Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 17C/14/2019 z 29. 11. 2024
Citácia: rozsudok Okresného súdu Poprad z 29. novembra 2024, sp. zn. 17C/14/2019, ECLI:SK:OSPP:2024:8719201663.27
Okresný súd Poprad | 17C/14/2019 | ECLI:SK:OSPP:2024:8719201663.27 | 2024-11-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
Citované ustanovenia: § 255 ods. 1 CSP, § 148 ods. 1 OZ, § 149 ods. 1 OZ, § 149 ods. 2 OZ, § 149 ods. 3 OZ, § 150 OZ, § 143 OZ, § 451 ods. 1 OZ, § 451 ods. 2 OZ, § 101 OZ, § 107 ods. 1 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa9bd1e5-9f43-4914-8347-4f679ccc2c13
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2024:8719201663.27

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Poprad
17C/14/2019
8719201663
29. 11. 2024
JUDr. Iveta Jenčová
ECLI:SK:OSPP:2024:8719201663.27

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
17C/14/2019

Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XXX, XXX XX C. D., občan SR, právne zastúpená: Advokátskou kanceláriou Hudzík
& Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanému:
E. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XXX, XXX XX C. D., občan SR, právne zastúpený:
Advokátskou kanceláriou FABIAN s.r.o., so sídlom Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad, IČO: 52 821 544,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode takto
rozhodol:
17C/14/2019

I. Žalobkyňa j e
p o v i n n á zaplatiť žalovanému z titulu vyporiadania jeho podielu zo
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu vo výške 10.789,305 € v lehote 30.dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Poprad sumu
405,35 € z titulu doplatku znalečného znalkyni F. G. H. do 15.dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou podanou tunajšiemu súdu žiadala, aby súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) tak, aby prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného
nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. 2120, k. ú. C. D., Obec C. D., I. H., a to:
- pozemok parcely reg. „C“, parc. č. 420/1 o výmere 83 m2 – zastavané plochy a nádvoria
- pozemok parcely reg. „C“, parc. č. 420/3 o výmere 88 m2 – zastavané plochy a nádvoria
- pozemok parcely reg. „C“, parc. č. 425 o výmere 267 m2 – záhrady
- stavbu – rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele reg. „C“, parc. č. 420/3
a motocykel značky Suzuki DLX650, rok výroby 2015, výrobné číslo J. a nákladné motorové vozidlo
DAF, typ CE136C, FALF, ŠPZ: H. XXXXX. Žalobkyňa tiež žiadala, aby súd zaviazal žalovaného vyplatiť
jej na vyrovnanie BSM sumu 95.000,- €.

Uviedla, že manželstvo uzavreté dňa 27.8.2005 bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Poprad sp. zn. 15P/109/2017 – 225 dňa 28.12.2018.
Pred uzavretím manželstva žalovaný nadobudol na základe darovacej zmluvy z 30.4.2004 (V
1584/2004) pozemky zapísané na LV č. XXXX, k.ú. C. D..
Počas manželstva spoločne postavili zo spoločných finančných prostriedkov rodinný dom so súpisným
číslom XXX na parcele č. 420/3. Obec C. D. povolila užívanie stavby kolaudačným rozhodnutím číslo
6/2007 z 12.6.2007 a dňa 13.6.2007 vydala rozhodnutie o pridelení súpisného čísla.
Počas trvania manželstva strany sporu uzavreli zmluvu o hypotekárnom úvere zo dňa 26.5.2011, na
základe ktorej im Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla úver na výstavbu rodinného domu na základe
stavebného povolenia 2011-05-ml zo 17.5.2011, vydaného Obcou C. D., postaveného na pozemku reg.
„C“, parc. Č. 1215/121, nachádzajúcom sa v katastrálnom území C. D.. V zmysle zmluvy o hypotekárnom
úvere bola uzavretá aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX.
Vzhľadom ku skutočnosti, že rodinný dom bol skolaudovaný kolaudačným rozhodnutím č. 6/2007
z 12.6.2007 a vzhľadom na skutočnosť, že obe strany sporu uzavreli dňa 26.5.2011 zmluvu
o hypotekárnom úvere mala žalobkyňa za to, že v súlade s § 143 Občianskeho zákonníka je uvedený
rodinný dom v BSM.
Počas trvania manželstva nadobudli bývalí manželia aj ďalšiu nehnuteľnosť, dielňu, ktorú spoločne
postavili zo spoločných finančných prostriedkov. Tá je postavená na parc. Č. 420/1 a je zapísaná tiež
na LV č. XXXX pre k.ú. C. D..
Z hnuteľných vecí nadobudli strany sporu počas manželstva v roku 2015 nový motocykel značky Suzuki
DLX650, výrobné číslo JS1C71121G0100359 a nákladné motorové vozidlo DAF, typ CE136C, FALF,
ŠPZ: H. XXXXX.
Podaním doručeným súdu dňa 12.5.2020 žalobkyňa zastúpená právnym zástupcom zmenila žalobný
petit ktorým žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 95.000,- € tak, že je to suma na vyrovnanie
BSM a vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko na pojednávaní žalobkyňa predložila doklady
preukazujúce použitie jej vlastných finančných prostriedkov do výstavby domu a v tom prípade ide zo
strany žalovaného o bezdôvodné obohatenie.
2. V písomnom vyjadrení k žalobe žalovaný zastúpený právnym zástupcom uviedol, že žalobkyňa v
žalobe neuviedla všetok spoločný majetok účastníkov konania, ani všetky spoločné
dlhy účastníkov konania, ktoré existovali ku dňu zániku BSM a na druhej strane uvádza ako veci, ktoré
nepatria do BSM. Žalobkyňa neuviedla ďalšie spoločné dlhy účastníkov konania, a to:
- spotrebný úver vo výške 5.550,- € zo 16.4.2015
- spotrebný úver vo výške 1.150,- €,
- pôžičku vo výške 15000,- €, spolu s úrokmi vo výške 16.200,- €.
Žalobkyňa neuviedla ani finančnú hotovosť, ktorú účastníci konania získali z predaja rozostavanej stavby
rodinného domu s pozemkami, kde obdržali spolu 65.500,- €. Z uvedených peňazí bolo žalobkyni
vyplatené 32.750,- €. Aj žalovaný obdržal z uvedenej sumy 32.750,- €, ktoré použil na úhradu spoločných
záväzkov účastníkov konania, a to:
- spotrebného úveru vo výške 5.550,- €, na ktorý z uvedených prostriedkov uhradil 3.953,94 € dňa
15.8.2017,
- spotrebného úveru vo výške 1.150,- €, na ktorý z uvedených prostriedkov žalovaný uhradil 1.150,- €
dňa 25.8.2017,
- pôžičky vo výške 16.200,- EUR; uhradil ju dňa 9.10.2017.
Ku dňu zániku BSM do BSM patrila finančná hotovosť 32.750,- € z predaja nehnuteľnosti, ktorú mala
žalobkyňa v dispozícii, suma 11.446,06 € z predaja nehnuteľnosti, ktorú mal k dispozícii žalovaný, suma
140,- € z predaja motocykla, 18.000,- € z predaja nákladného vozidla, ktoré mal k dispozícii tiež žalovaný.
Pozemky z titulu darovania žalovaného, ktoré sú zapísané na LV XXXX do BSM nepatria a rovnako ani
rodinný dom so súp. Č. 228, ktorý postavil pred uzavretím manželstva žalovaný so svojím otcom tak,
že účastníci konania od svadobnej noci bývali v predmetnom rodinnom dome. Žalovaný s otcom ho
začali stavať po darovaní pozemkov od rodičov, teda v máji 2004, bez stavebného povolenia, ktoré bolo
vydané neskôr. Tento dom vznikol ako vec v právnom zmysle pred vznikom manželstva, a preto nepatrí
do BSM účastníkov konania, ako to tvrdí žalobkyňa. Na tom nemení nič skutočnosť, že bol skolaudovaný
až po sobáši. Po sobáši boli na predmetnom rodinnom dome robené len dokončovacie práce, robila sa
fasáda a vonkajšie úpravy oplotenia a pozemku.
Takzvaná spoločná dielňa nebola účastníkmi konania postavená ako samostatná stavba, ale vznikla len
rekonštrukciou a prístavbou starej dielne, ktorá bola žalovanému darovaná rodičmi spolu s pozemkami,
a ktorá je označená v darovacej zmluve ako sýpka bez súpisného čísla postavená na parcele č. 425. Ani

