{"guid": "8621e82b-e511-4314-bded-d62a6854e534:b71a2860-24a6-413a-8429-d5c8d7d03c8e", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2026:8126201327.2", "spisova_znacka": "18Csp/21/2026", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp/21/2026 z 25. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 25. mája 2026, sp. zn. 18Csp/21/2026, ECLI:SK:OSPO:2026:8126201327.2", "identifikacne_cislo": "8126201327", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Dominika Vitteková PhD.", "sudca_id": 2749, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dominika-vittekova-phd-2749", "datum_vydania": "2026-05-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy – neplatná podmienka vo výroku"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/258", "nazov": "zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b71a2860-24a6-413a-8429-d5c8d7d03c8e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2026:8126201327.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2026:8126201327.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2026:8126201327.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n18Csp/21/2026\n8126201327\n25. 05. 2026\nJUDr. Dominika Vitteková PhD.\nECLI:SK:OSPO:2026:8126201327.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar.\nX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast. E. A. F., advokát so sídlom Sov. D. XXX/XX, 089 01 Svidník,\nproti žalovanému: 365.bank, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02,\nzast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava,\no určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatkový a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto\nrozhodol:\nI. U r č u j e, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. 7827657307, zo dňa 11.07.2007, je\nbezúročný a bez poplatkov.\nII. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 7827657307, zo dňa 11.07.2007, v\nčasti [2] Zmluva o úvere, bod [1], v znení: „Klient svojím podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s OP,\nsúhlasí s ich obsahom, prijíma návrhy v nich predložené a potvrdzuje ich prevzatie.“, je neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou.\nIII. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 7827657307, zo dňa 11.07.2007,\nv časti [2] Zmluva o úvere, bod [3], v znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú\nDohodu o zrážkach zo mzdy [Dohoda] v zmysle § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník] v\nplatnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky PB vzniknutej zo ZoÚ. Klient udeľuje PB výslovný\nsúhlas na predloženie Dohody platiteľovi mzdy Klienta. Táto Dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa\nmzdy ako i na iné príjmy Klienta.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nIV. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých\nbude rozhodnuté samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že jej poskytnutý uver na základe Zmluvy o úvere č.\n7827657307 zo dňa 11.7.2007 (ďalej tiež „Zmluva“) je bezúročný a bezpoplatkový dôvodiac to absenciou\nobligatórnych náležitostí podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch\nv znení v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ZoSÚ), nakoľko Zmluva obsahuje nesprávny údaj o RPMN,\nkeďže žalovaný nezahrnul poplatok za poistenie do celkových nákladov spotrebiteľa. Rovnako tak sa\ndomáhala určenia neprijateľných zmluvných podmienok uvedených vo výroku rozsudku.\n2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril tak, že popiera všetky skutkové tvrdenia žalobcu a podanú\nžalobu považuje za nedôvodnú a šikanóznu. Rozporoval právny dôvod a výšku uplatnených nárokov,\nktoré neuznáva v celom rozsahu. Žalobca dobrovoľne a predčasne splatil celý poskytnutý úver dňa\n28.10.2009. Z uvedenej informácie vyplýva, že žaloba bola podaná po 16-tich rokoch od zániku dlhu.\nV takýchto prípadoch je ex lege úverová dokumentácia skartovaná v súlade s § 42 ods. 1 zákona č.\n\n483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (5 rokov od ukončenia obchodu /\nobzvlášť po zániku dlhu), čo sa aj stalo v tomto prípade v auguste 2025 (niekoľko mesiacov pred\npodaním žaloby). Žalovaný k tomu predkladá listinné dôkazné prostriedky, a to konkrétne printscreeny\nz interných systémov a písomné potvrdenie obchodnej spoločnosti IRON MOUNTAIN SLOVAKIA, s.r.o.\nzo dňa 16.10.2025 o fyzickom zničení príslušnej úverovej dokumentácie. Dubiózne správanie žalobcu\nje aplikovateľné aj v tomto prípade: žalobkyňa dobrovoľne a predčasne splatila celý poskytnutý úver\nv roku 2009, žalobkyňa nevyužila svoje zákonné právo odstúpiť od úverovej zmluvy a úver nikdy\nnepreplatila, žalobkyňa nenavrhovala, aby došlo k modifikácií podmienok zmluvy (napr. formou dodatku),\nžalobkyňa nepodala sťažnosť alebo reklamáciu na poskytnuté bankové služby, žalobkyňa napriek\nvyššie uvedeným skutočnostiam prekvapivo a zrejme účelovo podala žalobu, žalovaný nikdy nevymáhal\nvoči žalobkyni peňažnú pohľadávku vykazujúce evidentne znaky šikanózneho výkonu práva, ktoré by\nvšeobecné súdy nemali tolerovať, v opačnom prípade možno považovať úpravu o „dobrých mravoch“ za\nobsolentnú. K neprijateľným zmluvným podmienkam, a to v vyhláseniu klienta uviedol, že identifikovaná\nnámietka je absolútne neodôvodnená zo strany žalobcu a neobstojí vo vzťahu k aktuálnej rozhodovacej\npraxi Súdneho dvora EÚ (C-42/15), Najvyššieho súdu SR (4 Cdo 9/2019), ako aj právnej doktríny\n(CSACH, K.: O prílohách zmluvy. Súkromné právo č. 6/2021). O to viac, ak toto ustanovenie žalobca\nnamieta 16 rokov po splatení úveru. V ďalšom uviedol, že vzhľadom na skratovanie dokumentácie je\nobjektívne nemožné preukázať individuálne uzavretie dohody. Dohoda o zrážkach zo mzdy je tradičný\nzabezpečovací zákonný inštitút (§ 551 OZ), platný v Občianskom zákonníku takmer 60 rokov (pôvodne\n§ 57 OZ). V danom prípade bola explicitne uzavretá s priamym odkazom na zákonné ustanovenie:\n„podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník)“. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ako zmluvná\npodmienka, nepodlieha prieskumu podľa čl. 1 ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS. To, že z kontroly\nneprijateľnosti zmluvných podmienok sú vylúčené podmienky kopírujúce zákonné ustanovenia potvrdil\nrozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 10.9.2014 vo veci C-34/13 (G. C. c/a SMART Capital, a. s.): „Článok\n1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve,\nktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice\nlen vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného\nustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“ (m. m. ŠTEVČEK, M. a kol.: Občiansky zákonník\nI. §1 - 450. 