Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/158/2024 z 4. 4. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Prešov z 4. apríla 2025, sp. zn. 20Csp/158/2024, ECLI:SK:OSPO:2025:8124209110.1
Okresný súd Prešov | 20Csp/158/2024 | ECLI:SK:OSPO:2025:8124209110.1 | 2025-04-04 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie
Citované ustanovenia: OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4731cd01-2057-4478-8c0f-cdad0180135e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8124209110.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prešov
20Csp/158/2024
8124209110
04. 04. 2025
JUDr. Marek Bujňák
ECLI:SK:OSPO:2025:8124209110.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Mgr. Radimom Komkom, LL. M. advokátom,
so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 41 343 859, proti žalovanej: Všeobecná úverová banka,
a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne
zastúpenej advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava
– mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 410,19 eura a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky, č. 3520515299, zo
dňa 23.02.2012, je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalovaná je povinná vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 410,19 eura, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 11,40 % ročne zo sumy 410,19 eura od 7.11.2024 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, č. 3520515299,
zo dňa 23.02.2012, v časti VIII. Prehlásenie klienta, v znení: „Ďalej prehlasujem, že som sa pred
podpísaním Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP), ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k ním žiadne výhrady a
zaväzujem sa ich dodržiavať.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, č. 3520515299,
zo dňa 23.02.2012, v časti VIII. Prehlásenie klienta, v znení: „Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou
pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť
Splátky riadne a včas, ako aj s tým, že Spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov.“,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, č. 3520515299,
zo dňa 23.02.2012, v časti VIII. Prehlásenie klienta, v znení: „Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým,
že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku 10 v stanovených termínoch Splátok, resp.
v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať
od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia
Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude
zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných
príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551
Občianskeho zákonníka.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, č. 3520515299,
zo dňa 23.02.2012, v časti VIII. Prehlásenie klienta, v znení: „Súhlasím, aby Consumer Finance
Holding spracúvala moje osobné údaje uvedené v návrhu na uzavretie Zmluvy za účelom zavedenia

predzmluvných vzťahov, ponuky služieb a produktov a to po dobu 10 rokov od doručenia návrhu
na uzatvorenie Zmluvy, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od
udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikla a to písomným oznámením doručeným na adresu:
Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Súhlasím, aby Spoločnosť
v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov
(ďalej len Zákon) poskytla moje osobné údaje a údaje uvedené v tejto Zmluve (ďalej len údaje a
informácie) aj svojej ovládajúcej osobe Všeobecnej úverovej banke, a.s. (VÚB, a.s.) a jej dcérskym
spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality
mne poskytovaných služieb a ponuky služieb aj produktov týchto spoločností patriacich do skupiny s
úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v rozsahu údajov uvedených v tejto žiadosti na dobu 10 rokov od
podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jedenom roku od udelenia
súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikla, a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer
Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, č.
3520515299, zo dňa 23.02.2012, vo Všeobecných obchodných podmienkach, v časti 6. Podmienky
splácania, bod 6.7. v znení: „ „ Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať evidenčné číslo uvedené
v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve. Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze k
platbe sa považuje za neuhradenie Splátky so všetkými následkami s tým spojenými.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.
VIII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, č.
3520515299, zo dňa 23.02.2012, vo Všeobecných obchodných podmienkach, v časti 8. Priradenie
platieb a započítanie, bod 8.1. v znení: „ Spoločnosť je oprávnená započítať pohľadávky Spoločnosti
voči pohľadávkam Klienta aj vtedy, ak niektorá pohľadávka Spoločnosti ešte nie je splatná alebo bola
premlčaná.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IX. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, č. 3520515299,
zo dňa 23.02.2012, vo Všeobecných obchodných podmienkach, v časti 11. Poplatky, pokuty, sankčné
úroky, bod 11.2. v znení: „ Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade,
ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe
splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej Splátky. V tento deň sa
Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
X. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, č. 3520515299,
zo dňa 23.02.2012, vo Všeobecných obchodných podmienkach, v časti 11. Poplatky, pokuty, sankčné
úroky, bod 11.4. v znení: „ Súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj náklady vynaložené
Spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania pohľadávky.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
XI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, č. 3520515299,
zo dňa 23.02.2012, vo Všeobecných obchodných podmienkach, v časti 14. Všeobecné ustanovenia, bod
14.24. v znení: „Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúcej vety akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor
vzniknutý zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok
týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia) budú rozhodované Stálym Rozhodcovským
súdom Slovenskej bankovej asociácie alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej hospodárskej
komore, s.r.o. alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. alebo príslušným
všeobecným súdom.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
XII. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 29.10.2024 o určenia, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 410,19 eura a určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok. Žalobu odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovanej, spol. Consumer Finance
Holding, a.s., uzavrela Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, č. 3520515299, zo dňa 23.02.2012 (ďalej

aj ako „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 600,- eur, s mesačnou splátkou vo
výške 18,71 eura, s počtom mesačných splátok 60, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 32 %, s RPMN
vo výške 32 % a s priemernou RPMN vo výške 45,23 %. Žalovanej na predmetný úver zaplatila sumu
v celkovej výške 1.010,19 eura. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvorila ako spotrebiteľ s
právnym predchodcom žalovanej, dodávateľom finančnej služby. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná
o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ). Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať: - druh spotrebiteľského
úveru (§ 9 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ), - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ), - ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ). Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a
§ 10 ods. 1. Naviac má za to, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy nekonal v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ, kedy
veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa aj účel spotrebiteľského úveru. Pri poskytovaní
úverov ako finančných produktov bolo potrebné vždy postupovať s odbornou starostlivosťou, čo priamo
vyplývalo z ustanovenia § 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z. v. Podľa tohto ustanovenia sa odbornou
starostlivosťou rozumela úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať
od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi, alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Nenáležité skúmanie bonity klienta,
resp. podcenenie jeho bonity zo strany dodávateľa správne súd prvej inštancie posúdil ako konanie v
rozpore s dobrými mravmi. Za hrubé porušenie žalovanej postupovať s odbornou starostlivosťou vyplýva
priamo zo zmluvy, kde okrem výšky príjmu je uvedený len údaj celková výška mesačných splátok: 10 eur.
Dodávateľ v kontraktačnom procese žiadnym spôsobom neskúmal jej bonitu, čím hrubo porušil svoju
povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou. Zmluva obsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe vo
výške 32 %. Podľa jej názoru je úrok vo výške 32 % ročne v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti
poukazujem na priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri
spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov, v mesiaci február 2012, vo výške 11,95 % p.a.
Z uvedeného vyplýva, že úrok stanovený veriteľom v zmluve o úvere je takmer trojnásobne vyšší. Výška
úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. V opačnom prípade je
právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov
poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 M Cdo 1/2009 zo dňa 31. júla 2009). Vzhľadom na uvedené považuje ročnú úrokovú
sadzbu uvedenú v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, č. 3520515299, zo dňa 23.02.2012, vo výške
32 %, za absolútne neplatnú. Keďže právny predchodca žalovanej jej poskytol úver vo výške 600,- eur
a zaplatila sumu v celkovej výške 1.010,19 eura, mohla sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatiť
o sumu 410,19 eura. Bezdôvodné obohatenie vo výške 410,19 eura pozostáva zo splátky zo dňa
05.11.2014 vo výške 18,71 eura ( z toho čase 4,54 eura pripadá na istinu a časť 14,17 eura nad istinu
poskytnutého úveru) a splátok od 4.12.2014 do 5.2.2015 spolu vo výške 396,02 eura.
1.1. Zmluva podľa žalobkyne obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v časti VIII.
Prehlásenie klienta. Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou
dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech
spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ
neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť
účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s úverovými podmienkami. Z uvedených dôvodov je
takéto dojednanie neprijateľné, pretože si tým zhoršuje svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá §
54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav
podľa § 53 ods. 2 OZ. K určeniu neprijateľnosti obdobných zmluvných podmienok, poukázala priamo vo
vzťahu k žalovanej na rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 5Csp/4/2022, z 17.2.2023 a rozsudky
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 7Csp/241/2020, zo 14.6.2021; sp. zn. 8Csp/99/2023, z 19.12.2023;
sp. zn. 9Csp/99/2022, z 28.11.2022; sp. zn. 11Csp/21/2022, z 11.5.2022; sp. zn. 14Csp/29/2021, z
19.7.2022; sp. zn. 15Csp/16/2022, z 10.10.2023; sp. zn. 16Csp/26/2023, z 28.9.2023; 18Csp/62/2023,