táto dielňa teda nepatrí do BSM, keďže sa jedná len o rekonštrukciu veci patriacej žalovanému. Navyše
predmetná dielňa vždy slúžila a slúži na výkon povolania žalovaného, ktorý je aj stolárom a v tejto dielni
podniká ako živnostník. Predmetná rekonštrukcia dielne bola realizovaná bez stavebného povolenia
svojpomocne, prácou žalovaného, ktorý na predmetnej dielni, ale aj rodinnom dome urobil všetky práce.
Motocykel Suzuki predal žalovaný počas manželstva, v marci 2018 E. K. A. za cenu 1800,- €.
Peniaze z tohto predaja žalobca použil na splácanie hypotekárneho úveru za mesiace marec 2018 až
december 2018 po 166,- €, teda za uvedené obdobie 1660,- €. Suma 140,- € mu z predaja motorky po
právoplatnosti rozsudku o rozvode zostala.
Žalovaný navrhol vzhľadom na uvedené vyporiadanie BSM tak, aby súd prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne finančné prostriedky vo výške 32.750,- €, do výlučného vlastníctva žalovaného
finančné prostriedky vo výške 11.586,06 € a motorové vozidlo zn. DAF,
aby bol žalovaný povinný splatiť záväzok zo zmluvy o hypotekárnom úvere so Slovenskou sporiteľňou,
a.s. zo dňa 26.5.2011 vo výške zostatku 36.000,- € až do úplného vyrovnania dlhu, a aby bola žalobkyňa
povinná vyplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov sumou určenou súdom na základe výsledkov
konania.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu k žalobe uviedla, že ku dňu rozvodu manželstva bola
pôžička od p. J. I. splatená vo výške 7.100,- €, teda nie je pravdou, aby ku dňu 9.10.2017 žalovaný
uhradil sumu 16.200,- €. K predaju motocykla za sumu 1.800,- € uviedla, že trhový cena ku dňu predaja
bola od 3.700,- € do 7.100,- € v závislosti od výbavy a najazdených kilometrov. Keby žalovaný predal
motocykel za skutočnú hodnotu, z peňazí získaných predajom by uhradil spotrebné úvery.
4. Žalovaný ďalším písomným vyjadrením trval na tom, že rodinný dom so súp. č. 228 v Spišskom
Bystrom, ani dielňa nepatria do BSM, zopakoval svoju argumentáciu z vyjadrenia k žalobe. K splácaniu
úveru od pána I. uviedol, že nie je pravdou, že by za trvania manželstva došlo k úhrade čo i len časti úveru
pánovi I.. Žalovaný celý úver uhradil sám po rozvode. Motocykel predal počas manželstva, v marci 2018
E. K. A. za cenu 1.800,- €. Peniaze použil tak, ako už uviedol, na splácanie dlhov. Tvrdenia žalobkyne
ohľadom predaja motocykla za inú sumu poprel.
5. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad
hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác Ing.Alenou Pethöovou. Zo záverov znaleckého
posudku č. 46/2022 Ing. Pethöovej vyplýva, že výška investícii žalovanej do rodinného domu žalovaného
so súpisným číslom XXX, postaveného na parc. C – KN č. 420/3 zapísanom na LV č 2120 pre k. ú.
C. D. k dátumu 27.8.2005 podľa cien a prác v čase ich vykonania je 5.256,97 € bez DPH, s DPH je to
suma 6.255,79 €.Všeobecná hodnota predmetného rodinného domu ku dňu vypracovania znaleckého
posudku vrátane oplotenia, drobných stavieb – dielne a všetkých úprav na pozemku je 126.000,- €.
Hodnota konkrétnych stavebných prác, resp. úprav, ktoré boli vykonané v rámci investícií do rodinného
domu súp. č. XXX, nachádzajúcom sa v Obci C. D., ul. SNP, postavenom na pozemku parc.č. 420/3 od
27.8.2005 do25.3.2019 je 16.078,15 € bez DPH, 19.133,- € s DPH.
Na návrh právneho zástupcu žalobkyne súd nariadil doplnenie znaleckého dokazovania a znalkyňa
vypracovala Doplnenie č. 1 znaleckého posudku č. 46/2022 znaleckým úkonom č. 27/2023. V tomto
doplnení znaleckého posudku určila všeobecnú hodnotu rodinného domu ku dňu 27.8.2005 (deň
uzavretia manželstva) sumou 40.400,- € bez oplotenia, bez drobných stavieb, bez všetkých úprav
na pozemku žalovaného, vrátane časti dielne z roku 1945 a vrátane inžinierskych sietí, a ku dňu
28.12.2018 (právoplatnosť rozvodu) sumou 102.000,- € rátane oplotenia, dielne, všetkých úprav na
pozemku žalovaného, vrátane inžinierskych sietí.
6. Žalobkyňa na súdnom pojednávaní uviedla, že školu skončila v roku 2003 a od tohto roku až do roku
2007, keď išla na materskú dovolenku pracovala v športovom obchode ako predavačka so slušným
zárobkom. Všetko čo zarobila, keďže bývala u rodičov, ako aj p. D., nemusela prispievať na nič a všetko
dávala do stavby rodinného domu. Od začiatku ešte pred vydaním stavebného povolenia sa na všetkom
podieľala. Má doklady o nákupe tovaru, ktorý kupovala na stavbu. Stavebné povolenie dostali v roku
2005. Nie je pravdou, že v čase uzavretia manželstva bol dom dokončený a že sa robili už nejaké
pozemkové úpravy. Na miesto sedačky v obývačke mali hojdaciu sieť. Nebola urobená kúpeľňa, bola
len hrubá omietka. Vaňa bola postavená na 3 nohách. Bola tam potiahnutá elektrika, ktorú robil brat p.
D. L. D.. Schody boli len betónové, bol tam hodený domáci koberec a neboli ani priečky na poschodí.
Všetko dokončovali po uzavretí manželstva. Čo sa týka okolia domu bol tam piesok, bolo to stavenisko,
žiaden trávnik nič. Dielňa tiež bola stará budova, ktorá sa až potom rekonštruovala na súčasný stav

