Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Cpr/16/2023 z 28. 4. 2025 Citácia: rozsudok Okresného súdu Prešov z 28. apríla 2025, sp. zn. 29Cpr/16/2023, ECLI:SK:OSPO:2025:8720201366.19 Okresný súd Prešov | 29Cpr/16/2023 | ECLI:SK:OSPO:2025:8720201366.19 | 2025-04-28 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3dc2036b-1e90-4343-b857-59623895531b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8720201366.19 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Prešov 29Cpr/16/2023 8720201366 28. 04. 2025 JUDr. Diana Vlčková ECLI:SK:OSPO:2025:8720201366.19 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 29 29Cpr/16/2023 Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E., proti žalovanému: I.V.A., s.r.o., Komenského 848, 069 01 Snina, IČO: 36 452 751, zast.: LEGAL & CORP AK, Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto rozhodol: 29 29Cpr/16/2023 I. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobkyňou zo dňa XX.XX.XXXX j e n e platné. II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 4 899,20 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 449,60 EUR od 21.04.2020 do zaplatenia a zo sumy 2 449,60 EUR od 21.05.2020 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . IV. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 27 29Cpr/16/2023 1. Žalobkyňa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Poprad pod sp. zn. 9Cpr/8/2020 sa domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobkyňou zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné a súčasne náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov s úrokom z omeškania 5 % ročne od 21.04.2020 do zaplatenia. Prílohou uvedenej žaloby bola aj špecifikácia uplatňovanej náhrady mzdy v sume 4 899,20 EUR. 2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným dňa XX.XX.XXXX uzatvorila pracovnú zmluvu. Žalovaný s ňou skončil pracovný pomer XX.XX.XXXX. Jedna zo súčasných dvoch konateliek F. G., dňa 08.03.2020 pozvala na pracovnú poradu žalobkyňu, ktorej predmetom bolo okamžité skončenie pracovného pomeru s ňou, ako aj ďalším zamestnancom a to H. C.. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo odôvodnené tým, že od 07.12.2017 je spoločníčkou a konateľkou v spoločnosti I. D. I.. Odo dňa 03.01.2020 je zapísaný v obchodnom registri predmet činnosti uvedenej spoločnosti, obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, čo má jednoznačne konkurenčný charakter k predmetu činnosti žalovaného. Počas trvania pracovného pomeru môže popri svojom zamestnaní vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter len so súhlasom zamestnávateľa. Súčasne zamestnanec nesmie zneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a pri výkone zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb, alebo iných fyzických, alebo právnických osôb. Je teda zrejmé, že finančne náročnú situáciu svojho zamestnávateľa ste zneužili vo svoj prospech. S vyššie uvedeným článkom je v priamej súvislosti aj uzatvorenie mimoriadne nevýhodnej zmluvy s F. C. pre spoločnosť vášho zamestnávateľa, kedy vaša spoločnosť v konečnom dôsledku zinkasovala odmenu vo výške 40 372,48 EUR s tým, že o vyššie uvedenom sa spoločnosť žalovaného mala dozvedieť z e-mailu bývalého konateľa H. C. zo dňa 12.02.2020. 3. Žalobkyňa je spoločníkom a zároveň konateľom vyššie uvedenej obchodnej spoločnosti, avšak vo vzťahu k tretím stranám, sú údaje zapísané v obchodnom registri účinné odo dňa ich zápisu v príslušnom obchodnom registri, teda skutočnosť, že spoločnosť žalobkyne je držiteľom živnostenského oprávnenia na výrobu výrobkov obranného priemyslu je žalovanému známa od 07.12.2017. Skutočnosť, že spoločnosť žalobkyne je držiteľom povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, čo žalovaný v popise okamžitého skončenia pracovného pomeru uvádza ako domnelý dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, je rovnako tiež žalovanému, ako aj všetkým stranám známa odo dňa zápisu tohto údaja v príslušnom obchodnom registri. Žalovanému platnosť povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu zanikla 09.12.2018, preto zo strany žalobkyne ani nemohlo dôjsť k žiadnemu výkonu činnosti, ktorá by mohla mať konkurenčný charakter ku činnosti žalovaného ako zamestnávateľa. V čase, keď spoločnosť žalobkyne obdržala povolenie na obchodovanie, žalovaný už pomerne dlhší čas nemohol túto činnosť vykonávať, v dôsledku čoho ani nemohlo ku konkurenčnej činnosti dôjsť. Na preukázanie týchto tvrdení predkladá zoznam spoločností s platným povolením na obchodovanie a sprostredkovateľskú činnosť ku dňu 10.07.2017, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol oprávnený obchodovať s výrobkami obranného priemyslu iba do 09.12.2018. 4. Podľa názoru žalobkyne v ďalšom absencia konkrétnych informácií, ktoré by mala zneužiť vo svoj prospech zakladá dôvodnosť neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Poukázala na ust. § 5 ods. 1 zákona č. 392/2011 Z.z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu, z ktorého je možné podľa jej názoru jednoznačne vyvodiť záver, že ku žiadnemu zneužitiu informácií nadobudnutých v súvislosti s výkonom zamestnania pri získaní povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu zo strany žalobkyne nedošlo, keďže všetky predpoklady na získanie povolenia sú závislé na iných skutočnostiach, nijako nesúvisiacich so zamestnaním alebo jej pracovnou pozíciou. Žalovaný absurdne vyvodil záver o tom, že spoločnosť žalobkyne zinkasovala odmenu v súvislosti so zmluvou uzatvorenou s F. C.. Predmetom tejto zmluvy je odplatné postúpenie pohľadávky, z ktorej vyplýva povinnosť zaplatiť F. C. odmenu vo výške 100 % rozsahu postúpenej pohľadávky. 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nie je možné súhlasiť so záverom žalobkyne, ktorá tvrdí, že nemohlo dôjsť k výkonu konkurenčnej činnosti jej obchodnou spoločnosťou. Poukázal na to, že spoločnosť žalobkyne od 07.12.2017 mala v predmete činnosti výrobu výrobkov obranného priemyslu, výskum a vývoj výrobkov obranného priemyslu, nákup, predaj a prepravu zbraní a streliva, vypožičanie, prenájom a úschovňu zbraní a streliva, prevádzkovanie strelnice a od 03.01.2020 právo na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu. Spoločnosť žalovaného od 23.12.2003 mala v predmete činnosti uvedený vývoj, výrobu, opravu, úpravu, znehodnocovanie zbraní, výrobu výrobkov obranného priemyslu od 10.10.2018, vypožičiavanie, prenájom a úschovu zbraní a streliva od 30.11.2016 a v čase od 14.03.2003 do 23.08.2019 obchodovanie s vojenským materiálom. Na základe uvedeného je možné dôjsť k jednoznačnému záveru, že žalobkyňa zneužila finančne náročnú situáciu svojho zamestnávateľa, aby získala oprávnenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu pre právnickú osobu, v ktorej má 50 % podiel ako spoločník. Argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa zmluvy o postúpení pohľadávky považuje za zmätočnú a nejednoznačnú, keďže sa žalobkyňa nevyjadrila k okolnostiam za akých a hlavne z akého dôvodu pristúpila jej spoločnosť k uzatvoreniu takejto zmluvy. 6. Žalobkyňa v replike uviedla, že zo strany žalovaného v dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru absentuje akékoľvek uvedenie, o aké konkrétne zneužitie informácií mohlo a malo dôjsť. Preto sa len žalobkyňa môže domnievať, že žalovaný nesprávne odvodzuje získanie povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu spoločnosti I. D. I. so zneužitím nejakých informácií v prospech uvedenej spoločnosti. Toto tvrdenie žalovaného a jeho následná argumentácia je však nesprávnym záverom, keďže získanie povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu bolo aj je, podmienené splnením zákonných predpokladov tak ako aj pre právnické osoby tak aj členov štatutárnych orgánov, a teda aj samotnej žalobkyne. 7. Žalobkyňa je toho názoru, že jej konaním nedošlo, ani nemohlo dôjsť k žiadnemu výkonu činností, ktorá by mohla mať konkurenčný charakter ku činnosti žalovaného ako zamestnávateľa. Toto tvrdenie odvodzuje od skutočnosti, že žalovaný nemohol a v súčasnosti ani nemôže legálne vykonávať činnosť obchodovania s výrobkami obranného priemyslu a to od 09.12.2018, nakoľko nie je držiteľom platného povolenia. Spoločnosť žalobkyne obdržala povolenie na vykonávanie uvedených činností v čase, kedy už spoločnosť žalovaného dlhší čas túto činnosť vykonávať nemohla. Žalovaný nesprávne uvádza ako príklad porušenia zákazu konkurencie predmety podnikania spoločnosti žalobkyne, ako aj žalovaného. Spoločnosť žalobkyne bola držiteľom oprávnenia na výrobu výrobkov obranného priemyslu od 07.12.2017, naproti tomu žalovaný až od 10.10.2018, teda takmer 10 mesiacov neskôr a navyše výkon tejto konkrétnej podnikateľskej činnosti je priamo závislý od vydania povolenia na obchodovanie. Bez tohto špecifického povolenia nie je možné vykonávať samotnú výrobu výrobku obranného priemyslu, preto v tomto prípade nemohlo dôjsť k porušeniu zákazu konkurencie. 8. Pokiaľ žalovaný poukázal na ďalšie predmety činnosti spoločnosti žalobkyne, ktoré majú mať konkurenčný charakter k predmetu činnosti žalovaného, tak tieto neboli uvedené ako dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. 9. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný si dlhodobo, najmenej od roku 2016 neplní svoje záväzky voči veriteľom a z tohto dôvodu nepožíva dobré meno a konaním žalobkyne nemohlo dôjsť k jeho poškodeniu; v ďalšom sa úmyselne vyhýba svojim zmluvným povinnostiam a zavádzajúco sa vykrúca zo svojich záväzkov, čo je v obchodných kruhoch žalovaného všeobecne známe. Z vyššie uvedeného dôvodu F. C. pristúpila k odplatnému postúpeniu jej pohľadávky voči žalovanému na spoločnosť žalobkyne. Za spoločnosť žalobkyne však ku podpísaniu tejto zmluvy došlo ostatnými členmi štatutárneho orgánu mimo žalobkyne. Navyše sa žalovaný mylne domnieva, že o podpísaní zmluvy sa žalovaný dozvedel až z nejakého emailu, ako je to uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru, nakoľko o podpísaní zmluvy sa žalovaný dozvedel prostredníctvom vtedajšieho konateľa v deň jej podpisu. 