Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 22Csp/25/2023 z 25. 6. 2024
Citácia: rozsudok Okresného súdu Poprad z 25. júna 2024, sp. zn. 22Csp/25/2023, ECLI:SK:OSPP:2024:6123365170.3
Okresný súd Poprad | 22Csp/25/2023 | ECLI:SK:OSPP:2024:6123365170.3 | 2024-06-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ec24d50-40f4-49bd-b154-38001818f08e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2024:6123365170.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Poprad
22Csp/25/2023
6123365170
25. 06. 2024
JUDr. Erika Borovská
ECLI:SK:OSPP:2024:6123365170.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s. r. o., 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: A. A., nar:
17.6.1981, B. A. XX, XXX XX C., o zaplatenie 8070,5 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 1.287 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 1.287 eur od 10.04.2024 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
III. Žalovanej náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 20.07.2023 žalobkyňa podala na Okresný súd Banská Bystrica ako súd kauzálne príslušný na
konanie podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej už len „Zákon o upomínacom konaní“ a „upomínací súd“) návrh na vydanie
platobného rozkazu, petitom ktorého požiadala, aby upomínací súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
jej 8.070,50 eur, úroky 1.032,89 eur a úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 8.070,50 eur
od 15.06.2023 do zaplatenia, a náhradu trov konania.
2. Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tak, že dňa 19.12.2019 žalobkyňa ako veriteľ uzatvorila
so žalovanou ako dlžníkom – spotrebiteľom Úverovú zmluvu č. 6912071845, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú úverové zmluvné podmienky žalobkyne. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie
revolvingového úveru žalobkyňou žalovanej s výškou úverového rámca 8.000 eur, a to prostredníctvom
úverovej karty. Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je dlžníkovi
poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať peňažné
prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca
a uhrádzať splátky v minimálnej dohodnutej výške, pričom môže uhradiť aj celý čerpaný úver jedinou
splátkou. Odo dňa účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere žalovaná bola informovaná o výške mesačnej
splátky, výške úrokov a poplatkov, výške úverového rámca, transakciách a celkovom zostatku na
úverovom účte pravidelnými mesačnými výpismi z úverového účtu, zasielanými žalovanej v listinnej
forme. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď dohodnuté splátky
riadne a včas nesplácala. Napriek opakovaným upozorneniam žalovaná dlžné splátky nedoplatila.
Na základe tejto skutočnosti žalobkyňa v zmysle hlavy „Ukončenie zmluvy“ úverových zmluvných
podmienok listom zo dňa 30.05.2023 pristúpila k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzvala žalovanú
na zaplatenie celého zostatku úveru. Na splnenie tejto povinnosti žalobkyňa poskytla žalovanej lehotu
15 dní. Žalovaná v tejto lehote na plnenie dlžnú sumu nezaplatila. Preto si žalobkyňa žalobou uplatnila aj

nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 8,75 % ročne od prvého dňa omeškania, tzn.
od 15.06.2023. Žalovaná prostredníctvom úverovej karty vyčerpala celkom 9.047 eur, pričom žalobkyni
uhradila 7.760 eur. Žalobou sa žalobkyňa domáha na žalovanej zaplatenia celkom sumy 9.103.39 eur,
pozostávajúcej z istiny vo výške 7.989,34 eur, úrokov 249,82 eur, poplatkov za poistenie Bill protection
v sume 81,16 eur, úrokov za hotovostné transakcie vo výške 777,68 eur a úrokov za poistné vo výške
5,39 eur.
3. Spolu so žalobou zástupca žalobkyne predložil upomínaciemu súdu listiny označené ako: „Zmluva
o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver“, „Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia
a.s. pre Úverovú kartu HC - IHK218“ platné od 25.05.2018, informačný dokument o poistnom produkte,
výpis čerpania splátok a úhrad, výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 24.04.2023, výzvu na
zaplatenie celého úveru zo dňa 30.05.2023, listinu „Predžalobná výzva k splateniu celého úveru„ zo
dňa 15.06.2023, a poštové podacie hárky. Na výzvu upomínacieho súdu na predloženie dôkazov
o uzavretí dohody o navýšení pôvodného úverového rámca dohodnutého v predloženej zmluve o úvere
a o splnení povinnosti veriteľa posúdiť schopnosti žalovanej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
pred uzatvorením zmluvy o úvere zástupca žalobkyne predložil upomínaciemu súdu dodatok k zmluve
o úvere zo dňa 16.09.2020, úverovú správu, výplatné pásky žalovanej za mesiace 9, 10 a 11/2019
a výpis z účtu žalovanej vedený v ČSOB a.s. za mesiac 11/2019.
4. Dňa 16.08.2023 upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 39Up/1241/2023, ktorým
žalovanej uložil povinnosti v súlade so žalobou žiadosťou. Tento platobný rozkaz sa upomínaciemu
súdu nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk tak, ako to vyžaduje Zákon o upomínacom konaní.
Podľa oznámenia poštového doručovateľa žalovaná bola na adrese označenej žalobkyňou v žalobe,
M. Lányiho 17, 060 01 Kežmarok, neznáma. Dňa 22.09.2023 upomínací súd na návrh žalobkyne na
pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku spis postúpil na konanie
a rozhodnutie tunajšiemu súdu.
