{"guid": "58a0d3e6-d7ab-4cf6-b89e-10625e71e916:7e547613-dc73-405b-8940-dedba703fd97", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8125201680.1", "spisova_znacka": "11Csp/14/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp/14/2025 z 23. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 23. apríla 2025, sp. zn. 11Csp/14/2025, ECLI:SK:OSPO:2025:8125201680.1", "identifikacne_cislo": "8125201680", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Iveta Wildeová", "sudca_id": 2588, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-wildeova-2588", "datum_vydania": "2025-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e547613-dc73-405b-8940-dedba703fd97", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8125201680.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8125201680.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8125201680.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n11Csp/14/2025\n8125201680\n23. 04. 2025\nJUDr. Iveta Wildeová\nECLI:SK:OSPO:2025:8125201680.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom\n080 06 Vyšná Šebastová, Vyšná Šebastová 218, zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom\n089 01 Svidník, Sovietskych hrdinov 163/66, IČO: 31954448, p r o t i žalovanému: Prvá stavebná\nsporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31335004, zastúpený: KUBINEC &\nPARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 6, IČO:\n36851574, o primerané finančné zadosťučinenie a prísl., takto\nrozhodol:\nI. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 16,60 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nII. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.\nIII. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ale len z prisúdenej\nistiny.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa žalobou z 12.5.2020 si uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods.\n5 zákona č. 250/2007 Z.z. voči žalovanému vo výške 3.882,59 Eur a to z dôvodu, že v konaní vedenom na\ntomto súde pod sp. zn. 2Er/3231/2008 bola úspešná v postavení spotrebiteľky, keďže súd exekúciu voči\nnej vedenej na návrh žalovaného na vymoženie sumy 3.882,59 Eur, zastavil. Citovala časť odôvodnenia\nuznesenia súdu z 28.3.2019, podľa ktorého exekučným titulom bol zmenkový platobný rozkaz, ktorý\nsa však týkal spotrebiteľskej zmluvy. Uviedol, že nebolo prihliadnuté na podmienky uvedené v § 57\nods. 1 písm. m/ exekučného poriadku a oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie\nexekúcie podľa tohto ustanovenia a preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ s poukazom na §\n243f Exekučného poriadku zastavil. Žalobkyňa poukázala na relutárnu a sankčnú funkciu primeraného\nfinančného zadosťučinenia a citovala aj z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 25Co\n107/2018, ktorým bol tiež priznaný nárok na primerané finančné zadosťučinenie v súvislosti s úspechom\nžalobcu v exekučnom konaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky.\n2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil tvrdiac, že žalobkyňa nepreukázala vznik nároku a neosvedčila\nani jeho výšku. Považoval súdne rozhodnutie, ktorým žalobkyňa odôvodnila svoj nárok za nesprávne,\nkeďže v roku 2005 – v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, táto podľa Občianskeho zákonníka nespadala\npod režim spotrebiteľských zmlúv. Zmenkový súd a ani exekučný súd nemal preto povinnosť skúmať,\nči ide o spotrebiteľskú zmluvu a či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, preto žalobkyňa\nbola neprimerane zvýhodnená zastavením exekúcie. Žalovaný tiež citoval z odôvodnenia rozhodnutia\nÚstavného súdu SR II.