{"guid": "295c8d3a-8e14-42f5-ab07-2c9dafa24128:34cbc8da-b92b-4870-8d6f-ef04ff36616e", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8125200196.2", "spisova_znacka": "11Csp/3/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp/3/2025 z 11. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 11. augusta 2025, sp. zn. 11Csp/3/2025, ECLI:SK:OSPO:2025:8125200196.2", "identifikacne_cislo": "8125200196", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Marek Bujňák", "sudca_id": 2180, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marek-bujnak-2180", "datum_vydania": "2025-08-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "22CoCsp/2/2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "1c00914c-8bef-47ec-a7eb-d0544f6d4e46:b474dc4e-eaed-4c28-a923-7f4254995d65", "datum": "2026-04-23", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/34cbc8da-b92b-4870-8d6f-ef04ff36616e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8125200196.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8125200196.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8125200196.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n11Csp/3/2025\n8125200196\n11. 08. 2025\nJUDr. Marek Bujňák\nECLI:SK:OSPO:2025:8125200196.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v spore žalobkyne Všeobecná úverová banka,\na.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne\nzastúpenej advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava\n- mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. D.,\nE. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom so sídlom Zámocká 525/28, 091 01\nStropkov IČO: 53 450 345, o zaplatenie 1.545,48 eura s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 764,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%\nročne\n- zo sumy 16,07 eura od 21.11.2021 do zaplatenia,\n- zo sumy 17,16 eura od 21.12.2021 do zaplatenia,\n- zo sumy 16,53 eura od 21.01.2022 do zaplatenia,\n- zo sumy 16,76 eura od 21.02.2022 do zaplatenia,\n- zo sumy 19,53 eura od 21.03.2022 do zaplatenia,\n- zo sumy 17,26 eura od 21.04.2022 do zaplatenia,\n- zo sumy 18,34 eura od 21.05.2022 do zaplatenia,\n- zo sumy 17,77 eura od 21.06.2022 do zaplatenia,\n- zo sumy 18,82 eura od 21.07.2022 do zaplatenia,\n- zo sumy 18,27 eura od 21.08.2022 do zaplatenia,\n- zo sumy 18,54 eura od 21.09.2022 do zaplatenia,\n- zo sumy 19,57 eura od 21.10.2022 do zaplatenia,\n- zo sumy 19,06 eura od 21.11.2022 do zaplatenia,\n- zo sumy 20,10 eura od 21.12.2022 do zaplatenia,\n- zo sumy 19,61 eura od 21.01.2023 do zaplatenia,\n- zo sumy 19,88 eura od 21.02.2023 do zaplatenia,\n- zo sumy 22,38 eura od 21.03.2023 do zaplatenia,\n- zo sumy 20,47 eura od 21.04.2023 do zaplatenia,\n- zo sumy 21,48 eura od 21.05.2023 do zaplatenia,\n- zo sumy 21,06 eura od 21.06.2023 do zaplatenia,\n- zo sumy 22,06 eura od 21.07.2023 do zaplatenia,\n- zo sumy 21,66 eura od 21.08.2023 do zaplatenia,\n- zo sumy 21,96 eura od 21.09.2023 do zaplatenia,\n- zo sumy 22,94 eura od 21.10.2023 do zaplatenia,\n- zo sumy 22,59 eura od 21.11.2023 do zaplatenia,\n- zo sumy 23,55 eura od 21.12.2023 do zaplatenia,\n- zo sumy 23,24 eura od 21.01.2024 do zaplatenia,\n- zo sumy 23,55 eura od 21.02.2024 do zaplatenia,\n- zo sumy 25,13 eura od 21.03.2024 do zaplatenia,\n- zo sumy 24,23 eura od 21.04.2024 do zaplatenia,\n- zo sumy 25,17 eura od 21.05.2024 do zaplatenia,\n\n- zo sumy 24,93 eura od 21.06.2024 do zaplatenia,\n- zo sumy 25,85 eura od 21.07.2024 do zaplatenia,\n- zo sumy 25,63 eura od 21.08.2024 do zaplatenia,\n- zo sumy 25,99 eura od 21.09.2024 do zaplatenia,\n- zo sumy 26,90 eura od 21.10.2024 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta\nIII. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 1,12%, o ktorých výške bude\nrozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\nIV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o pôžičke č. 8570506417 zo dňa 2.8.2017 v\nčlánku V, Vyhlásenie klienta, odsek 6 v časti v znení: „Klient berie na vedomie, že Consumer Finance\nHolding ako prevádzkovateľ na základe dobrovoľného súhlasu dotknutej osoby b) Osobné údaje Klienta\nuvedené v Zmluve poskytuje svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami\nk VÚB v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, vrátane spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko,\nza účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové účely, účely vyhodnotenia\nrizikového profilu Klienta, vymáhania prípadných záväzkov Klienta po splatnosti. Platnosť súhlasu je\n10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom Klient berie na vedomie, že svoj súhlas\nje oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu, alebo od\nudelenia súhlasu pre prípad, že sa Zmluva neuzatvorí a to písomným oznámením doručeným na adresu\nspoločnosti.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o pôžičke č. 8570506417 zo dňa 2.8.2017\nv článku VI, Zmluvné podmienky, odsek 10 Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná\npokuta, bod 10. 1 v znení: „Zmluvná pokuta: V prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je\nklient povinný uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.\nz dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania. Výška zmluvnej pokuty sa rovná priemernej hodnote\nročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenej podľa osobitného predpisu pred vznikom\nomeškania navýšenej o 10 percentuálnych bodov ročne, pričom nesmie prevýšiť trojnásobok úrokov\nz omeškania podľa uvedeného nariadenia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nVI. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej náhradu trov konania vzájomnej žaloby v rozsahu 100%,\no ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa (teraz žalovaná) žalobou zo dňa 28.6.2024 sa (v konaní 11Csp/101/2024) domáhala\nprimeraného finančného zadosťučinenia vo výške 650,- eur podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.\no ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že v predchádzajúcom spore vedenom na tomto súde pod sp. zn.\n7Csp/218/2020 bola ako spotrebiteľka úspešná s postavení žalovanej, keďže žaloba právneho nástupcu\nžalovanej o zaplatenie 2.602,86 eura voči nej bola zamietnutá. Odcitovala z rozsudku zo dňa 6.9.2021,\npodľa ktorého nebolo preukázané doručenie oznámenia o predčasnom zosplatnení úveru žalobkyni a\npreto s poukazom na § 17 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu\nuplatnenej pohľadávky na právneho nástupcu žalovanej. Výšku finančného zadosťučinenia odôvodnila\n1 sumy, o ktorú sa chcel dodávateľ obohatiť na jej úkor a poukázala na sankčnú, satisfakčnú a relutárnu\nfunkciu daného inštitútu.\n2. Žalovaná (teraz žalobkyňa) si vzájomnou žalobou zo dňa 15.11.2024 uplatnila voči žalobkyni nárok\nna zaplatenie sumy 1545,48 eura. Vzájomnú žalobu odôvodnila tým, že v súdnom konaní o zaplatenie\nvedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.7Csp/218/2020 bola úspešná žalovaná v postavení\nspotrebiteľa. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 7Csp/218/2020-105 zo dňa 06.09.2021 žalobu\nprávneho nástupcu žalobkyne Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831\n154 o zaplatenie 2 602,86 eura s prísl. v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej\nlegitimácie. Dňa 02.08.2017 bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8570506417 (ďalej\naj ako ,,Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou bezúčelový\nspotrebiteľský úver vo výške 2500,- eur. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť a zároveň platiť úroky,\n\npríslušenstvo a poplatky dohodnuté v Zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať\npodmienky dohodnuté v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP“): Úver\nbol poskytnutý za nasledovných podmienok: Výška úveru: 2500,- eur, účel poskytnutia úveru: bezúčelový\nspotrebiteľský úver, výška úrokovej sadzby: 18,16% p. a. Výška splátky a splatnosť: 42,93 eura,\nsplatná vždy 20. deň každého mesiaca- prvá splátka splatná 20.09.2017, posledná splátka splatná\n20.08.2027. Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti v dôsledku čoho žalobkyňa vyzvala žalovanú\nna úhradu omeškaných splátok, k čomu nedošlo; následne bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru,\nktorá je však v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Prešov 7Csp/218/2020-105 zo dňa 06.09.2021\nvyhlásené za nulitné; resp. k nemu podľa rozhodnutia súdu (ktoré je právnym titulom žaloby o primerané\nfinančné zadosťučinenie). Následne došlo dňa 20.05.2021 k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť\nIntrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava; postúpenie pohľadávky však je rovnako v zmysle\nrozhodnutia Okresného súdu Prešov 7Csp/218/2020-105 zo dňa 06.09.2021 považované za neplatné,\nresp. v rozpore so zákonom. Žalobkyňa si uplatnila splátky splatné od 20.11.2021.\n3. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 15.11.2024, č.k. 11Csp/101/2024 – 78 zaviazal žalovanú\nzaplatiť žalobkyni 100,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (Výrok I.) Žalobu v prevyšujúcej\nčasti zamietol (Výrok II.). Vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie (Výrok III.)\n4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že Zmluva o pôžičke č. 8570506417 zo dňa 02.08.2017,\nod ktorej si žalobkyňa odvodzuje svoj nárok, neobsahuje zákonom požadované náležitosti a to podľa\n§ 9 ods. 2 písm. j), k), z) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto je potrebné\nposkytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vo vzťahu k náležitosti predpoklady pre\nvýpočet RPMN poukázala na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 zo dňa 23.01.2025\na aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 18CoCsp/16/2024-422 zo dňa 30.01.2025. Zmluva\nneobsahuje správny údaj o výške priemernej RPMN, ktorý je uvedený vo výške 12,95 %. Priemerná\nhodnota RPMN podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch\nveriteľmi za 2. štvrťrok 2017 bola pri spotrebiteľských úveroch od 1500 eur do 6500 eur vrátane so\nzmluvnou splatnosťou nad 10 rokov na úrovni 6,44 %. Zmluva bola uzatvorená dňa 02.08.2017 a termín\nkonečnej splatnosti bol daný na 20.08.2027, čo je viac ako 10 rokov (presnejšie 10 rokov a 18 dní).\nOdplata podľa Zmluvy presahuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského\núveru za 2. štvrťrok 2017 (platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. augusta\n2017 do 15. novembra 2018). Najvyššia prípustná výška odplaty bola v danom období 9,76 % a\npodľa Zmluvy predstavovala odplata úroveň 18,16 %. Ďalej uviedla, že úrok vo výške 18,16 % ročne\nje v rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatný. V tomto smere poukázala na úrokové miery z\núverov poskytnutých na Slovensku, podľa ktorých na obdobný spotrebiteľský úver so splatnosťou\nnad 5 rokov v období 08/2017 predstavovala priemerná úroková miera úroveň 8,83 %, t.j. viac ako\ndvojnásobne nižšia oproti posudzovanému úverovému vzťahu. Výška úrokov musí byť v súlade s\ndobrými mravmi. Žalovaná vzniesla námietku premlčania celého uplatňovaného nároku. Žalovaná je\nod splátky splatnej 20.12.2017 v permanentnom omeškaní. Žalovanej bolo Oznámenie o vyhlásení\nokamžitej splatnosti úveru zo dňa 21.04.2018 najneskôr doručené v konaní vedenom na OS Prešov\nsp. zn. 7Csp/218/2020. Žaloba v tomto konaní bola súdu doručená dňa 13.01.2025, t.j. po uplynutí\nviac ako troch rokov. Žalovaná podala vzájomnú žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok,\nktorú odôvodnila tým, že Zmluva o pôžičke č. 8570506417 zo dňa 02.08.2017 obsahuje neprijateľnú\nzmluvnú podmienku, uvedenú v článku V. Vyhlásenie klienta, odsek 6. v časti v znení: „Klient berie na\nvedomie, že CFH ako prevádzkovateľ na základe dobrovoľného súhlasu dotknutej osoby: b) Osobné\núdaje Klienta uvedené v Zmluve poskytuje svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo skupiny\ns úzkymi väzbami k VÚB v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, vrátane spoločnosti Intesa\nSanpaolo Taliansko, za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové účely,\núčely vyhodnotenia rizikového profilu Klienta, vymáhania prípadných záväzkov Klienta po splatnosti.\nPlatnosť súhlasu je 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom Klient berie na\nvedomie, že svoj súhlas je oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného\nzáväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že sa Zmluva neuzatvorí, a to písomným\noznámením doručeným na adresu Spoločnosti.