5. Šetrením v dostupných registroch a prostredníctvom polície tunajší súd zistil, že žalovaná je na adrese
označenej žalobkyňou v žalobe M. Lányiho 1365/17, 060 01 Kežmarok, prihlásená k trvalému pobytu od
28.07.2003 doposiaľ. Podľa obsahu spisu vedeného na tunajšom súde pod sp.zn 1P 80/2022 žalovaná
ako doručovaciu adresu uviedla D. XX/XXX, XXX XX D.. Ani na jednej z týchto adries sa súdu (ani cestou
polície) nepodarilo doručiť žalovanej žalobu do vlastných rúk tak, ako to vyžaduje ust. § 167 ods. 1
Civilného sporového poriadku. Preto súd postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku dňa
25.03.2024 oznámenie o podanej žalobe zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Žalovaná si
po dobu 15 dní od tohto zverejnenia žalobu neprevzala. Súd tak dňom 09.04.2024 považoval žalobu za
riadne doručenú žalovanej. Uznesením podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd následne
vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe a jej prílohám v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Žalovaná
na výzvu súdu nereagovala.
6. Písomným podaním zo dňa 19.04.2024 súd v záujme predvídateľnosti súdneho rozhodnutia oznámil
zástupcovi žalobkyne predbežné právne posúdenie veci tak, že spotrebiteľský úver v prejednávanej
veci z dôvodu nepreukázania splnenia povinnosti veriteľa posúdiť schopnosť žalovanej úver splácať
s odbornou starostlivosťou (§ 7 zákona č. 129/2010 Z. z.) považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov,
a vyzval ho na predloženie analýzy príjmov a výdavkov žalovanej, z ktorej žalobkyňa pri uzatváraní,
ako aj zmene, zmluvy o úvere vychádzala. Dňa 29.04.2024 bolo súdu doručené podanie zástupcu
žalobkyne, v ktorom poukázal na pripojený interný dokument o posúdení bonity žalovanej so správou
Sociálnej poisťovne, úverové správy, výplatné pásky žalovanej, potvrdenie zamestnávateľa o výške
príjmu žalovanej a výpisy z jej účtu. V podaní uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá
s tým, že v prípade, ak súd dospeje k záveru o nepreukázaní splnenia povinnosti žalobkyne posúdiť
schopnosť žalovanej s odbornou starostlivosťou, žalobkyňa má právo na splatné mesačné splátky úveru
vo výške 216 eur ku dňu vyhlásenia rozsudku. Poukázal na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 260/2021 zo dňa
26.08.2021 a niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 29/2022,sp.zn. 3CoCsp
42/2023, sp.zn. 7CoCsp 29/2022 a sp.zn. 3CoCsp 51/2022.
7. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 25.06.2024 v neprítomnosti oboch
sporových strán. Zástupca žalobkyne, ktorý bol na toto pojednávanie riadne a včas predvolaný, podaním
doručeným súdu dňa 24.06.2024 svoju neúčasť ospravedlnil dôvodom hospodárnosti a účelnosti trov
konania, a vyslovil súhlasil s konaním súdu v jeho neprítomnosti. Žalovaná sa na pojednávanie

napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila, o odročenie
pojednávania nepožiadala. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie v celom rozsahu návrhov zástupcu
žalobkyne (žalovaná nenavrhla vykonanie žiadneho dôkazu) a skutkový stav vo veci ustálil nasledovne:
8. Žalovaná nepoprela, a súd na základe vykonaného dokazovania nepovažoval za dôvodne
spochybnené tvrdenie žalobkyne, že dňa 19.12.2019 strany uzavreli zmluvu o úvere evidovanú
žalobkyňou pod č. 6912071845 tak, ako ju zástupca žalobkyne predložil v listinnej podobe spolu so
žalobou (ďalej už len „zmluva o úvere), a ktorej súčasťou sú „Úverové podmienky spoločnosti Home
Credit Slovakia a.s. pre Úverovú kartu HC- IHK218“ (ďalej už len „úverové zmluvné podmienky“). Podľa
listiny označenej ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver“ (čl. 13 - 14 spisu) zmluvou
o úvere sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanej revolvingový úver s výškou úverového rámca 3.000
eur a žalovaná sa zaviazala platiť žalobkyni mesačne splátky minimálne v dohodnutej minimálnej výške.
Táto listina obsahuje nasledujúce údaje: druh úveru „Bezúčelový revolvingový úver“, výška úverového
rámca „3.000,00 eur“, celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná pri poskytnutí úveru
na dobu jedného roka a jeho splatení v 12 mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny „ 3.485,88
eur“, ročnú úrokovú sadzbu „29,90 %“, výšku mesačnej splátky „2,85% z výšky úverového rámca (85,50
eur)“, frekvenciu ďalších splátok vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci, ročnú percentuálnu mieru
nákladov (ďalej už len „ RPMN“) „34,40 %“. Žalovaná neučinila sporným, že následne strany uzavreli
dohodu o navýšení úverového rámca z 3.000 eur na 8.000 eur. Podľa listiny označenej ako „DODATOK
k úverovej zmluve číslo: 6912071845“ zo dňa 16.09.2020 (čl. 39 spisu, ďalej už len „ dodatok k zmluve
o úvere“) spolu so zmenou úverového rámca strany dohodli zmenu pravidelnej mesačnej splátky na
228 eur.
