: Lesný pozemok, Vlastnícky podiel 1/1 k celku,\nLV č. XXX; okres: J., obec: H. I., kat. územie: Vyšný Slavkov;\n- Parcely C KN 840 o výmere 126 549 m2, Druh pozemku: Lesný pozemok, Vlastnícky podiel 1/1 k celku,\nLV č. XXX; okres: J., obec: H. I., kat. územie: Vyšný Slavkov;\n- Parcely C KN 855/3 o výmere 29 269 m2, Druh pozemku: Lesný pozemok, Vlastnícky podiel 3/4 k\ncelku, LV č. XXX; okres: J., obec: H. I., kat. územie: Vyšný Slavkov.\nZároveň vzhľadom na špecifikáciu nehnuteľností uvedených v znaleckom posudku, ktoré sú predmetom\ntohto sporu, upresnil označenie strany žalovaného, nasledovne: Slovenská republika, za ktorú koná\nLESY Slovenskej republiky, štátny podnik Sídlo: Námestie SNP 8, Banská Bystrica 975 66 IČO: 36\n038 351.\n4.Na pojednávaní ďalej uviedla, že v bode 1 žaloby definovala právne nástupníctvo vlastníckeho\npráva k pozemkom od jej právnych predchodcov. Po roku 1989 si uplatnila svoje právo podľa zák. č.\n229/91. Uzavrela dohodu s pasívne legitimovanou stranou, Lesmi SR, príslušným odštepným závodom\no vydanie nehnuteľností a táto dohoda je doposiaľ platná, nikto ju nespochybnil. V dohode sú definované\njednotlivé nehnuteľnosti. Dohoda bola predložená na schválenie príslušnému pozemkovému úradu,\nktorý z formálnych dôvodov v roku 1996 rozhodol, že zo strany žalobkyne nedošlo k uplatneniu práva\nnáležitým spôsobom. Cíti sa byť vlastníčkou nehnuteľností. Jej vlastnícke právo je neodňateľné,\nnepremlčateľné. Žalobca si nechal vyhotoviť znalecký posudok za účelom upresnenia žalobného petitu\nna aktuálny stav. Znalec vo svojom posudku konštatoval, že nehnuteľnosti tak, ako boli definované\nv žalobe a tak ako boli obsiahnuté v návrhu dohody z 9.7.1993, sú totožnými nehnuteľnosťami\ns nehnuteľnosťami, ktoré sú evidované podľa súčasných údajov katastra nehnuteľnosti, ktoré znalec\nv ZP obsiahol. Navrhol, aby súd pripustil upresnenie žaloby v zmysle jeho podania zo dňa 2.2.2022,\nzmenu žaloby. Zároveň upresnil označenie žalovaného.\n5.Súd uznesením zo dňa 9.6. 2022 pripustil zmenu žaloby v zmysle podania zástupcu žalobcu zo dňa\n2.2.2022 doručeného súdu dňa 4.2.2022.\n6. Žalobkyňa ako strana v konaní uviedla, že jej starý otec JUDr. Leopold Fuks bol právnik židovského\npôvodu, a pôsobil v Prešove. Nadobudol nehnuteľnosti v Prešovskom kraji, a v Košickom kraji. Otec\nE. C. žil s rodičmi, je ročník narodenia XXXX. Po vypuknutí 2. Svetovej vojny ho rodičia poslali do\nMaďarska z bezpečnostných dôvodov. V roku 1943 sa vrátil späť do Prešova, kde prečkal v úkryte\n\ndo konca vojny. Po vojne odišiel študovať do Prahy. Starý otec zomrel v mesiaci september 1942.\nDedičské konanie po st. otcovi prebehlo dodatočne po vojne. Otec už vystupoval pod menom Folta,\npretože bolo zvykom, že občania židovskej národnosti si premenovávali priezviská. Otec zomrel v roku\n1980 v Prahe. Dedičské konanie po ňom prebehlo, avšak žiadny majetok na Slovensku predmetom\ndedičského konania nebol. V podstate zomrel ako nemajetný. Čo sa týka majetku po st. otcovi, ktorý je\npredmetom žaloby, jeho história bola tá, že otca vyzvala banka, aby uhradil úver, ktorý mal, dokonca\nprebehlo exekučné konanie, v rámci ktorého mu boli vykonávané zrážky zo mzdy. Nakoniec otec\nnedobrovoľne tieto majetky venoval štátu. V rámci prvého majetku, ktorý riešili v reštitúcii, ich Slovenská\nfinančná správa vyzvala na úhradu nedoplatku 80.000,- Kčs ako nedoplatku za dlh starého otca, pretože\nto bolo pred rokom 1993. Až tak mohli riešiť nehnuteľnosti v reštitúcii. Prvýkrát vycestovala na Slovensko\nv januári 1991 a za pomoci pracovníka katastra sa jej podarilo dohľadať nehnuteľnosti, ktoré boli\npôvodne evidované na starého otca, ale už boli v procese ich prevádzania na štát. Následne v roku\n1992 navštívila organizáciu Východoslovenské Lesy, L. F., s ktorým sa radila, ako postupovať v týchto\nveciach. Tento jej oznámil možný postup uplatnenia reštitučného nároku. Tak, ako vedela, bez právneho\nzástupcu spísala žiadosť adresovanú Východoslovenským lesom a ďalším subjektom o vydanie majetku\na predpokladala, že tento reštitučný proces je zahájený. Medzitým sama dohľadala na príslušnom\nkatastri ďalšie majetky, ktorých sa reštitúcia mohla týkať. Neskôr vyhľadala právnu pomoc K. M., ktorý\nju zastupoval pred príslušnými správnymi orgánmi. Následne začal kolobeh výziev správnych orgánov\nna predkladanie listín, a to rodných listov jej predchodcov, a i. Našla v rozsiahlej korešpondencii podací\nlístok, ktorý súdu v kópii predložila a ktorý sa týkal žiadosti zaslanej Pozemkovému úradu. V tom\nčase mala rozpracovaných viacero reštitúcií. List zo dňa 28.4.1992 zasielala príslušnému adresátovi.\nV rámci reštitučného konania bola na tvári miesta. Príslušný lesník ju zaviedol do „Fuksovho lesa“,\nz čoho konštatovala, že je na správnom mieste. Teraz je už tento les vyťažený. Mal byť súčasťou\nochranného pásma vôd. Reštitučné nároky si uplatnila v katastri N., O., F., H. I. , H. P. XXX ha les,\n1-ina domu v Košiciach, v katastri Obce Hermanovce – les , kde žiadala vyčlenenie nehnuteľností na\nobhospodarovanie, v čom jej nebolo vyhovené. Ďalšie nehnuteľnosti boli v k. ú. Jaromnice, Ďurkov\nv Košickom kraji, Veľký Šariš v Prešovskom kraji. Vo všetkých uplatnených nárokoch bola úspešnou, až\nna niektoré prípady, kedy boli nehnuteľnosti zastavané. Banka donútila otca E. C. nehnuteľnosti darovať\nštátu. Jedno dedičské konanie urobil otec dobrovoľne, a potom ho banka vyzvala, aby vyvolal ďalšie\ndedičské konanie po starom otcovi, aby to mohol potom darovať štátu.\n7.Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach žiadal žalobu v celosti zamietnuť. Ako základný\nnedostatok podaného návrhu vo veci samej pokladá neurčitosť, a nevykonateľnosť navrhovaného\npetitu. Z navrhovaného petitu nie je možné identifikovať , akých parciel v zmysle evidencie katastra\nnehnuteľností by sa mal uplatňovaný nárok týkať, a teda predložený návrh petitu nie je spôsobilý ani\nv prípade úspechu vo veci na zmenu právneho stavu v evidencii katastra nehnuteľností. Zo žaloby\nnevyplýva preukázanie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, a teda súd by mal primárne vyhodnotiť\nsplnenie procesných podmienok, či žalovaný je skutočne subjektom, ktorý by mal vystupovať na\nstrane žalovaného. Nárok uplatňovaný žalobcom bol v minulosti uplatňovaný v zmysle tzv. reštitučných\nprávnych predpisov, pričom tento bol vyhodnotený ako nedôvodný, čo bolo následne (vyplýva priamo\nz návrhu vo veci samej) potvrdené aj rozhodnutím príslušného súdu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca\nsa podaním návrhu vo veci samej očividne domáha nároku, o ktorom bolo v zmysle právnych predpisov\nrozhodnuté už v roku 1996 - súd mal vyhodnotiť prípadnú prekážku veci rozhodnutej (res iudicata).\nCitoval výňatok z odbornej literatúry, ktorý uvádza „Je možné konštatovať, že rozhodovacia prax\nvšeobecných súdov o otázke konkurencie reštitučnej a vlastníckej žaloby, ktorá bola na Slovensku\nv minulosti protichodná, sa stala v rokoch 2009 - 2010 stabilnou. Vyplýva to z viacerých rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 4 C do 130/2007 z 25. februára 2009, sp. zn. 5 Mcdo\n4/2009 z 24. Februára 2010, sp. zn. 4 Cdo 300,2008 z 27. októbra 2010). Je možné zhrnúť, že\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedených rozhodnutiach zjednotil rozhodovaciu prax v\notázke konkurencie reštitučnej a vlastníckej žaloby. Argumentoval tým, že: Reštitučný predpis je k\nvšeobecným predpisom, akým je najmä Občiansky zákonník, vo vzťahu špeciality. To znamená, že\ntam, kde existuje špeciálna právna úprava, nemožno použil úpravu všeobecnú. Ak sa možno domáhať\nochrany práva postupom podľa reštitučného predpisu ako špeciálneho, teda ak je daný reštitučný nárok,\nnemožno uplatniť nárok na ochranu vlastníctva podľa všeobecných právnych predpisov. Oprávnená\nosoba, prípadne jej právny nástupca sa preto nemôže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva\npodľa všeobecných predpisov, najmä podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to ani formou\nurčenia vlastníckeho práva, či už svojho alebo svojho predchodcu ku dňu jeho smrti podľa § 80 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,, Občiansky súdny\nporiadok\" alebo „O.s.p., ak mohla žiadať o vydanie veci podľa reštitučného predpisu. Poskytnutie\n\nmožnosti oprávneným osobám uplatňovať si nárok upravený v reštitučnom zákone prostredníctvom\nžalôb podľa všeobecných predpisov občianskeho práva, by viedlo k otvoreniu celého reštitučného\nprocesu, čo by v konečnom dôsledku v značnom rozsahu narúšalo princíp právnej istoty v právnych\nvzťahoch týkajúcich sa nehnuteľností, keďže v takom prípade by sa dali reštitučné nároky uplatňovať\n„donekonečna“ (Sudzina, M. Vzťah reštitučných a vlastníckych žalôb. ŠTÚDIA IUR1DICA Casoviensia.\nročník T, 2013. číslo 1, s. 94-95, 99). Žalobca si očividne uplatnil svoj nárok podľa reštitučného zákona,\navšak neboli splnené podmienky pre úspešné uplatnenie nároku (uplatnenie v zákonom stanovenej\nlehote). Po uplynutí lehoty na uplatnenie práva podľa reštitučného zákona nie je možné uplatňovať\nvlastnícke právo inými žalobami, pretože tak, ako to vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe, by dochádzalo\nk obchádzaniu účelu a zmyslu reštitučného zákonodarstva. Žalobcom neboli predložené akékoľvek\ndôkazné prostriedky, ktoré by nasvedčovali preukázaniu naliehavosti právneho záujmu, ak svoj nárok\nv minulosti uplatnil v zmysle reštitučných právnych predpisov, avšak tento nárok nebol vyhodnotený\nkladne.