Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp/21/2026 z 25. 5. 2026
Citácia: rozsudok Okresného súdu Prešov z 25. mája 2026, sp. zn. 18Csp/21/2026, ECLI:SK:OSPO:2026:8126201327.2
Okresný súd Prešov | 18Csp/21/2026 | ECLI:SK:OSPO:2026:8126201327.2 | 2026-05-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná podmienka vo výroku
Citované ustanovenia: OZ, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b71a2860-24a6-413a-8429-d5c8d7d03c8e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2026:8126201327.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prešov
18Csp/21/2026
8126201327
25. 05. 2026
JUDr. Dominika Vitteková PhD.
ECLI:SK:OSPO:2026:8126201327.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar.
X.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast. E. A. F., advokát so sídlom Sov. D. XXX/XX, 089 01 Svidník,
proti žalovanému: 365.bank, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02,
zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava,
o určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatkový a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. 7827657307, zo dňa 11.07.2007, je
bezúročný a bez poplatkov.
II. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 7827657307, zo dňa 11.07.2007, v
časti [2] Zmluva o úvere, bod [1], v znení: „Klient svojím podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s OP,
súhlasí s ich obsahom, prijíma návrhy v nich predložené a potvrdzuje ich prevzatie.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.
III. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 7827657307, zo dňa 11.07.2007,
v časti [2] Zmluva o úvere, bod [3], v znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú
Dohodu o zrážkach zo mzdy [Dohoda] v zmysle § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník] v
platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky PB vzniknutej zo ZoÚ. Klient udeľuje PB výslovný
súhlas na predloženie Dohody platiteľovi mzdy Klienta. Táto Dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa
mzdy ako i na iné príjmy Klienta.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že jej poskytnutý uver na základe Zmluvy o úvere č.
7827657307 zo dňa 11.7.2007 (ďalej tiež „Zmluva“) je bezúročný a bezpoplatkový dôvodiac to absenciou
obligatórnych náležitostí podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ZoSÚ), nakoľko Zmluva obsahuje nesprávny údaj o RPMN,
keďže žalovaný nezahrnul poplatok za poistenie do celkových nákladov spotrebiteľa. Rovnako tak sa
domáhala určenia neprijateľných zmluvných podmienok uvedených vo výroku rozsudku.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril tak, že popiera všetky skutkové tvrdenia žalobcu a podanú
žalobu považuje za nedôvodnú a šikanóznu. Rozporoval právny dôvod a výšku uplatnených nárokov,
ktoré neuznáva v celom rozsahu. Žalobca dobrovoľne a predčasne splatil celý poskytnutý úver dňa
28.10.2009. Z uvedenej informácie vyplýva, že žaloba bola podaná po 16-tich rokoch od zániku dlhu.
V takýchto prípadoch je ex lege úverová dokumentácia skartovaná v súlade s § 42 ods. 1 zákona č.

483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (5 rokov od ukončenia obchodu /
obzvlášť po zániku dlhu), čo sa aj stalo v tomto prípade v auguste 2025 (niekoľko mesiacov pred
podaním žaloby). Žalovaný k tomu predkladá listinné dôkazné prostriedky, a to konkrétne printscreeny
z interných systémov a písomné potvrdenie obchodnej spoločnosti IRON MOUNTAIN SLOVAKIA, s.r.o.
zo dňa 16.10.2025 o fyzickom zničení príslušnej úverovej dokumentácie. Dubiózne správanie žalobcu
je aplikovateľné aj v tomto prípade: žalobkyňa dobrovoľne a predčasne splatila celý poskytnutý úver
v roku 2009, žalobkyňa nevyužila svoje zákonné právo odstúpiť od úverovej zmluvy a úver nikdy
nepreplatila, žalobkyňa nenavrhovala, aby došlo k modifikácií podmienok zmluvy (napr. formou dodatku),
žalobkyňa nepodala sťažnosť alebo reklamáciu na poskytnuté bankové služby, žalobkyňa napriek
vyššie uvedeným skutočnostiam prekvapivo a zrejme účelovo podala žalobu, žalovaný nikdy nevymáhal
voči žalobkyni peňažnú pohľadávku vykazujúce evidentne znaky šikanózneho výkonu práva, ktoré by
všeobecné súdy nemali tolerovať, v opačnom prípade možno považovať úpravu o „dobrých mravoch“ za
obsolentnú. K neprijateľným zmluvným podmienkam, a to v vyhláseniu klienta uviedol, že identifikovaná
námietka je absolútne neodôvodnená zo strany žalobcu a neobstojí vo vzťahu k aktuálnej rozhodovacej