ÚS 299/19 z 20.2.2020, podľa ktorého ak súd zistí neprijateľnú zmluvnú\npodmienku, ktorú je možné kvantifikovať, t.j. oddeliť od ostatných nárokov zo zmenky, uplatňovaných na\nzáklade exekučného titulu v exekúcii, nie je možné mechanicky zastaviť exekúciu v celom rozsahu podľa\n\n§ 57 ods. 1 písm. m/, ale len v tej časti, ktorá má základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Žalovaný\ntiež uviedol, že v rozsudku 25Co 107/2018 išlo o celkom iný prípad týkajúci sa neplatnosti rozhodcovskej\ndoložky. Žalovaný zdôraznil, že tak zmenkový ako aj exekučný súd v súvislosti s vydaním poverenia\nna vykonanie exekúcie postupovali v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Zmenkový platobný\nrozkaz bol totiž vydaný v roku 2008 a až zákonom č. 438/2015 Z.z. sa zaviedla povinnosť žalovaného\nopísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným a bolo zavedené, že\nv prípade, ak sa nepreukáže opak platí, že nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou\nvznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zákonodarca až touto novelou OSP zaviedol ochranu\nspotrebiteľa, skúmanie zmluvných podmienok, pokiaľ ide o zmenku a žalovaným je fyzická osoba.\nV čase vydania zmenkového platobného rozkazu uvedené ustanovenia neplatili, preto žalovaný žiadnym\nspôsobom nemusel preukazovať, že vzťah nevznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a rovnako zmenkový súd\nnebol povinný skúmať zmluvu z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok. Podobne v súlade s §\n44 ods. 2 Exekučného poriadku podľa vtedy platného znenia postupoval aj exekučný súd, ktorý vydal\npoverenie na vykonanie exekúcie. V čase uplatnenia zmenky bola zmenka riadnym zabezpečovacím\ninštitútom a neexistovali žiadne obmedzenia na jej uplatnenie. Aj podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR\nz 20.10.2015 pri zmenke je potrebné prihliadnuť na okolnosti, ktoré boli platné v čase jej vystavenia so\nzachovaním princípu právnej istoty a zákazu retroaktivity. To, podľa žalovaného, je potrebné zachovať\naj pri ochrane spotrebiteľa. Samotná žalobkyňa bola zvýhodnená zastavením exekúcie, čím súdy,\nktoré o tom rozhodli umožnili, že nemusela vrátiť plnenie, ktoré jej bolo poskytnuté. Poukázal na to,\nže žalobkyňa nepreukázala splnenie troch zákonných predpokladov pre priznanie nároku a to to, že\núspešne uplatnila právo na súde a zároveň že by preukázala, že žalovaný porušil niektorú z povinností,\nktoré mu ukladá zákon ako aj to, že toto porušenie bolo spôsobilé jej privodiť ujmu a príčinnú súvislosť\nmedzi porušením povinnosti a spôsobilosťou ujmy.\n3. Žalobkyňa právo na repliku nevyužila.\n4. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného, výsluchom žalobkyne, spisom tohto\nsúdu 2Er/3231/2008 a zistil tento skutkový stav:\n5. Dňa 28.10.2018 žalovaný ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na exekučný úrad Mgr.\nRóberta Segľu na základe právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu vydaného\nOkresným súdom Bratislava V. č.k. 3Zm/313/07-15 zo dňa 11.9.2007, ktorým bola žalobkyňa a C. B.\nzaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 116.967 Sk so 6% úrokmi od 26.5.2007 do\nzaplatenia ako aj zmenkovú odmenu 389,90 Sk a trovy konania. Zmenkový platobný rozkaz nadobudol\nprávoplatnosť 4.10.2007.\n6. Súdny exekútor podal 30.10.2008 na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie tejto\nexekúcie pod EX 398/08, konanie sa viedlo pod sp. zn. 2Er/3231/08 a dňa 6.11.2008 súd žiadosti\no vydanie poverenia vyhovel.\n7. Povinní podali 28.4.2016 návrh na zastavenie tejto exekúcie s poukazom na § 39 ods. 4 exekučného\nporiadku účinného od 23.12.2015, § 243f ods. 1, 3, 4 až 6 exekučného poriadku. Uviedli, že nebolo\nv zmenkovom konaní prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, hoci išlo o spotrebiteľskú zmluvu.\nKonkrétne za neprijateľné zmluvné podmienky považovali ustanovenia o zmenke, kumuláciu viacerých\nzmluvných pokút, vysoké úroky a poplatky. Mali tiež za to, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie\nexekúcie podľa § 39 ods. 4 exekučného poriadku opísaním rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa\nvlastného vzťahu s povinnými, čo je dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 a § 57 ods.