\n8.Žalovaný na pojednávaní ďalej uviedol, že pre úspešné podanie žaloby musí byť zabezpečené\nsplnenie procesných podmienok žalobcom. Žalobu pokladá v petite za neurčitú a výrok je nevykonateľný.\nZ 9 nehnuteľností – parciel, ktorých vlastníctva sa žalobkyňa domáha, sa žalovanému parcelu KN –\nE 855/1, parc. reg. E parc.č. 850/1. nepodarilo vôbec dohľadať v evidencii nehnuteľností. Žalovaný\nnie je ich vlastníkom, resp. nevyplýva jeho vlastníctvo z príslušnej evidencie. U ďalších parciel, ktoré je\nmožné dohľadať, je zrejmé, že žalovaný nie je ich vlastníkom a ani podielovým spoluvlastníkom. Jedná\nsa o parcelu č. 801/1, ktorá je evidovaná vo výmere 90 ha. Jej vlastníkom je fyzická osoba A. O.. Parcela\n803/1 je vo vlastníctve 18 spoluvlastníkov, z ktorých ani jedným nie je žalovaný. Vlastníkom parc. č.\n629/4 je obec Vyšný Slavkov. Už z uvedeného dôvodu je daný dôvod na zamietnutie žaloby.\nAk žalobca tvrdí , že právo si uplatnil riadne a včas, o čom má svedčiť predložený podací lístok pošty,\nz dokumentu nie je čitateľný rok. V rámci preskúmania podacieho lístka tvrdí, že sa jedná o podací lístok\npošty vzoru 93, teda podací lístok používaný v tomto roku. Už to spochybňuje tvrdenie protistrany, že\nsvoj reštitučný nárok si uplatnila včas. Je pravdou tvrdenie protistrany, že neúspešnou v reštitučnom\nkonaní bola z administratívnych dôvodov. Z príslušných rozhodnutí súdov vyplýva, že svoj nárok si\nuplatnila neskoro.\nK viazanosti dohody stranami poznamenal, že v samotnom zákone je konštatované, že pre jej účinnosť\nbolo potrebné jej schválenie príslušným správnym orgánom, k čomu v danom prípade nedošlo. Odkázal\nna rozhodnutie súdnej autority ÚS SR III ÚS 177/2013, ktoré určitým spôsobom zjednotilo rozhodovaciu\nprax, a z ktorého je zrejmé, že ak si osoba neuplatnila svoje právo podľa špeciálneho predpisu, nemôže\nsa už domáhať jeho uplatnenia podľa všeobecného predpisu. Majetok, ktorý je predmetom konania\nprešiel na štát Slovenskú republiku výmerom, výkupom vo forme výmeru na základe zák. č. 46/1948.\nOpak v konaní preukázaný nebol. Dohoda uzatvorená s právnym predchodcom žalovaného nie je\ndokladom, ktorý preukazuje vlastníctvo žalobkyne, pričom platnosť tejto dohody nebola preukázaná,\nnakoľko chýbala podstatná skutočnosť jej platnosti, a to schválenie príslušným pozemkovým úradom.\nO nároku žalobkyne bolo už rozhodnuté v rámci reštitučných konaní a to aj správnym orgánom ako aj\nsúdom, ktoré vyhodnotili nárok ako nedôvodný, najmä z dôvodu, že nebol uplatnený včas. Žalobkyňa si\nmohla nárok opätovne uplatniť podľa zák.č.503/2003, nebolo preukázané, že by si tento nárok uplatnila.\nŽaloba je snahou obísť reštitučné predpisy ako aj doterajšie rozhodnutia správnych orgánov a súdu,\nktoré nároky žalobkyni zamietli. Žalobkyňa tvrdí, že jej otec pozemky venoval štátu, teda musela si byť\nvedomá, ak by toto bola pravda, že nemôžu jej byť vydané.\nSúdu predložil ďalšie listinné dôkazy, a to výpis z LV č. XXX – čiastočný k parc. reg. E č. 801/1, výpis\nz LV č. XXX k parc. registra E č. 629/4, a výpis z LV č. XX k parc. č. reg. E č. 803/1.\n9.Súd na základe vykonaného dokazovania, vypočutím žalobkyne, svedka L. M. F., oboznámením\nlistinných dôkazov, a to zápisnice a dodatku k zápisnici zo dňa 25.5.1950, upovedomenia č. 182/13/1950\nzo dňa 15.6.1950, dohody o vydaní nehnuteľností zo dňa 9.7.1993, výpisu z LV č. XXX – čiastočný\nk parc. reg. E č. 801/1, výpis z LV č. XXX k parc. registra E č. 629/4, a výpis z LV č. XX k parc. č. reg.\nE č. 803/1, rozsudku KS Košice č. 5S 55/96 – 8, uznesenia NS SR č. 4Sž 95/96 zo dňa 15.8.1996, listu\nPozemkového úradu Spišská Nová Ves zo dňa 1.12.1993 rozsudkom zo dňa 9.6. 2022 žalobu zamietol.\nVychádzal z ustáleného skutkového stavu, podľa ktorého dňa 25.5.1950 bola vyhotovená zápisnica na\nriaditeľstve Československých štátnych lesov, n. p. v Spišskom Podhradí vo veci odovzdania a prevzatia\nlesného majetku bývalého vlastníka, a dedičov K. J. C. v k. ú. V. Slavkov. Za prítomnosti H. O. a C.\nQ. a za štátne lesy L. I. a R. M.. Hore-uvedení zástupcovia odovzdávajú a preberajú lesný komplex\npozostávajúci z nehnuteľností zapísaných v zápisnici č. 13 k. ú H. I., v zápisnici č. 2 v k. ú. H. I., v zápisnici\nč. 196 v k. ú. H. I., v zápisnici č. 288. Celková výmere majetku predstavovala 117.7349 ha.\n\nDňa 15.6.1950 vyhotovili Československé štátne lesy, n. p. Spišské Podhradie pod č. 182/13/1950,\nupovedomenie v predmete K. J. C. – E. C., H. I., prevzatie lesného majetku, podľa obsahu ktorého\nv zmysle výmeru ONV v Levoči zn. 611-17/5-1950, bývalý lesný majetok K. J. C. – E. C., nachádzajúci\nsa v k. ú. H. I., okres J., zapísaných v poz. kn.č. h.64 a 172 o celkovej výmere 117.7349 ha, bol\ndňa 25.5.1950 do vlastníctva Československých štátnych lesov, n. p., zastúpený Lesným závodom\nv Spišskom Podhradí prevzatý, o čom boli upovedomení lesný inšpektor, Čsl. Štátne lesy, ONV,\nkatastrálny mernícky úrad a i.\nRozsudkom zo dňa 15.5.1996 sp. zn. 5S 55/96-8 Krajský súd v Košiciach potvrdil rozhodnutie odporcu,\nPozemkového úradu v Spišskej Novej Vsi z 12.3.1996, č. R /93/105/94 – DN Podľa odôvodnenia\nrozhodnutia navrhovateľka A. B. v správnom konaní nepreukázala, že nárok na reštitúciu uplatnila podľa\nzákona o pôde u odporcu v prekluzívnej lehote. Xeroxová kópia podania z 28.4.1992 nepodpísaná\nnavrhovateľkou nie je dostatočným dôkazom, že nárok bol v skutočnosti aj u odporcu riadne uplatnený.\nZákon o pôde vyžaduje uplatnenie nároku na príslušnom Pozemkovom úrade, preto skutočnosť, že\npovinné osoby rokovali s navrhovateľkou resp. jej právnym zástupcom na základe výziev zaslaných\npribližne v rovnakom čase ako je dátum na kópii písomného uplatnenia nároku, nie je dôkazom o tom,\nže spomínané podanie bolo Pozemkovému úradu doručené. Zákon o pôde nepredpisuje písomnú formu\nna uplatnenie reštitučného nároku, nárok je možné uplatniť aj inou formou, avšak pri zachovaní postupu\npodľa § 19 ods.1 Zákona o správnom konaní.\n10.Žalobca súdu predložil podací lístok odosielateľa A. B., adresáta Pozemkový úrad, Štefánikovo nábr.\n5, Spišská Nová Ves z podacej pošty Brno 2 s dátumom 28.4., rok nečitateľný.\nPodľa výpisu z LV č. XXX, k. ú. H. I., vlastníkom parcely registra E parc. č. 801/1 vo výmere 90000l\n- lesný pozemok je A. O..\nPodľa výpisu z LV č. XXX k. ú. H. I., vlastníkom parcely 629/4 vo výmere 189 m2 je Obec Vyšný Slavkov.\nPodľa výpisu z LV č. XX k. ú. H. I., vlastníkom parcely registra E 803/1 o výmer e99703 m2, druh\npozemku, je M. O. a spol. v podielovom spoluvlastníctve.\nRozhodnutím Pozemkového úradu Prešov zo dňa 26.5.1994 bolo žalobkyni podľa § 6 ods.1 písm. p)\nzák.č.229/1991 Zb. priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. S., parc. č. KN 1138/11 a i.\nv celosti.\nRozhodnutím Pozemkového úradu Prešov zo dňa 3.11.1993 bolo žalobkyni priznané vlastnícke právo\nk nehnuteľnostiam podľa § 6 ods.1 písm. h) zák. č. 229/1991 Zb. k nehnuteľnostiam v k.ú. F., v zápisnici\nč. 134 a i. voči povinnej osobe Vsl. Lesy Košice, LOZ Prešov.\nRozhodnutím Okresného úradu v Prešove zo dňa 30.8.1996 boli žalobkyni vydané podľa ust. § 6 ods.1\npísm. p) zák. č. 229/1991 Zb. nehnuteľnosti v k. ú. N., zapísané v zápisnici č. 279 a i.\nRozhodnutím Pozemkového úradu Prešov zo dňa 9.8.1994 boli žalobkyni priznané vlastnícke práva\npodľa § 6 ods.1 písm. p) zák. č. 229/1991 Zb. k nehnuteľnostiam v k. ú. H. A., zápisnica č.3315 a i.\n11.Z obsahu spisu Okresného úradu v Levoči R93/105/94-DN vyplýva, že dňa 28.4.1992 bola\nPozemkovému úradu Spišská Nová Ves adresovaná žiadosť o vydanie lesných pozemkov, porastov\na iného zemědělského majetku s odkazom na zák. č. 229/1991 Zb. a vydanie pozemkov podľa\nidentifikácie parciel vypracovaných strediskom geodézie v Sp. Novej Vsi č.j. 125/1992 z 23.4.1992 v k. ú.\nH. I.. List obsahoval konštatovanie - Jsem vnučkou J. C. a M. C. a dcéra E. C.. Všechny potřebné doklady\ndokladám. Prílohami sú rodný list žiadateľky, úmrtný list starých rodičov, úmrtnosť otca, identifikácia\nparciel, vložky z pozemkovej knihy v Spišskej Novej Vsi. Dokument nie je podpísaný. Dňa 24.8.1993 bol\nPozemkovému úradu Spišská Nová Ves doručený list Okresného súdu v Sp. Novej Vsi v právnej veci\nžalobkyne E. T. s výzvou, či bol uplatnený nárok A. B., bytom Příbram na vydanie nehnuteľnosti podľa\nzákona č. 229/1991 Zb. parc. č. 172 v k. ú. H. I.. List rovnakého znenia bol doručený Pozemkovému úradu\naj dňa 20.8.1993. Listom zo dňa 18.8.1993 Pozemkový úrad Spišská Nová Ves žalobkyni oznámil, že\nVsl. Štátne Lesy odstúpili úradu dňa 9.8.1993 dohodu o vydaní nehnuteľnosti podľa zák. č. 229/1991 Zb.