Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/160/2024 z 26. 3. 2025 Citácia: rozsudok Okresného súdu Prešov z 26. marca 2025, sp. zn. 29Csp/160/2024, ECLI:SK:OSPO:2025:8124209262.1 Okresný súd Prešov | 29Csp/160/2024 | ECLI:SK:OSPO:2025:8124209262.1 | 2025-03-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd7ade19-bcde-4983-a07f-df860bf9bdbc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8124209262.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Prešov 29Csp/160/2024 8124209262 26. 03. 2025 JUDr. Diana Vlčková ECLI:SK:OSPO:2025:8124209262.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY - 16 - 29Csp/160/2024 Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., práv. zast.: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava-Ružinov, IČO: 31 320 155, práv. zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto rozhodol: - 16 - 29Csp/160/2024 I. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v časti VII. Vyhlásenie klienta, bod 2. v znení: „Prehlasujem, že som sa pred uzatvorením Zmluvy oboznámil so Zmluvnými podmienkami (ďalej ako ZP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. II. U r č u j e , že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v časti VII. Vyhlásenie klienta, bod 6. v znení: „Súhlasím so Zmluvnou pokutou a Úrokom z omeškania prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas.“, a v časti VIII. Zmluvné podmienky, v odsek 9. Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta, bod 9.1 Zmluvná pokuta: v znení: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“ sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. III. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v časti VII. Vyhlásenie klienta, bod 12., písm. b) v znení: „Beriem na vedomie, že CFH ako prevádzkovateľ na základe dobrovoľného súhlasu dotknutej osoby: b) Moje osobné údaje uvedené v Zmluve poskytuje svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami k VÚB v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, vrátane spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko, za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové účely, účely vyhodnotenia môjho rizikového profilu, vymáhania mojich prípadných záväzkov po splatnosti. Platnosť súhlasu je 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom beriem na vedomie, že svoj súhlas som oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že sa Zmluva neuzatvorí, a to písomným oznámením doručeným na adresu Spoločnosti.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v časti VIII. Zmluvné podmienky, odsek 12. Záverečné ustanovenia, bod 12.3 v znení: „Klient podpísaním Zmluvy súhlasí s tým, že komunikácia medzi ním a Spoločnosťou prostredníctvom elektronických médií bude Spoločnosťou zaznamenávaná a môže byť použitá ako dôkaz v prípade reklamácie alebo sporu.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. odôvodnenie: - 14 - 29Csp/160/2024 1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 05.11.2024 sa domáhala určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v časti VII. Vyhlásenia klienta v bode 2, 6 a 12 písm. b) a v časti VIII. Zmluvné podmienky ods. 12. 2. Žalobu odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou Consumer Finance Holding uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, pričom zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľka s právnickou osobou, ktorá poskytovala úver v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Predmetná spotrebiteľská zmluva má bezpochyby tzv. formulárový charakter. Ide o vopred pripravenú predtlač žalovaného, do ktorej dopisoval len jej údaje. 3. Pokiaľ ide o Vyhlásenie v bode 2. v predmetnej zmluve, uvedená zmluvná podmienka spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to v rozpore s generálnou klauzulou. 4. Neprijateľnosť zmluvnej pokuty predstavuje skutočnosť, že žalovaný s ňou zmluvnú pokutu individuálne nedojednal a táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech ako spotrebiteľa. 5. K bodu 12 písm. b) Vyhlásenia uviedla, že má za to, že predformulovaný súhlas spotrebiteľa s poskytovaním a sprístupňovaním jeho osobných údajov tretej osobe, so spracovaním jeho osobných údajov po dobu 10 rokov bez ohľadu na dĺžku trvania zmluvy, so spracovaním a overovaním osobných údajov iných osôb, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje. 6. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky, konkrétne záznamov o komunikácii medzi ňou ako spotrebiteľom a veriteľom vidí v tom, že banka si vyhradila právo vykonávať záznamy komunikácie aj bez predchádzajúceho upozornenia spotrebiteľa, pričom spotrebiteľovi takéto právo zo zmluvy nevyplýva a teda ide o hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku neprípustnosti predmetnej žaloby vzhľadom na prekážku právoplatne rozhodnutej veci v súvislosti s rozsudkom Okresného súdu Prešov 8Csp/6/2018 zo dňa 19.09.2018. Žalobkyňa bola uvedeným rozsudkom právoplatne dňa 11.10.2018 zaviazaná na zaplatenie sumy 3 383,48 EUR s príslušenstvom postupníkovi a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Zastáva názor, že keďže o veci bolo už raz právoplatne rozhodnuté, vec v zmysle ust. § 230 CSP sa nemôže prejednávať znova a preto má súd žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, resp. konanie zastaviť z dôvodu právoplatne rozhodnutej veci. 8. Predmetná zmluva a jej zmluvné dojednania podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka z pohľadu ich prípadnej neprijateľnosti už predsa bola predmetom súdnej kontroly v konaní na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8Csp/6/2018 s tým, že vtedy konajúci súd nevzhliadol žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. 9. Žalovaný poukázal na rozhodnutie najvyšších súdnych autorít, konkrétne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo/41/2021, ako aj stanovisko Najvyššieho súdu SR – R 110/2003, podľa ktorého právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je vychádzajúc z rovnakého skutkového základu. 10. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. 11. K namietanej zmluvnej podmienke Vyhlásenia klienta bod 2 uviedol, že žalovanému nie je zrejmé, akým iným spôsobom by si mal veriteľ pri uzatváraní zmluvy overiť, či dlžník všetkému, či už v zmluve alebo obchodných podmienkach a cenníku porozumel. V prípade, ak by uvedené zmluvné ustanovenie v zmluve absentovalo, veriteľ by predsa stratil akýkoľvek dôkaz o tom, že spotrebiteľ bol naozaj s obchodnými podmienkami, resp. s cenníkom oboznámený, že s nimi súhlasí a ktoré prevzal alebo mu boli zaslané. 12. Takéto zmluvné ustanovenie je štandardnou súčasťou prakticky všetkých spotrebiteľských zmlúv a je plne akceptované všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Toto ustanovenie na spotrebiteľa neprenáša dôkazné bremeno. Preukázanie oboznámenia ostáva na dodávateľovi a dôkazom je práve podpis spotrebiteľa, ktorého jedinou predzmluvnou povinnosťou bolo podrobne sa oboznámiť s jednotlivými ustanoveniami zmluvy. 13. Treba tiež podotknúť, že žiadna norma spotrebiteľského práva Slovenskej republiky alebo Európskej únie nevyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument resp., aby každá časť takéhoto dokumentu bola osobitne podpísaná. 14. K zmluvnej pokute uviedol, že za neprijateľné je možné považovať akékoľvek zmluvné ustanovenie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale musí ísť o nerovnováhu, ktorá podstatným spôsobom preváži misku váh na stranu veriteľa. Skutočnosť, že spotrebiteľ je v zmysle zmluvy povinný platiť prípadné poplatky, o ktorých je vopred informovaný nie je pre takýto predpoklad základom. 15. Napadnutá zmluvná podmienka bola dohodnutá ako sankcia za porušenie zmluvných povinností žalobcu, pričom toto porušenie muselo potrvať minimálne 30 dní. Zároveň výška tejto zmluvnej podmienky bola dohodnutá na 10 % z omeškanej splátky, čo s ohľadom na výšku poskytnutého úveru nemožno hodnotiť ako neprimerané. 16. Žalovaný preto zastáva názor, že napadnutá zmluvná podmienka nespĺňa primárne predpoklad na určenie neprijateľnosti a to neprimerane vysokú sumu na nesplnenie záväzku. 17. K zmluvnému dojednaniu v časti VII. bod 12 písm. b) uviedol, že podľa ust. § 91 zákona č. 483/2001 o bankách platí, že predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach, týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné a to najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch na vkladoch. 18. V prípade, ak by nebolo možné osobné údaje klienta uchovávať 10 rokov od zániku zmluvy a tým uchovávať ani zmluvnú dokumentáciu, žalovaný by v prípade sporu, akým je napríklad aj prebiehajúci spor, nemal žiadnu možnosť obrany. Spracovanie osobných údajov po dobu 10 rokov od zániku zmluvy je preto potrebné považovať za dôvodné. 19. Aj z ust. § 42 ods. 1 zákona o bankách vyplýva, že banka má povinnosť minimálne 5 rokov uchovávať všetky doklady o uskutočnených obchodoch. Žalovaný používa 10 ročnú archivačnú dobu, nakoľko táto sa osvedčila praxou, pri doslovnom znení zákona, minimálne 5 rokov, čiže 5 a viac rokov je tak doba uchovávania v dĺžke 10 rokov plne v súlade so znením zákona. 20. Zmluvné dojednanie v bode 12.3 nezakazuje spotrebiteľovi vyhotovovať si vlastné záznamy elektronickej komunikácie, rovnako neuvádza, že by v prípade, ak dôjde k reklamácii alebo sporu, bola táto komunikácia použitá len na prospech žalovaného. Takéto tvrdenie považuje žalovaný za vykonštruované a v očividnom rozpore so znením zmluvnej podmienky. V prípade, ak spotrebiteľ bude v rámci reklamácie alebo v inom spore tvrdiť skutočnosti, ktoré nevie preukázať, bude práve uvedený záznam možné použiť aj na jeho prospech. 