\n1 písm. m/ Exekučného poriadku.\n8. Zo spomínaného exekučného spisu však vyplýva, že oprávnený si v zmysle novelizovaného\nustanovenia Exekučného poriadku v § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 splnil svoju povinnosť a doplnil návrh\nna vykonanie exekúcie podaním z 15.1.2016 s poukazom na úverovú zmluvu, ktorú aj predložil – išlo\no zmluvu o stavebnom úvere vo výške 100.000 Sk z 3.8.2005, pripojil tiež doklad o vydaní a vyplnení\nbiankozmenky a odstúpenie od zmluvy s doručenkou. Podľa spomínanej zmluvy žalovaný poskytol\nžalobkyni a jej manželovi C. B. mimoriadny medziúver vo výške 100.000 Sk s úrokovou sadzbou 6,99%\np.a.\n\n9. Dňa 28.3.2019 tunajší súd uznesením č.k. 2Er/3231/2008, EX 398/08 exekúciu zastavil.\nZ odôvodnenia vyplýva, že vyhodnotil zmluvu o stavebnom úvere ako spotrebiteľskú podľa § 23a zákona\nč. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a uviedol\nnasledovné:\n„Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky,\npovinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo\nže síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol\nvydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie\nalebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné\nbremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z\ndôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal\nspotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, a že by prihliadal na okolnosti\nuvedené v ustanovení § 57 ods. 1 písm. m/ bod prvý až tretí Exekučného poriadku.\nVyššie uvedené potvrdzuje aj spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, kde zaujal stanovisko, že ak žalobca ako\ndôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja,\nktorý žalobca použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu\nsúvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť\nprieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je\nvystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,\naplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.\nSúd má za to, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom\nna vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným\ntitulom je zmenkový platobný rozkaz. V predmetnej exekučnej veci má súd za preukázané, že vymáhaný\nnárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nebolo prihliadnuté na podmienky uvedené v § 57\nods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie\nexekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného\nporiadku), preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ s poukazom na § 243f Exekučného poriadku\nzastavil“.\n10. V dôsledku odvolania oprávneného rozhodol Krajský súd v Prešove, ktorý uznesením č.k. 18CoE\n26/2019-108 zo dňa 1.8.2019 napadnuté uznesenie potvrdil bez toho, aby reagoval na konkrétne\nnámietky v odvolaní alebo že by poukázal na konkrétne neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré nebolo\nprihliadnuté alebo že by uviedol v čom spočívalo obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky\nprípadne o aký rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom išlo.\n11. Súd vo veci už raz rozhodol rozsudkom č.k. 11Csp/87/2020-50 z 20.11.2020 tak, že žalobu\nzamietol pre nesplnenie základného predpokladu na priznanie nároku v zmysle § 3 ods. 5 vety\ntretej zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a to z dôvodu, že v rozhodnutiach exekučných\nsúdov nebolo judikované žiadne porušenie práva žalobkyne ako spotrebiteľky. V dôsledku odvolania\nžalobkyne Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 18CoCsp/1/2021-87 z 28.9.2021 zmenil rozsudok\nsúdu I. inštancie a žalovanú zaviazal na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni\nvo výške 1.000 Eur, keďže dospel k záveru, že zmluva o mimoriadnom medzi úvere a stavebnom\núvere zo dňa 28.7.2005 uzavretá so žalobkyňou obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky v článku\nII o poplatku za biankozmenku vo výške 500 Sk a v článku VII bode 10, v