\nPretože v evidencii Pozemkového úradu nie je vedená ako oprávnená osoba na vydanie nehnuteľnosti,\nbola požiadaná, aby preukázala, kedy nárok uplatnila, resp. či nárok neuplatnila aj ďalšia oprávnená\nosoba. Dňa 15.12.1993 Notársky úrad JUDr. Ivana Hodka osvedčil kópiu smrtného listu K. J. C., rodný\nlist A. C., podpis žalobkyne na čestnom prehlásení zo dňa 15.12.1993. Dňa 23.9.1993 Pozemkovému\núradu Spišská Nová Ves bola doručená dohoda o vydaní nehnuteľnosti uzavretá medzi oprávnenou\nosobou A. B. a povinnou osobou Vsl. Lesmi, š. p. Košice., OLZ Sp. Nová Ves zo dňa 9.7.1993 medzi\noprávnenou a povinnou osobou A. B. a Vsl. Lesmi. Predmetom dohody boli nehnuteľnosti, ktoré podľa\nnar. č.104/45 v znení nar. nar.46/1948 Zb. na základe rozhodnutie o výkupe, vydaného ONV Levoča zo\ndňa 17.5.1950 prešli do vlastníctva štátu. Za nehnuteľnosti nebola poskytnutá žiadna finančná náhrada.\nPôvodnými vlastníkmi bol K. J. C. a E. C.. Oprávnenej osobe sa vydávajú nehnuteľnosti v k. ú. H.\n\nI. zapísané v pozemkovoknižnej vložke X, 13,29, 288 v špecifikácii podľa parcely výmery parcely EN\na kultúry. Podľa článku 7 dohoda podlieha schváleniu Pozemkovému úradu Spišská Nová Ves.\nListom zo dňa 1.11.1993 Pozemkový úrad SNV oznámil Okresnému súdu Spišská Nová Ves, že A.\nB. nevedie v evidencii oprávnených osôb podľa zák. č. 229/1991 Zb., ale napriek tomu úradu bola\ndoručená dohoda o vydaní nehnuteľnosti. Medzi vydávanými nehnuteľnosťami parc. č. 172 k. ú. H. I. nie\nje uvedená. Listom zo dňa 18.11.1993 právny zástupca žalobkyne JUDr. Jozef Mikloško Pozemkovému\núradu Sp. Nová Ves oznámil, že žalobkyňa si uplatnila reštitučný nárok dňa 28.4.1992 na úrade,\no čom svedčí xeroxová kópia podania žalobkyne. Listom zo dňa 1.12.1993 Pozemkový úrad SNV vyzval\nzástupcu žalobkyne JUDr. Miklošku na kvalifikované preukázanie uplatneného nároku a dokladovanie\nnároku, rodný list, čestné prehlásenie, a i. Listom zo dňa 20.1.1994 právny zástupca žalobkyne JUDr.\nMikloško predložil Pozemkovému úradu Sp. Nová Ves čestné prehlásenie žalobkyne, overené kópie\númrtných listov, rodný list, identifikáciu parciel a i. Rozhodnutím zo dňa 12.3.1996, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 11.6.1996 Pozemkový úrad Sp. Nová Ves vo veci žiadateľky A. B., zastúpenej JUDr.\nJozefom Mikloškom o vydanie pozemkov podľa zák. č. 229/1991 Zb. rozhodol tak, že podľa § 13 ods.1\nuvedeného zákona, neuplatnením práva v lehote právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 1\nzákona, zaniklo. Podľa odôvodnenia rozhodnutia šetrením v podacom denníku úradu správny orgán\nzistil, že žiadateľka si v lehote podľa § 13 zákona, č. j. do 31.12.1992 nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb.\nna Pozemkovom úrade v Spišskej Novej Vsi neuplatnila. Preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej\nčasti. Na základe návrhu žalobkyne na preskúmanie rozhodnutia odporcu, Pozemkového úradu Sp.\nNová Ves zo dňa 12.3.1996 Krajský súd rozsudkom sp.zn. 5S 55/96-8 zo dňa 15.5.1996, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť dňa 11.6.1996 potvrdil rozhodnutie Pozemkového úradu z 12.3.1996 č. R/93/105/94-DN.\nUznesením sp. zn. 4Sž 95/96 zo dňa 15.8.1996 NS SR zastavil konanie o dovolaní navrhovateľky A.\nB. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 5S 55/96 – 8 zo dňa 15.5.1996. Podľa odôvodnenia\nrozhodnutia proti rozhodnutiam súdov nie je prípustný opravný prostriedok. Rozsudok Krajského súdu\nje rozhodnutím konečným, a preto nemôže byť predmetom konania na ďalšej súdnej inštancii.\nNa základe žiadosti právneho zástupcu žalobkyne znalec L. U. F. vyhotovil dňa 31.1.2022 pod č. 35/2021\nznalecký posudok ku konaniu o určenie vlastníckeho práva vedeného na Okresnom súde Poprad sp. zn.\n12C 45/2019, podľa obsahu ktorého úlohou znalca bolo identifikovať pozemkovoknižné parcely uvedené\nv dohode o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 9.7.1993, ktoré v súčasnom období sú zapísané v prospech\nSR, v správe Lesov SR, v k. ú. H. I., v prípade neidentickosti vyhotoviť úradne overený geometrický\nplán a vyjadriť sa, kedy a na základe akého právneho titulu E. G. 13 Q. G. 288 zaniklo vlastnícke\nprávo k pozemkom E. C.. Podľa záveru znaleckého posudku nehnuteľností uvedené v dohode o vydaní\nnehnuteľnosti zo dňa 9.7.1993 predstavujú lesné pozemky, ktoré v súčasnom období sú zapísané na LV\nč.422, č. 806 a č. 808 v k. ú. H. I. v prospech výlučného vlastníka SR – Lesy Slovenskej republiky, š. p.\nBanská Bystrica. Znalec zároveň spracoval tabuľku obsahujúcu údaje o pozemkovoknižných parcelách\na uviedol identické parcely podľa platných údajov katastra nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu nie je\npotrebné vypracovať úradne overený geometrický plán.\n12.Svedok L. M. F. uviedol, že v období od 1.1.1991 do roku 2018 bol zamestnaný ako samostatný\nreferent pre reprivatizáciu. V roku 1991 táto funkcia bola zriadená vo Východoslovenských Lesoch,\nš.p. Košice. Žalobkyňu A. B. pozná, navštívila ho niekedy v roku 1992-1993 na pracovisku. Bolo to\nv období, kedy sa riešili reštitučné žiadosti. Uplatňovala si reštitučné nároky.Nespomína si na všetky kat.\núzemia, v ktorom bol reštituovaný majetok. Keďže sa týkalo z jej strany o určitú zvláštnosť o uplatnenie\nreštititučného nároku vo viacerých okresoch, boli to okresy V.- T., k. ú. W., okres Stropkov, okres Prešov\na Spišská Nová Ves. Ak patrí Slavkov pod okres SNV, tak to bol aj Slavkov. Pripustil, že to mohlo byť\nv Nižnom, aj vo Vyšnom Slavkove. Po nahliadnutí do písomnej dohody o vydaní nehnuteľností k. ú. H.\nI. sa vyjadril, že L. C., ktorý je uvedený ako osoba, ktorá vybavovala danú vec, v tej dobe poznal. Bol\nzamestnancom lesného závodu SNV vo funkcii tiež samostatného pracovníka pre reprivatizáciu.Elaborát\nje dohoda, aj postup je v súlade s vtedajším interným usmernením š.p. Vychádzal z nariadenia ministra\n157, alebo 151/1991. Toto nariadenie upravovalo postup štátnych podnikov, nielen Východosl. lesov,\nale aj iných štátnych podnikov, ktoré bolo ministerstvo zakladateľom v tomto procese reprivatizácie.\nVzor dohody bol tiež prílohou tohto nariadenia. Účinnosť takejto dohody bola podmienená schválením\nPozemkovým úradom, čo prikazoval zákon. Podpísaný na dohode je L. M., vtedajší riaditeľ. Štátny\npodnik odštepným závodom delimitoval právomoc podpísať takéto dohody. Štátne Lesy na základe\nvýzvy oprávnenej osoby posúdili všetky náležitosti v zmysle zákona. V prípade, že obsahovali\nvšetky náležitosti, výzvu zaevidovali do svojej evidencie a preposlali konkrétnemu lesnému závodu\nna vybavenie. Pokiaľ neboli všetky náležitosti v zmysle zákona, tak bola požiadaná oprávnená osoba\no doplnenie týchto podkladov, ale aby ich zaslal na príslušný lesný závod, napr. PK vložka a i. Danú vec\n\npotom vybavoval príslušný odštepný závod. Ak podklady predložené neboli, tak sa neurobila žiadna\ndohoda. Štátny podnik nemohol konať bez doručenia výzvy. Vo vzťahu k p. B. si nepamätá všetky\nprípady.\n13.S poukazom na takto zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca\nsvoj nárok skutkovo odôvodnil tým, že dňa 9.7.1993 uzatvoril s Východoslovenskými Lesmi, š. p., LOZ\nSpišská Nová Ves dohodu o vydaní nehnuteľnosti, ktorá svedčí o jeho vlastníckom práve k predmetným\nnehnuteľnostiam a je dodnes platná. Poukazuje na to, že Pozemkový úrad Spišská Nová Ves vo svojom\nvyjadrení zo dňa 1.12.1993 pod značkou R/93 nikde neuvádza, že by reštitučný nárok nebol uplatnený.\nV hodnotení skutkových zistení povinného subjektu ani súdov, ktoré rozhodovali o reštitučnom nároku\nžalobcu, absentuje časť skutočností, ktoré vyšli najavo - a to najmä výzva Pozemkového úradu na\ndoplnenie žiadosti a skutočnosť, že predošlé jednanie povinného subjektu a navrhovateľky dokonca\nviedli k spísaniu a podpisu dohody o vydaní nehnuteľnosti. Nie je preto relevantný podací lístok,\nktorý by mal svedčiť o doručení žiadosti povinnému. Žalobkyňa si návrh na vydanie nehnuteľnosti\nteda uplatnila. Ďalej konštatuje, že žalobkyňa svoje oprávnenie domáhať sa ochrany vlastníckeho\npráva podľa všeobecných predpisov odvodzuje zo skutočnosti, že účelom reštitučných zákonov je,\nresp. bola náprava či zmiernenie majetkových krívd a po uplynutí lehoty k podaniu nároku podľa\nreštitučných zákonov, plnia účel a funkciu reštitučných zákonov práve všeobecné predpisy. Žalobkyňa\nna pojednávaní ďalej uviedla, že sporný majetok bol štátu darovaný jej otcom za okolností,\nktoré odôvodňujú definovať konanie právneho predchodcu žalobkyne ako konanie v tiesni. Žalobca\nsvoj nárok skutkovo odôvodnil tak ustanoveniami všeobecného právneho predpisu – Občianskeho\nzákonníka, ako aj osobitného právneho predpisu a to Zákona č. 229/1991 Zb v platnom znení/ uzavretie\ndohody o vydaní veci /, pričom vo svojom predchádzajúcom uplatnení reštitučného nároku / viď\npredložená dohoda o vydaní veci/, nebol úspešným pre nepodanie žiadosti v zákonnej lehote. Otázku\nvzťahu reštitučnej a vlastníckej žaloby je potrebné posudzovať podľa zásady, že reštitučné predpisy\nmajú povahu lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý predstavuje lex generalis. Ak\noprávnená osoba zmeškala lehotu na uplatnenie nároku, na ktorý sa vzťahoval reštitučný predpis,\nalebo v reštitučnom konaní nebola úspešnou, nemôže sa brániť žalobou na vydanie veci, resp. určenia\nvlastníckeho práva s odvolaním sa na nepremlčateľnosť vlastníckeho práva a na subsidiárne použitie\nustanovení OZ, ktorý upravuje ochranu vlastníckeho práva. Uplatnenie nároku, ktorý bol upravený\nv reštitučnom predpise, na navrátenie nehnuteľnosti odňatej v rozhodnom období, nie je možné na\nzáklade žaloby o určenie vlastníckeho práva. Z uvedeného dôvodu na podaní určovacej žaloby nie je\ndaný naliehavý právny záujem. Reštitučný predpis je k všeobecným predpisom vo vzťahu špeciality.