praxi Súdneho dvora EÚ (C-42/15), Najvyššieho súdu SR (4 Cdo 9/2019), ako aj právnej doktríny
(CSACH, K.: O prílohách zmluvy. Súkromné právo č. 6/2021). O to viac, ak toto ustanovenie žalobca
namieta 16 rokov po splatení úveru. V ďalšom uviedol, že vzhľadom na skratovanie dokumentácie je
objektívne nemožné preukázať individuálne uzavretie dohody. Dohoda o zrážkach zo mzdy je tradičný
zabezpečovací zákonný inštitút (§ 551 OZ), platný v Občianskom zákonníku takmer 60 rokov (pôvodne
§ 57 OZ). V danom prípade bola explicitne uzavretá s priamym odkazom na zákonné ustanovenie:
„podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník)“. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ako zmluvná
podmienka, nepodlieha prieskumu podľa čl. 1 ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS. To, že z kontroly
neprijateľnosti zmluvných podmienok sú vylúčené podmienky kopírujúce zákonné ustanovenia potvrdil
rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 10.9.2014 vo veci C-34/13 (G. C. c/a SMART Capital, a. s.): „Článok
1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve,
ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice
len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného
ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“ (m. m. ŠTEVČEK, M. a kol.: Občiansky zákonník
I. §1 - 450. 2. vydanie. Komentár. C.H.BECK, Praha 2019, s. 561). Inštitút dohody o zrážkach zo
mzdy obmedzuje kontrahentom priestor individuálnej autonómie, keďže sa nemôžu odchýliť od právnej
úpravy obsiahnutej v § 551 OZ. Aj keď je výška zrážok zo mzdy vecou vzájomnej dohody medzi
veriteľom a dlžníkom, dohodnuté zrážky nemôžu byť vyššie ako ustanovuje § 68 až 71 EP v spojení
s nariadením vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Ak sa teda
zmluvné strany dohodnú na zabezpečení pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy, z príslušnej právnej
úpravy vyplýva najvyšší prípustný rozsah zrážok, kritériá jeho určenia, vecný okruh príjmov, ktoré
možno postihnúť, ale aj procesný rámec týkajúci sa poradia pohľadávok, pomerného uspokojenia a
pod., čo v konečnom dôsledku zaručuje ochranu dlžníka. Námietka žalobcu je v tomto ohľade zjavne
účelová a špekulatívna, bez akéhokoľvek vecného súvisu s právnym dôvodom a výškou uplatnených
peňažných nárokov. Žalovaný sa zo žaloby nedozvedel, z akého dôvodu má byť predmetné ustanovenie
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v čom má spočívať značná nerovnováha v právach a povinnostiach
na strane spotrebiteľa. Všeobecné poukazovanie žalobcu na rozhodnutie v inom spore, nemôže v danom
prípade obstáť. Vecná argumentácia k vágnym tvrdenia žalobcu je preto objektívne nemožná. Napokon,
žalovaný absolútne nerozumie, prečo žalobca odkazuje na § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007
Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014 (str. 4 žaloby), ak predmetná zmluva o úvere bola uzavretá v roku
2007(!). Aj z toho sa žalovanému javí, že pravdepodobne ide o schematickú a šablónovitú argumentáciu
používanú v obdobných sporoch, čo by malo byť súdu známe z jeho činnosti. Nesúhlasil s argumentáciou
vo vzťahu k dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a na tento účel navrhol dokazovanie
smerujúce k NBS a Ministerstvu financií SR. Ma a to, že pred poskytnutím úveru bola skúmaná bonita
štandardne na základe údajov z externého nezávislého zdroja, z údajov zo Sociálnej poisťovne a zo
Spoločného registra bankových informácií (SRBI). Vzhľadom na to, že ide o veľmi starý úver, žalovaný
má o predmetnom posúdení bonity klientky - žiadosť o úver č. 7827657307 zo dňa 11.7.2007, len
veľmi obmedzené informácie a Banka už nedisponuje úplnými informáciami, čo všetko bolo zohľadnené
pri posudzovaní bonity klientky. Žiadateľka bola v čase podania žiadosti nezamestnaná, ale na účet
v Banke jej boli pripisované pravidelné príjmy z ÚPSVR vo výške 8 580 SKK (293 EUR). V rámci
dopytu zo Spoločného registra bankových informácií si Banka overila, že žiadateľka nemala žiadne
existujúce záväzky. Žiadateľka si uvádzala rodinný stav rozvedená a počet vyživovaných detí 6. Klientke
bol poskytnutý úver vo výške 30 000 SKK (995€) na 5 rokov so splátkou 847,94 SKK (28,12€)

3. Žalobca v replike zotrval na svojej argumentácii. Naviac poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo 1/2025 z 22.1.2026.
4. V duplike žalovaný poukázal na to, že žalobe je principiálne nedôvodná. Žalovaný sa nebráni tomu,
aby sa súd obrátil na Súdny dvor EÚ. Daný spor má ústavnoprávny rozmer.