a dom nebol ani omietnutý bola to len hrubá fasáda. Nemali žiadnu firmu, všetko si robili svojpomocne
všetci aj ona, jej brat, chlapci z partie, p. D., jeho otec, jej otec prišiel, aj keď je invalid, mamka varila.
7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že dom bol v deň svadby dokončený na 80% a obývaný, ako to v ten
deň môže potvrdiť asi 30 svedkov, ktorý boli aj 2- týždne pred svadbou u nich, aj po svadbe. Všetko pred
svadbou hradil sám. Pokiaľ hovorila žalobkyňa o vysokom príjme, tak v športovom obchode zarábala
okolo 6000,- Sk, bývala u svojich rodičov, im prispievala polovicou. Všetko míňala v podstate na seba,
robila si v tom čase vodičák a podobne. V deň svadby boli v kuchynskej linke už zabudované všetky
elektrospotrebiče, ktoré sú tam aj teraz. Všetko čo sa následne dorábalo robil sám s otcom, teda drevené
priečky, schody a ďalšie drevené súčasti domu a to z bukového dreva, ktoré mal kúpené pred svadbou.
Nie je pravdou tvrdenie o pomoci rodiny žalobkyne, jej brat bol u nich raz, keď si nevedeli poradiť
s krovom a jej otec za celé tie roky asi 7krát. Všetko čo bolo potrebné, či ťahať elektriku, vodu nosiť, či
sa stravovať, všetko bolo zabezpečované zo strany jeho rodiny. Na námestí v Poprade mali butik, na
ktorý on použil spotrebný úver, ktorý aj splatil, čo je teraz s tým butikom nevie, predala ho zrejme, ale
hlavne , že sa tu spomína motorka, ktorú predal počas manželstva. Keď sa robila fasáda domu, vybavil
si živnostenský list, dostal dotáciu 59 000,- Sk a použil to nato. Žalobkyňa tiež nespomenula, že 5 rokov
počas manželstva chodila na vysokú školu, pomáhali jej všetci, nemala ani žiaden príjem, vozil ju do
Trenčína do školy. Počas školy sa narodila Sofinka, kočíkoval ju po Trenčíne, keď ona robila skúšky.
8. Svedok J. I., pomohol stranám sporu, išiel im za ručiteľa, keď si brali úver a E. na stavbu domu
požičal 15 000,- €. Túto pôžičku mu vrátil po predaji tomu. Mali aj písomnú zmluvu o pôžičke a to, čo mal
vrátiť, vrátil aj s úrokom. Žalobkyňa nevracala nič, ani nevedel o tom, že by bolo niečo vrátené počas
manželstva.
9. Svedok E. D., otec žalovaného a bývalý svokor žalobkyne vypovedal, že pozemok synovi daroval, dom
postavili ešte pred svadbou, všetko robili svojpomocne, základy prišli pomôcť vykopať synovi kamaráti,
ostatné všetko oni dvaja svojpomocne. Sem tam prišiel otec bývalej nevesty, ale veľa nepomohol,
lebo je invalid, a tak mu povedal, že bude robiť tie ťažké práce a on nech sa za neho modlí. Čo
sa týka dielne, tá tam stála, pristavila sa len 1 stena, ktorá sa zväčšila. K financovaniu stavby domu
uviedol, že niečo pomohol on, potom si syn zobral nejakú pôžičku, či niečo doniesla nevesta sa nevedel
vyjadriť, vtedy ešte nebola nevesta keď sa staval dom. Celú starostlivosť o robotníkov zabezpečoval
svedok, teda jeho manželka. V deň svadby sa syn s nevestou do domu nasťahovali. Nebola tam
pračka, chladnička. Bola tam voda, elektrika, nebola tam kuchyňa. Všetky nábytky robili oni. Na pôjde
mal asi 15 kubíkov dreva. Dostali podiely z urbáru. Rekonštrukcia dielne sa robila zo starých kvádrov.
Karbit z Vagónky zadarmo, hlina, jednoduché a lacné. Strechu mali z pôvodnej. Obvodové murivo bolo
z kvádrov kúpených v Poľsku.
10. Svedkyňa M. M., sestra žalobkyne a bývalá švagriná žalovaného vypovedala, že bývalý švagor
dostal darom pozemok, na ktorom začali spoločne stavať rodinný dom už pred svadbou v roku 2004.
Vedela sa k všetkým skutočnostiam vyjadriť, keďže sa veľa rozprávali, bývali so sestrou vtedy v spoločnej
domácnosti. Keď uzatvárali manželstvo, dom nebol dokončený, bola to len hrubá stavba. Boli len okná,
nebola tam podlaha, spali na matracoch a betóne, manželskú posteľ mali až potom, keď sa im narodil
syn N., teda ešte celých 9 mesiacov tehotenstva spali len na matracoch. Nebola dokončená kúpeľňa,
neboli tam obklady, bolo tam len provizórne WC a vaňa na 4 nôžkach. Nebolo nič obložené. V kuchyni
sa dalo len navariť a umyť riad, horné skrinky ešte neboli, dorábali sa neskôr. Bývať sa v deň svadby
v dome dalo. Okolie domu takisto nebolo upravené, nebolo oplotené. Ani na stropoch nebol sadrokartón
alebo niečo, čo sa tam malo dať. Bolo vidno sklenenú vatu cez trámy, ktoré tam boli a na tom bola
len fólia. V deň svadby u nich svedkyňa nebola, ale hneď po svadbe ich bola pozrieť. Aj predtým tam
chodievala, bývali na tej istej ulici.
11. Po vykonanom dokazovaní v záverečnej reči právny zástupca žalobkyne uviedol, že do masy BSM
patria aktíva na strane žalobkyne a žalovaného u každý po 32.750,- € z predaja nehnuteľnosti. Na strane
žalovaného 20.000,- € z predaja vozidla DAF, 19.133,- € zhodnotenie rodinného domu žalovaného zo
spoločných prostriedkov sporových strán, 6.255,79 € v zmysle záverov znaleckého posudku je investícia
žalobkyne do domu žalovaného. Teda aktíva na strane žalovaného sú v celkovej výške 78.138,79 €.
Aktíva na strane žalobkyne 32.750,- €. Pasívom je hypotekárny úver ku dňu rozvodu 30.741,61 €,
splátky hypotekárneho úveru od právoplatnosti rozvodu do jeho splatenia vo výške 7.070,- €. Teda
celkovo pasíva na strane žalovaného sú 37.811,61 €. Z toho polovica pripadajúca na žalobkyňu je
18.905,80 € a rovnako na žalovaného 18.905,80 €. Žalovaný z titulu zhodnotenia domu a predaja
vozidla DAF je povinný žalobkyni vyplatiť sumu 19.566,50 €, žalobkyňa naopak žalovanému polovicu