\nTakto možno definovať zák. č. 229/1991 Zb. vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Ak sa možno\ndomáhať ochrany práva postupom podľa reštitučného predpisu ako špeciálneho, nemožno uplatniť\nnárok na ochranu vlastníctva podľa všeobecných právnych predpisov. Oprávnená osoba prípadne\njej právny nástupca sa nemôže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa všeobecných\npredpisov, a to ust. § 126 ods.1 OZ. ani formou určenia vlastníckeho práva, či už svojho alebo jeho\nprávneho predchodcu ku dňu jeho smrti,/ veci patriacej do dedičstva/ ak mohla žiadať o vydanie veci\npodľa reštitučného predpisu. V dôsledku princípu, podľa ktorého ak existuje špeciálna právna úprava,\nnemožno použiť úpravu všeobecnú, nemožno obchádzať účel a zmysel reštitučného zákonodarstva.\nŽalobca v takomto prípade nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože existencia\nšpeciálnej úpravy v reštitučných predpisoch vylučuje naliehavý právny záujem o určení vlastníctva tam,\nkde podľa týchto predpisov bolo možné uplatniť nárok na vrátenie veci a nárok uplatnený nebol, alebo\nz iných dôvodov takejto požiadavke nebolo vyhovené. / III ÚS 177/2013/. Z povahy reštitučných\nzákonov ako predpisov špeciálnych vyplýva, že nároky nimi upravené nie je možné riešiť inak, než podľa\nich ustanovení v zmysle všeobecnej zásady o predpise všeobecnom a osobitnom. Ak stanoví reštitučný\npredpis určité podmienky a postup pre uplatnenie nároku, nie je možné ten istý nárok uplatňovať podľa\niného predpisu. Odôvodnenie žaloby všeobecným právnym prepisom určovacou žalobou je možné iba\nvtedy, ak v reštitučnom zákone chýba osobitná právna úprava. Od okamihu, kedy bolo rozhodnuté\no zamietnutí reštitučného nároku, prípadne od okamihu, kedy márne uplynula lehota na uplatnenie\nreštitučného nároku, nie je možné považovať osobu za vlastníka veci. Medzi stranami nie je sporným,\nže žalobkyňa dňa 9.7.1993 uzavrela s Východoslovenskými Lesmi, š. p. Košice, odštepný závod\nSpišská Nová Ves dohodu o vydaní nehnuteľností podľa § 9 ods.1 zák. č.229 /1991 Zb., ktoré boli\nšpecifikované v článku VI dohody a ktoré tvoria aj predmet žalobného návrhu. V článku II je definovaný\ndôvod oprávnenosti nároku žalobkyne, ktorý vzhľadom na predložené listiny a výpoveď žalobkyne súd\nustálil ako dôvody v zmysle ust . § 6 ods.1 písm. b) Zák. č. 229/1991 Zb. , resp. § 6 ods.1 písm. h)\nuvedeného zákona, teda špeciálneho právneho predpisu. Pre účinnosť dohody v zmysle reštitučného\n\nzákona tak, ako to vyplýva z jej článku VII. Ako aj samotného reštitučného zákona , bolo potrebné\nschválenie Pozemkovým úradom Spišská Nová Ves formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní.\nPríslušný správny orgán však dňa 12.3.1996 rozhodol, že navrhovateľke neuplatnením práva v lehote\npodľa § 13 ods.1 zákona o pôde právo na vydanie nehnuteľnosti zaniklo. Rozhodnutie správneho\norgánu potvrdil Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 15.5.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť\ndňa 11.6.1996. Žalobkyňa teda svoj nárok uplatnila v minulosti v reštitučnom konaní a v tomto konaní\nnebola úspešnou. Ak žalobkyňa poukazuje na uzavretú dohodu o vydaní nehnuteľnosti, jej uzavretie\nje spojené s reštitučným konaním a pretože príslušným správnym orgánom dohoda nebola schválená,\nnebol zavŕšený reštitučný proces vydaním nehnuteľností oprávnenej osobe a zápisom uvedenej osoby\nna list vlastníctva. Žalobca v danom prípade nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom\nurčení, pretože existencia špeciálnej úpravy v reštitučných predpisoch vylučuje naliehavý právny záujem\no určení vlastníctva tam, kde podľa týchto predpisov bolo možné uplatniť nárok na vrátenie veci a nárok\nuplatnený nebol, alebo z iných dôvodov takejto požiadavke nebolo vyhovené. / III ÚS 177/2013/. Ak\nžalobkyňa predložila dôkazy, ktoré majú svedčiť o včasnosti ňou uplatnenom nároku podľa osobitného\npredpisu, tie mohli mať význam pre prípadnú obnovu pôvodného konania, či už správneho konania,\nalebo kasačného konania pred súdom rozhodujúcim o sťažnosti. Dané dôkazy sú bez právneho\nvýznamu pre rozhodovanie o žalobe o určení vlastníctva. Ako z časti nedôvodné súd vyhodnotil\npopretie skutkových tvrdení žalovaným týkajúce sa neurčitosti a nevykonateľnosti petitu žaloby, pretože\nv priebehu konania žalobca uvedený procesný nedostatok odstránil. Rovnako nedôvodným bolo\nskutkové tvrdenie žalovaného spochybňujúce jeho pasívnu legitimáciu s odkazom, že podstatná časť\nsporných nehnuteľností je vo vlastníctve iných osôb. Po pripustení zmeny žaloby súd z verejne\nprístupného registra zistil, že nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. 422, č. 806 a č. 808, okres J.,\nk. ú. H. I., sú zapísané vo vlastníctve žalovaného.\n14.Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Poukázala na\nskutočnosť, že si riadne a včas uplatnila svoj reštitučný nárok na vydanie predmetných nehnuteľností\na to podľa zákona č. 229/1991 Zb. Uvedené vyplýva z vykonaného dokazovania a uzavretá dohoda\no vydaní nehnuteľností uzatvorená s Východoslovenskými Lesmi, š.p. LOZ Spišská Nová Ves zo dňa\n9.7.1993 je doteraz platná a nikým nespochybnená. Osobitosť, špecifickosť prípadu žalobkyne vyplýva\nzo skutočnosti, že si evidentne uplatnila svoj reštitučný nárok riadne a včas aj podľa záznamov\nz pripojeného administratívneho spisu Okresného úradu v Levoči R93/105/94-DN a bola vo veci\naktívna. Len v dôsledku administratívnych vád zo strany pozemkového úradu, že nebola žalobkyňa\nvedená ako oprávnená osoba v zozname, jej v konečnom dôsledku neboli predmetné nehnuteľnosti\ndoposiaľ vydané. Argumentum a contrario podľa žalobkyne nejde o prípad, kedy by bola žalobkyňa\nv reštitučnom konaní pasívna, nárok si neuplatnila a žiadala odčiniť majetkové krivdy zo strany štátu\nodrazu v súčasnej dobe po uplynutí tridsať rokov. V ďalšom žalobkyňa poukázala na rozhodnutia\nÚS Slovenskej republiky III. ÚS 178/06 a II. ÚS 468/2012, z ktorých vyplýva možnosť uplatňovať\nsi vlastnícke práva aj na podklade všeobecných predpisov občianskeho práva. Podľa citovaných\nrozhodnutí ÚS Slovenskej republiky zmyslom a účelom reštitučného zákonodarstva nebolo spôsobenie\nzániku vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale naopak uľahčenie obnovenia ich vlastníckeho práva.\nZ vykonaného dokazovania podľa žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa uplatnila svoj reštitučný nárok\nvoči štátu v zákonných lehotách a štát ako povinná osoba prostredníctvom ním zriadenej štátnej\norganizácie uznal nárok žalobkyne ako právnej nástupkyne po neb. K. C.. Povinná osoba dokonca\nvypracovala aj dohodu o vydaní nehnuteľností. Ďalší štátny orgán - Pozemkový úrad neschválil vydanie\npozemkov majúc za to, že oprávnená osoba nepreukázala včasnosť výzvy doručenej povinnému\nsubjektu, ktorý vypracoval dohodu o vydaní nehnuteľností a súhlasil s vydaním pozemkov a jej\nschválením príslušným pozemkovým úradom. Tento omyl štátu nebol podľa žalobkyne ani po podaní\nopravného prostriedku oprávnenou osobou napravený a tým štát, ktorý v roku 1950 odňal vlastnícke\nprávo nebohému predchodcovi žalobkyne svojím postupom de facto vyvolal stav, že žalobkyni nebolo\nvlastníctvo prinavrátené. Podľa žalobkyne, ak táto neuspela postupom podľa reštitučných zákonov ako\nzákonov lex specialis, nič nebránilo súdu napraviť nezákonný stav tým, že jej mal poskytnúť ochranu\nprostredníctvom lex generalis - teda ustanovení Občianskeho zákonníka. Na záver žalobkyňa navrhla\nodvolaciemu súdu zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. zrušiť napadnutý rozsudok\nv celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konania nové rozhodnutie.\n15.Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny\na riadne odôvodnený. Poukázal na to, že žalobkyňa sa snaží obchádzať reštitučné predpisy a nárok\nuplatnený žalobou je identický ako si žalovaná uplatnila v reštitučnom konaní a kde rozhodol Pozemkový\núrad v Spišskej Novej Vsi č. R/93/105/94-DN dňa 12.3.1996. Možno teda ustáliť, že o nároku žalobkyne\n\nuž bolo skôr právoplatne rozhodnuté a toto rozhodnutie vytvára prekážku „res iudicata“. Navrhol preto\nnapadnutý rozsudok potvrdiť.\n16.Krajský súd v Prešove svojim uznesením zn.:22Co/57/2022 – 354 zo dňa 29.2. 2024 zrušil rozsudok\na vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa odôvodnenia rozhodnutia\nnie sú podmienky ani pre zmenu rozsudku a ani pre jeho potvrdenie a preto postupom podľa § 389 ods.\n1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok zrušil. Podľa bodov\n- 12 odôvodnenia podstatnou právnou otázkou v prejednávanej veci je riešenie vzťahu medzi reštitučnou\nžalobou, resp. nárokom podľa reštitučných predpisov a vlastníckou žalobou, podanou zo strany\nžalobkyne. Je potrebné poukázať na to, že reštitučné lehoty mali prekluzívny (prepadný) charakter.