21. Názor žalobkyne, zdôvodňujúci neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky vôbec nevyplýva zo znenia napadnutej zmluvnej podmienky. Táto neuvádza, že by sa zaznamenávanie komunikácie vykonávalo bez predchádzajúceho upozornenia, ani ďalej nezakazuje spotrebiteľovi vyhotovovať si vlastné záznamy o elektronickej komunikácii, rovnako neuvádza, že by v prípade, ak dôjde k reklamácii alebo sporu, bola táto komunikácia použitá len na prospech žalovaného. Takéto tvrdenie považuje žalovaný za vykonštruované a v očividnom rozpore so znením zmluvnej podmienky. V zmysle vyššie uvedeného, preto žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 22. Žalobkyňa v replike argumentovala nedôvodnosťou vznesenej námietky res iudicata. V predchádzajúcom spore bol prejednávaný peňažný nárok právneho nástupcu žalovaného na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol uplatnený na základe celkom iných skutkových tvrdení ako sú skutkové tvrdenia v žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Tieto rozdielne skutkové tvrdenia v oboch uplatnených nárokoch sa uplatňujú v úplne odlišnom žalobnom petite. Vychádzajúc z obsahu žalovaných zmluvných podmienok v tomto spore je zjavné, že súd v predchádzajúcom spore nemal žiadny dôvod skúmať neprijateľnosť uvedených zmluvných dojednaní, ktoré nemali žiaden súvis s uplatnením peňažných nárokov. 23. Podotýka, že účinky rozhodnutia v konaní o zaplatenie majú výhradne charakter inter partes. V prípade konania o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok vzhľadom na spoločenský charakter a zmysel tohto konania majú účinky rozhodnutia aj s poukazom na § 53a Občianskeho zákonníka charakter záväznosti pre akéhokoľvek dodávateľa používajúcich predmetnú alebo aj obdobnú zmluvnú podmienku, či už v minulosti, súčasnosti alebo v budúcnosti. Nie je možné akceptovať zovšeobecňujúci záver prezentovaný žalovaným, že ak sa raz koná pred súdom a to dokonca medzi rozdielnymi stranami konania ohľadom úverovej zmluvy, potom akékoľvek ďalšie iné konanie automaticky predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci. 24. K zmluvnému dojednaniu zmluvnej pokuty uviedla, že zmluvná pokuta bola zakomponovaná do zmluvných dojednaní na vopred pripravenom tlačive zo strany žalovaného, v ktorom sa nič nevypĺňalo, teda nemala možnosť akýmkoľvek spôsobom znenie uvedeného zmluvného dojednania ovplyvniť. Napadnuté dojednanie umožňuje žalovanému sankcionovať omeškania spotrebiteľa zmluvnou pokutou v rozsahu súčtu všetkých sankcií za omeškanie, medzi ktoré patrí okrem iných aj úrok z omeškania. Nárok na úrok z omeškania však žalovanému ako nástupcovi veriteľa v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu vzniká priamo zo zákona. 25. To znamená, že žalovaný by v prípade platnosti tejto žalobou napadnutej zmluvnej podmienky bol od spotrebiteľa oprávnený požadovať v súhrne sankcie za omeškanie vo výške presahujúcej limit, stanovený Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.. 26. Pokiaľ ide o neprijateľnosť Vyhlásenia dlžníka, ide nielen o neprijateľné zmluvné dojednanie, ale aj o klamlivú obchodnú praktiku. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si zákonných povinností veriteľa. Priemerný spotrebiteľ ani nemusí byť znalý povinností, ktoré veriteľovi ukladá zákon. Ide jednoznačne o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami, čo má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práv na súde a ujmy štátnych orgánov. Spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánov, teda existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv. 27. Pokiaľ ide o súhlas so spracovaním osobných údajov uviedla, že argumentácia žalovaného týkajúca sa bankového tajomstva je vytrhnutá z kontextu zákonného ustanovenia. 28. V posudzovanom zmluvnom ustanovení spotrebiteľ podpisom zmluvy vopred udeľuje svoj široko koncipovaný súhlas s poskytnutím údajov neurčitým tretím subjektom a to aj do zahraničia. 29. Je zrejmé, že takýmto postupom môže ľahko dôjsť k zneužitiu chránených informácií a citlivých údajov, pričom žalovaná nestanovuje rozsah osobných údajov s ktorými nakladá a ich poskytuje neurčitému okruhu neidentifikovaných subjektov. Žalovaný taktiež poukazuje na ust. § 42 ods. 1 zákona o bankách, ktorý sa týka iba uchovávania. Prečo nezohľadnil žalovaný práve aj dané ustanovenie, na ktoré sám poukazuje, ohľadom uchovávania osobných údajov a to na 5 rokov, ale práve naopak, sám ustanovil, že bude spracovávať jej údaje dlhšie a to až 10 rokov a nielen na ich uchovávanie, ale na akékoľvek nakladanie tretím neurčitým osobám. 