9. Podľa výpisu čerpania splátok a úhrad predloženého žalobkyňou spolu so žalobou (čl. 31 a čl. 72 – 75
spisu) a prehľadu kreditných a debetných operácií na úverovom účte (čl. 76 spisu) k čerpaniu peňažných
prostriedkov na účet žalovanej vo výške 3.000 eur došlo dňa 20.12.2019, a následne dňa 17.09.2020 vo
výške 5.000 eur. Počas doby od prvého čerpania dňa 20.12.2019 do 28.11.2022 žalovaná vyčerpala ešte
ďalších 1.047 eur (dňa 22.10.2020 sumu 300 eur, dňa 06.10.2021 sumu 100 eur, dňa 21.12.2021 sumu
300 eur, dňa 25.08.2022 sumu 150 eur, dňa 02.09.2022 sumu 150 eur, a dňa 28.11.2022 sumu 47 eur).
Spolu žalovaná tak vyčerpala peňažné prostriedky vo výške 9.047 eur (3.000 eur + 5.000 eur + 1.047
eur = 9.047 eur). Mesačným splátkami vo výške od 100 eur do 250 eur (celkom 38 splátkami, počnúc
prvou splátkou zaplatenou dňa 18.01.2020 vo výške 100 eur, končiac poslednou splátkou zaplatenou
dňa 20.01.2023 vo výške 228 eur) žalovaná zaplatila na úverový účet celkom 7.760 eur.
10. Z listiny predloženej žalobkyňou označenej ako „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy ....“ zo
dňa 24.04.2023 (čl.27 spisu) a pripojeného poštového podacieho hárku (čl. 28 spisu) vyplýva, že
dňa 26.04.2023 žalobkyňa podala na poštovú prepravu list datovaný dňom 24.04.2023, adresovaný
žalovanej na adresu jej trvalého pobytu, ktorým žalovanú vyzvala na okamžité zaplatenie dlžnej čiastky
úveru vo výške 684 eur a upozornila ju, že ak dlžnú sumu od 15 dní od doručenia listu nezaplatí, bude
požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru.
11. Z listiny označenej ako „Výzva k splateniu celého úveru„ zo dňa 30.05.2023 (čl. 29 spisu)
a pripojeného poštového hárku (čl.30 spisu) vyplýva, že dňa 31.05.2023 žalobkyňa podala na poštu na
prepravu list datovaný dňom 30.05.2023, ktorý obsahuje výzvu na zaplatenie celého úveru v dôsledku
omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a na zaplatenie čiastky 9.151,39 eur
najneskôr do 15 dní od spísania výzvy.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere,
tzn. ku dňu 19.12.2019 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere, tzn. k 19.12.2019 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na
účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa
§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné
úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c)
týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru
podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
17. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Vychádzajúc z cit. ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľská zmluva nie je
osobitným zmluvným typom. Môže ňou byť ktorýkoľvek zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom,
Občianskym zákonníkom, iným právnym predpisom alebo aj zákonom neupravená, tzn. nepomenovaná
zmluva, ak sú splnené požiadavky kladené na subjekty zmluvy, tzn. ak stranami zmluvy sú dodávateľ
a spotrebiteľ. Spotrebiteľskou zmluvou je teda vždy založený právny vzťah, ktorého účastníkom je
spotrebiteľ.
19. Medzi stranami nebolo sporné, a súd nemal dôvodné pochybnosti o tom, že zmluva o úvere
v prejednávanej veci má charakter zmluvy spotrebiteľskej, a že žalovaná má v právnom vzťahu
založenom touto zmluvou o úvere postavenie spotrebiteľa. Záver, že žalovaná zmluvu o úvere uzavrela
ako spotrebiteľ, tzn., že pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti, vyplýva zo samotného označenia zmluvy ako zmluvy o „spotrebiteľskom“
revolvingovom úvere, označenia druhu úveru ako bezúčelový „spotrebiteľský„ úver, označenia žalovanej
v zmluve údajmi fyzickej osoby – nepodnikateľa, ako aj z obsahu samotnej zmluvy o úvere (celková
čiastka splatná „spotrebiteľom“, a pod.). Súd poukazuje tiež na argumentáciu oboch zmluvných strán
v spore ustanoveniami spotrebiteľského práva (§ 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch). Niet pochýb,
že spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. pri poskytovaní úveru konala v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti.
20. Jedným z druhov spotrebiteľských zmlúv sú zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľské
úvery v čase uzavretia zmluvy o úvere v prejednávanej veci upravoval špeciálny zákon, a to Zákon
o spotrebiteľských úveroch, ktorý vo vzťahu k Občianskemu zákonníku má postavenie lex špecialis. Súd
zastáva názor, že úver poskytnutý žalovanej na základe spotrebiteľskej zmluvy o úvere v danej veci má
charakter spotrebiteľského úveru tak, ako ho definuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, a spotrebiteľská
zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch.
21. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom

berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
22. Podľa § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.
23. Podľa § 7 ods. 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a § 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
24. Podľa § 7 ods. 20 Zákona o spotrebiteľských úveroch na výpočet ukazovateľa schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
25. Podľa § 7 ods. 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval
hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).
26. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
27. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10 zo 14. novembra 2017, ktorým
sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v znení
Opatrenia NBS č. 6/2018 z 29. mája 2018 (oznámenie č. 168/2018 Z. z., ďalej už len „Opatrenie
NBS“) ukazovateľ schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa
podľa ods. 3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 zníženej o celkovú výšku
nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa ods. 5. Všetky položky
výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítajú na obdobie jedného mesiaca. Limit ukazovateľa
schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1.
28. Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely ods. 1 určuje najmenej vo výške sumy
životného minima spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má
spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím

súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou
nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety,
zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom
spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so
spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné,
vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.
29. Podľa § 2 ods. 11 Opatrenia NBS ak § 7 zákona neustanovuje inak, limit ukazovateľa schopnosti
splácať podľa odsekov 1 až 5 sa nevzťahuje na spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden existujúci
spotrebiteľský úver alebo úver na bývanie alebo viac existujúcich spotrebiteľských úverov alebo úverov
na bývanie, alebo ak ide o zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere spočívajúcu v navýšení výšky
spotrebiteľského úveru, ak v týchto situáciách výška poskytnutého spotrebiteľského úveru neprevyšuje
súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov o nižšiu z týchto hodnôt:
a) suma 2000 eur,
b) suma zodpovedajúca 5% súčtu zostávajúcich výšok týchto existujúcich úverov.
30. Podľa cit. ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského
úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
pričom vynaloženie tejto odbornej starostlivosti je veriteľ povinný aj hodnoverne preukázať (§ 7 ods.
16 písm. b) ). V opačnom prípade má to pre veriteľa dôsledky vo forme sankcií uvedených v cit. § 11
ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, tzn. vo forme straty oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a v prípade hrubého porušenia tejto povinnosti aj
bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru. Táto vnútroštátna úprava je dôsledkom transpozície Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008, ktorá v preambule uvádza: „(8) Je
dôležité, aby tento trh poskytoval spotrebiteľom dostatočnú mieru ochrany a zabezpečil si tak ich dôveru.
Voľný pohyb úverových ponúk by tak mohol prebiehať za optimálnych podmienok pre tých, ktorí úvery
ponúkajú, ako aj pre tých, ktorí o ne žiadajú, s náležitým zohľadnením konkrétnej situácie v jednotlivých
členských štátoch...(26) Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných
postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s
úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov
vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s
nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali
úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty
vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia
na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom
riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a
vykonávaní činností úverových inštitúcií [5], veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly
úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol
spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného
vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj
spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.“. Podľa čl. 8 ods. 1 tejto
smernice: „Členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade
potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú
veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy,
si môžu túto povinnosť zachovať“. Preto súd v záujme ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
je povinný vždy z úradnej povinnosti (ex offo), tzn. bez ohľadu na prostriedky procesného útoku alebo
procesnej obrany strán, zaoberať sa okolnosťami splnenia tejto povinnosti veriteľom (porovnaj napr.
rozhodnutia Súdneho dvora (EÚ) C-679/18 a C-449/13).
31. Bolo preto povinnosťou súdu aj v prejednávanej veci zaoberať sa splnením povinnosti žalobkyne
ako veriteľa posúdiť bonitu žalovanej s dostatočnou odbornou starostlivosťou (bez ohľadu na prostriedky
procesnej obrany), a to nie len pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale aj pred
uzatvorením dodatku k zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorým bol úverový rámec navýšený z 3.000
eur na 8.000 eur. Tu súd poukazuje na cit. ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení
s cit. ust. § 2 ods. 11 Opatrenia NBS, podľa ktorých veriteľ je aj pred zmenou zmluvy o úvere

spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a limit ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa úver splácať sa
nevzťahuje iba na navýšenie výšky spotrebiteľského úveru o sumu nižšiu ako 2.000 eur. V prejednávanej
veci dodatkom k zmluve o úvere došlo k navýšeniu pôvodného úveru o 5.000 eur (o viac ak 150
%). Preto bolo povinnosťou žalobkyne aj pred týmto výrazným navýšením spotrebiteľského úveru
posúdiť schopnosť žalovanej takýto navýšený úver splácať. Podľa citovanej právnej úpravy Zákona
o spotrebiteľských úveroch (§ 7 ods. 20) odborná starostlivosť predpokladala zistenie a) čistého príjmu
spotrebiteľa, b) nákladov na zabezpečenie jeho základných životných potrieb a potrieb osôb, voči
ktorým mal vyživovaciu povinnosť, c) výšku splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky
znižujúce jeho príjem. Podľa judikatúry odborná starostlivosť predpokladala nie len riadne a úplné
zistenie týchto údajov od spotrebiteľa, ale aj ich overenie. Vo vzťahu k príjmu spotrebiteľa overenie príjmu
spotrebiteľa u platiteľa, od ktorého príjem poberal. Dôkazom toho je Opatrenie NBS, ktoré výslovne
stanovuje, že čestné vyhlásenie spotrebiteľa o výške príjmu nie je preukázaním príjmu spotrebiteľa (cit.