\nVšetky reštitučné predpisy stanovili pravidlo, že neuplatnením práva v lehote dôjde k zániku reštitučného\nnároku. Ústavný súd Slovenskej republiky v roku 1999 vyslovil názor, že stanovenie lehôt pre uplatnenie\nreštitučných nárokov nie je v rozpore s čl. 20 ani s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb.\nv znení neskorších predpisov). Reštitučné predpisy sú vo vzťahu k zákonu č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) osobitnými\npredpismi..\n- 13. V praxi často dochádzalo k tomu, že ak oprávnená osoba zmeškala lehotu na uplatnenie\nreštitučného nároku podľa reštitučných predpisov, uplatňuje svoj nárok všeobecnou vlastníckou žalobou.\nV rámci rozhodovacej činnosti súdov (všeobecných súdov aj ústavného súdu) tak v Slovenskej republike\nako aj v Českej republike sa vyskytujú dva opačné názory na riešenie tejto problematiky. Podľa\nprvého názoru v prípade márneho uplynutia lehoty na uplatnenie reštitučného nároku, oprávnená\nosoba môže svoj nárok uplatniť vlastníckou žalobou podľa Občianskeho zákonníka argumentujúc\nnepremlčateľnosťou vlastníckeho práva a tým, že Občiansky zákonník ako všeobecný predpis obsahuje\nustanovenia o ochrane vlastníckeho práva, ktoré je možné použiť v prípade, ak nie je možné využiť\nochranu podľa osobitného (reštitučného) predpisu.\nPodľa opačného názoru po márnom uplynutí reštitučných lehôt už nie je možné nárok uplatniť\nvlastníckou žalobou vzhľadom na to, že ak existuje špeciálna úprava (reštitučné predpisy), nemožno\npoužiť úpravu všeobecnú (Občiansky zákonník) z dôvodu, že vlastníckou žalobou nie je možné\nobchádzať účel a zmysel reštitučného zákonodarstva.\n- 14. K prvoinštančným súdom citovanému uzneseniu ÚS SR sp.zn. III. ÚS 177/2013 sa žiada v tejto\nsúvislosti poukázať na konkrétne časti odôvodnenia predmetného uznesenia ústavného súdu, ktoré sú\nrelevantné pre toto konanie. V prvom rade bola posudzovaná ústavným súdom sťažnosť sťažovateľa,\nktorý si vôbec neuplatnil reštitučný nárok v režime zákona č. 229/1991 Zb. Ústavný súd doslova uviedol:\nPokiaľ by i naďalej bolo možné domáhať sa vydania veci (vypratania nehnuteľnosti) podľa § 126\nObčianskeho zákonníka, ktoré bolo možné uplatniť si podľa reštitučného predpisu, prípadne požadovať\nurčenie vlastníctva k tejto veci, bola by hromadne narušená právna istota osôb, ktoré až potom,\nako bolo zrejmé, že k vydaniu nehnuteľnosti podľa reštitučného predpisu už nedôjde, na základe\nriadnych právnych skutočností túto nehnuteľnosť získali od povinnej osoby (od štátu alebo jeho\nprávnych nástupcov), ako aj právna istota budúcich nadobúdateľov tohto majetku. Vzhľadom na rozsah\nsocializácie majetku v rokoch 1948 - 1989 by išlo už o neistotu v značnom rozsahu a takýto stav by bol\nv rozpore s požiadavkou právneho štátu.\nVzhľadom na príbuznosť reštitučných predpisov v danom prípade je možné použitie judikatúry\nÚstavného súdu Českej republiky. Ústavný súd Českej republiky sa zaoberal obdobnou otázkou vzťahu\nreštitučnej a vlastníckej žaloby (stanovisko pléna ÚS ČR sp.zn. Pl. ÚS-st. 21/05 z 1. novembra\n2005), z ktorého vyplýva: „Žalobou o určenie vlastníckeho práva nie je možné obchádzať zmysel a\núčel reštitučného zákonodarstva. Nie je možné účinne sa domáhať podľa všeobecných predpisov ani\nochrany vlastníckeho práva, ku ktorého zániku došlo pred 25. februárom 1948 a špeciálny reštitučný\npredpis nestanovil spôsob zmiernenia alebo nápravy tejto majetkovej ujmy.“ Z rozhodovacej činnosti\nÚstavného súdu Českej republiky vyplýva, že existujú aj rozhodnutia s opačným názorom v niektorých\nindividuálnych prípadoch (napr. I. ÚS 89/07, I. ÚS 3503/10), podľa ktorých je daný naliehavý právny\nzáujem na určovacej žalobe. Z týchto rozhodnutí však vyplýva, že občianskemu súdnemu konaniu\npredchádzalo uplatnenie reštitučného nároku oprávnenou osobou podľa reštitučných predpisov a až\nnásledne bola podaná určovacia žaloba. Sťažovateľ však v danej právnej veci vôbec nevyužil možnosť\nuplatňovať svoj nárok podľa reštitučných predpisov a uplatňoval svoj nárok len podľa všeobecných\npredpisov občianskeho práva na základe určovacej žaloby, v dôsledku čoho došlo zo strany sťažovateľa\nk obchádzaniu reštitučného zákonodarstva.\n\n- 15. V konkrétnom prípade však je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa, ako napokon vyplýva aj z\npripojeného správneho spisu, svoj reštitučný nárok uplatnila podľa zákona č. 229/1991 Zb. a povinná\nosoba s ňou uzavrela aj Dohodu o vydaní predmetných nehnuteľností. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď\nsvedka L. M. F., ktorý opísal priebeh reštitúcií v danom období, vrátane interného usmernenia, ktoré\nupravovalo postup štátnych podnikov. Uviedol, že štátny podnik mal delimitovať právomoc podpísať\ntakéto dohody a štátne lesy posudzovali výzvy oprávnenej osoby a splnenie všetkých náležitostí v zmysle\nzákona a pokiaľ neboli splnené všetky náležitosti v zmysle zákona, bola oprávnená osoba požiadaná o\ndoplnenie podkladov. Z jeho výpovede vyplynulo, že štátny podnik nemohol konať bez doručenia výzvy\na ak neboli predložené podklady, tak sa neurobila žiadna dohoda.\n- 16. Ústavný súd SR v náleze sp.zn. II. ÚS 249/2011 vyslovil, že zmyslom a účelom reštitučného\nzákonodarstva nebolo spôsobenie zániku vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale naopak, uľahčenie\nobnovenia ich vlastníckeho práva. Preto pokiaľ zákonodarca upravil v § 6 ods. 1 písm. p) zákona\nč.. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“) samostatný reštitučný dôvod spočívajúci v tom,\nže oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu\nv dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu, zmyslom tohto ustanovenia bolo uľahčiť\noprávneným osobám dosiahnutie ich zápisu ako vlastníkov v katastri nehnuteľností v (nepochybne\nčastých) prípadoch, keď štát zneužijúc svoje postavenie v dobe neslobody a nedbajúc na platné\nprávo pripustil zmenu zápisu vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností bez splnenia základných\npožiadaviek vyplývajúcich z vtedy platného práva. Uľahčenie postavenia oprávnených osôb malo\nspočívať aj v tom, aby nápravu zápisu svojho (stále existujúceho) vlastníckeho práva mohli dosiahnuť\nv relatívne jednoduchom správnom konaní a nemuseli sa domáhať súdnej ochrany svojho vlastníckeho\npráva. Zo základných zásad občianskeho práva možno potom vyvodiť, že v situácii, keď povinnej osobe\n(štátu) nesvedčí žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zostalo naďalej k\nnehnuteľnosti zachované vlastnícke právo toho subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom pred dňom\nzápisu vlastníckeho práva štátu, hoci zápis v evidencii nehnuteľností tomu nezodpovedá. Podľa nálezu\nústavného súdu názor, podľa ktorého zánik práva oprávnenej osoby postupovať podľa zákona o pôde\nmárnym uplynutím lehoty ustanovenej v § 13 zákona o pôde znamená aj zánik jej vlastníckeho práva,\nnemožno vyvodiť ani z tretej vety ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o pôde (neuplatnením práva v lehote\nprávo zanikne), ktorá sa už len z hľadiska systematického a gramatického výkladu môže vzťahovať iba\nna zánik reštitučného nároku ustanoveného zákonom o pôde, avšak nie na zánik práva vlastníckeho\ngarantovaného Občianskym zákonníkom, Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a\nslobôd a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Účelom\nzákona o pôde nebolo stanoviť zákaz dosiahnutia revízie krokov štátu urobených v rozhodnom období\nmárnym uplynutím lehoty pre uplatnenie reštitučného nároku.\nPodľa analytickej právnej vety z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. II ÚS 178/2006, ak účelom\npríslušných reštitučných zákonov (zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových\nkrívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému\npoľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych\nrehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom\na o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva\nk pozemkom v znení neskorších predpisov a pod.) je zmiernenie následkov niektorých majetkových\na iných krívd, ktoré vznikli v tzv. rozhodnom období t.j. od 25. februára 1948 do 1. januára 1990\n(ďalej len „rozhodné obdobie“), toto zmiernenie potom môže spočívať len v tom, že štátom odňaté veci\nbudú vydané (vrátené) tomu, komu boli odňaté, a keď táto osoba už nežije, jeho blízkym príbuzným\nalebo iným osobám, ktoré určujú reštitučné zákony. Uplatnenie reštitučného nároku je hmotnoprávnym\núkonom, ktorý oprávnená osoba musí vykonať na príslušnom orgáne štátnej správy (na pozemkovom\núrade) a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie veci. Reštitučný nárok na vydanie veci znamená\niba obnovu predchádzajúceho stavu a zakladá právo oprávnenej osoby na navrátenie vlastníckeho\npráva. Až po realizácii tohto práva na „vydanie veci“ v zmysle reštitučných zákonov si môže oprávnená\nosoba počínať ako vlastník veci, t.j. okrem iného domáhať sa vydania veci v zmysle jej faktického\nodovzdania, resp. vypratania. Reštitučné predpisy neboli vydané za tým účelom, aby spôsobili zánik\nvlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto ak\ndošlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, oprávnená osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah\nk tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou\nopierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva (podľa nástrojov ochrany vlastníckeho práva\n- žalôb určovacích, vindikačných).