z 8.11.2023; sp. zn. 19Csp/26/2023, zo 16.11.2023; sp. zn. 20Csp/173/2020, z 19.3.2021; sp. zn.
29Csp/82/2018, z 3.4.2019; rozsudok Okresného súdu Humenné, sp. zn. 9Csp/253/2017, z 2.7.2018;
rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 9Csp/24/2020, z 26.4.2022.
1.2. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v časti VIII. Prehlásenie klienta.
Zmluvnú pokutu a sankčný úrok si s právnym predchodcom žalovanej individuálne nedojednala. Tie
boli včlenené malým písmom do textu úverových podmienok zo strany právneho predchodcu žalovanej,
pričom ich nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na neurčitosť daného zmluvného
ustanovenia nie je možné zistiť ani prípadnú výšku zmluvnej pokuty a sankčných úrokov. Keďže si
môže dodávateľ pod týmito pojmami uplatňovať voči nej akékoľvek peňažné plnenia, ktoré v čase
podpisu zmluvy si nemohla ani predstaviť, vytvára táto zmluvná podmienka hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán, výlučne v prospech dodávateľa. Z tohto dôvodu sú naplnené
predpoklady neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky, priamo
vo vzťahu k žalovanej rozhodol Okresný súd Prešov, rozsudkom sp. zn. 9Csp/8/2022, z 11.4.2022 a
Okresný súd Bardejov, rozsudkom sp. zn. 5Csp/4/2022, zo dňa 17.2.2023.
1.3. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v časti VIII. Prehlásenie klienta.
Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je priamo včlenená do všeobecných podmienok poskytnutia
úveru k Zmluve. Takéto zmluvné dojednanie vytvára hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy, v
neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľovi hrozí, že aplikáciou predmetnej dohody o zrážkach
zo mzdy mu dôjde k vzniku priamej majetkovej škody vo forme mesačnej zrážky zo mzdy. Inštitút
Dohody o zrážkach zo mzdy totiž nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na
subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Závažnosť a dopady aplikácie
dohody o zrážkach zo mzdy na spotrebiteľa sú tak nepriaznivé, že si vyžadujú osobitné dojednanie a
nie zakomponovanie dohody o zrážkach zo mzdy do úverových podmienok spotrebiteľskej zmluvy tak,
aby unikli pozornosti spotrebiteľa, čo už mnohokrát judikovali aj súdy SR.
1.4. Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v časti VIII. Prehlásenie klienta.
Predformulovaný súhlas spotrebiteľa s poskytovaním a sprístupňovaním jeho osobných údajov tretej
osobe, so spracovaním jeho osobných údajov po dobu 10 rokov (aj po zániku zmluvného vzťahu),
bez ohľadu na dĺžku trvania zmluvy, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno
za žiadnych okolnosti považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom,
na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje. Aj ohľadne tejto zmluvnej
podmienky bola jej neprijateľnosť, priamo k žalovanej judikovaná. Poukázala len na rozsudky
potvrdené v odvolacom konaní Krajským súdom Prešov, sp. zn. 1CoCsp/23/2020, z 18.2.2021; sp.
zn. 2CoCsp/9/2023, z 25.10.2023; sp. zn 3CoCsp/43/2021, z 2.2.2022; sp. zn. 8CoCsp/31/2022, z
27.10.2022.
1.5. Zmluva obsahuje ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú vo Všeobecných obchodných
podmienkach, v časti 6. Podmienky splácania, bod 6.7.. K neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky
priamo vo vzťahu k žalovanej poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 18Csp/85/2023,
z 29.1.2024 a vo vzťahu k inému dodávateľovi, na rozsudky Okresného súdu Prešov, sp. zn.
24Csp/26/2017, zo 4.4.2018, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 18Co/90/2018, z
19.11.2018; sp. zn. 20Csp/91/2020, zo 7.9.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp.
zn. 19CoCsp/54/2020, z 10.6.2021; sp. zn. 7Csp/35/2021, z 13.10.2021; sp. zn. 14Csp/88/2020, z
13.10.2021; sp. zn. 19Csp/69/2020, z 9.2.2021.
1.6. Zmluva obsahuje ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú vo Všeobecných obchodných
podmienkach, v časti 8. Priradenie platieb a započítanie, bod 8.1.. Vo vzťahu k tejto zmluvnej podmienke
poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 6Co/71/2019, zo dňa 20.2.2020.
1.7. Zmluva obsahuje ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú vo Všeobecných obchodných
podmienkach, v časti 11. Poplatky, pokuty, sankčné úroky, bod 11.2.. Predmetná zmluvná podmienka
umožňuje, aby žalovaná za omeškanie, okrem zákonných úrokov, uložila aj ďalšiu sankciu za
omeškanie, ktorú vo formulárovej zmluve nemohla odmietnuť, ak chcela úver získať. Mala len
dve možnosti, buď úver prijať, s podmienkami stanovenými obchodníkom, alebo úver neprijať. Na
vyjednávanie nemala žiaden priestor. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretože
si tým zhoršuje svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a
§ 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ. K neprijateľnosti
tejto zmluvnej podmienky priamo vo vzťahu k žalovanej poukázala na rozsudok Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 19Csp/29/2021, z 18.7.2023, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn.
13CoCsp/44/2023, z 30.1.2024; rozsudky Okresného súdu Prešov: sp. zn. 8Csp/109/2023, z 20.2.2024;
sp. zn. 18Csp/85/2023, z 29.1.2024; sp. zn. 19Csp/35/2022, z 10.10.2023; sp. zn. 16Csp/16/2022, z
7.6.2022; sp. zn. 29Csp/137/2018, z 1.4.2019 a rozsudok sp. zn. 32Csp/217/2017, z 14.12.2018. O

neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky rozhodol priamo aj Krajský súd Prešov, rozsudkom sp.
zn. 18Co/107/2017, z 9.5.2018.
1.8. Zmluva obsahuje ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú vo Všeobecných obchodných
podmienkach, v časti 11. Poplatky, pokuty, sankčné úroky, bod 11.4.. Je neprijateľné, aby ako
spotrebiteľka znášala akékoľvek výdavky žalovanej, ktoré jej môžu vzniknúť s vymáhaním pohľadávky.
Spotrebiteľ na základe danej zmluvnej podmienky už vopred uznáva takéto nároky dodávateľa,
prezumuje právo dodávateľa na ich úhradu, a to bez ohľadu na ich opodstatnenosť. Toto
zmluvné ustanovenie zároveň nepredvídateľne rozširuje okruh nárokov dodávateľa, čo môže viesť
k netransparentnému navyšovaniu jeho pohľadávky. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie
neprijateľné, pretože si tým zhoršuje svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v
súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa §
53 ods. 2 OZ.
1.9. Zmluva obsahuje ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú vo Všeobecných obchodných
podmienkach, v časti 14. Všeobecné ustanovenia, bod 14.24.. Ide už o notoricky známu neprijateľnosť
rôznych obdôb uvedenej zmluvnej podmienky, neprijateľnosť ktorej už bola vyhlásená vo vzťahu ku
všetkým mne známym veriteľom, ktorí ju používajú.
2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Vo vyjadrení k žalobe k náležitostiam zmluvy podľa
ust. § 9 ods. 2 ZoSU uviedla, že podľa bodu 2. Opis hlavných vlastnosti úveru v Štandardných
EÚ info je explicitne uvedený druh spotrebiteľského úveru: bezúčelový spotrebiteľský úver Podľa 1.1
Definície Všeobecných obchodných podmienok Pôžička: znamená bezúčelový spotrebiteľský úver
v čiastke poskytnutej Klientovi Spoločnosťou. Zmluva o úvere pre spotrebiteľa uvádza jasne druh
spotrebiteľského úveru, a preto má žalovaná za to, že zmluva danú náležitosť obsahuje. Žalovaná
zastáva názor, že zmluva obsahuje dobu trvania zmluvy na viacerých miestach: počet mesačných
splátok (n): 60 - termín konečnej splatnosti dňa: 2/2017 - bod č. 1.1 VOP Zmluva: znamená zmluvu
uzatvorenú medzi Klientom a Spoločnosťou na dobu určitú, ktorej predmetom je poskytnutie Služby
- bod č. 12.1 VOP Zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok Klienta
vo vzťahu k Spoločnosti podľa Zmluvy - bod č. 1 Štandardných EÚ info. Doba trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úveru: Zmluva je uzatvorená na dobu určitú. Termín konečnej splatnosti úveru je
2/2017. Žalobkyňa v žalobe sama operuje s počtom mesačných splátok a priemernému spotrebiteľovi
je zrejmé, že obdobie 60 splátok (mesiacov) predstavuje zmluvu na dobu určitú s trvaním na 5
rokov v prípade riadneho plnenia splátkového kalendára. Žalovaná vzhľadom na vyššie uvedené
ustanovenia zmluvy má za to, že doba trvania zmluvy v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSU
je vyjadrená pre priemerného spotrebiteľa dostatočne určito a nevzbudzujúco pochybnosti o trvaní
zmluvného vzťahu medzi kontrahujúcimi stranami. Na podporu svojich tvrdení žalovaná poukázala aj
na viaceré rozhodnutia krajských súdov. K predpokladom použitým na výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov poukázala na čl. V. Požadovaná pôžička zmluvy: - RPMN 32% a priemerná hodnota
RPMN 45,23% - celková suma pôžičky 1.122,60 eura, z toho poskytnutá pôžička (S): 600,- eur a
celkové náklady spotrebiteľa 522,60 eura - predpoklady: typ pôžičky, výška splátky (Ak), počet splátok,
ročná úroková sadzba a RPMN. Predpoklady použité na výpočet RPMN vyplývajú explicitne z čl.
V. Požadovaná pôžička predmetnej zmluvy. Od 01.01.2022 došlo k zjednoteniu metodiky výpočtu
RPMN pre subjekty finančného trhu. Aj v dôsledku toho NBS zverejnila kalkulačku na kontrolný
výpočet RPMN, ktorú však je možné použiť len na zmluvy uzatvorené od uvedeného dátumu a neskôr.
Zároveň všetky predpoklady, ktoré vstupovali do výpočtu RPMN sú uvedené aj v dokumente, ktorá
bola prílohou zmluvy s označením „Štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere...“. Po zohľadnení
všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN je táto vo výške 32,00%, pričom priemer bol v
tom čase 45,23%. RPMN predstavujú celkové náklady vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
úveru. Ročná percentuálna miera nákladov pomáha spotrebiteľovi porovnať si rôzne ponuky, pričom
žalobkyňa sa rozhodla práve pre uzatvorenie predmetnej zmluvy. K skúmaniu bonity klienta uviedla,
že k uzatvoreniu zmluvy došlo dňa 23.02.2012. Pohľadávka žalovaného voči žalobkyni nebola nikdy
vymáhaná. Pohľadávka zo zmluvy bola predčasne splatená ešte v 02/2015. Z uvedeného dôvodu
žalovaný už v archíve nedisponuje dokumentáciou z roku 2012 a k bonite sa nevie relevantné vyjadriť.
Navyše v zmysle čl. III. Doklady doložené k Zmluve vyplýva, že pri podpise zmluvy žalobkyňa predložila:
kópiu OP, potvrdenie (o príjme) a potvrdenie o adrese. Z potvrdenia o výplate dôchodku vyplýva, že
žalobkyňa v tom čase bola poberateľom dôchodku v sume 230,90 eura mesačne. Keďže žalobkyňa úver
predčasne splatila ešte v 02/2015 je zrejmé, že bonita klienta bola dostatočná na splácanie záväzku
zo zmluvy. Žalovaná zároveň pokladmi – príjmom žalobkyne disponovala a vedela o jej majetkovej
situácii, ktorá bola overená potvrdením o výplate dôchodku. K namietanej úrokovej sadzbe uviedla,

že žalobkyňa vychádza z nesprávnych štatistických údajov NBS, keď síce je pravdou, že priemerné
úrokové miery z úverov bánk je možné dohľadať aj na webovej stránke NBS https://www.nbs.sk/sk/
statisticke-udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-bank, (túto tabuľku
nájde webový prehliadač napr. Google ako prvú vo výsledkoch hľadania), avšak túto na prejednávaný
prípad a iné použiť nemožno, pretože sa týka aj iných ako spotrebiteľský úverov – viď poznámka č.
4 Spotrebiteľské úvery sú definované ako úvery poskytnuté za účelom osobnej spotreby tovarov a
služieb; ostatné úvery sú úvery poskytnuté pre iné účely ako napr. podnikanie, konsolidácia dlhov,
vzdelanie a pod., k čomu NBS zaujala jednoznačne stanovisko. Na účely posúdenia najvyššej prípustnej
miery odplaty, resp. úrokovej sadzby je potrebné použiť štatistické údaje NBS Banková úroková
štatistika – úvery, časť Úrokové miery z nových úverov, ktoré je možné dohľadať aj na webovej
stránke NSB https://nbs.sk/statisticke-udaje/financne-institucie/banky/statisticke-a-analyticke_prehlady/
urokova-statistika/bankova-urokova-statistika-uvery/, pričom táto štatistika je rozdelená na stĺpce C až
F a týkajú sa bežných spotrebiteľských úverov. Zmluva bola uzatvorená dňa 23.02.2012. Podľa vyššie
uvedenej štatistiky NBS bola v období 02/2012 priemerná úroková sadzba z úverov vo výške 16,11%
p. a. pre spotrebiteľské úvery (!) podľa začiatočnej doby fixácie od 1 roka do 5 rokov. Vzhľadom na
vyššie uvedené je zrejmé, že priemerná úroková sadzba v čase uzatvorenia zmluvy (02/2012) bola vo
výške 16,11% p. a. Výška úrokovej sadzby je podľa konštantnej judikatúry v odôvodnených prípadoch v
rozpore s dobrými mravmi, ak prevýši priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100%.
V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 32,00% p. a. Vzhľadom na uvedené dojednaná
výška úrokovej sadzby 32,00% p. a. nemôže byť vôbec považovaná za „v rozpore s dobrými mravmi“
ako to uvádza žalobkyňa, nakoľko by neprevyšovala priemer úrokov (16,11% p. a.) o viac ako 100%.
K napadaným zmluvným podmienkam uviedla:
2.1. Oboznámenie a prevzatie všeobecných obchodných podmienok - zo žaloby nie je zrejmé, ako
by mohlo toto ustanovenie na žalobkyňu akokoľvek prenášať dôkazné bremeno. Žalobkyňa žiadne
odôvodnenie neuviedla. Predmetným zmluvným ustanovením sa neukladá žalobkyni ako spotrebiteľovi
žiadna povinnosť niesť dôkazné bremeno čo potvrdzuje napr. aj Mestský súd Bratislava IV. Akým
iným spôsobom by mal veriteľ pri uzatváraní zmluvy overiť, či dlžník - spotrebiteľ všetkému v zmluve
rozumie? Takéto zmluvné ustanovenie je štandardnou súčasťou prakticky všetkých spotrebiteľských
zmlúv a je plne akceptované všeobecnými súdmi Slovenskej republiky (vrátane krajských súdov a
Najvyššieho súdu SR). Toto ustanovenie na spotrebiteľa neprenáša dôkazné bremeno. Preukázanie
oboznámenia ostáva na dodávateľovi a dôkazom je práve podpis spotrebiteľa, ktorého jedinou
predzmluvnou povinnosťou bolo podrobne sa oboznámiť s jednotlivými ustanoveniami zmluvy.
Priemerný a zodpovedný spotrebiteľ, ktorému prináleží súdna ochrana by určite nekonal absolútne
ľahostajne a zmluvu nepodpísal bez podrobného oboznámenia sa so všetkými jej súčasťami, ktoré
sú v zmluve jasne a zrozumiteľne označené. V tejto súvislosti poukazujem na judikatúru všeobecných
súdov SR vrátane Najvyššieho súdu SR, ktoré takého vyjadrenie oboznámenia sa s obchodnými
podmienkami plne rešpektujú a polemiku o neplatnosti tohto zmluvného vyhlásenia ako neprijateľnej
zmluvnej podmienky nepripúšťajú. Napokon sa jedná o prakticky celosvetovo štandardný prostriedok,
využívaný vo všetkých oblastiach spotrebiteľského práva, či už v písomných alebo elektronických
zmluvách.
2.2. Sankcie - V zmysle Smernice 93/13/EHS, ktorá predstavuje základ komunitárnej regulácie v
boji proti uplatňovaniu neprijateľných (nekalých) zmluvných podmienok a vnútroštátnou transpozíciou
ktorej sú predovšetkým ustanovenia piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, sa v úvodnom
ustanovení článku 1 ods. 2 reglementuje: „Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo
regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské
štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto
smernice.“ Pokiaľ sa teda zákonná úprava (v konkrétnom prípade ide o § 9a ods. 2 ZoOS, ktoré
povoľuje uplatňovanie nákladov za vymáhanie) premietne v zmluvnej úprave alebo ak je zmluvná úprava
prevzatá zo zákonnej úpravy, potom je zrejmé, že takéto zmluvné dojednanie odráža záväzné zákonné
ustanovenie (resp. jeho obsah) a takéto dojednanie ani teoreticky nemôže byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Je preto zrejmé, že zmluvná podmienka „Súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi
sú aj náklady vynaložené Spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania pohľadávky.“ nemôže byť ani
teoreticky určená ako neprijateľné. Zároveň je potrebné uviesť, že výška týchto nákladov nie je vopred
známa. Za neprijateľné nie je možné považovať akékoľvek zmluvné ustanovenie, ktoré spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale musí ísť o nerovnováhu,
ktorá podstatným spôsobom preváži misku váh na stranu veriteľa. Skutočnosť, že spotrebiteľ je v
zmysle zmluvy povinný platiť prípadné poplatky, o ktorých je vopred informovaný nie je pre takýto
predpoklad základom. Okrem generálnej klauzuly Občiansky zákonník obsahuje tiež ustanovenie §

