Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 17Csp/154/2024 z 11. 2. 2025 Citácia: rozsudok Okresného súdu Prešov z 11. februára 2025, sp. zn. 17Csp/154/2024, ECLI:SK:OSPO:2025:8124208768.1 Okresný súd Prešov | 17Csp/154/2024 | ECLI:SK:OSPO:2025:8124208768.1 | 2025-02-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OZ, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024), CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b341b35-5401-418f-b5d0-8010301ea5ef Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8124208768.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Prešov 17Csp/154/2024 8124208768 11. 02. 2025 JUDr. Eva Lampartová ECLI:SK:OSPO:2025:8124208768.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY -25- 17Csp/154/2024 Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného: Mgr. Matúš Macko, advokát so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25/25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubíniho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 2333 516, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 26,60 EUR s prísl. a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto rozhodol: -2- 17Csp/154/2024 I. Súd u r č u j e , že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500204244 zo dňa 27.11.2017 je bezúročný a bez poplatkov. II. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 26,60 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 26,60 EUR od 25.10.2024 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. V prevyšujúcej časti príslušenstva bezdôvodného obohatenia žalobu z a m i e t a . IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uvedená v článku 10. Porušenie Zmluvy a upozornenie na následky nesplácania úveru, v bode 10.3 v znení: „V prípade omeškania Dlžníka, Ručiteľa 1, Ručiteľa 2 so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy je Veriteľ oprávnený aj predložiť platiteľovi mzdy Dlžníka, Ručiteľa 1 a Ručiteľa 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy, vymáhať pohľadávku z tejto Zmluvy podaním žaloby na príslušnom súde a následne vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní. Veriteľ a Dlžník sa môžu dohodnúť, že Dohodu o zrážkach zo mzdy predložia platiteľovi mzdy Dlžníka aj pred vznikom omeškania so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy (napr. z dôvodu uhrádzania záväzkov v termínoch ich splatnosti priamo zrážkami zo mzdy). Veriteľ je v súlade so zákonom oprávnený postúpiť pohľadávku z tejto Zmluvy, ktorú má voči Dlžníkovi, inej fyzickej alebo právnickej osobe.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V. Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uvedené v článku 11. Sankcie, v bode 11.1, 11.2 a 11.5, v znení: „V prípade omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo jej časti je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo ich časti o viac ako tri mesiace stali podľa článku 10. ods. 10.1. písm. a) tejto Zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka podľa tejto Zmluvy, je Dlžník povinný ďalej zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.) zo zosplatnených záväzkov podľa odseku 10.1. tejto Zmluvy.“ „Okrem zmluvnej pokuty podľa odseku 11.1. tejto Zmluvy je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 11.1. tejto Zmluvy nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 11.3. tejto Zmluvy.“ „Dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy, a to vo výške neuhradenej zmluvnej pokuty.“, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v článku 13. Vyhlásenie o Všeobecných obchodných podmienkach a o Sadzobníku poplatkov, bod 13.1, v časti v znení: „... Podpisom tejto Zmluvy vyhlasuje Dlžník, že sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov oboznámil a vie, že uzavretím Zmluvy sa stávajú jej súčasťou. Podpisom tejto Zmluvy vyhlasuje Ručiteľ 1, Ručiteľ 2, že sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov oboznámil a vie, že sú súčasťou uzavretej Zmluvy.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VII. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: -21- 17Csp/154/2024 1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.10.2024 domáhal, aby súd určil, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je bezúročný a bez poplatkov, uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 26,60 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 26,60 EUR od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia sumy 26,60 EUR a zároveň, aby určil žalobcom špecifikované zmluvné podmienky (článku 10. Porušenie Zmluvy a upozornenie na následky nesplácania úveru v bode 10.3., v článku 11. Sankcie v bode 11.1., 11.2. a 11.5. a v článku 13. Vyhlásenie o všeobecných obchodných podmienkach a o Sadzobníku poplatkov v bode 13.1) za neprijateľné zmluvné podmienky. Uplatnil si tiež nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX. Na základe žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru mu bol schválený úver vo výške 2 000 EUR s mesačnou splátkou 59,60 EUR pri počte splátok 48, a to s ročnou úrokovou sadzbou úveru 18,81 %, RPMN 20,38 % a s celkovou čiastkou 2 860,80 EUR. Žalobca zaplatil žalovanému doposiaľ splátky spolu vo výške 2 026 EUR. Žalobca zastával názor, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom ale táto neobsahuje obligatórne náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ), ročnú percentuálnu mieru nákladov a všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ). Mal za to, že v zmluve absentuje explicitné vyjadrenie predpokladov použitých na výpočet RPMN, tak aj keby si ich mal v zmluve nájsť sám, tak nie je možné zistiť, či ním nájdené predpoklady použité na výpočet RPMN sú totožné s tými, ktoré použil na výpočet RPMN žalovaný. Keďže zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSÚ je predmetný úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ bezúročný a bez poplatkov. Žalobca ďalej uviedol, že zmluva neobsahuje správny údaj o výške RPMN, ktorá je v zmluve uvedená vo výške 20,38 %. Žalobca ako pomôcku na overenie správnosti hodnoty RPMN v zmluve použil najaktuálnejšiu RPMN kalkulačku uverejnenú na portáli Národnej banky Slovenska. Podľa RPMN kalkulačky NBS je hodnota RPMN predmetného úveru 21,59 % a nie 20,38 %, ako je uvedené v zmluve. Výpočet pritom prispôsobil možnostiam kalkulačky a všetky dátumy posunul na obdobie po roku 2022, avšak vchádzal z predpokladu, že nedošlo k zmene vzorca. Navrhol, aby žalovaný uviedol či hodnotu RPMN vypočítal podľa zákonného vzorca, alebo podľa vlastnej kalkulačky RPMN a aby predložil výpočet RPMN, podľa ktorého je jeho hodnota 20,38 %, tak ako je v zmluve. Navyše mal tiež za to, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy nekonal v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ. Poukázal na žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru č XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX ods. 6 Analýza bonity bod 2. výdavky, kde sa uvádzajú splátky úverov pôžičiek, leasingu, výživného, hypotéky a pod. vo výške 88,18 EUR a životné výdavky 5 EUR. Žalovaný v predmetnej časti uviedol splátku úveru, ktorý mu poskytol dňa XX.XX.XXXX, pričom v tom čase mal žalobca uzavretú s VÚB, a.s. Zmluvu o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. E. z XX.XX.XXXX s úverom vo výške 10 756 EUR a mesačnou splátkou 141,90 EUR, avšak žalovaný sa na toto žalobcu nepýtal. Čo sa týka životných výdavkov, tieto uviedol vo výške 5 EUR bez toho, aby zohľadnil výšku životného minima, pričom mal vedomosť o tom, že je žalobca je ženatý a má dve nezaopatrené deti, pričom výška životného minima v roku 2017 bola 210,20 EUR mesačne pre plnoletú fyzickú osobu a 146,64 EUR pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu a 95,96 EUR mesačne v prípade nezaopatreného dieťaťa alebo zaopatreného neplnoletého dieťaťa. Žalobca poukázal na následky toho, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ vyjadrené v § 11 ods. 2 ZoSÚ. Pre úplnosť dodal, že priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov, v mesiaci november 2017 boli vo výške 5,16 % p.a. Úrok stanovený veriteľom v zmluve o úvere je takmer štvornásobne vyšší, preto mal za to, že sa prieči dobrým mravom a nie je v súlade s § 39 OZ. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo 1/2009 zo dňa 31. júla 2009). Dojednanie o úrokovej sadzbe tak považoval žalobca za absolútne neplatné. Bezdôvodné obohatenie vo výške 26,60 EUR pritom podľa žalobcu pozostáva z časti splátky zo dňa 14.10.2022 vo výške 60 EUR (z toho 33,40 EUR pripadá na istinu poskytnutého úveru a 26,600 nad istinu poskytnutého úveru). Poukázal na § 11 ods. 4 ZoSÚ z ktorého vyplýva, že spotrebiteľ má vždy právo žiadať, aby súd posúdil, či je úver bezúročný a bez poplatkov výrokom rozsudku, a to bez ohľadu na to, či by inak mohol túto otázku posúdiť len ako otázku predbežnú. Napokon žalobca uviedol, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré už boli súdmi určené za neprijateľné, a to: - zmluvná podmienka uvedená v článku 10. Porušenie Zmluvy a upozornenie na následky nesplácania úveru, bod 10.3 v znení: „V prípade omeškania Dlžníka, Ručiteľa 1, Ručiteľa 2 so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy je Veriteľ oprávnený aj predložiť platiteľovi mzdy Dlžníka, Ručiteľa 1 a Ručiteľa 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy, vymáhať pohľadávku z tejto Zmluvy podaním žaloby na príslušnom súde a následne vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní. Veriteľ a Dlžník sa môžu dohodnúť, že Dohodu o zrážkach zo mzdy predložia platiteľovi mzdy Dlžníka aj pred vznikom omeškania so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy (napr. z dôvodu uhrádzania záväzkov v termínoch ich splatnosti priamo zrážkami zo mzdy). Veriteľ je v súlade so zákonom oprávnený postúpiť pohľadávku z tejto Zmluvy, ktorú má voči Dlžníkovi, inej fyzickej alebo právnickej osobe.“ Žalobca mal za to, že obsah zmluvného dojednania, ktoré zapracoval do formulára žalovaný, nemal možnosť ovplyvniť alebo odmietnuť a toto dojednanie umožňuje veriteľovi vymáhať pohľadávku z úverového vzťahu bez toho, aby pred vymáhaním došlo k posúdeniu dôvodnosti a zákonnosti vymáhanej pohľadávky. Žalovaný si vymienil možnosť predloženia dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu ešte pred vznikom omeškania so splácaním úveru a toto dojednanie spôsobuje hrubú nerovnováhu medzi právami veriteľa a spotrebiteľa v prospech veriteľa. Dohoda o zrážkach mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok. Žalobca tiež rozsiahlo citoval rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/30/2019 zo dňa 26.09.2019, vydaný vo vzťahu k žalovanému ohľadom dohody o zrážkach zo mzdy. Poukázal tiež na § 53 ods. 4 písm. b) OZ. - zmluvné podmienky v článku 11. Sankcie, v bode 11.1., 11.2. a 11.5. Zmluvy, v znení: „11.1. V prípade omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo jej časti je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo ich časti o viac ako tri mesiace stali podľa článku 10. ods. 10.1. písm. a) tejto Zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka podľa tejto Zmluvy, je Dlžník povinný ďalej zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.) zo zosplatnených záväzkov podľa odseku 10.1. tejto Zmluvy.“ „11.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa odseku 11.1. tejto Zmluvy je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 11.1. tejto Zmluvy nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 11.3. tejto Zmluvy.“ „11.5. Dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinností, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy, a to vo výške neuhradenej zmluvnej pokuty.“ K neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok a obsahovo obdobných, priamo vo vzťahu k žalovanému, poukázal žalobca na rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/35/2021, z 03.02.2021; sp. zn. 24Csp/2/2023, z 29.09.2023; na rozsudky Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2Csp/21/2022, z 23.09.2022; sp. zn. 6Csp/15/2022, z 12.08.2022; sp. zn. 8Csp/13/2022, z 31.07.2023 a na rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 11Csp/6/2021, zo 04.05.2023. Z odvolacích rozhodnutí Krajského súdu v Prešove na rozsudok sp. zn. 7CoCsp/52/2021, z 30.05.2023. - časť zmluvnej podmienky uvedenej v článku 13. Vyhlásenie o všeobecných obchodných podmienkach a o sadzobníku poplatkov, bod 13.1. Zmluvy, v znení: „... Podpisom tejto Zmluvy vyhlasuje Dlžník, že sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov oboznámil a vie, že uzavretím Zmluvy sa stávajú jej súčasťou. Podpisom vyhlasuje Ručiteľ 1, Ručiteľ 2, že sa so Všeobecnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov oboznámil a vie, že sú súčasťou uzavretej Zmluvy.“ Neprijateľná je z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Na spotrebiteľa sa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s poistnými a úverovými podmienkami. Žalobca ako spotrebiteľ si týmto zmluvným dojednaním zhoršil svoje zmluvné postavenie, ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ. Žalobca citoval i rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/46/2021, z 13.12.2021. Záverom poukázal na zásadu právnej istoty vyjadrenú v článku 2 CSP, ako aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, ktorá zaväzuje k rozhodnutiu obdobne v obdobných veciach. Zastával tiež názor, že v prípade už judikovanej neprijateľnej zmluvnej podmienky súd nemusí opätovne zdôvodňovať neprimeranosť zmluvnej podmienky a stačí poukázať na už právoplatný rozsudok súdu. 2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.11.2024 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K obligatórnym náležitostiam uviedol, doba trvania zmluvy vyplýva z článku 5 zmluvy, kde je uvedené, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú do dátumu splatnosti poslednej splátky, pričom dátum splatnosti poslednej splátky bol stanovený v zmluve na 01.12.2021. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje údaj o RPMN a predpoklady použité pre výpočet RPMN sa uvádzajú na prvej strane zmluvy a tiež vyplývajú z článku 7 zmluvy. „Predpoklady na výpočet RPMN. Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že úver bol poskytnutý okamžite a v dohodnutej sume, táto Zmluva zostane platná dohodnutý čas, Veriteľ a Dlžník si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v Zmluve a nedôjde k zmene splátkového kalendára. RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z.“ Žalovaný považoval takéto vymedzenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN za súladné so zákonom č. 129/2010 Z.z. i smernicou Rady 2008/48, jej článkom 19, i rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 7Cdo/183/2020 zo dňa 24.02.2021, v ktorom najvyšší súd uviedol, že zákon nepožaduje predpodpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN). Mal za to, že tvrdenie žalobcu o absencii obligatórnych náležitostí je nesprávne. K RPMN uviedol, že žalobca predložil vymyslený, nesprávny výpočet RPMN nezodpovedajúci údajom z úverového vzťahu. Ak by žalobca použil údaje o uzavretí zmluvy, o splatnosti prvej splátky a splatnosti nasledujúcej splátky a tieto by zadal do ním predkladaného výpočtu, potom by ním predložený výpočet ani nepredkladal. Na rozdiel od žalobcom predloženého výpočtu dátum čerpania úveru nebol 31.12.2023, ale bol to dátum 27.11.2017, dátum prvej splátky nebol 01.01.2024, ale bol 01.01.2018. Žalovaný zastával názor, že žalobca vedome a cielene zadal nepravdivé údaje do svojho výpočtu. Žalobcovi budú vychádzať iné výsledky, ak namiesto prvého obdobia vstupujúceho do výpočtu RPMN (obdobie medzi uzavretím zmluvy a splatnosťou prvej splátky) uvedie 1 deň, hoci v skutočnosti to bolo obdobie 35 dní. Údaj uvádzaný žalobcom tak neobstojí, pretože vychádza z úplne iných podmienok. Žalobca tieto nesprávne údaje do ním predloženého výpočtu predložil vedome a cielene, aby vytvoril zdanie nesprávneho údaju o RPMN. Ak by žalobca na overenie využil napríklad iné spôsoby výpočtu RPMN (napríklad web Ministerstva financií SR fininfo.sk), potom by dospel k výsledku, z ktorého vyplýva, že hodnota RPMN uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Za nedôvodné tiež považoval tvrdenie žalobcu o nedodržaní odbornej starostlivosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a mal za to, že žalobca flagrantne porušil § 7 ods. 2 ZoSÚ. Žalovaný si vyžiadal pred rozhodnutím o schválení žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru výpis z registra NRKI, z ktorého žiaden záväzok s mesačnou splátkou 141,90 EUR nevyplýva. Zodpovednosť za správnosť údajov z registra má jeho prevádzkovateľ, nie žalovaný. Za nezrozumiteľné považoval, že žalobca uvádza až teraz, že mal mať aj iný záväzok, ktorý predtým vedome zamlčal a zatajil. Dalej od Sociálnej poisťovne vyžiadal žalovaný údaje na overenie príjmu žalobcu a pred a pri posudzovaní žiadosti o úver podanej žalobcom bolo zistené, že žalobca je zamestnaný a jeho priemerný vymeriavací základ za posledné tri mesiace bol aspoň 712 EUR. Príjmy boli u žalobcu nasledovné: overená mzda 712 EUR, rodinné prídavky na 2 deti 47,04 EUR, vyživovacia povinnosť (ženatý) 139,16 EUR. Výdavky žalobcu boli: na žiadateľa a jeho partnera 338,64 EUR, na deti 182,12 EUR, splátky PC 88,18 EUR (žiadne iné spoločnosti nie sú vo výpise z NRKI), a teda výdavky celkom 608,94 EUR. Žalovaný tak vychádzal z voľných zdrojov 289,26 EUR. Koeficient bol 4,85. Životné výdavky vo výške 5 EUR neboli vôbec zohľadňované, ale zohľadňovaná bola suma životného minima zvýšená o sumu životného minima na manželku, takže sa vychádzalo zo sumy 338,64 EUR. Dodal, že aj pri teraz tvrdenej splátke 141,90 EUR by voľné zdroje postačovali na úhradu deklarovanej splátky 141,90 EUR i novoposkytnutého úveru. Žalovaný tak zastával názor, že neexistuje žiaden dôvod pre tvrdenie o bezúročnosti, pretože zmluva obsahuje všetky zákonom určené náležitosti a posúdenie schopnosti splácať úver bolo vykonané riadne. Argumentáciu o odplate a porovnávaní so štatistickými údajmi považoval za odporujúcu Občianskemu zákonníku, konkrétne § 53 ods. 6 OZ a tiež s § 1 a § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré ustanovujú spôsob a hodnotu, ktorú odplata za spotrebiteľský úver nemôže prevyšovať, pričom dodržanie tejto úpravy logicky vylučuje prvok protiprávnosti, a teda aj porušenie § 39 či § 39a Občianskeho zákonníka. Posledné údaje o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej miery nákladov kreditných kariet a ostatných novoposkytnutých spotrebiteľských úverov za banky a pobočky zahraničných bánk bolo (pred poskytnutím úveru) zverejnené dňa 27.10.2017 (posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí tretieho štvrťroku 2017, pretože za 4. štvrťrok boli údaje zverejnené až posledný pracovný deň v januári 2018, čiže po uzavretí Zmluvy). Takto zverejnené údaje sa stali aplikovateľnými podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. až do prvého dňa po ďalšom zverejnení uvedených údajov. Relevantný údaj v zmysle uvedeného bol teda 10,28 %, - čiže maximálne prípustná odplata bola 20,56 % ako dvojnásobok hodnoty 10,28 %. Táto hodnota prekročená v zmluve nebola, a preto aj dojednaná úroková sadzba je plne v súlade s citovanými právnymi predpismi. Úroková sadzba je jediná zložka odplaty a v tomto prípade nebola vyššia ako odplata. Taktiež mal žalovaný za to, že štatistické údaje zverejnené po skončení roku 2017, na ktoré poukazuje žalobca, nemohli byť použité v samotnom roku 2017. K neprijateľnosti zmluvných podmienok zastával názor, že zmluva neobsahuje žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku. Mal za to, že pri zmluvách o finančných službách právna úprava buď vylučuje použitie všeobecnej úpravy, alebo zavádza samostatnú špecifickú úpravu, pričom príkladom toho je úpravy sankcií za omeškanie spotrebiteľa s plnením záväzku zo zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu. Odkázal na § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde je stanovené, že pri spotrebiteľských zmluvách, predmetom ktorých je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, nesmú byť sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu vyššie ako ustanoví vykonávací predpis. Citoval z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu a mal za to, že zmluvná pokuta 0,04 % denne znamená, že je závislá od doby