30. Pokiaľ ide o zaznamenávanie komunikácie, uviedla, že spotrebiteľ nemá vôbec na výber, či s touto zmluvnou podmienkou súhlasí alebo nie, resp. čiastočne nesúhlasí. Nemá ju možnosť žiadnym spôsobom modifikovať. Ide preto o jednoznačný zásah do súkromia a práv spotrebiteľa, ak ešte ani nie je limitovaná časovo, teda je časovo neobmedzená. Táto zmluvná podmienka je dokonca formulovaná tak všeobecne, že môže ísť o akúkoľvek formu elektronickej komunikácie bez ohľadu, či spotrebiteľ ešte je klientom alebo ním už nie je. Takáto neobmedzená zmluvná podmienka je neprimeraná a zasahuje do osobných práv klienta. 31. Žalovaný v duplike poukázal na návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky na Ústavnom súde SR, ktorý podal Okresný súd Prešov pod sp. zn. 13Csp/55/2022, pričom uvedený návrh sa týkal konania o súlade ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.. 32. Uviedol, že predmetná zmluva bola uzatvorená ešte v roku 2014. Žalobkyňa po 10 rokoch od uzatvorenia zmluvy napáda viacero zmluvných podmienok, ktoré voči nej ani vôbec neboli aplikované. Zároveň právna úprava v tom čase takéto zmluvné podmienky nepovažovala a ani teraz dané zmluvné podmienky nepovažuje za neprijateľné. Žalobkyňa sa domáha domnelej ochrany svojich spotrebiteľských práv za podmienok, ktoré voči nej neboli nikdy použité a to zároveň v čase, keď od uzatvorenia zmluvy uplynulo viac ako 10 rokov. Podľa názoru žalovaného, ide len o umelo vykonštruovaný spor, ktorý nemá nič spoločné so spotrebiteľskou ochranou klientov banky. O uvedenom svedčí aj fakt, že žalobkyňa, resp. právny zástupca si uplatňuje trovy za každú zmluvnú podmienku, čo je však neprípustné, keď stále išlo aj teoreticky len o čiastkovú neplatnosť jednej úverovej zmluvy. Obdobne, aj keby súd vlastnou činnosťou určil viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, tak nerozmnožuje predmet konania na počet určených neprijateľných zmluvných podmienok. Z vyššie uvedených zmluvných dôvodov, by súd po zhodnotení skutkového stavu nemal takejto žalobe vyhovieť, keďže je zrejmé, že takéto prípady vôbec nemajú za cieľ ochranu porušených alebo ohrozených práv spotrebiteľa, ale sledujú iné záujmy, na ktorých by sa však nemala podieľať súdna moc v podobe jej teoretického vyhovenia. 33. Súd na základe skutkových tvrdení žalobkyne, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, rozsudku 8Csp/6/2018, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav: 34. Žalobkyňa uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou Consumer Finance Holding dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX v predmete poskytnutia bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 3 900 EUR s uvedením celkovej čiastky, celkových nákladov spotrebiteľa, RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN, fixnej ročnej úrokovej sadzby, doby trvania zmluvy, výšky splátky, počtu splátok, splatnosti prvej splátky, ako aj ďalších splátok úveru s tým, že termín konečnej splatnosti úveru bol určený mesiacom august roku 2019. 35. V časti VII. bodu 2 zmluvy je uvedené prehlásenie žalobkyne ako spotrebiteľky, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámila so zmluvnými podmienkami. 36. V časti VII. bodu 6 je jej súhlas so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania prislúchajúcim spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť splátky riadne a včas a v časti VIII. v ods. 1 je uvedené, že spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek splátky. V 30. deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. 37. V časti VII. bodu 12 písm. b) je súhlas žalobkyne so spracovaním jej osobných údajov ako žalovanému, tak aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami k VÚB v zmysle zákona 483/2001, za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové účely, účely vyhodnotenia jej rizikového profilu a podobne s tým, že platnosť súhlasu je 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie zmluvy, pričom berie na vedomie, že svoj súhlas je oprávnená odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu. 38. V časti VIII. ods. 12 zmluvných podmienok sa uvádza, že klient podpísaním zmluvy súhlasí, že komunikácia medzi ním a spoločnosťou prostredníctvom elektronických médií bude spoločnosťou zaznamenávaná a bude použitá ako dôkaz v prípade reklamácie alebo sporu. 39. Z rozsudku 8Csp/6/2018 Okresného súdu Prešov zo dňa 19.09.2018 vyplýva, že právny nástupca žalovaného, spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. sa proti žalobkyni domáhala zaplatenia nesplatenej časti predmetného úveru vo výške 4 015,75 EUR. 40. Výrokom I. bolo zastavené konanie vo výške 113,28 EUR spolu s úrokom z omeškania a žalobkyni bola uložená povinnosť zaplatiť právnemu nástupcovi žalovaného iba sumu 3 383,48 EUR s tým, že v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. 41. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia iba vyplýva, že súd I. inštancie posúdil úrokovú sadzbu uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere ako rozpornú s dobrými mravmi s tým, že ide o neprijateľné zmluvné dojednanie a preto mal právny nástupca žalovaného nárok iba na zaplatenie nesplatenej časti istiny úveru. Zároveň dospel k záveru, že časť z uplatňovaných splátok splatných pred 18.01.2015 je premlčaných a preto právny nástupca žalovaného nárok na ich zaplatenie nemá. 42. Podľa § 230 Civilného sporového poriadku, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 43. Žalovaný voči uplatnenému nároku vzniesol námietku premlčania s uvedením, že v zmysle rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúc z rovnakého skutkového základu. 44. Z rozhodnutí uvedených najvyšších súdnych autorít, na ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal vyplýva, že ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť či už kladne alebo záporne, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. 45. Ako už súd I. inštancie uviedol vyššie, právny nástupca žalovaného sa v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8Csp/6/2018 domáhal zaplatenia nesplatenej časti istiny úveru, pričom jeho žaloba bola čiastočne zamietnutá s tým, že má nárok na zaplatenie iba nesplatenej časti istiny úveru v rozsahu, ktorý nebol premlčaný konštatujúc, že nemá nárok na zaplatenie príslušenstva vo výške zmluvného úroku, ktorý bol posúdený ako neplatné zmluvné dojednanie pre rozpor s dobrými mravmi. 46. Z obsahu vyššie uvedeného rozhodnutia však nevyplýva, aby súd I. inštancie sa zaoberal otázkou neprijateľnosti zmluvných dojednaní, ktoré sú predmetom uvedeného súdneho sporu. Pokiaľ vyššie uvedeným rozhodnutím nebol priznaný akýkoľvek nárok žalobkyni, resp. zamietnutý nárok veriteľa z namietaných dojednaní, potom nie je možné konštatovať, že právoplatný výrok rozsudku v konaní 8Csp/6/2018 tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvných dojednaní, pokiaľ tieto vo vyššie uvedenom konaní neboli ani predbežne právne kvalifikované. 47. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd I. inštancie v zmysle vyššie uvedeného námietku žalovaného podľa § 230 CSP posúdil ako nedôvodnú. 48. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP, (1) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. (2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 49. Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú obchodníkovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom mohlo dôjsť k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť obchodníka za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú obchodníkovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s obchodníkom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú obchodníkovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú obchodníka, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak obchodník nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú obchodníkovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo obchodníka oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany obchodníka neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči obchodníkovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú obchodníka rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba obchodníkovi, p)obmedzujú zodpovednosť obchodníka, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s)požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie obchodníkom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe. 50. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 51. Podľa názoru súdu I. inštancie žaloby upravené v ust. § 137 písm. c) a d) CSP nevylučujú žalobný návrh o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu v zmysle ust. § 298 CSP. Zo samotného znenia ust. § 137 CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba demonštratívny výpočet žalôb. 52. Aj zo znenia ust. § 298 CSP vyplýva, že súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu určiť, že zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj individuálnom spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného nároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania. 53. Okrem iného zo samotného zák. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobcov ako spotrebiteľov na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. 54. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). 55. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. 56. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS. 57. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora na ochranu spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany. 58. Aj z rozhodnutia NS SR pod sp. zn. 6Ndc/20/2016 z 23.1.2017 vyplýva, že právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami inter partes. 