10. Žalovaný v duplike uviedol, že nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že dôvod skončenia pracovného pomeru je nejednoznačný a neurčitý, čím došlo k splneniu hmotno-právnych podmienok pre skončenie pracovného pomeru. K splneniu hmotno-právnej podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru je potrebné, aby bol uvedený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru s konkretizovaním dôvodu, teda s jeho popisom. Neexistuje žiadne ustanovenie zákona, či odkaz na judikatúru, ktorá by vyžadovala spísanie celého zmluvného priebehu pre rozhodovanie v zmysle súdnej praxe. Je potrebné to, aby konkrétny dôvod bol špecifikovaný a nebol zameniteľný s iným dôvodom. Vo výpovedi žalobkyne je jasne a zreteľne uvedený popis závažného porušenia pracovnej disciplíny, z ktorého vyplýva, že zo strany žalobkyne došlo k výkonu práce, ktorá má konkurenčný charakter výkonu práce, ktorú žalobkyňa vykonávala u žalovaného, pričom na takýto druh práce nemala písomný súhlas. Ďalej pri popise výpovedného dôvodu, žalovaný ako zamestnávateľ tiež poukázal na uzatvorenie zmluvy s B. C., ktorá bola nevýhodná pre spoločnosť žalovaného, avšak prinášala profit spoločnosti žalobkyne. 11. Súd na základe skutkových tvrdení žalobkyne, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením pracovnej zmluvy, okamžitým skončením pracovného pomeru, mandátnou zmluvou, zmluvou o postúpení pohľadávok, výpismi z obchodného registra, mailovou komunikáciou konateľa spoločnosti žalovaného, podaniami Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, výsluchom strán sporu, svedkov B. G., A. J., ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav: 12. Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou pracovnú zmluvu dňa XX.XX.XXXX na pracovnú pozíciu firemného právnika do XX.XX.XXXX. Z obsahu rozsudku Krajského súdu Prešov 8Co/16/2021 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Poprad 19C/21/2020, v ktorom sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia mzdy za mesiac december 2019 až február 2020, vrátane náhrady za nevyčerpanú dovolenku, súd I. inštancie zistil, že medzi stranami sporu bol dňa 30.05.2017 uzatvorený dodatok č. 1 pracovnej zmluvy, ktorým bola dohodnutá výška mzdy na 1 270 EUR v hrubom a dňa 30.06.2019 dodatok pracovnej zmluvy, ktorým bola zmenená mzda žalobkyne u žalovaného na sumu 3 500 EUR v hrubom. 13. Podľa čl. VII bodu 1 zmluvy, zamestnanec je povinný nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a pri vykonávaní zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb, alebo iných fyzických, alebo právnických osôb. Dňa 10.03.2020 žalovaný oznámil písomne žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre porušenie pracovnej disciplíny. V dôvodoch okamžitého skončenia uviedol, že odo dňa 07.12.2017 je spoločníčkou a konateľkou spoločnosti I. D. I.. Odo dňa 03.01.2020 je v obchodnom registri zapísaný predmet činnosti uvedenej spoločnosti obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu v rozsahu rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky s tým, že o toto povolenie žiadali v roku 2019, čo vyplýva zo značky rozhodnutia, pričom obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu má jednoznačne konkurenčný charakter k predmetu činnosti vášho zamestnávateľa. Počas trvania pracovného pomeru môže popri svojom zamestnaní vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, ale potrebuje k tomu predchádzajúci písomný súhlas zamestnávateľa, ktorý nedostala, ani oňho nepožiadala. Navyše, v pracovnej zmluve v čl. VII. písm. a) sa uvádza, že zamestnanec je povinný nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a pri vykonávaní zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb, alebo iných fyzických a právnických osôb, a preto je teda zrejmé, že finančne náročnú situáciu svojho zamestnávateľa zneužila vo svoj prospech, aby získala oprávnenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu pre právnickú osobu, v ktorej má 50 % podiel. S vyššie uvedeným článkom je v priamej súvislosti uzatvorenie mimoriadne nevýhodnej zmluvy s F. C. pre spoločnosť zamestnávateľa, kedy jej spoločnosť v konečnom dôsledku zinkasovala odmenu vo výške 40 372,48 EUR. O vyššie uvedenom sa spoločnosť žalovaného mala dozvedieť z e-mailovej komunikácie bývalého konateľa zo dňa 12.02.2020. 14. Žalobkyňa v rámci svojej výpovede uviedla, že dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru nie sú dostatočné, jednoznačné a zrozumiteľné, keďže bývalý zamestnávateľ uvádza ako jeden z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru zneužitie informácií nadobudnutých v súvislosti s výkonom jej zamestnania s tým, že sa mala dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny, nakoľko od 07.12.2017 je spoločníčkou a konateľkou spoločnosti I. D., ktorá odo dňa 03.01.2020 má v obchodnom registri zapísaný predmet činnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu a o toto povolenie mala spoločnosť požiadať v roku 2019. V zmysle 3. odstavca popisu závažného porušenia bolo podľa žalovaného zrejmé, že finančne náročnú situáciu svojho zamestnávateľa mala zneužiť vo svoj prospech. Tieto tvrdenia popiera s poukazom na skutočnosť, že v zmysle aktuálneho, resp. úplného výpisu z obchodného registra je zrejmé, že spoločníčkou s kvalifikovanou účasťou a zároveň konateľkou spoločnosti I. D. je od 07.12.2017 a z tohto istého výpisu je zrejmé, že nadobudla oprávnenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu s účinnosťou od 03.01.2020. V ďalšom poukázala na ust. § 9 zákona č. 392/2011 o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu, v zmysle ktorého možno s týmito výrobkami obchodovať až odo dňa zápisu predmetu tejto činnosti do obchodného registra. V tejto súvislosti preto poukazuje na zmätočnosť a nejasnosť uvedeného dôvodu, keďže podľa názoru žalovaného sa mala dopustiť hrubého porušenia pracovnej disciplíny tak, že mala zneužiť vo svoj prospech finančne náročnú situáciu zamestnávateľa. Žalovaný však nijakým spôsobom nekonkretizoval, ani nešpecifikoval uvedené závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zároveň uviedol, že mala uzatvoriť nejakú nevýhodnú zmluvu s treťou stranou. Toto tvrdenie žalovaného, ktorého sa pridržiava aj v písomnom vyjadrení popiera, vzhľadom na skutočnosť, že súdu spolu so žalobou bola doručená zmluva o postúpení pohľadávky. Z tejto je zrejmé, že postúpenie pohľadávky je odplatným úkonom, a teda spoločnosť I. D. nezinkasovala, ani nemohla zinkasovať žiadnu odmenu z tohto postúpenia, naopak uvedená spoločnosť je v súčasnosti dlžníkom pani C., nakoľko tento záväzok doposiaľ vyporiadaný nie je. Z uvedených dôvodov je potom zrejmé, že dôvody uvedené v okamžitom skončení nie sú jednoznačné a nezameniteľné, preto nemôžu mať za následok splnenie hmotno-právnych podmienok na platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. 15. Ak by aj súd pripustil, že sú splnené podmienky na okamžité skončenie pracovného pomeru má za to, že nebola v tomto prípade dodržaná dvojmesačná prekluzívna lehota na skončenie pracovného pomeru podaním žalovaného zo dňa 10.03.2020. 16. Súčasne uviedla, že predmetom upomínacieho konania je nevyplatená mzda za mesiac december 2019, január až marec 2020 a náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku, pričom tento nárok jej bol priznaný rozhodnutím súdu a je predmetom odvolacieho konania. 17. Žalovaný uviedol, že neuznáva nárok žalobkyne. Žalobkyňa v zmysle pracovnej zmluvy pracovala na pozícii firemný právnik a jej pracovnou náplňou okrem iného bola aj príprava zmluvných podkladov a zodpovednosť za právne otázky. Súčasne podľa čl. VII. pracovnej zmluvy bola ako zamestnanec okrem iného povinná nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a pri vykonávaní zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb. Žalobkyňa v pozícii firemného právnika pripustila, aby spoločnosť uzatvorila nevýhodnú mandátnu zmluvu s B. F. C. a následne zneužila vedomosť o tejto skutočnosti tak, že pohľadávka vo forme odmeny za vykonanie činnosti B. F. C. bola postúpená na spoločnosť žalobkyne. Spoločnosť žalobkyne má pritom predmet činnosti, ktorý je v priamej konkurencii s predmetom činnosti žalovaného, a teda žalobkyňa zjavne porušila aj povinnosť nezneužívať informácie nadobudnuté pri výkone zamestnania vo vlastný prospech alebo prospech blízkych osôb. Argumentácia žalobkyne, že nemohlo dôjsť ku konkurenčnej činnosti z dôvodu, že žalovaná od 09.12.2018 prišla o povolenie je nepravdivá, nakoľko Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky udelilo žalovanému lehotu na likvidáciu zásob spoločnosti. Žalovaný poukázal na to, že odmena z mandátnej zmluvy, ktorá po postúpení pohľadávky napokon skončila v spoločnosti žalobkyne, teda v spoločnosti s majetkovou účasťou žalobkyne má hodnotu viac ako 40 000 EUR. Škoda spôsobená spoločnosti je teda pomerne vysoká a jednoznačne odôvodňujúca okamžité skončenie pracovného pomeru. 18. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že v tomto iba dotvára obsah okamžitého skončenia pracovného pomeru, kde v žiadnom prípade neuvádza ako dôvod také porušenie, ktorého by sa mala dopustiť tým, že žalovaný uzatvoril nevýhodnú zmluvu s B. C.. Avšak v súvislosti s touto skutočnosťou má za to, že k uzatvoreniu mandátnej zmluvy došlo v mesiaci august 2019, a teda ani tvrdenie žalovaného o tom, že by hrubé porušenie pracovnej disciplíny malo spočívať v pripustení uzatvorenia takejto zmluvy opäť nezakladá zákonný dôvod, aby bolo možné s ňou v lehote 2 mesiacov okamžite skončiť pracovný pomer, keďže o existencii mandátnej zmluvy žalovaný vedel dňom jej uzatvorenia, teda v mesiaci august 2019. Dátum uzatvorenia mandátnej zmluvy vyplýva z ustanovení zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola súdu predložená spolu so žalobou, nakoľko tam je jednoznačne definovaná pohľadávka. Pracovnou náplňou na jej pracovnej pozícii bola príprava zmlúv, revízia už existujúcich zmlúv, komunikácie s konateľom vo vzťahu k právnym otázkam spoločnosti, aj s ostatnými zamieta zamestnancami spoločnosti. Pokiaľ ide o jej pôsobenie v spoločnosti I. D., všetky zmluvy boli pripravované bez jej súčinnosti, ako zamestnanec žalovaného tieto zmluvy videla pred ich podpisom a konateľovi s ohľadom na ich pracovnú náplň uviedla, že je z právneho hľadiska ich obsah v poriadku. V súvislosti s uzatvorenou zmluvou s jej spoločnosťou, ktorá sa týkala inventúry majetku žalovaného chce zdôrazniť, že aj s odstupom času považuje vykonanie inventúry u žalovaného ako jeho bývalý zamestnanec za viac ako žiadúce, keďže výsledkom kontroly Ministerstva hospodárstva po skončení platnosti povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu u žalovaného boli zistené také nedostatky a v takom rozsahu v skladových zásobách žalovaného, že už v čase skončenia tejto kontroly bolo zrejmé, že žalovaný nebude vedieť tieto nedostatky odstrániť a neostanú preňho bez následkov. Ako zamestnanec zodpovedný za právne otázky žalovaného tak v čase, kedy bola zamestnancom ako aj teraz, je toho názoru, že nevykonaním riadnej inventúry, resp. jej znemožnením žalovaný po odvolaní H. C. ako konateľa spoločnosti a zmene konateľov len oddialil zistenie nezrovnalostí v čase a s týmito sa vyporiadava dodnes. 19. Pri začatí vykonávania inventúrnych prác bola prítomná ako zamestnanec spoločnosti žalovaného pri otváraní niektorých boxov, resp. bední, v ktorých boli uskladnené výrobky obranného priemyslu a na vlastné oči videla, čo pani J. celý čas tvrdila v predchádzajúcom období, že skladové zásoby žalovaného sú umelo nadhodnotené, keďže všetky náhradné diely, resp. výrobky obranného priemyslu boli technikou vyťaženou, to znamená, že vznikli rozobratím nejakého celku, ktoré v skladových zásobách mal žalovaný už viac ako 10 rokov už v tomto období. Tieto diely teda z veľkej časti boli nekompletné, skorodované, prípadne mechanicky zničené, a bez ďalšej úpravy, opravy a repasácie absolútne nevyužiteľné. V súvislosti s hodnotou tovaru ktorý bol jednak predmetom zmlúv uzatvorených s jej spoločnosťou je potrebné uviesť, že ako firemný právnik bola osobne prítomná minimálne na 20 obchodných rokovaniach s vtedajšími veriteľmi žalovaného, pričom väčšina z týchto veriteľov sú obchodné spoločnosti patriace do skupiny MSM Group, ktorá sa roky zaoberá obchodovaním s výrobkami obranného priemyslu. Na všetkých týchto rokovaniach bolo vtedajšiemu konateľovi žalovaného opakovane uvádzané zo strany veriteľov, že ním ponúkaný tovar resp. jeho cena nezodpovedá skutočnému stavu a tento je nadhodnotený. 20. Na otázku, či informovala konateľa o majetkovej účasti v spoločnosti, v ktorej má 50 % majetkovú účasť uviedla, že informácia o jej majetkovej účasti bola verejne dostupná všetkým subjektom jej zverejnením v obchodnom registri, teda od 07.12.2017 s tým, že minimálne pani J. o jej majetkovej účasti vedela a taktiež o tom, že jej spoločnosť má povolenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu. 21. Svedok H. B. G. uviedol, že niekedy vo februári 2020 tesne po odvolaní H. C. z pozície konateľa spoločnosti sa dozvedel, že žalobkyňa je v konflikte záujmov a to v tom zmysle, že spoločnosť, kde je spoločníkom a konateľom mala rovnaký predmet podnikania ako spoločnosť, kde bola vedúcou právneho oddelenia. Nebol iniciátorom toho, aby žalobkyňa zo spoločnosti odišla, bolo to rozhodnutie obidvoch konateľov. Ak do toho vstúpil, tak len v tom zmysle, že upozornil konateľov na neprimerane vysoké platy troch zamestnancov, konkrétne H. C., A. J. a žalobkyne. Ak si dobre spomína, jej odmena za prácu na polovičný úväzok bola 3 000 EUR. Spoločnosť bola v tej dobe v hlbokej kríze, tak nechápal, prečo majú traja zamestnanci spoločnosti tak vysoké platy. 22. Uviedol, že sprostredkovane od pani J. zákaz konkurencie spočíval v tom, že obchodné zmluvy spoločnosti žalovaného, aj spoločnosti žalobkyne pripravovala spolu s konateľom žalobkyňa, pričom tieto obchodné zmluvy boli pre spoločnosť žalovaného nevýhodné. Nevýhodnosť mala spočívať v cenách, za ktoré boli výrobky obranného priemyslu prevedené z vlastníctva spoločnosti žalovaného do vlastníctva spoločnosti žalobkyne. Ako príklad nevýhodnosti uviedol konkrétnu zmluvu, na ktorej sa podieľal aj on. Je to zmluva o prevode pohľadávky, ktorú mala žalovaná spoločnosť voči spoločnosti Kosmos, suma pohľadávky bola 99 000 EUR a postúpená bola zo 70 % z tejto hodnoty. Keď túto zmluvu videl, tak poslal spoločnosti žalobkyni niekedy v mesiaci apríl návrh zmeny zmluvy. Nevedel dôvod, prečo má byť pohľadávka postúpená zo 70 % a keď už tak, tak splatnosť pohľadávky bola za 1 a pol roka. Odpovede sa žalovaná spoločnosť nedočkala. Uvádza znovu, že táto pohľadávka je spoločnosťou Kosmos spoločnosti I.V.A. postupne vracaná, k dnešnému dňu vrátila firma Kosmos 63 000 EUR z 99 000 EUR. K ďalším zmluvám sa môže vyjadriť len v tom zmysle, že jedna zo zmlúv na sumu 44 000 EUR bola uzatvorená tak, že pani F. C. postúpila pohľadávku 40 000 EUR na spoločnosť žalobkyne ešte predtým, než nadobudla dobu splatnosti táto po pohľadávka a k druhej zmluve na sumu zhruba 28 000 EUR chce povedať toľko, že spoločnosť žalovaného v osobe vtedajšieho konateľa si objednala u spoločnosti žalobkyne inventúru zásob, ktoré sa nachádzali v skladoch . K svojej pracovnej pozícii uviedol, že od roku 2008 do roku 2019 pôsobil ako obchodný zástupca zodpovedný za obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu. 23. Svedkyňa A. J. uviedla, že v rozhodnom období, teda v čase trvania pracovného pomeru žalobkyne pôsobila na základe pracovnej zmluvy u žalovaného ako ekonóm, účtovník a súčasne je spoločníkom spoločnosti žalovaného s 50 % majetkovou účasťou. Žalobkyňu poznala ako zamestnankyňu v pozícii firemného právnika, o ktorej vedela, že realizuje kontroly pracovných zmlúv, iných listín, avšak viac bola v kontakte s vtedajším konateľom spoločnosti. O tom, že žalobkyňa má majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti, ktorej predmet činnosti mal konkurenčný charakter k predmetu činnosti žalovaného vedela, túto informáciu mal aj vtedajší konateľ K. G. a následne nový konateľ, teda pán C. a bolo to niekedy v roku 2016, 2017 s tým, že o tom vedeli všetci v obchodnej spoločnosti. Pokiaľ ide o dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou, má za to, že nešlo o žiadnu konkurenciu s tým, že konateľka spoločnosti pani G. sa rozhodla, že dajú výpoveď žalobkyni, ako aj predchádzajúcemu konateľovi, pánovi C.. Tomuto predchádzala skutočnosť, že v roku 2018 spoločnosť žalovaného prišla o povolenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu z dôvodu, že predchádzajúci konateľ spoločnosti pán G. urobil spoločnosti zlé meno, kedy v B. u neho našli nelegálne výrobky obranného priemyslu, ako aj súvislosti s drogovou účinnosťou. Následne bola realizovaná hĺbková kontrola Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky v obchodnej spoločnosti žalovaného za účasti žalobkyne, ako aj konateľa pána C., kedy boli v skladoch zistené nezrovnalosti. Z vyššie uvedeného dôvodu bolo aj podané trestné oznámenie na predchádzajúceho konateľa spoločnosti a preto má za to, že uvedené výpovede ako pani C., tak aj pánovi C. boli dané z dôvodu zaujatosti. Keďže v predchádzajúcom období bola aj konateľkou v spoločnosti žalovaného vie, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky dalo povolenie na vyššie uvedenú činnosť obchodovania s výrobkami obranného priemyslu iba na obdobie 5 rokov. Preto aj platnosť predchádzajúceho povolenia zanikla v roku 2018. 24. Jednou z podmienok udelenia povolenia je bezpečnostná previerka konateľa spoločnosti, teda len tento mohol prichádzať do kontaktu s dokumentami, ktoré sa týkali podávania žiadostí na udelenie povolenia, taktiež uvedený konateľ mohol riešiť otázku dovozných ako aj vývozných licencií. 25. Súdu bola predložená mandátna zmluva uzatvorená medzi žalovaným a mandatárom B. F. C., ktorá sa zaviazala podľa pokynov žalovaného ako mandanta v súlade s jeho zámerom vynaložiť všetko úsilie na to, aby obchodná spoločnosť veľkým MESKO S.A. nepristúpila k vymáhaniu svojej pohľadávky voči mandantovi súdnou cestou a aby táto neuplatňovala voči mandantovi náhradu za vzniknutú škodu a ušlý zisk titulom nesplnenia zmluvných povinností mandanta voči tejto spoločnosti. V zmysle vyššie uvedenej zmluvy mandatárovi vznikol nárok na odplatu a mala predstavovať 10 % zo sumy uvedenej v dobropise. 26. Mandátna zmluva bola uzatvorená dňa 17.05.2019 (č.l.90). 27. Dňa 27.11.2019 medzi B. F. C. a spoločnosťou žalobkyne I. D. I. bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky v predmete nároku na odplatu, ktorý vznikol na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej 20.08.2019 medzi postupcom so spoločnosťou žalovaného. Postupník sa zaviazal zaplatiť postupcovi odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške nominálnej hodnoty postúpenej pohľadávky. Odplata za postúpenie pohľadávky bolo splatná najneskôr do 31.12.2021. 28. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. (ďalej len Zákonník práce) v znení účinnom k 10.03.2020, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. 29. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5. 30. Podľa § 68 ods. 3 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou. 31. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. 32. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov. 33. Podľa § 79 ods. 3 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na oznamovateľa kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, ak došlo k skončeniu pracovného pomeru počas poskytovania ochrany podľa osobitného predpisu. 34. Podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 35. Podľa § 79 ods. 5 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, v prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov. 36. Podľa § 81 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia. 37. Podľa § 83 ods. 1 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil. 38. Podľa § 83 ods. 2 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, zamestnávateľ môže udelený súhlas podľa odseku 1 z vážnych dôvodov písomne odvolať; v písomnom odvolaní súhlasu je zamestnávateľ povinný uviesť tieto dôvody. Po odvolaní súhlasu zamestnávateľom podľa prvej vety je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu inú zárobkovú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov. 39. Podľa § 83 ods. 3 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, súhlas zamestnávateľa podľa odseku 1 sa nevyžaduje na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti. 40. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. 41. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. 42. Podľa § 118 ods. 3 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. 43. Podľa § 118 ods. 4 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ako mzda sa posudzuje aj peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti a) obdobia letných dovoleniek, b) vianočných sviatkov. 44. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. 45. Podľa § 129 ods. 2 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky. 46. Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru. 47. Podľa § 132 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok. 48. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. 49. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. 50. Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. 51. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. 52. Podľa § 134 ods. 5 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde. Ak u zamestnávateľa nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve a priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok (§ 120 ods. 4), zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tomuto minimálnemu mzdovému nároku. Ak zamestnávateľ skráti ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 ods. 5, zamestnávateľ zvýši priemerné zárobky dotknutých zamestnancov nepriamo úmerne skráteniu týždenného pracovného času odo dňa účinnosti tejto zmeny; opačný postup zamestnávateľ uplatní v prípade predĺženia ustanoveného týždenného pracovného času. 53. Podľa § 134 ods. 6 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov používa v súvislosti s náhradou škody priemerný zárobok u žiakov základných škôl, žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl alebo u zamestnancov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú zamestnaní a ktorých príprava na povolanie (činnosť) sa vykonáva podľa osobitných predpisov, vychádza sa zo sumy priemerného zárobku určenej podľa odseku 5 prvej vety. 54. Podľa § 134 ods. 7 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach). Počet rozhodujúcich období zamestnávateľ určí podľa počtu štvrťrokov, za ktoré sa mzda poskytuje. Mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia podľa § 118 ods. 3 sa považuje za mzdu poskytnutú za obdobie štyroch kalendárnych štvrťrokov. Pri určovaní pomerných častí mzdy zamestnávateľ prihliada na podiel obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období alebo v ďalších rozhodujúcich obdobiach z fondu pracovného času na príslušné obdobie. 55. Podľa § 134 ods. 8 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa mzda v každom pracovnom vzťahu samostatne. 56. Podľa § 134 ods. 9 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje. 57. Podľa § 134 ods. 10 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, ustanovenia odsekov 1 až 9 platia primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku. 58. Podľa § 134 ods. 11 Zákonníka práce, v znení účinnom k 10.03.2020, podrobnosti zisťovania priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku možno dohodnúť so zástupcami zamestnancov. 59. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, obchodovať s výrobkami obranného priemyslu a vykonávať sprostredkovateľskú činnosť môže fyzická osoba4) alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané povolenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu (ďalej len „povolenie na obchodovanie“) a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť s výrobkami obranného priemyslu (ďalej len „povolenie na sprostredkovateľskú činnosť“) a ktorá má a) u právnickej osoby, 1. ak táto nie je výrobcom výrobkov obranného priemyslu, základné imanie najmenej v sume 166 000 eur, ktoré musí tvoriť viac ako 51 % vkladov pochádzajúcich od tuzemských osôb a je bezúhonná, 2. štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu a zodpovedný zástupca dosiahli vek najmenej 25 rokov, majú trvalý pobyt4) alebo dlhodobý pobyt5) na území Slovenskej republiky a sú spôsobilí na právne úkony, bezúhonní a spoľahliví, a 3. ak nemá evidované nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nej pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov,5a) b) u fyzickej osoby, 1. ak táto nie je výrobcom výrobkov obranného priemyslu, základné imanie najmenej v sume 166 000 eur, 2. dosiahla vek najmenej 25 rokov, má trvalý pobyt4) alebo dlhodobý pobyt5) na území Slovenskej republiky a je spôsobilá na právne úkony, bezúhonná a spoľahlivá a 3. ak nemá evidované nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nej pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov.5a) 60. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, povolenie na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť vydáva ministerstvo hospodárstva po vyjadrení Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“), Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“), Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby.6) 61. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, splnenie podmienok podľa odseku 1 je žiadateľ o povolenie na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť (ďalej len „žiadateľ“) povinný preukázať ministerstvu hospodárstva pri podaní žiadosti. Splnenie podmienok podľa odseku 1 písm. a) tretieho bodu a písm. b) tretieho bodu overuje podľa osobitného predpisu6a) ministerstvo hospodárstva. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Ak dôjde po vydaní povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť k zmenám v skutočnostiach podľa § 6 odseku 1 písm. a) až d) a f), ktoré boli uvedené v žiadosti, žiadateľ je povinný tieto zmeny oznámiť ministerstvu hospodárstva do 30 dní od ich vzniku. Ministerstvo hospodárstva opraví rozhodnutie o vydaní povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť podľa osobitného predpisu.7) 62. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, orgány podľa odseku 2 a Slovenská informačná služba sa k žiadosti písomne vyjadria v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti ministerstva hospodárstva a svoje vyjadrenie náležite odôvodnia. Ak sa v uvedenej lehote nevyjadria alebo ak svoje záporné vyjadrenie neodôvodnia, má sa za to, že s vydaním povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť súhlasia. 63. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, písomná žiadosť o vydanie povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť obsahuje a) názov, sídlo, miesto podnikania, ak ide o právnickú osobu, b) meno, priezvisko, miesto podnikania, adresu trvalého pobytu alebo adresu prechodného pobytu, ak ide o fyzickú osobu, c) identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo žiadateľa, pri fyzickej osobe rodné číslo, d) adresy prevádzkarní, ak nie sú totožné so sídlom alebo s trvalým pobytom žiadateľa, e) predmet podnikania žiadateľa, f) obchodný názov, špecifikáciu výrobkov obranného priemyslu a spôsob obchodovania podľa § 2 ods. 1 písm. a), g) navrhovanú dobu platnosti povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť. 64. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, žiadateľ k žiadosti priloží a) doklad o splnení podmienok uvedených v § 5 ods. 1, b) údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov7a) žiadateľa, člena štatutárneho orgánu, prokuristu, členov dozorných orgánov a zodpovedného zástupcu a súhlas s ich spracovaním, c) doklad o vysokoškolskom vzdelaní zodpovedného zástupcu podľa § 8 ods. 2, d) potvrdenie žiadateľa, že nie je vo vyrovnacom, v konkurznom alebo v reštrukturalizačnom konaní,8) e) vyhlásenie, že žiadateľ umožní vykonávanie kontroly na miestach a v objektoch, v ktorých sa nachádzajú výrobky obranného priemyslu, v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,9) f) úradne osvedčenú kópiu potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti žiadateľa.11) 65. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, najneskôr 15 pracovných dní pred termínom podania žiadosti o vydanie povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť žiadateľ uloží audítorom overenú účtovnú závierku za predchádzajúce účtovné obdobie do verejnej časti registra účtovných závierok,11a) ak taká účtovná závierka nie je v registri účtovných závierok uložená. 66. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, žiadosť o vydanie povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť sa predkladá v šiestich rovnopisoch. 67. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, za ktorý jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. 68. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Údaje podľa § 6 ods. 2 písm. b) ministerstvo hospodárstva bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov. 69. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, za spoľahlivú sa považuje osoba, ktorá nebola v posledných dvoch rokoch sankcionovaná za porušenie povinností podľa § 39 ods. 1 až 3 alebo § 40 ods. 1 až 3 alebo nebola štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu, alebo zodpovedným zástupcom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorej bolo odňaté povolenie na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť alebo bola zrušená licencia podľa § 21 ods. 1 písm. a) a d). 70. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, zodpovedným zástupcom žiadateľa sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá zodpovedá za riadny výkon odbornej činnosti v oblasti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu. 71. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, zodpovedný zástupca okrem splnenia podmienok uvedených v § 5 ods. 1 písm. a) bode 2 a písm. b) bode 2 musí mať ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. 72. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, zodpovedný zástupca môže vykonávať funkciu zodpovedného zástupcu len pre jedného žiadateľa. 73. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, zodpovedný zástupca musí byť v pracovnoprávnom vzťahu alebo v inom obdobnom vzťahu k žiadateľovi, nemôže byť členom dozornej rady žiadateľa. 74. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, ak zodpovedný zástupca prestane vykonávať svoju funkciu, musí ten, komu bolo udelené povolenie na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť najneskôr do 15 dní ustanoviť nového zodpovedného zástupcu a požiadať ministerstvo hospodárstva o vykonanie zmeny v povolení na obchodovanie a povolení na sprostredkovateľskú činnosť. V prípade nesplnenia tejto povinnosti ministerstvo hospodárstva povolenie na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť zruší. 75. Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, k osobe zodpovedného zástupcu si ministerstvo hospodárstva vyžiada vyjadrenie ministerstva vnútra. 76. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, ministerstvo hospodárstva vydá povolenie na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť, ak sú vyjadrenia orgánov a Slovenskej informačnej služby podľa § 5 ods. 2 kladné a ak žiadosť o vydanie povolenia na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť spĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 1 a 2, do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti. Ak je vyjadrenie orgánov podľa § 5 ods. 2 záporné, ministerstvo hospodárstva povolenie na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť nevydá. Povolenie na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť vydá ministerstvo hospodárstva jedným rozhodnutím. 77. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, povolenie na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť obsahuje a) obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo žiadateľa o povolenie na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť, ak ide o právnickú osobu, b) meno, priezvisko, rodné číslo, miesto podnikania, adresu trvalého pobytu alebo adresu prechodného pobytu, ak ide o fyzickú osobu, c) identifikačné číslo dodávateľa, pri fyzickej osobe rodné číslo, d) predmet podnikania, e) špecifikáciu výrobkov obranného priemyslu a spôsob obchodovania podľa § 2 ods. 1 písm. a), f) meno a adresu zodpovedného zástupcu, g) dobu platnosti povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť nie dlhšiu ako päť rokov, h) ďalšie podmienky potrebné na vykonávanie obchodu s výrobkami obranného priemyslu. 78. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, držiteľ povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť môže výrobky obranného priemyslu doviezť pre potreby a) obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky, b) tuzemského výskumu, vývoja, výroby a marketingu, c) obchodovania so zahraničným užívateľom, d) zberateľa znehodnotených výrobkov obranného priemyslu na účel zberateľskej činnosti, len ak je zbraňový systém znehodnotený podľa osobitného predpisu.12) 79. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, držiteľ povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť je povinný a) zdržať sa obchodovania s výrobkami obranného priemyslu, ak by obchodovanie viedlo k poškodeniu zahraničnopolitických, bezpečnostných alebo obchodných záujmov Slovenskej republiky, b) oznámiť ministerstvu hospodárstva predaj výrobkov obranného priemyslu najneskôr do 15 dní odo dňa predaja, to sa nevzťahuje na subdodávky výrobcov komponentov a agregátov ďalším výrobcom, c) do piatich pracovných dní odo dňa zániku platnosti potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti túto skutočnosť oznámiť ministerstvu hospodárstva a zároveň oznámiť aj množstvo skladových zásob výrobkov obranného priemyslu. 80. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, držiteľ povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť môže obchodovať s výrobkami obranného priemyslu v rozsahu vydaného povolenia na obchodovanie odo dňa zápisu predmetu tejto činnosti do obchodného registra. 81. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, držiteľ povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť môže vyviezť výrobky obranného priemyslu získané a) z prebytkov výrobkov obranného priemyslu ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a iných ozbrojených zborov Slovenskej republiky, b) od tuzemského výrobcu výrobkov obranného priemyslu, c) od držiteľa povolenia na obchodovanie a povolenia na sprostredkovateľskú činnosť podľa odseku 3 alebo od zberateľa znehodnotených výrobkov obranného priemyslu. 82. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 392/2011, v znení účinnom k 10.03.2020, povolenie na obchodovanie a povolenie na sprostredkovateľskú činnosť je neprenosné, neprevoditeľné a nepodlieha exekučnému, konkurznému a dedičskému konaniu. 83. Súd I. inštancie rozsudkom zo dňa 14.02.2024 v spojení s opravným uznesením zo dňa 15.02.2024 výrokom I. určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaným so žalobkyňou zo dňa 10.03.2022, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 4 899,20 EUR s príslušenstvom, výrokom III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom IV. nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. 84. Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa bola zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.05.2017 v pozícii firemný právnik, ktorá bola upravovaná ďalšími dodatkami č. 1 a 2, uzatvorenými dňa 30.05.2017 a 30.06.2019. 85. Ďalej nebolo sporné, že žalovaný dňa 10.03.2020 so žalobkyňou okamžite skončil pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Z popisu závažného porušenia pracovnej disciplíny vyplýva, že odo dňa 07.12.2017 je spoločníčkou a konateľkou spoločnosti I. D. I., ktorá má od 03.01.2020 v obchodnom registri zapísaný predmet činnosti obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu v rozsahu rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, o ktoré mala spoločnosť požiadať v roku 2019. Uvedený predmet činnosti má jednoznačne konkurenčný charakter k predmetu činnosti žalovaného. Počas trvania pracovného pomeru môže vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, ale potrebuje k tomu predchádzajúci písomný súhlas zamestnávateľa, ktorý nedostala ani oň nepožiadala. Zároveň v zmysle čl. VII. bod 1 písm. a) ako zamestnanec bola povinná nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a pri vykonávaní zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech osôb blízkych, alebo iných fyzických, alebo právnických osôb s tým, že mala zneužiť finančne náročnú situáciu žalovaného vo svoj prospech na získanie oprávnenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu pre právnickú osobu, v ktorej má 50 % majetkový podiel. S vyššie uvedeným článkom je v priamej súvislosti aj uzatvorenie mimoriadne nevýhodnej zmluvy s F. C. pre spoločnosť žalovaného, kedy jej spoločnosť v konečnom dôsledku mala zinkasovať odmenu vo výške 40 372,48 EUR. 86. V súlade s ust. § 68 Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer iba výnimočne, v súlade s ust. § 68 ods. 1 písm. b) iba ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu. 87. Zákonník práce nevymedzuje, čo možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, preto súd vždy individuálne tieto skutočnosti skúma v závislosti od všetkých okolností konkrétneho prípadu. 88. Iba porušenie pracovnej disciplíny závažným hrubým spôsobom je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter tohto zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia s ohľadom na okolnosti prípadu sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny a v prípade kladného záveru rozhodol o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v úvahu iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu a v zásade ju ovplyvňuje osoba zamestnanca, funkcia, ktorú vykonáva, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, situácia, v ktorej ku porušeniu došlo, ako aj dôsledky pre zamestnávateľa. Demonštratívny výpočet vyššie uvedených zákonných kritérií je rámcom objektívneho posúdenia stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.11.2018- 8Cdo 86/2018). 89. Žalovaný za závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne považoval skutočnosť, že od 07.12.2017 spoločníčkou a konateľkou spoločnosti I. D. I., ktorá odo dňa 03.01.2020 má zapísaný ako predmet činnosti obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, ktorý má jednoznačne konkurenčný charakter predmetu činnosti žalovaného. 90. Z ust. § 83 Zákonníka práce nesporne vyplýva, že zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. 91. Pod pojmom iná zárobková činnosť je potrebné rozumieť akúkoľvek zárobkovú činnosť, ktorá má konkurenčný charakter vo vzťahu k predmetu jeho činnosti. Zamestnanci ju môžu vykonávať v čiastočnom pracovnom úväzku, ale aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. O výkon zárobkovej činnosti zamestnanca môže ísť aj v prípade, ak zamestnanec bude mať právny status samostatne zárobkovo činnej osoby. Inou zárobkovou činnosťou je aj výkon akejkoľvek podnikateľskej činnosti v zmysle § 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Zárobková činnosť zamestnanca by mala byť spojená s aktívnou činnosťou, preto len vlastníctvo akcií alebo majetkový vklad v obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, ak nie je spojený s výkonom práce nie je zárobkovou činnosťou podľa § 83 Zákonníka práce. 