trvania omeškania a nejde o paušálnu sumu za porušenie povinnosti. V ročnom vyjadrení znamená 14,6 %, čo je hodnota neprevyšujúca trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania (3 x 5 % ročne). Okrem toho v žalobe opomenul žalobca obmedzenie v článku 11., ods. 11.3, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 5 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ustanovenie zmluvy podľa žalovaného plne korešponduje s citovanou právnou úpravou. Uplatnený nárok na zmluvnú sankciu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ak sa tak stane, tak od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Zákonodarca právne aproboval dojednanie rovnaké, ako je uvedené v zmluve. Výška zmluvnej pokuty je tak priamo úmerná a závislá od doby, ktorá uplynula odo dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Z pohľadu primeranosti zmluvnej pokuty je na mieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie. Výšku zmluvnej pokuty nemožno posudzovať len z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný záver je neakceptovateľný, lebo by vo svojom dôsledku zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty) a znamenal by spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť. Dlžník mohol a môže zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty tým, že by v čo najkratšom čase splnili svoju povinnosť vrátiť dlžnú sumu, na ktorú sa zmluvne zaviazali (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 22. novembra 2006, sp. zn. 33Odo/61/2005, obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. júna 2009, sp. zn. 33Odo/1779/2006). Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 17.júla 2019, sp.zn. 3Obdo/11/2019 uviedol, že „za neprimerane vysokú nebola vyhodnotená zmluvná pokuta vo výške 1 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania (2Cdo, 2Obdo/39/2010), resp. zmluvná pokuta vo výške 0,67 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (33Odo/61/2005) a ani zmluvná pokuta vo výške 0,23 % denne (33Odo/1779/2006). Žalovaný rozporoval i tvrdenia o inkorporačnej doložke a považoval ju za štandardnú inkorporačnú doložku, ktorú predpokladá zákon a z ktorej súčasne pre spotrebiteľa nevyplýva žiadne nové právo, či povinnosť a podobne. Žalobca pritom v žalobe neoznačil ani jednu situáciu, ktorá by mala predstavovať zhoršenie jeho postavenia. Všeobecné obchodné podmienky nezakladajú práva a povinnosti nad rámec zmluvy a zákona a splátkový kalendár je sumarizáciou údajov uvedených na prvej strane zmluvy. 3. Žalobca nevyužil možnosť repliky. 4. Súd nariadil termín pojednávania na deň 11.02.2025. 5. Dňa 29.01.2025 žalobca súdu doručil podanie, v ktorom predovšetkým poukázal na rozsudok SD EÚ zo dňa 23.01.2025 vo veci C-677/23. Posúdenie doby trvania zmluvy s ohľadom na závery predmetného rozhodnutia v I. výroku ponechal na posúdenie tunajšiemu súdu. Ak ale žalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/183/2020, tak s ohľadom na výrok II. rozhodnutia SD EÚ vo veci C-677/23 zo dňa 23.01.2025 považoval právny názor najvyššieho súdu za nesprávny, keď Súdny dvor v predmetnom II. výroku uviedol, že čl. 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 zmenenej smernicou 2011/90 sa má vykladať v tom zmysle, že: predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok zmluvy. Poukázal tiež na bod 3. výroku rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-448/17, z ktorého má vyplývať, že ak zmluva neuvádza RPMN a obsahuje iba matematický vzorec výpočtu RPMN, tak to nestačí, a tento musí byť doplnený predpokladmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu, a teda o jednotlivé premenné – konkrétne údaje aj s ich pomenovaním. Žalobca mal za to, že rozsudku SD EÚ vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať nielen úroveň RPMN (výsledok výpočtu) a môže obsahovať aj matematický vzorec, ktorý však musí byť podľa odôvodnenia 19 Smernice poskytnutý spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluva, ale musí obsahovať aj premenné (predpoklady) použité na výpočet RPMN, s explicitným vyjadrením, že sú to predpoklady použité na výpočet RPMN. Výklad presadzovaný žalovaný považoval žalobca za v hrubom rozpore s úniovým právom, ktoré vyžaduje čo najväčšiu informovanosť spotrebiteľa a transparentnosť údajov určených ako informácie pre spotrebiteľa. Taktiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/130/2022 z 24.10.2023, kde sa najvyšší súd vyjadril, že pre splnenie obligatórnych náležitostí tieto musia byť uvedené nielen formálne, ale musia byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Žalobca tiež objasňoval, že dôvod jeho postupu pri výpočte RPMN, kde uvádzal rok 2024 nie 2017 vysvetlil v žalobe, avšak to že do výpočtu zadal deň 31.12. a nie 27.11., čo má byť podľa žalovaného správny dátum čerpania úveru, je zapríčinené tým, že v zmluvnom formulári nie je uvedený dátum čerpania úveru, čo je ďalším dôkazom o nevyhnutnosti uviesť jasne všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, aby sa takýmto situáciám predišlo. Vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam, opätovne poukázal na skutočnosť, že postačuje existencia hoc aj jedného právoplatného rozhodnutia, ktoré určuje predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a absolútne neplatnú. Dodal, že predpokladá, že súdu je známy postoj žalovaného k judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam, ktorý nerešepektuje § 53a OZ a to viac je žaloba na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok dôvodnejšia. 6. Na pojednávaní dňa 11.02.2025 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (na čl. 10 žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na čl. 12 prepočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), na čl. 15 zmluva o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. E. zo dňa XX.XX.XXXX, na čl. 18 priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody), a to pre rok 2017, na čl. 19 odpoveď na žiadosť zo dňa 07.10.2022, na čl. 21 platobný príkaz zo dňa 14.10.2022, na čl. 66 zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na čl. 69 žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na čl. 71 výsledky lustrácie v dátovom zdroji SIC zo dňa 27.11.2017, na čl. 72 výsledky lustrácie v dátovom zdroji EURISC zo dňa 27.11.2017, na čl. 78 súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za tretí štvrťrok 2017, stav ku dňu 30.09.2017, na čl. 115 prepočet hodnoty RPMN v kalkulačke v súdnom registri), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu, ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav: 7. Žalobca žiadosťou zo dňa 27.11.2017 požiadal žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 2 000 EUR s požadovanou splatnosťou 48 mesiacov. V rámci žiadosti uviedol okrem bežných