“ Predformulovaný súhlas spotrebiteľa s poskytovaním\na sprístupňovaním jeho osobných údajov tretej osobe, so spracovaním jeho osobných údajov po dobu\n10 rokov (aj pre prípad, že zmluva nevznikne), bez ohľadu na dĺžku trvania zmluvy, so spracúvaním a\noverovaním osobných údajov u iných osôb, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou\nnemožno za žiadnych okolnosti považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s\núkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje. Poukázala na\n\nrozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/33/2017 zo dňa 12.09.2017: - odsek 6. odôvodnenia:\noboznámiť spotrebiteľ pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V danom prípade,\nklient nemohol zasahovať do textu vyhlásenia klienta, že dáva predformulovaný súhlas na spracovanie\nosobných údajov bližšie neurčenému počtu subjektov, pretože je tu odkaz na Obchodné podmienky\npre vydávanie a používanie karty. Z hľadiska neurčitosti, komu vlastne je dávaný formulovaný súhlas,\nmožno konštatovať neplatnosť takéhoto dojednania z hľadiska § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\nže právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. V danom\nprípade predfomulované vyhlásenie klienta je súhlasom daným pre široký okruh neurčitých subjektov,\nktoré budú oprávnené spracovať osobné údaje klienta. Nenáležité je takisto odvolávanie sa na „určenie\nsubjektov“ odkazom na Obchodné podmienky pre vydávanie a používanie kreditných platobných kariet\nvydávaných A. Ú. S., X..O.. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s.. Tieto\nďalšie neurčité subjekty sú oprávnené na overovanie úverovej spôsobilosti, kontroly rizika budúcich\nobchodov a plnení zmluvy, oprávnené spracovať osobné údaje klienta na dobu 10 rokov od podpísania\nžiadosti. Ďalej sa takýto súhlas predlžuje na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti a na dobu 10\nrokov od zániku tohto záväzkového vzťahu. Za takúto formuláciu O. L. Y. bola Consumer Finance\nHoldig, a.s. udelená poriadková pokuta 40.000 Eur, pričom aj I. B. O. na posudzovanie podmienok v\nspotrebiteľských zmluvách takúto formuláciu považuje za nekalú obchodnú praktiku v spotrebiteľských\nzmluvách. Ak chýba individuálne dojednanie takého širokého oprávnenia pre neurčitý počet subjektov\nuvedených v obchodných podmienkach a používanie kreditných kariet, tak ani odvolávka na zákon\no bankách neobstojí, pretože sa tu vytvára nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán\nv neprospech spotrebiteľa. Jeho osobné údaje môžu byť poskytované neurčitému počtu subjektov z\nhľadiska predformulovaného súhlasu a vyhlásenia klienta v bode VI. návrhu o aktiváciu Bankomatky\nTriangel. Potom rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby nie je správne. Odvolací súd tak\ns poukazom na § 388 CSP zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrhu žalobkyne vyhovel\na rozhodol tak, ako je uvedené vo výrobku tohto rozsudku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka\nneprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, pričom neprijateľnosť\nzmluvných podmienok je hodnotená v predchádzajúcich odsekoch rozsudku.“ K neprijateľnosti zmluvnej\npodmienky priamo vo vzťahu k žalobkyni poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.\n19Csp/29/2021 zo dňa 18.07.2023, sp. zn. 8Csp/109/2023 zo dňa 20.02.2024; sp. zn. 18Csp/85/2023 zo\ndňa 29.01.2024; sp. zn. 19Csp/35/2022 zo dňa 10.10.2023; sp. zn. 16Csp/16/2022 zo dňa 07.06.2022;\nsp. zn. 29Csp/137/2018 zo dňa 01.04.2019; sp. zn. 32Csp/217/2017 zo dňa 14.12.2018; sp. zn.\n8Csp/99/2023 zo dňa 19.12.2023; sp. zn. 15Csp/16/2022, zo dňa 10.10.2023; sp. zn. 17Csp/99/2022 zo\ndňa 26.09.2023; sp. zn. 18Csp/62/2023 zo dňa 08.11.2023; sp. zn. 19Csp/26/2023 zo dňa 16.11.2023,\nč.k. 11Csp/11/2023-152 zo dňa 22.01.2025 a č.k. 11Csp/13/2023-212 zo dňa 22.01.2025. Zmluva o\npôžičke č. 8570506417 zo dňa 02.08.2017 obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v článku\nVI. Zmluvné podmienky, odsek 10. Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta,\nbod 10.1 v znení: „Zmluvná pokuta: V prípade 7 omeškania s úhradou jednotlivých Splátok je Klient\npovinný uhradiť Spoločnosti Zmluvnú pokutu vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. z\ndlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Výška zmluvnej pokuty sa rovná priemernej hodnote\nročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenej podľa osobitného predpisu pred vznikom\nomeškania navýšenej o 10 percentuálnych bodov ročne, pričom nesmie prevýšiť trojnásobok úrokov z\nomeškania podľa uvedeného nariadenia vlády.“ Neprijateľnosť takto vymedzenej zmluvnej podmienky\npredstavuje skutočnosť, že dodávateľ so spotrebiteľkou zmluvnú pokutu individuálne nedojednal\na táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľky. Zmluvná pokuta bola zakomponovaná do úverových podmienok na vopred pripravenom\ntlačive zo strany dodávateľa, pričom spotrebiteľka ju nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Predmetná\nzmluvná podmienka žalobkyni umožňuje napriek možnosti zosplatnenia celého úveru alebo úrokov z\nomeškania, požadovať ďalšiu sankciu, ktorú vo formulárovej zmluve žalovaná ani nemohla odmietnuť. K\nneprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky a priamo vo vzťahu k žalobkyni, poukázala na rozsudok\nOkresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/137/2018 zo dňa 01.04.2019, z ktorého vyberáme: - odsek\n42. odôvodnenia: „V danom prípade súd dospel k záveru o neprimeranosti požadovanej zmluvnej\npokuty vo výške 10 % z dlžnej splátky za každú omeškanú splátku, a to s poukazom na bod 12.4\nzmluvných podmienok. Z uvedeného zmluvného dojednania vyplýva, že dlžník, ktorý je v omeškaní\nso splátkami úveru je povinný okrem úroku z omeškania zaplatiť zmluvnú pokutu vrátane nákladov\nza vymáhanie omeškaných splátok prostredníctvom tretej osoby vo výške skutočne vynaložených\nnákladov maximálne do sumy 14 % z vymoženej pohľadávky spolu s DPH. Vzhľadom na vyššie\nuvedené preto súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru o neprijateľnosti uvedenej zmluvnej\npodmienky pre neprimeranosť jej výšky s poukazom na ďalšie sankcie, ktoré je veriteľ oprávnený\n\nod spotrebiteľa požadovať v prípade omeškania sa so splácaním úveru s poukazom na ust. § 53\nods. 1 a § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, preto súd žalobe v uvedenej časti vyhovel.“\nRovnako rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 19Csp/191/2018 zo dňa 24.06.2019, odsek 42.\nodôvodnenia: „Súd zistil ex offo prieskumom neprijateľných zmluvných podmienok, že zmluva obsahuje\nnielen neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v žalobe, ale aj iné, na ktoré poukázal v skutkovom\nstave citáciou týchto ustanovení aj pri odôvodňovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd\nsa nestotožňuje s námietkou žalovanej strany v tom smere, že prieskum takýchto podmienok nepatrí\ndo jeho právomoci resp. niet už naliehavého právneho záujmu na určení neprijateľnosti akýchkoľvek\nzmluvných podmienok, keď zmluva samotná zanikla riadnym splnením zo strany spotrebiteľky. Zmluvné\nznenie: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal\ndo omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient\npovinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj\nsplatnou“, uvedené v takmer záverečných ustanoveniach zmluvy nebolo individuálne dojednané napriek\ntomu, že podpis spotrebiteľky je až na samom závere formulárového tlačiva, ani textom ani veľkosťou\npísma nepoukazuje na túto svoju výškou neprimeranú sankciu s ohľadom na výšku splátky, preto je\nnepochybne neprijateľnou a v každom ohľade, aj keď z nej nemožno vymáhať plnenie je potrebné na ňu\npoukázať.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 23Co/128/2018, zo dňa 27.05.2019, odsek 4.\nodôvodenia: „Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\na zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, avšak\nnesprávne vo veci rozhodol. Podľa názoru odvolacieho súdu na podanej žalobe je naliehavý právny\nzáujem (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.03.2019 6Cdo/27/2018). Spotrebiteľ sa môže aj v\nindividuálnom spotrebiteľskom spore domáhať určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne\nuplatneného nároku na plnenie vyplývajúce z neprijateľného zmluvného dojednania, čo podľa názoru\nodvolacieho súdu vyplýva z ust. § 298 ods. 1 CSP. Čo sa týka samotného posúdenia neprijateľnej\nzmluvnej podmienky, jedná sa nepochybne o neprijateľnú zmluvnú tak ako konštatovala Slovenská\nobchodná inšpekcia v rozhodnutí z 25.02.2014, pretože pri takto formulovanej zmluvnej podmienke pri\nakomkoľvek omeškaní so splátkou ceny kúpy môže predávajúci požadovať od kupujúceho zmluvnú\npokutu vo výške 10 % z celkovej ceny tovaru- teda paušálnu zmluvnú pokutu vo výške 79 eur pri\nnezaplatení aj len jednej splátky alebo jej časti. Táto sankcia je neprijateľná, pretože je neúmerná\nvo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti. Zákon nebráni tomu, aby sa spotrebiteľ domáhal určenia\nneprijateľnosti zmluvnej podmienky aj pri zmluve, ktorá už bola splnená. Z uvedeného dôvodu odvolací\nsúd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe v celom rozsahu vyhovej.“\nKeďže si môže dodávateľ pod týmito pojmami uplatňovať akékoľvek peňažné plnenia, ktoré v čase\npodpisu zmluvy žalovaná nemohla ani predstaviť, vytvára táto zmluvná podmienka hrubú nerovnováhu v\nprávach a povinnostiach zmluvných strán, výlučne v prospech dodávateľa. Z tohto dôvodu sú naplnené\npredpoklady neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. Zmluvné ustanovenie nepočíta ani so žiadnymi\nprípadnými objektívnymi dôvodmi na strane spotrebiteľa, resp. s dôvodmi ktoré spotrebiteľ nezavinil.\nLimitovaná nie je ani vo výške súčtu všetkých nesplatených splátok po odpočítaní zostatku istiny. Takto\nformulovaná zmluvná pokuta je neobmedzená a môže byť účtovaná žalobkyňou jednostranne, podľa\nvlastnej úvahy. Jedná sa navyše o jednostranné sankcie postihujúce iba spotrebiteľa a zmluva nepočíta\nso žiadnou sankciou v prípade porušení zo strany dodávateľa.\n5. Žalobkyňa v replike uviedla, že žalovaná vychádzala z absolútne nesprávnej tabuľky, keď ako\nsama uvádza, že vychádzala z najvyššej prípustnej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru\nza 2. štvrťrok 2017 (platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. augusta 2017\ndo 15. novembra 2018), no samotná zmluva bola uzatvorená dňa 02.08.2017. Správne je tak nutné\nvychádzať pri určovaní najvyššej prípustnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru z\núdajov za 1. štvrťrok 2017 (Platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. mája 2017\ndo 15. augusta 2017), teda za obdobie v ktorom bola nepochybne uzatvorená aj samotná Zmluva o\nspotrebiteľskom úvere zo dňa 02.08.2017. Zo samotnej zmluvy je zrejmé že medzi zmluvnými stranami\nbolo dohodnutých 120 splátok, teda bola uzatvorená na 120 mesiacov, pričom splatnosť prvej splátky\nbola dohodnutá na deň 20.09.2017 a termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na deň 20.08.2027.\nV zmysle tabuľky zverejnenej na stránke Ministerstva financií SR, konkrétne v tabuľke s názvom\nNajvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 1. štvrťrok 2017 (Platné\npre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. mája 2017 do 15. augusta 2017), v ktorej je\nuvedené: ,,Zmluvná splatnosť nad 5 do 10 rokov vrátane“ mala najvyššia prípustná výška odplaty\nv % pre ,,Ostatné spotrebiteľské úvery“ predstavovať 19,62. Výška odplaty podľa zmluvy vo výške\n18,16 % tak bola v súlade so zákonom, pričom bola v nižšej výške ako bola najvyššia prípustná výška\n\nodplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v danom období. K predpokladom pre výpočet RPMN\npoukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/183/2020 z 24.02.2021:\n„Dovolací súd, na rozdiel od súdov nižších inštancií, zastáva názor, že zo znenia § 9 ods. 2 písm. j/\nzákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet\nročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN\nšpeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je\nmožné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného\nustanovenia. V posudzovanom prípade zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne neuvádza uviesť v\nzmluve i matematický výpočet výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, ako to vyplýva z dovolaním\nnapadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Pokiaľ by takúto požiadavku mal zákonodarca v úmysle, nič\nmu nebránilo uviesť ju v danej právnej norme. Zákonodarca pritom formulačne jednoznačne požaduje,\naby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery\nnákladov, pričom pod predpokladmi nie je možné rozumieť uvedenie vzorca výpočtu, ktorý (vzorec) je\nlen jeden, navyše spotrebiteľovi prístupný priamo v zákone, v jeho prílohe č. 2. Pokiaľ odvolací súd\npovažuje za predpoklad na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov i vzorec na jej výpočet, s\ntýmto sa dovolací súd nestotožňuje. Z uvedených dôvodov potom záver súdov nižších inštancií, že\npredmetná zmluva v rozpore s § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje\nzákonnú náležitosť, a to všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN, čo má za následok bezúročnosť\na bezpoplatkovosť predmetného úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských\núveroch, nie je správny.