92. Z vyššie uvedeného je teda možné vyvodiť jednoznačný záver, že ak aj žalobkyňa mala postavenie spoločníka, ako aj jedného zo štatutárnych zástupcov obchodnej spoločnosti, ktorej predmet činnosti mal konkurenčný charakter k predmetu činnosti žalovaného, samo o sebe nespĺňalo podmienku vykonávania inej zárobkovej činnosti, ktorá má konkurenčný charakter k predmetu činnosti zamestnávateľa bez reálneho preukázania, že jej majetkový vklad do obchodnej spoločnosti bol spojený s konkrétnym výkonom práce. 93. Pokiaľ žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru jednoznačne vymedzil dôvody závažného porušenia pracovnej disciplíny, je vylúčené, aby tieto následne dopĺňal vo vyjadrení k žalobe, teda, že okrem predmetu činnosti uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru, vykonávala spoločnosť žalobkyne svoju podnikateľskú činnosť aj v ďalšom predmete, ktorý mal konkurenčný charakter s predmetom činnosti žalovaného. 94. V zmysle ust. § 70 Zákonníka práce je totižto vylúčené, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol dodatočne menený. 95. Podľa názoru súdu I. inštancie však nebola splnená podmienka pre okamžité skončenie pracovného pomeru závažným porušením pracovnej disciplíny, a to vykonávaním činnosti obchodnej spoločnosti žalobkyne s konkurenčným charakterom k predmetu činnosti žalovaného, konkrétne pri obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu. Z predložených listín žalovaného nesporne vyplýva, že podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 392/2011 Z.z., dňa 09.12.2018 zanikla platnosť povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu č. P032/2013-1050 zo dňa 09.12.2013. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ žalovanému dňa 09.12.2018 zanikla platnosť povolenia, potom ani nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť v predmete činnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu, a teda nemohlo ani dôjsť k vzniku konkurenčného charakteru k predmetu činnosti spoločnosti žalobkyne, ktorá túto činnosť začala vykonávať až 03.01.2020. 96. V danom prípade neobstojí argumentácia žalovaného, že aj keď spoločnosť žalovaného nemala platné povolenie, naďalej uvedenú činnosť vykonávala spôsobom uvedeným v podaniach Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 27.08.2019, 20.05. a 29.07.2021. Z uvedenej písomnej komunikácie totižto nesporne vyplýva, že uvedenú činnosť spoločnosť žalovaného nemohla vykonávať v súlade s podmienkami obchodovania s výrobkami obranného priemyslu tak, ako to uvádza ust. § 5 a nasl. zákona č. 392/2011 Z.z., keďže skladové zásoby uvedených výrobkov mohla predať alebo darovať iba fyzickej alebo právnickej osobe, oprávnenej obchodovať s výrobkami obranného priemyslu v zmysle vyššie uvedeného zákona, prípadne tieto zneškodniť a to pod dohľadom Ministerstva hospodárstva SR v zmysle ust. § 37 zákona č. 392/2011 Z.z.. 97. Obsahom uvedených listín bolo aj upozornenie žalovaného, že ak do určenej lehoty nepredá, nedaruje alebo nezneškodní výrobky obranného priemyslu, dopustí sa ako právnická osoba správneho deliktu podľa § 39 ods. 1 písm. d) zákona a takisto naplní skutkovú podstatu trestného činu nedovoleného ozbrojovania alebo obchodovania so zbraňami zmysle ust. § 294 alebo § 295 Trestného zákona. 98. Zároveň z výpisu z obchodného registra nesporne vyplýva že spoločnosť žalovaného mala predmet činnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu uvedený iba do 23.08.2019, teda nemohlo dôjsť k vzniku konkurenčného charakteru k predmetu činnosti s predmetom činnosti spoločnosti žalobkyne, ktorá túto činnosť začala vykonávať až od 03.01.2020. 99. Žalovaný ďalej ako dôvod závažného porušenia pracovnej disciplíny vymedzil skutkový dôvod, že žalobkyňa zneužila informácie získané z pracovnej činnosti pre získanie povolenia jej spoločnosti na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu. 100. Skutkové vymedzenie dôvodu výpovede, ako aj okamžitého skončenia pracovného pomeru z hľadiska jeho významu a dôsledkov treba vidieť nielen v postulovanom zámere predísť možným pochybnostiam o tom, z ktorého dôvodu sa so zamestnancom rozväzuje pracovný pomer. Skutková konkretizácia výpovedného dôvodu alebo dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru napĺňajúca identifikačný účel, aby nedochádzalo k dodatočnej zmene dôvodu, má význam aj preto, že nedostatok určitosti v prípade výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru ako jednostranného adresného právneho úkonu môže znamenať, že nenastane zamýšľaný právny účinok a súd výpoveď, resp. okamžité skončenie pracovného pomeru posúdi ako neplatné. Tu treba mať na pamäti, že výklad prejavu vôle môže smerovať len k objasneniu obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo prejavené; pomocou výkladu prejavu vôle nemožno preto nahradzovať alebo doplňovať vôľu, ktorú zamestnávateľ v rozhodnej dobe nemal, alebo ktorú síce mal, ale vo výpovedi neprejavil (Cpj/42/76, ďalej rozsudky Najvyššieho súdu ČR 2Cdon/1053/96, 21Cdo/1524/98, 21Cdo/2383/2018). 101. Podľa názoru súdu I. inštancie, uvedený skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je dostatočne vymedzený, a teda aj určitý, nakoľko z jeho obsahu nie je zrejmé aké konkrétne informácie žalobkyňa zo svojej pracovnej pozície mohla zneužiť za účelom získania povolenia pre svoju obchodnú spoločnosť v predmete činnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu. 102. Z obsahu výpovede svedkyne A. J., ktorá je spoločníčkou spoločnosti žalovaného a v minulosti mala aj postavenie štatutárneho zástupcu nesporne vyplýva, že so všetkou dokumentáciou týkajúcou sa získania povolenia na predmet činnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu, taktiež vývoznými a dovoznými licenciami sa mohol oboznamovať iba štatutárny zástupca, ktorý ako zodpovedná osoba disponoval aj bezpečnostnou previerkou Národného bezpečnostného úradu. Ako štatutárny zástupca žalovaného totižto podávala žiadosť so všetkou dokumentáciou, ktorá bola nevyhnutná pre získanie povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu pre spoločnosť žalovaného, ktorá bola udelená dňa 09.12.2013 a bola udeľovaná na obdobie 5 rokov. 103. Pokiaľ sa žalobkyňa v rámci svojho pracovného zaradenia nemohla oboznamovať s dokumentáciou týkajúcou sa povolenia žalovaného na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, potom nebol dostatočne určito vymedzený skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, teda aké konkrétne informácie mala žalobkyňa zneužiť pre získanie uvedeného povolenia pre obchodnú spoločnosť, v ktorej má majetkovú účasť; a to aj s prihliadnutím na právnu úpravu zákona č. 392/2011, ktorý v § 5 až 8 definuje všetky podmienky nevyhnutné pre získanie povolenia na túto obchodnú činnosť. 104. Žalovaný ako posledný dôvod závažného porušenia pracovnej disciplíny uviedol, že v súvislosti s čl. VII. bod 1 pracovnej zmluvy bola povinná nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a pri vykonávaní zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech iných fyzických, alebo právnických osôb s tým, že v priamej súvislosti je aj uzatvorenie nevýhodnej zmluvy s F. C. pre spoločnosť vášho zamestnávateľa kedy vaša spoločnosť v konečnom dôsledku zinkasovala odmenu vo výške 40 372,42 EUR. 105. Podľa názoru súdu I. inštancie, ani v tomto prípade dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je vymedzený dostatočne určito. V súvislosti s uvedeným dôvodom bola súdu I. inštancie predložená mandátna zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou žalovaného a B. F. C. zo dňa 17.05.2019, ktorou sa F. C. ako mandatár zaviazala v súlade so záujmami spoločnosti žalovaného vynaložiť všetko úsilie, aby obchodná spoločnosť MESKO S.A. nepristúpila k vymáhaniu svojej pohľadávky voči mandantovi, za vykonanie ktorej jej mala patriť odplata vo výške 10 % zo sumy uvedenej v dobropise. Zároveň bola súdu predložená zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2019 uzatvorená medzi F. C. a spoločnosťou žalobkyne I. D. v predmete postúpenia pohľadávky postupcu vo výške nároku na odplatu, vzniknutého z mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.08.2019 medzi postupcom s treťou stranou, spoločnosťou žalovaného. 106. V zmysle stanoviska právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 30.11.2021, žalobkyňa z pozície firemného právnika, ktorý zodpovedal za prípravu dokumentov a za právne otázky pripustila, aby spoločnosť uzatvorila nevýhodnú mandátnu zmluvu s B. F. C. a následne mala zneužiť uvedenú vedomosť o tejto skutočnosti tak, že pohľadávka vo forme odmeny za vykonanie činnosti bola postúpená na spoločnosť I. D.. 107. Vo vyjadrení zo dňa 19.09.2023 žalovaný uviedol, že dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru je uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2019. 108. Pokiaľ žalovaný vo svojich ústnych prednesoch a písomných vyjadreniach rôzne skutkovo vymedzuje dôvod závažného porušenia pracovnej disciplíny, na jednej strane uzatvorením nevýhodnej mandátnej zmluvy pre spoločnosť žalovaného a uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky pre spoločnosť žalobkyne, a na druhej strane iba uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky v prospech spoločnosti žalobkyne, potom nie je možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že uvedený skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol vymedzený dostatočne určito. V tomto prípade dáva súd I. inštancie žalovanému do pozornosti, že pre účely súdneho konania predložil mandátnu zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťou žalovaného a B. F. C. zo dňa 17.05.2019, avšak predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 27.11.2019 mal byť nárok na odplatu B. F. C. z mandátnej zmluvy, ktorá mala byť uzatvorená až 20.08.2019 (nie 17.05.2019), teda aj z uvedených listín je možné vyvodiť jednoznačný záver neurčitého skutkového vymedzenia vyššie uvedeného dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Zároveň, pokiaľ dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru malo byť uzatvorenie nevýhodnej mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.05.2019, potom o jej uzatvorení sa spoločnosť žalovaného dozvedela dňom jej podpisu zo strany štatutárneho zástupcu 17.05.2019 a v takomto prípade by nebola splnená zákonná podmienka okamžitého skončenia pracovného pomeru z uvedeného dôvodu v zmysle ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. 109. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 24.10.2024 pod sp. zn. 8CoPr/1,2/2024 na základe odvolania žalovaného rozsudok súdu I. inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konania. 110. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu I. inštancie týkajúcim sa určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v časti týkajúcej sa uzavretia podľa žalovaného mimoriadne nevýhodnej zmluvy s F. C. na základe údajného zneužitia informácií zistených v súvislosti s pracovným pomerom žalobkyne u žalovaného. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu I. inštancie, že v uvedenej časti je okamžité skončenie pracovného pomeru neurčité. 111. Na druhej strane sa, ale odvolací súd nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu I. inštancie týkajúcimi sa dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúceho v tom, že spoločnosť I. D. I., ktorej spoločníkom a konateľkou je žalobkyňa, má od 03.01.2020 v obchodnom registri zapísanú činnosť obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, teda činnosť totožnú s činnosťou zamestnávateľa žalobkyne – žalovaného. 112. Súd I. inštancie uviedol, že takýto dôvod je možné uplatniť iba vtedy, pokiaľ by žalobkyňa vykonávala aj zárobkovú činnosť a to v hlavnom pracovnom pomere, alebo aj v čiastočnom pracovnom úväzku, resp. na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Odvolací súd sa s týmto názorom nestotožňuje, nakoľko výkon funkcie konateľa spoločnosti je natoľko zásadný a podstatný, keďže konateľ riadi celú spoločnosť, že nie je právne významné pre účely skúmania konkurenčného charakteru zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi, či konateľ má alebo nemá zároveň aj pracovný, resp. obdobný pomer. Záver súdu I. inštancie by bolo možné akceptovať v prípade, pokiaľ by žalobkyňa mala iba majetkovú účasť v tejto spoločnosti, bez konateľských oprávnení, ale pokiaľ je aj konateľkou spoločnosti a to s totožným predmetom činnosti akú má zamestnávateľ, tak je podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že konkurenčný charakter je naplnený, opačný výklad by popieral účel vyplývajúci z ust. § 83 ods. 1 Zákonníka práce. Súd I. inštancie súčasne neuznal dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru aj z dôvodu, že žalovanému zanikla platnosť povolenia na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu 09.12.2018. Odvolací súd mal za to, že pokiaľ žalovaný mohol odpredať výrobky obranného priemyslu, tak je nepochybné, že s nimi mohol obchodovať a že v období od 03.01.2020 do 31.12.2021 mal platné povolenie na takúto činnosť a existovala teda konkurencia predmetu činnosti žalovaného a spoločnosti žalobkyne. 113. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný vedel o jej konateľskom oprávnení od počiatku, teda od roku 2017, uviedol, že svedkyňa J. sa v rámci výsluchu pred súdom vyjadrila, že o tejto skutočnosti mala vedomosť od roku 2016 alebo 2017, avšak v danom prípade je podstatné, či a odkedy mal žalovaný vedomosť o predmete činnosti. 114. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že súd I. inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby aj uplynutím lehoty vyplývajúcej z ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce, k čomu sa žalovaný vyjadril, a preto má za to, že tento dôvod uznal. Odvolací súd k tomu uviedol, že žalovaný od počiatku tvrdil, že o dôvode okamžitého skončenia sa dozvedel z vyjadrenia H. L. C. zo dňa 12.02.2020, avšak súd I. inštancie k tomuto dôkazu nezaujal žiadne relevantné stanovisko. Úlohou súdu I. inštancie bude s poukazom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu opätovne prehodnotiť dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúce v posúdení predmetu činnosti žalovaného a spoločnosti žalobkyne s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa v tejto spoločnosti vykonáva konateľské oprávnenia tak, aby bol naplnený účel ust. § 83 ods. 1 Zákonníka práce a zároveň zaujme stanovisko k tvrdeniam strán sporu, týkajúcich sa začiatku plynutia lehoty vyplývajúcej z § 68 ods. 2 Zákonníka práce. 115. Súd I. inštancie doplnil dokazovanie oboznámením výpisu z obchodného registra žalovaného, z ktorého vyplynulo, že vypočutý svedok H. L. C. bol konateľom spoločnosti žalovaného s dátumom vzniku funkcie 01.03.2018 a skončením funkcie 06.02.2020. Svedkyňa A. J. bola konateľkou spoločnosti žalovaného s dátumom vzniku funkcie 17.02.2020 a skončením funkcie 11.04.2022. 116. Svedok H. L. C. uviedol, že o pôsobení žalobkyne v inej obchodnej spoločnosti mal vedomosť s tým, že išlo o spoločnosť, ktorá sa zaoberala obchodovaním s výrobkami obranného priemyslu a žalobkyňa v uvedenej spoločnosti mala postavenie spoločníka, ako aj konateľa spoločnosti. O tom, že žalobkyňa pôsobila v uvedenej obchodnej spoločnosti sa dozvedel niekedy začiatkom roku 2019, keďže v rozhodnom období mu žalobkyňa pripravovala podklady priemyselnej bezpečnosti v súvislosti s jeho zámerom založiť si obchodnú spoločnosť v predmete obchodovania s výrobkami obranného priemyslu a súčasne vedel, že v tom čase žalobkyňa s ostatnými spoločníkmi svojej spoločnosti zvažovala uvedený predmet činnosti. 117. O tom, že obchodná spoločnosť žalobkyne získala platné povolenie na vykonávanie činnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu vedel, nakoľko sledoval aj svoj záujem získania uvedeného platného povolenia, ktoré jeho obchodná spoločnosť získala v novembri roku 2019 a následne toto povolenie získala aj obchodná spoločnosť žalobkyne. 118. Pokiaľ išlo o zamestnaneckú štruktúru obchodnej spoločnosti v čase jeho pôsobenia ako konateľa žalovaného, bol on konateľom, žalobkyňa právnym zástupcom spoločnosti, ďalej tam pôsobila svedkyňa J., ktorá vykonávala ekonomickú agendu a súčasne bola 50 % spoločníčkou a zrejme tam pôsobila ďalšia zamestnankyňa v pozícii skladového hospodárstva, pričom on bol priamym nadriadeným samotnej žalobkyne. V čase jeho pôsobenia sa uzatvárali obchodné zmluvy iba so spoločnosťami, ktoré mali platné povolenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu. Iné zmluvy mohli uzatvárať s obchodnými spoločnosťami len v prípade, ak sa týkali civilných služieb, ktoré v čase jeho pôsobnosti ako konateľa spoločnosti žalovaného uzatvárané neboli. Zároveň za obchodnú spoločnosť žalovaného uzatváral obchodnú zmluvu so spoločnosťou žalobkyne niekedy v roku 2019, ktorá sa týkala inventúry skladových zásob spoločnosti žalovaného. 119. Žalovaný poukázal na nevieryhodnosť uvedeného svedka, keďže sám vedie obdobný spor voči žalovanému, v ktorom ho pôvodne zastupovala v pozícii právneho zástupcu priamo žalobkyňa. 120. Z ust. § 83 Zákonníka práce nesporne vyplýva, že zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá ma k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. 121. Súd I. inštancie vzhľadom na záväzný právny názor odvolacieho súdu dospel k záveru o závažnom porušení pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, pokiaľ v postavení spoločníčky a konateľky obchodnej spoločnosti táto vykonávala činnosť majúcu konkurenčný charakter k činnosti žalovaného ako jej zamestnávateľa v pracovnom pomere bez jeho písomného súhlasu. Odvolací súd sa totižto nestotožnil s názorom súdu I. inštancie, že pokiaľ žalobkyňa mala postavenie spoločníka, ako aj jedného zo štatutárnych zástupcov obchodnej spoločnosti, ktorej predmet činnosti mal konkurenčný charakter k predmetu činnosti žalovaného, samo o sebe to nespĺňalo podmienku vykonávania inej zárobkovej činnosti, ktorá ma konkurenčný charakter k predmetu činnosti zamestnávateľa. Konštatoval, že výkon funkcie konateľa spoločnosti je natoľko zásadný a podstatný, keďže konateľ riadi celú spoločnosť, že nie je právne významné pre účely skúmania konkurenčného charakteru zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi, či konateľ má alebo nemá zároveň aj pracovný, resp. obdobný pracovný pomer. Činnosť konateľa spoločnosti je nepochybne spojená s jeho aktívnou činnosťou, teda s celkovým vedením a smerovaním spoločnosti, vykonávaním všetkých zásadných úkonov v mene spoločnosti. Záver súdu I. inštancie by bolo možné akceptovať iba v prípade pokiaľ by žalobkyňa mala iba majetkovú účasť v tejto spoločnosti, avšak bez konateľských oprávnení. Pokiaľ bola konateľkou spoločnosti a to s totožným predmetom činnosti akú má jej zamestnávateľ, tak je nepochybné, že konkurenčný charakter je naplnený a opačný výklad by popieral účel vyplývajúci z ust. § 83 ods. 1 Zákonníka práce. 122. Ďalej súd I. inštancie skúmal, či žalovaný z vyššie uvedeného skutkového dôvodu skončil pracovný pomer so žalobkyňou v lehote podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce. 123. Je nevyhnutné, aby zamestnávateľ dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil v subjektívnej lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa dozvie o dôvode zakladajúcom možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru najneskôr v rámci objektívnej lehoty do 1 roka od vzniku dôvodu. Ak ide o subjektívnu prekluzívnu lehotu na strane zamestnávateľa stačí, ak sa o tomto dôvode dozvie bezprostredne alebo vyššie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý bol kompetentný vyvodiť, resp. iniciovať z príslušných zistení aj relevantné právne kroky vo vzťahu k skončeniu pracovného pomeru (R 64/1978, 4Cdo/239/2020 a 8CdoPr/4/2023). 124. V zmysle ust. § 135a Obchodného zákonníka, možno posudzovať konanie obchodnej spoločnosti ako konanie štatutárneho zástupcu, teda obchodná spoločnosť žalovaného mohla vedomosť o existencii konkurenčnej činnosti obchodnej spoločnosti žalobkyne získať po tom, ako túto vedomosť získal jej štatutárny zástupca. 