2. vydanie. Komentár. C.H.BECK, Praha 2019, s. 561). Inštitút dohody o zrážkach zo\nmzdy obmedzuje kontrahentom priestor individuálnej autonómie, keďže sa nemôžu odchýliť od právnej\núpravy obsiahnutej v § 551 OZ. Aj keď je výška zrážok zo mzdy vecou vzájomnej dohody medzi\nveriteľom a dlžníkom, dohodnuté zrážky nemôžu byť vyššie ako ustanovuje § 68 až 71 EP v spojení\ns nariadením vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Ak sa teda\nzmluvné strany dohodnú na zabezpečení pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy, z príslušnej právnej\núpravy vyplýva najvyšší prípustný rozsah zrážok, kritériá jeho určenia, vecný okruh príjmov, ktoré\nmožno postihnúť, ale aj procesný rámec týkajúci sa poradia pohľadávok, pomerného uspokojenia a\npod., čo v konečnom dôsledku zaručuje ochranu dlžníka. Námietka žalobcu je v tomto ohľade zjavne\núčelová a špekulatívna, bez akéhokoľvek vecného súvisu s právnym dôvodom a výškou uplatnených\npeňažných nárokov. Žalovaný sa zo žaloby nedozvedel, z akého dôvodu má byť predmetné ustanovenie\nneprijateľnou zmluvnou podmienkou, v čom má spočívať značná nerovnováha v právach a povinnostiach\nna strane spotrebiteľa. Všeobecné poukazovanie žalobcu na rozhodnutie v inom spore, nemôže v danom\nprípade obstáť. Vecná argumentácia k vágnym tvrdenia žalobcu je preto objektívne nemožná. Napokon,\nžalovaný absolútne nerozumie, prečo žalobca odkazuje na § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007\nZ.z. v znení účinnom od 1.5.2014 (str. 4 žaloby), ak predmetná zmluva o úvere bola uzavretá v roku\n2007(!). Aj z toho sa žalovanému javí, že pravdepodobne ide o schematickú a šablónovitú argumentáciu\npoužívanú v obdobných sporoch, čo by malo byť súdu známe z jeho činnosti. Nesúhlasil s argumentáciou\nvo vzťahu k dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a na tento účel navrhol dokazovanie\nsmerujúce k NBS a Ministerstvu financií SR. Ma a to, že pred poskytnutím úveru bola skúmaná bonita\nštandardne na základe údajov z externého nezávislého zdroja, z údajov zo Sociálnej poisťovne a zo\nSpoločného registra bankových informácií (SRBI). Vzhľadom na to, že ide o veľmi starý úver, žalovaný\nmá o predmetnom posúdení bonity klientky - žiadosť o úver č. 7827657307 zo dňa 11.7.2007, len\nveľmi obmedzené informácie a Banka už nedisponuje úplnými informáciami, čo všetko bolo zohľadnené\npri posudzovaní bonity klientky. Žiadateľka bola v čase podania žiadosti nezamestnaná, ale na účet\nv Banke jej boli pripisované pravidelné príjmy z ÚPSVR vo výške 8 580 SKK (293 EUR). V rámci\ndopytu zo Spoločného registra bankových informácií si Banka overila, že žiadateľka nemala žiadne\nexistujúce záväzky. Žiadateľka si uvádzala rodinný stav rozvedená a počet vyživovaných detí 6. Klientke\nbol poskytnutý úver vo výške 30 000 SKK (995€) na 5 rokov so splátkou 847,94 SKK (28,12€)\n\n3. Žalobca v replike zotrval na svojej argumentácii. Naviac poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1VCdo 1/2025 z 22.1.2026.\n4. V duplike žalovaný poukázal na to, že žalobe je principiálne nedôvodná. Žalovaný sa nebráni tomu,\naby sa súd obrátil na Súdny dvor EÚ. Daný spor má ústavnoprávny rozmer.\n5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise\na zistil tento skutkový stav:\n6. Žalobkyňa so žalovaným uzavreli Zmluvu, z ktorej je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobkyni úver\nvo výške 30 000 Sk s dohodnutou mesačnou splátkou vo výške 956 Sk, s počtom splátok 60, ročnou\núrokovou sadzbou 23% a RPMN 25,58%. Celkové výška nákladov spotrebiteľa predstavovala 20 769,63\nSk.\n7. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 7827657307, zo dňa 11.07.2007, v časti [2] Zmluva\no úvere, bod [1], znie: „Klient svojím podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s OP, súhlasí s ich obsahom,\nprijíma návrhy v nich predložené a potvrdzuje ich prevzatie.“\n8. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 7827657307, zo dňa 11.07.2007, v časti [2] Zmluva\no úvere, bod [3], znie: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach\nzo mzdy [Dohoda] v zmysle § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník] v platnom znení, ktorá\nje zabezpečením pohľadávky PB vzniknutej zo ZoÚ. Klient udeľuje PB výslovný súhlas na predloženie\nDohody platiteľovi mzdy Klienta. Táto Dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné\npríjmy Klienta.“\n9. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, zmluvné podmienky neboli prijateľné už v čase podpísania zmluvy.\nNedali jej prečítať VOP, iba podpísala zmluvu. Bolo jej zrejmé, koľko dostala, aká je splátka a splatnosť\njednotlivých splátok. Potom stretla pani G. a dala jej predmetnú zmluvu a odvtedy sa to rieši. Danú\nbanku si vybrala preto, že potrebovala finančné prostriedky. Požiadať o úver bola aj v iných inštitúciách.\nMala úvery v bankových aj nebankových spoločnostiach, pričom nebankové úvery bola priorita. Pani G.\njej povedala, že má priniesť všetky papiere, že to porieši. kontraktačný proces prebiehal tak, požiadala\no úver, mali jej príjem, finančnú gramotnosť neskúmali. Poštová banka bola pre ňu prijateľná, nezisťovali,\nči má dlhy pomimo, pretože nebankovky neskúmali. Na zmluve sa nič nemenilo, na uvedené sa ich\nnepýtali, no ona sama na zmluve meniť nič nechcela. Nevedela, že sú tam zrážky zo mzdy, zaujímalo\nju iba toľko, koľko peňazí dostane, ako má platiť a do akého dňa.\n10. Zistený skutkový stav takto právne posúdil\nPodľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 11.7.2007\n(ďalej len „ZoSÚ“) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť\nspotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a\nuhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.\nPodľa § 3 ods. 1, 2 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje\nspotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského\núveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý\nspotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.\nPodľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí\nobsahovať\na) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,\nmiesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,\nb) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,\nc) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v\nokamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k\ntomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,\nd) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,\ne) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,\n\nf) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa\nzmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,\ng) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,\nh) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere\nmusí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú\nsadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,\ni) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,\nj) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským\núverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nk) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu\npodpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,\nl) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,\nm) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu\nročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo\nnajpresnejší odhad,\nn) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred\nlehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred\nlehotou splatnosti,\no) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,\np) práva spotrebiteľa podľa § 7,\nq) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nr) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\ns) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.