“ a aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 25CoCsp/5/2023\nzo dňa 30.11.2023, podľa ktorého: ,,Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie o chýbajúcej náležitosti\npodľa cit. § 9 ods. 2 ZoSÚ, a to podľa písm. h) - uvedenie predpokladov použitých na výpočet tejto\nročnej percentuálnej miery nákladov, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z\n24.02.2021, sp. zn. 7Cdo/183/2020, v zmysle ktorého veriteľ nemá povinnosť uviesť v zmluve konkrétny\nmatematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady\npre výpočet RPMN, špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Uvedené\nrozhodnutie bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky č. 7/2021. Uvedené rozhodnutie patrí do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nObdobne rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo veciach sp. zn. 1Cdo/205/2021 z 23.11.2022,\n9Cdo/37/2020 z 29.3.2022, 5Cdo/55/2020 zo dňa 24.2.2022, 1Cdo/42/2020 zo dňa 27.04.2022.“ Podľa\nrozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CoCsp/30/2023 zo dňa 09.07.2024: ,,V zmysle záverov\nuvedených v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedených v bode 25 odôvodnenia\nsa javí, že v Zmluve sú uvedené predpoklady potrebné na výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie výšky\núveru: 5.000,- eur, výšky mesačnej anuitnej splátky: 127,98 eura, splatnosť prvej mesačnej splátky:\n20.07.2015, deň splatnosti mesačnej anuitnej splátky : 20. deň v kalendárnom mesiaci, jej mesačného\nintervalu, počtu splátok: 60 a výšky úrokovej sadzby : 20,00% %. Preto možno spochybniť záver\nsúdu prvej inštancie o absencii obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods.\n2 písm. j) ZoSÚ. Dôvod absencie predpokladov pre výpočet RPMN neobstojí vo svetle neskoršej\njudikatúry, kedy vyššie súdne autority dospeli k záveru, že predpoklady RPMN musia byť zo zmluvy\nzistiteľné. Nie je podmienkou ich uvedenie na jednom mieste a ani tento dôvod teda nie je dôvodom\npre bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/183/2020 z 24.2.2021, sp. zn. 5Cdo/55/2020 z 24.2.2022, sp.\nzn. 1Cdo/42/2020 z 27.4.2020, sp. zn. 2Cdo/127/2021 z 27.4.2023.“ K priemernej RPMN uviedla, že\nžalovaná poukazuje na nesprávnu tabuľku, správne je potrebné vychádzať zo Súhrnné informácie o\núdajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2017, keďže zmluva\nbola uzatvorená do 15 dní od zverejnenia priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za\npríslušný kalendárny štvrťrok (zverejnená dňa 27.07.2017), preto je v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm.\nz) ZoSÚ je potrebné vychádzať z údajov za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa týchto údajov\nbola priemerná RPMN pre ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške od 1500\ndo 6500 € vrátane so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov vo výške 12,95 %. Z uvedeného tak\njednoznačne vyplýva, že v zmluve je uvedený správny údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere\nnákladov. Najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru pre uvedenú Zmluvu\nbola stanovená na 18,16 %, pričom zmluvné dojednaná odplata sa rovná práve úroku dohodnutému vo\nvýške 18,16 %, ako jedinej odplaty pre veriteľa. Nakoľko žalobkyňa plne rešpektovala kogentné zákonné\nustanovenia týkajúce sa maximálnej možnej odplaty za poskytnutý úver, podľa názoru žalobkyne\nnemôže byť výška dojednaného úroku, ako podmnožiny pojmu odplata, vyhlásená za neplatnú pre\nrozpor s dobrými mravmi. Odplata v prejednávanom prípade nepresahuje dvojnásobok priemernej\nročnej percentuálnej miery nákladov obdobných úverov (vo výške 19,62) a nie je preto podľa názoru\n\nžalobkyne daný žiaden dôvod pre posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. V\nzmysle vyššie uvedeného tak Zmluva obsahuje všetky obligatórne obsahové náležitosti a dojednaný\núrok bol stanovený v rámci limitov stanovených Občianskym zákonníkom. Prejednávaný úver preto\nnie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní bonity poukázala na odôvodnenie\nrozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp/218/2020-105 zo dňa 06.09.2021, v ktorom si (domnelý)\npostupník uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy zo Zmluvy, no jeho žaloba bola zamietnutá z dôvodu\nnedostatku aktívnej vecnej legitimácie, podľa ktorého: „14. Z vykonaného dokazovania mal súd za\npreukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola dňa 02.08.2017 uzatvorená\nZmluva o spotrebiteľskom úvere číslo 8570506417, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička\nvo výške 2.500 Eur, ktorú sa zaviazala splácať v mesačných splátkach 42,93 Eur, v počte splátok 120,\npri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 18,16 % a termínom konečnej splatnosti 20.08.2027. V žiadosti údajov\no svojej finančnej situácii deklarovala, že je fyzická osoba podnikateľ, príjem z podnikania 6.032 Eur,\nvýdavky 30 Eur a základ dane za minulý rok u žalovanej predstavoval 3.803 Eur. Súd je toho názoru,\nže na základe predložených daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 a 2016\nsi veriteľ splnil povinnosti dané zákonným ustanovením § 7 a § 11 ods. 2 Zákona číslo 129/2010 Z.z.\na pri poskytovaní úveru žalovanej preskúmaval bonitu žalovanej ako dlžníčky, vrátane nahliadnutia\ndo úverového registra. Námietka žalovanej v tomto smere je tak podľa názoru súdu nedôvodná.“ Ak\nveriteľ posudzoval bonitu (aspoň) jedným zo spôsobov uvedených v ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ (tak ako v\nprejednávanom prípade), potom nemohlo dôjsť ani len k hrubému porušeniu povinností (resp. nemohlo\nvôbec dôjsť k porušeniu povinností veriteľa posudzovať bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou)\npodľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, nakoľko zákonodarca v právnej norme uviedol slovo „alebo“. Ide o výrokovú\nspojku (disjunkciu), ktorá v právnej logike predstavuje vylučovací vzťah dvoch hypotéz. Na základe\nvyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že ak by veriteľ neskúmal bonitu spotrebiteľa ani jedným z vyššie\nuvedených spôsobov podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ (t. j. na základe údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom\nstave alebo prihliadnutím na údaje z príslušnej databázy alebo registra) spotrebiteľský úver sa považuje\nza bezúročný a bez poplatkov. Z predložených dôkazov je zrejmé, že žalobkyňa pri poskytnutí úveru\nposudzovala výšku príjmu žiadateľa, rodinný stav, bývanie, vyživovacie povinnosti, uvedené nepochybne\nvyplýva zo samotnej zmluvy v čl. II Údaje Klienta o zamestnaní a finančnej situácii, kde je uvedené, že\npočet nezaopatrených detí je 0, počet vyživovaných osôb je 0, výška vyživovacej povinnosti je 0, príjem\nz podnikania a inej zárobkovej činnosti za min. rok je 6032 eur, čl. I s názvom Osobné údaje o Klientovi\nje zároveň uvedené: Rodinný stav: ženatý-vydatá, spôsob bývania: vlastný byt/dom. Ďalej žalobkyňa\npoukázala na dopyt do NRKI ku dňu 28.07.2017, ktorý predkladá v prílohe tohto vyjadrenia. Keďže\nveriteľ disponoval údajmi získanými z príslušnej databázy/ registra na účely posudzovania schopnosti\nspotrebiteľa splácať úver, a to dopytom do úverového registra, zároveň disponoval aj informáciou o\nvýške príjmov, ktorá vyplýva aj zo zmluvy, zároveň bola overená aj z daňového priznania žalovanej.\nZároveň pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver zobral do úvahy aj údaje o príjmoch,\nrodinných pomeroch, ako aj výdavkoch žalovanej, pri ktorých vychádzala zo sumy životného minima.\nPodľa dokumentu Údaje k výpočtu bonity, akceptované príjmy žalovanej predstavovali sumu vo výške\n301,60 eura, vo výdavkoch žalobkyňa zohľadnila životné minimum na jednu plnoletú osobu vo výške\n199,48 eura, mesačné splátky existujúcich úverov (splátky z registra alebo klientom uvedené ak sú\nvyššie) vo výške 57,- eur. Vzhľadom na uvedené tak rozdiel príjmov a výdavkov predstavoval disponibilný\nzostatok vo výške 45,12 eura (301,60 - 199,48 – 57,00 = 45,12). Z tohto výpočtu pri tom jednoznačne\nvyplýva, že pri rozdiele 45,12 eura žalovaná mala byť schopná uhrádzať mesačnú splátku dohodnutú v\nzmluve vo výške 42,93 eura. K namietaným zmluvným podmienkam uviedla, že zákon č. 483/2001 Z. z.\no bankách (ďalej len ,,ZoB“) priamo predpokladá, že údaje od klientov žalobkyňa získava a spracúva pre\núčely správy ich pôžičiek, prípadne vkladov. V tomto smere teda nielen zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane\nosobných údajov, ale priamo aj ZoB určuje povinnosť takéto informácie o klientoch utajovať a chrániť\npred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením, zároveň ustanovuje, že\ntretím osobám môže žalobkyňa tieto informácie poskytnúť len s predchádzajúcim písomným súhlasom\ndotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn a účely. Dĺžka súhlasu na spracovanie osobných údajov\nna 10 rokov je nepochybne dôvodná. Aktuálna súdna prax totiž nie len že neurčuje žiadnu premlčaciu\ndobu na prípadné požadovanie určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale aj v prípade žaloby\nna určenie bezúročnosti o bezpoplatkovosti poskytnutého úveru a následného vydania bezdôvodného\nobohatenia súdna prax (viď. prax tunajšieho súdu) uplatňuje 10 ročnú premlčaciu dobu na plnenie. V\nprípade ak by teda nebolo možné osobné údaje klienta uchovávať 10 rokov od zániku zmluvy, a tým\nuchovávať ani zmluvnú dokumentáciu, žalobkyňa by v prípade sporu, akým je napokon aj prebiehajúci\nspor, nemal žiadnu možnosť obrany. Spracovanie osobných údajov po dobu 10 rokov od zániku zmluvy\nje preto potrebné považovať za dôvodné. Banka má povinnosť minimálne po dobu 5 rokov uchovávať\n\nvšetky doklady o uskutočnených obchodoch. Žalobkyňa používa 10 ročnú archivačnú dobu, nakoľko\ntáto sa osvedčila praxou. Dohodnutý účel spracúvania osobných údajov vyplýva priamo z § 93a ods.\n3 ZoB a banka je oprávnená spracúvať osobné údaje aj bez súhlasu klienta: 1) na účely uzatvárania\na vykonávania obchodov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a ich klientmi, 2) na účel\nochrany a domáhania sa práv banky alebo pobočky zahraničnej banky voči ich klientom, 3) na účel\nzdokumentovania činnosti banky a pobočky zahraničnej banky, 4) na účely výkonu dohľadu nad bankami\na pobočkami zahraničných bánk a nad ich činnosťami, 5) na plnenie si úloh a povinností bánk a pobočiek\nzahraničných bánk podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov je banka a pobočka zahraničnej\nbanky. Žalobkyňa má zároveň za to, že spracúvanie osobných údajov na účel interného výkazníctva je\npreto podľa názoru žalobkyne plne legitímne, keďže explicitne vyplýva zo samotného zákona. V zmysle\nuvedeného napadnuté zmluvné podmienky nespĺňajú základný predpoklad na určenie neprijateľnosti,\nktorým je zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Napadnuté zmluvné podmienky preto za žiadnych okolností\nnemôžu byť posúdené ako neprijateľné. K zmluvnej pokute poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu\nSR, sp. zn. 1Cdo/143/2023, zo dňa 29.01.2025: „Zmluvná pokuta nie je v spotrebiteľských zmluvách\nvýslovne zákonom zakázaná. Z uvedených dôvodov je preto potrebné rozhodnutie súdu, ktorý vyhlásil\nzmluvnú pokutu v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú zmluvnú podmienku riadne odôvodniť. Samotná\nskutočnosť, že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná, nemá\nza následok, že ide o neprijateľnú podmienku. V predmetnej veci z obsahu odvolania dovolací súd\nzistil, že žalovaný v odvolaní poukazoval aj na bod 8.3. zmluvy, pričom uviedol, že žalovaný zúžil\nsvoje oprávnenie vyplývajúce z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa tak,\nže úrok z omeškania bude ukladaný až po tom, čo zmluvná pokuta dosiahne výšku poskytnutých\npeňažných prostriedkov. Preto je potrebné poukázať na to, že v tomto kontexte je nepreskúmateľný aj\nzáver, že výška zmluvnej pokuty bola dohodnutá bez ohľadu na výšku úrokov z omeškania. Uvedenú\nodvolaciu námietku žalovaného odvolací súd vôbec nevyhodnotil, či je alebo nie je relevantná vo\nvzťahu k prejednávanej veci. Rovnako odvolací súd sa bude zaoberať aj priloženým stanoviskom\nNárodnej banky Slovenska a posúdi jeho relevanciu na prejednávaný prípad a vyjadrí sa v podstate aj\nk základnej námietke žalovaného, že zmluvná podmienka, ktorá odráža zákonnú úpravu vyjadrenú v\nnariadení vlády č. 87/1995 Z.z. nemôže byť vyhlásená za neprijateľnú.