5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise
a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobkyňa so žalovaným uzavreli Zmluvu, z ktorej je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobkyni úver
vo výške 30 000 Sk s dohodnutou mesačnou splátkou vo výške 956 Sk, s počtom splátok 60, ročnou
úrokovou sadzbou 23% a RPMN 25,58%. Celkové výška nákladov spotrebiteľa predstavovala 20 769,63
Sk.
7. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 7827657307, zo dňa 11.07.2007, v časti [2] Zmluva
o úvere, bod [1], znie: „Klient svojím podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s OP, súhlasí s ich obsahom,
prijíma návrhy v nich predložené a potvrdzuje ich prevzatie.“
8. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 7827657307, zo dňa 11.07.2007, v časti [2] Zmluva
o úvere, bod [3], znie: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach
zo mzdy [Dohoda] v zmysle § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník] v platnom znení, ktorá
je zabezpečením pohľadávky PB vzniknutej zo ZoÚ. Klient udeľuje PB výslovný súhlas na predloženie
Dohody platiteľovi mzdy Klienta. Táto Dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné
príjmy Klienta.“
9. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, zmluvné podmienky neboli prijateľné už v čase podpísania zmluvy.
Nedali jej prečítať VOP, iba podpísala zmluvu. Bolo jej zrejmé, koľko dostala, aká je splátka a splatnosť
jednotlivých splátok. Potom stretla pani G. a dala jej predmetnú zmluvu a odvtedy sa to rieši. Danú
banku si vybrala preto, že potrebovala finančné prostriedky. Požiadať o úver bola aj v iných inštitúciách.
Mala úvery v bankových aj nebankových spoločnostiach, pričom nebankové úvery bola priorita. Pani G.
jej povedala, že má priniesť všetky papiere, že to porieši. kontraktačný proces prebiehal tak, požiadala
o úver, mali jej príjem, finančnú gramotnosť neskúmali. Poštová banka bola pre ňu prijateľná, nezisťovali,
či má dlhy pomimo, pretože nebankovky neskúmali. Na zmluve sa nič nemenilo, na uvedené sa ich
nepýtali, no ona sama na zmluve meniť nič nechcela. Nevedela, že sú tam zrážky zo mzdy, zaujímalo
ju iba toľko, koľko peňazí dostane, ako má platiť a do akého dňa.
10. Zistený skutkový stav takto právne posúdil
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 11.7.2007
(ďalej len „ZoSÚ“) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí
obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 veta druhá ZoSÚ, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom dňa 11.7.2007
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 odsek 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 551 ods. 1 až 3 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa
platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone
rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
11. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bolo potrebné posúdiť podľa ZoSÚ. Zároveň však
nepochybne zmluvný vzťah je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ,
keďže žalobkyňa vystupuje v pozícii spotrebiteľa a žalovaný v pozícii dodávateľa.
12. Prípustnosť žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd odvodil od § 137 písm. d)
CSP a aktuálne účinného § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého
sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru
13. Žalobkyňa podanou žalobou namieta absenciu obligatórnych náležitostí v Zmluve.
14. Z právnej úpravy účinnej v čase uzavretia Zmluvy je zrejmé, že absencia čo i len jednej v ust. § 4
ods. 3 veta druhá ZoSÚ uvedenej náležitosti spôsobuje záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

15. Dôvod, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, plynie
z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, a to z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 22.1.2026 sp. zn. 1VCdo/1/2025 cit: „22. Veľký senát sa stotožňuje so závermi stanoviska
Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach vychádzajúceho z historického, jazykového a
teleologického výkladu, že ak v zmysle znenia zákona č. 129/2010 Z. z. táto povinnosť rozpisu splátok
nie je daná a vzhľadom na to, že aktuálne znenie sa líši od pôvodného znenia obsiahnutého v zákone
č. 258/2001 Z. z., a to práve pre potrebu opravy transpozície Smernice 2008/48/ES je podrobené
vyvodiť záver, že pred úpravou jeho znenia bola povinnosť rozpisu splátok daná. V opačnom prípade
by nebola potrebná zmena právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z. z. za účelom opravy
transpozície Smernice 2008/48/ES. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/122/2019 zo dňa 29. 04. 2020 a sp. zn. 7Cdo/128/2016 zo dňa 29. 11. 2017.
23. Smernicou 2008/48/ES sa sledovalo odstránenie negatívnych dopadov nesúrodosti vnútroštátnych
právnych úprav na vnútorný trh, ktorá bola založená v dôsledku transponovania Smernice 87/102/
EHS. Smernica 2008/48/ES okrem odstraňovania negatívnych dopadov predchádzajúcej právnej úpravy
navyše precizovala právnu úpravu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (v rozsahu
špecifikácie anuitných splátok). 24. Z porovnania zákonných ustanovení § 4 ods. 2 písm. i) zákona č.