zaplateného hypotekárneho úveru vo výške 18.905,80 eur, čo predstavuje sumu 660,70 € v prospech
žalobkyne, pričom k tejto sume je potrebné pripočítať sumu 6.255,79 € ako investície žalobkyne do
domu žalovaného, teda žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni sumu 6.916,49 eur. Tieto položky nie sú
sporné a neboli rozporované ani žalobkyňou, ani žalovaným. Čo sa týka dlhov, ktoré uvádza žalovaný
vo svojom vyjadrení, a ktoré boli vyplatené počas trvania BSM tak tu uviedol, že žalovaný okrem
hypotekárneho úveru nepreukázal, aby pri ostatných záväzkoch išlo o spoločný záväzok manželov,
práve naopak, preukázalo sa, že zmluvy o spotrebných úveroch na sumu 5.500,- € a 1.500,- € uzatvoril
výlučne žalovaný a rovnako to je pri pôžičke na sumu 16.200,- €. Svedok I. uviedol, že sumu 15.000,požičal žalovanému na stavbu domu. Sú to výlučné záväzky žalovaného. Navyše spotrebné úvery podľa
potvrdení, ktoré predložil sám žalovaný boli splatené za trvania manželstva, teda nie je možné na nich
prihliadať a samotný žalovaný vo svojich vyjadreniach uviedol, že boli boli uhradené zo spoločného
majetku a predaja motorky Suzuki. Žalovaný nepreukázal, žeby išlo o spoločné záväzky zo spotrebných
úverov a že tieto majú byť vyporiadané v širšom slova zmysle. Žalobkyni však nemá byť vyplatená suma
len 6.916,49 €, ale v zmysle záverov znaleckého posudku a jeho doplnenia č. 1 by jej mala byť vyplatená
suma 30.080,- €, pretože za trvania manželstva zo svojich výlučných prostriedkov ako aj zo spoločných
prostriedkov počas manželstva došlo k zhodnoteniu domu v období od 27.5.2005 do 28.12.2018 zo
sumy 40.400,- € na sumu 102.000,- €, čo je celkové zhodnotenie o sumu 61.600,- €, z čoho by mala
mať žalobkyňa nárok na sumu 30.800,- €. Právny zástupca navrhol, aby súd žiadnemu z účastníkom
nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože ide o konanie kedy žalobkyňa je zároveň žalovanou
a žalovaný je zároveň žalobcom, pretože určujú rozsah masy BSM a zároveň preto, že súd v konaní
o vyporiadaní BSM nie je návrhom, ktorý je uvedený v žalobe viazaný.
12. V záverečnej reči právny zástupca žalovaného z prednesom nesúhlasil s vyjadrením zástupcu
žalobkyne, poukázal na písomné vyjadrenie z 2.2.2023 a tam jasne uvedené výpočty a spôsob
vyporiadania BSM, ktorý na pojednávaní zopakoval. Žalobkyňa a žalovaný počas trvania manželstva
nadobudli finančné prostriedky vo výške 65.500,- € za predaj nehnuteľností vedených v k.ú. C. D. na LV
č. XXXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.7.2017, pričom spôsob úhrady kúpnej ceny bol v kúpnej
zmluve dohodnutý tak, že polovica kúpnej ceny bude pripísaná na účet žalovaného, v tom čase patriaci
do BSM a druhá časť kúpnej ceny vo výške 32.750,- bude pripísaná na bankový účet pani M., ktorá
prevedie tieto peňažné prostriedky na bankový účet žalobkyne. Celá kúpna cena nadobudnutá počas
trvania manželstva je účastníkov konania, pričom druhá časť kúpnej ceny, ktorá mala byť pripísaná
na účet žalobkyne je časťou tejto kúpnej ceny a spôsob jej úhrady je len dohodnutým platobným
miestom, ktorý nemá za následok jej vyňatie z masy BSM. Žalovaný pred právoplatnosťou rozvodu
vyplatil spoločné dlhy účastníkov konania z finančných prostriedkov patriacich do BSM a to z prvej
časti kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti. Vyplatil spotrebný úver vo výške 5.550,- €, spotrebný úver
vo výške 1.150,- € a pôžičku 16.200,- €, čiže spolu 22.900,- €. Na základe uvedeného má zato, že
z druhej časti kúpnej ceny, ktorá bola pripísaná na účet žalobkyne má byť žalovanému vyplatená polovica
ceny, ktorú uhradil za spotrebný úver vo výške 5.550,-€, 1.150,-€ a z pôžičky 16.200, - €, a to vo
výške 9.850,- € . K námietkam právneho zástupcu žalobkyne o tvrdení, že tieto úvery a pôžička boli
poskytnuté čisto len žalovanému uviedol, že prostriedky získané zo spotrebiteľských úverov a pôžičky
boli využité na spoločný majetok účastníkov konania za trvania manželstva, pričom žalobkyňa platnosť
týchto zmlúv nikdy nenamietala, čo znamená, že sa nemôže tvrdiť, žeby boli poskytnuté len žalovanému.
Žalobkyňa by mala žalovanému vyplatiť titulom vyporiadania BSM sumu vo výške 10.789,305 €. Čo sa
týka investície žalobkyne do rodinného domu vo výške 6.255,- € mal právny zástupca žalovaného zato,
že táto nie je dôvodná a preukázaná a nemá byť započítaná do masy BSM, nakoľko sa majú zohľadňovať
len stavebné práce a nie hodnota nehnuteľnosti, resp. zhodnotenie nehnuteľností. Poukázal v tomto
smere na už spomínanú judikatúru uvedenú v písomnom vyjadrení, a to v prípadoch, kedy nehnuteľnosť
nadobudol jeden z manželov do výlučného vlastníctva a druhý z manželov doňho investoval len v
rozsahu stavených prác. Čo sa týka plnenia bez právneho dôvodu, ktoré navrhoval vydať právny
zástupca žalobkyne, toto je už premlčané a nie je možné naň prihliadať.
13. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol rozsudkom č. k. 17C/14/2019-3842 zo
dňa 22.06.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 17C/14/2019-422 zo dňa 07.12.2023 takto:
„I. Žalobkyňa j e
p o v i n n á zaplatiť žalovanému z titulu vyporiadania jeho podielu zo
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu vo výške 10.789,305 € v lehote 30.dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Poprad sumu 73,95
€ z titulu doplatku znalečného znalkyni Ing. Aleny Pethöovej do 15.dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. Namietla, že súd nerozlišoval
investície do domu, ktoré vložila pred uzavretím manželstva, teda v auguste 2005 a finančné
prostriedky vložené do nehnuteľnosti žalovaného počas trvania manželstva. Súd sa nárokom na vydanie
bezdôvodného obohatenia nezaoberal a arbitrárne zaťažil svoje rozhodnutie, nakoľko spomenul len
námietku premlčania, no bližšie sa ňou nezaoberal. Nie je pravdou, že súdna prax a teória sú jednotné v
otázke posudzovania zaplatenia zo spoločného majetku na majetok jedného z manželov, nakoľko jedna
teória uvádza, že takéto finančné prostriedky sa valorizujú, druhá nie. V súčasnosti nie je udržateľné, aby
spoločné investície manželov na majetok jedného z manželov boli vyňaté spod valorizácie, je dôvodné,
aby sa hodnota spoločného majetku vynaložená na majetok jedného z manželov valorizovala, a teda
vychádzalo by sa zo zvýšenej hodnoty týchto investícii, čo by bolo aj v súlade s dobrými mravmi.
K otázke spoločných dlhov žalobkyňa uviedla, že nebolo preukázané, že dlh vo výške 16.200 eur, ktorý
súd považoval za dlh spoločný bol skutočne spoločným dlhom rovnako, ako aj spotrebiteľský úver vo
výške 5.500 eur a 1.150 eur. Aj z výpovede svedka vyplynulo, že tento úver poskytoval žalovanému. Za
právny úkon týkajúci sa spoločných vecí sa nepovažuje zmluva uzavretá iba jedným z manželov a keďže
žalovaný nepreukázal, že išlo o spoločný záväzok, žalobkyňa nemá povinnosť podieľať sa polovicou
na úhrade týchto záväzkov. Rovnako namietla nepreskúmateľnosť rozsudku vo vzťahu k premlčaniu
bezdôvodného obohatenia, teda otázke jej osobného vnosu do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného,
preto je rozsudok nepreskúmateľný. Z rozsudku nevyplýva, ako súd posudzoval plynutie premlčacej
doby pri nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Rovnako tak nesúhlasila so záverom
o trovách konania, nakoľko aj v tejto veci súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia.
15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie detailne svoje názory
rozobral ohľadom investícii do jeho majetku vo bodoch 14, 17, 18 a 19. Poukázal na to, že rozhodnutie
ústavného súdu, na ktoré poukazovala žalobkyňa nie je v tejto veci aplikovateľné, pričom poukázal na
judikatúru súdov v tejto otázke, ktorú predložil v priebehu konania. Preto správne súd posúdil otázku
investícii do jeho majetku v napadnutom rozsudku. Pokiaľ sa týka otázky úhrad spoločných dlhov, aj tu
súd dospel k správnemu právnemu záveru. Z dokazovania vyplynulo, že prostriedky získané z úverov
a pôžičky od pána I. boli použité počas trvania manželstva na spoločný majetok strán sporu, pričom
opak žalobkyňa nepreukázala. Pokiaľ sa týka námietky osobných vnosov žalobkyne pred uzavretím
manželstva, aj s týmto sa súd v odôvodnení vyporiadal, čím poukázal aj na rozhodnutia súdov v tejto
oblasti. Uviedol, že všetky investície spočívajúce v dokončovacích prácach domu boli vynaložené počas
trvania manželstva na jeho majetok, a ak vynaložila vlastné finančné prostriedky žalobkyňa, jedná sa o
bezdôvodné obohatenie, čo je osobitná pohľadávka jedného z manželov. K vyporiadaniu takejto situácie
môže dôjsť až po zániku BSM v zmysle ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Rovnako tak sa stotožnil s
rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadom trov konania.
16. Krajský súd v Prešove Uznesením sp. zn. 13Co/3/2024 – 440 zo dňa 4.3.2024 zrušil rozsudok a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že v konaní sa súd prvej inštancie nevysporiadal s
námietkami vznášanými žalobkyňou ohľadom právneho posúdenia vložených investícií, čím došlo
zo strany súdu prvej inštancie k vydaniu nepreskúmateľného rozhodnutia, pričom preskúmateľnosť
rozhodnutia nepochybne je porušením práva strany sporu na spravodlivý proces.
Odvolací súd za dôvodnú považoval namietnutú otázku nepreskúmateľnosti posúdenia vydania
bezdôvodného obohatenia žalovaného, kedy súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania na toto nie je možné prihliadnuť. Bližšie sa však k otázke premlčania, teda kedy
začala plynúť premlčacia doba, kedy skončila nevyjadril.
Z obsahu spisu, a to č. l. 25 a nasl. vyplýva, že žalobkyňa špecifikovala a doložila výšku výdavkov, ktoré
podľa jej tvrdenia z vlastných finančných prostriedkov pred uzavretím manželstva vložila do výlučného
majetku žalovaného. Nie je preto podložené konštatovanie súdu prvej inštancie, že svoj nárok riadne
nešpecifikovala. V tomto smere je nutné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal predloženými výdavkami a
každý osobitne z týchto posúdil z pohľadu skutočnosti, či sa jednalo o investície žalobkyne do výlučného
majetku žalovaného alebo nie. V tomto smere možno uviesť, že pri výdavkoch ako televízor, či domáce
kino, tieto nemožno považovať za takýto typ investície.
Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v bode 22 svojho odôvodnenia venuje
skutočnosti, či boli pôžičky od pána I. a ďalšie dva úvery využité na spoločný majetok a spoločné
potreby bývalých manželov. V tomto smere považoval odvolací súd za dôvodnú odvolaciu námietku
nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti, nakoľko súd prvej inštancie uviedol,