identifikačných údajov aj svoje údaje o príjme – 712 EUR zo zamestnania, iné príjmy neuviedol. Čo sa týka výdavkov v žiadosti sú uvedené splátky úverov a pôžičiek, leasingu, výživného, hypotéky a pod. 88,18 EUR, životné výdavky 5 EUR a výživné vo výške 0 EUR, t.j. výdavky celkom v sume 93,18 EUR. V žiadosti sa uvádza, že daňový bonus na počet detí je 0. Žalovaný ďalej uviedol, že je ženatý, počet nezaopatrených detí je 2, počet členov domácnosti 4, uviedol, že býva v byte v osobnom vlastníctve, uviedol zamestnávateľa a dátum vzniku pracovného pomeru XX.XX.XXXX. 8. Dňa XX.XX.XXXX žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi spotrebiteľský úver za nasledujúcich podmienok: celková výška úveru 2 000 EUR, doba trvania zmluvy – zmluva sa uzatvára na dobu určitú do dátumu splatnosti poslednej splátky, úroková sadzba úveru 18,81 % ročne, odplata 18,81 %, RPMN 20,38 %, priemerná hodnota RPMN 12,99 %, celkové náklady spojené s úverom 860,80 EUR pozostávajúce zo sumy úrokov, ktoré musí dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania úveru, celková čiastka 2 860,80 EUR, výška pravidelnej splátky 59,60 EUR z toho splátka istiny je 41,67 EUR a splátka úroku 17,93 EUR, počet splátok 48, termíny splatnosti splátky istiny a splátky úroku 1. deň v kalendárnom mesiaci, dátum splatnosti prvej splátky 01.01.2018, termín konečnej splatnosti úveru 01.12.2021 (podmienky sú uvedené v článku 5 zmluvy). 9. V zmluve je v článku 7 s názvom Predpoklady pre výpočet RPMN uvedené: „Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že úver bol poskytnutý okamžite a v dohodnutej sume, táto Zmluva zostane platná dohodnutý čas, Veriteľ a Dlžník si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v Zmluve a nedôjde k zmene splátkového kalendára. RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z.“ 10. V zmluve je v článku 10. Porušenie Zmluvy a upozornenie na následky nesplácania úveru v bode 10.3. dojednanie: „V prípade omeškania Dlžníka, Ručiteľa 1, Ručiteľa 2 so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy je Veriteľ oprávnený aj predložiť platiteľovi mzdy Dlžníka, Ručiteľa 1 a Ručiteľa 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy, vymáhať pohľadávku z tejto Zmluvy podaním žaloby na príslušnom súde a následne vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní. Veriteľ a Dlžník sa môžu dohodnúť, že Dohodu o zrážkach zo mzdy predložia platiteľovi mzdy Dlžníka aj pred vznikom omeškania so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy (napr. z dôvodu uhrádzania záväzkov v termínoch ich splatnosti priamo zrážkami zo mzdy). Veriteľ je v súlade so zákonom oprávnený postúpiť pohľadávku z tejto Zmluvy, ktorú má voči Dlžníkovi, inej fyzickej alebo právnickej osobe.“ 11. V zmluve sú v článku 11. Sankcie nasledovné dojednania: „11.1. V prípade omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo jej časti je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo ich časti o viac ako tri mesiace stali podľa článku 10. ods. 10.1. písm. a) tejto Zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka podľa tejto Zmluvy, je Dlžník povinný ďalej zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.) zo zosplatnených záväzkov podľa odseku 10.1. tejto Zmluvy.“ 11.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa odseku 11.1. tejto Zmluvy je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 11.1. tejto Zmluvy nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 11.3. tejto Zmluvy.“ 11.3. Zmluvná pokuta podľa článku 11. odseku 11.1. tejto Zmluvy spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie Dlžníka so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 11.4. V prípade omeškania Dlžníka (Ručiteľa 1, Ručiteľa 2) s úhradou akéhokoľvek splatného peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy má Veriteľ právo použiť ich osobné údaje v rozsahu mena a priezviska, adresy trvalého bydliska a dátumu narodenia, spolu so skutočnosťou existencie ich záväzkov po splatnosti pre potrebu vymáhania svojich splatných nárokov. 11.5. Dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinností, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy, a to vo výške neuhradenej zmluvnej pokuty.“ 12. V zmluve sa v článku 13. Vyhlásenie o všeobecných obchodných podmienkach a o sadzobníku poplatkov v bode 13.1. nachádza dojednanie: „Neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Sadzobník poplatkov. Tieto dokumenty zverejňuje Veriteľ na svojej internetovej stránke a vo svojich obchodných priestoroch. Dlžník je oprávnený požiadať o ich poskytnutie v elektronickej forme, ako aj v písomnej forme. Podpisom tejto Zmluvy vyhlasuje Dlžník, že sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov oboznámil a vie, že uzavretím Zmluvy sa stávajú jej súčasťou. Podpisom tejto Zmluvy vyhlasuje Ručiteľ 1, Ručiteľ 2, že sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov oboznámil a vie, že sú súčasťou uzavretej Zmluvy.“ 13. Z tvrdení žalovaného i predloženého dôkazu – výsledku lustrácie (č.l. 71) vyplýva, že dňa 27.11.20177 lustroval príjem žalobcu v Sociálnej poisťovni, kde si overil jednak skutočnosť, že žalobca bol zamestnaný a tiež skutočnosť, že priemerný vymeriavací základ žalobcu za posledné tri mesiace bol aspoň 882 EUR. 14. Z dát dopytu z Eurisc (na č.l. 72) vyplýva, že žalovaný si dňa 27.11.2017 overoval úverovú zaťaženosť žalobcu, kde zistil, že žalobca mal v tom čase jednu existujúcu úverovú zmluvy a 14 ukončených zmlúv, z toho jednu predčasne. Žalobca mal existujúci úver zo dňa 26.05.2017, ktorého zostávajúca istina a príslušenstvo boli 3 879 EUR, pričom splátky úveru boli 88 EUR mesačne a počet zostávajúcich splátok bol 44. 15. Z nesporných tvrdení žalovaného vyplýva, že žalovaný vychádzal pri overovaní úveruschopnosti žalobcu z príjmov vo výške 898,20 EUR (mzda 712 EUR + rodinné prídavky 47,04 EUR + vyživovacia povinnosť manžela 139,16 EUR) a výdavkov a záväzkov vo výške 608,94 EUR (na žiadateľa a jeho partnerku 338,64 EUR, na deti 182,12 EUR a na splátky PC 88,18 EUR). 16. Z nesporných skutkových tvrdení žalobcu, ako aj z prehľadu platieb a doklade o platobnom príkaze zo dňa 14.10.2022 vyplýva, že žalobca celkovo čerpal sumu 2 000 EUR a uhradil za účelom splatenia úveru sumu 2 026,60 EUR, pričom uvedený prehľad obsahuje rozpis jednotlivých splátok vykonávaných za účelom splatenia úveru č. XXXXXXXXXX. Prvá splátka bola realizovaná v mesiaci december 2017 a posledná splátka v prehľade sa uvádza dňa 16.09.2022. Predmetný prehľad je vystavený ku dňu 07.10.2022. Doklad o platobnom príkaze svedčí o vykonaní úhrady 60 EUR dňa 14.10.2022. 17. Zo Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. E. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca spolu s F. B. ako spoludlžníci uzavreli zmluvu s VÚB, a.s. ako veriteľom, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 10 756 EUR, ktorý sa zaviazali splatiť v pravidelným 96 mesačných splátkach po 141,90 EUR vrátane poistného. Termín konečnej splatnosti bol v zmluve uvedený na deň 20.05.2021. 18. Zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledujúco: 19. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 20. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. 21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úver. 22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného ku dňu uzavretia zmluvy 27.11.2017 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. 23. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 24. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu 1d ) tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17. 25. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. 26. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 27. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 28. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. 29. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta)peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a príjem spotrebiteľa. 30. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare. 31. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,z)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare. 32. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). 33. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 34. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 35. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 36. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy 27.11.2017 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 37. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 38. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 39. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 40. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. 41. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 42. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 43. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 44. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 45. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 46. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 47. Podľa § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. 48. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 49. Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch poskytovaných spotrebiteľom spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. 50. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy 27.11.2017 každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 51. Podľa § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom ku dňu 27.11.2017 neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.12ce) 52. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere spotrebiteľského charakteru (spotrebiteľský charakter zmluvy nebol rozporovaný, vyplýva aj zo samotného znenia zmluvy a povahy zmluvných strán) a žalobca úver v plnom rozsahu 2 000 EUR čerpal a následne za účelom splatenia úveru zaplatil postupne v rôznych splátkach celkom 2 026,60 EUR. Spornou medzi stranami bola predovšetkým otázka naplnenia všetkých obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, najmä žalobcom vytýkanej absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSÚ, v dôsledku čoho bola sporná otázka, či sa úver poskytnutý na základe dotknutej zmluvy nemá považovať za bezúročný a bez poplatkov. Sporná medzi stranami sporu bola i otázka, či si veriteľ splnil svoju povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, kde žalobca zastával názor, že i z tohto titulu má byť úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho žalobca namietal i privysoký úrok z úveru, z čoho vyvodzoval, že by mal byť ako úžerný absolútne neplatný. Čo sa týka jednotlivých žalobcom špecifikovaných zmluvných podmienok, sporné bolo právne posúdenie, či tieto zmluvné podmienky napĺňajú znaky neprijateľných zmluvných podmienok. 53. Prípustnosť žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd odvodil od § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku a aktuálne účinného § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého sa spotrebiteľ môže v pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. 54. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v zmluve neabsentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ o dobe trvania zmluvy, keďže túto je jednoznačne zo zmluvy možné vyvodiť z jej úvodných ustanovení týkajúcich sa doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti - a teda do 01.12.2021. Doba trvania zmluvy je tak v zmluve uvedená eurokonformným spôsobom. 55. Vzhľadom na vykonaný dodatočný prepočet RPMN v dostupnej kalkulačke súd dospel tiež k záveru, že RPMN je v zmluve o úvere uvedená v správnej výške, keď súd použil správne vstupné údaje, vychádzajúce i zo žalovaným spomínaného článku obsahujúceho popis predpokladov pre výpočet RPMN. 56. Súd ale, i s ohľadom na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 zo dňa 23.01.2025, konštatuje, že v zmluve sa nenachádzajú jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom uvedené predpoklady pre výpočet RPMN. Článok 7 zmluvy obsahuje opísanie predpokladov pre výpočet RPMN, ktoré teoreticky dáva vôdzku na identifikáciu jednotlivých predpokladov pre výpočet RPMN, avšak tieto nie sú exaktne a jednoznačne uvedené. V zmluve uvedený opisný spôsob nie je v zmysle citovaného ustanovenia Súdneho dvora EÚ postačujúci, nakoľko znamená, že si spotrebiteľ musí tieto údaje identifikovať sám preskúmaním jednotlivých podmienok zmluvy. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ. 57. Preskúmaním splnenia si povinnosti veriteľa overovať úveruschopnosť spotrebiteľa v súlade s § 7 ods. 1 ZoSÚ a nasledujúcich súd tiež dospel k záveru, že na daný úver dopadá i bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, nakoľko súd má za to, že zo strany veriteľa došlo k hrubému porušeniu jeho povinností pred poskytnutím úveru. 