258/2001 Z. z. ZoSÚ a § 9 ods. 2 písm. l) resp. k) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zrejmé, že ich
znenie nie je identické. V zákone č. 129/2010 Z. z. sa uplatňuje aj ďalší významný informačný inštitút
tzv. amortizačná tabuľka. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom odo dňa 11. 6.
2010: „Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ
povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“ Hlavnou úlohou amortizačnej tabuľky bolo
uviesť „splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s
uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a
prípadne i dodatočné náklady“ (§ 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom odo dňa 11. 6. 2010).
Zákon takisto stanovil osobitný mechanizmus, aby bol spotrebiteľ s touto možnosťou oboznámený, keď
ďalšou povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je poučenie o „práve spotrebiteľa vyžiadať
si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere“ [§ 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31. 3. 2015,
resp. § 9 ods. 2 písm. m) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 1. 4. 2015]. 25. Veľký senát
dovolacieho súdu s ohľadom na uvedené konštatuje, že z textu zákona č. 258/2001 Z. z. § 4 ods. 2 písm.
i) je možné vyvodiť taký záver, ktorý požadoval potrebu členenia splátky na presný rozpis plánovanej
amortizácie dlhu, teda rozpis splátok úveru po častiach (istina, úrok a poplatky).“
16. Zmluva nepochybne neobsahuje uvedenie rozpisu splátky úveru po častiach, a to uvedenie istiny,
úroky a poplatkov.
17. S poukazom na uvedený záver o nesprávnom uvedení obligatórnej náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm.
i) ZoSÚ, ktorého dôsledkom je posúdenie úveru ako bezúročného a bezpoplatkového, nepovažoval súd
za potrebné zaoberať sa ďalšími argumentmi žalobkyne, ktorý by iný (pre ňu priaznivejší) záver privodiť
nemohli, a to práve s poukazom na závery Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
18. S poukazom na uvedený záver o absencii obligatórnej náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i)
ZoSÚ, ktorého dôsledkom je posúdenie úveru ako bezúročného a bezpoplatkového, považoval súd
za nehospodárne a neúčelné vykonávať dokazovanie vo vzťahu k správnemu výpočtu RPMN (ako
ďalšej namietanej obligatórnej náležitosti spôsobujúcej tej istý právny dôsledok vo forme posúdenia
úveru ako bezúročného a bezpoplatkového) a návrh na vykonanie dôkazov smerujúcich na Národnú
banku Slovenska, či Ministerstvo financií SR (odborné vyjadrenie, stanovisko k existencii opatrenia resp.
vnútorného predpisu týkajúceho sa spôsobu výpočtu RPMN) zamietol. Rovnako nebolo hospodárne
vykonať dokazovanie vyžiadaním listinných dôkazov k skartácii dokumentov.
Neprijateľné zmluvné podmienky
19. Podanou žalobou sa žalobkyňa môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo
Zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c)

CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu
práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018).
20. Rovnako súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn.
6Cdo 127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik
záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už
bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské
zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje
v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto
prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci
zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky
zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na
žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že
nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by
v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“).
21. Súdny dvor Európskej únie v tomto smere uviedol v bode 38 rozsudku C-776/19 až C-782/19 cit.:
„Z tohto hľadiska treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi
vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu
zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej
podmienky súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy podmienky
uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať
nijakej premlčacej lehote.“ Rovnako tak z rozhodnutia C-321/22 plynie cit: „Vzhľadom na všetky
predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať, že článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení
so zásadou efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá tak,
ako ju vykladá judikatúra, aby bolo možné vyhovieť žalobe spotrebiteľa na určenie neúčinnosti nekalej
podmienky uvedenej v zmluve, uzavretej s predajcom alebo dodávateľom, vyžaduje dôkaz preukazujúci
záujem na konaní, keď sa zistí, že takýto záujem chýba, ak tento spotrebiteľ disponuje žalobou o vydanie
plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, alebo ak sa môže odvolávať na túto neúčinnosť v rámci
svojej obrany voči protinávrhu na vykonanie, ktorý voči nemu tento predajca alebo dodávateľ podal na
základe tejto podmienky.“
22. Z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 124/2020 – 26 plynie
záver, že cit: „Ak má preto súd predmetom konania napadnutú zmluvnú podmienku podľa čl. 6 smernice,
už by nemali byť pochybnosti o potrebnej intenzite záujmu spotrebiteľa na vyhlásení (určení) zmluvnej
podmienky za neprijateľnú a že je tento záujem právny a naliehavý. Tento záujem je daný z povahy
veci. Zmluvnú podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená (určená) za nekalú, treba v zásade chápať tak,
že nikdy neexistovala, takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Určenie nekalej povahy tejto
podmienky súdnym rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho právnej a skutkovej situácie, v
ktorej by sa spotrebiteľ nachádzal, ak by uvedená podmienka neexistovala (rozsudok Súdneho dvora,
Veľká komora, v spojených veciach C-154/15, C-307/15 a C-308/15, bod 61). Existuje teda možnosť
domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky z preventívnych dôvodov (bez práva na reštitučné plnenie).
Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je právo na plnenie a
s ktorými by bolo kumulatívne uplatnenie reštitučných práv na plnenie problematické až nemožné. Ak
spotrebiteľ vyvolá individuálny súdny spor o posúdenie zmluvnej podmienky, či nie je neprijateľná, súd
ex offo zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru, a to nielen z dôvodu
individuálnej ochrany spotrebiteľa, ale v záujme dôležitého spoločenského cieľa. Spotrebiteľ má právo,
aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a
v tomto slova zmysle nie je rozhodujúce, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich

z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska
spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia
zmluvnej podmienky za neprijateľnú, t. j. či tak činí počas plnenia záväzkov zo zmluvy alebo až následne.
Danosť právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami nie je časovo limitovaná a takýto stav trvá, až kým dodávateľ neukončí
používanie neprijateľnej zmluvnej podmienky (C-618/10, bod 52). Rozsudok o určení konkrétnej
zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti v individuálnej veci predstavuje pre
naplnenie právnej istoty spotrebiteľa štandardný prostriedok ochrany. Bez toho, aby boli dotknuté
práva z premlčania, takýto rozsudok predstavuje popri právnej istote o povahe zmluvnej podmienky aj
základ pre prípadné ďalšie práva spotrebiteľa ( napr. právo na reštitučné plnenie, právo na satisfakciu,
právo na postúpenie pohľadávky vzniknutej plnením na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky) a má
aj celospoločenský význam, pretože pre dodávateľa vzniká povinnosť ukončiť používanie judikovanej
neprijateľnej podmienky.“
23. Námietky sú preto v tomto smere (aj vo vzťahu k potrebe skúmania motívu podania žaloby aj vo
vzťahu k vznesenej námietke premlčania) nedôvodné.
24. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.
25. Namietané zmluvné podmienky sa netýkajú hlavného predmetu plnenia.
26. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2
OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť
návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). Zmluvné
podmienky v Zmluve sú predtlačené na formulári, vopred pripravené, pričom sa vypisujú len údaje
k úveru, teda o ich individuálnom dojednaní nemôže byť ani reč. Uvedené je preukázané aj výpoveďou
žalobkyne.
27. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).
28. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)
29. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný

záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).
30. OZ obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy demonštratívny výpočet neprijateľných
zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo
zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľka a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť
participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej
pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9C oCsp 19/2021).
31. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zo zmluvy, prekážky v ich výkone alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)
32. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so
stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých
pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. H., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny
dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú
na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že
test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho
stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným
bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej
podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,
ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).
33. „Aspekt značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako materiálny
znak neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozvinula judikatúra súdov SR aj nasledovnými dvomi smermi:
a)
značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej
zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti plynúce pre spotrebiteľa. Najčastejšie
prípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných
a náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného
ustanovenia, ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko
súvisí s jej nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ
je vystavený právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného

vzťahu. Ako príklad možno uviesť úpravu zmluvnej podmienky zľavy dojednávanej so spotrebiteľom
v prípade alternatívneho dodávateľa energií, ktorú identifikovala Komisia na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Spotrebiteľská
komisia“): Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa
prejavuje jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností. Uvedené
atribúty bude spĺňať aj zmluvná podmienka, ktorá bude v dôsledku napríklad kolízie s inými zmluvnými
podmienkami nevykonateľná a tak nebude možné ustáliť jednoznačne režim úpravy práv a povinností
v spotrebiteľskom záväzku. Ako príklad možno uviesť ustanovenie nevykonateľnej zmluvnej povinnosti
spotrebiteľa, ktoré by sa viazalo na zmluvné podmienky, ktoré by neboli súčasťou zmluvy alebo
zmluvných podmienok. V poradí ďalším príkladom nevykonateľnej zmluvnej podmienky bude garancia
práva vypovedať spotrebiteľskú zmluvu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia o jednostrannej zmene
podmienok, ak súčasne iná zmluvná podmienka veriteľovi umožní spotrebiteľa s takouto zmenou
oboznámiť aj dodatočne, t. j. po jej vykonaní;
b)
značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak sa zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ratio
legis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy vychádzajúc pritom z jednostrannej
kogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade ide
o identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu zákonného režimu a účelu
právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia. Práve uvedené odchýlenie sa
od ratio legis zákona v neprospech spotrebiteľa zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Judikatúra takýto prípad stotožňuje napríklad so zmluvnou podmienkou,
podľa ktorej má dodávateľ nárok na náhradu škody aj popri paušalizovanej náhrade škody v podobe
zmluvnej pokuty. Normy Občianskeho zákonníka ustanovujú, že nárok na náhradu škody v tomto prípade
zo zákona poškodenému nepatrí a možno sa na ňom nad rámec zákona dohodnúť. V tejto situácii práve
táto zákonná odchylná dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku zakladajúcu nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako príklad možno uviesť dohodu o tom, že aj po
zániku záväzku medzi dodávateľom a spotrebiteľom zostane dodávateľovi zachovaný nárok zo zmluvnej
pokuty. V tomto prípade je ratio legis vyjadrené v § 48 ods. 2 v spojení s § 52a ods. 2 OZ, ktoré na
prospech spotrebiteľa prezumujú, že odstúpením od zmluvy sa od začiatku zrušujú uzavreté zmluvy,
a to aj vzájomne závislé. V tomto zmysle akákoľvek dohoda, ktorá bude v rozpore s ratio legis zákonnej
úpravy na škodu spotrebiteľa, bude predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Možno uviesť aj
obdobný príklad, kedy konajúce súdy odklon od úrokov z omeškania ustanovených vykonávacím
právnym predpisom vyhodnotili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku založenú na odchýlke od ratio
legis právnej úpravy.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 564 - 565).
34. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)
z 21. júna 2006, č. k. 7 U 17/06, sa aplikoval výklad, podľa ktorého by zmluvná podmienka, ktorá je
predmetom posúdenia, mala byť podrobená možnému najneprijateľnejšiemu výkladu, ktorý sa s ňou
spája a aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.
35. Majúc na zreteli vyššie uvedené východiská súd dospel k záveru, že napadnuté zmluvné ustanovenia
sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov.
Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 7827657307, zo dňa 11.07.2007, v časti [2] Zmluva o
úvere, bod [1], v znení: „Klient svojím podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s OP, súhlasí s ich obsahom,
prijíma návrhy v nich predložené a potvrdzuje ich prevzatie.“
36. Táto zmluvná podmienka v obdobnom znení bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako
neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. l) OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí.
„28. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu Zmluvy o úvere zo dňa 04.12.2007, žalobca v tomto
právnom úkone potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasil s ich obsahom, prijal
návrhy v nich predložené a potvrdil ich prevzatie. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek
pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a
okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomto ustanovení úverovej zmluvy
žalobca prijal bližšie nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň potvrdil ich prevzatie.
Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k
potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len

v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo
návrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná
podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem,
že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a
porozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas,
v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb,
podnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná
podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 29. Okrem toho,
Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. l) za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú
spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
mala niesť iná zmluvná strana. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani
u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne
menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať
iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. §
53 vždy spájal sankciu neplatnosti.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 46/2021
z 13.12.2021).
Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 7827657307, zo dňa 11.07.2007, v časti [2] Zmluva o
úvere, bod [3], v znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach
zo mzdy [Dohoda] v zmysle § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník] v platnom znení, ktorá
je zabezpečením pohľadávky PB vzniknutej zo ZoÚ. Klient udeľuje PB výslovný súhlas na predloženie
Dohody platiteľovi mzdy Klienta. Táto Dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné
príjmy Klienta.“
37. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zmluvná podmienka podlieha prieskumu podľa čl. 1 ods.2 Smernica
Rady č. 93/1/EHS.
38. Či sporná podmienka odráža „záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie“ je potrebné
poukázať na cieľ uvedenej smernice, teda ochranu spotrebiteľa proti nekalým podmienkam obsiahnutým
v zmluvách, ktoré so spotrebiteľmi uzavreli predajcovia alebo dodávatelia a treba pripomenúť, že túto
výnimku je ako každú výnimku potrebné vykladať reštriktívne.
39. Z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-34/13 Kušionová plynie cit.: „78. V prejednávanej veci
z rozsudku RWE Vertrieb (EU:C:2013:180) vyplýva, že dané vylúčenie predpokladá spojenie dvoch
podmienok. Jednak musí zmluvná podmienka odrážať zákonné alebo regulačné ustanovenie a jednak
musí byť toto ustanovenie záväzné. 79
V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je
zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil,
či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami
bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak
neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle
rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26).“
40. Súd v tomto smere poukazuje na pripomienky generálnej advokátky I. G. vo veci C-598/21 cit.
„64.
Na účely určenia, či sú tieto podmienky splnené, Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátnemu
súdu prináleží overiť, či dotknutá zmluvná podmienka odráža záväzné ustanovenia vnútroštátneho
práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu, alebo ustanovenia, ktoré sa
uplatnia podporne, a teda automaticky, to znamená, ak neexistujú v tomto ohľade odlišné dojednania
medzi zmluvnými stranami. 65.