\nPodľa § 4 ods. 3 veta druhá ZoSÚ, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa\nodseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.\nPodľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom dňa 11.7.2007\n(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára\ndodávateľ so spotrebiteľom.\nPodľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy\nkoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.\nPodľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná\nv rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.\nPodľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len\n„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné\npodmienky individuálne dojednané.\nPodľa § 53 ods. 2, ods. 3 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú\ntaké, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť\nich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a\nspotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.\nPodľa ustanovenia § 53 odsek 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa\npovažujú najmä ustanovenia, ktoré\na) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,\nb) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu\nspotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky\nspotrebiteľa,\nc) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa\nspotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,\nd) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo\nzodpovednosti za škodu,\n\ne) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ\nneuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,\nf) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi\nto neumožňujú,\ng) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na\ndobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,\nh) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,\ni) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,\nj) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú\nna zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena\ndohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,\nk) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako\nsankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,\nl) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré\nby podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,\nm) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane\nobmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane\npráva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,\nn) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva\nuzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu\ns predĺžením platnosti zmluvy,\no) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré\npriznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,\np) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú\nuzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,\nr) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil\nvýlučne v rozhodcovskom konaní.\nPodľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.\nPodľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od\ntohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré\nmu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu\nspotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.\nPodľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho\nobchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\nPodľa § 551 ods. 1 až 3 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi\nveriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri\nvýkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa\nplatiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone\nrozhodnutia nakladá ako so mzdou.\n11. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bolo potrebné posúdiť podľa ZoSÚ. Zároveň však\nnepochybne zmluvný vzťah je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ,\nkeďže žalobkyňa vystupuje v pozícii spotrebiteľa a žalovaný v pozícii dodávateľa.\n12. Prípustnosť žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd odvodil od § 137 písm. d)\nCSP a aktuálne účinného § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého\nsa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo\nurčenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.\nBezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru\n13. Žalobkyňa podanou žalobou namieta absenciu obligatórnych náležitostí v Zmluve.\n14. Z právnej úpravy účinnej v čase uzavretia Zmluvy je zrejmé, že absencia čo i len jednej v ust. § 4\nods. 3 veta druhá ZoSÚ uvedenej náležitosti spôsobuje záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.\n\n15. Dôvod, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, plynie\nz rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, a to z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo 22.1.2026 sp. zn. 1VCdo/1/2025 cit: „22. Veľký senát sa stotožňuje so závermi stanoviska\nPrávnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach vychádzajúceho z historického, jazykového a\nteleologického výkladu, že ak v zmysle znenia zákona č. 129/2010 Z. z. táto povinnosť rozpisu splátok\nnie je daná a vzhľadom na to, že aktuálne znenie sa líši od pôvodného znenia obsiahnutého v zákone\nč. 258/2001 Z. z., a to práve pre potrebu opravy transpozície Smernice 2008/48/ES je podrobené\nvyvodiť záver, že pred úpravou jeho znenia bola povinnosť rozpisu splátok daná. V opačnom prípade\nby nebola potrebná zmena právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z. z. za účelom opravy\ntranspozície Smernice 2008/48/ES. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v\nrozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/122/2019 zo dňa 29. 04. 2020 a sp. zn. 7Cdo/128/2016 zo dňa 29. 11. 2017.\n23. Smernicou 2008/48/ES sa sledovalo odstránenie negatívnych dopadov nesúrodosti vnútroštátnych\nprávnych úprav na vnútorný trh, ktorá bola založená v dôsledku transponovania Smernice 87/102/\nEHS. Smernica 2008/48/ES okrem odstraňovania negatívnych dopadov predchádzajúcej právnej úpravy\nnavyše precizovala právnu úpravu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (v rozsahu\nšpecifikácie anuitných splátok). 24. Z porovnania zákonných ustanovení § 4 ods. 2 písm. i) zákona č.