\n\nV náleze sp.zn. IV. ÚS 295/2012 ústavný súd konštatuje, že aj v prípade sťažovateľky prichádzala do\núvahy žaloba podľa všeobecných predpisov občianskeho práva, teda podanie žaloby o určenie, že tu\nvlastnícke právo je. Takto podanú žalobu sťažovateľky boli preto všeobecné súdy povinné prerokovať a\no nej rozhodnúť (nález ústavného súdu sp.zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. augusta 2012, str. 19).\nZároveň právna veta: „Účelom § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov\nk pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, podľa ktorého oprávneným\nosobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia\nnehnuteľnosti bez právneho dôvodu, bolo uľahčiť oprávneným osobám dosiahnutie ich zápisu ako\nvlastníkov v katastri nehnuteľností v prípadoch, keď štát, zneužijúc svoje postavenie v dobe neslobody\na nedbajúc na platné právo, pripustil zmenu zápisu vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností\nbez splnenia základných požiadaviek vyplývajúcich (aj) z vtedy platného práva. Uľahčenie (prípadne\n„zjednodušenie“) prístupu oprávnených osôb k týmto nehnuteľnostiam malo spočívať aj v tom, aby\nnápravu zápisu svojho (stále existujúceho) vlastníckeho práva mohli dosiahnuť v relatívne jednoduchom\nsprávnom konaní a nemuseli sa domáhať súdnej ochrany svojho vlastníckeho práva. Z ústavnoprávneho\nhľadiska je akceptovateľným, keď povinnej osobe (štátu) nesvedčí žiadny právny titul nadobudnutia\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, aby vlastnícke právo tohto subjektu, ktorý bol jej posledným\nvlastníkom predo dňom zápisu vlastníckeho práva povinnej osoby (štátu) do evidencie nehnuteľnosti,\nostalo naďalej zachované, napriek tomu, že zápis v evidencii tomu nezodpovedá.“ (Zbierka nálezov a\nuznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. 36/2012 - reštitúcie podľa zákona o pôde).\nPodľa nálezu ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 7/2014, právna veta: „Je prirodzenou požiadavkou kladenou\nna všeobecné súdu a iné orgány verejnej moci, ktoré rozhodujú o reštitučných nárokoch oprávnených\nosôb, aby, riadiac sa zásadami materiálneho právneho štátu, pristupovali k interpretácii reštitučných\nzákonov s určitou veľkorysosťou a naopak, brali do úvahy pre minulý režim príznačné nedostatky\nvtedajšej legislatívy, najmä však časti sa vyskytujúcu svojvôľu vtedajších štátnych a iných orgánov pri\nuplatňovaní moci a zásady štátnych orgánov z obdobia neslobody namierené proti ľudským právam a\nslobodám. Rozhodne však pri dôslednej individualizácii každého prípadu nemožno uvedené nedostatky\npričítať na vrub oprávnenej osoby.“ (Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nč. 25/2015 - právo vlastniť majetok a reštitučné nároky).\nPodľa nálezu ústavného súdu III. ÚS 657/2021, dôvody, pre ktoré bola žaloba sťažovateľov zamietnutá,\nmožno zhrnúť v zásade tak, že všeobecné súdy zaujali právny názor, že pokiaľ si sťažovatelia, resp. ich\nprávny predchodca neuplatnil právo na vydanie nehnuteľnosti podľa reštitučných zákonov, neprichádza\ndo úvahy poskytnutie súdnej ochrany podľa všeobecných ustanovení OZ, pretože ide podľa názoru\nsúdov o obchádzanie účelu a zmyslu reštitučného práva. Ústavný súd v tomto náleze vyslovil porušenie\nčl. 46 ods. 1 ústavy z dôvodu arbitrárneho rozhodnutia najvyššieho súdu, pričom uviedol: „Názorová\nkonfrontácia k reštitučnému zákonodarstvu ako „prekážke“ na uplatnenie občianskych práv sťažovateľov\npodľa všeobecných predpisov bola zavŕšená v dovolacom konaní v kontexte rozdielnych názorov a\nosobitne stavom, že krajský súd sa nevyrovnal s otázkou, či vôbec sťažovatelia, resp. ich predchodcovia\nspĺňali podmienky na reštitúciu.“ (nález ústavného súdu III. ÚS 657/2021 z 28. júla 2022, bod. 26). Ďalej\nuviedol, že: „Napriek tomu, že sťažovatelia jednoznačne identifikovali nesprávne právne posúdenie veci\nodvolacím súdom (znemožnenie domáhať sa ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov\nv konkurencii pôsobnosti reštitučného zákonodarstva, ktorého aplikácia na nich nedopadala) a rovnako\npoukázali dokonca nad rámec potreby (keďže najvyšší súd pozná vlastné rozhodnutia) na rozdielne\nrozhodovanie.“ (nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 657/2021 z 28. júla 2022, bod. 27).\n- 17. Z obsahu spisu (č.l. 82) podľa výmeru o výkupe bez náhrady (§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 229/1991\nZb.), spĺňala žalobkyňa podmienky pre reštitúciu a svojím konaním sa tak nesnažila obchádzať reštitučné\npredpisy. Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach a najvyššieho súdu nepredstavujú podľa názoru\nodvolacieho súdu procesnú prekážku res iudicata namietanú žalovaným, nakoľko išlo o zamietnutie\nuplatneného nároku žalobkyne z procesných dôvodov, keďže v tom čase formálne žalobkyňa\naj prostredníctvom jej právneho zástupcu nepreukázala včasnosť podania návrhu na uplatnenie\nreštitučných nárokov. Avšak z pripojeného správneho spisu, skutočnosti, že bola so žalobkyňou ako\noprávnenou osobou uzavretá dohoda o vydaní nehnuteľností, v spojení s výpoveďou svedka L. F.\nvyplýva oprávnenosť žalobkyne k reštitučnému nároku, ktorý však z dôvodu zákonnej prekážky nie je\nv súčasnosti možné uplatniť. Na veci nič nemení ani rozhodnutie o výkupe predmetných nehnuteľností,\nktoré bolo vydané bez náhrady a preto nadobúdací titul štátu v plnom rozsahu podliehal reštitučným\nnárokom žalobkyne. Žalobkyňa podľa názoru odvolacieho súdu spĺňala postavenie oprávnenej osoby\npodľa zákona č. 229/1991 Zb. a uplatnila nárok v režime zákona č. 229/1991 Zb.\n\n- 18. Prekážkou pre uplatnenie vlastníckeho práva podľa Občianskeho zákonníka nemôže byť\nrozhodnutie súdu o nedostatku formálnych náležitostí pri podaní návrhu na reštitúciu, ak zo spisu súdu\nako aj pripojeného správneho spisu je zrejmé, že pozemkový úrad so žalobkyňou v rozhodnom čase\nkomunikoval a oprávnená osoba so štátnymi lesmi uzavrela dohodu o vydaní nehnuteľností, kde ju\nvýslovne štátne lesy označili ako osobu oprávnenú a kde sa výslovne uvádza, že išlo o výkup bez\nnáhrady. Už samotná skutočnosť, že došlo k podpísaniu dohody o vydaní nehnuteľností, svedčí o\nvčasnosti uplatneného reštitučného nároku zo strany žalobkyne.\nVšetky tieto okolnosti svedčia podľa odvolacieho súdu o tom, že žalobkyňa bola osobou oprávnenou\nk reštitučnému nároku a štátny podnik uznal jej vlastnícke právo podpísaním dohody. Nemožno\nakceptovať stav, že štát ako súčasný zapísaný vlastník, už v roku 1993 uznal v dohode, že oprávneným\nvlastníkom sporných nehnuteľností je žalobkyňa a na strane druhej len na podklade súdom prvej\ninštancie tvrdenej absencie naliehavého právneho záujmu odmietnuť ochranu uplatneného vlastníckeho\npráva prostredníctvom podanej určovacej žaloby ako jediného pre žalobkyňu prípustného procesného\ninštitútu.\n- 19. V danom prípade sa nejedná podľa odvolacieho súdu ani o porušenie princípu právnej istoty,\nnakoľko nie je zapísaným vlastníkom žiadna tretia osoba, ktorej ústavné práva by mohli byť touto žalobou\ndotknuté. Zapísaným vlastníkom je štát, ktorý už raz prostredníctvom svojej organizácie existenciu\nvlastníckeho práva žalobkyne písomne v dohode o vydaní nehnuteľností potvrdil.\n- 20. Súd prvej inštancie predčasne vyhodnotil nedostatok naliehavého právneho záujmu s poukazom na\nzistený skutkový stav a právne závery citovaného rozhodnutia ústavného súdu III. ÚS 177/2013. Súdom\nprvej inštancie doposiaľ zistené skutočnosti nasvedčujú o oprávnenosti uplatneného reštitučného nároku\npo hmotnoprávnej stránke. Súdu prvej inštancie uložil opätovne vyhodnotiť vykonané dokazovanie\nv spojení s obsahom pripojeného správneho spisu, výpoveďou svedka L. F. a žalobkyne, vrátane\npredloženej kópie podacieho lístku (č.l. 73 spisu) aj vo svetle rozhodnutí, ktoré umožňujú použitie\nvšeobecnej určovacej žaloby pri predchádzajúcom uplatnení reštitučného nároku a súčasne pri\nexistencii platne uzavretej dohody o vydaní nehnuteľností. Až po takto vykonanom posúdení dôkazov a\nnáslednom právnom posúdení bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.\n17.Po vrátení veci na ďalšie konanie žalobca súdu oznámil, že v zápise vlastníckych vzťahov nedošlo\nku zmene oproti stavu v čase vydania prvého prvostupňového rozhodnutia.\n18.Na pojednávaní sa žalobca stotožnil s rozhodnutím a názorom krajského súdu a odkázal na svoje\npísomné vyjadrenie zo dňa 6.5.2024. Zdôraznil, že tento prípad, jeho skutkové okolnosti sú tak osobité\na špecifické, že by mali požadovať poskytnutie právnej ochrany.\n19.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že bez ohľadu na nesplnenie podmienok žalobkyne v reštitučnom\nkonaní, pre ktoré jej bola zamietnutá žaloba, nie sú splnené podmienky ani z hľadiska existencie\nvlastníckeho práva. Dohoda o vydaní veci nebola účinná schválením Okresného úradu, preto na ňu\nnemôže byť braný ohľad. Neúčinnosť bola potvrdená aj súdmi v správnom konaní. Sama žalobkyňa pri\nvýsluchu uviedla, že nehnuteľností jej predchodca daroval štátu a preto si je sama vedomá, že jej nárok\nna vydanie, resp. určenie vlastníckeho práva nepatrí. Z toho dôvodu žiadal žalobu opätovne zamietnuť.