Slovenská vláda vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je takýmto záväzným ustanovením. Na jednej strane uvádza, že
toto ustanovenie poskytuje zvýšenú ochranu spotrebiteľovi v rozsahu, v akom stanovuje dodatočné
záruky v prípade predčasného splatenia spotrebiteľského úveru. Na druhej strane podľa § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa strany nemôžu odchýliť od uplatnenia sporného ustanovenia v neprospech
spotrebiteľa. 66.
Vnútroštátny súd sa nestotožňuje so stanoviskom slovenskej vlády. Vo svojej
odpovedi na žiadosť o vysvetlenie vysvetlil, že ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka sa neuplatňujú automaticky. Ich uplatnenie závisí od voľby strán. Vnútroštátny súd tiež
uviedol, že aj keď sa strany dohodnú na možnosti predčasného splatenia úveru, je to voľba veriteľa,

a nie právna povinnosť predčasného splatenia. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že v ustanoveniach
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je použitý výraz „môže“, ktorý pre veriteľa naznačuje
možnosť, a nie povinnosť uplatniť si toto právo. Vnútroštátny súd sa okrem toho domnieva, že § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorý odkazuje slovenská vláda, nevedie k odlišnému výkladu.
Toto ustanovenie nebráni výnimke z ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa.
Vysvetľuje, že len za okolností, keď zmluvné strany zahrnú do zmluvy doložku o predčasnom
splatení, je veriteľ povinný dodržať minimálne požiadavky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka pred uplatnením tohto práva 67.
Na pojednávaní žalobcovia a Komisia zdôraznili,
že uplatnenie sporných ustanovení Občianskeho zákonníka podlieha predchádzajúcej dohode medzi
stranami. Žalobcovia uviedli, že je na podnikateľovi, či uplatní svoje právo na predčasné splatenie
úveru. Ak sa podnikateľ rozhodne uplatniť toto právo, musí dodržať minimálne procesné požiadavky
stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Dodržanie lehoty troch mesiacov pred požadovaním
predčasného splatenia pohľadávky je povinné, ale predchádzajúca podmienka uplatnenia tohto práva,
a to rozhodnutie o jeho uplatnení, závisí od podnikateľa. 68. Presvedčili ma vysvetlenia vnútroštátneho
súdu a tvrdenia žalobcov a Komisie. Podľa môjho názoru podporujú záver, že sporné ustanovenia
vnútroštátneho práva sa neuplatňujú automaticky, teda v prípade neexistencie iných dojednaní medzi
stranami, čo by bolo potrebné na to, aby sa považovali za „záväzné“ v zmysle článku 1 ods. 2
smernice 93/13. Naopak, vyžadujú si výslovnú dohodu strán. V prípade neexistencie takej dohody
§ 565 Občianskeho zákonníka ako pravidlo stanovuje, že veriteľ nemôže požadovať zaplatenie celej
pohľadávky za nesplnenie mesačnej splátky. 69.
Treba tiež zdôrazniť, že hoci § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka odkazuje na spotrebiteľskú zmluvu plnenú v splátkach, osobitne nepredpokladá
predčasné splatenie zmluvy o dlhodobom úvere ani existenciu zabezpečenia tohto úveru záložným
právom na rodinný dom spotrebiteľa. Za týchto podmienok rozhodnutie podnikateľa zahrnúť do zmluvy
o úvere zabezpečenom rodinným domom spotrebiteľa nevyjednanú podmienku, ktorá odráža toto
ustanovenie, nemožno považovať za nastolenie rovnováhy medzi všetkými právami a povinnosťami
zmluvných strán zo strany vnútroštátneho zákonodarcu. 70. V každom prípade je nesporné, že v rámci
konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktoré je založené na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi
a Súdnym dvorom, má iba vnútroštátny súd právomoc vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo.(18)
71. Za týchto podmienok sa zdá, že sporná zmluvná podmienka stanovujúca právo veriteľa požadovať
predčasné splatenie úveru neodráža záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie v zmysle článku 1
ods. 2 smernice 93/13. Preto som dospela k záveru, že takáto podmienka patrí do pôsobnosti smernice
93/13.“
41. Súd analogicky aplikujúc vyššie uvedené závery generálnej advokátky konštatuje, že dohoda
o zrážkach zo mzdy neodráža záväzné zákonné ustanovenia. Z ust. § 551 ods. 1 OZ je nepochybné,
že bez dohody veriteľa so spotrebiteľom, sa veriteľ nemôže s úspechom u zamestnávateľa domáhať
vykonania zrážok zo mzdy. Až následná realizácia zrážok je kogentná, pokiaľ ide o najvyššiu prípustnú
výšku zrážky zo mzdy.