ktorom bolo uvedené, že\nv prípade odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej\nsumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 článku 7 zmluvy. Mal za to, že exekučný súd mal\nna tieto neprijateľné zmluvné podmienky prihliadnuť, čo však neurobil, ale keďže žalobkyňa v návrhu\nna zastavenie exekúcie poukázala na viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a následne došlo\nk právoplatnému zastaveniu exekúcie, je základ nároku žalobkyne daný. Voči tomuto rozsudku súdu\nII. inštancie podala žalovaná dovolanie, ktorému Najvyšší súd SR vyhovel a uznesením 2Cdo/28/2022\nz 26.9.2024 rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vrátil na ďalšie konanie a to z procesných\ndôvodov, keďže odvolací súd založil svoje rozhodnutie na iných právnych dôvodoch ako súd I. inštancie\na nedal priestor na vyjadrenie stranám sporu.\n\n12. Následne Krajský súd v Prešove rozsudok súdu I. inštancie č.k. 11Csp/87/2020-50 zrušil a vrátil na\nďalšie konanie uznesením 18CoCsp/30/2024-167 z 30.1.2025, pričom nesprávne uviedol v úvodnej časti\nrozhodnutia aj právneho zástupcu žalovanej, ktorý však podľa doloženej plnej moci v spise žalovanú\nzastupoval len v dovolacom konaní. Zrušenie rozsudku odôvodnil § 389 ods. 1 písm. c/ s tým, že „v\ndôsledku vyššie identifikovanej vady odstrániteľnej len zrušením rozhodnutia v prvoinštančnom konaní,\nodvolaciemu súdu nezostávalo nič iné len zrušiť napadnutý rozsudok“, avšak súdu I. inštancie vôbec\nnie je jasné akú vadu odvolací súd identifikoval. Pokiaľ mal na mysli vadu exekučného súdu, nemožno\nrozumieť tvrdeniu, že odvolací súd nemal inú možnosť než zrušenie napadnutého rozsudku, keďže\nk takému postupu neboli naplnené všetky zákonné predpoklady uvedené v § 389 ods. 1 písm. c/\nCSP. Pokiaľ ide o zistenie vady v konaní, tú konštatoval Najvyšší súd SR len vo vzťahu k rozhodnutiu\na procesného postupu Krajského súdu v Prešove. V súčasnosti ďalšie konanie vzhľadom na prebehnuté\ndovolacie konanie je vedené pod novou sp. zn. a to 11Csp/14/2025.\n13. Podľa 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností\nustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde\ndomáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa\nporušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie\nporušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých\nspotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované\nvoči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde\núspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,\nmá právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n14. Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bol od 01.07.2024 nahradený zákonom č. 108/2024\nZ.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa jeho prechodného ustanovenia - § 53 ods. 1 ustanovenia tohto\nzákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30.06.2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých\npred 01.07.2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných\ndo 30.06.2024. S poukazom na toto prechodné ustanovenie je preto podľa názoru súdu potrebné na\nposúdenie uplatneného nároku aplikovať predchádzajúci právny predpis, teda § 3 ods. 5 zákona č.\n250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.\n15. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného\nzadosťučinenia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je porušenie práva alebo povinnosti\npodľa osobitných predpisov slúžiacim na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o ochrane spotrebiteľa,\no spotrebiteľskom úvere, o finančných službách na diaľku, osobitné ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho\nzákonníka).\n16. Uvedené ustanovenie rieši aj otázku pasívnej legitimácie povinného subjektu pri daných nárokoch.\nNím má byť ten, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa\na osobitnými predpismi zodpovedá.