\nPodľa Čl.20 ods.1 Ústavy SR\n(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a\nochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR\n(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a\nnestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa § 6 ods.1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahoch k pôde a inému\npoľnohospodárskemu majetku\nVydanie nehnuteľnosti\n(1) Oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v\ndôsledku\n\na) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v\ntrestnom konaní správnom podľa prvších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, 5)\nb) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy\nalebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,\nc) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom\nkonaní súdnom (trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,\nd) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov\npasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov,\ne) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a\nobhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných\nútvarov,\nf) vyhlásenia a zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),\ng) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území republiky alebo ktorého\nmajetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej\nrepubliky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho\núzemie,\nh) zmluvy o darovaní nehnuteľností uzavretej darcom v tiesni,\ni) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,\nj) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan\npred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky,\nprípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou\nnadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj pokiaľ táto zmluva nenadobudla účinnosť,\nk) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,\nl) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,\nm) vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola\nvyvlastnená,\nn) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,\no) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi alebo bez vyplatenia\nnáhrady,\np) prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu,\nr) politickej perzekúcie 6) alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, 7)\ns) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, 8)\nt) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri\nuskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu, alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o\nniektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,\nu) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, pokiaľ členmi družstva\nboli aj fyzické osoby. Na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy, 5a)\nv) prechodu na štát podľa osobitného predpisu, 11) ak sa nachádzajú na území vojenského obvodu\nJavorina; 5b)§ 11 ods. 1 písm. g) sa nepoužije.\nPodľa § 9 uvedeného zákona\n(1) Nárok uplatní oprávnená osoba na okresnom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie\nnehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o\nvydaní nehnuteľnosti.\n(2) Dohoda podlieha schváleniu okresným úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní.\n(3) Ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti\nokresný úrad.\n(4) Pokiaľ je to nevyhnutne potrebné, môže okresný úrad zriadiť alebo zrušiť na prevádzanej\nnehnuteľnosti vecné bremeno, prípadne uložiť iné opatrenia na ochranu životného prostredia alebo\ndôležitých záujmov iných vlastníkov.\n(5) K nehnuteľnostiam vydaným podľa § 6 ods. 1 písm. v) vzniká v prospech povinnej osoby vecné\nbremeno tak, aby určenie nehnuteľnosti na obranu štátu ostalo zachované. Podkladom na vykonanie\nzáznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je rozhodnutie okresného úradu podľa\nodseku 2.\n(6) Okresným úradom príslušným na konanie vo veci vydania nehnuteľností, ktoré prešli na štát podľa\n§ 6 ods. 1 písm. v) je Okresný úrad Kežmarok.\n\nPodľa § 100 O.z.\n(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na\npremlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané\nprávo veriteľovi priznať.\n(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté\nustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.\nPodľa § 123 O.z.\nVlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody\na úžitky a nakladať s ním.\nPodľa § 126 O.z.\n(1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje;\nnajmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.\n(2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.\nPodľa § 132 O.z.\n(1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím\nštátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.\n(2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom\nurčeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.\nPodľa § 460 O.z.\nDedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.\nPodľa § 137 CSP\nŽalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o\na) splnení povinnosti,\nb) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami\nvyplýva z osobitného predpisu,\nc) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie\nje potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo\nd) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.\n20.Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia s odkazom na ust.\n§ 391 ods. 2,3 CSP dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n21. odľa ust. § 391 ods.2 CSP súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolací súd\nsvoj právny názor vyslovil v bodoch 17 až 20 odôvodnenia rozhodnutia. Rozhodnutia Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. č.k. 5S 55/96 – 8 zo dňa 15.5.1996 a Najvyššieho súdu SR NS SR 4Sž 95/96 zo dňa\n15.8.1996 vydané v súvislosti s uplatneným reštitučným nárokom žalobkyne podľa odvolacieho súdu\nnepredstavujú procesnú prekážku res iudicata namietanú žalovaným.\n22.Vychádzajúc z citácií rozhodnutí Ústavného súdu SR, obsiahnutých v odôvodnení rozhodnutia\nsúdu II. stupňa, rovnako nie je daný dôvod pre vyslovenie nedostatku naliehavého právneho záujmu\nžalobkyne na podanie občianskoprávnej žaloby. Vychádzajúc z bodu 18 odôvodnenia súdu II. inštancie\nv odseku 2 žalobkyňa bola osobou oprávnenou k reštitučnému nároku, štátny podnik uznal jej vlastnícke\nprávo podpísaním dohody. Nemožno akceptovať stav, že štát ako súčasný zapísaný vlastník, už\nv roku 1993 uznal v dohode, že oprávneným vlastníkom sporných nehnuteľností je žalobkyňa a na\nstrane druhej len na podklade súdom I. inštancie tvrdenej absencie naliehavého právneho záujmu\nbola odmietnutá ochrana uplatneného vlastníckeho práva prostredníctvom podanej určovacej žaloby\nako jediného pre žalobkyňu prípustného procesného inštitútu. Je teda daný naliehavý právny záujem\nžalobcu na určovacej žalobe. Občianskemu súdnemu konaniu predchádzalo uplatnenie reštitučného\nnároku oprávnenou osobou podľa reštitučných predpisov a až následne bola podaná určovacia žaloba. Z\nobsahu spisu (č.l. 82) podľa výmeru o výkupe bez náhrady (§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 229/1991 Zb.),\nspĺňala žalobkyňa podmienky pre reštitúciu a svojím konaním sa tak nesnažila obchádzať reštitučné\npredpisy.\n\n23.Súd v ďalšom posudzoval odôvodnenosť samotnej žaloby. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že ako\noprávnený uzavrel so subjektom, ktorému svedčí vlastnícke právo podľa listu vlastníctva, v rámci\nuplatneného reštitučného nároku dohodu o vydaní nehnuteľnosti, ktorá je stále platnou. Rovnako si splnil\nvšetky zákonné podmienky stanovené mu reštitučným zákonom. Účel a funkciu reštitučných zákonov\npo uplynutí lehoty k podaniu nároku podľa reštitučných zákonov plnia podľa jeho názoru všeobecné\npredpisy.\n24.V konkrétnom prípade žalobkyňa, ako napokon vyplýva aj z pripojeného správneho spisu, svoj\nreštitučný nárok uplatnila podľa zákona č. 229/1991 Zb. a povinná osoba s ňou uzavrela Dohodu\no vydaní nehnuteľností tvoriacich predmet žaloby. /dohoda o vydaní nehnuteľnosti uzavretá medzi\noprávnenou osobou A. B., B. C. a povinnou osobou Vsl. Lesmi, š. p. Košice., LOZ Sp. Nová Ves zo\ndňa 9.7.1993./ Predmetom tejto dohody boli nehnuteľnosti, ktoré podľa nar. č.104/45 Zb. SNR v znení\nnar.46/1948 Zb. SNR na základe rozhodnutia o výkupe, vydaného ONV Levoča zo dňa 17.5.1950\nprešli do vlastníctva štátu. Za nehnuteľnosti nebola poskytnutá žiadna finančná náhrada. Vzhľadom\nk predloženému dôkazu je právne bez významu, ak žalobkyňa vo svojej výpovedi prechod vlastníctva\nz jej právnych predchodcov na štát popísala iným, skôr neurčitým spôsobom.\n25.V bode 20 odvolací súd v podstate konštatuje oprávnenosť uplatnenia reštitučného nároku po\nhmotnoprávnej stránke. Z obsahu výmeru o výkupe bez náhrady, čl. 82 (§ 6 ods.1 písm. b) zák.\nč. 229/1991 Zb.) žalobkyňa spĺňala podmienku pre reštitúciu. K završeniu reštitučného procesu\nvšak nedošlo, pretože Dohoda nebola z formálnych dôvodov schválená okresným úradom formou\nrozhodnutia vydaného v správnom konaní, ani o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti\nnerozhodol okresný úrad.