§ 5 ods. 3 Opatrenia NBS) a celková výška čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. a)
Zákona o spotrebiteľských úveroch sa vypočítava ako aritmetický priemer čistých skutočných príjmov
spotrebiteľa spravidla za obdobie bezprostredne predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov pred
posúdením schopnosti splácať (§ 2 ods. 4 Opatrenia NBS). Cit. ust. § 7 Zákona o spotrebiteľských
úveroch ďalej predpokladalo riadne zistenie a preskúmanie osobných pomerov spotrebiteľa, bez ktorých
veriteľ nemôže posúdiť celkovú výšku nákladov spotrebiteľa na zabezpečenie jeho základných životných
potrieb a základných životných potrieb osôb, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť. Pri výdavkoch na
zabezpečenie základných životných potrieb veriteľ bol povinný minimálne aplikovať verejne dostupné
informácie o údajoch o životnom minime upravené zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom mimine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase preverovania bonity spotrebiteľa
(ďalej už len „Zákon o životnom minime“). Odborná starostlivosť veriteľa ďalej predpokladala tiež riadne
zistenie a preverenie peňažných záväzkov spotrebiteľa znižujúcich jeho príjem. Bez zistenia a preverenia
celkových príjmov a celkových výdavkov (nákladov na zabezpečenie životných potrieb a peňažných
záväzkov) spotrebiteľa a ich porovnania, veriteľ logicky nemal možnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa
spotrebiteľský úver splácať, a ani zistiť, či spotrebiteľ neprekračuje zákonnom stanovený limit pre
ukazovateľ schopnosti spotrebiteľský úver splácať (§ 7 ods. 19 a 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch).
32. Zástupca žalobkyne v žalobe neuviedol žiadne tvrdenia vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovanej. Na
výzvu upomínacieho súdu na predloženie dôkazov o posudzovaní schopnosti žalovanej ako spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver pred uzatvorením zmluvy o úvere zástupca žalobkyne predložil súdu
úverovú správu, výplatné pásky žalovanej za mesiace 9, 10 a 11/2019 a výpis z účtu žalovanej vedený vo
ČSOB a. s. za mesiac 11/2019 (čl. 36 – 38 spisu). Po oznámení predbežného právneho posúdenia veci
tunajším súdom tak, že súd spotrebiteľský úver v prejednávanej veci z dôvodu nepreukázania splnenia
povinnosti veriteľa posúdiť schopnosť žalovanej úver splácať s odbornou starostlivosťou (§ 7 zákona č.
129/2010 Z. z.) považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov, a vyzve na predloženie analýzy príjmov a
výdavkov žalovanej, z ktorej žalobkyňa vychádzala pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj pri jej zmene,
zástupca žalobkyne (okrem už predložených listín) poukázal na pripojený interný dokument o posúdení
bonity žalovanej so správou Sociálnej poisťovne (čl. 107 spisu), úverovú správu (čl. 109 - 110 spisu) a
potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu žalovanej (čl. 111 spisu).
33. Podľa obsahu listiny „Zmluva o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver“, body 1.- 26., žalovaná
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (19.12.2019) bola vydatá, mala vyživovaciu povinnosť k dvom
deťom, bývala vo vlastnom dome/byte, od 01/2019 bola zamestnaná u zamestnávateľa ASTRA GJP
DOPRAVA s.r.o., so sídlom Toužimská 588/70, Praha 197 00, jej čistý mesačný príjem bol 892,08 eur,
a čistý mesačný príjem jej partnera 2.000 eur. Podľa žalobkyňou predloženého interného dokumentu
o posúdení bonity žalovanej (čl. 107 spisu) žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o úvere vychádzala z
výšky čistého príjmu žalovanej 890,69 eur mesačne, zohľadnila náklady na zabezpečenie základných
životných potrieb jej a dvoch detí vo výške súm životného minima, celkom 402,12 eur mesačne (210,20
eur a 2 x 95,96 eur), a výšku splátky predmetného úveru 85,50 eur mesačne. Tak dospela k záveru, že
rozdiel medzi príjmami a výdavkami žalovanej predstavuje 452,97 eur mesačne. Zástupca žalobkyne
predložil súdu potvrdenie zamestnávateľa žalovanej ASTRA GJP DOPRAVA s.r.o., Praha 9, Toužinská
588/70, IČO: 248 00853, o trvaní pracovného pomeru od 02.01.2019, a výplatné pásky vyhotovené týmto
zamestnávateľom za mesiace 9, 10 a 11/2019, podľa ktorých čistý mesačný príjem žalovanej bol 22.738
Kč, 22.740 Kč a 22.740 Kč (čl. 110 - 111 spisu). Ďalej tiež výsledok dopytu do Sociálnej poisťovne (čl. 107
spisu), ktorá potvrdila priemerný vymeriavací základ žalovanej za posledné 3 mesiace aspoň 799 eur.

Podľa úverovej správy (čl. 38 a čl. 108 spisu) žalovaná v čase uzatvárania zmluvy o úvere nemala žiadny
existujúci splátkový alebo nesplátkový úver. Za danej dôkaznej situácie súd prijal záver, že žalobkyňa
hodnoverne preukázala, že pred uzavretím zmluvy o úvere s dostatočnou odbornou starostlivosťou
posúdila schopnosť žalovanej úver s úverovým rámcom 3.000 eur splácať. Žalobkyňa preukázala, že
v tom čase mala riadne zistený a overený čistý mesačný príjem žalovanej od jej zamestnávateľa, ako aj
jej rodinné pomery. Zohľadnenie výdavkov žalovanej na zabezpečenie jej základných životných potrieb
a potrieb jej dvoch maloletých detí vo výške minimálne súm životného minima určeného Zákonom
o životnom minime, t.j. 210,20 eur mesačne na jednu plnoletú osobu a 95,96 eur na každé nezaopatrené
neplnoleté dieťa. A tiež zabezpečenie výstupu z príslušnej databázy úverového registra. Porovnaním
čistého príjmu žalovanej vo výške 890,69 eur mesačne a jej celkových mesačných výdavkov (210,20
eur + 2 x 95,96 eur + splátka úveru 85,50 eur = 487,62 eur), aj pri zvýšení výdavkov o 20 % v zmysle
cit. § 2 ods. 5 Opatrenia NBS, možno dospieť k záveru, že žalobkyňa hodnoverne preukázala, že
limit ukazovateľa schopnosti žalovanej splácať úver v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
stanovený jednak cit. ust. § 7 ods. 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch, a jednak cit. ust. § 2 ods. 2
Opatrenia NBS., neprekračoval hodnotu 1.