že žalobkyňa nenamietala platnosť týchto úverových zmlúv a pôžičky. Táto skutočnosť sama o sebe
nemôže byť dôvodom posúdenia toho, či sa jedná o spoločný záväzok. V tejto súvislosti bude úlohou
súdu prvej inštancie vykonať opätovný výsluch žalovaného na preukázanie skutočností, akým spôsobom
boli tieto finančné prostriedky z týchto úverových zmlúv a pôžičky použité a prípadne v tomto smere
vykonať ďalšie dokazovanie na návrh sporových strán.
Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie znova vo veci konať, vyporiadať sa s vytýkanými nedostatkami
a následne vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP
aj náležite odôvodniť.
17. Po zrušení rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie právny zástupca žalobkyne
na pojednávané uviedol, že bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že pôžička vo výške 16.200,€ od pána I. bola použitá na spoločný majetok. K tomu žalovaný navrhol výsluch svedka M., ktorý
uviedol, že pán I. mal žalovanému poskytnúť pôžičku na kúpu pozemku, čo sám žalovaný uviedol aj na
pojednávaní 18.9.2024, čo je však v rozpore s predchádzajúcim vyjadrením žalovaného, že to nebola
pôžička na kúpu pozemku, ale na stavbu rodinného domu vo výške 15.000,- €. Túto skutočnosť potvrdil aj
samotný svedok I. na pojednávaní 11.3.2020. Teda sú tu rozporné tvrdenia ako samotného žalovaného
ku skutočnostiam, ktoré sa snažil preukázať, pretože jeho tvrdenie je v rozpore s tvrdením svedka I. a
tvrdenie svedka M. je v rozpore s tvrdením svedka I., teda žalovaný nepreukázal, že by išlo o spoločný
záväzok žalobkyne a žalovaného. Ďalej odvolací súd v odstavci 18 zrušujúceho uznesenia uviedol, že
žalovaný je povinný preukázať, ak to tak tvrdí, že finančné prostriedky z úverových zmlúv, ktoré boli
na meno žalovaného, boli použité na spoločný majetok. 18.9.2024 žalovaný k tomu svojmu tvrdeniu
nepredložil žiadne dôkazy, čiže nepreukázal, aby spotrebný úver vo výške 5.500,- €, spotrebný úver
vo výške 1150,- €, ako aj pôžička od pána I. vo výške 16.200,- €, boli použité na spoločný majetok,
a teda je povinnosťou žalobkyne podieľať sa aj na týchto pasívach v rámci BSM. Keďže svoje tvrdenia
nepreukázal, je to potrebné zohľadniť v rámci právneho názoru odvolacieho súdu.
18. Právny zástupca žalovaného sa nestotožnil s vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne, nakoľko
sa im podarilo preukázať, že pôžička, aj spotrebný úver, boli použité na spoločný majetok žalobkyne
a žalovaného. Pôžička od pána I. na základe svedeckej výpovede pána M. bola použitá na kúpu
pozemku počas trvania manželstva, nakoľko manželstvo bolo uzatvorené 27.8.2005 a pán svedok sa
jasne vyjadril, že ku predaju pozemku došlo približne v rokoch 2012-2014. Mal zato, že účel poskytnutia
pôžičky nie je podstatný, nakoľko pôžička poskytnutá počas trvania manželstva je záväzkom oboch
manželov a zároveň poukázal nato, že žalobkyňa počas trvania manželstva toto nespochybňovala, a k jej
spochybňovaniu prišlo až pri vyporiadaní BSM. Takáto istá situácia nastala aj pri spotrebiteľskom úvere,
ktorý mal slúžiť na úhradu kúpnej ceny predmetného pozemku.
19. Žalovaný uviedol, že mal živnosť asi od roku 2002 alebo 2003 a bločky sa odkladali. Bločky, ktoré
žalobkyňa predložila, boli len bločky do nákladov pre jeho firmu, veľa tých bločkov je z toho. Tá veľká
položka predstavuje cenu za veci, ktoré bol on v Poľsku kúpiť na dom. Žalobkyňa ani nevie, kde sa čo
kupovalo, lebo to sú jeho bločky. Pripustil, že mohla bývala manželka niečo kúpiť po svadbe, mohla napr.
kúpiť rýchlovarnú kanvicu, avšak jednoznačne uviedol, že do stavby pred manželstvom neinvestovala
vôbec nič. Nemala na to ani finančné prostriedky, on jej aj vodičák zaplatil. Mal stolársku dielňu, robil
aj doma fušky.
20. Svedok J. M. vypovedal, že so žalovaným pracovali v jednom zamestnaní aj s nebohým otcom
svedka. Jeho nebohý otec zdedil so súrodencami dom a pozemok a sa rozprávali, že to chce predať.
Potom oslovil pán D. jeho otca, že by on kúpil tú záhradu, či sa to dá. Svedok s otcom oslovili súrodencov,
oni súhlasili, navrhli cenu a boli ochotní mu predať 1000 m2. Pôvodná cena bola po 6.000,- € na jedného
a boli štyria, čiže dokopy 24000,- €. Pán D. povedal, že je to ochotný kúpiť za 22000,- €. Po stretnutí celej
rodiny s tým súhlasili. Potom prešli asi 4 týždne a svedok sa p.Bednára pýtal či to berie, alebo čo. S nimi
robil ešte pán I., ktorý sa mu ponúkol, že mu peniaze požičia, aby to mali už ukončené. A potom to už išlo
rýchlo. Behom týždňa. Otec svedka zomrel v roku 2015 a na dedičskom konaní po jeho úmrtí svedok
zdedil dva domy, tá časť bola už žalovanému vtedy predaná, bol to asi rok 2012,2013, nepamätal si,
možno 2014. Na otázky právnych zástupcov svedok vypovedal, že sa nejednalo o ten istý pozemok, kde
teraz p. D. býva. Uviedol, že na súde nie je veľmi rád, nie je s pánom D. ani kamarát, ten pozemok, ktorý
mu predal je krásne široký, vedel, že išli do toho spolu s manželkou, bol to krásny pozemok rovinatý,
tam kde má teraz postavený dom, je to za vodou, sú tam problémy, keď sa zvýši hladina vody. Ak mal
odpovedať na otázku, či pozemok predával len p. D., alebo aj jeho vtedajšej manželke uviedol, že boli
manželia, nevie ako to funguje. Peniaze za pozemok vyplatil p. D..
21. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení strán sporu, z výsluchov svedkov, zo znaleckého
posudku s doplnením, z darovacej zmluvy zo dňa 30.4.2004, z kolaudačného rozhodnutia z 12.6.2007,