53 ods. 4, v ktorom uvádza konkrétne podmienky, ktoré v prípade, ak sú obsiahnuté v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi, je potrebné považovať za neprijateľné. Žalovaný si dovoľuje poukázať
na skutočnosť, že na to, aby sa predmetné ust. považovalo za neprijateľné musí ísť v prvom rade
o neprimeranú sankciu. Napadnutá zmluvná podmienka bola dohodnutá ako sankcia za porušenie
zmluvných povinností žalobkyne, pričom toto porušenie muselo trvať minimálne 30 dní. Zároveň výška
tejto zmluvnej podmienky bola dohodnutá na 10% z omeškanej splátky, čo s ohľadom na výšku
poskytnutého úver nemožno hodnotiť ako neprimerané.
2.3. Dohoda o zrážkach zo mzdy - ide o legálny zabezpečovací inštitút podľa ust. § 551 Občianskeho
zákonníka, pri ktorého výkone zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia (napr. podľa Exekučného poriadku). Právnym poriadkom aprobovaný a v Občianskom
zákonníku explicitne zakotvený zabezpečovací inštitút už podľa svojej povahy ani nemôže byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou (zabezpečovací inštitút zabezpečuje akcesoricky povinnosti z
hlavného záväzkového vzťahu – zabezpečovací inštitút preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou).
Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom
zabezpečenie záväzku spotrebiteľa formou dohody o zrážkach zo mzdy v čase uzavretia zmluvy o úvere
Občiansky zákonník ani iné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa nezakazovali. ,,Zakázané“ spôsoby
zabezpečenia vo vzťahu k Úverovej zmluve boli v čase uzavretia zmluvy výslovne špecifikované v
ustanovení § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka (zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnosti). Navyše
v tejto konkrétnej situácii žalovaná k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy ani nepristúpila. Okrem toho,
po ostatnej novele zákona o ochrane spotrebiteľa (z. č. 250/2007 Z. z.; novela vykonaná zákonom
č. 102/2014 Z. z.) už žalovaná ani neplánuje a nemôže k realizácii tejto dohody pristúpiť. Dohodu o
zrážkach zo mzdy pre spotrebiteľské vzťahy totiž ,,zakázala“ (resp. prísne obmedzila) predmetná ostatná
novela zákona o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01.05.2014, čo žalovaná bez ďalšieho rešpektuje
a v súlade so zákonom odstraňuje tento inštitút zo svojej zmluvnej dokumentácie. Pokiaľ ide o staré
zmluvy, v ktorých sa zrážky zo mzdy nachádzajú a medzi ktoré sa radí i zmluva o úvere uzatvorená so
žalobkyňou, tieto sa žalovaná rozhodla neuplatňovať. Dôležitou skutočnosťou je však to, že tento inštitút
nebol ostatnou novelou zákona o ochrane spotrebiteľa zákonodarcom zahrnutý medzi neprijateľné
podmienky (čo vo vzťahu k zabezpečovacím inštitútom ani nie je možné vzhľadom na ich povahu –
viď vyššie citované ,,zakázané“ zabezpečovacie inštitúty). Ak tento inštitút zákonodarca ,,zakázal“ od
01.05.2014 (nie však absolútne, v podstate jeho použitie ,,len“ sprísnil), znamená to, že do tohto dátumu
zakázaný nebol (a určite nemohol byť a ani nemôže byť označený za neprijateľnú podmienku len ,,z
titulu svojej prítomnosti“ v spotrebiteľskom vzťahu, navyše, ak je priamo zakotvený a zreteľne viditeľný
v zmluve).
2.4. Osobné údaje - § 91 zák. č. 483/2001 Zákona o bankách priamo predpokladá, že údaje od klientov
žalovaná získava a spracúva pre účely správy ich pôžičiek prípadne vkladov. V tomto smere teda
nielen zákon o ochrane osobných údajov, ale priamo aj zákon o bankách určuje povinnosť takéto
informácie o klientoch utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou
alebo odcudzením, zároveň ustanovuje, že tretím osobám môže žalovaná tieto informácie poskytnúť len
s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn a účely. Dĺžka
súhlasu na spracovanie osobných údajov na 10 rokov je nepochybne dôvodná. Aktuálna súdna prax totiž
nie len že neurčuje žiadnu premlčaciu dobu na prípadné požadovanie určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, ale aj v prípade žaloby na určenie bezúročnosti o bezpoplatkovosti poskytnutého úveru a
následného vydania bezdôvodného obohatenia súdna prax (viď. prax tunajšieho súdu) uplatňuje 10
ročnú premlčaciu dobu na plnenie. V prípade ak by teda nebolo možné osobné údaje klienta uchovávať
10 rokov od zániku zmluvy, a tým uchovávať ani zmluvnú dokumentáciu, žalovaný by v prípade sporu,
akým je napokon aj prebiehajúci spor, nemal žiadnu možnosť obrany. Spracovanie osobných údajov
po dobu 10 rokov od zániku zmluvy je preto potrebné považovať za dôvodné. Banka má povinnosť,
minimálne 5 rokov uchovávať všetky doklady o uskutočnených obchodoch. Žalovaný používa 10 ročnú
archivačnú dobu, nakoľko táto sa jej osvedčila praxou. Dohodnutý účel spracúvania osobných údajov
vyplýva priamo z § 93a ods. 3 zákona o bankách a banka je oprávnená spracúvať osobné údaje aj
bez súhlasu klienta: na účely uzatvárania a vykonávania obchodov medzi bankou alebo pobočkou
zahraničnej banky a ich klientmi.
2.5. Variabilný symbol - Žalovaná v konkrétnom zmluvnom ustanovení nevidí žiadnu nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Práve naopak, konkrétne zmluvné dojednanie
vyvažuje postavenie zmluvných strán. V opačnom prípade by bola miska váh prevážená výrazne
na stanu spotrebiteľa, nakoľko aj v prípade ak dlžník uhradí splátku, ktorú veriteľ nemá z
objektívnych dôvodov možnosť identifikovať (z dôvodu neuvedenia správneho variabilného symbolu
ako najnákladnejšie identifikátora platby) musel predpokladať jej úhradu. V prípade, že platca neuvedie