42. K dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky – dohody o zrážkach zo mzdy –sa zaoberali
súdy v mnohých rozsudkoch, preto súd poukazuje na odôvodnenie jedného z nich, pri ktorom nevidí
dôvod na odklon od jeho záverov a v plnom rozsahu na ne poukazuje cit.: „43. Predmetná zmluva
o úvere a jej súčasť v bode 4.9 dohoda o zrážkach zo mzdy boli uzavreté na formulárovom tlačive
predchodcu - dodávateľa. Z kontextu je zrejmé, že uzavretie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy,
fixne zapracovanej priamo v texte zmluvy, bolo podmienkou pre uzavretie zmluvy o úvere, keď ničím
nebolo preukázané, že by žalobcovia ako spotrebitelia mali možnosť uzavretie dohody o zrážkach zo
mzdy odmietnuť a že jej uzavretie nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Z textu predloženej zmluvy
a dohody nevyplýva možnosť žalobcov ako spotrebiteľa odmietnuť uzavretie predmetnej dohody o
zrážkach zo mzdy, resp. inak ovplyvniť jej dojednanie. Žalovaný tak neuniesol svoje dôkazné bremeno
v zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ o individuálnom dojednaní predmetnej dohody. Vzhľadom na uvedené,
keď nebolo zo strany dodávateľa preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah
resp. odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, s poukazom na ust. § 53 ods. 3 a 4 OZ
bolo dôvodné ustáliť, že predmetná dohoda nebola individuálne dojednaná, podlieha preto prieskumu
súdu v zmysle § 53 ods. 1 OZ. 44. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 45. Dohoda o zrážkach zo mzdy je špecifickým inštitútom
občianskeho práva upravený v cit. § 551 Občianskeho zákonníka. V čase uzavretia predmetnej zmluvy
o úvere (22.7.2008) právny predpis nebránil tomu, aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá aj
v rámci spotrebiteľského vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodnými pri posudzovaní, či
predmetné dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sú individuálne okolnosti danej veci. V
tejto súvislosti v danom prípade bolo potrebné zohľadniť, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
je súčasťou formulárovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, je bez akéhokoľvek zvýraznenia,
neprehľadne a nesystematicky zakomponovaná priamo v texte zmluvy v bode 4.9, do ostatného, s
dohodou o zrážkach zmluvy nesúvisiaceho, textu. Táto zásadná zmluvná podmienka je tak ako aj celý
text zmluvy uvedená neštandardne malým, ťažko čitateľným písmom, zakomponovaná v texte tak, že
ľahko ujde pozornosti spotrebiteľa. Takýto spôsob zapracovania dohody o zrážkach zo mzdy zásadného
významu do textu formulárovej spotrebiteľskej zmluvy je nekorektný, nečestný a v rozpore s dobrými
mravmi. Je pravdepodobné, že žalobca si pri podpisovaní zmluvy vôbec nebol vedomý, že dohodu o
zrážkach zo mzdy uzatvára a už vôbec nie s akými následkami. 46. Spotrebiteľ podpisom predmetnej
formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol nútený podrobiť sa zrážkam zo mzdy na úhradu
pohľadávky, ktorá bola vyčíslená veriteľom výlučne na základe jeho subjektívnej predstavy o jej výške
vrátane príslušenstva, bez možnosti predchádzajúcej súdnej kontroly a bez možnosti, aby spotrebiteľ
zabránil vykonávaniu zrážok zo mzdy, a to i vtedy, ak by boli veriteľom uplatňované z neprijateľných
zmluvných podmienok, resp. aj z neplatného právneho úkonu, či jeho časti. Tento zabezpečovací inštitút
umožňuje veriteľovi siahnuť na majetok spotrebiteľa aj za predpokladu, že si svoje nároky uplatňuje z
neprijateľných zmluvných podmienok, resp. z neplatných právnych úkonov. Inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy umožňuje tak obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a
je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, ak sa na
základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez
súdnej kontroly. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy dojednanú
zmluvnými stranami vo forme zmluvnej podmienky včlenenej do textu spotrebiteľskej zmluvy, na základe
ktorej je žalobca ako spotrebiteľ povinný podriadiť sa zrážkam zo mzdy v rozsahu jednostranne určenom
dodávateľom, bez možnosti korekcie spotrebiteľom a bez predchádzajúcej súdnej kontroly, je potrebné
považovať za zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej
klauzuly § 53 ods. 1 OZ, ktorá je v dôsledku toho v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná.“
43. Majúc na zreteli uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
44. Vo vzťahu k prípadnému návrhu na predloženie veci Súdnemu dvoru Európskej únie súd poukazuje
na to, že vo veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 9Csp 159/2024 bola predložená prejudicálna
otázka v intenciách naznačených žalovaným a Súdny dvor Európskej únie návrh považoval za zjavne
neprípustný (C-423/25).
45. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto neúspešnému
žalovanému súd uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.