34. Žalobkyňa však napriek výzve súdu nepreukázala, že by úverovú bonitu žalovanej bola s odbornou
starostlivosťou posudzovala aj pred uzatvorením dodatku k zmluve o úvere (16.09.2020), ktorým
bol spotrebiteľský úver podstatne navýšený z 3.000 eur na 8.000 eur. Zástupca žalobkyne napriek
oznámeniu predbežného právneho posúdenia veci tunajším súdom vo vzťahu k skúmaniu bonity
žalovanej a výzve na predloženie všetkých dokladov, ktorými žalobkyňa posudzovala bonitu žalovanej
osobitne aj v čase navýšenia úveru, predložil súdu v tomto smere iba úverovú správu na čl. 109
spisu. Nepredložil súdu žiadny doklad o údajoch o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave žalovanej
v tom čase. Za danej situácie súdu neostávalo nič iné, aby prijať záver, že žalobkyňa neposudzovala
bonitu žalovanej v čase uzatvárania dodatku k zmluve o úvere (16.09.2020), teda v čase podstatného
navýšenia úveru, s odbornou starostlivosťou. Súd tu len zdôrazňuje, že pre účely posúdenia splnenia
povinnosti veriteľom podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nie je relevantné, aká bola
reálna rodinná, finančná a majetková situácia žalovanej v čase navýšenia úveru, ale predovšetkým
to, akým spôsobom žalobkyňa ako veriteľ pristúpila k zisťovaniu a hodnoteniu úverovej bonity
žalovanej ako žiadateľa o spotrebiteľský úver. Žalobkyňa, na ktorej bolo dôkazné bremeno, hodnoverne
nepreukázala, že by bola mala k dispozícii akýchkoľvek údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom
stave spotrebiteľa v tom čase. A tým ani to, že žalovaná pred uzatvorením dodatku k zmluve o
úvere, ktorým bol spotrebiteľský úver podstatne navýšený, spĺňala maximálny zákonný limit ukazovateľa
schopnosti splácať navýšený úver vo výške 8.000 eur. Porušenie povinnosti žalobkyne ako veriteľa
stanovenej vyššie cit. právnou úpravou Zákona o spotrebiteľských úveroch a Opatrením NBS skúmať
bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou pri podstatnom navýšeného spotrebiteľského úveru má
podľa cit. ust. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch za následok sankciu v podobe bezúročnosti
a bezpoplatkovosti navýšeného spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanej, a to z dôvodu, že sa
jednalo o hrubé porušenie tejto povinnosti veriteľa. Podľa cit. ust. § 11 ods. 2 posledná veta Zákona
o spotrebiteľských úveroch za hrubé porušenie povinnosti sa považovalo posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa,
ako aj porušenie ust. § 7 ods. 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré stanovuje maximálny povinný
limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa úver splácať.
35. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
36. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
37. Aj keď žalobkyňa z dôvodu nesplnenia povinnosti veriteľom podľa § 7 Zákona o spotrebiteľských
úveroch by mala nárok na úroky a poplatky iba z úveru dohodnutého vo výške 3.000 eur, poskytnutého
žalovanej na základe zmluvy o úvere (nie z navýšeného úveru 8.000 eur), súd preskúmaním obsahových
náležitostí zmluvy o úvere dospel k záveru, že z dôvodu absencie podstatných obsahových náležitosti
zmluvy o úvere je potrebné celý úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový. V zmluve o úvere

sa žalovaná zaviazala úver s dohodnutým úverovým rámcom 3.000 eur splácať v splátkach vo výške
minimálne 2,85 % z výšky úverového rámca. Takýto spôsob určenia výšky mesačnej splátky úveru
judikatúra považuje za nejednoznačný, pripúšťajúci rôzny výklad, a nezodpovedajúci cit. ust. § 9 ods. 2
písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch. A preto v spotrebiteľských veciach za neprípustný. Pokiaľ
aj žalobkyňa tvrdila, že konkrétnu výšku povinnej mesačnej splátky vypočítanú podľa úverovej zmluvy
oznamovala žalovanej vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných peňažných
prostriedkov, súdu nedoložila o tom žiadny relevantný doklad. Tu súd dáva do pozornosti závery
odvolacieho súdu prijaté napr. v rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn. 9Co 123/2019 zo dňa 11.07.2019:
„9) ...Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy bol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z. z. účinného v čase jej uzatvorenia aj údaj o výške splátky, pričom predložená zmluva
o revolvingovom úvere takúto konkrétnu výšku neobsahovala. Zo žalobcom predloženej Zmluvy o
revolvingovom úvere vyplýva, že výška mesačnej splátky je min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na
najbližší vyšší násobok 300,- eur. Takýto spôsob uvedenia výšky mesačnej splátky je nejednoznačný,
pripúšťajúci rôzny výklad a v spotrebiteľských úverových vzťahoch neprípustný. Výška mesačnej splátky
má byť uvedená konkrétnou vyčíslenou sumou a nie uvedením ako splátku vypočítať prostredníctvom