“ Z ustanovenia § 53 ods. 1 OZ\nvyplýva, že za neprijateľné nie je možné považovať akékoľvek zmluvné ustanovenie, ktoré spôsobuje\nnerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale musí ísť o nerovnováhu, ktorá\npodstatným spôsobom preváži tzv. ,,misku váh“ na stranu veriteľa. Skutočnosť, že spotrebiteľ je v\nzmysle zmluvy povinný platiť prípadné poplatky, o ktorých je vopred informovaný nie je pre takýto\npredpoklad dostatočným základom. Okrem generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 OZ obsahuje OZ tiež\nustanovenie § 53 ods. 4 OZ, v ktorom uvádza konkrétne podmienky, ktoré v prípade, ak sú obsiahnuté\nv zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi, je potrebné považovať za neprijateľné. Aby sa predmetné\nustanovenie považovalo za neprijateľné musí ísť v prvom rade o neprimeranú sankciu. Žalovaná však\nlen všeobecne poukazuje na údajnú neprijateľnosť, avšak v žiadnom smere sa vo svojom vyjadrení/resp.\nvzájomnej žalobe o určenie neprijateľných zmluvných podmienok nevysporiadava so skutočnosťou, z\nakého konkrétneho dôvodu by mala byť podľa nej považovaná za neprimeranú či vytvárajúcu hrubú\nnerovnováhu. V zmysle vyššie uvedeného nespôsobuje vyššie uvedená zmluvná podmienka akúkoľvek\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobkyňa poprela tvrdenia žalovanej, že by\nmala len obmedzenú „zmluvnú voľnosť“, keďže nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah Zmluvy.\nPrijaté zmluvné podmienky sa od návrhu nelíšili len z toho dôvodu, že žalovaná so všetkými zmluvnými\npodmienkami vyjadrila svoj súhlas. Žalobkyňa za situácie akceptovania navrhovaných podmienok\nnemala dôvod pristupovať k osobitnému vyjednávaniu jednotlivých zmluvných ustanovení, nakoľko tieto\nboli žalovanou bezvýhradne akceptované. Individuálne dojednávanie podmienok s každým záujemcom\no úverový produkt – a to za situácie, že záujemca s navrhovanými podmienkami súhlasí – je v praxi\nnepredstaviteľné a nereálne a navyše by neúmerne zvýšilo náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré\nby sa mohli odraziť v ďalších poplatkoch s týmto úverom spojených.\n6. Žalovaná v duplike uviedla, že Zmluva bola uzatvorená dňa 02.08.2017 a termín konečnej splatnosti\nbol daný na 20.08.2027, čo je viac ako 10 rokov (presnejšie 10 rokov a 18 dni) a žalovaná mohla\nkedykoľvek (t.j. aj 03.08.2017) úver splatiť, teda nielen od momentu splatnosti prvej splátky. Pokiaľ\nžalobkyňa poukazuje na maximálnu výšku odplaty za 1. štvrťrok 2017, tak aj podľa tohto dokumentu\nzmluva presahuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty, kedy najvyššia prípustná výška odplaty bola v\ndanom období 9,88 % a podľa Zmluvy predstavovala odplata úroveň 18,16 %. Žalobkyňa poukázala\nna aktuálny rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 zo dňa 23.01.2025. Pre tú ktorú konkrétnu\nzmluvu, v zmysle smernice a v zmysle rozsudku SD EÚ, zmluva obsahuje Predpoklady použité na\n\nvýpočet RPMN len vtedy, ak sú tieto predpoklady v zmluve uvedené ich slovným pomenovaním,\nso súčasným priradením ich číselnej hodnoty k týmto pomenovaniam, teda tak, aby ich spotrebiteľ\nnehľadal skúmaním obsahu zmluvy, ani čo sa týka ich slovného vyjadrenia, ani čo sa týka ich číselného\nvyjadrenia. Teda v zmluve musia byť Predpoklady použité na výpočet RPMN uvedené v takej forme,\naby bolo možné overiť správnosť výpočtu RPMN, a to nie je možné inak, ako porovnaním čísel a z\nnich vyplývajúcich výsledkov výpočtov a nie porovnaním slov. Predpoklady použité na výpočet RPMN\ntak vyjadrujú v jednote svoju gramatickú, ako aj matematickú podstatu, s cieľom vypočítať hodnotu\nRPMN. Bez tejto jednoty nie je výpočet RPMN možný. Matematická podstata výpočtu RPMN spočíva vo\nvýpočte RPMN podľa presne definovaného vzorca, ktorý zahŕňa sumy, časové obdobia a ďalšie údaje,\nvyjadrené číslami. Vloženie slovných pojmov iba odkopírovaných zo zákona a nie konkrétnych číselných\nhodnôt do vzorca, nemá žiadny výpočtový význam, výstup by nebol číselne vyjadriteľný. Ak v zmluve\nchýbajú číselné údaje priradené k názvom jednotlivých Predpokladov použitých na výpočet RPMN,\nnemožno hovoriť o skutočnom uvedení Predpokladov použitých na výpočet RPMN, keďže informácie\nsú neúplné a výpočet nemožno reálne vykonať. Pritom tieto slovné vyjadrenia jednotlivých číselných\npremenných, dosadzovaných do vzorca na výpočet RPMN, musia byť označené tak, aby bolo jasné,\nže ide o Predpoklady použité na výpočet RPMN, keďže spotrebiteľ nie je povinný vedieť, čo sú to\nPredpoklady použité na výpočet RPMN a ak by ich aj chcel v zmluve hľadať, nie je povinný vedieť,\nčo má vlastne hľadať, pod akými slovami a pod akými číslami. Teda, zmluva musí napr. obsahovať\nnadpis „Predpoklady použité na výpočet RPMN“, a k tomuto nadpisu musia byť priradené konkrétne\nnázvy jednotlivých Predpokladov použitých na výpočet RPMN, vyjadrené ich pomenovaním, napr. výšky\núveru, s číselným vyjadrením výšky úveru, napr. 2 500,- eur. Matematicky by to bolo možné vyjadriť\ntak, že všeobecný nadpis „Predpoklady použité na výpočet RPMN“, predstavujú základnú množinu\na konkrétne názvy jednotlivých Predpokladov použitých na výpočet RPMN v konkrétnej zmluve, s\nich číselným vyjadrením sú prvkami tejto množiny. K bonite uviedla, že z predloženej listiny Daňové\npriznanie k dani z príjmov fyzickej osoby vyplýva, že základ dane bol v sume 504,02 eura (príjmy 6\n032,20 eura - výdavky 5 528,18 eura), čo predstavuje čistý mesačný príjem 42,- eur. Veriteľ taktiež\nmal informáciu o skutočnosti, že žalovaná je vydatá. Mal teda zohľadniť aj výšku životného minima na\nďalšiu posudzovanú plnoletú osobu v sume 139,16 eura, čo však zjavne opomenula. Veriteľ opomenul\nskutočnosť, že žalovaná mala v roku 2017 vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k 4 nezaopatreným deťom,\na to F. (20 rokov), A. (19 rokov), G. a G. (obaja 12 rokov). Údaje tvrdené žalobkyňou sú zjavne\nprispôsobené pre účely tohto konania, aby sa dospelo k požadovanému výsledku. Poukázala pri bonite\nna aktuálny nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 530/2024-39 zo dňa 12.02.2025, z ktorého citujeme\nodsek 32. odôvodnenia: „Mohlo by sa teda zdať, že postačuje, ak veriteľ preukáže, že nahliadol\ndo príslušných registrov a vyžiadal si od spotrebiteľa a ďalších orgánov príslušné podklady. Je ale\nzrejmé, že na to, aby bolo možné hovoriť o odbornej starostlivosti, je potrebné preukázať aj odbornosť\nsamu – teda preukázať aj to, že bola platobná schopnosť posúdená správne (boli vyhodnotené všetky\núdaje a správnym spôsobom bolo na nich prihliadnuté). Zhromaždenie podkladov bez ich správneho\na odborného posúdenia by totiž nenaplnilo cieľ, ktorý zavedenie takej povinnosti veriteľa sledovalo –\nchrániť spotrebiteľa pred nadmernou zadlženosťou a platobnou neschopnosťou.“ K námietke premlčania\nuviedla, že skutočnosť, že žaloba o zaplatenie v konaní OS Prešov sp. zn. 7Csp/218/2020 bola\nzamietnutá vo vzťahu k postupníkovi Intrum Slovakia, s.r.o. z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej\nlegitimácie nič nemení na posúdení premlčania pohľadávky s poukazom na ust. § 101 OZ. V danom\nkonaní postupník Intrum Slovakia, s.r.o. nepreukázal doručenie Oznámenia o vyhlásení okamžitej\nsplatnosti úveru. Má za to, že uvedená listina bola riadne procesne spotrebiteľke doručená najneskôr\nv konaní vedenom na OS Prešov sp. zn. 7Csp/218/2020, kde bola do konania predložená. Žaloba o\nzaplatenie v tomto konaní bola súdu doručená dňa 13.01.2025, t.j. po uplynutí viac ako troch rokov.\nBolo chybou terajšej žalobkyne VÚB, a.s., že pri postúpení pohľadávky nedodala spoločnosti Intrum\nSlovakia, s.r.o. ako postupníkovi všetky potrebné doklady na to, aby v súdnom konaní uniesla dôkazné\nbremeno k svojej aktívnej vecnej legitimácii. Uvedenú administratívnu chybu však spoločnosť VÚB,\na.s. nemôže v tomto konaní zneužiť na to, aby si takpovediac upravila začiatok plynutia premlčacej\ndoby tak, že pohľadávku považuje za nepremlčanú. V danom prípade poukázala na zásadu Nemo\nturpitudinem suam allegare potest (Nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania).\nK neprijateľnosti zmluvných podmienok uviedla, že v posudzovanom zmluvnom ustanovení spotrebiteľ\npodpisom zmluvy vopred udeľuje svoj široko koncipovaný súhlas s poskytnutím (aj citlivých) údajov\nneurčitým tretím subjektom, a to aj do zahraničia, na ktoré sa ani nevzťahuje povinnosť ich ochraňovať\nv súlade so zákonom o bankách alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Je zrejmé,\nže takýmto postupom môže ľahko dôjsť k zneužitiu chránených informácii a citlivých údajov, pričom\nvopred daný a individuálne nevyjednaný súhlas spotrebiteľa, ktorý o takýchto následkoch preukázateľne\n\nnebol poučený, nie je možné považovať za prijateľný. Zároveň dodávateľ nestanovuje rozsah osobných\núdajov, s ktorými nakladá a ich poskytuje neurčitému okruhu neidentifikovaných subjektov. Takáto\nzmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v\nneprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\npostráda akýkoľvek rozumný základ a je spôsobilá založiť vážny zásah do súkromného a rodinného\nživota. Súhlas formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou, navyše bez možnosti odmietnuť\nalebo ho odvolať, nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individualizovaný prejav\nvôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorých sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov\npožaduje. Predmetná zmluvná podmienka obsiahnutá je koncipovaná svojím rozsahom širšie ako len\nrámec obchodného tajomstva podľa zákona o bankách, avšak v zásade na nakladanie s osobnými\núdajmi (bez určenia rozsahu) na účel odlišný ako len bankové tajomstvo. V danom prípade klient\nnemôže zasahovať do textu vyhlásenie klienta, že dáva predformulovaný súhlas na spracovanie\nosobných údajov bližšie neurčenému počtu subjektov. Z hľadiska neurčitosti, komu vlastne je dávaný\nformulovaný súhlas možno konštatovať neplatnosť takéhoto dojednania už z hľadiska ustanovenia §\n37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite\na zrozumiteľne, inak je neplatný. V danom prípade predformulované vyhlásenie klienta je súhlasom\ndaným pre široký okruh neurčitých subjektov, ktoré budú oprávnené spracovať osobné údaje klienta.\nAk taktiež absentuje individuálne dojednanie takého širokého oprávnenia pre neurčitý počet subjektov,\ntak ani odvolanie na zákon o bankách nemôže náležite obstáť, pretože sa tu vytvára nerovnováha v\nprávach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K zmluvnej pokute uviedla, že\npredmetná zmluvná podmienka žalobkyni umožňuje napriek možnosti zosplatnenia celého úveru podľa\nbodu 10.2 Zmluvy alebo úrokov z omeškania podľa bodu 10.3 Zmluvy, od spotrebiteľa požadovať ďalšiu\nsankciu, ktorú on vo formulárovej zmluve ani nemohol odmietnuť. Napadnuté dojednanie totiž veriteľovi\numožňuje sankcionovať omeškanie spotrebiteľa zmluvnou pokutou v rozsahu súčtu všetkých sankcií\nza omeškanie, medzi ktoré patrí okrem iných aj úrok z omeškania. Nárok na úrok z omeškania však\nveriteľovi vzniká priamo zo zákona (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navyše formuláciu dohody o\nvýške zmluvnej pokuty považujeme za problematickú vzhľadom na jej neurčitosť, keďže spotrebiteľ, aby\nsa dopracoval k výške zmluvnej pokuty musel by zisťovať pred každým omeškaním aká bola priemerná\nhodnota RPMN príslušného úveru za predchádzajúci štvrťrok v čase jeho omeškania, pričom táto výška\npriemernej hodnoty RPMN sa mení každý štvrťrok a dostať sa k daným informáciám aj pre priemerného\nspotrebiteľa je náročné. Navyše už v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola\npriemerná hodnota RPMN 6,44 % (podľa Zmluvy bola 12,95 %), takže po pripočítaní 10 % zmluvná\npokuta predstavovala až 16,44 % ročne (resp. 22,95 %) a vzhľadom na limit trojnásobku úrokov z\nomeškania činila 15 % ročne, čo možno vnímať aj ako obchádzanie zákona, keďže sankčné úroky sú\npodstatne nižšie ako dohodnutá zmluvná pokuta, aj keď je nepochybné, že nie je vylúčené uplatnenie\noboch týchto sankčných inštitútov popri sebe, ale rozhodujúce je to, aby boli v primeranej výške. V\ndanom prípade dohodnutá zmluvná pokuta bola neprimerane vysoká a preto napĺňa atribúty neprijateľnej\nzmluvnej podmienky. Vzhľadom na znenie a obsah napadnutej zmluvnej podmienky nemožno očakávať,\nže rozumný spotrebiteľ by s takouto zmluvnou podmienkou súhlasil, pretože sa jedná o neurčité a iba o\njednostranné zvýhodnenie dodávateľa. Z napadnutej zmluvnej podmienky nevyplývajú žiadne „výhody“\nalebo „protiplnenia“ pre spotrebiteľa, preto nemožno dospieť k záveru, že možno „rozumne očakávať,\nže by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní“ (viď rozsudok SD\nEÚ vo veci Aziz). Oprávnenie iba dodávateľa sankcionovať porušenie povinnosti zo strany spotrebiteľa,\na naopak absenciou oprávnenia spotrebiteľa taktiež si nárokovať zmluvnú pokutu v prípade porušení\nzo strany dodávateľa, predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.