správny variabilný symbol je napokon považovaný za neuhradený aj súdny poplatok, prípadne
akékoľvek platby realizované v prospech Slovenskej republiky, Sociálnej poisťovne alebo akejkoľvek
ďalšej inštitúcie. Zmluvné dojednanie zároveň nevylučuje, že vada splátky úveru uhradená s nesprávnym
variabilným symbolom môže byť zhojená predložením potvrdenia o úhrade, na základe ktorého by
prijímateľ úhrady mohol platbu identifikovať.
2.6. Započítanie pohľadávok - žaloba je vo vzťahu k tejto podmienke neodôvodnená, žalobkyňa
neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý by táto jednoduchá, jasne a určito vyjadrená zmluvná podmienka
mala byť určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluva bola uzatvorená dňa 23.02.2012, t. j. v
čase keď ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v dnešnom znení nebolo platné. Z tohto
dôvodu sa úverová zmluva v čase poskytnutia úveru riadila vo všeobecnosti zákonom č. 513/1991
Z.z. Obchodný zákonník, ktorý umožňuje započítanie tak premlčaných pohľadávok ako aj nesplatných
pohľadávok. Jedná sa však o zmluvnú podmienku, ktorá v súčasnosti nie je používaná a voči žalobkyni
nebola uplatnená.
2.7. Rozhodcovská doložka - v čase uzavretia zmluvy o úvere nebolo v Občianskom zákonníku či inom
predpise zakotvené žiadne ustanovenie, z ktorého by mohol plynúť záver o neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky. Prípadne spory z uzatvorenej zmluvy bolo možné riešiť tak pred všeobecným súdom ako aj pred
rozhodcovským súdom (k čomu v priebehu trvania úverového vzťahu ani nedošlo). Ustanovenie v zmysle
ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bolo zakotvené do § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
(až) s účinnosťou od 01.01.2008. Žalovaná mala v čase uzavretia zmluvy o úvere v zmysle ust. § 67
ods. 4 zákona o platobnom styku povinnosť ponúknuť žalobkyni uzavretie rozhodcovskej zmluvy (resp.
zakotvenie rozhodcovskej doložky do zmluvy o úvere). Nakoľko žalobkyňa v danom čase nevzniesla
žiadne námietky (napriek tomu, že zmluvná dokumentácia jej bola pred podpisom zmluvy o úvere
predložená/doručená na naštudovanie), rozhodcovská doložka sa stala súčasťou zmluvy o úvere.
Nakoniec žalovaná uviedla, že zo strany žalobkyne ide šikanózne uplatňovanie subjektívneho práva.
Žalobkyňa na poskytnutý úver uhradila sumu 1.019,19 eura, pričom k predčasnému splateniu došlo
v roku 02/2015. Žalovaná preto s ohľadom na termín úhrady a to, že od poskytnutia úveru uplynulo
viac ako 10 rokov, zastáva názor, že podaná žaloba nie je sprevádzaná domáhaním sa ochrany
žiadaného konkrétneho subjektívneho práva žalobkyne, ale ide výlučne o hypotetický, žalobkyňou umelo
vykonštruovaný spor, ktorý neslúži žiadnej obhájiteľnej potrebe. Napadnuté zmluvné podmienky sa v
drvivej väčšine prípadov už neuplatňujú a ide o obsolentné zmluvné ustanovenia. Podľa jej názoru
v uvedenom prípade vykazuje žaloba vady, nakoľko jej nepochybne absentuje skutkové odvodnenie.
Pokiaľ si chce žalobkyňa „zjednodušiť“ svoje tvrdenia odkazom na rozhodnutia, je potrebné podotknúť,
že ani jeden odkaz na rozhodnutie sa netýka totožnej zmluvnej podmienky. Nemožno odkazovať na
„podobnú“ judikovanú zmluvnú podmienku, ktorá bola určená v úplne odlišnom zmluvnom vzťahu,
pričom okolnosti jej dojednania boli rozdielne. Zároveň žalobkyňa ako dôkazný prostriedok tieto
rozhodnutia ani nepriložila a nemožno na ne vziať nateraz ohľad pri zisťovaní a hodnotení skutkového
stavu. Strana sporu musí v závislosti od skutkovej podstaty (hypotézy) relevantnej právnej normy tvrdiť
skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých môže súd rozhodnúť v jeho prospech. Rozsah dôkaznej
povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohla strana nejakú
skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. Základnou procesnou povinnosťou strany sporu je teda
predniesť dostatočne konkrétne a určité skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, následne
toto tvrdenie preukázať. Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť rezultuje do procesnoprávnej sankcie
v podobe prehry sporu, čo vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu § 150 Civilného sporového
poriadku.
3. Žalobkyňa v replike k náležitostiam zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ zotrvala na podanej žalobe.
K skúmaniu bonity klienta podľa ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ uviedla, že posúdenie o príjme vo výške 239,90
eura a nahliadnutie do príslušného úverového registra klientskych informácií, je nepostačujúci postup
pri overovaní bonity spotrebiteľa. Napr. informácie o výdavkoch: - iné mesačné výdavky (SIPO, telefón,
náklady na bývanie): 0 eur - bez overenia výdavkov na živobytie, nie je postačujúce pre splnenie
povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Bez toho, aby žalovaná skúmala aj iné spomínané
aspekty, napr. celkové mesačné výdavky žalobkyni, nemohla si utvoriť reálny obraz o majetkovej
situácii žalobkyne, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobkyne splácať dlh zo zmluvy. Nemožno teda
konštatovať, že zo strany žalovanej sa jednalo o konanie s odbornou starostlivosťou. Poukázala na
rozsudok Krajského súdu Prešov, č. k. 2CoCsp/3/2024-484, zo dňa 18.9.2024, Okresného súdu Prešov,
sp. zn. 9Csp/121/2024, zo dňa 7.11.2024, Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9Csp/158/2022, zo dňa