\n17. V danom prípade v exekučnom konaní súdy vôbec nekonštatovali vo svojich rozhodnutiach, že\nby došlo k porušeniu nejakého práva žalobkyne ako spotrebiteľky, len zastavili exekúciu v dôsledku\nzmeny exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 438/2015 Z.z. s účinnosťou od 23.12.2015. Aj\nkeď zastavenie exekúcie možno považovať za diskutabilné vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. m/\nExekučného poriadku, čo by si mala uvedomiť predovšetkým žalobkyňa, tá napriek tomu sa domáha\nešte primeraného finančného zadosťučinenia v nemalej výške. Mala by si uvedomiť, že žalovaný\nnijako nepochybil, ak úver zabezpečil zmenkou v roku 2005, pretože v tom čase neexistovala žiadna\nprávna norma, ktorá by mu to zakazovala. K určitému obmedzeniu došlo až od 1.1.2008 a úplný zákaz\npoužívania zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bol zavedený až od 1.1.2011 v § 17 ods. 3 zákona\nč. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a následne v § 5a ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2007\nZ.z. Je nepochybné, že pre posúdenie nárokov zo zmenky je potrebné rešpektovať stav v čase jej\nvystavenia a to najmä s ohľadom na rešpektovanie princípu právnej istoty a zákazu retroaktivity. To\nnapokon uviedol aj Najvyšší súd v SR v spoločnom stanovisku Občianskoprávneho a obchodnoprávneho\nkolégia z 20.10.2015 pod č. 93. Z neho vyplýva aj to, že odo dňa splatnosti zmenky je v zmysle zákona\nmožné priznať len zákonný zmenkový úrok 6% p.a. – teda tak ako si tento úrok uplatnil žalobca, ktorý\nmu bol aj priznaný zmenkový platobným rozkazom.\n\n18. Podaním návrhu na exekúciu na základe riadneho exekučného titulu, ktorým bol právoplatný\nzmenkový platobný rozkaz vydaný súdom, žalovaný využil len svoje zákonné právo a teda rozhodne\nneporušil nijakú svoju povinnosť voči žalobkyni ako spotrebiteľke. Pre súd je zarážajúce, ak žalobkyňa\nsi nesplnila svoju zmluvnú a zároveň zákonnú povinnosť podľa zmluvy o stavebnom úvere, keďže\nvzhľadom na výšku prisúdenej istiny, je možné usudzovať, že nič z poskytnutého úveru, prípadne\nlen zanedbateľnú časť zaplatila a vo výške tohto svojho dlhu sa domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia od subjektu, ktorý jej poskytol ňou žiadaný úver, hoci súdy žiadne porušenie\njej práva alebo povinnosti žalovaného voči nej v exekučnom konaní nekonštatovali. O závere\no diskutabilnosti súdnych rozhodnutí v exekučnom konaní bolo možné dospieť na základe právneho\nzáveru vyplývajúceho z nálezu Ústavného súdu SR II.ÚS 299/2019-44 zo dňa 20.2.2020. Ako vyplýva\nz tohto nálezu, išlo o obdobný prípad, kedy súdy zastavili v celom rozsahu exekúciu vedenú na\nzáklade zmenkového platobného rozkazu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ exekučného poriadku, ale v tomto\nprípade navyše súdy poukázali aj na konkrétne neprijateľné zmluvné podmienky v príslušnej zmluve,\nčo ako to už súd uviedol, v prípade tejto exekúcie (2Er/3231/2008) nebolo urobené. Ústavný súd však\nvyslovil názor, že citované ustanovenie exekučného poriadku neznamená, že súd automaticky zastaví\nexekúciu v celom rozsahu, pokiaľ neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú súdy identifikovali je možné\nkvantifikovať a preto je potrebné v záujme spravodlivého posúdenia veci nepripustiť exekúciu len tej časti\nnároku uplatneného zo zmenky, ktorá má svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Uviedol tiež,\nže vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou pri posudzovaní\nnárokov zo zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou je potrebné mať na pamäti,\nže ide o judikovaný nárok a že zmenka bola vystavená v súvislosti s reálne poskytnutým plnením alebo\nslužbou. Preto by bolo ústavne neudržateľné a nespravodlivé, ako aj v rozpore s článkom 20 ods. 1\nÚstavy, ak by v takomto prípade oprávnený, v exekučnom konaní disponujúci riadnym exekučným\ntitulom, nedostal príležitosť súdnou cestou vymôcť protihodnotu za reálne poskytnuté plnenie alebo\nslužbu len z toho dôvodu, že akcesoricky k hlavnému záväzku zmluvne dojednal ďalšie kvantifikovateľné\na reálne oddeliteľné nároky, ktoré svojou povahou sú neprijateľné a preto sa im súdna ochrana\nneposkytuje.