\n258/2001 Z. z. ZoSÚ a § 9 ods. 2 písm. l) resp. k) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o\niných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zrejmé, že ich\nznenie nie je identické. V zákone č. 129/2010 Z. z. sa uplatňuje aj ďalší významný informačný inštitút\ntzv. amortizačná tabuľka. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom odo dňa 11. 6.\n2010: „Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ\npovinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek\npočas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“ Hlavnou úlohou amortizačnej tabuľky bolo\nuviesť „splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s\nuvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a\nprípadne i dodatočné náklady“ (§ 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom odo dňa 11. 6. 2010).\nZákon takisto stanovil osobitný mechanizmus, aby bol spotrebiteľ s touto možnosťou oboznámený, keď\nďalšou povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je poučenie o „práve spotrebiteľa vyžiadať\nsi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy\no spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy\no spotrebiteľskom úvere“ [§ 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31. 3. 2015,\nresp. § 9 ods. 2 písm. m) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 1. 4. 2015]. 25. Veľký senát\ndovolacieho súdu s ohľadom na uvedené konštatuje, že z textu zákona č. 258/2001 Z. z. § 4 ods. 2 písm.\ni) je možné vyvodiť taký záver, ktorý požadoval potrebu členenia splátky na presný rozpis plánovanej\namortizácie dlhu, teda rozpis splátok úveru po častiach (istina, úrok a poplatky).“\n16. Zmluva nepochybne neobsahuje uvedenie rozpisu splátky úveru po častiach, a to uvedenie istiny,\núroky a poplatkov.\n17. S poukazom na uvedený záver o nesprávnom uvedení obligatórnej náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm.\ni) ZoSÚ, ktorého dôsledkom je posúdenie úveru ako bezúročného a bezpoplatkového, nepovažoval súd\nza potrebné zaoberať sa ďalšími argumentmi žalobkyne, ktorý by iný (pre ňu priaznivejší) záver privodiť\nnemohli, a to práve s poukazom na závery Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\n18. S poukazom na uvedený záver o absencii obligatórnej náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i)\nZoSÚ, ktorého dôsledkom je posúdenie úveru ako bezúročného a bezpoplatkového, považoval súd\nza nehospodárne a neúčelné vykonávať dokazovanie vo vzťahu k správnemu výpočtu RPMN (ako\nďalšej namietanej obligatórnej náležitosti spôsobujúcej tej istý právny dôsledok vo forme posúdenia\núveru ako bezúročného a bezpoplatkového) a návrh na vykonanie dôkazov smerujúcich na Národnú\nbanku Slovenska, či Ministerstvo financií SR (odborné vyjadrenie, stanovisko k existencii opatrenia resp.\nvnútorného predpisu týkajúceho sa spôsobu výpočtu RPMN) zamietol. Rovnako nebolo hospodárne\nvykonať dokazovanie vyžiadaním listinných dôkazov k skartácii dokumentov.\nNeprijateľné zmluvné podmienky\n19. Podanou žalobou sa žalobkyňa môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo\nZmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c)\n\nCSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie\nje, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak\nvyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu\npráv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva\n(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018).\n20. Rovnako súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn.\n6Cdo 127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti\nzmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik\nzáväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už\nbolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské\nzmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje\nv povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto\nprípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci\nzo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky\nzánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na\nžalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že\nnárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,\no ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by\nv podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými\npodmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách (ďalej len „smernica“).\n21. Súdny dvor Európskej únie v tomto smere uviedol v bode 38 rozsudku C-776/19 až C-782/19 cit.:\n„Z tohto hľadiska treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi\nvyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu\nzmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej\npodmienky súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy podmienky\nuvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať\nnijakej premlčacej lehote.“ Rovnako tak z rozhodnutia C-321/22 plynie cit: „Vzhľadom na všetky\npredchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať, že článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení\nso zásadou efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá tak,\nako ju vykladá judikatúra, aby bolo možné vyhovieť žalobe spotrebiteľa na určenie neúčinnosti nekalej\npodmienky uvedenej v zmluve, uzavretej s predajcom alebo dodávateľom, vyžaduje dôkaz preukazujúci\nzáujem na konaní, keď sa zistí, že takýto záujem chýba, ak tento spotrebiteľ disponuje žalobou o vydanie\nplnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, alebo ak sa môže odvolávať na túto neúčinnosť v rámci\nsvojej obrany voči protinávrhu na vykonanie, ktorý voči nemu tento predajca alebo dodávateľ podal na\nzáklade tejto podmienky.“\n22. Z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 124/2020 – 26 plynie\nzáver, že cit: „Ak má preto súd predmetom konania napadnutú zmluvnú podmienku podľa čl. 6 smernice,\nuž by nemali byť pochybnosti o potrebnej intenzite záujmu spotrebiteľa na vyhlásení (určení) zmluvnej\npodmienky za neprijateľnú a že je tento záujem právny a naliehavý. Tento záujem je daný z povahy\nveci. Zmluvnú podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená (určená) za nekalú, treba v zásade chápať tak,\nže nikdy neexistovala, takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Určenie nekalej povahy tejto\npodmienky súdnym rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho právnej a skutkovej situácie, v\nktorej by sa spotrebiteľ nachádzal, ak by uvedená podmienka neexistovala (rozsudok Súdneho dvora,\nVeľká komora, v spojených veciach C-154/15, C-307/15 a C-308/15, bod 61). Existuje teda možnosť\ndomáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky z preventívnych dôvodov (bez práva na reštitučné plnenie).