z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. Spišské Bystré, zo Zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 26.5.2011,
z výpisu z úveru, z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 15P/109/2017, z technického preukazu
motocykla, z príjmového dokladu na sumu 16.200,- € z 9.10.2017, z fotodokumetácie, ako aj z ďalších
listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 27.8.2005.
Manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 15P/109/2017-225
dňa 28.12.2018 právoplatne rozvedené.
22. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať
si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh
niektorého z manželov súd.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
23. Z dokazovania v priebehu súdneho konania nepochybne vyplynulo, že žalobkyňa do samotnej
žaloby o vyporiadanie BSM zahrnula majetok, ktorý je výlučným vlastníctvom žalovaného, ale naopak,
nezahrnula doň pasíva, ktoré do BSM patrili a boli spoločnými záväzkami oboch manželov. Aj keď
v rámci podaného odvolania voči prvému rozsudku súdu zo dňa 07.12.2023 už žalobkyňa nenapádala
závery súdu o tom, že rodinný dom nepatrí do BSM, súd sa vzhľadom ku skutočnosti, že tento rozsudok
bol odvolacím súdom zrušený a vzhľadom ku skutočnosti, že právny zástupca žalobkyne sa po jeho
zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie vyjadril, že sa pridržiava argumentácie v konaní, súd sa
v odôvodnení tohto rozsudku zaoberá aj skutočnosťami súvisiacimi s týmito námietkami žalobkyne
a má jednoznačne zato, že do BSM nepatria nehnuteľnosti, ktoré žalovaný nadobudol pred uzavretím
manželstva Darovacou zmluvou z 30.4.2004 od svojho otca, vklad ktorej bol povolený pod V 1584/2004.
Ide o nehnuteľnosti zapísané t. č. na LV č. XXXX pre Okres H., I. C. D., k. ú. C. D.. Na predmetnom liste
vlastníctva je žalovaný zapísaný ako výlučný vlastník pozemku parciel reg. „C“, parc. č. 420/1 o výmere
83 m2 – zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 420/3 o výmere 88 m2 – zastavané plochy a nádvoria,
parc. č. 425 o výmere 267 m2 – záhrady a tiež stavby – rodinného domu so súpisným číslom XXX,
postavenom na parcele reg. „C“, parc. č. 420/3. Ako titul nadobudnutia vlastníctva je na LV uvedená
darovacia zmluva V 1584/2004 – číslo zmeny 28/04 a Rozhodnutie o pridelení súpisného čísla Z –
1696/07 – číslo zmeny 110/07.
24. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.
25. Súd má za to, že všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti do BSM nepatria, sú vo výlučnom vlastníctve
žalovaného a opak v konaní preukázaný nebol. Sporné bolo predovšetkým vlastníctvo k rodinnému
domu. Aj tu bolo preukázané, že tento dom bol postavený pred uzavretím manželstva strán sporu. Táto
skutočnosť bola potvrdená nielen výpoveďou samotného žalovaného, ale tiež svedeckými výpoveďami,

a to aj sestry žalobkyne, keď uviedla (svedkyňa M. M.), že bývať sa v deň svadby v dome dalo, že boli
len okná, nebola tam podlaha, spali na matracoch a betóne, manželskú posteľ mali až potom, keď sa
im narodil syn N., nebola dokončená kúpeľňa, neboli tam obklady, bolo tam len provizórne WC a vaňa
na 4 nôžkach, nebolo nič obložené. V kuchyni sa dalo len navariť a umyť riad, horné skrinky ešte neboli,
dorábali sa neskôr. To, že dom nebol v čase uzavretia manželstva ešte celkom dokončený, sporné nie je,
avšak ako vec v právnom slova zmysle existoval. Bez pochýb to potvrdil aj svedok D., otec žalovaného
a vyplýva to aj z fotografií či už zo dňa svadby alebo v blízkom období okolo uzavretia manželstva.
26. Ak s vytváraním vecí, napr. rodinného domu začal jeden z manželov pred uzavretím manželstva, je
potrebné posúdiť, či manželia za trvania manželstva len dokončovali úpravu stavby, ktorá už existovala v
okamihu uzavretia manželstva alebo, či spoločnou prácou stavby za trvania manželstva tvorili (R26/1989
Zb. súdnych rozhodnutí). Nadobudnutím veci v zmysle § 143 OZ je tiež jej vytvorenie. Posúdenie
okamihu vzniku stavby ako veci v zmysle práva je otázkou právnou, ktorú musí posúdiť súd, a nie
znalec po tom, čo má pre svoj hodnotiaci záver náležitý skutkový podklad vo vykonaných dôkazoch, a
to už aj prípadne za pomoci znalca z príslušného odboru, najmä na posúdenie stavebnej rozostavanosti
alebo dokončenosti posudzovanej stavby. Keď neboli v čase, keď došlo k uzavretiu manželstva, ešte
vybudované na stavbe - rodinnom dome - prvky dlhodobej životnosti (hlavne zvislé a vodorovné
konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodište) a prípadne väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu
charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle, možno z toho spravidla vyvodiť, že do uzavretia
manželstva nemohla vzniknúť vec, ktorá nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak
bola potom dokončená za trvania manželstva. Z tohto hľadiska nie je rozhodujúce, na koho bolo
vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie (Uznesenie Krajského súdu Nitra zo dňa 6.12.2006, sp. zn.
25Co/50/2006).
27. Predmetný rodinný dom v čase uzavretia manželstva už jednoznačne mal vybudované prvky
dlhodobej životnosti a prvky, ktoré predmetnú stavbu charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle,
bola tam aj voda, aj elektrika. Od uzavretia manželstva sa v dome bývať dalo a strany sporu v ňom aj od
tohto okamihu spolu bývali. V priebehu manželstva sa vykonávali už len dokončovacie práce, ale boli to
práce na už existujúcom rodinnom dome a jeho okolí, či prestavba, rekonštrukcia dielne, ktorá tiež stála
ak samostatná stavba pred uzavretím manželstva.
28. Do BSM teda uvedené nehnuteľnosti nepatria, preto v rámci masy BSM vyporiadavané súdom
neboli. Súd teda vyporiadaval len peňažné aktíva a pasíva, iné hnuteľné a nehnuteľné veci strany sporu
neuvádzali. Motocykel uvedený v žalobe bol predaný ešte za trvania manželstva. Pri rozhodovaní sa
súd stotožnil so stanoviskom žalovanej strany, ktoré vyplynulo aj z vykonaného dokazovania.
29. Vzhľadom na rozostavanosť rodinného domu bolo potrebné tiež zistiť hodnotu stavebných prác, ktoré
boli zrealizované počas trvania manželstva. Na tieto otázky dal odpoveď znalecký posudok vypracovaný
znalkyňou Ing. Pethöovou, ktorá rozsah stavebných prác rozobrala na str. 44 svojho znaleckého
posudku. Žalobkyňou tento rozsah prác nebol spochybnený, teda je možné vychádzať z toho, že hodnota
stavebných prác ako znalkyňa uvádza na str. 46 znaleckého posudku je 19.133,- € a je to suma, ktorá zo
spoločného majetku patriaceho do BSM bola vynaložená spoločne manželmi do majetku žalovaného.
Právna teória, ako aj súdna prax pri oceňovaní hodnoty investícií na započítanie pri vyporiadaní
BSM, ak boli vynaložené zo spoločného majetku do výlučného majetku jedného z manželov, vylučuje
chápanie pojmu investícia v ekonomickom zmysle, čo znamená, že pri určení konečnej výšky investícií
sa nezohľadňuje ich valorizácia, ani redukcia. Súd sa prikláňa k takýmto právnym záverom, aj keď
pripúšťa, že sú aj iné. Poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/53/2011
z 31.10.2011, ale aj ďalšie, na ktoré poukázal aj žalovaný vo svojom vyjadrení z 11.6.2021.Keďže
zhodnotenie oddeleného vlastníctva žalovaného nemá vplyv na výšku podielov na vyporiadanie BSM,
potom je bez právnej relevancie aj tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne, keď porovnával rozdiel
hodnoty domu v čase uzavretia manželstva a v čase jeho právoplatného rozvodu. Jednoducho súd
musí vychádzať len z toho, v akej výške počas trvania BSM manželia spoločne vynaložili investície do
výlučného majetku žalovaného. A tie, ako je už vyššie uvedené vyplývajú zo znaleckého posudku, boli
určené sumou 19.133,- € a takéto vyčíslenie znalkyňou nebolo ani jednou sporovou stranou namietané.
Súd poukazuje napr. aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo/180/2014 zo dňa 30.03.2015, podľa ktorého
ak zákon ustanovuje, že treba nahradiť čo bolo vynaložené, tak z jazykového výkladu vyplýva, že
ide o náklady, ktoré boli vynaložené v čase minulom a jeho výška ku dňu zániku manželstva, ani
ku dňu vyporiadania BSM nie je inak modifikovaná. Tým, čo je povinný nahradiť jeden z manželov