\n26.Podľa analytickej právnej vety z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. II ÚS 178/2006, ak účelom\npríslušných reštitučných zákonov (zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových\nkrívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému\npoľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych\nrehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom\na o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva\nk pozemkom v znení neskorších predpisov a pod.) je zmiernenie následkov niektorých majetkových a\niných krívd, ktoré vznikli v tzv. rozhodnom období t.j. od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej\nlen „rozhodné obdobie“), toto zmiernenie potom môže spočívať len v tom, že štátom odňaté veci budú\nvydané (vrátené) tomu, komu boli odňaté, a keď táto osoba už nežije, jeho blízkym príbuzným alebo iným\nosobám, ktoré určujú reštitučné zákony. Uplatnenie reštitučného nároku je hmotnoprávnym úkonom,\nktorý oprávnená osoba musí vykonať na príslušnom orgáne štátnej správy (na pozemkovom úrade) a\nzároveň vyzve povinnú osobu na vydanie veci. Reštitučný nárok na vydanie veci znamená iba obnovu\npredchádzajúceho stavu a zakladá právo oprávnenej osoby na navrátenie vlastníckeho práva. Až po\nrealizácii tohto práva na „vydanie veci“ v zmysle reštitučných zákonov si môže oprávnená osoba počínať\nako vlastník veci, t.j. okrem iného domáhať sa vydania veci v zmysle jej faktického odovzdania, resp.\nvypratania.\n27.Zo základných zásad občianskeho práva možno vyvodiť, že v situácii, keď povinnej osobe (štátu)\nnesvedčí žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zostalo naďalej k\nnehnuteľnosti zachované vlastnícke právo toho subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom pred dňom\nzápisu vlastníckeho práva štátu, hoci zápis v evidencii nehnuteľností tomu nezodpovedá. Podľa nálezu\nústavného súdu názor, podľa ktorého zánik práva oprávnenej osoby postupovať podľa zákona o pôde\nmárnym uplynutím lehoty ustanovenej v § 13 zákona o pôde znamená aj zánik jej vlastníckeho práva,\nnemožno vyvodiť ani z tretej vety ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o pôde (neuplatnením práva v lehote\nprávo zanikne), ktorá sa už len z hľadiska systematického a gramatického výkladu môže vzťahovať iba\nna zánik reštitučného nároku ustanoveného zákonom o pôde, avšak nie na zánik práva vlastníckeho\ngarantovaného Občianskym zákonníkom, Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a\nslobôd a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Účelom\nzákona o pôde nebolo stanoviť zákaz dosiahnutia revízie krokov štátu urobených v rozhodnom období\nmárnym uplynutím lehoty pre uplatnenie reštitučného nároku./ ÚS SR II ÚS 249/2011/.\n28.Reštitučné predpisy neboli vydané za tým účelom, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva\noprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto ak došlo k zabratiu\n\nmajetku štátom bez právneho dôvodu, oprávnená osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto\nmajetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou\nopierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva (podľa nástrojov ochrany vlastníckeho práva\n- žalôb určovacích, vindikačných).\n29.Z ústavnoprávneho hľadiska je akceptovateľným, keď povinnej osobe (štátu) nesvedčí žiadny\nprávny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, aby vlastnícke právo tohto subjektu,\nktorý bol jej posledným vlastníkom predo dňom zápisu vlastníckeho práva povinnej osoby (štátu)\ndo evidencie nehnuteľnosti, ostalo naďalej zachované, napriek tomu, že zápis v evidencii tomu\nnezodpovedá.“ (Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. 36/2012 - reštitúcie\npodľa zákona o pôde).\n30.Podľa nálezu ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 7/2014, právna veta: „Je prirodzenou požiadavkou\nkladenou na všeobecné súdy a iné orgány verejnej moci, ktoré rozhodujú o reštitučných nárokoch\noprávnených osôb, aby, riadiac sa zásadami materiálneho právneho štátu, pristupovali k interpretácii\nreštitučných zákonov s určitou veľkorysosťou a naopak, brali do úvahy pre minulý režim príznačné\nnedostatky vtedajšej legislatívy, najmä však často sa vyskytujúcu svojvôľu vtedajších štátnych a iných\norgánov pri uplatňovaní moci a zásady štátnych orgánov z obdobia neslobody namierené proti ľudským\nprávam a slobodám. Rozhodne však pri dôslednej individualizácii každého prípadu nemožno uvedené\nnedostatky pričítať na vrub oprávnenej osoby.“ (Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, č. 25/2015 - právo vlastniť majetok a reštitučné nároky).\n31. Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej činnosti súdnych autorít tak, ako to vyplýva z bodov 23 – 27\nodôvodnenia súd uzavrel, že k zabratiu majetku E. C. štátom v danom prípade došlo jeho odňatím bez\nnáhrady postupom podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, teda jedným zo spôsobov,\nktoré oprávňovali pôvodného vlastníka, resp. oprávnené osoby, domáhať sa vydania veci podľa zákona\nč. 229/1991 Z.b. Oprávnenosť uplatnenia reštitučného nároku po hmotnoprávnej stránke žalobkyňou\nbola preukázaná, z čoho je možné vyvodiť záver, že štát v takomto prípade nenadobudol vlastnícke\nprávo na základe platného právneho titulu.\n32.Povinnej osobe (štátu) nesvedčí žiadny iný právny titul platného nadobudnutia vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam, z čoho je možné vyvodiť záver, že vlastnícke právo zostalo naďalej k nehnuteľnosti\nzachované tomu subjektu, ktorý bol jeho posledným vlastníkom pred dňom zápisu vlastníckeho práva\nštátu, hoci zápis v evidencii nehnuteľností toho času tomu nezodpovedá. Vlastníkmi týchto nehnuteľností\nboli právni predchodcovia žalobkyne, pôvodný nadobúdateľ starý otec J. C. a po jeho smrti syn ,otec\nžalobkyne E. C.. Zapísaným vlastníkom je štát bez toho, aby medzičasom došlo k zmene vlastníctva\nnehnuteľností v prospech tretej osoby.\n33. Žalobkyňa je jedinou oprávnenou osobou a dedičkou, ktorá si mohla uplatniť tak reštitučný nárok ,\nako aj určenia vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov, ktoré jej prislúcha z titulu dedičstva.\n34.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 a 262 CSP. Žalobkyni priznal voči žalovanému\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie\nsamostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.\n\n4\n-2-212C 45/2019\n\nPoučenie:\n-2-212C 45/2019\n\nProti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde\nvo dvoch vyhotoveniach.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne\nobsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nsúd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nsúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nzistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\nsa týkajú procesných podmienok,\nsa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nmá byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.", "vazby": {"stav": {"sz": "22Co/49/2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "40918ad9-97c8-4f98-8c66-72164ea9d0e9:ab0fc345-6f2a-4c69-803b-be1698d1f2ac", "datum": "2025-10-23", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:7c9e5221-c4ed-4baf-b367-3d87ef1fb3c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.657.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 657/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 657/2021 z 28. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.657.2021.1"}, {"guid": "ussr:43214e17-125e-4a6a-9762-15add6d45134", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.7.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 7/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/2014 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.7.2014.1"}, {"guid": "ussr:8c64a5e0-d31e-4d13-b6ef-4a4378e68a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 177/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 177/2013 z 24. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-24", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c64a5e0-d31e-4d13-b6ef-4a4378e68a26"}, {"guid": "ussr:35aece7a-4a12-467f-ba6d-65d151a29fc0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 468/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 468/2012 z 14. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-14", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35aece7a-4a12-467f-ba6d-65d151a29fc0"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:20925bb9-74cb-4ac9-97f5-f3dfb0b3fc33", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 89/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 89/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:20925bb9-74cb-4ac9-97f5-f3dfb0b3fc33"}, {"guid": "ussr:295715e0-9f3e-48e9-bfbc-7c8bf4bbe964", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 178/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 178/06 z 20. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-20", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:295715e0-9f3e-48e9-bfbc-7c8bf4bbe964"}], "citovane_v": []}