\nZmluvná pokuta je len jednostranná a týmto ustanovením sa sledujú len záujmy veriteľa na včasné\nplnenie dlžnej sumy zo strany dlžníka. Zmluvná pokuta bola dohodnutá len pre prípad omeškania\ndlžníka, nie však aj omeškania v plnení povinnosti veriteľa z čoho vyplýva, že porušenie povinnosti\ndlžníka je sankcionované viac ako porušenie zmluvných povinností veriteľa. Za takéto porušenie\nzmluvného dojednania môže veriteľ žiadať zákonné úroky z omeškania, v dôsledku čoho je zmluvná\npokuta ďalšou (duplicitnou) sankciou za omeškanie. Zmluvné ustanovenie nepočíta ani so žiadnymi\nprípadnými objektívnymi dôvodmi na strane spotrebiteľa, resp. s dôvodmi ktoré spotrebiteľ nezavinil.\nLimitovaná nie je ani vo výške súčtu všetkých nesplatených splátok po odpočítaní zostatku istiny. Takto\nformulovaná zmluvná pokuta je neobmedzená a môže byť účtovaná žalovanou jednostranne, podľa\nvlastnej úvahy. Neobstojí rovnako ani tvrdenie, že má ísť o preklenutie zákonného znenia do Zmluvy,\nkeďže nejde o kogentné ustanovenie (viď. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-598/21).\n7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:\n\n8. Žalobkyňa a žalovaná uzatvorili dňa 02.08.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8570506417 (ďalej\nlen ako „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 2.500,- eur, ktorý sa žalovaná\nzaviazala splácať v 120 pravidelných mesačných splátkach po 42,93 eura, pri RPMN 18,16% a ročnej\núrokovej sadzbe 18,16%. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť predstavovala sumu 5.51,60\neura.\n9. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na zaplatenie splátok splatných od 20.11.2021, čo podľa\nsplátkové kalendára predstavuje na istinu sumu 764,04 eura.\n10. V Zmluve o pôžičke č. 8570506417 zo dňa 02.08.2017 v článku V. Vyhlásenie klienta, odsek 6.\nsa nachádza zmluvná podmienka v znení: „Klient berie na vedomie, že CFH ako prevádzkovateľ na\nzáklade dobrovoľného súhlasu dotknutej osoby: b) Osobné údaje Klienta uvedené v Zmluve poskytuje\nsvojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami k VÚB v zmysle zákona\nč. 483/2001 Z.z. o bankách, vrátane spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko, za účelom interného\nvýkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové účely, účely vyhodnotenia rizikového profilu Klienta,\nvymáhania prípadných záväzkov Klienta po splatnosti. Platnosť súhlasu je 10 rokov od doručenia návrhu\nna uzatvorenie Zmluvy, pričom Klient berie na vedomie, že svoj súhlas je oprávnený odvolať najskôr po\njednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že sa\nZmluva neuzatvorí, a to písomným oznámením doručeným na adresu Spoločnosti.“\n11. V Zmluve o pôžičke č. 8570506417 zo dňa 02.08.2017 v článku VI. Zmluvné podmienky, odsek\n10. Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta, bod 10.1 sa nachádza zmluvná\npodmienka v znení: „Zmluvná pokuta: V prípade omeškania s úhradou jednotlivých Splátok je Klient\npovinný uhradiť Spoločnosti Zmluvnú pokutu vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. z\ndlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Výška zmluvnej pokuty sa rovná priemernej hodnote\nročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenej podľa osobitného predpisu pred vznikom\nomeškania navýšenej o 10 percentuálnych bodov ročne, pričom nesmie prevýšiť trojnásobok úrokov z\nomeškania podľa uvedeného nariadenia vlády.“\n12. Podľa daňového priznania základ dane bol v sume 504,02 eura (príjmy 6 032,20 eura - výdavky\n5 528,18 eura). Podľa výpočtu bonity žalobkyňa akceptoval príjem vo výške 301,60 eura a životné\nminimum 199,48 eura. Podľa dopytu do NRKI mala žalovaná 1 úver vo výške 3.000,- eur, zostatková\nhodnota 2.798,- eur a výška splátky 40,- eur. Zároveň mala nesplátkový úver s výškou úverového rámca\n660,- eur.\n13. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:\n14. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom 01.07.2016 do 31.08.2018 (ďalej\nlen „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,\nktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky\niné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je\nto na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,\nktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,\nktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,\naj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní\na plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej\nčinnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci\npredmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.\n15. Podľa § 53 ods.1,5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,\nktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú\nhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne\na zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky\nupravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.\n\n16. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou\nsa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred\nvzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V\npochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.\n17. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských\núveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení účinnom od 01.06.2017 do 31.12.2017 (ďalej len ako „ZoSÚ“). Tento zákon v § 1\nods. 2 definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej\npomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť\nlen bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na\núčet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným\nprostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie\nviazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne\nna splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa\ntohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver\npodľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b)\na nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na\nbývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú\ndotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.\n18. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná\nstrana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré\nje dostupné spotrebiteľovi.\n19. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí\npodľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov\na celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase\nuzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto\nročnej percentuálnej miery nákladov,\n20. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je\noprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého\nporušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé\nporušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom\nbez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia\nna údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver.\n21. Podľa § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ, Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred\nzmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou\nstarostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,\nna ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne\naj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné\na pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie\nje dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok\nustanovených osobitným zákonom.17).\n22. Podľa § 7 ods.20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver\nsa použijú tieto položky:\na) čistý príjem spotrebiteľa,\nb) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ\nvyživovaciu povinnosť,\nc) výška splátky spotrebiteľského úveru a\nd) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.\n\n23. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva\ns výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú\nskôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách\nalebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.\n24. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia\ndoba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n25. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť\npremlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok\nstane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.\n26. Podľa § 298 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), súd môže v\nrozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka\npoužívaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich\nso spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie\ntejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných\ndokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v\nspotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou\nza neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z\ndôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť\nvydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné\nzadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,\nako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so\nspotrebiteľskou zmluvou.\n27. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou,\nkonkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobkyňa bola od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa\na žalovaná v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva.\nSpotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu\nv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej\nneplatnosti.\n28. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.\n29. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaná uzatvorili dňa 02.08.2017 zmluvu\no spotrebiteľskom úvere č. 8570506417 (ďalej len ako „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanej\nposkytnutý úver vo výške 2.500,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 120 pravidelných mesačných\nsplátkach po 42,93 eura, pri RPMN 18,16% a ročnej úrokovej sadzbe 18,16%. Celková čiastka, ktorú\nmala žalovaná zaplatiť predstavovala sumu 5.51,60 eura.\n30. Žalovaná v konaní namietala, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, a preto\nje úver bezúročný a bez poplatkov.\n31. Po preskúmaní zmluvy súd dospel k záveru, že zmluva neobsahuje predpoklady použité pre výpočet\nRPMN. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 „Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice\n2008/48, zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že: predpoklady použité na\nvýpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere\na v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto\nzmluvy“.\n32. Súd pri výklade rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 poukazuje na recentné rozhodnutia:\n33. Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.06.2025, sp. zn. 12CoCsp/10/2025 Odôvodnenie\n30. a 33.: „Bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru súd prvej inštancie správne vzhliadol\nv tom, že v zmluve sa nenachádzajú jednoznačným, zrozumiteľným a transparentným spôsobom\n\nuvedené predpoklady pre výpočet RPMN. Totiž údaje o poskytnutom spotrebiteľskom úvere sa\nnachádzajú v článku 5 zmluvy a článok 7 zmluvy obsahuje len opísanie predpokladov pre jej výpočet a je\nakýmsi návodom k identifikácii jednotlivých predpokladov pre výpočet RPMN. Takéto neprehľadné\nzmluvné dojednania však nekorešpondujú s § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch.\nV zmysle najaktuálnejšieho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 dané predpoklady\nmusia byť v zmluve konkrétne a jednoznačne uvedené, a nie koncipované tak, že spotrebiteľ si\nich bude musieť sám identifikovať a vyhodnotiť ustanovenie článku 7. Správne potom súd\nprvej inštancie určil, že vzhľadom na absenciu predpokladu v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona\no spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného\nzákona. Vo svetle citovaného rozsudku Súdneho dvora EÚ je potrebné znenie § 9 ods. 2 písm. k) Zákona\no spotrebiteľských úveroch chápať tak, že v zmluve musí byť uvedená správna RPMN a zároveň\nvšetky predpoklady, ktoré boli použité na jej výpočet. Tieto predpoklady nemôžu byť roztrúsené v texte\nzmluvy tak, aby nútili spotrebiteľa vlastnou pátracou, resp. vyhľadávacou činnosťou dané predpoklady\nidentifikovať a zhutniť“.\n34. Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 04.06.2025, sp. zn. 3CoCsp/1/2025: odôvodnenie 21.