v prípade investícií do ostatného majetku z BSM sú teda finančné prostriedky na tieto investície skutočne
vynaložené. Aj z ďalšej judikatúry súdov (napr. NS SR sp. zn. 3Cdo/330/2006, 6M Cdo/10/2011, 1M
Cdo/12/2011) vyplýva, že v prípade investícií zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku
jedného z manželov je tento manžel povinný pri vyporiadavaní nahradiť prostriedky v hodnote, v akej
boli na jeho oddelený majetok skutočne vynaložené. Ide o náklady, ktoré boli vynaložené v minulosti,
a ktorých výška ku dňu zániku BSM, ani ku dňu jeho vyporiadania nie je inak modifikovaná. Rozhodujúca
je výška skutočne vynaložených nákladov, nie hodnota, o ktorú sa oddelený majetok investíciami
zhodnotil. Takéto závery súdu, vyslovené už v rozsudku zo dňa 07.12.2023, nevytkol súdu prvej inštancie
ani odvolací súd.
30. V konaní nebolo sporné, že strany sporu nadobudli počas manželstva za predaj nehnuteľností
vedených na LV č.XXXX v k.ú. C. D. finančné prostriedky vo výške 65.500,- € na základe kúpenej zmluvy
zo dňa 13.7.2017. Spôsob úhrady kúpnej ceny bol v zmysle zmluvy dohodnutý tak, že polovica vo výške
32.750,- € bola pripísaná na účet žalovaného a druhá polovica v tej istej výške bola pripísaná na bankový
účet pani M. – E. C., ktorá po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva previedla
tieto peniaze na účet žalobkyne. Keďže tieto nehnuteľnosti boli predané počas trvania manželstva,
kúpna cena vo výške 65.500,- € patrí do BSM. Z časti kúpnej ceny, ktorá bola pripísaná na účet
žalovaného, tento pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva vyplatil spoločné
dlhy manželov, a to spotrebný úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere s poistením
pre fyzické osoby č. 00 – 0002205144 zo 16.4.2015 vo výške 5.550,- €, spotrebný úver poskytnutý
na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere s poistením pre fyzické osoby č. 00 – 0002263657 zo
10.11.2015 vo výške 1.150,- € a pôžičku poskytnutú na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.2.2015 vo
výške 15.000,- € (spolu s úrokmi 16.200,- €), spolu teda žalovaný uhradil sumu 22.900,- €. Z polovice
kúpnej ceny mu teda ostala pre vlastnú potrebu suma 9.850,- €. Nárok voči žalobkyni vo výške polovice
ňou nadobudnutej kúpnej ceny (1/2 z 32.750,- €) si žalovaný neuplatnil, uplatnil si len polovicu
z uhradených dlhov, teda polovicu zo sumy 22.900,- €, čiže sumu 11.450,- €. Žalovaný po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dňa 19.5.2022 predčasne splatil hypotekárny úver
v zmysle Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 494470677 zo dňa 26.5.2011 vo výške 30.741,61 €, z ktorého
je žalobkyňa povinná uhradiť mu polovicu vo výške 15.370,805 €, a tiež polovicu sumy 3.535,- €
titulom úhrady jednotlivých splátok hypotekárneho úveru od nadobudnutia právoplatnosti rozvodového
rozsudku, t. j. od 28.12.2018 do predčasného splatenia tohto úveru (40 splátok po 176,75 €, spolu 7.070,€), z čoho polovica, ktorá pripadá na žalobkyňu predstavuje sumu 3.535,- €. Z predaja motorového
vozidla DAF LF FA LF45.180, EČV:H. XXXXX je zas žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni polovicu, teda
z 20.000,- € sumu 10.000,- €.
31. V zmysle vyššie uvedeného je žalobkyňa povinná vyplatiť žalovanému 11.450,- € titulom úhrady časti
prijatej kúpnej ceny, ktorá zodpovedá uhradeniu jednej polovice spoločných dlhov strán sporu žalovaným
po podaní návrhu na rozvod manželstva, sumu 15.370,805 € titulom úhrady hypotekárneho úveru,
sumu 3.535,- € titulom úhrady jednotlivých splátok hypotekárneho úveru, spolu teda sumu 30.355,805
€. Žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni sumu 9.566,50 € titulom vnosov žalobkyne počas trvania
manželstva do rodinného domu žalovaného v zmysle znaleckého posudku, sumu 10.000,- € titulom
nadobudnutia finančných prostriedkov predajom motorového vozidla DAF, spolu teda sumu 19.566,50 €.
Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa je povinná na vyrovnanie podielov z vyporiadavaného BSM vyplatiť
žalovanému sumu 10.789,305 €.
32. To, že tak úvery, ako aj pôžička od p. I. sú spoločnými záväzkami žalobkyne a žalovaného súd
odôvodňuje tým, že podstatné je najmä to, akým spôsobom boli použité prostriedky získané z týchto
úverov a pôžičky od p. I. a v akom období boli použité prostriedky získané z týchto úverov a pôžičky od
p. I.. Z dokazovania je jednoznačne zrejmé, že prostriedky získané z týchto úverov a pôžičky od p. I. boli
použité počas trvania manželstva na spoločný majetok žalobkyne a žalovaného, pričom žalobkyňa počas
trvania manželstva a využívania prostriedkov získaných z úverov a pôžičky od p. I. na spoločný majetok
žalobkyne a žalovaného nespochybnila, a to, že by boli použité len pre výlučné potreby žalovaného
z dokazovania nevyplýva. Uvedené je zrejmé aj z vyjadrení žalovaného, ako aj, po zrušení prvého
rozsudku súdu, z výsluchu svedka M., ktorý presne opísal, z akého dôvodu poskytol pôžičku p. I., že
to bolo na kúpu pozemku, že to bolo pre oboch bývalých manželov, že boli manželmi, keď si pôžičku
brali, a že išli do toho spolu. Účel, na ktorý bola pôžička poskytnutá je nesporný a je právne irelevantné
vyjadrenie svedka I., ktoré zdôrazňuje žalobkyňa, že E. (žalovaný) poskytol pôžičku na stavbu domu
(nie na kúpu pozemku). Svedok sa na pojednávaní dňa 11.3.2020 jednoznačne vyjadril, že pomohol