59. Žaloba, ktorou sa žalobca domáha vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018, 6Cdo/127/2017). 60. Zároveň z rozhodnutia Ústavného súdu SR pod sp. zn. III.ÚS 124/2020 vyplýva, že zmluvnú podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená za nekalú treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala, takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa spotrebiteľ nachádzal, ak by uvedená podmienka neexistovala. Rozsudok o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky prispel k odstráneniu pochybností o spätných účinkoch rozhodnutia súdu o určení neplatnosti zmluvnej podmienky a tieto účinky z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno v zásade z hľadiska reštitúcie vzťahov časovo obmedzovať. Žalobu o určenie možno uplatniť už pri potencionálnej hrozbe vzniku ujmy. Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky z preventívnych dôvodov bez práva na reštitučné plnenie. Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je právo na plnenie a z ktorých by bolo kumulatívne uplatnenie reštitučných práv na plnenie problematické, až nemožné. Členským štátom patrí procesná autonómia, no špecifiká súdnych konaní nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá spotrebiteľom musí byť poskytnutá podľa ustanovení Smernice 93/13. Ak spotrebiteľ vyvolá individuálny súdny spor o posúdenie zmluvnej podmienky, či nie je neprijateľná, súd ex offo zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru a to nielen z dôvodu individuálnej ochrany spotrebiteľa, ale aj v záujme dôležitého spoločenského cieľa. 61. Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď ide o zmluvnú podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je ju povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/149/2020 z 24.08.2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/20). 62. Rovnaká zmluvná podmienka, aká je uvedená v časti VII. bodu 2, bola posúdená ako neprijateľné zmluvné dojednanie v rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 11.05.2020 pod sp. zn. 9Csp/32/2020 a vo vzťahu k iným dodávateľom bola rovnaká zmluvná podmienka posúdená v konaní 9Csp/18/2020 a 9Csp/128/2023 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove 6CoCsp/16/2024. 63. Vo vzťahu k žalovanému bola rovnaká zmluvná podmienka posúdená v konaní 29Csp/33/2020 rozsudkom zo dňa 09.09.2020 s dátumom právoplatnosti 23.10.2020. 64. Súd I. inštancie konštatoval, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa taktiež neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s esenciálnymi informáciami podstatnými pre posúdenie vhodnosti a únosnosti úveru podľa zmluvy v kontexte jeho majetkových pomerov a finančných možností. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so s zmluvnými podmienkami a splnenia si povinnosti veriteľa zo zákona. Priemerný spotrebiteľ nemusí byť znalý povinností, ktoré veriteľovi zákon ukladá. Na základe uvedeného, preto súd vyhovel žalobe o určenie neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky. 65. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty, rovnaká zmluvná podmienka bola vo vzťahu k žalovanému vyhlásená za neprijateľné zmluvné dojednanie rozsudkom Okresného súdu Prešov 29Csp/105/2023 zo dňa 29.11.2023 s dátumom právoplatnosti 04.01.2024. 66. K zmluvnému dojednaniu o zmluvnej pokute uviedol, že dospel k záveru o jej neprijateľnosti, keďže táto bola zahrnutá do textu zmluvy, ktorý bol predformulovaný právnym predchodcom žalovaného bez toho, aby spotrebiteľ mohol uvedené zmluvné dojednanie zo zmluvy vylúčiť. Uvedené zmluvné dojednanie považoval za neurčité a neprimerané, keďže nezohľadňovalo závažnosť porušenia zmluvnej povinnosti, teda rovnaká výška zmluvnej pokuty sa uplatňovala v prípade omeškania celej splátky úveru, ale aj v prípade jej čiastočného splnenia, napr. ak by bol spotrebiteľ v omeškaní s úhradou tejktorej splátky iba v minimálnej výške, napr. 1 EUR. Zároveň veriteľ si okrem zmluvnej pokuty mohol uplatňovať úrok z omeškania a to aj v prípade, ak zmluvná pokuta dosiahne istinu úveru, teda nie je formulované tak, že platí len do doby, pokiaľ zmluvná pokuta dosiahne istinu úveru, ako to predpokladá ust. § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Na základe vyššie uvedeného, preto súd I. inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že uvedené zmluvné dojednanie nespĺňa predpoklady individuálneho dojednania zmluvnej pokuty a tak ako bolo zapracované, rozhodne spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na úkor spotrebiteľa. Na základe uvedeného, preto vyhovel žalobe aj v uvedenej časti. 67. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie v časti VII. bodu 12 písm. b) zmluvy, rovnaké zmluvné dojednanie vo vzťahu k žalovanému bolo opätovne vyhlásené rozsudkom 29Csp/105/2023 zo dňa 29.11.2023 s dátumom právoplatnosti 04.01.2024. 