\naž 23. „Tieto údaje však predmetná zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom\nžalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaným), neobsahuje v pre spotrebiteľa zrozumiteľnej,\ntransparentnej a jasne označenej podobe. V časti III. zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo\ndňa XX.XX.XXXX sa len uvádza: celková výška úveru: 831,49 eur, počet splátok 29, splátka 35 eur,\ncelková čiastka 1.015 eur, RPMN 18,41 %, fixná ročná úroková sadzba 18,41 %, priemerná hodnota\nRPMN 13,76%, odplata 18,41 %, celkové náklady spotrebiteľa 183,54 eur, prvá splátka\n20.04.2018, doba trvania zmluvy 29 mesiacov, termín konečnej splatnosti úveru XX.XX.XXXX (č. l. 16\n-18).. Údaje uvedené v predmetnej zmluve však v zmysle vyššie uvedeného nie sú skutočnými\npredpokladmi pre výpočet RPMN, ale sú len všeobecným rámcom, ktorý sa používa pri výpočte ročnej\npercentuálnej miery nákladov. Za týchto okolností treba konštatovať, že predmetná spotrebiteľská\nzmluva nespĺňa požiadavky vo vzťahu k povinnosti zakotvenej v § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v znení\nplatnom ku dňu zavretia predmetnej úverovej zmluvy, a to v podobe uvedenia všetkých predpokladov\npoužitých pre výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Takáto absencia špecifikácie všetkých\npredpokladov použitých na výpočet RPMN nekorešponduje s rozsudkom Súdneho dvora Európskej\núnie aplikovateľným v tejto veci sp.zn. C-677/23 z 23.1.2025, z ktorého vyplýva (v zmysle vyššie\nuvedeného), že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia\nbyť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám\nidentifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Z tohto rozhodnutia Súdneho dvora i z citovaného\nslovenského právneho predpisu taktiež vyplýva, že uvedenie len samotnej percentuálnej sadzby RPMN\n(v prejednávanej veci 18,41 %) nestačí“.\n35. Rozsudok Krajského súdu V Prešove zo dňa 13.05.2025, sp. zn. 10CoCsp/2/2025: odôvodnenie\n33. a 34. „V súlade s vyššie uvedeným rozsudkom Súdneho dvora odvolací súd konštatuje, že\nnestačí samotná možnosť identifikovať tieto predpoklady prečítaním jednotlivých ustanovení\nspotrebiteľskej zmluvy. Z obsahu jednotlivých článkov predmetnej úverovej zmluvy je nepochybné, že\nv zmluve tento údaj chýba, nie je výslovne uvedené, aké predpoklady boli použité na výpočet RPMN,\nsamotné rozloženie údajov o výške úveru, splátkach, intervale, počte a termíne splátok, výške úrokov,\núrokovej sadzbe a poplatkov do jednotlivých článkov zmluvy na splnenie povinnosti uvedenia všetkých\npredpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov nepostačovalo. Účelom tohto\nustanovenia je totiž to, aby spotrebiteľ pochopil údaj o RPMN a aby mal informáciu o tom, ktoré údaje sa\npoužijú na jej výpočet. Logickým výkladom týchto ustanovení je potrebné dospieť k záveru, že splnením\npovinnej náležitosti zmluvy vo forme uvedenia všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN\nnie je, ak jednotlivé údaje sú v zmluve uvedené ako iná jej povinná náležitosť, inak by zákonodarca\nnemal dôvod duplicitne uvádzať pri absencii týchto jednotlivých povinných náležitostí sankciu vo forme\nbezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Za týchto okolností treba konštatovať, že spotrebiteľská\nzmluva nespĺňa požiadavky vo vzťahu k povinnosti zakotvenej v § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v znení\nplatnom ku dňu zavretia úverovej zmluvy, a to v podobe uvedenia všetkých predpokladov použitých na\nvýpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Takáto absencia špecifikácie všetkých predpokladov\npoužitých na výpočet RPMN nekorešponduje s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie sp. zn.\nC-677/23 z 23.1.2025, aplikovateľným v tejto veci, z ktorého vyplýva (v zmysle vyššie uvedeného), že\npredpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov musia byť výslovne uvedené\nv zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať\n\npreskúmaním podmienok tejto zmluvy. Z tohto rozhodnutia Súdneho dvora i z citovaného slovenského\nprávneho predpisu vyplýva, že uvedenie len samotnej percentuálnej sadzby RPMN nestačí. Táto\nabsencia špecifikácie predpokladov použitých na výpočet RPMN má potom následok uvedený v\n§ 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, teda pre nedodržanie ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ sa predmetný\nspotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (k tomu porov. aj (porov. aj rozsudky\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 18CoCsp/16/2024 z 30.1.2025; 1CoCsp/18/2023 z 27.2.2025)“.\n36. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp 18/2023, zo dňa 27.2.2025, odôvodnenie\n89. až 92. „V tomto smere treba vychádzať z článku 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady\n2008/48/ES z 23.4.2008, podľa ktorého (ods. 1) ročná percentuálna miera nákladov, ktorá sa na ročnom\nzáklade rovná aktuálnej hodnote všetkých záväzkov (čerpania, splátky a poplatky), budúcich alebo\nsúčasných, na ktorých sa dohodli veriteľ a spotrebiteľ, sa vypočíta na základe matematické\nho vzorca uvedeného v prílohe I., časti I. Podľa ods. 2 článku 19 tejto smernice, na účel výpočtu ročnej\npercentuálnej miery nákladov sa určia celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom s výnimkou\npoplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve\no úvere a iných poplatkov, okrem kúpnej ceny, ktorú je povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo služieb bez\nohľadu na to, či sa transakcia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom\nsa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpanie, náklady na používanie platobných prostriedkov na\nplatobné transakcie a čerpanie a ostatné náklady.90. Pokiaľ ide o slovenské právo, treba konštatovať, že\npredpoklady pre výpočet RPMN sú súčasťou údajov, ktoré sa komponujú do vzorca pre výpočet\nRPMN a tento vzorec – tzv. základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru\nna jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej, je uvedená v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010Z.\nz.. Vychádzajúc z týchto zdrojov treba konštatovať, že do výpočtu RPMN sú zahrnuté všetky\nnáklady spojené s úverom, teda výška úveru, ktorý poskytne, doba splácania úveru, náklady spojené s\nposkytnutím úveru (ako napríklad spracovateľský poplatok, poistenie), výška mesačných splátok,\núroková sadzba, ako aj poplatky spojené s úverom, a to buď jednorazové poplatky, ktoré spotrebiteľ musí\nzaplatiť na začiatku alebo v priebehu úverového vzťahu, alebo pravidelné poplatky, ktoré spotrebiteľ platí\nmesačne spolu so splátkou úveru alebo v akejkoľvek inej periodicite, teda napríklad poistenie úveru.\nTieto údaje však predmetná zmluva o úvere, ktorá bola medzi sporovými stranami uzavretá, neobsahuje\nv pre spotrebiteľa zrozumiteľnej, transparentnej a jasne označenej podobe“.\n37. Za týchto okolností treba konštatovať, že predmetná spotrebiteľská Zmluva nespĺňa požiadavky\nvo vzťahu k povinnosti zakotvenej v § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a to v podobe uvedenia všetkých\npredpokladov použitých pre výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Takáto absencia\nšpecifikácie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN nekorešponduje s rozsudkom Súdneho\ndvora Európskej únie aplikovateľným v tejto veci sp.zn. C-677/23 z 23.1.2025, z ktorého vyplýva (v\nzmysle vyššie uvedeného), že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov\n(RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich\nspotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Absencia predpokladov\npoužitých pre výpočet RPMN má potom dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, teda pre\nnedodržanie ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný\na bez poplatkov.\n38. Ako ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti súd považuje to, že žalobkyňa hrubo porušila\npovinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, t.j. s odbornou starostlivosťou neposúdila schopnosť žalovanej splácať\núver.\n39. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou\nprocesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce\npre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a\nkaždá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten\nskutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie\nna skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za\nzáklad pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení\ndôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom\nprocesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa\nhmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného\nbremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná\n\ndokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je\npravdivá.\n40. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ\nexistujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe\ninformácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri\nposúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a\nna posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,\naká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver\nsa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o\nzískanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou\nvylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je\nzrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní\nsvoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre\nrozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v\nspolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej\nschopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme\nním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa\ntakto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je\nnevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z\nktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný\nposkytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje\nveriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne\nsi zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané\ninformácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako\nsituáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom\nrozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať\nsplátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/\ndomáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu\nžiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na\nbývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o\nsebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n7CoCsp 16/2021, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 9Csp 1/2022, tiež Okresného súdu Bardejov\nsp. zn. 7Csp 80/2020).\n41. Význam skúmania bonity spotrebiteľov je zdôrazňovaný aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej\núnie, pričom súd musí ex offo preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ\n(porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-679/18, tiež C-449/13, C- 303/20).\n42. Z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný\nposúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do\npríslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu\núveru nebonitným spotrebiteľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2014, CA Consumer\nFinance, C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 43; zo 6. júna 2019, Schyns C-58/18, EU:C:2019:467, bod\n40, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 20). Taká povinnosť tým, že\nmá chrániť spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, má pre nich\nzásadný význam (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2019, Schyns, C-58/18, EU:C:2019:467, bod\n41, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 21, ako aj citovanú judikatúru).\n43. Z predloženého vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že pri výdavkoch žalobkyňa vychádzala iba z fixnej\nsumy životného minima vo výške 199,48 eura. Takéto postup je podľa názoru súdu nedostatočné.\nBolo povinnosťou veriteľa skúmať celkové mesačné výdavky žalovanej a tak vykonať audit domáceho\nrozpočtu dlžníka, aby tým splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Bolo preto povinnosťou veriteľa\npriemerné mesačné výdavky žalovanej na živobytie skúmať (nájom, strava, doprava do práce, lieky,\ntelekomunikačné služby a pod.) a nie sa iba uspokojiť so životným minimom na Slovensku. Ak sa\nžalobkyňa uspokojila iba so životným minimom tak takýto postup nezohľadňuje individuálnosť životnej\nsituácie žalovanej.\n\n44. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať\núver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2178/2018-77\nz 25.7.2018 cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého\npřed negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek,\nneboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a\nosob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední\nřadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti\no další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto\nzákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při\nposouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,\nže věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s\nodbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně\nnedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech. Na\ntom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým výkladem\n§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny informace\nzískané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl, ověřit, resp.\nobjektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. Wachtlová, L a Slanina, J.:\nZákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání.\nPraha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele\nvyužívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a\nexistenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných\nvýdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo\nod spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně\ndovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož\nzávěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího\nsoudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,\nvýdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele\nve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“\n45. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa je kladený na pomer medzi príjmami a\nvýdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne\ntaká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,\nže informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ\nzabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver a údajmi z príslušných databáz.\n46. Podľa názoru súdu neskúmanie výdavkov žalovanej vo svojom súhrne preukazuje hrubé porušenie\npovinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský\núver (§ 11 ods. 2 ZoSÚ). Veriteľ si nezískal, teda následne ani nevyhodnotil a ani neoveril informácie\no bonite klienta, z ktorých by bol schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.\nNedôsledne zisťovala, a preto ani nezohľadnila výdavky žalovanej, aj keď mala objektívnu možnosť\nsi ich pred poskytnutím úveru overiť. Za týchto okolnosti žalobkyňa zjavne nekonala s odbornou\nstarostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z .z., ale naopak, tieto svoje povinnosti porušila,\nčím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ prvá veta, t.j., že nie je\noprávnená vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a tiež, že úver je\nbezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na rozhodnutie 7Csp/218/2020 tak k tomu súd\nuvádza, že súd je viazaný iba výrokom rozsudku nie jeho odôvodnením, a preto nie je ani viazaný ani\nposúdením skúmania bonity žalovanej v konaní 7Csp/218/2020.\n47. Po skonštatovaní o bezúročnosti a bezplatkovosti poskytnutého úveru má žalobkyňa nárok len na\nzaplatenie istiny uplatnených splátok od 20.11.2021, čo podľa splátkové kalendára predstavuje na istine\nsumu 764,04 eura. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 764,04 eura a prevyšujúcej časti\nžalobu zamietol.\n48. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má\nveriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný\nplatiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací\npredpis.\n\n49. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná\núroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného\ndlhu.\n50. Súd zároveň priznal žalobkyni uplatnené úroky z omeškania z každej splátky istiny nasledujúci deň\npo platnosti splátky.\n51. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania tak túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd sa\nstotožňuje s právnym názorom súdu v konaní 7Csp/218/2020, že úkon predčasného zosplatnenia úveru\npodľa § 565 Občianskeho zákonníka vyžaduje jeho reálne doručenie dlžníkovi, pretože zo strany veriteľa\nide o jednostranný adresný hmotnoprávny úkon a to znamená, že v stanovenej lehote musí byť dlžníkovi\naj doručený. Prejav vôle veriteľa pôsobí voči dlžníkovi od okamihu, keď mu dôjde. Nestačí len jeho\nodovzdanie na prepravu. Ako vyplynulo aj z vyjadrenia žalovanej v konaní 7Csp/218/2020 tak oznámenie\no vyhlásení mimoriadnej splatnosti jej nebolo doručené (č.l. 59). Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že\nzosplatnenie jej bolo doručené v konaní 7Csp/218/2020 a teda je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti\nplatný právny úkon tak k tomu súd uvádza, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže dodávateľ\nuplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka (žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie\nniektorej splátky) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne\nupozornil spotrebiteľa v lehote najmenej 15 dní na uplatnenie tohto práva, pričom aj v tomto prípade však\nplatí druhá veta ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. že toto právo môže veriteľ použiť (len)\nnajneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Zosplatnenie teda nebolo žalovanej doručené do\nsplatnosti najbližšej splátky, a preto je neplatné. Navyše žalobkyňa nekonala s odbornou starostlivosťou\npodľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, a preto ani nebola oprávnená vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie\nspotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ prvá veta. Z tohto teda vyplýva, že nedošlo k platnému\nvyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobkyňa si uplatnila splátky 3 roky spätne od podania\nvzájomnej žaloby a teda nárok nie je premlčaný.\n52. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci\núspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán\nnemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa bola úspešná v časti zaplatenia 764,04 eura zo sumy\n1.545,48 eura, t.j. v rozsahu 49,44% a žalovaná vo zvyšných 50,46%. Úspech žalovanej, ktorý prevyšuje\núspech žalobkyne je preto 1,12%. Nakoľko súd nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý\nby náhradu trov konania nepriznal, zaviazal súd žalobkyňu na náhradu trov konania v rozsahu 1,12%.\nO výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.\n53. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu o neprijateľnosť zmluvných podmienok tak súd sa v prvom rade\nzaoberal naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky Podľa názoru súdu\nžaloby upravené v ust. § 137 písm. c/ a d/ CSP nevylučujú žalobný návrh o neprijateľnosti zmluvnej\npodmienky v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu v zmysle ust. § 298 CSP. Zo samotného znenia\nust. § 137 CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba demonštratívny výpočet žalôb.\nAj zo znenia ust. § 298 CSP vyplýva, že súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu\nurčiť, že zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj individuálnom\nspotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného\nnároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania. Okrem iného zo samotného zák. ust. § 53\nods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalovanej ako spotrebiteľa na určení neplatnosti\nneprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a\npredmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v\nzmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho\npráva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre\nstrany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS\nz 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách)..\n54. Súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.6.2018, sp. zn.\n19Co/199/2017, ktorý uviedol: „Ak spotrebiteľ sleduje dosiahnutie právnej istoty v otázke, či je\nzmluvná podmienka neprijateľná, môže sa na súde domáhať žalobou určenia jej neprijateľnosti.\nPrávna istota v takejto záležitosti je dôležitá a dosiahnutie takejto právnej istoty by nemalo byť\n\npodmieňované (kumulatívne) uplatnením či už náhrady škody, bezdôvodného obohatenia alebo\nprimeraného finančného zadosťučinenia. Inými slovami povedané, nemožno spotrebiteľa nútiť do\nuplatňovania takýchto plnení pri jeho snahe dosiahnuť právnu istotu čo do (ne)záväznosti zmluvnej\npodmienky z dôvodu jej neprijateľnosti. Odvolací súd preto zastáva názor, že spotrebiteľ má právo\ndomáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky aj bez kumulatívneho uplatnenia nároku na\nplnenie z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky. Uvedené právo predpokladá ustanovenie\n§ 3 ods. 3 zákona č.250/2007 Zz. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo\nna ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a tejto ochrany sa môže\ndomáhať na súde (§ 3 ods.5 ).“\n55. „Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa)\ndomáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich\nneplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) C. s. p. Ide\no osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho\npráva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods.\n1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto\nžaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem“. (uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 6 Cdo 27/2018).\n56. Súd následne skúmal, či napadnuté zmluvné podmienky sú neprijateľné. Neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú\nnerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná,\nale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého\nbola dojednaná. Po preskúmaní podmienok súd dospel k záveru, že napadnuté zmluvné podmienky sú\nneprijateľné zmluvné podmienky.\n57. Zmluvná podmienka v Zmluve o pôžičke č. 8570506417 zo dňa 02.08.2017 v článku V. Vyhlásenie\nklienta, odsek 6. v znení: „Klient berie na vedomie, že CFH ako prevádzkovateľ na základe dobrovoľného\nsúhlasu dotknutej osoby: b) Osobné údaje Klienta uvedené v Zmluve poskytuje svojej ovládajúcej\nosobe VÚB, ako aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami k VÚB v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o\nbankách, vrátane spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko, za účelom interného výkazníctva, zvýšenia\nkvality služieb, marketingové účely, účely vyhodnotenia rizikového profilu Klienta, vymáhania prípadných\nzáväzkov Klienta po splatnosti. Platnosť súhlasu je 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy,\npričom Klient berie na vedomie, že svoj súhlas je oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku\npredmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že sa Zmluva neuzatvorí,\na to písomným oznámením doručeným na adresu Spoločnosti.“ Za neprijateľné súd považoval, že v\nzmysle spornej podmienky spotrebiteľ udeľuje súhlas na nakladanie s osobnými údajmi nielen v prípade\nak zmluva vznikne, ale aj za stavu ak nedôjde k uzavretiu zmluvy, pričom odvolať súhlas môže až po\nuplynutí 1 roka. Neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by súhlas mal platiť aj v prípade, že zmluvný vzťah\nnevznikne. Navyše sa súdu javí, že doba 10 rokov od doručenia návrhu, je neprimeraná, zasahuje do\nosobných práv žalobkyne. Osobne údaje by mali byť spracované iba na nevyhnutnú dobu, čo sa v\ndanom prípade nestalo. Súd má za to, že dobu 10 rokov nie je možné hodnotiť ako primeranú dobu na\nuchovávanie osobných údajov. Navyše spotrebiteľ môže odvolať svoj súhlas až po uplynutí jedného roka\na nie ihneď a to až svojim písomným oznámením. Takáto zmluvná podmienka preto spôsobuje značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, žalobkyne, ktorá\nv snahe získať úver nezostávalo nič iné, len predtlač zmluvy, na ktorej sa nachádzala aj táto zmluvná\npodmienka, podpísať. Obdobná podmienka bola vo vzťahu k žalobkyni viac krát právoplatne vyhlásená\nza neprijateľnú (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/139/2020 zo dňa 07.12.2020),\na preto má žalobkyňa v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto\nneprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.\n58. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o pôžičke č. 8570506417 zo dňa 02.08.2017 v článku\nVI. Zmluvné podmienky, odsek 10. Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta,\nbod 10.1 v znení: „Zmluvná pokuta: V prípade omeškania s úhradou jednotlivých Splátok je Klient\npovinný uhradiť Spoločnosti Zmluvnú pokutu vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.\nz dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania. Výška zmluvnej pokuty sa rovná priemernej\nhodnote ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenej podľa osobitného predpisu pred\nvznikom omeškania navýšenej o 10 percentuálnych bodov ročne, pričom nesmie prevýšiť trojnásobok\n\núrokov z omeškania podľa uvedeného nariadenia vlády.“ Pri tejto zmluvnej podmienke súd poukazuje\nna odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.05.2025, sp. zn. 1CoCsp/2/2025,\nodôvodnenie 34. „Z hľadiska vecného je potrebné k neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky\ndodať to, že formálne síce kopíruje ust. § 3a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v\nspojení s ust. § 3a ods. 3 tohto nariadenia vlády, avšak nemožno akceptovať odvolaciu argumentáciu\nžalovaného spočívajúcu v tom, že úrok z omeškania je až následnou sankciou v súlade s druhou vetou\nust. § 3a ods. 3 nariadenia vlády, a to vo výške stanovenej § 3 nariadenia vlády, pričom úrok z omeškania\nmôže byť ukladaný až po tom, čo zmluvná pokuta dosiahne výšku poskytnutých peňažných prostriedkov,\nteda, že došlo k rešpektovaniu limitu stanoveného v prvej vete § 3a ods. 3 citovaného nariadenia vlády.