\nZo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je právo na plnenie a\ns ktorými by bolo kumulatívne uplatnenie reštitučných práv na plnenie problematické až nemožné. Ak\nspotrebiteľ vyvolá individuálny súdny spor o posúdenie zmluvnej podmienky, či nie je neprijateľná, súd\nex offo zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru, a to nielen z dôvodu\nindividuálnej ochrany spotrebiteľa, ale v záujme dôležitého spoločenského cieľa. Spotrebiteľ má právo,\naby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a\nv tomto slova zmysle nie je rozhodujúce, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich\n\nz takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska\nspôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia\nzmluvnej podmienky za neprijateľnú, t. j. či tak činí počas plnenia záväzkov zo zmluvy alebo až následne.\nDanosť právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými\nzmluvnými podmienkami nie je časovo limitovaná a takýto stav trvá, až kým dodávateľ neukončí\npoužívanie neprijateľnej zmluvnej podmienky (C-618/10, bod 52). Rozsudok o určení konkrétnej\nzmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti v individuálnej veci predstavuje pre\nnaplnenie právnej istoty spotrebiteľa štandardný prostriedok ochrany. Bez toho, aby boli dotknuté\npráva z premlčania, takýto rozsudok predstavuje popri právnej istote o povahe zmluvnej podmienky aj\nzáklad pre prípadné ďalšie práva spotrebiteľa ( napr. právo na reštitučné plnenie, právo na satisfakciu,\nprávo na postúpenie pohľadávky vzniknutej plnením na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky) a má\naj celospoločenský význam, pretože pre dodávateľa vzniká povinnosť ukončiť používanie judikovanej\nneprijateľnej podmienky.“\n23. Námietky sú preto v tomto smere (aj vo vzťahu k potrebe skúmania motívu podania žaloby aj vo\nvzťahu k vznesenej námietke premlčania) nedôvodné.\n24. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť\nk záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti\nceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné\npodmienky individuálne dojednané.\n25. Namietané zmluvné podmienky sa netýkajú hlavného predmetu plnenia.\n26. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho\nzmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť\nobsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho\nzákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium\nkedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2\nOZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu\npri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal\nmožnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť\nnávrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový\nnávrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba\ndôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy\ns dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho\nzmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a\nkol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). Zmluvné\npodmienky v Zmluve sú predtlačené na formulári, vopred pripravené, pričom sa vypisujú len údaje\nk úveru, teda o ich individuálnom dojednaní nemôže byť ani reč. Uvedené je preukázané aj výpoveďou\nžalobkyne.\n27. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu\nv neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).\n28. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá\nnebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,\nobsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,\na že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom\nna povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace\ns uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB\nPénzügyi Lízing)\n29. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako\nslabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen\npodmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale\naj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého\nbola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný\n\nzáväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti\nzáujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).\n30. OZ obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy demonštratívny výpočet neprijateľných\nzmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo\nzmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach\na povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1\nObčianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľka a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť\nparticipovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej\npozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9C oCsp 19/2021).\n31. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej\nnerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej\npodmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej\ntransakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho\npostavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných\nvnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú\nzo zmluvy, prekážky v ich výkone alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne\npredpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej\nexistencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom\nzmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky\nzmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)\n32. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,\nktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so\nstavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá\numožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.\nZ praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve\nzáväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže\nmať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná\nfilozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá\nvýchodiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom\nštátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých\npristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu\nprospechu jednej strany na úkor strany druhej. H., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny\ndvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že\nvlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú\nna predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že\ntest neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho\nstavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným\nbodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej\nzmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach\na povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej\npodmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,\nktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,\nBajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.\nKomentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).