58. V zmysle § 7 a § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch je veriteľ pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 59. Súd preskúmaním predložených listinných dôkazov predovšetkým zistil, že žalovaný si overoval príjem žalobcu vo forme mzdy zo zamestnania. Neuviedol však, akým spôsobom dospel k záveru o príjme i z prídavkov na deti vo výške 47,04 EUR a z vyživovacej povinnosti partnerky 139,16 EUR. V spojení s tvrdením žalobcu, že žalovaný od žalobcu údajne nezisťoval jeho výdavky na splátky úverov (cit. žaloby „žalovaný sa ma na tieto skutočnosti vôbec nepýtal“), iba sám doplnil sumu 88,18 EUR napriek tomu, že v tom čase mal žalovaný aj úver na 10 756 EUR s mesačnou splátkou 141,90 EUR, súd má za to, že žalovaný nepreukázal, že by s odbornou starostlivosťou žalovaný preskúmaval výdavky na strane spotrebiteľa pred poskytnutím úveru. Hoci v čase poskytnutia úveru, ešte nebolo prijaté opatrenie NBS týkajúce sa spôsobu overovania úveruschopnosti spotrebiteľa, súd má za to, že o to zvlášť mali veritelia venovať dostatočnú pozornosť nielen príjmovej analýze (kde zjavne žalovaný zahŕňal všetky možné príjmy, aké žalobca mohol mať), ale zároveň i výdavkovej analýze v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, aké pravidelné mesačné nevyhnutné bežné výdavky má žalobca, čo teda v danom prípade v žiadosti absentuje. Nemožno akceptovať pri vedomosti o dvoch deťoch žalobcu, že by sa mal žalovaný uspokojiť iba s údajom o životných výdavkoch vo výške 5 EUR mesačne. Takýto údaj je absolútne scestný. Reálne zisťovanie výdavkov na strane spotrebiteľa (na bývanie, stravu, lieky, či cestovné) pritom nemôže byť automaticky nahradené iba hodnotou životného minima na žiadateľa o úver a ním vyživované osoby. 60. Súd mal vzhľadom na uvedené za to, že žalovaný pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle citovaných ustanovení, pričom spôsob, akým pristupoval k overovaniu bonity žalobcu, súd vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Následkom hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ je s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ i fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Preto súd prvým výrokom určil, že úver poskytnutý na základe dotknutej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov, a to jednak podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, ako aj podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ. 61. Vo svetle uvedených záverov o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd sa ďalej zaoberal tým, či je dôvodná žaloba žalobcu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu vyplynulo, že žalobca čerpal úver vo výške 2 000 EUR a doposiaľ uhradil sumu 2 026,60 EUR. Keďže s ohľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru bol žalobca povinný vrátiť žalovanému iba sumu vo výške rovnajúcej sa poskytnutým finančným prostriedkom z úveru, žalobca preplatil úver o sumu 26,60 EUR, čo v konečnom dôsledku predstavuje rozsah jeho plnenia v prospech žalovaného bez právneho dôvodu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na citovaný § 451 Občianskeho zákonníka tak súd druhým výrokom zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 26,60 EUR, a to spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 26,60 EUR od 25.10.2024 (od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému) do zaplatenia. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 23.10.2024, dňa 24.10.2024 ešte mohol dobrovoľne plniť a dňom 25.10.2024 sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia. Sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. bola ku prvému dňu omeškania žalovaného vo výške 8,4 % ročne (vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba ECB ku dňu 25.10.2024 bola vo výške 3,40 %). 62. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania (rozdiel v sadzbe úroku z omeškania oproti uplatnenej sadzbe 8,65 % ročne) súd žalobu zamietol. Žiada sa pritom ale dodať, že v čase podania žaloby žalobca nemohol mať vedomosť, že sa následne sadzba úroku z omeškania zmení ku dňu doručenia žaloby žalovanému, resp. ku dňu vzniku omeškania. 63. Prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok súd vyvodil z § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku v spojení s § 298 Civilného sporového poriadku, ako aj v spojení s §§ 53 a 53a Občianskeho zákonníka a § 11 ods. 4 ZoSÚ. Podanou žalobou sa žalobca môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý v ust. § 3 ods. 3 a 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva, pričom má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018), ale i ust. § 11 ods. 4 ZoSÚ, ktoré umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa neplatnosti zmluvy, a teda prípadne i časti zmluvy – konkrétne neprijateľných zmluvných dojednaní. 64. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo 127/2017 zo dňa 30.01.2019, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“ 65. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia alebo či boli dotknuté podmienky individuálne dojednané. Napadnuté ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa netýkajú predmetu plnenia, ani ceny plnenia (niektoré z nich sa síce týkajú určitých plnení zo strany spotrebiteľa, ale to iba v prípade omeškania – zmluvná pokuty, pričom toto nie je možné vyhodnotiť ako týkajúce sa samotného predmetu plnenia, či ceny zmluvného plnenia). 66. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2 OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ). 67. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). 68. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice, obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé, a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) 69. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú je potrebné považovať aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia). 70. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny, neuzavretý, výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. Súd môže za neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj inú zmluvnú podmienku, než obsahuje výpočet v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak napĺňa znaky uvedené v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy možno uzavrieť, že žalobca ako spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu, nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9C oCsp 19/2021). 71. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado) 72. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality, ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam. Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu prospechu jednej strany na úkor strany druhej. Filozofiu, ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa, ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562). 