29.5.2023. K neprijateľným zmluvným podmienkam uviedla, že je potrebné skúmať konanie dodávateľa,
ako si plnil svoje zákonné povinnosti, najmä postupovať s odbornou starostlivosťou, pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru. Dôkazné bremeno znáša žalovaná a preto ako dodávateľ je povinná preukázať,
že zmluvné ustanovenia boli dojednané individuálne. Žalovaná však nijakým spôsobom nepreukázala,
že so žalobkyňou bol vedený kontraktačný proces vo vzťahu k namietaným zmluvným podmienkam.
Pri štandardných zmluvách sa vychádza práve z toho, že druhá strana ich nečíta a že právo ani
nemá požadovať, aby ich strany čítali. Keďže je ekonomicky nezmyselné, aby tieto subjekty zmluvu
čítali a o nej rokovali, tak právna úprava prináša ochranný mechanizmus, ktorý reflektuje legitímne
očakávania subjektov, že predformulované zmluvy budú obsahovať všetky obligatórne náležitosti a
nebudú obsahovať neprijateľné klauzuly. Spotrebiteľ z dôvodu prevládajúcej dôvery v správnosť a
poctivosť postupu dodávateľa nepociťuje dôvodnosť čítať veľké množstvo zmluvných ustanovení, pričom
sa domnieva, že sú v súlade s právnymi predpismi a pravidlami ekonomiky. Zo strany dodávateľov
však dochádza k zneužívaniu tejto dôvery a konaniu v rozpore s dobrými mravmi. Nie je dôležité či
si dodávateľ voči spotrebiteľovi uplatnil nároky zo zmluvných podmienok stačí len to, že zmluva, ktorú
uzavrel dodávateľ so spotrebiteľom obsahuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa.
4. Žalovaná v duplike uviedla, že v čase uzatvorenia zmluvy nemala povinnosť, resp. zo žiadneho
zákonného ustanovenia jej nevyplýva povinnosť zisťovať konkrétne výdavky žalobkyne. Aj žalobkyňa
má pri uzatváraní zmluvy povinnosti a ak by takého výdavky mala, tak ich musela uviesť v zmluve
v zmysle ust. § 7 ods. 2 ZoSU. Uvedené je z dôvodu, že veriteľ nemá objektívnu možnosť skúmať
konkrétne dlžníkov domáci rozpočet, resp. iné mesačné výdavky a vychádza z jeho vyhlásenia, ktoré
musí byť pravdivé. Poukázala na odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14.03.2024 vo veci
NBS-000-096-061. Uvedené platí predovšetkým na spotrebiteľské úvery po novele ZoSU v roku 2017
v súvislosti s výpočtom ukazovateľa splácať spotrebiteľský úveru, avšak je jeho názor je aplikovateľný
aj na prejednávaný prípad: „výdavky na bývanie, dopravu, telefón, internet a ostatné výdavky na
domácnosť považujeme za súčasť kategórie „náklady na zabezpečenie základných životných potrieb“.
(...) Do vzorca budú vstupovať iba paušalizované výdavky na základné životné potreby, najmä bežné
výdavky spotrebiteľa napr. za daný miesiac. (...) Národná banka Slovenska na základe vyššie uvedeného
uzatvára, vychádzajúc z ustanovení zákona č 129/2010 Z.z. a Opatrenia NBS, ďalej zo svojich znalostí
a praktických skúsenosti z dohľadu nad finančným trhom, že dodržanie odbornej starostlivosti pri
posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa nevyžaduje skúmanie skutočných
bežných výdavkov spotrebiteľa (napr. náklady na bývanie, telefón, internet a výdavky na domácnosť).“
Žalobkyňa v zmysle zmluvy uvádzala len celkovú výšku iných mesačných splátok vo výške 10,- eur.
Zároveň jej bol zmluvou poskytnutý úver s celkovou výškou mesačnej splátky 18,71 eura. Výška
životného minima jednej plnoletej osoby od 01.07.2011 do 30.06.2012 predstavovala sumu 189,83
eur. Keďže dokumentáciou z roku 2012 už žalovaná nedisponuje a k bonite sa nevie relevantne
vyjadriť, tak aj napriek tomu z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že bonita žalobkyne skúmaná
bola. Ďalej uviedla, že viaceré zmluvné podmienky, ktoré žalobkyňa napáda už žalovaná dávno pri
zmluvnej kontraktácii nepoužíva. Dokonca viaceré zmluvné podmienky, z ktorých žalobkyňa uplatňuje
svoje nároky neboli voči žalobkyni ani použité a žalovaná si z nich žiadne nároky neuplatňovala
počas trvania úverového vzťahu. Na preukázanie kontraktácie individuálne dohodnutých zmluvných
podmienok poukazuje žalovaná na uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu. Po takom dlhom časovom období
medzi uzatvorením zmluvy a podaním žaloby (viac ako 10 rokov), žalovaná má len obmedzené
možnosti čím preukázať vedenie kontraktačného procesu. Žalovaná má však za to, že žalobkyňa obsahu
zmluvy ako priemerný spotrebiteľ porozumela, nemala námietky voči jej obsahu a na znak súhlasu ju
podpísala. V opačnom prípade by zmluvu nepodpísala a mohol využiť bankové produkty iného subjektu.
Žalovaná teda prezentovala zmluvu pred žalobkyňou, dala jej ju k naštudovaniu a vyjadreniu sa k nej,
pričom žalobkyňa ju na znak súhlasu podpísala a vyslovila súhlas so všetkými zmluvne dohodnutými
ustanoveniami
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobkyňa a právny predchodca žalovanej uzatvorili dňa 23.02.2012 Zmluvu o poskytnutí najľahšej
pôžičky, č. 3520515299. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 600,- eur, s mesačnou
splátkou vo výške 18,71 eura, s počtom mesačných splátok 60, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške
32 %, s RPMN vo výške 32 % a s priemernou RPMN vo výške 45,23 %.

7. V Zmluve je uvedený priemerný čistý mesačný príjem 231,- eur a celková výška mesačných splátok
10,- eur.
8. V Zmluve, v časti VIII. Prehlásenie klienta, je uvedená podmienka: „Ďalej prehlasujem, že som sa
pred podpísaním Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP), ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k ním žiadne výhrady a
zaväzujem sa ich dodržiavať.“
9. V Zmluve, v časti VIII. Prehlásenie klienta, je uvedená podmienka: „Prehlasujem, že súhlasím so
Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti plniť Splátky riadne a včas, ako aj s tým, že Spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu
ušlých výnosov.“
10. V Zmluve, v časti VIII. Prehlásenie klienta, je uvedená podmienka: „Svojím podpisom prejavujem
súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku 10 v stanovených termínoch
Splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená
požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného
splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov
bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z
iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551
Občianskeho zákonníka.“
11. V Zmluve, v časti VIII. Prehlásenie klienta, je uvedená podmienka: „Súhlasím, aby CFH spracúvala
moje osobné údaje uvedené v návrhu na uzavretie Zmluvy za účelom zavedenia predzmluvných
vzťahov, ponuky služieb a produktov a to po dobu 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy,
pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že
Zmluva nevznikne a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s.,
Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok. Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o
ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon) poskytla moje osobné údaje
a údaje uvedené v tejto Zmluve (ďalej len údaje a informácie) aj svojej ovládajúcej osobe Všeobecnej
úverovej banke, a.s. (VÚB, a.s.) a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko za
účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov
týchto spoločnosti patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v rozsahu údajov uvedených
v tejto žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr
po jedenom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením
doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok.“
12. V Zmluve, vo Všeobecných obchodných podmienkach, v časti 6. Podmienky splácania, bod 6.7.
je uvedená podmienka: „ Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať evidenčné číslo uvedené v
Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve. Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze k platbe
sa považuje za neuhradenie Splátky so všetkými následkami s tým spojenými.“
13. V Zmluve, vo Všeobecných obchodných podmienkach, v časti 8. Priradenie platieb a započítanie,
bod 8.1. je uvedená podmienka: „Spoločnosť je oprávnená započítať pohľadávky Spoločnosti voči
pohľadávkam Klienta aj vtedy, ak niektorá pohľadávka Spoločnosti ešte nie je splatná alebo bola
premlčaná.“
14. V Zmluve, vo Všeobecných obchodných podmienkach, v časti 11. Poplatky, pokuty, sankčné úroky,
bod 11.2. je uvedená podmienka: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v
prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po
dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej Splátky. V tento deň
sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“
15. V Zmluve, vo Všeobecných obchodných podmienkach, v časti 11. Poplatky, pokuty, sankčné úroky,
bod 11.4. je uvedená podmienka: „ Súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj náklady
vynaložené Spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania pohľadávky.“

16. V Zmluve, vo Všeobecných obchodných podmienkach, v časti 14. Všeobecné ustanovenia, bod
14.24. je uvedená podmienka: „Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúcej vety akýkoľvek spor, nárok
alebo rozpor vzniknutý zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení alebo v súvislosti s ňou (vrátane
všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia) budú rozhodované Stálym
Rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej
hospodárskej komore, s.r.o. alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o.
alebo príslušným všeobecným súdom.“
17. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
18. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.07.2011 do 29.02.2012 (ďalej
len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 4,5 Občianskeho zákonníka, sa neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
21. Podľa § 7 ods. 1,2 ZoSÚ, Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä
dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)
22. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
23. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
24. Podľa § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
25. Podľa § 298 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), súd môže v
rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka
používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z
dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.
26. Podľa § 298 ods.2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
27. Uzavretú zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže právny predchodca žalovanej ako
právnická osoba poskytla v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé,
že sa jedná o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal právny predchodca žalovanej
už pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorý obsah zmluvy
žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú
neplatné.
28. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a určenia
neprijateľnosti zmluvných podmienok.
29. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada.
Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady,
vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto
skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za
to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými
záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami,
a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri
nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci
samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého
záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní
skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých
prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť
záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá.
30. Žalobkyňa v konaní namietala, že žalovaná, resp. jej právny predchodca neskúmal jej bonitu.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010)
31. Vzhľadom na citované rozhodnutie bolo na žalovanej, aby preukázala, že jej právny predchodca
bonitu žalobkyne náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ.
32. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ
existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe
informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a
na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver
sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o
získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou
vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je
zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v
spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme
ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je

nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na
bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o
sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
7CoCsp 16/2021, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 9Csp 1/2022, tiež Okresného súdu Bardejov
sp. zn. 7Csp 80/2020).
33. Význam skúmania bonity spotrebiteľov je zdôrazňovaný aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej
únie, pričom súd musí ex offo preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ
(porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-679/18, tiež C-449/13, C- 303/20).
34. Z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný
posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do
príslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu
úveru nebonitným spotrebiteľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2014, CA Consumer
Finance, C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 43; zo 6. júna 2019, Schyns C-58/18, EU:C:2019:467, bod
40, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 20). Taká povinnosť tým, že
má chrániť spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, má pre nich
zásadný význam (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2019, Schyns, C-58/18, EU:C:2019:467, bod
41, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 21, ako aj citovanú judikatúru).
35. Žalovaná v konaní dôkazné bremeno neuniesla, keďže nepreukázala, aby jej právny predchodca
bonitu žalobkyne skúmal. Z predložených listín nevyplýva, aby skúmal výdavky žalobkyne. Akékoľvek
skúmanie výdavkov, okrem mesačných splátok, nebolo v konaní preukázané.
36. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať
úver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2178/2018-77
z 25.7.2018 cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého
před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek,
neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a
osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední
řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti
o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto
zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při
posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,
že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s
odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně
nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech. Na
tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým výkladem
§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny informace
získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl, ověřit, resp.
objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. Wachtlová, L a Slanina, J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele
využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a
existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných
výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo
od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně
dovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož

závěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího
soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,
výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele
ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“
37. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa je kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,
že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ
zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver a údajmi z príslušných databáz.
38. Podľa názoru súdu neskúmanie výdavkov žalobkyne vo svojom súhrne preukazuje hrubé porušenie
povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver. Veriteľ si nezískal, teda následne ani nevyhodnotil a ani neoveril informácie o bonite klienta, z
ktorých by bol schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Nedôsledne zisťoval, a
preto ani nezohľadnil výdavky žalobkyne, aj keď mal objektívnu možnosť si ich pred poskytnutím úveru
overiť. Za týchto okolnosti žalovaný zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z .z., ale naopak, tieto svoje povinnosti porušil
39. Súd ďalej dospel k záveru, že zmluva neobsahuje predpoklady použité pre výpočet RPMN.
Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 „Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48,
zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že: predpoklady použité na výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti
nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy“.
40. V danom prípade v zmluve nie sú jednoznačné uvedené predpoklady použité pre výpočet
a nepostačuje, ak ich spotrebiteľ môže zo zmluvy alebo príloh zistiť.
41. Táto absencia špecifikácie predpokladov použitých pre výpočet RPMN má potom dôsledok uvedený
v § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, teda pre nedodržanie ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ sa predmetný
spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
42. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalovanej poskytol žalobkyni úver vo výške 600,- eur
a žalobkyňa zaplatila sumu v celkovej výške 1.010,19 eura. Žalovaná sa na úkor žalobkyne bezdôvodne
obohatila o sumu 410,19 eura.
43. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym
predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto
prípade žalovaný, podľa § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie žaloby dňa 06.11.2024.
Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania nasledujúci deň po doručení žaloby, a preto súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 11,40% ročne zo sumy 410,19 eura
od 7.11.2024 do zaplatenia.
44. Pokiaľ ide o neprijateľnosť zmluvných podmienok tak súd sa v prvom rade zaoberal naliehavým
právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky a vychádzajúc z ustanovení zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý
právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho,
aby žalobkyňa musela tento naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať,
pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013). Taktiež podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2017,
sp. zn. 6 Ndc 20/2016 právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky
ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní
podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami inter partes. A nakoniec podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v
rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka
používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná.

45. Súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.6.2018, sp. zn.
19Co/199/2017, ktorý uviedol: „Ak spotrebiteľ sleduje dosiahnutie právnej istoty v otázke, či je
zmluvná podmienka neprijateľná, môže sa na súde domáhať žalobou určenia jej neprijateľnosti.
Právna istota v takejto záležitosti je dôležitá a dosiahnutie takejto právnej istoty by nemalo byť
podmieňované (kumulatívne) uplatnením či už náhrady škody, bezdôvodného obohatenia alebo
primeraného finančného zadosťučinenia. Inými slovami povedané, nemožno spotrebiteľa nútiť do
uplatňovania takýchto plnení pri jeho snahe dosiahnuť právnu istotu čo do (ne)záväznosti zmluvnej
podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti. Odvolací súd preto zastáva názor, že spotrebiteľ má právo
domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky aj bez kumulatívneho uplatnenia nároku na
plnenie z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky. Uvedené právo predpokladá ustanovenie
§ 3 ods. 3 zákona č.250/2007 Zz. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a tejto ochrany sa môže
domáhať na súde (§ 3 ods.5 ).“
46. „Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa)
domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich
neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) C. s. p. Ide
o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho
práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods.
1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto
žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem“. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 6 Cdo 27/2018).
47. Súd následne skúmal, či napadnuté zmluvné podmienky sú neprijateľné. Neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná,
ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Po preskúmaní podmienok súd dospel k záveru, že napadnuté zmluvné podmienky sú
neprijateľné zmluvné podmienky.
48. Zmluvná podmienka v Zmluve, v časti VIII. Prehlásenie klienta: „Ďalej prehlasujem, že som sa
pred podpísaním Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP),
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k ním žiadne
výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“. Súd túto podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, keďže má za následok, že na
spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými
podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena
má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u
iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť
odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Je neprijateľné, aby bolo
na spotrebiteľa zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými
podmienkami a splnenia si povinností veriteľa zo zákona. Uvedenú zmluvnú podmienku možno zahrnúť
do tzv. čierneho zoznamu neprijateľných podmienok demonštratívne vymenovaných v § 53 od. 4
Občianskeho zákonníka a to pod podmienku uvedenú pod písm. l/. V zmysle tohto ustanovenia za
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k
dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým
sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana. Uvedená podmienka bola viac krát právoplatne
vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp/85/2023), a preto má
žalovaná v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
49. Zmluvná podmienka v Zmluve, v časti VIII. Prehlásenie klienta: „Prehlasujem, že súhlasím so
Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti plniť Splátky riadne a včas, ako aj s tým, že Spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu
ušlých výnosov.“ Uvedené dojednanie vyjadrovalo súhlas spotrebiteľa so zmluvnou pokutou, avšak
samotná spotrebiteľská zmluva dojednanie o zmluvnej pokute neobsahovala. Zmluvná pokuta bola
zakomponovaná do všeobecných obchodných podmienok na vopred pripravenom tlačive, teda

dodávateľ uvedenú podmienku so spotrebiteľom individuálne nedojednal. V rámci spotrebiteľských
zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, zásadne nemôžu byť súčasťou všeobecných
obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej
spotrebiteľ pripája svoj podpis (porov. rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn 5Csp/4/2022).
Uvedená podmienka bola viac krát právoplatne vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok Okresného
súdu Prešov sp. zn. 9Csp/8/2022, 18Csp/85/2023), a preto má žalovaná v zmysle § 53a Občianskeho
zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým
významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
50. Zmluvná podmienka v Zmluve, v časti VIII. Prehlásenie klienta: „Svojím podpisom prejavujem
súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku 10 v stanovených termínoch
Splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená
požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného
splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov
bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a
z iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa §
551 Občianskeho zákonníka.“ Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná
a jej prijatie sa nedalo oddeliť od zmluvy samotnej. V zmysle uvedenej dohody bol spotrebiteľ
povinný kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky
veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom a bez možnosti
spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok.
Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii
primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Dohoda o
zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že
si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok a tým spôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zákonodarca na vyššie uvedené skutočnosti
prihliadol a novelou zákona č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014 bol zavedený zákaz zabezpečenia
uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, okrem prípadov, ak táto dohoda
bola uzavretá vo forme osobitnej listiny. V dôvodovej správe uviedol, že „Dohoda o zrážkach zo
mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa
vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená.
Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon
zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej
úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody (či už ako osobitnej zmluvy
alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že
predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť,
upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad, tak, aby spotrebiteľ vedel
urobiť uvážené rozhodnutie.“ Uvedená podmienka bola viac krát právoplatne vyhlásená za neprijateľnú
(napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp/85/2023), a preto má žalovaná v zmysle §
53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo
podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi
51. Zmluvná podmienka v Zmluve, v časti VIII. Prehlásenie klienta: „Súhlasím, aby CFH spracúvala moje
osobné údaje uvedené v návrhu na uzavretie Zmluvy za účelom zavedenia predzmluvných vzťahov,
ponuky služieb a produktov a to po dobu 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom
som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva
nevznikne a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné
námestie 12, 060 01 Kežmarok. Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane
osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon) poskytla moje osobné údaje a údaje
uvedené v tejto Zmluve (ďalej len údaje a informácie) aj svojej ovládajúcej osobe Všeobecnej úverovej
banke, a.s. (VÚB, a.s.) a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo Taliansko za účelom
interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a produktov týchto
spoločnosti patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v rozsahu údajov uvedených v
tejto žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr
po jedenom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením
doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok.“ Za