\n19. Súd II. inštancie v zrušujúcom uznesení síce citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR 6Cdo/127/2017\nzo dňa 30.1.2019, podľa ktorého sa pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevyžaduje\nvznik ujmy spotrebiteľa, ale právny záver tohto rozhodnutia je aj o tom, že pod úspešným uplatnením\nporušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi\n(čo je zákonný predpoklad pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie) treba rozumieť,\nže súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti napr. nárok\nz bezdôvodného obohatenia, z náhrady škody alebo určením vo výroku rozsudku neprijateľnej zmluvnej\npodmienky.\n20. K totožnému právnemu záveru dospel Najvyšší súd SR aj v iných rozhodnutiach – uznesení\n6Cdo/389/15 zo dňa 14.09.2016, 1Cdo/107/21 zo dňa 28.02.2023, 3Cdo/30/20 zo dňa 25.05.2022.\nV jednom rozhodnutí síce Najvyšší súd dospel k záveru, že aj pri zastavení konania v základnom konaní\nvzniká spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie, avšak len v prípade, ak v spore sa\nspotrebiteľ domáha nápravy porušenia jeho práv, pričom dodávateľ uzná svoje pochybenie, ktoré napraví\na následne žalobca – spotrebiteľ zoberie žalobu späť. Musí teda dôjsť k zmene skutkových okolností,\npričom konkrétne išlo o prípad, keď žalobca ako spotrebiteľ bol nútený podať žalobu o neplatnosť\nvýpovede z nájmu pre nezaplatenie nájomného, ktoré však uhradil, takže žalovaný uznal svoju chybu\na výpoveď z nájmu zobral späť a keďže odpadol predmet sporu, žalobca musel zobrať žalobu späť\na konanie bolo zastavené. Ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu 1Cdo/173/2022 zo dňa 25.04.2023.\nV tomto spore však rozhodne nejde o takýto prípad.\n21. Súd má za to, že vychádzajúc z gramatického a logického výkladu § 3 ods. 5 vety tretej zákona\nč. 250/2007 Z.z. účelom konania o primerané finančné zadosťučinenie nie je zisťovať akého porušenia\nspotrebiteľského práva sa dopustil dodávateľ, pretože to musí byť konštatované v základnom konaní\na postačuje, ak to vyplýva z odôvodnenia príslušného súdneho rozhodnutia. Má to význam nielen pre\nzáklad nároku, ale aj jeho výšku, pri ktorej sa posudzuje aj závažnosť porušenia práva spotrebiteľa. Tento\nnázor však zjavne nezdieľa odvolací súd, ktorý v tomto konaní o primerané finančné zadosťučinenie\nsám podrobil prieskumu predmetnú zmluvu o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere a dospel k záveru\no dvoch neprijateľných zmluvných podmienkach, keď v bode 24 uznesenia uviedol: „Uvedená úverová\n\nzmluva obsahuje v čl. II dojednanie o poplatku za biankozmenku vo výške 500,- SK (16,60 Eur), pričom\nz rozhodovacej činnosti súdov SR je zrejmé, že tie posudzovali biankozmenku ako vystavovanú v\nprospech veriteľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky, nejde teda o poplatok za službu, plnenie,\nposkytované dlžníkovi - spotrebiteľovi. Naviac, poplatok vo výške 500,- SK nemôže sledovať výdavky\nspojené s vydaním biankozmenky. Ide o neprijateľnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v\nprávach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V čl. VII. bod 10 úverovej zmluvy, je zase uvedené,\nže v prípade odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej\nsumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8. čl. VII zmluvy, sa v neprospech povinných odchyľuje od\nprávnej úpravy obsiahnutej v § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka. Úroky z omeškania neprináležia aj zo zmluvných úrokov, pretože by tak išlo o nárok na\npríslušenstvo (úroky z omeškania) z príslušenstva (úrokov), čo je v rozpore s § 121 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka; v právnej teórii sa takýto postup označuje ako tzv. anatocizmus“.