125. Pokiaľ konateľské oprávnenie svedkyne A. J. vzniklo ešte 17.02.2020, potom by bolo možné konštatovať, že uvedeným dňom obchodná spoločnosť žalovaného mala vedomosť o existencii skutkového dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru porušením ust. § 83 Zákonníka práce. V takomto prípade by súd I. inštancie musel konštatovať, že si žalovaný uvedený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil v subjektívnej prekluzívnej lehote. 126. Avšak v čase vzniku konkurenčnej činnosti obchodnej spoločnosti žalobkyne voči činnosti zamestnávateľa bol konateľom spoločnosti svedok H. L. C., ktorému konateľské oprávnenie vzniklo 01.03.2018 a zaniklo 06.02.2020 tak, ako to vyplýva z pripojeného výpisu z obchodného registra. O tom, že obchodná spoločnosť žalobkyne sa snaží získať platné povolenie na predmet činnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu sa dozvedel v roku 2019 v súvislosti s jeho zámerom založiť obchodnú spoločnosť s rovnakým predmetom činnosti a za tým účelom mu žalobkyňa pripravovala aj podklady priemyselnej bezpečnosti. V rozhodnom období mal postavenie štatutárneho zástupcu a priameho nadriadeného žalobkyne, ktorá pôsobila ako právny zástupca spoločnosti žalovaného a ďalšou osobou v pracovnom pomere bola svedkyňa A. J., ktorá spracovávala ekonomickú agendu spoločnosti. 127. Jeho obchodná spoločnosť platné povolenie na vyššie uvedený predmet činnosti získala v novembri 2019 a následne ešte v roku 2019 toto platné povolenie získala obchodná spoločnosť žalobkyne. 128. Z pripojenej listiny označenej ako zoznam spoločností s platným povolením na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu s dátumom aktualizácie 20.02.2020 nesporne vyplýva, že spoločnosť žalobkyne I. D. I. mala platné povolenie na predmet činnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu do 16.12.2024 (č.l. 25 bod 98). 129. Z výpovede svedkyne A. J. nesporne vyplynulo, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydávalo povolenie na výkon činnosti obchodovania s výrobkami obranného priemyslu na obdobie 5 rokov, potom obchodná spoločnosť žalobkyne toto povolenie získala s účinnosťou od 16.12.2019. 130. Pokiaľ v zmysle ust. § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka sú údaje zapísané v obchodnom registri účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia, potom sa obchodná spoločnosť žalovaného dozvedela o skutkovom dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru pre porušenie ust. § 83 Zákonníka práce najneskôr zápisom predmetu činnosti majúceho konkurenčný charakter k činnosti žalovaného do obchodného registra spoločnosti I. D. I., teda od 03.01.2020, pokiaľ konateľ spoločnosti žalovaného získal vedomosť o existencii platného povolenia pre výkon uvedeného predmetu činnosti obchodnej spoločnosti žalobkyne ešte koncom roka 2019. 131. V zmysle vyššie uvedeného, potom žalovanému subjektívna prekluzívna lehota na uplatnenie vyššie uvedeného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru začala plynúť od 03.01.2020 a uplynula 03.03.2020. Skutočnosť, že došlo k zmene štatutárneho zástupcu s účinnosťou od 17.02.2020 nemá vplyv na plynutie uvedenej prekluzívnej lehoty, a preto akákoľvek argumentácia žalovaného, že sa dozvedel o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru až z listu predchádzajúceho konateľa spoločnosti zo dňa 12.02.2020 neobstojí. 132. Súčasne je nedôvodná argumentácia žalovaného, že si vyššie uvedený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil v objektívnej lehote. Objektívnu lehotu môže zamestnávateľ totižto uplatniť len vtedy, ak sa v rámci subjektívnej lehoty oprávnený nedozvedel o dôvode, ktorý zakladá možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Vykonaným dokazovaním však bolo nesporne preukázané, že žalovaný sa najneskôr o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedel 03.01.2020, a preto aplikácia objektívnej lehoty v konkrétnom prípade neprichádza do úvahy. 133. Vedomosť obchodnej spoločnosti žalovaného o existencii konkurenčného charakteru činnosti obchodnej spoločnosti žalobkyne je možné vyvodiť aj priamo z dokumentu, na ktorý žalovaný poukazuje, teda list zo dňa 12.02.2020, z ktorého nesporne vyplýva, že svedok H. L. C. ako konateľ spoločnosti žalovaného s obchodnou spoločnosťou žalobkyne uzatvoril obchodnú zmluvu v predmete vykonávania inventúry, ktorej výsledkom mali byť okrem riadnych inventúrnych zoznamov zohľadňujúcich skutočný stav skladových zásob aj podklady pre opakovanú kontrolu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Z výpovede svedka L. C. nesporne vyplynulo, že akúkoľvek obchodnú zmluvu, ktorá sa týkala výrobkov obranného priemyslu bolo možné uzatvoriť iba s obchodnou spoločnosťou, ktorá disponovala platným povolením Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na uvedený výkon predmetu činnosti. Argumentáciu žalovaného o nevieryhodnosti uvedeného svedka súd I. inštancie posúdil ako účelovú, pokiaľ tohto považoval za dostatočne vieryhodného, aby vychádzal z jeho písomnosti adresovanej obchodnej spoločnosti žalovaného zo dňa 12.02.2020, od ktorej odvodzuje existenciu vedomosti o vyššie uvedenom dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne. 134. Na základe vyššie uvedených skutočností, potom súd I. inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru porušením ust. § 83 Zákonníka práce neuplatnil včas podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, teda v lehote 2 mesiacov odo dňa, kedy sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedel, a preto žalobe o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 10.03.2020 pre nesplnenie zákonných podmienok predpokladaných ust. § 68 a nasl. Zákonníka práce vyhovel. 135. Keďže žalobkyňa v zmysle ust. § 79 ods. 4 Zákonníka práce netrvá na tom, aby ju žalovaný ďalej zamestnával platí, že ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, skončil sa dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť teda 10.03.2020. V takomto prípade v súlade s ust. § 79 ods. 5 Zákonníka práce má žalobkyňa nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu 2 mesiacov. 136. Podľa § 132 Zákonníka práce ust. § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok. Ust. § 129 až 131 Zákonníka práce sa teda uplatňujú aj na plnenia, ktoré nie sú mzdou podľa § 118 Zákonníka práce, ako sú najmä náhrada mzdy, náhrada za pracovnú pohotovosť, ale aj náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, príspevky zo sociálneho fondu, cestovné náhrady a podobne. 137. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. 138. Z predloženej pracovnej zmluvy nesporne vyplýva, že mzda za predchádzajúci kalendárny mesiac bola splatná vždy do 20. dňa nasledujúceho mesiaca, pričom k úprave splatnosti mzdy nedošlo ani dodatkami č. 1 a 2, ktorými sa upravovala iba výška mzdy. 139. Pokiaľ ide o priemerný zárobok určený zmysle ust. § 134 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím v zmysle ust. § 134 ods. 2 je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok v danom prípade mzda dosahovaná žalobkyňou v mesiacoch október až december roku 2019 vo výške 10 500 EUR, (súčet mzdy október 2019 - 3 500 EUR, november 2019 - 3500 EUR a december 2019 – 3 500 EUR) delené počtom skutočne odpracovaných hodín v rozsahu 244 hodín (október 2019 92 hodín a november a december roku 2019 2 x 76 hodín) teda priemerný hodinový zárobok predstavuje sumu 43,03 EUR, ktorý má byť vynásobený priemerným počtom pracovných hodín, pripadajúcich v roku na 1 mesiac, v danom prípade pri týždennom pracovnom čase 20 hodín. V konkrétnom prípade sú stanovené priemerné počty a to priemerný počet dní v roku (365 + 365 + 365 + 366) / 4 - 365,25; priemerný počet dní v mesiaci (365,25 / 12) - 30,4375, priemerný počet týždňov v mesiaci (30,4375 / 7) - 4,3482 a priemerný počet pracovných dní v mesiaci je 4,3482 x 5 - 21,741. Ak je týždenný pracovný čas zamestnanca 40 hodín a priemerný počet týždňov v mesiaci 4,3482, tak potom priemerný počet hodín pripadajúci na 1 mesiac 173,928. Ak je týždenný pracovný čas zamestnanca 20 hodín, potom pri priemernom počte týždňov v mesiaci 4,3482 je priemerný počet hodín pripadajúci na 1 mesiac 86,96, teda žalobkyni by mala patriť náhrada mzdy vo výške 86,96 (priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na 1 mesiac pri 20 týždňovom pracovnom čase) x 43,03 EUR (priemerný hodinový zárobok), čo predstavuje sumu 3 741,89 EUR mesačne. 140. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu mzdy za výpovednú dobu vo výške 4 899,20 EUR, teda mesačne v sume 2 449,60 EUR; teda v sume nižšej, aká by jej inak v zmysle ust. § 134 Zákonníka práce patrila. 141. V zmysle vyššie uvedeného, tak súd I. inštancie vyhovel žalobe aj v časti uplatneného nároku na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 5 Zákonníka práce vo výške uplatnenej žalobkyňou v sume 4 899,20 EUR. 142. Podľa § 132 Zákonníka práce je náhrada mzdy splatná v rovnakých termínoch ako výplata mzdy podľa § 118 Zákonníka práce, teda podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu vždy do 20. dňa nasledujúceho mesiaca. Potom náhrada mzdy za prvý mesiac výpovednej doby bola splatná k 20.04.2020 a za druhý mesiac k 20.05.2020. 143. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd priznal žalobkyni uplatnený úrok z omeškania v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. z náhrady mzdy za prvý mesiac výpovednej doby vo výške 2 449,60 EUR od 21.04.2020 a z náhrady mzdy za druhý mesiac výpovednej doby zo sumy 2 449,60 EUR od 21.05.2020 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom úroku z omeškania zamietol. 144. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Úspešnej žalobkyni v konaní trovy konania nevznikli a žalovaný bol v konaní neúspešný. Poučenie: 2 29Cpr/16/2023 Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.