matematických operácií, ktorých vypočítanie je navyše nejasné. Spotrebiteľ tak hneď pri podpise zmluvy
nevie bez väčších komplikácií, v akej konkrétnej výške bude povinný čerpaný úver splácať a ani si výšku
splátky jednoznačne odvodiť, čím v danom momente nevie posúdiť rozsah svojho záväzku, a tak nemá
možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov a
v závislosti od rýchlosti, akou sa spláca istina úveru. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že výška
splátky je koncipovaná ako minimálna, pričom nie je uvedené, za akých okolností (a o koľko) môže byť
aj vyššia. Ani odvolacia námietka žalobcu o tom, že v prípade revolvingového úveru nemohol v zmluve
uviesť výšku mesačnej splátky inak, než to v Zmluve o revolvingovom úvere uviedol, nemôže privodiť
iný záver odvolacieho súdu ako ten, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Žalobcovi tak prislúcha len právo na vrátenie poskytnutého úveru bez úrokov a poplatkov, ktorého výška
nebola sporná. Ak zákon vyžaduje, aby každá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala určenie
výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, potom niet dôvodu, prečo by uvedené údaje nemala obsahovať i
zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, keď pre tento typ úveru zákon nestanovuje žiadne
výnimky a odchýlky. 10) Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok
Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016 a na eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého nemožno od dodávateľov žiadať, aby v zmluvách uzatváraných
podľa zákona č. 129/2010 Z. z. uvádzali rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu,
úrok a poplatky), je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie na tom, že v
Zmluve o revolvingovom úvere absentoval tento rozpis splátok, ale na závere, že dojednanie o výške
mesačnej splátky spôsobom, ako žalobca uviedol, spôsobuje jeho neplatnosť a zároveň bezúročnosť
a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Ak aj žalobca v odvolaní uviedol, že konkrétnu výšku povinnej
mesačnej splátky vypočítanú podľa úverovej zmluvy oznamoval žalovanej vo výpise z úverového účtu v
závislosti od aktuálne vyčerpaných peňažných prostriedkov, o tom nedoložil žiadny relevantný doklad.“.
Porovnaj tiež napr. rozsudok Krajského súdu Žilina sp.zn. 5Co 19/2017 zo dňa 28.02.2017, rozsudok
Okresného súdu Prešov sp.zn. 32Csp 36/2019 zo dňa 24.07.2019, a ďalšie).
38. Vzhľadom na záver o beúročnosti a bezpoplatkovosti celého úveru v prejednávanej veci žalovaná je
povinná zaplatiť žalobkyni len nevrátenú časť istiny úveru. Súd mal preukázané, že žalovaná vyčerpala
celkom 9.047 eur, pričom na úverový účet zaplatila 7.760 eur. Nevrátená istina úveru tak zodpovedá
rozdielu vo výške 1.287 eur. Žalobou žalobkyňa žiadala zaplatenie celej nevrátenej istiny úveru naraz
s tvrdením, že žalovaná sa dostala do omeškania s platením dohodnutých mesačných splátok, a s
poukazom na písomnú výzvu na zaplatenie celého úveru pre omeškanie so splátkami naraz zo dňa
30.05.2023. Po posudzovaní splatnosti celého revolvingového úveru, vrátenie ktorého bolo dojednané
v splátkach, súd vychádzal zo skutočnosti, že v prípade revolvingového úveru (ktorý je potrebné
odlišovať od klasického splátkového úveru) dohodnutá mesačná splátka má charakter opakujúceho sa
plnenia v existujúcom záväzkovom vzťahu dojednanom na dobu neurčitú. Revolvingový spotrebiteľský
úver je špecifickým druhom úveru, ktorého výška sa v priebehu existencie vzťahu mení dopĺňaním po
dohodnutú výšku úverového rámca. Veriteľ teda poskytuje spotrebiteľovi peňažné prostriedky do výšky
úverového rámca tak, že vždy po ich aspoň čiastočnom vrátení mu umožňuje čerpať poskytnuté peňažné
prostriedky opakovane, bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania. Teda, keď spotrebiteľ vyčerpá časť
alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu čiastočne alebo úplne jednorázovo splatí, hneď
po pripísaní čiastočnej alebo úplnej úhrady, má opäť k dispozícii časť alebo celý úverový rámec. Ak

vyčerpanú sumu spláca pravidelne postupne, má k dispozícii vždy tú časť úverového rámca, ktorá nie je
vyčerpaná, a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Ide tak o postupné nadobúdanie majetkových
hodnôt a ich postupné splácanie, ktoré sa vždy odvíja od konkrétneho čerpania dlžníkom. Nejedná
sa o splátky, aké sú charakteristické pri splácaní klasického úveru dohodnutého na splátky čerpaného
jednorázovo, kedy celková výška úveru, celkový počet splátok a ich výška sú vopred presne určené.
Preto na revolvingový úver nemožno aplikovať ust. § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak
ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené s tým, že toto právo však môže veriteľ použiť
najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu Banská
Bystrica sp.zn. 15Co Csp 1/2021 zo dňa 23.02.2023 a pod ).