\n22. Odvolací súd v nasledujúcom bode 25 potom uviedol, že keďže došlo k právoplatnému zastaveniu\nexekúcie na základe návrhu žalobkyne, ktorá poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve,\nhoci exekučný súd na ne neprihliadal, hoci mal, základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie\nje daný. S poukazom na § 391 ods. 2 CSP je preto súd I. inštancie viazaný týmto právnym názorom\nodvolacieho súdu.\n23. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že žalobkyňa v návrhu na zastavenie exekúcie poukázala\nna viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, ako je zmenka, kumulácia zmluvných pokút a vysoké úroky,\ns týmto jej tvrdením sa zrejme nestotožnil ani odvolací súd a pokiaľ namietala poplatky, súd II. inštancie\nvyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku len poplatok za biankozmenku vo výške 500 SK, čo je\n16,60 Eur.\n24. Pri posudzovaní výšky nároku súd zastáva názor, že je potrebné vychádzať z konkrétnych\nokolností prípadu, prihliadať na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania žalovaného, intenzitu\ntrvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu\nkonaniu. Pri určení výšky nároku musí ju stanoviť v súlade so zákonnou požiadavkou primeranosti.\nZákladným účelom daného inštitútu je predovšetkým satisfakcia žalobkyne ako spotrebiteľky, čo vyplýva\nzo samotného názvu tohto inštitútu „zadosťučinenie“. Keďže však zaplatenie finančného zadosťučinenia\npre povinný subjekt spôsobuje finančnú ujmu, má poskytnutie finančného zadosťučinenia aj sankčnú\npovahu, ktorá je však druhoradá, keďže primárnou je satisfakcia žalobkyne. Udeľovanie sankcií je\nvecou trestného a správneho konania, nie občianskoprávneho konania. Pri rozhodovaní pritom súd\nzohľadňuje aj princíp spravodlivosti, ktorý považuje za jeden zo základných princípov právneho štátu\na ktorým vyhodnocuje konkrétne okolnosti daného prípadu. Konkrétne súd vychádzal zo skutočnosti, že\nžalobkyni na základe jej žiadosti bol poskytnutý medziúver, ktorý však žalobkyňa nevrátila a to dokonca\nani jeho istinu a to napriek právoplatnému a vykonateľnému zmenkovému platobnému rozkazu, pričom\npri vystavení zmenky žalovaný nepochybil, keďže v tom čase to bolo možné a neexistovala žiadna\nprávna norma, ktorý by mu to zakazovala. Nie je možné súhlasiť s tým, že je irelevantné, že žalobkyňa\nnevrátila ani istinu úveru a že žalovaný má možnosť svoju pohľadávku voči nej uplatniť na súde, čo je\nvšak v tomto prípade už vylúčené, keďže žalovaný si túto svoju pohľadávku na súde uplatnil, práve na\nzáklade súdneho rozhodnutia ju aj vymáhal exekučne, ale bezúspešne, keďže exekúcia v celosti bola\nsúdmi zastavená, hoci vychádzajúc zo záveru citovaného nálezu Ústavného súdu SR zjavne nedôvodne.\nŽalovaný preto už nemá možnosť znovu si túto pohľadávku voči žalobkyni uplatniť. Žalobkyňa teda\nnemusí vrátiť ani istinu úveru a preto už táto skutočnosť predstavuje jej zadosťučinenie a je výraznou\nsankciou pre žalovaného. Žalobkyňa si teda nesplnila svoju zmluvnú a zároveň zákonnú povinnosť\nvrátenia istiny úveru a zaplatenia jej príslušenstva a napriek tomu sa domáha ešte primeraného\nfinančného zadosťučinenia, ktoré uplatnila dokonca vo výške svojho dlhu voči žalovanému. Uplatnenie\nnároku za týchto okolností súd preto považuje za rozporné so zásadou dobrých mravov a princípom\nspravodlivosti. Opäť však súd musí konštatovať, že je viazaný právnym záverom súdu II. inštancie\no tom, že základ nároku je daný. Vychádzal preto z ďalšieho právneho záveru, ku ktorému dospel\nsúd II. inštancie, ktorý konštatoval neprijateľnosť dvoch zmluvných podmienok v predmetnej úverovej\nzmluve a to poplatku za biankozmenku vo výške 16,60 Eur a zmluvnej podmienky umožňujúcej priznanie\núrokov z omeškania aj zo zmluvných úrokov. Táto zmluvná podmienka však nebola uplatnená pri\nvydaní zmenkového platobného rozkazu, pretože ním neboli priznané úroky z omeškania, ale zákonný\nzmenkový úrok zo zmenkovej sumy odo dňa jej splatnosti v súlade s § 48 ods. 2 zákona č. 191/1950\nZb. zmenkového a šekového zákona. Z toho možno vyvodiť, že exekúcia vychádzajúc zo záverov\n\nsúdu II. inštancie o neprijateľnosti dvoch zmluvných podmienok mala byť zastavená len ohľadom sumy\n16,60 Eur predstavujúcej poplatok za biankozmenku a to v zmysle záverov nálezu Ústavného súdu\nSR II.