73. Čo sa týka zmluvnej podmienky, ktorej obsahom je dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy, v prvom rade súd konštatuje, že žalovaný nezaujal k uvedenej zmluvnej podmienke žiaden postoj, neposkytol žiadnu argumentáciu na obhajobu prijateľnosti dotknutého dojednania. Za významnú súd považuje predovšetkým skutočnosť, že predmetné dojednanie je zahrnuté v rámci formulárovej zmluvy medzi bežné zmluvné podmienky, čím žalovaný vnútil spotrebiteľovi určité správanie a konanie zvýhodňujúce dodávateľa v neprospech spotrebiteľa, a to bez osobitného zdôraznenia následkov takéhoto dojednania. V zmysle § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy je pritom neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Uvedená zákonná úprava odzrkadlila potrebu zasiahnuť do obdobných nerovnovážnych zmluvných dojednaní až na úrovni výslovnej právnej úpravy, kedy síce úplne nevylúčila uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, avšak stanovila prísnejšie kritéria pre platnosť takéhoto dohody o zrážkach zo mzdy, a tak prakticky stanovila hranice, ktoré oddeľujú akceptovateľnú dohodu o zrážkach zo mzdy od neprijateľného zmluvného dojednania dohody o zrážkach zo mzdy. Žiada sa tiež dodať, že súdy v mnohých prípadoch, či už v rámci neodkladných opatrení alebo aj vo veci samej, rozhodli o povinnosti veriteľa zdržať sa použitia obdobných zmluvných podmienok z dôvodu jej neprijateľnosti, a tým neplatnosti. Rovnako za nerovnovážnu v neprospech spotrebiteľa je potrebné označiť i poslednú vetu uvedeného zmluvného dojednania, týkajúcu sa postúpenia pohľadávky zo zmluvy inej fyzickej alebo právnickej osobe, nakoľko toto zmluvné dojednanie nekorešponduje so zákonnými obmedzeniami vyjadrenými v § 17 ZoSÚ. S poukazom na uvedené závery o nerovnovážnosti daného zmluvného dojednania v neprospech spotrebiteľa súd vo výroku IV. určil zmluvnú podmienku obsahujúcu dohodu o zrážkach zo mzdy a dohodu o možnosti postúpenia pohľadávky zo zmluvy za neprijateľnú. 74. Čo sa týka zmluvných podmienok v článku 11. Sankcie zmluvy, bodoch 11.1., 11.2., a 11.5., z dôvodu hospodárnosti súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že obsahovo obdobné alebo totožné zmluvné podmienky už boli súdmi určené ako neprijateľné zmluvné podmienky. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM-9Csp/57/2020 zo dňa 17.02.2023 súd nepriznal veriteľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty s poukazom na skutočnosť, že zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná a spôsob jej určenia a mechanizmus dohody o zmluvnej pokute nemôže požívať právnu ochranu. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/19/2024 zo dňa 16.09.2024 boli taktiež obdobné zmluvné dojednania určené ako neprijateľné zmluvné podmienky, pričom tento rozsudok ďalej odkazuje tiež na rozhodnutia - rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/35/2021, sp. zn. 24Csp/2/2023, Okresného súdu Bardejov sp. zn. 20Csp/21/2022, sp. zn. 6Csp/15/2022 ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/52/2021 z 30.05.2023. Z týchto súdnych rozhodnutí nesporne vyplýva konštatovanie neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky, keďže táto bola zahrnutá do textu zmluvy, ktorý bol predformulovaný žalovaným, odkazujúc naviac i na malé písmo bez zvýraznenia dôležitých častí v zmluve. Odhliadnuc od malého písma, keďže v danom prípade je zmluva o úvere koncipovaná celá rovnako mierne zmenšeným písmom, ako aj odhliadnuc od toho, že zmluvná pokuta bola zapracovaná do uvedeného textu zmätočne a nejasne (z textu zmluvy vyplýva, že zmluvnú pokutu si mohol veriteľ uplatniť nielen v prípade omeškania tej-ktorej mesačnej splátky, ale opakovane aj v prípade omeškania trvajúceho viac ako tri mesiace, následkom čoho sa stal záväzok zo zmluvy v plnom rozsahu splatným, vrátane zákonného úroku z omeškania), súd považuje za rozhodujúce, že uvedené zmluvné dojednanie nespĺňa predpoklady individuálneho dojednania zmluvnej pokuty, táto nebola osobitne vyjednaná zmluvnými stranami, ale bola priamo vtelená do textu zmluvy, pričom vzhľadom na tento spôsob dojednania sankcie v podobe zmluvnej pokuty je možné jednoznačne konštatovať, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na úkor žalobcu ako spotrebiteľa, keď zaťažuje nad rámec nevyhnutného spotrebiteľa zmluvnou pokutou, ktorú si osobitne nevyjednal, nemal možnosť ovplyvniť jej výšku, či celkovo predmetné zmluvné dojednanie, vzhľadom na jeho formulárovosť. Ak aj žalovaný argumentoval splnení zákonných limitácií sankcií, resp. existenciu zmluvných dojednaní, ktoré vytvárajú mechanizmus, ktorý garantuje naplnenie zákonných podmienok pre sankcie v zmluvách, ktorých predmetnom je poskytnutie peňažných prostriedkov (§53b ods. 1 OZ), je potrebné zohľadňovať i tú skutočnosť, že táto úprava v konečnom dôsledku pre vyhodnotenie neprijateľnosti zmluvnej pokuty irelevantná, nakoľko a priori došlo k vnúteniu dojednania o zmluvnej pokute v rámci predformulovanej zmluvy. Napokon je potrebné dodať, že veriteľ vtelením takýchto dojednaní do formulárových zmlúv prakticky bez výslovnej vôle spotrebiteľov ich zaťažuje sankciou zmluvnou pokutou – nad rámec štandardných úrokov z omeškania a čo v konečnom dôsledku predstavuje práve ten zásah a nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Jedná sa o dvojitý postih za neplnenie povinnosti splácať úver riadne a včas, keďže v prípade omeškania s plnením peňažnej pohľadávky má už veriteľ nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Záverom súd k týmto zmluvným podmienkam dodáva, že nevidí dôvod na odklon od už skoršieho právneho posúdenia neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky súdmi (viď vyššie) a plne sa s nimi stotožňuje. 75. Časť zmluvnej podmienky v časti 13. Vyhlásenie o všeobecných obchodných podmienkach a o sadzobníku poplatkov, obsiahnutú v bode 13.1. súd taktiež vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dodávateľ si vsunutím takéhoto zmluvného dojednania vopred v postavení silnejšej strany vypracúva lepšiu argumentačnú pozíciu, že spotrebiteľ sa s celými VOP a sadzobníkom reálne oboznámil, v čoho dôsledku môžu spotrebitelia už i pri prípadnom dodatočnom nesúhlase s nejakým ustanovením vopred vzdávať svoju šancu na úspech v prípadnom namietaní nejakého zmluvného dojednania. Je potrebné uviesť, že napadnutá časť zmluvnej podmienky je naozaj nadbytočná a navyše zahrnutá opätovne medzi rôzne iné zmluvné dojednania bez zvýraznenia toho, že predstavuje takého dôležité vyhlásenie, nie že o tom, že je spotrebiteľovi známe, že sú súčasťou i VOP a sadzobník, ale že sa s nimi dokonca už i oboznámil. 76. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd vyhovel žalobe žalobcu i v časti určenia neprijateľných zmluvných podmienok. 77. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 78. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 79. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, a to vzhľadom na takmer plný úspech žalobcu v spore. Žalovaný mal úspech v spore iba v bagateľnej časti týkajúcej sa príslušenstva, kde je navyše potrebné konštatovať, že žalobca nemohol mať pri podávaní žaloby vedomosť o tom, že dôjde k zmene úrokových sadzieb a pri uplatnení úroku z omeškania vychádzal zo správnej sadzby platnej v čase podania žaloby. O výške trov konania pritom bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: -2- 17Csp/154/2024 Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.