39. Podľa Hlavy 5 § 12 listiny úverových zmluvných podmienok dlžník v žiadnom prípade nemôže
prestať splácať alebo splátky úveru znížiť. Podľa Hlavy 7 § 1 zmluvu o revolvingovom úvere je
uzavretá na dobu neurčitú a je možné ju písomne vypovedať. Podľa Hlavy 7 § 2 písm. a) Úverových
podmienok dlžník je v prípade, že sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok alebo s platením jednej
splátky dlhšie ako 3 mesiace, povinný celý čerpaný úver na požiadanie splatiť. V prejednávanej veci
zástupca žalobkyne netvrdil, a z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by žalobkyňa bola zmluvu
o revolvingovom úvere písomne vypovedala, prípadne ukončila inak. Zástupca žalobkyne však tvrdil,
že žalovaná prestala dohodnuté mesačné splátky v minimálnej výške riadne platiť, a že žalobkyňa
v dôsledku omeškania žalovanej so splátkami podľa § 2 Hlavy 7 písm. a) Úverových podmienok listom
zo dňa 30.05.2023 vyzvala žalovanú na splatenie celého čerpaného úveru naraz. Súd považoval za
preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania so splátkami úveru, a že poslednú splátku zaplatila
dňa 20.01.2023. Z listiny predloženej žalobkyňou označenej ako „Výzva k splateniu celého úveru“ zo
dňa 30.05.2023 vyplýva, že žalobkyňa vyhotovila výzvu adresovanú žalovanej na adresu jej trvalého
pobytu (B. A. XXXX/XX, C., na zaplatenie celého úveru v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a na zaplatenie čiastky 9.151,39 eur najneskôr do 15 dní od spísania
výzvy. Žalobkyňa však bez dôvodných pochybností nepreukázala doručenie tohto listu od dispozičnej
sféry žalovanej tak, ako to pre účinnosť jednostranného adresovaného právneho úkonu predpokladá
ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa predloženého poštového podacieho hárku (čl. 30 spisu)
zo dňa 31.05.2023 uvedeného dňa bola síce pod č. zásielky RF699652267Sk podaná na prepravu na
pošte zásielka adresovaná žalovanej na adresu M. Lányiho 1365/17, Kežmarok. Avšak podľa zistení
súdu (spis sp.zn. 1P 80/2022) žalovaná na adrese označenej žalobkyňou v žalobe B. A. XXXX/XX, XXX
XX C., bola už v roku 2022 neznáma, a ako doručovaciu adresu súdu v roku 2022 oznámila adresu D.
XX/XX, XXX XX D.. Na adrese B. A. XXXX/XX, XXX XX C. žalovaná je pritom neznáma aj v priebehu
konania v prejednávanej veci. Navyše, nie je bez ďalšieho ani jednoznačne zrejme, ani či sa jednalo
o uvedený list.
40. Tu súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 36/2000 zo dňa 15.12.2000,
publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR pod
č. 4/2021, podľa ktorého: „11.3….Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti
vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z hlavných zásad súkromného práva.
Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov
dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne
objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou
osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť
do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím
režimom, t.j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví
zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo
určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či
sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie…Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných
strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž
zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje
možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho
úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej
strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne
následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z
nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej

strane). Tu je potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol
s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak
sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa
považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil.
Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno
o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie
zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať“(porovnaj tiež napr. rozsudky
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12CoCsp 26/2021 zo dňa 10.03.2022, sp.zn. 8CoCsp 16/2021 zo dňa
28.02.2022, sp.zn. 3CoCsp 23/2021 zo dňa 16.02.2022, a ďalšie).
41. Súd zastáva názor, že za výzvu na vrátenie celej nevrátenej istiny úveru naraz v zmysle hlavy 7 §
2 písm. a) úverových zmluvných podmienok možno považovať samotnú žalobu, ktorá bola žalovanej
riadne doručená dňa 09.04.2024. Preto súd žalobe v časti celej nevrátenej istiny úveru 1.287 eur vyhovel.
V prevyšujúcej časti súd vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti celého revolvingového
úveru žalobu zamietol (zvyšok žalovanej istiny úveru, zmluvné úroky a poplatky).
42. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
43. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
44. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v účinnom od 1.2.2013 ä ďalej už len „ Nariadenie“), výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
45. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia aj úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
8,070 eur od 15.06.2023 do zaplatenia. Vzhľadom na zamietnutie žaloby v časti prevyšujúcej 1.287 eur
a splatnosť tejto priznanej pohľadávky až dňom 09.04.2024, súd žalobkyni priznal úroky z omeškania
iba od 10.04.2024 do zaplatenia, a iba z výšky pohľadávky priznanej súdom 1.287 eur, a to vo výške
požadovanej žalobkyňou, ktorá neprevyšuje výšku úrokov stanovenú Nariadením, platnú k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. V prevyšujúcej časti súd žalobu aj ohľadne úrokov z omeškania
zamietol.
46. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.
48. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne prvej
inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
50. Žalobkyňa mala v spore vo vzťahu k istine úveru úspech iba čiastočne. Pomer jej úspechu vo vzťahu
k istine úveru je nižší ako úspech žalovanej (z celkovej výšky žalovanej istiny 7.989,34 eur bola úspešná
iba čo do výšky 1.287 eur). Preto žalovanej prislúcha voči žalobkyni právo na pomernú náhradu trov
konania. Žalovaná si nárok na náhradu trov neuplatnila, a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú. Preto
súd žalovanej žiadnu náhradu trov voči žalobkyni v prejednávanej veci nepriznal.
Poučenie:

Proti výrokom I. – III. toho rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).