“\nOdôvodnenie 35. „Totiž z výslovnej formulácie bodu 8.1 v spojitosti s bodom 8.3 predmetnej zmluvy\no spotrebiteľskom úvere takýto záver nevyplýva, nakoľko bod 8.1 ukladá povinnosti týkajúce sa zmluvnej\npokuty a bod 8.3 povinnosti (spotrebiteľa) týkajúce sa úroku z omeškania bez toho, aby bolo zrejmé,\nže v prípade, ak zmluvná pokuta dosiahne výšku poskytnutých peňažných prostriedkov (istiny úvere) je\nklient – žalobca povinný platiť žalovanému – spoločnosti len úroky z omeškania. Takéto obmedzenie,\nktoré by malo vyplývať z citovaného právneho predpisu – nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., z týchto\nustanovení bodu8 (čl. 8.1 a 8.3) nevyplýva a v zásade v zmysle argumentácie žalobcu prezentovanej v\npriebehu celého konania možno uzavrieť, že zmluva je naformulovaná tak, že nebráni aplikácii zmluvnej\npokuty v zmysle čl. 8.1 predmetnej zmluvy vo vzťahu k žalobcovi ako klientovi, a to aj po tom, čo\nvýška zmluvnej pokuty by dosiahla výšku poskytnutých peňažných prostriedkov (istiny úveru). Ako bolo\nvyššie naznačené, oba tieto články sú formulované vlastne individuálne bez vzájomného prepojenia a\npredovšetkým výslovného a zrozumiteľného stanovenia limitu, ktorý by jednoznačne deklaroval,\nže po tom, čo zmluvná pokuta dosiahne výšku istiny úveru, stráca spoločnosť na ňu nárok a\nmôže si ďalej uplatňovať len úroky z omeškania. Formulácie tejto zmluvnej podmienky, tak ako\nsú v bode 8 zmluvy uvedené, umožňujú kumulatívnu aplikáciu kontinuálneho použitia zmluvnej\npokuty i úrokov z omeškania, bez ohľadu na dosiahnutú výšku zmluvnej pokuty, čo je neprijateľné“\nNavyše zmluvná podmienka bola vo vzťahu k žalobkyni viac krát právoplatne vyhlásená za neprijateľnú,\na preto má žalobkyňa v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto\nneprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.\n59. Súd vzhľadom na vyššie uvedené vzájomnej žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok\nvyhovel.\n60. O trovách vzájomnej žaloby súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane\nnáhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní o vzájomnej žalobe\núspešná v celom rozsahu, a preto súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na\nKrajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.\nZ odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním\nsleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a\nčoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov\ntak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\n\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch\na exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková\npovinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady\nsúdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní\nsúdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).", "vazby": {"stav": {"sz": "22CoCsp/2/2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "1c00914c-8bef-47ec-a7eb-d0544f6d4e46:b474dc4e-eaed-4c28-a923-7f4254995d65", "datum": "2026-04-23", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:954d5525-a479-4256-bb6a-67c96f853ca8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.530.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 530/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 530/2024 z 12. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-12", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.530.2024.1"}, {"guid": "b2cfdadf-9c04-47b2-ac57-e2c056e964d4:338465de-49b1-4fa1-ae67-1f92b65ae424", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8122205982.1", "spisova_znacka": "1Cdo/143/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/143/2023 z 29. 1. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8122205982.1"}, {"guid": "21bb4844-2e34-4fc0-a3b6-5506e19037c3:939923ef-de9f-4f56-b69e-32dccd00a068", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4216208140.1", "spisova_znacka": "9Cdo/37/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/37/2020 z 29. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-29", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4216208140.1"}, {"guid": "6a8c7e4d-6d8d-4ded-bff6-392f053aa073:4e566cde-5c13-44c6-a27f-bb1af2dbd3c6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7724200335.1", "spisova_znacka": "3CoCsp/1/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoCsp/1/2025 z 12. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7724200335.1"}, {"guid": "a7712764-77ef-42bc-b549-fe80bb764614:0ab7c697-fb9d-4af3-9823-bbb97727e956", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:0021203630.5", "spisova_znacka": "1CoCsp/2/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1CoCsp/2/2025 z 27. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:0021203630.5"}, {"guid": "a7e430e8-633f-4700-9d90-99440957d6c0:ef6023ec-b168-4562-b0aa-92cb91753d00", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5123232439.1", "spisova_znacka": "10CoCsp/2/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoCsp/2/2025 z 21. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-01-21", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5123232439.1"}, {"guid": "7561c9b3-a7bd-4c05-a651-2dffa576e655:93c2236d-7128-4d8f-bd6c-76e75d3f8658", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8124208768.1", "spisova_znacka": "12CoCsp/10/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoCsp/10/2025 z 19. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-06-19", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8124208768.1"}, {"guid": "51aa5791-6163-463d-9f93-5d4b46fabe29:f7dbba50-a601-4b82-8cf7-52a847d209a1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8122203998.2", "spisova_znacka": "18CoCsp/16/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoCsp/16/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8122203998.2"}, {"guid": "a31fac2e-5cf9-4edf-8730-d5cdc7393495:0fd3a014-be97-423d-9c6c-28aded3d6f9c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:6122321597.2", "spisova_znacka": "5CoCsp/30/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoCsp/30/2023 z 30. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:6122321597.2"}, {"guid": "57a3f488-f31a-4da9-877f-c53cab291aa3:43f88969-b415-4ec1-b149-9697b5e0ea47", "ecli": null, "spisova_znacka": "25CoCsp/5/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoCsp/5/2023 z 18. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2023-10-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/57a3f488-f31a-4da9-877f-c53cab291aa3:43f88969-b415-4ec1-b149-9697b5e0ea47"}, {"guid": "e1cc4626-eb3f-49a1-999f-2569e2296218:8e74d9cb-3959-4358-bc20-7f47b5efb276", "ecli": null, "spisova_znacka": "1CoCsp/18/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoCsp/18/2023 z 12. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-10-12", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e1cc4626-eb3f-49a1-999f-2569e2296218:8e74d9cb-3959-4358-bc20-7f47b5efb276"}, {"guid": "4a128c4f-58b5-44f4-afb1-b57e0f4c768a:84a9eaa1-bc9d-4121-9f53-9cdfd44b43c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "7CoCsp/16/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/16/2021 z 29. 11. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-11-29", "citacie_n": 188, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4a128c4f-58b5-44f4-afb1-b57e0f4c768a:84a9eaa1-bc9d-4121-9f53-9cdfd44b43c5"}, {"guid": "2e610e54-974f-434c-a8a2-1fc34981e447:e6cc1e9b-4360-4f92-8f34-488d1b82d0a6", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2715205861.1", "spisova_znacka": "23Co/128/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/128/2018 z 26. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-05-26", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2715205861.1"}, {"guid": "c2a093d3-cc1f-4db2-bd13-055fc68627e4:8ff5e38c-d155-42c2-8416-7803afe73bf9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8117205177.1", "spisova_znacka": "19Co/199/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/199/2017 z 4. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-06-04", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117205177.1"}, {"guid": "a05fb0f2-c1c6-4938-be9b-9cfbca50c85d:23bb2988-2b16-4655-afcc-42a7df9aaba4", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5616205347.1", "spisova_znacka": "11Co/33/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/33/2017 z 26. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-06-26", "citacie_n": 149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5616205347.1"}, {"guid": "49cbf2d3-9d5e-4b48-8281-f36b91d04ab7:06e080a7-9dc1-46c7-aec5-900ca4e5e953", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Csp/29/2021", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 19Csp/29/2021 z 7. 9. 2021", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2021-09-07", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/49cbf2d3-9d5e-4b48-8281-f36b91d04ab7:06e080a7-9dc1-46c7-aec5-900ca4e5e953"}, {"guid": "40f4b44f-0316-4464-9eb6-9a6a1435ffcb:98b0704f-9b45-49d5-8230-75194454d4d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Csp/80/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 7Csp/80/2020 z 15. 3. 2021", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2021-03-15", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/40f4b44f-0316-4464-9eb6-9a6a1435ffcb:98b0704f-9b45-49d5-8230-75194454d4d9"}, {"guid": "4f1a3bb2-3554-4e4a-b91f-733764adabec:15cd0d1c-c231-451a-bed5-c6550036ce13", "ecli": "ECLI:SK:OSSN:2024:7624202498.1", "spisova_znacka": "11Csp/101/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11Csp/101/2024 z 20. 6. 2024", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2024-06-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSN:2024:7624202498.1"}, {"guid": "e8c5dbc8-8df5-4aa9-a06f-b385eab9e303:64ab89c2-5f12-4d69-a76b-36c1e54c8b74", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Csp/85/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp/85/2023 z 29. 1. 2024", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2024-01-29", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e8c5dbc8-8df5-4aa9-a06f-b385eab9e303:64ab89c2-5f12-4d69-a76b-36c1e54c8b74"}, {"guid": "8b2c95c6-af9b-4d0b-b1ae-3f1067e1ef80:f1bcb092-bb38-4f80-bac1-e2043dc64c52", "ecli": "ECLI:SK:OSSN:2023:6123267443.3", "spisova_znacka": "8Csp/109/2023", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 8Csp/109/2023 z 14. 7. 2023", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2023-07-14", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSN:2023:6123267443.3"}, {"guid": "48384b4c-a37d-465e-bb53-8cb5f05f9c1b:ecb050bc-de85-4d16-af4b-e52a5437b7a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Csp/1/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Csp/1/2022 z 1. 2. 2023", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2023-02-01", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/48384b4c-a37d-465e-bb53-8cb5f05f9c1b:ecb050bc-de85-4d16-af4b-e52a5437b7a6"}, {"guid": "1e61d1d9-379f-40a1-9983-51a2237ebc7b:e8eef506-a619-4742-bbb0-654504c003dd", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Csp/218/2020", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 7Csp/218/2020 z 6. 9. 2021", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2021-09-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1e61d1d9-379f-40a1-9983-51a2237ebc7b:e8eef506-a619-4742-bbb0-654504c003dd"}, {"guid": "4b532725-ea91-40f8-939c-424e102e41d3:124169e0-1be6-4c68-b303-cc5f3d50a236", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Csp/139/2020", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Košice II sp. zn. 20Csp/139/2020 z 21. 7. 2020", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2020-07-21", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4b532725-ea91-40f8-939c-424e102e41d3:124169e0-1be6-4c68-b303-cc5f3d50a236"}, {"guid": "1974d009-bd02-44a1-8015-d1c51105f89f:f80be763-2f35-4cea-b9f2-d64921f54955", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Csp/191/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 19Csp/191/2018 z 28. 1. 2019", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2019-01-28", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1974d009-bd02-44a1-8015-d1c51105f89f:f80be763-2f35-4cea-b9f2-d64921f54955"}, {"guid": "5ee0b430-bd46-4214-9027-71791b6f2fa7:62491f87-5b0f-4402-a132-83135365c45e", "ecli": null, "spisova_znacka": "29Csp/137/2018", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Košice II sp. zn. 29Csp/137/2018 z 13. 9. 2018", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2018-09-13", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5ee0b430-bd46-4214-9027-71791b6f2fa7:62491f87-5b0f-4402-a132-83135365c45e"}], "citovane_v": []}