ÚS 299/19 zo dňa 20.02.2020. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd preto určil finančné\nzadosťučinenie vo výške 16,60 Eur zodpovedajúcej sume poplatku, ktorý odvolací súd považoval za\nneprijateľnú zmluvnú podmienku a ktorú sumu tento súd považoval za primeranú vzhľadom na okolnosti\ntohto prípadu popísané vyššie. V prevyšujúcej časti preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n26. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V danom\nprípade výška prisúdenej istiny závisela od úvahy súdu a preto súd vychádzal zo záveru, že žalobkyňa\nbola v spore úspešná a z toho dôvodu jej súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania, ktorý sa bude\nodvíjať len od výšky prisúdenej istiny. Súd totiž nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý\nmožno použiť len výnimočne.\n27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nP o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia\nna Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,\nkto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti\nktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje\nza nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť\npodpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nPodľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len\ndo uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nAk žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie\nexekúcie podľa Exekučného poriadku.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:082c13e2-b0c0-4029-a527-f1a82fb61beb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.299.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 299/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 299/2019 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.299.2019.1"}, {"guid": "a352d141-2149-4188-a377-66359461767b:88e9fb2c-4581-4d9d-b33e-a5c2e5f562fc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8120205413.1", "spisova_znacka": "2Cdo/28/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/28/2022 z 26. 9. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-09-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8120205413.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "f2fa8811-8eb9-4540-9863-513535caa610:16e71232-68af-40c3-991e-2fa565c0cdbe", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8120205413.2", "spisova_znacka": "18CoCsp/30/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoCsp/30/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8120205413.2"}, {"guid": "f28483a0-55f7-4843-b2da-ec70c381d37a:8f902940-8775-430d-9ab6-73c581f0d3a2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8120205413.1", "spisova_znacka": "18CoCsp/1/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoCsp/1/2021 z 27. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-09-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8120205413.1"}, {"guid": "d20ba9fe-c786-4185-95e3-c45ed8600d18:a08fae22-3816-4d0f-8667-8c88c413c87f", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Co/107/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/107/2018 z 27. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d20ba9fe-c786-4185-95e3-c45ed8600d18:a08fae22-3816-4d0f-8667-8c88c413c87f"}, {"guid": "c95e80ca-23fe-4566-944f-5c050475a95d:9b2188c5-92d9-49cf-bb02-67c2ff18903a", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/3231/2008", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Skalica sp. zn. 2Er/3231/2008 z 15. 10. 2012", "sud": "Okresný súd Skalica", "datum_vydania": "2012-10-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c95e80ca-23fe-4566-944f-5c050475a95d:9b2188c5-92d9-49cf-bb02-67c2ff18903a"}], "citovane_v": []}