\n33. „Aspekt značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako materiálny\nznak neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozvinula judikatúra súdov SR aj nasledovnými dvomi smermi:\na)\nznačná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej\nklauzuly založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej\nzmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti plynúce pre spotrebiteľa. Najčastejšie\nprípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných\na náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného\nustanovenia, ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko\nsúvisí s jej nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ\nje vystavený právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného\n\nvzťahu. Ako príklad možno uviesť úpravu zmluvnej podmienky zľavy dojednávanej so spotrebiteľom\nv prípade alternatívneho dodávateľa energií, ktorú identifikovala Komisia na posudzovanie podmienok\nv spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Spotrebiteľská\nkomisia“): Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa\nprejavuje jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností. Uvedené\natribúty bude spĺňať aj zmluvná podmienka, ktorá bude v dôsledku napríklad kolízie s inými zmluvnými\npodmienkami nevykonateľná a tak nebude možné ustáliť jednoznačne režim úpravy práv a povinností\nv spotrebiteľskom záväzku. Ako príklad možno uviesť ustanovenie nevykonateľnej zmluvnej povinnosti\nspotrebiteľa, ktoré by sa viazalo na zmluvné podmienky, ktoré by neboli súčasťou zmluvy alebo\nzmluvných podmienok. V poradí ďalším príkladom nevykonateľnej zmluvnej podmienky bude garancia\npráva vypovedať spotrebiteľskú zmluvu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia o jednostrannej zmene\npodmienok, ak súčasne iná zmluvná podmienka veriteľovi umožní spotrebiteľa s takouto zmenou\noboznámiť aj dodatočne, t. j. po jej vykonaní;\nb)\nznačná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej\nklauzuly založená aj vtedy, ak sa zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ratio\nlegis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy vychádzajúc pritom z jednostrannej\nkogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade ide\no identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu zákonného režimu a účelu\nprávnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia. Práve uvedené odchýlenie sa\nod ratio legis zákona v neprospech spotrebiteľa zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nv neprospech spotrebiteľa. Judikatúra takýto prípad stotožňuje napríklad so zmluvnou podmienkou,\npodľa ktorej má dodávateľ nárok na náhradu škody aj popri paušalizovanej náhrade škody v podobe\nzmluvnej pokuty. Normy Občianskeho zákonníka ustanovujú, že nárok na náhradu škody v tomto prípade\nzo zákona poškodenému nepatrí a možno sa na ňom nad rámec zákona dohodnúť. V tejto situácii práve\ntáto zákonná odchylná dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku zakladajúcu nerovnováhu\nv právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako príklad možno uviesť dohodu o tom, že aj po\nzániku záväzku medzi dodávateľom a spotrebiteľom zostane dodávateľovi zachovaný nárok zo zmluvnej\npokuty. V tomto prípade je ratio legis vyjadrené v § 48 ods. 2 v spojení s § 52a ods. 2 OZ, ktoré na\nprospech spotrebiteľa prezumujú, že odstúpením od zmluvy sa od začiatku zrušujú uzavreté zmluvy,\na to aj vzájomne závislé. V tomto zmysle akákoľvek dohoda, ktorá bude v rozpore s ratio legis zákonnej\núpravy na škodu spotrebiteľa, bude predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Možno uviesť aj\nobdobný príklad, kedy konajúce súdy odklon od úrokov z omeškania ustanovených vykonávacím\nprávnym predpisom vyhodnotili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku založenú na odchýlke od ratio\nlegis právnej úpravy.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a\nkol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 564 - 565).\n34. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)\nz 21. júna 2006, č. k. 7 U 17/06, sa aplikoval výklad, podľa ktorého by zmluvná podmienka, ktorá je\npredmetom posúdenia, mala byť podrobená možnému najneprijateľnejšiemu výkladu, ktorý sa s ňou\nspája a aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.\n35. Majúc na zreteli vyššie uvedené východiská súd dospel k záveru, že napadnuté zmluvné ustanovenia\nsú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov.\nZmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 7827657307, zo dňa 11.07.2007, v časti [2] Zmluva o\núvere, bod [1], v znení: „Klient svojím podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s OP, súhlasí s ich obsahom,\nprijíma návrhy v nich predložené a potvrdzuje ich prevzatie.“\n36. Táto zmluvná podmienka v obdobnom znení bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako\nneprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. l) OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí.\n„28. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu Zmluvy o úvere zo dňa 04.12.2007, žalobca v tomto\nprávnom úkone potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasil s ich obsahom, prijal\nnávrhy v nich predložené a potvrdil ich prevzatie. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek\npochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a\nokolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomto ustanovení úverovej zmluvy\nžalobca prijal bližšie nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň potvrdil ich prevzatie.\nTakéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k\npotencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len\n\nv dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo\nnávrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná\npodmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem,\nže sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a\nporozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas,\nv dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb,\npodnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná\npodľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 29. Okrem toho,\nObčiansky zákonník účinný od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. l) za neprijateľné podmienky uvedené\nv spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú\nspotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,\nmala niesť iná zmluvná strana. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani\nu zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne\nmenoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať\niné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v\nneprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. §\n53 vždy spájal sankciu neplatnosti.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 46/2021\nz 13.12.2021).\nZmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 7827657307, zo dňa 11.07.2007, v časti [2] Zmluva o\núvere, bod [3], v znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach\nzo mzdy [Dohoda] v zmysle § 551 zákona č. 40/1964 Zb. [Občiansky zákonník] v platnom znení, ktorá\nje zabezpečením pohľadávky PB vzniknutej zo ZoÚ. Klient udeľuje PB výslovný súhlas na predloženie\nDohody platiteľovi mzdy Klienta. Táto Dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné\npríjmy Klienta.“\n37. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zmluvná podmienka podlieha prieskumu podľa čl. 1 ods.2 Smernica\nRady č. 93/1/EHS.\n38. Či sporná podmienka odráža „záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie“ je potrebné\npoukázať na cieľ uvedenej smernice, teda ochranu spotrebiteľa proti nekalým podmienkam obsiahnutým\nv zmluvách, ktoré so spotrebiteľmi uzavreli predajcovia alebo dodávatelia a treba pripomenúť, že túto\nvýnimku je ako každú výnimku potrebné vykladať reštriktívne.\n39. Z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-34/13 Kušionová plynie cit.: „78. V prejednávanej veci\nz rozsudku RWE Vertrieb (EU:C:2013:180) vyplýva, že dané vylúčenie predpokladá spojenie dvoch\npodmienok. Jednak musí zmluvná podmienka odrážať zákonné alebo regulačné ustanovenie a jednak\nmusí byť toto ustanovenie záväzné. 79\nV tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je\nzmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil,\nči táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami\nbez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak\nneexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle\nrozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26).“\n40. Súd v tomto smere poukazuje na pripomienky generálnej advokátky I. G. vo veci C-598/21 cit.\n„64.\nNa účely určenia, či sú tieto podmienky splnené, Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátnemu\nsúdu prináleží overiť, či dotknutá zmluvná podmienka odráža záväzné ustanovenia vnútroštátneho\npráva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu, alebo ustanovenia, ktoré sa\nuplatnia podporne, a teda automaticky, to znamená, ak neexistujú v tomto ohľade odlišné dojednania\nmedzi zmluvnými stranami. 65.\nSlovenská vláda vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že\n§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je takýmto záväzným ustanovením. Na jednej strane uvádza, že\ntoto ustanovenie poskytuje zvýšenú ochranu spotrebiteľovi v rozsahu, v akom stanovuje dodatočné\nzáruky v prípade predčasného splatenia spotrebiteľského úveru. Na druhej strane podľa § 54 ods. 1\nObčianskeho zákonníka sa strany nemôžu odchýliť od uplatnenia sporného ustanovenia v neprospech\nspotrebiteľa. 66.\nVnútroštátny súd sa nestotožňuje so stanoviskom slovenskej vlády. Vo svojej\nodpovedi na žiadosť o vysvetlenie vysvetlil, že ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho\nzákonníka sa neuplatňujú automaticky. Ich uplatnenie závisí od voľby strán. Vnútroštátny súd tiež\nuviedol, že aj keď sa strany dohodnú na možnosti predčasného splatenia úveru, je to voľba veriteľa,\n\na nie právna povinnosť predčasného splatenia. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že v ustanoveniach\n§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je použitý výraz „môže“, ktorý pre veriteľa naznačuje\nmožnosť, a nie povinnosť uplatniť si toto právo. Vnútroštátny súd sa okrem toho domnieva, že § 54\nods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorý odkazuje slovenská vláda, nevedie k odlišnému výkladu.\nToto ustanovenie nebráni výnimke z ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa.\nVysvetľuje, že len za okolností, keď zmluvné strany zahrnú do zmluvy doložku o predčasnom\nsplatení, je veriteľ povinný dodržať minimálne požiadavky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka pred uplatnením tohto práva 67.\nNa pojednávaní žalobcovia a Komisia zdôraznili,\nže uplatnenie sporných ustanovení Občianskeho zákonníka podlieha predchádzajúcej dohode medzi\nstranami. Žalobcovia uviedli, že je na podnikateľovi, či uplatní svoje právo na predčasné splatenie\núveru. Ak sa podnikateľ rozhodne uplatniť toto právo, musí dodržať minimálne procesné požiadavky\nstanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Dodržanie lehoty troch mesiacov pred požadovaním\npredčasného splatenia pohľadávky je povinné, ale predchádzajúca podmienka uplatnenia tohto práva,\na to rozhodnutie o jeho uplatnení, závisí od podnikateľa. 68. Presvedčili ma vysvetlenia vnútroštátneho\nsúdu a tvrdenia žalobcov a Komisie. Podľa môjho názoru podporujú záver, že sporné ustanovenia\nvnútroštátneho práva sa neuplatňujú automaticky, teda v prípade neexistencie iných dojednaní medzi\nstranami, čo by bolo potrebné na to, aby sa považovali za „záväzné“ v zmysle článku 1 ods. 2\nsmernice 93/13. Naopak, vyžadujú si výslovnú dohodu strán. V prípade neexistencie takej dohody\n§ 565 Občianskeho zákonníka ako pravidlo stanovuje, že veriteľ nemôže požadovať zaplatenie celej\npohľadávky za nesplnenie mesačnej splátky. 69.\nTreba tiež zdôrazniť, že hoci § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka odkazuje na spotrebiteľskú zmluvu plnenú v splátkach, osobitne nepredpokladá\npredčasné splatenie zmluvy o dlhodobom úvere ani existenciu zabezpečenia tohto úveru záložným\nprávom na rodinný dom spotrebiteľa. Za týchto podmienok rozhodnutie podnikateľa zahrnúť do zmluvy\no úvere zabezpečenom rodinným domom spotrebiteľa nevyjednanú podmienku, ktorá odráža toto\nustanovenie, nemožno považovať za nastolenie rovnováhy medzi všetkými právami a povinnosťami\nzmluvných strán zo strany vnútroštátneho zákonodarcu. 70. V každom prípade je nesporné, že v rámci\nkonania podľa článku 267 ZFEÚ, ktoré je založené na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi\na Súdnym dvorom, má iba vnútroštátny súd právomoc vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo.(18)\n71. Za týchto podmienok sa zdá, že sporná zmluvná podmienka stanovujúca právo veriteľa požadovať\npredčasné splatenie úveru neodráža záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie v zmysle článku 1\nods. 2 smernice 93/13. Preto som dospela k záveru, že takáto podmienka patrí do pôsobnosti smernice\n93/13.“\n41. Súd analogicky aplikujúc vyššie uvedené závery generálnej advokátky konštatuje, že dohoda\no zrážkach zo mzdy neodráža záväzné zákonné ustanovenia. Z ust. § 551 ods. 1 OZ je nepochybné,\nže bez dohody veriteľa so spotrebiteľom, sa veriteľ nemôže s úspechom u zamestnávateľa domáhať\nvykonania zrážok zo mzdy. Až následná realizácia zrážok je kogentná, pokiaľ ide o najvyššiu prípustnú\nvýšku zrážky zo mzdy.