neprijateľné súd považoval, že v zmysle spornej podmienky spotrebiteľ udeľuje súhlas na nakladanie
s osobnými údajmi nielen v prípade ak zmluva vznikne, ale aj za stavu ak nedôjde k uzavretiu zmluvy,
pričom odvolať súhlas môže až po uplynutí 1 roka. Neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by súhlas mal
platiť aj v prípade, že zmluvný vzťah nevznikne. Navyše sa súdu javí, že doba 10 rokov od doručenia
návrhu, je neprimeraná, zasahuje do osobných práv žalobkyne. Osobne údaje by mali byť spracované
iba na nevyhnutnú dobu, čo sa v danom prípade nestalo. Súd má za to, že dobu 10 rokov nie je
možné hodnotiť ako primeranú dobu na uchovávanie osobných údajov. Navyše spotrebiteľ môže odvolať
svoj súhlas až po uplynutí jedného roka a nie ihneď a to až svojim písomným oznámením. Takáto
zmluvná podmienka preto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, žalobkyne, ktorej v snahe získať úver nezostávalo nič iné, len predtlač zmluvy,
na ktorej sa nachádzala aj táto zmluvná podmienka, podpísať. Obdobná podmienka bola vo vzťahu k
žalovanej viac krát právoplatne vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp.
zn. 20Csp/139/2020 zo dňa 07.12.2020), a preto má žalovaná v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka
povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
52. Zmluvná podmienka v Zmluve, vo Všeobecných obchodných podmienkach, v časti 6. Podmienky
splácania, bod 6.7.: „ Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať evidenčné číslo uvedené v
Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve. Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze k platbe
sa považuje za neuhradenie Splátky so všetkými následkami s tým spojenými.“. Táto podmienka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
keďže týmto ustanovením veriteľ svojvoľne neuznáva splátku úveru, hoci dlžník splátku riadne uhradil.
Takouto podmienkou by sa spotrebiteľ aj napriek riadne uhradenej splátky, dostal do omeškanie, čo je
nepochybne v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná disponuje dostatočnými technickými prostriedkami,
aby aj v prípade splátky, ktorá neobsahuje variabilný symbol, alebo obsahuje neprávny variabilný
symbol, túto priradila k správnej zmluve. Uvedená podmienka bola viac krát právoplatne vyhlásená
za neprijateľnú (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp/85/2023), a preto má žalovaná
v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
53. Zmluvná podmienka v Zmluve, vo Všeobecných obchodných podmienkach, v časti 8. Priradenie
platieb a započítanie, bod 8.1.: „Spoločnosť je oprávnená započítať pohľadávky Spoločnosti voči
pohľadávkam Klienta aj vtedy, ak niektorá pohľadávka Spoločnosti ešte nie je splatná alebo bola
premlčaná.“ Táto zmluvná podmienka umožňuje dodávateľovi započítanie pohľadávky spotrebiteľa voči
svojej nesplatnej pohľadávke, napriek tomu, že takýto postup explicitne zakazuje ust. § 565 ods. 2 veta
druhá OZ (cit. „Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.“).
Uvedená podmienka bola viac krát právoplatne vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok Okresného
súdu Prešov sp. zn. 18Csp/85/2023), a preto má žalovaná v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka
povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
54. Zmluvná podmienka v Zmluve, v časti 11. Poplatky, pokuty, sankčné úroky, bod 11.2.: „Spoločnosť
je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so
splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť
Zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“
Na základe tejto podmienky v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek
jednotlivej splátky, bola žalovaná oprávnená požadovať zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky.
Súd konštatuje, že sa jedná o dvojitý postih za neplnenie povinnosti splácať úver riadne a včas,
keďže v prípade omeškania s plnením peňažnej pohľadávky má veriteľ nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania. Súd má za to, že uvedené ustanovenie nezohľadňuje už spomínaný úrok z omeškania,
resp. akékoľvek iné plnenia ako sankcie za omeškanie dlžníka so splácaním peňažných prostriedkov,
a žalovaná ako veriteľ má v zmysle uvedenej zmluvnej podmienky právo požadovať od dlžníka v
podobe sankcií za omeškanie (t.j. okrem zmluvnej pokuty napr. aj úroky z omeškania v zmysle §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) sumu presahujúcej maximálnu hodnotu stanovenú nariadením
vlády. Takto dohodnutá zmluvná pokuta teda prevyšuje právnym predpisom stanovenú sankciu a potom
nemôže ani požívať právnu ochranu. Z uvedených dôvodov súd určil, že uvedená zmluvná podmienka
je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Súd dodáva, že uvedená zmluvná podmienka bola právoplatne
vyhlásená za neprijateľnú napríklad. Rozsudkami Okresného súdu Prešov, sp.zn. 11Csp/11/2023,

11Csp/13/2023, 18Csp/85/2023, 16Csp/124/2023 a preto má žalovaná v zmysle § 53a Občianskeho
zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým
významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
55. Zmluvná podmienka v Zmluve, v časti 11. Poplatky, pokuty, sankčné úroky, bod 11.4.: „Súčasťou
pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj náklady vynaložené Spoločnosťou na zabezpečenie
vymáhania pohľadávky.“ V predmetnej zmluvnej podmienke ide o zjavný odklon od ratio legis zákonného
inštitútu príslušenstva pohľadávky. Podľa § 121 ods. 3 OZ za príslušenstvo pohľadávky sa okrem iného
považujú náklady spojené s jej uplatnením. Náklady uvedené demonštratívne v predmetnej zmluvnej
podmienke umožňuje navyšovanie dlhu spotrebiteľa o ďalšie náklady a tak sa táto zmluvná podmienka
dostáva do rozporu s § 121 od. 3 OZ v spojení s § 54 ods. 1 OZ, ktoré pravidlo zakazuje nevýhodnejšie
dojednanie oproti ustanoveniu Občianskeho zákonníka. Uvedená podmienka bola viac krát právoplatne
vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp/85/2023), a preto má
žalovaná v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
56. Zmluvná podmienka v Zmluve, vo Všeobecných obchodných podmienkach, v časti 14. Všeobecné
ustanovenia, bod 14.24.: „Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúcej vety akýkoľvek spor, nárok
alebo rozpor vzniknutý zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení alebo v súvislosti s ňou (vrátane
všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia) budú rozhodované Stálym
Rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej
hospodárskej komore, s.r.o. alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o.
alebo príslušným všeobecným súdom.“ Súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 438/2018 zo dňa 11.06.2019, v ktorom ústavný súd vyslovil, že pre platnosť rozhodcovskej
zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s
ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Navyše
súd poukazuje na skutočnosť, že prax si vyžiadala zakotvenie mantinelov prijateľnosti obdobných
zmluvných dojednaní, keď bola do § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka včlenená do
demonštratívneho zoznamu neprijateľných zmluvných podmienok i zmluvná podmienka umožňujúca
riešenie sporu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Predmetný zákon podrobnejšie upravil podmienky, za ktorých môže byť uzavretá spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva, pričom okrem iného stanovil, že rozhodcovská zmluva v takomto prípade musí
byť obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade sa však skutočne jednalo
o zmluvnú podmienku včlenenú do textu zmluvy ako rádovej zmluvnej podmienky.
57. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a
preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).