68. V uvedenom rozhodnutí konštatoval, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku týkajúcu sa spracovania osobných údajov spotrebiteľa, mal súd I. inštancie za to, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, keďže bola súčasťou predtlačeného formulára zmluvy zo strany právneho predchodcu žalovaného, ktorého obsah v tejto časti spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Dôkazné bremeno opaku bolo na žalovanom, ktorý však svoje tvrdenia o individuálne dohodnutých zmluvných podmienkach nepreukázal a to ani vo vzťahu k súhlasu spotrebiteľa na poskytnutie jeho osobných údajov tak, aby v príslušnom formulári mal možnosť vyznačiť aj svoj nesúhlas. 69. Ďalej sa súd zaoberal tým, či žalovaná zmluvná podmienka predstavuje vyvážený právny vzťah medzi zmluvnými stranami a či nespôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu možno posúdiť ako hrubú nerovnováhu, ktorá je spájaná s posúdením zmluvného ustanovenia s dobrými mravmi ako určitými morálnymi pravidlami alebo etickými hodnotami, ktoré právna teória a súdna prax všeobecne uznáva. V prípade zmluvnej podmienky týkajúcej sa spracovania osobných údajov, ide o predformulované vyhlásenie spotrebiteľa, ktoré je súhlasom daným pre široký okruh neurčitých subjektov, ktoré budú oprávnené spracovávať jeho osobné údaje. Takýto súhlas trvá 10 rokov bez ohľadu na dobu trvania zmluvy a klient ho síce môže odvolať, ale najskôr až po roku od splnenia záväzku, teda vyžaduje sa jeho aktívne konanie vo forme písomného oznámenia o odvolaní súhlasu spoločnosti. 70. Uvedená zmluvná podmienka zakladá nevyvážený právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy a to v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnosť obdobnej zmluvnej podmienky vyslovil Krajský súd v Prešove v rozsudku 11Co/13/2017 zo dňa 12.09.2017, Okresný súd v Prešove v rozsudku 11Csp/70/2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 1CoCsp/23/2020. 71. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie v časti VIII. ods. 12, súd I. inštancie žalobu o rovnakú zmluvnú podmienku rozsudkom 29Csp/105/2023 zo dňa 29.11.2023 zamietol. Konštatoval, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku zaznamenávania komunikácie, aj keď táto nebola individuálne dojednaná, podlieha testu neprijateľnosti, keďže nepredstavuje hlavný predmet plnenie a netýka sa ani primeranosti ceny, preto aj pri tejto zmluvnej podmienke je rozhodujúce to, či môže spôsobiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Keďže sa zaznamenáva komunikácia oboch strán ako účastníkov zmluvy, ktorú môže použiť tak žalovaný, ako aj spotrebiteľ v prípade reklamácie alebo súdneho sporu, potom táto zmluvná podmienka môže byť aj na prospech spotrebiteľa, ak by mal dôkaznú povinnosť preukázať nejakú skutočnosť týkajúcu sa procesu dojednania zmluvných podmienok, vybavovania reklamácie a podobne. 72. Neprijateľnosť uvedeného zmluvného dojednania podľa názoru súdu I. inštancie nepochybne vylučuje aj samotná zákonná úprava ochrany spotrebiteľov pri finančných službách poskytovaných prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie upravenej zákonom č. 266/2005 Z.z. Za prostriedky diaľkovej komunikácie sa v zmysle uvedeného zákona považuje elektronická pošta, fax, telefón, ponukový katalóg a podobne. Pokiaľ uvedený zákon umožňuje uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy o finančných službách prostriedkami diaľkovej komunikácie, potom nie je možné uvedené zmluvné dojednanie považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z uvedenej zmluvnej podmienky totižto ani nevyplýva, žeby len dodávateľ bol oprávnený použiť záznamy ako dôkazy v spore. Z uvedeného dôvodu, potom nie je možné dospieť k záveru, že táto zmluvná podmienka vytvára nevyvážený vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a preto vo vyššie uvedenom konaní žalobu v uvedenej časti zamietol. 73. V tejto časti však bol zmenený rozsudok súdu I. inštancie rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 04.06.2024 3CoCsp/15/2024, ktorý dospel k záveru o neprijateľnosti uvedeného zmluvného dojednania. 74. Odvolací súd je toho názoru, že uvedená zmluvná podmienka je koncipovaná neurčito aj v kontexte toho, čo je elektronickým médiom. Je rozhodujúce, akým spôsobom bude zaznamenávaná komunikácia medzi klientom a spoločnosťou. Pojem elektronické médium je široký a zahŕňa viacero možností zaznamenávania komunikácie a to buď písomne alebo telefonicky a podobne. Krajne možno pripustiť, že v prípade písomnej komunikácie (napr. elektronickej pošty, faxu) by mali klient aj spoločnosť v rámci dokazovania rovnaké postavenie vo vzťahu k dojednaniu zmluvných podmienok (samozrejme určito a individuálne dojednaných), ale aj vo vzťahu k vybavovaniu reklamácie, uplatňovaniu nárokov a podobne. Avšak v prípade iných bežných elektronických médií by podľa odvolacieho súdu bola táto podmienka len v prospech žalovaného, keďže z podmienky tak ako je formulovaná nevyplýva, že je povinnosťou veriteľa zaznamenávanú komunikáciu vydať spotrebiteľovi, ak by táto mala svedčať v jeho prospech, teda v neprospech žalovaného ako veriteľa. Ak by chcel spotrebiteľ uniesť v prípadnom spore dôkazné bremeno, musí mu veriteľ túto komunikáciu predložiť, čo však predmetné ustanovenie zmluvnej podmienky veriteľovi neukladá a teda dlžníkovi nezabezpečuje. 