\n42. K dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky – dohody o zrážkach zo mzdy –sa zaoberali\nsúdy v mnohých rozsudkoch, preto súd poukazuje na odôvodnenie jedného z nich, pri ktorom nevidí\ndôvod na odklon od jeho záverov a v plnom rozsahu na ne poukazuje cit.: „43. Predmetná zmluva\no úvere a jej súčasť v bode 4.9 dohoda o zrážkach zo mzdy boli uzavreté na formulárovom tlačive\npredchodcu - dodávateľa. Z kontextu je zrejmé, že uzavretie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy,\nfixne zapracovanej priamo v texte zmluvy, bolo podmienkou pre uzavretie zmluvy o úvere, keď ničím\nnebolo preukázané, že by žalobcovia ako spotrebitelia mali možnosť uzavretie dohody o zrážkach zo\nmzdy odmietnuť a že jej uzavretie nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Z textu predloženej zmluvy\na dohody nevyplýva možnosť žalobcov ako spotrebiteľa odmietnuť uzavretie predmetnej dohody o\nzrážkach zo mzdy, resp. inak ovplyvniť jej dojednanie. Žalovaný tak neuniesol svoje dôkazné bremeno\nv zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ o individuálnom dojednaní predmetnej dohody. Vzhľadom na uvedené,\nkeď nebolo zo strany dodávateľa preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah\nresp. odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, s poukazom na ust. § 53 ods. 3 a 4 OZ\nbolo dôvodné ustáliť, že predmetná dohoda nebola individuálne dojednaná, podlieha preto prieskumu\nsúdu v zmysle § 53 ods. 1 OZ. 44. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské\nzmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o\nzmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné\npodmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne\n\ndojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s\nktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.\nPodľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a\nspotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené\nv spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 45. Dohoda o zrážkach zo mzdy je špecifickým inštitútom\nobčianskeho práva upravený v cit. § 551 Občianskeho zákonníka. V čase uzavretia predmetnej zmluvy\no úvere (22.7.2008) právny predpis nebránil tomu, aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá aj\nv rámci spotrebiteľského vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodnými pri posudzovaní, či\npredmetné dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sú individuálne okolnosti danej veci. V\ntejto súvislosti v danom prípade bolo potrebné zohľadniť, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy\nje súčasťou formulárovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, je bez akéhokoľvek zvýraznenia,\nneprehľadne a nesystematicky zakomponovaná priamo v texte zmluvy v bode 4.9, do ostatného, s\ndohodou o zrážkach zmluvy nesúvisiaceho, textu. Táto zásadná zmluvná podmienka je tak ako aj celý\ntext zmluvy uvedená neštandardne malým, ťažko čitateľným písmom, zakomponovaná v texte tak, že\nľahko ujde pozornosti spotrebiteľa. Takýto spôsob zapracovania dohody o zrážkach zo mzdy zásadného\nvýznamu do textu formulárovej spotrebiteľskej zmluvy je nekorektný, nečestný a v rozpore s dobrými\nmravmi. Je pravdepodobné, že žalobca si pri podpisovaní zmluvy vôbec nebol vedomý, že dohodu o\nzrážkach zo mzdy uzatvára a už vôbec nie s akými následkami. 46. Spotrebiteľ podpisom predmetnej\nformulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol nútený podrobiť sa zrážkam zo mzdy na úhradu\npohľadávky, ktorá bola vyčíslená veriteľom výlučne na základe jeho subjektívnej predstavy o jej výške\nvrátane príslušenstva, bez možnosti predchádzajúcej súdnej kontroly a bez možnosti, aby spotrebiteľ\nzabránil vykonávaniu zrážok zo mzdy, a to i vtedy, ak by boli veriteľom uplatňované z neprijateľných\nzmluvných podmienok, resp. aj z neplatného právneho úkonu, či jeho časti. Tento zabezpečovací inštitút\numožňuje veriteľovi siahnuť na majetok spotrebiteľa aj za predpokladu, že si svoje nároky uplatňuje z\nneprijateľných zmluvných podmienok, resp. z neplatných právnych úkonov. Inštitút dohody o zrážkach\nzo mzdy umožňuje tak obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných\npodmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a\nje teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, ak sa na\nzáklade dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez\nsúdnej kontroly. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy dojednanú\nzmluvnými stranami vo forme zmluvnej podmienky včlenenej do textu spotrebiteľskej zmluvy, na základe\nktorej je žalobca ako spotrebiteľ povinný podriadiť sa zrážkam zo mzdy v rozsahu jednostranne určenom\ndodávateľom, bez možnosti korekcie spotrebiteľom a bez predchádzajúcej súdnej kontroly, je potrebné\npovažovať za zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej\nklauzuly § 53 ods. 1 OZ, ktorá je v dôsledku toho v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná.“\n43. Majúc na zreteli uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n44. Vo vzťahu k prípadnému návrhu na predloženie veci Súdnemu dvoru Európskej únie súd poukazuje\nna to, že vo veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 9Csp 159/2024 bola predložená prejudicálna\notázka v intenciách naznačených žalovaným a Súdny dvor Európskej únie návrh považoval za zjavne\nneprípustný (C-423/25).\n45. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo\nveci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva\nproti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto neúspešnému\nžalovanému súd uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých\nbude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom\nsúde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie\n\ndôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom\nsa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do\nuplynutia lehoty na podanie odvolania.\nAk žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie\nexekúcie podľa Exekučného poriadku.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:4682a4b4-c6f3-4d70-bb56-899860c1869f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 124/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1"}, {"guid": "8db6a789-135e-4c38-81a0-6e532b89ce70:339b3864-7ae2-425f-a3ac-a1b2dbb2eb99", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8716201452.1", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2025 z 22. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8716201452.1"}, {"guid": "977e31e5-0a38-43d3-9a53-8d44a92f6adc:ea967b0d-7fb9-4f91-b6c4-3473c8d51d44", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8115222909.1", "spisova_znacka": "4Cdo/122/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/122/2019 z 28. 4. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8115222909.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "22e5da97-3c35-4099-8e2c-e744513a033f:c77462f2-6631-4648-beff-7b1e5c53d5dc", "ecli": null, "spisova_znacka": "7CoCsp/46/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/46/2021 z 13. 12. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-12-13", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/22e5da97-3c35-4099-8e2c-e744513a033f:c77462f2-6631-4648-beff-7b1e5c53d5dc"}], "citovane_v": []}