obom bývalým manželom, išiel im za ručiteľa, keď si brali úver. To, či účelom pôžičky mala byť stavba
domu, či kúpa pozemku, nie je podstatné, z ďalšieho dokazovania (napr. výsluch svedka M. a vyjadrenia
žalovaného) jednoznačne ale vyplynulo, že to mala byť kúpa pozemku od otca p. M., za účelom ktorej
peniaze počas trvania manželstva požičal ďalší kolega žalovaného a otca tohto svedka, p. I., keď p. D.
síce prejavil záujem o kúpu pozemku, potom sa ale nejaký čas nič nedialo a oni (M.) chceli pozemok už
predať. A vtedy sa ponúkol kolega (p. I.), že na ten účel peniaze požičia.
33. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
34. Žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného vydať jej o. i. aj bezdôvodné obohatenie z titulu
použitia vlastných finančných prostriedkov na výstavbu rodinného domu pred uzavretím manželstva
(č.l. 135 spisu). Tento nárok jednak nie je riadne špecifikovaný, nie je z neho zrejmé, akú sumu by
jej mal žalovaný vyplatiť z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, a keďže žalovaný voči nemu
vzniesol námietku premlčania a súd ho za premlčaný aj považuje, bližšie sa ním a listinnými dôkazmi
(č.l.85 spisu), preukazujúcimi údajné vnesené investície žalobkyne do domu pred uzavretím manželstva
(žalobkyňa síce doklady o zaplatení predložila, ale či aj tam uvedené sumy uhradila ona, preukázané
vôbec nebolo), ani nezaoberal. Predmetný návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia bol súdu
doručený dňa 12.05.2020 spolu s návrhom na zmenu žalobného petitu. Ak by sa aj premlčacia doba
počítala až odo dňa, kedy bol žalobkyni znemožnený prístup do nehnuteľnosti (nie odo dňa ich vnesenia),
ako to uvádza s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IÚS/548/2015, premlčacia doba by
v tomto prípade uplynula v presne nezistený deň v júni 2019. Z rozvodového rozsudku (č.l. 14 rub, č.l.15)
vyplýva, a to z tvrdení práve žalobkyne, že od odporcu sa odsťahovala v júni 2017.
35. Obsahom spisu na č.l. 86 sú rôzne pokladničné doklady za obdobie od 15.09.2005 do 04.06.2009,
ktoré predložila do konania žalobkyňa, a ktoré majú preukazovať, ako to uviedol jej právny zástupca
na pojednávaní aj pri predkladaní týchto dôkazov, že žalobkyňa investovala aj po uzavretí manželstva
do stavby rodinného domu. Žalovaný toto poprel, pripustil, že mohla bývala manželka niečo kúpiť po
svadbe, ako napr. rýchlovarnú kanvicu. Mal stolársku dielňu, robil aj doma fušky. Krajský súd vo svojom
zrušujúcom uznesení konštatoval, že pri výdavkoch ako je televízor, či domáce kino, tieto nemožno
považovať za taký typ investícií, ktoré by boli investíciami žalobkyne do majetku žalovaného. Niektoré
bločky predložené žalobkyňou za obdobie trvania manželstva obsahujú položky, ktoré rovnako za také
považovať nemožno, napr. ako obracačka omelety, či placačka na muchy, sú tam položky šrubováky,
adaptér, stropnica, čistiace prostriedky, vešiaky, uhoľníky,lišty, lepiaci tmel tesniace pásky,spojky,klipy,
protiplechy, záves,lamelová fréza, skrutky, rôzne krytky, niektoré položky sú nečitateľné.
36. Pri určení hodnoty investícií vložených z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalovaného, ako jedného z manželov sa podľa
názoru súdu, vychádza výlučne z ceny veci a prác v čase, kedy boli do výlučného vlastníctva
jedného z manželov skutočne vynaložené, bez ohľadu na to, či v čase medzi ich vynaložením
a vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo k znehodnoteniu veci alebo k jej
zhodnoteniu. Právna teória, ako aj súdna prax pri oceňovaní hodnoty investície na započítanie pri
vyporiadaní BSM, ak bolo vynaložené zo spoločných prostriedkov do výlučného majetku jedného z
manželov, vylučuje chápanie pojmu „investícia“ v ekonomickom zmysle, čo znamená, že pri určení
konečnej výšky investícií sa nezohľadňuje ich valorizácia ani redukcia. Uvedený záver potvrdzuje aj
judikatúra Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5 Co 53/2011 z 31. októbra 2011, ktorý uviedol: „Účelom
navrátenia peňazí vynaložených z bezpodielového spoluvlastníctva manželov na majetok jedného z

manželov nie je kreovanie akejsi „investície“, ktorá sa stala súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva,
ale len vrátiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako majetkovej podstaty to, o čo bola v
určitom bode ochudobnená. Tým, že sa nekreuje investícia ako osobitné aktívum, nemôže dochádzať
ani k nárastu ale ani k poklesu jej hodnoty“. Z uvedeného vyplýva, že za súčasného právneho stavu nie je
možné prihliadnuť k valorizácií investícii vynaložených z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva
manželov na výlučný majetok žalovaného, ako jedného z manželov, pričom uvedené potvrdzuje aj
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 17/2016 z 30.marca 2015.
37. Všetky investície spočívajúce v dokončovacích prácach rodinného domu, ktoré boli vynaložené po
vzniku BSM na výlučný majetok žalovaného boli vynaložené zo spoločných finančných prostriedkov
žalobkyne a žalovaného. Ak žalobkyňa vynaložila vlastné finančné prostriedky na majetok vo výlučnom
vlastníctve žalovaného, čo preukázané nebolo, jednalo by sa o bezdôvodné obohatenie, kedy sa
bezdôvodné obohatenie vypočíta ako rozdiel v hodnote rodinného domu pred predmetnou investíciou
a po predmetnej investícií. Keďže prostriedky na dokončovacie práce boli vynaložené zo spoločných
prostriedkov oboch manželov, sú ich spoločným vlastníctvom. V občianskom práve nie je teda
možný vznik „obligačno (záväzkovo-právnych) vzťahov“ medzi manželmi ako subjektami manželského
majetkového spoločenstva na jednej strane a jedným z manželov na strane druhej. V otázke
investícií preto platí, že pohľadávka patriaca do bezpodielového spoluvlastníctva manželov na zápočet
investície vynaloženej na výlučný majetok jedného z manželov sa kreuje až zánikom bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a tak vzniká osobitná pohľadávka bezpodielového spoluvlastníctva manželov
voči jednému z manželov. Podľa najnovšej judikatúry súdov Slovenskej republiky platí, že v prípade
investícií do výlučného majetku jedného z manželov je potrebné rozlišovať situácie, kedy došlo k použitiu
prostriedkov z bezpodielového spoluvlastníctva manželov so súhlasom druhého manžela, ktorý nie je
vlastníkom, alebo bez jeho súhlasu. Ak došlo k použitiu prostriedkov so súhlasom žalovaného ako
jedného z manželov, vtedy je potrebné situáciu posudzovať ako investíciu a vyporiadať až po zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súlade s ustanoveniami § 150 OZ. V prípade, ak druhý
manžel tento súhlas neudelil, je potrebné postupovať pri vyporiadaní tejto investície podľa ustanovení o
bezdôvodnom obohatení, čo tento prípad nie je. Nič také preukázané nebolo v konaní.
38. V prípade, ak by časť investícií vynaložených na dokončenie rodinného domu bola zo strany
žalobkyni vynaložená z jej výlučného vlastníctva do výlučného vlastníctva žalovaného, musela by
žalobkyňa uniesť dôkazné bremeno a to najmä v otázke výšky investície, ktorá tvorí bezdôvodné
obohatenie, pričom súd má za to, že žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla. Predložila doklady,
z ktorých ale nevyplýva, že tam uvedené sumy uhradila ona zo svojich prostriedkov. Investície
do rodinného domu počas trvania manželstva boli ohodnotené znaleckým posudkom č. 46/2022
vypracovaným znalkyňou Ing. Pethöovou a súd ich pri vyporiadavaní BSM zobral do úvahy (bod 31
odôvodnenia rozsudku).
39. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
40. O trovách konania súd rozhodol v súlade § 255 ods.1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
nakoľko má za to, že v konaní bol úspešný žalovaný. Súd zvažoval aj aplikáciu § 257 Civilného
sporového poriadku, teda zvažoval prípadné prihliadnutie na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
by mohli spočívať v samotnom predmete sporu, kedy vyporiadanie BSM je v záujme oboch strán
sporu (obaja sú v podstate v postavení aj žalobcu, aj žalovaného), avšak vzhľadom na celkový prístup
žalobkyne k riešeniu vyporiadania BSM, vzhľadom na odmietanie (podľa názoru súdu) hlavne pre
ňu výhodného návrhu na zmierlivé vyriešenie sporu, vzhľadom na skutočnosť, že do BSM zahrnula
nehnuteľnosti bezpochyby vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ale absolútne odignorovala spoločné
dlhy strán sporu, súd nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému.
41. Na návrh žalobkyne bol vypracovaný znalkyňou Znalecký posudok č. 27/2023 s jeho doplnením č.1
zo dňa 15.05.2023. Uznesením zo dňa 2.2.2023, právoplatným dňa 1.3.2023 bolo znalkyni priznané
znalečné vo výške 773,95 €, pričom suma 700,- € bola znalkyni vyplatená z preddavku zloženého
žalobkyňou a suma 73,95 € bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu. Za doplnenie znaleckého
posudku vypracovaného na základe návrhu žalobkyne a v zmysle uznesenia súdu zo 04.04.2024,
právoplatného dňa 03.05.2024 bolo znalkyni z rozpočtových prostriedkov súdu vyplatených 331,40 €.
S poukazom na uvedené pri aplikácii základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 Civilného sporového
poriadku s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením

§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku je žalobkyňa povinná uhradiť súdu sumu, ktorú za ňou
navrhnutý dôkaz súd vyplatil z jeho rozpočtových prostriedkov znalkyni.
Poučenie:
Ř Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.
Ř Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ř Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Ř Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ř Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ř Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ř Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ř Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
Ř Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).