75. K dôvodom súdu I. inštancie o tom, že samotný zákon č. 266/2005 neprijateľnosť predmetného zmluvného dojednania vylučuje uviedol, že citovaný zákon v § 2 písm. e) príkladom uvádza, čo možno považovať za prostriedok diaľkovej komunikácie, avšak uvedené nesvedčí v prospech záveru, že dotknutá zmluvná podmienka preto nemôže byť neprijateľnou. Zmluvnú podmienku možno dojednať uvedeným spôsobom, ale podstatná v naznačených súvislostiach je aj materiálna a obsahová stránka zmluvnej podmienky, ktorá musí byť dostatočne určitá, aby z nej bolo možné bez pochýb vyvodiť práva a povinnosti. V neposlednom rade musí byť individuálne dojednaná. Z danej zmluvnej podmienky, a tu je potrebné prisvedčiť argumentácii spotrebiteľa, nie sú zrejmé všetky okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jej neskoršiu možnú realizáciu vrátane podmienok ukončenia dispozície s ňou, aj s ohľadom na ochranu osobných údajov. 76. V prípade neprijateľnej zmluvnej podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa, ktorej predmetom je zameranie na účinok privedený zmluvnou podmienkou. 77. Z toho plynie, že značná nerovnováha bude v podstate generálne prezumovaná, pokiaľ sa nepreukáže opak, spočívajúci v založení nižšej úrovne, resp. miery nerovnováhy. Vychádzajúc z generálnej prezumpcie, odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ žalovaný nepreukázal opak spočívajúci v založení nižšej úrovne, resp. miery nerovnováhy, tak zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je potrebné identifikovať najmä v dispozícii dodávateľa a to bez časového obmedzenia disponovať s biometrickými údajmi o spotrebiteľovi, ktoré v kontexte GDPR indikujú významne chránenú oblasť biometrie spotrebiteľa. Naviac, ak nebol preukázaný individuálny súhlas a zrozumiteľné poučenie spotrebiteľa o použití jeho biometrických údajov. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, v rámci ktorej poukázal na ust. § 91 ods. 1 a § 93a ods. 3 Zákona o bankách uviedol, že predmetom súdnej kontroly sú zmluvné dojednania medzi stranami obsiahnuté v zmluve zo dňa 30.11.2015, keď zmluvu so spotrebiteľom uzatvoril právny predchodca žalovaného. Išlo o akciovú spoločnosť, ktorej predmetom podnikania, čo vyplýva z verejne dostupného Obchodného registra bolo od 25.02.2005 do 31.12.2017 okrem iného poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Právny predchodca žalovaného teda nebol v zmysle § 2 ods. 1 zákona o bankách bankou, a preto aj aplikácia citovaného zákona je na daný prípad irelevantná. 78. Žalovaný tiež tvrdil, že uvedenú zmluvnú podmienku nemožno vyhlásiť za neprijateľnú, nakoľko inými slovami nespĺňa predpoklady § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti tvrdil, že ak by nemohol použiť zaznamenanú elektronickú komunikáciu, resp. by ju vôbec nezaznamenával, napĺňal by predpoklady nekalého súťažného konania, keďže dôkazné bremeno by zaťažovalo spotrebiteľa. Na tomto mieste odvolací súd zdôraznil, že zaznamenávanie a použitie zaznamenávanej komunikácie nie je zo zákona vylúčené. Musí však podliehať istej kvalite, o ktorej sa už odvolací súd zmienil v tomto rozsudku. Okrem toho, uvedené zmluvné dojednanie jednoznačne zvýhodňuje dodávateľa oproti spotrebiteľovi čo do získania, dispozície a využitia zaznamenávanej komunikácie, zatiaľ čo na druhej strane sú garancie pre spotrebiteľa nejasné. 79. Na základe vyššie uvedených záverov Krajského súdu v Prešove, preto súd I. inštancie vyhovel žalobe aj v uvedenej časti. 80. Pokiaľ žalovaný na podporu svojej argumentácie poukázal na konanie pred Ústavným súdom o návrhu Okresného súdu Prešov na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., súd I. inštancie uvedenú argumentáciu posúdil ako nedôvodnú, pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 5/2025 na neverejnom zasadnutí pléna 26.02.2025 návrh Okresného súdu Prešov odmietol. 81. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 82. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 83. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni voči neúspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 84. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: - 2 - 29Csp/160/2024 Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.